Zákon č. 198/2020 Z. z. vo svojich štyridsiatich článkoch mení a dopĺňa mnohé zákony s cieľom podpory podnikateľského sektora pomocou opatrení napomáhajúcich oživeniu ekonomiky v čase nasledujúcom po útlme spôsobenom pandémiou choroby COVID-19. Zákon obsahuje opatrenia administratívnej povahy, ako aj odstránenie byrokratických obmedzení malých a stredných podnikateľov a živnostníkov. Zmeny sú účinné od 21. júla 2020 s výnimkou niektorých častí, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. septembra 2020, 1. januára 2021, 1. júla 2021, 1. januára 2022 a 1. januára 2023.

Zmena zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník

Od 21. júla 2020 sa valné zhromaždenie spoločnosti môže rozhodnúť, že nerozdelený zisk alebo iné vlastné zdroje, ktorých použitie nie je zákonom ustanovené, alebo iné vlastné zdroje spoločnosti vykázané v individuálnej účtovnej závierke vo vlastnom imaní spoločnosti sa použijú na zvýšenie základného imania. Spoločnosť môže takto zvýšiť základné imanie iba pri dodržaní podmienok podľa § 179 ods. 3 a 4.

Zvýšiť základné imanie takýmto spôsobom možno iba na základe schválenej riadnej individuálnej účtovnej závierky, ak ku dňu konania valného zhromaždenia uplynulo najviac šesť mesiacov odo dňa, ku ktorému sa táto účtovná závierka zostavuje.

Overenie účtovnej závierky audítorom sa nevyžaduje, ak budú splnené dve podmienky:

1. na zvýšenie základného imania sa použije nerozdelený zisk, ktorý by inak mohol byť vyplatený spoločníkom a

2. hodnota zvýšenia základného imania nepresahuje hodnotu základného imania pred jeho zvýšením.

Zodpovednosť, že spoločnosť s ručením obmedzeným takéto predpoklady spĺňa, nesie štatutárny orgán spoločnosti.

Na nominálne zvýšenie základného imania v spoločnosti s ručením obmedzeným mohol byť aj do 20. júla 2020 použitý nerozdelený zisk a aj iné vlastné zdroje spoločnosti. Vyžadovalo sa, aby účtovná závierka, ktorej výsledky majú byť použité ako podklad pre zvýšenie základného imania, bola overená audítorom. To podstatne zvyšovalo finančnú aj časovú záťaž podnikateľov.

Zmena zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní

Od 21. júla 2020 sa zjednodušil postup pri zápise viazanej živnosti pravidelnej kontroly vykurovacích a klimatizačných systémov pre oprávnené osoby. Namiesto osvedčenia osobitnou podmienkou jej prevádzkovania je potvrdenie o zápise do zoznamu odborne spôsobilých osôb podľa § 7 ods. 1 zákona č. 314/2012 Z. z. o pravidelnej kontrole vykurovacích systémov a klimatizačných systémov.

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky vedie, pravidelne aktualizuje a na svojom webovom sídle zverejňuje zoznam odborne spôsobilých osôb, ktorý obsahuje meno a priezvisko, dátum narodenia, dátum vykonania skúšky a dátum absolvovania aktualizačnej odbornej prípravy. Skúšku organizuje ministerstvo najmenej raz za kalendárny rok. Uchádzač o vykonanie skúšky musí mať ukončené stredné odborné vzdelanie technického zamerania, úplné stredné odborné vzdelanie technického zamerania alebo vysokoškolské vzdelanie v študijnom odbore zo skupiny študijných odborov informatické vedy, matematika, informačné a komunikačné technológie, konštruovanie, technológie, výroba a komunikácie alebo prírodné vedy so zameraním študijného odboru na fyziku alebo chémiu.

Zmena zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch

Od 21. júla 2020 sa znížil správny poplatok z 50 eur na 30 eur pre fyzické osoby - podnikateľov a pre právnické osoby, ktoré Úradu verejného zdravotníctva SR zasielajú oznámenie o zložení a označovaní výživových doplnkov a nových potravín, ktoré sa umiestňujú na trh.

Zmena zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách

Od 21. júla 2020 sa z tohto zákona vypustilo ustanovenie, ktorým sa vylúčil odkladný účinok podaného odvolania proti rozhodnutiu o uložení pokuty, čím sa rozhodnutie o uložení pokuty stalo vykonateľným po jeho doručení adresátovi a po uplynutí príslušnej lehoty sa pokuta stala splatnou. V prechodnom ustanovení § 31 ah sa súčasne určilo, že konania o uložení pokuty, ktoré sa začali a právoplatne neskončili do 20. júla 2020, sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom od 21. júla 2020. Opätovné priznanie odkladného účinku odvolaniu ako opravného prostriedku má pre subjekty dotknuté rozhodnutím správneho orgánu veľký význam, pretože až do skončenia odvolacieho konania nie sú tieto subjekty povinné splniť povinnosť uloženú v rozhodnutí, tzv. zaplatiť uloženú pokutu.

Ustanovením nového § 31h sa zrušuje zákon č. 478/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov, a ktorý mal nadobudnúť účinnosť 1. januára 2024.

Táto novela zákona o potravinách, ktorá síce nadobudla platnosť, nie však ešte účinnosť, obsahuje právnu úpravu, ktorá je v rozpore s princípom právnej istoty (čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) a je značným zásahom do zmluvnej slobody prevádzkovateľa potravinárskeho podniku vyplývajúcej z princípu zmluvnej voľnosti. Ide o to, že darovanie má byť vždy dobrovoľné a bezodplatné plnenie daru, nie povinnosť, ako to novela zákona o potravinách ustanovila. Preto sa takáto novela zákona o potravinách zrušila.

Zmena zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách

Od 21. júla 2020 sa znížila administratívna záťaž predávajúcim, ktorí predávajú tovar, na ktorý sa nevzťahuje cenová regulácia. Títo predajcovia už nemajú povinnosť viesť evidenciu o cenách vrátane kalkulácií nákladov a zisku.

Do 20. júla 2020 bol každý predávajúci povinný

viesť a uchovávať evidenciu o cenách tovaru vrátane kalkulácií nákladov a zisku tri roky po predaji tovaru len s nasledovnou s výnimkou: takúto evidenciu nemusel viesť podnikateľ, ktorý predával tovar, na ktorý sa nevzťahovala regulácia cien, ak splnil nasledovné podmienky:

a) bol mikro účtovnou jednotkou alebo

b) bol fyzickou osobou účtujúcou v sústave jednoduchého účtovníctva, ktorá

1. ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie neprekročila dve z týchto podmienok:

1a. celková suma majetku nepresiahla 350 000 eur, pričom celkovou sumou majetku sa rozumie suma zistená z výkazu o majetku a záväzkoch,

1b. obrat nepresiahol 700 000 eur, pričom obratom sa rozumejú príjmy z predaja tovaru a služieb,

1c. priemerný prepočítaný počet zamestnancov počas účtovného obdobia nepresiahol desať alebo

2. dve z podmienok podľa prvého bodu prekročila len v jednom z dvoch po sebe nasledujúcich účtovných období, pričom v prvom z týchto dvoch účtovných období spĺňala aspoň dve z podmienok podľa prvého bodu.

