Daňové zameranie sústavy jednoduchého účtovníctva vyžaduje od podnikateľa, ktorý podniká ako fyzická osoba, aby každú hospodársku operáciu posudzoval aj podľa ustanovení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, v znení neskorších predpisov. Výsledkom jednoduchého účtovníctva je hospodársky výsledok za účtovné obdobie, ktorým je rozdiel medzi príjmami a výdavkami, čo je z hľadiska ZDP základ dane. Zo základu dane počíta podnikateľ daň z príjmov. Správne stanovenie základu dane spočíva v správnom zaúčtovaní príjmov a výdavkov, ktoré v priebehu roka podnikateľ prijal alebo vynaložil. Na zaistenie úplného súladu so ZDP slúžia uzávierkové účtovné operácie, ktoré sa účtujú pri uzatváraní účtovných kníh.

 

Uzávierkové účtovné operácie

Uzávierkové účtovné operácie sa v sústave jednoduchého účtovníctva (ďalej JÚ) účtujú v peňažnom denníku. Podľa § 4 ods. 1 písm. d) Postupov účtovania v JÚ (Opatrenie MF SR č. MF/27076/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek účtovnej závierky pre účtovné jednotky účtujúce v sústave JÚ, ktoré podnikajú alebo vykonávajú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov v znení neskorších predpisov) sa účtujú ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Účtujú sa ako posledné zápisy pred uzatvorením hlavnej účtovnej knihy JÚ, peňažného denníka. Uzávierkové účtovné operácie slúžia na zaúčtovanie všetkých účtovných prípadov, ktoré sa týkajú zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov, ktoré ovplyvňujú základ dane (ďalej ZD).

 

Účtovanie uzávierkových účtovných operácií

Uzávierkové účtovné operácie sa podľa § 8 ods. 4 písm. a) Postupov účtovania v JÚ účtujú pred uzavretím účtovných kníh tak, že sa:

1a.       zvýšia príjmy o sumy doteraz nezaúčtované v peňažnom denníku, ktoré sa zahrnú do ZD z príjmov a zaúčtujú sa v peňažnom denníku do stĺpca Príjmy celkom a do príjmov celkom podľa druhového členenia, t. z. podľa § 4 ods. 6 písm. d) do jedného zo stĺpcov:

•    Predaj tovaru,

•    Predaj výrobkov a služieb alebo do stĺpca,

•    Ostatné príjmy,

1b.       znížia príjmy a sumy, ktoré sa nezapočítavajú do ZD z príjmov, t. z. že sa zaúčtujú v peňažnom denníku do stĺpca Príjmy celkom a do príjmov podľa ich druhového členenia,

1c.       zvýšia výdavky o sumy doteraz nezaúčtované v peňažnom denníku, ktoré sa zahrnú do ZD z príjmov a zaúčtujú sa do stĺpca Výdavky celkom a výdavky celkom podľa druhového členenia, t. z. podľa § 4 ods. 6 písm. e) do jedného zo stĺpcov:

•    Zásoby,

•    Služby,

•    Mzdy,

•    Poistné a príspevky platené za FO alebo podnikateľa a poistné a príspevky platené zamestnávateľom za zamestnancov (ďalej Poistné a príspevky),

•    Tvorba sociálneho fondu (ďalej SF) a 

•    Ostatné výdavky,

1d.       znížia výdavky o sumy, ktoré sa nezahrnujú do ZD z príjmov a nemôžu byť zaúčtované v stĺpci výdavky celkom a v druhovom členení výdavkov celkom.

 

V priebehu účtovného obdobia sa v sústave JÚ do peňažného denníka účtujú hospodárske operácie

pri ktorých boli skutočne vynaložené peňažné prostriedky z pokladne alebo bankového účtu (príjem alebo výdaj). Účtujú sa na základe účtovných dokladov, ktoré spĺňajú všetky náležitosti účtovného dokladu podľa § 10 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, v znení neskorších predpisov (ďalej ZÚ), vždy v deň uskutočnenia účtovného prípadu.

Ako uzávierkové účtovné operácie, ktoré sa účtujú k poslednému dňu účtovného obdobia, sa účtujú účtovné prípady, ktoré sú uvedené v Postupoch účtovania v JÚ a tie, ktoré napríklad neboli do dátumu účtovnej závierky zaúčtované, opravy chýb v účtovníctve a účtovné prípady bez pohybu peňažných prostriedkov.

 

Uzávierkové účtovné operácie musia byť v peňažnom denníku zaúčtované tak, aby bolo jasné, či ide o príjmy, ktoré ovplyvňujú ZD alebo o daňové výdavky ovplyvňujúce ZD, aby sa mohol po zaúčtovaní uzávierkových účtovných operácií správne vyčísliť ZD.

Ako má podnikateľ postupovať pri účtovaní uzávierkových účtovných operácií v sústave JÚ pri vybraných hospodárskych operáciách, ktoré sú nižšie rozobraté, je uvedené v príkladoch z praxe.

 

Príjmové uzávierkové účtovné operácie

Príjmové uzávierkové účtovné operácie sú účtovné prípady, ktoré podnikateľ zaúčtuje pred uzavretím účtovných kníh k 31. 12. ako posledné zápisy v peňažnom denníku:

•    podľa § 8 ods. 4 písm. a) bod 1a Postupov účtovania v JÚ ako príjmy, ktoré zvýšia ZD zvýšením príjmov ovplyvňujúcich ZD alebo

•    podľa § 8 ods. 4 písm. a) bod 1b postupov účtovania v JÚ ako príjmy, ktoré znížia ZD znížením príjmov ovplyvňujúcich ZD.

Vybrané hospodárske operácie, ktoré sa v podnikateľskej praxi účtujú v sústave JÚ ako uzávierkové účtovné operácie, si ďalej uvedieme.

 

Prijatá dotácia

Dotácie, podpory a príspevky (ďalej dotácie), ktoré dostane podnikateľ na rozvoj podnikateľskej činnosti, sú u podnikateľa predmetom dane, t. z. zdaňujú sa. Ak dostane dotáciu podnikateľ, ktorý účtuje v sústave JÚ, postupuje podľa § 17 ods. 3 písm. h) ZDP. T. z., že ak dotácia v zdaňovacom období, v ktorom ju prijal, nebola použitá na úhradu daňových výdavkov, zahrnie sa do ZD:

•    postupne vo výške odpisov z majetku nadobudnutého z dotácie alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitej dotácie,

•    v období čerpania dotácie, ak tieto príjmy nesúvisia s výdavkom účtovaným v zdaňovacom období, v ktorom boli prijaté.

 

Z vyššie uvedeného vyplýva, že podnikateľ, ktorý účtuje v JÚ, zahrnie dotáciu do ZD v tom zdaňovacom období, v ktorom sa do ZD zahrnie aj výdavok hradený z tejto dotácie. Ak ide o majetok, ktorý sa odpisuje, prijatá dotácia sa nezhrnie do zdaniteľných príjmov v roku prijatia celá, ale sa zhrnie postupne, vždy vo výške odpisov z majetku, ktorý bol obstaraný z prijatej dotácie.

 

Príjem zo združenia

Ak podnikateľ vykonáva podnikateľskú alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť (ďalej podnikanie) na základe zmluvy o združení, zaúčtuje časť príjmov, ktoré dosiahol v združení, podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 ZDP, ako uzávierkovú účtovnú operáciu. Účtovať bude podľa § 8 ods. 4 písm. a) bod 1a. Postupov účtovania v JÚ.

 

Podnikateľovi odporúčam, aby postupoval tak, že združenie bude viesť priebehu účtovného obdobia 2020 samostatné účtovníctvo. K 31. 12. 2020 by malo združenie vykonať vyúčtovanie a rozdeliť zdaniteľné príjmy a daňové výdavky na jednotlivých členov združenia podľa podielov, ktoré sú uvedené v zmluve o združení.

 

Každý člen združenia zaúčtuje do svojho účtovníctva svoju časť príjmov a svoju časť výdavkov zo združenia. Príjmy zo združenia zaúčtuje do peňažného denníka ako uzávierkovú účtovnú operáciu:

•    príjem ovplyvňujúci ZD v stĺpci Príjmy celkom,

•    príjem v druhovom členení príjmov celkom v stĺpci Predaj tovaru alebo v stĺpci Predaj výrobkov a služieb alebo v stĺpci Ostatné príjmy.

 

Odpis pohľadávky

Podnikateľ, ktorý sa rozhodne pre odpísanie pohľadávky, postupuje podľa § 17 ods. 12 ZDP, t. z. že zvýši ZD o sumu pohľadávky v jej menovitej hodnote. Pri účtovaní postupuje podľa § 14 ods. 2 Postupov účtovania v JÚ. Podľa uvedeného ustanovenia Postupov účtovania v JÚ pri odpise pohľadávky pri trvalom upustení od jej vymáhania sa účtuje zánik pohľadávky v knihe pohľadávok a v rámci uzávierkových účtovných operácii podľa § 4 ods. 6 písm. d) tretieho bodu v tom účtovnom období, v ktorom podnikateľ upustí od jej vymáhania rozhodol.

