Exicon s.r.o.

Prelom kalendárnych rokov predstavuje pre mzdové účtovníčky najnáročnejšie obdobie. Uvedené konštatovanie vyplýva zo skutočnosti, že okrem pravidelne sa každý kalendárny mesiac opakujúcich činností, vzniká v kontexte s ukončením jedného kalendárneho roka a začiatkom ďalšieho kalendárneho roka celý rad ďalších povinností vyplývajúcich z príslušných právnych predpisov. Na čo nesmú zamestnávatelia zabudnúť na konci kalendárneho roka 2020 a začiatku roka 2021?

ZAMESTNÁVATELIA VYSTUPUJÚ NIELEN V POZÍCII POSKYTOVATEĽOV MZDY, ale zároveň aj účtovných jednotiek, platiteľov dane z príjmov zo závislej činnosti, platiteľov poistného na zdravotné poistenie a sociálne poistenie svojich zamestnancov, vyššie spomínané povinnosti na prelome rokov je nevyhnutné posudzovať v súčinnosti s viacerými právnymi predpismi.

PRELOM KALENDÁRNYCH ROKOV V KONTEXTE ZDP. Zamestnávateľ, ktorý vypláca príjmy zo závislej činnosti, a teda je platiteľom dane z príjmov, je v kontexte so ZDP viazaný viacerými povinnosťami v súvislosti s uzatváraním zdaňovacieho obdobia. Predovšetkým ide o ustanovenie § 39 spomínaného právneho predpisu (mzdové listy, výplatné listiny, doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní, potvrdenie o zaplatení dane podľa § 50 ZDP, prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti, hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti).

MZDOVÉ LISTY A VÝPLATNÉ LISTINY. Povinnosť zamestnávateľov, ktorí sú platiteľom dane z príjmov, viesť pre zamestnancov mzdové listy a výplatné listiny vrátane ich rekapitulácie za každý kalendárny mesiac, ako aj za celé zdaňovacie obdobie, vyplýva na základe ust. § 39 ods. 1 ZDP.

Mzdový list predstavuje v rámci mzdového účtovníctva najdôležitejší doklad. Z pohľadu účtovníctva ako takého je základným účtovným dokladom pre správne zúčtovanie a vyplatenie príjmov jednotlivým zamestnancom. Povinné náležitosti mzdového listu sú obsiahnuté v rámci ust. § 39 ods. 2 ZDP.

Náležitosti mzdového listu uvedené v rámci § 39 ods. 2 písm. a) až d) ZDP sa neuvádzajú u osôb, na ktoré sa vzťahujú osobitné spôsoby vykazovania údajov podľa § 267 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície v z. n. p.

V prípade zamestnancov, ktorí poberajú len nepeňažné príjmy uvedené v § 5 ods. 3 ZDP má zamestnávateľ na výber. Buď sa rozhodne viesť mzdové listy v zmysle štruktúry ustanovenej prostredníctvom spomínaného § 39 ods. 2 ZDP, alebo ak tak neurobí, potom je povinný viesť evidenciu (zoznam) obsahujúcu meno a priezvisko zamestnanca, a to aj predchádzajúce, jeho rodné číslo, adresu trvalého pobytu, údaj o trvaní pracovnej činnosti a úhrn nepeňažných príjmov uvedených v § 5 ods. 3 ZDP.

V súvislosti s uvedenými evidenčnými povinnosťami treba poznamenať, že zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný za obdobie, za ktoré zamestnancovi vyplácal zdaniteľný príjem, vystaviť potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti z údajov uvedených na mzdovom liste, prípadne v evidencii podľa § 39 ods. 4 ZDP, ktoré sú rozhodujúce na výpočet základu dane, preddavkov na daň, dane, na priznanie zamestnaneckej prémie a na priznanie daňového bonusu za príslušné zdaňovacie obdobie, a doručiť zamestnancovi najneskôr do:

a) 10. marca zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa podáva daňové priznanie, alebo

b) do 10. februára po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom alebo za ktoré zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vyplatil príjem zo závislej činnosti zamestnancovi, ktorý žiada o vykonanie ročného zúčtovania iného zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, ak o vystavenie dokladu požiada najneskôr do 5. februára po skončení zdaňovacieho obdobia.

