T�MY ��SLA

�TUDENTI A PODNIKANIE

Pre �tudenta je zalo�enie �ivnosti jednoduch�m a r�chlym sp�sobom ako si za�a� zar�ba� popri �kole. Do ve�kej miery sa na �tudentsk� �ivnos� vz�ahuj� rovnak� pravidl� ako na ostatn�ch �ivnostn�kov resp. SZ�O. Ak� �ivnosti naj�astej�ie prev�dzkuj� �tudenti stredn�ch a vysok�ch �k�l?

Pod�a � 6 ods. 1 z�kona �. 455/1991 Zb. o �ivnostenskom podnikan� (�alej iba ��ivnostensk� z�kon�) sa za v�eobecn� podmienky prev�dzkovania �ivnosti fyzick�mi osobami ustanoven�:

a)  dosiahnutie veku 18 rokov,

b)  sp�sobilos� na pr�vne �kony,

c)  bez�honnos�,

ak �ivnostensk� z�kon neustanovuje inak. Uveden� pripad� v �vahu pri splnen� po�iadaviek na odborn� alebo in� sp�sobilos� pod�a druhu podnikania (u remeseln�ch a viazan�ch �ivnost�).

�tudenti vy���ch ro�n�kov strednej �koly, pr�padne �tudenti vysok�ch �k�l v�ak naj�astej�ie prev�dzkuj� vo�n� �ivnosti. Ide o �ivnost� v oblasti fotenia, IT slu�ieb, marketingu, tvorby grafick�ch n�vrhov a pod.

Ak �tudent hodl� prev�dzkova� �ivnos�, je povinn� to ohl�si� �ivnostensk�mu �radu

miestne pr�slu�n�mu pod�a jeho bydliska. �tudent v ohl�sen� uvedie:

a)  meno a priezvisko, akademick� titul, bydlisko (�alej len �osobn� �daje"), rodn� priezvisko, �t�tnu pr�slu�nos�, miesto narodenia, pohlavie, rodn� ��slo a �daj, �i jej s�d alebo spr�vny org�n ulo�il z�kaz �innosti t�kaj�ci sa prev�dzkovania �ivnosti,

b)  obchodn� meno,

c)  predmet podnikania,

d)  identifika�n� ��slo organiz�cie (�alej len �identifika�n� ��slo"), ak bolo pridelen�,

e)  miesto podnikania,

f)  adresy prev�dzkarn�, ak s� zriaden�,

g)  dobu podnikania, ak zam���a prev�dzkova� �ivnos� po dobu ur�it�,

h)  de� za�atia �ivnosti, ak zam���a prev�dzkova� �ivnos� neskor��m d�om ako d�om ohl�senia.Ak �tudent uv�dza v ohl�sen� viacero predmetov podnikania, uvedie na prvom mieste ten predmet podnikania, ktor� pova�uje za hlavn�.

Pri ohlasovacej remeselnej �ivnosti alebo viazanej �ivnosti mus� �tudent preuk�za� odborn� sp�sobilos� alebo odborn� sp�sobilos� jej zodpovedn�ho z�stupcu. Takisto mus� preuk�za� opr�vnenie u��va� nehnute�nos�, ktor� uviedol ako miesto podnikania, ak adresa miesta podnikania je odli�n� od miesta bydliska.

Ak �ivnostensk� �rad zist�, �e ohl�senie m� n�le�itosti pod�a � 45, � 45a ods. 1 a� 4 a � 46 �ivnostensk�ho z�kona a �tudent (podnikate�) sp��a podmienky ustanoven� t�mto z�konom, vyd� osved�enie o �ivnostenskom opr�vnen� najnesk�r do troch pracovn�ch dn� odo d�a, ke� mu ohl�senie �ivnosti a v�pisy z registra trestov boli doru�en�.

V zmysle � 66ba ods. 3 �ivnostensk�ho z�kona jednotn� kontaktn� miesto prij�ma od fyzick�ch os�b uch�dzaj�cich sa o opr�vnenie prev�dzkova� �ivnos� alebo o opr�vnenie na podnikanie na z�klade in�ho ako �ivnostensk�ho opr�vnenia

a)  ohl�senia �ivnosti pod�a spom�nan�ho z�kona,

b)  �daje a doklady vr�tane spr�vnych poplatkov, ktor� s� vy�adovan� pod�a osobitn�ch z�konov na ��ely predlo�enia �iadosti o opr�vnenie na podnikanie na z�klade in�ho ako �ivnostensk�ho opr�vnenia pod�a osobitn�ch z�konov alebo na ��ely z�skania in�ho dokladu, ktor� sa vy�aduje pod�a osobitn�ho predpisu, najnesk�r ku d�u za�atia prev�dzkovania �ivnosti alebo inej podnikate�skej �innosti,

c)  �daje potrebn� na registr�ciu a ozn�menia da�ovn�ka pod�a osobitn�ho predpisu,

d)  �daje potrebn� na prihl�senia sa do syst�mu povinn�ho zdravotn�ho poistenia a ozn�menie zmeny platite�a poistn�ho na ��ely zdravotn�ho poistenia,

e)  �daje a doklady vr�tane s�dnych poplatkov, vy�adovan� pod�a osobitn�ho z�kona na ��ely z�pisu �dajov do obchodn�ho registra,

f)  �daje potrebn� na vy�iadanie v�pisu z registra trestov.

