UP�TAVKA

NOVELA Z�KONA O DPH (VYD�VAME V PUBLIK�CII PORADCA �. 1/2025)

Novela z�kona o DPH priniesla mnoho zmien, ktor� bud� vstupova� do platnosti postupne, a to odo d�a vyhl�senia a� do 1. 1. 2026 (1. 7. 2024, 1. 1. 2025 a od 1. 7. 2025). Medzi najd�le�itej�ie zmeny patria:

-          Zmeny v registr�cii pre DPH pod�a � 4 - zmeny ��inn� od 1. 1. 2025

Ide o jednu z najd�le�itej��ch zmien. T�ka sa stanovenia nov�ch podmienok pri registr�cii platite�ov DPH. Po novom sa zdanite�n� osoba, ktor� m� s�dlo, miesto podnikania alebo prev�dzkare� v tuzemsku, a ak nem� tak�to miesto, ale m� bydlisko v tuzemsku alebo sa v tuzemsku obvykle zdr�iava, st�va platite�om dane v t�chto pr�padoch:

�         prv�m d�om kalend�rneho roka nasleduj�ceho po kalend�rnom roku, za ktor� hodnota bez dane dodan�ch tovarov alebo slu�ieb touto osobou presiahla 50 000 eur, 

�         dodan�m tovaru alebo slu�by, ktor�m hodnota bez dane dodan�ch tovarov alebo slu�ieb touto osobou v prebiehaj�com kalend�rnom roku presiahne 62 500 eur, 

�         d�om, v ktorom sa t�to osoba stala pr�vnym n�stupcom platite�a, ktor� zanikol bez likvid�cie,

�         d�om nadobudnutia podniku alebo jeho �asti,

�         d�om ��innosti premeny pri od�tiepen�,

�         d�om, v ktorom t�to osoba dod� stavbu, �as� stavby alebo stavebn� pozemok, ak sa z dodania m� presiahnu� obrat, okrem dodania stavby, �asti stavby alebo stavebn�ho pozemku, ktor� s� osloboden� od dane,

�         d�om, v ktorom t�to osoba prijme platbu pred dodan�m tovaru pod�a p�smena f),

�         d�om dodania tovaru s miestom dodania v tuzemsku, ak ide o zdanite�n� osobu, ktor� u�ah�uje dodanie tovaru na �zem� Eur�pskej �nie,

�         dodan�m tovaru alebo slu�by, ktor� je predmetom dane, uskuto�nen�m zdanite�nou osobou, ktor� m� v tuzemsku v�lu�ne prev�dzkare�, ak nejde o mal� podnik zahrani�nej osoby, ktor� uplat�uje oslobodenie od dane. 

Do obratu sa bude zah��a� hodnota bez dane dodan�ch tovarov a slu�ieb v tuzemsku okrem hodnoty tovarov a slu�ieb, ktor� s� osloboden� od dane. Hodnota dodan�ch pois�ovac�ch slu�ieb a finan�n�ch slu�ieb, ktor� s� osloboden� od dane, sa nezah��a do obratu, ak tieto slu�by s� dodan� pri dodan� tovaru alebo slu�by ako doplnkov� slu�by. Do obratu sa nezah��a hodnota pr�le�itostne dodan�ho hmotn�ho majetku okrem z�sob a hodnota pr�le�itostne dodan�ho nehmotn�ho majetku.

Medzi d�le�it� patr�, �e sa nebude sledova� 12 po sebe id�cich kalend�rnych mesiacov, ale kalend�rny rok, alebo �e op�tovne vznik� povinnos� registr�cie aj da�ovn�kom, ktor� dosahuj� obrat v�lu�ne z osloboden�ch plnen� v oblasti finan�n�ch a pois�ovac�ch slu�ieb, alebo �e sa menia sumy pre sledovanie obratu.

Da�ovn�ci, ktor�m vznikne povinnos� registr�cie, bud� musie� poda� da�ov�mu �radu �iados� o registr�ciu pre da�, a to u� do 5 pracovn�ch dn�, kedy splnili niektor� z vy��ie uveden�ch podmienok. V �iadosti o registr�ciu da�ovn�k uvedie skuto�nos�, na z�klade ktorej pod�va t�to �iados� a de�, kedy t�to skuto�nos� nastala. Da�ov� �rad prever� �iados� o registr�ciu a n�sledne vyd� rozhodnutie o registr�cii pre da� najnesk�r do 10 dn� odo d�a doru�enia �iadosti.

Da�ovn�ci bud� m�c� aj na�alej poda� dobrovo�n� �iados� o registr�ciu pre DPH, pri�om mus� by� splnen�, �e ide o zdanite�n� osobu, ktor� m� v tuzemsku s�dlo, miesto podnikania, bydlisko alebo sa v tuzemsku obvykle zdr�iava. V pr�pade dobrovo�nej registr�cie pre da�, da�ov� �rad prever� �iados� o registr�ciu a najnesk�r do 21 dn� vyd� rozhodnutie.

V pr�pade, �e da�ovn�k pod� �iados� o registr�ciu pre da� pri presiahnut� obratu 50 000 eur a n�sledne do 31. decembra prebiehaj�ceho kalend�rneho roka presiahne obrat 62 500 eur, bezodkladne ozn�mi t�to skuto�nos� da�ov�mu �radu. V ozn�men� uvedie de�, kedy k tejto skuto�nosti do�lo. Ak da�ov� �rad ku d�u ozn�menia e�te nevydal rozhodnutie o registr�cii pri prekro�en� obratu 50 000 eur, vyd� rozhodnutie o registr�cii pre da� pri prekro�en� obratu 62 500 eur.

-          Zmeny v registr�cii pre DPH zahrani�n�ch os�b pod�a � 5 � zmeny ��inn� od 1. 1. 2025

Ustanovenie presne vymedzuje, kedy vznik� zahrani�n�m osob�m povinnos� registr�cie. 

Zdanite�n� osoba, ktor� nem� v tuzemsku s�dlo, miesto podnikania, prev�dzkare�, bydlisko alebo sa v tuzemsku obvykle nezdr�iava, sa st�va platite�om

�         dodan�m tovaru alebo slu�by, ktor� je predmetom dane (okrem vymedzen�ch dodan� tovarov alebo slu�ieb),

�         prijat�m platby pred dodan�m tovaru alebo slu�by pod�a p�smena a),

�         nadobudnut�m tovaru v tuzemsku z in�ho �lensk�ho �t�tu, ktor� je predmetom dane, ak nejde o mal� podnik zahrani�nej osoby, ktor� uplat�uje oslobodenie od dane, a ak nejde o nadobudnutie tovaru v tuzemsku z in�ho �lensk�ho �t�tu, ktor� sa pova�uje za zdanen�. 