Výplatné listiny

Aj keď povinné náležitosti výplatných listín striktne neustanovuje žiadny právny predpis, v podstate sú identické ako povinné náležitosti mzdového listu, ktoré predpisuje ustanovenie § 39 ods. 2 ZDP. Na základe ustanovenia § 130 ods. 5 ZP je zamestnávateľ pri vyúčtovaní mzdy povinný zamestnancovi vydať doklad obsahujúci najmä údaje o jednotlivých zložkách mzdy, o jednotlivých plneniach poskytovaných v súvislosti so zamestnaním, o stave účtu konta pracovného času, ak je zavedené konto pracovného času, o vykonaných zrážkach zo mzdy a o celkovej cene práce. Tento doklad sa musí poskytnúť v písomnej forme, ak sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodnú na jeho poskytovaní formou elektronických prostriedkov.

Po zúčtovaní a vyplatení mzdy za december 2020 by mala automaticky nasledovať kontrola správnosti mzdových listov, ako aj verifikácia údajov o vyplatenej zdaniteľnej mzde vo vzťahu k skutočne vyplateným príjmom. V rámci povinností v oblasti personálnej agendy na prelome rokov ďalej dochádza k uzatvoreniu mzdových listov, zosúčtovaniu jednotlivých položiek v mzdových listoch zamestnancov a k následnej rekapitulácii za celé zdaňovacie obdobie roku 2020.

VYHLÁSENIE NA ZDANENIE PRÍJMOV ZO ZÁVISLEJ ČINNOSTI ZA ROK 2020. V princípe platí, že zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, prihliadne na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka podľa § 11 ods. 2 písm. a) ZDP a na daňový bonus, ak zamestnanec podá vyhlásenie, ktoré doručí zamestnávateľovi v listinnej podobe, ak sa nedohodnú na jeho doručení elektronickými prostriedkami, o tom:

- že uplatňuje daňový bonus a že spĺňa podmienky na jeho priznanie, prípadne kedy a ako sa zmenili,

- že súčasne za rovnaké zdaňovacie obdobie neuplatňuje nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka podľa § 11 ods. 2 písm. a) ZDP a daňový bonus podľa § 33 spomínaného zákona u iného zamestnávateľa a že právo na daňový bonus na tie isté osoby súčasne za rovnaké zdaňovacie obdobie neuplatňuje iný daňovník,

- či je poberateľom dôchodku uvedeného v § 11 ods. 6 ZDP.

Na prelome kalendárnych rokov by teda každý zamestnávateľ mal skontrolovať, či všetky náležitosti spojené s vyhlásením na zdanenie príjmov sú v poriadku a riadne zdokladované resp. zamestnancami preukázané.

Tiež je treba u toho zamestnávateľa, u ktorého zamestnanec uplatňoval nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka § 11 ods. 2 písm. a) ZDP a daňový bonus skontrolovať v prípade, ak došlo v priebehu zdaňovacieho obdobia k zmene zamestnávateľa, u ktorého zamestnanec uplatňoval nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka podľa § 11 ods. 2 písm. a) ZDP alebo na daňový bonus, či zamestnanec túto skutočnosť potvrdil podpisom vo vyhlásení podľa § 36 ods. 6 ZDP, a to ku dňu, keď táto skutočnosť nastala.

V súvislosti so spomínanou problematikou je potrebné pripomenúť, že novelou ZDP účinnou od 1. januára 2020, sa s cieľom znižovania administratívnej náročnosti a z dôvodu nadbytočnosti, vypustila povinnosť zamestnanca podpisovať vyhlásenie na uplatňovanie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a daňový bonus každoročne do konca januára. Z aplikačnej praxe je totiž zrejmé, že v prípade, ak na strane zamestnanca počas roka nedochádza k zmene podmienok na uplatňovanie daňového bonusu, alebo ide o daňovníka, ktorý je poberateľom dôchodku a táto skutočnosť je zamestnávateľovi už známa, je pre zamestnanca aj zamestnávateľa zaťažujúce každoročne k 31. januáru vyhlasovať tie isté skutočnosti.

