OPATRENIA VLÁDY SR v súvislosti s koronavírusom

 

Vláda SR na základe odporúčaní Ústredného krízového štábu SR prijala v boji proti COVID-19 množstvo opatrení.

 

Platnosť nariadenia od: 23. apríla 2020, 0:00 hod. Platnosť nariadenia do: do odvolania

Pre koho platí toto usmernenie?

 

Toto usmernenie platí pre osoby, ktoré spĺňajú obe tieto podmienky:

• majú trvalý alebo prechodný pobyt na Slovensku alebo v susedných krajinách do 30 km od štátnej hranice so SR,
• a pracujú na Slovensku alebo v susedných krajinách do 30 km od štátnej hranice so SR.

KEDY SA NA SLOVENSKO ZA PRÁCOU DOSTANETE?

Na hraničnom priechode pri vstupe do krajiny ste povinní predložiť  Potvrdenie pre cezhraničných pracovníkov o výkone zamestnania (DOCX, 49 kB).

 

Upozornenie

Povinnosť pravidelného mesačného testovania „pendlerov“ na COVID-19 je zrušená! Testami sa nemusíte preukazovať. Testy začnú byť povinné v prípade, že sa zhorší pandemická situácia v susedných krajinách.

 

KTORÉ DOKUMENTY NA VSTUP DO KRAJINY NESTAČIA? (platí od 24.4.2020)

• potvrdenie od zamestnávateľa,
• potvrdenie o výkone práce,
• pracovná zmluva s uvedením miesta výkonu práce, zamestnanca a zamestnávateľa.

 

Ďakujeme, že si potvrdenie čo najskôr zabezpečíte. Zjednoduší sa a urýchli prekračovanie hraničných priechodov.

 

Kto môže dochádzať za prácou aj ďalej ako len 30 km od hraníc?

Výnimka doteraz platila pre zdravotníckych zamestnancov, ktorí pracujú v českých pohraničných krajoch (Juhomoravoskom, Zlínskom, Olomouckom a Moravsko-sliezskom kraji). Musia sa však po návrate na Slovensko preukázať negatívnym testom na koronavírus nie starším ako 48 hodín.

Od 1. mája majú rovnaké možnosti aj sociálni pracovníci (opatrovateľky) v Česku aj v Rakúsku, ak pracujú v spolkových krajinách Dolné Rakúsko, Burgenlandsko alebo Viedeň.

 

Po prekročení hraníc na Slovensko nebudú musieť zostať v karanténe, musia sa však preukázať negatívnym testom na koronavírus nie starším ako 96 hodín.

 

Upozornenie

Ostatné osoby nemajú zatiaľ možnosť prísť na Slovensko a vyhnúť sa povinnosti karantény.

Kedy môžu cez hranice prechádzať rodiny „pendlerov“?

Od 1. mája bude povolený vstup na Slovensko a prechod cez hranice pre deti a neplnoleté osoby, ktoré sú rodinnými príslušníkmi pendlerov.

Prečítajte si celé Opatrenie (PDF, 129 kB). Viac informácií v 1. tlačovej správe Ministerstva vnútra SR a v 2. tlačovej správe Ministerstva vnútra SR.

 

Platnosť nariadenia od: 22. apríla 2020, 0:00 hod.

Platnosť nariadenia do: do odvolania

 

Aktualizované 24. apríla 2020

Čas na nakupovanie vyhradený pre seniorov a dôchodcov (nad 65 rokov) je od 09:00 hod. do 11:00 hod . od pondelka do piatka. Dôchodcovia však budú môcť nakupovať aj mimo vyhradených hodín.

 

Upozornenie

Upozornenie – Úrad verejného zdravotníctva SR dôrazne vyzýva seniorov, aby využívali vyhradený nákupný čas a mimo času nakupovali len ak je to nevyhnutné. Odporúča sa obrátiť sa so žiadosťou o pomoc s nákupmi na príbuzných, známych, susedov, alebo aby využili v danej oblasti ponúkané služby samospráv.

 

Je dôležité a zodpovedné, aby seniori nakupovali presne vo vyhradených časoch. Toto nariadenie pomáha chrániť Vaše životy a zdravie. Ďakujeme, že to disciplinovane dodržiavate.

Plné znenie nájdete v prijatom pôvodnom Opatrení (PDF, 128 kB) v bode H, ktoré dopĺňa Opatrenie (PDF, 128 kB ) zo dňa 24.4.2020.

 

Platnosť nariadenia od: 21. apríla 2020, 0:00 hod
Platnosť nariadenia do: do odvolania

Ako doteraz, aj naďalej platí povinnosť nosiť rúška všade mimo svojho bydliska pre všetky osoby na území Slovenskej republiky. Táto povinnosť platí aj v prípade nosenia vydychového respirátora, ktorý musí byť taktiež prekrytý rúškom.

Namiesto rúška môžete použiť šál alebo aj iné prostriedky, ktoré bránia šíreniu kvapôčiek do okolia.

 

Hlavný hygienik udeľuje výnimku v povinnosti nosiť rúško (alebo iné prostriedky, ktoré bránia šíreniu kvapôčiek do okolia) mimo svojho bydliska pre tieto skupiny ľudí:

• deti do 2 rokov,
• osoby so závažnými poruchami autistického spektra,
• osoby v uzavretom vozidle, ak sú všetky osoby v aute zo spoločnej domácnosti,
• vodičov verejnej dopravy, ktorí sú  sami v uzavretej kabíne oddelene od ostatného priestoru určeného na  prepravu osôb,
• osoby žijúce v spoločnej domácnosti pri pobyte v prírode, ak je ich vzdialenost‘ od iných osôb minimálne 20 metrov,
• osoby nežijúce v spoločnej domácnosti pri pobyte v prírode, ak ich vzájomná vzdialenosť minimálne 20 metrov.

 

Zdroj: /www.korona.gov.sk/

 

• ZÁKON č. 50/1976 Z. z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)

 

Od posledného publikovania komentára k stavebnému zákonu bol 20 krát novelizovaný a práve preto sme sa rozhodli uverejniť nové znenie komentára. k jednému z nosných zákonov v oblasti stavebníctva. Stavebný zákon s komentárom je určený pre osoby vykonávajúce odborné činnosti v stavebníctve, môže pomôcť aj pri riešení akýchkoľvek iných praktických situácií, ktoré sú spojené so stavebnou oblasťou.

 

Územné plánovanie určuje ciele a úlohy, podklady, druhy a obsah, obstarávanie, územné konanie a územné rokovanie. Stavebný poriadok obsahuje predpisy pre oprávnenie projektovej a inžinierskej činnosti, predpisy pre používanie výrobkov pre stavbu, povoľovanie nových stavieb, žiadosti o stavebné povolenie, vytýčenie stavieb, užívanie a kolaudáciu, zmeny v užívaní, údržbe a odstraňovaní stavieb. Obsahuje tiež predpisy pre štátny stavebný dozor.

 

Novela zákona v roku 2018 zmenila a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa predkladá z dôvodu nevyhnutných úprav predmetných právnych noriem, ktorými predkladateľ reaguje na podnety z aplikačnej praxe a z dôvodu potreby legislatívneho riešenia závažných okolností, súvisiacich s tzv. „významnými investíciami“ podľa zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Účel právnej úpravy stavebného zákona a zákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy spočíva v zefektívnení povoľovacích procesov, a to územného a stavebného konania, ktoré predstavujú  dve samostatné a nadväzujúce konania tak, aby bolo možné realizovať povoľovanie stavieb významnej investície v čo najkratšom časovom horizonte.