Z uveden�ho teda vypl�va, �e je potrebn� ma� k dispoz�cii len doklad toto�nosti (ob�iansky preukaz), peniaze na �hradu spr�vneho poplatku vo v��ke 5 eur za ka�d� vo�n� �ivnos� a 15 eur za ka�d� remeseln� alebo viazan� �ivnos� (v minulosti bolo potrebn� na �ivnostensk� �rad d�js� aj s v�pisom z registra trestov, ten v�ak u� dnes nie je potrebn� � �rad si ho zabezpe�� s�m. Do troch pracovn�ch dn� odo d�a, ke� mu ohl�senie �ivnosti a v�pis z registra trestov bud� doru�en�, �ivnostensk� �rad vyd� osved�enie o �ivnostenskom opr�vnen� a pridel� identifika�n� ��slo organiz�cie (I�O).

Ohl�si� �ivnos� v�ak m��e �tudent aj elektronicky, prostredn�ctvom port�lu www.slovensko.sk, kde vypln� tie� formul�r na ohl�senie �ivnosti a cel� �iados� spolu s pr�padn�mi pr�lohami podp�e kvalifikovan�m elektronick�m podpisom. Pri elektronickom ohl�sen� �ivnosti sa za vo�n� �ivnos� neplat� �iadny poplatok a za ka�d� remeseln� alebo viazan� �ivnos� je poplatok polovi�n�, teda 7,50 eura.

Ak sa chce �tudent vyhn�� behaniu po �radoch, vypln� vo formul�ri na ohl�senie �ivnosti �as� t�kaj�cu sa prihl�ky na verejn� zdravotn� poistenia a prihl�ky k registr�cii da�ovn�ka k dani z pr�jmov fyzickej osoby.

V�aka takto kompletne vyplnen�mu formul�ru tak zabezpe��, �e �daje z neho dostan� aj nasleduj�ce in�tit�cie:

? �ivnostensk� �rad,
? da�ov� �rad,
? zdravotn� pois�ov�a.

Povinnos� �tudenta poda� da�ov� priznanie k dani z pr�jmov

Vo v�eobecnosti, fyzick� osoba pod�va da�ov� priznanie k dani z pr�jmov v�dy za kalend�rny rok, a to v term�ne do troch kalend�rnych mesiacov po uplynut� pr�slu�n�ho roka, a to na ktoromko�vek da�ovom �rade, alebo na pobo�ke da�ov�ho �radu, alebo na kontaktnom mieste da�ov�ho �radu. Da�ov� priznanie k dani z pr�jmov fyzick�ch os�b za rok 2023 je fyzick� osoba (teda aj �tudent) povinn� poda� v pr�pade, ak jej celkov� zdanite�n� pr�jmy dosiahnut� v roku 2023 presiahnu sumu 2 461,41 eur (s v�nimkou uvedenou v � 32 ods. 4 ZDP), alebo ak vykazuje da�ov� stratu. 

Do celkov�ch zdanite�n�ch pr�jmov sa zahr�uje ak�ko�vek dosiahnut� pr�jem, ktor� je predmetom dane a nie je od dane z pr�jmov osloboden�. Do celkov�ch zdanite�n�ch pr�jmov sa zahr�uje aj pr�jem dosiahnut� zo zdrojov v zahrani��, ak sa jedn� o da�ovn�ka s neobmedzenou da�ovou povinnos�ou (t.j. rezidenta SR).

Do sumy celkov�ch zdanite�n�ch pr�jmov pre ��ely pos�denia povinnosti poda� da�ov� priznanie (2 461,41 eur) sa nezah��aj� pr�jmy, z ktor�ch sa da� vyber� zr�kou pod�a � 43 ZDP, ak

? vybrat�m tejto dane je splnen� da�ov� povinnos�, alebo 
? da�ovn�k neuplatn� postup pod�a � 43 ods. 7 ZDP (ak sa da�ovn�k rozhodne, �e da� vyberan� zr�kou pod�a � 43 ZDP nebude pova�ova� za preddavok na da�).

Da�ov� priznanie k dani z pr�jmov za zda�ovacie obdobie 2023 je tak povinn� poda� ka�d� �tudent, ak v priebehu roka 2023 dosiahol celkov� zdanite�n� pr�jmy presahuj�ce sumu 2 461,41 eura.

Do celkov�ch zdanite�n�ch pr�jmov sa zahr�uje ak�ko�vek dosiahnut� pr�jem, ktor� je predmetom dane a nie je od dane z pr�jmov osloboden�.

