Od 4. apríla 2020 bola novelou č. 66/2020 Z. z. do Zákonníka práce
vložená nová jedenásta časť, ktorá by mala pomôcť firmám udržať zamestnanosť
a ktorá bude platiť nielen v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu
alebo výnimočného stavu, ale ešte aj počas dvoch mesiacov po ich odvolaní.
Príspevky
zamestnávateľom
príspevky
na podporu udržania zamestnanosti v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie,
núdzového stavu alebo výnimočného stavu a odstránením ich následkov sa
poskytujú prostredníctvom úradov práce, sociálnych vecí a rodiny v rámci
Slovenskej republiky ako aktívne opatrenie na trhu práce podľa § 54 ods.
1 písm. e) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení
neskorších predpisov. Detailné podmienky poskytovania príspevkov vrátane
formulárov žiadostí a výkazov sú publikované na www.pomahameludom.sk.
Príspevky budú poskytované za obdobie odo dňa zakázania niektorých prevádzok
na základe Opatrenia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky č.
OLP/2576/2020 - od 13. 3. 2020 počas celého trvania mimoriadneho stavu až do
konca kalendárneho mesiaca, v ktorom bude Opatrenie ÚVZ zrušené, najdlhšie však
do 31. 12. 2020.
Žiadateľ môže
predložiť žiadosť o poskytnutie príspevku na každé opatrenie. V prípade, ak
žiadateľ – zamestnávateľ spĺňa podmienky poskytnutia príspevku v rámci dvoch
opatrení v jednom kalendárnom mesiaci, predkladá si žiadosť o poskytnutie
príspevku prostredníctvom toho opatrenia, v rámci ktorého má prevažujúci počet
kalendárnych dní.
OPATRENIE Č. 1 -
Podpora zamestnávateľov, ktorí v čase vyhlásenia mimoriadnej situácie,
núdzového alebo výnimočného stavu na základe Opatrenia ÚVZ uzatvorili alebo
zakázali prevádzky.
Zamestnávateľom
sa v rámci tohto opatrenia poskytne príspevok na úhradu náhrady mzdy
zamestnanca vo výške 80 % jeho priemerného zárobku, najviac vo výške 1 100,00
eur. Zamestnávateľovi, ktorý v zmysle kolektívnej zmluvy alebo písomnej dohody
so zástupcami zamestnancov (§ 142 ods. 4 Zákonníka práce) vypláca zamestnancom
náhradu mzdy vo výške menej ako 80 % ich priemerného zárobku, sa pri refundácii
za príslušné obdobie 2020 zohľadní reálne vyplatená náhrada mzdy, najviac vo
výške 880,00 eur. Zamestnávateľovi, ktorý v zmysle Zákonníka práce vypláca
zamestnancom náhradu mzdy vo výške viac ako 80 % ich priemerného zárobku, sa
pri refundácii za príslušné obdobie vyplatí príspevok na náhradu mzdy vo výške
80 % priemerného zárobku zamestnanca, najviac však vo výške 1 100,00 eur.
Ak
je náhrada mzdy (ktorú už zamestnávateľ vyplatil, resp. ktorá bude vyplatená vo
výplatnom termíne do konca príslušného kalendárneho mesiaca, v ktorom sa
predkladá žiadosť) nižšia ako 1 100,00 eur, príspevok je najviac vo výške
reálne vyplatenej náhrady mzdy.
Za
prvý mesiac žiadateľ (zamestnávateľ, resp. SZČO, ktorá je zamestnávateľom)
podáva žiadosť (Príloha č. 1) a Výkaz pre priznanie príspevku (Príloha č. 2).
Následne sa príspevok za ďalšie mesiace bude poskytovať na základe predloženého
Výkazu pre priznanie príspevku, ktorý je zároveň žiadosťou o úhradu príspevku.
Príspevok sa poskytuje žiadateľovi bezodkladne na základe Dohody o poskytnutí
finančného príspevku. Žiadateľovi následne úrad práce zasiela informáciu o
výške poskytnutého príspevku prostredníctvom Oznámenia o poskytnutí príspevku.
Za ďalšie mesiace (napr. za apríl 2020, máj 2020) žiadateľ predkladá na úrad
práce už iba Výkaz pre priznanie príspevku.
Príspevok
sa neposkytuje na podporu udržania pracovného miesta zamestnanca, na
ktorého zamestnávanie bol na to isté obdobie poskytnutý iný príspevok na
mzdu/celkovú cenu práce zamestnanca v rámci iných nástrojov aktívnych opatrení
trhu práce.