V prípadoch, ak má zamestnávateľ u zamestnanca prihliadnuť na nezdaniteľnú časť základu dane a daňový bonus v priebehu zdaňovacieho obdobia, zamestnanec naďalej podáva toto vyhlásenie pri nástupe do zamestnania a vždy vtedy, ak sa u neho zmenia podmienky na ich uplatňovanie.

PRELOM KALENDÁRNYCH ROKOV V KONTEXTE SO ZP

Potreba výpočtu priemerného zárobku na pracovnoprávne účely vyplýva z pracovnoprávnych predpisov, v ktorých sa peňažné plnenie odvodzuje od priemerného zárobku. Ide najmä o stanovenie výšky:

• peňažnej náhrady zamestnávateľa, ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa,

• náhrady mzdy pri okamžitom skončení pracovného pomeru zamestnancom,

• náhrady mzdy pri hromadnom prepúšťaní, ak zamestnávateľ poruší ZP ustanovené povinnosti,

• odstupného v zmysle podmienok ustanovených v § 76 ZP,

• odchodného v zmysle podmienok ustanovených v § 76a ZP,

• náhrady mzdy pri neplatnom rozviazaní pracovného pomeru v zmysle § 79 ZP,

• peňažnej náhrady pri obmedzení zárobkovej činnosti po skončení pracovného pomeru podľa § 83a ZP,

• náhrady za stratu času podľa § 96b ZP,

• náhrady mzdy za dovolenku,

• mzdového zvýhodnenia za prácu vo sviatok a mzdového zvýhodnenia za prácu nadčas,

• doplatku pri preradení na výkon inej práce,

• náhrady mzdy pri prekážkach v práci,

• náhrady škody a pod.

Ak nie je možné určiť priemerný zárobok, použije sa tzv. pravdepodobný zárobok.

Priemerný zárobok je zamestnávateľ povinný zisťovať vždy:

- k prvému dňu kalendárneho štvrťroka (k 1. 1., 1. 4., 1. 7., 1. 10.) a takto zistený priemerný zárobok používať počas celého kalendárneho štvrťroka, s výnimkou prípadov, keď sa priemerný zárobok musí zvýšiť na minimálnu mzdu, resp. minimálny mzdový nárok, pokiaľ ich nedosahuje,

- zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z doby odpracovanej v tomto období.

Rozhodujúcim obdobím je pritom kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak ZP neustanovuje inak.

V kontexte s uvedeným je tak nevyhnutné upozorniť na povinnosť zamestnávateľa určiť priemerný zárobok na pracovnoprávne účely k 1. januáru 2021 každému zamestnancovi, a to ako pomer mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu vo štvrtom štvrťroku 2020 a doby odpracovanej zamestnancom v tomto štvrťroku. V každom prípade je nutné upozorniť na skutočnosť, že takto určený priemerný zárobok zamestnanca však nemôže byť nižší ako minimálna mzda, na ktorú by zamestnancovi vznikol nárok v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla potreba priemerný zárobok použiť. Ak by sa tak stalo, zamestnávateľ zvýši priemerný zárobok na sumu zodpovedajúcu tejto minimálnej mzde. Ak u zamestnávateľa nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve a priemerný zárobok zamestnanca je nižší ako príslušný minimálny mzdový nárok podľa § 120 ods. 4 ZP, zvýši sa priemerný zárobok na sumu zodpovedajúcu tomuto minimálnemu mzdovému nároku.

