Prelom
kalendárnych rokov predstavuje pre mzdové účtovníčky snáď najnáročnejšie
obdobie. Uvedené konštatovanie vyplýva zo skutočnosti, že okrem pravidelne sa
každý kalendárny mesiac opakujúcich činností, vzniká v kontexte
s ukončením jedného kalendárneho roka a začiatkom ďalšieho
kalendárneho roka celý rad ďalších povinností vyplývajúcich z príslušných
právnych predpisov. Predovšetkým sa jedná o náležitosti vzťahujúce sa na
styk zamestnávateľov so zamestnancami a rôznymi štátnymi a verejnými
inštitúciami v oblasti vykazovania, štatistiky a vyhotovovania
zákonmi ustanovených dokumentov. S akými povinnosťami je spojené obdobie
konca kalendárneho roka 2021 a začiatku roka 2022 pre zamestnávateľov?
ZAMESTNÁVATELIA VYSTUPUJÚ nielen v pozícii poskytovateľov mzdy
ale zároveň aj v pozícii účtovných jednotiek, platiteľov dane
z príjmov zo závislej činnosti, platiteľov poistného na zdravotné
poistenie a sociálne poistenie svojich zamestnancov. Vyššie spomínané
povinnosti je z tohto dôvodu nevyhnutné posudzovať v súčinnosti
s viacerými právnymi predpismi, pričom ide predovšetkým o zákon č. 595/2003 Z. z. o dani
z príjmov v z. n. p. (ďalej iba „ZDP“), zákon č. 431/2002 Z. z.
o účtovníctve v z. n. p. (ďalej iba „zákon o účtovníctve“),
zákon č. 311/2001 Z. z. ZP v z. n. p. (ďalej iba „ZP“), zákon č. 5/2004 Z.
z. o službách zamestnanosti v z. n. p. (ďaľej iba „zákon
o službách zamestnanosti“), zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom
poistení v z. n. p. (ďalej iba „zákon o zdravotnom poistení“), zákon
č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p. (ďalej iba „zákon
o sociálnom poistení“) ale aj napr. o zákon č. 152/1994 Z. z.
o sociálnom fonde v z. n. p. (ďalej iba „zákon o sociálnom
fonde“) alebo zákon č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach
v z. n. p..
PRELOM KALENDÁRNYCH ROKOV V KONTEXTE ZDP. Zamestnávateľ, ktorý
vypláca príjmy zo závislej činnosti a teda je platiteľom dane
z príjmov je v kontexte so zákonom o dani z príjmov viazaný
viacerými povinnosťami v súvislosti s uzatváraním zdaňovacieho
obdobia. Predovšetkým ide o ustanovenie § 39 spomínaného právneho predpisu
(mzdové listy, výplatné listiny, doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní,
potvrdenie o zaplatení dane podľa § 50 ZDP, prehľad o zrazených
a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti,
hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej
činnosti).
MZDOVÉ LISTY A VÝPLATNÉ LISTINY. Povinnosť zamestnávateľov, ktorí sú platiteľom dane
z príjmov viesť pre zamestnancov mzdové listy a výplatné listiny
vrátane ich rekapitulácie za každý kalendárny mesiac, ako aj za celé zdaňovacie
obdobie vyplýva na základe ustanovenia § 39 ods.1 ZDP.
Mzdový list predstavuje v rámci mzdového
účtovníctva najdôležitejší doklad. Z pohľadu účtovníctva ako takého je
základným účtovným dokladom pre správne zúčtovanie a vyplatenie príjmov
jednotlivým zamestnancom. Povinné náležitosti mzdového listu sú obsiahnuté
v rámci ustanovenia § 39 ods. 2 ZDP.
Príklad 1
Je potrebné
v mzdovom liste uvádzať aj mzdy, ktoré sú síce zaúčtované ale neboli
v skutočnosti zamestnancom vyplatené?
V mzdovom
liste sa v zmysle § 39 ods. 2 písm. f) bodu 2 ZDP uvádza úhrn vyplatených
zdaniteľných miezd za každý kalendárny mesiac bez ohľadu na skutočnosť či išlo
o peňažné alebo nepeňažné plnenie. To znamená, že úhrn zúčtovaných
zdaniteľných miezd, t. j. zúčtované ale nevyplatené mzdy v stanovenom
výplatnom termíne sa v mzdovom liste v príslušnom mesiaci neuvádzajú.
Možno tak
skonštatovať, že do úhrnu vyplatených zdaniteľných miezd za príslušný
kalendárny mesiac sa zahrnujú len príjmy vyplatené do konca nasledujúceho
kalendárneho mesiaca a do úhrnu vyplatených zdaniteľných miezd za
zdaňovacie obdobie sa zahrnujú len príjmy vyplatené zamestnancom do 31. januára
nasledujúceho roka. Takéto tvrdenie možno oprieť o nasledujúce
ustanovenia:
·
§ 129 ods. 1 ZP,
v zmysle ktorého je mzda splatná pozadu za mesačné obdobie, a to do
konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak v kolektívnej zmluve alebo
v pracovnej zmluve nebolo dohodnuté inak,
·
§ 4 ods. 3 ZDP,
v zmysle ktorého príjmy zo závislej činnosti plynúce najdlhšie do 31.
januára po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa dosiahli, sú súčasťou
základu dane za toto zdaňovacie obdobie.
Pre úplnosť je
nevyhnutné pripomenúť, že náležitosti mzdového listu uvedené v rámci § 39
ods. 2 písm. a) až d) ZDP sa neuvádzajú u osôb, na ktoré sa vzťahujú
osobitné spôsoby vykazovania údajov podľa § 267 zákona č. 73/1998 Z. z.
o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby,
Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej
polície v z. n. p.
V prípade
zamestnancov, ktorí poberajú len nepeňažné príjmy uvedené v § 5 ods. 3 ZDP
má zamestnávateľ na výber. Buď sa rozhodne viesť mzdové listy v zmysle štruktúry
ustanovenej prostredníctvom spomínaného § 39 ods. 2 ZDP alebo ak tak neurobí,
potom je povinný viesť evidenciu (zoznam) obsahujúcu meno a priezvisko
zamestnanca, a to aj predchádzajúce, jeho rodné číslo, adresu trvalého
pobytu, údaj o trvaní pracovnej činnosti a úhrn nepeňažných príjmov
uvedených v § 5 ods. 3 ZDP.
