Zákon č. 198/2020 Z. z.
vo svojich štyridsiatich článkoch mení a dopĺňa mnohé zákony s cieľom
podpory podnikateľského sektora pomocou opatrení napomáhajúcich oživeniu
ekonomiky v čase nasledujúcom po útlme spôsobenom pandémiou choroby COVID-19.
Zákon obsahuje opatrenia administratívnej povahy, ako aj odstránenie
byrokratických obmedzení malých a stredných podnikateľov a živnostníkov. Zmeny
sú účinné od 21. júla 2020 s výnimkou niektorých častí, ktoré nadobúdajú účinnosť
1. septembra 2020, 1. januára 2021, 1. júla 2021, 1. januára 2022 a 1. januára
2023.
Zmena zákona č. 513/1991
Zb. Obchodný zákonník
Od 21. júla 2020 sa valné
zhromaždenie spoločnosti môže rozhodnúť, že nerozdelený zisk alebo iné vlastné
zdroje, ktorých použitie nie je zákonom ustanovené, alebo iné vlastné zdroje
spoločnosti vykázané v individuálnej účtovnej závierke vo vlastnom imaní
spoločnosti sa použijú na zvýšenie základného imania. Spoločnosť môže takto
zvýšiť základné imanie iba pri dodržaní podmienok podľa § 179 ods. 3 a 4.
Zvýšiť základné imanie
takýmto spôsobom možno iba na základe schválenej riadnej individuálnej účtovnej
závierky, ak ku dňu konania valného zhromaždenia uplynulo najviac šesť mesiacov
odo dňa, ku ktorému sa táto účtovná závierka zostavuje.
Overenie účtovnej závierky
audítorom sa nevyžaduje, ak budú
splnené dve podmienky:
1. na zvýšenie základného
imania sa použije nerozdelený zisk, ktorý by inak mohol byť vyplatený
spoločníkom a
2. hodnota zvýšenia
základného imania nepresahuje hodnotu základného imania pred jeho zvýšením.
Zodpovednosť, že
spoločnosť s ručením obmedzeným takéto predpoklady spĺňa, nesie štatutárny
orgán spoločnosti.
Na nominálne zvýšenie
základného imania v spoločnosti s ručením obmedzeným mohol byť aj do 20. júla
2020 použitý nerozdelený zisk a aj iné vlastné zdroje spoločnosti. Vyžadovalo
sa, aby účtovná závierka, ktorej výsledky majú byť použité ako podklad pre
zvýšenie základného imania, bola overená audítorom. To podstatne zvyšovalo
finančnú aj časovú záťaž podnikateľov.
Zmena zákona č. 455/1991 Zb.
o živnostenskom podnikaní
Od 21.
júla 2020 sa zjednodušil postup pri
zápise viazanej živnosti pravidelnej kontroly vykurovacích a klimatizačných
systémov pre oprávnené osoby. Namiesto osvedčenia osobitnou podmienkou jej
prevádzkovania je potvrdenie o zápise do zoznamu odborne spôsobilých osôb podľa
§ 7 ods. 1 zákona č. 314/2012 Z. z. o pravidelnej kontrole vykurovacích
systémov a klimatizačných systémov.
Ministerstvo hospodárstva
Slovenskej republiky vedie, pravidelne aktualizuje a na svojom webovom sídle
zverejňuje zoznam odborne spôsobilých osôb, ktorý obsahuje meno a
priezvisko, dátum narodenia, dátum vykonania skúšky a dátum absolvovania
aktualizačnej odbornej prípravy. Skúšku organizuje ministerstvo najmenej raz
za kalendárny rok. Uchádzač o vykonanie skúšky musí mať ukončené stredné
odborné vzdelanie technického zamerania, úplné stredné odborné vzdelanie
technického zamerania alebo vysokoškolské vzdelanie v študijnom odbore zo
skupiny študijných odborov informatické vedy, matematika, informačné a komunikačné
technológie, konštruovanie, technológie, výroba a komunikácie alebo prírodné
vedy so zameraním študijného odboru na fyziku alebo chémiu.
Zmena zákona č. 145/1995
Z. z. o správnych poplatkoch
Od 21. júla 2020 sa znížil
správny poplatok z 50 eur na 30 eur pre fyzické osoby - podnikateľov
a pre právnické osoby, ktoré Úradu verejného zdravotníctva SR
zasielajú oznámenie o zložení a označovaní výživových doplnkov a nových
potravín, ktoré sa umiestňujú na trh.
Zmena zákona č. 152/1995
Z. z. o potravinách
Od 21. júla 2020 sa
z tohto zákona vypustilo ustanovenie, ktorým sa vylúčil odkladný účinok
podaného odvolania proti rozhodnutiu o uložení pokuty, čím sa rozhodnutie o
uložení pokuty stalo vykonateľným po jeho doručení adresátovi a po
uplynutí príslušnej lehoty sa pokuta stala splatnou. V prechodnom ustanovení §
31 ah sa súčasne určilo, že konania o uložení pokuty, ktoré sa začali a
právoplatne neskončili do 20. júla 2020, sa dokončia podľa tohto zákona v
znení účinnom od 21. júla 2020. Opätovné priznanie odkladného účinku odvolaniu
ako opravného prostriedku má pre subjekty dotknuté rozhodnutím správneho orgánu
veľký význam, pretože až do skončenia odvolacieho konania nie sú tieto
subjekty povinné splniť povinnosť uloženú v rozhodnutí, tzv. zaplatiť uloženú
pokutu.
Ustanovením nového § 31h sa
zrušuje zákon č. 478/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 152/1995 Z.
z. o potravinách v znení neskorších predpisov, a ktorý mal nadobudnúť účinnosť
1. januára 2024.
