Dňa 23. 6. 2021 bolo v Zbierke Zákonov vyhlásené Opatrenie MPSVR č. 244/2021 Z. z. o úprave súm životného minima. Nakoľko sa od sumy životného minima odvodzujú dôležité ekonomické veličiny, dochádza k úprave parametrov ako je napr. daňový bonus, daňové úľavy, i štátne sociálne dávky ako je rodičovský príspevok, či prídavky na deti.

 

SUMY ŽIVOTNÉHO MINIMA sa upravujú k 1. júlu 2021 nasledovne:

·         218,06 € mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu,

·         152,12 € mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu,

·         99,56 € mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa a o nezaopatrené dieťa.

 

DAŇOVÉ PARAMETRE PRI ZDAŇOVANÍ PRÍJMOV ZO ZÁVISLEJ ČINNOSTI PRE ROK 2022. Na daňové účely sa používa parameter „platné životné minimum“, za ktorý sa v zmysle § 11 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov (ďalej ZDP) považuje životné minimum platné k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia. To znamená, že zvýšenie sumy životného minima k 1. júlu 2021 má dopad na zmenu daňových parametrov platných od 1. 1. 2022. Pri výpočte daňových parametrov a súvisiacich prepočtov sa uplatňuje matematicky spôsob zaokrúhľovania.

 

Výška súm nezdaniteľných častí základu dane (NČZD) a daňových veličín, ktoré sa určujú ako príslušné násobky životného minima, je pre zdaňovacie obdobie roku 2022 nasledovná:

-        ročná NČZD na daňovníka je vo výške 21-násobku platného životného minima, t. j. 21 × 218,06 = 4 579,26 €

-        mesačná NČZD na daňovníka je vo výške jednej dvanástiny z jej ročného nároku, t. j. 4 579,26 : 12 = 381,61 €

-        NČZD na manželského partnera je vo výške 19,2-násobku platného životného minima, t. j. 19,2 × 218,06 = 4 186,75 €

-        parameter 44,2-násobok životného minima pri výpočte NČZD daňovníka je vo výške 9 638,25 € [44,2 × 218,06]

-        parameter 63,4-násobok životného minima pri uplatnení NČZD na manželského partnera je vo výške 13 825,00 € [63,4 × 218,06]

-        parameter 92,8-násobok životného minima pri uplatnení progresívneho zdaňovania je vo výške 20 235,97 € [92,8 × 218,06]

-        parameter 176,8-násobok životného minima pri uplatnení progresívneho zdaňovania je vo výške 38 553,01 € [176,8 × 218,06] a parameter jedna dvanástina zo sumy 176,8 násobku životného minima pri uplatnení progresívneho zdaňovania je vo výške 3 212,75 € [38 553,01 : 12].

 

Parameter	Rok 2021	Rok 2022
Životné minimum k 1. 1. zdaňovacieho obdobia	214,83	218,06
Mesačné nezdaniteľné minimum na daňovníka	375,95	381,61
NČZD na daňovníka	4 511,43	4 579,26
NČZD na manželského partnera	4 124,74	4 186,75
NČZD na príspevky DDS (III. pilier)	180,00	180,00
NČZD na úhrady za kúpeľnú starostlivosť	50,00	x
Daňový bonus na zaplatené úroky z úverov na bývanie	400,00	400,00
Mesačná hranica zdaniteľnej mzdy pri progresívnom zdanení	3 165,16	3 212,75
Ročná hranica zdaniteľnej mzdy pri progresívnom zdanení	37 981,94	38 553,01
Limit príjmu pre podanie daňového priznania	2 255,72	2 289,63

 

NÁSOBKY ŽIVOTNÉHO MINIMA	ROK 2021	Rok 2022
19,2-násobok	4 124,74	4 186,75
21-násobok	4 511,43	4 579,26
44,2-násobok	9 495,49	9 638,25
63,4-násobok	13 620,22	13 825,00
92,8-násobok	19 936,22	20 235,97
176,8-násobok	37 981,94	38 553,01

 

DAŇOVÝ BONUS	DO 30.7.2021	DO 31.12.2021	Rok 2022
Polovica minimálnej mzdy	311,50		nie je známa
6-násobok minimálnej mzdy	3 738,00		nie je známa
Mesačný daňový bonus (0 - 6 rokov)	46,44		47,14
Mesačný daňový bonus (nad 6 - 15 rokov)	23,22	39,47	43,60
Mesačný daňový bonus (nad 15 - 25 rokov)	23,22		23,57

 

HRANICA ZDANITEĽNEJ MZDY PRI PROGRESÍVNOM ZDANENÍ. Počnúc 1. 1. 2013 bolo zavedené progresívne zdaňovanie príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti. Na tieto účely rozlišujeme dve sadzby dane z príjmov fyzických osôb: 19 % a 25 %. Použitie každej z nich závisí od výšky dosiahnutého základu dane zamestnanca, pričom hraničným základom dane je suma určená ako 176,8-násobok životného minima, ktorá sa v roku 2022 zvýši (so zaokrúhlením na eurocenty matematicky) zo sumy 37 981,94 € na sumu 38 553,01 €.

 

Progresívne zdanenie sa uplatňuje už pri výbere preddavku na daň zo zdaniteľnej mzdy, zúčtovanej a vyplatenej za príslušný mesiac, t. j. preddavok na daň sa vyberie sadzbou dane:

·         19 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá nepresiahne 1/12 zo sumy 176,8-násobku platného životného minima vrátane, t. j. v roku 2022 zo zdaniteľnej mzdy najviac vo výške 3 212,75 € vrátane

·         25 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá presiahne 1/12 sumy 176, 8-násobku platného životného minima, t. j. v roku 2022 zo zdaniteľnej mzdy prevyšujúcej sumu 3 212,75 €.

 

Takto vypočítaný preddavok na daň sa zníži o sumu zodpovedajúcu sume daňového bonusu, na ktorý si zamestnanec uplatňuje nárok. Z uvedeného vyplýva, že v roku 2022 sa pri výpočte preddavku na daň zo zdaniteľnej mzdy do výšky 3 212,75 € vrátane použije sadzba 19 % a pri výpočte preddavku na daň zo zdaniteľnej mzdy, ktorá presiahne 3 212,75 €, sa použije sadzba dane 25 %.

 

DAŇOVÝ BONUS NA VYŽIVOVANÉ DIEŤA. Vyplatený daňový bonus znižuje daňovníkovi preddavok na daň (ak si daňovník uplatňuje nárok na daňový bonus mesačne) alebo daň (ak si nárok na daňový bonus uplatňuje až po skončení zdaňovacieho obdobia). V súlade s § 52zd ods. 7 ZDP sa daňový bonus zvyšuje k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia rovnakým koeficientom, ako sa zvyšuje suma životného minima k 1. júlu predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia; toto pravidlo sa uplatňuje už od roku 2015. T. zn., že suma daňového bonusu sa každoročne upraví v takom prípade, ak sa mení aj suma životného minima. Pri výpočte daňového bonusu od 1. 1. 2021 sa používa matematické zaokrúhľovanie.

 

Od 1. 7. 2021 rozlišujeme pri uplatnení daňového bonusu tri vekové pásma: nárok na bonus na dieťa od 15 do 25 rokov, od 6 do 15 rokov a nárok na bonus na dieťa do 6 rokov veku. Od 1. 1. 2022 je daňový bonus na dieťa od 15 do 25 rokov vo výške zodpovedajúcej základnej sume daňového bonusu, na dieťa od 6 do 15 rokov vo výške 1,85-násobku základnej sumy daňového bonusu a na dieťa do 6 rokov vo výške 2-násobku základnej sumy daňového bonusu.

 

Nárok na daňový bonus vo výške 1,85-násobku základného daňového bonusu si daňovník môže uplatniť poslednýkrát za kalendárny mesiac, v ktorom dieťa dovŕši 15 rokov, a nárok na dvojnásobný daňový bonus si daňovník môže uplatniť poslednýkrát za kalendárny mesiac, v ktorom dieťa dovŕši 6 rokov veku.

 

Daňový bonus na dieťa pre rok 2022
dieťa do 6 rokov vrátane	dieťa nad 6 do 15 rokov vrátane	dieťa nad 15 do 25 rokov vrátane
2-násobok základnej sumy DB	1,85-násobok základnej sumy DB	základná suma DB
47,14 €	43,60 €	23,57 €

 

DAŇOVÝ BONUS NA ZAPLATENÉ ÚROKY Z ÚVEROV NA BÝVANIE. Po skončení kalendárneho roka si daňovník môže znížiť ročnú daň o sumu daňového bonusu na zaplatené úroky z úveru na bývanie. Daňový bonus na zaplatené úroky je suma vo výške 50 % zo zaplatených úrokov v príslušnom zdaňovacom období, najviac však vo výške 400 € ročne, pričom výška úrokov musí byť vypočítaná z poskytnutého úveru najviac však zo sumy 50 000 € na jednu tuzemskú nehnuteľnosť určenú na bývanie, ktorou je byt alebo rodinný dom. Nárok možno uplatniť len na tie úroky, ktoré boli zaplatené v príslušnom zdaňovacom období a ktoré boli vypočítané z výšky poskytnutého úveru na bývanie podľa § 1 ods. 6 a 7 zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie v znení neskorších predpisov.