V súvislosti
s uvedenými evidenčnými povinnosťami treba poznamenať, že zamestnávateľ,
ktorý je platiteľom dane, je povinný za obdobie, za ktoré zamestnancovi
vyplácal zdaniteľný príjem, vystaviť potvrdenie o zdaniteľných
príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti z údajov uvedených
na mzdovom liste, prípadne v evidencii podľa § 39 ods. 4 ZDP, ktoré sú
rozhodujúce na výpočet základu dane, preddavkov na daň, dane, na priznanie
zamestnaneckej prémie a na priznanie daňového bonusu za príslušné
zdaňovacie obdobie, a doručiť zamestnancovi najneskôr do
a) 10. marca zdaňovacieho obdobia,
v ktorom sa podáva daňové priznanie, alebo
b) do 10. februára po skončení zdaňovacieho obdobia,
v ktorom alebo za ktoré zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vyplatil
príjem zo závislej činnosti zamestnancovi, ktorý žiada o vykonanie ročného
zúčtovania iného zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, ak
o vystavenie dokladu požiada najneskôr do 5. februára po skončení
zdaňovacieho obdobia.
Výplatné listiny - Aj keď povinné náležitosti výplatných listín
striktne neustanovuje žiadny právny predpis, v podstate sú identické ako
povinné náležitosti mzdového listu, ktoré predpisuje ustanovenie § 39 ods. 2
ZDP. Na základe ustanovenia § 130 ods. 5 ZP je zamestnávateľ pri vyúčtovaní
mzdy povinný zamestnancovi vydať doklad obsahujúci najmä údaje
o jednotlivých zložkách mzdy, o jednotlivých plneniach poskytovaných
v súvislosti so zamestnaním, o stave účtu konta pracovného času, ak
je zavedené konto pracovného času, o vykonaných zrážkach zo mzdy
a o celkovej cene práce. Tento doklad sa musí poskytnúť
v písomnej forme, ak sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodnú na jeho
poskytovaní formou elektronických prostriedkov.
Po zúčtovaní
a vyplatení mzdy za december 2021 by mala automaticky nasledovať kontrola
správnosti mzdových listov ako aj verifikácia údajov o vyplatenej
zdaniteľnej mzde vo vzťahu k skutočne vyplateným príjmom. V rámci
povinností v oblasti personálnej agendy na prelome rokov ďalej dochádza
k uzatvoreniu mzdových listov, zúčtovaniu jednotlivých položiek
v mzdových listoch zamestnancov a k následnej rekapitulácii za
celé zdaňovacie obdobie roku 2021.
VYHLÁSENIE NA ZDANENIE PRÍJMOV ZO
ZÁVISLEJ ČINNOSTI ZA ROK 2021. V princípe platí, že zamestnávateľ, ktorý je
platiteľom dane, prihliadne na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka
podľa § 11 ods. 2 písm. a) ZDP a na daňový bonus, ak zamestnanec podá
vyhlásenie, ktoré doručí zamestnávateľovi v listinnej podobe, ak sa
nedohodnú na jeho doručení elektronickými prostriedkami, o tom:
a) že
uplatňuje daňový bonus a že
spĺňa podmienky na jeho priznanie, prípadne kedy a ako sa zmenili,
b) že
súčasne za rovnaké zdaňovacie obdobie neuplatňuje nárok na nezdaniteľnú časť základu
dane na daňovníka podľa
§ 11 ods. 2 písm. a) ZDP a daňový bonus podľa § 33 spomínaného zákona
u iného zamestnávateľa a že právo na daňový bonus na tie isté osoby
súčasne za rovnaké zdaňovacie obdobie neuplatňuje iný daňovník,
c) či je
poberateľom dôchodku uvedeného
v § 11 ods. 6 ZDP.
Na prelome
kalendárnych rokov by teda každý zamestnávateľ mal skontrolovať či všetky
náležitosti spojené so spomínaným vyhlásením sú v poriadku a riadne
zdokladované resp. zamestnancami preukázané.
Tiež je treba u toho zamestnávateľa, u ktorého uplatňoval
nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka § 11 ods. 2 písm. a) ZDP
a daňový bonus skontrolovať v prípade, ak došlo v priebehu
zdaňovacieho obdobia k zmene zamestnávateľa, u ktorého zamestnanec
uplatňoval nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka podľa § 11 ods.
2 písm. a) ZDP alebo na daňový bonus, či zamestnanec túto skutočnosť potvrdil
podpisom vo vyhlásení podľa § 36 ods. 6 ZDP a to ku dňu, keď táto
skutočnosť nastala.
PRELOM KALENDÁRNYCH ROKOV V KONTEXTE SO ZP
Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely
Potreba výpočtu
priemerného zárobku na pracovnoprávne účely vyplýva z pracovnoprávnych
predpisov, v ktorých sa peňažné plnenie odvodzuje od priemerného zárobku.
Ide najmä o stanovenie výšky:
·
peňažnej náhrady
zamestnávateľa, ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby
u zamestnávateľa,
·
náhrady mzdy pri
okamžitom skončení pracovného pomeru zamestnancom,
·
náhrady mzdy pri
hromadnom prepúšťaní, ak zamestnávateľ poruší Zákonníkom práce ustanovené
povinnosti,
·
odstupného
v zmysle podmienok ustanovených v § 76 ZP,
·
odchodného
v zmysle podmienok ustanovených v § 76a ZP,
·
náhrady mzdy pri
neplatnom rozviazaní pracovného pomeru v zmysle § 79 ZP,
·
peňažnej náhrady pri
obmedzení zárobkovej činnosti po skončení pracovného pomeru podľa § 83a ZP,
·
náhrady za stratu času
podľa § 96b ZP,
·
náhrady mzdy za
dovolenku,
·
mzdového zvýhodnenia
za prácu vo sviatok a mzdového zvýhodnenia za prácu nadčas,
·
doplatku pri preradení
na výkon inej práce,
·
náhrady mzdy pri
prekážkach v práci,
·
náhrady škody
a pod.
Ak nie je možné
určiť priemerný zárobok, použije sa tzv. pravdepodobný zárobok.
Priemerný zárobok
je zamestnávateľ povinný zisťovať vždy:
– k prvému dňu kalendárneho štvrťroka (k 1.1., 1.4., 1.7., 1.10.)
a takto zistený priemerný zárobok používať počas celého kalendárneho
štvrťroka s výnimkou prípadov, keď sa priemerný zárobok musí zvýšiť na
minimálnu mzdu, resp. minimálny mzdový nárok, pokiaľ ich nedosahuje,
– zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na
výplatu v rozhodujúcom období a z doby odpracovanej v tomto období.
Rozhodujúcim
obdobím je pritom kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom
sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy
k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období
a používa sa počas celého štvrťroka, ak ZP neustanovuje inak.