Táto novela zákona o
potravinách, ktorá síce nadobudla platnosť, nie však ešte účinnosť, obsahuje
právnu úpravu, ktorá je v rozpore s princípom právnej istoty (čl. 1 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky) a je značným zásahom do zmluvnej slobody
prevádzkovateľa potravinárskeho podniku vyplývajúcej z princípu zmluvnej
voľnosti. Ide o to, že darovanie má byť vždy dobrovoľné a bezodplatné
plnenie daru, nie povinnosť, ako to novela zákona o potravinách ustanovila.
Preto sa takáto novela zákona o potravinách zrušila.
Zmena zákona č. 18/1996 Z.
z. o cenách
Od 21. júla 2020 sa znížila
administratívna záťaž predávajúcim, ktorí predávajú tovar, na ktorý sa
nevzťahuje cenová regulácia. Títo predajcovia už nemajú povinnosť viesť
evidenciu o cenách vrátane kalkulácií nákladov a zisku.
Do 20. júla 2020 bol každý
predávajúci povinný
viesť a uchovávať
evidenciu o cenách tovaru vrátane kalkulácií nákladov a zisku tri roky po
predaji tovaru len s nasledovnou
s výnimkou: takúto evidenciu nemusel viesť podnikateľ, ktorý predával
tovar, na ktorý sa nevzťahovala regulácia cien, ak splnil nasledovné podmienky:
a) bol mikro účtovnou
jednotkou alebo
b) bol fyzickou osobou
účtujúcou v sústave jednoduchého účtovníctva, ktorá
1. ku dňu, ku ktorému sa
zostavuje účtovná závierka a za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie
neprekročila dve z týchto podmienok:
1a.
celková suma majetku nepresiahla 350 000 eur, pričom celkovou sumou majetku sa
rozumie suma zistená z výkazu o majetku a záväzkoch,
1b.
obrat nepresiahol 700 000 eur, pričom obratom sa rozumejú príjmy z predaja tovaru
a služieb,
1c.
priemerný prepočítaný počet zamestnancov počas účtovného obdobia nepresiahol
desať alebo
2. dve z podmienok podľa
prvého bodu prekročila len v jednom z dvoch po sebe nasledujúcich účtovných
období, pričom v prvom z týchto dvoch účtovných období spĺňala aspoň dve z
podmienok podľa prvého bodu.
Od 21. júla 2020 je
povinný
viesť a uchovávať
evidenciu o cenách tovaru vrátane kalkulácií nákladov a zisku tri roky po
predaji tovaru len ten predávajúci, ktorý predáva tovar, na ktorý sa vzťahuje
regulácia cien. Za cenovú evidenciu
sa považujú doklady obsahujúce vymedzenie predávaného tovaru, spôsob vytvorenia
ceny a výšku ceny tohto tovaru. Za kalkuláciu nákladov a zisku sa považuje:
a)
kalkulácia ekonomicky oprávnených nákladov a primeraná zisková prirážka podľa §
2 ods. 3 alebo v rozsahu ustanovenom cenovým orgánom podľa § 11 ods. 1, pri
tovare, na ktorý sa vzťahuje regulácia cien, a pri tovare predávajúceho podľa §
12 ods. 1,
b)
taký prepočet ceny alebo postup jej tvorby, ktorý umožňuje porovnanie s cenou,
za ktorú sa tovar predávajúceho ponúkal alebo predával, pri tovare, na ktorý sa
nevzťahuje regulácia cien.
Zmena zákona č. 212/1997
Z. z. o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií
a rozmnoženín audiovizuálnych diel
Od 21. júla 2020 sa z pojmu
periodická publikácia vylúčili tlačoviny reklamnej (propagačnej) povahy.
Ustanovenie § 4 novým spôsobom upravilo povinnosť vydavateľov neperiodických
publikácií bez ohľadu na náklad (avšak s nákladom min. 50 kusov).
Títo vydavatelia majú
povinnosť bezplatne a na svoje trovy odovzdať do 10 dní od začatia rozširovania
povinné výtlačky neperiodickej publikácie osobám podľa prílohy č. 3 zákona z
každého vydania alebo z vydania časti.
Rozhodujúcim kritériom nie je
náklad, ale obsah neperiodickej publikácie. Zjednodušila sa tak povinnosť pre
vydavateľov neperiodických publikácií, aby výtlačky neperiodických publikácií
neposielali do knižníc, ktoré so zameraním týchto publikácií nemajú nič
spoločné.
Zmena sankčného ustanovenia §
11 ods. 2 umožní prihliadať pri určovaní výšky pokuty na čas trvania
porušenia povinnosti, opakované porušenie, spôsob a dôvody porušenia
povinnosti.
V prílohách
k tomuto zákonu sa nanovo vymedzuje okruh deponujúcich knižníc s ohľadom
na obsah periodickej alebo neperiodickej publikácie, a to tak, že došlo k
výraznému zúženiu rozsahu povinného deponovania.
