1. OBCE A ÚZEMNÉ PLÁNOVANIE

 

Základnou úlohou obce pri výkone samosprávy je starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov. Aké sú aktuálne povinnosti týkajúce sa územného plánovania, pozemkov a podnikania na území obce?

Čítajte naše publikácie, ktoré sú určené samosprávam, obciam, mestám, VÚC, školám …

 

 

1. Výstavba a územné plánovanie - Zákon o územnom plánovaní a Zákon o výstavbe s komentármi (STAVEBNÝ ZÁKON) – odborná tematická publikácia /A5, str. 336/

 

2. PaM 9/2022 – Podnikanie na území obce – príspevok /A4, str. 80/

 

3. Verejná správa 1-2/2022 – Verejné obstarávanie, Školstvo … - úplné znenia zákonov /A5, str. 96/

 

4. Pozemkové spoločenstvá – odborná tematická publikácia /A5, str. 192/

 

Cena balíčka je 37 € Cena balíčka s 45 % zľavou je 20,50 € Ušetríte 16,50 €   Poštovné a balné je 2,50 €.

 

 

2. TRESTNÉ PRÁVO

 

Trestný zákon upravuje základy trestnej zodpovednosti, druhy trestov, druhy ochranných opatrení, ich ukladanie a skutkové podstaty trestných činov. Potrebujete ku svojej práci aktuálne znenia zákonov týkajúcich sa trestného práva po ostatných novelách? Aké zmeny najnovšie novely priniesli?

Čítajte naše publikácie, ktoré sú určené právnikom, orgánom činným v trestnom konaní, súdnym úradníkom, vyšetrovateľom, prokurátorom, advokátom, exekútorom, ...

 

1. Poradca 1/2023 - Zákon o riešení hroziaceho úpadku – nový zákon – komentár /A5, str. 240/

 

2. Vzory zmlúv, žalôb a podaní 2022 – odborná tematická publikácia /A5, str. 600/

 

3. Trestné právo a policajný zbor – Trestná zodpovednosť, Zákon o Policajnom zbore, Zákon o priestupkoch ... – úplné znenia zákonov /A5, str. 432/

 

4. Aktualizácia II/4 – Trestný poriadok, Správny súdny poriadok, ... – úplné znenia zákonov /A5, str. 384/

 

5. Ústava Slovenskej republiky, Listina základných práv a slobôd 2022 – úplné znenia po novelách /A6, str. 120/

 

 

Cena balíčka je 42 € Cena balíčka s 25 % zľavou je 31,50 € Ušetríte 10,50 €   Poštovné a balné je 2,50 €.

 

 

3. AUTOMOBIL V PODNIKANÍ

 

Používanie automobilu na výkon podnikateľskej činnosti alebo v súvislosti s podnikaním je okrem iného neodlúčiteľne späté s množstvom daňových a účtovných problémov.

Ako správne pri ich riešení postupovať v praxi?

Podrobné informácie nájdete v odborných publikáciách, ktoré sú určené podnikateľom, účtovníčkam, daňovým poradcom, ekonómom, manažérom ...

 

 

1. Poradca 2/2023 – Zákon o dani z motorových vozidiel – komentár /A5, str. 272/

 

2. DUO 12/2022 – Automobil v podnikaní – príspevok /A4, str.80/

 

3. Daňové a nedaňové výdavky 2022 – odborná tematická publikácia /A5, str. 592/

 

4. 1000 riešení 11-12/2022 – Automobil – praktické príklady /A5, str. 96/

 

 

Cena balíčku je 41,40 € Cena balíčku s 50 % zľavou je 20,70 € Ušetríte 20,70 €   Poštovné a balné je 2,50 €.

 

 

4. NEHNUTEĽNOSTI

 

Potrebujete komplexný pohľad na nehnuteľnosti z pohľadu daní, účtovníctva, predaja, prenájmu a vlastníctva nehnuteľností po ostatných novelách?

Čítajte naše publikácie, ktoré sú určené podnikateľom, účtovníčkam, daňovým poradcom, stavebníkom, developerom, majiteľom stavieb, prenajímateľom stavieb, mestám, obciam, pracovníkom verejnej správy, živnostníkom ...

 

 

1. 1000 riešení 11-12/2022 – Nehnuteľnosti – praktické príklady /A5, str. 96/

 

2. DUO 10-11/2022 – Prenájom nehnuteľnosti – príspevok /A4, str. 112/

 

3. Poradca 9-10/2022 – Zákon o dani z príjmov s komentárom – komentár /A5, str. 496/

 

4. 100 otázok a odpovedí Nehnuteľnosti, Rozvoj bývania – odborná tematická publikácia /A5, str. 96/

 

5. Poradca 13/2022 - Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov s komentárom – komentár /A5, str. 240/

 

Cena balíčku je 45 € Cena balíčku s 40 % zľavou je 27 € Ušetríte 18 €   Poštovné a balné je 2,50 €.

 

Všetky publikácie a tematické balíčky si môžete objednať telefonicky: 041/5652 871, 0915 033 300, e-mailom: abos@poradca.sk. 

Ceny balíčkov sú s DPH.

 

Inšpekcia práce je systém štátnych orgánov, ktoré presadzujú dodržiavanie predpisov upravujúcich pracovné vzťahy a pracovné podmienky. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR je ústredný orgán štátnej správy, ktorý zabezpečuje tvorbu a uskutočňovanie štátnej politiky ochrany práce, riadi a kontroluje Národný inšpektorát práce a zodpovedá za výkon inšpekcie práce. Inšpekcia práce pôsobí kontrolne, represívne a ako poradenský orgán.

 

Úvod

Inšpekcia práce je systém štátnych orgánov, ktoré presadzujú dodržiavanie predpisov upravujúcich pracovné vzťahy a pracovné podmienky. Inšpekcia práce sa vykonáva na všetkých pracoviskách zamestnávateľov a fyzických osôb, ktoré sú podnikateľmi a nie sú zamestnávateľmi, a to aj na ich pracoviskách nachádzajúcich sa na súkromných pozemkoch a v obydliach fyzických osôb, vo všetkých priestoroch, v ktorých domácky zamestnanec (§ 52 Zákonníka práce) vykonáva dohodnutú prácu, vo všetkých priestoroch, v ktorých zamestnanec vykonáva prácu podľa dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (§ 223 Zákonníka práce). Inšpekciu práce vykonávajú inšpektori práce, ktorí sa pri výkone inšpekcie práce identifikujú preukazom. Orgány inšpekcie práce sú v rozsahu svojej pôsobnosti aktívne aj pri tvorbe legislatívy a dohľade nad uvádzaním výrobkov na trh a do prevádzky podľa osobitných predpisov. Ide o dohľad podľa smerníc Európskej únie transponovaných do právneho poriadku Slovenskej republiky. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR je gestorom za prípravu právnych predpisov o bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na niektoré výrobky, prevažne vyhradené technické zariadenia. Národný inšpektorát práce riadi výkon trhového dohľadu na inšpektorátoch práce a realizuje ďalšie úlohy (napr. poskytuje informácie a správy) súvisiace s kontaktom s orgánmi Európskej komisie a členských štátov. Dohľad vykonávajú inšpektoráty práce rozsahu ustanovenom § 30 zákona č. 264/1999 Z. z. a ďalšími príslušnými zákonmi, nariadeniami vlády SR a nariadeniami Európskeho parlamentu a Rady. Orgány inšpekcie práce sú orgánmi dohľadu nad bezpečnostnými a zdravotnými požiadavkami nad určenými výrobkami, ktoré sú uvádzané na trh alebo do prevádzky a ktoré v práci používa zamestnávateľ a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom.

Trhový dohľad vykonáva inšpekcia práce na všetkých pracoviskách zamestnávateľov a fyzických osôb, ktoré sú podnikateľmi a nie sú zamestnávateľmi. Dohľad vykonáva aj na súkromných pozemkoch a v obydliach fyzických osôb, a to aj u výrobcu, splnomocneného zástupcu, dovozcu a distribútora určeného výrobku, a ak ide o určený výrobok uvedený na trh, aj u vystavovateľa na výstavách a veľtrhoch. Koordinátorom transpozície smerníc Európskej únie o bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na výrobky do právnych poriadku Slovenskej republiky i výkonu trhového dohľadu je Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR.

Medzinárodná organizácia práce vytvára nadnárodné (celosvetové) štandardy pre inšpekciu práce formou dohovorov, odporúčaní a protokolov k dohovorom. Prijímané sú na generálnych konferenciách na základe súhlasu väčšiny členských štátov, reprezentovaných zástupcami vlády, zamestnávateľov i zamestnancov.

Pre Slovenskú republiku sú po ratifikácii záväzné dva dohovory Medzinárodnej organizácie práce o inšpekcii práce, a to dohovor č. 81 z roku 1947 a dohovor č. 129 z roku 1969. Európska únia nemá vlastné právne záväzné akty pre inšpekciu práce, ale zásadne vyžaduje, aby členské štáty dôsledne uplatňovali kontrolu zamestnávateľov, a to primerane vybavenou inšpekciou práce.

 

Novely zákona

Novela zákona č. 309/2007 Z. z. – Účinnosť 1. 4. 2008

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Novela zákona č. 462/2007 Z. z. – Účinnosť 1. 11. 2007

Zákon o organizácii pracovného času v doprave a o zmene a doplnení zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z.

Novela zákona č. 555/2007 Z. z. – Účinnosť 1. 1. 2008

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Novela zákon č. 400/2009 Z. z. – Účinnosť 1. 11. 2009

Zákon o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Novela zákona č. 52/2010 Z. z. – Účinnosť 1. 3. 2010

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Novela zákona č. 67/2010 Z. z. – Účinnosť 1. 4. 2010

Zákon o podmienkach uvedenia chemických látok a chemických zmesí na trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov (chemický zákon)

Novela zákona č. 182/2011 Z. z. – Účinnosť 20. 7. 2011

Zákon o štítkovaní energeticky významných výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Novela zákona č. 223/2011 Z. z. – Účinnosť 20. 7. 2011

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Novela zákona č. 257/2011 Z. z. – Účinnosť 1. 9. 2011

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Novela zákona č. 469/2011 Z. z. – Účinnosť 1. 1. a 1. 7. 2012

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Novela zákona č. 512/2011 Z. z. – Účinnosť 1. 1. 2012

Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Novela zákona č. 361/2012 Z. z. – Účinnosť 1. 1. 2013

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Novela zákona č. 154/2013 Z. z. – Účinnosť 1. 7. 2013

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Zákon č. 308/2013 Z. z. – účinnosť 1. 11. 2013

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Novela zákona č. 307/2014 Z. z. – Účinnosť 1. 1. 2015

Zákon o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Novela zákona č. 128/2015 Z. z. – Účinnosť 1. 8. 2015

Zákon o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Novela zákona č. 351/2015 Z. z. – Účinnosť 18. 6. 2016

Zákon o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov

 

Novela zákona č. 440/2015 Z. z. – Účinnosť 1. 1. 2016

Zákon o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov

 

Ostatné novely zákona

Novela zákona č. 82/2017 Z. z. – Účinnosť 1. 5. 2017

Adaptácia vnútroštátnej legislatívy na podmienky a záväzné požiadavky Európskej únie v oblasti stanovenia podmienok pobytu niektorých kategórií štátnych príslušníkov tretích krajín na území členských štátov Európskej únie si vyžiadala novelizáciu zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Prioritnou témou zákona, ktorým sa mení sa dopĺňa zákon o pobyte cudzincov, bola transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/36/EÚ z 26. februára 2014 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účel zamestnania ako sezónni pracovníci a Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/66/EÚ z 15. mája 2014 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín v rámci vnútropodnikového presunu.

Smernica 2014/36/EÚ podrobne upravuje a harmonizuje pobyt štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí na území členských štátov vykonávajú sezónne zamestnanie. Transpozíciou smernice 2014/36/EÚ v podmienkach Slovenskej republiky je štátnym príslušníkom tretích krajín umožnené vykonávať sezónne zamestnanie v dvoch režimoch. Prvý režim predpokladá pobyt najviac do 90 dní od príchodu na územie Slovenskej republiky, a to na základe udeleného schengenského víza a povolenia na zamestnanie, resp. len na základe povolenia na zamestnanie v prípadoch, kedy ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý nepodlieha vízovej povinnosti. Zároveň je štátnym príslušníkom tretích krajín umožnený aj pobyt na obdobie dlhšie ako 90 dní, najviac však na 180 dní, a to na základe udeleného prechodného pobytu na účel sezónneho zamestnania. Smernica 2014/36/EÚ ustanovuje aj možnosť prepojenia oboch režimov. To znamená, že štátny príslušník tretej krajiny, ktorý na územie Slovenskej republiky vstúpil s pôvodným úmyslom vykonávať sezónne zamestnanie len v rámci krátkodobého režimu do 90 dní, má možnosť požiadať o udelenie prechodného pobytu na účel sezónneho zamestnania a predĺžiť tak svoj pobyt na území Slovenskej republiky až na obdobie nepresahujúce 180 dní.

