T�MY ��SLA

Z�KON O MIESTNYCH DANIACH A MIESTNOM POPLATKU ZA KOMUN�LNE ODPADY A DROBN� STAVEBN� ODPADY S KOMENT�ROM

Miestne dane ukladaj� obce v�eobecne z�v�zn�m nariaden�m, v ktorom upravuj� sadzby dan�, zn�enie dan� a oslobodenie od dan�. Rovnako aj poplatok ukladaj� obce v�eobecne z�v�zn�m nariaden�m, ktor�m tie� upravuj� sadzby poplatku, ako aj podklady pre jeho zn�enie alebo odpustenie. V�eobecn� z�v�zn� nariadenia s� spravidla zverej�ovan� na webov�ch str�nkach pr�slu�n�ch obc�. Miestne dane sa t�kaj� takmer v�etk�ch a ka�doro�ne doch�dza v ich s�vislosti k viacer�m zmen�m.

Z�kon �. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komun�lne odpady a drobn� stavebn� odpady v znen� neskor��ch predpisov bol schv�len� 23. septembra 2004 a zaober� sa �pravou miestnych dan� a aj poplatkov. Po�as cel�ho obdobia platnosti a ��innosti bol z�kon u� viackr�t novelizovan�. K najz�sadnej��m zmen�m patrili zmeny v dani z nehnute�nosti a v dani k motorov�m vozidl�m. Miestne dane patria tie� do da�ovej s�stavy v Slovenskej republike, podobne ako da� z pr�jmov alebo da� z pridanej hodnoty. Miestne dane ur�uj� obce v r�mci v�eobecne z�v�zn�ho nariadenia obce a v�nos z miestnych dan� plynie preva�ne do ich rozpo�tu. Z�kon nevylu�uje pr�padn� ��avu na tejto dani, ktor� je taktie� stanoven� obcou. S��as�ou miestnych dan� je da� z nehnute�nosti, ktorej cie�om je stimulova� fyzick� a pr�vnick� osoby k optim�lnemu vyu��vaniu nehnute�nost�.

Z�kon o miestnych daniach priniesol niektor� nov� prvky v zda�ovan� nehnute�nost�, ktor� bolo mo�n� charakterizova� ako �al�� krok k dosiahnutiu kone�n�ho cie�a, ktor�m bolo zda�ovanie na hodnotovom princ�pe. Z�kon vych�dzal z predch�dzaj�cich princ�pov zda�ovania nehnute�nost�, ktor� sa �alej rozv�jali a zdokona�ovali. Na spr�vcov dane pre�la v��ia pr�vomoc pri ur�ovan� konkr�tnych sadzieb dane pod�a miestnych podmienok, pr�vomoc spr�vcov dane zn�i� alebo zv��i� sadzby dane, pr�padne oslobodi� od dane vybran� druhy pozemkov, stavieb a bytov. Zaviedla sa racionaliz�cia pri v�kone spr�vy tejto dane okrem in�ho aj v tom, �e da�ov� priznania sa u� neprekladali ka�doro�ne, ale len v pr�pade, ak nastali zmeny skuto�nosti rozhoduj�cich na vyrubenie dane z nehnute�nost�. Zjednodu�enie sa zaviedlo aj pri ur�en� z�kladu dane z pozemkov, a to napr�klad pri ornej p�de a trval�ch tr�vnych porastoch. 

V z�kone bolo zaveden�ch sedem druhov miestnych dan�, ktor� boli fakultat�vne a obec, ktor� vykon�vala spr�vu t�chto dan�, mohla sama rozhodn�� �i ich vo svojom �zem� zavedie. Ponechan� bol miestny poplatok za komun�lne odpady a drobn� stavebn� odpady. Predmet t�chto dan� sa v podstate odv�jal od predmetu miestnych poplatkov, ktor� sa z�rove� ru�ili. Sadzby dan� boli zaveden� bez hornej hranice s t�m, �e obce sami rozhodovali o konkr�tnej sadzbe dan� na svojom �zem�. Vytv�ral sa t�m priestor na zv��enie a stabiliz�ciu vlastn�ch finan�n�ch zdrojov nevyhnutn�ch na zabezpe�enie �loh, ktor� plnili org�ny �zemnej samospr�vy. Pre obce sa ustanovili aj �al�ie pr�vomoci s�visiace s mo�nos�ou uplatnenia oslobodenia od dan�, ktor� nie s� vymedzen� v z�kone. V z�kone sa zd�raznil v�znam v�eobecne z�v�zn�ho nariadenia obce pri uplat�ovan� miestnych dan� v praxi. 