Je nevyhnutné upozorniť na povinnosť
zamestnávateľa určiť priemerný zárobok na pracovnoprávne účely k 1.
januáru 2022 každému zamestnancovi a to ako pomer mzdy zúčtovanej zamestnancovi
na výplatu vo štvrtom štvrťroku 2021 a doby odpracovanej zamestnancom
v tomto štvrťroku. Takto určený priemerný zárobok zamestnanca však nemôže
byť nižší ako minimálna mzda, na ktorú by zamestnancovi vznikol nárok
v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla potreba priemerný zárobok
použiť.
Ak by sa tak
stalo, zamestnávateľ zvýši priemerný zárobok na sumu zodpovedajúcu tejto
minimálnej mzde. Ak u zamestnávateľa nie je odmeňovanie zamestnancov
dohodnuté v kolektívnej zmluve a priemerný zárobok zamestnanca je
nižší ako príslušný minimálny mzdový nárok podľa § 120 ods. 4 ZP, zvýši sa
priemerný zárobok na sumu zodpovedajúcu tomuto minimálnemu mzdovému nároku.
Koniec kalendárneho roka versus čerpanie dovolenky
Na základe
sutanovenia § 100 ZP vzniká zamestnancovi za podmienok ustanovených týmto
zákonom nárok na
a) dovolenku za kalendárny rok alebo jej pomernú časť,
b) dovolenku za odpracované dni,
c) dodatkovú dovolenku.
V zásade
určuje čerpanie dovolenky zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa
plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom zástupcov
zamestnancov tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku
a do konca kalendárneho roka. Pri určovaní dovolenky je potrebné
prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy
zamestnanca. Zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami
zamestnancov určiť hromadné čerpanie dovolenky, ak je to nevyhnutné
z prevádzkových dôvodov. Uvedené hromadné čerpanie dovolenky však nesmie
byť určené na viac ako dva týždne, ak ZP neustanovuje inak. Ak ide
o vážne prevádzkové dôvody, ktoré sa zamestnancom oznámia najmenej šesť
mesiacov vopred, môže byť hromadné čerpanie dovolenky určené na tri týždne.
V súvislosti
s povinnosťami zamestnávateľa v rámci personálnej agendy na prelome
kalendárnych rokov sú dôležité predovšetkým ustanovenia § 113 ZP, v zmysle
ktorých platí, že:
·
Ak si zamestnanec
nemôže vyčerpať dovolenku v kalendárnom roku preto, že zamestnávateľ neurčí jej
čerpanie, alebo pre prekážky v práci na strane zamestnanca, zamestnávateľ
je povinný poskytnúť zamestnancovi dovolenku tak, aby sa skončila najneskôr do
konca nasledujúceho kalendárneho roka.
·
Ak zamestnávateľ
neurčí zamestnancovi čerpanie dovolenky najneskôr do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka tak,
aby zamestnanec vyčerpal dovolenku do konca tohto kalendárneho roka, čerpanie
dovolenky si môže určiť zamestnanec. Toto čerpanie dovolenky je zamestnanec
povinný oznámiť zamestnávateľovi písomne, najmenej 30 dní vopred; uvedená
lehota môže byť so súhlasom zamestnávateľa skrátená.
Ak teda
zamestnanec nemal do 30. júna 2021 určené zamestnávateľom čerpanie dovolenky za
rok 2020 tak, aby ju vyčerpal do konca roka 2021, od 1. júla 2021 má
zamestnanec právo určiť si dni, kedy bude čerpať dovolenku sám. Zamestnávateľ
je naďalej zodpovedný za určenie čerpania dovolenky, ale súčasne je povinný
rešpektovať, kedy si zamestnanec čerpanie dovolenky určí.
- Ak
si zamestnankyňa (zamestnanec) nemôže vyčerpať dovolenku pre čerpanie
materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky ani do konca nasledujúceho kalendárneho
roka, nevyčerpanú dovolenku jej (mu) zamestnávateľ poskytne po skončení
materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky.
- Ak
si zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku, pretože bol uznaný za dočasne
pracovne neschopného pre chorobu alebo úraz, ani do konca nasledujúceho kalendárneho
roka, nevyčerpanú dovolenku mu zamestnávateľ poskytne po skončení dočasnej
pracovnej neschopnosti zamestnanca.
- Ak si zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku, pretože
bol dlhodobo uvoľnený na výkon verejnej funkcie alebo odborovej funkcie, nevyčerpanú dovolenku
mu zamestnávateľ poskytne po skončení výkonu verejnej funkcie alebo
odborovej funkcie.
S blížiacim
sa koncom kalendárneho roka 2021 musí zametnávateľ spracovať prehľad
čerpania dovoleniek každého zamestnanca, skontrolovať správnosť prípadného
krátenia dovolenky v súlade s § 109 ZP a určiť zostatok
nevyčerpanej dovolenky k 31. decembru 2021. Rovnako je nutné skontrolovať
aj skutočnosť, či do konca roku 2021 došlo k vyčerpaniu prípadnej
dovolenky ešte z roku 2020 v kontexte s ustanovením § 113 ods. 2
ZP.
Čo sa týka
problematiky náhrady mzdy v súvislosti s dovolenkou, v zásade
platí, že zamestnancovi patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného
zárobku za vyčerpanú dovolenku. Ďalej zamestnancovi patrí náhrada mzdy
v sume jeho priemerného zárobku len za časť dovolenky, ktorá presahuje
štyri týždne základnej výmery dovolenky, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani
do konca nasledujúceho kalendárneho roka.
Za nevyčerpané
štyri týždne základnej výmery dovolenky však nemôže byť zamestnancovi vyplatená
náhrada mzdy, s výnimkou, ak si túto dovolenku nemohol vyčerpať
z dôvodu skončenia pracovného pomeru.
ZAMESTNÁVANIE OBČANOV SO ZDRAVOTNÝM POSTIHNUTÍM. Zákon č.
5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v z. n. p. (ďalej iba „zákon
o službách zamestnanosti“) vo všeobecnosti ustanovuje povinnosti
zamestnávateľa v rámci § 62. V súvislosti s prelomom
kalendárnych rokov je nevyhnutné pripomenúť povinnosť zamestnávateľa pri
zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím, ktoré sú predmetom ustanovení §
63 až § 65b zákona o službách zamestnanosti.
Okrem iných povinností
v uvedenej súvislosti ustanovuje zákon o službách zamestnanosti
zamestnávateľom v zmysle § 63 ods. 1 písm. d) povinnosť zamestnávať občanov so
zdravotným postihnutím, ak zamestnáva najmenej 20 zamestnancov a ak úrad
v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedie občanov so zdravotným
postihnutím, v počte, ktorý predstavuje 3,2 % z celkového počtu jeho
zamestnancov.