OPATRENIE
č. 3: Podpora zamestnávateľov zasiahnutých mimoriadnou situáciou
Zamestnávateľom
sa v rámci tohto opatrenia bude poskytovať príspevok na
3A) úhradu náhrady mzdy zamestnanca, ktorému
zamestnávateľ nemôže prideľovať prácu z dôvodu prekážky na strane
zamestnávateľa (podľa § 142 Zákonníka práce), najviac vo výške 80 % jeho
priemerného zárobku, najviac v sume 880,00 eur
alebo
3B) paušálny príspevok na úhradu časti mzdových nákladov
na každého zamestnanca, v závislosti od poklesu tržieb zamestnávateľa. Za
oprávnený výdavok v mesiaci marec sa považuje príspevok na úhradu časti
mzdových nákladov na každého zamestnanca nadväzne na pokles tržieb v porovnaní
s rovnakým obdobím v roku 2019 (alternatívne s priemerom za rok 2019). V
prípade, že žiadateľ neprevádzkoval v uvedenom období činnosť, dokladuje
porovnateľné obdobie za február 2020, a to najviac vo výške:
menej ako 10% je príspevok na úhradu časti mzdových
nákladov na 1 zamestnanca 0,-eur
10 % - 19,99 % je príspevok na úhradu časti mzdových
nákladov na 1 zamestnanca 90,- eur
20 % - 29,99 % je príspevok na úhradu časti mzdových
nákladov na 1 zamestnanca 150,- eur
30 % - 39,99 % je príspevok na úhradu časti mzdových
nákladov na 1 zamestnanca 210,- eur
40 a viac % je príspevok na
úhradu časti mzdových nákladov na 1 zamestnanca 270,- eur
Za
oprávnený výdavok v mesiacoch apríl, máj sa považuje príspevok na úhradu
časti mzdových nákladov na každého zamestnanca nadväzne na pokles tržieb v
porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2019 (alternatívne s priemerom za rok
2019). V prípade, že žiadateľ neprevádzkoval v uvedenom období činnosť,
dokladuje porovnateľné obdobie za február 2020.
menej ako 20% je príspevok na úhradu časti mzdových
nákladov na 1 zamestnanca 0,- eur
od 20,00 - 39,99% je príspevok na úhradu časti
mzdových nákladov na 1 zamestnanca 180,- eur
od 40,00 - 59,99% je príspevok na úhradu časti
mzdových nákladov na 1 zamestnanca 300,- eur
od 60,00 - 79,99% je príspevok na úhradu časti
mzdových nákladov na 1 zamestnanca 420,- eur
od 80 % a viac je príspevok
na úhradu časti mzdových nákladov na 1 zamestnanca 540,- eur
Každý
žiadateľ si zvolí jednu z alternatív spôsobu výpočtu poklesu tržieb:
1. Porovnáva
sa tržba za vykazovaný mesiac s tržbou za rovnaký mesiac predchádzajúceho roka
(napr. pre vykazované obdobie 03/2020 - predchádzajúce je 03/2019)
2. Porovnáva
sa priemer tržby v roku 2019 (t. j. 1/12 tržieb za rok 2019) s tržbou za
vykazovaný mesiac - oprávnení sú iba tí, ktorí vykonávali zárobkovú činnosť
celý rok 2019
3. Porovnáva
sa tržba za február 2020 s tržbou za vykazovaný mesiac - oprávnení sú iba tí,
ktorí vykonávali zárobkovú činnosť len časť roka 2019 a začali vykonávať
zárobkovú činnosť najneskôr k 1. 2. 2020.
Za
zamestnanca sa na účel opatrenia 3B považuje zamestnanec, ktorému zamestnávateľ
prideľuje prácu, ako aj zamestnanec, ktorému zamestnávateľ nemôže prideľovať
prácu z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa (§ 142 Zákonníka práce).
Podmienkou pre poskytnutie príspevku podľa opatrenia 3B je, že zamestnanec
nemal viac ako 50 % jeho fondu mesačného pracovného času prekážku na strane
zamestnanca alebo nečerpal dovolenku.
Zamestnávateľ
si vyberie len jednu z možností (A alebo B) v rámci Opatrenia 3 na celé
obdobie poskytovania príspevku.
Zamestnávateľovi,
ktorý v zmysle kolektívnej zmluvy alebo písomnej dohody so zástupcami
zamestnancov (podľa § 142 ods. 4 Zákonníka práce) vypláca zamestnancom náhradu
mzdy vo výške menej ako 80 % ich priemerného zárobku, sa pri refundácii za
príslušné obdobie zohľadní reálne vyplatená náhrada mzdy, najviac vo výške
880,00 eur.
Zamestnávateľovi,
ktorý v zmysle Zákonníka práce vypláca zamestnancom náhradu mzdy vo výške viac
ako 80 % ich priemerného zárobku, sa pri refundácii za príslušné obdobie
vyplatí príspevok na náhradu mzdy vo výške 80 % priemerného zárobku
zamestnanca, najviac však vo výške 880,00 eur.
Ak
je náhrada mzdy (ktorú už zamestnávateľ vyplatil, resp. ktorá bude vyplatená vo
výplatnom termíne do konca príslušného kalendárneho mesiaca, v ktorom sa
predkladá žiadosť) nižšia ako 880,00 eur, príspevok je najviac vo výške reálne
vyplatenej náhrady mzdy.
Za
prvý mesiac žiadateľ (zamestnávateľ, resp. SZČO, ktorá je zamestnávateľom)
podáva žiadosť (Príloha č. 5A/5B) a Výkaz pre priznanie príspevku (Príloha č.
6A/6B). Následne sa príspevok za ďalšie mesiace bude poskytovať na základe
predloženého Výkazu pre priznanie príspevku, ktorý je zároveň žiadosťou o
úhradu príspevku.