V jeden�stej �asti z�kona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komun�lne odpady a drobn� stavebn� odpady bola zaveden� da� z motorov�ch vozidiel, ktor� v z�kladn�ch princ�poch vych�dzala z predch�dzaj�ceho z�kona o cestnej dani, i�lo o fakultat�vnu da�, ktor� mohli zavies� vy��ie �zemn� celky v�eobecne z�v�zn�m nariaden�m pre svoje �zemie a ur�i� aj sadzby dane. Da� z motorov�ch vozidiel je od
1. 1. 2015 vypusten� z z�kona o miestnych daniach a upraven� je z�konom �. 361/2014 Z. z. o dani z motorov�ch vozidiel.

Od posledn�ho uverejnenia koment�ra do�lo k viacer�m novel�m, preto ho vyd�vame v novom znen�.

Novela z�kona �. 178/2022 Z. z. ��inn� od 15. 6. 2022

Prv�m cie�om novely z�kona bolo umo�ni� mest�m a obciam vyrubi� vy��iu da� z tzv. sch�tran�ch stavieb. Ide o stavby, ktor� s� neudr�iavan�, nezodpovedaj� z�kladn�m po�iadavk�m na stavby alebo s� stavbami z�vadn�mi, ohrozuj�cimi �ivot alebo zdravie os�b. Druh�m cie�om novely z�kona bolo formula�n� spresnenie z�kona za ��elom odstr�nenia v�kladov�ch nejasnost�. 

V s��asnosti nemali obce priame finan�n� p�ky, prostredn�ctvom ktor�ch by mohli vpl�va� na vlastn�kov stavieb, ktor� s� dlhodobo neudr�iavan� a �asto sa nach�dzali a� v dezol�tnom stave, hromad� sa v nich komun�lny odpad, zdr�iavaj� sa v nich �udia bez domova. Tieto stavby s� nie len neestetick�, ale neraz predstavuj� hrozbu pre okolit� nehnute�nosti, motorov� vozidl� zaparkovan� v ich bl�zkosti, �i chodcov. Rovnako m��u sp�sobova� probl�my z ekologick�ho, hygienick�ho, �i protipo�iarneho h�adiska.

N�stroje, ktor� maj� mo�nos� vyu�i� v tejto oblasti stavebn� �rady, s� zv��a �asovo n�ro�n� a s� �a�ko vyn�tite�n�.

Naj��innej�� prostriedok, ktor� m��e vlastn�kov tzv. sch�tran�ch stavieb motivova� zabezpe�i� ich riadnu �dr�bu, je ekonomick� n�stroj v podobe povinnosti plati� vy��iu da� zo stavieb. Novela z�kona upravila koeficient (n�sobok) ro�nej sadzby dane, ktor�ho hodnotu a� do v��ky 10, bud� m�c� ur�i� mest� a obce vo v�eobecne z�v�znom nariaden� a ktor� ovplyvn� v�po�et v��ky dane z tzv. sch�tran�ch stavieb.

S��asne sa ustanovilo, �e zv��en� da� z tzv. sch�tran�ch stavieb bude mo�n� vyrubi� a� v pr�pade, �e vlastn�k stavby bol na z�mer uplatni� na jeho nehnute�nos� koeficient najmenej dvakr�t vyzvan�.

V druhom bode novely z�kona do�lo k doplneniu slova �da�ovn�ka� v � 39, a to za slov� �60 prenocovan�. Cie�om tejto zmeny bolo zv��enie pr�vnej istoty pri aplik�cii z�kladu dane za ubytovanie, nako�ko gramatick� v�klad textu doplnen� novelou z�kona �. 470/2021 Z. z. m��e zneisti� platite�ov dane, �e strop z�kladu dane (60 prenocovan� v kalend�rnom roku) sa t�ka ich a nie da�ovn�ka. 