 

Predmetom navrhovanej zákonnej úpravy je predovšetkým:

-        spresnenie niektorých ustanovení stavebného zákona za účelom zefektívnenia územného, stavebného konania a konania o odňatí pôdy z pôdneho fondu  z časového hľadiska;

-        riešenie aplikačných problémov z praxe, t. j. odstraňovaním duplicít v konaniach;

-        kohéznosť príslušných ustanovení stavebného zákona a zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

 

V roku 2019 bol v Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

Cieľom zákona je zabezpečiť, aby stavby slúžiace na plnenie úloh troch najvyšších ústavných činiteľov Slovenskej republiky boli považované za stavby pre bezpečnosť štátu. Vzhľadom na skutočnosť, že v objektoch slúžiacich na plnenie úloh prezidenta Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky alebo predsedu vlády Slovenskej republiky je nevyhnutné dodržiavať prísne režimové opatrenia, je dôvodné, aby aj pri konaniach podľa stavebného zákona boli v súvislosti s týmito stavbami dodržiavané osobitné opatrenia. S prihliadnutím na to, že ústredným orgánom štátnej správy pre ochranu ústavného zriadenia ako aj bezpečnosti osôb a majetku je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, zahrnutím stavieb slúžiacich na plnenie úloh prezidenta Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky alebo predsedu vlády Slovenskej republiky pod pojem „stavby pre bezpečnosť štátu“ sa docieli, aby pôsobnosť stavebného úradu pre tieto stavby vykonávalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

 

§ 1

(1) Územným plánovaním sa sústavne a komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, určujú sa jeho zásady, navrhuje sa vecná a časová koordinácia činností ovplyvňujúcich životné prostredie, ekologickú stabilitu, kultúrno-historické hodnoty územia, územný rozvoj a tvorbu krajiny v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja.1)

(2) Územné plánovanie vytvára predpoklady pre trvalý súlad všetkých činností v území s osobitným zreteľom na starostlivosť o životné prostredie, dosiahnutie ekologickej rovnováhy a zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja, na šetrné využívanie prírodných zdrojov a na zachovanie prírodných, civilizačných a kultúrnych hodnôt.

 

Komentár k § 1

Základným cieľom územného plánovania je vytváranie predpokladov pre súlad všetkých činností v území s potrebou vytvárania kvalitného urbanizovaného prostredia, ochrany a tvorby krajiny, zachovania prírodných, civilizačných a kultúrnych hodnôt, starostlivosti o životné prostredie a zodpovedného využívanie prírodných zdrojov.

Pre akúkoľvek činnosť v území je potrebné zistiť možnosti územia pre jej umiestnenie, zistiť limity územia a skoordinovať všetky nároky a požiadavky na dané územie. Územné plánovanie je základným nástrojom na zabezpečovanie trvalo udržateľného rozvoja. Princípy trvalo udržateľného rozvoja sú základné požiadavky plánovania a uskutočňovania každej ľudskej činnosti v území. V ustanovení sa zároveň potvrdzuje komplexnosť a permanentnosť územného plánovania.

Zákonom stanovené ciele charakterizujú územné plánovanie ako prierezový nástroj plánovitej regulácie využívania územia.

 

§ 2

(1) Územné plánovanie zahŕňa tieto úlohy a činnosti:

a) určuje regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia,

b) určuje potrebné asanačné, rekonštrukčné alebo rekultivačné zásahy do územia a určuje spôsob jeho ďalšieho využívania,

c) vymedzuje chránené územia, chránené objekty, oblasti pokoja a ochranné pásma (ďalej len „chránené časti krajiny“) , ak nevznikajú podľa osobitných predpisov inak, a zabezpečuje ochranu všetkých chránených častí krajiny,

d) určuje zásady a podmienky vecnej a časovej koordinácie miestne sústredenej výstavby jedného stavebníka alebo viacerých stavebníkov,

e) posudzuje a hodnotí územno-technické dôsledky pripravovaných stavieb a iných opatrení v území a navrhuje ich rozsah, ktorý podmieňuje ich environmentálne vhodné a bezpečné využívanie,

f) rieši umiestňovanie stavieb a určuje územno-technické, urbanistické, architektonické a environmentálne požiadavky na ich projektovanie a uskutočňovanie,

g) určuje zásady využívania prírodných zdrojov, podmienok územia a celého životného prostredia, aby sa činnosťami v ňom neprekročilo únosné zaťaženie územia,1a) aby sa vytvárala a udržiavala ekologická stabilita1b) krajiny,

h) vytvára podklady pre tvorbu koncepcií výstavby a technického vybavenia územia,

i) navrhuje poradie výstavby a využívania územia,

j) navrhuje územno-technické a organizačné opatrenia nevyhnutné na zlepšenie životného prostredia, dosiahnutie ekologickej stability a zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja.

(2) Úlohy územného plánovania sa zabezpečujú

a) sledovaním, vyhodnocovaním a evidenciou údajov a informácií o území, najmä

1. trvalým sledovaním priestorového usporiadania a funkčného využívania územia,

2. pravidelným vyhodnocovaním uplatňovania regulatívov priestorového usporiadania a funkčného využívania územia,

3. sledovaním ekologickej stability a únosnosti zaťažovania územia,

b) prevádzkovaním informačného systému o územnom plánovaní a informačného systému o výstavbe,

c) územnoplánovacou činnosťou,

d) rozhodovaním v územnom konaní.

(3) Územnoplánovacou činnosťou je

a) obstarávanie a spracovanie územnoplánovacích podkladov a udržiavanie ich aktuálneho stavu,

b) obstarávanie, spracovanie, prerokúvanie a schvaľovanie územnoplánovacej dokumentácie a udržiavanie jej aktuálneho stavu.

(4) Územnoplánovacia činnosť sa vykonáva podľa najnovších poznatkov spoločenských, prírodných a technických vied a poznatkov o stave životného prostredia, a to postupom a spôsobom podľa tohto zákona.

(5) V územnoplánovacej činnosti sa používajú mapové podklady základného štátneho mapového diela, automatizovaného informačného systému geodézie, kartografie a katastra alebo iné účelové mapové podklady.

(6) Na územnoplánovaciu činnosť sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.1c)

(7) Základnými nástrojmi územného plánovania sú územnoplánovacie podklady, územnoplánovacia dokumentácia a územné rozhodnutie.

 

Komentár k § 2

V ustanovení ods. 1 sú úlohy územného plánovania bez konkrétnejšieho stanovenia, pre ktorý jeho nástroj. Medzi úlohami územného plánovania sú úlohy, v ktorých má územné plánovanie rozhodovaciu úlohu a tie sa v územnoplánovacej dokumentácii premietajú do záväznej časti. Ďalšie úlohy majú odporúčajúci, usmerňujúci charakter a tie slúžia ako podnet pre iné nástroje riadenia. Regulatívy sú najdôležitejším praktickým výstupom územného plánovania a sú súčasťou záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie.

Základnými nástrojmi územného plánovania sú územnoplánovacie podklady, územnoplánovacia dokumentácia a územné rozhodnutie.

Ods. 2 uvádza taxatívnym spôsobom formy konkrétnych postupov orgánov územného plánovania, ktorými sa zabezpečujú úlohy územného plánovania. Uvedené formy činnosti sú činnosťami, ktoré sa v praxi používajú a ich vyjadrenie v zákone podporuje permanentný charakter územného plánovania.

Územnoplánovacie činnosti, ktoré sa týkajú zabezpečovania územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie sú jadrom územného plánovania ako odbornej činnosti, prostredníctvom ktorej sa napĺňajú ciele a úlohy územného plánovania. Obstarávajú ich orgány územného plánovania, vykonáva sa na základe aktuálnych poznatkov a informačných systémov. Na rozdiel od územného rozhodnutia, ktoré je tiež zaradené medzi nástroje územného plánovania, pretože sa ním stanovujú územno-technické podmienky na umiestnenie v konkrétnom území, sa na územnoplánovaciu činnosť nevzťahujú ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).

 

§ 2a

Zabezpečovanie obstarávania územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie obcami a samosprávnymi krajmi

(1) Obec a samosprávny kraj zabezpečujú obstarávanie územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie prostredníctvom odborne spôsobilej osoby. Táto osoba nemôže byť súčasne spracovateľom ňou obstarávaných územnoplánovacích podkladov alebo územnoplánovacej dokumentácie.

(2) Odbornou spôsobilosťou sa rozumie vzdelanie, prax a súhrn teoretických vedomostí, praktických skúseností a znalosť všeobecne záväzných právnych predpisov potrebných na obstarávanie územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie.

(3) Za odborne spôsobilú osobu možno ustanoviť fyzickú osobu, ktorá

a) je bezúhonná,

b) má vysokoškolské vzdelanie alebo bakalárske vzdelanie príslušného smeru a najmenej tri roky praxe v príslušnom odbore alebo má stredoškolské vzdelanie príslušného smeru ukončené maturitou a najmenej päť rokov praxe v príslušnom odbore,

c) zloží požadovanú skúšku.

(4) Odbornú spôsobilosť overuje Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) skúškou.

(5) Odborná spôsobilosť sa osvedčuje vydaním preukazu o odbornej spôsobilosti a overuje sa každých desať rokov.