Smernica 2014/66/EÚ podrobne ustanovuje podmienky vstupu a pobytu na obdobie dlhšie ako 90 dní na území členských štátov a práva štátnych príslušníkov tretích krajín a ich rodinných príslušníkov v rámci vnútropodnikového presunu. Smernica zároveň upravuje aj podmienky mobility subjektov vnútropodnikového presunu medzi členským štátom, ktorý ako prvý udelil štátnemu príslušníkovi tretej krajiny povolenie zamestnanca presunutého v rámci podniku a ostatnými členskými štátmi, v ktorých štátny príslušník tretej krajiny uplatňuje mobilitu. Novela zákona rozlišuje dva rôzne režimy vykonávania zamestnania na území Slovenskej republiky v rámci vnútropodnikového presunu, a to na základe udeleného prechodného pobytu na účel vnútropodnikového presunu alebo bez udeleného prechodného pobytu počas platnosti dokladu o pobyte vydaného niektorým z členských štátov na účel vnútropodnikového presunu (režim mobility) a podrobne ustanovuje podmienky vykonávania oboch režimov.

Novela zákona ďalej spresňuje transpozíciu Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov na základe hodnotenia zo strany Komisie.

Zmeny, ktoré zaviedol zákon o pobyte od doby svojej účinnosti, poukázali počas jeho aplikácie na niektoré nedostatky, ktoré novela odstraňuje a plne zosúlaďuje s potrebami aplikačnej praxe. V tomto smere sa zmeny dotýkajú najmä pravidiel pri overovaní pozvania, zrýchľuje sa konanie o udelení prechodného pobytu pre špecifické kategórie štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí zastupujú alebo pracujú pre centrum strategických služieb a ich rodinných príslušníkov alebo štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí realizujú na základe podnikateľského zámeru v Slovenskej republike inovatívny projekt a s cieľom zefektívniť konanie, sa jednoznačnejšie zadefinovali niektoré procedurálne postupy policajného útvaru.

 

V súvislosti s transpozíciou smernice 2014/36/EÚ a smernice 2014/66/EÚ sa uskutočnila taktiež novelizácia

–   zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý v piatej časti upravuje podmienky zamestnávania štátnych príslušníkov tretej krajiny s výkonom práce na území Slovenskej republiky,

–   zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov,

–   zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

 

Pre štátnych príslušníkov tretej krajiny vykonávajúcich sezónne zamestnanie, ktorých pobyt na území SR nepresiahne 90 dní, t. j. nepodliehajú vízovej povinnosti alebo žiadajú o udelenie schengenského víza na účel sezónneho zamestnania podľa vízového kódexu, sa po novom pre vstup na trh práce v SR udeľuje povolenie na zamestnanie na účel sezónneho zamestnania. Pre štátnych príslušníkov tretej krajiny vykonávajúcich sezónne zamestnanie, ktorých pobyt na území SR je viac ako 90 dní a najviac 180 dní a ktorí žiadajú o udelenie prechodného pobytu na účel sezónneho zamestnania podľa zákona o pobyte cudzincov, sa vydáva potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré vydá úrad práce, sociálnych vecí a rodiny na žiadosť útvaru Policajného zboru. V súvislosti s transpozíciou smernice 2014/36/EÚ v zákone o službách zamestnanosti sa zaviedla

–   úprava podmienok udeľovania, odňatia a predĺženia povolenia na zamestnanie na účel sezónneho zamestnania,

–   úprava podmienok vydávania a rušenia potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta k udeleniu prechodného pobytu na účel sezónneho zamestnania,

–   úprava pôsobnosti Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny a úradu,

–   úprava povinností zamestnávateľa a sankcií za ich porušenie pri zamestnávaní štátneho príslušníka tretej krajiny na výkon sezónneho zamestnania,

–   úprava náležitostí povolenia na zamestnanie na účel sezónneho zamestnania.

 

Cieľom smernice 2014/66/EÚ je uľahčenie mobility pre vymedzené kategórie zamestnancov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretej krajiny, presunutými v rámci podniku v Únii a znížiť administratívne zaťaženie spojené s výkonom ich práce vo viacerých členských štátoch. V súvislosti s transpozíciou smernice 2014/66/EÚ sa v zákone o službách zamestnanosti určujú činnosti, ktoré môže štátny príslušník tretej krajiny vykonávať v rámci vnútropodnikového presunu na základe jednotného povolenia (jeden doklad oprávňujúci vstup, pobyt a výkon zamestnania), ktorý vydáva príslušný útvar Policajného zboru na základe potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré obsahuje súhlas alebo nesúhlas s jeho obsadením. Toto potvrdenie sa na účely vnútropodnikového presunu bude vydávať bez posúdenia situácie na trhu práce. Štátnym príslušníkom tretej krajiny, ktorí sú držiteľmi platného povolenia zamestnanca presunutého v rámci podniku vydaného členským štátom, sa v zmysle smernice povoľuje vstup do jedného alebo viacerých členských štátov, ako aj pobyt presahujúci 90 dní a zamestnanie v nich.

V súvislosti s transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1794 zo 6. októbra 2015, ktorou sa menia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/94/ES, 2009/38/ES a 2002/14/ES a smernice Rady 98/59/ES a 2001/23/ES, pokiaľ ide o námorníkov (Ú. v. EÚ L 263, 8. 10. 2015) na vykonala novelizácia zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov s cieľom zrušenia výnimky z právnej úpravy hromadného prepúšťania, ktoré sa netýkalo zamestnancov – posádok námorných lodí a zapojenia týchto zamestnancov do činnosti európskej zamestnaneckej rady, ak bola ustanovená a zástupcovia týchto zamestnancov sú jej členmi.

 

Novela zákona č. 54/2019 Z. z. – Účinnosť 1. 3. 2019

Novela zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov bola schválená v nadväznosti na plnenie opatrení z Akčného plánu na posilnenie Slovenskej republiky ako právneho štátu.

Novela zákona zároveň reagovala na poznatky z aplikačnej praxe k zákonu č. 307/2014 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 125/2016 Z. z.

Zákon č. 307/2014 Z. z. v znení zákona č. 125/2016 Z. z. nadobudol účinnosť 1. júla 2014 a predstavoval v čase jeho prijatia dovtedy neexistujúci nástroj právnej ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti, tzv. whistleblowerov pred takým konaním, zo strany zamestnávateľa, resp. jeho riadiacich zamestnancov, smerujúcim k „potrestaniu“ whistleblowera, ktoré nedosahovalo intenzitu trestného činu alebo správneho deliktu, ale bolo spôsobilé privodiť výrazný negatívny zásah do pracovného, prípadne aj rodinného a osobného života whistleblowera.

 

Uvedeným zákonom sa do právneho poriadku Slovenskej republiky zaviedlo viacero inštitútov,

–   ochrana whistleblowera v rámci trestného konania, a v rámci konania o správnom delikte,

–   vnútorný systém vybavovania podnetov whistleblowerov,

–   odmena whistleblowerovi,

–   pozastavenie účinnosti pracovnoprávneho úkonu smerujúceho voči whistleblowerovi inšpektorátom práce.

 

Aplikačná prax uplynulých rokov poukázala aj na slabé miesta právnej úpravy, ktoré nemohli byť v čase tvorby zákona známe ani predvídané.

Ukázalo sa, že zákon sa nedostal do širšieho spoločenského povedomia, čo je jedna z príčin jeho nedostatočného využívania zo strany whistleblowerov, ako aj to, že je vhodnejšie uprednostniť zverenie poskytovania ochrany, ako aj propagáciu zákona a súvisiace činnosti, samostatnému a na tento účel špecializovanému štátnemu orgánu, pred vykonávaním tejto činnosti inšpekciou práce, ktorá plní síce príbuzné úlohy, ale sleduje primárne iný cieľ. Taktiež sa ukázalo, že je potrebné zvážiť možnosť poskytnúť whistleblowerovi postavenie oznamovateľa s právom robiť návrhy na vykonanie dôkazov alebo na ich doplnenie a predkladať dôkazy, a obdobne aj úradu, ak poskytuje whistleblowerovi ochranu, v trestnom konaní, čo právna úprava neumožňovala.

Novela zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov predstavovala kontinuitu so súčasnou právnou úpravou, z ktorej vychádza a na ktorú nadväzuje, zároveň využíva poznatky získané z aplikačnej praxe k zákonu č. 307/2014 Z. z v znení zákona č. 125/2016 Z. z., s cieľom prehĺbiť, rozšíriť a zefektívniť ochranu poskytovanú oznamovateľom protispoločenskej činnosti, a to najmä:

–   zriadením úradu na ochranu oznamovateľov, ktorý ako nezávislý orgán štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou, najmä poskytuje ochranu oznamovateľom (namiesto inšpektorátu práce), kontrolovať dodržiavanie zákona, poskytovať odborné stanoviská a poradenstvo k aplikácii zákona, robiť osvetu v oblasti poskytovania ochrany tzv. whistleblowerom, poskytovať odmenu oznamovateľovi (namiesto Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky), raz ročne predkladať Národnej rade Slovenskej republiky správu o svojej činnosti;

–   vytvorením mechanizmu kreovania predsedu úradu Národnou radou Slovenskej republiky spomedzi dvoch kandidátov vybratých odbornou komisiou zloženou z členov vymenovaných prezidentom Slovenskej republiky, vládou Slovenskej republiky, verejným ochrancom práv, Radou pre štátnu službu a poradným orgánom vlády v oblasti mimovládnych organizácií a rozvoja občianskej spoločnosti;

–   poskytnutím oznamovateľovi postavania oznamovateľa v trestnom konaní;

–   úpravou definície oznámenia, ktorej súčasťou už nebude kvalitatívne kritérium „významnej miery“ prispenia oznámených skutočností nasvedčujúcich spáchanie, resp. páchanie protispoločenskej činnosti;

–   rozšírením definície závažnej protispoločenskej činnosti o trestné činy právnických osôb, čím sa reaguje na vývoj právneho poriadku od účinnosti zákona, ako aj rozšírením definície znížením hornej hranice pokuty z 50 000 eur na 30 000 eur;

–   precizovaním úpravy poskytnutia ochrany v rámci trestného konania prokurátorom tak, že pri neposkytnutí ochrany sa oznamovateľ môže obrátiť sám alebo prostredníctvom novozriadeného úradu na nadriadeného prokurátora ako na druhú inštanciu;

–   precizovanie poskytnutia ochrany v rámci konania o správnom delikte, kde sa zavedie pri neposkytnutí ochrany druhá inštancia;

–   ustanovením kvalitatívnych kritérií odbornosti zodpovednej osoby a precizovaním úpravy postavenia zodpovednej osoby v rámci právnickej osoby vrátane zvýšenie jej ochrany, a tým aj jej nezávislosti v rámci štruktúry zamestnávateľa;

–   zavedením administratívnej zodpovednosti osoby, ktorá urobí voči whistleblowerovi pracovnoprávny úkon bez súhlasu úradu alebo ktorá vyzradí totožnosť whistleblowera.

 

V nadväznosti na uvedené sa prostredníctvom samostatných novelizačných článkov novelizoval Trestný poriadok, zákon o prokuratúre, zákon o bankách, zákon o dani z príjmov, zákon o inšpekcii práce, zákon o poskytovaní právnej pomoci, zákon o registri trestov a zákon o štátnej službe.

Právne inštitúty zavedené zákonom č. 307/2017 Z. z. v znení zákona č. 125/2016 Z. z. do Zákonníka práce, Trestného poriadku, zákona o štátnej službe, zákona o Policajnom zbore, zákonov upravujúcich štátnu službu príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže, colníkov, profesionálnych vojakov, zákona o sudcoch a prísediacich, zákona o Zbore väzenskej a justičnej stráže, zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry, zákona o Hasičskom a záchrannom zbore, zákona o výkone práce vo verejnom záujme, antidiskriminačného zákona, zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení a školského zákona zostali zachované aj po nadobudnutí novely zákona.

 

Novela zákona č. 198/2020 Z. z. – Účinnosť 21. 7. 2020

Ide o zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšovaním podnikateľského prostredia zasiahnutým opatreniami na zamedzenie šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19.

Cieľom novely zákona bola všestranná podpora podnikateľského sektoru pomocou opatrení napomáhajúcich oživeniu ekonomiky v čase nasledujúcom po útlme spôsobenom pandémiou choroby COVID-19.

