Komentár k § 1

Zákon v ustanovení vymedzuje predmet právnej úpravy tohto právneho predpisu. Predmetom úpravy exekučného poriadku je postavenie súdnych exekútorov, činnosť súdnych exekútorov a úprava samosprávy exekútorov.

Exekučný poriadok je procesnoprávnou normou.

 

Procesnoprávne normy

Ide o normy, ktoré majú zabezpečovať realizáciu hmotného práva. Procesné právo, ktoré zahŕňa procesnoprávne normy je vlastne formou ochrany hmotného práva. Procesné normy formálne ustanovujú procesný postup predovšetkým štátnych orgánov v procese aplikácie práva, ale aj postup štátnych orgánov pri tvorbe práva (rokovací poriadok zákonodarného orgánu). Procesnými normami sa ustanovujú aj oprávnenia a povinnosti účastníkov konania. Procesnoprávnymi normami býva upravený aj postup pri nútenom výkone povinností uložených individuálnym právnym aktom (exekučný poriadok). Procesné normy môžu byť obsiahnuté v tom istom právnom predpise ako hmotnoprávne normy. Môžu však byť vyčlenené do osobitných procesných predpisov, ktoré sa zvyknú nazývať poriadky.

 

Komentár k § 2

Ustanovením je vymedzená osoba exekútora.

 

Exekútor

Exekútor vykonáva exekučnú činnosť, ktorou je vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov. Je štátnym orgánom a je plní úlohy štátneho orgánu.

Novelou zákona č. 299/2013 Z. z. sa formulačne precizovalo znenie ustanovenia § 2 ods. 1 Exekučného poriadku od 1. 11. 2013, obsahujúce legálnu definíciu pojmu súdny exekútor, ktorá nereflektovala na všetky eventuality exekučných titulov podľa § 41 ods. 2, na podklade ktorých možno podľa platnej právnej úpravy vykonať exekúciu.

Činnosť exekútora je výkonom štátnej moci, ktorá mu bola zverená štátom. Svoju činnosť vykonáva v medziach právnych prepisov, a to exekučného poriadku a prípadne Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z.). V súvislosti s výkonom exekučnej činnosti má exekútor postavenie verejného činiteľa podľa Trestného zákona.

 

Exekútor môže vykonávať exekučnú činnosť a ďalšiu činnosť podľa Exekučného poriadku, len ak:

• zložil sľub,
• uzavrel zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu, ktorá by mohla vzniknúť v súvislosti s vykonávaním tejto činnosti s limitom poistného plnenia najmenej vo výške 100 000 eur,
• najneskôr do troch mesiacov od vymenovania do funkcie zložil na účet komory peňažnú zábezpeku v sume 3 319,39 € eura na úhradu trov spojených so zánikom výkonu funkcie exekútora,
• spĺňa personálne, materiálne a technické podmienky na riadny výkon činnosti podľa Exekučného poriadku.

 

Ďalšia činnosť exekútora

Zákon dáva exekútorovi možnosť vykonávať aj ďalšiu činnosť, na ktorú môže byť napríklad poverený súdom, ktorá je upravená v piatej časti Exekučného poriadku. V prípade jej vykonávania však nemá postavenie verejného činiteľa, preto nemožno aplikovať ustanovenia Trestného zákona – napríklad o útoku na verejného činiteľa alebo o zneužití právomoci verejného činiteľa. Aj za túto činnosť mu patrí odmena, špecifikovaná vyhláškou č. 288/1995 Z. z. v platnom znení.

 

Hoci súdny exekútor je spoločnosťou vnímaný iba ako osoba, ktorá vymáha nezaplatené pohľadávky, v zmysle ustanovenia § 193 vykonáva aj ďalšiu činnosť, a to:

• spisuje do zápisnice na požiadanie oprávneného návrhy na vykonanie exekúcie – mnohí oprávnení nemajú právne vzdelanie, či nie sú zastúpení advokátom, a preto nevedia, ako napísať návrh na vykonanie exekúcie, no na druhej strane potrebujú vymôcť pohľadávku. V takom prípade je možné, aby súdneho exekútora požiadali o spísanie takého návrhu do zápisnice, čo je rýchlejšie a jednoduchšie. Ak si oprávnený zvolí spísanie návrhu exekútorom, za odmenu vo výške 16,60 eura má istotu, že návrh bude po právnej stránke v poriadku,
• prijíma do úschovy peniaze, listiny a iné hnuteľné veci v súvislosti s výkonom exekúcie- ide o peniaze, listiny či iné hnuteľné veci, ktoré súvisia s ním súvisia,
• je poverený doručovaním súdnych a mimosúdnych písomností, ak ho poveril alebo požiadal o túto činnosť súd, pričom súd ho môže poveriť aj vykonávaním ďalších úkonov.

 

Komentár k § 3

Výkon exekučnej činnosti exekútorom musí byť v zásade nestranný a nezávislý. V rámci svojej činnosti vystupuje a koná ako štátny orgán, ktorému je v medziach tohto právneho predpisu zverený výkon verejnej štátnej moci a zabezpečuje súdnu a inú právnu ochranu, podľa ktorej sa môže každý domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

 

Nestranný výkon exekučnej činnosti

V zásade je zabezpečená námietkou zaujatosti. Nestrannosť môže byť buď objektívna alebo subjektívna.

 

Nezávislý výkon exekučnej činnosti

Nezávislosť znamená nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí v medziach nižšie uvedených právnych predpisov.

Ustanovenie teda obsahuje zásadu, podľa ktorej je pri výkone exekučnej činnosti exekútor viazaný vymedzenými zákonmi a právnymi predpismi. Ide o:

-        Ústavu SR (zákon č. 460/1992 Zb.),

-        ústavné zákony,

-        medzinárodné zmluvy,

-        všeobecné záväzné právne predpisy,

-        rozhodnutiami súdu,

-        etický kódex.

 

Poznámka

Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2 Ústavy SR.

Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.

 

Exekútor je zodpovedný za svoje konanie pri vykonávaní exekučnej činnosti. Exekútor ako verejný činiteľ na jednej strane síce požíva osobitnú ochranu ako napr. poslanci, avšak súčasne musí niesť následky za prípadné trestnoprávne pochybenie. Môže sa dopustiť niektorého z trestných činov verejných činiteľov ako napr. zneužitia právomoci verejného činiteľa, marenia úlohy verejným činiteľom, prijímania úplatku alebo nepriamej korupcie.

Súdny exekútor vykonáva svoju činnosť ako slobodné povolanie a je v postavení podnikateľa s cieľom dosahovania zisku.

Súdny exekútor predstavuje štátom určenú a splnomocnenú osobu na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov. Jeho činnosť sa skladá z tzv. exekučnej činnosti a tzv. ďalšej činnosti. Ako sme už uviedli, pri vykonávaní exekučnej činnosti má postavenie verejného činiteľa, a preto sa na jeho osobu primerane (a podľa potreby) aplikujú aj príslušné ustanovenia Trestného zákona, týkajúce sa trestných činov ako „Útok na verejného činiteľa” či „Zneužitie právomoci verejného činiteľa”. Pokiaľ však ide o vykonávanie ďalšej činnosti (ako je napríklad spisovanie návrhu na vykonanie exekúcie do zápisnice), postavenie verejného činiteľa sa mu nepriznáva.

Súdnym exekútorom však môže byť iba osoba, ktorá spĺňa prísne podmienky stanovené Exekučným poriadkom. Môže ním byť iba bezúhonný občan Slovenskej republiky, ktorý má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, a ktorý získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo. Zároveň musí ísť o osobu, ktorá aspoň po dobu piatich rokov vykonávala právnu prax, z toho tri roky prax exekučnú a zložila odbornú skúšku. Exekútorom nemôže byť osoba, ktorej bolo uložené niektoré z disciplinárnych opatrení, vymedzených Exekučným poriadkom – napr. vyčiarknutie zo zoznamu advokátov. Poslednou podmienkou, ktorú musí osoba splniť, je, že úspešne absolvovala výberové konanie vyhlásené Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. To zároveň vedie aj zoznam exekútorov.

 

Komentár k § 4

Pri výkone exekútora by v prípade výkonu iného pracovného pomeru, alebo obdobného pracovného vzťahu, podnikania, členstva v štatutárnom orgáne obchodnej spoločnosti alebo družstva, členstva v dozornom orgáne obchodnej spoločnosti alebo družstva alebo výkonu inej zárobkovej činnosti by mohlo dochádza ku konfliktu záujmov. Preto sú uvedené činnosti pri výkone činnosti exekútora zo zákona zakázané a tým je zamedzené vzniku konfliktu záujmov. Exekučný poriadok výslovne zakazuje výkon týchto činností okrem výnimiek, medzi ktoré patrí vedecká, pedagogická, literárna, umelecká, publicistická a športová činnosť.

 

Upozornenie!

Novela zákona č. 440/2015 Z. z. od 1. 1. 2016 v rozsahu advokátov, notárov, súdnych exekútorov, prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry, justičných čakateľov a colníkov moderným prístupom umožňuje týmto osobám vykonávať mimo ich hlavnej činnosti a činností týmto osobám zákonom povolených (vedecká, tlmočnícka, pedagogická činnosť a pod.) aj činnosť športovú.

 

Zákon tiež umožňuje exekútorovi vlastniť akcie v akciovej spoločnosti.