Celkový počet zamestnancov na uvedené účely predstavuje priemerný
evidenčný počet zamestnancov vo fyzických osobách za kalendárny rok. Do celkového
počtu zamestnancov sa nezapočítavajú príslušníci Policajného zboru, príslušníci
Slovenskej informačnej služby, príslušníci Národného bezpečnostného úradu,
príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže, príslušníci Hasičského
a záchranného zboru, príslušníci Horskej záchrannej služby, colníci
a profesionálni vojaci, ktorí vykonávajú štátnu službu podľa osobitných
predpisov a zamestnanci, ktorí plnia úlohy zamestnávateľa
v zahraničí. Ďalej platí, že zistený počet občanov so zdravotným
postihnutím, ktorých je zamestnávateľ povinný zamestnávať, a skutočný
počet občanov so zdravotným postihnutím, ktorých zamestnávateľ zamestnáva, sa
zaokrúhľuje na celé čísla od 0,5 vrátane smerom nahor.
Potrebné je tiež uviesť, že taký zamestnávateľ, ktorý zamestnáva občana
uznaného za invalidného podľa § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení v z. n. p., ktorý má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný
stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vyšší ako 70 %, si na účely
plnenia povinného podielu zamestnávania zamestnancov so zdravotným postihnutím
započítava, ako keby zamestnával troch takýchto občanov.
Zamestnávateľ preukazuje plnenie povinného podielu počtu občanov so zdravotným
postihnutím na celkovom počte svojich zamestnancov za kalendárny rok 2021 do
31. marca 2022 na formulári predpísanom Ústredím práce, sociálnych vecí
a rodiny.
Zamestnávateľovi v prípade, ak nesplní svoju povinnosť zamestnávania
potrebného počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 63
zákona o službách zamestnanosti, umožňuje tento zákon uvedenú povinnosť
splniť aj tzv. „náhradnými spôsobmi“ a to konkrétne prostredníctvom buď:
a) zadávaním zákaziek podľa § 64
a § 64a zákona o službách zamestnanosti, alebo
b) finančným odvodom podľa
ustanovenia § 65 zákona o službách zamestnanosti.
Treba tiež poznamenať, že povinnosť zamestnávateľa zamestnávať povinný
podiel občanov so zdravotným postihnutím môže zamestnávateľ plniť aj vzájomnou
kombináciou plnenia povinností podľa § 63 ods.1 písm. d), § 64 alebo § 65
zákona o službách zamestnanosti – t. z. kombináciou zamestnávania takýchto
občanov, zadávaním zákaziek a finančným odvodom.
Zamestnávateľ, ktorý nezamestnáva určený povinný podiel počtu občanov so
zdravotným postihnutím na celkovom počte svojich zamestnancov podľa § 63 ods. 1
písm. d) zákona o službách zamestnanosti, je povinný najneskôr do
31. marca nasledujúceho kalendárneho roka odviesť na účet
úradu za každého občana, ktorý mu chýba do splnenia povinného podielu počtu
občanov so zdravotným postihnutím, odvod vo výške 0,9-násobku celkovej ceny práce
podľa § 49 ods. 4 spomínaného právneho predpisu vypočítanej z priemernej
mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok
kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, za ktorý zamestnávateľ
tento odvod odvádza. Výsledná suma vypočítaná podľa predchádzajúcej vety sa
zaokrúhľuje na euro nadol.
Ak úrad práce, sociálnych vecí a rodiny viedol v evidencii
uchádzačov o zamestnanie občanov so zdravotným postihnutím len časť
kalendárneho roka, vyššie spomínaný odvod sa znižuje o sumu, ktorá je
súčinom 0,3-násobku celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 zákona
o službách zamestnanosti vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca
v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho
roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, za ktorý zamestnávateľ odvod podľa §
65 ods. 1 spomínaného zákona odvádza, polovice počtu mesiacov, počas ktorých
úrad v evidencii uchádzačov o zamestnanie neviedol občanov so
zdravotným postihnutím počas kalendárneho roka, za ktorý zamestnávateľ neplnil
povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím a počtu občanov so
zdravotným postihnutím chýbajúcich do splnenia povinného podielu podľa § 63
ods. 1 písm. d) zákona o službách zamestnanosti.
PRELOM KALENDÁRNYCH ROKOV A PROBLEMATIKA
SOCIÁLNEHO FONDU. Sociálny fond je významným nástrojom realizácie sociálnej
politiky každého zamestnávateľa a jedným zo zdrojov jej financovania. Tvorba
a čerpanie sociálneho fondu je predmetom úpravy zákona č. 152/1994 Z. z.
o sociálnom fonde v z. n. p. (ďalej iba “zákon o sociálnom
fonde”). Tak tvorbu sociálneho fondu ako aj jeho čerpanie zákon
o sociálnom fonde v zmysle § 6 ods.1 ustanovuje viesť prostredníctvom
osobitného analytického účtu sociálneho fondu alebo prostredníctvom osobitného
účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. Uvedený princíp je
v súlade s problematikou účtovania tvorby a čerpania sociálneho
fondu v zmysle prislúchajúcich účtovných predpisov. V každom prípade
je potrebné zabezpečiť, aby zvolený spôsob účtovania sociálneho fondu napr. na
samostatných analytických účtoch zamestnávateľa zabezpečil prehľad
o prídeloch a čerpaní sociálneho fondu na účtovné ale aj daňové
účely.
Viac nájdete v mesačníku
Práce a mzdy bez chýb, pokút a penále 12/2021.
Podľa § 33 ods. 1 zákona č.595/2003 Z.z.
o dani z príjmov v z.n.p. môže daňovník, ktorý v príslušnom
zdaňovacom období splnil podmienky na priznanie daňového bonusu uplatniť
pri výpočte svojej daňovej povinnosti daňový bonus na každé vyživované
dieťa žijúce v domácnosti s daňovníkom, pričom o túto sumu sa mu
znižuje daň. Kto a za akých podmienok si môže uplaťníť daňový bonus?
Daňovník, ktorý v zdaňovacom období dosiahol
zdaniteľné príjmy podľa § 5 ZDP aspoň vo výške 6-násobku minimálnej
mzdy alebo ktorý dosiahol zdaniteľné príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2
ZDP aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy a vykázal základ dane
(čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, si
môže uplatniť daňový bonus na každé vyživované dieťa žijúce
v domácnosti s daňovníkom, pričom prechodný pobyt dieťaťa mimo
domácnosti nemá vplyv na uplatnenie tohto daňového bonusu.