(6) Ministerstvo vedie register odborne spôsobilých osôb.

(7) Ministerstvo vyčiarkne z registra odborne spôsobilých osôb toho, kto

a) zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho,

b) prestal byť plne spôsobilý na právne úkony,

c) prestal byť bezúhonným,

d) bol do registra zapísaný na základe nepravdivých alebo neúplných údajov,

e) porušuje napriek písomnému upozorneniu ministerstva predpisy o obstarávaní územnoplánovacích podkladov alebo územnoplánovacej dokumentácie,

f) písomne požiadal o vyčiarknutie alebo

g) po uplynutí 10 rokov od posledného overenia odbornej spôsobilosti nemá overenú odbornú spôsobilosť podľa odseku 5.

(8) Bezúhonným na účely tohto zákona je ten, kto nebol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin spáchaný v súvislosti so zabezpečením obstarávania územnoplánovacích podkladov alebo územnoplánovacej dokumentácie. Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov. Na účel preukázania bezúhonnosti poskytne fyzická osoba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.1ca) Údaje podľa tretej vety ministerstvo bezodkladne zašle v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na vydanie výpisu z registra trestov.

 

Komentár k § 2a

Pre obce a samosprávne kraje je úloha zabezpečovať územnoplánovaciu činnosť originálnou kompetenciou. Vzhľadom na osobitný charakter tejto činnosti sa zaviedla povinnosť pre tieto orgány územného plánovania povinnosť obstarávať územnoplánovacie podklady a územné plány odborne spôsobilou osobou na obstarávanie územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie (odborne spôsobilé osoby).

Touto úpravou sa riešil nežiaduci stav, keď územné plány mohla obstarávať akákoľvek osoba bez primeraných znalostí, čo spôsobovalo neodbornosť, nezákonnosť v postupe obstarávania a neúčelnosť vo vynakladaní finančných prostriedkov. Spracovanie územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie ako vybranú činnosť vo výstavbe podľa § 46 stavebného zákona zabezpečujú odborne spôsobilé osoby (podľa zákona č. 138/1992 Zb. v znení neskorších právnych predpisov), preto je potrebné odborne zabezpečiť aj proces obstarávania územnoplánovacej dokumentácie.
Záujemcovia o odbornú spôsobilosť musia spĺňať kvalifikačné predpoklady, ktorými sú bezúhonnosť uchádzača, jeho vzdelanie v príslušnom smere a prax v obstarávaní územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie. Zároveň musí zložiť požadovanú skúšku. Podrobnosti o obsahu žiadosti o overenie odbornej spôsobilosti a o spôsobe overenia odbornej spôsobilosti sú upravené vyhláškou č. 436/2000 Z. z. v znení vyhlášky č. 600/2002 Z. z.

Zabezpečenie odbornej prípravy, odborné skúšky, vydanie preukazov a vedenie registra odborne spôsobilých osôb je úlohou Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR.

 

§ 3

Územnoplánovacie podklady

Územnoplánovacie podklady sú:

a) urbanistická štúdia,

b) územný generel,

c) územná prognóza,

d) územno-technické podklady.

 

Komentár k § 3

Územnoplánovacie podklady sú jedným z nástrojov územného plánovania, ktoré sa využívajú podľa svojho charakteru v územnoplánovacej praxi. Územnoplánovacie podklady na rozdiel od územnoplánovacej dokumentácie sú vždy smernými podkladmi, nemajú záväznú časť.

 

§ 4

Urbanistická štúdia

(1) Urbanistická štúdia rieši čiastkové problémy v území. Spracúva sa pri príprave územného plánu ako návrh koncepcie priestorového usporiadania a funkčného využívania územia alebo na spodrobnenie alebo overenie územného plánu a pri zmene a doplnkoch územného plánu, alebo na riešenie niektorých špecifických územno-technických, krajinno-ekologických, environmentálnych, urbanistických alebo architektonických problémov v území ako podklad pre územné rozhodovanie, alebo ak to ustanovuje osobitný predpis.1d)

(2) Urbanistickú štúdiu obstaráva spravidla orgán územného plánovania. Môže ju však obstarať prostredníctvom odborne spôsobilej osoby podľa § 2a alebo na jej obstaranie finančne prispieť každý, kto prejaví o jej obstaranie záujem.

(3) Obsah a rozsah urbanistickej štúdie sa určuje v jej zadaní, na ktoré dáva súhlas orgán územného plánovania, ktorý garantuje štátne, regionálne, resp. komunálne záujmy.

 

Komentár k § 4

Urbanistická štúdia má veľké uplatnenie v územnoplánovacej praxi. Urbanistická štúdia sa používa ako nástroj urbanistickej tvorby, na overenie alebo prehĺbenie základnej urbanistickej koncepcie riešenia navrhnutej v územnom pláne, na zhodnotenie únosného zaťaženia územia. Riešia sa ňou aj čiastkové problémy v území, spracúva sa pre územie so zložitými podmienkami na riešenie územno-technických, krajinno-ekologických, environmentálnych, urbanistických alebo architektonických problémov, prípadne ako podklad pri rozhodovaní o aktualizácii územnoplánovacej dokumentácie. Urbanistická štúdia rieši všetky funkcie a zložky osídlenia v danom území. Takéto široké použitie urbanistickej štúdie je účelné najmä z hľadiska čo najrýchlejšieho a najefektívnejšieho získania podkladov napr. pre územné rozhodovanie, ak nie je schválená územnoplánovacia dokumentácia alebo ak je potrebné prehĺbiť alebo spodrobniť riešenie územnoplánovacej dokumentácie. Urbanistickú štúdiu možno využiť aj v procese obstarávania územného plánu, môže nahradiť etapu konceptu riešenia územného plánu a spracúva sa pred jeho zadaním. V tomto prípade sa spracúva v rozsahu konceptu riešenia a je vo variantoch. Na prerokovanie takejto urbanistickej štúdie sa aplikuje § 21 stavebného zákona.

Obstarávateľom urbanistickej štúdie je spravidla príslušný orgán územného plánovania, tj. obec, samosprávny kraj alebo aj krajský stavebný úrad a Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR. Stavebný zákon však umožňuje, aby urbanistickú štúdiu obstaral alebo na jej obstaranie prispel každý subjekt, ktorý má záujem o využitie územia, o umiestnenie investície. Musí ju však obstarať prostredníctvom odborne spôsobilej osoby na obstarávanie. Takéto obstarávanie urbanistickej štúdie sa musí uskutočňovať s vedomím a súhlasom príslušného orgánu územného plánovania.

Zadanie urbanistickej štúdie určuje obsah a rozsah spracovania. V súlade s vyhláškou č. 55/2001 Z. z. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii obsahuje určenie špecifického účelu použitia urbanistickej štúdie, určenie hlavných cieľov riešenia, zhodnotenie požiadaviek vyplývajúcich z územnoplánovacej dokumentácie, vymedzenie riešeného územia, požiadavky na varianty a alternatívy riešenia, požiadavky na obsah, na rozsah a spôsob spracovania urbanistickej štúdie.

Z hľadiska obsahu sa urbanistická štúdia skladá z textovej a grafickej časti.

Urbanistická štúdia má vždy smerný charakter a nenahrádza nikdy územnoplánovaciu dokumentáciu.

 

Viac o tejto téme sa dočítate v komentári v mesačníku Poradca 11/2020.

 

Národná rada Slovenskej republiky dňa 22.4.2020 schválila zákon č. 96/2020 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení zákona č. 75/2020 Z. z. (ďalej len „zákon č. 96/2020 Z. z.“).

 

Zákonom č. 96/2020 Z. z. sa v Čl. I mení a dopĺňa zákon č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti  v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení zákona č. 75/2020 Z. z.

Zákonom č. 96/2020 Z. z. sa v  súvislosti s pandémiou vírusu Sars-Cov-2 zavádzajú ďalšie mimoriadne opatrenia vo finančnej oblasti.

Podľa článku II. zákona č. 96/2020 Z. z. tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia, t. j. od  25.04.2020.

 

Podľa § 37 ods. 1  zákona č. 67/2020 Z. z.  na ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú osobitné predpisy, napr. zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“) a iné predpisy, ak tento zákon neustanovuje inak.