Od 21. júla 2020 je povinný

viesť a uchovávať evidenciu o cenách tovaru vrátane kalkulácií nákladov a zisku tri roky po predaji tovaru len ten predávajúci, ktorý predáva tovar, na ktorý sa vzťahuje regulácia cien. Za cenovú evidenciu sa považujú doklady obsahujúce vymedzenie predávaného tovaru, spôsob vytvorenia ceny a výšku ceny tohto tovaru. Za kalkuláciu nákladov a zisku sa považuje:

a) kalkulácia ekonomicky oprávnených nákladov a primeraná zisková prirážka podľa § 2 ods. 3 alebo v rozsahu ustanovenom cenovým orgánom podľa § 11 ods. 1, pri tovare, na ktorý sa vzťahuje regulácia cien, a pri tovare predávajúceho podľa § 12 ods. 1,

b) taký prepočet ceny alebo postup jej tvorby, ktorý umožňuje porovnanie s cenou, za ktorú sa tovar predávajúceho ponúkal alebo predával, pri tovare, na ktorý sa nevzťahuje regulácia cien.

Zmena zákona č. 212/1997 Z. z. o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnoženín audiovizuálnych diel

Od 21. júla 2020 sa z pojmu periodická publikácia vylúčili tlačoviny reklamnej (propagačnej) povahy. Ustanovenie § 4 novým spôsobom upravilo povinnosť vydavateľov neperiodických publikácií bez ohľadu na náklad (avšak s nákladom min. 50 kusov).

Títo vydavatelia majú povinnosť bezplatne a na svoje trovy odovzdať do 10 dní od začatia rozširovania povinné výtlačky neperiodickej publikácie osobám podľa prílohy č. 3 zákona z každého vydania alebo z vydania časti.

Rozhodujúcim kritériom nie je náklad, ale obsah neperiodickej publikácie. Zjednodušila sa tak povinnosť pre vydavateľov neperiodických publikácií, aby výtlačky neperiodických publikácií neposielali do knižníc, ktoré so zameraním týchto publikácií nemajú nič spoločné.

Zmena sankčného ustanovenia § 11 ods. 2 umožní prihliadať pri určovaní výšky pokuty na čas trvania porušenia povinnosti, opakované porušenie, spôsob a dôvody porušenia povinnosti.

V prílohách k tomuto zákonu sa nanovo vymedzuje okruh deponujúcich knižníc s ohľadom na obsah periodickej alebo neperiodickej publikácie, a to tak, že došlo k výraznému zúženiu rozsahu povinného deponovania.

Zmena zákona č. 194/1998 Z. z. o šľachtení a plemenitbe hospodárskych zvierat

Žiadatelia o vydanie osvedčenia na chov rýb mali do 20. 7. 2020 povinnosť predkladať k žiadosti o vydanie osvedčenia na chov rýb údaje potrebné na účel overenia vlastníckeho práva k vodnej ploche a ak žiadateľ nebol vlastníkom vodnej plochy, kópiu zmluvy o prenájme vodnej plochy. Táto podmienka spôsobovala v praxi pri vydávaní osvedčení na chov rýb značné problémy. Z toho dôvodu sa ustanovenie § 19a upravilo tak, aby žiadateľ o vydanie osvedčenia na chov rýb predkladal k samotnej žiadosti kópiu dokladu preukazujúceho vlastnícke právo žiadateľa k vodnej stavbe, ktorá tvorí zariadenie na chov rýb. V prípade, že žiadateľ nie je vlastníkom takejto vodnej stavby, k žiadosti priloží kópiu zmluvy alebo iného dokladu, ktorý ho oprávňuje užívať takúto vodnú stavbu. Môže ísť napríklad o nájomnú zmluvu, zmluvu o výpožičke a pod. Práva a povinnosti žiadateľa o vydanie osvedčenia na chov rýb, ktoré spočívajú v povinnosti vysporiadať si svoje právne vzťahy s vlastníkmi alebo držiteľmi pozemkov nachádzajúcich sa pod vodnou plochou uzavretím nájomnej zmluvy podľa zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov alebo kúpou, týmto ustanovením nie sú dotknuté.

Zmena zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve

Cieľom novely je zvyšovanie veľkostných podmienok na povinnosť overenia individuálnej účtovnej závierky audítorom, čím dôjde k zníženiu administratívnej záťaže podnikateľských subjektov, najmä malých obchodných spoločností. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ určuje len minimálnu transpozičnú povinnosť, od ktorej musí mať účtovná jednotka audit, preto členské štáty uplatňujú rôzne veľkostné podmienky na audit pri zohľadnení objektívnych kritérií ako je veľkosť ekonomiky a celospoločenský záujem. Radikálna zmena veľkostných podmienok bude znamenať, že v roku 2022 klesne povinnosť auditu na necelé 1 % účtovných jednotiek oproti terajšiemu stavu.

Vzhľadom na významné zvýšenie veľkostných podmienok oproti súčasnému stavu sa prechodnými ustanoveniami určilo ich postupné zvyšovanie v roku 2021 aj v roku 2022.

V roku 2020

v súlade s § 19 ods. 1 zákona o účtovníctve musí mať riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku overenú audítorom:

a) obchodná spoločnosť (verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným, akciová spoločnosť a jednoduchá spoločnosť na akcie) a družstvo, ak ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie sú splnené aspoň dve z podmienok:

- celková suma majetku presiahla 2 000 000 eur, pričom sumou majetku sa rozumie suma majetku zistená zo súvahy v ocenení neupravenom o opravné položky, rezervy a oprávky k dlhodobému majetku,

- čistý obrat presiahol 4 000 000 eur,

- priemerný prepočítaný počet zamestnancov v jednom účtovnom období presiahol 30,

b) obchodná spoločnosť a družstvo, ktorých cenné papiere sú prijaté na regulovanom trhu,

c) ktorej túto povinnosť ustanovuje osobitný predpis, napríklad zákon o bankách,

d) ktorá zostavuje účtovnú závierku podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo (IFRS).

Podľa prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 1. 1. 2020 sa veľkostné kritéria platné pre rok 2020 použijú prvýkrát pri overení účtovnej závierky za účtovné obdobie začínajúce najskôr 1. 1. 2020. Za účtovné obdobie končiace najneskôr k 31. 12. 2019 sa posudzujú veľkostné podmienky podľa zákona platného k 31. 12. 2019. Podľa zákona o účtovníctve platného k 31. 12. 2019 bola hranica pre celkovú sumu majetku 1 000 000 eur, čistý obrat 2 000 000 eur a priemerný prepočítaný počet zamestnancov 30.

To znamená, že pri kontrole povinnosti overiť účtovnú závierku za kalendárny rok 2020 bude obchodná spoločnosť alebo družstvo testovať podmienky platné pre rok 2020 (suma majetku 2 000 000 eur, čistý obrat 4 000 000 eur, počet zamestnancov 30).

Pre účtovné obdobie začínajúce najskôr 1. 1. 2021

sú novelou zákona o účtovníctve stanovené nasledujúce podmienky:

a) celková suma majetku presiahla 3 000 000 eur,

b) čistý obrat presiahol 6 000 000 eur,

c) priemerný prepočítaný počet zamestnancov v jednom účtovnom období presiahol 40.

Znamená to, že pri testovaní podmienok na overenie účtovnej závierke audítorom za účtovné obdobie kalendárneho roka 2021 bude obchodná spoločnosť a družstvo posudzovať, či celková suma majetku za rok 2021 presiahla sumu 3 000 000 eur, čistý obrat presiahol sumu 6 000 000 eur a priemerný prepočítaný počet zamestnancov presiahol 40.

Od 1. 1. 2022

by mali platiť veľkostné kritériá na povinnosť overovania účtovnej závierky audítorom aj na nasledujúce roky. Pri posudzovaní povinnosti overovať účtovnú závierku audítorom budú od 1. 1. 2022 platné nasledovné podmienky:

a) celková suma majetku presiahla 4 000 000 eur,

b) čistý obrat presiahol 8 000 000 eur,

c) priemerný prepočítaný počet zamestnancov v jednom účtovnom období presiahol 50.