 

Daňovník si môže uplatniť nárok na daňový bonus na zaplatené úroky u zamestnávateľa prostredníctvom ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, alebo sám podaním daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby.

 

Nárok na daňový bonus na úroky vzniká daňovníkovi počas piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich rokoch počnúc mesiacom, v ktorom sa začalo úročenie úveru na bývanie. K základným podmienkam, ktoré je povinný žiadateľ splniť, patria:

1.  vek žiadateľa ku dňu podania žiadosti o úver na bývanie je najmenej 18 rokov a najviac 35 rokov

2.  priemerný mesačný zdaniteľného príjmu ku dňu uzavretia úverovej zmluvy [vypočítaný zo zdaniteľných príjmov podľa § 5, § 6 a § 8 ZDP a osobitný základ dane z príjmov podľa § 7 a § 51e ZDP] je najviac vo výške 1,3-násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom bola uzavretá zmluva o úvere na bývanie.

 

Zmluva uzavretá v roku	RZD za rok	Priemerná mesačná mzda	Maximálný ø mesačný zdaniteľný príjem
2018	2018	za rok 2017 vo výške 954 €	za r. 2017 je 1 240,20 € [1,3 × PMM2017]
2019	2019	za rok 2018 vo výške 1 013 €	za r. 2018 je 1 316,90 € [1,3 × PMM2018]
2020	2020	za rok 2019 vo výške 1 092 €	za r. 2019 je 1 419,60 € [1,3 × PMM2019]
2021	2021	za rok 2020 vo výške 1 133 €	za r. 2020 je 1 472,90 € [1,3 × PMM2020]

 

Nakoľko priemerná mesačná mzda za rok 2020 je určená vo výške 1 133 €, mení sa hranica príjmu na účely uplatnenia daňového bonusu na zaplatené úroky. Týka sa to tých daňovníkov, ktorí uzatvorili úverovú zmluvu v roku 2021 a za zdaňovacie obdobie roku 2021 si budú chcieť uplatniť nárok na daňový bonus na zaplatené úroky. T. zn., že ak bola úverová zmluva uzavretá v niektorom z mesiacov roku 2021 (napr. v januári 2021), pre posúdenie splnenia podmienok na uplatnenie daňového bonusu sa vychádza z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za rok 2020, ktorá bola vyhlásená ŠÚ SR v marci 2021.

 

POVINNOSŤ PODAŤ DAŇOVÉ PRIZNANIE. Životné minimum má vplyv aj na skutočnosť, kedy je daňovník povinný podať daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb. Podľa § 32 ZDP je daňovník povinný podať daňové priznanie, ak za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy presahujúce 50 % sumy NČZD na daňovníka. Do sumy zodpovedajúcej 50 % sumy sa nezahŕňajú tie zdaniteľné príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou. Z uvedeného vyplýva, že pre zdaňovacie obdobie 2021 hranica hrubých zdaniteľných príjmov na účely podania daňového priznania vzrastie zo sumy 2 255,72 € na sumu 2 289,63 €.

Povinnosť podať daňové priznanie, bez ohľadu na výšku dosiahnutých zdaniteľných príjmov, má daňovník, ktorý dosiahol za príslušné zdaňovacie obdobie stratu.

 

ĎALŠIE VYBRANÉ PARAMETRE

Výška príjmu uchádzača o zamestnanie od 1. 7. 2021

Uchádzači o zamestnanie (nezamestnané osoby evidované na úrade práce) si môžu „privyrobiť“ v zamestnaní len v právnom vzťahu dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. V súlade s § 6 ods. 2 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti (od 1. 5. 2017) môže byť uchádzač o zamestnanie v pracovnoprávnom vzťahu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, ak:

•    trvanie tejto dohody nepresiahne v úhrne 40 dní v kalendárnom roku,

•    mesačná odmena nepresiahne v úhrne sumu životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu (osobitným predpisom je zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime) platnú k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa preukazuje výška odmeny, t.j výška odmeny, ktorú môže zarobiť evidovaný uchádzač o zamestnanie – dohodár, sa počnúc mesiacom júl 2021 zvyšuje zo sumy 214,83 € na sumu 218,06 €.

 

Odmeňovanie študentov za výkon na praktickom vyučovaní

Ak žiak vykonáva v súlade so zákonom č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o odbornom vzdelávaní“) praktické vyučovanie na pracovisku zamestnávateľa alebo na pracovisku praktického vyučovania (v systéme duálneho vzdelávania) zamestnávateľ má povinnosť zabezpečiť žiakovi hmotné a finančné zabezpečenie.

 

K formám finančného zabezpečenie žiaka patria:

• odmena za produktívnu prácu, ktorú poskytuje zamestnávateľ [§ 27 ods. 1 zákona o odbornom vzdelávaní, § 5 ods. 1 písm. l) ZDP, § 19 ods. 2 písm. c) bod 4 ZDP],
• podnikové štipendium, ktorú poskytuje zamestnávateľ [§ 27 ods. 7 zákona o odbornom vzdelávaní, § 9 ods. 2 písm. j) ZDP],
• motivačné štipendium, ktoré poskytuje štát prostredníctvom školy [§ 27 ods. 4 zákona o odbornom vzdelávaní, § 9 ods. 2 písm. j) ZDP].

 

Odmena za produktívnu prácu sa poskytuje za každú hodinu vykonanej produktívnej práce vo výške najmenej 50 % z hodinovej minimálnej mzdy ustanovenej príslušným nariadením vlády; pri určovaní jej výšky sa zohľadňuje aj kvalita práce a správanie žiaka, t. j. v roku 2021 je odmena najmenej 1,79 €.

Zamestnávateľ môže pri určovaní výšky odmeny zohľadniť prístup žiaka k plneniu pracovných úloh a pokynov inštruktora alebo majstra odbornej výchovy obdobne, ako je tomu pri odmeňovaní zamestnancov zamestnávateľa. Na tieto účely je vhodné pravidlá priznania odmeny za produktívnu prácu vrátane jej výšky upraviť v internom predpise zamestnávateľa. Minimálna výška odmeny za produktívnu prácu však musí byť dodržaná. Odmena za produktívnu prácu žiaka strednej školy a príjem študenta vysokej školy v čase odbornej praxe sa považuje za zdaniteľný príjem zo závislej činnosti, ale nepodlieha odvodom na zdravotné a sociálne poistenie. Odmena za produktívnu prácu sa považuje za daňový výdavok zamestnávateľa len do výšky 100 % platnej minimálnej hodinovej mzdy [§ 19 ods. 2 písm. c) bod 4 ZDP]. Odmena poskytovaná žiakovi nad túto výšku už daňovým výdavkom pre zamestnávateľa nie je.

 

Podnikové štipendium je finančný fakultatívny inštitút, ktorý môže žiakovi za výkon praktického vyučovania na pracovisku zamestnávateľa alebo na pracovisku praktického vyučovania (v systéme duálneho vzdelávania), poskytovať zamestnávateľ zo svojich prostriedkov. Pojem „môže“ potvrdzuje, že ide zo strany zamestnávateľa o dobrovoľné plnenie. Súčasná právna úprava obmedzuje poskytovanie podnikového štipendia na obdobie školského vyučovania, a najviac do výšky štvornásobku sumy životného minima určeného pre zaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa. T. zn., že od 1. 7. 2021 sa maximálna výška podnikového štipendia zvyšuje zo sumy 392,32 € na 398,24 € mesačne [4 × 99,56 €].

Ak zamestnávateľ určil pravidlá pre poskytovanie podnikového štipendia, nárok na podnikové štipendium vzniká žiakovi po splnení kritérií pre priznanie podnikového štipendia určených zamestnávateľom vo forme týchto pravidiel. Zamestnávateľ môže v pravidlách určiť aj rôznu výšku podnikového štipendia pre jednotlivé študijné odbory a učebné odbory. Podnikové štipendium sa poskytuje za predchádzajúci kalendárny mesiac najneskôr v posledný pracovný deň mesiaca alebo v termínoch určených na výplatu pre zamestnancov zamestnávateľa.

 

Podnikové štipendium, ktoré poskytuje zamestnávateľ žiakovi na praktickom vyučovaní, je príjem oslobodený od dane v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) ZDP a v súlade s § 19 ods. 2 písm. c) bod 4 ZDP sa považuje za daňový uznaný výdavok zamestnávateľa. Podnikové štipendium odvodom na zdravotné a sociálne poistenie nepodlieha.

 

Motivačné štipendium ako forma finančného zabezpečenia žiaka je poskytované podľa § 27 zákona o odbornom vzdelávaní; na daňové účely ide o príjem oslobodený od dane [ust. § 9 ods. 2 písm. j) ZDP]. Konkrétna výška motivačného štipendia sa určí ako príslušné percento zo sumy platného životného minima pre zaopatrené neplnoleté dieťa a nezaopatrené dieťa, ktoré sa počnúc 1. 7. 2021 zvyšuje zo sumy 98,08 € na sumu 99,56 €, a to nasledovne:

-        motivačné štipendium je pri priemernom prospechu do 1,8 vrátane vo výške 65 % sumy životného minima, t. j. 64,71 €,

-        motivačné štipendium je pri priemernom prospechu horšom ako 1,8 do 2,4 vrátane vo výške 45 % sumy životného minima, t. j. 44,80 €,

-        motivačné štipendium je pri priemernom prospechu horšom ako 2,4 do 3,0 vrátane vo výške 25 % sumy životného minima, t. j. vo výške 24,89 €.