 

 

1.             Poukázanie podielu zaplatenej dane

Zákonom č. 96/2020 Z.z. sa v § 22 ods. 3 zákona č. 67/2020 Z. z. predlžuje lehota, v ktorej môže prijímateľ podielu zaplatenej dane z príjmov použiť finančné prostriedky získané z podielu zaplatenej dane na pomoc pri zmiernení negatívnych následkov pandémie, a to nielen počas obdobia pandémie, ale až do konca roka 2021.

 

Zároveň sa v § 22 ods. 4 ZDP predlžuje lehota na použitie finančných prostriedkov z asignácie dane prijatej v roku 2019 (z daňových priznaní za rok 2018) o jeden rok, t.j. prijímateľ bude môcť použiť tieto prostriedky až do konca roku 2021. V tejto súvislosti sa zároveň predlžuje aj lehota  na zverejnenie presnej špecifikácie použitia prijatého podielu zaplatenej dane v roku 20219 podľa § 50 ods. 13 ZDP  až do konca mája 2022.

 

2.             Preddavky na daň z príjmov

Zákonom č. 96/2020 Z.z. sa upravujú pri platení preddavkov podmienky, po splnení ktorých daňovník nebude musieť platiť preddavky na daň vypočítané podľa § 34 a 42 ZDP počas určeného obdobia.

 

Podľa úpravy obsiahnutej v § 24a zákona č. 96/2020 Z.z. sa preddavky na daň z príjmov za obdobie (mesačné, štvrťročné), za ktoré má daňovník povinnosť platiť preddavky na daň z príjmov vypočítané podľa § 34 a 42 ZDP a splatné počas obdobia pandémie, neplatia za obdobie bezprostredne nasledujúce po období, v ktorom daňovníkovi poklesli tržby najmenej o 40 % v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho kalendárneho roka.

Toto neplatenie preddavkov uplatňuje daňovník predložením vyhlásenia o tom, že spĺňa podmienku poklesu tržieb (§ 24a ods. 1 zákona č. 96/2020 Z.z.) príslušnému správcovi dane najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty splatnosti preddavku na daň z príjmov.

 

Poznámka

Na lehotu na predloženie tohto vyhlásenia sa odpustenie zmeškania lehoty podľa § 4 zákona č. 67/2020 Z. z. neuplatní.

 

Takýto spôsob platenia preddavkov na daň z príjmov sa prvýkrát uplatní na preddavky na daň z príjmov splatné v mesiaci máj 2020.

 

Uvedený postup môže uplatniť aj daňovník, ktorý má určené platenie preddavkov na daň z príjmov rozhodnutím správcu dane o platení preddavkov inak, pričom ak sa tak daňovník rozhodne a bude postupovať uvedeným špeciálnym spôsobom, už sa nebude uplatňovať platenie preddavkov na základe vydaného rozhodnutia správcu dane (natrvalo sa platenie na základe rozhodnutia „vypína“) a to aj v prípade, ak by bolo následne správcom dane pri kontrole zistené, že daňovník nemal právo na neplatenie preddavkov, nakoľko nesplnil zákonom určenú podmienku pre ich neplatenie.

 

Tržbou pre účely platenia preddavkov podľa § 24a ods. 3 zákona č. 96/2020 Z.z. sa rozumejú

a)             výnosy podľa § 2 ods. 15 zákona č. 431/2002 Z.z. v znení zákona č. 333/2014 Z.z. (zákon o účtovníctve) u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva a u daňovníka, ktorý vykazuje výsledok hospodárenia v individuálnej účtovnej závierke (§ 17a zákona o účtovníctve) podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo,

b)             príjmy z predaja výrobkov, tovarov a služieb po odpočítaní zliav u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva, u daňovníka, ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP a u daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 ZDP.

 

Poznámka:

Podľa § 2 ods. 15 zákona o účtovníctve sa do čistého obratu zahŕňajú výnosy dosiahnuté z predaja výrobkov, tovarov a služieb po odpočítaní zliav. Do čistého obratu sa zahŕňajú aj iné výnosy po odpočítaní zliav tej účtovnej jednotky, ktorej predmetom činnosti je dosahovanie iných výnosov ako sú výnosy z predaja výrobkov, tovarov a služieb.

Stanovenie čistého obratu sa odvíja od skutočného predmetu podnikania účtovnej jednotky a čistý obrat predstavuje výnosy, ktoré účtovná jednotka dosiahla z činnosti, ktoré sú predmetom jej podnikania. Do čistého obratu nepatria výnosy, ktoré nie sú opakujúce sa výnosy spojené s podnikaním účtovnej jednotky, napríklad výnosy z predaja prebytočného majetku. Podľa definície ustanovenej v § 2 ods. 15 zákona o účtovníctve čistým obratom je súčet výnosov, ktoré sa  v účtovnej závierke vykazujú ako tržby z predaja tovaru (účty 604 a 607), tržby z predaja vlastných výrobkov (účet 601) a tržby z predaja služieb (účty 602 a 606). 

Ak ide o účtovné jednotky, ktoré dosahujú v rámci predmetu svojej činnosti výnosy účtované na iných účtoch ako je uvedené vyššie, napríklad lízingové spoločnosti v súlade s § 30a ods. 3 Opatrenia MF SR zo dňa 16.12.2002 č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov, účtujú výnosy na účte 662, do čistého obratu zahrnú aj tieto výnosy.

 

2.1     Preddavky na daň z príjmov právnickej osoby

 

V súlade s § 42 ods. 7 ZDP platí daňovník preddavky do lehoty na podanie daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, tzn. do lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2019, z poslednej známej daňovej povinnosti uvedenej v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie pred bezprostredne predchádzajúcim zdaňovacím obdobím, tzn. z daňovej povinnosti uvedenej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2018.

 

Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 67/2020 Z. z. daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, ktorého posledný deň lehoty na podanie daňového priznania podľa § 49 ods. 2 a 3 ZDP uplynie počas obdobia pandémie, sa podáva v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie, ak § 21 ods. 2 až 5 zákona č. 67/2020 Z. z. neustanovujú inak, preto bude až do tejto lehoty daňovník platiť preddavky z poslednej známej daňovej povinnosti uvedenej v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie pred bezprostredne predchádzajúcim zdaňovacím obdobím.

 

Príklad

Ak je daňovník platiteľom mesačných preddavkov na daň z príjmov právnických osôb, na skutočnosť, či bude povinný platiť preddavky za mesiac máj 2020 splatné 01.06.2020 (najbližší nasledujúci pracovný deň po 31.05.2020) bude rozhodujúce, či tržby za mesiac apríl 2020 budú najmenej o 40 % nižšie ako tržby dosiahnuté za mesiac apríl 2019.

Ak daňovníkovi, ktorý má povinnosť platiť mesačné preddavky na daň z príjmov právnických osôb, tržby za mesiac apríl 2020 poklesnú najmenej o 40 % oproti tržbám dosiahnutým za mesiac apríl 2019, daňovník neplatí preddavky na daň z príjmov za mesiac máj 2020 splatné 01.06.2020 (najbližší nasledujúci pracovný deň po 31.05.2020), ak podá správcovi dane najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty splatnosti preddavkov za mesiac máj 2020 vyhlásenie o poklese tržieb, tzn. v tomto prípade podá vyhlásenie o poklese tržieb najneskôr 18.05.2020. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

 

Poznámka:

Ak splatnosť preddavku pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja podľa § 27 ods. 4 daňového poriadku, posledným dňom lehoty na zaplatenie preddavku je najbližší nasledujúci pracovný deň.

 

Príklad:

Ak daňovníkovi, ktorý má povinnosť platiť mesačné preddavky na daň z príjmov právnických osôb, tržby za mesiac apríl 2020 nepoklesnú najmenej o 40 % oproti tržbám dosiahnutým za mesiac apríl 2019, daňovník je povinný zaplatiť mesačné preddavky za mesiac máj 2020 splatné 01.06.2020 (najbližší nasledujúci pracovný deň po 31.05.2020) podľa § 42 ods. 7 ZDP za predpokladu, že nemal vydané správcom dane rozhodnutie o platení preddavkov inak podľa § 42 ods. 10 ZDP.

