Zákonník práce, ktorý je najdôležitejším právnym rámcom pre oblasť zamestnanosti, bol upravený ďalšími dôležitými zmenami. Zásadné zmeny nadobudli účinnosť už od 1. marca 2021. O ktoré zmeny sa jedná?

 

Definícia zamestnanca trvale sa starajúceho o dieťa

V rámci výkladu niektorých pojmov preúčelyuplatňovaniapríslušnýchprávv Zákonníku práce sa § 40 sa doplnilo odsek 11, v zmysle ktorého je zamestnanec trvale sa starajúci o dieťa taký zamestnanec, ktorý sa osobne stará o vlastné neplnoleté dieťa vrátane striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, a zamestnanec, ktorý sa osobne stará o neplnoleté dieťa zverené mu do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu. Toto postavenie zamestnancovi vzniká dňom, keď zamestnávateľovi písomne oznámil, že sa trvale stará o dieťa, a zaniká dňom, keď sa zamestnanec prestal trvale starať o dieťa. Taktiež sa zavádza zamestnancovi povinnosť zánik trvalej starostlivosti o dieťa písomne oznámiť zamestnávateľovi bez zbytočného odkladu.

 

Trvanie skúšobnej doby zamestnanca

Z dôvodu potrieb aplikačnej praxe sa spresnilo ustanovenie § 45 ods. 2 Zákonníka práce, ktorým sa zo zákona predlžuje skúšobná doba vzhľadom na to, že zamestnávateľ si po istý čas nemôže zamestnanca odskúšať a naopak. Skúšobná doba je z hľadiska času dobou, ktorá trvá od–do a z tohto hľadiska je vhodné, aby sa doba končila v príslušný deň o 24:00. Samotná prekážka v práci môže v praxi trvať rôzne časové úseky od niekoľkých minút až po celú dĺžku trvania pracovnej zmeny, ktorá bola naplánovaná na príslušný pracovný deň.

Ak zamestnanec neodpracoval pracovnú zmenu, ktorú mal podľa rozvrhu pracovných zmien odpracovať v príslušný pracovný deň, skúšobná doba sa predĺži o kalendárny deň (t.j. za deň nevykonávania práce sa skúšobná doba predĺži o jeden kalendárny deň, čo vyplýva aj toho, že ide o dobu, t.j. úsek, ktorý sa neprerušuje).

 

„Home office“ od 1. 3. 2021

Novela Zákonníka práce účinná od 1. marca 2021 podrobnejšie upravuje pravidlá domáckej práce a telepráce. Upravuje sa definícia domáckej práce a telepráce tak, že o takúto prácu pôjde len vtedy, ak sa práca, ktorá by mohla byť vykonávaná na pracovisku zamestnávateľa, vykonáva pravidelne z domácnosti zamestnanca (tzv. práca z domu).

V prípade vymedzenia domáckej práce a telepráce sa vychádza z Rámcovej dohody sociálnych partnerov na úrovni EÚ o telepráci1 ako aj z Dohovoru MOP č. 177 z roku 1996 o práci doma. V rámcovej smernici sa definujú znaky telepráce.

 

O teleprácu ide ak:

-        ide o prácu, ktorá sa môže vykonávať aj na pracovisku zamestnávateľa, ale prenáša sa do domácnosti zamestnanca,

-        táto práca sa pravidelne vykonáva z domácnosti zamestnanca (ponecháva sa teda aj výnimka, kedy nejde o domácku prácu alebo teleprácu, t.j. ak nemožno identifikovať vzor pravidelnosti, resp. ak mimoriadne okolnosti spôsobia, že zamestnanec dočasne vykonáva prácu z domácnosti – napr. technické príčiny na pracovisku, mimoriadna potreba v daný deň sa starať o dieťa, t.j. spravidla ide o neplánované situácie).

 

V praxi niekedy dochádzalo aj k odlišovaniu pojmov domácka práca/telepráca (ako pravidelná práca z domácnosti) a home office (ako príležitostná práca z domácnosti). Pojmy domácka práca/telepráca a homeoffice sú teda do istej miery synonymami. Zároveň sa často v praxi stierajú rozdiely medzi príležitostnou a pravidelnou prácou v domácnosti (napr. zamestnávateľ zamestnancom na výkon práce pridelí prenosný počítač a plní viaceré povinnosti, ktoré sú ustanovené v § 52 pre domácku prácu/teleprácu). Deliacim kritériom právnej úpravy, kedy ide o domácku prácu/teleprácu a kedy nie, je otázka pravidelnosti výkonu práce mimo pracoviska zamestnávateľa (ak ide o pravidelný výkon, ide o domácku prácu/teleprácu a na ňu naviazané plnenie určitého súboru povinnosti). Pravidelnosť neznamená, že práca z domácnosti sa musí vykonávať v rozsahu celého ustanoveného (určeného) týždenného pracovného času, práca z domácnosti (domácka práca/telepráca) sa môže vykonávať aj v dohodnutom rozsahu, ktorý je časťou ustanoveného (určeného) týždenného pracovného času (napr. jeden, dva dni v týždni).

 

V prípade telepráce má význam nielen to, že sa na výkon práce používa informačná technológia, ale aj to, že táto technológia sa na diaľku pravidelne prepája so zamestnávateľom/jeho zákazníkmi, t.j. dochádza k toku údajov, pretože v opačnom prípade je informačná technológia len jedným z nástrojov na výkon domáckej práce. Domácnosťou pre účely domáckej práce a telepráce musí byť miesto, ktoré je iné ako priestory/prevádzky zamestnávateľa (priestory zriadené zamestnávateľom).

 

V zmysle schválenej právnej úpravy to môže byť hocijaké miesto vrátane takého dojednania miesta, že zamestnanec si sám vyberá odkiaľ bude prácu vykonávať, ak to povaha práce umožňuje (t.j. dojednanie nebude obsahovať konkrétne miesto výkonu práce ale určenie, že miesto výkonu práce sa ponecháva na zamestnanca). Týmto sa umožňuje aj tzv. mobilná telepráca a tzv. digitálni nomádi.

Jedným zo základných princípov o telepráci je skutočnosť, že telepráca (a v tomto ohľade aj domácka práca) musí byť dohodnutá, t.j. nie je možné, aby zamestnávateľ prikazoval jednostranne výkon domáckej práce/telepráce proti vôli zamestnanca a naopak, aby si zamestnanec sám rozhodoval, kde bude jeho miesto výkonu, pretože sa domnieva, že môže vykonávať prácu aj z domácnosti.

 

Miesto výkonu práce ako podstatná náležitosť pracovnej zmluvy (§ 43 ods. 1 ZP)

musí byť naďalej predmetom dohody aj pri domáckej práci a telepráci.

V prípade domáckej práce a telepráce musí byť urobené aj rozhodnutie o organizácii pracovného času. Buď ho organizuje zamestnávateľ spôsobmi podľa § 86 alebo § 87 Zákonníka práce, a to ako fixný pracovný čas alebo pružný pracovný čas alebo jeho rozvrhovanie vzhľadom na povahu práce a očakávania zamestnávateľa (zamestnanec má odovzdať do určitého času výsledok a je jedno v akom časovom úseku prácu vykoná) sa môže ponechať výlučne na zamestnancovi. Ak zamestnávateľ postupuje podľa § 86 resp. § 87 resp. aj § 88 Zákonníka práce, nie je možné aplikovať výnimky ustanovené v § 52 ods. 7 Zákonníka práce, pretože zamestnávateľ určuje časové rámce výkonu práce. Ak zamestnávateľ súhlasí so „samorozvrhovaním“ pracovného času zamestnancom, nemôže mu do tohto procesu nijako vstupovať (určovaním časového rozsahu v rámci dňa, určovaním pracovných dní v týždni, apod.). V nadväznosti na tento postup potom môžu byť aplikované aj výnimky z jednotlivých ustanovení, pretože zamestnanec si sám slobodne určí svoje pracovné dni, prestávku v práci, dobu odpočinku, vyšetrenie a ošetrenie atď.

Znakom domáckej práce a telepráce nie je „samorozvrhovanie“ pracovného času zamestnancom, ale strany sa na ňom môžu dohodnúť.

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť resp. poskytnúť zamestnancovi pracovné prostriedky na výkon domáckej práce resp. telepráce. Ak však túto svoju povinnosť nevie splniť, môže sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodnúť o používaní vlastného prostriedku zamestnanca na tieto účely.

Z hľadiska zabezpečenia ochrany osobných údajov a ďalších informácií je ale potrebné zdôrazniť, že zamestnávateľ sa touto dohodou nezbavuje svojej povinnosti v oblasti bezpečnosti v zmysle osobitných predpisov v oblasti ochrany osobných údajov, a túto zodpovednosť nemôže preniesť ani na zamestnanca.

 

Povinnosti zamestnávateľa sa spresnili aj v prípade pokiaľ ide o zvýšené náklady zamestnanca, keď musí zamestnancovi uhrádzať za podmienok podľa § 145 ods. 2 Zákonníka práce preukázateľné zvýšené výdavky s používaním vlastného náradia, vlastného zariadenia a vlastných predmetov potrebných na výkon práce (napr. náklady na elektrinu, na nadštandardné pripojenie na internet potrebné na výkon práce). Určenie nákladov sa robí v každom prípade osobitne. O použití vlastných prostriedkov musí existovať dohoda so zamestnancom (§ 145 ods. 2 ZZ), pričom bez dohody zamestnancovi nepatrí ani náhrada nákladov ako ani náhrada škody na vlastných veciach, ktoré použil na výkon práce bez súhlasu zamestnávateľa. Predmetom dohody (resp. rozsah môže vyplývať aj z vnútorného predpisu) je aj otázka úhrady nákladov, spôsobu ich preukazovania. Povinnosť preukázať zvýšené náklady má zamestnanec.