 

ŠTÁTNE SOCIÁLNE DÁVKY

Rodičovský príspevok je opakujúca sa peňažná štátna sociálna dávka. Poskytuje sa na zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloleté deti. Suma rodičovského príspevku sa v súlade s § 4 ods. 6 zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodičovskom príspevku) každoročne upravuje k 1. januáru koeficientom, ktorým boli upravené sumy životného minima; upravená suma sa zaokrúhľuje na najbližších 10 eurocentov.

 

Rodičovský príspevok bol v roku 2021 vyplácaný vo výške 275,90 € mesačne (t. j. ide o žiadateľa, ktorý nemal nárok na materské) alebo 378,10 € mesačne, ak sa oprávnenej osobe, ktorá o rodičovský príspevok požiadala, pred vznikom nároku na rodičovský príspevok vyplácalo z dôvodu starostlivosti o toto dieťa materské alebo obdobná dávka ako materské v členskom štáte (t. j. ide o žiadateľa, ktorý mal nárok na materské). Nakoľko sa k 1. 7. 2021 suma životného minima upravila na základe koeficientu 1,015 (index rastu životných nákladov nízkopríjmových domácnosti), od 1. 1. 2022 sa sumy rodičovského príspevku zvýšia nasledovne:

·         pre žiadateľa (nemal nárok na materské) vo výške 280 €

·         pre žiadateľa (mal nárok na materské) vo výške 383,80 €.

 

Od 1. 1. 2020 majú rodičia, ktorí pred narodením dieťaťa vykonávali zárobkovú činnosť a platili poistné na nemocenské poistenie, resp. boli nemocensky zabezpečení a z dôvodu starostlivosti o dieťa im bolo poskytované materské, nárok na vyšší rodičovský príspevok (od roku 2022 vo výške 383,80 €). Uvedená zmena vyplýva z novely č. 312/2019 Z. z. zákona o rodičovskom príspevku.

 

Ak oprávnená osoba zabezpečuje riadnu starostlivosť o dve a viac súčasne narodených detí, rodičovský príspevok sa zvyšuje o 25 % na každé dieťa, ktoré sa narodilo súčasne. Rodič dvojičiek (ktorý nemal nárok na materské) tak dostane v roku 2022 rodičovský príspevok vo výške 350 € a rodič trojičiek vo výške 420 €. Upravenú sumu rodičovského príspevku ustanoví opatrenie, ktoré vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov SR najneskôr do 31. decembra príslušného kalendárneho roka.

 

Prídavok na dieťa je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa a príplatok k prídavku na dieťa, ktorou štát pripláca oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa, na ktoré nemožno uplatniť daňový bonus. Sumy prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa sa tiež každoročne valorizujú k 1. januáru príslušného kalendárneho roka v závislosti od rastu životného minima. Od 1. 1. 2022 by sa tak mal prídavok na dieťa zvýšiť zo sumy 25,50 € na sumu 25,88 €. Suma prídavku na dieťa za kalendárny mesiac, v ktorom nezaopatrené dieťa prvýkrát nastúpi do prvého ročníka základnej školy sa zvýši zo sumy 104,76 € na sumu 106,33 €. Naďalej platí, že nárok takto zvýšený prídavok bude mať oprávnená osoba na jedno dieťa iba raz. V prípadoch, keď dieťa nastúpi do prvého ročníka základnej školy mimo územia SR, je potrebné, aby oprávnená osoba pre preukázanie nároku na zvýšenie prídavku na dieťa a jeho výplatu predložila potvrdenie o nástupe dieťaťa do školy mimo územia SR.

 

Viac nájdete v mesačníku Práce a mzdy bez chýb, pokút a penále 9/2021.

 

Zákon o službách zamestnanosti upravuje právne vzťahy pri poskytovaní služieb zamestnanosti, ktorých účastníkmi môžu byť orgány štátnej správy, Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, samosprávny kraj, obec, občianske združenie, nezisková organizácia a nadácia, zamestnávateľ, partnerstvo v zmysle uvedeného zákona, uchádzač o zamestnanie, záujemca o zamestnanie, zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba, právnická alebo fyzická osoba, ktorá vykonáva činnosti podľa tohto zákona, najmä pri sprostredkovaní zamestnania, odborných poradenských službách, vzdelávania a prípravy pre trh práce, štátny príslušník krajiny, ktorá nie je členským štátom Európskej únie alebo osoba bez štátnej príslušnosti, občan členskej krajiny Európskej únie a jeho rodinní príslušníci.

 

Služby zamestnanosti na území Slovenskej republiky poskytujú Ústredie a úrad práce sociálnych vecí a rodiny, právnická osoba a fyzická osoba, ktoré vykonávajú sprostredkovanie zamestnania, poskytujú odborné poradenské služby a uplatňujú aktívne opatrenia na trhu práce na základe uzatvorenej písomnej dohody s príslušným úradom alebo na základe uzatvorenej písomnej dohody v rámci partnerstva, právnická osoba a fyzická osoba, ktoré vykonávajú sprostredkovanie zamestnania za úhradu, agentúra dočasného zamestnávania a agentúra podporovaného zamestnávania.

 

Zákon o službách zamestnanosti upravuje ďalšie oblasti, a to pôsobnosť Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, pôsobnosť úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, právo na prístup k zamestnaniu, lekársku posudkovú činnosť a odborné konzílium posudkových lekárov, zamestnávanie štátnych príslušníkov tretej krajiny a povolenia na zamestnanie, sprostredkovanie zamestnania za úhradu, vymedzenie a povinnosti agentúr dočasného zamestnávania a podporovaného zamestnávania, formy sprostredkovania zamestnania, podmienky evidencie uchádzačov o zamestnanie, záujemcov o zamestnanie, voľných pracovných miest, zamestnávateľov a pod., informačné a poradenské služby pri voľbe povolania, výbere zamestnania vrátane zmeny zamestnania, pri výbere zamestnanca, adaptácii zamestnanca v novom zamestnaní, odborné poradenské služby zamerané napr. na riešenie problémov spojených s pracovným uplatnením, vytváranie súladu medzi osobnostnými predpokladmi uchádzača a požiadavkami zamestnávateľa na výkon zamestnania a pod., možnosti vzdelávania pre trh práce formou teoretickej a praktickej prípravy, ktorá umožňuje získať nové odborné zručnosti a praktické skúsenosti na účel pracovného uplatnenia.

 

Medzi kompetencie úradov patrí zabezpečovať poskytovanie príspevkov, napr. na samostatnú zárobkovú činnosť, podporu zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie, podporu udržania pracovných miest, podporu regionálnej a miestnej zamestnanosti, realizáciu opatrení na ochranu pred povodňami a na riešenie následkov mimoriadnej situácie, vykonávanie absolventskej praxe, aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb, dochádzku za prácou, presťahovanie sa za prácou, dopravu do zamestnania, vytvorenie nového pracovného miesta, projekty a programy, podporu pre chránené dielne a chránené pracoviská, informačný systém, zverejňovanie a ochranu údajov, kontrolu povinností zamestnávateľa, rieši správne delikty, priestupky a ďalšie.

Zamestnávateľovi úrad poskytuje pomoc pri výbere vhodného zamestnanca, podporuje zamestnávateľa pri vytváraní a udržiavaní pracovných miest, informuje ho o povinnostiach, ktoré je povinný v zmysle zákona o službách zamestnanosti dodržiavať a taktiež s ním spolupracuje pri hromadnom prepúšťaní.

 

Zmeny zákonov platné od roku 2020 a 2021

-         Zákon č. 221/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (novela zákona nadobudla účinnosť 1. 12. 2019 a niektoré ustanovenia nadobudli účinnosť 1. 1. 2021)

-         Zákon č. 225/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p. a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony (zákon nadobudol účinnosť 1. 7. 2020)

-         Zákon č. 374/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (zákon nadobudol účinnosť 1. 1. 2020)

-         Zákon č. 63/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (zákon nadobudol účinnosť 27. 3. 2020)

-         Zákon č. 66/2020 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony (zákon nadobudol účinnosť 4. 4. 2020)

-         Zákon č. 95/2020 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (zákon nadobudol účinnosť 25. 4. 2020)

-         Zákon č. 127/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

-         Zákon č. 198/2020 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšovaním podnikateľského prostredia zasiahnutým opatreniami na zamedzenie šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 (zákon nadobudol účinnosť 21. 7. 2020)

-         Zákon č. 264/2020 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (zákon nadobudol účinnosť 29. 9. 2020)

-         Zákon č. 9/2021 Z. z. zo 14. januára 2021, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s druhou vlnou pandémie ochorenia COVID-19 (zákon nadobudol účinnosť 19. 1. 2021)

-         Zákon č. 76/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (zákon nadobudol účinnosť 1. 3. 2021)

 

Zákon o zamestnanosti

 

1.   Sprostredkovanie zamestnania úradom

V roku 20 sa do evidencie UoZ zaevidovalo celkovo 241 tis. občanov, čo bolo, vzhľadom na pohyb na pracovnom trhu, približne každoročne sa opakujúce číslo. Z toho takmer 40 tis. UoZ, ktorí boli z evidencie UoZ vyradení z dôvodu nástupu do zamestnania, sa do 3 mesiacov opätovne zaevidovali do evidencie UoZ, pričom 1/3 z nich do jedného mesiaca.