Zahrani�n� osoba je povinn� poda� �iados� o registr�ciu pre da� Da�ov�mu �radu Bratislava, a to do 5 pracovn�ch dn� odo d�a, kedy sa stala platite�om. Da�ov� �rad Bratislava po preveren� �iados�, zaregistruje da�ovn�ka, pridel� mu identifika�n� ��slo pre da� a vyd� rozhodnutie o registr�cii pre da� najnesk�r do 10 dn� odo d�a doru�enia �iadosti o registr�ciu pre da�.

Do 31. 12. 2024 sa zahrani�n� osoby musia registrova� pre da� Da�ov�mu �radu Bratislava pred za�at�m vykon�vania �innosti, ktor� je predmetom dane. Po novom sa tieto zahrani�n� osoby musia registrova� a� ke� nastane jedna z vy��ie uveden�ch skuto�nost�.

-          Zmena v mieste dodania slu�ieb pod�a � 16 ods. 3 � zmeny ��inn� od 1. 1. 2025

Novela z�kona definuje miesto dodania kult�rnych, umeleck�ch, �portov�ch, vedeck�ch, vzdel�vac�ch, z�bavn�ch a podobn�ch slu�ieb v pr�pade, �e sa vysielaj� alebo in�m sp�sobom virtu�lne spr�stup�uj�. Miestom dodania t�chto slu�ieb, vr�tane s nimi s�visiacich doplnkov�ch slu�ieb a vstupu na tieto podujatia, je miesto, kde osoba in� ako zdanite�n� osoba m� s�dlo, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdr�iava.

-          Zmeny pri oneskorenej registr�cii a odpo�te dane pri registr�cii pod�a � 55 � zmeny ��inn� od 1. 1. 2025

Zmena z�kona spr�s�uje aj podmienky pri oneskorenej registr�cii, nako�ko pod�a Finan�nej spr�vy aktu�lne nastavenie nebolo dostato�ne motivuj�ce, efekt�vne ani spravodliv�.

Po novom bude m�c� platite� uplatni� pr�vo na odpo��tanie dane via�ucej sa k tovarom a slu�b�m, ktor� nadobudol alebo prijal v postaven� zdanite�nej osoby pred d�om, ke� sa stal platite�om v�lu�ne v prvom zda�ovacom obdob�. Z�rove� je platite� povinn� zoh�adni� v tomto da�ovom priznan� opravu odpo��tanej dane pod�a � 53b (z�v�zok po splatnosti viac ako 100 dn�), ktor� by bol povinn� vykona� pred d�om, ke� sa stal platite�om, ak by mal postavenie platite�a.

Da�ovn�k, ktor� si nespln� v�as registra�n� povinnos�, bude povinn� poda� za ka�d� mesiac, kedy mal by� u� v postaven� platite�a DPH da�ov� priznanie a kontroln� v�kaz. Nebude u� teda mo�n� poda� jedno �hrnn� DPH priznanie a kontroln� v�kaz za tak�to obdobie.

-          Samozdanenie pri dovoze tovaru pod�a � 84a � zmeny ��inn� od 1. 7. 2025

Novela z�kona zav�dza re�im samozdanenia pri dovoze tovaru do tuzemska. Pod�a aktu�lne platn�ch predpisov, si da�ovn�k m��e uplatni� odpo�et DPH z tovarov dovozen�ch do tuzemska a� po vyruben� a �hrade dane coln�mu �radu. Po novom u� bude mo�n� za splnenia z�konom stanoven�ch podmienok uplatni� re�im samozdanenia, tak ako je tomu pri tovaroch a slu�b�ch z �lensk�ch kraj�n E�.

Da� pri dovoze nevyrubuje coln� �rad, ak da�ov� povinnos� vznikla prepusten�m tovaru do vo�n�ho obehu alebo prepusten�m tovaru do coln�ho re�imu do�asn�ho pou�itia ak platite�, na ��et ktor�ho sa pod�va coln� vyhl�senie, m� v �ase vzniku da�ovej povinnosti:

• s�dlo, miesto podnikania alebo prev�dzkare� v tuzemsku, a ak nem� tak�to miesto, m� v tuzemsku bydlisko,
• pridelen� identifika�n� ��slo pre da� pod�a � 4 alebo � 4b,
• ��inn� povolenie, ktor�m sa ude�uje status schv�len�ho hospod�rskeho subjektu pod�a coln�ch predpisov.

Platite�, na ��et ktor�ho bolo podan� coln� vyhl�senie na tovar, pri ktorom vznikla da�ov� povinnos�, je povinn� da� pri dovoze tovaru vypo��ta� a uvies� do da�ov�ho priznania za zda�ovacie obdobie, v ktorom vznikla da�ov� povinnos�. Tak�to platite� je osobou povinnou zaplati� t�to da�. V da�ovom priznan� platite� uvedie aj dovoz tovaru, ktor� je osloboden� od dane.

-          �al�ie zmeny

Medzi nemenej d�le�it� zmeny, ktor� sa schv�lili v tomto bal�ku je napr�klad:

• zn�enie limitu pre mo�nos� vystavi� zjednodu�en� fakt�ru z 1 000, resp. 1 600 eur na 400 eur - zmeny od 1. 1. 2025,
• �prava limitu pri �iadosti o zru�enie registr�cie, kde sa po novom nesmie presiahnu� v predch�dzaj�com kalend�rnom roku suma 50 000 eur � zmeny od 1. 1. 2025,
• zavedenie defin�cie mal�ho podniku, ktor� m� zjednodu�i� dod�vky do �lensk�ch �t�tov E� - zmeny od 1. 1. 2025,
• �prava vymedzenia lehoty pri oprave odpo��tanej dane pri z�v�zkoch po splatnosti, a to z �uplynulo 100 dn� na �nastal 101. de� - zmeny od 1. 1. 2025.

Podrobnosti o v�etk�ch zmen�ch sa predplatitelia mesa�n�ka Poradca ro�n�k 2025 do��taj� v Poradcovi �. 1/2025, kde bude uverejnen� Z�kon o DPH po novele s koment�rom. Poradcu �. 1/2025 budeme expedova� koncom m�ja 2024.

T�MY ��SLA

REKREA�N� PR�SPEVOK - PRAVIDL�

S ��innos�ou od 1. 1. 2019 sa zaviedol in�tit�t s n�zvom �Pr�spevok na rekre�ciu�. Ide o pr�jem zamestnanca, ktor� poskytuje zamestnancovi zamestn�vate� a ktor� je po splnen� z�konn�ch podmienok osloboden� od dane z pr�jmu a od odvodov na zdravotn� a soci�lne poistenie. Na strane zamestn�vate�a, ak je rekrea�n� pr�spevok poskytnut� v rozsahu Z�konn�ka pr�ce, ide o da�ov� uznan� v�davok zamestn�vate�a. Ak� s� z�kladn� pravidl� pri poskytovan� rekrea�n�ho pr�spevku?