Zmena zákona č. 194/1998
Z. z. o šľachtení a plemenitbe hospodárskych zvierat
Žiadatelia o vydanie
osvedčenia na chov rýb mali do 20. 7. 2020 povinnosť predkladať k žiadosti o
vydanie osvedčenia na chov rýb údaje potrebné na účel overenia vlastníckeho
práva k vodnej ploche a ak žiadateľ nebol vlastníkom vodnej plochy, kópiu
zmluvy o prenájme vodnej plochy. Táto podmienka spôsobovala v praxi pri
vydávaní osvedčení na chov rýb značné problémy. Z toho dôvodu sa
ustanovenie § 19a upravilo tak, aby žiadateľ o vydanie osvedčenia na chov rýb
predkladal k samotnej žiadosti kópiu dokladu preukazujúceho vlastnícke právo
žiadateľa k vodnej stavbe, ktorá tvorí zariadenie na chov rýb. V prípade, že
žiadateľ nie je vlastníkom takejto vodnej stavby, k žiadosti priloží kópiu
zmluvy alebo iného dokladu, ktorý ho oprávňuje užívať takúto vodnú stavbu. Môže
ísť napríklad o nájomnú zmluvu, zmluvu o výpožičke a pod. Práva a
povinnosti žiadateľa o vydanie osvedčenia na chov rýb, ktoré spočívajú v
povinnosti vysporiadať si svoje právne vzťahy s vlastníkmi alebo držiteľmi
pozemkov nachádzajúcich sa pod vodnou plochou uzavretím nájomnej zmluvy podľa
zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov,
poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov alebo kúpou, týmto ustanovením nie sú dotknuté.
Zmena zákona č. 431/2002
Z. z. o účtovníctve
Cieľom novely je zvyšovanie
veľkostných podmienok na povinnosť overenia individuálnej účtovnej závierky
audítorom, čím dôjde k zníženiu administratívnej záťaže podnikateľských
subjektov, najmä malých obchodných spoločností. Smernica Európskeho parlamentu
a Rady 2013/34/EÚ určuje len minimálnu transpozičnú povinnosť, od ktorej
musí mať účtovná jednotka audit, preto členské štáty uplatňujú rôzne veľkostné
podmienky na audit pri zohľadnení objektívnych kritérií ako je veľkosť
ekonomiky a celospoločenský záujem. Radikálna zmena veľkostných podmienok bude
znamenať, že v roku 2022 klesne povinnosť auditu na necelé 1 % účtovných
jednotiek oproti terajšiemu stavu.
Vzhľadom na významné zvýšenie
veľkostných podmienok oproti súčasnému stavu sa prechodnými ustanoveniami
určilo ich postupné zvyšovanie v roku 2021 aj v roku 2022.
V roku 2020
v súlade s § 19 ods. 1 zákona
o účtovníctve musí mať riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu
individuálnu účtovnú závierku overenú audítorom:
a) obchodná spoločnosť
(verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť, spoločnosť s ručením
obmedzeným, akciová spoločnosť a jednoduchá spoločnosť na akcie) a družstvo, ak
ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a za bezprostredne
predchádzajúce účtovné obdobie sú splnené aspoň dve z podmienok:
- celková suma majetku presiahla
2 000 000 eur, pričom sumou majetku sa rozumie suma majetku zistená zo
súvahy v ocenení neupravenom o opravné položky, rezervy a oprávky k dlhodobému
majetku,
- čistý obrat presiahol 4
000 000 eur,
- priemerný prepočítaný počet
zamestnancov v jednom účtovnom období presiahol 30,
b) obchodná spoločnosť a
družstvo, ktorých cenné papiere sú prijaté na regulovanom trhu,
c) ktorej túto povinnosť
ustanovuje osobitný predpis, napríklad zákon o bankách,
d) ktorá zostavuje účtovnú
závierku podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo (IFRS).
Podľa prechodného ustanovenia
k úpravám účinným od 1. 1. 2020 sa veľkostné kritéria platné pre rok 2020
použijú prvýkrát pri overení účtovnej závierky za účtovné obdobie začínajúce
najskôr 1. 1. 2020. Za účtovné obdobie končiace najneskôr k 31. 12. 2019 sa
posudzujú veľkostné podmienky podľa zákona platného k 31. 12. 2019. Podľa
zákona o účtovníctve platného k 31. 12. 2019 bola hranica pre celkovú sumu
majetku 1 000 000 eur, čistý obrat 2 000 000 eur a priemerný prepočítaný počet
zamestnancov 30.
To znamená, že pri kontrole
povinnosti overiť účtovnú závierku za kalendárny rok 2020 bude obchodná
spoločnosť alebo družstvo testovať podmienky platné pre rok 2020 (suma majetku
2 000 000 eur, čistý obrat 4 000 000 eur, počet zamestnancov 30).
Pre účtovné obdobie
začínajúce najskôr 1. 1. 2021
sú novelou zákona o
účtovníctve stanovené nasledujúce podmienky:
a)
celková suma majetku presiahla 3 000 000 eur,
b)
čistý obrat presiahol 6 000 000 eur,
c)
priemerný prepočítaný počet zamestnancov v jednom účtovnom období presiahol 40.
Znamená
to, že pri testovaní podmienok na overenie účtovnej závierke audítorom za
účtovné obdobie kalendárneho roka 2021 bude obchodná spoločnosť a družstvo
posudzovať, či celková suma majetku za rok 2021 presiahla sumu 3 000 000 eur,
čistý obrat presiahol sumu 6 000 000 eur a priemerný prepočítaný počet
zamestnancov presiahol 40.
Od 1. 1. 2022
by mali platiť veľkostné
kritériá na povinnosť overovania účtovnej závierky audítorom aj na nasledujúce
roky. Pri posudzovaní povinnosti overovať účtovnú závierku audítorom budú od 1.
1. 2022 platné nasledovné podmienky:
a)
celková suma majetku presiahla 4 000 000 eur,
b)
čistý obrat presiahol 8 000 000 eur,
c)
priemerný prepočítaný počet zamestnancov v jednom účtovnom období presiahol 50.
Obchodné spoločnosti a
družstvá budú pri účtovnej závierke za kalendárny rok 2022 testovať za rok 2022
podmienky platné v roku 2022 (celková suma majetku 4 000 000 eur, čistý obrat 8
000 000 eur, priemerný prepočítaný počet zamestnancov 50). Za bezprostredne
predchádzajúce účtovné obdobie - kalendárny rok 2021 budú posudzovať podmienky
platné pre rok 2021 (celková suma majetku 3 000 000 eur, čistý obrat 6 000
000 eur, priemerný prepočítaný počet zamestnancov 40).