Ako zabrániť špekulatívnemu postupu UoZ pri sprostredkovaní zamestnania?

Opatrenie má za cieľ zabrániť špekulatívnemu postupu UoZ pri sprostredkovaní zamestnania úradom.

–  bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie, a to po obdobie jeho vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie,

–  nesplnil povinnosť prevádzkovať samostatnú zárobkovú činnosť, na ktorú mu bol poskytnutý príspevok, a to počas obdobia chýbajúceho do splnenia tejto povinnosti; to neplatí, ak občan vrátil pomernú časť poskytnutého príspevku alebo nevyčerpanú časť poskytnutého príspevku,

–  nespĺňa stanovené podmienky,

–  nepredloží doklady rozhodné pre zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie v lehote podľa odseku 2,

–  pred podaním žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má udelený dlhodobý pobyt,

–  nebol v posledných troch rokoch poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky alebo

–  vykonával činnosť zamestnanca v pracovnom pomere na určitú dobu a nebol v posledných štyroch rokoch poistený v nezamestnanosti z výkonu činnosti zamestnanca v pracovnom pomere na určitú dobu alebo dobrovoľne poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky.

 

2.   Pokles schopnosti zárobkovej činnosti

Poistenec, zamestnaním bezpečnostný technik, si podal žiadosť o invalidný dôchodok. Dlhodobo sa lieči na prieduškovú astmu, ktorá je podľa odborných pľúcnych nálezov stredne ťažkého stupňa. Okrem toho sa lieči aj na bolesti v jednom bedrovom kĺbe a podľa odborných vyšetrení je obmedzenie rozsahu pohybov v tomto kĺbe stredného stupňa.

Ako bude zamestnanec postupovať v danej situácii?

Je jednoznačné, že z uvedených ochorení je najzávažnejšie pľúcne ochorenie – priedušková astma. Posudkový lekár teda v Lekárskej správe určí ako rozhodujúce zdravotné postihnutie stredne ťažkú prieduškovú astmu, ktorá je v Prílohe č. 4 k zákona o sociálnom poistení zaradená v Kapitole VIII – Choroby dýchacej sústavy, Oddiel B – Choroby dolných dýchacích ciest, Položka 3 – Bronchiálna astma, Písmeno c – stredne ťažká perzistujúca astma, kde je uvedené rozpätie miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti 35–50 %. Posudkový lekár určí percentuálnu mieru poklesu schopnosti zárobkovej činnosti z tohto rozpätia podľa dokumentovanej frekvencii astmatických záchvatov pri optimálnej liečbe, podľa hodnôt funkčného vyšetrenia pľúc zistených spirometrickým vyšetrením. Pri pracovných činnostiach administratívneho charakteru a ľahkých, fyzicky nenáročných pracovných činnostiach, s vylúčením prác v prašnom prostredí, s výparmi a v klimaticky nevyváženom prostredí, určí nižšiu percentuálnu mieru poklesu schopnosti zárobkovej činnosti, napríklad 45 %. Túto hodnotu môže zvýšiť až o 10 % pre obmedzenie pohybu v jednom bedrovom kĺbe stredného stupňa, lebo ide o poistenca, ktorého pracovná činnosť síce nie je fyzicky náročná, ale musí ju vykonávať prevažne v stoji a bolesti v bedrovom kĺbe ovplyvňujú jeho pracovný výkon. Výsledná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u tohto poistenca bude 55 %.

 

3.   Štruktúra podnikateľského plánu

Podnikateľský plán by mal mať istú formu a štruktúru.

Ako napísať podnikateľský plán? Akú by mal mať štruktúru?

Odporúčame písať plán prísne štruktúrovane – číslovať jednotlivé časti alebo kapitoly, dodržiavať úpravu bežnú pre „vážne“ dokumenty. Samozrejme, plánu môže predchádzať určitý brainstorming – na papieri či bez papiera – bez formálnej úpravy.

Existuje veľa pohľadov a názorov na to ako písať podnikateľský zámer a na jeho štruktúru.

Obsahom podnikateľského zámeru by mali byť údaje o žiadateľovi, charakteristika zámeru, postup realizácie zámeru, miesto realizácie zámeru, marketingové informácie, slabé a silné stránky zámeru, finančná prognóza, doplňujúce údaje a kalkulácia predpokladaných nákladov.

 

4.   Ukončenie štúdia

V zmysle § 228 ods. 1 ZP: „Neoddeliteľnou súčasťou DBPŠ je potvrdenie o štatúte žiaka strednej školy alebo štatúte študenta dennej formy vysokoškolského štúdia.“

Otázkou je, aké potvrdenie predloží žiak (alebo študent), ak chce po riadnom ukončení štúdia na strednej škole (alebo po riadnom ukončení štúdia v dennej forme vysokoškolského štúdia prvého stupňa) počas letných prázdnin pracovať na DBPŠ. Letné prázdniny sú v tom istom roku, kedy bolo štúdium riadne ukončené.

Ako postupovať v predmetnom prípade?

Neoddeliteľnou súčasťou DBPŠ je potvrdenie o štatúte žiaka strednej školy alebo štatúte študenta dennej formy vysokoškolského štúdia. Podľa právnej úpravy platnej do 28. 2. 2021 existovali rôzne názory na to, či možno uzatvoriť a či môže trvať DBPŠ aj v období od ukončenia štúdia na strednej škole do začatia štúdia na vysokej škole alebo v období od ukončenia jedného stupňa štúdia na vysokej škole do začatia iného stupňa štúdia na vysokej škole. Dôvodom totiž bolo, že ukončením štúdia na strednej škole a príslušného stupňa štúdia vysokej školy fyzická osoba prestáva byť žiakom alebo študentom a stráca štatút študenta.

Od 1. 3. 2021 však platí novela Zákonníka práce, v zmysle ktorej štatút:

-         žiaka strednej školy má aj fyzická osoba v čase od riadneho ukončenia štúdia na strednej škole do 31. októbra toho istého kalendárneho roka,

-         študenta dennej formy vysokoškolského štúdia má aj fyzická osoba v čase od riadneho ukončenia štúdia v dennej forme vysokoškolského štúdia prvého stupňa do 31. októbra toho istého kalendárneho roka.

To znamená, že v období po skončení strednej školy do 31. októbra toho istého roka a po skončení prvého stupňa vysokej školy do 31. októbra toho istého roka je možné s týmito fyzickými osobami uzatvárať DBPŠ; naviac v týchto prípadoch sa k dohode potvrdenie o návšteve školy neprikladá, ale doložiť je potrebné doklad o riadnom ukončení štúdia (napr. vysvedčenie o maturitnej skúške, vysokoškolský diplom, príp. vysvedčenia o štátnych skúškach).

5.   Dohoda o brigádnickej práci študentov

Spoločnosť ABC, s. r. o., uzavrela so študentom 5. ročníka dennej formy vysokoškolského štúdia na obdobie od 1. 1. 2021 do 31. 5. 2021 DBPŠ. Dňa 2. 5. 2021 tento študent dovŕšil 26 rokov.

Bude môcť študent ďalej pracovať v právnom vzťahu DBPŠ?

Študent môže pokračovať vo výkone zárobkovej činnosti na základe uzatvorenej dohody o brigádnickej práci študentov až do 31. 5. 2021, pretože v súlade s ust. § 227 ods. 1 ZP prácu na základe uvedenej dohody možno vykonávať najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom fyzická osoba dovŕši 26 rokov veku. Ak by však spoločnosť chcela uzavrieť so študentom po skončení prvej DBPŠ ďalšiu DBPŠ, už by to možné nebolo. Spoločnosť by ho mohla zamestnať v inom právnom vzťahu, napr. na dohodu o vykonaní práce alebo na dohodu o pracovnej činnosti.

 

6.   Štatút študenta

Počas denného štúdia na vysokej škole študent uzatvoril so zamestnávateľom DBPŠ a predložil zamestnávateľovi potvrdenie o štatúte študenta dennej formy vysokoškolského štúdia.

Ako postupovať v prípade, ak počas štúdia školu zanechá? Je študent povinný zamestnávateľa informovať?