V prípade porušenia tohto zákazu (napríklad ak exekútor neukončil po vymenovaní do funkcie podnikanie alebo inú vyššie uvedenú činnosť) je exekútor odvolaný zo strany ministra spravodlivosti na návrh Slovenskej komory exekútorov.

 

Poznámka

Podľa § 16 ods. 2 písm. i) komora navrhne ministrovi odvolanie exekútora, ak exekútorovi po vymenovaní do funkcie exekútora pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah nezanikol, alebo ak mu pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah vznikol, alebo ak podniká, je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti alebo družstva, alebo je členom v dozornom orgáne obchodnej spoločnosti alebo družstva

 

Komentár k § 5

Exekútor má pri výkone svojej činnosti postavenie verejného činiteľa. Jeho činnosť sa považuje za nútený výkon rozhodnutí, a to súdnych alebo iných rozhodnutí na základe výkonu štátnej moci stanovenej Exekučným poriadok, pri ktorej vykonáva úlohy štátneho orgánu. V súlade s Exekučným poriadkom je osoba exekútora chránenou osobou.

Verejným činiteľom je podľa § 128 odsek 1 Trestného zákona prezident Slovenskej republiky, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, poslanec Európskeho parlamentu, člen vlády, sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky, sudca, prokurátor alebo iná osoba zastávajúca funkciu v orgáne verejnej moci, príslušník ozbrojených síl, osoba v služobnom pomere, starosta, predseda vyššieho územného celku, poslanec orgánu územnej samosprávy, štátny zamestnanec alebo zamestnanec orgánu štátnej správy, územnej samosprávy alebo iného štátneho orgánu, osoba, ktorá vykonáva pôsobnosť v rámci právnickej osoby, ktorej zákon zveruje právomoc rozhodovať v oblasti verejnej správy, notár, súdny exekútor, člen lesnej stráže, vodnej stráže, rybárskej stráže, poľovníckej stráže, stráže prírody alebo osoba, ktorá má oprávnenie člena stráže prírody, ak sa podieľa na plnení úloh spoločnosti a štátu a používa pritom právomoc, ktorá mu bola v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh zverená. Pre trestnú zodpovednosť a ochranu verejného činiteľa sa podľa jednotlivých ustanovení tohto zákona vyžaduje, aby trestný čin bol spáchaný v súvislosti s jeho právomocou a zodpovednosťou. Verejným činiteľom je aj sudca alebo úradník medzinárodného súdneho orgánu uznaného Slovenskou republikou alebo funkcionár alebo iný zodpovedný pracovník orgánu činného v trestnom konaní iného štátu, orgánu Európskej únie alebo orgánu vytvoreného spoločne členskými štátmi Európskej únie, ak na území Slovenskej republiky vykonáva úkony trestného konania takého štátu alebo orgánu; pre jeho ochranu sa podľa ustanovení tohto zákona vyžaduje, aby úkony trestného konania vykonával v súlade s medzinárodnou zmluvou alebo so súhlasom orgánov Slovenskej republiky.

Zahraničným verejným činiteľom podľa § 128 odsek 2 je osoba zastávajúca funkciu v zákonodarnom orgáne, výkonnom orgáne, súdnom orgáne alebo rozhodcovskom orgáne, alebo v inom orgáne verejnej správy cudzieho štátu, vrátane hlavy štátu, alebo zastávajúca funkciu, zamestnaná alebo pracujúca v medzinárodnej organizácii alebo nadnárodnej organizácii vytvorenej štátmi alebo inými subjektmi medzinárodného práva verejného v jej orgáne alebo inštitúcii, alebo splnomocnená konať v ich mene, zastávajúca funkciu, zamestnaná alebo pracujúca v medzinárodnom súdnom orgáne, alebo splnomocnená konať v jeho mene, alebo zastávajúca funkciu v právnickej osobe, v ktorej má rozhodujúci vplyv cudzí štát, ak je s výkonom takej funkcie spojená právomoc pri obstarávaní verejných záležitostí a trestný čin bol spáchaný v súvislosti s touto právomocou alebo prostredníctvom využitia jej postavenia.

 

Komentár k § 5a

Novelou zákona č. 299/2013 Z. z. sa ustanovením § 5a zakotvil zákaz zneužívania označenia „súdny exekútor“, „exekútorský úrad“, príp. iného označenia spôsobilého vyvolať nebezpečenstvo zámeny. Toto opatrenie smerovalo predovšetkým k ochrane práv oprávneného, povinného a tretích osôb pred subjektmi, ktoré nemajú oprávnenie vykonávať exekučnú činnosť a inú činnosť podľa Exekučného poriadku a napriek tomu svoju činnosť takto označujú, čím môžu iné osoby uviesť do omylu.

Povinnosťou exekútora je pri výkone exekučnej činnosti používať označenie „súdny exekútor“ a ako sme už uviedli, iná osoba nemá oprávnenie uvedené označenie používať.

 

Komentár k § 6

Exekútorský úrad zriaďuje exekútor, ktorý riadi činnosť tohto úradu. riadenie úradu je jednou z podmienok splnenia materiálnych a technických podmienok na výkon činnosti exekútora. Exekútorský úrad plní úlohy spojené s odborným, organizačným a technickým zabezpečením exekučnej činnosti. Exekútorský úrad sa zrieďuje s cieľom výkonu exekučnej činnosti v sídle súdu prvého stupňa, do ktorého obvodu bol exekútor vymenovaný.

Zriadený exekútorský úrad musí byť označený v súlade s § 15 ods. 3 Exekučného poriadku, verejne prístupný podľa § 15 ods. 4 Exekučného poriadku a primerane materiálne a technicky vybavený, pričom v sídle exekútorského úradu musí byť zriadená verejne prístupná podateľňa v súlade s § 15 ods. 4 Exekučného poriadku. Súdny exekútor spĺňa personálne podmienky na riadny výkon činnosti exekútora, ak má také personálne zabezpečenie exekútorského úradu, aby bol s ohľadom na počet neskončených vecí spôsobilý vykonávať všetky činnosti podľa predpisov upravujúcich jeho činnosť v primeraných lehotách, bez zbytočných prieťahov a s odbornou starostlivosťou. Na ten účel zamestnáva zamestnancov v pracovnom pomere alebo inom pracovnoprávnom vzťahu v súlade so zákonom č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, ktorí sú poverení vykonávaním úkonov v exekučnom konaní. Zamestnávanie zamestnancov je jednou zo zákonných možností exekútora a nie jeho povinnosťou. Zamestnancom exekútora je exekútorský koncipient zapísaný do zoznamu exekútorských koncipientov, ktorého exekútor môže písomne poveriť na vykonanie jednotlivých úkonov okrem vydania upovedomenia o začatí exekúcie, príkazu na začatie exekúcie, exekučného príkazu a vykonania dražby a vymáhania nepeňažných plnení. Zamestnancom exekútora môže byť aj zamestnanec podľa Zákonníka práce zamestnaný v pracovnom pomere.

 

Upozornenie!

Novelou zákona č. 299/2013 Z. z. sa precizovala dikcia ustanovenia § 6 ods. 3, pričom vecne správnym pojmom je pojem „poveriť“, nie „splnomocniť“. Exekútorský koncipient a ďalší zamestnanci exekútora (§ 20 až 28) sú u súdneho exekútora v pracovnom pomere. S ohľadom na túto skutočnosť režim osobitného písomného splnomocnenia udeleného zamestnancovi súdnym exekútorom nahradil inštitút poverenia podľa Zákonníka práce.

 

Viac o problematike sa dočítate v mesačníku Poradca 11/2021.

 

Poskytnutie finančného príspevku zamestnancovi je jednou z možností, ktorá umožňuje poskytovať stravovanie v prípade, že stravovanie zamestnanca nemožno vykonať u zamestnávateľa alebo v inej prevádzke z iných dôvodov, ktoré vznikli. Aktuálna zmena Zákonníka práce pritom ustanovuje podstatnú zmenu, ktorá spočíva v tom, že zamestnanec si môže vybrať, či bude využívať stravovanie formou stravovacej poukážky alebo využije finančný príspevok na stravovanie. Aké predpoklady ustanovuje novela Zákonníka práce pre uplatnenie tejto voľby zamestnanca? Akú sumu finančného príspevku na stravovanie ustanovuje s účinnosťou od 1. marca 2021?

 

ZABEZPEČOVAŤ ZAMESTNANCOM VO VŠETKÝCH ZMENÁCH STRAVOVANIE zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti, je podľa § 152 ods. 1 Zákonníka práce základnou právnou povinnosťou zamestnávateľa.

Túto povinnosť má aj zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania voči dočasne pridelenému zamestnancovi a taktiež voči zamestnancom, ktorým poskytuje účelovo viazaný finančný príspevok na stravovanie (ďalej len „finančný príspevok na stravovanie“).

Uvedenú právnu povinnosť zamestnávateľa konkretizuje v § 152 ods. 2 Zákonník práce tým, že konštatuje, že zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie zamestnancom najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny. Ide pritom len o určenie minimálneho štandardu a zamestnávateľ môže zamestnancovi poskytnúť aj viaceré teplé jedlá podľa vlastnej úvahy.

 

Popri zamestnávateľovi má uvedenú právnu povinnosť aj zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania voči dočasne pridelenému zamestnancovi. Túto povinnosť nemá voči zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu, s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako štyri hodiny. Povinnosť zamestnávateľa sa nevzťahuje na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí.