Uplat�ovanie v�davkov

Fyzick�m osob�m a teda samozrejme aj �tudentom, dosahuj�cim zdanite�n� pr�jmy pod�a � 6 ZDP je umo�nen� rozhodn�� sa pre jeden z mo�n�ch sp�sobov uplatnenia v�davkov, ktor� je pre nich v�hodn�, a to:

? tzv. pau��lne v�davky vo v��ke 60 % z �hrnu pr�jmov (t�to mo�nos� sa v�ak vz�ahuje len na fyzick� osoby dosahuj�ce pr�jem z podnikania alebo inej samostatnej z�robkovej �innosti pod�a � 6 ods. 1 a ods. 2 ZDP resp. na pr�jem z pou�itia diela a pou�itia umeleck�ho v�konu pod�a � 6 ods. 4 ZDP) najviac v�ak do v��ky 20 000 eur ro�ne
? skuto�n� preuk�zate�n� v�davky na z�klade vedenia tzv. zjednodu�enej da�ovej evidencie pod�a � 6 ods. 11 ZDP,
? skuto�n� preuk�zate�n� v�davky na z�klade vedenia jednoduch�ho alebo podvojn�ho ��tovn�ctva.

Podnikaj�ci �tudent, ktor� sa rozhodne uplatni� skuto�ne vynalo�en� da�ov� v�davky na dosiahnutie, zabezpe�enie a udr�anie zdanite�n�ch pr�jmov, postupuje pod�a � 2 p�sm. i), � 17, � 19 a� 21 ZDP. Pri uplat�ovan� skuto�n�ch (preuk�zate�n�ch v�davkov) da�ovn�k m��e vies� da�ov� evidenciu, m��e ��tova� v s�stave jednoduch�ho ��tovn�ctva resp. aj podvojn�ho ��tovn�ctva.

Uplatnenie nezdanite�nej �asti z�kladu dane na da�ovn�ka

Vo v�eobecnosti da�ovn�k, a teda aj �tudent m� n�rok na uplatnenie nezdanite�nej �asti z�kladu dane na da�ovn�ka len od �iastkov�ho z�kladu dane z pr�jmov zo z�vislej �innosti a z pr�jmov z podnikania alebo z inej samostatnej z�robkovej �innosti alebo ich �hrnu, teda z tzv. akt�vne vykon�vanej pr�ce, a to v z�vislosti od vyk�zan�ho z�kladu dane.

�iastkov� z�klad dane vy��slen� z tzv. pas�vnych pr�jmov (napr. z pr�jmu z pren�jmu nehnute�nost�, pr�jmu z nepe�a�nej v�hry, pr�jmu z predaja nehnute�nosti, pr�jmu z vyplatenia podielov�ho listu) nie je mo�n� zn�i� o nezdanite�n� �as� z�kladu dane na da�ovn�ka.

Suma nezdanite�nej �asti z�kladu dane na da�ovn�ka predstavuje 21,0-n�sobok sumy �ivotn�ho minima platn�ho k 1. janu�ru pr�slu�n�ho zda�ovacieho obdobia. Ke�e suma �ivotn�ho minima k 1. 1. 2023 je stanoven� vo v��ke 234,42 eura, nezdanite�n� �as� z�kladu dane na da�ovn�ka predstavuje pre rok 2023 sumu 4 922,82 eura. T�to sumu nezdanite�nej �asti z�kladu dane na da�ovn�ka si m��e da�ovn�k uplatni� v roku 2023 pr�pade, ak jeho z�klad dane vyk�zan� za rok 2023 je rovn� alebo je ni��� ako 21 754,18 eura (�o predstavuje 92,8-n�sobok sumy �ivotn�ho minima).

Ak by bol z�klad dane da�ovn�ka vy��� ako 21 754,18 eura, nezdanite�n� �as� z�kladu dane na da�ovn�ka sa ur�� ako rozdiel medzi sumou 10 361,36 eura (vypo��tan� ako 44,2-n�sobok platn�ho �ivotn�ho minima) a jednej �tvrtiny z�kladu dane da�ovn�ka; ak t�to suma je ni��ia ako nula, nezdanite�n� �as� z�kladu dane ro�ne na da�ovn�ka sa rovn� nule.

�o sa t�ka n�roku na da�ov� bonus na �tudenta, ktor� dosiahol zdanite�n� pr�jem, tento mo�no uplatni� na ka�d� vy�ivovan� die�a bez oh�adu na dosiahnut� pr�jem die�a�a, pokia� s� splnen� v�etky z�konn� podmienky na uplatnenie da�ov�ho bonusu (vi� � 33 ZDP). Oh�adom mo�nosti uplatnenia da�ov�ho bonusu na vy�ivovan� die�a, ak je �tudent s�m vy�ivovan�m die�a�om plat�, �e da�ov� bonus na vy�ivovan� die�a m��e uplatni� ka�d� da�ovn�k (aj �tudent), ak spln� v�etky z�konom o dani z pr�jmov stanoven� podmienky.