Koniec kalendárneho roka versus čerpanie dovolenky

Na základe ust. § 100 ZP vzniká zamestnancovi, za podmienok ustanovených týmto zákonom, nárok na

a) dovolenku za kalendárny rok alebo jej pomernú časť,

b) dovolenku za odpracované dni,

c) dodatkovú dovolenku.

V zásade určuje čerpanie dovolenky zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a do konca kalendárneho roka.

Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca. Zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov určiť hromadné čerpanie dovolenky, ak je to nevyhnutné z prevádzkových dôvodov. Uvedené hromadné čerpanie dovolenky však nesmie byť určené na viac ako dva týždne, ak ZP neustanovuje inak.

Ak ide o vážne prevádzkové dôvody, ktoré sa zamestnancom oznámia najmenej šesť mesiacov vopred, môže byť hromadné čerpanie dovolenky určené na tri týždne.

V súvislosti s povinnosťami zamestnávateľa v rámci personálnej agendy na prelome kalendárnych rokov sú dôležité predovšetkým ust. § 113 ZP, v zmysle ktorých platí, že:

• Ak si zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku v kalendárnom roku preto, že zamestnávateľ neurčí jej čerpanie, alebo pre prekážky v práci na strane zamestnanca, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi dovolenku tak, aby sa skončila najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho roka.

• Ak zamestnávateľ neurčí zamestnancovi čerpanie dovolenky najneskôr do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka tak, aby zamestnanec vyčerpal dovolenku do konca tohto kalendárneho roka, čerpanie dovolenky si môže určiť zamestnanec. Toto čerpanie dovolenky je zamestnanec povinný oznámiť zamestnávateľovi písomne, najmenej 30 dní vopred; uvedená lehota môže byť so súhlasom zamestnávateľa skrátená.

Ak teda zamestnanec nemal do 30. júna 2020 určené zamestnávateľom čerpanie dovolenky za rok 2019 tak, aby ju vyčerpal do konca roka 2020, od 1. júla 2020 má zamestnanec právo určiť si dni, kedy bude čerpať dovolenku sám. Zamestnávateľ je naďalej zodpovedný za určenie čerpania dovolenky, ale súčasne je povinný rešpektovať, kedy si zamestnanec čerpanie dovolenky určí.

• Ak si zamestnankyňa (zamestnanec) nemôže vyčerpať dovolenku pre čerpanie materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, nevyčerpanú dovolenku jej (mu) zamestnávateľ poskytne po skončení materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky.

• Ak si zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku, pretože bol uznaný za dočasne pracovne neschopného pre chorobu alebo úraz, ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, nevyčerpanú dovolenku mu zamestnávateľ poskytne po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca.

• Ak si zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku, pretože bol dlhodobo uvoľnený na výkon verejnej funkcie alebo odborovej funkcie, nevyčerpanú dovolenku mu zamestnávateľ poskytne po skončení výkonu verejnej funkcie alebo odborovej funkcie.

Z doteraz uvedeného je tak potrebné zamestnávateľom odporučiť s blížiacim sa koncom kalendárneho roka 2020 spracovať prehľad čerpania dovoleniek každého zamestnanca, skontroloval správnosť prípadného krátenia dovolenky v súlade s § 109 ZP a určiť zostatok nevyčerpanej dovolenky k 31. decembru 2020. Rovnako je nutné skontrolovať aj skutočnosť, či do konca roku 2020 došlo k vyčerpaniu prípadnej dovolenky ešte z roku 2019 v kontexte s ustanovením § 113 ods. 2 ZP.

Čo sa týka problematiky náhrady mzdy v súvislosti s dovolenkou, v zásade platí, že zamestnancovi patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku za vyčerpanú dovolenku. Ďalej zamestnancovi patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku len za časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka.

Za nevyčerpané štyri týždne základnej výmery dovolenky však nemôže byť zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy, s výnimkou, ak si túto dovolenku nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru.

Viac o problematike sa dočítate v mesačníku Práce a mzdy bez chýb, pokút a penále 2/2021.