Novela z�kona mala ma� pozit�vny vplyv na rozpo�et verejnej spr�vy, nako�ko zvy�uje da�ov� pr�jmy obc�. Nebude ma� vplyv na podnikate�sk� prostredie, vplyv na �ivotn� prostredie ani na informatiz�ciu spolo�nosti. Rovnako nemala ma� �iadne soci�lne vplyvy a ani vplyvy na man�elstvo, rodi�ovstvo a rodinu a negat�vny vplyv na slu�by verejnej spr�vy pre ob�ana.

Novela z�kona �. 249/2022 Z. z. ��inn� od 1. 9. 2022

��elom novely z�kona bolo zn�i� nadmern� regula�n� z�a� podnikania a t�m zv��i� motiv�ciu k za�atiu a rozvoju podnikania, poskytn�� konkuren�n� v�hodu v porovnan� s okolit�mi krajinami a v kone�nom d�sledku zlep�i� postavenie Slovenskej republiky v medzin�rodn�ch rebr��koch hodnotiacich stav podnikate�sk�ho prostredia. 

Ministerstvo hospod�rstva Slovenskej republiky vyzvalo verejnos� na zasielanie podnetov na zlep�enie podnikate�sk�ho prostredia, pri�om na z�klade podnetov dotknutej podnikate�skej obce po ich d�kladnej anal�ze, rokovan� s odborn�kmi, z�stupcami podnikate�ov ako aj samotn�mi gestormi regul�cie, vybralo opatrenia spo��vaj�ce vo vytvoren� priaznivej�ieho podnikate�sk�ho prostredia, bez v�znamn�ch vplyvov na rozpo�et verejnej spr�vy. V��ina zmien spo��va v �prave tak�ch povinnost� podnikate�ov, ktor� zakladaj� ne�mern� administrat�vne �i nepriame finan�n� n�klady. Pr��inou je ich komplikovanos�, duplicita, ale tie� v praxi vyhodnoten� absencia relevancie �i ��elnosti. V niektor�ch pr�padoch je zmena iniciovan� v d�sledku identifik�cie efektu gold-platingu, t. j. ustanoveniu pr�snej�ej miery regul�cie, ako vy�aduj� minim�lne �tandardy legislat�vy E�. 

S��as�ou novely z�kona bolo preto z oblasti vecnej p�sobnosti Ministerstva hospod�rstva Slovenskej republiky napr�klad zn�enie po�tu dn� uskladnenia elektromera po v�mene (z p�vodne 60 dn� na 30 dn�), zru�enie predkladania evidencie s�a�nost� pod�a z�kona o energetike �i zn�enie administrat�vnej z�a�e t�kaj�cej sa povinn�ho zverej�ovania cenov�ch n�vrhov u regulovan�ch subjektov. Z oblasti vecnej p�sobnosti �radu pre normaliz�ciu a sk��obn�ctvo Slovenskej republiky napr�klad umo�nenie bezplatn�ho poskytnutia p�vodn�ch slovensk�ch technick�ch noriem alebo p�vodn�ch technick�ch normaliza�n�ch inform�ci�, a z oblasti vecnej p�sobnosti �radu pre regul�ciu sie�ov�ch odvetv� napr�klad zavedenie pr�va dod�vate�a elektriny/plynu zapo��ta� vzniknut� preplatok vo�i ostatn�m poh�ad�vkam pod�a zmluvy. Ministerstvo financi� Slovenskej republiky napr�klad zdobrovo�n� zostavenie ��tovnej z�vierky pod�a IFRS pre vybran� obchodn� spolo�nosti a zru�ila podmienku zamestn�vania minim�lne 10 zamestnancov v st�lom pracovnom pomere potrebn� na vydanie opr�vnenia na distrib�ciu alkoholick�ch n�pojov v spotrebite�skom balen�. V oblasti vecnej p�sobnosti Ministerstva zdravotn�ctva Slovenskej republiky sa zaviedla mo�nos� predaja bezdymov�ch tabakov�ch v�robkov a elektronick�ch cigariet cez internet. V oblasti vecnej p�sobnosti Ministerstva vn�tra Slovenskej republiky sa napr�klad pred�ilo opr�vnenie �ivnostensk�ho �radu na zru�enie �ivnosti v pr�pade jej nevykon�vania dlh�iu dobu z 2 na 4 roky od jej zalo�enia �i liberalizuj� podmienky vzdelania a praxe na prev�dzkovanie detekt�vnej slu�by a odbornej pr�pravy a poradenstva.