Podmienky pre povinnosť
auditu v priebehu rokov 2019 – 2022
|
2019
|
2020
|
2021
|
2022
|
Celková suma majetku v eur
|
1 milión
|
2 milióny
|
3 milióny
|
4 milióny
|
Čistý obrat v eur
|
2 milióny
|
4 milióny
|
6 miliónov
|
8 miliónov
|
Počet zamestnancov
|
30
|
30
|
40
|
50
|
Účtovná jednotka, ktorej
účtovným obdobím je hospodársky rok, kontroluje podmienky platné od 1. 1. 2021
v hospodárskom roku, ktorý začína v priebehu roka 2021. V hospodárskom roku
začínajúcom v priebehu roka 2020 kontroluje podmienky platné od 1. 1. 2020. Rovnako
bude postupovať aj pri kontrole kritérií za hospodársky rok začínajúci v roku
2022: pri kontrole podmienok za hospodársky rok začínajúci v roku 2022 bude
posudzovať podmienky platné od 1. 1. 2022. Za bezprostredne predchádzajúce
účtovné obdobie (hospodársky rok začínajúci v roku 2021) bude sledovať
podmienky stanovené od 1. 1. 2021.
Zmena zákona č. 461/2003
Z. z. o sociálnom poistení
Od 21. júla 2020 je zamestnávateľ povinný viesť evidenciu o
zamestnancovi na účely sociálneho poistenia a predložiť túto evidenciu v lehote
do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa
skončil právny vzťah zamestnanca k zamestnávateľovi. To znamená, že ak bol
pracovný pomer ukončený napríklad 30. júla 2020, lehota na predloženie
evidenčného listu dôchodkového poistenia je do 31. augusta 2020.
Ak si zamestnanec uplatní
nárok na dôchodok alebo o zaslanie evidenčného listu dôchodkového poistenia
požiada Sociálna poisťovňa, zamestnávateľ je povinný predložiť evidenčný list
dôchodkového poistenia v do ôsmich dní.
S účinnosťou od 1. januára
2021 sa ruší povinnosť
zamestnávateľa
- odhlásiť sa z registra
zamestnávateľov vedeného Sociálnou poisťovňou do ôsmich dní odo dňa, v ktorom
nezamestnáva už žiadneho zamestnanca
- Sociálna poisťovňa automaticky ukončí registráciu zamestnávateľa v registri
zamestnávateľov na základe odhlásenia posledného zamestnanca z registra
poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia,
- oznamovať Sociálnej
poisťovni:
* zmeny v údajoch jeho zamestnanca: priezviska vrátane
všetkých predošlých priezvisk, mena, dátumu a miesta narodenia, stavu a miesta
trvalého pobytu, identifikačného čísla sociálneho zabezpečenia fyzickej osoby
(rodného čísla) - zmenu uvedených údajov bude Sociálna poisťovňa získavať iba z
Registra fyzických osôb,
* zmenu údaja o dni vzniku pracovného pomeru a
skončenia pracovného pomeru alebo iného právneho vzťahu k zamestnávateľov -
tieto údaje Sociálna poisťovňa zisťuje v súvislosti s plnením povinnosti
zamestnávateľa prihlásiť a odhlásiť zamestnanca do registra poistencov a
sporiteľov starobného dôchodkového sporenia a z registra poistencov a
sporiteľov starobného dôchodkového sporenia,
* začiatok a skončenie čerpania materskej dovolenky
alebo rodičovskej dovolenky zamestnancom.
Vo vzťahu k poistencom sa
zrušuje povinnosť
písomne oznámiť do ôsmich dní
zmenu mena a priezviska, zmenu miesta trvalého pobytu alebo prechodného pobytu,
zrušenie trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, pretože údaje o týchto
skutočnostiach bude Sociálna poisťovňa získavať iba z Registra fyzických osôb. Povinnosť
oznámiť do ôsmich dní zmenu mena, priezviska a bydliska zostávajú zachované pre
zákonom stanovenú skupinu poistencov štátu (osoba starajúca sa o dieťa,
poberateľ opatrovateľského príspevku a osobný asistent), na ktorých sa v
právnych vzťahoch sociálneho poistenia uplatňujú predpisy Slovenskej republiky
podľa koordinačných nariadení Európskej únie alebo podľa medzinárodnej zmluvy o
sociálnom zabezpečení, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
Vo vzťahu k samostatne
zárobkovo činným osobám sa ruší povinnosť
SZČO oznámiť Sociálnej
poisťovni do ôsmich dní zmenu mena a priezviska, zmenu trvalého pobytu,
zrušenie povolenia na trvalý pobyt alebo povolenia na prechodný pobyt, pretože
údaje o týchto skutočnostiach bude Sociálna poisťovňa získavať iba z Registra
fyzických osôb. Tieto povinnosti však zostávajú zachované pre tú SZČO, na
ktorú sa v právnych vzťahoch sociálneho poistenia uplatňujú predpisy Slovenskej
republiky podľa koordinačných nariadení Európskej únie alebo podľa
medzinárodnej zmluvy o sociálnom zabezpečení, ktorá má prednosť pred zákonmi
Slovenskej republiky, ak údaje o týchto skutočnostiach Sociálna poisťovňa nevie
získať z Registra fyzických osôb (tzv. zahraničná SZČO).
