T�MY ��SLA

�T�DIUM, LETN� BRIG�DY Z POH�ADU ZDP

Mnoh� �tudenti po�as roka popri �t�diu pracuj�. Hlavn�m obdob�m pracovn�ch aktiv�t �tudentov s� v�ak �kolsk� pr�zdniny. V s�vislosti s t�m sa �tudenti zauj�maj� o zdanenie svojich pr�jmov z pracovnej �innosti a v�hody, ktor� m��u vyu�i�. Znalos� pr�slu�n�ch predpisov u� pred podp�san�m pracovnej zmluvy alebo dohody im umo�n� minimalizova� da�ov� povinnos�. Na �tuduj�ce deti si za stanoven�ch podmienok uplat�uj� rodi�ia da�ov� bonus. Zmeny po�as roka t�kaj�ce sa ukon�enia �t�dia maj� vplyv na uplat�ovanie tohto bonusu.

�tudent m��e pracova� na z�klade pracovnej zmluvy alebo na z�klade niektorej z doh�d o pr�cach vykon�van�ch mimo pracovn�ho pomeru. V praxi najviac vyu��van�, aj vzh�adom na v�hodnej�ie odvodov� za�a�enie, je dohoda o brig�dnickej pr�ci �tudentov uzatv�ran� pod�a � 227 a � 228 Z�konn�ka pr�ce.

Z h�adiska zdanenia pr�jmu nie je d�le�it�, �i �tudent pracuje na z�klade pracovnej zmluvy alebo na z�klade niektorej z doh�d pod�a Z�konn�ka pr�ce. Pr�jem z pracovnopr�vneho vz�ahu je v�dy pr�jmom zo z�vislej �innosti pod�a � 5 ods. 1 p�sm. a) z�kona �. 595/2003 Z. z. o dani z pr�jmov v znp. (�alej len �ZDP�) a zda�uje sa prostredn�ctvom zamestn�vate�a (platite�a pr�jmu) preddavkovo v s�lade s � 35 ZDP. Pre zdanenie pr�jmov �tudentov platia rovnak� ustanovenia ZDP ako pre zdanenie pr�jmov in�ch zamestnancov. �tudent m� v priebehu roka n�rok na nezdanite�n� �as� z�kladu dane na da�ovn�ka a v pr�pade �tudenta, ktor� m� die�a a sp��a z�konn� podmienky aj na da�ov� bonus.

Zdanenie pr�jmu v priebehu roka z�vis� od toho, �i �tudent podp�sal u zamestn�vate�a �Vyhl�senie na uplatnenie nezdanite�nej �asti z�kladu dane na da�ovn�ka a da�ov�ho bonusu pod�a � 36 ods. 6 z�kona �. 595/2003 Z. z. o dani z pr�jmov v znen� neskor��ch predpisov (�alej len �vyhl�senie�)� � VYH36v20.

Pri v�po�te mesa�n�ho preddavku na da� m��e zamestn�vate� uplatni� len nezdanite�n� �as� z�kladu dane na da�ovn�ka a da�ov� bonus za predpokladu, �e �tudent podp�sal u zamestn�vate�a vyhl�senie. V s�lade s ustanoven�m � 36 ods. 6 ZDP m��e vyhl�senie podp�sa� aj �tudent bez oh�adu na to, �i pracuje na z�klade pracovnej zmluvy alebo na z�klade dohody o pr�cach vykon�van�ch mimo pracovn�ho pomeru. Na z�klade podp�san�ho vyhl�senia uplatn� zamestn�vate� pri v�po�te mesa�n�ho preddavku na da� 1/12 nezdanite�nej �asti z�kladu dane na da�ovn�ka, pr�padne aj da�ov� bonus a to aj v pr�pade, ak do pr�ce nast�pil v priebehu mesiaca.

Ak �tudent podp�e vyhl�senie do konca mesiaca, v ktorom nast�pil do zamestnania, zamestn�vate� uplatn� nezdanite�n� �as� z�kladu dane na da�ovn�ka a da�ov� bonus u� pri v�po�te preddavku na da� v tom mesiaci, v ktorom �tudent nast�pil do zamestnania. Ak m� �tudent v rovnakom mesiaci viac zamestn�vate�ov, vyhl�senie m��e podp�sa� len u jedn�ho z nich.

�tudent m� v roku 2024 n�rok na nezdanite�n� �as� z�kladu dane vo v��ke 470,54 eura mesa�ne. Ak m� �tudent podp�san� vyhl�senie a jeho hrub� mzda (odmena) po odpo��tan� povinn�ho poistn�ho je ni��ia ako suma 470,54 eura, nevyjde mu povinnos� plati� mesa�n� preddavok na da�. Vyplaten� bude hrub� pr�jem, v pr�pade povinnosti plati� poistn� po odpo��tan� poistn�ho.

Ak �tudent nepodp�sal vyhl�senie, zamestn�vate� vypo��ta preddavok na da� z hrub�ho mesa�n�ho pr�jmu zn�en�ho o poistn� (ak je povinnos� ho plati�) a da�ov� bonus nem��e vyplati�. Pri nepodp�sanom vyhl�sen� zamestn�vate� v�dy zraz� preddavok na da�.