Novela zákona obsahuje opatrenia administratívnej povahy, ako aj odstránenie byrokratických obmedzení malých a stredných podnikateľov a živnostníkov. Predmetné zásahy vyplývajú z požiadaviek aplikačnej praxe a boli v minulosti formulované adresátmi novely zákona na mnohých fórach.

 

Novela zákona č. 73/2021 Z. z. – Účinnosť 1. 4. 2021

Novela zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na mesiace september až december 2020.

Zámerom novely zákona bolo zefektívniť organizáciu a riadenie sústavy inšpekcie práce, a to najmä vhodným určením organizačnej štruktúry inšpektorátov práce, ako aj zavedením novej kompetencie Národného inšpektorátu práce, ktorý bude odborne usmerňovať poskytovanie bezplatného poradenstva inšpektorátmi práce za účelom jeho zjednotenia.

 

S cieľom zefektívniť výkon inšpekcie práce a precizovať niektoré nejasné alebo nedostatočne formulované ustanovenia, vychádzajúc z poznatkov aplikačnej praxe sa upravili niektoré úlohy a kompetencie inšpektorátu práce alebo inšpektora práce, najmä

–   vyšetrovanie príčiny vzniku choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania iba na základe žiadosti orgánu verejného zdravotníctva,

–   oprávnenie inšpektora práce používať technické prostriedky aj na sťahovanie digitálnych údajov zo záznamových zariadení motorových vozidiel a z kariet vodičov,

–   možnosť vyžadovať od kontrolovaného subjektu potrebné informácie podľa § 16 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z., po novom aj fotodokumentáciu, audiovizuálne a zvukové záznamy,

–   výsledné materiály z výkonu trhového dohľadu.

 

S dôrazom na zlepšovanie podnikateľského prostredia sa súčasne zaviedlo zníženie administratívnej a finančnej záťaže tam, kde to ukázala aplikačná prax, a to znížením dolnej hranice sadzby pokuty za pracovné úrazy, ktorými bola spôsobená ťažká ujma na zdraví, pretože sa javí ako neprimerané mať určenú rovnakú dolnú hranicu pre dva rôzne závažné následky (smrť a ťažkú ujmu na zdraví). Ďalej sa zjednodušil proces vydávania osvedčení a preukazov fyzickým osobám na vykonávanie činnosti podľa § 16 ods. 1 písm. a) zákona č. 124/2006 Z. z. tým, že sa kompetencia vydávať predmetné preukazy a osvedčenia odobrala inšpektorátom práce a túto činnosť po novom vykonávajú oprávnené právnické osoby, čím sa zároveň docielila minimalizácia administratívnej a časovej záťaže inšpektorov práce pri vydávaní osvedčení a preukazov a v neposlednom rade sa znížila administratívna záťaž žiadateľa preukazu alebo osvedčenia.

Novelou zákona sa zmenil a doplnil aj zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Právna úprava nadväzuje na úpravu zákona o inšpekcii práce, podľa ktorej Národný inšpektorát práce fyzickej osobe, ktorá získala odbornú spôsobilosť podľa právnych predpisov členského štátu Európskej únie, štátu, ktorý je zmluvnom stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, alebo Švajčiarskej konfederácie, nielen vydáva, ale aj odoberá doklad o uznaní odbornej spôsobilosti. Tiež sa upravilo, kedy fyzická osoba takýto doklad od Národného inšpektorátu práce nepotrebuje.

 

Novela zákona č. 310/2021 Z. z. – Účinnosť 1. 1. 2024

Zákonom č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) ako aj novelizáciou č. 221/2019 Z. z. zanikla zákonná povinnosť pre fyzické osoby a právnické osoby predkladať orgánom verejnej moci výpisy z obchodného registra, živnostenského registra, katastra nehnuteľností, registra trestov, výpisov z registra mimovládnych organizácií, potvrdenia o návšteve školy, potvrdenia o nedoplatkoch na sociálnom poistení, nedoplatkoch na zdravotnom poistení, nedoplatkoch voči daňovým úradom a colným úradom a potvrdenia o dôchodkových dávkach a nemocenských dávkach.

Zároveň bola zavedená povinnosť pre jednotlivé orgány verejnej moci získavať a používať pre potreby svojej úradnej činnosti údaje evidované v informačných systémoch verejnej správy.

Novela zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení zákona č. 221/2019 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, bola vypracovaná ako iniciatívny materiál s cieľom pokračovať v súlade s programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky v znižovaní administratívnej záťaže fyzických osôb a právnických osôb využívaním informačných systémov verejnej správy. Novelou zákona sa rozšíril rozsah údajov evidovaných v informačných systémoch verejnej správy, ktoré už fyzické osoby a právnické osoby nemusia orgánom verejnej moci v jednotlivých konaniach ako aj pri bežnej úradnej komunikácii predkladať v listinnej podobe. Zároveň sa odbúravaním administratívnej záťaže a zjednodušovaním procesov obmedzila možnosť vzniku korupcie. V poradí tretia vlna znižovania administratívnej záťaže vypustila v jednotlivých novelizačných článkoch povinnosť predkladať orgánom verejnej moci tieto nasledovné výpisy a potvrdenia:

• kópia rodného listu,
• kópia sobášneho listu,
• kópia úmrtného listu,
• potvrdenie o neporušení zákazu nelegálneho zamestnávania,
• potvrdenie o pobyte,
• potvrdenie o pridelení IČO,
• výpis z centrálneho registra hospodárskych zvierat,
• potvrdenie že hospodársky subjekt nie je v reštrukturalizácii, nie je v konkurze ani na neho nie je vyhlásený konkurz,
• výpis z registra poskytovateľov sociálnych služieb,
• výpis z registra sociálnych podnikov,
• potvrdenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie,
• vybraný okruh právoplatných rozhodnutí súdov,
• výpis z registra / zoznamu advokátov,
• výpis z centrálneho registra exekúcií,
• potvrdenia o poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi,
• doklad preukazujúci ťažké zdravotné postihnutie,
• údaje vzťahujúce sa k narodeniu dieťaťa a úmrtiu obsiahnuté vo vybraných informačných systémoch a registroch rezortu zdravotníctva,
• potvrdenia o poberaní osobitného príspevku baníkom,
• údaje potrebné na zápis do registra prijímateľov 2 %,
• potvrdenia o poberaní dôchodkov starobného dôchodkového sporenia.

 

Výber uvedených potvrdení a výpisov zaradených do novely bol vykonaný v spolupráci s rezortmi, ktoré spravujú príslušné registre a vydávajú z nich aktuálne listinné výpisy a potvrdenia pre účely rôznych úradných konaní. Elektronizácia výpisov a potvrdení umožnila odstránenie najčastejšie vyžadovaných príloh k predkladaným žiadostiam v rámci množstva úradných konaní vyplývajúcich z osobitných predpisov. Novelou zákona sa napr. skompletizovalo odstránenie všetkých potvrdení a výpisov ako príloh predkladaných záujemcami o zákazky v rámci procesu verejného obstarávania, resp. vyžadovaných pri rôznych žiadostiach o financovania zo štátneho rozpočtu, európskych štrukturálnych a investičných fondov, žiadostiach o dotácie, granty a iné formy podpory vyplácané tiež obcami a vyššími územnými celkami. Vo vzťahu k občanom došlo k debyrokratizácii rôznych konaní týkajúcich sa dávok poskytovaných rezortom práce a o digitalizáciu vybraných súvisiacich životných situácií, resp. agend verejnej správy súvisiacich s matričnou agendou najmä narodením dieťaťa a príslušnými štatistickými hláseniami a zápismi do matričných kníh vzťahujúcimi sa tiež k úmrtiam, rozvodom, učením opatrovníctva, atď. Elektronizácia všetkých „výpisov“ zaradených do novely je ekonomicky efektívna a návratná – vyplýva to priamo z jednotlivých častí doložky, kde sú priamo či nepriamo vyčíslené dopady a prínosy per každý jeden „výpis“.

 

Novela zákona č. 113/2022 Z. z. – Účinnosť 1. 1. 2023 a 1. 1. 2024

Novela zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na mesiace jún až december 2021.

Zámerom novely zákona bolo zefektívniť organizáciu a riadenie sústavy inšpekcie práce, a to najmä tým, že sa namiesto funkcie „hlavný inšpektor práce“ zaviedla manažérska funkcia „riaditeľ inšpektorátu práce“ bez povinnosti mať odbornú spôsobilosť inšpektora práce, ale so zachovaním povinnosti päťročnej odbornej praxe v oblasti BOZP, pracovného práva alebo inšpekcie práce.

Zároveň sa precizoval moment zápisu do centrálneho verejne prístupného zoznamu fyzických osôb a právnických osôb, ktoré v predchádzajúcich piatich rokoch porušili zákaz nelegálneho zamestnávania, a to tak, že Národný inšpektorát práce zapíše fyzickú osobu alebo právnickú osobu bezodkladne po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.

Ďalej sa doplnili kogentné obsahové náležitosti protokolu o výsledku inšpekcie práce o poučenie o možnosti podať správnu žalobu voči protokolu v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku. Zároveň sa precizovali niektoré ustanovenia zákona a vychádzajúc z potrieb aplikačnej praxe orgánov verejnej moci sa ustanovil moment zistenia porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania.

V nadväznosti na úpravu momentu zápisu do zoznamu nelegálnych zamestnávateľov sa v čl. II až XI upravili osobitné predpisy, ktoré obsahujú podmienku neporušenia zákazu nelegálneho zamestnávania naviazanú na rôzne účely (napr. poskytovanie príspevkov z verejných prostriedkov), ktorá je po novom naviazaná na skutočnosť, že fyzickej osobe alebo právnickej osobe nebola právoplatne uložená pokuta za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania. Zároveň sa podmienky poskytovania a podmienky vrátenia príspevkov podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, poskytovania podpory v čase skrátenej práce, povolenia zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín a vydania povolenia na výkon činnosti agentúry dočasného zamestnávania v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES z 18. júna 2009, ktorou sa stanovili minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov. S cieľom dodržania princípu právnej istoty sa uvedené upravilo tak, že príslušné podmienky sa viažu na nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.

 

Novela zákona č. 114/2022 Z. z. – Účinnosť 1. 1. 2023

Novela zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, bola pripravený na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na mesiace jún až december 2021.

Cieľom novely zákona je najmä sprecizovanie doterajšej právnej úpravy v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, jej zosúladenie s potrebami aplikačnej praxe, zapracovanie systémových zmien a zníženie administratívnej záťaže bez negatívneho vplyvu na súčasnú úroveň BOZP.

S dôrazom na zlepšovanie podnikateľského prostredia, znižovanie administratívnej záťaže a zvyšovanie úrovne BOZP sa ustanovilo

–   zosúladenie lehoty pre spísanie záznamu o registrovanom pracovnom úraze,

–   úprava intervalu odbornej praxe na účely splnenia odbornej spôsobilosti žiadateľa o vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie,

–   predĺženie lehôt na absolvovanie aktualizačnej odbornej prípravy a lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci u držiteľov osvedčení alebo preukazov na vykonávanie určených pracovných činností v oblasti BOZP v prípade ich dočasnej pracovnej neschopnosti,

–   umožnenie odbornému zástupcovi zodpovednému za odborné vykonávanie činností vykonávať činnosti odborného garanta aj pre inú fyzickú osobu alebo právnickú osobu. Novela zákona tiež upravuje povinnosť nahlásenia zmeny údajov o školiteľoch u osoby oprávnenej na výchovu a vzdelávanie, a to do 30 dní.

 

Za účelom systematického zvyšovania kvality a úrovne BOZP sa zjednotili a stanovili jednoznačné podmienky získania oprávnenia na činnosť oprávnenej právnickej osoby.

Rovnako sa za účelom zvyšovania úrovne BOZP ustanovilo zlúčenie odbornej spôsobilosti bezpečnostného technika a autorizovaného bezpečnostného technika a ponechanie iba jednej odbornej spôsobilosti bezpečnostného technika s odbornosťou na úrovni súčasného autorizovaného bezpečnostného technika. Cieľom novely zákona je zabezpečiť jednotnú úroveň odbornosti a zároveň zvýšenie odbornosti osôb, ktoré vykonávajú funkciu bezpečnostného technika.

Vychádzajúc z potrieb aplikačnej praxe sa dopĺňa kompetencia Národného inšpektorátu práce vykonať skúšku spôsobilosti žiadateľa o uznanie odbornej spôsobilosti bezpečnostného technika v zmysle § 28 zákona č. 422/2015 Z. z. o uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

 

www.nrsr.sk

 

Podrobný komentár k Zákonu o inšpekcii práce nájdete v mesačníku Poradca 5/2023.