Novela zákona zavádza princíp
druhej šance pre fyzickú a právnickú osobu, ktorá načas nesplní svoju povinnosť
v lehotách určených jednotlivými ustanoveniami zákona o sociálnom poistení, ale
dodatočne ju splní v ďalšej sedemdňovej lehote.
Ak fyzická a právnická osoba
povinnosť splní v dodatočnej lehote, Sociálna poisťovňa jej pokutu neuloží.
Zmena zákona č. 530/2003
Z. z. o obchodnom registri
Osoby zapísané v obchodnom
registri mali od 1. októbra 2020 (do 30. 9. 2021) povinnosť doplniť niektoré
údaje. Ide najmä o údaje týkajúce sa identifikácie osôb zapisovaných do
obchodného registra v určitom postavení. Doplnenie týchto údajov je do
budúcna predpokladom, aby sa zapísané údaje automaticky zosúlaďovali s údajmi v
referenčných registroch a to najmä v registri fyzických osôb. Vzhľadom na to,
že veľké množstvo zapísaných osôb je v súčasnosti zasiahnuté dôsledkami šírenia
pandémie, doplnenie údajov budú môcť osoby zapísané v obchodnom registri
následky vykonať až do 30. septembra 2022.
Zmena
zákona č. 595/2003 Z. z. o
dani z príjmov
Od 21. 7. 2020 sa umožňuje
automatické zvýšenie preukázateľne vynaložených výdavkov na spotrebu pohonných
látok prepočítanú podľa spotreby uvedenej v osvedčení o evidencii alebo v
technickom preukaze alebo v doplňujúcich údajov od výrobcu alebo predajcu o 20
% bez povinnosti dokladovania a zisťovania vyššej spotreby.
Ak sa skutočná spotreba
pohonných látok nezhoduje so spotrebou uvádzanou v osvedčení o evidencii alebo
v technickom preukaze alebo sa tam táto spotreba neuvádza, je možné vychádzať
zo spotreby preukázanej dokladom vydaným autorizovanou organizáciou, tak ako
doteraz.
Takýmto spôsobom
preukazovaná spotreba pohonných látok sa však o 20 % už nezvyšuje.
V prípade nákladných
automobilov a pracovných mechanizmov zostáva zachovaná možnosť preukazovať
skutočnú spotrebu pohonných látok podľa vlastného vnútorného aktu riadenia.
Zároveň aj pri týchto automobiloch a mechanizmoch sa zavádza možnosť uplatnenia
nadspotreby výdavkov na pohonné hmoty vo výške 20 % oproti spotrebe uvedenej
v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze alebo v doplňujúcich údajov
od výrobcu alebo predajcu, ak si daňovník nevyberie možnosť uplatňovať spotrebu
pohonných látok podľa spotreby preukázanej vlastným vnútorným aktom riadenia.
Viac o problematike
sa dočítate v mesačníku DUO 11-12/2020 a v tematickom
balíčku Podnikateľské kilečko.
Minulý rok bola schválená veľká novela zákona
o odpadoch, ktorá priniesla najmä transpozíciu tzv. „odpadového balíka“. Novela priniesla
veľké množstvo zmien, ktoré nadobudnú účinnosť postupne až do roku 2023. Prvá
časť zmien nadobudla účinnosť už 27. 12. 2019. Významná časť zmien nadobudla
účinnosť 1. 7. 2020. O aké najdôležitejšie zmeny ide?
Zmena definície stavu konca
odpadu
Novela zákona
o odpadoch priniesla novú definíciu stavu konca odpadu, ktorou sa
zabezpečuje transpozícia čl. 6 ods. 1 rámcovej smernice. Stav konca odpadu je
podľa novej definície stav, ktorý dosiahne odpad, ak prejde niektorou
z činností zhodnocovania odpadu alebo recyklácie a spĺňa tieto podmienky:
·
látka alebo vec sa má
použiť na špecifické účely,
·
pre látku alebo vec
existuje trh alebo je po nej dopyt,
·
látka alebo vec
spĺňa technické požiadavky na špecifické účely a spĺňa
požiadavky ustanovené osobitným predpisom a spĺňa technické normy alebo je
v súlade s inou obdobnou technickou špecifikáciou
s porovnateľnými požiadavkami alebo s prísnejšími požiadavkami, ktoré
sa uplatňujú na výrobky,
·
použitie látky alebo
veci nezapríčiní celkové nepriaznivé vplyvy na životné prostredie alebo
na zdravie ľudí.
S touto definíciou
bezprostredne súvisí nové ustanovenie § 14 ods. 10, v ktorom je
ustanovené, že materiál, ktorý prestal byť odpadom, musí následne spĺňať
príslušné požiadavky podľa osobitných predpisov, predovšetkým podľa zákona
č. 56/2018 Z. z. o posudzovaní zhody výrobku, sprístupňovaní
určeného výrobku na trhu a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, za čo zodpovedá fyzická osoba – podnikateľ a právnická osoba,
ktorá prvýkrát použije materiál, ktorý prestal byť odpadom a nebol
umiestnený na trh, alebo umiestni materiál na trh prvýkrát po tom, ako prestal
byť odpadom.
Biologický odpad
z kancelárií, veľkoobchodu a jedální
Nová definícia je
upravená v súlade s čl. 3 bod 4 rámcovej smernice a rozširuje
a upresňuje okruh subjektov, u ktorých môže biologický odpad vznikať.
Podľa novej definície sa za biologický odpad považuje aj
potravinový odpad a kuchynský odpad z kancelárií, veľkoobchodu
a jedální, ktorý je biologicky rozložiteľný a porovnateľný
s biologickým odpadom z potravinárskych závodov.