 

Nárok na zabezpečenie stravovania alebo poskytnutie finančného príspevku na stravovanie má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť ďalšie stravovanie alebo poskytnúť ďalší finančný príspevok na stravovanie. Ide pritom o možnosť zamestnávateľa poskytnúť zamestnancovi ďalšie stravovanie alebo ďalší finančný príspevok na stravovanie.

Zamestnanci pracujúci na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru nemajú právny nárok na poskytnutie stravovania, a to ani vtedy, ak odpracovali pre zamestnávateľa nad štyri hodiny počas pracovného dňa v konkrétnom prípade. Zamestnávateľ im dobrovoľne môže stravovanie poskytnúť.

Podľa § 152 ods. 2 Zákonníka práce platí, že zamestnávateľ poskytne svojmu zamestnancovi pracujúcemu v pracovnom pomere stravovanie:

·         vo vlastnom stravovacom zariadení alebo

·         v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo

·         zabezpečí stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby.

 

V prípade poskytovania stravovania pre zamestnancov v pracovnom pomere musí byť stravovanie poskytované v súlade s osobitnou právnou úpravou, napríklad s hygienickými štandardami v súlade so zákonom č. 355/­2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, teda stravovacie zariadenie, kde sa poskytuje stravovanie musí mať rozhodnutie orgánu verejného zdravotníctva o povolení prevádzky stravovacieho zariadenia.

 

PRÍSPEVOK ZAMESTNÁVATEĽA NA STRAVOVANIE ZAMESTNANCOV v pracovnom pomere ustanovuje § 152 ods. 3 Zákonníka práce, podľa ktorého zamestnávateľ prispieva na stravovanie zamestnancov v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným právnym predpisom je opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

V prípade, že sa stravovanie poskytuje prostredníctvom fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá poskytuje stravovacie služby, tak je v § 152 ods. 4 Zákonníka práce ustanovená minimálna výška stravovacej poukážky, pričom platí, že hodnota stravovacej poukážky musí predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu.

Ustanovením minimálnej hodnoty stravného lístka prostredníctvom § 152 ods. 4 Zákonníka práce sa sleduje zabezpečenie určitého štandardu stravovania zamestnancov, nakoľko sa určuje minimálna hodnota stravovacieho štandardu.

 

S ÚČINNOSŤOU OD 1. MARCA 2021 SA MENÍ AJ VÝŠKA ÚHRADY v prospech spoločnosti, ktorá expeduje stravné lístky. Podľa § 152 ods. 5 Zákonníka práce pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby prostredníctvom stravovacích poukážok, je výška poplatku za sprostredkované stravovacie služby maximálne 2 % z hodnoty sumy uvedenej na stravovacej poukážke, pričom pred zmenou právnej úpravy to boli 3 %. Ide pritom o určenie maximálnej výšky poplatku kogentnou právnou úpravou, ktoré sa vzťahuje len na prípady, keď zamestnávateľ poskytuje stravovanie poskytovaním stravných lístkov u inej fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby.

 

POSKYTOVANIE FINANČNÉHO PRÍSPEVKU ZAMESTNANCOVI NA STRAVOVANIE. Pri výkone závislej práce môže dôjsť k prípadom, keď zamestnanec nemôže prijímať stravu počas práce, pričom môže ísť buď o ojedinelé prípady alebo samotné stravovanie vylučuje charakter vykonávanej práce.

 

S účinnosťou od 1. marca 2021 platí, že zamestnávateľ poskytne zamestnancovi finančný príspevok na stravovanie vo výške podľa § 152 ods. 8 Zákonníka práce v taxatívne ustanovených prípadoch ak

-        ide o zamestnanca vykonávajúceho domácku prácu alebo teleprácu a zamestnávateľ mu nezabezpečí stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo, ak by takéto stravovanie bolo v rozpore s povahou vykonávanej domáckej práce alebo telepráce,

-        povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom stravovanie vylučujú podmienky výkonu práce na pracovisku, napríklad môže ísť o pásovú výrobu,

-        zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie podľa § 152 odseku 2 Zákonníka práce. Ide o prípady, kedy zamestnávateľ nemôže zabezpečiť svojim zamestnancom stravovanie najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo zabezpečiť stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby,

-        zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom. Pritom môže ísť napríklad o diabetologického pacienta, ktorý musí mať osobitný stravovací režim, v takomto prípade postačí len potvrdenie od špecializovaného lekára, teda nemusí ísť o formát a obsah lekárskeho posudku.

Uvedené skutkové právne dôvody ustanovené v § 152 ods. 6 Zákonníka práce sú ustanovené kogentnou právnou úpravou a sú dane taxatívnym právnym výpočtom, teda zamestnávateľ, keď nastanú uvedené dôvody, musí finančný príspevok zamestnancovi poskytnúť vo výške, ktorú v § 152 ods. 8 Zákonník práce ustanovuje.

Špecifický prípad, kedy sa zamestnancovi poskytuje finančný príspevok namiesto stravovania predstavuje aj domácka práca alebo telepráca.

 

PLATÍ AJ NOVÉ VYMEDZENIE DOMÁCKEJ PRÁCE A TELEPRÁCE s účinnosťou od 1. marca 2021 ustanovené v § 52 ods. 1 Zákonníka práce, podľa ktorého ak sa práca, ktorá by mohla byť vykonávaná na pracovisku zamestnávateľa, vykonáva pravidelne v rozsahu ustanoveného týždenného pracovného času alebo jeho časti z domácnosti zamestnanca, ide o 

-        domácku prácu,

-        teleprácu, ak sa práca vykonáva s použitím informačných technológií, pri ktorých dochádza pravidelne k elektronickému prenosu dát na diaľku.

 

Podľa § 52 ods. 3 Zákonníka práce za domácnosť zamestnanca sa považuje dohodnuté miesto výkonu práce mimo pracoviska zamestnávateľa. V prípade domáckej práce ide teda o výkon závislej práce na základe pracovnej zmluvy doma alebo na inom dohodnutom mieste. Pri telepráci ide o výkon závislej práce doma alebo na inom dohodnutom mieste, ale zásadne s použitím informačných technológií, ktorých využitie je nevyhnutné pri výkone takejto práce. Výkon domáckej práce a aj telepráce sa viaže na dohodu zamestnanca a zamestnávateľa a nemožno ju nariadiť.

Na výkon domáckej práce a telepráce sa vzťahuje čl. 1 základných zásad Zákonníka práce, predovšetkým zásada rovnakého zaobchádzania, ktorá ustanovuje zákaz akejkoľvek formy diskriminácie, ktorou by došlo k neoprávnenému zaobchádzaniu so zamestnancom, ktorý vykonáva domácku prácu alebo teleprácu.

Uvedená zásada je konkretizovaná v § 52 ods. 11 Zákonníka práce, podľa ktorého pracovné podmienky zamestnanca pri domáckej práci a telepráci nesmú znevýhodňovať zamestnanca v porovnaní s porovnateľným zamestnancom na pracovisku zamestnávateľa. Uvedené sa týka aj poskytovania finančného príspevku zamestnancom na stravovanie, pokiaľ vykonávajú domácku prácu alebo teleprácu, ktorý musí mať rovnakú výšku v porovnaní s ostatnými zamestnancami pracujúcimi u tohto istého zamestnávateľa v pracovnom pomere.

Podstatným pre výkon domáckej práce alebo telepráce je čl. 3 základných zásad Zákonníka práce, ktorý sa týka vytvorenia vyhovujúcich pracovných podmienok pre výkon závislej práce. V prípade domáckej práce a telepráce je totiž dôležité, aby takýmto zamestnancom vytvoril zamestnávateľ špecifické pracovné podmienky, ktoré sú nevyhnutné na riadny výkon takejto práce.

S účinnosťou od 1. marca 2021 sa v § 152 ods. 7 Zákonníka práce ustanovuje, že zamestnávateľ, ktorý nezabezpečuje stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, ak nejde o prípady podľa § 152 odseku 6 Zákonníka práce, je povinný umožniť zamestnancom výber medzi zabezpečením stravovania prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, formou stravovacej poukážky alebo poskytnutím finančného príspevku na stravovanie. Zamestnávateľ na základe výberu zamestnanca zabezpečuje zamestnancovi stravovanie prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, formou stravovacej poukážky alebo poskytuje zamestnancovi finančný príspevok na stravovanie v sume podľa § 152 ods. 8 Zákonníka práce.

 

V súvislosti s uvedeným výberom zamestnanca platí, že:

·         zamestnanec je viazaný svojím výberom počas 12 mesiacov odo dňa, ku ktorému sa výber viaže a

·         podrobnosti výberu a realizácie povinnosti zamestnávateľa zabezpečovať stravovanie alebo poskytovať finančný príspevok na stravovanie na základe výberu môže zamestnávateľ ustanoviť vo vnútornom predpise,

·         do uskutočnenia výberu zo strany zamestnanca zamestnávateľ zabezpečuje zamestnancovi stravovanie prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, formou stravovacej poukážky alebo mu poskytuje finančný príspevok na stravovanie v sume podľa § 152 ods. 8 Zákonníka práce.