 

Keďže podľa § 24a ods. 1 zákona č. 96/2020 Z. z. sa takýto spôsob neplatenia preddavkov na daň z príjmov prvýkrát uplatní na preddavky na daň splatné v mesiaci máj 2020, pri platení preddavkov za predchádzajúce mesiace alebo štvrťroky kalendárneho roka 2020, resp. hospodárskeho roka alebo iného zdaňovacieho obdobia postupuje daňovník podľa príslušných ustanovení § 42 ZDP. Za mesiace január až apríl 2020, resp. za I. štvrťrok 2020 bol daňovník povinný platiť preddavky podľa § 42 ods. 7 ZDP, tzn. z poslednej známej daňovej povinnosti uvedenej v daňovom priznaní za bezprostredne predchádzajúce zdaňovacie obdobie, pričom daňovník mal možnosť požiadať správcu dane o určenie platenia preddavkov  inak podľa § 42 ods. 10 ZDP.

Ak sa jedná o nového daňovníka, ktorý podáva daňové priznanie k dani z príjmov  prvýkrát, takýto daňovník neplatí preddavky na daň z príjmov do lehoty na podanie daňového priznania. Podľa § 42 ods. 8 ZDP sumu preddavkov splatných do lehoty na podanie daňového priznania vyrovná tento daňovník do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania.

 

Pri vyrovnaní preddavkov sa bude postupovať dvomi spôsobmi a to

-                 v čase mimo pandémie daňovník postupuje v  súlade s § 42 ods. 9 ZDP, ak zaplatené preddavky do lehoty na podanie daňového priznania sú nižšie, ako vyplývajú z výpočtu podľa daňového priznania, v ktorom je uvedená daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, je daňovník povinný rozdiel vzniknutý na zaplatených preddavkoch od začiatku zdaňovacieho obdobia zaplatiť do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po lehote na podanie daňového priznania. Podľa § 42 ods. 9 ZDP a v nadväznosti na § 21 ods. 1 zákona č. 67/2020 Z. z.  rozdiel vzniknutý na zaplatených preddavkoch od začiatku zdaňovacieho obdobia je daňovník povinný zaplatiť do konca druhého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie

-                 v čase pandémie, ak ide o daňovníka, ktorému poklesli tržby v sledovanom období a neplatil preddavky podľa § 24a zákona č. 96/2020 Z.z., nebude doplácať po skončení pandémie. Tieto preddavky nepodliehajú vysporiadaniu podľa § 42 ods. 9 ZDP. Daňovník si daňovú povinnosť vysporiada až pri podaní daňového priznania k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie kalendárny rok 2020, resp. príslušný hospodársky rok alebo iné zdaňovacie obdobie.

 

Príklad

Daňovník mal na základe poslednej známej daňovej povinnosti uvedenej v daňovom priznaní k dani z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie kalendárny rok 2018 platiť v roku 2020 až do lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie kalendárny rok 2019 mesačné preddavky na daň vo výške 1 500,- €. Ak by vláda vyhlásila skončenie pandémie v júli 2020, tzn. lehota na podanie daňového priznania podľa § 21 ods. 1 zákona č. 67/2020 Z. z. bude 31.08.2020. Za január až apríl 2020 daňovník platil mesačné preddavky (4 x 1 500,- €). Tieto preddavky na daň podliehajú vysporiadaniu podľa § 42 ods. 9 ZDP. Za mesiace máj až júl 2020 daňovník neplatil preddavky na daň (3 x 0,- €) podľa § 24a ods. 1 zákona č. 96/2020 Z. z. (splnil podmienku poklesu tržieb najmenej o 40 % a v zákonnej lehote podal správcovi dane vyhlásenie), tieto preddavky na daň nepodliehajú vysporiadaniu podľa § 42 ods. 9 ZDP. Za august 2020 daňovník platil mesačné preddavky vo výške 1 500,- €, tieto preddavky na daň podliehajú vysporiadaniu podľa § 42 ods. 9 ZDP.  Po podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie kalendárny rok 2019 daňovníkovi vyplynula povinnosť platiť mesačné preddavky vo výške 1 800,- €. Rozdiel vzniknutý na zaplatených preddavkoch na daň platených od začiatku zdaňovacieho obdobia do lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie kalendárny rok 2019, je daňovník povinný zaplatiť do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po lehote na podanie daňového priznania, tzn. do 30.09.2020. Tzn. v tejto lehote daňovník doplatí rozdiel vo výške 1 500,- € (4 x 300,- € za mesiace január až apríl 2020 + 300,- € za mesiac august 2020).

 

2.2         Preddavky na daň z príjmov fyzickej osoby

 

Platenie preddavkov na daň z príjmov fyzických osôb upravuje § 34 ZDP.

Podľa  § 34 ods. 1 ZDP sa preddavky platia v priebehu preddavkového obdobia, ktorým je obdobie od prvého dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za predchádzajúce zdaňovacie obdobie do posledného dňa lehoty na podanie daňového priznania v nasledujúcom zdaňovacom období.

 

V súlade s predmetným ustanovením v roku 2020 do posledného dňa lehoty na podanie daňového priznania za rok 2019 ustanovenej v § 49 ZDP, ktorá sa v nadväznosti na § 21 zákona č. 67/2020 Z. z. predlžuje, daňovník platí preddavky podľa poslednej známej daňovej povinnosti vypočítanej z údajov uvedených v daňovom priznaní za rok 2018 a od prvého dňa nasledujúceho po uplynutí tejto lehoty platí daňovník preddavky podľa poslednej známej daňovej povinnosti vypočítanej z údajov uvedených v daňovom priznaní za rok 2019.

 

V rámci opatrení na zmiernenie následkov pandémie sa v § 24a zákona č. 96/2020 Z. z. umožnilo daňovníkom, ktorí sú fyzickými osobami, neplatiť preddavky na daň z príjmov fyzických osôb vypočítané podľa § 34 ZDP splatné v období pandémie, a to za predpokladu splnenia podmienok určených v predmetnom ustanovení.

 

Príklad

Daňovník, ktorý je platiteľom mesačných preddavkov na daň z príjmov fyzických osôb, nebude platiť preddavky za mesiac máj kalendárneho roka 2020, ktoré sú splatné do konca mája 2020, ak jeho tržby dosiahnuté v mesiaci apríl 2020 oproti tržbám dosiahnutým v mesiaci apríl 2019 poklesli najmenej o 40 %.

 

Príklad

Daňovník, ktorý je platiteľom štvrťročných preddavkov, nebude platiť preddavky za druhý štvrťrok kalendárneho roka 2020, ktoré sú splatné do konca júna 2020, ak jeho tržby za prvý štvrťrok kalendárneho roka 2020 oproti tržbám za prvý štvrťrok kalendárneho roka 2019 poklesli najmenej o 40 %.

 

Predpokladom pre neplatenie preddavkov podľa § 24a ods. 1 zákona č. 96/2020 Z. z. je, že ku dňu splatnosti týchto preddavkov trvá obdobie pandémie a daňovník predloží najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty splatnosti preddavkov príslušnému správcovi dane vyhlásenie o tom, že spĺňa podmienku ustanoveného poklesu tržieb.

 

Príklad:

Daňovník, ktorý na základe poslednej známej daňovej povinnosti vypočítanej z údajov uvedených v daňovom priznaní typu B  za rok 2018, platí odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania za rok 2018 preddavky na daň z príjmov fyzických osôb mesačne po 1 500,- €, dosiahol v apríli 2020 tržby 2 000,- €. Za rovnaké obdobie predchádzajúceho kalendárneho roka, t. j. za apríl 2019 dosiahol  tržby 10 000,- €.

Daňovníkove tržby dosiahnuté v apríli 2020 oproti tržbám dosiahnutým v apríli 2019 poklesli o 80 % , nie je preto povinný zaplatiť mesačný preddavok, ktorý je splatný do konca mája 2020, a to za predpokladu, že ku dňu splatnosti tohto mesačného preddavku obdobie pandémie trvá a súčasne, najneskôr do 15 dní pred uplynutím splatnosti preddavku za mesiac máj 2020 predloží príslušnému správcovi dane vyhlásenie o tom, že splnil podmienku poklesu tržieb ustanovenú v § 24a ods. 1 zákona č. 96/2020 Z. z.

Ak by predmetné vyhlásenie daňovník do ustanovenej lehoty príslušnému správcovi dane nepodal, nesplnil by podmienku na neplatenie preddavkov a mesačný preddavok splatný do konca mája 2020, by bol povinný zaplatiť v ustanovenej lehote.

 

Poznámka:

V nadväznosti na znenie  § 37 ods. 1 zákona č. 67/2020 Z. z. sa údaj o poklese tržieb sa zaokrúhli v súlade s § 47 ZDP.