SZ�O �tudent a zdravotn� poistenie

Za�atie samostatnej z�robkovej �innosti mus� �tudent svojej zdravotnej pois�ovni ozn�mi� najnesk�r do 8 dn�. Za de� za�atia sa pova�uje u� d�tum ohl�senia �ivnosti, nie d�tum prvej uskuto�nenej z�kazky, ke�e opr�vnenie prev�dzkova� �ivnos� mu vznik� u� odo d�a ohl�senia �ivnosti. Av�ak ak vo formul�ri na ohl�senie �ivnosti vypln� pr�slu�n� �as� t�kaj�cu sa prihl�ky na verejn� zdravotn� poistenie, tak za�atie samostatnej z�robkovej �innosti svojej zdravotnej pois�ovni ozn�mi� nie je potrebn�, vykon� to namiesto �tudenta �ivnostensk� �rad.

A� do konca kalend�rneho roka nasleduj�ceho po kalend�rnom roku za�atia podnikania mesa�n� preddavky na zdravotn� poistenie plati� �tudent nemus�. Nako�ko ide o �tudenta a zdravotn� poistenie za neho plat� �t�t, tak u neho doch�dza k s�behu platite�ov zdravotn�ho poistenia a v��ku mesa�n�ch preddavkov na zdravotn� poistenie si na za�iatku podnikania m��e ur�i� �ubovo�n�, teda aj nulov�. Po podan� prv�ho da�ov�ho priznania mu v�ak jeho zdravotn� pois�ov�a vykon� ro�n� z��tovanie zdravotn�ho poistenia, ktor�ho v�sledkom m��e by� preplatok alebo nedoplatok. V ro�nom z��tovan� zdravotn�ho poistenia mu bude n�sledne stanoven� aj v��ka mesa�n�ch preddavkov na zdravotn� poistenie na kalend�rny rok nasleduj�ci po kalend�rnom roku, v ktorom �tudent svoje prv� da�ov� priznanie podal.

Pri vykon�van� samostatnej z�robkovej �innosti ako ved�aj�ej �innosti popri �t�diu sa �tudenta net�kaj� minim�lne odvody stanoven� z�konom. To znamen�, �e v��ka poistn�ho sa v danom pr�pade odv�ja od dosiahnut�ho z�kladu dane.

Pokia� po ukon�en� strednej �koly �alej �tudent nepokra�uje na vysokej �kole, tak mus� za�a� plati� ako SZ�O preddavky v minim�lnej v��ke 84,77 eura mesa�ne (pre rok 2023) u� za september. �t�t ho u� toti� nepova�uje za nezaopatren� die�a s�stavne sa pripravuj�ce na povolanie a prest�va za neho plati� zdravotn� poistenie. Ak pokra�ujete v �t�diu na vysokej �kole, �tudent �alej plat� preddavky stanoven� z ro�n�ho z��tovania zdravotn�ho poistenia bez zmeny. O zmene svojho obchodn�ho mena, miesta podnikania, trval�ho bydliska, identifika�n�ho ��sla a ��sla bankov�ho ��tu mus�te informova� zdravotn� pois�ov�u najnesk�r do 8 dn�.

Rozdiel medzi �zdravotn�mi odvodmi� a �preddavkami na zdravotn� poistenie� spo��va v tom, �e odvody sa platia po podan� da�ov�ho priznania. Z ro�n�ho z��tovania sa vypo��ta v��ka odvodov (14 % z vymeriavacieho z�kladu) a od tejto sumy sa odpo��ta suma v�etk�ch preddavkov, ktor� zaplatil. Niekedy �tudentovi � �ivnostn�kovi vznikne povinnos� doplati� rozdiel, pr�padne dostane nasp� preplatok alebo sa v��ka preddavkov rovn� v��ke odvodov, a teda v�sledok je nula. Ak by bol iba ��ist�m� �ivnostn�kom bez kombin�cie so �t�diom, musel by zaplati� aspo� minim�lny mesa�n� preddavok za ka�d� mesiac podnikania. To znamen� v roku 2023 ide o mesa�n� sumu 84,77 EUR, pri podnikan� po�as cel�ho roka o sumu 1 017,24 EUR (suma pre rok 2023). A to aj v pr�pade, �e zarobil nulu, bol v m�nuse alebo z jeho z�kladu dane z pr�jmu by sme z�konn�m v�po�tom vypo��tali ni��ie odvody.

Ak v�ak zarob� viac a z jeho z�kladu dane v da�ovom priznan� vych�dzaj� celkov� ro�n� odvody do zdravotnej pois�ovne vy��ie ako u� zaplaten� minimum, tak si zdravotn� pois�ov�a bude p�ta� rozdiel � nedoplatok.

SZ�O �tudent a soci�lne poistenie

Po�as �t�dia za �tudenta �t�t neplat� soci�lne poistenie, to zn. doba �t�dia sa nezah��a do v�po�tu starobn�ho d�chodku. Soci�lnej pois�ovni �tudent ani nemus� ozn�mi� za�atie svojho podnikania. Soci�lne poistenie sa sklad� z:

? d�chodkov�ho poistenia,
? nemocensk�ho poistenia,
? poistenia v nezamestnanosti,
? �razov�ho poistenia,
? garan�n�ho poistenia.