Ustanovuje sa tiež právo tohto zamestnanca na prístup k prehlbovaniu kvalifikácie, t.j. aby mal rovnako ako zamestnanci na pracoviskách zamestnávateľa, možnosť zúčastniť sa školení (fyzických alebo „digitálnych“ avšak aj s ohľadom na možnosť začlenenia aj do fyzického kolektívu zamestnancov, nielen do toho virtuálneho tam, kde je to možné).

Ustanovuje sa aj forma práva na odpojenie sa zamestnanca, ktoré je konštruované ako právo zamestnanca nevykonávať prácu mimo pracovného času (ak nejde o prácu nadčas, pracovnú pohotovosť) v čase prekážok v práci, dovolenky a zákaz hodnotiť toto nevykonávanie práce zo strany zamestnávateľa ako porušenie pracovnej disciplíny.

Dôležitý aspekt pri domáckej práci a telepráci, a to zásadu zákazu znevýhodnenia (t.j. diskriminácie tohto zamestnanca) v porovnaní s porovnateľným zamestnancom na pracovisku zamestnávateľa, resp. zásadu zákazu zvýhodnenia (t.j. diskriminácie zamestnancov na pracoviskách zamestnávateľa) sa zachoval.

 

Zabezpečenie stravovania zamestnancov od 1. marca 2021

Aj od 1. marca 2021 je naďalej v platnosti všeobecná povinnosť zamestnávateľa zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Zamestnávateľ má povinnosť naďalej zabezpečiť zamestnancom stravovanie najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny:

-        vo vlastnom stravovacom zariadení,

-        v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, alebo

-        prostredníctvom stravovacích poukážok, teda stravných lístkov alebo gastrolístkov (prostredníctvom osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby).

 

Od 1. marca 2021 už zamestnávateľ nemá povinnosť zabezpečovať stravovanie voči zamestnancom, ktorým poskytne účelovo viazaný finančný príspevok na stravovanie.

Zamestnancom, ktorým bude poskytovaný finančný príspevok na stravovanie, nemusí zamestnávateľ zabezpečiť stravovanie vo vlastnom alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa a ani prostredníctvom stravných lístkov.

 

Po novele Zákonníka práce účinnej od 1. 3. 2021 je potrebné rozlišovať medzi zabezpečením stravovania (môže mať tri spomínané formy) a poskytnutím finančného príspevku na stravovanie. Poskytnutie finančného príspevku na stravovanie sa nepovažuje za formu zabezpečenia stravovania. Ak zamestnávateľ zamestnancovi poskytne finančný príspevok na stravovanie, nie je povinný zamestnancovi zabezpečiť stravovanie.

 

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi finančný príspevok na stravovanie, ak:

-        povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom stravovanie vylučujú podmienky výkonu práce na pracovisku,

-        zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie žiadnym iným spôsobom (vo vlastnom alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa a ani stravným lístkami),

-        zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zabezpečených zamestnávateľom,

-        ide o zamestnanca vykonávajúceho domácku prácu alebo teleprácu a zamestnávateľ mu nezabezpečí stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo by akákoľvek forma zabezpečenia stravovania bola v rozpore s povahou vykonávanej domáckej práce alebo telepráce.

 

V týchto prípadoch Zákonník práce aj do 1. 3. 2021 ukladal zamestnávateľovi povinnosť poskytnúť zamestnancom finančný príspevok na stravovanie, takže u týchto zamestnancov k žiadnej zmene od 1. 3. 2021 nedochádza. Ak nejde o prípady zamestnancov, ktorým zamestnávateľ musí poskytnúť finančný príspevok na stravovanie a zamestnávateľ nezabezpečuje stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, je od 1. 3. 2021 povinný umožniť zamestnancom výber medzi poskytnutím stravných lístkov a poskytnutím finančného príspevku na stravovanie.

 

Nevyhnutnou podmienkou na to, aby sa zamestnanec mohol rozhodnúť medzi stravným lístkom a finančným príspevkom na stravovanie je teda to, že zamestnávateľ nemôže zabezpečovať stravovanie vo vlastnom alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa. Ak zamestnávateľ prevádzkuje vlastnú jedáleň, zamestnanci chodia na obedy do jedálne iného zamestnávateľa, zamestnávateľ zabezpečuje obedy formou donáškovej služby, zamestnávateľ zabezpečuje obedy formou cateringu (k zamestnávateľovi na obed príde firma a podáva zamestnancom jedlo) a podobne, tak títo zamestnanci nemôžu od zamestnávateľa namiesto tejto formy stravovania požadovať finančný príspevok na stravovanie.

Ak zamestnávateľ ale žiadnym takýmto spôsobom nebude zabezpečovať stravovanie, jeho zamestnanci si môžu vybrať medzi gastrolístkami a finančným príspevkom na stravovanie.

 

Možnosť poberať finančný príspevok na stravovanie budú mať všetci tí zamestnanci, ktorým doteraz zamestnávateľ poskytoval gastrolístky. Možnosť voľby medzi gastrolístkami a finančným príspevkom na stravovanie je tak výhradne na strane zamestnancov. Zamestnávateľ o tejto voľbe nemôže rozhodovať a musí rešpektovať tú voľbu, pre ktorú sa rozhodol zamestnanec.

 

Ak zamestnávateľ prispieva na stravovanie aj iným zamestnancom,

tak je povinný zamestnancom poskytovať finančný príspevok na stravovanie v takej sume, v akej prispieva na stravovanie týmto iným zamestnancom (napr. v takej výške, v akej prispieva iným zamestnancom na stravné lístky). Minimálna výška finančného príspevku na stravovanie v takomto prípade je 55 % minimálnej hodnoty stravovacej poukážky. Keďže zamestnávateľ môže podľa Zákonníka práce prispieť zamestnancovi na každé jedlo najviac do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín, je aj maximálna výška finančného príspevku na stravovanie zhodná s touto sumou.

V zmysle prechodného ustanovenia § 252p k úpravám Zákonníka práce účinným od 1. marca 2021 platí, že zamestnávateľ, ktorý pred 1. marcom 2021 alebo v období od 1. marca 2021 do 31. decembra 2021 uzatvoril zmluvu o zabezpečení stravovacích poukážok s právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, nie je povinný postupovať podľa § 152 ods. 7 Zákonníka práce v znení účinnom od 1. marca 2021 do skončenia účinnosti tejto zmluvy, najdlhšie však do 31. decembra 2021.

Zamestnávateľ, ktorý pred 1. marcom 2021 alebo v období od 1. marca 2021 do 31. decembra 2021 uzatvoril zmluvu o zabezpečení stravovacích poukážok, do skončenia účinnosti tejto zmluvy (najdlhšie však do 31. decembra 2021) nie je povinný dať zamestnancom možnosť vybrať si medzi stravovacími poukážkami a finančným príspevkom na stravovanie.

 

Tento zamestnávateľ sa od 1. marca 2021 musí rozhodnúť medzi tým, či umožní zamestnancom výber medzi stravovacími poukážkami a finančným príspevkom na stravovanie hneď alebo jeho zamestnanci do skončenia zmluvy s emitentom stravných lístkov nebudú mať možnosť výberu a budú dostávať len stravné lístky. Ak sa zamestnávateľ rozhodne pre druhú možnosť, zamestnanci si budú môcť vybrať medzi stravnými lístkami po skončení zmluvy s emitentom stravných lístkov. Ak sa takáto zmluva neskončí do 31. decembra 2021, tak napriek tomu budú mať zamestnanci tohto zamestnávateľa najneskôr od 1. januára 2022 možnosť výberu medzi stravnými lístkami a finančným príspevkom na stravovanie.

 

Počas prázdnin budú môcť pracovať aj prváci na strednej škole

V súlade s Článkom 4 ods.2 písm. c) smernice Rady 94/33/ES o ochrane mladých ľudí pri práci sa od 1. 3. 2021 ustanovuje, aby fyzické osoby, ktoré sú staršie ako 15 rokov mohli vykonávať do skončenia povinnej školskej dochádzky okrem prác, ktorými sú účinkovanie alebo spoluúčinkovanie na kultúrnych predstaveniach a umeleckých predstaveniach, športových podujatiach, reklamných činnostiach aj iné „ľahké“ práce, ktoré svojim charakterom a rozsahom neohrozujú ich zdravie, bezpečnosť, ďalší vývoj alebo školskú dochádzku a školské vyučovanie. Povinná školská dochádzka sa totižto u väčšiny žiakov končí až 31. augusta prvého ročníka strednej školy. To znamená, že väčšina žiakov nemôže počas letných prázdnin medzi prvým a druhým ročníkom strednej školy pracovať. Rozhodnutie o tom, či ide o „ľahkú“ prácu prináleží príslušnému inšpektorátu práce, ktorý vydáva povolenie na žiadosť zamestnávateľa. Inšpektorát práce udelí individuálne povolenie s určením rozsahu práce, ako aj podmienok za ktorých sa bude práca vykonávať. Povolenie vydáva príslušný inšpektorát práce po dohode s príslušným orgánom verejného zdravotníctva. Ak podmienky povolenia nie sú dodržiavané, inšpektorát práce povolenie odoberie.