Povinnos� poskytova� rekrea�n� pr�spevok m� zamestn�vate�, ktor� zamestn�val za predo�l� rok viac ako 49 zamestnancov. Rekrea�n� pr�spevok na rekre�ciu poskytne zamestn�vate� v sume 55 % opr�vnen�ch v�davkov, najviac v�ak v sume 275 � za kalend�rny rok. Pr�spevok na rekre�ciu m��e (ale nie je povinn�) za rovnak�ch z�konom ustanoven�ch podmienok a v rovnakom rozsahu poskytn�� zamestnancovi aj ten zamestn�vate�, ktor� zamestn�va menej ako 50 zamestnancov.

V � 152a z�kona �. 311/2001 Z. z. Z�konn�k pr�ce v znen� neskor��ch predpisov (�alej len �ZP�) sa uv�dza, �e na ��ely posudzovania toho, �i m� zamestn�vate� povinnos� poskytn�� pr�spevok je rozhoduj�ci priemern� eviden�n� po�et zamestnancov za predch�dzaj�ci kalend�rny rok. Pri v�po�te priemern�ho eviden�n�ho po�tu zamestnancov postupuje zamestn�vate� pod�a metodick�ho usmernenia uveden�ho v �tatistickom v�kaze �� SR pod n�zvom Pr�ca/A 2-04.

Pod�a metodiky sa do eviden�n�ho po�tu zamestnancov zah��aj� v�etci st�li aj do�asn� zamestnanci (bez oh�adu na ich �t�tnu pr�slu�nos�), ktor� s� v pracovnom, slu�obnom alebo �lenskom pomere (kde s��as�ou �lenstva je tie� pracovn� vz�ah) k organiz�cii, ako aj volen� funkcion�ri, ktor� nevykon�vaj� �innos� v pracovnom pomere.

Do po�tu zamestnancov sa nezapo��taj� napr�klad:

• osoby, s ktor�mi boli uzavret� dohody o pr�cach vykon�van�ch mimo pracovn�ho pomeru
• spolo�n�ci, konatelia (zmluva o v�kone funkcie)
• zamestnanci na materskej, otcovskej a rodi�ovskej dovolenke
• zamestnanci, ktor� maj� neplaten� vo�no dlh�ie ako 4 t��dne
• zamestnanci uvo�nen�, resp. do�asne pridelen� na v�kon pr�ce v inej organiz�cii
• �lenovia predstavenstva, �tatut�rneho org�nu, spr�vnej a dozornej rady, likvid�tori, poslanci obecn�ch a mestsk�ch zastupite�stiev, a ktor� nie s� v pracovnom pomere k organiz�cii.

Pr�klad 1

Pr�spevok na rekre�ciu je povinn� poskytova� zamestn�vate�, ktor� zamestn�va viac ako 49 zamestnancov. Tento po�et zamestnancov sa vyhodnocuje ako priemern� eviden�n� po�et zamestnancov za predch�dzaj�ci kalend�rny rok. Ako sa tento po�et ur��, ak zamestn�vate� vedie eviden�n� po�et zamestnancov za �tvr�ro�n� obdobie, a za rok 2023 i�lo o tieto eviden�n� stavy: 1. �tvr�rok: 54,5; 2. �tvr�rok: 54,0;
3. �tvr�rok: 51,7; 4. �tvr�rok: 34,7?

Priemern� eviden�n� po�et zamestnancov sa ur�� pod�a metodiky uvedenej v �tatistickom v�kaze �Pr�ca/A 2-04� na pr�slu�n� rok. Ak zamestn�vate� eviduje priemern� eviden�n� po�et zamestnancov za �tvr�ro�n� obdobie, celkov� po�et zamestnancov za rok vypo��ta sa ako aritmetick� priemer po�tu zamestnancov za jednotliv� �tvr�roky. Pod�a metodiky sa v�sledn� hodnota zaokr�hli na jedno desatinn� miesto. V tomto pr�pade zamestn�vate� postupuje takto: [(54,5 + 54 + 51,7 + 34,7) / 4 ] = 48,725 ≈ 48,7.

Nako�ko u zamestn�vate�a bol priemern� eviden�n� po�et zamestnancov za predch�dzaj�ci kalend�rny rok 2023 vo v��ke 48,7, zamestn�vate�ovi povinnos� poskytova� pr�spevok na rekre�ciu v nasleduj�com kalend�rnom roku 2024 nevznik�.

Pr�vny n�rok na poskytnutie pr�spevku vznik� zamestnancovi, ktor� vykon�va u zamestn�vate�a z�robkov� �innos� len na z�klade pracovn�ho pomeru a pracovn� pomer trv� nepretr�ite najmenej 24 mesiacov. Zamestnanec m� n�rok na rekrea�n� pr�spevok aj v pr�pade, ak by u jedn�ho zamestn�vate�a pracovn� zmluvy na seba nadv�zovali a nie je medzi nimi prest�vka ani jeden de�. Pr�spevok na rekre�ciu sa medzi zamestn�vate�mi nepren�a � osobitnou situ�ciou je len prevod podniku zamestn�vate�a (prechod pr�v a povinnost� z pracovnopr�vnych vz�ahov), kedy sa pracovn� pomery u preberaj�ceho a doteraj�ieho zamestn�vate�a s��tavaj�.

Podmienky a pravidl�, za ak�ch je zamestn�vate� povinn� poskytn�� rekrea�n� pr�spevok, s� ustanoven� v � 152a ZP. Z�kladnou podmienkou je, �e zamestnanec mus� o rekrea�n� pr�spevok zamestn�vate�a po�iada�. Zamestnanec je z�rove� povinn� preuk�za� opr�vnenos� v�davkov a to predlo�en�m ��tovn�ch dokladov, ktor�ch s��as�ou mus� by� ozna�enie zamestnanca.

Z d�vodu jednozna�nosti je vhodn� postup pri poskytovan� rekrea�n�ho pr�spevku a sp�sob preukazovania v�davkov na rekre�ciu upravi� v internom predpise zamestn�vate�a, a s jeho obsahom obozn�mi� zamestnanca; s��as�ou intern�ho predpisu by mal by� aj predp�san� vzor �iadosti o poskytnutie pr�spevku na rekre�ciu.