Zamestn�vatelia, najm� v pr�padoch kr�tkodob�ho zamestn�vania �tudentov na z�klade doh�d, �asto neupozornia �tudentov na mo�nos� podp�sania vyhl�senia, a pokia� �tudenti nemaj� vedomos� o tejto mo�nosti, platia vy��� preddavok na da� aj v pr�padoch, kedy by vy�iel ni��� alebo by platenie preddavku na da� v�bec nevy�lo. Podot�kame, �e aj ke� d�jde k takejto situ�cii, je mo�nos� uplatni� si n�rok pri ro�nom vysporiadan� dane.

Zdanite�n� pr�jem zo z�vislej �innosti mus� by� po skon�en� roka vysporiadan� ro�n�m z��tovan�m preddavkov alebo podan�m da�ov�ho priznania s v�nimkou pr�padu, ak za rok 2024 nepresiahne sumu 2 823,24 eura. O vykonanie ro�n�ho z��tovania preddavkov m��e �tudent po�iada� ktor�hoko�vek zo svojich zamestn�vate�ov (ak ich mal v priebehu roka viac), pri�om od ostatn�ch zamestn�vate�ov mus� prilo�i� k �iadosti potvrdenia.

Pri ro�nom vysporiadan� dane si �tudent m��e uplatni� nezdanite�n� �as� z�kladu dane na da�ovn�ka v ro�nej v��ke. Ak na z�klade podp�san�ho vyhl�senia bola zoh�adnen� zamestn�vate�om pri v�po�te mesa�n�ho preddavku na da�, uplatn� sa zost�vaj�ca �as� do ro�nej v��ky. Na nezdanite�n� �as� z�kladu dane na da�ovn�ka m� da�ovn�k n�rok bez oh�adu na to, ko�ko mesiacov v roku poberal zdanite�n� pr�jmy. Za predpokladu, �e z�klad dane �tudenta za rok 2024 nepresiahne 24 952,06 eura, je ro�n� v��ka tejto nezdanite�nej �asti 5 646,48 eura.

Pri ro�nom vysporiadan� dane mo�no uplatni� aj in� v�hody, na ktor� sp��a da�ovn�k z�konn� podmienky rovnako ako u in�ch fyzick�ch os�b.

Ak zdanite�n� pr�jmy da�ovn�ka za rok 2024 nepresiahli sumu 2 823,24 eura, �tudent m��e dobrovo�ne poda� da�ov� priznanie. K priznaniu prilo�� potvrdenie (a) od zamestn�vate�a (�ov).V�sledkom ro�n�ho vysporiadania b�va preplatok na dani, ktor� bude �tudentovi vr�ten�, ak je vy��� ako 5 eur.

Ak pr�jmy �tudenta zo z�vislej �innosti plynuli zo zahrani�ia, z � 32 ods. 2 p�sm. b) ZDP mu vypl�va povinnos� poda� v SR da�ov� priznanie. T�to povinnos� vznik� napriek tomu, �e pr�jmy boli v zahrani�� zdanen�. Na zamedzenie dvojit�mu zdaneniu m��e vyu�i� met�du vy�atia. Da�ov� priznanie nemus� poda� iba v pr�pade, ak jeho celkov� zdanite�n� pr�jmy nepresiahnu za rok 2024 sumu 2 823,24 eura.

Da�ov� bonus v s�vislosti s ukon�en�m �t�dia

Da�ov� bonus upraven� v � 33 ZDP m��e da�ovn�k uplatni� na ka�d� vy�ivovan� die�a, ktor�m sa rozumie die�a vlastn�, osvojen�, prevzat� do starostlivosti nahr�dzaj�cej starostlivos� rodi�ov na z�klade rozhodnutia pr�slu�n�ho org�nu a die�a druh�ho z man�elov, pri�om mus� �s� o nezaopatren� die�a, ako ho definuje � 3 z�kona o pr�davku na die�a (z. �. 600/2003 Z. z. v znp.). Za vy�ivovan� die�a sa pova�uje aj plnolet� nezaopatren� die�a, ak do dosiahnutia plnoletosti bolo zveren� do starostlivosti nahr�dzaj�cej starostlivos� rodi�ov. Vlastn� pr�jmy die�a�a nie s� prek�kou pre priznanie n�roku na da�ov� bonus.

Nezaopatren�m die�a�om je aj die�a do skon�enia povinnej �kolskej doch�dzky, najdlh�ie do dov��enia 25 rokov veku, ak sa s�stavne pripravuje na povolanie �t�diom. Pod�a � 4 ods. 1 z�kona o pr�davku na die�a je s�stavnou pr�pravou die�a�a na povolanie �t�dium, ktor� sa:

�         organizuje na strednej �kole dennou formou alebo

�         uskuto��uje na vysokej �kole dennou formou.

Z � 33 ods. 5 ZDP vypl�va, �e da�ov� bonus mo�no uplatni� len za tak� po�et kalend�rnych mesiacov, na za�iatku ktor�ch boli splnen� podmienky na jeho uplatnenie. Toto ustanovenie je d�le�it� aj pri ukon�en� �t�dia det�.