Úprava podmienok dočasného prideľovania zamestnancov medzi prepojenými osobami

Od 1. marca 2021 sa flexibilnejšie upravuje dočasné prideľovanie medzi subjektmi, ktoré sú v zmysle ObchZ ovládajúcou a ovládanou spoločnosťou, ak vznikne potreba pre dočasné pridelenie. Neskúma sa už otázka objektívnych prevádzkových dôvodov ani sa nemusí splniť podmienka minimálnej doby trvania pracovného pomeru. S cieľom zabezpečiť, aby nedošlo k neoprávnenému vykonávaniu činnosti bez povolenia na činnosť agentúry dočasného zamestnávania (t.j. sprostredkovania zamestnancov za účelom dosiahnutia zisku), zároveň sa ustanovuje, že takéto dočasné pridelenie je bezodplatné (s výnimkou náhrady preukázateľných nákladov na mzdy a iné plnenie spojené s výkonom práce, t.j. jedná sa len o refundáciu skutočne vynaložených nákladov, ktoré zamestnávateľ na zamestnanca v čase jeho dočasného pridelenia k užívateľskému zamestnávateľovi musel vynaložiť, hoci sa práca vykonávala pre užívateľského zamestnávateľa – mzda, náhrada mzdy, náklady na zabezpečenie pracovného prostriedku, ak ho nezabezpečil užívateľský zamestnávateľ.

 

Zmeny pri pružnom pracovnom čase

V rámci ustanovenia § 89 Zákonníka práce sa od 1. 3. 2021 upresňuje, že u zamestnanca, ktorý má pružný pracovný čas, a teda si môže sám určovať začiatok a koniec svojej prítomnosti v práci sa v prípade pracovnej cesty pružný pracovný čas na daný deň ruší. V rámci § 89 ods. 2 Zákonníka práce sa však ustanovujú výnimky. Význam zrušenia pružného pracovného času nastáva vtedy, ak pracovná cesta z hľadiska jej začiatku a konca zasahuje do voľby zamestnanca ohľadom príchodu do práce a odchodu z práce vo voliteľnom pracovnom čase. Aj v tomto prípade sa však strany môžu dohodnúť inak (pretože napr. skorší príchod zamestnanca automaticky nemusí znamenať, že zamestnanec musí odpracovať na pracovisku fixne aj zvyšok pracovnej zmeny, ale ak je možnosť vyrovnať tento pracovný čas v pružnom pracovnom období alebo zamestnancovi chýba pracovný čas môže byť v záujme zamestnanca odísť z pracoviska podľa potreby). Zároveň sa umožňuje, aby zamestnávateľ po dohode so zástupcami zamestnancov (pozn. pružný pracovný čas sa zavádza po dohode s nimi) určil ďalšie prípady, kedy sa pružný pracovný čas neuplatní (napr. ak školenie na pracovisku zasahuje aj do voliteľného pracovného času).

Študentské brigády aj po skončení strednej školy a prvého stupňa vysokej školy

V zmysle Zákonníka práce účinného do 1. 3. 2021 vykonávanie práce na základe dohody o brigádnickej práci študentov počas letných mesiacov v prípade tých, ktorí riadne ukončili štúdium na strednej škole alebo príslušný stupeň vysokej školy a plánovali pokračovať v štúdiu na vysokej škole, nebolo vždy možné. Riadnym ukončením štúdia totižto tieto osoby strácali štatút žiaka strednej školy a študenta vysokej školy.

 

Počnúc 1. marcom 2021 sa však za žiaka strednej školy považuje aj osoba v čase od riadneho ukončenia štúdia na strednej škole do 31. októbra toho istého kalendárneho roka. Za študenta dennej formy vysokoškolského štúdia sa považuje aj osoba v čase od riadneho ukončenia štúdia v dennej forme vysokoškolského štúdia prvého stupňa do 31. októbra toho istého kalendárneho roka. Po skončení strednej školy a prvého stupňa vysokej školy je tak umožnené týmto osobám pracovať na základe dohody o brigádnickej práci študentov. 

 

Viac o problematike sa dočítate v mesačníku DUO 6-7/2021.

 

Mnohí podnikatelia, či už sú to fyzické alebo právnické osoby, požiadali o príspevok od štátu z dôvodu mimoriadnej situácie spôsobenou ochorením COVID-19. Príspevky sú určené na podporu hospodárstva, podporu udržania zamestnanosti a podporu samostatne zárobkovo činných osôb. V tejto súvislosti vyvstáva otázka, ako sa tieto príspevky posudzujú z daňového a účtovného hľadiska.

 

Zákonom č. 416/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, boli novelizované ustanovenia týkajúce sa oslobodenia príjmov pre fyzické a aj pre právnické osoby.

 

Pre fyzické i právnické osoby sú od dane z príjmov oslobodené

-        plnenia poskytované v rámci aktívnej politiky trhu práce v zmysle § 54 ods. 1 písm. e) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti,

-        platby poskytované Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky podľa § 2 ods. 1 písm. e) zákona č. 299/2020 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti MK SR.

Oslobodenie je predmetom ustanovení § 9 ods. 2 písm. d) a písm. j) ZDP (fyzické osoby) a § 13 ods. 2 písm. k) ZDP (právnické osoby).

 

Novela zákona o dani z príjmov je účinná od 1. 1. 2021, ale podľa § 52zzi ods. 1 zákona sa ustanovenia o oslobodení týchto plnení prvýkrát použijú pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2020, teda už za zdaňovacie obdobie roku 2020.

 

Plnením v rámci aktívnej politiky trhu práce je projekt „Prvá pomoc“

Je určený na podporu udržania zamestnanosti v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a odstránením ich následkov. Realizuje sa prostredníctvom úradov práce, sociálnych vecí a rodiny v rámci Slovenskej republiky ako aktívne opatrenie na trhu práce podľa § 54 ods. 1 písm. e) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v platnom znení.

 

Projekt s názvom „Prvá pomoc plus“,  je pokračovaním projektu „Prvá pomoc“, teda aj na tieto plnenia sa vzťahuje oslobodenie. Projekt „Prvá pomoc plus“ mení niektoré podmienky nároku na jednotlivé opatrenia a výšku pomoci pre samostatne zárobkové osoby a zamestnávateľov.

Oslobodenie od dane z príjmov sa týka len uvedených plnení. Ostatné plnenia, ako napríklad dotácie na nájomné alebo dotácie pre podnikateľov v oblasti cestovného ruchu okrem príspevkov „Prvá pomoc“, nie sú od dane z príjmov oslobodené.

Pri zdaňovaní príspevkov a dotácií, nielen tých poskytnutých v čase pandémie, je potrebné dodržať tzv. zásadu daňovej neutrality.

 

Podľa zákona o dani z príjmov sú niektoré druhy príspevkov, podpôr, grantov a dotácií od dane z príjmov oslobodené

S oslobodenými príjmami veľmi úzko súvisí ustanovenie § 21 ods. 1 písm. j) ZDP, podľa ktorého výdavky (náklady) vynaložené na príjmy nezahŕňané do základu dane nie sú daňovými výdavkami. Uvedené ustanovenie znamená, že ak je príjem od dane oslobodený, náklady, ktoré sú z týchto prostriedkov hradené, nie je možné uplatniť ako daňové výdavky. Tieto výdavky sú zo základu dane vylúčené. Vplyv na základ dane je teda neutrálny.

Ak príjem z príspevkov a dotácií nie je oslobodený od dane z príjmov, ich spôsob zahrnutia do základu dane je v zákone o dani z príjmov upravený nasledovne:

 

Daňovníci, ktorí účtujú v sústave podvojného účtovníctva - § 17 ods. 3 písm. f) ZDP

Do základu dane sa nezahŕňa dotácia poskytnutá na obstaranie odpisovaného hmotného majetku v zdaňovacom období, v ktorom bolo o nej účtované vo výnosov podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o účtovníctve; táto dotácia sa zahrnie do základu dane počas doby odpisovania tohto majetku podľa § 26 a vo výške odpisu podľa § 27 alebo § 28 alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitej dotácie na obstaranie tohto majetku.

Daňovníci, ktorí účtujú v sústave jednoduchého účtovníctva alebo vedú daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 - § 17 ods. 3 písm. h) ZDP

 

Do základu dane sa nezahŕňa dotácia, podpora a príspevok u daňovníka, ktorá účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo, ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 v zdaňovacom období, v ktorom ich prijal, ak neboli použité na úhradu daňových výdavkov; tieto príjmy nepoužité na úhradu daňových výdavkoch sú zahrnované do základu dane

1.  Postupne vo výške odpisov majetku nadobudnutého z týchto príjmov alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitej dotácie, podpory a príspevku na obstaranie odpisovaného majetku,

2.  V období čerpania dotácie, podpory a príspevku, ak tieto príjmy nesúvisia s výdavkom účtovaným v zdaňovacom období, v ktorom boli prijaté.

 

Daňovníci, ktorí uplatňujú výdavky v paušálnej výške podľa § 6 ods. 10

Spôsob zahrňovania dotácie u týchto daňovníkov zákon o dani z príjmov osobitne neupravuje. Dotácia, ktorá nie je od dane z príjmov oslobodená, je zdaniteľným príjmom.

V sume paušálnych výdavkov sú zahrnuté všetky daňové výdavky vrátane odpisov dlhodobého majetku okrem zaplateného poistného a príspevkov, ktoré je daňovník povinný platiť, teda aj výdavky, na ktoré dotácia bola poskytnutá.

 

Podľa § 19 ods. 2 písm. m) ZDP daňové výdavky, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone sú výdavky, na ktorých úhradu boli poskytnuté dotácie, podpory a príspevky poskytnuté z prostriedkov štátneho rozpočtu, rozpočtov obcí, rozpočtov vyšších územných celkov, štátnych fondov a Národného úradu prace zahrnované do príjmov.

 

Z uvedených ustanovení zákona o dani z príjmov vyplýva, že či už ide o príjmy od dane oslobodené, alebo o príjmy, ktoré sa do základu dane zahŕňajú, ich dopad na daň z príjmov je nulový. Pri plneniach, ktoré sú od dane oslobodené, vzniká administratívna náročnosť na sledovanie a účtovanie výdavkov, ktoré z tohto dôvodu nie sú daňové.

 

Príklady

1.  Obchodná spoločnosť dostala v roku 2020 počas pandémie príspevok na úhradu mzdy zamestnancov vo výške 80 % celkovej ceny práce.