Obchodné spoločnosti a družstvá budú pri účtovnej závierke za kalendárny rok 2022 testovať za rok 2022 podmienky platné v roku 2022 (celková suma majetku 4 000 000 eur, čistý obrat 8 000 000 eur, priemerný prepočítaný počet zamestnancov 50). Za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie - kalendárny rok 2021 budú posudzovať podmienky platné pre rok 2021 (celková suma majetku 3 000 000 eur, čistý obrat 6 000 000 eur, priemerný prepočítaný počet zamestnancov 40).

Podmienky pre povinnosť auditu v priebehu rokov 2019 – 2022

Účtovná jednotka, ktorej účtovným obdobím je hospodársky rok, kontroluje podmienky platné od 1. 1. 2021 v hospodárskom roku, ktorý začína v priebehu roka 2021. V hospodárskom roku začínajúcom v priebehu roka 2020 kontroluje podmienky platné od 1. 1. 2020. Rovnako bude postupovať aj pri kontrole kritérií za hospodársky rok začínajúci v roku 2022: pri kontrole podmienok za hospodársky rok začínajúci v roku 2022 bude posudzovať podmienky platné od 1. 1. 2022. Za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie (hospodársky rok začínajúci v roku 2021) bude sledovať podmienky stanovené od 1. 1. 2021.

Zmena zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení

Od 21. júla 2020 je zamestnávateľ povinný viesť evidenciu o zamestnancovi na účely sociálneho poistenia a predložiť túto evidenciu v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa skončil právny vzťah zamestnanca k zamestnávateľovi. To znamená, že ak bol pracovný pomer ukončený napríklad 30. júla 2020, lehota na predloženie evidenčného listu dôchodkového poistenia je do 31. augusta 2020.

Ak si zamestnanec uplatní nárok na dôchodok alebo o zaslanie evidenčného listu dôchodkového poistenia požiada Sociálna poisťovňa, zamestnávateľ je povinný predložiť evidenčný list dôchodkového poistenia v do ôsmich dní.

S účinnosťou od 1. januára 2021 sa ruší povinnosť zamestnávateľa

- odhlásiť sa z registra zamestnávateľov vedeného Sociálnou poisťovňou do ôsmich dní odo dňa, v ktorom nezamestnáva už žiadneho zamestnanca - Sociálna poisťovňa automaticky ukončí registráciu zamestnávateľa v registri zamestnávateľov na základe odhlásenia posledného zamestnanca z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia,

- oznamovať Sociálnej poisťovni:

* zmeny v údajoch jeho zamestnanca: priezviska vrátane všetkých predošlých priezvisk, mena, dátumu a miesta narodenia, stavu a miesta trvalého pobytu, identifikačného čísla sociálneho zabezpečenia fyzickej osoby (rodného čísla) - zmenu uvedených údajov bude Sociálna poisťovňa získavať iba z Registra fyzických osôb,

* zmenu údaja o dni vzniku pracovného pomeru a skončenia pracovného pomeru alebo iného právneho vzťahu k zamestnávateľov - tieto údaje Sociálna poisťovňa zisťuje v súvislosti s plnením povinnosti zamestnávateľa prihlásiť a odhlásiť zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia a z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia,

* začiatok a skončenie čerpania materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky zamestnancom.

Vo vzťahu k poistencom sa zrušuje povinnosť

písomne oznámiť do ôsmich dní zmenu mena a priezviska, zmenu miesta trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, zrušenie trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, pretože údaje o týchto skutočnostiach bude Sociálna poisťovňa získavať iba z Registra fyzických osôb. Povinnosť oznámiť do ôsmich dní zmenu mena, priezviska a bydliska zostávajú zachované pre zákonom stanovenú skupinu poistencov štátu (osoba starajúca sa o dieťa, poberateľ opatrovateľského príspevku a osobný asistent), na ktorých sa v právnych vzťahoch sociálneho poistenia uplatňujú predpisy Slovenskej republiky podľa koordinačných nariadení Európskej únie alebo podľa medzinárodnej zmluvy o sociálnom zabezpečení, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

Vo vzťahu k samostatne zárobkovo činným osobám sa ruší povinnosť

SZČO oznámiť Sociálnej poisťovni do ôsmich dní zmenu mena a priezviska, zmenu trvalého pobytu, zrušenie povolenia na trvalý pobyt alebo povolenia na prechodný pobyt, pretože údaje o týchto skutočnostiach bude Sociálna poisťovňa získavať iba z Registra fyzických osôb. Tieto povinnosti však zostávajú zachované pre tú SZČO, na ktorú sa v právnych vzťahoch sociálneho poistenia uplatňujú predpisy Slovenskej republiky podľa koordinačných nariadení Európskej únie alebo podľa medzinárodnej zmluvy o sociálnom zabezpečení, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, ak údaje o týchto skutočnostiach Sociálna poisťovňa nevie získať z Registra fyzických osôb (tzv. zahraničná SZČO).

Novela zákona zavádza princíp druhej šance pre fyzickú a právnickú osobu, ktorá načas nesplní svoju povinnosť v lehotách určených jednotlivými ustanoveniami zákona o sociálnom poistení, ale dodatočne ju splní v ďalšej sedemdňovej lehote.

Ak fyzická a právnická osoba povinnosť splní v dodatočnej lehote, Sociálna poisťovňa jej pokutu neuloží.

Zmena zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri

Osoby zapísané v obchodnom registri mali od 1. októbra 2020 (do 30. 9. 2021) povinnosť doplniť niektoré údaje. Ide najmä o údaje týkajúce sa identifikácie osôb zapisovaných do obchodného registra v určitom postavení. Doplnenie týchto údajov je do budúcna predpokladom, aby sa zapísané údaje automaticky zosúlaďovali s údajmi v referenčných registroch a to najmä v registri fyzických osôb. Vzhľadom na to, že veľké množstvo zapísaných osôb je v súčasnosti zasiahnuté dôsledkami šírenia pandémie, doplnenie údajov budú môcť osoby zapísané v obchodnom registri následky vykonať až do 30. septembra 2022.

Zmena zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov

Od 21. 7. 2020 sa umožňuje automatické zvýšenie preukázateľne vynaložených výdavkov na spotrebu pohonných látok prepočítanú podľa spotreby uvedenej v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze alebo v doplňujúcich údajov od výrobcu alebo predajcu o 20 % bez povinnosti dokladovania a zisťovania vyššej spotreby.

Ak sa skutočná spotreba pohonných látok nezhoduje so spotrebou uvádzanou v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze alebo sa tam táto spotreba neuvádza, je možné vychádzať zo spotreby preukázanej dokladom vydaným autorizovanou organizáciou, tak ako doteraz.

Takýmto spôsobom preukazovaná spotreba pohonných látok sa však o 20 % už nezvyšuje.

V prípade nákladných automobilov a pracovných mechanizmov zostáva zachovaná možnosť preukazovať skutočnú spotrebu pohonných látok podľa vlastného vnútorného aktu riadenia. Zároveň aj pri týchto automobiloch a mechanizmoch sa zavádza možnosť uplatnenia nadspotreby výdavkov na pohonné hmoty vo výške 20 % oproti spotrebe uvedenej v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze alebo v doplňujúcich údajov od výrobcu alebo predajcu, ak si daňovník nevyberie možnosť uplatňovať spotrebu pohonných látok podľa spotreby preukázanej vlastným vnútorným aktom riadenia.

Viac o problematike sa dočítate v mesačníku DUO 11-12/2020 a v tematickom balíčku Podnikateľské kilečko.

Minulý rok bola schválená veľká novela zákona o odpadoch, ktorá priniesla najmä transpozíciu tzv. „odpadového balíka“. Novela priniesla veľké množstvo zmien, ktoré nadobudnú účinnosť postupne až do roku 2023. Prvá časť zmien nadobudla účinnosť už 27. 12. 2019. Významná časť zmien nadobudla účinnosť 1. 7. 2020. O aké najdôležitejšie zmeny ide?