Ako podnikaj�ceho �tudenta sa v�ak m��e t�ka� len d�chodkov� poistenie a nemocensk� poistenie. Ak mu vznikne povinn� d�chodkov� poistenie a nemocensk� poistenie, m��e si k nim dobrovo�ne navy�e plati� aj poistenie v nezamestnanosti.

Viac k problematike sa do��tate v  mesa�n�ku Dane a ��tovn�ctvo bez ch�b, pok�t a pen�le 9-10/2023.

Z�KON O PEDAGOGICK�CH PRACOVN�KOCH PO NOVEL�CH (1.)

Reformy uskuto��ovan� v krajin�ch Eur�pskej �nie v posledn�ch dvoch desa�ro�iach menia tradi�n� pr�stupy k profesii a reflektuj� zmenu ch�pania vzdel�vania. Kvalita pedagogick�ch zamestnancov a podpora ich pr�ce v rozvinut�ch demokraci�ch je jednou z prior�t �t�tnej vzdel�vacej politiky. V s��asnosti sa pedagogick� zamestnanci pova�uj� za nosite�ov vzdelanosti v zmysle odovzd�vania kult�rnych hodn�t a kultiv�cie mladej gener�cie.

Zvy�uje sa spolo�ensk� po�iadavka na pedagogick�ch zamestnancov ako spoluakt�rov realiz�cie strat�gi� podporuj�cich udr�ate�n� rozvoj, ekonomick� prosperitu a soci�lnu spravodlivos�. Neust�le sa zvy�uj�ce po�iadavky na v�kon pedagogick�ch zamestnancov, aby boli aj inov�tormi, mana��rmi, konzultantmi i tvoriv�mi zamestnancami, si vy�aduj� nov� profesijn� kompetencie.

Celosvetov� kr�za pedagogickej profesie sa st�le prejavuje n�zkym spolo�ensk�m statusom, finan�n�m ocenen�m, zhor�en�m pracovn�ch podmienok, slabou previazanos�ou vzdel�vania s po�iadavkami trhu pr�ce. Kr�za pedagogickej profesie na Slovensku sa prejavuje najm�

-        n�zkou atrakt�vnos�ou pedagogickej profesie,

-        nedostatkom a nerovnomernos�ou kvalifikovanosti pedag�gov v jednotliv�ch regi�noch,

-        feminiz�ciou profesie,

-        starnut�m pedagogick�ch zamestnancov,

-        nejasn�m profesijn�m statusom a identitou pedag�ga.

Preto bol e�te v roku 2009 najvy���m z�konodarn�m org�nom schv�len� z�kon o pedagogick�ch zamestnancoch, ktor� bol uverejnen� v Zbierke z�konov pod �. 317/2009 Z. z.. Z titulu mnoh�ch zmien dan�ho pr�vneho predpisu bol v�ak nahraden� z�konom �. 138/2019 Z. z., ktor� nadobudol ��innos� 1. 9. 2019. �ia�, ani tento neostal po nasleduj�ce roky bez �prav. Posledn�, ktor� s� predmetom aj tohto pr�spevku, priniesol od 1. 9. 2023 z�kon �. 136/�2023 Z. z. a z�kon �. 182/2023 Z. z.

Od ��innosti t�chto pr�vnych noriem vypl�va, �e predmetom platn�ho znenia z�kona s� okrem pr�v a povinnost� pedagogick�ho zamestnanca a odborn�ho zamestnanca, aj ich pracovn� �innos� a profesijn� rozvoj, p�sobnos� Ministerstva �kolstva, vedy, v�skumu a �portu Slovenskej republiky, kontrola v profesijnom rozvoji, spr�vne delikty a Centr�lny register pedagogick�ch zamestnancov, odborn�ch zamestnancov a �al��ch zamestnancov �k�l a �kolsk�ch zariaden�.

Pr�va a povinnosti pedagogick�ch a odborn�ch zamestnancov

Pedagogick� zamestnanec pri v�kone pedagogickej �innosti a odborn� zamestnanec pri v�kone odbornej �innosti nad r�mec z�kladn�ch pr�v a povinnost� zamestnancov, ktor� pre nich vypl�vaj� zo Z�konn�ka pr�ce alebo z�kona �. 552/2003 Z. z. o v�kone pr�ce vo verejnom z�ujme v platnom znen� medzin�rodn�mi zmluvami a dohovormi, ktor�mi je Slovensk� republika viazan�, m� pr�vo na

a)  zabezpe�enie podmienok potrebn�ch na v�kon pracovnej �innosti, najm� na ochranu pred prejavmi n�silia zo strany det�, �iakov, posluch��ov, z�konn�ch z�stupcov alebo in�ch os�b, ktor� maj� die�a zveren� do starostlivosti na z�klade rozhodnutia s�du, a zo strany �al��ch fyzick�ch alebo pr�vnick�ch os�b,

b)  ochranu pred soci�lno-patologick�mi prejavmi v spr�van� ved�cich pedagogick�ch zamestnancov, ved�cich odborn�ch zamestnancov, �al��ch zamestnancov, zria�ovate�a (� 19 ods. 2 z�kona �. 596/2003 Z. z. v znen� neskor��ch predpisov), z�konn�ch z�stupcov, in�ch fyzick�ch alebo pr�vnick�ch os�b,