 

Účtovanie:
- Nárok na príspevok	8 000 eur	346/648
- Prijatie príspevku na bežný účet	8 000 eur	221/346
- Zúčtovanie miezd	10 000 eur	521/331

 

V daňovom priznaní za rok 2020 spoločnosť z daňového základu vylúči výdavok vo výške 8 000 eur na riadku 130 daňového priznania a príjem vo výške 8 000 eur na riadku 230 daňového priznania.

 

2.  Obchodná spoločnosť v januári 2021 požiadala o príspevok na úhradu mzdy zamestnancov vo výške 80 % celkovej ceny práce za december 2020. Príspevok zatiaľ nedostala.

 

Účtovanie:
- Nárok na príspevok	4 000 eur	346/648
- Zúčtovanie miezd	5 000 eur	521/331

 

V daňovom priznaní za rok spoločnosť upraví základ dane o sumu 4 000 eur na strane položiek zvyšujúcich základ dane a aj na strane položiek znižujúcich základ dane.

Nárok na dotáciu sa účtuje ak je takmer isté, že sa splnia všetky podmienky súvisiace s dotáciou a súčasne, že sa dotácia poskytne. V účtovníctve sa dotácia účtuje priamo v prospech účtu výnosov alebo v prospech účtu 384 – Výnosy budúcich období. Suma dotácia sa účtuje do výnosov systematicky v období zodpovedajúcemu vecnému a časovému súladu účtovania súvisiacich nákladov.

 

3.  Obchodná spoločnosť dostala v decembri 2020 dotáciu vo výške 10 000 eur za pokles tržieb, z ktorej však v roku 2020 stihla „vyčerpať“ (použiť) len 5 000 eur.

 

Účtovanie:
- Nárok na príspevok	10 000 eur	346/648
- Prijatie príspevku na účet	10 000 eur	221/346
- Časové rozlíšenie dotácie	5 000 eur	648/384

 

V daňovom priznaní spoločnosť zvýši základ dane o sumu 5 000 eur a zároveň zníži základ dane o sumu 5 000 eur.

 

4.  SZČO dostala v decembri 2020 príspevok 810 eur v rámci projektu „Prvá pomoc plus“.

a)  Jednoduché účtovníctvo a daňová evidencia pri uplatňovaní daňových výdavkov v preukázateľnej výške podľa § 6 ods. 11 ZDP: príspevok sa účtuje ako príjem neovplyvňujúci základ dane a výdavok, na ktorý bol príspevok použitý ako výdavok neovplyvňujúci základ dane.

b)  Uplatňovanie výdavkov v paušálnej výške - príjem neovplyvňujúci základ dane.

5.  Obchodná spoločnosť, prenajímateľ kancelárskych priestorov, sa dohodla s nájomcom o poskytnutí zľavy na nájomné vo výške 50 % z mesačného nájomného. Nájomcovi bola poskytnutá dotácia na nájomné vo výške 50 % z nájomného, ktorá bola poslaná na účet prenajímateľa.

 

Prenajímateľ:
- Faktúra za nájom po poskytnutej zľave	250 eur	311/602
- Dotácia poskytnutá nájomcovi	250 eur	315/311
- Príjem dotácie na účet	250 eur	221/315

 

Nájomca:
- Nárok na dotáciu	250 eur	346/648
- Faktúra za nájom	250 eur	518/321
- Dotácia poskytnutá na účet prenajímateľa	250 eur	321/346

 

Viac už nájdete v mesačníku DUO 4-5/2021.

 

Počas mimoriadnej situácie sa dostali niektoré daňové subjekty do zlej finančnej situácie, a to z dôvodu, že museli zatvoriť svoje prevádzky pre zlú epidemiologickú situáciu. Taktiež mohlo dôjsť k vzniku situácie, že by neodkladnou úhradou dane alebo jej vymáhaním bola vážne ohrozená výživa daňového dlžníka alebo osôb odkázaných na jeho výživu. Pokiaľ daňový subjekt neuhradil daň riadne a včas, tak mu správca dane uloží pokutu, ktorej úhrada by taktiež vážne ohrozila výživu daňového subjektu alebo osôb odkázaných na jeho výživu. Aké možnosti podľa daňového poriadku môže daňový subjekt v takýchto prípadoch využiť?

 

Úľava na dani alebo odpustenie daňového nedoplatku na dani

Podstatným pojmom pre odpustenie daňového nedoplatku na dani je pojem „daňový nedoplatok“, ktorý je východiskovým právnym pojmom. Pojem „daňový nedoplatok“ je na účely úľavy na dani alebo odpustenia daňového nedoplatku na dani ustanovený v § 70 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p. (ďalej len „daňový poriadok“), podľa ktorého sa pod daňovým nedoplatkom rozumie daňový nedoplatok na dani okrem úroku z omeškania, úroku, a pokuty.

Pre účely odpustenia daňového nedoplatku na dani podľa § 70 daňového poriadku nemožno odpustiť platbu pokuty, ktorá bola daňovému subjektu v súvislosti s predmetnou daňou uložená za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. a) daňového poriadku za to, že nepodal daňové priznanie v ustanovenej lehote.

 

Pojem „úrok z omeškania“ je vymedzený v § 156 ods. 1 daňového poriadku, pričom tento úrok sa vyrubí vtedy, keď daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane daň alebo rozdiel dane; preddavok na daň; splátku dane; vybraný preddavok na daň; daň vybranú zrážkou; zrazenú sumu na zabezpečenie dane podľa platnej právnej úpravy.

Uvedená pokuta a úroky z omeškania, pokiaľ sú súčasťou daňového nedoplatku, nemôžu byť zahrnuté do odpustenia daňového nedoplatku podľa § 70 daňového poriadku, teda aj keď sú splnené všetky predpoklady pre odpustenie daňového nedoplatku, tieto položky tam nemôžu byť započítané a ich úhrada odpustená.

Správca dane môže fyzickej osobe povoliť úľavu na dani alebo odpustiť úhradu daňového nedoplatku len na základe žiadosti daňového dlžníka, ktorá je mu adresovaná. Preto je možné konštatovať, že aj keď daňový subjekt splní všetky zákonné predpoklady pre úľavu na dani alebo odpustenie daňového nedoplatku na daní, správca dane mu nemusí vyhovieť a teda daňový dlžník nemá právny nárok ani na úľavu a ani na odpustenie.

 

V § 70 ods. 2 daňového poriadku sa neuvádzajú jednotlivé náležitosti takejto žiadosti, jej obsah je však možné vyvodiť z daného ustanovenia, nakoľko daňový dlžník musí preukázať, že by vymáhaním daňového nedoplatku bola vážne ohrozená výživa daňového dlžníka alebo osôb odkázaných na jeho výživu. Splnenie tejto zákonnej podmienky je daňový dlžník povinný preukázať.

V kontexte uvedených súvislostí preto nepostačuje, že daňový dlžník uvedie v žiadosti dôvody, prečo nemôže okamžite uhradiť daňový nedoplatok, ale musí ich taktiež preukázať aj potrebnými dôkaznými prostriedkami, pričom pre pojem „dôkaz“ sa aj v tomto prípade použije extenzívne hľadisko pre vymedzenie tohto pojmu, ktoré je platné pre celé daňové konanie. Podľa uvedeného hľadiska a § 24 ods. 4 daňového poriadku je možné za „dôkaz“ považovať všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Preto môže ísť aj o také dôkazné prostriedky, ktoré daňový poriadok pri demonštratívnom výpočte dôkazov výslovne neuvádza, napríklad audiovizuálny záznam, ktorý má výpovednú hodnotu.

Pre posudzovanie dôkazných prostriedkov, ktoré daňový subjekt priložil ku svojej žiadosti je potrebné dodať, že pre ich posudzovanie platia všeobecné zásady daňového poriadku určené pre dôkazné konanie.

 

Príklad 1

Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Pritom je plným oprávnením správcu dane zhodnotiť, ktoré dôkazy v daňovom konaní vykoná a ktoré nevykoná, taktiež hodnotí nezávisle jednotlivé dôkazy z pohľadu ich významu pre preukázanie opodstatnenosti žiadosti daňového dlžníka o úľavu na dani alebo odpustenie úhrady daňového nedoplatku, ktorý vznikol. Správca dane pritom môže zohľadňovať aj predchádzajúce správanie daňového dlžníka počas predošlých štádií daňového konania, napríklad, či daňový dlžník spolupracoval so správcom dane alebo nekonal, hoci konať mal.

Pre nezávislosť a nestrannosť posudzovania úľavy na dani alebo odpustenia daňového nedoplatku u daňového dlžníka je dôležité, aby žiadosť a dôkazy posúdil zamestnanec správcu dane, ktorý nemôže byť zaujatý buď vo vzťahu ku daňovému dlžníkovi, ktorý žiadosť podal alebo v spojitosti s prejednávanou záležitosťou, ktorá je predmetom konania.

Taktiež je nevyhnutné v tomto konaní striktne dodržiavať zásadu, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Preto pokiaľ sa v porovnateľnom prípade vyhovelo daňovému dlžníkovi a odpustil sa mu daňový nedoplatok, pokiaľ je výška daňového nedoplatku porovnateľná a taktiež aj prípady, pre ktoré sa daňovému dlžníkovi vyhovelo, tak je potrebné aj v tomto prípade vyhovieť žiadosti daňového dlžníka, nakoľko by sa tým vytvárali neodôvodnené rozdiely pri posúdení situácie.