V internom predpise je mo�n� �pecifikova�, ak� doklady je zamestnanec povinn� predlo�i� zamestn�vate�ovi (napr. fakt�ra, doklad o �hrade � v�pis z ��tu, doklad z ERP), �alej upravi� aj ak�m sp�sobom zamestnanec preuk�e opr�vnenos� v�davkov, ak sa napr. na rekre�cii s n�m z��astnili aj in� osoby. ��tovn� doklady, ktor� musia znie� na meno zamestnanca, je zamestn�vate� povinn� uschova� na ��tovn� a da�ov� ��ely pod�a osobitn�ch pr�vnych predpisov (pod�a z�kona o ��tovn�ctve) najmenej 10 rokov.

Splnenie podmienok na poskytnutie pr�spevku na rekre�ciu sa posudzuje ku d�u za�atia rekre�cie a patria k nim:

• pr�spevok na rekre�ciu sa poskytuje zamestnancom, ktor� vykon�vaj� u zamestn�vate�a z�robkov� �innos� len v pracovnom pomere, t. j. nevz�ahuje sa na dohod�rov (dohoda o vykonan� pr�ce, dohoda o pracovnej �innosti, dohoda o brig�dnickej pr�ci �tudentov); Pr�spevok na rekre�ciu zamestnancov sa vz�ahuje aj na zamestnancov pri v�kone pr�ce vo verejnom z�ujme pod�a z�kona �. 553/2003 Z. z., na zamestnancov, na ktor�ch sa vz�ahuje z�kon �. 55/2017 Z. z. o �t�tnej slu�be, z�kon �. 73/1998 Z. z. o �t�tnej slu�be pr�slu�n�kov Policajn�ho zboru, Slovenskej informa�nej slu�by, Zboru v�zenskej a justi�nej str�e a �elezni�nej pol�cie; z�kon �. 200/1998 Z. z. o �t�tnej slu�be coln�kov, z�kon �. 315/2001 Z. z. o Hasi�skom a z�chrannom zbore, z�kon �. 281/2015 Z. z. o �t�tnej slu�be profesion�lnych vojakov).
• pracovn� pomer zamestnanca, ktor� �iada o rekrea�n� pr�spevok, trv� u zamestn�vate�a ku d�u za�atia rekre�cie nepretr�ite najmenej 24 mesiacov,
• pr�spevok na rekre�ciu sa poskytuje na �iados� zamestnanca,
• zamestnanec m��e za kalend�rny rok po�iada� o pr�spevok na rekre�ciu len u jedn�ho zamestn�vate�a.

Zamestnanec si m��e uplatni� n�rok na pr�spevok na rekre�ciu po�as kalend�rneho roka aj viackr�t. Nemus� �s� pritom o jeden rekrea�n� pobyt, ale m��e �s� aj o viacero rekrea�n�ch pobytov.

�hrnn� v��ka pr�spevku za rok je v�ak limitovan�.

• opr�vnen� v�davky na rekre�ciu je zamestnanec povinn� preuk�za� zamestn�vate�ovi najnesk�r do 30 dn� odo d�a skon�enia rekre�cie a to predlo�en�m ��tovn�ch dokladov, ktor�ch s��as�ou mus� by� ozna�enie zamestnanca,
• zamestn�vate� poskytne zamestnancovi pr�spevok na rekre�ciu po predlo�en� ��tovn�ch dokladov v najbli��om v�platnom term�ne ur�enom u zamestn�vate�a na v�platu mzdy, ak sa zamestn�vate� nedohodne so zamestnancom inak (prip���a sa tak mo�nos� dohody na inom v�platnom term�ne).

Pr�klad 2

Maj� n�rok na pr�spevok na rekre�ciu aj zamestnanci vykon�vaj�ci pr�cu na dohodu o pr�ci vykon�vanej mimo pracovn�ho pomeru, a zamestnanci, ktor� maj� so zamestn�vate�om uzatvoren� pracovn� zmluvu, ale toho �asu �erpaj� matersk�, otcovsk� alebo rodi�ovsk� dovolenku?

Osoby, ktor� s� na materskej, otcovskej a rodi�ovskej dovolenke maj� n�rok na pr�spevok na rekre�ciu, ale zamestnanci vykon�vaj�ci pr�cu na z�klade doh�d o pr�cach vykon�van�ch mimo pracovn�ho pomeru nemaj� n�rok na pr�spevok na rekre�ciu.

Pr�klad 3

M� zamestnanec povinnos� predlo�i� pri �iadosti o pr�spevok na rekre�ciu zamestn�vate�ovi origin�l alebo k�piu ��tovn�ho dokladu?

Zamestnanec k �iadosti o pr�spevok na rekre�ciu predlo�� k�piu ��tovn�ho dokladu. Ak zamestn�vate� po�aduje predlo�enie origin�lu/ov dokladu/ov, zamestnanec m� povinnos� predlo�i� ich len k nahliadnutiu.

Pr�klad 4

M� zamestnanec n�rok na preplatenie rekrea�n�ho poukazu, ak je na doklade uveden� k�pe�n� lie�ba � skupiny B?

Zamestn�vate� m��e uhradi� zamestnancovi pr�spevok na rekre�ciu, ktor� si zamestnanec dobrovo�ne vyberie a s�m si ur�uje obsahov� n�pl� odpo�inku. Ak ide o lie�ebn� pobyt, ktor� bol schv�len� zdravotnou pois�ov�ou, a po�as ktor�ho je zamestnanec povinn� dodr�iava� lie�ebn� re�im, nejde o rekre�ciu � a preto zamestnancovi n�rok na pr�spevok na rekre�ciu nevznik�. To znamen�, �e n�rok na pr�spevok na rekre�ciu vznik� zamestnancovi len v tom pr�pade, ak zamestnanec vyu��va slu�by k�pe�ov s odpor��an�mi proced�rami lek�ra v r�mci svojej dovolenky, teda ak mu nebola k�pe�n� starostlivos� nariaden� lek�rom, alebo nebola schv�len� zdravotnou pois�ov�ou (Stanovisko FR SR vydan� d�a 12. 9. 2019).

Pr�klad 5

Pod�a � 152a ods. 6 ZP zamestnanec preuk�e zamestn�vate�ovi opr�vnen� v�davky na rekre�ciu najnesk�r do 30 dn� odo d�a skon�enia rekre�cie predlo�en�m ��tovn�ch dokladov, ktor�ch s��as�ou mus� by� ozna�enie zamestnanca. Ak zamestnanec nedodr�� 30-d�ov� lehotu, bude mo�n� uzna� u zamestn�vate�a za da�ov� v�davok oneskorene predlo�en� doklady?

