Inštitút prerušenia odpisovania majetku možno považovať za nástroj optimalizácie základu dane z príjmov. O prerušení odpisovania rozhoduje v zásade daňovník sám až na zákonom taxatívne vymenované situácie, ktoré sú osobitne upravené. O aké situácie ide?

Legislatívna úprava prerušenia odpisovania je obsiahnutá v § 22 ods. 9 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“).

Zásady prerušenia

odpisovania

Ak sa daňovník rozhodne odpisovanie prerušiť, v nasledujúcom zdaňovacom období pokračuje v odpisovaní tak, ako keby nebolo prerušené. V tomto zdaňovacom období môže uplatniť ako daňový výdavok len odpis pripadajúci na jedno zdaňovacie obdobie. V zdaňovacom období nemožno kumulovať odpisy za viac rokov. Prerušením odpisovania daňovník nestráca nárok na uplatnenie odpisov do daňových výdavkov, ale prerušenie odpisovania predlžuje dobu odpisovania majetku o dobu prerušenia.

Zákon umožňuje daňovníkovi prerušiť odpisovanie len na jedno celé zdaňovacie obdobie alebo aj na niekoľko celých zdaňovacích období

počas doby odpisovania, a to buď v zdaňovacích obdobiach idúcich bezprostredne za sebou, ale aj striedavo. Za prerušenie odpisovania sa považuje aj prípad, keď daňovník majetok prvýkrát zaúčtoval (zaevidoval) v majetku, avšak odpis v tomto alebo v ďalších rokoch neuplatnil. Ak sa daňovník rozhodne prerušiť odpisovanie v roku zaradenia hmotného majetku do užívania, rok nasledujúci po roku zaradenia hmotného majetku do užívania pre neho predstavuje prvý rok odpisovania.

Ak sa daňovník rozhodne pre prerušenie odpisovania, musí vylúčiť z daňových výdavkov plnú výšku ročného odpisu. Pre prerušenie daňového odpisu sa daňovník rozhoduje u jednotlivého majetku.

Právo prerušiť odpisovanie

sa vzťahuje len na daňové odpisy

Účtovná jednotka odpisuje hmotný majetok v súlade s účtovnými zásadami a účtovnými metódami. Odpisovanie vykonáva na základe odpisového plánu, ktorý je povinná si zostaviť. Účtovné predpisy prerušenie odpisovania nepripúšťajú.

Prerušiť odpisovanie možno len u hmotného majetku. Uvedená skutočnosť vyplýva z úvodnej vety § 22 ods. 9 zákona, kde je v súvislosti s prerušením uplatňovania odpisov uvedený len hmotný majetok. U nehmotného majetku sa pri odpisovaní postupuje v súlade s účtovnými postupmi, ktoré prerušenie odpisovania neumožňujú.

Zákon neumožňuje prerušenie odpisovania

ak ide o daňovníka, ktorý si uplatňuje výdavky podľa § 6 ods. 10 zákona. V takom prípade daňovník vedie odpisy len evidenčne.

Ak daňovník s príjmami v § 6 ods. 1 a 2 zákona uplatní výdavky percentom z príjmov (paušálne výdavky), v sumách výdavkov sú zahrnuté všetky daňové výdavky (okrem poistného), vrátane odpisov majetku zahrnutého do obchodného majetku daňovníka. Možnosť prerušenia odpisovania nemá daňovník počas toho zdaňovacieho obdobia (období), počas ktorého (ktorých) sa uplatňujú výdavky percentom z príjmov. Za tieto obdobia si daňovník vypočíta odpis, ale na jeho uplatnenie v daňových výdavkoch stráca nárok, t. j. tento odpis nemôže preniesť do neskoršieho zdaňovacieho obdobia a predĺžiť tak dobu odpisovania. Pokiaľ daňovník strieda spôsob uplatňovania výdavkov, nemôže predĺžiť dobu odpisovania o tie zdaňovacie obdobia, v ktorých uplatnil výdavky percentom z príjmov.

Vedenie daňových odpisov evidenčne počas období, v ktorých si ich nemôže daňovník uplatniť ako daňové výdavky, má význam pri vyčíslení zostatkovej ceny majetku. Pri jej výpočte sa vstupná cena majetku musí znižovať aj o príslušnú výšku odpisov pripadajúcu na zdaňovacie obdobie (obdobia), v ktorých si daňovník uplatnil paušálne výdavky.

Prerušenie odpisovania nemôže uplatniť ani mikrodaňovník, ak uplatňuje odpisy

podľa § 26 ods. 12 zákona o dani z príjmov. V zmysle tohto ustanovenia môže mikrodaňovník využiť zvýhodnený spôsob odpisovania vymedzeného majetku. Môže sa sám rozhodnúť, v akej výške a v akom období bude zahrňovať odpisy do daňových výdavkov, najviac však počas doby odpisovania a najviac do výšky vstupnej ceny.