 

Uvedená žiadosť daňového dlžníka o úľavu na dani alebo o odpustenie daňového nedoplatku musí obsahovať všeobecné náležitosti podania v daňovom konaní teda:

-        kto podanie podáva. V prípade žiadosti o úľavu na dani a žiadosti o odpustenie daňového nedoplatku na dani je to príslušný daňový dlžník;

-        v akej veci. V tejto časti musí daňový dlžník presne špecifikovať, o akú daň ide, pokiaľ ide o úľavu na dani alebo o aký daňový nedoplatok ide, pokiaľ ide o odpustenie daňového nedoplatku;

-        čo sa navrhuje, a ak to z povahy veci vyplýva, dôvody podania. V tejto veci musia byť presne špecifikované a dôkazne jednoznačne vydokladované skutočnosti, ktoré predpokladá § 70 ods. 2 daňového poriadku.

 

V § 70 daňového poriadku sa neustanovujú formálne náležitosti podanej žiadosti, vzhľadom na to, že podanú žiadosť je potrebné doložiť aj dôkaznými prostriedkami, tak je nevyhnutné, aby bola uvedená v písomnej forme.

 

Žiadosť o úľavu na dani alebo odpustenie daňového nedoplatku na dani môže podať výlučne fyzická osoba. Pokiaľ ide o daňového dlžníka – právnickú osobu, táto nemôže podať uvedenú žiadosť v daňovom poriadku ustanovenom rozsahu. Pojem „právnická osoba“ pritom aj na daňovo-právne účely vyplýva z § 18 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. ObčZ, pričom právnickými osobami sú:

-        združenia fyzických alebo právnických osôb,

-        účelové združenia majetku,

-        jednotky územnej samosprávy,

-        iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon.

 

V kontexte uvedených súvislostí žiadosť o úľavu na dani alebo o odpustenie daňového nedoplatku na dani nemôžu podať napríklad obchodné spoločnosti podľa zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, nakoľko sú právnickými osobami. Taktiež túto žiadosť nemôžu podať nadácie, nakoľko sú účelovými združeniami majetku, banky alebo iné právnické osoby.

Pojem „fyzická osoba“ Občiansky zákonník výslovne neustanovuje, určuje však atribúty alebo jednotlivé právne vlastnosti, ktoré musí spĺňať fyzická osoba, aby mohla vystupovať v rámci jednotlivých právnych vzťahov, teda aj daňovo-právnych vzťahoch, pričom ide o spôsobilosť na práva a povinnosti a spôsobilosť na právne úkony.

Úľavu na dani alebo odpustenie daňového nedoplatku na dani nemožno povoliť správcom dane v prípade, pokiaľ ide o daň z pridanej hodnoty alebo spotrebné dane podľa osobitnej právnej úpravy, a to ani vtedy, keď sú u daňového dlžníka splnené jednotlivé predpoklady pre takéto konanie, teda by došlo k vážnemu ohrozeniu výživy daňového dlžníka alebo osôb odkázaných na jeho výživu.

 

Jednotlivé prípady, z dôvodu ktorých je možné správcom dane povoliť úľavu na dani alebo povoliť odpustenie úhrady daňového nedoplatku na dani sú v § 70 ods. 2 daňového poriadku ustanovené kogentnou právnou normou a taxatívnym právnym výpočtom. Pritom kogentnosť právnej normy znamená, že táto musí byť rešpektovaná obligatórne a nemôže byť upravovaná prostredníctvom konsenzu subjektov, teda správcom dane a ani daňovým subjektom. Taxatívnosť uvedených dôvodov znamená, že uvedené dôvody sú daňovým poriadkom určené striktne a nemožno ich ani zužovať a ani rozširovať.

 

Ide pritom o tieto právne dôvody:

-        vymáhaním alebo uhradením daňového nedoplatku by bola vážne ohrozená výživa daňového dlžníka alebo

-        vymáhaním alebo uhradením daňového nedoplatku by bola vážene ohrozená výživa osôb odkázaných na jeho výživu.

 

Pritom v § 70 ods. 2 daňový poriadok neuvádza ani demonštratívny právny výpočet, prípadne vysvetlenie pojmu „vážne ohrozená výživa“ daňového dlžníka alebo osôb odkázaných na jeho výživu. Preto je na uvážení správcu dane v konkrétnom prípade, či vyhovie takejto žiadosti daňového subjektu alebo daňového dlžníka, pričom uvedené musí zvažovať individuálne.

Splnenie uvedených právnych predpokladov je daňový subjekt alebo daňový dlžník povinný preukázať. Tak napríklad môže predložiť verejné listiny, z ktorých vyplýva, že je v hmotnej núdzi, sám má problémy so zabezpečením vlastnej výživy a nemôže zabezpečiť aj výživu svojich rodinných príslušníkov odkázaných na neho vyživovacou povinnosťou, napríklad môže ísť o deti, bývalú manželku alebo iné subjekty v konkrétnom prípade.

 

Jednotlivé náležitosti rozhodnutia o úľave na dani alebo odpustení daňového nedoplatku na dani

V § 70 ods. 3 daňového poriadku tento zákon neuvádza jednotlivé špecifické obsahové náležitosti, ktoré musí predmetné rozhodnutie obsahovať. Preto je na obligatórne obsahové náležitosti rozhodnutia o úľave na dani alebo odpustení daňového nedoplatku na dani potrebné použiť § 63 ods. 3 a 5 daňového poriadku, kde sú uvedené všeobecné obsahové náležitosti rozhodnutia vydaného v daňovom konaní.

Rozhodnutie o povolení úľavy na dani alebo odpustení úhrady daňového nedoplatku na dani podľa § 70 ods. 3 daňového poriadku (ďalej len „rozhodnutie vydané v daňovom konaní“) musí byť správne po obsahovej a aj formálnej stránke.

 

Rozhodnutie vydané v daňovom konaní musí obsahovať tieto náležitosti:

-        označenie orgánu, správcu dane, ktorý rozhodnutie vydal, pričom musí ísť o presné označenie správcu dane, ktorým môže byť podľa § 4 ods. 1 daňového poriadku daňový úrad, colný úrad alebo obec a nemôže ním byť obecný úrad, pretože ten nemá právnu subjektivitu,

-        označenie daňového dlžníka, ktorým môže byť len fyzická osoba,

-        číslo a dátum rozhodnutia,

-        výroková časť, ktorá obsahuje meritórne rozhodnutie vo veci, ktoré v prípade rozhodnutia podľa § 70 ods. 3 daňového poriadku môže byť len také, že správca dane povoľuje úľavu na dani alebo odpúšťa daňový nedoplatok na dani, nakoľko inak nedochádza k vydaniu rozhodnutia. V rámci výrokovej časti rozhodnutia musí byť jednoznačne uvedené, na akej dani sa povoľuje úľava alebo v akom rozsahu sa odpúšťa daňový nedoplatok na dani. Pokiaľ sa úľava na dani alebo odpustenie daňového nedoplatku na dani viaže na inú podmienku, napríklad úhradu časti daňového nedoplatku podľa § 70 ods. 4 daňového poriadku, tak je potrebné presne túto podmienku špecifikovať. Taktiež je potrebné uviesť, kto hradí náklady daňového konania podľa § 12 daňového poriadku a pokiaľ daňové rozhodnutie ukladá peňažné plnenie, tak potom je potrebné uviesť identifikačné údaje pre realizáciu platby. Taktiež je potrebné presne uviesť ustanovenia daňového poriadku a osobitnej právnej úpravy, na základe ktorej sa rozhodlo;

-        odôvodnenie je podstatnou časťou rozhodnutia vydaného v daňovom konaní a obsahovo by malo byť najrozsiahlejšou časťou rozhodnutia. V odôvodnení správca dane musí uviesť, ktoré skutočnosti sú podkladom pre vydanie rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. V prípade rozhodnutia podľa § 70 ods. 3 daňového poriadku ide o uvedenie dôkazných prostriedkov, na základe ktorých je možné preukázať, že okamžitou úhradou celej dane alebo daňového nedoplatku daňovým dlžníkom by došlo k vážnemu ohrozeniu výživy daňového subjektu alebo osôb, ktoré sú na jeho výživu odkázané. Taktiež je potrebné uviesť prípadné úvahy, ktoré správcu dane viedli k preukázaniu opodstatnenosti pre vydanie kladného rozhodnutia v daňovom konaní;

-        poučenie o nemožnosti podať riadny opravný prostriedok, pretože podľa § 70 ods. 3 daňového poriadku o povolení úľavy na dani alebo o odpustení daňového nedoplatku na dani správca dane vydá rozhodnutie, proti ktorému nemožno podať odvolanie,

-        vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa osobitného predpisu [týmto je zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v z.n.p.],

-        rozhodnutie vydané v daňovom konaní je právoplatné, pokiaľ voči nemu nemožno použiť riadny opravný prostriedok, vykonateľné je podľa § 63 ods. 10 daňového poriadku vtedy, pokiaľ voči nemu nemožno podať odvolanie alebo ak odvolanie nemá odkladný účinok a ak zároveň uplynula lehota plnenia,

-        rozhodnutie v daňovom konaní je potom možné opraviť len v prípadoch podľa § 63 ods. 12 daňového poriadku teda ak sú v ňom chyby v písaní, počítaní, chýbajúce formálne náležitosti a iné zrejmé nesprávnosti v rozhodnutí a upovedomí o tom oznámením účastníka konania.

-        V prípade, že správca dane rozhodnutím podľa § 70 ods. 3 daňového poriadku vyhovie žiadosti daňového dlžníka o úľavu na dani alebo odpustí daňový nedoplatok ma dani, tak mu nevyrubí do dňa doručenia tohto rozhodnutia úrok z omeškania podľa § 156 daňového poriadku alebo jeho pomernú časť, ktorá prislúcha k povolenej úľave na dani.