Fikcia (prezumpcia) zachovania štatútu študenta platí len v prípade, ak pôjde o riadne skončenie štúdia. V prípade, ak študent vysokej školy štúdium zanechá [§ 66 ods. 1 písm. a) zákona o vysokých školách] alebo študent bude zo štúdia vylúčený [§ 66 ods. 1 písm. c) zákona o vysokých školách], fikcia zachovania štatútu neplatí. V prípade zanechania štúdia je dňom skončenia štúdia deň, keď bolo vysokej škole doručené písomné vyhlásenie študenta o zanechaní štúdia, a v prípade vylúčenia je to deň, keď rozhodnutie o vylúčení zo štúdia nadobudlo právoplatnosť. Ak dohodár stratil štatút študenta z týchto dôvodov, nemôže pokračovať vo výkone práce na základe DBPŠ. O tejto skutočnosti je povinný informovať zamestnávateľa.

 

7.   Verejná doprava

Pri posúdení zdaniteľnosti nepeňažného plnenia uvedeného v § 5 ods. 7 písm. m) ZDP je potrebné brať do úvahy skutočnosť, či sa zamestnanec vie alebo nevie verejnou dopravou dostať do zamestnania.

Je daná úvaha správna alebo je táto skutočnosť irelevantná?

„Verejným poskytovateľom pravidelnej dopravy nie je doprava preukázateľne vykonávaná vôbec alebo v rozsahu zodpovedajúcom potrebám zamestnávateľa“. Napr. zamestnávateľ má trojzmennú prevádzku, pričom zamestnanec sa verejnou dopravou vie dostať na rannú zmenu, ale nevie sa dostať na nočnú zmenu. Nie je zrejmé, či je potrebné sa na slovné spojenie „v rozsahu zodpovedajúcom potrebám zamestnávateľa” pozerať komplexne a už to, že sa nevie dostať na jednu zmenu (napr. nočnú) znamená, že náklady na dopravu na všetky tri zmeny pre tohto zamestnanca môžu byť pre zamestnávateľa daňovo uznané alebo daňovo môže byť uznaná iba doprava tohto zamestnanca na nočnú zmenu. Nie je zrejmé ani to, že ak sa zamestnancovi začína nočná zmena o 22.00 hod. a on sa vie dopraviť posledným spojom o 19.00 hod., pričom musí tri hodiny čakať na začiatok výkonu práce.

Je takáto verejná doprava považovaná za zodpovedajúcu potrebám zamestnávateľa? Ako sa má správne vykladať význam slovného spojenia?

Pre účely oslobodenia od dane nepeňaž­ného plnenia poskytnutého zamestnancovi od zamestnávateľa za účelom zabezpečenia dopravy zamestnanca na miesto výkonu práce a späť podľa § 5 ods. 7 písm. m) zákona o dani z príjmov je rozhodujúcim faktorom, aby zamestnávateľ zabezpečoval dopravu pre zamestnancov podľa § 19 ods. 2 písm. s) ZDP. Podľa tohto ustanovenia daňovými výdavkami, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v zákone o dani z príjmov, sú výdavky zamestnávateľa na dopravu zamestnanca na miesto výkonu práce a späť z dôvodu, že verejným poskytovateľom pravidelnej dopravy nie je doprava preukázateľne vykonávaná vôbec alebo v rozsahu zodpovedajúcom potrebám zamestnávateľa a zamestnávateľ na tento účel využíva motorové vozidlá zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 29.10.3.

Pokiaľ zamestnávateľ zabezpečuje pre zamestnancov dopravu do zamestnania a späť aj napriek tomu, že doprava je vykonávaná verejným poskytovateľom pravidelnej dopravy, ktorá zodpovedá potrebám zamestnávateľa, resp. zamestnávateľ na tento účel využíva motorové vozidlá zatriedené do iného kódu klasifikácie produktov ako je 29.10.3., potom nejde o zabezpečenie dopravy podľa § 19 ods. 2 písm. s) ZDP a nie je možné aplikovať v danom prípade ustanovenie § 5 ods. 7 písm. m) ZDP.

Žiadny osobitný predpis bližšie nešpecifikuje, čo sa rozumie pod slovným spojením „verejným poskytovateľom pravidelnej dopravy nie je doprava preukázateľne vykonávaná vôbec alebo v rozsahu zodpovedajúcom potrebám zamestnávateľa“. Sám zamestnávateľ hodnotí skutočnosti podľa svojej úvahy a prihliada na všetko, čo má vplyv na posúdenie, či doprava v danej oblasti vykonávaná verejným poskytovateľom pravidelnej dopravy zodpovedá jeho potrebám alebo nie.

V konkrétnom prípade sa uvádza, že zamestnanci nemajú zabezpečenú dopravu verejným poskytovateľom na niektorú zo zmien, resp. spoje časovo nezodpovedajú niektorým zmenám. Aj tieto skutočnosti môžu mať vplyv na posúdenie, že doprava verejným poskytovateľom nie je vykonávaná v rozsahu zodpovedajúcom potrebám zamestnávateľa, čo môže mať za následok, napr. prerušenie nepretržitej výroby alebo nedostatok pracovnej sily.

Pri posúdení výdavku zamestnávateľa na dopravu zamestnanca na miesto výkonu práce a späť podľa § 19 ods. 2 písm. s) ZDP a aplikácii ustanovenia § 5 ods. 7 písm. m) ZDP je potrebné, aby zamestnávateľ zobral do úvahy všetky skutočnosti rozhodujúce na dané posúdenie.

 

8.   Podnikateľský zámer

Podnikateľský zámer má význam pre začínajúceho podnikateľa.

Prečo má podnikateľský zámer význam pre začínajúceho podnikateľa?

Prehľadné zhrnutie základnej myšlienky

Na relatívne malom priestore možno načrtnúť jadro podnikania, hlavný cieľ, zdroje, ktoré sú potrebné na jeho dosiahnutie, tiež úlohy a úskalia, ktoré treba zvládnuť. Dobrý plán by mal umožňovať koncentrovať sa na to podstatné – na hlavný cieľ a na jadro biznisu. V každodennom „zápase o prežitie“ je ľahké stratiť zo zreteľa hlavný cieľ a utápať sa v nepodstatných drobnostiach. Úspešní biznismeni vedia, čo chcú a idú za tým. Ak máte na papieri to čo chcete, viete za čím máte ísť.

Rozmenenie hlavného cieľa na jednotlivé časti

Základnú myšlienku plán zvyčajne delí na jednotlivé oblasti a konkrétne úlohy v jednotlivých oblastiach. Z týchto oblastí a úloh si možno relatívne jednoducho zostaviť každodenné plány úloh a vnímať napredovanie vpred. Niekto tieto podrobnejšie úlohy nazýva aj akčné plány – radi tak robia napr. ministerskí úradníci, a potom to vyzerá celkom dobre.

Možnosť porovnať plán so skutočnosťou – s odstupom času

Plán je referenčný nástroj – umožní po jednom či viacerých rokoch porovnať skutočnosť podnikania s pôvodným zámerom. Uvidíte, či ste mali správny odhad a úsudok. Mať dobrý odhad a úsudok je tá najpodstatnejšia vlastnosť podnikateľa a biznis plán ju pomôže budovať. Možno sa s odstupom času budete smiať nad rozdielmi medzi plánom a skutočnosťou a uvedomíte si, koľko veľa ste sa naučili.

 

Viac o problematike sa dočítate v odbornej tematickej publikácii 100 otázok a odpovedí Kurzarbeit, Zamestnávanie, ktorá práve vychádza.

 

 

Obyvatelia Slovenskej republiky využívajú na financovanie nadobudnutia nehnuteľností najčastejšie hypotekárny úver a na financovanie nadobudnutia iných vecí do svojho vlastníctva spotrebné úvery. Objem poskytnutých hypotekárnych a spotrebných úverov každým rokom rastie, hoci nielen NBS a iné inštitúcie zodpovedné za stav financií poukazujú na prílišnú “preúverovanosť” obyvateľstva a z nej vyplývajúce riziká pre finančný trh a snažia sa podmienky na ich získanie sprísniť. 

 

HYPOTEKÁRNY ÚVER je dlhodobý bankový úver štandardne so splatnosťou 4 až 30 rokov, ktorý sa poskytuje účelovo na investície do nehnuteľností slúžiacich na bývanie. Podmienkou jej poskytnutia je zabezpečenie záložným právom k nehnuteľnosti. Väčšina bánk nevyžaduje, aby bola zakladaná nehnuteľnosť vo vlastníctve žiadateľa, ale zakladanú nehnuteľnosť môže vlastniť aj niekto iný, napr. rodičia žiadateľa. Poskytovanie hypotekárnych úverov sa riadi zákonom č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie. 

 

Výšku hypotekárneho úveru stanovujú banky na základe prehodnotenia žiadateľa, ako aj na základe hodnoty nehnuteľnosti, ktorá má slúžiť na zabezpečenie hypotéky. Banky poskytujú hypotéku do výšky 90 % z hodnoty nehnuteľnosti (zvýhodnenú úrokovú sadzbu do výšky 80 % tzv. LTV). LTV je skratkou od anglického výrazu „loan to value“ a vyjadruje pomer medzi výškou sumy poskytovaného hypotekárneho úveru a hodnotou zakladanej nehnuteľnosti.

Hodnota nehnuteľnosti je stanovená znalcom, pričom banka má právo hodnotu nehnuteľnosti stanovenú znalcom upraviť. Niektoré banky majú interných znalcov, alebo interné zoznamy odporúčaných znalcov, prípadne majú zoznamy znalcov, ktorých znalecké posudky neakceptujú.