c)  ochranu pred neodborn�m zasahovan�m do v�konu pracovnej �innosti,

d)  ��as� na riaden� �koly, �kolsk�ho zariadenia alebo zariadenia soci�lnej pomoci prostredn�ctvom osobn�ho �lenstva alebo volen�ch z�stupcov v poradn�ch, metodick�ch a samospr�vnych org�noch,

e)  predkladanie n�vrhov na skvalitnenie v�chovy a vzdel�vania,

f)  v�ber a uplat�ovanie pedagogick�ch met�d, foriem, didaktick�ch prostriedkov v�chovy a vzdel�vania a na v�ber odborn�ch met�d,

g)  profesijn� rozvoj,

h)  objekt�vne hodnotenie v�konu pracovnej �innosti.

Pedagogick� zamestnanec a odborn� zamestnanec je povinn�

a)  chr�ni� a re�pektova� pr�va die�a�a, �iaka, posluch��a a jeho z�konn�ho z�stupcu (� 144 z�kona �. 245/2008 Z. z. v platnom znen�),

b)  zachov�va� ml�anlivos� a chr�ni� pred zneu�it�m osobn� �daje, inform�cie o zdravotnom stave a v�sledky odborn�ch vy�etren� det�, �iakov a posluch��ov, s ktor�mi pri�iel do styku,

c)  re�pektova� individu�lne v�chovno-vzdel�vacie potreby die�a�a, �iaka a posluch��a s oh�adom na jeho schopnosti, mo�nosti, soci�lne a kult�rne z�zemie a odpor��ania odborn�ch zamestnancov,

d)  zdr�a� sa konania, ktor� vedie k poru�ovaniu pr�v ostatn�ch zamestnancov,

e)  spr�va� sa v s�lade s Etick�m k�dexom pedagogick�ch zamestnancov a odborn�ch zamestnancov,

f)  podie�a� sa na vyprac�van� a veden� pedagogickej i �al�ej dokument�cie,

g)  usmer�ova� a objekt�vne hodnoti� v�chovu a vzdel�vanie die�a�a, �iaka a posluch��a,

h)  podie�a� sa na tvorbe a uskuto��ovan� �kolsk�ho vzdel�vacieho programu alebo v�chovno-vzdel�vacieho programu pre �kolsk� zariadenia,

i) udr�iava� a rozv�ja� svoje profesijn� kompetencie,

j) absolvova� aktualiza�n� vzdel�vanie,

k)  vykon�va� pracovn� �innos� prostriedkami, met�dami, formami a postupmi, ktor� zodpovedaj� s��asn�m vedeck�m poznatkom, hodnot�m a cie�om �kolsk�ho vzdel�vacieho programu alebo v�chovn�ho programu,

l) poskytova� die�a�u, �iakovi a z�konn�mu z�stupcovi poradenstvo a odborn� pomoc spojen� s v�chovou a vzdel�van�m,

m) pravidelne informova� die�a, �iaka a z�konn�ho z�stupcu o priebehu a v�sledkoch v�chovy a vzdel�vania,

n)  vykon�va� dozor v triedach po�as externej �asti maturitnej sk��ky alebo testovania,

o)  vykon�va� �innos� predsedu sk��obnej komisie alebo �lena sk��obnej komisie pre �t�tne jazykov� sk��ky,

p)  vykon�va� �innos� predsedu komisie alebo �lena komisie pre komision�lne sk��ky,

q)  vykon�va� �innos� predsedu komisie alebo �lena komisie pri ukon�ovan� v�chovy a vzdel�vania.

Pracovnou �innos�ou pedagogick�ho a odborn�ho zamestnanca sa rozumie:

a)  priama v�chovno-vzdel�vacia �innos�, ktorou sa uskuto��uje �kolsk� vzdel�vac� program alebo v�chovn� program,

b)  �innosti, ktor�mi sa uskuto��uje program vzdel�vania pedagogick�ch zamestnancov a odborn�ch zamestnancov,

c)  ostatn� �innosti s�visiace s priamou v�chovno-vzdel�vacou �innos�ou, ktor� zamestn�vate� uprav� v pracovnom poriadku,

d)  poskytovanie v�chovy pod�a osobitn�ho predpisu (� 45 ods. 8 z�kona �. 305/�2005 Z. z. v platnom znen�),

e)  poradenstvo pedagogick�m a odborn�m zamestnancom, ako i spolupr�ca so �kolami, �kolsk�mi zariadeniami, zariadeniami soci�lnej pomoci a pracoviskami praktick�ho vyu�ovania pri profesijnom rozvoji,

f)  odborn� pomoc spojen� s v�chovou a vzdel�van�m,

g)  poradenstvo a odborn� pomoc spojen� s vyu��van�m digit�lnych technol�gi� vo v�chove a vzdel�van�,

h)  �innosti pri atest�cii v atesta�nej organiz�cii alebo

i) v�kon �pecializovan�ch �innost� alebo v�kon riadiacich �innost� v �kole alebo v �kolskom zariaden�.