 

Pokiaľ nedôjde k vydaniu rozhodnutia o povolenie úľavy na dani alebo odpustenia daňového nedoplatku správcom dane, tak tento o nevyhovení žiadosti nevydáva zamietavé rozhodnutie. V takomto prípade zašle správca dane daňovému dlžníkovi len písomné oznámenie. Pritom daňový poriadok si vyžaduje len písomnú formu takéhoto oznámenia a neurčuje jeho konkrétne obsahové náležitosti, a to ani prostredníctvom demonštratívneho výpočtu. Preto je len na úvahe správcu dane, aký obsah bude mať uvedené oznámenie o nevyhovení žiadosti daňového dlžníka v konkrétnom prípade.

 

Podľa § 70 ods. 5 daňového poriadku povoliť úľavu na dani alebo odpustiť daňový nedoplatok možno len v súlade s osobitným predpisom, ktorým je zákon č. 358/2015 Z. z. o úprave niektorých vzťahov v oblasti štátnej pomoci a minimálnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o štátnej pomoci) v z.n.p.

 

Úľava zo sankcie alebo odpustenie sankcie

Podľa § 157 ods. 1 daňového poriadku Ministerstvo financií SR (ďalej len „ministerstvo“) na žiadosť daňového subjektu:

·         odpustí sankciu, ak daňový subjekt preukáže, že by jej zaplatením bola vážne ohrozená výživa daňového subjektu alebo osôb odkázaných na jeho výživu (v tomto prípade ministerstvo musí odpustiť sankciu obligatórne),

·         môže povoliť úľavu zo sankcie alebo odpustiť sankciu, ak daňový subjekt, ktorým je

-        právnická osoba, preukáže, že by jej zaplatenie viedlo k ukončeniu jeho činnosti a výnos z jeho likvidácie by bol pravdepodobne nižší než vyrubená sankcia,

-        fyzická osoba – podnikateľ preukáže, že by jej zaplatenie viedlo k ukončeniu jeho činnosti,

·         môže povoliť úľavu zo sankcie alebo odpustiť sankciu, ktorá mu bola uložená alebo vyrubená z dôvodu, že daňový subjekt nesprávne vykázal daňovú povinnosť, alebo nesplnil povinnosť v lehote ustanovenej podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov (ide napr. o zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p.) z dôvodu nesprávneho uplatňovania právneho predpisu.

 

Pokiaľ ide o úľavu zo sankcie alebo o odpustenie sankcie prislúchajúcej k dani, je daňový subjekt povinný preukázať aj zaplatenie tejto dane okrem sankcie.

 

Podľa § 157 ods. 3 daňového poriadku Finančné riaditeľstvo SR môže konať na žiadosť daňového subjektu v rovnakých prípadoch ako ministerstvo ak výška uloženej sankcie v jednotlivom prípade nepresiahne, ak ide o 

-        fyzickú osobu, sumu 166 000 eur,

-        právnickú osobu, sumu 1 660 000 eur.

 

Podľa § 157 ods. 4 daňového poriadku daňový úrad a colný úrad na žiadosť daňového subjektu odpustí sankciu z dôvodov rovnako ako ministerstvo ak výška uloženej sankcie v jednotlivom prípade nepresiahne, ak ide o

-        fyzickú osobu, sumu 33 200 eur,

-        právnickú osobu, sumu 332 000 eur.

 

Podľa § 157 ods. 5 daňového poriadku správca dane, ktorým je obec, môže pri daniach, ktoré spravuje, na žiadosť daňového subjektu odpustiť sankciu alebo povoliť úľavu zo sankcie z dôvodov rovnako ako ministerstvo.

 

Podľa § 157 ods. 6 daňového poriadku žiadosť o povolenie úľavy zo sankcie alebo odpustenie sankcie sa predkladá správcovi dane. Správca dane je povinný túto žiadosť postúpiť príslušnému orgánu, ak nie je príslušný o nej rozhodnúť. Odpustiť sankciu alebo povoliť úľavu zo sankcie možno podľa odseku 1 a odsekov 3 až 5 len v súlade s osobitným predpisom [zákon č. 358/2015 Z. z. o úprave niektorých vzťahov v oblasti štátnej pomoci a minimálnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o štátnej pomoci) v z.n.p.].

 

O povolení úľavy zo sankcie alebo o odpustení sankcie sa vydáva rozhodnutie, proti ktorému nemožno podať odvolanie. O nevyhovení žiadosti daňového subjektu o povolenie úľavy zo sankcie alebo o odpustenie sankcie sa zašle daňovému subjektu písomné oznámenie; v takomto prípade sa rozhodnutie nevydáva.

 

Viac o problematike sa dočítate v mesačníku DUO 6-7/2021.

 

Realita, ktorú nastolil COVID-19, je charakteristická zvýšenou mierou stresu, strachu o zdravie svoje, či svojich blízkych, väčšou či menšou sociálnom izoláciou, postupne zhoršujúcou sa ekonomickou situáciou v mnohých odvetviach a tiež nedôverou voči vláde, epidemiológom a nastoleným opatreniam. Ako sa zmeny, ktoré toto ochorenie prinieslo do našich bežných životov, odzrkadľujú na poli duševného zdravia?

 

Dnes už vieme – na základe mnohých výskumov – pomenovať, ktoré psychické ochorenia, resp. problémy získali dominanciu, s ktorými sa v ambulanciách stretávame častejšie, ktoré sú špecifické pre tú-ktorú vekovú kategóriu a tiež máme pomerne jasné odporúčania na prevenciu. Lebo tá je veľmi dôležitá.

 

Pandémia koronavírusu bude kolektívna trauma

Situácia, v ktorej sme sa ocitli, predstavuje kolektívnu traumu, akú väčšina z nás nikdy nezažila. Nepamätáme si už vojnu, nedostatok, obmedzenia. Niektorí odborníci porovnávajú „koronu“ napr. s prírodnými katastrofami. Tornádo, prívalové dažde sa „udejú“, majú častokrát vážne dôsledky, no majú svoj koniec, po ktorom sa môžu riešiť dôsledky a môže prísť snaha o pomoc postihnutým.

 

Aktuálna situácia má koniec v nedohľadne

Po prvej vlne prišla druhá, teraz prichádzajú informácie o nových mutáciách... Takmer rok riešime veci za pochodu, s primálo informáciami a často nejasnými výstupmi. Akoby neexistujú pravidlá a žiadne jasné AK – TAK. Zároveň – tí, čo predstavujú hrozbu, sú samotní ľudia.

V súbehu s izoláciou, samotou, starosťami o zdravie a zhoršením ekonomických pomerov narastá počet úzkostí, depresií, závislostí, či domáceho násilia. Dlhotrvajúci stres sa podieľa aj na takých zmenách nášho organizmu ako sú bolesti hlavy, migrény, akné, rosacea, sexuálne dysfunkcie, riziko kardiovaskulárnych ochorení, diabetes a pod.

 

To potvrdila aj štúdia Inštitútu pre demokraciu a ekonomickú analýzu Akadémie vied ČR. Vedci odhalili nárast počtu ľudí s depresiou a úzkostnými stavmi počas jarného núdzového stavu. Príznaky týchto ochorení mala 1/5 dospelých, teda cca 3x viac než pred núdzovým stavom. Najviac situácia zasiahla ženy, mladých ľudí a tých, ktorým sa výrazne znížil príjem. Funguje to však aj naopak.

 

Ľudia, ktorí prekonali COVID-19, sú náchylnejší na duševné ochorenia

Vedci analyzovali asi 69 mil. ľudí v USA, z toho cca 62 tis. Prípadov COVID-19. Tri mesiace po pozitívnom teste asi u 20 % vyliečených zaznamenali po prvý raz výskyt sledovaných psychických ochorení. Bola to asi 2x vyššia pravdepodobnosť, než aká by bola v rovnakom období u iných skupín pacientov. Nespavosť, úzkosť, depresia môžu byť podľa vedcov jednak psychologickým dôsledkom a reakciou na nové, život ohrozujúce ochorenie. Zároveň môžu podľa nich byť doposiaľ nie celkom objasnenými mechanizmami, ako infekcia zasahuje priamo mozog a nervovú sústavu.

 

Situačná úzkosť

Z dôvodu, že sme vystavení situácii, ktorú nepoznáme a nevieme, ako ju vhodne riešiť, je mnoho ľudí každý deň vystavených návalom stresu a strachu. Úzkosť je veľmi silná emócia a charakterizuje sa ako nešpecifický strach. Jej prežívanie je obvykle sprevádzané fyziologickými prejavmi –búšenie srdca, sťažené dýchanie, studené ruky či nohy, potenie. Dlhotrvajúce prežívanie úzkosti je pre náš organizmus nebezpečné.

Úzkosť v prípade COVID-u je podporovaná obsedantnými myšlienkami na vírus, či strachom, že sa ochorením nakazíme my alebo naši blízky, a to aj v prípade, že v našom okolí nie sú nakazené osoby. Všetky tieto myšlienkové pochody spôsobujú zmeny v správaní (prehnaná hygiena) a vedú k nárastu tzv. kompulzívneho správania (poháňané zúskostňujúcou myšlienkou). Takéto správanie neraz vedie do kruhu úzkostných myšlienok a kompulzívnych rituálov.

 

Negatívny dopad má aj frustrácia a nuda vznikajúce z pocitu uväznenia

medzi štyrmi stenami v prípade dobrovoľnej, či nariadenej karantény. Strata bežnej rutiny, redukcia sociálnych kontaktov s inými, či sociálna stigmatizácia sa tiež častokrát podpisujú na zhrošení psychického zdravia ľudí.

 

Nepohoda ako dôsledok home-office

Veľa zamestnávateľov i pracovníkov využilo možnosť pracovať z domu. Určite to bola a aj stále je dôležitá cesta, ako eliminovať šírenie nákazy. No časť ľudí bola home-officeom doslova zdevastovaná. Táto forma práce im nevyhovovala, pracovali často viac hodín a svoju prácu mali nezriedka rozťahanú na celý deň. Týkalo sa to najmä rodičov školopovinných detí, ktorí museli popri práci zastupovať, či dopĺňať úlohu učiteľa.