Vzhľadom na zákon č. 416/2020 Z. z.,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon o dani z príjmov, ktorým sa
v § 33 v nadväznosti na § 52zzj ZDP s účinnosťou
od 1. júla 2021 a v § 52zzk spomínaného zákona
s účinnosťouod 1. januára 2022 podmienky uplatnenia nároku na daňový
bonus upravili.
Ďalej treba spomenúť aj súvislosť na zákon č
257/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon
č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky
v z.n.p. a ktorým sa mení a dopĺňa zákon
č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p.
(ďalej len „zákon č. 257/2021 Z. z.“). V článku
II zákona č. 257/2021 Z. z., sa s účinnosťou
od 1. augusta 2021 tiež menilo prechodné ustanovenie § 52zzj ods. 2
písm. c) ZDP a s účinnosťou od 1. januára 2022 aj
ustanovenie § 33 ods. 1 písm. c) ZDP.
Definície
základných pojmov
Za účelom
správneho pochopenia uvedenej problematiky je úvodom vhodné uviesť definície
niektorých pojmov, ktoré sú pre tieto účely zásadné.
Príjem
– je podľa § 2
písm. c) ZDP peňažné plnenie a nepeňažné plnenie dosiahnuté aj
zámenou, ocenené cenami bežne používanými v mieste a v čase
plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery
opotrebenia predmetného plnenia, ak spomínaný zákon neustanovuje inak.
Zdaniteľný
príjem – je podľa § 2
písm. h) ZDP príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený
od dane podľa spomínaného zákona alebo medzinárodnej zmluvy.
Základ
dane – je podľa § 2
písm. j) ZDP rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové
výdavky pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov
a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období. Je teda zrejmé,
že základom dane je vždy suma vyššia ako nula.
- Minimálna mzda – podľa
§ 119 ods.1 Zákonníka práce mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda
ustanovená zákonom č.663/2007 Z.z. o minimálnej mzde v z.n.p. (ďalej
iba „zákon o minimálnej mzde“). Od 1. januára 2021 je:
a) suma mesačnej minimálnej mzdy
na 623 eur,
b) suma minimálnej mzdy
za každú hodinu odpracovanú zamestnancom na 3,580 eura.
- Vyživované dieťa – podľa
§ 33 ods.2 ZDP za vyživované dieťa daňovníka, a to vlastné,
osvojené, dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť
rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu a dieťa druhého
z manželov sa považuje nezaopatrené dieťa podľa zákona č. 600/2003
Z.z. o prídavku na dieťa v z.n.p.. Za vyživované dieťa
daňovníka sa považuje aj plnoleté nezaopatrené dieťa podľa § 2 ods. 1
písm. d) tretí bod zákona č. 600/2003 Z. z..
- Nezaopatrené dieťa – podľa
§ 3 zákona o prídavku na dieťa je dieťa do skončenia
povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku, ak sa
sústavne pripravuje na povolanie štúdiom, alebo sa nemôže sústavne
pripravovať na povolanie štúdiom alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre
chorobu alebo úraz. Čo je sústavnou prípravou dieťaťa na povolanie je
pritom vymedzené v rámci ustanovenia § 4 zákona o prídavku
na dieťa. Nezaopatreným dieťaťom je aj dieťa uvedené v § 3 ods.2
spomínaného zákona.
- Zárobková činnosť –
podľa zákona o prídavku na dieťa je činnosť, ktorá zakladá nárok
na príjem zdaňovaný podľa § 5 a § 6 ods.1, 2 a 5 ZDP.
- Domácnosť – podľa
§ 115 ObčZ tvoria domácnosť fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú
a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby.
Podmienky
uplatnenia nároku na daňový bonus
• Legislatívnaúprava
od 1. júla 2021 do 31. júla 2021
Od 1.
júla 2021 do 31. júla 2021 pri uplatnení daňového bonusu postupuje
daňovník podľa § 52zzj ods. 2 a 3 a § 33 ods. 2 až 10
ZDP.V súlade s § 52zzj ods. 2 ZDP v znení účinnom
do 31. júla 2021, daňovník, ktorý v zdaňovacom období dosiahol
zdaniteľné príjmy podľa § 5 ZDP aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy
alebo ktorý dosiahol zdaniteľné príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP aspoň
vo výške 6-násobku minimálnej mzdy a vykázal základ dane (čiastkový základ
dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, si môže uplatniť
daňový bonus na každé vyživované dieťa žijúce v domácnosti
s daňovníkom, pričom prechodný pobyt dieťaťa mimo domácnosti nemá vplyv
na uplatnenie tohto daňového bonusu. Suma daňového bonusu, o ktorú sa
znižuje daň, je
a) 22,17 € mesačne
(v súlade s § 52zd ods. 7 ZDP suma platná na rok 2021 je
23,22 €),
b) dvojnásobok sumy podľa písmena
a) mesačne, ak vyživované dieťa nedovŕšilo šesť rokov veku, a to
poslednýkrát za kalendárny mesiac, v ktorom vyživované dieťa dovŕši
šesť rokov veku, alebo
c) 1,7-násobok sumy podľa písmena
a) mesačne, ak vyživované dieťa dovŕšilo šesť rokov veku a nedovŕšilo 15
rokov veku, a to poslednýkrát za kalendárny mesiac, v ktorom
vyživované dieťa dovŕši 15 rokov veku.
• Legislatívnaúprava
od 1. augusta 2021 do 31. decembra 2021
Počnúc
1. augustom 2021 do konca roka 2021 postupuje pri uplatnení daňového
bonusu daňovník podľa § 52zzj ods. 2 a 3a § 33 ods. 2 až 10 ZDP.
V súlade s § 52zzj ods. 2 ZDP v znení účinnom
od 1. augusta 2021 suma daňového bonusu, o ktorú sa znižuje daň,
predstavuje
a) 22,17 € mesačne
(v súlade s § 52zd ods. 7 ZDP suma platná na rok 2021
predstavuje 23,22 €),
b) dvojnásobok sumy podľa písmena
a) mesačne, ak vyživované dieťa nedovŕšilo šesť rokov veku,a to poslednýkrát
za kalendárny mesiac, v ktorom vyživované dieťa dovŕši šesť rokov
veku, alebo
c) 1,7-násobok sumy podľa písmena
a) mesačne, ak vyživované dieťa dovŕšilo šesť rokov veku a nedovŕšilo15
rokov veku, a to poslednýkrát za kalendárny mesiac, v ktorom
vyživované dieťa dovŕši 15 rokov veku; to však neplatí, ak sa
na vyživované dieťa poskytuje dotácia na podporu výchovy
k stravovacím návykom dieťaťa.