Pre da�ov� ��ely zme�kanie tejto lehoty nemo�no pova�ova� za poru�enie podmienok a zamestn�vate� zahrnie oneskorene predlo�en� doklad zamestnancom (po splnen� ostatn�ch podmienok ustanoven�ch v � 152a ZP) do da�ov�ch v�davkov v nadv�znosti na � 19 ods. 2 p�sm. c) bod 5 z�kona o dani z pr�jmov.

Pr�spevok na rekre�ciu sa poskytuje najviac v sume 55 % opr�vnen�ch v�davkov, najviac v�ak v sume 275 � za kalend�rny rok. To znamen�, �e minim�lny pr�spevok na rekre�ciu je 55 % opr�vnen�ch v�davkov a maxim�lny pr�spevok na rekre�ciu je z�konom pevne stanoven� suma 275 �. U zamestnanca, ktor� m� dohodnut� pracovn� pomer na krat�� pracovn� �as, sa najvy��ia suma pr�spevku na rekre�ciu za kalend�rny rok zn�i v pomere zodpovedaj�com krat�iemu pracovn�mu �asu. Z uveden�ho vypl�va, �e maxim�lna suma pr�spevku zamestn�vate�a na rekre�ciu 275 � sa uplatn� len u zamestnancov, ktor� pracuj� u zamestn�vate�a na ustanoven� t��denn� pracovn� �as (pracuj� na �pln� �v�zok�). U zamestnanca, ktor� m� dohodnut� pracovn� pomer na krat�� pracovn� �as (pracuje na �skr�ten� �v�zok�), sa maxim�lna suma pr�spevku na rekre�ciu zn�i v pomere zodpovedaj�com krat�iemu pracovn�mu �asu.

Za opr�vnen� v�davky zamestnanca sa na ��ely vyplatenia pr�spevku na rekre�ciu pova�uj� preuk�zan� v�davky zamestnanca na slu�by cestovn�ho ruchu spojen� s ubytovan�m najmenej na dve prenocovania na �zem� SR, �alej aj preuk�zan� v�davky zamestnanca na:

• pobytov� bal�k obsahuj�ci ubytovanie najmenej na dve prenocovania a stravovacie slu�by alebo in� slu�by s�visiace s rekre�ciou na �zem� SR,
• ubytovanie najmenej na dve prenocovania na �zem� SR, ktor�ho s��as�ou m��u by� (to znamen�, �e aj by� nemusia) stravovacie slu�by,
• organizovan� viacdenn� aktivity a zotavovacie podujatia po�as �kolsk�ch pr�zdnin na �zem� SR pre die�a zamestnanca nav�tevuj�ce z�kladn� �kolu alebo niektor� z prv�ch �tyroch ro�n�kov gymn�zia s osemro�n�m vzdel�vac�m programom; ide o najm� o pobytov� pr�zdninov� t�bory a denn� pr�zdninov� t�bory (pre deti, kde rodi�ia svoje deti r�no privez� a po pr�ci si ich zase vyzdvihn�).

Z�konn�k pr�ce stanovuje, �e m� �s� o ubytovanie najmenej na dve prenocovania, ale nie je tam v�zba na jedno ubytovacie zariadenie. To znamen�, �e n�rok na poskytnutie rekrea�n�ho pr�spevku vznik� nielen v pr�pade, ak ide najmenej o dve za sebou id�ce prenocovania v tom istom ubytovacom zariaden�, ale aj v takom pr�pade, ak ide o najmenej dve za sebou id�ce prenocovania v dvoch r�znych ubytovac�ch zariadeniach na �zem� SR.

Pod pojmom �prenocovanie� sa pod�a z�kona �. 91/2010 Z. z. o podpore cestovn�ho ruchu v znen� neskor��ch predpisov rozumie prenocovanie fyzickej osoby v zariaden� prev�dzkovanom ekonomick�m subjektom poskytuj�cim slu�by prechodn�ho ubytovania, za ktor� odviedol obci miestnu da� za ubytovanie. V zmysle usmernenia FR SR zariadenie mus� prev�dzkova� subjekt, ktor� m� pr�slu�n� �ivnostensk� opr�vnenie (opr�vnenie na poskytovanie slu�ieb prechodn�ho ubytovania). Ak m� zamestn�vate� pochybnos�, �i ide o ubytovacie zariadenie, je mo�n� preveri� charakter ubytovacieho zariadenia pod�a vyhl�ky MH SR �. 277/2008 Z. z., v ktorej sa ustanovuj� klasifika�n� znaky pre ubytovacie zariadenia (napr. hotel, horsk� hotel, motel, botel, penzi�n, turistick� ubytov�a).

Za opr�vnen� v�davky zamestnanca sa na ��ely vyplatenia pr�spevku na rekre�ciu pova�uj� nielen v�davky na ubytovanie, ale aj stravovacie slu�by, slu�by cestovn�ch kancel�ri� a cestovn�ch agent�r, sprievodcovsk� slu�by, prepravn� slu�by (cestn�, �elezni�n�, leteck� doprava, doprava po vode, lanovky a vleky), informa�n� slu�by, �portovo � rekrea�n� slu�by, k�pe�n� a zdravotn� slu�by, wellness slu�by, slu�by cestovn�ho poistenia. Podmienkou je, aby tieto v�davky na rekre�cii s�viseli s ubytovan�m najmenej na 2 prenocovania a �e v�etky tieto slu�by musia by� uveden� na ��tovnom doklade vystavenom ubytovac�m zariaden�m na meno dan�ho zamestnanca.

Opr�vnen�mi v�davkami na rekre�ciu s� nielen preuk�zan� v�davky na zamestnanca, ale aj na in� osoby, ktor� sa na rekre�cii z��ast�uj� spolu so zamestnancom; ide o tieto osoby:

• rodinn� pr�slu�n�k zamestnanca � man�el, vlastn� die�a, die�a zveren� zamestnancovi do n�hradnej starostlivosti na z�klade rozhodnutia s�du alebo die�a zveren� zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnut�m s�du o osvojen�), ktor� sa so zamestnancom z��ast�uj� na rekre�cii a
• v spolo�nej dom�cnosti, ktor� sa so zamestnancom z��astnila na rekre�cii. To znamen�, �e rekre�cia m��e by� uhraden� aj druhovi alebo dru�ke zamestnanca, ak e�te nie s� zosob�en�, ale �ij� spolu. Alebo ak je zamestnanec slobodn� a �ije so svojimi rodi�mi a �vezme ich� na rekre�ciu, rekre�cia m��e by� uhraden� aj jeho rodi�om.

Pr�klad 6

Zamestnanec predlo�il fakt�ru z rekre�cie, ktor� cel� uhradil, pri�om suma je aj za osoby, ktor� ne�ij� so zamestnancom v spolo�nej dom�cnosti (�al�ie 2 man�elsk� p�ry). M��e zamestn�vate� vypo��ta� a poskytn�� opr�vnen� v�davok na rekre�ciu svojmu zamestnancovi v pomernej v��ke vypo��tanej z celkovej sumy uvedenej na fakt�re?