S�stavn� pr�prava die�a�a na povolanie pri �t�diu na strednej �kole sa za��na najsk�r od za�iatku �kolsk�ho roka prv�ho ro�n�ka strednej �koly. Pod�a � 150 ods. 1 �kolsk�ho z�kona (z. �. 245/2008 Z. z. v znp.) sa �kolsk� rok za��na 1. septembra a kon�� 31. augusta nasleduj�ceho kalend�rneho roka.

S�stavnou pr�pravou na povolanie je aj obdobie

�         bezprostredne nadv�zuj�ce na skon�enie �t�dia na strednej �kole, najdlh�ie do konca �kolsk�ho roka, v ktorom die�a skon�ilo �t�dium na strednej �kole

�         od konca �kolsk�ho roka, v ktorom die�a skon�ilo �t�dium na strednej �kole, do z�pisu na vysok� �kolu vykonan�ho najnesk�r v okt�bri be�n�ho roka, v ktorom die�a skon�ilo �t�dium na strednej �kole

�         po skon�en� posledn�ho ro�n�ka strednej �koly do vykonania sk��ky pod�a �kolsk�ho z�kona, najdlh�ie do konca �kolsk�ho roka, v ktorom malo by� �t�dium skon�en�.

Na die�a, ktor� ukon�ilo stredn� �kolu a nepokra�uje v �t�diu je n�rok na da�ov� bonus naposledy za mesiac august bez oh�adu na to, �i sa die�a cez pr�zdniny zamestn�, zaeviduje na �rade pr�ce alebo si napr. zalo�� �ivnos�. Uveden� sa t�ka aj pr�padu, ak die�a nevykonalo z�vere�n� sk��ku do tohto term�nu. Pokia� die�a pokra�uje v �t�diu v dennej forme na vysokej �kole, n�rok na�alej trv�.

V zmysle � 4 ods. 3 z�kona o pr�davku na die�a s�stavn� pr�prava na povolanie pri �t�diu na vysokej �kole za��na odo d�a z�pisu na vysoko�kolsk� �t�dium prv�ho stup�a alebo druh�ho stup�a a trv� do skon�enia �t�dia. Pod�a � 65 z�kona o vysok�ch �kol�ch (z. �. 131/2002 Z. z. v znp.) sa �t�dium riadne skon�� jeho absolvovan�m pod�a pr�slu�n�ho �tudijn�ho programu.

D�om skon�enia �t�dia je de�, ke� je splnen� posledn� z podmienok predp�san�ch na riadne skon�enie �t�dia alebo dan�ho �tudijn�ho programu (napr. �t�tnou sk��kou). Po skon�en� �t�dia na vysokej �kole, na rozdiel od stredo�kolsk�ho �t�dia, nevznik� n�rok na da�ov� bonus za obdobie pr�zdnin nasleduj�cich po skon�en� �t�dia.

Ak sa die�a po skon�en� vysoko�kolsk�ho �t�dia a z�skan� vysoko�kolsk�ho vzdelania druh�ho stup�a zap�e na �al�iu vysok� �kolu, nem� rodi� n�rok na da�ov� bonus. Obdobne, ak die�a nast�pi na doktorandsk� �t�dium, rodi� nem� n�rok na da�ov� bonus. V oboch pr�padoch je n�rok naposledy za mesiac, v ktorom die�a vykonalo �t�tnu sk��ku v r�mci druh�ho stup�a vysoko�kolsk�ho vzdelania.

Viac sa u� do��tate v mesa�n�ku PaM 6-7/2024.

Z�KON O MIESTNOM POPLATKU ZA ROZVOJ S KOMENT�ROM

Narastaj�ca v�stavba najm� vo v���ch mest�ch vyvolala potreby budovania �al�ej infra�trukt�ry, �o predstavuje tlak na v�davky v rozpo�toch jednotliv�ch samospr�v. Niekedy sa objavuje n�tlak na r�zne subjekty, ktor� nie je v�dy v s�lade s pr�vnym poriadkom a z�sadami v�konu verejnej spr�vy. Z�kon o miestnom poplatku za rozvoj bol prijat� z d�vodu verejn�ho z�ujmu, aby dan� oblas� dostala aspo� r�mcov� pr�vnu �pravu, ktor� ustanovila z�kladn� pravidl� pre zavedenie finan�n�ho n�stroja pre samospr�vu, jeho spr�vy, vyberania a platenia. Cie�om z�kona bolo ustanovenie do samospr�vnej p�sobnosti obc� finan�n� n�stroj, ktor� si ka�d� obec zavedie na z�klade dobrovo�nosti vlastn�m v�eobecne z�v�zn�m nariaden�m, ktor� m� pr�jmov� funkciu, rozvojov� funkciu a protikorup�n� funkciu.