Predmetná zmena znamená novú povinnosť pre kancelárie ako držiteľov
biologického odpadu, a to biologický odpad správne zaradiť alebo
zabezpečiť správnosť zaradenia odpadu podľa Katalógu odpadov
a zhromažďovať ho vytriedený podľa druhov odpadov (a teda oddelene od
iných druhov odpadu). Zákon o odpadoch zakazuje zneškodňovať
skládkovaním vytriedený biologicky rozložiteľný kuchynský a reštauračný
odpad, a teda kancelárie nemôžu zneškodniť biologický odpad spolu so
zmesovým komunálnym odpadom.
Nové definície odpadov
V rámci
nových definícií sa zaviedla aj definícia potravinového odpadu a odpadu,
ktorý nie je nebezpečný. Rozširuje sa aj
definícia nakladania s odpadom o triedenie odpadov, ktoré
je súčasťou zhodnocovania odpadov.
Bola pridaná
definícia materiálového zhodnotenia na objasnenie toho, že
zahŕňa iné formy zhodnocovania, než energetické zhodnocovanie a než
opätovné spracovanie odpadu na materiály, ktoré sa používajú ako palivo alebo
iné prostriedky na získavanie energie. Materiálové zhodnocovanie odpadu je
činnosť zhodnocovania odpadu okrem energetického zhodnocovania
a opätovného spracovania na materiály, ktoré sa majú použiť ako palivo
alebo iné prostriedky na výrobu energie. Za materiálové zhodnocovanie
sa považuje najmä príprava na opätovné použitie, recyklácia a spätné zasypávanie.
Taktiež sa
zavádza definícia spätného zasypávania. Spätné zasypávanie je
činnosť zhodnocovania odpadu, pri ktorej sa vhodný odpad, ktorý nie je
nebezpečný, používa na účely rekultivácie vo vyťažených oblastiach alebo na
technické účely pri terénnych úpravách. Odpad používaný na spätné
zasypávanie musí nahradiť neodpadové materiály, musí byť vhodný na
uvedené účely a použitý len v množstve, ktoré je nevyhnutné na
dosiahnutie uvedených účelov.
Zavádzajú sa
taktiež viaceré definície súvisiace s budúcim zákazom jednorazových
plastových výrobkov.
Zákon
o odpadoch je od 1. 7. 2020 doplnený o nové definície čo je
oxo-degradovateľný plast (§ 52, ods. 29) a oxo-degradovateľná
plastová taška (§ 52 ods. 31) alebo jednorazový plastový výrobok
(§ 52 ods. 30).
Nové
definície súvisia s čiastkovou implementáciou smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2019/904 o znižovaní vplyvu určitých plastových
výrobkov na životné prostredie. Definícia oxo-degradovateľného plastu
a oxo-degradovateľnej plastovej tašky sa zavádza na základe budúceho
zákazu ich uvádzania na trh. Rovnako to bude aj s jednorazovým
plastovým výrobkom. Oxo-degradovateľné materiály budú zakázané, nakoľko
sú považované za pôvodcu mikroplastov vyskytujúcich sa v životnom
prostredí.
Jednorazový plastový výrobok
Bude sa zaň považovať
výrobok, ktorý je vyrobený úplne alebo čiastočne z plastu,
a ktorý nie je navrhnutý, vyrobený alebo uvedený na trh s tým účelom,
aby počas svojej životnosti absolvoval niekoľko cyklov alebo rotácií tým, že sa
vráti výrobcovi na opätovné naplnenie, alebo aby bol opätovne použitý na ten
istý účel, na ktorý bol vyrobený. Vybrané jednorazové plastové výrobky
budú od 3. 7. 2021 zakázané. Ide o výrobky prevzaté s vyššie
spomínanej smernice a uvedené v prílohe č. 7a zákona. Ide
o vatové tyčinky do uší, plastové príbory, taniere, slamky, miešadlá na
nápoje, paličky k balónom, nádoby na potraviny alebo nápoje, ako aj
taniere vyrobené z EPS.
Viacvrstvový kombinovaný
materiál
Nahrádza sa
termínom „kompozitný obal“ – obal zložený z dvoch alebo
viacerých vrstiev z rôznych materiálov, ktoré sa nedajú ručne od seba
oddeliť a sú súčasťou ucelenej jednotky pozostávajúcej z vnútorného
obalu a vonkajšieho krytu, a ktorý sa ako taký napĺňa, uskladňuje,
prepravuje a vyprázdňuje (§ 52 ods. 32 zákona).
Komunálny odpad
Od 1. 7. 2020
prichádza i k zmene definície komunálneho odpadu. Definícia
rozširuje komunálny odpad i o oddelene zbieraný odpad z iných
zdrojov, ak je tento odpad svojím charakterom a zložením podobný odpadu
z domácností. Odpad z iných zdrojov zložením podobný odpadu
z domácnosti bude odpadom, ktorý vzniká z výrobkov a obalov
výrobkov, ktoré sú používané i v domácnostiach, a to znamená, že
komunálnym odpadom sa stanú i odpady pochádzajúce z HORECA.
Zmena definície
bude mať vplyv i na definíciu neobalových výrobkov a to
tak, že príde k rozšíreniu spoplatnených neobalových výrobkov. Výrobky,
ako napríklad poháre, ktoré boli určené doteraz na použitie v HORECA
a nespadali do definície neobalového výrobku, nakoľko nekončili
v komunálnom odpade, po novom už budú.
Ekomodulácia
Od 1. 1. 2021 vstúpi do
účinnosti ustanovenie o povinnej ekomodulácii poplatkov OZV pre
výrobcov. Cieľom ekomodulácie je zvýhodňovať obaly, ktoré sú
vyrobené z ľahko triediteľných a recyklovateľných materiálov na
úkor ťažko recyklovateľných materiálov. Momentálne sa čaká na vydanie
usmernenia Ministerstva životného prostredia k ekomodulácii.