Ak z dokladu, na ktorom s� uveden� osoby, ktor� sa spolu so zamestnancom z��astnili pobytu, vie zamestn�vate� jednozna�ne vy��sli� opr�vnen� v�davky pripadaj�ce na osobu zamestnanca a opr�vnen�ch os�b, a s��asne s� splnen� v�etky ostatn� podmienky ustanoven� v � 152a ZP, je mo�n� zamestnancovi poskytn�� pr�spevok z pomernej �asti opr�vnen�ch v�davkov pripadaj�cich na zamestnanca a opr�vnen� osoby. Z�kladn�mi inform�ciami pre poskytnutie pr�spevku na rekre�ciu s� identifik�cia poskytovate�a rekrea�n�ho pobytu na jednej strane a na druhej identifika�n� �daje zamestnanca, pre ktor�ho je doklad vystaven�. S��as�ou dokladu je aj uvedenie os�b, ktor� spolu so zamestnancom sa z��astnili rekrea�n�ho pobytu, aby zamestn�vate� mohol pos�di� �i je n�rok na preplatenie v s�lade so Z�konn�kom pr�ce.

Upozornenie!

Na rokovanie NR SR bol predlo�en� n�vrh novely Z�konn�ka pr�ce, na z�klade ktorej sa od 1. 1. 2025 navrhuje roz��renie foriem uplat�ovania rekrea�n�ho pr�spevku. Zamestnanec bude m�c� �prenies�� svoj n�rok na rekrea�n� pr�spevok alebo n�rok na rekrea�n� poukaz na svojho rodi�a. Uveden� vypl�va z navrhovan�ho ustanovenia � � 152a ods. 4 ZP: �Opr�vnen�mi v�davkami pod�a odseku 1 s� aj preuk�zan� v�davky zamestnanca alebo rodi�a zamestnanca pod�a odseku 4 na man�ela zamestnanca alebo man�ela rodi�a zamestnanca, die�a zamestnanca, die�a zveren� zamestnancovi do n�hradnej starostlivosti na z�klade rozhodnutia s�du alebo die�a zveren� zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnut�m s�du o osvojen� a in� osobu �ij�cu so zamestnancom v spolo�nej dom�cnosti, ktor� sa so zamestnancom alebo rodi�om zamestnanca z��ast�uj� na rekre�cii.�

Viac sa u� do��tate v mesa�n�ku PaM 8/2024, ktor� pr�ve vych�dza.

SEZ�NNE ZAMESTN�VANIE CUDZINCOV

U niektor�ch zamestn�vate�ov nast�vaj� v priebehu kalend�rneho roka situ�cie, kedy potrebuj� prechodne zamestna� v��� po�et zamestnancov, ako je u nich obvykl�. Ide o r�zne n�razov� pr�ce, ktor� preva�ne s�visia s ro�n�m obdob�m. S� to tzv. sez�nne pr�ce, najm� letn� a zimn�, ako napr. pr�ce v po�nohospod�rstve, stavebn�ctve alebo pr�ce s�visiace s letnou a zimnou turistickou sez�nou.

Sez�nne zamestnanie definuje z�kon o slu�b�ch zamestnanosti (z�kon �. 5/2004 Z. z. v znen� neskor��ch predpisov) ako �innos�, ktorej vykon�vanie nepresahuje 180 dn� po�as 12 po sebe nasleduj�cich mesiacov a je viazan� na ur�it� obdobie roka opakuj�cou sa udalos�ou alebo opakuj�cim sa sledom udalost� spojen�ch so sez�nnymi podmienkami, po�as ktor�ch sa vy�aduje podstatne vy��� objem pr�ce. Zoznam odvetv� sez�nnych zamestnan� je ustanoven� vyhl�kou Ministerstva pr�ce, soci�lnych vec� a rodiny SR �. 190/2017 Z. z., v zmysle ktorej m��e by� sez�nne zamestn�vanie vykon�van� v odvetviach po�nohospod�rstvo, lesn�ctvo a rybolov, priemyseln� v�roba, stavebn�ctvo, ubytovacie a stravovacie slu�by. Sez�nne zamestnanie samozrejme nie je ur�en� v�lu�ne pre cudzincov, av�ak ve�mi �asto doch�dza k ich zamestn�vaniu sez�nnymi pr�cami.

Cudzincom je ka�d�, kto nie je ob�anom Slovenskej republiky. V r�mci zamestn�vania cudzincov s� podstatn� rozdiely medzi zamestn�van�m ob�anov Eur�pskej �nie, resp. Eur�pskeho hospod�rskeho priestoru a zamestn�van�m �t�tnych pr�slu�n�kov tret�ch kraj�n.

Ob�ania Eur�pskej �nie, resp. Eur�pskeho hospod�rskeho priestoru maj� v pr�stupe k zamestnaniu na �zem� SR rovnak� pr�va ako ob�ania Slovenskej republiky. To znamen�, �e nepotrebuj� povolenie na zamestnanie a m��u sa zamestna� rovnako ako ob�ania SR formou pracovn�ho pomeru alebo dohody o pr�cach vykon�van�ch mimo pracovn�ho pomeru. Zamestn�vate� je len povinn� p�somne informova� �rad pr�ce o n�stupe do zamestnania a o skon�en� zamestnania ob�ana �lensk�ho �t�tu Eur�pskej �nie najnesk�r do 7 pracovn�ch dn� od n�stupu do zamestnania a n�sledne najnesk�r do 7 pracovn�ch dn� od skon�enia zamestnania. In� je situ�cia pri zamestn�van� �t�tnych pr�slu�n�kov tret�ch kraj�n, a to aj pri sez�nnom zamestn�van�.

�t�tny pr�slu�n�ci tret�ch kraj�n (t�mto pojmom ozna�ujeme ka�d�ho, kto nie je �t�tnym ob�anom SR ani ob�anom E� a tie� osobu bez �t�tnej pr�slu�nosti) m��u vykon�va� sez�nne pr�ce na �zem� Slovenskej republiky zmysle z�kona o slu�b�ch zamestnanosti a z�kona o pobyte cudzincov (z�kon �. 404/2011 Z. z. v znen� neskor��ch predpisov) v dvoch re�imoch.

Prv� re�im sa vz�ahuje na sez�nnych zamestnancov, ktor� sa bud� zdr�iava� a pracova� na �zem� SR po dobu krat�iu ako 90 dn�, a to na z�klade povolenia na zamestnanie alebo povolenia na zamestnanie a schengensk�ho v�za. Rozdielny postup sa uplat�uje pod�a toho, �i �t�tny pr�slu�n�k tretej krajiny potrebuje na vstup na na�e �zemie schengensk� v�zum alebo nepotrebuje.