 

Nelegálna práca a nelegálne zamestnávanie majú negatívny dopad na zamestnancov, podnikateľské prostredie i na celú spoločnosť. Osoby, ktoré pracujú nelegálne, sa vystavujú problémom s nárokom na mzdu, stravovanie, zákonom stanovenú maximálnu výmeru pracovného času, minimálnu výmeru oddychu, či dovolenku. V neskoršom období tiež riskujú problémy pri uplatňovaní si nároku na dôchodok. Zamestnávatelia, ktorí nelegálne zamestnávajú, krivia rovnosť podmienok na podnikanie, vystavujú sa vysokým pokutám, zrušeniu živnostenského oprávnenia a ďalším sankciám.

 

§ 1

Predmet úpravy

Tento zákon vymedzuje nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie, ustanovuje zákaz vykonávania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, výkon kontroly, povinnosti kontrolného orgánu a postih za porušenie zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

[Dňom 1. januára 2023 v § 1 sa slová „kontrolného orgánu“ nahrádzajú slovami „inšpektorátu práce“.]

 

Komentár k § 1

Ustanovením je vymedzený predmet úpravy zákona. S účinnosťou od 20. 7. 2011 sa novelou zákona č. 223/2011 Z. z. rozšíril predmet úpravy zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní o povinnosti kontrolného orgánu.

 

! Upozornenie

Novelou zákona č. 112/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorá nadobudne účinnosť 1. 1. 2023, sa slová „kontrolného orgánu“ nahrádzajú slovami „inšpektorátu práce“. To znamená, že ide o úpravu, v súlade s ktorou inšpektoráty práce budú jediné orgány, ktoré budú vykonávať kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania od roku 2023, a túto úlohu už nebudú plniť kontrolné orgány.

Okrem vymedzenia nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania teda právny predpis ustanovuje jej vykonávanie, postih za porušenie zákazu vykonávať ju, výkon kontroly a povinnosti inšpektorátu práce, ktorého úlohou je a bude kontrola, či nedochádza k porušeniu zákazu vykonávať nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie.

 

§ 2

Vymedzenie pojmov

(1) Nelegálna práca je závislá práca, ktorú vykonáva fyzická osoba pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom¹⁾ a

a) nemá s právnickou osobou alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu²⁾ alebo

b) je štátnym príslušníkom krajiny, ktorá nie je členským štátom Európskej únie, iným zmluvným štátom Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo Švajčiarskou konfederáciou, alebo osobou bez štátnej príslušnosti (ďalej len „štátny príslušník tretej krajiny“) a nie sú splnené podmienky na jeho zamestnávanie podľa osobitného predpisu.⁴⁾

(2) Nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom,¹⁾ ak využíva závislú prácu

a) fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu,²⁾

b) fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu²⁾ a neprihlásila ju do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu⁶⁾ na prihlásenie do tohto registra, najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu⁶⁾ na prihlásenie do tohto registra alebo

c) štátneho príslušníka tretej krajiny a nie sú splnené podmienky na jeho zamestnávanie podľa osobitného predpisu.⁴⁾

(3) Nelegálne zamestnávanie je aj zamestnávanie štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý sa zdržiava na území Slovenskej republiky v rozpore s osobitným predpisom⁸⁾ a ktorý vykonáva závislú prácu.

 

Komentár k § 2

V záujme vyhľadávania a odstránenia nelegálnej práce sa v ustanovení § 2 vymedzuje pojem nelegálna práca a nelegálne zamestnávanie práve na uvedený účel.

Jednou z najčastejších foriem nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania nielen občanov Slovenskej republiky, ale aj cudzincov, je využívanie ich práce bez riadne uzatvorenej písomnej pracovnej zmluvy alebo dohody o vykonaní práce, alebo dohody o brigádnickej práci študentov a následné nesplnenie oznamovacej povinnosti zamestnávateľa voči Sociálnej poisťovni na účely sociálneho poistenia.

Nelegálne zamestnávanie príslušníkov tretích krajín, keď zamestnávatelia využívajú ich prácu, pričom nemajú povolenie na prechodný pobyt na účel zamestnania a povolenie na zamestnanie (tam, kde sa vyžaduje), s výnimkou zamestnávania tých, o ktorých medzinárodná zmluva ustanovuje inak.

Pôvodne sa ustanovila ako jedna z foriem nelegálneho zamestnávania aj sprostredkovanie zamestnania právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá bola podnikateľom spôsobom, ktorý nie je v súlade so zákonom č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Uvedené znenie však už neplatí!

 

·         Nelegálna práca

Ide o závislú prácu vykonávanú fyzickou osobou buď pre FO – podnikateľa definovaného zákonom č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov alebo zákonom č. 513/1990 Zb. Obchodný zákonník, alebo pre PO bez základných podmienok zakladajúcich pracovnoprávny vzťah.

 

1. Nesplnená podmienka – vznik nelegálnej práce

Fyzická osoba nemá s PO alebo FO, pre ktorú prácu vykonáva, založený pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce, a to na základe pracovnej zmluvy, dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o brigádnickej práci študenta, prípadne nie je založený štátnozamestnanecký pomer podľa zákona o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poznámka

Novelou zákona č. 308/2013 Z. z. s účinnosťou od 1. 11. 2013 sa za nelegálnu prácu považuje aj závislá práca vykonávaná bez založenia štátnozamestnaneckého pomeru s odvolávkou na zákon o štátnej službe.

2. Nesplnená podmienka – vznik nelegálnej práce

Pre FO – podnikateľa alebo PO vykonáva závislú prácu FO – štátny príslušník tretej krajiny bez splnenia podmienok zakladajúcich jeho zamestnávanie. Príslušník tretej krajiny je príslušník krajiny, ktorá nie je členským štátom Európskej únie, iným zmluvným štátom Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo Švajčiarskou konfederáciou, alebo osobou bez štátnej príslušnosti. Podmienky na jeho zamestnávanie upravuje zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

 

Poznámka

Uvedené znenie je platné po novele zákona č. 495/2013 Z. z. účinnej od 1. 1. 2014. V nadväznosti na úpravu podmienok zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín sa novým spôsobom zadefinovalo nelegálne zamestnávanie a nelegálna práca štátnych príslušníkov tretích krajín, a to najmä s ohľadom na zavedenie nových inštitútov v tejto oblasti (napr. jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie). Nelegálne zamestnávanie a nelegálna práca štátnych príslušníkov tretích krajín sa vymedzuje ako nedodržanie podmienok na ich zamestnávanie uvedených v zákone o službách zamestnanosti.

Zamestnávanie štátnych príslušníkov tretej krajiny s miestom výkonu práce na území Slovenskej republiky

 

Zamestnávateľ môže zamestnávať len štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý

–   je držiteľom modrej karty Európskej únie,

–   má udelený prechodný pobyt na účel zamestnania na základe potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta,

–   má udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt na účel zamestnania,

–   má udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny,

–   má udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom v členskom štáte Európskej únie,

–   spĺňa podmienky podľa § 23a zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti.

 

·         Nelegálne zamestnávanie

Ide o zamestnávanie PO alebo FO – podnikateľom, ak využíva závislú prácu FO alebo príslušníka tretej krajiny bez splnenia základných podmienok zakladajúcich pracovnoprávny alebo iný pomer v medziach zákona.

 

1. Nesplnená podmienka – vznik nelegálneho zamestnávania

Zamestnávanie FO bez založeného pracovnoprávneho vzťahu alebo štátnozamestnaneckého pomeru PO alebo FO – podnikateľom, pričom dochádza k využívaniu závislej práce tejto FO.

Poznámka

Vzhľadom na vývoj v právnej úprave zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín vrátane povolení na zamestnanie došlo k ods. 2 písmeno a) k zmene po novele zákona č. 308/2013 Z. s účinnosťou od 1. 11. 2013.

2. Nesplnená podmienka – vznik nelegálneho zamestnávania

Zamestnávanie FO a využívanie jej závislej práce PO alebo FO – podnikateľom, pričom je medzi nimi založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer, avšak nie je prihlásená do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia v stanovenej lehote.

 

Poznámka

Po novele zákona č. 223/2011 Z. z. účinnej od 20. 7. 2011 došlo k zmene znenia ods. 2 písmeno b), podľa ktorej bolo nelegálnym zamestnávaním aj nesplnenie oznamovacej povinnosti voči Sociálnej poisťovní do dňa začatia kontroly inšpektorátom práce.

S účinnosťou od 1. 11. 2013 po novele zákona č. 308/2013 Z. z. bolo vymedzené nelegálne zamestnávanie aj ako závislá práca vykonávaná bez založenia štátnozamestnaneckého pomeru.

K zásadnej zmene však došlo od 1. 1. 2018 po novele zákona č. 294/2017 Z. z., pričom sa ustanovilo na účely nelegálneho zamestnávania z nelegálneho zamestnávania eliminovať určité situácie oneskoreného ohlásenia vzniku pracovnoprávneho vzťahu a štátnozamestnaneckého pomeru do príslušného registra Sociálnej poisťovne, aby sa vylúčili prípady, keď zamestnávateľ túto povinnosť sám a bez zistenia nesplnenia tejto povinnosti kontrolnými orgánmi, splnil len s malým oneskorením.

Zamestnávateľ je povinný splniť si prihlasovaciu povinnosť v lehote siedmich dní od uplynutia lehoty na splnenie povinnosti podľa § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (napr. do začatia výkonu činnosti zamestnanca), najneskôr však do začatia výkonu kontroly nelegálneho zamestnávania začatej pred uplynutím tejto sedemdňovej lehoty. To znamená, že ak príde kontrolný orgán po čase, kedy zamestnanec začal vykonávať svoju činnosť, no v lehote siedmich dní a zistí, že zamestnávateľ si ešte nesplnil prihlasovaciu povinnosť, konštatuje nelegálne zamestnávanie. Ak si však zamestnávateľ splní oznamovaciu povinnosť v lehote uvedených siedmich dní a stihne tak spraviť pred výkonom kontroly, kontrolný orgán nemôže konštatovať nelegálne zamestnávanie. Ak si zamestnávateľ splní túto povinnosť až po lehote siedmich dní alebo si ju nesplní vôbec, v takom prípade nebude chránený a kontrolný orgán, bez ohľadu na čas výkonu kontroly, konštatuje porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, a to aj spätne.

 

Povinnosti zamestnávateľa

Zamestnávateľ je povinný

–   prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia

–   zamestnanca podľa § 4 ods. 1 zákona o sociálnom poistení na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody podľa § 227a zákona o sociálnom poistení, na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca do ôsmich dní od zániku týchto poistení okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 zákona o sociálnom poistení nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c) zákona o sociálnom poistení,

–   zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody podľa § 227a zákona o sociálnom poistení, ktorý mu zakladá právo na pravidelný mesačný príjem, na dôchodkové poistenie najneskôr v lehote splatnosti poistného podľa § 143 ods. 2 zákona o sociálnom poistení za kalendárny mesiac, v ktorom jeho mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení z tejto dohody presiahol sumu podľa § 4 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, odhlásiť tohto zamestnanca v lehote splatnosti poistného podľa § 143 ods. 2 zákona o sociálnom poistení za kalendárny mesiac, v ktorom jeho mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z tejto dohody nepresiahol sumu podľa § 4 ods. 5 alebo odhlásiť tohto zamestnanca do ôsmich dní od zániku tohto poistenia z iného dôvodu, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 zákona o sociálnom poistení nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c) zákona o sociálnom poistení,

–   zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody podľa § 227a zákona o sociálnom poistení, ktorý mu zakladá právo na nepravidelný príjem, na dôchodkové poistenie najneskôr v lehote splatnosti poistného podľa § 143 ods. 1 štvrtej vety zákona o sociálnom poistení, ak priemerný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení z tejto dohody presiahol sumu podľa § 4 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 zákona o sociálnom poistení nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c) zákona o sociálnom poistení,

–   zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody podľa § 227a zákona o sociálnom poistení, ktorý mu zakladá právo na pravidelný mesačný príjem, na dôchodkové poistenie najneskôr v lehote splatnosti poistného podľa § 143 ods. 1 tretej vety zákona o sociálnom poistení, ak mu bol vyplatený príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení po zániku tejto dohody a vyplatením tohto príjmu nadobudol postavenie zamestnanca,

–   zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody podľa § 227a zákona o sociálnom poistení na účely úrazového poistenia, garančného poistenia pred vznikom tohto právneho vzťahu najneskôr pred začatím výkonu práce, odhlásiť tohto zamestnanca z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do ôsmich dní od skončenia tohto právneho vzťahu, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak pracovnoprávny vzťah nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) a b) zákona o sociálnom poistení,

–   fyzickú osobu uvedenú v § 4 ods. 1 písm. d) zákona o sociálnom poistení na účely úrazového poistenia, garančného poistenia pred vznikom pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru najneskôr pred začatím výkonu práce, odhlásiť fyzickú osobu uvedenú v § 4 ods. 1 písm. d) zákona o sociálnom poistení z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do ôsmich dní od skončenia pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) a b) zákona o sociálnom poistení,

–   zamestnanca, ktorý bol fyzickou osobou uvedenou v § 4 ods. 1 písm. d) zákona o sociálnom poistení a povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti jej vzniklo podľa § 20 ods. 4 písm. a) zákona o sociálnom poistení, na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti, najneskôr v lehote splatnosti poistného podľa § 143 ods. 2 zákona o sociálnom poistení za kalendárny mesiac, v ktorom mesačný príjem presiahol sumu podľa § 4 ods. 1 písm. d) druhého bodu zákona o sociálnom poistení, a ak povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti vzniklo podľa § 20 ods. 4 písm. c) zákona o sociálnom poistení pred vznikom tohto poistenia,

–   zamestnanca, ktorý bol fyzickou osobou uvedenou v § 4 ods. 1 písm. d) bode 1b. zákona o sociálnom poistení a povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti jej vzniklo podľa § 20 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení, na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti, najneskôr v lehote splatnosti poistného podľa § 143 ods. 2 zákona o sociálnom poistení za kalendárny mesiac, v ktorom prestala mať trvalý pobyt v najmenej rozvinutom okrese,

–   zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 písm. c) zákona o sociálnom poistení na dôchodkové poistenie v lehote splatnosti poistného podľa § 143 ods. 1 druhej vety zákona o sociálnom poistení.