Zmena definície stavu konca odpadu

Novela zákona o odpadoch priniesla novú definíciu stavu konca odpadu, ktorou sa zabezpečuje transpozícia čl. 6 ods. 1 rámcovej smernice. Stav konca odpadu je podľa novej definície stav, ktorý dosiahne odpad, ak prejde niektorou z činností zhodnocovania odpadu alebo recyklácie a spĺňa tieto podmienky:

·         látka alebo vec sa má použiť na špecifické účely,

·         pre látku alebo vec existuje trh alebo je po nej dopyt,

·         látka alebo vec spĺňa technické požiadavky na špecifické účely a spĺňa požiadavky ustanovené osobitným predpisom a spĺňa technické normy alebo je v súlade s inou obdobnou technickou špecifikáciou s porovnateľnými požiadavkami alebo s prísnejšími požiadavkami, ktoré sa uplatňujú na výrobky,

·         použitie látky alebo veci nezapríčiní celkové nepriaznivé vplyvy na životné prostredie alebo na zdravie ľudí.

S touto definíciou bezprostredne súvisí nové ustanovenie § 14 ods. 10, v ktorom je ustanovené, že materiál, ktorý prestal byť odpadom, musí následne spĺňať príslušné požiadavky podľa osobitných predpisov, predovšetkým podľa zákona č. 56/2018 Z. z. o posudzovaní zhody výrobku, sprístupňovaní určeného výrobku na trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, za čo zodpovedá fyzická osoba – podnikateľ a právnická osoba, ktorá prvýkrát použije materiál, ktorý prestal byť odpadom a nebol umiestnený na trh, alebo umiestni materiál na trh prvýkrát po tom, ako prestal byť odpadom.

Biologický odpad z kancelárií, veľkoobchodu a jedální

Nová definícia je upravená v súlade s čl. 3 bod 4 rámcovej smernice a rozširuje a upresňuje okruh subjektov, u ktorých môže biologický odpad vznikať. Podľa novej definície sa za biologický odpad považuje aj potravinový odpad a kuchynský odpad z kancelárií, veľkoobchodu a jedální, ktorý je biologicky rozložiteľný a porovnateľný s biologickým odpadom z potravinárskych závodov.

Predmetná zmena znamená novú povinnosť pre kancelárie ako držiteľov biologického odpadu, a to biologický odpad správne zaradiť alebo zabezpečiť správnosť zaradenia odpadu podľa Katalógu odpadov a zhromažďovať ho vytriedený podľa druhov odpadov (a teda oddelene od iných druhov odpadu). Zákon o odpadoch zakazuje zneškodňovať skládkovaním vytriedený biologicky rozložiteľný kuchynský a reštauračný odpad, a teda kancelárie nemôžu zneškodniť biologický odpad spolu so zmesovým komunálnym odpadom.

Nové definície odpadov

V rámci nových definícií sa zaviedla aj definícia potravinového odpadu a odpadu, ktorý nie je nebezpečný. Rozširuje sa aj definícia nakladania s odpadom o triedenie odpadov, ktoré je súčasťou zhodnocovania odpadov.

Bola pridaná definícia materiálového zhodnotenia na objasnenie toho, že zahŕňa iné formy zhodnocovania, než energetické zhodnocovanie a než opätovné spracovanie odpadu na materiály, ktoré sa používajú ako palivo alebo iné prostriedky na získavanie energie. Materiálové zhodnocovanie odpadu je činnosť zhodnocovania odpadu okrem energetického zhodnocovania a opätovného spracovania na materiály, ktoré sa majú použiť ako palivo alebo iné prostriedky na výrobu energie. Za materiálové zhodnocovanie sa považuje najmä príprava na opätovné použitie, recyklácia a spätné zasypávanie.

Taktiež sa zavádza definícia spätného zasypávania. Spätné zasypávanie je činnosť zhodnocovania odpadu, pri ktorej sa vhodný odpad, ktorý nie je nebezpečný, používa na účely rekultivácie vo vyťažených oblastiach alebo na technické účely pri terénnych úpravách. Odpad používaný na spätné zasypávanie musí nahradiť neodpadové materiály, musí byť vhodný na uvedené účely a použitý len v množstve, ktoré je nevyhnutné na dosiahnutie uvedených účelov.

Zavádzajú sa taktiež viaceré definície súvisiace s budúcim zákazom jednorazových plastových výrobkov.

Zákon o odpadoch je od 1. 7. 2020 doplnený o nové definície čo je oxo-degradovateľný plast (§ 52, ods. 29) a oxo-degradovateľná plastová taška (§ 52 ods. 31) alebo jednorazový plastový výrobok (§ 52 ods. 30).

Nové definície súvisia s čiastkovou implementáciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2019/904 o znižovaní vplyvu určitých plastových výrobkov na životné prostredie. Definícia oxo-degradovateľného plastu a oxo-degradovateľnej plastovej tašky sa zavádza na základe budúceho zákazu ich uvádzania na trh. Rovnako to bude aj s jednorazovým plastovým výrobkom. Oxo-degradovateľné materiály budú zakázané, nakoľko sú považované za pôvodcu mikroplastov vyskytujúcich sa v životnom prostredí.

Jednorazový plastový výrobok

Bude sa zaň považovať výrobok, ktorý je vyrobený úplne alebo čiastočne z plastu, a ktorý nie je navrhnutý, vyrobený alebo uvedený na trh s tým účelom, aby počas svojej životnosti absolvoval niekoľko cyklov alebo rotácií tým, že sa vráti výrobcovi na opätovné naplnenie, alebo aby bol opätovne použitý na ten istý účel, na ktorý bol vyrobený. Vybrané jednorazové plastové výrobky budú od 3. 7. 2021 zakázané. Ide o výrobky prevzaté s vyššie spomínanej smernice a uvedené v prílohe č. 7a zákona. Ide o vatové tyčinky do uší, plastové príbory, taniere, slamky, miešadlá na nápoje, paličky k balónom, nádoby na potraviny alebo nápoje, ako aj taniere vyrobené z EPS.

Viacvrstvový kombinovaný materiál

Nahrádza sa termínom „kompozitný obal“ – obal zložený z dvoch alebo viacerých vrstiev z rôznych materiálov, ktoré sa nedajú ručne od seba oddeliť a sú súčasťou ucelenej jednotky pozostávajúcej z vnútorného obalu a vonkajšieho krytu, a ktorý sa ako taký napĺňa, uskladňuje, prepravuje a vyprázdňuje (§ 52 ods. 32 zákona).

Komunálny odpad

Od 1. 7. 2020 prichádza i k zmene definície komunálneho odpadu. Definícia rozširuje komunálny odpad i o oddelene zbieraný odpad z iných zdrojov, ak je tento odpad svojím charakterom a zložením podobný odpadu z domácností. Odpad z iných zdrojov zložením podobný odpadu z domácnosti bude odpadom, ktorý vzniká z výrobkov a obalov výrobkov, ktoré sú používané i v domácnostiach, a to znamená, že komunálnym odpadom sa stanú i odpady pochádzajúce z HORECA.

Zmena definície bude mať vplyv i na definíciu neobalových výrobkov a to tak, že príde k rozšíreniu spoplatnených neobalových výrobkov. Výrobky, ako napríklad poháre, ktoré boli určené doteraz na použitie v HORECA a nespadali do definície neobalového výrobku, nakoľko nekončili v komunálnom odpade, po novom už budú.