Nezabudnite v decembri 2020

Termín zákonnej povinnosti	Charakteristika zákonnej povinnosti	Povinná osoba a zákon v platnom znení
8. 12. – utorok	Splatnosť poistného na sociálne poistenie z vymeriavacieho základu zamestnancov s nepravidelným príjmom za november 2020	Zamestnávateľ § 143 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení n. p.
	Splatnosť poistného na verejné zdravotné poistenie z dividend vyplatených v novembri 2020, na ktoré sa vzťahuje táto povinnosť	Platiteľ dividend § 17 ods. 4 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení n. p.
	Podanie výkazu preddavkov platiteľa dividend za dividendy, na ktoré sa vzťahuje táto povinnosť, a ktoré boli vyplatené v novembri 2020	Platiteľ dividend § 20 ods. 5 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení n. p.
15. 12. – utorok	Odvod dane vyberanej zrážkou v novembri 2020 z tých príjmov, na ktoré sa vzťahuje zrážková daň a oznámenie tejto skutočnosti správcovi dane	Platiteľ zrážkovej dane § 43 ods. 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení n. p.
	Odvod sumy na zabezpečenie dane platiteľom príjmu a oznámenie tejto skutočnosti správcovi dane	Platiteľ príjmu podliehajúceho zabezpečeniu dane § 44 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení n. p.
31. 12. – štvrtok	Podanie prehľadu o príjmoch zo závislej činnosti, ktoré jednotlivým zamestnancom vyplatil zamestnávateľ, o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z týchto príjmov, o zamestnaneckej prémii a o daňovom bonuse za november 2020	Zamestnávateľ § 49 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení n. p.
	Podanie oznámenia o zrazenej sume osobitnej dane vybraného ústavného činiteľa z príjmu zo závislej činnosti za november 2020	Zamestnávateľ - platiteľ osobitnej sadzby dane § 15a ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení n. p.
	Oznámenie príslušnej zdravotnej poisťovni zmenu platiteľa poistného v novembri 2020, keď platiteľom poistného začína a prestáva byť štát	Zamestnávateľ § 24 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení n. p.
	Daň z motorových vozidiel – splatnosť 1/12 ročnej predpokladanej dane z motorových vozidiel u jedného správcu dane, ak presahuje 8 300 €	Platiteľ dane z motorových vozidiel § 10 ods. 4 zákona č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel v znení n. p.
	Daň z motorových vozidiel – splatnosť 1/4 ročnej predpokladanej dane z motorových vozidiel u jedného správcu dane, ak presahuje 700 €	Platiteľ dane z motorových vozidiel § 10 ods. 5 zákona č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel v znení n. p.
do výplatného termínu	Splatnosť preddavku na poistné na zdravotné poistenie do príslušných zdravotných poisťovní, ktoré platí zamestnávateľ za november 2020	Zamestnávateľ § 17 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení n. p.
	Splatnosť poistného do príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne na sociálne poistenie zrazeného zamestnancom a poistného, ktoré platí zamestnávateľ za november 2020	Zamestnávateľ § 143 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení n. p.
	Elektronicky predložiť Sociálnej poisťovni výkaz poistného a príspevkov za november 2020	Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. f) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení n. p.
	Elektronicky predložiť Sociálnej poisťovni evidenčný list dôchodkového poistenia za zamestnancov, ktorí skončili pracovný pomer v novembri 2020	Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. j) bod 1. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení n. p
Deň pred vznikom pracovnoprávneho vzťahu alebo pred vznikom poistenia	Prihlásiť zamestnanca do Sociálnej poisťovne deň pred vznikom poistného vzťahu, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca	Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení n. p
	Prihlásiť zamestnávateľa do Sociálnej poisťovne najneskôr deň predchádzajúci dňu, v ktorom začal zamestnávať aspoň jedného zamestnanca	Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení n. p
do 3 dní	Oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne pracovný úraz, ktorý si vyžiadal lekárske ošetrenie alebo dočasnú pracovnú neschopnosť	Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. h) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení n. p