 

3. Nesplnená podmienka – vznik nelegálneho zamestnávania

Zamestnávanie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom dochádza k využívaniu jeho závislej práce PO alebo FO – podnikateľom, bez splnenia podmienok na jeho zamestnávanie podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti.

 

Poznámka

S účinnosťou od 20. 7. 2011 po zmene novelou zákona č. 223/2011 Z. z. bol pojem cudzinec dovtedy používaný v právnej úprave nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania nahradený novým vymedzením tohto subjektu, a to štátny príslušník tretej krajiny.

Následne po novele zákona č. 495/2013 Z. z. účinnej od 1. 1. 2014 sa zmenilo celé znenie ods. 2 písmeno c), vzhľadom na úpravu podmienok zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín, pričom bolo novým spôsobom definované nelegálne zamestnávanie a nelegálna práca štátnych príslušníkov tretích krajín, a to najmä s ohľadom na zavedenie nových inštitútov v tejto oblasti (napr. jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie). Nelegálne zamestnávanie a nelegálna práca štátnych príslušníkov tretích krajín sa vymedzuje ako nedodržanie podmienok na ich zamestnávanie uvedených v § 21 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti.

 

Podrobný komentár k Zákonu o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní nájdete v mesačníku Poradca 5/2023.

 

Nezabudnite v Novembri 2022

 

 

Termín zákonnej povinnosti	Charakteristika zákonnej povinnosti	Povinná osoba a zákon v platnom znení
8. 11. utorok	Splatnosť preddavku na poistné na zdrav.poistenie do príslušnej zdrav. poisťovne pre SZČO za október 2022	Samostatne zárobkovo činná osoba § 17 ods. 2 z.č. 580/2004 Z.z. o zdrav.poist. v z.n.p.
	Splatnosť poistného na nemocenské poistenie, starobné a invalidné poistenie a na poistenie v nezamestnanosti pre SZČO za október 2022 v prípade povinnej aj dobrovoľnej účasti na sociál.poist.	Samostatne zárobkovo činná osoba § 143 ods. 1 z.č. 461/2003 Z.z. o sociál.poist. v z.n.p.
	Splatnosť poistného na sociálne poistenie z vymeriavacieho základu zamestnancov s nepravidelným príjmom za október 2022	Zamestnávateľ § 143 ods. 1 z.č. 461/2003 Z.z. o sociál.poist. v z.n.p.
	Splatnosť poistného na verejné zdrav.poistenie z dividend vyplatených v októbri 2022, na ktoré sa vzťahuje táto povinnosť	Platiteľ dividend § 17 ods. 4 z.č. 580/2004 Z.z. o zdrav.poist. v z.n.p.
	Podanie výkazu preddavkov platiteľa dividend za dividendy, na ktoré sa vzťahuje táto povinnosť, a ktoré boli vyplatené v októbri 2022	Platiteľ dividend § 20 ods. 5 z.č. 580/2004 Z.z. o zdrav.poist. v z.n.p.
15. 11. utorok	Odvod dane vyberanej zrážkou v októbri 2022 z tých príjmov, na ktoré sa vzťahuje zrážková daň a oznámenie tejto skutočnosti správcovi dane	Platiteľ zrážkovej dane § 43 ods. 11 z.č. 595/2003 Z.z. o dani z príjm. v z.n.p.
	Odvod sumy na zabezpečenie dane platiteľom príjmu a oznámenie tejto skutočnosti správcovi dane	Platiteľ príjmu podliehajúceho zabezpečeniu dane § 44 ods. 3 z.č. 595/2003 Z.z. o dani z príjm. v z.n.p.
do výplatného termínu	Splatnosť preddavku na poistné na zdrav.poistenie do príslušných zdravotných poisťovní zrazeného zamestnancom a preddavku na poistné, ktoré platí zamestnávateľ za október 2022	Zamestnávateľ § 17 ods. 1 z.č. 580/2004 Z.z. o zdrav.poist. v z.n.p.
	Splatnosť poistného do príslušnej pobočky Sociál. poisťovne na sociálne poistenie zrazeného zamestnancom a poistného, ktoré platí zamestnávateľ za október 2022	Zamestnávateľ § 143 ods. 2 z.č. 461/2003 Z.z. o sociál.poist. v z.n.p.
	Elektronicky predložiť Sociálnej poisťovni výkaz poistného a príspevkov za október 2022	Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. f) z.č. 461/2003 Z.z. o sociál.poist. v z.n.p.
	Elektronicky predložiť Sociálnej poisťovni evidenčný list dôchodkového poistenia za zamestnancov, ktorí skončili pracovný pomer v  októbri 2022	Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. j) bod 1. z.č. 461/2003 Z.z. o sociál.poist. v z.n.p.
Deň pred vznikom PPV alebo pred vznikom poistenia	Prihlásiť zamestnanca do Sociál. poisťovne deň pred vznikom poistného vzťahu, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca	Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. b) z.č. 461/2003 Z.z. o sociál.poist. v z.n.p.
	Prihlásiť zamestnávateľa do Sociál. poisťovne najneskôr deň predchádzajúci dňu, v ktorom začal zamestnávať aspoň jedného zamestnanca	Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. a) z.č. 461/2003 Z.z. o sociál.poist. v z.n.p.
do 3 dní	Oznámiť pobočke Sociál. poisťovne pracovný úraz, ktorý si vyžiadal lekárske ošetrenie alebo dočasnú pracovnú neschopnosť	Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. h) z.č. 461/2003 Z.z. o sociál.poist. v z.n.p.
	Predložiť pobočke Sociál. poisťovne žiadosť o výplatu nemocenskej dávky (nemocenského po 10. dni trvania dočasnej pracovnej neschopnosti)	Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. e) z.č. 461/2003 Z.z. o sociál.poist. v z.n.p.
	Od výplatného termínu doručiť zdravotnej poisťovni výkaz preddavkov na poistné za október 2022	Zamestnávateľ § 20 ods. 1 z.č. 580/2004 Z.z. o zdrav.poist. v z.n.p. a Metodické usmernenie UDZS č. 3/2/2008
do 5 dní po dni výplaty,úhrady alebo pripís. zdan. mzdy daňov. k dobru	Odvod mesačných preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a odvod osobitnej dane vybraného ústavného činiteľa za október 2022	Zamestnávateľ § 35 ods. 6 z.č. 595/2003 Z.z. o dani z príjm. v z.n.p.
	Prevod finančných prostriedkov vo výške vytvoreného sociálneho fondu za október 2022 na osobitný analytický účet fondu alebo na osobitný účet v banke	Zamestnávateľ § 6 ods. 2 z.č. 152/1994 Z.z. o sociál.fonde v z.n.p.
Do 8 dní	Odhlásiť zamestnanca v pobočke Sociál. poisťovne, oznámiť zmenu v údajoch zamestnávateľa a zmenu výplatného termínu	Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. b) bod 1. z.č. 461/2003 Z.z. o sociál.poist. v z.n.p.
	Elektronicky predložiť Sociálnej poisťovni evidenčný list dôchodkového poistenia za zamestnancov, ktorí si uplatnili nárok na dávku dôchodkového poistenia	Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. j) bod 2a. z.č. 461/2003 Z.z. o sociál.poist. v z.n.p.
	Elektronicky predložiť evidenčný list dôchodkového poistenia odo dňa doručenia výzvy Sociál. poisťovne na predloženie tejto evidencie	Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. j) bod 2b. z.č. 461/2003 Z.z. o sociál.poist. v z.n.p.
	Oznámiť pobočke Sociál. poisťovne prerušenie sociálneho poistenia,  začiatok a skončenie materskej a rodičovskej dovolenky zamestnanca, zmenu názvu a sídla zamestnávateľa	Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. c), d), m), n)  z.č. 461/2003 Z.z. o sociál.poist. v z.n.p.
	Predložiť pobočke Sociál. poisťovne záznam o pracovnom úraze, výsledky vyšetrovania pracovného úrazu, hlásenie o zistení choroby z povolania	Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. i) z.č. 461/2003 Z.z. o sociál.poist. v z.n.p.
	Oznámiť pobočke Sociál. poisťovne platobnú neschopnosť zamestnávateľa, informácie súvisiace s poskytnutím dávky garančného poistenia, predložiť potvrdenie o nárokoch zamestnancov	Zamestnávateľ § 234 z.č. 461/2003 Z.z. o sociál.poist. v z.n.p.
	Prihlásiť a odhlásiť v pobočke zdrav. poisťovne zamestnancov a ich zamestnávateľa	Zamestnávateľ § 24 písm. c) z.č. 580/2004 Z.z. o zdrav.poist. v z.n.p.
	Oznámiť zamestnávateľovi uplatnenie nároku na odpočítateľnú položku na zdrav.poistenie od vzniku pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu zamestnancom, zánik nároku na odpočítateľnú položku na zdrav.poistenie odo dňa zmeny zamestnancom	Zamestnanec § 23 ods. 6 z.č. 580/2004 Z.z. o zdrav.poist. v z.n.p.
Do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca	Odo dňa získania povolenia alebo oprávnenia na podnikateľskú činnosť, začatia výkonu inej zárobkovej činnosti, prenájmu nehnuteľnosti -  registrovať sa u miestne príslušného správcu dane, oznámiť vykonávanie činnosti,  poberanie príjmov podliehajúcich dani, vznik povinnosti zrážať daň alebo preddavky na daň alebo daň vyberať, zriadenie stálej prevádzkarne, zrušenie činnosti daňového subjektu	Zamestnávateľ § 49a z.č. 595/2003 Z.z. o dani z príjm. v z.n.p. Tuzemská a zahraničná fyzická a právnická osoba § 52zzi z.č. 595/2003 Z.z. o dani z príjm. v z.n.p.
	Podať daňové priznanie k dani z motorových vozidiel pri konkurze, likvidácii, pri ukončení podnikania, pri prerušení podnikania, pri úmrtí daňovníka a pri zániku daňovníka	Platiteľ dane z motorových vozidiel § 9 ods. 3 a nasl. z.č. 361/2014 Z.z. o dani z motorových vozidiel v z.n.p.

 

Pokiaľ si daňový dlžník nesplní riadne a včas povinnosť uhradiť príslušnému správcovi dane daň, tak správca dane môže na jeho majetok zriadiť záložné právo rozhodnutím. Pritom uvedené rozhodnutie musí spĺňať jednotlivé náležitosti, a to obligatórne. Taktiež platí, že proti tomuto rozhodnutiu správcu dane možno podať odvolanie v špecifickej odvolacej lehote. Vznik záložného práva na majetok daňového dlžníka pritom predstavuje podstatný zásah do výkonu jeho vlastníckeho práva. Preto rozhodnutie správcu dane musí byť správne z pohľadu skutkovej a právnej.

 

Predpoklady zriadenia záložného práva správcom dane

Podľa § 81 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) na zabezpečenie daňového nedoplatku môže správca dane rozhodnúť o zriadení záložného práva k predmetu záložného práva vo vlastníctve daňového dlžníka alebo k pohľadávke daňového dlžníka. Pritom pod pojmom „daňový nedoplatok“ je potrebné podľa § 2 písm. f) daňového poriadku rozumieť dlžnú sumu dane po lehote splatnosti dane vo všeobecnosti.