V žiadosti o poskytnutie hypotéky si žiadateľ môže stanoviť fixáciu úrokovej sadzby, t. j. obdobie, počas ktorého banka klientovi ponechá úrokovú sadzbu nezmenenú a po uplynutí tohto obdobia má banka právo výšku úrokovej sadzby meniť. 

O poskytnutie hypotekárneho úveru môže požiadať a aj ho získať fyzická osoba, ktorá dosiahla vek 18, je občanom SR s trvalým pobytom v SR alebo cudzinec s trvalým pobytom na území SR a žiadateľ má príjem zo závislej činnosti, podnikania alebo iný príjem, ktorý musí banke vydokladovať. 

 

K ŽIADOSTI O POSKYTNUTIE HYPOTEKÁRNEHO ÚVERU je najčastejšie potrebné banke predložiť nasledovné doklady o žiadateľovi a niekedy aj o ručiteľovi: 

-        dva doklady totožnosti (občiansky preukaz a napr. vodičský alebo kartička poistenca) - doklad o adrese (napr. výpis z účtu – ak žiadate o úver v inej ako svojej banke) - rozsudok o rozvode ak sa jedná o rozvedeného žiadateľa 

-        potvrdenie o príjme, príp. iný doklad o pravidelnom príjme (napr. daňové priznanie)

-        výpisy z účtu kde chodí príjem za posledné 3 mesiace

-        výplatné pásky za posledné 3 mesiace ak je príjem vyplácaný v hotovosti - ročné zúčtovanie preddavkov na daň ak je príjem vyplácaný v hotovosti Okrem dokladov vzťahujúcich sa na osobu žiadateľa prípadne ručiteľa, banky vyžadujú predložiť aj doklady vzťahujúce sa k nehnuteľnosti, na ktorej obstaranie sa hypotéka žiada. Ide o nasledovné doklady: 

-        znalecký posudok k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom záložného práva - poistná zmluva k zabezpečovanej nehnuteľnosti (môže byť uzatvorená aj po schválení hypotéky, najneskôr však pred prvým čerpaním) 

-        kúpna zmluva, resp. zmluva o budúcej zmluve k žiadosti, ale k čerpaniu už musí byť podpísaná kúpna zmluva 

-        zmluva o výstavbe alebo zmluva o budúcej zmluve o prevode vlastníctva bytu alebo Zmluva o dielo (ak sa jedná o kúpu bytu vo výstavbe) a napríklad aj 

-        právoplatný rozsudok o rozvode a dohoda manželov o vyporiadaní BSM (ak ide o vysporiadanie majetku manželov po rozvode).

 

Do hypotekárneho úveru je možné zahrnúť aj vyplatenie skôr poskytnutých úverov inými bankami, v tom prípade banka požaduje od žiadateľa aj potvrdenie bánk so súhlasom predčasného splatenia a s vyčísleným zostatkom úverov a pri predčasnom splatení hypotekárneho úveru aj súhlas so zápisom záložného práva novej banky na druhé miesto v liste vlastníctva. 

 

SPOTREBNÝ ÚVER - Okrem hypotekárnych úverov rastie aj objem poskytnutých spotrebných úverov, pri poskytnutí ktorých nie je potrebné zakladať nehnuteľnosť vo vlastníctve žiadateľa. V porovnaní s kreditnými kartami alebo povoleným prečerpaním na účte majú spotrebné úvery výrazne nižšie úrokové sadzby. Poskytnutie spotrebného úveru je podmienené tým, že jeho splácanie bude prebiehať v pravidelných mesačných splátkach. Poskytovanie spotrebiteľských úverov sa riadi zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. 

Pri spotrebných úveroch existuje viacero druhov, ak žiadateľ napríklad nechce banke dokladovať účel jeho použitia, ide bezúčelové pôžičky. Okrem toho banky poskytujú napríklad účelový spotrebný úver na stanovený účel, napríklad na kúpu auta alebo aj na splatenie úverov z iných bánk. V takomto prípade, ak je spotrebný úver účelový, žiadateľ síce môže získať nižšiu úrokovú sadzbu, ale na druhej strane musí banke vydokladovať účel použitia peňazí, napríklad kúpnou zmluvou na auto či inou úverovou zmluvou, ktorá sa bude vyplácať. 

 

Poskytnutie spotrebného úveru resp. zabezpečenie jeho splácania sa zvyčajne nevyžaduje, najmä pri nízkych sumách úveru. Niekedy môže banka po preskúmaní bonity žiadateľa požadovať napríklad aj ručiteľa či zabezpečenie úveru blanko zmenkou, vždy je to na individuálnom posúdení každej žiadosti bankou.

Spotrebný úver banky poskytujú so splatnosťou od 1 do maximálne 8 rokov, čím je lehota splatnosti dlhšia, tým je mesačná splátka nižšia, dlžník v takomto prípade preplatí na úrokoch viac ako pri kratšej dobe splatnosti.

 

Pokiaľ ide o doklady, ktoré je potrebné predložiť banke spolu so žiadosťou o poskytnutie spotrebného úveru, sú nimi:

-        dva doklady totožnosti (občiansky preukaz a napr. vodičský preukaz),

-        doklad o adrese trvalého pobytu (napr. výpis z účtu – ak žiadate o úver v inej ako svojej banke),

-        potvrdenie o príjme, príp. iný doklad o pravidelnom príjme, napr. ak máte príjem z nájmu, tak daňové priznanie,

-        výpisy z účtu, na ktorý chodí príjem, za posledné 3 mesiace a 

-        výplatné pásky za posledné 3 mesiace, ak je príjem vyplácaný v hotovosti. Banky často ponúkajú svojim vlastným klientom aj predschválený úver. 

 

Viac o problematike sa dočítate v mesačníku Práce a mzdy bez chýb, pokúta penále (PaM) 9/2021.

 

Teplé počasie spôsobuje zaujímavý úkaz živočíšnej ríše – nepríjemne sa premnožil dotieravý hmyz rôzneho typu aj druhu, ktorý môže vyvolávať rozličné problematické zdravotné situácie.

 

NA BODNUTIE BLANOKRÍDLEHO HMYZU (včela, osa, sršeň, čmeliak) sme, čo sa týka živočíšnych jedov, asi najcitlivejší. Osa je agresívnejšia a často bodá viackrát do tej istej oblasti, sršeň patrí medzi menej útočný hmyz. Včela na rozdiel od osy alebo sršňa necháva žihadlo spolu s kusom zadočku v rane, čo je pre ňu smrteľné poranenie. Pri vyberaní žihadla nie je dobré naň tlačiť, lebo zo zvyšku „pozadia“ môže vystreknúť pod kožu ešte viac jedu – lepšie je pokúsiť sa ho „vydlabnúť“ (vyšpárať, vytiahnuť pinzetou). Miesto vpichu je vhodné umyť studenou vodou a neutralizovať potretím čpavkovou vodou, čistým liehom alebo inou zásaditou tekutinou. Pri bodnutí do úst je dobré keď postihnutý konzumuje zmrzlinu, cmúľa ľad alebo navlhčenú soľ a čo najrýchlejšie vyhľadá lekára. Asi najhoršie a najútočnejšie budú však osy, ktoré si robia hniezda často na skrytých miestach medzi panelmi, v škárach múrov domov, na balkónoch, pod strechami, v skriniach, dutinách pod omietkami alebo za obkladmi. Lákajú ich tiež nevynesené odpadkové koše, interiéry autobusov, električiek aj osobných automobilov a nájdeme ich v obchodoch i reštauráciách. Na rozdiel od včiel, ktoré priťahujú len sladké objekty, osy sú všežravce a láka ich okrem sladkého tiež mäso, šunka, salámy či iné údeniny. Ako ochrana pred osami sa odporúčajú najrozličnejšie druhy účinných repelentov. V prítomnosti osy nie je vhodné robiť prudké pohyby a pri jedle je treba sledovať každé sústo, aby sme náhodou neprehltli s jedlom aj osu, ktorá medzitým potravinu obšťastnila svojou prítomnosťou. Osy lákajú aj najrozličnejšie voňavé spreje, parfémy a voňavky. Treba sa vyhýbať miestam, kde sa osy vyskytujú, zakrývať odpadky, nenechávať na stole nedopité sladké nápoje, nedvíhať zo zeme ovocie, nechodiť naboso a v prírode nosiť radšej ľahké oblečenie, ktoré pokrýva väčšinu tela. Ak človeka bodne viacero ôs, je to pre neho veľmi nebezpečná situácia, hoci nemusí byť na osie poštípanie alergický.

Uštipnutie, respektíve bodnutie žihadlom osy spôsobí u väčšiny ľudí len miestnu (lokálnu) reakciu – pálenie, začervenanie, opuch – ktoré trvá nanajvýš dva dni. V takomto prípade je najlepšie na miesto poštípania prikladať studené obklady a použiť protialergický gél či tabletky, čo zvyčajne stačí.