Novela z�kona �. 335/2022 Z. z. ��inn� od 1. novembra 2022

Novela z�kona, ktor�m sa men� a dop��a z�kon �. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komun�lne odpady a drobn� stavebn� odpady v znen� neskor��ch predpisov, bola schv�len� 5. 10. 2022.

Znenie z�kona o miestnych daniach v �asti poplatku za komun�lne odpady a drobn� stavebn� odpady nereagovalo dostato�ne na realiza�n� prax. Obce pod�a z�kona o miestnych daniach mohli ur�i� poplatok iba dvoma sp�sobmi, a to pau��lne (na osobu a de�) alebo za mno�stvov� zber. V prvom pr�pade i�lo o nez�sluhov� syst�m, kde poplatn�ci v obci platili rovnako bez oh�adu na mno�stvo vyprodukovan�ho a vytrieden�ho komun�lneho odpadu, �o vytv�ralo nespravodliv� podmienky poplatkovej povinnosti a nemotivovalo p�vodcov komun�lnych odpadov predch�dza� jeho vzniku. Poplatok za mno�stvov� zber je dokonalej��, ale jedn�m z parametrov v�po�tu poplatku je objem zbernej n�doby, ktor� tie� nie je objekt�vnou veli�inou z d�vodu, �e sa nezoh�ad�uje skuto�n� naplnenie zbernej n�doby. Okrem toho, zber komun�lneho odpadu prebiehal v obciach r�znym sp�sobom � okrem in�ho sa pou��val napr�klad aj n�lepkov� syst�m, �et�nov� syst�m, komunitn� zber v spolo�n�ch zbern�ch n�dob�ch a pod. Z�kon v�ak tieto mechanizmy nepoznal a realiza�n� prax je v�estrannej�ia ako prip���al z�kon o miestnych daniach. S cie�om zabezpe�enia n�pravy nedostatkov sa zaviedli viacer� �pravy t�kaj�ce sa miestneho poplatku za komun�lne odpady a drobn� stavebn� odpady.

Prim�rnym cie�om novely z�kona bolo vytvorenie legislat�vneho r�mca pre ur�enie miestneho poplatku za komun�lny odpad, ktor�ho zber prebieha v�en�m na zbernom vozidle pri vypr�zd�ovan� ka�dej zbernej n�doby. Uveden� zmena sa mala realizova� v nadv�znosti sk�r prijat� legislat�vnu �pravu v z�kone o odpadoch, pod�a ktorej sa od roku 2023 samospr�va m��e rozhodn��, �i bude pri zbere komun�lneho odpadu tento odpad v�i�. Priebe�n� sk�senosti niektor�ch samospr�v, ktor� pil�tne zabezpe�ili v�enie komun�lneho odpadu, poukazovali na dobr� v�sledky v podobe zn�enia celkov�ho vyprodukovan�ho odpadu v obci bez d�sledkov vytv�rania �iernych skl�dok v obci. K mo�nosti zavedenia v�en�ho mno�stvov�ho zberu komun�lneho odpadu sa viazalo aj zavedenie vyrubenia preddavku na poplatok spr�vcom poplatku a n�sledn�m z��tovan�m preddavku so skuto�n�mi n�kladmi obce na zber a likvid�ciu odpadu spolu s pr�padn�mi n�rokmi poplatn�ka na ��avy z poplatku, ktor� obec prijala vo VZN.

Pre obce, ktor� si nezaved� v�en� mno�stvov� zber komun�lneho odpadu (v celej obci alebo jej �asti, alebo pre ur�it� skupiny poplatn�kov), sa pri vyruben� poplatku principi�lne ni� nemenilo, nezakladaj� sa zo z�kona vo�i nim �iadne nov� povinnosti alebo plnenia, av�ak nev�hody v podobe n�zkej motiv�cie predch�dza� vzniku komun�lneho odpadu, n�zkej motiv�cie separova� vytriedite�n� zlo�ky zmesov�ho komun�lneho odpadu sa v �p�vodn�ch syst�moch� spoplatnenia komun�lneho odpadu, a z toho prameniace n�klady obce na �innosti s�visiace so zberom a likvid�ciou komun�lneho odpadu, t�mto neeliminuj�.