 

Podľa § 81 ods. 1 daňového poriadku môže správca dane rozhodnúť o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k predmetu záložného práva, ktorý daňový dlžník nadobudne v budúcnosti, a to aj vtedy, ak predmet záložného práva vznikne v budúcnosti alebo jeho vznik závisí od splnenia podmienky. Preto pokiaľ napríklad daňový subjekt sa stane vlastníkom určitej veci, napríklad bytu, v budúcnosti, pretože ho spláca na hypotéku, tak správca dane naň môže zriadiť záložné právo rozhodnutím.

 

Predmetom záložného práva môže byť záloh

a to hnuteľná, nehnuteľná vec vo vlastníctve daňového dlžníka, pohľadávka daňového dlžníka, peňažné prostriedky v peňažnom ústave na účte daňového dlžníka, cenné papiere, mzda alebo plat daňového dlžníka podľa pracovného práva. Pojem „nehnuteľná vec“ ustanovuje v § 119 ods. 2 zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, pričom ide o pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom, ostatné veci sú hnuteľné. Pojem „mzda“ špecifikuje Zákonník práce v § 118 ods. 2, pričom ide o peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty, poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Platové ohodnotenie sa poskytuje pri výkone závislej práce vo verejnom sektore, napríklad v štátnej službe podľa § 124 zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého má štátny zamestnanec právo na plat podľa svojho funkčného zaradenia do príslušnej platovej triedy.

 

Podľa § 81 ods. 1 daňového poriadku záložné právo správcu dane k pohľadávke daňového dlžníka je účinné voči poddlžníkovi, ak je poddlžník o tom písomne vyrozumený. Pritom daňový poriadok nekonkretizuje ďalšie obsahové náležitosti tohto vyrozumenia. Vzhľadom na to, že v tomto prípade ide o zriadenie záložného práva k pohľadávke daňového dlžníka, tak aj rozhodnutie o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k pohľadávke daňového dlžníka sa doručí daňovému dlžníkovi a aj poddlžníkovi, ktorý bol o tom vyrozumený.

 

Budúca pohľadávka

V § 81 ods. 4 však daňový poriadok výslovne ustanovuje, že záložné právo podľa daňového poriadku možno zriadiť aj na zabezpečenie daňovej pohľadávky, ktorá vznikne v budúcnosti, ak je odôvodnená obava, že nesplatná alebo nevyrubená daň nebude uhradená. Pokiaľ napríklad daňový subjekt už mal nejaký daňový nedoplatok na dani v minulosti a teda je dôvodná obava, že neuhradí ani aktuálnu sumu dane, tak správca dane môže zriadiť záložné právo na majetok daňového dlžníka.

Preto pokiaľ napríklad obec, ktorá je správcom dane z nehnuteľností, zriadila preventívne záložné právo na majetok daňového subjektu, pretože tento nemal neuhradenú daňovú povinnosť v minulosti a bol podrobený daňovému exekučnému konaniu, ktoré obec viedla, obec konala v súlade s platným právom.

V súvislosti s uvedeným je podstatný aj § 81 ods. 5 daňového poriadku, podľa ktorého správca dane je oprávnený na účely zriadenia záložného práva na majetok daňového dlžníka vyzvať daňového dlžníka, aby predložil súpis svojho majetku. Daňový dlžník je povinný tejto výzve v určenej lehote vyhovieť. Správca dane má právo skontrolovať pravdivosť súpisu majetku daňového dlžníka.

Rozhodnutie o zriadení záložného práva

 

O zriadení záložného práva na majetok daňového dlžníka, pokiaľ nastali všetky obligatórne predpoklady dané právnou úpravou, vydá správca dane rozhodnutie, ktoré musí obsahovať tieto náležitosti:

• Označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, pričom musí ísť o presné označenie správcu dane, ktorý má právnu subjektivitu.
• Označenie daňového subjektu; upozornenie: v tomto ohľade je veľmi podstatné, aby sa označenie daňového subjektu v plnom rozsahu zhodovalo s oficiálnou databázou, napr. pokiaľ ide o fyzickú osobu, tak aby boli presne uvedené osobné údaje danej osoby z oficiálnej verejnej listiny, pri fyzickej osobe – podnikateľovi treba presne uviesť jeho obchodné meno tak, ako je zapísané v živnostenskom registri, alebo pokiaľ ide o právnickú osobu, tak údaje z obchodného registra. Pokiaľ sa toto nebude rešpektovať, tak môže byť dotknutý daňový dlžník úspešný v rámci odvolacieho konania.
• Číslo a dátum rozhodnutia.
• Výrokovú časť, ktorá obsahuje meritórne rozhodnutie vo veci, že vzniká záložné právo na majetok daňového dlžníka; presné označenie daňového nedoplatku, na zabezpečenie ktorého záložné právo vzniká; presné označenie predmetu záložného práva; taktiež tu musí byť jednoznačne uvedené presné označenie daňového dlžníka, na majetok ktorého bolo zriadené záložné právo, pričom musí ísť o presné identifikačné údaje. Výroková časť rozhodnutia musí obsahovať ustanovenia právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodlo, v tomto prípade je to predovšetkým § 81 daňového poriadku.
• Pokiaľ správcovi dane vznikli náklady v súvislosti so vznikom a zabezpečením záložného práva, výroková časť musí obsahovať výšku čiastky, ktorú musí správcovi dane daňový dlžník uhradiť; lehotu, v ktorej tak musí urobiť; číslo účtu; na ktorý má byť čiastka uhradená a ostatné špecifikácie týkajúce sa úhrady.
• Odôvodnenie je podstatnou obsahovou súčasťou rozhodnutia o zriadení záložného práva na majetok daňového dlžníka v daňovom konaní a obsahovo by malo byť najrozsiahlejšou časťou rozhodnutia. V odôvodnení správca dane podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku musí uviesť, ktoré skutočnosti sú podkladom na vydanie predmetného rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového dlžníka, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Predovšetkým by mali byť uvedené právne aj faktické dôvody, pre ktoré sa správca dane rozhodol pre zriadenie záložného práva na majetok daňového dlžníka – postačuje pritom fakt, že daňový dlžník si neplní svoju daňovú povinnosť riadne a včas podľa právnych predpisov.
• Poučenie o možnosti podať opravný prostriedok – odvolanie, predovšetkým o lehote, forme a mieste podania odvolania proti daňovému rozhodnutiu, ktorým sa zriaďuje záložné právo na majetok daňového dlžníka v daňovom konaní. Upozornenie: proti rozhodnutiu o zriadení záložného práva na majetok daňového dlžníka je možné podľa § 81 ods. 1 daňového poriadku podať odvolanie daňovým dlžníkom v lehote 15 dní od jeho doručenia daňovému dlžníkovi a ak ide o záložné právo k pohľadávke, tak do 15 dní od doručenia rozhodnutia poddlžníkovi a daňovému dlžníkovi, pričom podanie odvolania nemá odkladný účinok. Ide teda o špecifickú odvolaciu lehotu. Taktiež musí byť uvedené, že odvolanie sa podáva správcovi dane, ktorý toto rozhodnutie vydal a nepodáva sa na Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky. Príslušný správca dane, ktorý odvolaním napadnuté rozhodnutie vydal, môže v rámci autoremedúry (opravy) vydať podľa § 73 ods. 1 daňového poriadku rozhodnutie, ktorým v plnom rozsahu vyhovie odvolaniu daňového dlžníka, inak predmetné odvolanie spolu so spisovým materiálom, výsledkami vykonaného dokazovania a predkladacou správou predloží Finan­čnému riaditeľstvu SR. Pokiaľ prvo­stupňový správca dane vydáva rozhodnutie v rámci autoremedúry, takéto rozhodnutie o odvolaní nemusí obsahovať odôvodnenie a nemožno proti nemu podať odvolanie.
• Rozhodnutie, ktorým sa zriaďuje záložné právo na majetok daňového dlžníka, musí obsahovať všeobecne použiteľný identifikátor – rodné číslo, označenie daňového nedoplatku, predmetu záložného práva a zákaz daňovému dlžníkovi alebo poddlžníkovi nakladať s predmetom záložného práva, pokiaľ ešte predtým nemajú súhlas správcu dane, pričom daňový poriadok neustanovuje formu tohto súhlasu.
• Vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov, ktorý musí byť rešpektovaný obligatórne.

 

Príklad

Obec, ktorá je správcom dane z nehnuteľností, vydala rozhodnutie o zriadení záložného práva na majetok daňového dlžníka, ktorým zriadila záložné právo k nehnuteľnosti, ktorej je vlastníkom. Uvedené rozhodnutie však vydala pod hlavičkou obecného úradu.

Je predmetné rozhodnutie v súlade s platným právom?

Ústava Slovenskej republiky v čl. 64a uznáva právnu subjektivitu obce, ktorá je právnickou osobou, je územným samosprávnym a správnym celkom Slovenskej republiky, ktorý hospodári s vlastným majetkom.

Taktiež zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“) v § 1 ods. 1 konštatuje právnu subjektivitu obce v samosprávnej a správnej oblasti. Obecný úrad je podľa § 16 ods. 1 zákona o obecnom zriadení ustanovený len ako výkonný orgán starostu obce a obecného zastupiteľstva, ktorý zabezpečuje organizačné a administratívne veci obecného zastupiteľstva a starostu, ako aj orgánov zriadených obecným zastupiteľstvom, nemá teda právnu subjektivitu.

Navyše podľa § 4 ods. 1 daňového poriadku je správcom dane obec a nemôže ním byť obecný úrad. Preto je označenie správcu dane v podobe „obecného úradu“ nesprávnym označením správcu dane a dané rozhodnutie o zriadení záložného práva teda nemá správne všetky obsahové náležitosti, nakoľko presné označenie správcu dane je podľa § 63 ods. 3 písm. a) v spojení s § 81 ods. 2 daňového poriadku súčasťou rozhodnutia o zriadení záložného práva. Taktiež platí, že nesprávne označenie správcu dane zvyšuje možnosť daňového dlžníka, že jeho podané odvolanie môže byť úspešné. Preto možno konštatovať, že rozhodnutie správcu dane nebolo vyhotovené v súlade s platným právom.

 

Príklad

Obec, ktorá je správcom dane z nehnuteľností, vyhotovila rozhodnutie o zriadení záložného práva na majetok daňového dlžníka, v poučení o možnosti podať odvolanie uviedla všeobecnú odvolaciu lehotu 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Preto sa daňový dlžník odvolal na 17. deň odo dňa doručenia rozhodnutia.

Konala obec v súlade s platným právom a je odvolanie daňového dlžníka podané v odvolacej lehote?

Podľa § 72 ods. 3 daňového poriadku síce platí všeobecná odvolacia lehota 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, v prípade rozhodnutia o zriadení záložného práva na majetok daňového dlžníka platí však podľa § 81 ods. 1 daňového poriadku špecifická odvolacia lehota 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia. Preto obec nekonala v súlade s platným právom, nakoľko uviedla v rozhodnutí nesprávne poučenie o možnosti podať opravný prostriedok.

Pre posúdenie právnej súladnosti odvolania daňového dlžníka je potrebné zohľadniť § 63 ods. 7 daňového poriadku, podľa ktorého, ak je v rozhodnutí určená na podanie odvolania lehota dlhšia ako v daňovom poriadku, platí lehota uvedená v rozhodnutí. Preto možno konštatovať, že odvolanie daňového dlžníka bolo v tomto prípade právne súladné.

Úprava doručovania rozhodnutia o zriadení záložného práva

 

Príklad

Obec, ktorá je správcom dane z nehnuteľností, zriadila záložné právo na majetok daňového dlžníka, ktorým bola nehnuteľnosť, rozhodnutím. Uvedené rozhodnutie doručila daňovému dlžníkovi „obyčajnou doručenkou“, pričom toto rozhodnutie prevzala manželka daňového dlžníka.

Je uvedený postup obce v súlade s platným právom? Spôsobí takéto doručenie rozhodnutia právne účinky?

Rozhodnutie správcu dane o zriadení záložného práva na majetok daňového dlžníka je podstatnou písomnosťou v daňovom konaní, a preto v zmysle § 31 daňového poriadku musí byť doručené adresátovi – daňovému dlžníkovi do vlastných rúk, pokiaľ ide o pohľadávku, ktorá je predmetom záložného práva, tak sa uvedené rozhodnutie doručuje aj poddlžníkovi, ktorý musí byť informovaný o zriadení záložného práva. Ustanovenie § 81 daňového poriadku síce výslovne nekonštatuje doručenie do vlastných rúk daňového dlžníka, ale toto vyplýva práve z § 31 ods. 1 písm. b) daňového poriadku, podľa ktorého sa do vlastných rúk doručujú písomnosti, ak je deň doručenia rozhodujúci pre začiatok plynutia lehoty, ktorej nesplnenie by pre adresáta mohlo byť spojené s právnou ujmou. Totiž od včasného doručenia rozhodnutia o zriadení záložného práva závisí riadne začatie 15 dňovej odvolacej lehoty, ktorej premeškanie by pre adresáta/daňového dlžníka mohlo byť spojené s ujmou. V tomto prípade však neplatí § 31 ods. 1 písm. a) daňového poriadku, pretože v § 81 daňový poriadok výslovne neustanovuje povinnosť správcu dane doručiť rozhodnutie o zriadení záložného práva na majetok daňového dlžníka výlučne do vlastných rúk daňovému dlžníkovi, na ktorého sa rozhodnutie vzťahuje.