Samozrejme, boli a sú aj ľudia, ktorí z home-officu benefitovali, najmä introverti alebo ľudia, ktorí mohli mať personálne problémy na pracovisku. Nemuseli riešiť tieto vzťahy a ešte aj ušetrili čas na doprave do a z práce. Mnohí ľudia však začali riešiť otázku významu svojej práce a prípadného prekvalifikovania.

 

Kríza a konflikty v domácnostiach

Rôzne formy konfliktov počas obdobia karantény, on-line vzdelávania a home-officu popisuje mnoho ľudí. Stres, ktorý prinieslo obmedzenie pohybu v kombinácii s obmedzením záujmových činností, pôsobí na naše prežívanie veľmi negatívne.

 

V mnohých rodinách sa zmenil dlhodobo zaužívaný životný rytmus. Rutina je niečo, čo do nášho života vnáša pocit bezpečia a istoty. Dejú sa predvídateľné udalosti a riešime ich nejakým (zaužívaným) spôsobom. COVID-19 nám túto rutinu narušil v mnohých smeroch. Niektorí to dokážu zvládať lepšie, iní nie a táto neistota, strata pocitu bezpečia a kontroly nad situáciou je živnou pôdou pre rozvoj mnohých konfliktov, či už partnerských alebo rodičovsko-detských.

 

Často ženy, ktoré hovoria o prežívaní pocitov vlastnej nedostatočnosti,

neschopnosti zvládať situáciu, v ktorej sa ocitli. Otázkou je, či a ako sa to dá/má zvládať. Zrejme by sme sa zhodli na tom, že je ťažké podávať 100 % pracovný výkon pri práci z domu, denne variť a venovať čas deťom, či už suplovaním školy, škôlky alebo ďalšími aktivitami.... Zvládnuť vieme len toľko, na čo máme aktuálne kapacitu. Ak svoje fungovanie prežívame s pocitom spokojnosti, je to bonus navyše. Mnoho razy je zdrojom našich vnútorných konfliktov to, že chceme zo seba vydať viac, než je aktuálne možné (pretože „by som mala/mal“).

Ak však nedokážeme ovplyvniť okolnosti, ktoré určujú našu situáciu, môžu pomôcť tie najobyčajnejšie veci. Môžeme sa pokúsiť získať vplyv nad niečím menším. Nad aktuálnym dňom. Naplánovať si deň, ktorý ma čaká, večer skontrolovať položky svojho plánu a pomyselne odškrtnúť vybavené... Znižuje to pocit bezmocnosti – to, čo som mala/mal v pláne, som zvládol/la!

 

Riziko vzniku závislostí v dobe pandémie

Rôzne štúdiu lekárov upozorňujú na fakt, že počet ľudí, ktorí úzkosť, depresívne nálady, problémy so spánkom, či pracovný stres zaháňajú alkoholom, či nevhodnými liekmi. Večerný pohárik síce dokáže človeka zrelaxovať, no z pohárika sa ľahko stane fľaša a závislosť sa môže rozvinúť celkom rýchlo.

Podobné je to aj s užívaním liekov na potlačenie úzkosti (anxiolytík – lexaurín, neurol), či hypnotík na spánok, ku ktorým sa často uchyľujú ľudia, ktorí sa s úzkosťou nevedia vysporiadať inak. Psychiatri však pred ich častým, prípadne dlhodobým užívaním varujú. Podľa lekárov tieto lieky urobia niekedy dobrú službu pri akútnom strese, ale v dlhodobom horizonte majú na náš mozog negatívny vplyv. Úzkosť iba maskujú a neliečia jej príčinu.

Neriešiť dlhodobé, vzťahové problémy a nerobiť vážne životné rozhodnutia

Nevieme ovplyvniť druhého človeka, ale sami sa môžeme snažiť byť v dobrej psychickej kondícii a priniesť tak do našich vzťahov viac pokoja a nezvyšovať napätie.

 

RADA!

1. Snažte sa udržať rutinu – svoje zvyky a bežné činnosti. Ak aj ste izolovaní, stanovte si určitý harmonogram dňa – čas na jedlo, cvičenie, použitie počítača/internetu, rozhovory s rodinou a priateľmi, a aj čas na spánok.

2. Urobte si plán, čo DNES musíte/chcete stihnúť – ak máme nejaký plán, ktorý je realizovateľný, na konci dňa máme pocit zadosťučinenia.

3. Udržujte si svoje roly – aby ste si v tomto čase zachovali rovnováhu, udržujte svoje roly rodiča, starého rodiča, zamestnanca, kamaráta, manžela/manželky. Keď ste v práci, buďte v práci. Niekedy môže pomôcť napríklad vypnutie upozornení na mobile a maily sledovať len počas pracovnej doby.

4. Selektujte informácie a vyhnite sa zaplaveniu nimi – vyberajte si dôveryhodné zdroje. Nebuďte neustále on-line a nesledujte VŠETKY večerné správy.

5. Sledujte a počúvajte svoje emócie – všetky emócie sú legitímne a prirodzené. Môžu sa prejavovať v telesných reakciách a/alebo v našom správaní. Nesnažte sa zamiesť pod koberec hnev, strach... emócie sú tu na to, aby nás niekam posunuli [z angl. e-motion (pohyb)], aby nám pomohli nájsť cestu.

6. Hovorte priamo a úprimne o tom, čo prežívate, čo pociťujete – ak ste rozrušený a v strese, vaši blízki vám môžu pomôcť nájsť profesionálnu pomoc.

7. Zamerajte sa aj na to, čo vám v minulosti pomohlo zvládnuť podobne náročné situácie – skúste využiť postupy, ktoré sa vám už osvedčili.

8. Buďte v kontakte s ľuďmi, ktorí vám dokážu byť oporou – hovorte s priateľmi, ktorí majú podobné pocity, či skúsenosti ako vy – zistite, že v tom nie ste sami. Vymeňte si navzájom skúsenosti, čo pomáha.

9. Úplný základ tvorí trio – dostatok spánku, dobrá strava a pohyb – naozaj sa pokúšajte o dobrý a dostatočne dlhý spánok, naozaj nezabúdajte jesť a naozaj sa hýbte. Ak ste nejakú pohybovú aktivitu robili už predtým, tak v tom pokračujte. A ak nie, tak toto je možno čas začať. Je to výborná prevencia proti nespavosti, nechutenstvu, ako aj prejavom depresie (samozrejme, depresiu fitnesom nevyliečime, ale môžeme jej predchádzať).

10. Ak ste ešte neskúsili, tak využite techniky relaxácie – autogénny tréning, či rôzne metódy, ktoré sa zameriavajú na telo a dýchanie.

11. Urobte si čas pre seba – venujte sa svojim obľúbeným činnostiam – čítanie, hudba, záľuby, praktické činnosti. A venujte tiež pozornosť svojmu telu – doprajte si relaxačný kúpeľ, masáž, či pleťovú masku... Len ak máte vyživené svoje zdroje, dokážete uplatňovať všetky vyššie uvedené odporúčania a zároveň len s vlastnými funkčnými zdrojmi môžete byť oporou pre tých, ktorí vás potrebujú.

 

Mgr. Mária Kopčíková

 

Poradca – (Poradca), č. 10/2021 (III/2021)

• Služby zamestnanosti s komentárom - komentár

 

Práce a mzdy – bez chýb, pokút a penále – (PaM), č. 6-7/2021 (III/2021)

• Zmeny v uplatňovaní daňového bonusu
• Dovolenka z dôvodu starostlivosti o dieťa
• Odklad platenia dane - podmienky
• Nový dôvod pre výpoveď – vek 65 rokov
• Vysporiadanie rozdielov z ročného zúčtovania
• Štatút študenta po skončení štúdia
• Priznanie k dani z nehnuteľnosti na rok 2021

 

Dane, účtovníctvo, odvody – bez chýb pokút a penále (DUO), č. 6-7/2021 (III/2021)

• Daňový bonus po novom
• Zákon o DPH – zmeny od 1. 7. 2021
• Dodatočné a opravné daňové priznanie
• Škody a náhrady z hľadiska DPH
• Evidencia podnikajúcej FO
• Daň z motorových vozidiel po novele
• Úhrada dane počas mimoriadnej situácie
• Zákoník práce - novele

 

1000 riešení 5-6/2021 (III/2021)

• Daňové výdavky 2021
• Správa daní
• Dane v praxi
• Účtovníctvo
• Personalistika a mzdy
• Právo a podnikateľ
• Verejný sektor

 

Verejná Správa č. 5-6/2021 (VS), č. 5-6/2020 (III/2021)

• Zdravotná starostlivosť
• Elektronizácia
• Potraviny
• Medzinárodná spolupráca

 

 

TIEŽ TIETO ODBORNÉ PUBLIKÁCIE VÁM POMOŽU V PODNIKANÍ

 

 

1. Obchodný zákonník po novelách s komentárom- rozsiahly komentár, Zákon o verejnom obstarávaní, Zákon o cenách, vzory zmlúv

2. Jednoduché účtovníctvo – postupy účtovania po ostatnej novele, zákon o dani z príjmov, zákon o účtovníctve

3. Povinnosti zamestnávateľa – práva a povinnosti zamestncov a zamestnávateľov

4. Daňové a mzdové zákony 2020 - daňové a mzdové zákony aktualizované k 1. 1. 2020

5. Daňové a účtovné zákony 2020 – aktuálne znenie zákonov po novelách s komentármi

6. Cestná premávka (úplné znenie zaákona po ostatnej novele A5 (zákony do vrecka)

7. Zákonník práce s komentárom (monotematika - zmeny od 1. 7. 2020)

8. Odpady po novom – monotematika (úplné znenie s komentárom)

9. Daňové a nedaňové výdavky A-Z 2020 - uplatňovanie skutočne vynaložených výdavkov do výdavkov daňových

10. Občiansky zákonník po novelách s komentárom – rozsiahly komentár, úplné znenia zákonov po novelách, záväzkové právo

11. Príručka mzdovej účtovníčky – sprievodca mzdami (metodická pomôcka pre mzdových účtovníkov)

12. Trestné právo a súdne spory (Trestný zákon, Trestný poriadok, Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok – úplné znenia zákonov)

13. 100 otázok a odpovedí Zákoník práce, BOZP, Mzdy, Odvody (otázky a riešenia z praxe k problematike pracovnoprávnych vzťahov, miezd a odvodov)

13. s.r.o. – SPRIEVODCA (komplexné a prehľadné spracovanie problematiky spoločnosti s ručením obmedzeným od jej založenia, vzniku až po možnosti zrušenia)

14. Podnikanie a koronavírus (komplexný prehľad opatrení a ich podrobný popis týkajíci sa daňového poriadku, daní z príjmov, DPH, zákonníku práce, miezd)

15. Zamestnávanie počas pandémie (zmeny týkajúce sa vyplácania mzdy a mzdových nárokov, zníženia pracovného úväzku, plánovania dovoleniek, ale i poskytovania pracovných pomôcok ...)