�vod

Z�konom o miestnom poplatku za bol zaveden� finan�n� n�stroj do samospr�vnej p�sobnosti obc�, ktor� si ka�d� obec zav�dza sama na z�klade dobrovo�nosti vlastn�m v�eobecne z�v�zn�m nariaden�m. Z�konom sa zaviedol aj n�stroj m� funkciu pr�jmov�. To znamen�, �e tam, kde sa predpoklad� stavebn� rozvoj, je na z�klade v�eobecne z�v�zn�ho nariadenia ustanoven� a na z�klade takto stanoven�ch pravidiel je tento poplatok vyberan�, pri�om sa st�va pr�jmom obce. Poplatok za rozvoj je aj n�stroj na funkciu rozvojov�. To znamen�, �e tam, kde vznikne na z�klade stavebn�ho rozvoja �zemia potreba vybudovania soci�lnej a technickej infra�trukt�ry, tento poplatok sl��i ako zdroj (jeden zo zdrojov) na vybudovanie tejto infra�trukt�ry. Nakoniec sa poplatok za rozvoj zaviedol ako n�stroj s funkciou protikorup�nou. Poplatok vylu�uje alebo aspo� podstatne obmedzuje ochotu z��astnen�ch str�n dohodn�� sa na r�znych plneniach, ktor� s�visia, alebo aj nes�visia s v�stavbou v obciach a stanovuje jasn� pravidl�, z ktor�ch sa daj� predv�da� n�klady stavebn�ka.

Potreba ma� tak�to n�stroj bola deklarovan� z�stupcami �zemnej samospr�vy, predov�etk�m predstavite�mi krajsk�ch miest, u� pred nieko�k�mi rokmi. Narastaj�ca v�stavba najm� vo v���ch mest�ch Slovenska vyvol�vala potreby budovania �al�ej infra�trukt�ry, �o predstavovalo tlak na v�davky v rozpo�toch jednotliv�ch samospr�v.

U� v minulosti sa tento probl�m rie�il, nejednalo sa v�ak o ofici�lne a u� v�bec nie o transparentn� formy rie�enia. Navy�e, niekedy sa objavoval n�tlak na podnikate�ov, ktor� nie v�dy bol v s�lade s pr�vnym poriadkom, z�sadami v�konu verejnej spr�vy, �i z�kladnou slu�nos�ou. Tak�to rie�enie sp�sobovalo podnikate�om v�davky, ktor�ch v��ka sa nie v�dy dala vopred aspo� pribli�ne odhadn��. Navy�e, n�klady boli �asto e�te vy��ie, spo��vaj�ce v umelom predl�ovan� stavebn�ho konania, k�m pr�slu�n� obec alebo mesto, ako stavebn� �rad, nedosiahli svoje.

-        Zmeny od decembra 2016

Pri predmete poplatku za rozvoj bola pred ��innos�ou novely stanoven� poplatkov� povinnos� za ka�d� vydan� pr�voplatn� rozhodnutie o povolen� stavby. V z�ujme zachovania pr�vnej istoty stavebn�kov, ako aj jednotnej aplik�cie z�kona v praxi miestnych a obecn�ch �radov poveren�ch spr�vou poplatku bolo doplnen� vymedzenie stavieb, ktor� napriek potrebe stavebn�ho povolenia na ich realiz�ciu, nepodliehali poplatku za rozvoj. Jednalo sa najm� o stavebn� �pravy, ktor� priamo s�viseli s obnovou bytov�ch domov ako aj in�ch stavieb, a pri ktor�ch z�rove� nedoch�dzalo k zmene �hrnu ich podlahov�ch pl�ch. Patria sem najm� dve skupiny stavebn�ch �innost�, a to stavebn� �innosti smeruj�ce k rekon�trukcii obvodov�ho pl᚝a stavby (zateplenie bytov�ch domov) a stavebn� �innosti s�visiace s �dr�bou stavby.

-        Zateplenie existuj�cej stavby

T�to �innos� podlieha stavebn�mu povoleniu z d�vodu, �e sa vy�aduje rozhodnutie o povolen� stavby pri stavb�ch ka�d�ho druhu bez zrete�a na ich stavebnotechnick� vyhotovenie a navy�e sa rozhodnutie o povolen� stavby vy�aduje aj pri stavebn�ch �prav�ch. Stavebn� pr�vo z�rove� vymedzuje, v ktor�ch pr�padoch sa rozhodnutie o povolen� stavby nevy�aduje a posta�uje ohl�senie stavby stavebn�mu �radu. Ust�len� prax stavebn�ch �radov potvrdzuje, �e zateplenie existuj�cej stavby nesp��a charakteristiku stavebnej �innosti, na ktor� sta�� ohl�senie stavebn�mu �radu. Zateplen�m existuj�cej stavby doch�dza k podstatnej zmene vzh�adu stavby. S��asne pri zatep�ovan� existuj�cich viacpodla�n�ch bytov�ch domov doch�dza k postaveniu kon�trukcie le�enia okolo celej zatep�ovanej budovy a je potrebn� schv�li� stavebn�m �radom projekt organiz�cie v�stavby z d�vodu, �e pri zatep�ovan� sa pou��va v�znamn� objem stavebn�ch materi�lov. Zateplenie existuj�cej stavby podliehalo stavebn�mu povoleniu a t�m aj poplatkovej povinnosti pod�a tohto z�kona.