 

SUMA FINANČNÉHO PRÍSPEVKU NA STRAVOVANIE ZAMESTNANCA. S účinnosťou od 1. marca 2021 platí, že suma finančného príspevku na stravovanie je suma, ktorou zamestnávateľ prispieva na stravovanie iným zamestnancom podľa § 152 ods. 3 prvej vety Zákonníka práce, podľa ktorého zamestnávateľ prispieva na stravovanie v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu, najmenej však 55 % minimálnej hodnoty stravovacej poukážky podľa § 152 ods. 4 Zákonníka práce (hodnota stravovacej poukážky musí predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu). Ak zamestnávateľ neprispieva na stravovanie iným zamestnancom podľa § 152 ods. 3 Zákonníka práce, suma finančného príspevku na stravovanie je najmenej 55 % minimálnej hodnoty stravovacej poukážky podľa § 152 ods. 4 Zákonníka práce, najviac však 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. Okrem sumy podľa prvej vety alebo druhej vety zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi príspevok podľa osobitného predpisu.

 

V súvislosti s poskytovaním stravovania zamestnancom ustanovuje v § 152 ods. 9 Zákonník práce dispozitívnu právnu úpravu, na základe ktorej zamestnávateľ môže po prerokovaní so zástupcami zamestnancov:

·         upraviť podmienky, za ktorých bude zamestnancom poskytovať stravovanie počas dovolenky, prekážok v práci, alebo inej ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci,

·         umožniť stravovať sa zamestnancom, ktorí pracujú mimo rámca rozvrhu pracovných zmien za rovnakých podmienok ako ostatným zamestnancom,

·         rozšíriť okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie, a ktorým bude prispievať na stravovanie podľa § 152 ods. 3 Zákonníka práce.

 

Zamestnávateľ si môže v kolektívnej zmluve upraviť podmienky stravovania pre zamestnancov počas práceneschopnosti, prípadne počas dňa, kedy navštívili lekára. Ide pritom o nadštandard, nakoľko Zákonník práce upravuje poskytovanie stravovania len v rámci výkonu závislej práce v pracovnom pomere. Preto uvedená úprava býva najčastejšie predmetom kolektívnej zmluvy, ktorá upravuje podmienky výkonu závislej práce výhodnejšie v porovnaní s pracovnoprávnou úpravou.

Taktiež môže zamestnávateľ poskytovať stravovanie alebo stravné lístky počas dovolenky alebo pri inej ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci. Pritom môže ísť aj o osobné voľno, ktoré však zamestnávateľ musí ospravedlniť a je na jeho zvážení, či poskytne za takéto voľno stravovanie.

Podľa § 223 ods. 2 Zákonníka práce sa na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru nevzťahuje § 152 ods. 3 Zákonníka práce, upravujúci stravovanie zamestnancov, platí však, že zamestnávateľ môže rozšíriť okruh zamestnancov, ktorým bude na stravovanie prispievať. Pritom ide o zamestnancov pracujúcich na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ktorým zamestnávateľ môže dobrovoľne, na základe vlastného rozhodnutia po prerokovaní so zástupcami zamestnancov prispievať na stravovanie rovnako v porovnaní so zamestnancami v pracovnom pomere.

 

Pre uplatnenie fakultatívneho prispievania na stravovanie zamestnancov je potrebné prerokovanie so zástupcami zamestnancov, pričom Zákonník práce neustanovuje priebeh takéhoto prerokovania, teda či má oň požiadať zamestnávateľ, akou žiadosťou a taktiež neustanovuje ani lehoty takéhoto konania. Pritom ale postačuje, že zamestnávateľ prerokoval uvedené fakultatívne poskytovanie stravovania zamestnancom so zástupcami zamestnancov, nepotrebuje súhlasné stanovisko zástupcov zamestnancov, teda zamestnaneckého dôverníka, zamestnaneckej rady alebo odborového orgánu.

Ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov a je potrebné zaviesť fakultatívne poskytovanie stravovania zamestnávateľom Zákonník práce neustanovuje, a preto v takomto prípade môže ísť o rozhodnutie zamestnávateľa v konkrétnom prípade.

Poskytovanie stravovania jednotlivým zamestnancom je taktiež súčasťou širokého konceptu vytvárania vhodných pracovných podmienok, ktorý je zase súčasťou sociálnej politiky zamestnávateľa, ktorá sa u neho uplatňuje.

 

S účinnosťou od 1. januára 2023 bude platiť právna úprava, podľa ktorej zamestnávateľ poskytuje stravovaciu poukážku v elektronickej forme. To neplatí, ak použitie stravovacej poukážky v elektronickej forme zamestnancom počas pracovnej zmeny na pracovisku alebo v jeho blízkosti nie je možné. Aktuálne právna úprava ani prostredníctvom demonštratívneho právneho výpočtu neustanovuje prípady, kedy nemožno zamestnancom vydávať stravovacie poukážky v elektronickej forme a taktiež Zákonník práce neustanovuje splnomocňovacie ustanovenie na vykonávaciu právnu úpravu.

 

 

Viac už nájdete v mesačníku Práce a mzdy bez chýb, pokút a penále 6-7/2021.

 

Podanie žiadosti o odklad dane alebo povolenie dane v splátkach je jednou z možností, ktorú môže daňový subjekt využiť v záujme riešenia nevyhovujúcej finančnej situácie, ktorá je spôsobená pandémiu v súčasnosti. Kedy a za akých podmienok je možný odklad alebo splátky daňovej platby?

 

V súvislosti s uvedeným bol prijatý zákon č. 45/2021 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p., na základe ktorého môže správca dane môže povoliť odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach za podmienok, ktoré určí finančné riaditeľstvo a uverejní ich na svojom webovom sídle. Uvedené podmienky a konkretizáciu daňového poriadku pri odklade daňovej platby a povolení dane v splátkach uviedlo Finančné riaditeľstvo SR (ďalej len „finančné riaditeľstvo“). Ide pritom o špecifikáciu podmienok pre odklad alebo splátky daňovej platby. Pritom ale ostáva zachované, že na odklad alebo splátky dane nemá daňový subjekt právny nárok, a to ani vtedy, pokiaľ splní všetky podmienky stanovené finančnou správou.

 

Podmienky pre odklad alebo splátky dane

Podľa § 57 ods. 2 daňového poriadku určilo finančné riaditeľstvo podmienky za splnenia ktorých je možné povoliť odklad alebo splátky dane, pričom musí byť splnená aspoň jedna z týchto podmienok:

·         zaplatením dane by bola ohrozená výživa daňového subjektu alebo osôb na jeho výživu odkázaných;

·         u daňového subjektu došlo k poklesu príjmov, a preto nie je možné očakávať zaplatenie dane v lehote splatnosti a to hlavne v dôsledku mimoriadnej situácie, ktorou je napríklad obdobie pandémie alebo živelná pohroma;

·         zaplatenie dane by zvýšilo platobnú neschopnosť daňového subjektu pri výraznom obmedzení, alebo prerušení vykonávania podnikateľskej činnosti na základe prijatých rozhodnutí vlády SR;

·         iné preukázateľné dôvody vážneho charakteru, pre ktoré nie je možné daň zaplatiť.

Podanie žiadosti o odklad alebo splátky dane

Pokiaľ má byť žiadosť o odklad alebo splátky dane (ďalej len „žiadosť“) právne súladná, tak musí spĺňať formálne a obsahové náležitosti, ktoré sú obligatórne.

 

·         Formálne náležitosti žiadosti

Uvedenú žiadosť môže podať daňový subjekt správcovi dane:

-        písomne,

-        ústne do zápisnice,

-        elektronicky prostredníctvom elektronickej podateľne.

 

Podľa § 14 daňového poriadku elektronicky doručovať žiadosť správcovi dane musia tieto subjekty:

a)  daňový subjekt, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty alebo právnickou osobou zapísanou v obchodnom registri, alebo fyzickou osobou – podnikateľom registrovanou pre daň z príjmov,

b)  daňový poradca za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní,

c)  advokát za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní,

d)  zástupca neuvedený v písmenách b) a c) za daňový subjekt podľa písmena a), ktorého zastupuje pri správe daní.

Prílohy k podaniu môžu tieto subjekty doručovať aj inak ako elektronickými prostriedkami.

 

·         Obsahové náležitosti žiadosti

Podaná žiadosť musí obsahovať tieto podstatné náležitosti:

-        kto žiadosť podáva. V tejto časti musí byť presné označenie daňového subjektu, žiadateľa,

-        v akej veci sa žiadosť podáva. V tejto časti musí byť presne uvedené pri ktorej dani podáva daňový subjekt žiadosť, môže to byť napríklad presným uvedením platobného výmeru, ktorým sa vyrubila daň v danom prípade,

-        čo sa navrhuje žiadosťou. Presne je potrebné určiť, či sa žiada o odklad alebo splátkovú daňovú úhradu,

-        podpis osoby, ktorá žiadosť podáva,

-        presné uvedenie podmienky alebo podmienok pre odklad alebo splátky dane, ktoré boli uvedené v bode 1. až 4. v úvode,

-        doklady alebo dôkazné prostriedky, ktorými daňový subjekt preukazuje svoje tvrdenia uvedené v žiadosti – môže ísť o doklady alebo písomnosti.

 

Popri uvedených podstatných náležitostiach žiadosti je potrebné v žiadosti navrhnúť aj výšku splátok (splátky môžu byť navrhnuté v rovnakej/stúpajúcej/klesajúcej výške) a lehotu ich splatnosti, resp. lehotu odkladu.

Ak daňový subjekt v žiadosti o povolenie odkladu/splátok uvedie, že žiada povoliť odklad/splátky napr. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti dane, správca dane môže povoliť odklad/splátky aj od iného dňa, než daňový subjekt žiada.