Pracovnou �innos�ou odborn�ho zamestnanca sa rozumie:

a)  v�kon �innosti pedagogickej, logopedickej, soci�lno-pedagogickej, lie�ebno-pedagogickej alebo �peci�lno-pedagogickej, v�kon soci�lnej pr�ce a reeduk�cia det� a �iakov a ostatn� �innosti s t�m s�visiace,

b) poskytovanie kari�rov�ho poradenstva, soci�lneho poradenstva a prevencie vo v�chove a vzdel�van�, ako aj ostatn� �innosti s t�m s�visiace alebo

c)  v�kon �pecializovan�ch �innost� alebo v�kon riadiacich �innost� v �kole alebo v �kolskom zariaden�.

Predpoklady na v�kon pracovnej �innosti pedagogick�ho a odborn�ho zamestnanca s�:

�         Kvalifika�n� predpoklady

Kvalifika�n� predpoklady na v�kon pracovnej �innosti v pr�slu�nej kateg�rii a podkateg�rii pedagogick�ho zamestnanca a na v�kon pracovnej �innosti v pr�slu�nej kateg�rii odborn�ho zamestnanca s� vzdelanie a d�ka v�konu pracovnej �innosti, ak sa vy�aduje.

Vy�adovan�m stup�om vzdelania pre

a) u�ite�a z�kladnej �koly, u�ite�a strednej �koly, u�ite�a jazykovej �koly, u�ite�a profesijn�ho rozvoja, �kolsk�ho �peci�lneho pedag�ga, �kolsk�ho digit�lneho koordin�tora a odborn�ho zamestnanca je najmenej vysoko�kolsk� vzdelanie druh�ho stup�a,

b) zahrani�n�ho lektora je najmenej vysoko�kolsk� vzdelanie prv�ho stup�a,

c) u�ite�a z�kladnej umeleckej �koly a korepet�tora je najmenej vy��ie odborn� vzdelanie,

d) u�ite�a materskej �koly, vychov�vate�a, majstra odbornej v�chovy a pedagogick�ho asistenta je najmenej �pln� stredn� odborn� vzdelanie,

e) �kolsk�ho tr�nera je najmenej �pln� stredn� v�eobecn� vzdelanie alebo �pln� stredn� odborn� vzdelanie.

Ak ide o pedagogick�ho zamestnanca �koly pre deti a �iakov so zdravotn�m znev�hodnen�m, �kolsk�ho zariadenia, ktor� poskytuje v�chovu a vzdel�vanie pre deti a �iakov so zdravotn�m znev�hodnen�m, alebo triedy pre deti a �iakov so zdravotn�m znev�hodnen�m, vy�aduje sa z�skanie vzdelania v odbore vzdel�vania zameranom na �peci�lnu pedagogiku alebo v �tudijnom programe zameranom na �peci�lnu pedagogiku v �tudijnom odbore u�ite�stvo a pedagogick� vedy alebo absolvovanie kvalifika�n�ho vzdel�vania. Uveden� podmienka sa v�ak nevz�ahuje na u�ite�a, ktor� v triede pre deti a �iakov so zdravotn�m znev�hodnen�m vykon�va priamu v�chovno-vzdel�vaciu �innos� v rozsahu najviac desa� hod�n t��denne.

V pr�pade, �e ide o pedagogick�ho zamestnanca zariadenia soci�lnej pomoci, ktor� poskytuje v�chovu v �pecializovanej samostatnej skupine pre deti s poruchami spr�vania a v �pecializovanej samostatnej skupine pre deti, ktor� vy�aduj� zv��en� starostlivos� z d�vodu, �e boli t�ran�, sexu�lne zneu��van� alebo boli na nich p�chan� trestn� �iny ohrozuj�ce ich priazniv� psychick� v�vin, fyzick� v�vin alebo soci�lny v�vin, vy�aduje sa z�skanie vzdelania v

a)  odbore vzdel�vania zameranom na �peci�lnu pedagogiku, ak ide o pedagogick�ho zamestnanca s �pln�m stredn�m odborn�m alebo vy���m odborn�m vzdelan�m,

b)  �tudijnom programe zameranom na �peci�lnu pedagogiku alebo soci�lnu pedagogiku v �tudijnom odbore u�ite�stvo a pedagogick� vedy alebo v �tudijnom programe zameranom na lie�ebn� pedagogiku v �tudijnom odbore logop�dia a lie�ebn� pedagogika, ak ide o pedagogick�ho zamestnanca s vysoko�kolsk�m vzdelan�m prv�ho alebo druh�ho stup�a, resp.

c)  absolvovanie kvalifika�n�ho vzdel�vania.