Z p�sobnosti z�kona �. 447/2015 Z. z. bola vyl��en� stavebn� aktivita spojen� so zateplen�m existuj�cich budov (obvodov� pl᚝ a strechy) a v�mena p�vodn�ch otvorov (okn� a dvere).

-        �dr�ba stavby

Ka�d� vlastn�k stavby je povinn� v s�lade s dokument�ciou overenou stavebn�m �radom a s rozhodnut�m stavebn�ho �radu (rozhodnutie o povolen� stavby, kolauda�n� rozhodnutie) udr�iava� stavbu v dobrom stave tak, aby nevznikalo nebezpe�enstvo po�iarnych a hygienick�ch z�vad, aby nedoch�dzalo k jej znehodnoteniu alebo ohrozeniu jej vzh�adu, a aby sa �o najviac pred�ila jej u��vate�nos�. �dr�ba stavieb vykon�van� najm� prostredn�ctvom obnovy (bytov�ch) domov zah��a obnovu a �dr�bu technick�ho zariadenia budov, teda rekon�trukcie le�at�ch a zvisl�ch rozvodov tak v in�tala�n�ch �acht�ch (bytov� jadr�) ako aj v suter�ne objektu. V pr�pade t�chto �innost� sa rovnako jedn� o stavebn� �pravu, ktor� v z�vislosti od svojho rozsahu m��e podlieha� stavebn�mu povoleniu a t�m aj poplatkovej povinnosti.

Na z�klade bolo ustanoven�, �e pokia� sa na uveden� stavebn� �innosti vy�iadan� �dr�bou stavby vy�aduje rozhodnutie o povolen� stavby, aj tieto �innosti s� z�konom vy�at� z predmetu poplatku za rozvoj.

-        Zmeny od novembra 2019

Spresnil sa predmet poplatku za rozvoj, a to aj vzh�adom na po��vanie jednotn�ch pojmov v in�ch pr�vnych predpisoch. Z d�vodu zn�enia administrat�vnej z�a�e sa odstr�nilo plnenie u� existuj�cej oznamovacej povinnosti poplatn�kov. Do�lo k transform�cii tak�m sp�sobom, �e sa ur�il postup a n�le�itosti oznamovan�ch �dajov vyu�it�m kompetencie obce vypl�vaj�cej z Da�ov�ho poriadku za ��elom zaslania individu�lnej v�zvy poplatn�kovi na ozn�menie v�mery podlahovej plochy. V pr�lohe z�kona sa ustanovila �trukt�ra �dajov o v�mere podlahovej plochy v �lenen� pod�a ��elu vyu�itia stavby.

Z d�vodu jednozna�nosti sa roz��ril a spresnil z�klad poplatku za rozvoj a z�rove� sa zaviedlo, �o sa do z�kladu poplatku nezapo��tava. Doplnili sa ustanovenia pri spr�ve poplatku za rozvoj, vlastn� defin�cia miestnosti a podlahovej plochy. Zmeny reagovali aj na nejasnosti pri v�po�te poplatku za rozvoj najm� v pr�padoch, �e po vydan� stavebn�ho povolenia do�lo k �al�ej zmene stavby pred dokon�en�m. Z d�vodu transparentnosti sa ustanovilo, aby spr�vcovia poplatku za rozvoj ur�ili v�eobecne z�v�zn�m nariaden�m sp�sob zverej�ovania inform�ci� jednak o v�nose poplatku za rozvoj, ako aj o jeho pou�it�.

-        Vydan� pr�voplatn� rozhodnutie o povolen� zmeny stavby pred jej dokon�en�m

Zmeny sa dot�kali v�etk�ch podnikate�sk�ch subjektov, ktor�m je vydan� pr�voplatn� rozhodnutie o povolen� stavby, ktor�m sa povo�uje stavba, je im vydan� ozn�menie stavebn�ho �radu k ohl�senej stavbe ktor� je ohl�sen� stavebn�mu �radu, maj� vydan� pr�voplatn� rozhodnutie o povolen� zmeny stavby pred jej dokon�en�m alebo im je vydan� pr�voplatn� rozhodnutie o dodato�nom povolen� stavby na pozemn� stavbu, ktor� je predmetom poplatku a nach�dza sa na �zem� obce, kde je zaveden� miestny poplatok za rozvoj. Net�kala sa plo�ne v�etk�ch podnikate�ov, ale iba t�ch, ktor� na �zem� vybran�ch obc� realizuj� pozemn� stavbu, ktor� je predmetom poplatku.

Predpokladalo sa zn�enie administrat�vnych n�kladov v�aka elimin�cii plo�nej administrat�vnej z�a�e poplatn�kov, ktor� u� nemusia povinne splni� si oznamovaciu povinnos� pri vymedzen�ch stavb�ch najnesk�r v momente vzniku poplatkovej povinnosti.