Za
zamestnávateľa oprávneného požiadať o príspevky sa považuje:
a)
právnická osoba,
ktorá má sídlo alebo sídlo svojej organizačnej jednotky na území Slovenskej
republiky, alebo fyzická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý
pobyt a ktorá zamestnáva fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo v obdobnom
pracovnom vzťahu,
b)
organizačná
zložka zahraničnej právnickej osoby alebo zahraničnej fyzickej osoby s
pracovnoprávnou subjektivitou, ktorá je oprávnená podnikať na území Slovenskej
republiky podľa osobitného predpisu,
c)
právnická osoba
alebo fyzická osoba, ktorá vykonáva činnosti podľa tohto zákona, najmä
sprostredkovanie zamestnania za úhradu, dočasné zamestnávanie, podporované
zamestnávanie, poskytovanie odborných poradenských služieb, vykonávanie
vzdelávania a prípravy pre trh práce pre uchádzačov o zamestnanie, pre
záujemcov o zamestnanie a pre zamestnancov na území Slovenskej republiky.
Žiadateľom o príspevok
môže byť len subjekt, ktorý vznikol a začal prevádzkovať svoju činnosť
najneskôr k 1. 2. 2020.
Príspevok
sa poskytuje na zamestnaneca, ktorému zamestnávateľ (vrátane SZČO, ktorá je
zamestnávateľom) nemôže prideľovať prácu z dôvodu prekážky na strane
zamestnávateľa (podľa § 142 Zákonníka práce) s dňom nástupu do práce (podľa §
43 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce) najneskôr 1. 3. 2020. Za zamestnanca sa
na účely poskytnutia príspevku považuje zamestnanec v pracovnom pomere.
Nárok na poskytnutie príspevku nie je možné uplatniť napríklad na zamestnanca
pracujúceho na dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, konateľa,
ktorý nemá uzatvorenú pracovnú zmluvu, spoločníka, ktorý pre svoju s.r.o.
pracuje bez pracovnej zmluvy, spolupracujúcej osoby - manželka, deti, rodičia,
ktorí v zmysle zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní nemusia mať uzatvorenú pracovnú zmluvu, osoby pracujúcej na
základe zmluvy podľa Občianskeho zákonníka, dobrovoľníka.
Zamestnávateľ
môže počas poskytovania príspevku zvýšiť počet svojich zamestnancov, avšak na
týchto zamestnancov príspevok nebude poskytnutý. Zamestnávateľ nemôže počas
poskytovania príspevku presunúť zamestnanca, na ktorého si uplatní príspevok na
inú prevádzku, ak má zamestnávateľ viac prevádzok. Príspevok nie je možné
poskytnúť na zamestnancov za čas, po ktorý poberajú dávky sociálneho
zabezpečenia (PN, OČR).
Podmienkou
na poskytnutie príspevku je predloženie Žiadosti o poskytnutie finančného
príspevku. Žiadosť predkladá zamestnávateľ, resp. SZČO, ktorá je
zamestnávateľom, na miestne príslušný úrad práce, v ktorého územnom obvode
udrží pracovné miesta. V prípade, ak má zamestnávateľ viac prevádzok, žiadosť
podáva na úrad práce, v územnom obvode ktorého má svoje sídlo. Súčasťou
žiadosti je aj vyhlásenie zamestnávateľa, resp. SZČO, ktorá je zamestnávateľom,
že:
-
vypláca svojim zamestnancom mzdu a náhradu mzdy podľa príslušných ustanovení
Zákonníka práce,
-
nežiada príspevok na zamestnancov, ktorí sú vo výpovednej dobe alebo poberajú z
dôvodu prekážok v práci na strane zamestnanca dávku sociálneho zabezpečenia,
-
nežiada príspevok na zamestnancov, na ktorých mu je poskytovaný iný príspevok
na mzdy/CCP v rámci AOTP z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny,
-
nežiada príspevok na zamestnancov s dňom nástupu do práce od 2. 3. 2020,
-
dva kalendárne mesiace nasledujúce po kalendárnom mesiaci, za ktorý je
príspevok poskytovaný, neukončí pracovný pomer so zamestnancom/zamestnancami
výpoveďou alebo dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) a b) zákona
č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce,
-
spĺňa podmienky v zmysle § 70 ods. 7 zákona o službách zamestnanosti, a to tým,
že:
a)
má splnené daňové povinnosti podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v
znení neskorších predpisov,
b)
má splnené povinnosti odvodu preddavku na poistné na verejné zdravotné
poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné
dôchodkové sporenie,
c)
neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania v období dvoch rokov pred podaním
žiadosti o príspevok,
d)
nemá voči úradu splatné finančné záväzky,
e)
nie je v konkurze, likvidácii, nútenej správe alebo nemá určený splátkový
kalendár podľa osobitného predpisu,
f)
nemá evidované neuspokojené nároky svojich zamestnancov vyplývajúce z
pracovného pomeru,
g)
nemá právoplatne uložený trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie alebo
trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie, ak
ide o právnickú osobu,
-
nie je voči nemu nárokované vrátenie pomoci na základe predchádzajúceho
rozhodnutia Komisie, ktorým bola poskytnutá pomoc označená za nezákonnú a
nezlučiteľnú s vnútorným trhom,
-
je subjekt, ktorý vznikol a začal prevádzkovať svoju činnosť najneskôr k 1. 2.
2020.
Všetky
tieto skutočnosti môžu byť predmetom následných kontrol. Potvrdením správnosti a pravdivosti údajov uvedených
v žiadosti a jej prílohách je si žiadateľ vedomý právnych dôsledkov
nepravdivého vyhlásenia o skutočnostiach uvedených v predchádzajúcich odsekoch,
vrátane prípadných trestnoprávnych dôsledkov (§ 221 - Podvod, § 225 – Subvenčný
podvod, § 261 – Poškodzovanie finančných záujmov Európskych spoločenstiev
Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov).