 

Pojem tržba na účely § 24a ods. 1 zákona č. 96/2020 Z. z. je vymedzený v § 24a ods. 3  cit. zákona.

 

Príklad:

Daňovníčka, ktorá vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP, poskytuje na základe živnostenského oprávnenia kozmetické služby. V apríli 2020 predá  za 250,- € pre nadbytočnosť dve kozmetické lôžka, ktoré mala zahrnuté v obchodnom majetku využívanom na dosiahnutie príjmov zo živnosti. V predmete živnosti nemá uvedený predaj nábytku potrebného pre výkon kozmetických služieb. Je možné tento príjem považovať za tržbu podľa § 24a ods. 3 písm. a) zákona č. 96/2020 Z. z.?

Nie.

Príjem z predaja nábytku potrebného pre výkon kozmetických služieb sa  v súlade s § 6 ods. 5 písm. a) ZDP považuje za príjem zo živnosti podľa § 6 ods. 1 písm. b) ZDP, keďže však v tomto prípade ide len o jednorazový (neopakujúci sa) príjem, nie je súčasťou tržieb podľa § 24a ods. 3 písm. b) zákona č. 96/2020 Z. z.

 

Príklad:

Daňovník, ktorý je živnostníkom účtujúcim v sústave jednoduchého účtovníctva, využíva na prevádzkovanie živnosti skladové priestory, ktoré má zahrnuté v obchodnom majetku [§ 2 písm. m) ZDP]. Časť týchto priestorov od začiatku roku 2019 prenajíma, nejde však o prenájom na základe živnostenského oprávnenia. Je možné príjem z prenájmu skladových priestorov považovať za tržbu podľa § 24a ods. 3 písm. b) zákona č. 96/2020 Z. z.?

Áno.

Príjem z prenájmu časti skladov sa v súlade s § 6 ods. 5 písm. a) ZDP považuje za príjem zo živnosti podľa § 6 ods. 1 písm. b) ZDP, ktorý je možné považovať za príjem z pravidelnej činnosti daňovníka (opakujúci sa príjem), považuje sa preto za tržbu z predaja služby podľa § 24a ods. 3 písm. b) zákona č. 96/2020 Z. z.

 

Príklad:

Živnostníkovi bude v máji 2020 poskytnutý v zmysle zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti  a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 63/2020 Z. z. príspevok na náhradu straty príjmu zo samostatnej zárobkovej činnosti v nadväznosti na pokles tržieb v roku 2020 oproti rovnakému obdobiu v roku 2019. Považuje sa takýto príjem za tržbu podľa § 24a ods. 3 písm. b) zákona č. 96/2020 Z. z.?

Nie.

Uvedený príspevok bol živnostníkovi poskytnutý v súvislosti s výkonom živnosti, príjmy z ktorej sa považujú za príjmy z podnikania podľa § 6 ods. 1 písm. b) ZDP, tento príjem preto nie je možné považovať za príjem oslobodený od dane z príjmov fyzickej osoby podľa § 9 ods. 2 písm. d) ZDP. Ide teda o zdaniteľný príjem, ktorý síce je súčasťou zdaniteľných príjmov živnostníka podľa § 6 ods. 1 písm. b) ZDP, nepovažuje sa však za tržbu podľa § 24a ods. 3 písm. b) zákona č. 96/2020 Z. z.

 

Príklad:

Daňovník, ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP, prenajíma nehnuteľnosť. Nejde o prenájom na základe živnostenského oprávnenia a nejde ani o prenájom obchodného majetku využívaného na podnikanie ani na inú samostatnú zárobkovú činnosť. Považuje sa takýto príjem z prenájmu nehnuteľnosti podľa § 6 ods. 3 ZDP za tržbu podľa § 24a ods. 3 písm. b) zákona č. 96/2020 Z. z.?

Áno.

Príjem z prenájmu nehnuteľnosti podľa § 6 ods. 3 ZDP je možné považovať za príjem z pravidelnej činnosti daňovníka, takto dosiahnutý príjem je preto možné považovať za tržbu z predaja služby podľa § 24a ods. 3 písm. b) zákona č. 96/2020 Z. z. .

 

Viac o tejto téme sa dočítate v odbornej tematickej publikácii Podnikanie a koronavírus.

 

Jarné mesiace sú ideálnym časom pre rôzne formy bicyklovania. Počasie sa už relatívne stabilizuje, teploty vzduchu ešte nie sú príliš vysoké, príroda vonia a slnečné žiarenie ešte nemá svoju príliš ostrú silu. Pre niekoho znamená pohyb na dvoch kolesách nostalgický návrat do detstva, pre iného nevyhnutný spôsob dopravy a pre ďalšieho – fyzickú aktivitu rôznej intenzity, ktorou kompenzuje svoj, inak nezdravý, spôsob života.

 

Jazda na bicykli patrí medzi tzv. aeróbne aktivity

(„aeróbny“ znamená „žijúci len v prítomnosti vzduchu“ alebo „využívajúci kyslík“). Ide o vytrvalostný pohyb – také pohybové činnosti, ktoré vyžadujú zvýšený prísun kyslíka počas dlhšieho obdobia a kladú na organizmus priaznivé zmeny v organizme – zlepšuje sa pľúcna ventilácia, zvyšuje celkové množstvo krvi a táto krv je schopná lepšie rozvádzať kyslík. Tým sa zlepšuje celková odolnosť organizmu, udržiava stav sviežosti, pracovitosti aj mladosti a v rámci prevencie znižuje riziko poškodenia srdcovo-cievneho aparátu. Opakovaným prekonávaním určitej vzdialenosti bicyklovaním správnej intenzity sa získava často stratená alebo porušená psychická aj fyzická rovnováha organizmu.

Jazda na bicykli má svoje pravidlá, limity, výhody aj nevýhody

Výborne posilňuje svalstvo nôh a pomáha zvyšovať výkonnosť pľúc, srdca a ciev. Ale: predovšetkým je potrebné mať správny bicykel – dnes existuje celá „alchýmia výberu“, ale sú špecializované predajne, v ktorých vám dokáže poradiť odborník bez vplyvu reklamy a ekonomického tlaku a cennými pripomienkami môže prispieť aj telovýchovný lekár spolu s ortopédom a fyziatrom. Dôležitá je inštruktáž o nastavení sedadla a správnom držaní tela pri bicyklovaní, aby sa príliš nenamáhala chrbtica a bedrové kĺby. Keď je chodidlo cyklistu v najnižšom bode na pedáli, noha by mala byť pohodlne vystretá. Sedadlo nastavené príliš vysoko spôsobí to, že sa cyklista musí príliš naťahovať pri šliapaní na pedále a súčasne si veľmi namáha dolnú časť chrbta. Priveľmi nízko nastavené sedadlo spôsobí nadmerné ohýbanie dolnej časti chrbta, čo vedie k jeho preťažovaniu neprimeraným tlakom na medzistavcové platničky.

 

Zároveň sa zbytočne preťažuje svalstvo nôh, pretože pracuje v nesprávnom uhle. Ak sa cyklista priveľmi nakláňa dopredu a celú svoju váhu (hmotnosť tele) prenáša na kormidlo, zbytočne preťažuje krk a ramená a nadmerne zohýba chrbticu. Ak veľmi silno šliape do pedálov vychyľuje z priamej polohy bedrá so stehnami a kolenami. Preto je počas bicyklovania ideálny vytrvalý a rovnomerný pohyb pri šliapaní na pedále rovnakou silou oboch dolných končatín.

 

Najvýraznejším problémom jazdy na bicykli je však asi nedostatok cyklistických chodníkov a cestičiek. Jazda po vozovke totiž predstavuje také riziko – najmä pre ľudí vo vyššom veku – ktoré nemusí vyvážiť ani ostatné prednosti tohoto športu. Aj preto sa dosť často vyznávači bicyklovania uchyľujú k stacionárnym kondičným bicyklom…

 

Vhodné je začínať bicyklovanie pomalým tempom,

nastaviť si pedále na „komfortný pocit“ a postupne zvyšovať rýchlosť. Predtým ako začneme bicyklovať je ešte vhodné urobiť zopár cvikov, aby boli dolné končatiny rozcvičené a znížilo sa prípadné riziko ich preťaženia, či poškodenia.