 

Storno zdaniteľných príjmov

V podnikateľskej praxi sa často stane, že podnikateľ nesprávne zaúčtuje v peňažnom denníku príjem alebo výdavok.

Ak zaúčtuje do zdaniteľných príjmov príjem, ktorý tam nepatrí, zvýši si zdaniteľné príjmy, ktoré podliehajú dani z príjmov FO, t. z. zvýši si aj výšku dane z príjmov FO za príslušné zdaňovacie obdobie.

Ak pri kontrole takúto chybu zistí, odstráni ju zaúčtovaním storna príjmov. Opravu chyby vykoná zaúčtovaním uzávierkovej účtovnej operácie k poslednému dňu účtovného obdobia, podľa § 8 ods. 4 písm. a) bod 1b. Postupov účtovania v JÚ, ako storno príjmu, ktorý ovplyvňujúci ZD. Storno vždy účtuje tam, kde bola zaúčtovaná účtovná operácia, ktorú stornuje.

 

Úprava základu dane pri skončení podnikania

Ak sa podnikateľ, ktorý účtuje v sústave JÚ, rozhodne ukončiť podnikateľskú činnosť, má povinnosť upraviť ZD podľa § 17 ods. 8 písm. a) ZDP. T. z., že v zdaňovacom období, v ktorom dochádza k skončeniu podnikania alebo k skončeniu inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu, upraví ZD o cenu nespotrebovaných zásob, zostatky vytvorených rezerv podľa § 20 ods. 9 písm. b), d) a e) a opravných položiek k nadobudnutému majetku, výšku záväzkov, ktorých úhrada sa považuje za daňový výdavok podľa § 19 a výšku pohľadávok, ktorých inkaso sa považuje za zdaniteľný príjem, okrem pohľadávok uvedených v § 19 ods. 2 písm. h) bod 1. až 5. a o pomernú výšku nájomného, ktorá pripadá na príslušné zdaňovacie obdobie alebo jeho časť.

Z uvedeného vyplýva, že podnikateľ musí, pri skončení podnikania, zaúčtovať v rámci uzávierkových účtovných operácii ako zdaniteľný príjem aj príjem vo výške nespotrebovaných zásob, rezerv, opravných položiek k nadobudnutému majetku a príjem vo výške pohľadávok, ktorých inkaso (úhrada) sa považuje za zdaniteľný príjem. Uvedené účtovné operácie účtuje podľa § 8 ods. 4 písm. a) bod 1a Postupov účtovania v JÚ.

 

Výdavkové uzávierkové účtovné operácie

Výdavkové uzávierkové účtovné operácie účtuje podnikateľ do výdavkov ako posledné zápisy v peňažnom denníku pred uzavretím účtovných kníh. T. z., že pred zostavením účtovnej závierky k 31. 12. 2020 zaúčtuje do peňažného denníka výdavkové uzávierkové účtovné operácie podľa:

•    § 8 ods. 4 písm. a) bod 1c. Postupov účtovania v JÚ ako výdavky, ktoré znižujú ZD tak, že zvýšia daňové výdavky zaúčtovaním uzávierkovej účtovnej operácie,

•    § 8 ods. 4 písm. a) bod 1d. Postupov účtovania v JÚ ako výdavky, ktoré zvyšujú ZD tak, že znížia daňové výdavky zaúčtovaním uzávierkovej účtovnej operácie.

 

Výdavky pred začatím podnikania

Ako výdavkové uzávierkové účtovné operácie sa účtujú výdavky, ktoré vynaložil podnikateľ pred začatím výkonu podnikateľskej činnosti, napríklad obstaranie zásob, ktoré vložil do podnikania, úhrada za poplatky pri vybavovaní živnostenského listu, koncesnej listiny alebo iných potvrdení a dokladov, ktoré súvisia s podnikaním, cestovné výdavky s tým spojené, rôzne poplatky a iné. Výdavky vynaložené pred začatím podnikania sa účtujú ako uzávierkové účtovné operácie, lebo v bežnom účtovnom období sa neuskutočnila finančná operácia a podnikateľ ich nemohol zaúčtovať do peňažného denníka ako výdavky daňové, ktoré ovplyvňujú ZD. Podnikateľ zaúčtuje všetky výdavky, ktoré vynaložil pred začatím podnikania a súvisia s jeho podnikateľskou činnosťou, ako uzávierkové účtovné operácie, ktoré zvyšujú daňové výdavky, podľa § 8 ods. 4 písm. a) bod 1c. Postupov účtovania v JÚ. Postupovať môže tak, že zaúčtuje každý výdavok samostatne alebo zaúčtuje všetky výdavky spolu jednou sumou na základe súpisu výdavkov. Výdavky môže účtovať len vtedy, ak má doklady o ich úhrade, ktoré spĺňajú všetky náležitosti účtovného dokladu podľa § 10 ods. 1 ZÚ.

 

Odpisy hmotného majetku

Odpisy hmotného majetku sú podľa § 19 ods. 3 písm. a) ZDP daňovým výdavkom. Odpis ročný (ďalej OR) vypočíta podnikateľ podľa § 22 až 29 ZDP. Odpisy sa v JÚ účtujú, podľa § 20 ods. 8 Postupov účtovania v JÚ, v knihe dlhodobého majetku a v peňažnom denníku ako uzávierková účtovná operácia.

 

Do peňažného denníka sa zaúčtujú podľa § 8 ods. 4 písm. a) bod 1c. Postupov účtovania v JÚ, t. z. ako výdavky, ktoré zvyšujú daňové výdavky a znižujú ZD. Ak podnikateľ eviduje v obchodnom majetku viac druhov majetku, môže OR zaúčtovať jednou položkou, ktorá je súčtom všetkých OR.

V takomto prípade odporúčame podnikateľovi, aby doložil ako interný účtovný doklad aj súpis odpisov za jednotlivé druhy majetku. Podnikateľ môže postupovať aj tak, že každý OR zaúčtuje ako uzávierkovú účtovnú operáciu samostatne.

 

Zostatková cena hmotného majetku

Podľa § 19 ods. 3 písm. b) môže podnikateľ uplatniť ako daňový výdavok zostatkovú cenu (ďalej ZC) hmotného majetku pri jeho vyradení predajom alebo likvidáciou alebo pomernú časť ZC, ktorá sa vzťahuje na predanú alebo likvidovanú časť majetku. ZC takéhoto majetku sa zaúčtuje do peňažného denníka ako uzávierková účtovná operácia. ZC predaného majetku sa zaúčtuje, podľa § 8 ods. 4 písm. a) bod 1c. Postupov účtovania v JÚ, ako výdavok, ktorý zvyšuje daňové výdavky a znižuje ZD.

 

Hmotný majetok vytvorený vlastnou činnosťou

Hmotný majetok vytvorený vlastnou činnosťou sa účtuje ako uzávierková účtovná operácia vtedy, ak podnikateľ zaúčtoval v priebehu účtovného obdobia všetky výdavky spojené s vytvorením majetku do daňových výdavkov. Obvykle to býva vtedy, ak podnikateľ použil materiál z vlastnej dielne alebo z vlastného skladu, ktorý pôvodne nakúpil za účelom výroby výrobkov na predaj. Podľa § 21 ods. 1 písm. a) ZDP podnikateľ nemôže zaúčtovať výdavky na obstaranie hmotného majetku ako výdavky daňové. Výdavky na vytvorený hmotný majetok zaúčtuje do daňových výdavkov prostredníctvom odpisov. Postupovať by mal takto:

•    ocení hmotný majetok podľa § 25 ods. 1 písm. b) ZÚ vlastnými nákladmi (ďalej VN),

•    zaeviduje hmotný majetok vytvorený vlastnou činnosťou do knihy dlhodobého majetku,

•    k 31. 12. vypočíta OR a ZC, ktoré zaeviduje do knihy dlhodobého majetku,

•    OR zaúčtuje ako uzávierkovú účtovnú operáciu, podľa § 8 ods. 4 písm. a) bod 1c. Postupov účtovania v JÚ, ako výdavok, ktorý zvyšuje daňové výdavky a znižuje ZD,

•    daňové výdavky zníži o výšku OC majetku vytvoreného vlastnou činnosťou. Zníženie zaúčtuje ako uzávierkovú účtovnú operáciu podľa § 8 ods. 4 písm. a) bod 1d. Postupov účtovania v JÚ.