Ak �t�tny pr�slu�n�k tretej krajiny nepodlieha v�zovej povinnosti (zoznam kraj�n je dostupn� na webovej str�nke Ministerstva zahrani�n�ch vec� a eur�pskych z�le�itost� SR), m��e vykon�va� sez�nne zamestnanie po z�skan� povolenia na zamestnanie, ktor� ude�uje miestne pr�slu�n� �rad pr�ce, soci�lnych vec� a rodiny na z�klade �iadosti. K �iadosti je nutn� v zmysle z�kona prilo�i� pracovn� zmluvu alebo pr�s�ub zamestn�vate�a, ktor� mus� obsahova� v�etky podstatn� n�le�itosti pracovnej zmluvy, t.j. druh pr�ce, miesto v�konu pr�ce, de� n�stupu do pr�ce a mzdov� podmienky, �radne overen� a �radne prelo�en� doklad do slovensk�ho jazyka o najvy��om dosiahnutom vzdelan�, doklad preukazuj�ci zabezpe�en� ubytovanie po�as obdobia trvania zamestnania a doklad preukazuj�ci zabezpe�en� zdravotn� poistenie po�as pobytu.

V pr�pade podania �iadosti zamestn�vate�om, �al��mi pr�lohami musia by� tie� p�somn� s�hlas so �iados�ou obsahuj�ci overen� podpis �t�tneho pr�slu�n�ka tretej krajiny, potvrdenie, �e zamestn�vate� nie je v konkurze, likvid�cii alebo n�tenej spr�ve a potvrdenie, �e nem� evidovan� neuspokojen� n�roky zamestnancov vypl�vaj�ce z pracovn�ho pomeru. Na udelenie povolenia na zamestnanie je z�rove� nutn�, aby zamestn�vate� sp��al z�konn� podmienky sez�nneho zamestn�vania cudzincov. Povolenie m��e by� vydan� maxim�lne na dobu 90 dn� po�as 12 po sebe nasleduj�cich mesiacov.

Pri splnen� v�etk�ch stanoven�ch podmienok �rad pr�ce udel� povolenie na sez�nne zamestnanie do 20 pracovn�ch dn� a ak u� �t�tnemu pr�slu�n�kovi tretej krajiny bolo v posledn�ch piatich rokoch pred podan�m �iadosti udelen� povolenie na sez�nne zamestnanie do 10 pracovn�ch dn� odo d�a podania �plnej �iadosti.

Ak �t�tny pr�slu�n�k tretej krajiny podlieha v�zovej povinnosti, m��e vykon�va� sez�nne zamestnanie a� po z�skan� povolenia na zamestnanie a po z�skan� schengensk�ho v�za na ��ely sez�nneho zamestnania. Povolenie na zamestnanie je prv�m krokom a �t�tny pr�slu�n�k tretej krajiny podliehaj�ci v�zovej povinnosti ho m� pr�vo z�ska� rovnak�m sp�sobom ako �t�tny pr�slu�n�k tretej krajiny, u ktor�ho sa v�zum nevy�aduje. Druh�m krokom je z�skanie schengensk�ho v�za. �t�tny pr�slu�n�k tretej krajiny, ktor� �iada o udelenie schengensk�ho v�za na ��ely sez�nneho zamestnania je povinn� predlo�i� pracovn� zmluvu alebo p�somn� pr�s�ub zamestn�vate�a na prijatie do zamestnania obsahuj�ci n�le�itosti pracovnej zmluvy, povolenie na zamestnanie, doklad preukazuj�ci zdravotn� poistenie a doklad preukazuj�ci ubytovanie. �iados� sa pod�va na zastupite�skom �rade (t.j. Diplomatick� misia alebo konzul�rny �rad SR v zahrani��), ktor� pos�di na z�klade predlo�en�ch dokladov, �i osoba �iadaj�ca o schengensk� v�zum na ��ely sez�nneho zamestnania nebude po�as pobytu na �zem� SR odk�zan� na syst�m pomoci v hmotnej n�dzi. Zastupite�sk� �rad pritom m��e udeli� schengensk� v�zum len po predch�dzaj�com s�hlasnom stanovisku Ministerstva vn�tra SR. Z uveden�ho v�ak existuje v�nimka a Ministerstvo vn�tra SR a Ministerstvo zahrani�n�ch vec� a eur�pskych z�le�itost� SR sa m��u dohodn��, v ktor�ch pr�padoch m��e zastupite�sk� �rad udeli� schengensk� v�zum aj bez uveden�ho stanoviska. V pr�pade, ak sa �iadosti vyhovie, rozhodnutie sa nevyd�va, ale vyd� sa len v�zov� n�lepka.

Druh� re�im sa vz�ahuje na sez�nnych zamestnancov, ktor� sa bud� zdr�iava� a pracova� na �zem� SR po dobu dlh�iu ako 90 dn�, a to na z�klade potvrdenia o mo�nosti obsadenia vo�n�ho pracovn�ho miesta a prechodn�ho pobytu za ��elom sez�nneho zamestnania.

Potvrdenie o mo�nosti obsadenia vo�n�ho pracovn�ho miesta s vyjadren�m s�hlasu alebo nes�hlasu s jeho obsaden�m vyd� �rad pr�ce, soci�lnych vec� a rodiny na �iados� �tvaru Policajn�ho zboru. V pr�pade sez�nneho zamestnania je podmienkou na vydanie potvrdenia o mo�nosti obsadenia vo�n�ho pracovn�ho miesta, ktor� obsahuje s�hlas s jeho obsaden�m, �e zamestn�vate�, ktor� m� z�ujem prija� do zamestnania �t�tneho pr�slu�n�ka tretej krajiny, m� splnen� da�ov� povinnosti pod�a z�kona o dani z pr�jmov, m� splnen� povinnosti odvodu preddavku na poistn� na verejn� zdravotn� poistenie, poistn�ho na soci�lne poistenie a povinn�ch pr�spevkov na starobn� d�chodkov� sporenie, nie je v konkurze, likvid�cii alebo n�tenej spr�ve, neporu�il z�kaz neleg�lneho zamestnania v obdob� piatich rokov pred podan�m �iadosti a nemal ulo�en� pokutu pod�a z�kona o in�pekcii pr�ce za poru�enie pracovn�ch podmienok. Z�rove� je nutn�, aby pracovn� zmluva alebo pr�s�ub zamestn�vate�a boli v s�lade so z�konom. Potvrdenie o mo�nosti obsadenia vo�n�ho pracovn�ho miesta, ktor� obsahuje s�hlas s jeho obsaden�m, je mo�n� vyda� na obdobie, po�as ktor�ho by malo zamestnanie trva�, najviac v�ak na 180 dn� po�as 12 po sebe nasleduj�cich mesiacov.