Z�merom novely z�kona bolo reagova� aj na plnenie ustanoven� Programov�ho vyhl�senia vl�dy SR na roky 2020 � 2024 v s�vislosti so zlep�ovan�m �ivotn�ho prostredia a odpadov�ho hospod�rstva. Vo v�sledku rozhodnutie o sp�sobe ur�enia poplatku za komun�lny odpad je na rozhodnut� obce, a to �i zavedie:

-        pau��lny poplatok (sadzba poplatku na osobu a de�),

-        �tandardn� nev�en� mno�stvov� zber (ako s��in sadzby poplatku, ve�kosti zbernej n�doby a frekvencie odvozu),

-        v�en� mno�stvov� zber (poplatok vypo��tan� pod�a skuto�n�ho mno�stva odpadu vyjadren�ho v hmotnostn�ch jednotk�ch),

-        pr�padne ich kombin�cia pod�a lokality v obci alebo pod�a typu poplatn�kov.

Novela z�kona �. 2/2023 Z. z. ��inn� od 1. septembra 2023

P�da predstavuje k���ov� pr�rodn� zdroj a je ekonomick�m a soci�lnym potenci�lom Slovenskej republiky. Starostlivos� o p�du je prejavom vyspelosti �t�tu a kult�rnej �rovne jeho obyvate�stva.

Cie�om novely z�kona bolo op�tovne roz��ri� pr�vnu ochranu a najm� nastoli� podmienky regul�cie povinnost� majite�ov a u��vate�ov p�dy, ktor� s�ce prim�rne nezodpoved� charakteru po�nohospod�rskej p�dy, ale sl��i na zabezpe�enie po�nohospod�rskeho vyu��vania p�dy. Ide pr�ve o p�du, ktor� v minulosti tvorila s��as� po�nohospod�rskeho p�dneho fondu � ostatn� po�nohospod�rske plochy.

Zaveden�m nov�ho druhu pozemku � ostatn� po�nohospod�rske plochy aj na ��ely z�kona �. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komun�lne odpady a drobn� stavebn� odpady v znen� neskor��ch predpisov sa umo�nilo zmierni� tvrdos� z�kona spo��vaj�cu v tom, �e rovnak� da� sa platila za ostatn� plochu, ktor� bola vyu��van� komer�ne (napr. parkovisko), ako aj za ostatn� plochu, ktor� bola vyu��van� v s�vislosti s po�nohospod�rstvom. Takto je mo�n� tieto ostatn� plochy rozl�i� aj na ��ely platenia miestnych dan�, �o pom�ha najm� po�nohospod�rom, ktor� ich pri svojej �innosti vyu��vaj�. Na ��ely z�kona �. 162/1995 Z. z. o katastri nehnute�nost� a o z�pise vlastn�ckych a in�ch pr�v k nehnute�nostiam (katastr�lny z�kon) sa z�rove� zaviedol nov� druh pozemku � ostatn� po�nohospod�rske plochy.

Postupom �asu nastali v�znamn� zmeny v pr�rodnom prostred� najm� pod vplyvom intenz�vneho konven�n�ho po�nohospod�rstva, v d�sledku �oho sa postupne zn�ila p�dna biodiverzita, autoregula�n� schopnosti p�dy, naru�ila sa ekologick� stabilita pr�rodn�ho prostredia a prirodzen� rovnov�ha krajinn�ho priestoru. V s�vislosti s t�mito procesmi do�lo k premno�eniu r�znych �kodliv�ch �inite�ov, vznikli ich rezistentn� formy, zn�ila sa konkuren�n� schopnos� a vitalita kult�rnych porastov a zv��ili sa n�klady na ich v��ivu a ochranu. Uveden� negat�vne vplyvy sa podie�ali a neust�le podie�aj� na zhor�ovan� �ivotn�ho prostredia a stavu pr�rody. To viedlo v kone�nom d�sledku k zhor�eniu kvality v��ivy a k ohrozovaniu �udsk�ho zdravia. Tieto javy, vyskytuj�ce sa v mnoh�ch krajin�ch cel�ho sveta vyvolali naliehav� orient�ciu na trvalo udr�ate�n� rozvoj.

V s�lade s princ�pom trvalo udr�ate�n�ho rozvoja si �udstvo uvedomuje nutnos� ochrany p�dy nielen pre seba, ale aj pre svojich potomkov. Ochrana p�dy ako zlo�ky �ivotn�ho prostredia si preto zasluhuje rovnocenn� pozornos� a mus� by� verejn�m z�ujmom, integrovanou s��as�ou opatren� na ochranu �ivotn�ho prostredia a s��asne aj dlhodob�ch cie�ov �t�tnej politiky.