 

Inventarizačné rozdiely

Povinnosť vykonať inventarizáciu majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov ukladá podnikateľom § 6 ods. 3 ZÚ.

Spôsob vykonania inventarizácie, základné pravidlá a termíny pri jej vykonaní, účtovné záznamy dokladujúce o vykonaní a výsledky inventarizácie, sú uvedené v § 29 a 30 ZÚ. Inventarizáciou sa overuje, či stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov v účtovníctve zodpovedá skutočnosti.

Podnikateľ, ktorý vykonal inventarizáciu, môže zistiť inventarizačné rozdiely:

•    manko, t. z. že skutočný stav zistený inventúrou je nižší ako stav podľa účtovníctva (v prípade peňažných prostriedkov hovoríme o schodku), alebo

•    prebytok, ak stav zistený inventúrou je vyšší než stav evidovaný v účtovníctve a nemožno ho preukázať účtovným záznamom.

Inventarizačný rozdiel, ktorý podnikateľ zistí inventarizáciou, musí zaúčtovať podľa § 30 ods. 7 ZÚ do toho účtovného obdobia, za ktoré sa inventarizácia vykonala. T. z., že inventarizačné rozdiely, ktoré zistí k 31. 12. 2020, má povinnosť zaúčtovať do účtovného obdobia 2020. V sústave JÚ sa inventarizačné rozdiely posudzujú z hľadiska ZDP. Postupy účtovania v JÚ sa problematikou inventarizačných rozdielov konkrétne nezaoberajú.

 

1.  Odpis pohľadávky

Podnikateľ, ktorý podniká v obchodnej činnosti, eviduje v svojom účtovníctve pohľadávky po dobe splatnosti vo výške 1 440 eur. Niektoré pohľadávky začal vymáhať cestou exekútora. Pohľadávku 660 eur voči bývalému podnikateľovi, ktorý už prestal podnikať, sa rozhodol odpísať, lebo dlžník nemá dostatok finančných prostriedkov na úhradu svojho záväzku.

Aký bude postup pri odpise pohľadávky?

 

Pri odpise pohľadávky bude podnikateľ postupovať podľa § 17 ods. 12 ZDP, t. z. že zvýši ZD o sumu pohľadávky v jej menovitej hodnote 660 eur. Odpis pohľadávky zaúčtuje podľa § 14 ods. 2 Postupov účtovania v JÚ do peňažného denníka a do knihy pohľadávok. Do peňažného denníka zaúčtuje 31. 12. 2020 uzávierkovú účtovnú operáciu, podľa § 8 ods. 4 písm. a) bod 1a. Postupov účtovania v JÚ.

Časť peňažného denníka, rok 2020 (v eur)
Por.čísl	Dátum	Položka	Peňažné prostriedky Príjmy        Výdavky	Príjmy ovplyvňujúce ZD Celkom       Ostatné príjmy
1 001.	31. 12.	Uzávierk. účtov. operácie
1 002.	31. 12.	Odpísanie pohľadávky		660    660

 

2. Storno zdaniteľných príjmov

Podnikateľ pri kontrole peňažného denníka zistil, že má zaúčtovaný príjem faktúry 2020/026 dva krát. Úhradu faktúry 2020/026 v hodnote 770 eur zaúčtoval do peňažného denníka 19. 10. 2020 ako príjem na bankovom účte a aj ako príjem do pokladne. V skutočnosti mu peniaze prišli len na bankový účet.

Ako si musí podnikateľ s chybou poradiť?

 

Chybu podnikateľ odstráni tak, že 31. 12. 2020 zaúčtuje do peňažného denníka uzávierkovú účtovnú operáciu, ktorou zníži zdaniteľné príjmy o 770 eur. Účtovať bude podľa § 8 ods. 4 písm. a) bod 1b. Postupov účtovania v JÚ ako:

•    storno príjem peňažných prostriedkov v pokladni – 770 eur,

•    storno príjem, ktorý ovplyvňuje ZD v stĺpci Príjmy celkom - 770 eur,

•    storno príjem v druhovom členení príjmov celkom v stĺpci Predaj tovaru – 770 eur.

 

Časť peňažného denníka, rok 2020 (v eur)
Por.čísl	Dátum	Položka	Peňažné prostriedky Príjmy        Výdavky	Príjmy ovplyvňujúce ZD Celkom       Predaj tovaru
1 221.	31. 12.	Uzávierk. účtov. operácie
1 222.	31. 12.	Storno – FA 2020/026	H: -770	- 770  - 770
Kde: H – hotovosť v eur

 

 

Viac o problematike sa dočítate v mesačníku 1000 riešení 1-2/2021.

 

Zákonník práce garantuje právo na prácu a slobodnú voľbu zamestnania v Slovenskej republike nielen občanom Slovenskej republiky, ale všetkým fyzickým osobám. Zákonníkom práce sa v súlade s ust. § 5 spravujú pracovnoprávne vzťahy medzi zamestnancami vykonávajúcimi prácu na území Slovenskej republiky a zahraničným zamestnávateľom, ako aj medzi cudzincami a osobami bez štátnej príslušnosti pracujúcimi na území Slovenskej republiky a zamestnávateľom so sídlom na území Slovenskej republiky, ak právne predpisy o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom neustanovujú inak.

 

Od 1. mája 2004 slovenská legislatíva rozlišuje cudzincov na občanov členských štátov Európskeho hospodárskeho priestoru a cudzincov z tzv. tretích krajín. Slovenská republika je súčasť Európskeho hospodárskeho priestoru, ktorého časťou je aj spoločný európsky trh zamestnanosti a trh práce. Občania členských štátov Európskeho hospodárskeho priestoru majú právo na slobodný pohyb osôb, vrátane práva žiť a pracovať v inom členskom štáte. Zamestnávanie občanov Európskej únie na území Slovenskej republiky sa riadi predpismi Európskej únie, ku ktorým Slovenská republika pristúpila.

 

PRÍSTUP K ZAMESTNANIU je upravený nariadením Rady EHS č. 1612/68 o slobode pohybu pracovníkov v rámci Spoločenstva. Rovnako v zmysle ust. § 2 ods. 2 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v z. n. p. občania štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore a občania Švajčiarskej konfederácie a ich rodinní príslušníci majú rovnaké právne postavenie v právnych vzťahoch vznikajúcich podľa zákona o službách zamestnanosti ako občania Slovenskej republiky, pokiaľ zákon výslovne neustanovuje inak.

Občania Európskej únie a ich rodinní príslušníci môžu byť na území Slovenskej republiky zamestnaní bez povolenia na zamestnanie. Zamestnávanie občanov Európskej únie sa realizuje podľa rovnakých pravidiel ako zamestnávanie občanov Slovenskej republiky. Zamestnávateľ, ktorý má na našom území sídlo, môže občana členského štátu zamestnať ako na základe pracovnej zmluvy, tak aj na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru bez toho, aby sa budúci zamestnanec musel preukázať pracovným povolením.

 

Podľa nariadenia Rady EHS č. 1612/­68 platia nasledovné pravidlá

·         každý štátny príslušník členského štátu, a to bez ohľadu na jeho bydlisko, má právo na prístup k zamestnaniu a jeho výkon na území iného členského štátu v súlade s ustanoveniami zákona, iného právneho predpisu alebo správneho opatrenia o zamestnávaní štátnych príslušníkov tohto štátu

·         štátny príslušník členského štátu má predovšetkým právo prijať zamestnanie na území iného členského štátu s rovnakou prednosťou ako štátni príslušníci tohto štátu

·         ktorýkoľvek štátny príslušník členského štátu si môže s ktorýmkoľvek zamestnávateľom vykonávajúcim činnosť na území členského štátu vymeniť žiadosť o zamestnanie a ponuku zamestnania a spoločne môžu uzavrieť a plniť pracovnú zmluvu v súlade s platnými ustanoveniami zákona, iného právneho predpisu alebo správneho opatrenia bez toho, aby z nich vyplynula akákoľvek diskriminácia

·         členské štáty nepoužijú ustanovenia zákona, iného právneho predpisu alebo správneho opatrenia, ak obmedzujú žiadosť o zamestnanie a ponuku zamestnania alebo právo prístupu štátnych príslušníkov iného členského štátu k zamestnaniu a jeho výkonu alebo ak výlučným alebo zásadným cieľom alebo účinkom je zabrániť štátnym príslušníkom iných členských štátov získať ponúkané zamestnanie

·         ustanovenia zákona, iného právneho predpisu alebo správneho opatrenia členských štátov, ktoré číselne alebo percentuálne obmedzujú zamestnávanie cudzincov v ktoromkoľvek podniku, odvetví alebo regióne, prípadne na celoštátnej úrovni sa nepoužijú na štátnych príslušníkov ostatných členských štátov

·         ak sa v členskom štáte poskytnutie akejkoľvek výhody podniku podmieňuje minimálnym percentom zamestnávaných vlastných pracovníkov, štátni príslušníci iných členských štátov sa na tieto účely považujú za vlastných zamestnancov

·         štátnemu príslušníkovi členského štátu, ktorý sa uchádza o zamestnanie na území iného členského štátu, poskytnú úrady práce v tomto štáte rovnakú pomoc, akú poskytujú vlastným štátnym príslušníkom, ktorí sa uchádzajú o zamestnanie

·         zamestnávanie a pridelenie miesta štátnemu príslušníkovi jedného členského štátu v inom členskom štáte nie je závislé od zdravotných, odborných ani iných kritérií, ktoré sú diskriminačné z dôvodu štátnej príslušnosti v porovnaní s kritériami uplatňovanými na štátnych príslušníkov iného členského štátu, ktorí chcú vykonávať rovnakú činnosť

·         štátny príslušník, ktorý dostal ponuku od zamestnávateľa v inom členskom štáte, ako je štát, ktorého je štátnym príslušníkom, sa môže podrobiť testu odborných schopností, ak to zamestnávateľ vo svojej ponuke zamestnania výslovne požaduje.