Zamestnávateľ
alebo SZČO, ktorý je zamestnávateľom, predkladá úradu práce žiadosť nasledovne:
•
prostredníctvom elektronickej pošty (e-mail) na adresu úradu práce, v ktorého
územnom obvode žiadateľ udrží pracovné miesta. V prípade, ak má zamestnávateľ
viac prevádzok, predkladá žiadosť na úrad práce, v územnom obvode svojho sídla
(v prípade, ak zamestnávateľ má viac ako jednu prevádzku a ak žiada príspevok
na zamestnancov týchto prevádzok) alebo
• elektronicky
prostredníctvom elektronickej schránky žiadateľa na adresu úradu práce, v
ktorého územnom obvode žiadateľ udrží pracovné miesta. V prípade, ak má
zamestnávateľ viac prevádzok, predkladá žiadosť v územnom obvode svojho sídla
(v prípade, ak zamestnávateľ má viac ako jednu prevádzku a ak žiada príspevok
na zamestnancov týchto prevádzok predkladá žiadosť na úrad práce, v územnom
obvode ktorého má sídlo).
Vo
výnimočných prípadoch je možné žiadosť predložiť aj:
• poštou
na adresu úradu práce, v ktorého územnom obvode žiadateľ udrží pracovné miesta.
V prípade, ak má zamestnávateľ viac prevádzok, predkladá žiadosť na úrad práce,
v územnom obvode svojho sídla (v prípade, ak zamestnávateľ má viac ako jednu
prevádzku a ak žiada príspevok na zamestnancov týchto prevádzok), alebo
•
osobne do podateľne úradu práce, v ktorého územnom obvode žiadateľ udrží
pracovné miesta. V prípade, ak má zamestnávateľ viac prevádzok, predkladá
žiadosť do podateľne úradu práce, v územnom obvode svojho sídla (v prípade, ak
zamestnávateľ má viac ako jednu prevádzku a ak žiada príspevok na zamestnancov
týchto prevádzok).
Zamestnanec
úradu práce vykoná kontrolu formálnej správnosti žiadosti. V prípade, že bude
žiadosť neúplná alebo žiadateľovi chýbajú niektoré z povinných príloh, vyzve
bezodkladne žiadateľa o doplnenie chýbajúcej dokumentácie. Lehota na doplnenie
chýbajúcich dokumentov je 5 pracovných dní od doručenia výzvy na doplnenie.
Žiadosť za mesiac marec 2020 je potrebné predložiť do 15. 5. 2020. Žiadateľ,
ktorý predkladá žiadosť za mesiac apríl alebo máj, predkladá žiadosť do konca
kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, za ktorý
zamestnávateľ, resp. SZČO, ktorá je zamestnávateľom, žiada o poskytnutie
príspevku.
Viac o tejto téme sa
dočítate v odbornej tematickej publikácii Zamestnávanie počas pandémie.
Ani oblasť školstva nie je výnimkou a problém
práve prebiehajúcej pandémie sa jej dotkol vo všetkých smeroch. Dňa 22. 4. 2020
bol schválený zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z.
o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú
niektoré zákony, a to školský zákon, zákon o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, zákon o financovaní základných škôl, stredných
škôl a školských zariadení,
zákon o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja.
1. Ciele zmien v zákonoch
Novela zákona je reakciou na
vyhlásenie mimoriadnej situácie uznesením vlády SR č. 111 z 11. marca
2020 podľa § 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z.
o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov
a vyhlásenie núdzového stavu uznesením vlády SR č. 114 z 15. marca
2020, č. 115 z 18. marca 2020 a č. 169 z 27. marca 2020
podľa čl. 5 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu
v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu
v znení neskorších predpisov z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeným
koronavírusom SARS-CoV-2 na území Slovenskej republiky.
Najdôležitejšie zmeny
• regionálne školstvo
- zabezpečenie elektronickej verzie učebníc, učebných
textov a pracovných zošitov ako aj snaha o otvorenie trhu s učebnicami, učebnými textami a pracovnými zošitmi, ktorá súvisí s potrebou skvalitnenia
procesu zabezpečenia týchto materiálov vzhľadom na ich nedostatok,
- úprava činnosti orgánov školskej
samosprávy (funkčné obdobia, zásada verejnosti, videokonferencie),
- možnosť použiť finančné prostriedky na školy v prírode a na kurz pohybových aktivít v prírode
na súčasných štvrtákov aj v ďalšom školskom roku do konca roka 2020,
- úprava dištančného vzdelávania v dennej forme štúdia
a slovného hodnotenia,
• vysoké školstvo
- úprava činnosti kolektívnych orgánov (funkčné obdobia, zásada verejnosti, videokonferencie),
- úprava prezenčnej metódy
tak, aby bola akceptovaná aj elektronická komunikácia (napr. online prenos),
- úprava mimoriadneho
predĺženia štúdia,
• výskum a vývoj
- operatívne riešenia financovania projektov a doby ich riešenia počas krízovej situácie.
2. Zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách
Vysoké školy sú vrcholné vzdelávacie, vedecké
a umelecké ustanovizne. Poslaním
vysokých škôl, ktoré sú súčasťou európskeho priestoru vysokoškolského
vzdelávania a spoločného európskeho výskumného priestoru, je rozvíjať
harmonickú osobnosť, vedomosti, múdrosť, dobro a tvorivosť v človeku
a prispievať k rozvoju vzdelanosti, vedy, kultúry a zdravia pre
blaho celej spoločnosti, a tým prispievať k rozvoju vedomostnej
spoločnosti. Napĺňanie tohto poslania je predmetom hlavnej činnosti vysokých
škôl.
Hlavnou úlohou vysokých škôl pri napĺňaní ich poslania
je poskytovanie vysokoškolského vzdelávania a tvorivé vedecké bádanie
alebo tvorivá umelecká činnosť.
Vysoké školy napĺňajú svoje poslanie
- výchova odborníkov
s najvyšším vzdelaním, vysokými morálnymi zásadami, občianskou
a spoločenskou zodpovednosťou,
- výchova v duchu hodnôt
demokracie, humanizmu a tolerancie a vedením študentov
k tvorivému, kritickému a nezávislému mysleniu, zdravému sebavedomiu
a k národnej hrdosti,
- výchova k chápaniu,
zachovávaniu, šíreniu a zveľaďovaniu národného kultúrneho dedičstva
a rôznych kultúr v duchu kultúrneho pluralizmu,
- rozvíjania, uchovávania
a šírenie poznania prostredníctvom výskumnej, vývojovej alebo umeleckej
a ďalšej tvorivej činnosti,
- poskytovanie ďalšieho vzdelávania
a organizovanie vzdelávania a organizovanie atestácií pedagogických
zamestnancov a odborných zamestnancov,
- prispievanie k rozvoju
vzdelávania na všetkých úrovniach, od základného vzdelávania až po
vysokoškolské vzdelávanie, a to najmä ďalším vzdelávaním učiteľov
základných škôl, stredných škôl, školských zariadení a vysokých škôl,
spoluprácou pri výchove mimoriadne nadaných žiakov základných škôl
a stredných škôl,
- prispievanie k prevencii
a liečbe ochorení,
- zapájanie sa do verejnej diskusie
o spoločenských a etických otázkach a o utváraní občianskej
spoločnosti,
- vytváranie teoretických modelov
rozvoja spoločnosti, hospodárstva, kultúry a umenia, najmä pre potreby
štátnych orgánov, obce a vyššieho územného celku,
- spolupráca s orgánmi štátnej
správy, obcami, vyššími územnými celkami a s ustanovizňami
z oblasti kultúry a hospodárskeho života,
- rozvíjanie medzinárodnej, najmä
európskej spolupráce podporovaním spoločných projektov s vysokými školami
v zahraničí a inými zahraničnými inštitúciami, mobilitou zamestnancov
a študentov vysokých škôl a vzájomným uznávaním štúdia
a dokladov o vzdelaní.
Vysoké školy sú právnické osoby
Vysoké školy sú
- verejné vysoké školy so
sídlom na území Slovenskej republiky,
- štátne vysoké školy so
sídlom na území Slovenskej republiky,
- súkromné vysoké školy podľa
§ 47,
- zahraničné vysoké školy
podľa § 49a so sídlom na území členského štátu Európskej únie mimo územia
Slovenskej republiky alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody
o Európskom hospodárskom priestore a Švajčiarskej konfederácie.
Zvukový a audiovizuálny verejný prenos
Vysoká škola je podľa ustanovenia § 108 oprávnená zo
vzdelávacích činností vyhotovovať zvukový záznam alebo audiovizuálny záznam
v rozsahu nevyhnutnom na vedecké účely a študijné účely. Vysoká škola
môže vykonávať aj verejný prenos vzdelávacej činnosti, najmä verejný prenos
prednášky alebo verejnej časti štátnej skúšky alebo verejný prenos verejnej
časti rigoróznej skúšky, verejnej časti obhajoby rigoróznej práce, obhajoby
habilitačnej práce, habilitačnej prednášky a inauguračnej prednášky.
Z dôvodu, aby nebolo potrebné získavať individuálny súhlas na spracúvanie osobných údajov podľa osobitného predpisu, sa do zákona
o vysokých školách doplnila možnosť využitia (zvukového aj audiovizuálneho) verejného prenosu zo zákona i v ďalších situáciách, pri ktorých sa predpokladá podmienka
verejnosti ich priebehu.
Verejnosť aktivít na vysokej škole
V niektorých situáciách sa
vyžaduje verejnosť aktivít na vysokej škole (v praxi ide napr.
o štátne skúšky, rigorózne skúšky, habilitačné prednášky
a inauguračné prednášky). Za situácie, ak je prítomnosť väčšieho počtu
osôb významne obmedzená, prípadne úplne znemožnená je problematické zásadu
verejnosti dodržať. Preto sa s ohľadom aj na súčasné obmedzenia
ustanovilo, aby bolo možné zásadu verejnosti dodržať aj pri online prenose
príslušnej udalosti, či už samostatne zvukom alebo audiovizuálne.