V prípade alergického jedinca dochádza po bodnutí osou k závažnejším reakciám. Bolesť, pálenie a rozsiahly opuch môžu vtedy trvať aj niekoľko dní. Najťažším prejavom alergickej aktivity je anafylaktická reakcia – začína výsevom žihľavkovitých pupencov, nevoľnosťou, neskôr bolesťami brucha, hrudníka, pocitmi na zvracanie a zvracaním, závratmi, sťaženým prehĺtaním, zmodraním kože a slizníc a následným bezvedomím.

Uštipnutie osou však môže mať aj smrteľný koniec, a preto by mal alergik po porade so svojím lekárom pri sebe nosiť pohotovostný balíček, ktorý v prípade poštípania musí použiť. Tvoria ho štyri lieky – steroidný hormón, protialergický liek druhej generácie, sprej na uvoľnenie dýchania a adrenalínová, život zachraňujúca injekcia EpiPen auto-injector.

 

DVOJKRÍDLY HMYZ, ktorý reprezentujú najmä komáre – samci sa živia kvetinovým nektárom a samice sajú (pijú) krv hlavne cicavcom, dokáže poriadne znepríjemniť život. Nadmerné pobodanie komármi v oblastiach kde sa tento hmyz premnožil by však nemalo pre človeka znamenať zväčšené riziko ochorenia niektorou z infekčných chorôb (aspoň čo sa týka „domácich“ druhov komárov). Občas však na verejnosť „presiaknu“ obavy, že komáre prenášajú zákerné infekcie – napríklad AIDS. Bolo vedecky dokázané, že táto cesta nákazy nie je možná okrem iného aj preto, lebo infekčná dávka vírusu HIV by bola vzhľadom k veľkosti komára tak malá, že by človeka neohrozila. O možnosti prenosu AIDS by sa možno dalo uvažovať ak by komáre dosahovali veľkosť králika. Rovnako tak sa nepredpokladá prenos lymskej boreliózy komármi, hoci vedci tento problém neustále sledujú. Pobodanie však môže spôsobiť takzvanú Valtickú horúčku prenosom vírusu Ťahyňa. Ochorenie nie je považované za závažné a prebieha buď skryto alebo pripomína miernu chrípku. Poštípanie komármi však môže mať negatívny dosah na alergikov (hoci nie taký výrazný ako uštipnutie osou alebo včelou) – môže vyvolať závažné, život ohrozujúce reakcie organizmu. Hrozia tiež druhotné (sekundárne) infekcie, pokiaľ sa poštípané svrbiace miesta rozškriabu. Preto – pokiaľ k takejto situácii dôjde, treba rozškriabané miesta vydezinfikovať a ošetriť.

Proti komárom sa dá brániť len doteraz zaužívanými prostriedkami – sieťami, elektronickými odpudzovačmi a repelentami. Hmyz sa nevie brániť proti repelentu, ani si naň „nezvykne“. Repelenty ale môžu mať rôznu účinnosť, je to u každého človeka individuálne. Bežne vydrží účinkovať 2 až 4 hodiny. Úlohu hrá aj úsek dňa, v ktorom sú repelenty používané.

Pri súmraku, kedy sú komáre najútočnejšie, sa pôsobenie repelentu skracuje až na jednu hodinu i menej, pretože hmyz sa najviac snaží svoj odpor k chemickej látke prekonať. Repelenty je možné aplikovať priamo na pokožku, ale napríklad spreje je vhodné nastriekať i na odev, čo sa osvedčuje nielen u komárov ale aj u kliešťov. Komáre a ich pôsobenie sú mierne komplikovanou súčasťou života každého jedinca, a preto je lepšie byť pripravený.

 

KLIEŠTE, PRENÁŠAČE KLIEŠŤOVEJ ENCEFALITÍDY sa v spomínanom období v prírode vyskytujú vo zvýšenej miere. V Európe sa vo vysokých množstvách vyskytujú kliešte ešte aj v Čechách, Rakúsku, Nemecku, Slovinsku, Chorvátsku a Poľsku. Nachádzajú sa v tráve, nízkych porastoch a listnatých lesoch. „Útok“ kliešťa môže človeku spôsobiť zápal mozgu a mozgových blán s následným čiastočným až celkovým ochrnutím, v niektorých prípadoch sa môže skončiť aj smrťou. Postihnutý jedinec má spočiatku podobné problémy ako pri chrípke – horúčka, únava, bolesti hlavy, drieku a končatín, žalúdkové a črevné ťažkosti, celkovú nevoľnosť, nechutenstvo, nutkanie na dávenie. Toto obdobie môže byť veľmi krátke (pár dní), ale môže trvať aj štyri týždne. Neskôr nasleduje čas bez akýchkoľvek príznakov (jeden až dvadsať dní) a vplyvom rozmnoženia vírusom potom dochádza k štádiu napadnutia centrálnej nervovej sústavy s poškodzovaním nervových buniek. Vtedy má postihnutý vysoké horúčky, bolesti hlavy, vracanie, stuhnutosť šije, poruchy vedomia, obrny, svetloplachosť, depresie. Potom môže dôjsť k vyzdraveniu, ale u viac ako 6 percent chorých dlhodobo pretrvávajú, bolesti hlavy, obrny alebo dochádza k úbytku svalovej hmoty. Niekedy má ochorenie aj fatálny koniec. Na túto chorobu zatiaľ neexistujú cielené lieky a jedinou možnou ochranou (okrem vyhýbania sa infikovaným oblastiam) je preventívne očkovanie podľa špecializovanej schémy. Očkovacia látka obsahuje usmrtené vírusy, ktoré už nemajú schopnosť rozmnožovania. Po zaočkovaní touto látkou si začne imunitný systém vytvárať obranné látky ako pri skutočnom ochorení a neskôr je potom schopný zabrániť vzniku nebezpečného ochorenia. Protilátky totiž zabránia vírusom kliešťovej encefalitídy, aby vnikli do buniek organizmu, a tak vzniklo ochorenie. Najlepšie je, keď sa dávame každé tri roky preočkovať jednou vakcínou. Tak si môže zabezpečiť skutočnú ochranu pred ochorením.

 

RIZIKO OCHORENIA LYMSKOU BORELIÓZOU sa zvyšuje nastupujúcim letom. Ide o problém, ktorý vyvoláva baktéria Borrelia burgdorferi. Tá sa do tela dostáva tiež uhryznutím kliešťom. Baktérie prenikajú do organizmu v mieste zahryznutia (bodnutia, prisatia) a možnosť prenosu infekcie závisí aj od času, ktorý je poskytnutý na cicanie krvi. Čím je dlhší, tým je väčšia pravdepodobnosť prenosu infekcie. Nie každý kontakt jedinca s pôvodcom nákazy musí znamenať ochorenie. Inkubačná doba (čas, kým vypuknú príznaky) je veľmi zákerná a pohybuje sa v rozpätí od jedného do tristo dní. Vlastné ochorenie sa veľmi ťažko presne identifikuje a diagnostikuje, pretože svojimi príznakmi môže pripomínať mnoho iných chorôb alebo telesných stavov. V prvom štádiu sa môžu ale nemusia vyskytnúť kožné príznaky – pomaly sa kruhovite šíriaca červená škvrna v mieste prisatia hmyzu, obvykle ohraničená lemom so svetlým stredom. Môže sa však vyskytnúť aj horúčka, triašky, bolesti svalov, únava – všetko príznaky, ktoré svedčia pre akýsi druh chrípky. V ďalšom štádiu sa vyskytne stav podobný chronickej únave, ktorý môže imitovať pretrénovanie z „nepochopiteľných“ príčin, nastupuje neskôr – niekedy aj pol roka po prvom štádiu. Po uplynutí ďalších mesiacov sa objavujú stále zvýšené teploty, bolesti kĺbových spojení, chrbtice, ochabujúce svalstvo, poruchy srdcového rytmu. Liečba je potom dlhodobá a postihnutý musí byť pravidelne kontrolovaný u lekára viac ako dva roky, hoci v pracovnej kariére môže po odznení ťažkostí a rekonvalescencii (trvá viac týždňov až mesiacov) pokračovať.

 

ZÁVER - Ako predísť spomínaným nepríjemnostiam? Je dobré okamžite pri podozrení na útok zákerného hmyzu reagovať lekárskou kontrolou. Opatrnosti nie je nikdy dosť a pracovná aj osobná neschopnosť je zbytočne dlhá. Zdravie je naozaj len jedno a komfortne žiť aj pracovať bez jeho stopercentnej kvality ide ťažko a nie bezpečne.