 

ZAMESTNÁVATEĽOM PRI ZAMESTNÁVANÍ občana členského štátu EÚ ukladá zákon o službách zamestnanosti niekoľko povinností.

Zamestnávateľovi so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorý príjme do zamestnania občana EÚ alebo zamestnávateľovi, ktorý je etablovaný na území iného členského štátu a vysiela na výkon práce svojho pracovníka na územie Slovenskej republiky zákon ukladá povinnosť (ust. § 23b ods. 6) informovať príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o vzniku pracovnoprávneho vzťahu alebo vyslaní na výkon práce. Je tak povinný urobiť na určenom formulári, ktorý predloží úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v dvoch vyhotoveniach s označením vzniku pracovnoprávneho vzťahu alebo vyslania na výkon práce, a to najneskôr v lehote siedmich pracovných dní od nástupu tohto zamestnanca do zamestnania.

 

Rovnako je takáto povinnosť uložená pri skončení pracovnoprávneho vzťahu, resp. pri ukončení vyslania zamestnanca. Zamestnávateľovi so sídlom na území Slovenskej republiky, u ktorého bolo ukončené zamestnanie občana EÚ alebo zamestnávateľovi, ktorý je etablovaný na území iného členského štátu ukončí vyslanie na výkon práce svojho pracovníka na území Slovenskej republiky, zákon ukladá povinnosť informovať príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o skončení pracovnoprávneho vzťahu alebo vyslaní na výkon práce písomnou formou na určenom formulári.

 

Zamestnávateľ je povinný predložiť formulár príslušnému úradu v dvoch vyhotoveniach najneskôr do siedmich pracovných dní od skončenia zamestnania alebo výkonu práce na tomto formulári s označeným skončenia pracovnoprávneho vzťahu alebo vyslania na výkon práce.

Obidve úradom potvrdené formuláre si musí zamestnávateľ uschovať ako doklad pre kontrolné účely zo strany úradu práce, sociálnych vecí a rodiny alebo pre kontrolné účely inšpekcie práce.

 

Príslušným úradom práce, sociálnych vecí a rodiny je na uvedené účely úrad, v ktorého územnom obvode je občan EÚ zamestnaný alebo realizuje výkon práce na základe vyslania. Rozhodujúcim je teda miesto výkonu zamestnania, a nie sídlo zamestnávateľa. Za každé aktuálne miesto výkonu práce je potrebné podať predmetný formulár informačnej karty na príslušnom úrade práce, sociálnych veci a rodiny podľa miesta výkonu práce.

 

Ak ide o občana EÚ vyslaného na výkon práce na území Slovenskej republiky, príslušné informačné karty s označeným vyslaním alebo skončením vyslania na výkon práce je povinná predložiť úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v mieste výkonu práce vyslaného občana EÚ tuzemská právnická alebo fyzická osoba, s ktorou zahraničný zamestnávateľ uzavrel zmluvu, z ktorej vyplýva vyslanie zamestnanca na výkon práce na územie Slovenskej republiky.

 

Nedodržanie uvedených povinností postúpiť úradu práce, so­ciálnych vecí a rodiny údaje o zamestnaní alebo o vyslaní na výkon práce občana EÚ a jeho ukončení sa pokladá za nedodržanie právnych predpisov o zamestnanosti.

 

Právnym predpisom vzťahujúcim sa na úpravu predmetných vzťahov je aj zákon č. 351/2015 Z. z. o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb, v znení neskorších predpisov, ktorého predmetom je úprava pôsobnosti Národného inšpektorátu práce a inšpektorov práce pri cezhraničnej spolupráci s príslušným orgánom iného členského štátu EÚ alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, kontrole dodržiavania pravidiel vysielania zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb, identifikácii vyslania a vymáhaní pokút a tiež úprava povinností hosťujúceho zamestnávateľa a domáceho zamestnávateľa.

 

V zmysle zákona je hosťujúci zamestnávateľ povinný najneskôr v deň vyslania v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe oznámiť Národnému inšpektorátu práce

·         svoje obchodné meno a sídlo, ak ide o právnickú osobu alebo svoje obchodné meno, meno a priezvisko, miesto podnikania, ak ide o fyzickú osobu

·         svoje identifikačné číslo, ak mu bolo pridelené, a register, v ktorom je zapísaný

·         predpokladaný počet vyslaných zamestnancov

·         meno, priezvisko, dátum narodenia, miesto trvalého pobytu a štátne občianstvo vyslaného zamestnanca

·         deň začatia a skončenia vyslania

·         miesto výkonu práce a druh práce vykonávanej vyslaným zamestnancom počas vyslania

·         názov služby alebo služieb, ktoré bude hosťujúci zamestnávateľ poskytovať prostredníctvom vyslaného zamestnanca v Slovenskej republike

·         meno, priezvisko, elektronickú adresu a adresu osoby poverenej na doručovanie písomností a poskytovanie informácií Národnému inšpektorátu práce a inšpektorátu práce, ktorá sa počas vyslania bude nachádzať na území SR

·         či vyslaný zamestnanec nahrádza iného vyslaného zamestnanca, a ak nahrádza, oznámiť aj údaje nahrádzaného vyslaného zamestnanca.

 

Viac už nájdete v mesačníku Práce a mzdy bez chýb, pokút a penále 2/2021.

 

Podanie daňového priznania je podstatným procesným úkonom daňového subjektu v daňovom konaní. Práve od včasnosti a správnosti podania daňového priznania sa odvíja aj správne určenie výšky daňovej povinnosti daňového subjektu. Právna povinnosť daňového subjektu podať daňové priznanie je ustanovená v § 15 ods. 1 zákona č. 563/­2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a konkretizovaná v osobitnej právnej úprave. Môže správca dane pokračovať v daňovom konaní a vydať napríklad platobný výmer ak daňový subjekt nepodá daňové priznanie?

 

V prípade, že daňový subjekt nepodá daňové priznanie riadne a včas, postupuje správca dane nasledovne:

·         podľa § 15 ods. 2 daňového poriadku vyzve daňový subjekt na podanie daňového priznania. Pokiaľ nedošlo k jeho podaniu, tak následne

·         podľa § 15 ods. 3 daňového poriadku správca dane začne konanie o určenie dane podľa pomôcok. Pokiaľ takéto konanie neviedlo k zisteniu podkladov pre určenie daňového priznania, tak

·         správca dane môže začať výkon daňovej kontroly u daňového subjektu.

 

V súvislosti s nepodaním daňového priznania riadne a včas uloží správca dane daňovému subjektu pokutu podľa § 155 ods. 1 písm. a) a b) daňového poriadku, pričom uloženie pokuty je obligatórne.

 

VÝZVA NA PODANIE DAŇOVÉHO PRIZNANIA

Podľa § 15 ods. 1 daňového poriadku daňové priznanie je povinný podať každý, komu táto povinnosť vyplýva z osobitných predpisov (ide napríklad o zákon č. 595/­2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov), alebo ten, koho na to správca dane vyzve. Vo výzve správca dane poučí daňový subjekt o následkoch nepodania daňového priznania.

Osobitné právne predpisy upravujú konkrétne aspekty podania daňového priznania.

Príklad 1:

Pri dani z nehnuteľností ustanovujú podanie daňového priznania daňovníkom § 99a ods. 1 a 3 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov, pričom platí, že priznanie k dani z nehnuteľností je daňovník povinný podať príslušnému správcovi dane do 31. januára toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom mu vznikla daňová povinnosť k týmto daniam alebo niektorej z nich podľa stavu k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. Pokiaľ v priebehu zdaňovacieho obdobia daňovník nadobudne nehnuteľnosť vydražením alebo dedením, je povinný podať priznanie k dani z nehnuteľností do 30 dní od vzniku daňovej povinnosti.