Novela zákona neupravuje bližšie,
akým spôsobom má byť priamy prenos zabezpečený, teda môže ísť o youtube,
vlastný web vysokej školy, facebook, zoom.us, MS Teams… Môže ísť napríklad
o živý prenos prostredníctvom počítačových sietí. S ohľadom na
technické obmedzenia sa pripúšťa, že počet používateľov, ktorí môžu sledovať
priamy prenos, môže byť limitovaný, čo je rovnocenné s obmedzeniami
posluchární, v ktorých sa koná za bežných okolností štátna skúška. Vysoká
škola by však nemala účelovo obmedzovať počty možných používateľov a jej
cieľom je zabezpečiť čo najširšiu možnosť verejnosti. Vzhľadom na odlišný
charakter obhajoby habilitačnej práce, resp. habilitačnej/inauguračnej
prednášky sa navrhuje v týchto prípadoch neumožniť samostatný zvukový
priamy prenos bez obrazu (pre posúdenie pedagogických kompetencií môže byť
relevantné mať komplexnejšiu ako len zvukovú informáciu prednášajúceho).
V prípade, že počas fyzickej
prítomnosti pri úkone má verejnosť možnosť zapojiť sa do daného úkonu
(napríklad vystúpiť na zasadnutí akademického senátu), mali by sa využiť
také nástroje verejného priameho prenosu, ktoré umožňujú obojstrannú (moderovanú)
komunikáciu. V prípade rozhodovania o skutočnostiach, pri ktorých
zákon predpokladá tajnosť hlasovania, môžu k nim uvedené orgány pristúpiť
len v prípade, že vysoká škola disponuje technickými prostriedkami
nespochybniteľne zaručujúcimi podmienku tajnosti hlasovania, t. j. nemožnosť
identifikácie konkrétnej hlasujúcej osoby. Vysoká škola si podrobnosti
o priebehu zasadnutia kolektívneho orgánu formou videokonferencie môže
upraviť vo svojom vnútornom predpise (v rámci rokovacieho poriadku).
Verejná časť štátnej skúšky, verejná časť rigoróznej
skúšky a verejná časť obhajoby rigoróznej práce sa považujú za verejné
aj vtedy, ak vysoká škola zabezpečí ich verejný priamy prenos. Verejná časť
obhajoby habilitačnej práce, habilitačná prednáška a inauguračná prednáška
sa považujú za verejné aj vtedy, ak vysoká škola zabezpečí ich verejný
audiovizuálny priamy prenos.
Zasadnutie akademického senátu
vysokej školy, akademického senátu fakulty a správnej rady verejnej vysokej
školy sa považujú
za verejné aj vtedy, ak vysoká škola zabezpečí ich verejný priamy prenos.
Zasadnutie kolektívneho orgánu vysokej školy alebo
fakulty možno uskutočniť prostredníctvom videokonferencie alebo inými
prostriedkami informačnej a komunikačnej technológie bez fyzickej
prítomnosti, vrátane tajného hlasovania, ak to technické podmienky
umožňujú.
Zároveň sa z hľadiska zvýšenia miery
elektronizácie sa ustanovilo toto opatrenie neobmedzovať len na súčasnú
situáciu, resp. na krízové situácie vo všeobecnosti, ale aby išlo o systémové
opatrenie. Konkrétna aplikácia je na rozhodnutí vysokej školy respektíve
fakulty.
Osobitné ustanovenia v čase mimoriadnej situácie,
núdzového stavu alebo výnimočného stavu
Vzhľadom na súčasnú
situáciu sa ukazuje
potrebné zvýšiť otvorenosť viacerých inštitútov,
ktorých limity sú upravené
zákonom. Keďže jednotlivé návrhy sú uplatniteľné pre krízové situácie
vo všeobecnosti, ustanovilo sa neobmedzovať ich len na súčasnú situáciu.
• Funkčné obdobie orgánov vysokých škôl
Prvá skupina sa týka orgánov vysokých škôl. Funkčné
obdobie členov akademického senátu vysokej školy, členov akademického senátu
fakulty, členov vedeckej rady vysokej školy, členov vedeckej rady fakulty alebo
členov správnej rady verejnej vysokej školy, ktoré uplynie v čase
mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu (krízová
situácia), sa skončí uplynutím posledného dňa tretieho kalendárneho mesiaca
po skončení krízovej situácie, ak technické podmienky neumožňujú zvoliť
alebo vymenovať nových členov príslušného orgánu. Ak počas tohto obdobia bude
zvolený alebo vymenovaný nový člen príslušného orgánu, funkčné obdobie
doterajšieho člena príslušného orgánu uplynie dňom nasledujúcim po dni,
v ktorom bol nový člen príslušného orgánu zvolený alebo vymenovaný.
Vzhľadom na to, že orgánu vysokej školy môže skončiť
funkčné obdobie v priebehu krízovej situácie, v ktorej môže byť na
konkrétnej vysokej škole problematické zabezpečiť vykonanie volieb, stanovilo
sa, aby funkčné obdobia týchto orgánov boli zo zákona predĺžené. Vysokým školám
sa po skončení krízovej situácie ponecháva dostatočný trojmesačný časový
úsek na nahradenie takýchto členov v zmysle ustanovení zákona (napr.
ak sa krízová situácia skončí 8. 8., funkčné obdobie sa takémuto členovi skončí
30. 11.).
Vzhľadom na to, že novela zákona
umožňuje elektronické rokovania, do úvahy prichádza možnosť, že sa členov
príslušného orgánu podarí zvoliť, preto by predĺženie funkčného obdobia nemalo
význam na celé obdobie. Ustanovilo sa teda, aby v prípade úspešnej voľby
(vymenovania) došlo k plynulej výmene členov (napr. ak by malo
predĺžené funkčné obdobie skončiť 30. 11., ale nového člena sa podarí zvoliť
20. 9., predĺženie funkčného obdobia skončí 21. 9.). Ide o obdobný prístup
ako pri hlavnom kontrolórovi obce (§ 30f ods. 6 zákona č. 369/1990 Zb.).