 

Príklady rozcvičenia

Ohýbanie kolena v ľahu – ľahneme si na brucho s vystretými dolnými končatinami a mierne napnutými špičkami nôh. Zohneme najprv jednu nohu tak, aby sme pätou dočiahli čo najbližšie k sedacím svalom (zadku, pozadiu), čo spôsobí predĺženie svalu v prednej časti bedra a stehna. Päť sekúnd udržíme túto polohu, uvoľníme a desaťkrát opakujeme.

„Spevňovanie“ kolena – posadíme sa a vystrieme dolnú končatinu, ale nenapneme ju. Rukou si pevne chytíme koleno tak, aby sa palec ruky opieral o vnútornú hranu jabĺčka, napneme stehno a pocítime tlak jabĺčka proti palcu. Päť sekúnd držíme napnutie, povolíme a opakujeme desať krát.

Bicyklovanie je z medicínskeho hľadiska mimoriadne vhodný šport, pokiaľ k nemu máte danosti – to znamená, že viete udržať rovnováhu na bicykli a vlastníte zdravotné „povolenie“ od lekára – nemávate kolapsové stavy, závrate a poruchy rovnováhy (časté pri problémoch s krčnou chrbticou, vysokým či nízkym tlakom, cukrovkou a pri ochoreniach srdca alebo štítnej žľazy) alebo netrpíte záchvatovými a kŕčovými ochoreniami a bicyklovanie vám neodobril neurológ (nemáte epilepsiu, tetániu).

 

Cyklistika je šport vytrvalostný, čo znamená veľký prínos pre vaše pľúca, srdce a cievy. Srdce „naučíte“ pracovať vďaka bicyklovaniu ekonomicky (v pokoji bude počet jeho úderov pod šesťdesiat za minútu), cievy budú pružnejšie a pľúca dokážu využívať efektívne a naplno svoju kapacitu.

 

Lekárske tímy, ktoré sa zaoberajú zvyšovaním kvality života, aktívneho zdravia a „trvalého udržovania mladosti, sviežosti a dlhovekosti“, zistili, že vytrvalostná pohybová aktivita, ktorá spôsobí výdaj „iba“ 1500 kilokalórií týždenne „zaručuje“ dlhší a kvalitnejší život v solídnej fyzickej a psychickej kondícii. Rovnako tak je dobrým prostriedkom v boji proti nadváhe. Niekto sa nemusí uspokojovať s touto intenzitou pohybu ale: výdaj by naozaj nemal presiahnuť 3000 kilokalórií, pretože by mohol nastať paradoxný účinok – kvalita života by sa naopak mohla istým spôsobom znížiť …

 

Pokiaľ máte problémy s chrbticou, panvovými alebo kolennými kĺbmi

– je vhodné poradiť sa s telovýchovným lekárom, ortopédom a fyziatrom, či vám cyklistiku odporúča.

Zvyčajne nie sú problémy ani kontraindikácie, lebo pri správne dávkovanej záťaži je cyklistika vhodná aj pre ľudí s kĺbnymi postihnutiami. Dosť obtiažne je bicyklovanie s hemoroidmi – aj tu je dobré konzultovať lekára – či a ako jazdiť, prípadne aké využiť ochranné pomôcky, aké má byť sedadlo a podobne.

 

Nepríjemné uzlíkovité rozšíreniny žíl v oblasti konečníka – hemoroidy („zlatá žila“) cyklistovi, ktorý pri výkone musí sedieť, obzvlášť znepríjemňujú osobný aj športový život. Tlačia, šteklia, bolia, svrbia, omínajú a nezriedka aj krvácajú – zneisťujú, obťažujú a znervózňujú. Jeho pôžitok aj výkonnosť sú limitované ťažkosťami, schopnosť sústrediť sa a koncentrovať na výkon je znížená…

 

Vznik hemoroidov nie je doposiaľ celkom objasnený, v niektorých prípadoch hrá značnú úlohu dedičnosť (pravdepodobne ide o vrodenú slabosť žilových stien), inokedy – a v prípade cyklistického športu obzvlášť – môže byť príčinou „sedavé športovanie“. Hemoroidy často ale vznikajú aj ako následok nesprávneho stravovania, nadmerného užívania antibiotík a ďalších liekov i nepravidelného vyprázdňovania (chýbajú probiotické kultúry v črevách) a u žien aj pri gravidite. Nemôžu používať „náhodné“ verejné WC, pretože všade nie je možnosť na nevyhnutné intímne ošetrenie a precíznu hygienu, čo môže mať za následok zápalové komplikácie.

 

Základné predpoklady prevencie a úspešnej liečby spočívajú v perfektnej každodennej očiste, správnom stravovacom režime a tým aj regulácii vylučovania. Pri zápalových komplikáciách sa okrem sedacích kúpeľov napríklad vo vývare z dubovej kôry používajú najrozličnejšie masti, čapíky a gély – podľa ordinácie lekára.

 

Hemoroidy by nemal nikto „laicky“ liečiť, pretože bez poučenia a správnej terapie majú tendenciu k zhoršovaniu. A navyše – dnes sú už moderné medicínske chirurgické metódy, pomocou ktorých sa takýto problém dokáže rýchlo a radikálne vyriešiť.

 

Ochranné pomôcky sú v cyklistike nevyhnutné

proti úrazu hlavy prilba, chrániče na lakte a kolená, v prípade jazdca s postihnutím bedrového kĺbu (koxartróza) aj špeciálne podvliekacie nohavice s ochranou postihnutého kĺbového spojenia. Nezabúdajme na okuliare (najlepšie s bočnými krytmi) na ochranu pre UV- slnečným žiarením, ale aj proti prúdeniu vzduchu, vniknutiu prachových častí, peľu alebo drobného hmyzu do očí.

Netrénovaný organizmus by sa mal vyhýbať terénnym nerovnostiam, prudkým stúpaniam či klesaniam, mal by jazdiť po dobrej ceste a na rovine, prvá dávka – zoznamovacia nemusí prekročiť 10 km a postupne sa dá pridávať. Nezabudnúť však – keď sa niekam vyberieme, musíme sa aj vrátiť, a to zvyčajne po tej istej trase.

 

Pokiaľ chceme chodiť na bicykli do práce v meste – odporúča sa nosenie masky na ochranu proti výfukovým plynom a veľká trpezlivosť i opatrnosť, lebo vodiči silnejších dopravných prostriedkov nemusia byť dostatočne tolerantní!

 

Záver Pri bicyklovaní, ktoré trvá dlhšie ako hodinu, musíme mať so sebou aspoň jeden a pol litra vody alebo inej tekutiny na dodržiavanie pitného režimu, a to v akomkoľvek počasí. Odporúčajú sa riedke iontové nápoje, riedená minerálna voda, studený ovocný čaj. Káva a energetické nápoje (energizéry s kofeínom, či guaranou) alebo alkohol sa pri cyklistike neodporúčajú.   MUDr. Pavel Malovič

 

Poradca – (Poradca), č. 10/2020 (IV/2020)

• Zákon o poplatkoch za rozvoj s komentárom – úplné znenie zákona s komentárom
• Kataster nehnuteľností
• 13. dôchodok - novinka v sociálnom poistení
• Preddavky PO v roku 2020

 

Práce a mzdy – bez chýb, pokút a penále – (PaM), č. 6/2020 (IV/2020)

• Zmeny v ošetrovnom v súvislosti s koronavírusom
• Náhrady mzdy v krízovej situácii
• Zamestnávanie cudzincov - povinnosti zamestnávateľa
• Cestovné náhrady a práca z domu
• Príspevok na športovú činnosť
• Novela zákona o uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií
• Poukázanie 2 % zaplatenej dane občianskym združeniam a nadáciám
• Dobrovoľnícka činnosť v obci

 

Dane, účtovníctvo, odvody – bez chýb pokút a penále (DUO), č. 6/2020 (IV/2020)

• Nové sadzby dane v roku 2020
• Daňový bonus po novom
• Správa daní – zmeny
• Kuzové rozdiely
• Zákazková výroba

 

Verejná Správa č. 5-6/2020 (VS), č. 5-6/2020 (IV/2020)

• Dôchodky - zmeny v starobnom dôchodkovom sporení
• Vlastníctvo bytov a nebytových priestorov – zmeny
• Stavebný poriadok

 

Lex korona I/2 – (IV/2020) - nové zákony a novely týkajúce sa zmien legislatívy v súvislosti s koronavírusom

• Zákon č. 67/2020 Z. z. o mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 (po novele zákonom č. 75/2020 Z. z. a č. 96/2020 Z. z.)