 

Pokiaľ si uvedenú právnu povinnosť vyplývajúcu z daňového poriadku a osobitnej právnej úpravy daňový subjekt nesplní, tak správca dane primárne postupuje podľa § 15 ods. 2 daňového poriadku, teda vyzve daňový subjekt na jeho podanie. Vo výzve správca dane poučí daňový subjekt o následkoch nepodania daňového priznania.

 

Uvedená výzva správcu dane na podanie daňového priznania je podstatným právnym úkonom, pričom daňový poriadok určuje obligatórnu obsahovú súčasť takejto výzvy, ktorou je poučenie daňového subjektu o nepriaznivých právnych následkoch nepodania daňového priznania. Podstatným nepriaznivým právnym následkom neuposlúchnutia výzvy na podanie daňového priznania je uloženie pokuty. Pokiaľ daňový subjekt neuposlúchne uvedenú výzvu správcu dane na podanie daňového priznania podľa § 15 ods. 2 daňového poriadku, dopúšťa sa správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. a) 3. bodu daňového poriadku, za ktorý správca dane uloží pokutu podľa § 155 ods. 1 písm. b) daňového poriadku.

Určovanie výšky pokuty správcom dane je vždy individuálne na základe zváženia konkrétneho prípadu. Uvedené vyplýva z § 155 ods. 4 daňového poriadku, na základe ktorého správca dane pri určovaní výšky pokuty prihliada na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu.

Upozornenie:

Podľa § 155 ods. 14 daňového poriadku uložením pokuty nezanikajú povinnosti, za porušenie ktorých bola pokuta uložená, ak daňový poriadok neustanovuje inak.

 

V kontexte uvedených súvislostí platí, že uložením pokuty za neuposlúchnutie výzvy správcu dane na podanie daňového priznania sa daňový subjekt nezbavuje právnej povinnosti podať toto daňové priznanie. V § 15 ods. 2 daňový poriadok neustanovuje špecificky, či je potrebné výzvu správcu dane na podanie daňového priznania doručiť daňovému subjektu do vlastných rúk.

Podľa § 31 ods. 1 písm. b) daňového poriadku však platí, že do vlastných rúk adresáta sa doručujú písomnosti, ak je deň doručenia rozhodujúci pre začiatok plynutia lehoty, ktorej nesplnenie by pre adresáta mohlo byť spojené s právnou ujmou, taktiež podľa § 31 ods. 1 písm. c) daňového poriadku ak tak určí správca dane v konkrétnom prípade.

Upozornenie:

Vzhľadom na to, že nedodržanie lehoty uvedenej vo výzve je spojené s právnou ujmou daňového subjektu je nevyhnutné, aby bola výzva správcu dane na podanie daňového priznania doručená daňovému subjektu, ktorého sa týka do vlastných rúk. Pokiaľ by nebol dodržaný tento postup, tak by mohlo dôjsť k jeho právnemu spochybneniu, ktorý zvolil správca dane v súvislosti s vymáhaním podania daňového priznania, nakoľko výzvu na podanie daňového priznania neprevzal povinný daňový subjekt.

 

PRIEBEH KONANIA O URČENIE DANE PODĽA POMÔCOK

Ide o špecifické daňové konanie, ktoré nastúpi až vtedy, keď výzva na podanie daňového priznania zo strany správcu dane a uloženie pokuty neviedlo k náprave a správca dane stále neobdržal daňové priznanie. Podľa § 48 ods. 1 písm. a) daňového poriadku správca dane zistí základ dane a určí daň podľa pomôcok, ak daňový subjekt nepodá daňové priznanie ani na výzvu správcu dane, ktorá mu bola doručená. Pritom začatie konania o určenie dane podľa pomôcok musí začať príslušný správca dane podľa § 15 ods. 3 daňového poriadku obligatórne.

 

Uvedené začatie konania o určenie dane podľa pomôcok je dôsledkom právnej skutočnosti, že správca dane nemá dostatok dôkazných prostriedkov na určenie základu dane a daňovej povinnosti a preto si sám, z vlastného podnetu musí zabezpečiť dôkazné prostriedky za týmto účelom. Právne je táto myšlienka vyjadrená v § 3 ods. 5 daňového poriadku, na základe ktorého je správca dane povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti. Ide o základnú zásadu daňového konania, ktorá sa vzťahuje na celý jeho priebeh.

 

V prípade určovania dane podľa pomôcok ide vždy len o odhadné určenie výšky základu dane a daňovej povinnosti, nakoľko správca dane nemá dostatočné dôkazné prostriedky, ktoré si v tomto konaní musí zaobstarať zákonným spôsobom. Ide pritom o konanie, ktoré sa zásadne začína z úradnej moci zo strany správcu dane, daňový subjekt nepodáva žiadosť, práve jeho nečinnosť je právnym základom pre začatie takéhoto konania.

Uvedené konanie sa podľa § 48 ods. 2 daňového poriadku začína dňom, ktorý je uvedený v oznámení o začatí určovania dane podľa pomôcok, pričom oznámenie sa doručuje dotknutému daňovému subjektu.

Pritom v § 48 ods. 3 daňový poriadok poskytuje len demonštratívny právny výpočet pojmu „pomôcka“ pre účely tohto konania, ktorými môžu byť predovšetkým listiny, daňové priznania, výpisy z verejných zoznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky, výpovede objasňujúce skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení, výpisy z účtov vedených u poskytovateľov platobných služieb a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, alebo podobných daňových subjektov.

Pri vyhodnocovaní pomôcok v tomto konaní platia rovnaké základné zásady v porovnaní s vyhodnocovaním dôkazov v dôkaznom konaní.

Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku sa v celom daňovom konaní a teda aj v konaní o určení dane podľa pomôcok musí postupovať v súlade s právnymi predpismi, a to nielen v súlade so zákonmi, ale aj vykonávacou právnou úpravou. Ide pritom o základnú zásadu zákonnosti daňového konania.

V súvislosti s konaním o určenie dane podľa pomôcok uvedená základná zásada požaduje, aby každá pomôcka bola získaná v súlade so zákonom a každá pomôcka, ktorá bola nadobudnutá protizákonne, nemôže byť v takomto konaní zohľadnená a vykonaná, ani keby preukazovala skutočnosti podstatné pre uvedené konanie.

 

Správca dane hodnotí získané alebo poskytnuté pomôcky v súlade s § 3 ods. 3 daňového poriadku podľa svojej úvahy, a to každú pomôcku jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v konaní vyšlo najavo. Ide o podstatnú základnú zásadu platnú pre konanie o určenie dane podľa pomôcok. Podľa tejto základnej zásady je síce hodnotenie dôkazov výsadným oprávnením správcu dane, tento však musí každú pomôcku vyhodnotiť individuálne, zohľadňuje však interakcie, logické súvislosti, ktoré v súvislosti s predloženými a zaobstaranými pomôckami vyvstávajú.

 

V kontexte uvedeného platí, že správca dane musí vyhodnocovať všetky nadobudnuté pomôcky, nielen v neprospech, ale aj v prospech daňového subjektu, ktorý nepodal daňové priznanie, čo predovšetkým platí pri špecifických dôkazných konaniach, akými je aj konanie o určení dane podľa pomôcok.

Upozornenie:

Pokiaľ by došlo k nedodržaniu nestrannosti pri vyhodnocovaní pomôcok správcom dane, tak dotknutý daňový subjekt má možnosť vyjadriť sa k tejto otázke pri prejednávaní protokolu najneskôr do 15 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy správcu dane na vyjadrenie sa k protokolu o určení dane podľa pomôcok. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Pritom posudzovanie pomôcok musí byť nezávislé a nestranné, čo vyplýva aj z § 48 ods. 5 daňového poriadku podľa ktorého pri určení dane podľa pomôcok je správca dane povinný prihliadnuť tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené.

Upozornenie:

Pokiaľ už bolo začaté konanie o určení dane podľa pomôcok, tak daňový subjekt má možnosť spolupracovať so správcom dane, ktorý takéto konanie vykonáva a predkladať mu účtovné alebo iné doklady, podľa § 48 ods. 4 daňového poriadku však tieto môže správca dane využiť ako pomôcky, teda ich použitie je fakultatívne. Preto je nevyhnutné, aby daňový subjekt poskytol správcovi dane relevantné účtovné a iné doklady ešte pred začatím takéhoto konania o určenie dane podľa pomôcok na základe výzvy. Podľa § 15 ods. 3 daňového poriadku platí, že ak daňový subjekt po doručení oznámenia o začatí určovania dane podľa pomôcok podá daňové priznanie, správca dane ho môže použiť ako pomôcku. Daňové priznanie nemožno podať za zdaňovacie obdobie, za ktoré bola daňovému subjektu určená daň podľa pomôcok; to neplatí, ak je správcom dane obec v konkrétnom prípade.