V súlade
s § 52zzj ods. 3 ZDP, nárok na daňový bonus podľa § 52zzj
ods. 2 ZDP si daňovník môže uplatniť prvýkrát za kalendárny mesiac júl
2021 a poslednýkrát za kalendárny mesiac december 2021.
Prehľad
súm súvisiacich s uplatnením daňového bonusu za zdaňovacie obdobie
2021 v €
|
1. 1. – 30. 6. 2021
|
1. 7. – 31. 12. 2021
|
Minimálna
mzda
|
623,00 eur
|
623,00 eur
|
Polovica
minimálnej mzdy
|
311,50 eur
|
311,50 eur
|
6-násobok
minimálnej mzdy
|
3 738,00 eur
|
3 738,00 eur
|
Suma
daňového bonusu na vyživované dieťa do šiestich rokov veku
|
46,44 eur
|
46,44 eur
|
Suma
daňového bonusu na vyživované dieťa nad šesť rokov veku do pätnásť
rokov veku
|
23,22 eur
|
39,47 eur*
|
Suma
daňového bonusu na vyživované dieťa nad pätnásť rokov veku
do dvadsaťpäť rokov veku
|
23,22 eur
|
23,22 eur
|
*)
Daňovník vyživujúci dieťa vo veku od 6 do 15 rokov má možnosť
rozhodnúť sa, či bude za mesiace august až december 2021 poberať daňový
bonus v sume 39,47 € mesačne alebo bude uplatňovať dotáciu
na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa podľa § 4 ods.
3 písm. c) zákona č. 544/2010 Z. z. o dotáciách
v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR
v z.n.p. (ďalej len „zákon o dotáciách“), pričom ak sa na dieťa
v uvádzaných mesiacoch poskytuje predmetná dotácia, daňovníkovi nárok
na daňový bonus zanikne.
• Legislatívna
úprava od 1. januára 2022
V súlade
s § 33 ods. 1 ZDP v znení účinnom od 1. 1. 2022, daňovník,
ktorý v zdaňovacom období dosiahol zdaniteľné príjmy podľa § 5 ZDP
aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy alebo ktorý dosiahol zdaniteľné príjmy
podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy
a vykázal základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa
§ 6 ods. 1 a 2 ZDP, si môže uplatniť daňový bonus na každé
vyživované dieťa žijúce v domácnosti s daňovníkom, pričom prechodný
pobyt dieťaťa mimo domácnosti nemá vplyv na uplatnenie tohto daňového
bonusu. Suma daňového bonusu, o ktorú sa znižuje daň, je
a)
22,17 € mesačne (aj pre sumu platnú na rok 2022 sa uplatní
§ 52zd ods. 7 ZDP),
b)
dvojnásobok sumy podľa písmena a) mesačne, ak vyživované dieťa nedovŕšilo šesť
rokov veku, a to poslednýkrát za kalendárny mesiac, v ktorom
vyživované dieťa dovŕši šesť rokov veku alebo
c)
1,85-násobok sumy podľa písmena a) mesačne, ak vyživované dieťa dovŕšilo šesť
rokov veku a nedovŕšilo 15 rokov veku, a to poslednýkrát
za kalendárny mesiac, v ktorom vyživované dieťa dovŕši 15 rokov veku;
to však neplatí, ak sa na vyživované dieťa poskytuje dotácia
na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa podľa osobitného
predpisu [§ 4 ods. 3 písm. c) zákona o dotáciách].
Daňovník vyživujúci dieťa vo veku od 6 do 15
rokov má možnosť rozhodnúť sa, či bude poberať daňový bonus podľa § 33
ods. 1 písm. c) ZDP alebo bude uplatňovať dotáciu na podporu výchovy
k stravovacím návykom dieťaťa podľa § 4 ods. 3 písm. c) zákona
o dotáciách, pričom ak sa na dieťa poskytuje predmetná dotácia,
daňovníkovi nárok na daňový bonus zanikne.
V súlade s § 52zzk ZDP nárok na daňový
bonus podľa § 33 ods. 1 v znení účinnom od 1. 1. 2022 si
daňovník môže uplatniť prvýkrát za kalendárny mesiac január 2022.
Vyživované dieťa na účely uplatnenia daňového bonusu
Za vyživované dieťa sa v súlade s § 33
ods. 2 ZDP považuje nezaopatrené dieťa podľa § 3 zákona
č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa
a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z.
o sociálnom poistení v z.n.p. (ďalej len „zákon o prídavku
na dieťa“), a to vlastné, osvojené, dieťa prevzatédo starostlivosti
nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného
orgánu a dieťa druhéhoz manželov. Za vyživované dieťa daňovníka sa
považuje aj plnoleté nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu[§ 2 ods.
1 písm. d) tretí bod zákona o prídavku na dieťa]. V súlade
s § 2 ods. 1 písm. d) tretí bod zákona o prídavkuna dieťa,
ide o plnoleté nezaopatrené dieťa, ak do dosiahnutia plnoletosti bolo
zverenédo starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov.
Nezaopatrené dieťa
V súlade so zákonom o prídavku na dieťa
nezaopatrené dieťa je dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky,
najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje
na povolanie štúdiom alebo sa nemôže sústavnepripravovať na povolanie
štúdiom, alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz.
Nezaopatrenýmdieťaťom podľa zákona o prídavku na dieťa je aj dieťa,
ktoré je oslobodené od povinnosti dochádzať do školyalebo dieťa,
ktoré sa vzdeláva v základnej škole pre žiakov so zdravotným znevýhodnením
alebo je neschopné sasústavne pripravovať na povolanie alebo vykonávať
zárobkovú činnosť pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, najdlhšie
do dosiahnutia plnoletosti.
Príklad 1
Môže si daňovník za mesiac júl 2021 uplatniť
daňový bonus na dieťa, ktoré dňa 1.júla 2021 dovŕšilo 25 rokov vekua
sústavne sa pripravuje na budúce povolanie štúdiom?
Nárok na priznanie daňového bonusu preukazuje
daňovník zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane v súlade
s § 37 ods. 2 a 3 ZDP, pričompodľa § 33 tohto zákonasa
sledujú podmienky vždy k prvému dňu v mesiaci. Dieťa dňom 25.
narodenín sa stáva dieťaťomdvadsaťpäťročným, a preto k prvému dňu
v mesiaci júl 2021 nie je dieťaťom vo veku do 25 rokov. V súlade
s § 15ods. 2 zákona o prídavku na dieťa, nárok
na prídavok na dieťa zaniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca,
ktorýnasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom nezaopatrené dieťa
dovŕšilo 25 rokov veku alebo získalovysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.