Mohlo d�js� k zv��eniu administrat�vnych n�kladov t�m podnikate�sk�m subjektom, ktor�m obec za�le individu�lnu v�zvu na ozn�menie v�mery podlahovej plochy nadzemnej �asti realizovanej stavby v �trukt�re pod�a ��elu jej vyu�itia tak, ako je uveden� v pr�lohe z�kona.

Zv��ila sa motiv�cia na rekultiv�ciu predt�m zabranej a zastavanej p�dy � napr. odstr�nenie star�ch nevyu�ite�n�ch rodinn�ch domov na nov� bytov� v�stavbu, resp. nov� v�stavba v tzv. brownfieldoch a in�ch pozemkoch s kon�truk�ne nevhodn�mi, resp. nezrekon�truovate�n�mi stavbami.

Cie�om zmeny z�kona od 1. 4. 2025 je zos�ladi� osobitn� pr�vne predpisy so schv�len�mi z�konmi na �seku �zemn�ho pl�novania a v�stavby, odstr�ni� prek�ky fungovania novej stavebnej legislat�vy v osobitnej pr�vnej �prave a reflektova� zmeny v procesoch �zemn�ho konania a v�stavby v osobitn�ch predpisoch.

Schv�lenie z�kona �. 200/2022 Z. z. o �zemnom pl�novan� a z�kona �. 201/2022 Z. z. o v�stavbe vytvorilo stav, kedy osobitn� predpisy dot�kaj�ce sa �innost� �zemn�ho pl�novania a v�stavby, obsahuj� pr�vnu �pravu zodpovedaj�cu �prave dnes e�te ��inn�ho z�kona �. 50/1976 Zb. v znen� neskor��ch predpisov, ktor� vo ve�kej miere nie je kompatibiln� s pr�vnou �pravou po reforme stavebnej legislat�vy. Nejde pritom len o nes�lad form�lny, ktor� by bolo mo�n� preklen�� v�kladom, ale o komplexn� procesn� zmeny, nov� in�tit�ty a odli�n� sp�sob povo�ovania stavieb, ktor� je nevyhnutn� reflektova� aj v osobitn�ch predpisoch, aby s ��innos�ou novej stavebnej legislat�vy od 1. apr�la 2024 bolo vz�jomn� p�sobenie t�chto pr�vnych regul�ci� mo�n�, bezprobl�mov� a d�valo adres�tom pr�va jasn� odpove� na ich pr�vnu situ�ciu.

V s�vislosti so zmenou pojmov v pr�vnych predpisoch upravuj�cich v�stavbu (z�kon o v�stavbe) je potrebn� zmeni� predmet miestneho poplatku za rozvoj. �Pr�voplatn� stavebn� povolenie� sa nahr�dza pojmom �pr�voplatn� rozhodnutie o povolen� stavby� (n�sledne s� identick� zmeny vo v�etk�ch tvaroch aj �alej v celom z�kone), pojem �zmena stavby pred dokon�en�m� v novom z�kone o v�stavbe nie je, preto�e aj k zmene nedokon�enej stavby sa v�dy vyd�va nov� �rozhodnutie o povolen� stavby�. Adekv�tna trval� n�hrada pojmu �dodato�n� povolenie stavby� v novom z�kone o v�stavbe nie je s v�nimkou prechodn�ho ustanovenia, ktor�m je mo�n� dodato�ne legalizova� stavby pred ��innos�ou z�kona o v�stavbe. Z tohto d�vodu je potrebn� definova� v predmete poplatku aj stavby, na ktor� bolo vydan� osved�enie o sp�sobilosti stavby na prev�dzku. Ohl�sen� stavby zo z�kona o v�stavbe m��u by� len drobn� stavby do 25 m², preto je vznik poplatkovej povinnosti po ��innosti z�kona o v�stavbe k t�mto stavb�m vzh�adom na �odpo��tate�n� polo�ku� 60 m² zo z�kladu poplatku irelevantn�.

� 1

Predmet �pravy

T�mto z�konom sa ustanovuje miestny poplatok za rozvoj (�alej len �poplatok za rozvoj�).

Koment�r k � 1

Z�sadn� bolo vyrie�i�, �i sa predmetn� ustanovenia maj� v�leni� do u� existuj�ceho z�kona �. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komun�lne odpady a drobn� stavebn� odpady v znen� neskor��ch predpisov, alebo sa vypracuje osobitn� z�kon, ktor�m sa ustanovil �al�� miestny poplatok.

-        Miestne dane

Z�konom o miestnych daniach a miestnom poplatku za komun�lne odpady a drobn� stavebn� odpady sa ustanovuj� miestne dane a miestny poplatok za komun�lne odpady a drobn� stavebn� odpady.

Miestnymi da�ami, ktor� m��e uklada� obec, s� da� z nehnute�nost�, da� za psa, da� za u��vanie verejn�ho priestranstva, da� za ubytovanie, da� za predajn� automaty, da� za nev�hern� hracie pr�stroje, da� za vjazd a zotrvanie motorov�ho vozidla v historickej �asti mesta, da� za jadrov� zariadenie.

Obec uklad� miestny poplatok za komun�lne odpady a drobn� stavebn� odpady.