 

Uvedené konanie o určení dane podľa pomôcok sa podľa § 49 ods. 1 daňového poriadku ukončuje vyhotovením protokolu o určení dane podľa pomôcok, ktorý správca dane doručí daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie. Protokol o určení dane podľa pomôcok má náležitosti porovnateľné s protokolom o výkone daňovej kontroly, pričom jeho súčasťou je aj súpis pomôcok, na základe ktorých správca dane určil daň v danom prípade.

Pritom platí, že daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť len k dodržaniu zákonných podmienok na použitie tohto spôsobu určenia dane a k dodržaniu postupu podľa § 48 ods. 5 daňového poriadku (podľa tohto ustanovenia má správca dane prihliadať aj na výhody daňového subjektu) najneskôr do 15 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy správcu dane na vyjadrenie sa k protokolu o určení dane podľa pomôcok. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Určenie dane podľa pomôcok je ukončené dňom doručenia protokolu o určení dane podľa pomôcok daňovému subjektu.

 

VÝKON DAŇOVEJ KONTROLY

Pokiaľ sa v rámci konania o určenie dane podľa pomôcok nepodarilo zistiť dostatočné množstvo podkladov pre odhadné určenie základu dane a výšky daňovej povinnosti, tak správca dane pristúpi k výkonu daňovej kontroly. Pritom daňová kontrola sa začína vždy z podnetu správcu dane, pričom ale kontrolovaný daňový subjekt má počas výkonu daňovej kontroly určité práva a právne povinnosti, ktoré mu priznáva právny poriadok.

 

Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. Práve vymedzenie účelu výkonu daňovej kontroly je podstatnou ochranou kontrolovaného daňového subjektu, nakoľko zamedzuje tomu, aby bola daňová kontrola vykonávaná nad rámec stanoveného účelu uvedeného v písomnom poverení na jej vykonanie.

 

Výkon daňovej kontroly je možné viazať na miesto, kde sa vykonáva plnenie, ktoré je zdaniteľným príjmom, napríklad v prevádzkarni podnikateľského subjektu, ale aj na inom mieste. Vlastnú daňovú kontrolu vykonáva príslušný správca dane, môže ju však vykonávať aj iný správca dane, ktorý bol na ňu poverený. Pritom však platí, že daňová kontrola sa môže vykonať až po riadnom ukončení konania o určenie dane podľa pomôcok, nakoľko daňový poriadok vylučuje, aby tieto procesné konania prebiehali súbežne.

 

Právne postavenie kontrolovaného daňového subjektu

Kontrolovaný daňový subjekt má podľa § 45 ods. 1 daňového poriadku právo požadovať od zamestnanca správu dane aby sa riadne legitimoval, že je oprávnený vykonávať daňovú kontrolu. Pritom zamestnanec správcu dane sa preukazuje poverením na vykonanie daňovej kontroly a služobným preukazom, s výnimkou, keď ide o správcu dane, ktorým je obec v konkrétnom prípade. Taktiež má kontrolovaný daňový subjekt právo byť pri daňovej kontrole so svojimi zamestnancami a taktiež má právo podávať dôkazné prostriedky v záujme preukázania svojich tvrdení, taktiež má právo nahliadať do zápisnice o miestnom zisťovaní, ktoré bolo vykonané u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu.

 

V prípade, že sa v súvislosti alebo počas daňovej kontroly uskutočnilo ústne pojednávanie, má kontrolovaný podnikateľský subjekt právo klásť svedkom a znalcom otázky, a to aj pri vykonávaní dôkazných prostriedkov, napríklad pri výpovedi svedka v daňovom konaní.

Pokiaľ počas daňovej kontroly nastanú určité skutočnosti, kontrolovaný daňový subjekt má právo vyjadrovať sa k nim, žiadať doplňujúce podklady od správcu dane, ktorý vykonáva daňovú kontrolu a taktiež má právo byť informovaný o stave dôkazného konania, ktoré prebieha v súvislosti s výkonom daňovej kontroly. V rámci poskytnutia potrebnej súčinnosti je zamestnanec správcu dane povinný poskytnúť kontrolovanému subjektu potrebné podklady a informovať ho o priebehu dôkaznej situácie.

Popri uvedených právach má kontrolovaný daňový subjekt počas výkonu daňovej kontroly aj právne povinnosti voči zamestnancom správcu dane, ktorí daňovú kontrolu vykonávajú.

 

Viac o problematike sa dočítate v mesačníku Práce a mzdy bez chýb, pokút a penále 2/2021.

 

Odložené súťaže, zrušené či posunuté podujatia a k tomu ako negatívny bonus rozlične odstupňované „domáce väzenie“. Opatrenia kvôli pandémii koronavírusu obrátili život športovcov „hore nohami“. Každý má svoj originálny alebo odporúčaný spôsob ako sa s danou situáciou vyrovnať, hoci nie všetci sú úspešní. Panika však aspoň nateraz nestíchla a zdá sa, že na konci tunela predsa len prebleskuje svetielko možnosti návratu k športovaniu v takej miere aká je známa a populárna. Ale ako to najzdravšie urobiť?

 

Bezpečný odstup

Vo väčšine krajín je za bezpečný odstup jednotlivých osôb pri športovaní považovaná vzdialenosť jeden až dva metre. Podľa novších poznatkov o koronavíruse je to ale až päť metrov. Odstup jedného až dvoch metrov sa zdá byť bezpečný v interiéri a vonku pri slabom vetre, ale len za predpokladu, že stojíme na mieste. Pri chôdzi, behu alebo špecifických technických činnostiach (napríklad s loptou alebo na bicykli) športovec vylučuje čiastočky slín pri vydychovaní a väčšou silou pri kašľaní, kýchaní alebo „obľúbenom“ odpľúvaní. Väčšina takto vylúčených mikročastíc končí v okolí (najmä za chrbtom) pohybujúceho sa jedinca. Ak niekto ďalší prebehne cez takýto „oblak“, môže ich vdýchnuť alebo pristanú na jeho oblečení. Problémom, ktorý zhoršuje situáciu, sú alergici. Nie síce až taký aktívny ako v čase kvitnúcich stromov, poletujúceho hmyzu, peľov a prachu, ale sú tu aj iné druhy vyvolávajúce kašľanie, kýchanie, smrkanie, opuchy okolia očí a slzenie, čo zvýši útočné šance koronavírusu. A navyše – v takýchto situáciách si športovec podvedome siahne mnohokrát na tvár k oku, čo významným spôsobom zvýši riziko nákazy.

 

Napriek tomu, že 95 percent obetí nákazy v Európe sú ľudia nad 60 rokov, rizikovými budú stále aj profesionálni cyklisti, bežci, futbalisti a okejisti, ktorým za normálnych okolností v tomto čase naplno beží sezóna.

 

Opatrenia v kluboch sa veľmi podobajú

Športovci užívajú vo zvýšenej miere podporné prostriedky na zvyšovanie imunity organizmu (kombinovaný betaglukánový štít s vitamínmi a stopovými prvkami), často a dôsledne si umývajú ruky, prezliekajú sa vo viacerých dezinfikovaných šatniach, neabsolvujú masáže, regeneračné ani rehabilitačné procedúry, na tréning prichádzajú individuálne a väčšinou sa sprchujú až doma. Po ukončení tréningovej jednotky si okamžite nasadzujú rúško.

 

Podujatia s tisíckami divákov

Tento typ podujatí sa v najbližších mesiacoch stále nebudú môcť konať, ale ekonomicky zaujímavé zápasy bez divákov, takzvané „zápasy duchov“, sú teraz jedinou reálnou možnosťou, pokrývajúcou ekonomické straty prostredníctvom televíznych prenosov. Každý športovec by mal mať kvôli vylúčeniu vzniku skupinovej nákazy lekárom vedený osobitný zdravotný protokol so záznamami z ostatých dvoch mesiacov, ktorý sa dopĺňa každých 14 dní (alebo aj hneď) – cestovateľská anamnéza, prekonané ochorenia v tomto období, predchádzajúce očkovania, precitlivenosť na alergény, styk s rizikovými osobami, užívanie podporných preparátov na zlepšenie imunity, aktuálny zdravotný stav, prípadný výsledok testu (PCR, antigénový, komplexný, rýchlotest). Všetko však závisí na pokynoch krízového štábu a usmernení Úradu verejného zdravotníctva aj ministerstva zdravotníctva SR.