Ak daňový subjekt žiada o povolenie odkladu alebo splátok v čase, keď sa daň stala daňovým nedoplatkom, pričom v žiadosti neuvedie, od ktorého dňa povolenie odkladu alebo splátok žiada, správca dane môže určiť, od ktorého dňa povolí odklad alebo splátky.

 

Pokiaľ daňový subjekt nepriloží k žiadosti podklady, ktorými preukazuje svoje tvrdenia alebo správca dane nemá možnosť tieto podklady nadobudnúť inak, napríklad dokladmi, písomnosťami získanými pri správe daní, zo spisového materiálu/daňového spisu, tak žiadosti nebude možné vyhovieť.

Pokiaľ žiadosť bude mať také nedostatky, pre ktoré nebude spôsobilá na prerokovanie, daňový subjekt bude správcom dane vyzvaný podľa § 13 ods. 8 daňového poriadku, aby tieto nedostatky podľa pokynu správcu dane a v určenej lehote odstránil. Ak daňový subjekt nedostatky podania v požadovanom rozsahu a v určenej lehote odstráni, bude správca dane takéto podanie považovať za podané bez nedostatkov a bude v danej veci konať. Ak daňový subjekt nedostatky podania v požadovanom rozsahu a v určenej lehote neodstráni, považuje sa toto podanie za nepodané a správca dane túto skutočnosť oznámi daňovému subjektu.

Úhrada správneho poplatku

Vydanie rozhodnutia o povolení odkladu/splátok podlieha poplatkovej povinnosti podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov v zmysle položky 143 písm. a) sadzobníka správnych poplatkov. Výška správneho poplatku je 9,50 eur. Nakoľko spoplatnené je vydanie rozhodnutia, správnemu poplatku podlieha vydanie rozhodnutia o povolení odkladu/splátok, ako aj rozhodnutie, ktorým správca dane žiadosti o odklad/splátky nevyhovie.

Počas obdobia pandémie sa za úkony a konania správnych orgánov, ktoré sú potrebné na zmiernenie negatívnych následkov pandémie, správny poplatok neplatí.

 

Preukazovanie splnenia podmienok daňovým subjektom

Daňový subjekt môže preukázať, že zaplatením dane by bola ohrozená výživa daňového subjektu alebo osôb na jeho výživu odkázaných predložením napr.:

-        prehlásenia o počte osôb na výživu daňovníka odkázaných, z toho nezaopatrené deti,

-        potvrdenia od zamestnávateľa o dosiahnutom príjme manžela/manželky a ostatných osôb na jeho výživu odkázaných,

-        rozhodnutia, resp. potvrdenia o poberaní sociálnych dávok,

-        aktuálnej výšky starobného a invalidného dôchodku,

-        dokladov, ktoré potvrdzujú úhradu preukázateľných výdavkov na bývanie (napr. nájomné, mesačná platba inkasa, zaplatená daň z nehnuteľností, nákup paliva).

 

Daňový subjekt môže preukázať splnenie podmienok na odklad platenia dane resp. platenie dane v splátkach z dôvodu poklesu príjmov predložením napr.:

-        aktuálnych účtovných výkazov spracovaných po priebežnej účtovnej závierke alebo informácie preukázané hlavnou knihou,

-        účtovných dokladov o nákladoch na financovanie obežného majetku za 3 kalendárne mesiace predchádzajúce podaniu žiadosti.

 

Daňový subjekt môže preukázať, že zaplatenie dane by zvýšilo jeho platobnú neschopnosť pri výraznom obmedzení, alebo prerušení vykonávania podnikateľskej činnosti na základe prijatých rozhodnutí vlády SR napr.:

-        predložením aktuálnych účtovných výkazov spracovaných po priebežnej účtovnej závierke alebo informácie preukázané hlavnou knihou,

-        predložením účtovných dokladov o nákladoch na financovanie obežného majetku za 3 kalendárne mesiace predchádzajúce podaniu žiadosti,

-        uvedením konkrétneho dôvodu obmedzenia vykonávania podnikateľskej činnosti.

 

Uvedené výpočty dôkazných prostriedkov stanovené finančným riaditeľstvom sú len demonštratívne a preto daňový subjekt, ktorý žiada o odklad alebo splátky dane alebo daňového nedoplatku môže za účelom preukázania opodstatnenosti svojej žiadosti predložiť aj iné podklady.

 

Špecifické zabezpečenie dlžnej sumy/daňového nedoplatku

Správca dane môže odklad platenia dane alebo zaplatenie dane v splátkach podmieniť zabezpečením dlžnej sumy podľa § 81 daňového poriadku, a to vzhľadom na výšku dane, ktorej odklad platenia alebo platenie v splátkach žiada daňový subjekt, plnenie nepeňažných povinností daňového subjektu a jeho platobnú disciplínu, ak je to vzhľadom na jeho majetkové pomery možné.

Ide o špecifický postup stanovený finančným riaditeľstvom počas pandemickej situácie. Správca dane teda nemusí obligatórne zabezpečiť daňový nedoplatok zriadením záložného práva na majetok daňového dlžníka, ale tak môže urobiť. Tak napríklad pokiaľ už mal daňový dlžník určité daňové nedoplatky v minulosti alebo si neplnil niektoré právne povinnosti nepeňažného charakteru, napríklad podľa § 15 ods. 1 daňového poriadku a osobitnej právnej úpravy nepodával riadne a včas daňové priznania príslušnému správcovi dane, tak správca dane môže zriadiť záložné právo na majetok daňového dlžníka v konkrétnom prípade. Správca dane ale musí zvažovať každý jeden prípad individuálne.

 

O zriadení záložného práva na majetok daňového dlžníka rozhoduje správca dane vždy len rozhodnutím, pričom proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia môže daňový dlžník podať odvolanie; rovnako môže daňový dlžník a poddlžník podať odvolanie. Poddlžník môže v odvolaní namietať len neexistenciu alebo zánik pohľadávky, ktorá je predmetom záložného práva; toto tvrdenie je povinný preukázať. Odvolanie nemá odkladný účinok. Rozhodnutie o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva sa zašle na zápis alebo na registráciu podľa § 151e ObčZ. Katastru nehnuteľností alebo príslušnému registru správca dane oznámi, kedy rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Na účely daňového poriadku sa poddlžníkom rozumie dlžník daňového dlžníka.

 

Ostatné podmienky pre povolenie odkladu/splátok dane

Pokiaľ žiadateľ splní jednotlivé podmienky stanovené finančným riaditeľstvom, tak zároveň platia ostatné zákonné podmienky ustanovené daňovým poriadkom:

-        povoliť odklad/splátky možno len, ak daňový subjekt splnil podmienky určené v poslednom rozhodnutí o povolení odkladu/splátok. Ak daňový subjekt nesplní podmienky určené v rozhodnutí o povolení odkladu/splátok, ďalší odklad/splátky správca dane môže povoliť iba ak uplynuli najmenej 2 roky odo dňa, ktorý bol v poslednom rozhodnutí o povolení odkladu/splátok určený ako deň, keď mala byť daň zaplatená (ustanovenie § 57 ods. 8 daňového poriadku).

-        Povoliť odklad/splátky je možné najviac na 24 mesiacov odo dňa splatnosti dane alebo rozdielu dane oproti vyrubenej dani (ustanovenie § 57 ods. 3 daňového poriadku).

-        Povoliť odklad/splátky možno, ak je to v súlade so zákonom č. 358/2015 Z. z. o úprave niektorých vzťahov v oblasti štátnej pomoci a minimálnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o štátnej pomoci) v znení neskorších predpisov. Odklad platenia dane, resp. povolenie zaplatenia dane v splátkach sa nepovažuje za poskytnutie štátnej pomoci, ak výška úrokovej sadzby pre výpočet úroku pri odkladoch a splátkach v zmysle § 57 ods. 5 daňového poriadku je vyššia ako platná referenčná sadzba. Od 1. 1. 2021 stanovila európska komisia pre SR základnú sadzbu pre výpočet referenčnej a diskontnej sadzby vo výške – 0,45 % (mínus 0,45 %). Pre stanovenie referenčnej sadzby sa k základnej sadzbe bežne pripočítava 100 bázických bodov t. j. 1 % (§ 57 ods. 7 daňového poriadku).

 

Výška úroku z povoleného odkladu/splátok

Pre výšku úroku z povoleného odkladu/splátok platí úprava daňového poriadku v danom rozsahu. Podľa druhej vety § 57 ods. 5 daňového poriadku v znení účinnom od 1. januára 2021 pri výpočte úroku sa použije trojnásobok základnej úrokovej sadzby ECB platnej v deň, ktorý nasleduje po dni splatnosti dane; ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby ECB nedosiahne 3 %, pri výpočte úroku sa namiesto trojnásobku základnej úrokovej sadzby ECB použije ročná úroková sadzba 3 %. Pod splatnosťou dane je potrebné rozumieť pôvodnú splatnosť dane vyplývajúcu napr. z daňového priznania alebo z rozhodnutia správcu dane.

Úrok sa vypočíta za každý deň povoleného odkladu/splátok. Ak daňový subjekt zaplatí odloženú sumu dane alebo daň v splátkach uloženú rozhodnutím v lehote kratšej ako ukladá rozhodnutie, správca dane úrok z odloženej sumy vyrubí do dňa zaplatenia odloženej sumy dane alebo do dňa zaplatenia dane v splátkach. 

Úrok z odloženej sumy sa počíta za skutočnú dobu odkladu platenia dane, resp. platenia dane v splátkach vrátane dňa zaplatenia odloženej sumy dane alebo dňa zaplatenia poslednej splátky za predpokladu, že daňový subjekt dodržal všetky splátky.