Vykon�vanie sez�nneho zamestnania dlh�ie ako 90 dn� je mo�n� iba na z�klade prechodn�ho pobytu za ��elom sez�nneho zamestnania. �t�tny pr�slu�n�k tretej krajiny, ktor� pl�nuje vykon�va� sez�nne zamestnanie dlh�ie ako 90 dn�, m��e bu� najsk�r poda� �iados� o prechodn� pobyt za ��elom sez�nneho zamestnania a sez�nne zamestnanie za�ne vykon�va� a� po udelen� pobytu, alebo m��e po�as prv�ch 90 dn� vykon�va� sez�nne zamestnanie na z�klade povolenia na zamestnanie (v pr�pade potreby tie� v�za) a po�as �al��ch 90 dn� na z�klade prechodn�ho pobytu za ��elom zamestnania.

Alebo je mo�n� situ�ciu obr�ti�, a teda �t�tny pr�slu�n�k tretej krajiny, ktor� na �zemie SR vst�pil s p�vodn�m �myslom vykon�va� sez�nne zamestnanie len v r�mci kr�tkodob�ho re�imu do 90 dn� na z�klade povolenia na zamestnanie, m� mo�nos� po�iada� o udelenie prechodn�ho pobytu na ��el sez�nneho zamestnania a pred�i� tak svoj pobyt na �zem� SR. To znamen�, �e je ustanoven� mo�nos� prepojenia oboch re�imov.

�iados� o udelenie prechodn�ho pobytu m��e poda� �t�tny pr�slu�n�k tretej krajiny osobne v zahrani�� na zastupite�skom �rade akreditovanom pre �t�t, ktor� mu vydal cestovn� doklad alebo v ktorom m� bydlisko. �iados� o udelenie prechodn�ho pobytu m��e �t�tny pr�slu�n�k tretej krajiny poda� tie� osobne na policajnom �tvare, a to za predpokladu, ak sa na �zem� SR zdr�iava opr�vnene. V tomto pr�pade plat�, �e jeho pobyt sa pova�uje za opr�vnen� a� do rozhodnutia o �iadosti.

Zastupite�sk� �rad, ktor� �iados� prijal, vykon� so �iadate�om o udelenie prechodn�ho pobytu osobn� pohovor za ��elom predbe�n�ho pos�denia �iadosti. N�sledne zastupite�sk� �rad za�le policajn�mu �tvaru spolu so z�znamom aj stanovisko k udeleniu prechodn�ho pobytu. V stanovisku uvedie, �i odpor��a alebo neodpor��a udelenie prechodn�ho pobytu s uveden�m konkr�tnych d�vodov.

V pr�pade udelenia prechodn�ho pobytu policajn� �tvar p�somn� rozhodnutie nevyd�va a �iadate�ovi len za�le p�somn� ozn�menie, �e mu bol prechodn� pobyt udelen� s uveden�m d�tumu udelenia prechodn�ho pobytu a d�tumu skon�enia platnosti prechodn�ho pobytu. Z�rove� policajn� �tvar za�le ozn�menie o udelen� pobytu aj pr�slu�n�mu zastupite�sk�mu �radu pod�a miesta trval�ho pobytu �iadate�a, samospr�vnemu kraju a obci pod�a miesta prechodn�ho pobytu a tie� zamestn�vate�ovi.

Prechodn� pobyt na ��ely sez�nneho zamestnania m��e by� �t�tnemu pr�slu�n�kovi tretej krajiny udelen� maxim�lne na 180 dn� po�as dvan�stich po sebe nasleduj�cich mesiacov. Ak by bola platnos� cestovn�ho dokladu �t�tneho pr�slu�n�ka tretej krajiny krat�ia ako 180 dn�, prechodn� pobyt m��e by� udelen� najviac na obdobie platnosti cestovn�ho dokladu. Do t�chto 180 dn� sa zapo��tava aj obdobie, po�as ktor�ho �t�tny pr�slu�n�k tretej krajiny vykon�val sez�nne zamestnanie na z�klade povolenia na zamestnanie. To znamen�, �e �t�tny pr�slu�n�k tretej krajiny m��e vykon�va� na na�om �zem� sez�nne zamestnanie celkovo maxim�lne 180 dn� po�as dvan�stich po sebe nasleduj�cich mesiacov. Nie je mo�n�, aby vykon�val sez�nne zamestnanie po�as 90 dn� na z�klade povolenia na zamestnanie a n�sledne e�te �al��ch 180 dn� na z�klade prechodn�ho pobytu.

S��as�ou udelen�ho povolenia na sez�nne zamestnanie s� aj inform�cie o pr�vach a povinnostiach zamestnanca vypl�vaj�cich zo sez�nneho zamestnania v slovenskom a anglickom jazyku v s�lade so smernicou EP a Rady 2014/36/EU o podmienkach vstupu a pobytu �t�tnych pr�slu�n�kov tret�ch kraj�n na ��el zamestnania ako sez�nni pracovn�ci.

�t�tny pr�slu�n�k tretej krajiny, ktor�ho meno je uveden� na povolen� na sez�nne zamestnanie, m��e vykon�va� len to konkr�tne sez�nne zamestnanie, len na to konkr�tne obdobie a len u toho konkr�tneho zamestn�vate�a, stanovenom na tomto povolen� na zamestnanie.

Sez�nni zamestnanci maj� n�rok na rovnak� zaobch�dzanie ako ob�ania SR alebo E� pokia� ide o podmienky zamestn�vania v zmysle Z�konn�ka pr�ce (z�kon �. 311/2001 Z. z. v znen� neskor��ch predpisov).

K podmienkam zamestn�vania patr� napr.

-        dodr�anie minim�lneho veku pri n�stupe do zamestnania

-        dodr�anie pracovn�ch podmienok

-        n�rok na mzdu najmenej vo v��ke minim�lnej mzdy

-        dodr�iavanie ustanoven� o pracovnom �ase

-        n�rok na dovolenku a odpo�inok

-        dodr�iavanie ustanoven� o bezpe�nosti a ochrane zdravia pri pr�ci

-        sloboda zdru�ovania a �lenstva v organiz�cii zastupuj�cej zamestnancov vr�tane pr�va na vyjedn�vanie a uzatv�ranie kolekt�vnych doh�d.

Viac sa u� do��tate v mesa�n�ku PaM 8/2024, ktor� pr�ve vych�dza.