 

COVID-19

Už od začiatku koronavírusovej pandémie lekári postupne zisťovali, že pliaga COVID – 19 nie je ochorením, ktoré postihuje „iba“ dýchací systém, ale že táto nákaza útočí aj na ďalšie časti ľudského organizmu – mozog, cievy a najmä srdce.

 

Údaje z rozsiahlej štúdie Ohio State University (USA) hovoria o tom, že takmer 30 percent pacientov s takouto vírusovou infekciou vykazovalo známky poškodenia srdca následkom prekonaného vírusového zápalu.

 

Nález tohto druhu môže byť mimoriadne rizikový pre športovcov, ktorí sa veľmi skoro po nákaze, hoci s následnou príslušnou karanténou a negatívnym výsledkom PCR testu, ale bez detailných kontrolných vyšetrení (echokardiografia, pokojový aj záťažový elektrokardiogram - EKG), krvných aj ergometrických testov, vrátia do tréningového a súťažného rytmu.

 

Zápalové poškodenia svaloviny a chlopní srdca

V štúdii univerzitnej kliniky v nemeckom Frankfurte nad Mohanom sa u vyšetrovaných našli príznaky zápalového poškodenia svaloviny a chlopní srdca v priemere až 71 dní po tom, čo bol u nich koronavírus diagnostikovaný. V porovnaní s ľuďmi, ktorí neboli nakazení COVID - 19, srdcia postihnutých pumpovali slabšie a vykazovali väčšie riziko zlyhania funkcií tohto bioelektrického čerpadla. Vyskytli sa zmeny štruktúry srdcovej svaloviny a následky aké sa na tomto orgáne objavujú po infarkte aj akútnom zápale. Išlo pritom o mladých, doposiaľ zdravých jedincov, ktorí sa koronavírusom nakazili na jar. Niektorí sa cítili celkovo vyčerpaní a sťažovali sa na zvýšenú dýchavičnosť, čo v prípade športovcov ich tréneri (a často, žiaľ, aj lekári) môžu mylne považovať „iba“ za následok prerušenia tréningového procesu. Ohrození sú mladí jedinci, ktorí doposiaľ nemali žiadnu históriu (anamnézu) spojenú s ochoreniami srdca. Okrem samotného vírusu môže mať negatívne následky pre srdce aj stres pochádzajúci z izolácie a zo strachu nákazou COVID-19. 

 

Za všetkých jeden príklad. Zomrel 27-ročný nigérijský basketbalista Crvenej zvezdy Belehrad Michael Ojo na infarkt. Skolaboval pri tréningu a lekárom sa ho už nepodarilo oživiť. Podľa vyjadrenia klubu mal Ojo pred časom pozitívny test na COVID – 19, ale „uzdravil sa“.

 

Výsledky sledovaní

naznačujú, že u mnohých mladých športovcov môže byť toto ochorenie (hoci prekonané) predzvesťou srdcového zlyhávania, pri ktorom je narušená jeho čerpacia funkcia. Zatiaľ ale nie sú k dispozícii priame dôkazy o neskorších dôsledkoch, napríklad o prognóze vývoja zlyhania srdca. Je ale celkom možné, že o niekoľko rokov bude tento problém obrovský na základe toho, čo sa doposiaľ vie z následkov iných vírusových stavov, ktoré podobným negatívnym spôsobom ovplyvňujú srdce.

 

RADA!

Je dôležité, aby športovci vedeli, že COVID – 19 môže negatívne ovplyvniť činnosť srdca. Preto je podstatné a dôležité nič nepodceniť a presvedčiť športujúceho, ktorý prekonal infekciu COVID – 19, aby sa dal dôkladne a hoci aj opakovane vyšetriť. Len vtedy bude možné, aby bol aktuálny zdravý šport vykonávaný so zdravým srdcom.

 

MUDr. Pavel Malovič

 

Poradca – (Poradca), č. 5/2021 (XII/2020)

• Zákon o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku s komentárom
• Medzinárodná pomoc pri správe daní
• Uvoľnenie opatrení v oblasti daňovej
• Koniec roka 2020 a DPH
• Prijatý príspevok (dotácia) v čase pandémie a základ dane za rok 2020
• Minimálna mzda v roku 2021

 

Práce a mzdy – bez chýb, pokút a penále – (PaM), č. 2/2021 (XI/2020)

• Zárobková činnosť nezamestnaných
• Vysielanie zamestnancov z krajín EU na Slovensko
• Ročná uzávierka v mzdovej učtárni
• Inšpekcia práce - novela zákona
• Ročné zúčtovanie dane za rok 2020
• Odpady - po novele zákona
• Daň z nhenuteľností v roku 2021
• Účtovanie organizačnej zložky

 

Dane, účtovníctvo, odvody – bez chýb pokút a penále (DUO), č. 2/2021 (XI/2020)

• Inventarizácia majetku a záväzkov
• Uzávierkové účtovné operácie v JÚ
• Personálna a mzdová agenda na konci roka
• 13. dôchodok
• Minimálna mzda od roku 2021
• Daňový bonus v ročnom zúčtovaní preddavkov na da

 

1000 riešení 11-12/2020 (1000 r), č. 1-2/2021 (XII/2020)

• Koniec roka v účtovníctve
• Mzdová agenda na konci roka
• Dane
• Účtovníctvo
• Zákoník práce
• Mzdy
• Verejná správa

 

Verejná Správa č. 1-2/2021 (VS), č. 1-2/2020 (XI/2020)

• Ústavný zákon o bezpečnosti štátu v čase vojny
• Zákon o Fonde na podporu vzdelávania
• Nariadenie vlády Slovenskej na vykonanie niektorých opatrení hospodárskej mobilizácie
• Zákon o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania
• Duálne vzdelávanie v zákone o dani z príjmov

 

Aktualizácia III/10 (XI/2020) 13. dôchodok

• Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
• Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení
• Zákon č. 296/2020 Z. z. o 13. dôchodku

 

Aktualizácia III/9 (XI/2020) Pracovné právo a životné minimum

• Zákonník práce
• Zákon o minimálnej mzde
• Zákon o životnom minime
• Zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia

 

Aktualizáciua II/10 (X/2020) Trestné právo

• Trestný zákon
• Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb
• Zákon o strelných zbraniach a strelive

 

Aktulizácia III/8 (X/2020) Zdravotné a sociálne poistenie počas a po období pandémie

• Zákon o sociálnom poistení
• Zákon o starobnom dôchodkovom sporení
• Zákon o zdravotnom poistení

 

Aktualizácia III/7 (X/2020) Životné minimum a príspevky k ťažkému zdravotnému postihnutiu

• Zákon o službách zamestnanosti
• Zákon o životnom minime
• Zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia

 

Aktualizácia II/9 (X/2020) legalizácia príjmov z trestnej činnosti

• Zákon o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci
• Zákon o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch
• Zákon čo živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon)
• Zákon o slobodnom prístupe k informáciám
• Zákon o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok)
• Zákon o poskytovaní informácií o technickom predpise a o prekážkach voľného pohybu tovaru

 

Aktualizácia II/8 (IX/2020) vymenovanie špeciálneho prokurátora

·         Zákon o prokuratúre

·         Zákon o sudcoch a prísediacich

·         Zákon o prokurátoroch a právnych čakateľoch

 

Aktualizácia VI/3 (VIII/2020) prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia, odpady

·         Zákon o odpadoch

·         Zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie

·         Zákon o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia

 

Aktualizácia III/6 (VIII/2020) zlepšenie podnikateľského prostredia

·         Zákonník práce

·         Zákon o službách zamestnanosti

·         Zákon o BOZP

·         Zákon o inšpekcii práce

·         Zákon o sociálnom poistení

·         Zákon o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti

 

Aktualizácia II/7 (VIII/2020) zlepšenie podnikateľského prostredia

·         Obchodný zákonník

·         Zákon o obchodnom registri

·         Zákon o cenách

·         Zákon o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami

·         Zákon o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon)

·         Zákon o ochrane spotrebiteľa

·         Zákon o registri trestov

 

Aktualizácia I/4 (VII/2020) opatrenia proti koronavírusu

·         Zákon o mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti

·         Zákon o správe daní (daňový poriadok)

·         Zákon o používaní ERP

·         Zákon o dani z príjmov

·         Zákon o účtovníctve

·         Zákon o spotrebnej dani z tabakových výrobkov

·         Zákon správnych poplatkoch

 

Aktualizácia V/5 (VII/2020) opatrenia proti koronavírusu

·         VYHLÁŠKA č. 179/2020 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob kategorizácie a obsah bezpečnostných opatrení informačných technológií verejnej správy

·         Nariadenie vlády č. 200/2019 Z. z. o poskytovaní pomoci na dodávanie a distribúciu ovocia, zeleniny, mlieka a výrobkov z nich pre deti a žiakov v školách

 