Obce sa už triedeniu
kuchynského bioodpadu nevyhnú
Finančnú neúnosnosť ako dôvod
pre netriedenie legislatívna úprava ruší od roku 2021.
Väčšinu
slovenských miest a obcí čaká od budúceho roka nová povinnosť. Zákon
už v súčasnosti od samospráv
vyžaduje triedený zber biologicky rozložiteľných kuchynských odpadov
z domácností (KBO),
no od januára 2021 novela ruší najčastejšie aplikovanú výnimku,
na základe ktorej sa dosiaľ viaceré mestá a obce tejto povinnosti
vyhýbali – ekonomickú neúnosnosť triedenia.
Doteraz platilo,
že triediť KBO obce nemuseli, ak doložili, že prostriedky
na nakladanie s ním nemožno pokryť ani pri určení miestneho poplatku vo
výške 50 percent zo zákonom stanovenej hornej hranice sadzby.
Výnimka
o finančnej neúnosnosti zo zákona vypadne, a tak bude
na pleciach samospráv, aby triedený zber na svojom území
zabezpečili.
V platnosti
zostanú už len tri prípady, kedy sa povinnosti naďalej bude dať vyhnúť
– prvá výnimka sa týka miest a obcí, v ktorých zmesový odpad končí
v zariadení na energetické využitie odpadu (Bratislava
a Košice), druhá tých, kde domácnosti všetok kuchynský bioodpad kompostujú a posledná
takých území, kde nie je triedený zber technicky možný.
Tiež ide
napríklad o ťažko prístupné historické centrá miest respektíve
riedko osídlené oblasti. Z legislatívnej zmeny tak vyplýva,
že povinnosť s triedením začne po novom platiť pre zhruba
80 % samospráv.
Cieľom novely zákona
o odpadoch je zhodnocovanie biologicky rozložiteľného odpadu
z domácností
ktorého sa v SR
vyprodukuje vyše 500-tisíc ton, teda okolo 100 kilogramov na hlavu.
Momentálne končí prevažne na skládkach, kde hnijúce zvyšky potravín
produkujú takzvaný skládkový plyn (LFG) zložený z metánu, oxidov dusíka
a zo sírovodíka.
Vzniká tak značné riziko
aj pre podzemné vody, navyše ide o „živnú pôdu“ pre šírenie baktérií,
z čoho vyplývajú zdravotné riziká. Odklon tohto odpadu zo skládok
a s tým spojený pozitívny vplyv na životné prostredie vyžaduje
aj Európska komisia.
Pochopiteľne, prioritou
by malo byť minimalizovanie vzniku kuchynského bioodpadu. Ak už
vzniká, je najlepšie ho zhodnotiť cez kompostovanie. V prípade,
že domácnosti túto možnosť nemajú, prichádza na rad triedený zber.
Obec
je podľa vyhlášky povinná zabezpečiť zberové kapacity pre každého
obyvateľa počas jedného kalendárneho roka s minimálnym objemom 250 litrov.
Pre plynulý
prechod na prax vyplývajúcu z novely zákona o odpadoch bude
jednou z priorít otázka frekvencie zberu kuchynského odpadu. Realita
z ostatných krajín EÚ hovorí o frekvencii jedenkrát za sedem
dní, vyhláška ministerstva ustanovuje horný limit v minimálnej frekvencii
raz za 14 dní.
V slovenských
podmienkach sa frekvencia zberu bude prispôsobovať podľa reálnej produkcie
odpadu, ktorá sa líši v mestách a obciach.
Spôsob zberu sa bude líšiť
od typu bytovej výstavby
Pre obce
s prevahou rodinných domov (IBV – Individuálna bytová výstavba)
je vhodný takzvaný „vedierkový“ zber – domácnosti od zberovej
spoločnosti dostanú vedrá s objemom 7 – 25 litrov, podľa objemu
vyprodukovaného odpadu a frekvencie zberu, a tiež kompostovateľné
vrecká na primárne separovanie. Naplnené vrecká obyvatelia pripravia
pred dom na odvoz.
V prípade
dominujúcich bytových domov (KBV – Komplexná bytová výstavba), teda najmä
v mestách, ale aj niektorých obciach, pribudnú pri štandardnom zberovom
mieste hnedé nádoby v objeme 120, 240 alebo 660 litrov.
Občania tiež
dostanú kompostovateľné vrecká na kuchynský bioodpad a zber bude prebiehať v týždennej
alebo dvojtýždennej frekvencii.
Nevyhnutné
je pravidelné čistenie zberných nádob, ktoré má prebiehať po každom
odvoze odpadu. Aj z toho dôvodu je dôležité, aby sa mestá
a obce obracali na zberové spoločnosti schopné zabezpečiť profesionálne
služby počas celého procesu s tým, že čistenie zberových nádob
a hygienizácia odpadu sú kľúčové vzhľadom na environmentálne aj
zdravotné riziká súvisiace s KBO.
Kompostovanie
Pri téme
spracovania KBO sa zvykne často predostierať mýtus o jeho univerzálnom
použití v bioplynových staniciach.
Teória však naráža na dve praktické prekážky – nie každý
kuchynský bioodpad je vhodný pre účely výroby bioplynu vzhľadom
na jeho „neriadené“ zloženie. Bioplynky sa aj preto vzhľadom
na „vystopovateľnosť“ pôvodu odpadu primárne orientujú na bioodpad
z reštaurácií a potravinárskych prevádzok.
Druhým faktorom,
ktorý spracovanie bioodpadu v bioplynových staniciach v slovenských
podmienkach sťažuje, je ich regionálna nedostupnosť.
Z deviatich bioplynových staníc je šesť v západnej časti územia.