• Dištančná metóda vzdelávacích činností
V čase krízovej situácie možno vzdelávacie
činnosti uskutočňované prezenčnou metódou uskutočňovať dištančnou metódou. Vzhľadom na obmedzenie zoskupovania väčšieho počtu
ľudí je problematické zabezpečovať poskytovanie vzdelávania v prezenčnej
metóde.
Preto sa ustanovilo v krízových situáciách
akceptovať poskytovanie online vzdelávania za prezenčnú metódu (využitie informačných a komunikačných technológii), bez potreby prípadnej
úpravy informačných listov jednotlivých
predmetov.
Zároveň sa zaviedlo časové vymedzenie akceptácie na
obdobie trvania výnimočného stavu, núdzového stavu alebo mimoriadnej situácie.
Toto časové obmedzenie sa zaviedlo preto, že pri bežnej situácii
nie je dôvod pri prezenčnej metóde na to, aby študent nenavštevoval školu osobne.
• Termíny a podmienky prijímania na
štúdium
Z dôvodu potreby reakcie na
rozhodnutia a opatrenia iných orgánov je žiaduce, aby mali vysoké školy možnosť
zmeniť termíny a už zverejnené ďalšie podmienky prijímania na štúdium,
a to aj bez potreby schválenia týchto zmien v akademickom senáte.
Napríklad, ak by vysoká škola chcela zohľadniť v prijímacom konaní
výsledky externej časti maturitnej skúšky, ale táto sa rozhodnutím ministra
školstva, vedy, výskumu a športu (minister) neuskutoční, je potrebné
určiť nové podmienky prijatia. Obdobne, ak vysoká škola plánovala
prijímaciu skúšku v deň, keď rozhodnutím úradu verejného zdravotníctva
nebude možné vykonať prijímaciu skúšku, vysoká škola zverejní nový dátum
konania skúšky. Pri dátumoch sa však z dôvodu právnej istoty
ustanovilo, aby sa zmena termínov uskutočňovala v dostatočnom časovom
predstihu (napr. ak by mal byť termín prijímacej skúšky 30. 4., informáciu
o tomto dátume má vysoká škola zverejniť najneskôr 16. 4.). Zároveň ak
má ísť o študijný program uskutočňovaný fakultou, tieto zmeny môže
uskutočňovať v rámci svojej samosprávnej pôsobnosti fakulta.
V čase krízovej situácie,
najmä ak sa v súlade s § 150 ods. 8 písm. c) a d) zákona č. 245/2008
Z. z. školský zákon zmení organizácia školského roka alebo sa zruší časť skúšky
alebo forma skúšky, ktorou sa ukončuje výchova a vzdelávanie
v strednej škole, môže vysoká škola zmeniť informácie uvedené v § 57
ods. 5 a zverejniť ich aj v inej lehote, ako je ustanovená v §
57 ods. 5. Zmenu informácií možno vykonať aj opakovane.
Na zmenu informácií
sa nevyžaduje schválenie akademickým senátom vysokej školy alebo akademickým senátom fakulty. Ak ide o zmenu termínu, vysoká škola ju zverejní
najneskôr 14 dní pred týmto termínom.
• Ukončenie štúdia
Počas krízovej situácie môžu
nastať objektívne situácie, kedy z dôvodov, ktoré nezapríčiní sám študent,
nemá možnosť svoje štúdium ukončiť v zákonom ustanovenej lehote. Táto lehota
je dva roky po uplynutí štandardnej dĺžky štúdia príslušného študijného
programu a po jej uplynutí dochádza k skončeniu štúdia ex lege. Práve
z dôvodu krízovej situácie sa ustanovilo, aby mala vysoká škola (rektor) možnosť
posúdiť okolnosti podľa jednotlivých prípadov a následne predĺžiť štúdium
o ním určenú lehotu. Konkrétnym dôvodom je napríklad nemožnosť
absolvovať predmet alebo štátnu skúšku, hoci si ju študent pôvodne v danom
akademickom roku zapísal, ale vysoká škola ju nemohla uskutočniť plánovaným
spôsobom a vykonala presun do ďalšieho akademického roka, kedy by
už študent mal byť podľa zákona inak vylúčený z dôvodu prekročenia
štandardnej dĺžky štúdia o viac ako dva roky.
Ak teda z dôvodu krízovej situácie nemohol
študent riadne skončiť štúdium v lehote podľa § 65 ods. 2, rektor môže na
odôvodnenú žiadosť študenta mimoriadne predĺžiť štúdium nad rozsah
ustanovený v § 65 ods. 2 a určiť študentovi lehotu, o ktorú
sa štúdium predĺži.
• Videokonferencia
Obdobne ako pri zasadnutí orgánov sa ustanovila
možnosť videokonferencie bez fyzickej prítomnosti aj pre štátne skúšky,
rigorózne skúšky… Vzhľadom na odlišný charakter tejto výnimky sa však
ustanovilo jej obmedzenie len na krízové situácie. Vysoká škola musí zvážiť
také podmienky, aby zabezpečila rovnosť šancí (zamedziť prípadným podvodom,
dostupnosť zvolených prostriedkov pre všetkých študentov a pod.).