Ekomodulácia

Od 1. 1. 2021 vstúpi do účinnosti ustanovenie o povinnej ekomodulácii poplatkov OZV pre výrobcov. Cieľom ekomodulácie je zvýhodňovať obaly, ktoré sú vyrobené z ľahko triediteľných a recyklovateľných materiálov na úkor ťažko recyklovateľných materiálov. Momentálne sa čaká na vydanie usmernenia Ministerstva životného prostredia k ekomodulácii.

Obce sa už triedeniu kuchynského bioodpadu nevyhnú

Finančnú neúnosnosť ako dôvod pre netriedenie legislatívna úprava ruší od roku 2021.

Väčšinu slovenských miest a obcí čaká od budúceho roka nová povinnosť. Zákon už v súčasnosti od samospráv vyžaduje triedený zber biologicky rozložiteľných kuchynských odpadov z domácností (KBO), no od januára 2021 novela ruší najčastejšie aplikovanú výnimku, na základe ktorej sa dosiaľ viaceré mestá a obce tejto povinnosti vyhýbali – ekonomickú neúnosnosť triedenia.

Doteraz platilo, že triediť KBO obce nemuseli, ak doložili, že prostriedky na nakladanie s ním nemožno pokryť ani pri určení miestneho poplatku vo výške 50 percent zo zákonom stanovenej hornej hranice sadzby.

Výnimka o finančnej neúnosnosti zo zákona vypadne, a tak bude na pleciach samospráv, aby triedený zber na svojom území zabezpečili.

V platnosti zostanú už len tri prípady, kedy sa povinnosti naďalej bude dať vyhnúť – prvá výnimka sa týka miest a obcí, v ktorých zmesový odpad končí v zariadení na energetické využitie odpadu (Bratislava a Košice), druhá tých, kde domácnosti všetok kuchynský bioodpad kompostujú a posledná takých území, kde nie je triedený zber technicky možný.

Tiež ide napríklad o ťažko prístupné historické centrá miest respektíve riedko osídlené oblasti. Z legislatívnej zmeny tak vyplýva, že povinnosť s triedením začne po novom platiť pre zhruba 80 % samospráv.

Cieľom novely zákona o odpadoch je zhodnocovanie biologicky rozložiteľného odpadu z domácností

ktorého sa v SR vyprodukuje vyše 500-tisíc ton, teda okolo 100 kilogramov na hlavu. Momentálne končí prevažne na skládkach, kde hnijúce zvyšky potravín produkujú takzvaný skládkový plyn (LFG) zložený z metánu, oxidov dusíka a zo sírovodíka.

Vzniká tak značné riziko aj pre podzemné vody, navyše ide o „živnú pôdu“ pre šírenie baktérií, z čoho vyplývajú zdravotné riziká. Odklon tohto odpadu zo skládok a s tým spojený pozitívny vplyv na životné prostredie vyžaduje aj Európska komisia.

Pochopiteľne, prioritou by malo byť minimalizovanie vzniku kuchynského bioodpadu. Ak už vzniká, je najlepšie ho zhodnotiť cez kompostovanie. V prípade, že domácnosti túto možnosť nemajú, prichádza na rad triedený zber.

Obec je podľa vyhlášky povinná zabezpečiť zberové kapacity pre každého obyvateľa počas jedného kalendárneho roka s minimálnym objemom 250 litrov.

Pre plynulý prechod na prax vyplývajúcu z novely zákona o odpadoch bude jednou z priorít otázka frekvencie zberu kuchynského odpadu. Realita z ostatných krajín EÚ hovorí o frekvencii jedenkrát za sedem dní, vyhláška ministerstva ustanovuje horný limit v minimálnej frekvencii raz za 14 dní.

V slovenských podmienkach sa frekvencia zberu bude prispôsobovať podľa reálnej produkcie odpadu, ktorá sa líši v mestách a obciach.

Spôsob zberu sa bude líšiť od typu bytovej výstavby

Pre obce s prevahou rodinných domov (IBV – Individuálna bytová výstavba) je vhodný takzvaný „vedierkový“ zber – domácnosti od zberovej spoločnosti dostanú vedrá s objemom 7 – 25 litrov, podľa objemu vyprodukovaného odpadu a frekvencie zberu, a tiež kompostovateľné vrecká na primárne separovanie. Naplnené vrecká obyvatelia pripravia pred dom na odvoz.

V prípade dominujúcich bytových domov (KBV – Komplexná bytová výstavba), teda najmä v mestách, ale aj niektorých obciach, pribudnú pri štandardnom zberovom mieste hnedé nádoby v objeme 120, 240 alebo 660 litrov.

Občania tiež dostanú kompostovateľné vrecká na kuchynský bioodpad a zber bude prebiehať v týždennej alebo dvojtýždennej frekvencii.

Nevyhnutné je pravidelné čistenie zberných nádob, ktoré má prebiehať po každom odvoze odpadu. Aj z toho dôvodu je dôležité, aby sa mestá a obce obracali na zberové spoločnosti schopné zabezpečiť profesionálne služby počas celého procesu s tým, že čistenie zberových nádob a hygienizácia odpadu sú kľúčové vzhľadom na environmentálne aj zdravotné riziká súvisiace s KBO.

Kompostovanie

Pri téme spracovania KBO sa zvykne často predostierať mýtus o jeho univerzálnom použití v bioplynových staniciach.

Teória však naráža na dve praktické prekážky – nie každý kuchynský bioodpad je vhodný pre účely výroby bioplynu vzhľadom na jeho „neriadené“ zloženie. Bioplynky sa aj preto vzhľadom na „vystopovateľnosť“ pôvodu odpadu primárne orientujú na bioodpad z reštaurácií a potravinárskych prevádzok.

Druhým faktorom, ktorý spracovanie bioodpadu v bioplynových staniciach v slovenských podmienkach sťažuje, je ich regionálna nedostupnosť. Z deviatich bioplynových staníc je šesť v západnej časti územia. Nerovnomerné rozmiestnenie znamená pre spracovanie KBO komplikáciu súvisiacu s nákladnou logistikou a riziko predstavuje aj dlhšie skladovanie bez chladenia.

V súvislosti s ďalším využitím sa neodporúča ani zbierať kuchynský odpad spolu so záhradným. Vznikajúci „mix“ potravinového a zeleného odpadu nie je zárukou, že zmes sa bude dať ďalej spracovať.

Potvrdzujú to aj organizácie, ktoré sa venujú sa ekologizácii odpadového hospodárstva upozorňujúce na to, že v takomto prípade sa zmena míňa účinku. Tým je prioritné triedenie potravinového odpadu tam, kde vzniká, teda v kuchyni. Povinnosť zaviesť a zabezpečovať vykonávanie triedeného zberu komunálneho odpadu pre biologicky rozložiteľný kuchynský odpad je aj podstatou samotnej vyhlášky.

Najakceptovanejšou možnosťou spracovania kuchynského bioodpadu je postup, keď sa po vytriedení čistý KBO podrví a následne zmieša v presnom pomere s rastlinnými zvyškami zo záhrad, sadov a parkov. Vzniknutá zmes sa prirodzene zahreje na teplotu 70 stupňov, čím sa hygienizuje.

Materiál následne putuje do kompostárne, kde z neho vzniká kompost použiteľný pri úpravách parkov a verejných zelených plôch, podľa ktorej by sa mali mestá a obce na novú povinnosť čím skôr pripraviť a zabezpečiť pre svojich obyvateľov triedený zber KBO. Samosprávam by pri tom mal pomôcť aj finančný mechanizmus, ktorý by mal byť realizovaný cez Envirofond.

Nová vyhláška k zákonu o odpadoch

Štandard zberu sa má počítať inak. Väčšina zmien nadobudne účinnosť už od 1. septembra tohto roku.

Štandard zberu sa nebude počítať podľa počtu obyvateľov obce s trvalým pobytom, žiadosti o registráciu sa budú podávať elektronicky a na „spätné zasypávanie“ bude možné využiť iba odpady, ktoré sa nedajú zhodnotiť.