 

Podľa § 57 ods. 5 daňového poriadku úrok z odloženej sumy sa nevyrubí, ak nepresiahne 5 eur. Úrok z odloženej sumy je splatný do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

Povolenie odkladu dane alebo splátok sa vzťahuje aj na prípadne sankcie, teda pokuty a úrok z omeškania, nakoľko podľa § 2 písm. b) daňového poriadku na účely daňového poriadku sa daňou rozumie daň podľa osobitných predpisov vrátane úroku z omeškania, úroku a pokuty podľa daňového poriadku alebo osobitných predpisov. Nevzťahuje sa však na preddavky na daň, pretože tieto nie sú daňou. Ustanovenie § 57 daňového poriadku sa vzťahuje aj na povolenie odkladu daňového nedoplatku alebo na povolenie platenia daňového nedoplatku v splátkach, teda sa vzťahuje aj na daňového dlžníka podľa právnej úpravy.

Rozhodnutie o odklade/splátke dane

O povolení/nepovolení odkladu dane alebo jej úhrady v splátkach vydáva správca dane rozhodnutie.

 

Rozhodnutie o odklade dane alebo povolení splátok dane obsahuje tieto súčasti:

-        Označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, pričom musí ísť o presné označenie správcu dane, ktorý má právnu subjektivitu.

-        Označenie daňového subjektu. V tomto ohľade je veľmi podstatné, aby sa označenie daňového subjektu v plnom rozsahu zhodovalo s oficiálnou databázou, napríklad pokiaľ ide o fyzickú osobu – podnikateľa, tak aby bolo jeho obchodné meno presne odpísané zo živnostenského registra alebo pokiaľ ide o právnickú osobu tak z obchodného registra. Pokiaľ toto nebude rešpektované, tak môže byť dotknutý daňový subjekt úspešný v rámci odvolacieho konania.

-        Číslo a dátum rozhodnutia.

-        Výroková časť, ktorá obsahuje meritórne rozhodnutie vo veci, v ktorej musí byť jednoznačne uvedené presné označenie ustanovení právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodlo. Taktiež musí obsahovať dobu, počas ktorej sa odkladá povinnosť uhradiť daň/daňový nedoplatok alebo rozpis splátok v prípade povolenia splátkovej úhrady dane/daňového nedoplatku daňovým subjektom/daňovým dlžníkom v danom prípade. Taktiež je potrebné uviesť, kto hradí náklady daňového konania podľa § 12 daňového poriadku a pokiaľ rozhodnutie v daňovom konaní povoľuje úhradu dane v splátkach, teda ukladá peňažné plnenie, tak potom je potrebné uviesť komplexné identifikačné údaje pre realizáciu platby.

-        Odôvodnenie je podstatnou súčasťou rozhodnutia vydaného v daňovom konaní a obsahovo by malo byť najrozsiahlejšou časťou rozhodnutia. V odôvodnení podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku musí správca dane uviesť, ktoré skutočnosti sú podkladom pre vydanie rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Predovšetkým by mali byť uvedené dôvody, pre ktoré sa správca dane rozhodol pre povolenie odkladu platenia dane alebo jej splátkovej platby.

-        Poučenie o možnosti podať opravný prostriedok. V prípade daňového rozhodnutia, ktorým sa povoľuje daňovému subjektu odklad platenia dane alebo jej platenie v splátkach musí podľa § 57 ods. 6 daňového poriadku obsahovať upozornenie, že proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

-        Vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v z.n.p.

 

Pokiaľ správca dane povolí rozhodnutím odklad platenia dane alebo jej splátkové platby, tak zároveň vydá rozhodnutie o výške úrokov, ktoré musí daňový subjekt správcovi dane uhradiť v súlade s § 57 ods. 5 daňového poriadku.

 

Viac o problematike sa dočítate v mesačníku DUO 6-7/2021.

 

Napriek tomu, že mozog športujúceho je, okrem najrozličnejších druhov predpísaných alebo „dobrovoľne“ nosených prílb a iných ochranných pomôcok, v podstate „dokonale“ chránený proti mechanickým vplyvom z vonkajšieho prostredia uložením v relatívne bezpečnej lebečnej dutine (kostný kryt) s mozgovými obalmi a mozgovomiechovou tekutinou, ktorá ho obklopuje aj tlmí prípadné nárazy, môžu byť po silných úderoch a nárazoch jeho poškodenia pomerne časté.

 

BUCHNUTIA ALEBO UDRETIA HLAVY sú najmä pri kontaktných športoch (box, hokej, európsky aj americký futbal, basketbal, hádzaná), no aj pri najrozličnejších „adrenalínových“ aktivitách (vodné lyže, paraglajding, bungee jumping) alebo bicyklovaní či jazde na kolieskových korčuliach, pomerne frekventované. Zvyčajne nebývajú vážne, hoci aj malé tržne – zmliaždené alebo rezné rany, najmä na čele, oblasti obočia alebo vo vlasovej časti, môžu spôsobiť veľké krvácanie a vyžadujú chirurgické uzatvorenie zasvorkovaním, zapáskovaním alebo zašitím. Často však, okrem miernych bolestí hlavy, hrče s modrinou alebo opuchu v mieste poranenia, iné následky u športujúceho nenastávajú. Pri silnejšom údere, ktorý je spojený s výrazným otrasom hlavy (kopnutie, zrážka lebkami, úder do tváre, pád z výskoku, nárazy o skalu alebo ľad, pády na betón či asfalt) však často dochádza aj k vážnejším zdravotným situáciám a ich následkom, ktoré vyplývajú aj z toho aká časť mozgu bola „otlčená“ a ako vážne bola postihnutá.

Mozog je zoskupenie obrovského množstva nervových buniek a nervových spojení. Tvorí akýsi počítač nášho organizmu, ktorý za sekundu dokáže vykonať viac ako 200 operácií a pre človeka predstavuje nenahraditeľnú zložku správneho fungovania všetkých jeho súčastí.

Kvôli vzácnosti tohto vnútrolebečného jedinečného „prístroja“ sa oplatí zabezpečiť si ho pri rizikovom športovaní aj ochrannou prilbou a určitou opatrnosťou či zodpovednosťou. Káže to zdravý rozum.

Samotný otras mozgu – v anglosaskej odbornej literatúre označovaný výrazom concussion (z latinského concutere – „zraziť sa spolu“) a v strednej európe ako „commotio cerebri“ síce patrí medzi relatívne ľahšie, „uzavreté“ poranenia, a dochádza pri ňom skôr k funkčným ako k nezvratným štrukturálnym poruchám nervových buniek a spojení, ale ani tie nie sú v prípade aj toho najľahšieho otrasu nikdy úplne vylúčené.

Každý otras mozgu je totiž sprevádzaný bezvedomím, ktoré však býva rôzne dlhé – niekedy pár sekúnd, inokedy aj viac ako desať minút. Postihnutý si zvyčajne nepamätá, čo sa stalo pred nehodou ani jej okolnosti – výpadky pamäti rôznej dĺžky a kvality sú preto určitým základom pri posudzovaní stavu zraneného. Dotyčnému býva nevoľno a môže mať pocity na zvracanie, prípadne vracia. Ale môže sa aj tváriť, že mu nič nie je a s neobvyklou vehemenciou presvedčovať spolu športujúcich, že mu nič nie je a nič ho nebolí. Aj takéto chovanie je „podozrivé“ a môže svedčiť o poškodení mozgu. Prítomní sa nezriedka pokúšajú o „vyšetrenie“ postihnutého tým, že ho požiadajú, aby sa pri otvorených a potom pri zatvorených očiach prstom dotkol špičky nosu. Cieľom takéhoto nie veľmi spoľahlivého testu je posúdiť koordináciu pohybov. Ale faktom je, že niektorí jedinci nie sú schopní vykonať takýto test správne ani bez pádu na hlavu (prst im naráža do oka aj inde), a tak jeho výsledky nemusia nič vierohodného napovedať. Odlíšiť „obyčajný“ otras mozgu od vážneho vnútorného zranenia je pomerne ťažké a musíme sa zmieriť s tým, že to amatérsky sami nedokážeme. Pri každom páde na hlavu je teda vhodnejšie pokúsiť sa privolať záchranku. Už dispečer nám dokáže presnejšie poradiť, čo je potrebné a najvhodnejšie urobiť.

Záchranári vo väčšine prípadov neodporúčajú, aby bol postihnutý transportovaný na vlastnú päsť v snahe urýchliť pomoc. Pri nesprávnom prevoze s laikmi sa mu môže viacej poškodiť ako pomôcť. Záchranka (rýchla zdravotná pomoc – RZP) totiž nie je obyčajné auto, ktorým sa zranený dostane do nemocnice, ale vlastne solídne vybavená pojazdná ošetrovňa s príslušným odborníkom.

 

ČO MÔŽEME PREDSA LEN SAMI UROBIŤ V RÁMCI PRVEJ POMOCI? Pokiaľ sme svedkami nehody, kedy niekto napríklad spadne z bicykla a udrie sa do hlavy, zavoláme záchranku (číslo 155) a až do jej príchodu dávame pozor na to, či je postihnutý pri vedomí. Pokiaľ áno a sme si istí (čo nie je vo väčšine prípadov), že neprišlo k poraneniu chrbtice, zraneného posadíme, aby poranená hlava nebola pod takým tlakom ako pri ležaní. Pokúšame sa s ním hovoriť, udržiavame jeho pozornosť, upokojujeme. Krvácajúce poranenia sa pokúsime ošetriť. Jedlo ani nápoje nepodávame a nesnažíme sa mu ani podať lieky proti bolesti! Všetko necháme radšej na odborníkov, aby sme „neskreslili“ stav zraneného. Pokiaľ dotyčný upadne do bezvedomia, treba zaistiť (v rámci možností), aby neprestal dýchať.