	Predložiť pobočke Sociálnej poisťovne žiadosť o výplatu nemocenskej dávky (nemocenského po 10. dni trvania dočasnej pracovnej neschopnosti)	Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. e) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení n. p
	Od výplatného termínu doručiť zdravotnej poisťovni výkaz preddavkov na poistné za november 2020	Zamestnávateľ § 20 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v z.n.p. a Metodické usmernenie UDZS č. 3/2/2008
do 5 dní po dni výplaty, úhrady alebo pripísania zdaniteľnej mzdy daňovníkovi k dobru	Odvod mesačných *preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti* a odvod osobitnej dane vybraného ústavného činiteľa za november 2020	Zamestnávateľ § 35 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení n. p.
	Prevod finančných prostriedkov vo výške vytvoreného sociálneho fondu za november 2020 na osobitný analytický účet fondu alebo na osobitný účet v banke	Zamestnávateľ § 6 ods. 2 zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde v znení n. p.
Do 8 dní	Odhlásiť zamestnanca v pobočke Sociálnej poisťovne, odhlásiť sa z registra zamestnávateľov v pobočke Sociálnej poisťovne, oznámiť zmenu v údajoch zamestnávateľa a zmenu výplatného termínu	Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. b) bod 1. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení n. p
	Elektronicky predložiť Sociálnej poisťovni evidenčný list dôchodkového poistenia za zamestnancov, ktorí si uplatnili nárok na dávku dôchodkového poistenia	Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. j) bod 2a. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení n. p
	Elektronicky predložiť evidenčný list dôchodkového poistenia odo dňa doručenia výzvy Sociálnej poisťovne na predloženie tejto evidencie	Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. j) bod 2b. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení n. p
	Oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne prerušenie sociálneho poistenia, začiatok a skončenie materskej a rodičovskej dovolenky zamestnanca, zmeny v údajoch zamestnanca (priezvisko, stav, miesto trvalého pobytu) a zmenu názvu a sídla zamestnávateľa	Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. c), d), m), n) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení n. p
	Predložiť pobočke Sociálnej poisťovne záznam o pracovnom úraze, výsledky vyšetrovania pracovného úrazu, hlásenie o zistení choroby z povolania	Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. i) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení n. p
	Oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne platobnú neschopnosť zamestnávateľa, informácie súvisiace s poskytnutím dávky garančného poistenia, predložiť potvrdenie o nárokoch zamestnancov	Zamestnávateľ § 234 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení n. p
	Prihlásiť a odhlásiť v pobočke zdravotnej poisťovne zamestnancov a ich zamestnávateľa	Zamestnávateľ § 24 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení n. p.
	Oznámiť zamestnávateľovi uplatnenie nároku na odpočítateľnú položku na zdravotné poistenie od vzniku pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu zamestnancom, zánik nároku na odpočítateľnú položku na zdravotné poistenie odo dňa zmeny zamestnancom	Zamestnanec § 24 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení n. p.
Do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca	Odo dňa získania povolenia alebo oprávnenia na podnikateľskú činnosť alebo začatia výkonu inej zárobkovej činnosti – registrovať sa u miestne príslušného správcu dane, oznámiť vykonávanie činnosti, poberanie príjmov podliehajúcich dani, zriadenie stálej prevádzkarne, zrušenie činnosti daňového subjektu	Zamestnávateľ § 49a zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení n. p.
	Podať daňové priznanie k dani z motorových vozidiel pri konkurze, likvidácii, pri ukončení podnikania a pri zániku daňovníka – pri využívaní motorového vozidla zamestnanca	Zamestnávateľ § 9 ods. 3 a nasl. zákona č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel v znení n. p.