 

Lex korona IV/2 (IV/2020) - nové zákony a novely týkajúce sa zmien legislatívy v súvislosti s koronavírusom

• Stavebný zákon a bývanie

-        Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)

-        Zákon č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách – + zákon 91/2020 Z. z.

-        Zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov

-        Zákon č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní

-        Zákon č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania

-        Zákon č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb

• Doprava a cestovný ruch

-        Zákon č. 93/2005 Z. z. o autoškolách

-        Zákon č. 280/2006 Z. z. o povinnej základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku niektorých vodičov

-        Zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach

-        Zákon č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach

-        Zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu

-        Zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave

-        Zákon č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke

-        Zákon č. 213/2019 Z. z. o odplatách a o poskytovaní príspevku v civilnom letectve

-        Zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon)

-        Zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe

 

Lex korona V/3 (IV/2020) - nové zákony a novely týkajúce sa zmien legislatívy v súvislosti s koronavírusom

-        Zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách

-        Zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve

-        Zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení

-        Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon)

-        Zákon č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja

 

Lex korona III/4 (IV/2020) - nové zákony a novely týkajúce sa zmien legislatívy v súvislosti s koronavírusom

-        Zákon o službách zamestnanosti

-        Zákon o sociálnom poistení

-        Zákon o starobnom dôchodkovom sporení

-        Zákon o doplnkovom dôchodkovom sporení

-        Zákon o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti

-        Zákon o sociálnych službách

-        Zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele

 

Lex korona II/6 (IV/2020) - nové zákony a novely týkajúce sa zmien legislatívy v súvislosti s koronavírusom

-        Zákon o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVIC-19 a v justícií

-        Zákon o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch

 

Lex korona II/5 (IV/2020) - nové zákony a novely týkajúce sa zmien legislatívy v súvislosti s koronavírusom

• Zákon o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii
• Zákon o Súdnej rade Slovenskej republiky
• Zákon o súdoch
• Zákon o elektronických komunikáciách
• Zákon o verejnom obstarávaní
• Zákon o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-1

 

Lex korona III/3 (IV/2020) - nové zákony a novely týkajúce sa zmien legislatívy v súvislosti s koronavírusom

• Zákonník práce
• Zákon o službách zamestnanosti
• Zákon o BOZP
• Zákon o sociálnom poistení
• Zákon o zdravotnom poistení
• Zákon o starobnom dôchodkovom sporení
• Zákon o doplnkovom dôchodkovom sporení
• Zákon o sociálnych službách

 

Lex korona V/2 (IV/2020) - nové zákony a novely týkajúce sa zmien legislatívy v súvislosti s koronavírusom

• Zákon č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave
• Zákon č. 401/1990 Zb. o meste Košice
• Zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení
• Zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch)
• Zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru
• Zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach
• Zákon č. 647/2007 Z. z. o cestovných dokladoch
• Zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
• Zákon č. 395/2019 Z. z. o občianskych preukazoch
• Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon)

 

• Zákon č. 42/1994 Zb. o civilnej ochrane obyvateľstva                                         
• Zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi
• Zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore
• Zákon č. 544/2002 Z. z. o Horskej záchrannej službe                                           
• Zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých Zákonov
• Zákon č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Zákon o súkromnej bezpečnosti)
• Zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov

 

Lex korona VI/1 (IV/2020) - nové zákony a novely týkajúce sa zmien legislatívy v súvislosti s koronavírusom

• Zákon č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí
• Zákon č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde
• Zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých Zákonov
• Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny
• Zákon č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon)
• Zákon č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých Zákonov
• Zákon č. 137/2010 Z. z. o ovzduší
• Zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon)                             
• Zákon č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami
• Zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
• Zákon č. 302/2018 Z. z. o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje a o zmene a doplnení niektorých zákonov

 

Aktualizácia III/2 (III/2020) - opatrenia proti koronavírusu

• Zákon o sociálnom poistení
• Zákonník práce
• Zákon o službách zamestnanosti
• Zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia

 

Aktualizácia III/1 (III/2020) - 13. dôchodok

• Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení – 1. 4. 2020
• Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení– 1. 4. 2020
• Zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime– 1. 4. 2020
• Zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého– 1. 4. 2020

 

 

 

TIEŽ TIETO ODBORNÉ PUBLIKÁCIE VÁM POMOŽU V PODNIKANÍ V ČASE PANDÉMIE

 

 

1. Obchodný zákonník po novelách s komentárom- rozsiahly komentár, Zákon o verejnom obstarávaní, Zákon o cenách, vzory zmlúv

2. Jednoduché účtovníctvo – postupy účtovania po ostatnej novele, zákon o dani z príjmov, zákon o účtovníctve

3. Povinnosti zamestnávateľa – práva a povinnosti zamestncov a zamestnávateľov

4. Daňové a mzdové zákony 2020 - daňové a mzdové zákony aktualizované k 1. 1. 2020

5. Daňové a účtovné zákony 2020 – aktuálne znenie zákonov po novelách s komentármi

6. Cestná premávka (úplné znenie zaákona po ostatnej novele A5 (zákony do vrecka)

7. Zákonník práce s komentárom (monotematika - zmeny od 1. 7. 2020)

8. Odpady po novom – monotematika (úplné znenie s komentárom)

9. Daňové a nedaňové výdavky A-Z 2020 - uplatňovanie skutočne vynaložených výdavkov do výdavkov daňových

10. Občiansky zákonník po novelách s komentárom – rozsiahly komentár, úplné znenia zákonov po novelách, záväzkové právo

11. Príručka mzdovej účtovníčky – sprievodca mzdami (metodická pomôcka pre mzdových účtovníkov)

12. Trestné právo a súdne spory (Trestný zákon, Trestný poriadok, Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok – úplné znenia zákonov)

13. s.r.o. – SPRIEVODCA (komplexné a prehľadné spracovanie problematiky spoločnosti s ručením obmedzeným od jej založenia, vzniku až po možnosti zrušenia)

14. Podnikanie a koronavírus (komplexný prehľad opatrení a ich podrobný popis týkajíci sa daňového poriadku, daní z príjmov, DPH, zákonníku práce, miezd)

 

Poradca – (Poradca), č. 11/2020 (V/2020)

• Stavebný zákon s komentárom – úplné znenie zákona s komentárom

 

Práce a mzdy – bez chýb, pokút a penále – (PaM), č. 7-8/2020 (V/2020)

• Lex korona – aktuálne zmeny pre zamestnávateľa
• PN a práca z domu počas karantény
• Zamestnávateľ a daňová kontrola – chyby
• Ošetrovné – najnovšie zmeny
• Mzdové príplatky v podnikateľskej sfére
• Spoločný obecný úrad - organizácia

 

Dane, účtovníctvo, odvody – bez chýb pokút a penále (DUO), č. 7-8/2020 (V/2020)

• Zánik daňového nedoplatku
• Daň z príjmov právnickej osoby – pandémia
• Výdavky uplatniteľné až po zaplatení po 1.1. 2020
• Finančný lízing a DPH
• Príspevky zamestnávateľom na zvládnutie koronakrízy

 

1000 riešení (1000 r), č. 7-8/2020 (V/2020)

• Daňové opatrenia v čase pandémie
• Pracovnoprávny vzťah a vplyv korona vírusu.

 

 

AK STE NESTIHLI PODAŤ DP, ICH PODANIE SA ODKLADÁ DO 30.6.

 

Určite využijete naše publikácie:

 

PUBLIKÁCIA	PÔVODNÁ CENA	CENA S 50 % ZĽAVOU	UŠETRÍTE
100 otázok ZP a BOZP	9,80 €	4 €	5,80 €
100 otázok Ukončenie účtovného roka, Daňové priznania	9,80 €	4 €	5,50 €
Daňové  a nedaňové výdavky 2019 – odborná publikácia	10 €	5 €	5,00 €
DOM – dane, odvody, mzdy – odborná tematická publikácia	9,50 €	4,70 €	5,00 €
Daňová optimalizácia – odborná  publikácia	9,80 €	4 €	5,80 €
Daňové a mzdové zákony 2019	12,30 €	5 €	7,30 €
100 otázok ZDP, DPH– odborná tematická publikácia	9,80 €	3 €	6,80 €
Súvzťažnosti PÚ 2019	17,50 €	5 €	12,50 €
Povinnosti zamestnávateľa 2019	4,99 €	3 €	1,99 €