Ak ide o u�ite�a materskej �koly, ktor� nez�skal vysoko�kolsk� vzdelanie, vy�aduje sa okrem splnenia vy��ie uveden�ch predpokladov aj absolvovanie inova�n�ho vzdel�vania v oblasti pedagogiky predprim�rneho vzdel�vania v rozsahu 50 a� 100 hod�n. U�ite� materskej �koly ho absolvuje do siedmich rokov od za�iatku v�konu pracovnej �innosti pedagogick�ho zamestnanca. Inova�n� vzdel�vanie v oblasti pedagogiky predprim�rneho vzdel�vania u�ite� materskej �koly, ktor� nez�skal vysoko�kolsk� vzdel�vanie, absolvuje ka�d�ch sedem rokov.

V pr�pade, �e ide o �kolsk�ho digit�lneho koordin�tora, vy�aduje sa na v�kon pracovnej �innosti v kateg�rii u�ite�, prax najmenej tri roky a splnenie predpokladov na zaradenie najmenej do kari�rov�ho stup�a samostatn� pedagogick� zamestnanec alebo samostatn� odborn� zamestnanec.

Ak ide o u�ite�a profesijn�ho rozvoja, vy�aduje sa z�skanie vzdelania v pr�slu�nom �tudijnom programe v pr�slu�nom �tudijnom odbore na v�kon pracovnej �innosti, najmenej sedem rokov v�konu pracovnej �innosti a vykonanie prvej atest�cie.

V pr�pade, �e ide o metodika profesijn�ho rozvoja a konzultanta atesta�n�ho konania, vy�aduje sa okrem splnenia t�chto kvalifika�n�ch predpokladov aj najmenej p� rokov v�konu �innosti ved�ceho pedagogick�ho zamestnanca alebo ved�ceho odborn�ho zamestnanca, pracovnej �innosti lektora vzdel�vania, �innosti vysoko�kolsk�ho u�ite�a v �tudijnom programe, v ktorom sa z�skava vzdelanie po�adovan� na splnenie kvalifika�n�ch predpokladov na v�kon pracovnej �innosti pedagogick�ho zamestnanca v pr�slu�nej kateg�rii a podkateg�rii alebo na v�kon pracovnej �innosti odborn�ho zamestnanca v pr�slu�nej kateg�rii alebo �innosti lektora vzdel�vacieho programu �al�ieho vzdel�vania, ktor� s�vis� s v�konom pracovnej �innosti pedagogick�ho zamestnanca alebo odborn�ho zamestnanca.

Ak ide o u�ite�a profesijn�ho predmetu, vy�aduje sa okrem splnenia kvalifika�n�ch predpokladov aj odborn� sp�sobilos� na v�kon zdravotn�ckeho povolania a najmenej dva roky zdravotn�ckej praxe, ak ide o stredn� zdravotn�cku �kolu, resp. odborn� prax, ak ide o policajn� �kolu alebo �kolu po�iarnej ochrany.

�         Bez�honnos�

Za bez�honn�ho sa nepova�uje ten, kto bol pr�voplatne ods�den� za �myseln� trestn� �in.

Ak ide o trestn� �in obchodovania s �u�mi, trestn� �in vydierania, trestn� �in zn�silnenia, trestn� �in sexu�lneho n�silia, trestn� �in sexu�lneho zneu��vania, trestn� �in v�roby detskej pornografie, trestn� �in roz�irovania detskej pornografie alebo o trestn� �in prechov�vania detskej pornografie a ��as� na detskom pornografickom predstaven�, za bez�honn�ho sa nepova�uje ani ten, komu bolo ods�denie za tak� trestn� �in zahladen� alebo na ktor�ho sa h�ad�, ako keby nebol za tak� trestn� �in ods�den�.

Bez�honnos� sa preukazuje odpisom registra trestov (� 13 z�kona �. 330/2007 Z. z. v znen� neskor��ch predpisov) nie star��m ako tri mesiace.

�         Zdravotn� sp�sobilos�

Zdravotnou sp�sobilos�ou je telesn� a du�evn� sp�sobilos� pedagogick�ho i odborn�ho zamestnanca.

Zdravotn� sp�sobilos� sa preukazuje pred vznikom pracovnopr�vneho vz�ahu lek�rskym potvrden�m, ktor� vyd� lek�r so �pecializ�ciou v �pecializa�nom odbore v�eobecn� lek�rstvo.

Ak m� zamestn�vate� d�vodn� podozrenie, �e do�lo k zmene zdravotnej sp�sobilosti pedagogick�ho zamestnanca alebo odborn�ho zamestnanca, vyzve ho, aby najnesk�r do 90 dn� preuk�zal svoju zdravotn� sp�sobilos� lek�rskym posudkom, ktor� vyd� uveden� lek�r. Ak pedagogick� zamestnanec alebo odborn� zamestnanec pod�a lek�rskeho posudku nesp��a zdravotn� sp�sobilos� na v�kon pracovnej �innosti, zamestn�vate� postupuje v s�lade s ustanoveniami Z�konn�ka pr�ce. N�klady priamo spojen� s preukazovan�m zdravotnej sp�sobilosti lek�rskym posudkom uhr�dza zamestn�vate�.

Viac k problematike sa do��tate v  mesa�n�ku Pr�ce a mzdy bez ch�b, pok�t a pen�le 9-10/2023.