Miestny poplatok do tohto pr�vneho predpisu nepatr�, lebo ho upravuje z�kon o miestnom poplatku za rozvoj. V roku 2004 boli schv�len� z�kony sp���aj�ce fisk�lnu decentraliz�ciu a zakladaj�ce a upravuj�ce r�mec financovania �zemnej samospr�vy. Miestne poplatky boli prevzat� do z�kona o miestnych daniach a miestnom poplatku a stali sa z nich miestne dane.

Potreba financovania odpadov�ho hospod�rstva v mest�ch a obciach v�ak vygenerovala miestny poplatok za komun�lne odpady a drobn� stavebn� odpady.

Uveden� sa premietlo aj do n�zvu z�kona. Miestnych dan� je nieko�ko a miestny poplatok je len jeden a z h�adiska legislat�vy nebolo mo�n� meni� n�zov z�kona.

Z�sadn�m d�vodom existencie osobitn�ho predpisu bolo, �e poplatok za rozvoj m� �pecifick� povahu z h�adiska mo�nosti jeho ukladania, dobrovo�nosti obc� a miest pri jeho zav�dzan�, flexibilitu obc� a miest pri kon�trukcii a schva�ovan� v�eobecne z�v�zn�ch nariaden� miest a obc�, ktor� upravuj� konkr�tne detaily tohto poplatku a tie� to, ako sa s v�nosom z tohto poplatku naklad�. �pecifickos� poplatku sa teda odr�a aj v osobitnej pr�vnej �prave.

-        Da�ov� poriadok

D�vodom zavedenia nov�ho pr�vneho predpisu bola aj ur�it�, aj ke� nie ve�k� odch�lka od be�n�ho konania upraven�ho v z�kone o spr�ve dan�, ktor� je v�eobecn�m predpisom upravuj�cim spr�vu dan� a miestneho poplatku. Ide o z�kon �. 563/2009 Z. z. o spr�ve dan� (da�ov� poriadok).

Spr�va dan� je postup s�visiaci so spr�vnym zisten�m dane a zabezpe�en�m �hrady dane a �al�ie �innosti pod�a tohto z�kona alebo osobitn�ch predpisov. Da�ou je da� pod�a osobitn�ch predpisov vr�tane �roku z ome�kania, �roku a pokuty pod�a tohto z�kona alebo z�kona o ��tovn�ctve, miestny poplatok za komun�lne odpady a drobn� stavebn� odpady pod�a z�kona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komun�lne odpady a drobn� stavebn� odpady a miestny poplatok za rozvoj pod�a z�kona o miestnom poplatku za rozvoj.

Z te�rie dan� a poplatkov vypl�va, �e poplatkom sa spoplat�uje ur�it� �innos�; v tomto pr�pade je to teda rozvoj, resp. stavebn� vyu��vanie, developovanie ur�it�ch, �zemn�m pl�nom na to ur�en�ch pozemkov na ur�it� ��el. Rozvojom, developovan�m takejto lokality vznikaj� ur�it� n�roky a potreby, ktor� s� kladen� na verejn� sektor, v tomto pr�pade na jednotku �zemnej samospr�vy (mesto, obec). Ide najm� o vybudovanie cestnej infra�trukt�ry, soci�lnej infra�trukt�ry, napr. matersk� �koly, �koly, ob�iansku vybavenos� a pod.

Predmetom spoplatnenia je teda ur�it� druh stavebnej �innosti, ktor� jednotk�m �zemnej samospr�vy vyvol�va �al�ie n�klady.

T�to �innos� je ve�mi variabiln� a individu�lna a preto bola jej osobitn� pr�vna �prava vhodn�.

V kone�nom d�sledku nie je prek�kou, ke� nieko�ko z�konov, existuj�cich ved�a seba, spolu tvor� jeden syst�m.

Existencia osobitn�ho z�kona upravuj�ceho rozvojov� spoluvytv�ra s ostatn�mi pr�vnymi predpismi syst�m miestnych dan� a poplatkov.

� 2

Poplatok za rozvoj m��e ustanovi� obec na svojom �zem�, v jej jednotlivej �asti¹⁾ alebo v jednotlivom katastr�lnom �zem� v�eobecne z�v�zn�m nariaden�m.²⁾

Koment�r k � 2

Prvou a v�raznou �rtou miestneho poplatku za rozvoj je, �e jeho zavedenie je dobrovo�n�, t. j. z�le�� na konkr�tnej obci �i meste, �i ho zavedie. Ak sa pre zavedenie tohto poplatku rozhodne, mus� tak urobi� jedine schv�len�m v�eobecne z�v�zn�ho nariadenia, ktor� ustanov� v z�kone �alej �pecifikovan� n�le�itosti tohto poplatku.

�al�ou �rtou miestneho poplatku za rozvoj je to, �e pokia� sa tento poplatok obec alebo mesto rozhodne zavies�, mus� to urobi� jedine formou v�eobecne z�v�zn�ho nariadenia � teda formou v�eobecne z�v�zn�ho pr�vneho predpisu, ktor� schva�uje len a v�lu�ne org�n samospr�vy obce a plat� len na �zem� obce.