Znamená to, ak daňovníkovi za mesiac júl 2021 vzniká nárok na prídavokna
toto dieťa, vzniká mu za tento mesiac aj nárok na daňový bonus.
Na základe § 3 ods. 3 zákona o prídavku
na dieťa nezaopatreným dieťaťom však nie je dieťa, ktorému vznikol nárok
na invalidný dôchodok, a to od prvého dňa kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo vydané
rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku, alebo ktoré získalo
vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.
Sústavnou prípravou dieťaťa na povolanie
podľa zákona o prídavku na dieťa je štúdium,
ktoré sa organizujena strednej škole dennou formou alebo sa uskutočňuje
na vysokej školedennou formou. Zákon o prídavku na dieťa
v ustanovených prípadoch vymedzuje za sústavnú prípravu dieťaťana
povolanie aj iné obdobie, napr. tzv. obdobie prázdnin. Ide napr. o nasledovné
prípady:
- dieťa ukončí
štúdium na strednej škole v júni 2021 a od 1. 7. 2021 sa
zamestná;
Sústavnou prípravou dieťaťa na povolanie je aj
obdobie bezprostredne nadväzujúce na skončenie štúdiana strednej škole,
najdlhšie do konca školského roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium
na strednej škole, t.j. aj obdobie od 1. 7. 2021 do 31. 8. 2021.
Daňovník teda má nárok na daňový bonus aj za mesiace júl
a august 2021).
- dieťa ukončí
štúdium na strednej škole v júni 2021 a na vysokú školu sa
zapíše dňa 10. 10. 2021;
Sústavnou prípravou dieťaťa na povolanie je obdobie
od júna do augusta 2021, ale aj obdobie od konca školského roka,
v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole,do zápisu
na vysokú školu vykonaného najneskôr v októbri bežného roka,
v ktorom dieťa skončilo štúdiumna strednej škole, t.j. obdobie
od septembrado októbra 2021. Daňovník teda má nárok na daňový bonus
aj za mesiace júl až október 2021.
- dieťa ukončí
štúdium na strednej škole maturitnou skúškou vykonanou v opravnom
termíne dňa 9. 9. 2021;
Sústavnou prípravou dieťaťa na povolanie je aj
obdobie po skončení posledného ročníka strednej školydo vykonania skúšky
podľa osobitného predpisu, najdlhšie do konca školského roka,
v ktorom dieťa maloskončiť štúdium na strednej škole, t.j. do 31.
8. 2021.Daňovník tak od septembra 2021 nemá nárok na daňový bonus.
- dieťa ukončí
inžinierske štúdium na vysokej škole vykonaním štátnych skúšok
v opravnom termíne 14. 11. 2021;
Vysokoškolské štúdium trvá do skončenia štúdia
v súlade s § 65 a 66 zákona o vysokých školách. V súlade
s § 66 ods. 1 a 2 zákona o vysokých školách, dňom skončenia
štúdiav prípade neskončenia štúdia v termíne určenom podľa § 65 ods.
2 zákona o vysokých školách, je koniec akademického roka, v ktorom
mal študent skončiť vysokoškolské štúdium, t.j. do 31. 8. 2021. Ak by však
vysoká škola dieťa zapísala do ďalšieho ročníka štúdia na vysokej
škole, t.j. dieťa by sa naďalej sústavne pripravovalo na povolanie štúdiom
aj v akademickom roku 2021/2022, potom by rodičovi tohto dieťaťa vznikol
nárok na daňový bonus aj od septembra 2021.
- dieťa ukončí
vysokoškolské štúdium prvého stupňa v máji 2021
a na vysokoškolské štúdium prvého stupňa (inýodbor) sa zapíše 25. 8.
2021;
Obdobie po skončení vysokoškolského štúdia prvého
stupňa do zápisu na vysokoškolské štúdium prvého stupňa, zákon
o prídavku na dieťa neustanovuje za sústavnú prípravu dieťaťa
na povolanie, preto rodičovi tohto dieťaťa nárok na daňový bonus
od júna 2021 nevzniká.
- dieťa
ukončilo štúdium na strednej škole maturitnou skúškou 20. 5. 2020
a dňa 1. 7. 2020 sa zamestnalo. O rok neskôr, t.j. v máji 2021
je dieťa prijaté na denné vysokoškolské štúdium, pričom zápis
na vysokoškolské štúdium sa uskutoční pred začiatkom akademického roka
v júli 2021;
Sústavnou prípravou dieťaťa na povolanie je obdobie od júna
do augusta 2020, a preto rodičovi za ustanovených podmienok
vznikol nárok na daňový bonus do konca augusta 2020. Ak sa dieťa
v júli 2021 zapíše na vysokoškolské štúdium dennou formou, rodičovi
za ustanovených podmienok vzniká nárok na daňový bonus od septembra
2021. Uvedené platí v súlade s § 4 ods. 3 zákona o prídavku
na dieťa, kde je ustanovené, ak sa zápis na vysokoškolské štúdium
uskutoční pred začiatkom akademického roka, v ktorom sa má začať štúdium,
sústavná príprava dieťaťana povolanie sa začína najskôr prvým dňom akademického
roka, t.j. v danom prípade od 1. 9. 2021.
- dieťa ukončí
vysokoškolské štúdium druhého stupňa dňa 20. 5. 2021
a na vysokoškolské štúdium prvého stupňa sa zapíše 25. 8. 2021;
Dieťa, ktoré získalo vysokoškolské vzdelanie druhého
stupňa sa v súlade s § 3 ods. 3 písm. b) zákona
o prídavku na dieťa nepovažuje za nezaopatrené, preto obdobie
sústavnej prípravy na povolanie od júna 2021 zaniká. Rodič dieťaťa
od júna 2021 teda nemá nárok na daňový bonus.
- dieťa napr.
dňa 10. 2. 2021 zanechá vysokoškolské štúdium. Vysokej škole bolo písomné
vyhlásenie o zanechaní štúdia doručené dňa 3. 3. 2021;
Okrem riadneho skončenia vysokoškolského štúdia sa
vysokoškolské štúdium skončí inak, napr. zanechaním štúdia, pričom dňom
skončenia štúdia pri zanechaní štúdia je deň, keď bolo vysokej škole doručené
písomné vyhlásenie študenta o zanechaní štúdia, t.j. obdobie sústavnej
prípravy na povolanie zaniká od apríla 2021. Rodič dieťaťa
od apríla 2021 teda nemá nárok na daňový bonus.