ODPOČET ZOSTATKOV DAŇOVÝCH STRÁT U PO

Jedným z mimoriadnych opatrení v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej choroby COVID-19 v oblasti dane z príjmov je aj špeciálny odpočet daňových strát vykázaných za zdaňovacie obdobia ukončené v rokoch 2015 až 2018. So špeciálnym odpočtom bezprostredne súvisí aj možnosť odpočtu zostatkov týchto daňových strát v budúcich zdaňovacích obdobiach.

Pri umorovaní daňových strát

vykázaných v rokoch 2015 až 2018 v zdaňovacom období, ktorého posledný deň lehoty na podanie daňového priznania uplynie v kalendárnom roku 2020, môže daňovník postupovať podľa § 30 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. (ďalej len „ZDP“) alebo podľa osobitnej úpravy odpočtu týchto daňových strát v § 24b zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej choroby COVID-19 v z.n.p. (ďalej len „zákon č. 67/2020 Z. z. “).

Daňovník, ktorý uplatňoval daňové straty vykázané za zdaňovacie obdobia končiace v rokoch 2015 až 2018 podľa § 24b zákona č. 67/2020 Z. z., postupuje pri odpočítaní zostatku neuplatnených strát, ktoré bude odpočítavať v budúcich zdaňovacích obdobiach, v súlade s § 30 ZDP.

Znamená to, že zvyšné neuplatnené časti daňovej straty uplatní v rokoch, v ktorých by ich uplatnil podľa § 30 ZDP, keby nedošlo k pandémii a schváleniu zákona č. 67/2020 Z. z.

došlo k zmenám pravidiel odpočtu daňovej straty

Podľa prechodného ustanovenia § 52zza ods. 16 ZDP sa však tieto zmeny uplatnia až na daňové straty vykázané za zdaňovacie obdobia, ktoré začínajú najskôr 1. 1. 2020, preto pri odpočte daňových strát vykázaných za zdaňovacie obdobia rokov 2015 až 2019 sa naďalej postupuje podľa § 30 ZDP účinného do 31. 12. 2019.

Podľa § 30 ods. 1 ZDP

účinného do 31. 12. 2019 môže daňovník odpočítať od základu dane daňovú stratu:

- počas štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, nasledujúcich po zdaňovacom období, v ktorom bola daňová strata vykázaná,

- rovnomerne, t. j. najviac vo výške ¼ za zdaňovacie obdobie, maximálne však do výšky vyčísleného základu dane,

- počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcim po zdaňovacom období, za ktoré bola daňová strata vykázaná,

- ku dňu vstupu daňovníka do likvidácie alebo vyhlásenia konkurzu nárok na odpočet daňovej straty zaniká odo dňa, kedy tieto skutočnosti nastali,

- ak má daňovník zdaňovacie obdobie kratšie ako rok, môže uplatniť celý ročný odpočet daňovej straty,

- daňová strata každého zdaňovacieho obdobia sa posudzuje samostatne

V prípade, že daňovník v zdaňovacom období, v ktorom by si mohol uplatniť odpočet daňovej straty za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, vykáže daňovú stratu alebo základ dane nižší ako je ¼ tejto odpočítavanej daňovej straty, definitívne stráca nárok na odpočet tejto neuplatnenej časti daňovej straty. To znamená, že neuplatnenú časť z ¼ daňovej straty nemôže prenášať do odpočtu v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach.

Podľa § 24b ods. 1 až 3 zákona č. 67/2020 Z. z.

môže daňovník neuplatnené daňové straty vykázané za zdaňovacie obdobia ukončené v rokoch 2015 až 2018 odpočítať od základu dane,

- ak posledný deň lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie uplynie od 1. 1. 2020 do 31. 12. 2020,

- najviac v úhrnnej hodnote 1 000 000 eur,

- iba v jednom zdaňovacom období, ak lehota na podanie daňového priznania uplynie v roku 2020 za viaceré zdaňovacie obdobia,

- postupne od najneskoršej vykázanej daňovej straty po naposledy vykázanú daňovú stratu,

- tie časti neuplatnených daňových strát, na ktorých odpočítanie nezanikol nárok.