 

MUDr. Pavel Malovič

 

Poradca – (Poradca), č. 2/2022 (VIII/2021)

• Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb s komentárom – komentár

 

Práce a mzdy – bez chýb, pokút a penále – (PaM), č. 9/2021 (VIII/2021)

• Zmena životného minima
• Pružný pracovný čas
• Zákon o sociálnom poistení – novela od 1. 5. 2021
• Akceptačný list a prísľub zamestnania
• Tehotenské nová sociálna dávka
• Čerpanie dovolenky
• Náhrada príjmu pri dočasnej PN zamestnanca
• Zmena životného minima a výpočet zrážok zo mzdy

 

Dane, účtovníctvo, odvody – bez chýb pokút a penále (DUO), č. 9/2021 (VIII/2021)

• Daň z minerálneho oleja – novela
• Základné imanie – s.r.o.
• DPH – osobitná úprava
• Palivové karty – účtovanie
• Faktúra – daňový a účtovný doklad
• Cestovné náhrady – zahraničie
• Životné minimum - zmena

 

1000 riešení 9-10/2021 (VIII/2021)

• Trestná zodpovednosť právnických osôb
• Postupy účtovania v PÚ
• Dane v praxi
• Automobil
• Personalistika a mzdy
• Právo a podnikateľ
• Verejný sektor

 

ODBORNÉ PUBLIKÁCIE, KTORÉ VÁM POMOŽU V PODNIKANÍ

 

 

1. Obchodný zákonník po novelách s komentárom- rozsiahly komentár, Zákon o verejnom obstarávaní, Zákon o cenách, vzory zmlúv

2. Jednoduché účtovníctvo – postupy účtovania po ostatnej novele, zákon o dani z príjmov, zákon o účtovníctve

3. Zákonník práce s komentárom (monotematika - zmeny od 1. 7. 2020)

4. Odpady po novom – monotematika (úplné znenie s komentárom)

5. Občiansky zákonník po novelách s komentárom – rozsiahly komentár, úplné znenia zákonov po novelách, záväzkové právo

6. Trestné právo a súdne spory (Trestný zákon, Trestný poriadok, Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok – úplné znenia zákonov)

7. 100 otázok a odpovedí Zákoník práce, BOZP, Mzdy, Odvody (otázky a riešenia z praxe k problematike pracovnoprávnych vzťahov, miezd a odvodov)

8. s.r.o. – SPRIEVODCA (komplexné a prehľadné spracovanie problematiky spoločnosti s ručením obmedzeným od jej založenia, vzniku až po možnosti zrušenia)

9. 100 otázok a odpovedí Obchodovanie – odvody a náhrady (príklady z oblastí obchodovania z pohľadu daní, ktoré reagujú na epidemiologické opatrenia v praxi)

10. 100 otázok a odpovedí Odmeňovanie, Verejné obstarávanie (súbor otázok venovaný problematike podmienok verejného obstarávania, zmlúv i súhrnných správ; zamestnávania, príspevkov na rekreáciu, zrážok zo mzdy, odvodov i cestovných náhrad)

11. 100 otázok a odpovedí Výdavky podnikateľa, Automobil (príklady z praxe k uplatňovaniu daňových výdavkov FO; využívanie automobilu v podnikaní z pohľadu spotreby pohonných látok, odpisov alebo dani z motorových vozidiel)

12. Odvody poistného od 1. 1. 2021 (prehľad odvodov poistného pre základné kategórie poistencov od 1. 1. 2021, povinnosti zamestnávateľa, vzory)

13. Trestné právo po novelách 2021 (úplné znenia trestno-právnych zákonov po novelách k 1.1.2021. Účinnosť noviel - január a august 2021)

14. Daňové, účtovné, mzdové zákony 2021 (úplné znenia daňových, účtovných a mzdových zákonov po ostatných novelách k 1. 1. 2021)

15. Daňové a nedaňové výdavky A-Z 2021 – (uplatňovanie skutočne vynaložených výdavkov do výdavkov daňových)

16. 100 otázok a odpovedí ZPD po novom, Optimalizácia (praktické príklady týkajúce sa novely zákona o daniach z príjmu a daňovej povinnosti FO a PO)

17. Stavebný zákon – s komentárom po novelách (odborná publikácia s úplným znením zákona s komentárom po novelách 2021 a aktuálnymi vyhláškami k danej problematike)

18. Príručka mzdovej účtovníčky 2021 (zrozumiteľný výklad platnej slovenskej legislatívy aktualizovaný k 1. 3. 2021, ktorý je doplnený desiatkami praktických príkladov, vzormi dokumentov a formulárov s ukážkami ich správneho vyplnenia)

19. 100 otázok a odpovedí Výdavky, Cestovné náhrady (praktické príklady týkajúce sa daňových a nedaňových výdavkov; cestovných náhrad zamestnancov a SZČO)

20. 100 otázok a odpovedí Štátne dávky, Účtovníctvo (praktické príklady týkajúce sa problematiky pandemickej pomoci a dotácií od úradu práce a problematiky účtovania fyzických a právnických osôb)

21. Vojenská polícia (Trestný zákon, Trestný poriadok, Zákon o vojenskej polícii, Zákon o priestupkoch, Zákon o cestnej premávke)

22. Podvojné účtovníctvo (Zákon o účtovníctve s komentárom, Postupy účtovania)

23. Pozemkové spoločenstvá po novele bez chýb, pokút a penále (zdaňovanie a účtovanie v pozemkovom spoločenstve)

24. 100 otázok a odpovedí Zákon o účtovníctve, Postupy účtovania v PÚ (účtovná problematika v názorných príkladoch)

25. 100 otázok a odpovedí Kurzarbeit, Zamestnávanie (prvá kapitola obsahuje nový zákon o podpore v čase skrátenej práce – kurzarbeit – s komentárom, druhá kapitola ponúka spektrum otázok a odpovedí z oblastí zamestnávania a zdaňovania príjmov)

 

NOVINKY – úplné znenia zákonov po novelách k ZÁKONOM I-VI/2021

 

Aktualizácia III/7 (VIII/2021)

• Zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických a odborných zamestnanoch
• Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
• Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení
• Opatrenie č. 244/2021 Z. z. o úprave súm životného minima
• Zákon č. 453/2021 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti
• Zák. č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa

 

Aktualizácia I/4 (VII/2021)

·         Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov

·         Zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja

·         Zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch

 

Aktualizácia V/3 (VII/2021)

·         Zákon č. 539/2008 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja

·         Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon)

·         Zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve

·         Zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl

·         Zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch

 

Aktualizácia IV/2 (VI/2021)

• Zákon č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania
• Vyhláška č. 284/2013 Z. z. o podrobnostiach o výške poskytovanej podpory zo Štátneho fondu rozvoja bývania

 

Aktualizácia II/6 (VI/2021)

• Zákon č. 91/2019 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami
• Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon
• Zákon č. 171/193 Z. z. o Policajnom zbore

 

Aktualizácia III/6 (VI/2021)

• Zákon č. 4448/2008 Z. z. o sociálnych službách

 

Aktualizácia III/5 (VI/2021)

• Zákon č. 461/2003 Z. z. os sociálnom poistení
• Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení

 

Aktualizácia III/4 (VI/2021)

• Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce
• Zákon č. 215/2021 Z. z. o podpore v čase skrátenej práce
• Zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca
• Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti

 

Aktualizácia II/5 (VI/2021)

• Zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní
• Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
• Zákon č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní

 

Aktualizácia VI/3 (VI/2021)

• ZÁKON č. 79/2015 Z. z. o odpadoch
• NARIADENIE VLÁDY č. 330/2018 Z. z. ktorým sa ustanovuje výška sadzieb poplatkov za uloženie odpadov
• ZÁKON č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia

 

Aktualizácia II/4 (VI/2021)

• Zákon č. 187/2021 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže
• Zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
• Zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok

 

Aktualizácia I/3 (VI/2021)

• Zákon č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe
• Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty
• Zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov
• Zákon č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov
• Zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja

 

 

ZÁKONY 2021 novelizované k 1. 1. 2021

 

ZÁKONY IA – daoové (str. 992/A5) Správa daní a poplatkov Dao z príjmov • DPH Miestne dane •Spotrebné dane	ZÁKONY IB - úetovné (str. 512/A5) Úetovníctvo Cestovné náhrady Poplatky
ZÁKONY IIA - obchodné (str. 832/A5) Obchodné právo Živnostenské podnikanie Autorské právo	ZÁKONY IIB - obeianske (str. 448/A5) Obeianske právo Notársky poriadok Advokácia a právne služby Súkromná bezpeenos?
ZÁKONY IIC – trestné (str. 1024/A5) Civilný proces Exekuený poriadok Trestné právo Správne právo
ZÁKONY IIIA - pracovnoprávne (str. 496/A5) Zákonník práce • mzdové predpisy Zákon o službách zamestnanosti Pedagogickí zamestnanci Kolektívne vyjednávanie a združovanie obeanov Správne právo • BOZP	ZÁKONY IIIB – odvody a poistenie (str. 528/A5) Sociálne a dôdchodkové poistenie Nemocenské a zdravotné poistenie
ZÁKONY IIIC - sociálne (str. 672/A5) Sociálne zákony a služby Sociálnoprávna ochrana detí
ZÁKONY IV - stavebné (str. 792/A5) Stavebný zákon a súvisiace predpisy Architekti a inžinieri Stavebné výrobky Bývanie • pôda
ZÁKONY VA (str. 656/A5) Rozpoetové pravidlá Štátna a verejná služba	ZÁKONY VB (str. 656/A5) Školstvo • inšpekcie Financovanie Regionálny rozvoj Verejné práce • obce
ZÁKONY VIA (str. 792/A5) Životné prostredie • ovzdušie Lesné hospodárstvo Integrovaná prevencia a kontrola zneeistenia	Zákony VIB (str. 712/A5) Odpadové a vodné hospodárstvo Prevencia priemyselných havárii Ochrana pred povodoami