S týmito a ďalšími zmenami počíta návrh novej vyhlášky MŽP SR, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška MŽP SR č. 371/2015 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch v znení neskorších predpisov.

Ministerstvo plánuje vydať novú vyhlášku v nadväznosti na vlaňajšie zmeny v zákone o odpadoch a chce ňou tiež reagovať problémy, ktoré podľa rezortu vyplynuli z praxe. Nová vyhláška má priniesť množstvo zmien.

Štandard zberu podľa počtu poplatníkov

Jednou z najväčších zmien, s ktorými návrh vyhlášky počíta, sa týka výpočtu štandardov zberu komunálneho odpadu (KO). Po novom sa má vychádzať z počtu poplatníkov danej obce, nie z počtu obyvateľov s trvalým pobytom.

K zmene určenia minimálnej zberovej kapacity, v jednotkách objemu, v priemere dostupnej pre každého jednotlivého poplatníka obce počas jedného kalendárneho roka dochádza v SR bez rozdielu, ako aj z dôvodu zmeny definície komunálneho odpadu.

Ministerstvo argumentuje, že kým v niektorých obciach je počet nádob na triedený zber prebytočný, na druhej strane existujú samosprávy, kde v novo vybudovaných sídliskách nádoby na zber chýbajú. Dôvodom je práve to, že obyvatelia týchto sídlisk nemajú ohlásený trvalý pobyt v tejto obci.

Štandard zberu bol po starom vypočítavaný na počet trvalo žijúcich obyvateľov obce. Po novom sa má štandard zberu určovať jednotlivo pre každú obec tak, aby množstvo zberných nádob vrátane vriec zohľadňovalo skutočné množstvo vytriedených zložiek KO. Poplatníkom v obci pritom nebude len obyvateľ trvalo žijúci na území obce, ale napríklad aj vlastník nehnuteľnosti.

Kontrola zloženia zbernej nádoby

Zákon o odpadoch upravuje povinnosť triedenia komunálneho odpadu a sankcionuje nedodržanie tejto povinnosti. Avšak otázka, kto a akým spôsobom môže kontrolovať splnenie tejto povinnosti, nie je v zákone o odpadoch jednoznačne riešená.

Podľa zákona o odpadoch je pôvodca komunálnych odpadov povinný ukladať zmesový komunálny odpad a oddelene zbierané zložky komunálneho odpadu do zberných nádob zodpovedajúcich systému zberu komunálnych odpadov v obci.

Zákon o odpadoch ďalej upravuje zákaz ukladania do zberných nádob určených obcou na zber zmesového komunálneho odpadu iný odpad ako zmesový komunálny odpad a do zberných nádob určených na triedený zber komunálneho odpadu zložku komunálneho odpadu, pre ktorú nie je nádoba určená.

Zjednodušene povedané, každá osoba je povinná komunálny odpad triediť a ukladať ho do nádob určených na príslušný odpad.

Zákon však už nie je taký jednoznačný v otázke, kto má právo kontrolovať splnenie tejto povinnosti, ako aj rozsah a formu kontroly.

Viac o tejto téme sa dočítate v mesačníku 1000 riešení 9-10/2020 a úplné znenie zákona o odpadoch po novele nájdete v Aktualizácii VI/3.

Veda tvrdí, že človek je tvor spoločenský. Prax zas ukazuje, že človek je predovšetkým tvor hašterivý. Ak sa blízko seba vyskytnú dvaja jedinci druhu homo sapiens, je len otázkou času, kedy vznikne problém.

PROBLÉMY SA DAJÚ RIEŠIŤ RÔZNE:

-    ručne stručne, čo je riešenie rýchle, ale s neistým výsledkom,

-    na súde, čo je riešenie na dlhánske lakte, a výsledok je tiež neistý,

-    vyjednávaním, čo je riešenie vyžadujúce si invenciu a umeleckého ducha.

Pri výbere jedného z troch vyššie uvedených riešení si treba uvážiť, čo je našou silnou stránkou – bicepsy, peňaženka, alebo rozum. My nebudeme radiť, ako zväčšiť objem bicepsov, ani objem peňaženky, ale ako sa stať úspešným vyjednávačom.

Aj keď sa to na prvý pohľad nezdá, na svete neexistuje nič, čo by nemohlo byť predmetom vyjednávania. Toto tvrdenie platí ako pre rodinný, tak i pre pracovný život.

VYJEDNÁVANIE JE KOMPLEXNÝ PROCES SO ŠTYRMI FÁZAMI - príprava, vlastné vyjednávanie, dohoda, realizácia dohody.

Príprava

Nedá sa povedať, ktorá z týchto štyroch fáz je najdôležitejšia, ale bez dobrej prípravy sa už len zázrakom dopracujeme k pre nás výhodnej dohode. Preto si najskôr podrobne rozoberieme prípravnú fázu. Počas nej si musíme predovšetkým odpovedať na nasledovné otázky:

-    Čo je v skutočnosti predmetom vyjednávania?

-    Aké sú naše ciele?

-    Aké sú ciele druhej strany?

-    Čo bude pre nás prínosom?

-    Kde sú naše limity, za ktoré nemožno ustúpiť?

Aj keď sa tieto otázky zdajú na prvý pohľad triviálne, nie vždy dokážeme dať na ne správne odpovede. Ako pomôcka nám môže poslúžiť akási mapa situácie. Zmyslom mapy je ozrejmiť si, s kým budeme mať tú česť vyjednávať (t. j. napr. riaditeľ, obchodný zástupca, vedúci odboru, atď.), aké sú ich pravdepodobné záujmy (t. j. čo vyjednávaním chcú dosiahnuť) a či existujú medzi nimi obchodné, priateľské, resp. iné väzby.

Tým si vytvoríme počiatočnú predstavu o súperovi, ktorú si potom pri vlastnom vyjednávaní budeme upresňovať, prípadne korigovať.

Vlastné vyjednávanie

V tejto fáze je dôležité všetko – výber miesta, času, poloha pri stole, sila našich argumentov, umenie vyjednávať, dokonca aj náš slovník a naša kravata. O výber miesta a času sa obvykle zvádza vojna. Aj keď vo všeobecnosti platí „Môj dom, môj hrad“, pri vyjednávaní to vždy nemusí byť pravda.

Výhoda domácej pôdy nemusí byť výhodou:

–   náš oponent tým získa možnosť „nazrieť nám do kuchyne“, prípadne vyzvedať od pracovníkov,

–   doma sa len ťažko vyhovára na to, že nemáte so sebou všetky podklady na to, aby ste sa mohli jednoznačne vyjadriť, čo je obvyklý postup, ak sa snažíme naťahovať čas,

–   pri vyjednávaní sa často zahrá divadielko s odchodom od stola, ale v domácom prostredí to nevyznie tak efektne, ako napr. na neutrálnej pôde.

O výbere času si povieme zatiaľ len toľko, že sa snažíme načasovať schôdzku na dobu, kedy nám to „najlepšie páli“. U niekoho to je ráno, u iného naopak podvečer. Dôležité je tiež, aby sme si rezervovali dostatok času. Tým vylúčime situáciu, že budeme musieť vyjednávanie prerušiť, alebo predčasne ukončiť predtým, ako vyjednáme pre nás optimálne riešenie.

Zásady, ktoré treba počas vlastného vyjednávania dodržiavať:

1.  zásada - Začnite vyjednávanie s jasnou predstavou o tom, čo chcete, kde chcete začať, ku čomu chcete smerovať a kedy chcete skončiť.