Pri podozrení na poranenia krčnej chrbtice uvoľním dýchacie cesty predsunutím spodnej čeľustie a nie záklonom hlavy (!) ako sa to robieva. Lepšie je však zostať v telefonickom kontakte s dispečerom, cez ktorého sa volala sanitka a počúvať jeho inštrukcie.

 

OTRAS MOZGU - Pokiaľ ide skutočne o otras mozgu, čaká pacienta niekoľko dní pobytu v nemocnici (najčastejšie tri až päť dní). Špecialisti odporúčajú po celý čas pokoj na lôžku a odpočinok. Nevyplatí sa odísť domov ani na vlastnú žiadosť (reverz)! Sú totiž prípady, kedy po zranení hlavy postihnutý pri prevoze aj niekoľko hodín v nemocnici normálne komunikoval a až na pár odrenín bol relatívne bez ťažkostí. Po pár dňoch však zomrel a nemocnica čelila obvineniu príbuzných, že lekári zanedbali príslušnú starostlivosť. K označeniu takéhoto vývoja majú zdravotníci dokonca svoj termín: „patient who talked and died“ – „pacient, ktorý rozprával a zomrel“. Také prípady sa stávajú a pri svojvôli zraneného je im ťažké predísť. Preto netreba nič podceniť a pri všetkých úrazoch hlavy by mal človek myslieť na to najhoršie, hoci situácia vyzerá optimisticky.

Niektorí postihnutí hlásia neurologické problémy aj niekoľko mesiacov po tom, čo prekonali otras mozgu. Lekári hovoria o takzvanom postkomočnom syndróme. Postihnutí sa sťažujú na závrate, bolesti hlavy, poruchy spánku a koncentrácie, neschopnosť obvyklého rozmýšľania. Môže sa rozvinúť aj epilepsia. Pomocou preventívneho nosenia prilby sa dá predísť až 83 % úrazov lebky, 53 % zranenia tvárovej časti hlavy a 48 % poškodenia mozgu.

 

Cítiť sa pri rizikovom športovaní bezpečne bez helmy je pomerne falošný dojem, napríklad pri bicyklovaní sa pád počas rýchlosti 15 km/­h priamo na hlavu dá porovnať s voľným nekontrolovateľným pádom z výšky jedného metra, pri rýchlosti 25 km/­h sú následky porovnateľné s pádom z výšky 2,5 metra.

 

PRILBA AKO PRVÁ POMOC PRI PÁDE NA HLAVU - Pod prilbou však častokrát môžu vzniknúť aj krvavé poranenia – najmä ak sa prilba „prilepí“ na vyholenú hlavu a pri prudkom náraze svojim posunom roztrhne kožu. Vážnosť takéhoto zranenia pri adekvátnom ošetrení zvyčajne nebýva vysoká. Pri páde sa však helma vždy poškodí. Hoci opticky sa zdá, že vydržala bez postihu aj silný náraz, je ju treba vymeniť za novú. Nezriedka sa totiž trhliny vo vnútornej penovej výstelke, zapríčiňujúce jej zníženú funkčnosť, dajú vidieť voľným okom. Prilbu je potrebné nosiť dobre zapnutú a nie „frajersky“ rozopnutú. Nie je totiž ozdobou, ale skutočne ochrannou pomôckou.

Deťom treba dávať dobrý príklad nosenia a nechovať sa tak, že im helmu nasadíme a sami jazdíme bez nej. Dnes je naozaj možné si dobre vybrať, je široká ponuka v strednej aj vysokej cenovej triede. Pri výbere je treba vziať okrem dizajnu do úvahy najmä záruky bezpečnosti a dostatočného pohodlia aj pri viachodinovom nosení pri rôznych klimatických podmienkach. Prvou a najzávažnejšou otázkou pred nákupom tohto bezpečnostného doplnku je správna veľkosť.

 

Dokonalé posadenie na hlave je ďalším krokom, ktorý vedie k budúcemu spokojnému komfortu nosenia. Ovplyvňuje ho najmä konštrukcia uťahovacieho mechanizmu, ktorý môže byť celoobvodový alebo delený.

 

Treba si všimnúť aj tvrdosť výstelky, jej tvarovanie, členenie, delenie a spôsob umiestnenia vo vnútri skeletu prilby. Často s tým súvisí odvod vlhka aj kvalita a spôsob odvetrávania – tvarovanie, veľkosť a rozmiestnenie prieduchov. Vhodným doplnkom je aj prípadné umiestnenie sieťok proti prieniku hmyzu.

K zaisteniu spokojnosti nosenia a zdravotnej bezpečnosti sa netreba pri výbere unáhliť. Nemusí to byť práve top model, ktorý bude vyhovovať.

 

ZÁVER – Solídny komfort nosenia zabezpečí, že jazdec začne používať helmu ako samozrejmú súčasť svojej športovej garderóby a podvedome aj vedome zvýši svoju vlastnú bezpečnosť.

 

MUDr. Pavel Malovič

 

Poradca – (Poradca), č. 11-12/2021 (IV/2021)

• Exekučný poriadok s komentárom - komentár

 

Práce a mzdy – bez chýb, pokút a penále – (PaM), č. 6-7/2021 (III/2021)

• Zmeny v uplatňovaní daňového bonusu
• Dovolenka z dôvodu starostlivosti o dieťa
• Odklad platenia dane - podmienky
• Nový dôvod pre výpoveď – vek 65 rokov
• Vysporiadanie rozdielov z ročného zúčtovania
• Štatút študenta po skončení štúdia
• Priznanie k dani z nehnuteľnosti na rok 2021

 

Dane, účtovníctvo, odvody – bez chýb pokút a penále (DUO), č. 6-7/2021 (III/2021)

• Daňový bonus po novom
• Zákon o DPH – zmeny od 1. 7. 2021
• Dodatočné a opravné daňové priznanie
• Škody a náhrady z hľadiska DPH
• Evidencia podnikajúcej FO
• Daň z motorových vozidiel po novele
• Úhrada dane počas mimoriadnej situácie
• Zákoník práce - novele

 

1000 riešení 5-6/2021 (III/2021)

• Daňové výdavky 2021
• Správa daní
• Dane v praxi
• Účtovníctvo
• Personalistika a mzdy
• Právo a podnikateľ
• Verejný sektor

 

Verejná Správa č. 5-6/2021 (VS), č. 5-6/2020 (III/2021)

• Zdravotná starostlivosť
• Elektronizácia
• Potraviny
• Medzinárodná spolupráca

 

 

TIEŽ TIETO ODBORNÉ PUBLIKÁCIE VÁM POMOŽU V PODNIKANÍ

 

 

1. Obchodný zákonník po novelách s komentárom- rozsiahly komentár, Zákon o verejnom obstarávaní, Zákon o cenách, vzory zmlúv

2. Jednoduché účtovníctvo – postupy účtovania po ostatnej novele, zákon o dani z príjmov, zákon o účtovníctve

3. Povinnosti zamestnávateľa – práva a povinnosti zamestncov a zamestnávateľov

4. Daňové a mzdové zákony 2020 - daňové a mzdové zákony aktualizované k 1. 1. 2020

5. Daňové a účtovné zákony 2020 – aktuálne znenie zákonov po novelách s komentármi

6. Cestná premávka (úplné znenie zaákona po ostatnej novele A5 (zákony do vrecka)

7. Zákonník práce s komentárom (monotematika - zmeny od 1. 7. 2020)

8. Odpady po novom – monotematika (úplné znenie s komentárom)

9. Daňové a nedaňové výdavky A-Z 2020 - uplatňovanie skutočne vynaložených výdavkov do výdavkov daňových

10. Občiansky zákonník po novelách s komentárom – rozsiahly komentár, úplné znenia zákonov po novelách, záväzkové právo

11. Príručka mzdovej účtovníčky – sprievodca mzdami (metodická pomôcka pre mzdových účtovníkov)

12. Trestné právo a súdne spory (Trestný zákon, Trestný poriadok, Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok – úplné znenia zákonov)

13. 100 otázok a odpovedí Zákoník práce, BOZP, Mzdy, Odvody (otázky a riešenia z praxe k problematike pracovnoprávnych vzťahov, miezd a odvodov)

13. s.r.o. – SPRIEVODCA (komplexné a prehľadné spracovanie problematiky spoločnosti s ručením obmedzeným od jej založenia, vzniku až po možnosti zrušenia)

14. Podnikanie a koronavírus (komplexný prehľad opatrení a ich podrobný popis týkajíci sa daňového poriadku, daní z príjmov, DPH, zákonníku práce, miezd)

15. Zamestnávanie počas pandémie (zmeny týkajúce sa vyplácania mzdy a mzdových nárokov, zníženia pracovného úväzku, plánovania dovoleniek, ale i poskytovania pracovných pomôcok ...)