�t�tna p�dna politika Slovenskej republiky deklaruje, �e p�da je spolo�n�m bohatstvom ob�anov �t�tu a dedi�stvom bud�cich gener�ci�. Je z�kladn�m a neobnovite�n�m pr�rodn�m zdrojom a tvor� integr�lnu s��as� ekosyst�mov Zeme. Je a mala by osta� z�klad�ou environment�lneho, ekologick�ho, ekonomick�ho a soci�lneho potenci�lu Slovenska, a preto mus� by� starostlivo ochr�nen� pred po�koden�m a neod�vodnen�m zni�ovan�m jej v�mery a objemu.

�t�tna p�dna politika prostredn�ctvom z�kona o ochrane po�nohospod�rskej p�dy definuje p�du, jej funkcie, jej vyu��vanie a pod. V tomto kontexte zd�raz�uje ochranu po�nohospod�rskej p�dy vo vz�ahu k �ivotn�mu prostrediu, ochranu p�dy jej stabiliz�ciou a zabr�nen�m neod�vodnen�m z�berom. Ochranu kvality a kvantity p�dy rie�i aj realizovan�m opatren� zameran�ch na prevenciu a odstr�nenie jej neust�leho po�kodzovania.

Pr�vna �prava v s�vislosti s ochranou po�nohospod�rskej p�dy regulovala len produk�ne potenci�lnu p�du, ktor� je v katastri nehnute�nost� evidovan� ako orn� p�da, chme�nice, vinice, ovocn� sady, z�hrady a trval� tr�vne porasty. V minulosti bola ustanoven� defin�cia po�nohospod�rskeho p�dneho fondu �ir�ie. Po�nohospod�rskym p�dnym fondom boli nielen samotn� po�nohospod�rske pozemky, ale aj v�etky nadv�zuj�ce s��asti, ako po�n� cesty, plochy so zariaden�m pre vodn� z�vlahy, aj vodn� toky, vodn� n�dr�e, po�nohospod�rska ��elov� zele� a tie� ochrann� trasy proti er�zii. S��as�ou tohto fondu bola tie� p�da, ktor� je pre po�nohospod�rstvo nenahradite�n�.

Vo verejnom z�ujme bolo efekt�vne upravi� podmienky ochrany p�dy. Z�kladn�m bodom novely z�kona bolo zadefinovanie pojmu ostatnej po�nohospod�rskej plochy a podmienok starostlivosti o �u. ��elom pr�vnej �pravy bola potreba rozvoja v oblasti ekologiz�cie, ktor� je orientovan� na dlhodob� udr�anie �rodnosti p�dy, jej optim�lne vyu��vanie a s t�m neodmyslite�ne s�visiacu ochranu a zamedzenie procesov zne�is�ovania vodn�ch re�imov, povrchov�ch i podzemn�ch v�d, na hospod�rne vyu��vanie energie a obmedzovanie pou��vania neobnovite�n�ch zdrojov energie, najm� v�ak na v�razn� obmedzenie procesov znehodnocovania po�nohospod�rskej p�dy.

Novela z�kon �. 198/2023 Z. z. ��inn� od 1. okt�bra 2023

Pri stanoven� ��innosti tejto novely bola poskytnut� dostato�n� doba na �pravu  v�eobecne z�v�zn�ch nariaden� obc� pred koncom roka.

Cie�om novely z�kona bolo dodato�ne upresni� ustanovenie z�kona o ur�en� ro�nej sadby dane zo stavieb, presnej�ie upresni� povinnos� spr�vcu dane upravi� rozdiel medzi sadbami tejto dane na 10-n�sobok medzi najvy��ou a najni��ou ro�nou sadzbou dane. Touto novelou z�kona sa ur�ilo, �e uveden� n�sobok najni��ej ro�nej sadzby dane sa vz�ahuje na sadzby dane ur�en� v jednotlivej �asti obce, ak m� obec ur�en� jednotliv� �asti v zmysle � 17a z�kona, resp. na sadzby dane ur�en� v jednotlivom katastr�lnom �zem�, ak m� obec viac katastr�lnych �zem�. Uveden� rie�enie ochr�ni najm� menej ekonomicky alebo soci�lne slab��ch ob�anov, u ktor�ch by naplnenie tejto povinnosti v zmysle doteraj�ieho znenia sp�sobilo dos� zna�n� n�rast tejto da�ovej povinnosti, �o nie je vhodn� ani vzh�adom na aktu�lnu ekonomick� situ�ciu na Slovensku.