Nerovnomerné rozmiestnenie znamená pre spracovanie KBO komplikáciu súvisiacu
s nákladnou logistikou a riziko predstavuje aj dlhšie skladovanie bez
chladenia.
V súvislosti
s ďalším využitím sa neodporúča ani zbierať kuchynský odpad spolu
so záhradným. Vznikajúci „mix“ potravinového a zeleného odpadu nie
je zárukou, že zmes sa bude dať ďalej spracovať.
Potvrdzujú
to aj organizácie, ktoré sa venujú sa ekologizácii odpadového
hospodárstva upozorňujúce na to, že v takomto prípade sa zmena
míňa účinku. Tým je prioritné triedenie potravinového odpadu tam,
kde vzniká, teda v kuchyni. Povinnosť zaviesť a zabezpečovať
vykonávanie triedeného zberu komunálneho odpadu pre biologicky rozložiteľný
kuchynský odpad je aj podstatou samotnej vyhlášky.
Najakceptovanejšou možnosťou spracovania kuchynského bioodpadu
je postup, keď sa po vytriedení čistý KBO podrví
a následne zmieša v presnom pomere s rastlinnými zvyškami zo
záhrad, sadov a parkov. Vzniknutá zmes sa prirodzene zahreje
na teplotu 70 stupňov, čím sa hygienizuje.
Materiál následne
putuje do kompostárne, kde z neho vzniká kompost použiteľný pri
úpravách parkov a verejných zelených plôch, podľa ktorej by sa mali
mestá a obce na novú povinnosť čím skôr pripraviť a zabezpečiť
pre svojich obyvateľov triedený zber KBO. Samosprávam by pri tom mal
pomôcť aj finančný mechanizmus, ktorý by mal byť realizovaný cez Envirofond.
Nová vyhláška
k zákonu o odpadoch
Štandard zberu sa
má počítať inak. Väčšina zmien nadobudne účinnosť už od 1. septembra
tohto roku.
Štandard zberu sa
nebude počítať podľa počtu obyvateľov obce s trvalým pobytom, žiadosti
o registráciu sa budú podávať elektronicky a na „spätné
zasypávanie“ bude možné využiť iba odpady, ktoré sa nedajú zhodnotiť.
S týmito
a ďalšími zmenami počíta návrh novej vyhlášky MŽP SR, ktorou sa mení
a dopĺňa vyhláška MŽP SR č. 371/2015 Z. z., ktorou sa vykonávajú
niektoré ustanovenia zákona o odpadoch v znení neskorších
predpisov.
Ministerstvo
plánuje vydať novú vyhlášku v nadväznosti na vlaňajšie zmeny
v zákone o odpadoch a chce ňou tiež reagovať problémy,
ktoré podľa rezortu vyplynuli z praxe. Nová vyhláška má priniesť
množstvo zmien.
Štandard zberu podľa počtu
poplatníkov
Jednou
z najväčších zmien, s ktorými návrh vyhlášky počíta, sa týka výpočtu
štandardov zberu komunálneho odpadu (KO). Po novom sa má
vychádzať z počtu poplatníkov danej obce, nie z počtu obyvateľov
s trvalým pobytom.
K zmene
určenia minimálnej zberovej kapacity, v jednotkách objemu, v priemere
dostupnej pre každého jednotlivého poplatníka obce počas jedného kalendárneho
roka dochádza v SR bez rozdielu, ako aj z dôvodu zmeny definície
komunálneho odpadu.
Ministerstvo
argumentuje, že kým v niektorých obciach je počet nádob
na triedený zber prebytočný, na druhej strane existujú
samosprávy, kde v novo vybudovaných sídliskách nádoby
na zber chýbajú. Dôvodom je práve to, že obyvatelia týchto
sídlisk nemajú ohlásený trvalý pobyt v tejto obci.
Štandard zberu
bol po starom vypočítavaný na počet trvalo žijúcich obyvateľov obce.
Po novom sa má štandard zberu určovať jednotlivo pre každú obec
tak, aby množstvo zberných nádob vrátane vriec zohľadňovalo skutočné
množstvo vytriedených zložiek KO. Poplatníkom v obci pritom nebude len
obyvateľ trvalo žijúci na území obce, ale napríklad aj vlastník
nehnuteľnosti.
Kontrola zloženia zbernej
nádoby
Zákon
o odpadoch upravuje povinnosť triedenia komunálneho odpadu a sankcionuje
nedodržanie tejto povinnosti. Avšak otázka, kto a akým spôsobom môže
kontrolovať splnenie tejto povinnosti, nie je v zákone o odpadoch
jednoznačne riešená.
Podľa zákona
o odpadoch je pôvodca komunálnych odpadov povinný ukladať
zmesový komunálny odpad a oddelene zbierané zložky komunálneho odpadu do
zberných nádob zodpovedajúcich systému zberu komunálnych odpadov
v obci.
Zákon
o odpadoch ďalej upravuje zákaz ukladania do zberných nádob určených
obcou na zber zmesového komunálneho odpadu iný odpad ako zmesový komunálny
odpad a do zberných nádob určených na triedený zber komunálneho
odpadu zložku komunálneho odpadu, pre ktorú nie je nádoba určená.
Zjednodušene
povedané, každá osoba je povinná komunálny odpad triediť a ukladať
ho do nádob určených na príslušný odpad.
Zákon však už nie
je taký jednoznačný v otázke, kto má právo kontrolovať splnenie tejto povinnosti,
ako aj rozsah a formu kontroly.
Viac o tejto téme sa
dočítate v mesačníku 1000 riešení 9-10/2020 a úplné znenie
zákona o odpadoch po novele nájdete v Aktualizácii VI/3.