16. Daňová optimalizácia (príklady ako si optimalizovať základ dane, nástroje daňovej optimalizácie, opravných položiek, prerušenia odpisov, oslobodenia príjmov, časového rozlíšenia, daňovej straty či príspevkov na rekreáciu)

16. 100 otázok a odpovedí Obchodovanie – odvody a náhrady (príklady z oblastí obchodovania z pohľadu daní, ktoré reagujú na epidemiologické opatrenia v praxi)

17. 100 otázok a odpovedí Odmeňovanie, Verejné obstarávanie (súbor otázok venovaný problematike podmienok verejného obstarávania, zmlúv i súhrnných správ; zamestnávania, príspevkov na rekreáciu, zrážok zo mzdy, odvodov i cestovných náhrad)

18. 100 otázok a odpovedí Výdavky podnikateľa, Automobil (príklady z praxe k uplatňovaniu daňových výdavkov FO; využívanie automobilu v podnikaní z pohľadu spotreby pohonných látok, odpisov alebo dani z motorových vozidiel)

19. Účtovná závierka podnikateľov za rok 2020 bez chýb, pokút a penále (komplexný postup pri zostavovaní účtovnej závierky)

20. Daňové priznania podnikateľov za rok 2020, Ročné zúčtovanie preddavkov na daň bez chýb (komplexný postup pri podávaní daňového priznania a ročného zúčtovania preddavkov na daň, vzory tlačív)

21. Odvody poistného od 1. 1. 2021 (prehľad odvodov poistného pre základné kategórie poistencov od 1. 1. 2021, povinnosti zamestnávateľa, vzory)

22. Trestné právo po novelách 2021 (úplné znenia trestno-právnych zákonov po novelách k 1.1.2021. Účinnosť noviel - január a august 2021)

23. Daňové, účtovné, mzdové zákony 2021 (úplné znenia daňových, účtovných a mzdových zákonov po ostatných novelách k 1. 1. 2021)

24. Daňové a nedaňové výdavky A-Z 2021 – (uplatňovanie skutočne vynaložených výdavkov do výdavkov daňových)

25. 100 otázok a odpovedí ZPD po novom, Optimalizácia (praktické príklady týkajúce sa novely zákona o daniach z príjmu a daňovej povinnosti FO a PO)

26. Stavebný zákon – s komentárom po novelách (odborná publikácia s úplným znením zákona s komentárom po novelách 2021 a aktuálnymi vyhláškami k danej problematike)

27. Príručka mzdovej účtovníčky 2021 (zrozumiteľný výklad platnej slovenskej legislatívy aktualizovaný k 1. 3. 2021, ktorý je doplnený desiatkami praktických príkladov, vzormi dokumentov a formulárov s ukážkami ich správneho vyplnenia)

28. 100 otázok a odpovedí Výdavky, Cestovné náhrady (praktické príklady týkajúce sa daňových a nedaňových výdavkov; cestovných náhrad zamestnancov a SZČO)

 

 

ODBORNÉ TEMATICKÉ PUBLIKÁCIE:

 

Ústava SR (od 1. 1. 2021) (I/2021)

• Ústava SR – úplné znenie zákona po novelách
• Listina základných práv a slobôd
• Všeobecná deklarácia ľudských práv
• Zákon o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používa

 

Účtovná závierka podnikateľov za rok 2020 bez chýb, pokút a penále (I/2021)

• Účtovná závierka v PÚ pre podnikateľov k 31. decembru 2020
• Účtovná závierka v JÚ pre podnikateľov k 31. decembru 2020
• Požiadavky na zostavenie účtovnej závierky v JÚ

 

Daňové priznania podnikateľov za rok 2020, Ročné zúčtovanie preddavkov na daň bez chýb, pokút a penále (I/2021)

• Daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2020 + prílohy - tlačivá
• Daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2020 + prílohy - tlačivá
• Daňové priznanie k dani z príjmov v rozpočtových a príspevkových organizáciách za rok 2019 + prílohy - tlačivá
• Ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za rok 2020 + prílohy - tlačivá

 

Odvody poistného od 1. 1. 2021 bez chýb, pokút a penále (I/2021)

• Pracovnoprávny vzťah na základe pracovnej zmluvy
• Pracovnoprávny vzťah na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo PP
• Samostatne zárobkovo činné osoby
• Spoločníci, konatelia, členovia štatutárnych a iných orgánov právnických osôb

 

Trestné právo po novelách (I/2021)

• ZÁKON č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon
• ZÁKON č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok
• ZÁKON č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb
• ZÁKON č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
• ZÁKON č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore

 

Daňové, účtovné, mzdové zákony 2021 po novelách (I/2021)

• ZÁKON č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov
• ZÁKON č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty
• ZÁKON č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve
• OPATRENIE č. 23054/2002-92 o postupoch účtovania v sústave podvojného účtovníctva
• ZÁKON č. 311/2001 Zákonník práce

 

Daňové a nedaňové výdavky 2021 (II/2021)

• Uplatniteľné výdavky podnikateľa
• Výdavky z pohľadu ZDP a DPH
• Výdavky z pohľadu JÚ a PÚ
• Príklady z praxe

 

Stavebný zákon s komentárom po novelách (III/2021)

• Stavebný zákon s komentárom
• Zákon o pamiatkovom fonde
• Zákon o dotáciách na bývanie a sociálnom bývaní
• Vyhláška o výške dotácie na obstaranie nájomného bytu, obstaranie technickej vybavenosti a odstránenie systémovej poruchy bytového domu
• Dotácie na bývanie – novela zákona

 

Príručka mzdovej účtovníčky (2021) (III/2021)

·         Pracovnoprávne minimum

·         Výpočet mzdy zamestnanca

·         Zdravotné poistenie zamestnancov

·         Sociálne poistenie zamestnancov

·         Zdaňovanie miezd

·         Sociálny fond

·         Cestovné náhrady

·         Účtovanie miezd

·         Štátne dávky

·         Vzory zmlúv, tlačív a formulárov

 

100 otázok o odpovedí - Výdavky a cestovné náhrady (III/2021)

• Daňové výdavky
• Cestovné náhrady

 

ZÁKONY 2021

 

Zákony IA/2021 (I/2021)

• Správa daní a poplatkov
• Daň z príjmov
• Daň z pridanej hodnoty
• Miestne dane
• Spotrebné dane
• Cestovné náhrady

 

Zákony IB/2021 (I/2021)

• Správa daní a poplatkov
• Daň z príjmov
• Daň z pridanej hodnoty
• Miestne dane
• Spotrebné dane
• Cestovné náhrady

 

Zákony IIA/2021 (I/2021)

• Obchodné právo
• Živnostenské podnikanie
• Autorské právo

 

Zákony IIB/2021 (I/2021)

• Občianske právo
• Notársky poriadok
• Advokácia a právne služby
• Súkromná bezpečnosť

 

Zákony IIC/2021 (I/2021)

• Civilný proces (1. kapitola)
• Exekučný poriadok (2. kapitola)
• Trestné právo (3. kapitola)
• Správne právo (4. kapitola)

 

Zákony IIIA/2021 (I/2021)

• Zákonník práce
• Mzdové predpisy
• Zákon o službách zamestnanosti
• Pedagogickí zamestnanci
• Kolektívne vyjednávanie a združovanie občanov
• Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci
• Správne právo

 

Zákony IIIB/2021 (I/2021)

• Sociálne poistenie
• Dôchodkové poistenie
• Nemocenské poistenie
• Zdravotné poistenie

 

Zákony IIIC/2021 (I/2021)

• Sociálne zákony
• Sociálne služby
• Sociálnoprávna ochrana detí a sociálna kuratela

 

Zákony IV/2021 (I/2021)

• Stavebný zákon a súvisiace predpisy
• Architekti a inžinieri
• Stavebné výrobky
• Bývanie
• Pôda

 

Zákony VA/2021 (I/2021)

• Rozpočtové pravidlá
• Štátna a verejná služba
• Obce

 

Zákony VB/2021 (I/2021)

• Školstvo
• Financovanie
• Regionálny rozvoj
• Verejné práce
• Obce
• Školská inšpekcia

 

Zákony VIA/2021 (I/2021)

• Životné prostredie
• Ochrana ovzdušia
• Lesné hospodárstvo
• Integrovaná prevencia a kontrola znečistenia životného prostredia

 

Zákony VIB/2021 (I/2021)

• Odpadové hospodárstvo
• Prevencia priemyselných havárii
• Vodné hospodárstvo
• Ochrana pred povodňami