16. Daňová optimalizácia (príklady ako si optimalizovať základ dane, nástroje daňovej optimalizácie, opravných položiek, prerušenia odpisov, oslobodenia príjmov, časového rozlíšenia, daňovej straty či príspevkov na rekreáciu)

16. 100 otázok a odpovedí Obchodovanie – odvody a náhrady (príklady z oblastí obchodovania z pohľadu daní, ktoré reagujú na epidemiologické opatrenia v praxi)

17. 100 otázok a odpovedí Odmeňovanie, Verejné obstarávanie (súbor otázok venovaný problematike podmienok verejného obstarávania, zmlúv i súhrnných správ; zamestnávania, príspevkov na rekreáciu, zrážok zo mzdy, odvodov i cestovných náhrad)

18. 100 otázok a odpovedí Výdavky podnikateľa, Automobil (príklady z praxe k uplatňovaniu daňových výdavkov FO; využívanie automobilu v podnikaní z pohľadu spotreby pohonných látok, odpisov alebo dani z motorových vozidiel)

19. Účtovná závierka podnikateľov za rok 2020 bez chýb, pokút a penále (komplexný postup pri zostavovaní účtovnej závierky)

20. Daňové priznania podnikateľov za rok 2020, Ročné zúčtovanie preddavkov na daň bez chýb (komplexný postup pri podávaní daňového priznania a ročného zúčtovania preddavkov na daň, vzory tlačív)

21. Odvody poistného od 1. 1. 2021 (prehľad odvodov poistného pre základné kategórie poistencov od 1. 1. 2021, povinnosti zamestnávateľa, vzory)

22. Trestné právo po novelách 2021 (úplné znenia trestno-právnych zákonov po novelách k 1.1.2021. Účinnosť noviel - január a august 2021)

23. Daňové, účtovné, mzdové zákony 2021 (úplné znenia daňových, účtovných a mzdových zákonov po ostatných novelách k 1. 1. 2021)

24. Daňové a nedaňové výdavky A-Z 2021 – (uplatňovanie skutočne vynaložených výdavkov do výdavkov daňových)

25. 100 otázok a odpovedí ZPD po novom, Optimalizácia (praktické príklady týkajúce sa novely zákona o daniach z príjmu a daňovej povinnosti FO a PO)

26. Stavebný zákon – s komentárom po novelách (odborná publikácia s úplným znením zákona s komentárom po novelách 2021 a aktuálnymi vyhláškami k danej problematike)

27. Príručka mzdovej účtovníčky 2021 (zrozumiteľný výklad platnej slovenskej legislatívy aktualizovaný k 1. 3. 2021, ktorý je doplnený desiatkami praktických príkladov, vzormi dokumentov a formulárov s ukážkami ich správneho vyplnenia)

28. 100 otázok a odpovedí Výdavky, Cestovné náhrady (praktické príklady týkajúce sa daňových a nedaňových výdavkov; cestovných náhrad zamestnancov a SZČO)

 

Poradca – (Poradca), č. 13/2021 (V/2021)

• Zákon o elektronickej fakturácii s komentárom - komentár

 

Práce a mzdy – bez chýb, pokút a penále – (PaM), č. 8/2021 (VI/2021)

• Kedy môže zamestnanec odmietnuť prácu navyše?
• Domácka práca a homeoffice - novinky od 1. 3. 2021
• Kamerový systém z pohľadu GDPR
• Ako opraviť chyby, na ktoré upozorňuje soc.a zdrav.poisťovňa
• Predĺženie skúšobnej doby zo zákona
• Rozhodnutie obce o daňovom dlhu subjektu
• Zámer žiadania o dotáciu , ak je žiadateľom NO

 

Dane, účtovníctvo, odvody – bez chýb pokút a penále (DUO), č. 8/2021 (VI/2021)

• Elektronická fakturácia
• Cestovné náhrady podnikateľa

 

1000 riešení 7-8/2021 (VI/2021)

• Exekúcie
• Dane v praxi
• Účtovníctvo
• Personalistika a mzdy
• Právo a podnikateľ
• Verejný sektor

 

 

ODBORNÉ TEMATICKÉ PUBLIKÁCIE:

 

 

 

Ústava SR (od 1. 1. 2021) (I/2021)

• Ústava SR – úplné znenie zákona po novelách
• Listina základných práv a slobôd
• Všeobecná deklarácia ľudských práv
• Zákon o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používa

 

Účtovná závierka podnikateľov za rok 2020 bez chýb, pokút a penále (I/2021)

• Účtovná závierka v PÚ pre podnikateľov k 31. decembru 2020
• Účtovná závierka v JÚ pre podnikateľov k 31. decembru 2020
• Požiadavky na zostavenie účtovnej závierky v JÚ

 

Daňové priznania podnikateľov za rok 2020, Ročné zúčtovanie preddavkov na daň bez chýb, pokút a penále (I/2021)

• Daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2020 + prílohy - tlačivá
• Daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2020 + prílohy - tlačivá
• Daňové priznanie k dani z príjmov v rozpočtových a príspevkových organizáciách za rok 2019 + prílohy - tlačivá
• Ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za rok 2020 + prílohy - tlačivá

 

Odvody poistného od 1. 1. 2021 bez chýb, pokút a penále (I/2021)

• Pracovnoprávny vzťah na základe pracovnej zmluvy
• Pracovnoprávny vzťah na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo PP
• Samostatne zárobkovo činné osoby
• Spoločníci, konatelia, členovia štatutárnych a iných orgánov právnických osôb

 

Trestné právo po novelách (I/2021)

• ZÁKON č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon
• ZÁKON č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok
• ZÁKON č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb
• ZÁKON č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
• ZÁKON č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore

 

Daňové, účtovné, mzdové zákony 2021 po novelách (I/2021)

• ZÁKON č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov
• ZÁKON č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty
• ZÁKON č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve
• OPATRENIE č. 23054/2002-92 o postupoch účtovania v sústave podvojného účtovníctva
• ZÁKON č. 311/2001 Zákonník práce

 

Daňové a nedaňové výdavky 2021 (II/2021)

• Uplatniteľné výdavky podnikateľa
• Výdavky z pohľadu ZDP a DPH
• Výdavky z pohľadu JÚ a PÚ
• Príklady z praxe

 

Stavebný zákon s komentárom po novelách (III/2021)

• Stavebný zákon s komentárom
• Zákon o pamiatkovom fonde
• Zákon o dotáciách na bývanie a sociálnom bývaní
• Vyhláška o výške dotácie na obstaranie nájomného bytu, obstaranie technickej vybavenosti a odstránenie systémovej poruchy bytového domu
• Dotácie na bývanie – novela zákona

 

Príručka mzdovej účtovníčky (2021) (III/2021)

·         Pracovnoprávne minimum

·         Výpočet mzdy zamestnanca

·         Zdravotné poistenie zamestnancov

·         Sociálne poistenie zamestnancov

·         Zdaňovanie miezd

·         Sociálny fond

·         Cestovné náhrady

·         Účtovanie miezd

·         Štátne dávky

·         Vzory zmlúv, tlačív a formulárov

 

100 otázok o odpovedí - Výdavky a cestovné náhrady (III/2021)

• Daňové výdavky
• Cestovné náhrady

 

ZÁKONY 2021

 

Zákony IA/2021 (I/2021)

• Správa daní a poplatkov
• Daň z príjmov
• Daň z pridanej hodnoty
• Miestne dane
• Spotrebné dane
• Cestovné náhrady

 

Zákony IB/2021 (I/2021)

• Správa daní a poplatkov
• Daň z príjmov
• Daň z pridanej hodnoty
• Miestne dane
• Spotrebné dane
• Cestovné náhrady

 

Zákony IIA/2021 (I/2021)

• Obchodné právo
• Živnostenské podnikanie
• Autorské právo

 

Zákony IIB/2021 (I/2021)

• Občianske právo
• Notársky poriadok
• Advokácia a právne služby
• Súkromná bezpečnosť

 

Zákony IIC/2021 (I/2021)

• Civilný proces (1. kapitola)
• Exekučný poriadok (2. kapitola)
• Trestné právo (3. kapitola)
• Správne právo (4. kapitola)

 

Zákony IIIA/2021 (I/2021)

• Zákonník práce
• Mzdové predpisy
• Zákon o službách zamestnanosti
• Pedagogickí zamestnanci
• Kolektívne vyjednávanie a združovanie občanov
• Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci
• Správne právo

 

Zákony IIIB/2021 (I/2021)

• Sociálne poistenie
• Dôchodkové poistenie
• Nemocenské poistenie
• Zdravotné poistenie

 

Zákony IIIC/2021 (I/2021)

• Sociálne zákony
• Sociálne služby
• Sociálnoprávna ochrana detí a sociálna kuratela

 

Zákony IV/2021 (I/2021)

• Stavebný zákon a súvisiace predpisy
• Architekti a inžinieri
• Stavebné výrobky
• Bývanie
• Pôda

 

Zákony VA/2021 (I/2021)

• Rozpočtové pravidlá
• Štátna a verejná služba
• Obce

 

Zákony VB/2021 (I/2021)

• Školstvo
• Financovanie
• Regionálny rozvoj
• Verejné práce
• Obce
• Školská inšpekcia

 

Zákony VIA/2021 (I/2021)

• Životné prostredie
• Ochrana ovzdušia
• Lesné hospodárstvo
• Integrovaná prevencia a kontrola znečistenia životného prostredia

 

Zákony VIB/2021 (I/2021)

• Odpadové hospodárstvo
• Prevencia priemyselných havárii
• Vodné hospodárstvo
• Ochrana pred povodňami