V prípade, ak si daňový dlžník neprevezme rozhodnutie o zriadení záložného práva, tak doručovateľ sa pokúsi o ďalšie doručenie, o ktorom musí byť daňový dlžník riadne upovedomený. Pokiaľ ani toto opakované doručenie nebolo úspešné, doručovateľ uloží písomnosť – rozhodnutie o zriadení záložného práva na pošte, daňového dlžníka o tom náležite upovedomí. Následne po uplynutí 15 dňovej lehoty od uloženia písomnosti na pošte sa táto písomnosť bude považovať za doručenú, aj keď sa daňový dlžník nemusel dozvedieť o doručení takejto písomnosti. Tým sa zabraňuje tomu, aby daňový dlžník bezdôvodne odmietal prevziať rozhodnutie o zriadení záložného práva a tým zabránil jeho vzniku.

Preto je možné konštatovať, že uvedený postup obce nebol v súlade s platným právom, nakoľko rozhodnutie o zriadení záložného práva malo byť doručené daňovému dlžníkovi do vlastných rúk. Pretože rozhodnutie prevzala manželka daňového dlžníka, nebolo riadne doručené, čo spôsobuje, že v prípadnom odvolacom konaní môže byť jeho právna relevancia spochybnená podstatnou mierou.

 

Registrácia rozhodnutia o zriadení záložného práva

V prípade, že by došlo k vzniku záložného práva k veci, ktorej vlastníkom nebol daňový dlžník, a ten podal odvolanie voči rozhodnutiu obce o zriadení záložného práva podľa § 81 ods. 1 daňového poriadku v 15 dňovej odvolacej lehote, aj napriek tomu, že podanie takéhoto odvolania nemá odkladný účinok, a obec by mohla pristúpiť k predaju veci, dražbe daného majetku, odporúčam správcom dane, aby takýto majetok dražobne nepredávali, nakoľko by mohlo dôjsť k následnému súdnemu sporu a zdĺhavému vymáhaniu majetku od tretej strany, ktorej bol takýto majetok predaný.

Taktiež by mohla byť podaná žaloba voči správcovi dane s prípadným nárokom na náhradu škody, pokiaľ by v dôsledku takéhoto predaja majetku skutočnému vlastníkovi veci škoda vznikla v tomto prípade.

 

Viac o problematike sa dočítate v mesačníku Dane a účtovníctvo bez chýb, pokút a penále 12/2022.

 

MUDr. Pavel Malovič

 

Jesenné obdobie je ťažkou skúškou pre tráviaci systém viacerých ľudí pôžitkárskeho charakteru. Spôsobujú to nielen zmeny počasia, depresívne chvíľky alebo posun času na zimnú variantu, ale aj typické husaco – kačacie hody a vinobrania. Voňavé mastné lokše, nadmerný príjem rozličného alkoholu v rôznych kombináciách a prejedanie sa výrazne prepečenými husami či kačkami – to všetko je veľkým rizikom celkového tráviaceho diskomfortu a neraz aj doslova smrteľného nebezpečenstva.

 

PAŽERÁKOVÉ KŔČE - v najneočakávanejších chvíľach a náhle sa počas hodovania môžu u ľudí objaviť bolesti hornej polovice hrudníka, často vyžarujúce do krku, brady a oboch paží. K tomu sa pridáva bolestivé a sťažené prehĺtanie, dostavuje sa pocit uviaznutia potravy v pažeráku, objavuje sa kašeľ. Takýto problém sa môže vyskytnúť v každom veku, najčastejšie však náhle medzi 20. a 40. rokom života, pričom obe pohlavia bývajú postihnuté rovnako často. Bolesť býva nezriedka mylne považovaná za príznak infarktu srdca. Riziko ťažkostí sa zvyšuje u jedincov, ktorí majú dlhodobé pálenie záhy či poruchy trávenia a zhoršenie stavu nastáva v strese, ale aj počas bujarej zábavy, pri „hltavej“ konzumácii jedla aj pití priveľmi horúcich a studených nápojov. Kŕče zabraňujú prirodzenému postupu potravy do žalúdka. Výsledkom je sťažené prehĺtanie a viaznutie jedla v „krku“, prípadne jeho „zaľahnutie“ v hornej, rozšírenej časti pažeráka. Bolestivosť je vlastne výsledkom kŕčovitého stiahnutia pažerákového zvierača (sfinktera). Niekedy ide o chybnú komunikáciu medzi svalmi zvierača a nervovým zásobením pažeráka, inokedy o následok porúch trávenia a nedostatočného uzatvárania priestoru medzi pažerákom a žalúdkom, kedy sa môže natrávená potrava reflexne vracať zo žalúdka naspäť do pažeráka. Lekárske vyšetrenie však musí vylúčiť aj závažnejšie podozrenia – napr. pozápalové zúženia, polypy, vredy alebo rakovinu pažeráka.

Preto netreba váhať a podľa možnosti sa čo najrýchlejšie podrobiť kontrastnému röntgenovému vyšetreniu, kontrole svalovej aktivity zvierača, ktoré zmeria silu svalových sťahov i pokojový tlak zvierača a ezofagoskopii – optickému vyšetreniu pažeráka.

 

ŽALÚDOČNÁ NEVOĽNOSŤ - po husacinovej akcii môže byť ráno zle od žalúdka, akoby v ňom bol kameň, človek sa cíti nafúknutý a po pokuse niečo „malé“ zjesť sa situácia mierne zhorší. Nevracia, aj stolica je v norme. Tento druh nevoľností býva prejavom viacerých ochorení. Špeciálna výstelka žalúdka (jeho sliznica) je celkom dobre chránená proti „útokom“ potravy, liekov, ale aj vlastným kyselinám a tráviacim šťavám, súvislou vrstvou hlienu. Ak sa táto „bariéra“ nejakým spôsobom naruší, dochádza k postupnej deštrukcii sliznice. To sa prejavuje najprv akútnym zápalom (gastritída), ktorý neskôr môže vyústiť do chronicity, ale aj až do vredovej choroby, a to i u doposiaľ zdravo sa cítiaceho jedinca, ktorý dokáže „zjesť klince“. Situácii napomáhajú, stav zhoršujú, prípadne „spolupracujú“ na jeho vzniku. Asi v 75 percentách niektoré baktérie (helicobacter pylori), na lačno požívaná káva, korenené a mastné jedlá aj dlhodobejšia konzumácia voľne predajných nesteroidných protizápalových liekov s obsahom diclofenaku sodného a draselného, ibuprofénu a preparáty s kyselinou acetylsalicylovou. Svoju úlohu zohráva pri problémoch so žalúdkom permanentný stres.
Vredová choroba tráviaceho traktu, sa síce častejšie vyskytuje na dvanástniku (prvý úsek tenkého čreva, hneď za žalúdkom), ale ak je problém priamo v žalúdku, tiež „stojí za to“. Najčastejšie je bolesť brucha tesne pod hrudným košom („na solare“) a pomerne často súvisí s jedlom – dvanástnikový vred zvyčajne strava utíši, kým žalúdočný jedlo vyprovokuje k ešte väčšej. Sprievodnými pocitmi môže byť nadúvanie a plnosť až nafúknutie, slinenie, pocity na zvracanie. Horšie je, ak už dochádza k strate chuti do jedla a chudnutiu, prípadne zvracaniu krvi a tmavo sfarbenej stolici („smolovitá“, hnilo páchnuca). S viac ako dvomi týždňami uvedených prejavov po akcii je „šanca“ na vred dosť vysoká. Netreba vôbec váhať s návštevou u špecialistu – gastroenterológa, všetko sa dá riešiť.

„SPIACE“ ŽLČNÍKOVÉ KAMENE - porušenie relatívne normálneho režimu stravovacím deliktom môže aj u relatívne zdravých ľudí vyvolať intenzívnu kolikovú (kŕčovitú) alebo tupú bolesť v pravom podrebrí, často vyžarujúcu do chrbta a hore k pravej kľúčnej kosti. Žlčník! Bolesť sa zhoršuje pri hlbokom nádychu, predklone alebo tlaku na bolestivé miesto. Niekedy sa objaví aj nevoľnosť, zvracanie, mierne zvýšená teplota s potením i akusticky nevhodné odchádzanie plynov otvormi tela. Najčastejším pôvodom takýchto problémov práve jesennom hodovaní býva uviaznutie jedného alebo viacerých kamienkov, o ktorých postihnutý doposiaľ nevedel, v žlčových cestách. Záchvat obvykle vyvoláva výdatné mastné jedlo a ťažkosti trvajú kým kamienok neprejde cez žlčovod a prechodné uzavretie (obštrukcia) sa neuvoľní. Pri uviaznutí kamienka v žlčových cestách bolesť pretrváva a zhoršuje sa. Pokiaľ kolika neustúpi a záchvat trvá niekoľko dní, vznikajú nežiaduce komplikácie. V priebehu záchvatu treba prestať konzumovať potravu i nápoje a odporúča sa kľud na lôžku v teple. V samoliečbe dostupné lieky proti bolesti málokedy účinkujú, väčšinou sú nevyhnutné silné analgetiká a uvoľňujúce lieky (spazmolytiká), ktoré by mal po čo najrýchlejšom vyšetrení ordinovať lekár.
Žlčníkové kamene sú zvyčajne zložené z cholesterolu. Pokiaľ neprinášajú žiadne ťažkosti, človek nemusí vôbec vedieť o tom, že ich vo svojom žlčníku má. Riziko výskytu kameňov sa zvyšuje s vekom a počet žien s týmto ochorením vysoko prevyšuje počet mužov. Žlčníkové problémy sú často nepredvídateľné a určitá prevencia výskytu záchvatov spočíva v úprave zloženia potravy, vylúčení alkoholu alebo drastickej redukcii jeho požívania, zníženie prípadnej nadváhy a hladiny cholesterolu. Dámam so žlčníkovými ťažkosťami sa odporúča vysadiť hormonálnu antikoncepciu. Liečba liekmi je „celoživotná“, skôr sa odporúča operatívne riešenie šetriacou cestou (laparoskopicky), prípadne rozdrvenie kamienkov tlakovými vlnami (lipotripsia) na menšie kúsky, ktoré sa neskôr vyplavia z tela.

Dlhšie ako dva dni trvajúci žlčníkový záchvat, sprevádzaný horúčkou a zažltnutím, vyžaduje okamžité vyšetrenie. Hrozia totiž vážnejšie komplikácie – prasknutie žlčovodu či žlčníka, zápal pečene alebo a často najmä pankreasu.

 

AKÚTNY ZÁPAL PANKREASU - podžalúdková žľaza (pankreas) má dve dôležité funkcie: endokrinnú (produkuje hormón inzulín priamo do krvi) a exokrinnú (pankreatickú šťavu, zloženú z rôznych enzýmov, posiela vývodmi do dvanástnika). Pri postihnutí endokrinnej časti sa vyvíja cukrovka (diabetes mellitus) a keď je zasiahnutá exokrinná časť, vzniká zápal pankreasu (pankreatitída). Najčastejšie faktory, ktoré sa spolupodieľajú na vzniku a vývoji pankreatického poškodenia sú spojené s prítomnosťou žlčových kameňov (cholelitiáza), diétnou chybou aj alkoholom. Inými príčinami môžu byť infekčné choroby, poruchy látkovej premeny tukov (hyperlipidémie) alebo užívanie niektorých liekov (estrogény, tetracyklín, furosemid, liečivá proti bolesti).
Po príjme neobvyklého množstva „ťažkej“ potravy aj alkoholického excesu, čo sa stáva počas jesenných radovánok, môže vzniknúť aj z relatívne plného zdravia dramatická situácia, kedy sa upchá– najčastejšie zostúpeným žlčníkovým kamienkom – vývod z pankreasu. Tým sa zablokuje prívod pankreatických štiav do tráviaceho traktu a spustí sa zápalový proces, na konci ktorého je deštrukčné samonatrávenie pankreatického tkaniva. Vzniká náhla brušná príhoda, vyžadujúca okamžitú hospitalizáciu na jednotke intenzívnej starostlivosti. Postihnutý trpí náhlymi zvieravo – kŕčovými krutými bolesťami v oblasti pupku a ľavého nadbruška, ktoré môžu vyžarovať pod obidva rebrové oblúky a do chrbta. Stav je sprevádzaný celkovou nevoľnosťou, studeným potom, zvracaním natrávenej potravy, niekedy zvýšenou teplotou alebo ožltnutím očných bielkov. Toto je typický obraz akútnej pankreatitídy. Po jej preliečení často vznikajú v tkanive pankreasu dutinky (cysty). Pokiaľ akútny zápal prebehne u inak zdravého jedinca bez komplikácií, nemusí prejsť do chronickej formy. Pokiaľ sa tak stane, ide o ochorenie obťažujúce postihnutého rôznymi spôsobmi až do konca života. Takto trpiaci človek je potenciálne ohrozený rizikom vzniku zhubného procesu.