Prerušenie odpisovania sa nevzťahuje ani na daňovníka

ktorý je povinný upraviť základ dane podľa § 17 ods. 39 zákona o dani z príjmov. V zmysle tohto ustanovenia držiteľ motorového vozidla do zdaňovacieho obdobia, ktoré predchádza zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom dôjde k úhrade správneho poplatku vo výške zodpovedajúcej sume poplatku pri prvej evidencii vozidla, nemôže pri motorovom vozidle, u ktorého nie je tento poplatok uhradený, uplatniť prerušenie odpisovania podľa § 22 ods. 9 zákona o dani z príjmov.

Prerušenie odpisovania sa nevzťahuje ani na daňovníka – príjemcu investičnej pomoci

a to podľa § 30a zákona o dani z príjmov a na príjemcu stimulov podľa § 30b zákona o dani z príjmov.

Daňovník, ktorému bolo vydané rozhodnutie o poskytnutí investičnej pomoci obsahujúce úľavu na dani podľa zákona č. 57/2018 Z. z. o regionálnej investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, si môže uplatniť nárok na úľavu na dani, ak súčasne spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom a osobitné podmienky podľa § 30a ods. 3 zákona o dani z príjmov.

V zmysle písm. a) bodu 1 tohto ustanovenia osobitnou podmienkou u daňovníka, ktorý počas zdaňovacích období, za ktoré si uplatňuje úľavu na dani, je využitie všetkých ustanovení zákona o dani z príjmov znižujúcich základ dane, na ktoré mu vzniká nárok, a to najmä uplatnením odpisov podľa § 22 až 29 zákona o dani z príjmov.

V období uplatňovania úľavy na dani nie je možné prerušiť odpisovanie hmotného majetku. Obdobne sú formulované podmienky pre úľavu na dani týkajúce sa uplatňovania odpisov aj u daňovníkov, ktorým bolo vydané rozhodnutie o schválení poskytnutia stimulov podľa zákona č. 185/2009 Z. z. o stimuloch pre výskum a vývoj a o doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov [§ 30b ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov].

Prerušenie odpisovania a zmenu prerušenia nemožno uplatniť pri výkone daňovej kontroly

a vo vyrubovacom konaní podľa daňového poriadku (z. č. 563/2009 Z. z. v z.n.p.) a v dodatočnom daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie, za ktoré bola vykonaná daňová kontrola (§ 26 ods. 11 zákona o dani z príjmov). To znamená, že ak daňovník v „riadnom“ daňovom priznaní uplatnil prerušenie odpisovania, v dodatočnom daňovom priznaní po vykonaní daňovej kontroly už nemôže zrušiť prerušenie odpisovania a daňové odpisy dodatočne uplatniť. Obdobne to platí pri výkone daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní.

Kedy musí byť

odpisovanie prerušené

Daňovník s výnimkou daňovníka, ktorý uplatňuje úľavu na dani podľa § 30a a 30b zákona o dani z príjmov, je povinný prerušiť odpisovanie: 

·         pri hmotnom majetku nevyužívanom v príslušnom zdaňovacom období na zabezpečenie zdaniteľných príjmov. Povinnosť prerušiť odpisovanie pri jeho nevyužívaní v príslušnom zdaňovacom období sa netýka hmotného majetku poistného a rezervného charakteru nevyhnutného na zabezpečenie prevádzky hmotného majetku v používaní. Jedná sa o majetok, ktorý sa priamo nepoužíva na dosahovanie zdaniteľných príjmov, ale jeho existencia je nevyhnutná z hľadiska zabezpečenia celého nadväzujúceho výrobného cyklu, napr. náhradný zdroj elektriny. Povinnosť prerušiť odpisovanie sa vzťahuje aj na majetok poskytnutý formou výpožičky, keďže požičiavateľ počas obdobia, počas ktorého svoj majetok vypožičal, nevyužíva tento majetok na zabezpečenie zdaniteľných príjmov. Výnimkou je majetok podľa § 26 ods. 7 zákona o dani z príjmov, t. j. formy, modely, šablóny, ktoré sa predovšetkým vo výrobnom sektore vypožičiavajú za účelom výroby výrobkov pre požičiavateľa. Pri týchto druhoch majetku poskytnutých formou výpožičky, nemusí požičiavateľ prerušiť odpisovanie.

·         hmotného majetku v tom zdaňovacom období, ktoré začína dňom v poradí druhej zmeny zdaňovacieho obdobia z kalendárneho roka na hospodársky rok alebo naopak, ak v poradí k druhej zmene príde počas dvoch po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov, a to až do toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom od poslednej zmeny zdaňovacieho obdobia uplynie 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.

Viac k téme sa už dočítate v mesačníku DUO 7/2025.