2.  zásada - Snažte sa postaviť svoje požiadavky tak vysoko, ako je to len možné. Je odskúšaným faktom, že ak na začiatku žiadate málo, už len ťažko bude váš oponent súhlasiť s významnejším navýšením. Na druhej strane počiatočná požiadavka nemôže byť natoľko premrštená, aby oponent nadobudol dojem, že vyjednávanie nemá zmysel.

3.  zásada - Buďte flexibilný a schopný reagovať na rôzne situácie. To sa dá urobiť jednak predprípravou a jednak postupným upresňovaním si počiatočného obrazu.

4.  zásada - Nechajte hovoriť oponenta. Človek má dve uši a len jeden jazyk. Asi v takomto pomere by sme mali počúvať a hovoriť. Pritom pod počúvaním sa rozumie nielen sledovanie toho, čo oponent hovorí, ale aj jeho správanie, gestikuláciu a pod.

5.  zásada - Nevyložte všetky karty na stôl. Snažte sa poskytovať len tie informácie, ktoré pohnú proces vyjednávania požadovaným smerom.

6.  zásada - Zachovávajte kľud. Pri vyjednávaní možno kričať, ale vždy len jedna strana – ak kričia obaja, ide o hádku a nie o vyjednávanie. Ak na vás oponent zaútočí, snažte sa útok interpretovať ako útok na predmet vyjednávania a nie ako útok na vás osobne.

7.  zásada - Neklamte. Hlavne nie v prípadoch, keď existuje reálna možnosť, že toto nie je posledné stretnutie s oponentom. Požiadavka neklamať však od vás nepožaduje, aby ste povedali o veci všetko, čo o nej viete.

8.  zásada - Neupínajte sa pri vyjednávaní na dosiahnutie konkrétneho čísla, napríklad nemá zmysel snažiť sa dosiahnuť presne cenu sto. Skôr je rozumné mať predstavu o akceptovateľnom intervale – napríklad od 990 do 1050.

9.  zásada - Pokiaľ možno vyjednávajte priamo, bez prostredníkov. Každý medzičlánok proces vyjednávania nielen spomaľuje, ale aj znepriehľadňuje a vnáša doň skreslenia.

Dohoda

Paradoxne pri uzatváraní dohody je najťažšie uhádnuť okamih, kedy už treba prestať s vyjednávaním a prejsť k písaniu dohody. Ak to urobíme priskoro, neskôr si budeme vyčítať, že sme ešte mohli vyjednať lepšie podmienky.

Ak naopak, budeme naťahovať vyjednávanie, môže sa stať, že k dohode nikdy nedôjde. Vyjednávanie totiž nie

je vojna, ktorá môže skončiť len totálnou porážkou jednej strany. Je to skôr hľadanie kompromisu, užitočného pre obe strany.

Samozrejme dôležité je posúdiť, do akej miery dosiahnutý kompromis napĺňa naše pôvodné predstavy. Ak nie sme s výsledkom spokojní, treba zvážiť ďalší postup. A aby veci boli ešte komplikovanejšie, treba mať na pamäti, že zlý kompromis je horší ako nedohoda. Preto je dobré ešte pred tým, ako prikývneme ešte raz si v duchu prehodnotiť, čo sa stane, ak sa nedohodneme. Rovnako si treba tú istú otázku položiť z pohľadu oponenta. Čo to bude preňho znamenať, ak sa nedohodneme? Tento odhad nám ukáže, či má zmysel ešte naňho tlačiť, alebo to už nemá zmysel. Ak sme už dospeli k rozhodnutiu, že výsledok vyjednávania je pre nás akceptovateľný a viac už asi nedosiahneme, treba prestať diskutovať a prejsť na písanie dohody.

Naše ďalšie rečnenie iba poskytne oponentovi čas ešte raz si veci prehodnotiť a výsledkom môže byť jeho odstúpenie od už dosiahnutej dohody.

V každom prípade je lepšie mať dohodu v písomnej forme. Je jednoznačnejšia, ťažšie sa odškriepi a navyše je zistené, že ľudia oveľa častejšie rešpektujú a plnia písomné dohody ako dohody ústne.

Je pre nás výhodnejšie, ak sa nám podarí presvedčiť oponenta, že dohodu spíšeme my. Jednak môžeme formulovať dohodu našimi slovami a jednak odpadá potreba detailne skúmať každú verziu dohody, ktorú by pripravil oponent. V dobe, keď sa dohody píšu na počítači totiž nie je problém okrem dohodnutej zmeny urobiť nepozorovane aj zmenu v inej, už odsúhlasenej časti. Preto je žiaduce, aby obe strany podpisovali každú verziu dohody.

Naplnenie dohody

Mať vo vrecku papier s dohodou je pekná vec, ale to ešte nezaručuje, že druhá strana dohodu splní. Šanca, že sa tak stane je tým väčšia, čím výhodnejšia je dohoda pre obe strany.

Ak chceme odhadnúť, aké sú šance, že druhá strana dohodu dodrží, treba si položiť dve otázky:

1.  Akým spôsobom sme k dohode dospeli?

2.  Sú v dohode zakomponované kontrolné mechanizmy, prípadne pokuty za jej neplnenie?

Ak v odpovedi na prvú otázku skonštatujeme, že sme druhú stranu k dohode „dokopali“, t. j. že sme využili našu momentálne silnejšiu pozíciu, je takmer isté, že druhá strana sa bude snažiť hľadať cestičky, ako sa plneniu dohody vyhnúť.

Ak v dohode nie sú definované žiadne doby, dokedy treba uskutočniť určité veci a ani tam nie je definovaný iný spôsob kontroly plnenia dohody, je dohoda prakticky bezcenná a záleží len na dobrej vôli druhej strany, či ju dodrží.

Zdalo by sa, že skúsený vyjednávač by sa do takejto pozície nemal dostať. Existuje však celý rad situácií, kedy „ťaháme za kratší koniec“ a nemôžeme si diktovať podmienky. Vtedy je výhodnejšie mať dohodu, ktorá je síce deravá, ale predsa len predstavuje aspoň akýsi morálny záväzok, ako odísť od stola s prázdnymi rukami.

O ÚSPECHU ČI NEÚSPECHU VYJEDNÁVANIA rozhoduje veľa faktorov, spomedzi ktorých jedným z najdôležitejších je šikovnosť a skúsenosť vyjednávača. Iným dôležitým faktorom je, aká je naša vyjednávacia pozícia. Na rozdiel od prvého faktora – šikovnosti – silu možno, aspoň do istej miery, predstierať. Vyjednávanie je totiž založené na predpoklade, že žiadna zo strán nemá o veci úplné informácie.

ZÁVER - Okrem šikovnosti a sily je ďalej dôležité i to, v akom vzťahu sú záujmy vyjednávajúcich strán. Samozrejme ideálne by bolo, keby si boli čo najviac podobné. Bohužiaľ, v reálnom živote sú takéto prípady zriedkavejšie. Takže sa uspokojíme i s tým, ak sú záujmy vyjednávajúcich strán nie v priamom konflikte. No ani v prípade, keď ide o konfliktné záujmy netreba hádzať flintu do žita. Namiesto toho sa treba pokúsiť nájsť aspoň pár styčných bodov, od ktorých by sa mohlo odvíjať ďalšie vyjednávanie.