-        �loha obce

Obec m��e vo veciach �zemnej samospr�vy vyd�va� nariadenia; nariadenie nesmie by� v rozpore s �stavou Slovenskej republiky, �stavn�mi z�konmi, z�konmi a medzin�rodn�mi zmluvami, s ktor�mi vyslovila s�hlas N�rodn� rada Slovenskej republiky, a ktor� boli ratifikovan� a vyhl�sen� sp�sobom ustanoven�m z�konom.

Vo veciach, v ktor�ch obec pln� �lohy �t�tnej spr�vy, m��e vyd�va� nariadenie len na z�klade splnomocnenia z�konom a v jeho medziach. Tak� nariadenie nesmie by� v rozpore s �stavou Slovenskej republiky, �stavn�mi z�konmi, medzin�rodn�mi zmluvami, ktor� boli ratifikovan� a vyhl�sen� sp�sobom ustanoven�m z�konom, so z�konmi, s nariadeniami vl�dy, so v�eobecne z�v�zn�mi predpismi ministerstiev a ostatn�ch �stredn�ch org�nov �t�tnej spr�vy.

N�vrh nariadenia, o ktorom m� rokova� obecn� zastupite�stvo, zverejn� obec jeho vyvesen�m na �radnej tabuli v obci najmenej 15 dn� pred rokovan�m obecn�ho zastupite�stva o n�vrhu nariadenia. N�vrh nariadenia sa zverejn� aj na webovom s�dle obce v tej istej lehote.

D�om vyvesenia n�vrhu nariadenia za��na plyn�� najmenej desa�d�ov� lehota, po�as ktorej m��u fyzick� osoby a pr�vnick� osoby uplatni� pripomienku k n�vrhu nariadenia v p�somnej forme, elektronicky alebo �stne do z�pisnice na obecnom �rade. Pripomienkou mo�no v ur�enej lehote navrhn�� nov� text alebo odporu�i� �pravu textu, a to doplnenie, zmenu, vypustenie alebo spresnenie p�vodn�ho textu. Z pripomienky mus� by� zrejm�, kto ju predklad�. Na ostatn� podnety nemus� navrhovate� nariadenia prihliada�, a to najm� vtedy, ak nie s� zd�vodnen�.

V pr�pade ohrozenia, mimoriadnej udalosti, odstra�ovania n�sledkov mimoriadnej udalosti, ak pr�vny predpis, na z�klade ktor�ho sa nariadenie prij�ma, nebol v�as zverejnen� v Zbierke z�konov alebo ak je potrebn� zabr�ni� �kod�m na majetku, postup vy��ie uveden� sa nepou�ije. Vyhodnotenie pripomienok uskuto�n� navrhovate� nariadenia s pr�slu�nou komisiou, ak je zriaden�. Vyhodnotenie obsahuje stru�n� obsah pripomienky, �daje o tom, kto predlo�il pripomienku, ktor�m pripomienkam sa vyhovelo alebo nevyhovelo a z ak�ch d�vodov. Vyhodnotenie pripomienok sa mus� predlo�i� poslancom v p�somnej forme najnesk�r tri dni pred rokovan�m obecn�ho zastupite�stva o n�vrhu nariadenia.

Nariadenie sa mus� vyhl�si�. Vyhl�senie sa vykon� vyvesen�m nariadenia na �radnej tabuli v obci najmenej na 15 dn�; ��innos� nadob�da p�tn�stym d�om od vyvesenia, ak v �om nie je ustanoven� neskor�� za�iatok ��innosti. Ak je to od�vodnen� naliehav�m verejn�m z�ujmom, mo�no v nariaden� v�nimo�ne ustanovi� skor�� za�iatok jeho ��innosti, najsk�r v�ak d�om vyhl�senia. Vyvesenie nariadenia na �radnej tabuli v obci je podmienkou jeho platnosti; okrem toho sa nariadenie zverejn� aj na webovom s�dle obce. Nariadenia musia by� ka�d�mu pr�stupn� na obecnom �rade obce, ktor� ich vydala.

-        Zavedenie poplatku

Tre�ou osobitnou �rtou miestneho poplatku za rozvoj je, �e tento poplatok m��e by� zaveden� na cel� �zemie obce, ale tie� len na jej jednotlivej �asti alebo jednotlivom katastr�lnom �zem�.

Jednotlivou �as�ou obce je �zemne celistv� �as� obce, v ktorej je najmenej 5 % da�ovn�kov dane z nehnute�nost� danej obce a ktor� je ustanoven� vo v�eobecne z�v�znom nariaden�. Ak m� da�ovn�k viac nehnute�nost� v jednotlivej �asti obce, na ��ely ustanoven�ho percenta sa pova�uje za da�ovn�ka len raz. Jednotliv� �as� obce m��e tvori� ulica, vz�jomne susediace ulice alebo susediace parcely pozemkov.

�pln� znenie Z�kona o miestnom poplatku za rozvoj s koment�rom sme uverejnili v mesa�n�ku Poradca 10/2024.