Lex korona VI/2 - životné prostredie, odpadové a vodné hospodárstvo

• Vyhláška o kvalite ovzdušia
• Vyhláška o spôsobe určenia výšky nájomného k lesným pozemkom za hospodárenie v lesoch
• Nariadenie o výške sadzieb poplatkov za uloženie odpadov

 

Lex kororna III/5 (VI/2020) - Sociálne poistenie a služby zamestnanosti

• Zákon o službách zamestnanosti
• Zákon o sociálnom poistení
• Zákon o zdravotnom poistení

 

TIEŽ TIETO ODBORNÉ PUBLIKÁCIE VÁM POMOŽU V PODNIKANÍ

 

 

1. Obchodný zákonník po novelách s komentárom- rozsiahly komentár, Zákon o verejnom obstarávaní, Zákon o cenách, vzory zmlúv

2. Jednoduché účtovníctvo – postupy účtovania po ostatnej novele, zákon o dani z príjmov, zákon o účtovníctve

3. Povinnosti zamestnávateľa – práva a povinnosti zamestncov a zamestnávateľov

4. Daňové a mzdové zákony 2020 - daňové a mzdové zákony aktualizované k 1. 1. 2020

5. Daňové a účtovné zákony 2020 – aktuálne znenie zákonov po novelách s komentármi

6. Cestná premávka (úplné znenie zaákona po ostatnej novele A5 (zákony do vrecka)

7. Zákonník práce s komentárom (monotematika - zmeny od 1. 7. 2020)

8. Odpady po novom – monotematika (úplné znenie s komentárom)

9. Daňové a nedaňové výdavky A-Z 2020 - uplatňovanie skutočne vynaložených výdavkov do výdavkov daňových

10. Občiansky zákonník po novelách s komentárom – rozsiahly komentár, úplné znenia zákonov po novelách, záväzkové právo

11. Príručka mzdovej účtovníčky – sprievodca mzdami (metodická pomôcka pre mzdových účtovníkov)

12. Trestné právo a súdne spory (Trestný zákon, Trestný poriadok, Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok – úplné znenia zákonov)

13. 100 otázok a odpovedí Zákoník práce, BOZP, Mzdy, Odvody (otázky a riešenia z praxe k problematike pracovnoprávnych vzťahov, miezd a odvodov)

13. s.r.o. – SPRIEVODCA (komplexné a prehľadné spracovanie problematiky spoločnosti s ručením obmedzeným od jej založenia, vzniku až po možnosti zrušenia)

14. Podnikanie a koronavírus (komplexný prehľad opatrení a ich podrobný popis týkajíci sa daňového poriadku, daní z príjmov, DPH, zákonníku práce, miezd)

15. Zamestnávanie počas pandémie (zmeny týkajúce sa vyplácania mzdy a mzdových nárokov, zníženia pracovného úväzku, plánovania dovoleniek, ale i poskytovania pracovných pomôcok ...)

16. Daňová optimalizácia (príklady ako si optimalizovať základ dane, nástroje daňovej optimalizácie, opravných položiek, prerušenia odpisov, oslobodenia príjmov, časového rozlíšenia, daňovej straty či príspevkov na rekreáciu)

16. 100 otázok a odpovedí Obchodovanie – odvody a náhrady (príklady z oblastí obchodovania z pohľadu daní, ktoré reagujú na epidemiologické opatrenia v praxi)

17. 100 otázok a odpovedí Odmeňovanie, Verejné obstarávanie (súbor otázok venovaný problematike podmienok verejného obstarávania, zmlúv i súhrnných správ; zamestnávania, príspevkov na rekreáciu, zrážok zo mzdy, odvodov i cestovných náhrad)

18. 100 otázok a odpovedí Výdavky podnikateľa, Automobil (príklady z praxe k uplatňovaniu daňových výdavkov FO; využívanie automobilu v podnikaní z pohľadu spotreby pohonných látok, odpisov alebo dani z motorových vozidiel)

 

Poradca – (Poradca), č. 6-7/2021 (XII/2020)

• Zákon o dani z príjmov s komentárom

 

Poradca – (Poradca), č. 8/2021 (XII/2020)

• Zákon o dani z pridanej hodnoty s komentárom

 

Práce a mzdy – bez chýb, pokút a penále – (PaM), č. 3/2021 (I/2021)

• Zmeny v zdaňovaní príjmov zo závislej činnosti
• Novela Zákonníka práce
• Zmeny v sociálnom poistení
• Lekárske prehliadky zamestnanca so zameraním na COVID 19
• Ochrana osobných údajov vo verejnej správe...

 

Dane, účtovníctvo, odvody – bez chýb pokút a penále (DUO), č. 3/2021 (I/2021)

• Zákon o dani z príjmov po novele
• Zákon o DPH po novele
• Cestovné náhrady nenárokové
• Novinky v Zakonníku prace

 

1000 riešení 3/2021 (1000 r), č. 3/2021 (I/2021)

• ZDP po novele
• Minimálna mzda 2021
• Dane
• Účtovníctvo
• Zákoník práce
• Mzdy

• Verejná správa

 

 

ODBORNÉ TEMATICKÉ PUBLIKÁCIE:

 

100 otázok a odpovedí Automobil, Daňové výdavky (XI/2020)

• Automobil
• Daňové výdavky

 

Účtovná závierka podnikateľov za rok 2020 bez chýb, pokút a penále (I/2021)

• Účtovná závierka v PÚ pre podnikateľov k 31. decembru 2020
• Účtovná závierka v JÚ pre podnikateľov k 31. decembru 2020
• Požiadavky na zostavenie účtovnej závierky v JÚ

 

Daňové priznania podnikateľov za rok 2020, Ročné zúčtovanie preddavkov na daň bez chýb, pokút a penále (I/2021)

• Daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2020 + prílohy - tlačivá
• Daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2020 + prílohy - tlačivá
• Daňové priznanie k dani z príjmov v rozpočtových a príspevkových organizáciách za rok 2019 + prílohy - tlačivá
• Ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za rok 2020 + prílohy - tlačivá

 

Odvody poistného od 1. 1. 2021 bez chýb, pokút a penále (I/2021)

• Pracovnoprávny vzťah na základe pracovnej zmluvy
• Pracovnoprávny vzťah na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo PP
• Samostatne zárobkovo činné osoby
• Spoločníci, konatelia, členovia štatutárnych a iných orgánov právnických osôb

 

 

ZÁKONY 2021

 

Zákony IA/2021 (I/2021)

• Správa daní a poplatkov
• Daň z príjmov
• Daň z pridanej hodnoty
• Miestne dane
• Spotrebné dane
• Cestovné náhrady

 

Zákony IB/2021 (I/2021)

• Správa daní a poplatkov
• Daň z príjmov
• Daň z pridanej hodnoty
• Miestne dane
• Spotrebné dane
• Cestovné náhrady

 

Zákony IIA/2021 (I/2021)

• Obchodné právo
• Živnostenské podnikanie
• Autorské právo

 

Zákony IIB/2021 (I/2021)

• Občianske právo
• Notársky poriadok
• Advokácia a právne služby
• Súkromná bezpečnosť

 

Zákony IIC/2021 (I/2021)

• Civilný proces (1. kapitola)
• Exekučný poriadok (2. kapitola)
• Trestné právo (3. kapitola)
• Správne právo (4. kapitola)

 

Zákony IIIA/2021 (I/2021)

• Zákonník práce
• Mzdové predpisy
• Zákon o službách zamestnanosti
• Pedagogickí zamestnanci
• Kolektívne vyjednávanie a združovanie občanov
• Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci
• Správne právo

 

Zákony IIIB/2021 (I/2021)

• Sociálne poistenie
• Dôchodkové poistenie
• Nemocenské poistenie
• Zdravotné poistenie

 

Zákony IIIC/2021 (I/2021)

• Sociálne zákony
• Sociálne služby
• Sociálnoprávna ochrana detí a sociálna kuratela

 

Zákony IV/2021 (I/2021)

• Stavebný zákon a súvisiace predpisy
• Architekti a inžinieri
• Stavebné výrobky
• Bývanie
• Pôda

 

Zákony VA/2021 (I/2021)

• Rozpočtové pravidlá
• Štátna a verejná služba
• Obce

 

Zákony VB/2021 (I/2021)

• Školstvo
• Financovanie
• Regionálny rozvoj
• Verejné práce
• Obce
• Školská inšpekcia

 

Zákony VIA/2021 (I/2021)

• Životné prostredie
• Ochrana ovzdušia
• Lesné hospodárstvo
• Integrovaná prevencia a kontrola znečistenia životného prostredia

 

Zákony VIB/2021 (I/2021)

• Odpadové hospodárstvo
• Prevencia priemyselných havárii
• Vodné hospodárstvo
• Ochrana pred povodňami