Ing. Milan Konvit

PRÁVE VYCHÁDZAJÚ TIETO MESAČNÍKY

Poradca – (Poradca), č. 3/2021 (VIII/2020)

• Zákon o živnostenskom podnikaní s komentárom
• Zlepšenie podnikateľského prostredia
• Odpisovanie luxusných automobilov a úprava základu dane
• Daňové odpisovanie automobilov so vstupnou cenou vyššou ako 48 000 €
• Zrážky od 1. 7. 2020
• mzdy a dôchodky
• Štátne dávky a príspevky
• zvýšenie životného minima

Práce a mzdy – bez chýb, pokút a penále – (PaM), č. 11-12/2020 (IX/2020)

• Legislativne zmeny v mzdovej uctarni 
• Kontrola evidencie pracovného času inšpektorátom práce
• Starobné a životné poistenie v ZDP
• Rozdiel medzi evidenciou pr.času a evidencie dochádzky
• Príspevok na športovú činnosť dieťaťa
• Úhrada za služby súvisiace s poskytovaním zdr.starostlivosti
• Úprava dotácie úhrady prenájmu počas mimoriadnej situácie 
• Školský zákon v skratke

Dane, účtovníctvo, odvody – bez chýb pokút a penále (DUO), č. 11-12/2020 (IX/2020)

·         Zlepšenie podnikateľského prostredia - podnikateľské kilečko

1000 riešení 9-10/2020 (1000 r), č. 9-10/2020 (VIII/2020)

• Daňová strata
• Pracovnoprávne vzťahy po novelen ZP
• Odpady po novele
• Dane v praxi
• Odvody a mzdy
• Právo a podnikateľ

Verejná Správa č. 9-10/2020 (VS), č. 9-10/2020 (IX/2020)

·         Organizácia a podmienky výchovy a vzdelávania na školách

·         Materské školy, základné školy a stredné školy – vyhlášky

·         Predĺženie poskytovania rodičovského príspevku v čase pandémie

·         Metodika analýzy zmesového odpadu

·         nové opatrenie

·         Zákon o odpadoch

·         zmeny

·         Vyhláška o likvidácii

·         Centrálny ekonomický systém – nový zákon

·         Neprispôsobivý vlastníci bytov

Aktualizácia VI/3 (VIII/2020) prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia, odpady

·         Zákon o odpadoch

·         Zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie

·         Zákon o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia

Aktualizácia III/6 (VIII/2020) zlepšenie podnikateľského prostredia

·         Zákonník práce

·         Zákon o službách zamestnanosti

·         Zákon o BOZP

·         Zákon o inšpekcii práce

·         Zákon o sociálnom poistení

·         Zákon o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti

Aktualizácia II/7 (VIII/2020) zlepšenie podnikateľského prostredia

·         Obchodný zákonník

·         Zákon o obchodnom registri

·         Zákon o cenách

·         Zákon o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami

·         Zákon o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon)

·         Zákon o ochrane spotrebiteľa

·         Zákon o registri trestov

Aktualizácia I/4 (VII/2020) opatrenia proti koronavírusu

·         Zákon o mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti

·         Zákon o správe daní (daňový poriadok)

·         Zákon o používaní ERP

·         Zákon o dani z príjmov

·         Zákon o účtovníctve

·         Zákon o spotrebnej dani z tabakových výrobkov

·         Zákon správnych poplatkoch

Aktualizácia V/5 (VII/2020) opatrenia proti koronavírusu

·         VYHLÁŠKA č. 179/2020 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob kategorizácie a obsah bezpečnostných opatrení informačných technológií verejnej správy

·         Nariadenie vlády č. 200/2019 Z. z. o poskytovaní pomoci na dodávanie a distribúciu ovocia, zeleniny, mlieka a výrobkov z nich pre deti a žiakov v školách

Lex korona VI/2 - životné prostredie, odpadové a vodné hospodárstvo

• Vyhláška o kvalite ovzdušia
• Vyhláška o spôsobe určenia výšky nájomného k lesným pozemkom za hospodárenie v lesoch
• Nariadenie o výške sadzieb poplatkov za uloženie odpadov

Lex kororna III/5 (VI/2020) - Sociálne poistenie a služby zamestnanosti

• Zákon o službách zamestnanosti
• Zákon o sociálnom poistení
• Zákon o zdravotnom poistení

TIEŽ TIETO ODBORNÉ PUBLIKÁCIE VÁM POMOŽU V PODNIKANÍ

1. Obchodný zákonník po novelách s komentárom- rozsiahly komentár, Zákon o verejnom obstarávaní, Zákon o cenách, vzory zmlúv

2. Jednoduché účtovníctvo – postupy účtovania po ostatnej novele, zákon o dani z príjmov, zákon o účtovníctve

3. Povinnosti zamestnávateľa – práva a povinnosti zamestncov a zamestnávateľov

4. Daňové a mzdové zákony 2020 - daňové a mzdové zákony aktualizované k 1. 1. 2020

5. Daňové a účtovné zákony 2020 – aktuálne znenie zákonov po novelách s komentármi

6. Cestná premávka (úplné znenie zaákona po ostatnej novele A5 (zákony do vrecka)

7. Zákonník práce s komentárom (monotematika - zmeny od 1. 7. 2020)

8. Odpady po novom – monotematika (úplné znenie s komentárom)

9. Daňové a nedaňové výdavky A-Z 2020 - uplatňovanie skutočne vynaložených výdavkov do výdavkov daňových

10. Občiansky zákonník po novelách s komentárom – rozsiahly komentár, úplné znenia zákonov po novelách, záväzkové právo

11. Príručka mzdovej účtovníčky – sprievodca mzdami (metodická pomôcka pre mzdových účtovníkov)

12. Trestné právo a súdne spory (Trestný zákon, Trestný poriadok, Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok – úplné znenia zákonov)

13. 100 otázok a odpovedí Zákoník práce, BOZP, Mzdy, Odvody (otázky a riešenia z praxe k problematike pracovnoprávnych vzťahov, miezd a odvodov)

13. s.r.o. – SPRIEVODCA (komplexné a prehľadné spracovanie problematiky spoločnosti s ručením obmedzeným od jej založenia, vzniku až po možnosti zrušenia)

14. Podnikanie a koronavírus (komplexný prehľad opatrení a ich podrobný popis týkajíci sa daňového poriadku, daní z príjmov, DPH, zákonníku práce, miezd)

15. Zamestnávanie počas pandémie (zmeny týkajúce sa vyplácania mzdy a mzdových nárokov, zníženia pracovného úväzku, plánovania dovoleniek, ale i poskytovania pracovných pomôcok ...)

16. Daňová optimalizácia (príklady ako si optimalizovať základ dane, nástroje daňovej optimalizácie, opravných položiek, prerušenia odpisov, oslobodenia príjmov, časového rozlíšenia, daňovej straty či príspevkov na rekreáciu)

16. 100 otázok a odpovedí Obchodovanie – odvody a náhrady (príklady z oblastí obchodovania z pohľadu daní, ktoré reagujú na epidemiologické opatrenia v praxi)

17. 100 otázok a odpovedí Odmeňovanie, Verejné obstarávanie (súbor otázok venovaný problematike podmienok verejného obstarávania, zmlúv i súhrnných správ; zamestnávania, príspevkov na rekreáciu, zrážok zo mzdy, odvodov i cestovných náhrad)

Poradca – (Poradca), č. 4/2021 (X/2020)

• Zákon o reklame s komentárom
• Ochrana spotrebiteľa

Práce a mzdy – bez chýb, pokút a penále – (PaM), č. 1/2021 (X/2020)

• Minimálna mzda od januára 2021
• Ročná uzávierka v mzdovej učtárni
• Nesprávne zrazená daň zo mzdy
• Sankcie pri mzdovej a personálnej práci
• Nástroje zamestnanosti vo verejnej správe
• Pôžičkový fond pre študentov
• Elektronická aukcia

Dane, účtovníctvo, odvody – bez chýb pokút a penále (DUO), č. 1/2021 (X/2020)

• Rodičovský príspevok
• Daňová strata

1000 riešení 11-12/2020 (1000 r), č. 11-12/2020 (X/2020)

• Dlhodobý hmotný majetok
• Spotrebiteľ
• Dane
• Účtovníctvo
• Zákoník práce
• Mzdy
• Verejná správa

JESENNÁ AKCIA