Z�rove� sa posunulo splnenie povinnosti zavedenia upravi� rozdiel medzi ro�n�mi sadbami tejto dane na 10-n�sobok medzi najvy��ou a najni��ou ro�nou sadzbou dane zo zda�ovacieho obdobia 2024 na zda�ovacie obdobie 2027. Odlo�enie uvedenej povinnosti o 3 roky umo�n� sa obciam a mest�m lep�ie pripravi� na t�to nov� skuto�nos�. Uveden� rie�enie ochr�ni najm� menej ekonomicky alebo soci�lne slab��ch ob�anov, u ktor�ch by naplnenie tejto povinnosti v zmysle doteraj�ieho znenia z�kona sp�sobilo dos� zna�n� n�rast tejto da�ovej povinnosti u� od 1. janu�ra 2025.

Novela z�kona �. 205/2023 Z. z. ��inn� od 1. 4. 2025

Cie�om novely z�kona bolo zos�ladi� osobitn� pr�vne predpisy so schv�len�mi z�konmi na �seku �zemn�ho pl�novania a v�stavby, odstr�nenie prek�ok fungovania novej stavebnej legislat�vy v osobitnej pr�vnej �prave a reflektovanie na zmeny v procesoch �zemn�ho konania a v�stavby v osobitn�ch predpisoch.

Schv�lenie z�kona �. 200/2022 Z. z. o �zemnom pl�novan� a z�kona �. 201/2022 Z. z. o v�stavbe vytvorilo stav, kedy osobitn� predpisy dot�kaj�ce sa �innost� �zemn�ho pl�novania a v�stavby, obsahuj� pr�vnu �pravu zodpovedaj�cu �prave dnes e�te ��inn�ho z�kona �. 50/1976 Zb. v znen� neskor��ch predpisov, ktor� vo ve�kej miere nie je kompatibiln� s pr�vnou �pravou po reforme stavebnej legislat�vy. Nejde pritom len
o nes�lad form�lny, ktor� by bolo mo�n� preklen�� v�kladom, ale o komplexn� procesn� zmeny, nov� in�tit�ty a odli�n� sp�sob povo�ovania stavieb, ktor� je nevyhnutn� reflektova� aj v osobitn�ch predpisoch, aby s ��innos�ou novej stavebnej legislat�vy, ktor� mala nadobudn�� ��innos� od 1. apr�la 2024 a po novom od 1. apr�la 2025, bolo vz�jomn� p�sobenie t�chto pr�vnych regul�ci� mo�n�, bezprobl�mov� a d�valo adres�tom pr�va jasn� odpove� na ich pr�vnu situ�ciu.

Prim�rnym podnetom na odlo�enie ��innosti bola naliehav� po�iadavka oddiali� nadch�dzaj�cu ��innos� z�kona �. 201/2022 Z. z. o v�stavbe v znen� neskor��ch predpisov v s�vislosti s nepripravenos�ou na spustenie povo�ovac�ch procesov pod�a novej legislat�vy o v�stavbe. Doch�dza k odlo�eniu ��innosti z�kona o v�stavbe o jeden rok, t. j. do 1. apr�la 2025. Hlavn�mi d�vodmi s�:

• nepripravenos� integr�cie povo�ovac�ch procesov stavieb, ktor� podliehaj� procesu posudzovania vplyvov na �ivotn� prostredie,
• �asov� sklz pri pr�prave vykon�vac�ch pr�vnych predpisov,
• nutnos� opravy v�d a ch�baj�cich �ast� pr�vnej �pravy nadv�zuj�cej na z�kon o v�stavbe,
• �asov� sklz formul�rov a digitaliz�cie konan� vo v�stavbe a technick�ho vybavenia,
• nedostato�n� person�lne obsadenie �radu pre �zemn� pl�novanie a v�stavbu vy�kolen�mi odborn�mi zamestnancami pre realiz�ciu preberan�ho rozsahu povo�ovac�ch konan�.