Daňovník podľa tohto ustanovenia teda odpočítava len tie časti neuplatnených daňových strát vykázaných za zdaňovacie obdobia ukončené v rokoch 2015 až 2018, na ktorých odpočítanie mu vzniká nárok podľa ZDP, t. j. nie tie časti daňových strát, na ktorých odpočítanie daňovníkovi zanikol nárok z dôvodu vykázania nedostatočnej výšky základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach.

V daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie kalendárneho roka 2019 si môže daňovník – právnická osoba uplatniť

odpočet daňových strát z predchádzajúcich zdaňovacích období takto:

- 1/4 daňovej straty vykázanej za zdaňovacie obdobie 2015,

- 2/4 daňovej straty vykázanej za zdaňovacie obdobie 2016,

- 3/4 daňovej straty vykázanej za zdaňovacie obdobie 2017,

- celú daňovú stratu vykázanú za zdaňovacie obdobie 2018.

Uplatnenie odpočtu daňových strát vykázaných za zdaňovacie obdobia ukončené v rokoch 2015 až 2018 podľa § 24b zákona č. 67/2020 Z. z. nie je pre daňovníka povinné. Možnosť výberu vyplýva z ustanovenia § 37 ods. 1 zákona č. 67/2020 Z. z , podľa ktorého na ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú príslušné ustanovenia ZDP.

To znamená, že aj keď § 24b zákona č. 67/2020 Z. z. ustanovuje za účelom zmiernenia následkov pandémie osobitný spôsob odpočtu neuplatnených daňových strát za zdaňovacie obdobia ukončené v rokoch 2015 až 2018, daňovník môže pri odpočítaní daňovej straty postupovať aj podľa § 30 ZDP, ak je tento postup pre neho výhodnejší.

Ak sa daňovník rozhodne odpočítať daňovú stratu

podľa podmienok vymedzených v § 24b zákona č. 67/2020 Z. z. nemôže si súčasne uplatniť odpočet daňovej straty podľa § 30 ZDP a naopak. Uvedené postupy uplatňovania odpočtu daňových strát v zdaňovacom období teda nie je možné kombinovať.

Daňovník, ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok, môže v súlade s § 24b zákona č. 67/2020 Z. z. uplatniť odpočet daňovej straty vykázanej za zdaňovacie obdobia ukončené v rokoch 2015 až 2018 v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie končiace najskôr 31. 10. 2019. Osobitná úprava odpočtu daňovej straty sa totiž nevzťahuje na zdaňovacie obdobie daňovníka, ktorý má hospodársky rok a ktorého posledný deň lehoty na podanie daňového priznania pripadol na rok 2019, ale po využití možnosti predlženia lehoty podľa § 49 ods. 3 ZDP mu posledný deň lehoty na podanie daňového priznania pripadol na rok 2020.

Osobitný odpočet daňovej straty

je teda možné využiť u daňovníka so zdaňovacím obdobím hospodársky rok, ak takéto zdaňovacie obdobie skončí najskôr 31. 10. 2019, čo znamená že jeho zákonná základná trojmesačná lehota na podanie daňového priznania uplynie v januári 2020, napr. daňovník si nemôže odpočítať úhrn daňových strát v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie od 1. 10. 2018 do 30. 9. 2019, ale tento odpočet si uplatní až v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie od 1. 10. 2019 do 30. 9. 2020 (odpočet úhrnu daňových strát nemôže byť uplatnený počas dvoch zdaňovacích období).

Osobitný postup pri odpočte daňových strát podľa § 24b zákona č. 67/2020 Z. z. v daňovom priznaní upravuje dodatok k poučeniu na vyplňovanie daňového priznania vyhlásený oznámením MF SR č. MF/011498/2020-721, uverejneným vo Finančnom spravodajcovi 2020 – príspevok č. 8.

Viac o problematike sa dočítate v mesačníku DUO bez chýb, pokút a penále 2/2021.

Lex korona VI/2 - životné prostredie, odpadové a vodné hospodárstvo

Lex kororna III/5 (VI/2020) - Sociálne poistenie a služby zamestnanosti