V čase krízovej situácie teda po novom možno
vykonať štátnu skúšku, rigoróznu skúšku, obhajobu
rigoróznej práce, obhajobu
habilitačnej práce,
habilitačnú prednášku a inauguračnú
prednášku prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami informačnej a komunikačnej
technológie bez fyzickej prítomnosti.
• Zabezpečenie zvukového záznamu
Tak ako sa pri štandardnej situácii upravujú možnosti
verejnosti, osobitne sa táto situácia navrhuje rozšíriť aj pri krízovej
situácii o zvukový záznam, avšak len pre štátne skúšky, rigorózne skúšky
a obhajoby rigoróznych prác. Takže ak vysoká škola nevie zabezpečiť
prezenčný priebeh skúšky s možnou účasťou verejnosti, ani živý prenos,
pre zachovanie verejnosti v krízovej situácií bude postačovať vyhotovenie
zvukového záznamu.
V čase krízovej situácie sa teda verejná časť
štátnej skúšky, verejná časť rigoróznej skúšky a verejná časť obhajoby
rigoróznej práce považujú za verejné aj vtedy, ak vysoká škola
zabezpečí ich zvukový záznam dostupný verejnosti na vypočutie
v priestoroch vysokej školy počas troch mesiacov od skončenia
krízovej situácie.
• Pracovný
pomer vysokoškolského učiteľa
Počas krízovej situácie majú vysoké školy obmedzené
možnosti uskutočňovania výberových konaní. Preto sa ustanovilo predĺženie
pracovných pomerov na dobu určitú, ktorá by mala uplynúť počas krízovej
situácie tak, aby vysoká škola mohla v primeranom čase uskutočniť výberové
konanie. Keďže po skončení krízovej situácie sa predpokladá potreba obsadenia
pracovného miesta výberovým konaním, obmedzuje sa možnosť predĺženia
maximálne do uplynutia posledného dňa tretieho kalendárneho mesiaca po skončení
krízovej situácie (napr. ak sa krízová situácia skončí 8. 8., pracovný
pomer sa takémuto vysokoškolskému učiteľovi môže predĺžiť maximálne do 30.
11.).
Pracovný pomer vysokoškolského učiteľa uzatvorený na
dobu určitú, ktorého dohodnutá doba uplynie v čase krízovej situácie, teda
možno bez výberového konania predĺžiť do uplynutia posledného dňa
tretieho kalendárneho mesiaca po skončení krízovej situácie.
Ustanovenia počas trvania mimoriadnej situácie,
núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti
s ochorením COVID-19
Vzhľadom na to, že členom niektorých orgánov vysokých
škôl mohlo počas súčasnej krízovej situácie uplynúť funkčné obdobie
a nebola možnosť vykonať voľby, resp. doplňujúce voľby, ustanovilo sa
výlučne na trvanie súčasnej krízovej situácie „obnoviť“ funkciu osobám, ktorým
funkčné obdobie zaniklo, na nevyhnutný čas (trvanie mimoriadnej situácie,
núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti
s ochorením COVID-19) tak, aby sa zabezpečila plynulá činnosť týchto
orgánov.
Z dôvodu jednoznačného postupu
prechodné ustanovenie rozlišuje
dve situácie - tie orgány,
ktorých členstvo už skončilo pred tým, ako novela nadobudne
účinnosť a tie orgány,
ktorých členstvo by ešte len malo skončiť. V prvom prípade platí zmienené
„obnovenie“ funkcie,
v druhom predĺženie funkčného obdobia.
Ak funkčné obdobie členov akademického senátu vysokej
školy, členov akademického senátu fakulty, členov vedeckej rady vysokej školy,
členov vedeckej rady fakulty alebo členov správnej rady verejnej vysokej školy uplynulo
od 12. marca 2020 pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a technické
podmienky neumožňujú zvoliť alebo vymenovať nových členov príslušného orgánu,
pôsobnosti člena príslušného orgánu môžu počas trvania mimoriadnej situácie,
núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti
s ochorením COVID-19 vykonávať aj tie osoby, ktorých funkčné obdobie
uplynulo. Ak počas tohto obdobia bude zvolený alebo vymenovaný nový člen
príslušného orgánu, výkon pôsobnosti člena príslušného orgánu skončí dňom
nasledujúcim po dni, v ktorom bol nový člen príslušného orgánu zvolený
alebo vymenovaný.
Ak funkčné obdobie členov akademického senátu vysokej
školy, členov akademického senátu fakulty, členov vedeckej rady vysokej školy,
členov vedeckej rady fakulty alebo členov správnej rady verejnej vysokej školy
uplynie odo dňa účinnosti tohto zákona a technické podmienky neumožňujú
zvoliť alebo vymenovať nových členov príslušného orgánu, funkčné obdobie členov
príslušného orgánu skončí uplynutím posledného dňa tretieho kalendárneho
mesiaca po skončení mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného
stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19.
Ak počas tohto obdobia bude zvolený alebo vymenovaný nový člen príslušného orgánu, funkčné obdobie
doterajšieho člena príslušného orgánu uplynie dňom nasledujúcim po dni, v ktorom bol nový člen príslušného orgánu zvolený
alebo vymenovaný.
Viac o téme Školstva sa
dočítate v komentári v odbornej tematickej publikácii Podnikanie
a koronavírus.