Sústavnou prípravou dieťaťa na povolanie podľa zákona
o prídavku na dieťa je aj:
- obdobie,
v ktorom dieťa opakuje ročníky štúdia,
- iné
štúdium alebo výučba,ak sú svojím rozsahom a úrovňou podľa rozhodnutia
Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR postavené na úroveň
štúdia na školách v SR.
Sústavnou prípravou dieťaťa na povolanie podľa zákona
o prídavku na dieťa však nie je príprava profesionálneho vojaka
v prípravnej štátnej službe na výkon dočasnej štátnej služby podľa
osobitného predpisu, príprava policajta v prípravnej štátnej službe
na výkon stálej štátnej služby podľa osobitného predpisu, príprava colníka
v prípravnej štátnej službe na výkon stálej štátnej služby podľa
osobitného predpisu a príprava príslušníka Hasičskéhoa záchranného zboru
v prípravnej štátnej službe na výkon stálej štátnej služby podľa
osobitného predpisu.
Vlastné dieťa
Určenie rodičovstva ustanovuje zákon
č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v z.n.p. (ďalej len „zákon
o rodine“). Matkou dieťaťa je žena, ktorá dieťa porodila a otcovstvo
sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v zákone
o rodine súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.
Príklad 2
Daňovník žije s družkou v jednej
domácnosti, ktorej sa v auguste 2021 narodil syn. Otcom tohto dieťaťa je
daňovník žijúci s družkou, t.j. druh. Považuje sa toto dieťa
u daňovníka (druha) za vyživované?
Keďže ide o vlastné dieťa daňovníka (druha), toto
dieťa sa v súlade s § 33 ods. 2 ZDP považuje za vyživované.
Osvojené dieťa daňovníka
V súlade s ustanoveniami § 97 až 109 zákona
o rodine súd o osvojení rozhoduje na návrh osvojiteľa,
pričompred rozhodnutím súdu o osvojení musí byť maloleté dieťa najmenej
po dobu deviatich mesiacov v starostlivostibudúceho osvojiteľa.
Budúci osvojiteľ nahrádza dieťaťu starostlivosť rodičov, preto ak splní aj
ostatné podmienky ustanovené v zákone o dani z príjmov, nárok
na daňový bonus budúcemu osvojiteľovi vzniká aj za mesiace,
v ktorých mu súd zverildieťa do predosvojiteľskej starostlivosti.
Dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej
starostlivosť rodičov
na základe rozhodnutia príslušného orgánu
V súlade s ustanovením § 44 ods. 3 zákona
o rodine náhradnou starostlivosťou je zverenie maloletého dieťaťado
osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len „náhradná
osobná starostlivosť“), pestúnska starostlivosť a ústavná starostlivosť.
V súlade s ustanoveniami zákona o rodine náhradná osobná
starostlivosťa pestúnska starostlivosť zaniká okrem iného dosiahnutím plnoletosti
dieťaťa. V súlade s § 33 ods. 2 ZDP za vyživované dieťa
daňovníka sa považuje aj plnoleté nezaopatrené dieťa podľa § 2 ods. 1
písm. d) tretieho bodu zákona o prídavku na dieťa, pričom ide
o plnoleté nezaopatrené dieťa, ak do dosiahnutia plnoletosti bolo
zverenédo starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov.
V súlade s § 2 písm. c) zákona
č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej
starostlivosti o dieťa v z.n.p., náhradnou starostlivosťou
o dieťa je poručníctvo, ak sa poručník osobne stará o dieťa; to neplatí,
ak sa poručník osobne stará o dieťa, ktorého rodičia nie sú plnoletí.
V súlade s ustanoveniami zákona o rodine môže súd
v niektorých prípadoch ustanoviť maloletému dieťaťu poručníka, ktorý bude
zabezpečovať jehovýchovu, zastupovať ho a spravovať jeho majetok. Poručník
nie vždy je povinný osobne sa starať o maloleté dieťa, t.j. ak sa poručník
o dieťa osobne nestará, potom sa dieťa vo vzťahu k poručníkovi
nepovažuje za vyživované. Ak sa poručník o maloleté dieťa osobne
stará, t.j. počas tohto obdobia poručník nahrádza dieťaťu starostlivosť
rodičov, potom dieťa vo vzťahu k poručníkovi sa považuje
za vyživované. Poručník po splnení aj ďalších ustanovených podmienok
si môže uplatniť na takéto dieťa daňový bonus.
Pokiaľ súd zverí dieťa do ústavnej starostlivosti
detského domova a starostlivosť tomuto dieťaťu poskytuje profesionálny
rodič (zamestnanec detského domova), potom profesionálny rodič si
na takéto dieťa nemôže daňový bonus uplatniť, a to ani vtedy, ak táto
ústavná starostlivosť sa vykonáva v domácom prostredí zamestnanca detského
domova. Dieťa nie je zverené do osobnej starostlivosti profesionálneho
rodiča, a preto takéto dieťa nie je možné u profesionálneho rodiča
považovať za vyživované.
Dieťa druhého z manželov
Zákon o dani z príjmov ustanovuje, že aj dieťa
druhého z manželov sa považuje za vyživované dieťa, ide napr.
o vlastné dieťa len jedného z manželov, osvojené dieťa len jedným
z manželov.
Príklad 3
Počnúc rokom 2021 druh a družka žijú
v jednej domácnosti a spoločne vyživujú dve deti (jedno dieťa je
družkine a druhé dieťa je druhovo). Družka si uplatňuje daňový bonus
na vlastné dieťa a druh si uplatňuje daňový bonusna vlastné dieťa.
V apríli 2021 sa zosobášili. Môžu si od mája naďalej uplatňovať
daňový bonus osobitnena svoje vlastné dieťa?
V súlade s § 33 ods. 2 ZDP sa dieťa druhého
z manželov považuje za vyživované dieťa, a preto uzavretím
sobášamanželkino dieťa sa vo vzťahu k jej manželovi považuje
za dieťaťa druhého z manželov a rovnako manželovodieťaťa sa vo
vzťahu k jeho manželke považuje za dieťa druhého z manželov. Ak
deti vyživujúv domácnosti viacerí daňovníci, môže si daňový bonus uplatniť len
jeden z nich, a to na všetky deti. Znamená to, že od mája
2021, po splnení všetkých ustanovených podmienok, nárok
na daňovýbonus na obidve deti si môže uplatniť len jeden
z manželov.
Viac nájdete
v mesačníku Dane a účtovníctvo bez chýb, pokút a penále 12/2021.