POTRAVINY V ŽALÚDKU - keď má jedinec kvalitne pracovať a podávať dobré výkony v zamestnaní, nesmie sa prejedať a byť skôr iba napoly sýty. Jeho krvný obeh sústredí „iba“ na dodávku krvi pre pracujúce svaly a mozog a nerozptyľuje sa tak prílišným dodávaním krvi do žalúdka, nevyhnutnej pre trávenie potravy.

 

Poradca (Poradca), č. 5/2023 (X/2022)

• Zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní s komentárom - komentár
• Zákon o inšpekcii práce s komentárom – komentár
• Zákon o BOZP s komentárom - komentár

 

Práce a mzdy – bez chýb, pokút a penále – (PaM), č. 12/2022 (X/2022)

• Ukončenie roka v mzdovej učtárni
• Koniec roka versus nevyplatená mzda
• Daňový nedoplatok
• Právo zamestnanca žiadať prechod na inú formu zamestnania
• Doby odpočinku
• Pracovná zmluva – zmeny a náležitosti
• Náhrada škody

 

Dane, účtovníctvo, odvody – bez chýb, pokút a penále (DUO), č. 12/2022 (X/2022)

• Daň z motorových vozidiel za rok 2022
• Zmena minimálnej mzdy
• Zamedzenie dvojitého zdanenia
• Výpočet dane z príjmov za rok 2022
• Oslobodenie od dane pri dovoze
• Účtovanie nároku na vrátenie DPH zo zahraničia
• Upozornenie na možné omyly pri dani z motorových vozidiel

 

1000 riešení 11-12/2022 (X/2022)

• Stavebné právo po novom
• Nehnuteľnosti
• Dane v praxi
• Účtovníctvo
• Personalistika a mzdy
• Verejná správa

 

Verejná správa (VS), č. 10-12/2022 (X/2022)

• Kompetenčný zákon – zmeny v súvislosti s novým stavebným právom
• Územné plánovanie
• Vyhláška č. 287/2022 Z. z. o sústave odborov vzdelávania pre stredné školy a o vecnej pôsobnosti k odborom vzdelávania
• Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 295/2022 Z. z. ktorým sa ustanovujú zvýšené platové tarify štátnych zamestnancov

 

ODBORNÉ PUBLIKÁCIE, KTORÉ VÁM POMÔŽU V PODNIKANÍ

 

 

1. Obchodný zákonník po novelách s komentárom - rozsiahly komentár, Zákon o verejnom obstarávaní, Zákon o cenách, vzory zmlúv

2. Občiansky zákonník po novelách s komentárom – rozsiahly komentár, úplné znenia zákonov po novelách, záväzkové právo

3. s.r.o. – SPRIEVODCA (komplexné a prehľadné spracovanie problematiky spoločnosti s ručením obmedzeným od jej založenia, vzniku až po možnosti zrušenia)

4. 100 otázok a odpovedí Obchodovanie – odvody a náhrady (príklady z oblasti obchodovania z pohľadu daní, ktoré reagujú na epidemiologické opatrenia v praxi)

5. 100 otázok a odpovedí Odmeňovanie, Verejné obstarávanie (súbor otázok venovaný problematike podmienok verejného obstarávania, zmlúv i súhrnných správ; zamestnávania, príspevkov na rekreáciu, zrážok zo mzdy, odvodov i cestovných náhrad)

6. 100 otázok a odpovedí Výdavky podnikateľa, Automobil (príklady z praxe k uplatňovaniu daňových výdavkov FO; využívanie automobilu v podnikaní z pohľadu spotreby pohonných látok, odpisov alebo dani z motorových vozidiel)

7. 100 otázok a odpovedí ZPD po novom, Optimalizácia (praktické príklady týkajúce sa novely zákona o dani z príjmu a daňovej povinnosti FO a PO)

8. 100 otázok a odpovedí Výdavky, Cestovné náhrady (praktické príklady týkajúce sa daňových a nedaňových výdavkov; cestovných náhrad zamestnancov a SZČO)

9. Pozemkové spoločenstvá po novele bez chýb, pokút a penále (zdaňovanie a účtovanie v pozemkovom spoločenstve)

10. 100 otázok a odpovedí Zákon o účtovníctve, Postupy účtovania v PÚ (účtovná problematika v názorných príkladoch)

11. 100 otázok a odpovedí Kurzarbeit, Zamestnávanie (prvá kapitola obsahuje nový zákon o podpore v čase skrátenej práce – kurzarbeit – s komentárom, druhá kapitola ponúka spektrum otázok a odpovedí z oblastí zamestnávania a zdaňovania príjmov)

12. 100 otázok a odpovedí Autorské príjmy; Manká, škody, odpisy; Rezervy v účtovníctve (praktické príklady týkajúce sa zdaňovania autorských príjmov, mánk a škôd z daňového a účtovného pohľadu a tvorby rezerv v účtovníctve)

13. Účtovná závierka podnikateľov za rok 2021 (komplexný postup pri zostavovaní účtovnej závierky)

14. Daňové priznania za rok 2021, Ročné zúčtovanie preddavkov za daň (komplexný postup pri podávaní daňového priznania a ročného zúčtovania preddavkov na daň, vzory tlačív)

15. Odvody poistného od 1. 1. 2022 (prehľad odvodov poistného pre základné kategórie poistencov od 1. 1. 2022, povinnosti zamestnávateľa, vzory)

16. Účtovné súvzťažnosti 2022 pre PÚ (prehľad súvzťažného účtovania na syntetických účtoch zoradených podľa jednotlivých účtových tried a skupín v sústave podvojného účtovníctva podnikateľských subjektov)

17. Zákonník práce s komentárom 2022 (aktuálne znenie Zákonníka práce s komentárom po rozsiahlych novelách)

18. Daňový poriadok s komentárom 2022 (aktuálne znenie Daňového poriadku s komentárom po novelách)

19. Jednoduché účtovníctvo, postupy účtovania po novele (komplexná príručka pre účtovné jednotky vedúce jednoduché účtovníctvo)

20. Trestné právo po novelách (najdôležitejšie právne predpisy z oblasti trestného a správneho práva nielen pre právnikov, advokátov, prokurátorov, ale aj pre príslušníkov policajného zboru a študentov vysokých škôl)

21. Ústava SR (od 1. 1. 2022) (úplné znenie Ústavy SR po novelách, Listina základných práv a slobôd, Všeobecná deklarácia ľudských práv, Zákon o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní)

22. 100 otázok a odpovedí ZDP a DPH po novelách (prostredníctvom názorných príkladov rozoberáme ostatné novely zákonov s účinnosťou od 1. 1. 2022 v podkapitolách Fyzická osoba, Právnická osoba, Registrácia a obchod, Daňová povinnosť, Odpočítanie dane)

23. Daňové a nedaňové výdavky 2022 (Titul rozšírený o viac ako 100 strán prináša abecedne zoradené daňové a nedaňové výdavky s príkladmi. Encyklopédia výdavkov s príkladmi obsahuje kapitoly podľa abecedne rozdelených hesiel, ktoré sa týkajú daňových a nedaňových výdavkov)

24. Dedičská príručka (všetky potrebné informácie ohľadom dedenia)

25. Podvojné účtovníctvo s komentárom 2022 (správne postupy účtovania nájdete v komentári k zákonu o účtovníctve, komentár je obohatený o prípady z praxe a definíciu pojmov, s ktorými sa podnikateľ pri účtovaní môže stretnúť)

26. Školský zákon s komentárom (úplné znenie školského zákona s komentárom po zásadných zmenách)

27. 100 otázok a odpovedí Nehnuteľnosti, Rozvoj bývania, Automobil (tematické odpovede na otázky doplnené vybranými aktualizovanými zákonmi)

28. 100 otázok a odpovedí Zamestnávanie, DPH v praxi (problematika zamestnávania a DPH riešená prostredníctvom otázok a odpovedí; aktualizované zákony, vyhlášky a nariadenia)

29. Územné plánovanie a výstavba (STAVEBNÝ ZÁKON) (Zákon o územnom plánovaní s komentárom a Zákon o výstavbe s komentárom)

30. Vzory zmlúv, žalôb a podaní 2022 (aktualizované vzory zmlúv z oblasti pracovnoprávnych vzťahov, trestného a správneho práva, obchodného a občianskeho práva)

 

Poradca (Poradca), č. 6/2023 (XI/2022)

• Zákon o cestovných náhradách s komentárom - komentár

 

Práce a mzdy – bez chýb, pokút a penále – (PaM), č. 1/2023 (XI/2022)

• Zmena minimálnej mzdy a jej dopady od januára
• Sociálne poistenie - zmeny od 1. 1. 2023
• Ročné zúčtovanie dane
• Konkurenčná činnosť zamestnanca
• Príspevky pre podnikateľov poskytované ÚP
• Pozemkové spoločenstvá - novela
• Odmeňovanie zamestnancov vo VS
• Obsah a vydávanie platobného výmeru obce

 

Dane, účtovníctvo, odvody – bez chýb, pokút a penále (DUO), č. 1/2023 (XI/2022)

• Inventarizácia v roku 2022
• Odpočet daňovej straty 2022
• Časové rozlíšenie nákladov a výnosov
• DoPČ a DoPP - zmeny od 1. novembra

 

1000 riešení 1-2/2023 (XI/2022)

• Koniec roka v účtovníctve
• Dane v praxi
• Personalistika a mzdy
• Verejná správa

 

 

NOVINKY

 

Aktualizácia II/8 (X/2022)

• Vyhláška č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy
• Zriadenie správnych súdov a reforma súdnej mapy

 

Aktualizácia III/6 (IX/2022)

• Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov
• Zmeny vo výkazoch poistného
• Oznámenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 300/2022 Z. z.
• Oznámenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 301/2022 Z. z.

 

Aktualizácia II/7 (IX/2022)

• Zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive
• Zákon č. 64/2019 Z. z. o sprístupňovaní strelných zbraní a streliva na civilné použitie na trhu

 

Aktualizácia VI/4 (VIII/2022)

• Zákon č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon)
• Zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách
• Zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch
• Zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve

 

Aktualizácia III/5 (VIII/2022)

• Zákonník práce
• Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
• Zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa
• Opatrenie MPSVaR č. 227/2022 Z. z. o úprave súm životného minima

 

Aktualizácia II/6 (VIII/2022)

• Zákon č. 18/1996 Z. z. o cenách
• Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám
• Zákon č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti
• Zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch

 

 

 

ZÁKONY 2022 (Jesenná akcia: 30 % zľava na Zákony 2022)

 

ZÁKONY I A – daňové Správa daní a poplatkov Daň z príjmov • DPH Miestne dane • Spotrebné dane	ZÁKONY I B - účtovné Účtovníctvo Cestovné náhrady Poplatky
ZÁKONY II A - obchodné Obchodné právo Živnostenské podnikanie Autorské právo	ZÁKONY II B - občianske Občianske právo Notársky poriadok Advokácia a právne služby Súkromná bezpečnosť
ZÁKONY II C – trestné Civilný proces Exekučný poriadok Trestné právo Správne právo
ZÁKONY III A - pracovnoprávne Zákonník práce • mzdové predpisy Zákon o službách zamestnanosti Pedagogickí zamestnanci Kolektívne vyjednávanie a združovanie občanov Správne právo • BOZP	ZÁKONY III B – odvody a poistenie Sociálne a dôchodkové poistenie Nemocenské a zdravotné poistenie
ZÁKONY III C - sociálne Sociálne zákony a služby Sociálnoprávna ochrana detí	ZÁKONY IV - stavebné Stavebný zákon a súvisiace predpisy Architekti a inžinieri Stavebné výrobky Bývanie • pôda
ZÁKONY V A Rozpočtové pravidlá Štátna a verejná služba	ZÁKONY V B Školstvo • inšpekcie Financovanie Regionálny rozvoj Verejné práce • obce
ZÁKONY VI A Životné prostredie • ovzdušie Lesné hospodárstvo Integrovaná prevencia a kontrola znečistenia	Zákony VI B Odpadové a vodné hospodárstvo Prevencia priemyselných havárií Ochrana pred povodňami