Sekund�rnym cie�om bolo prisp�sobenie re�imu z�kona �. 50/1976 Zb. o �zemnom pl�novan� a stavebnom poriadku (stavebn� z�kon) v znen� neskor��ch predpisov a z�kona �. 200/2022 Z. z.
o �zemnom pl�novan� v znen� neskor��ch predpisov tak, aby boli aplikovate�n� s��asne a nadv�zovali na seba do nadobudnutia ��innosti z�kona o v�stavbe.

V neposlednom rade odlo�enie ��innosti smeruje k skr�teniu doby pr�pravy stavieb, najm� doby administrat�vneho posudzovania vo f�ze povo�ovania stavieb do nadobudnutia  ��innosti z�kona o v�stavbe. Vzh�adom na do�asnos� a naliehavos� �pravy nebolo amb�ciou rie�i� rozsiahlu novelu platn�ho stavebn�ho z�kona, ani z�sadn�m sp�sobom upravova� s�visiace predpisy. Cie�om bolo ur�chlene vykona� legislat�vne �pravy tak, aby sa eliminovalo riziko spustenia nepripraven�ch procesov vo v�stavbe a v prechodnej dobe sa v �o najv��ej miere vyu�ili existuj�ce  in�tit�ty stavebn�ho pr�va, primerane prebrali aplikovate�n� in�tit�ty navrhovan� z�konom o v�stavbe, nenaru�il sa priebeh konan� na stavebn�ch �radoch a z�rove� aby sa nezaviedla �prava, ktor� by bola v z�sadnom rozpore s u� schv�len�mi predpismi, ktor�ch ��innos� sa pos�va na 1. apr�la 2025.

Z h�adiska �pravy stavebn�ho z�kona je do nadobudnutia ��innosti z�kona o v�stavbe najefekt�vnej��m rie�en�m pre zefekt�vnenie povo�ovac�ch procesov integr�cia existuj�cich spr�vnych konan� do jedn�ho bez toho, aby sa zasiahlo do p�sobnost� stavebn�ch �radov a org�nov �t�tnej spr�vy chr�niacich  verejn� z�ujmy pod�a osobitn�ch predpisov, alebo do pr�v a opr�vnen�ch z�ujmov ��astn�kov konania.

V oblasti v�stavby sa pos�va ��innos� z�kona o v�stavbe a primerane sa upravuj� nadv�zuj�ce pr�vne predpisy s odsunut�m v�etk�ch ustanoven� nadv�zuj�cich na z�kon o v�stavbe.

Novela z�kona �. 278/2023 Z. z. ��inn� od 1. novembra 2023

Novelou z�kona sa zo z�kona o dani z pr�jmov vypustilo pravidlo t�kaj�ce sa kontrolovan�ch zahrani�n�ch spolo�nost� pre fyzick� osoby (tzv. CFC pravidl�). D�vodom zru�enia t�chto pravidiel bolo, �e v aplika�nej praxi vznikali ot�zky oh�adne ich proporcionality a ��elnosti.

CFC pravidl� pre fyzick� osoby nie s� upraven� E� legislat�vou. Smernica rady E� 2016/1164 v �l�nku 1 �Rozsah p�sobnosti� uv�dza, �e sa uplat�uje na v�etk�ch da�ovn�kov, ktor� podliehaj� dani z pr�jmov pr�vnick�ch os�b. Rovnako OECD v r�mci ak�n�ho pl�nu BEPS, reformy medzin�rodn�ho zda�ovania s cie�om zamedzi� obch�dzanie zdanenia nadn�rodn�mi spolo�nos�ami a zabezpe�i� spravodliv� odv�dzanie dan� tam, kde sa ekonomick� aktivity uskuto��uj� (BEPS, Action 3 - 2015 Final Report) uv�dza, �e pravidl� kontrolovan�ch zahrani�n�ch spolo�nost� je nevyhnutn� zavies� pre pr�vnick� osoby. Prip���a ako margin�lnu aj mo�nos� aplikova� pravidl� na fyzick� osoby.

Slovensk� republika m� mo�nos� sa rozhodn��, �i tieto pravidl� zavedie (vr�tane rozsahu t�chto pravidiel a sp�sobu aplik�cie), alebo sa rozhodn�� tieto pravidl� v�bec nezavies�. Z �lensk�ch kraj�n EU zaviedlo tieto pravidl� iba 5 kraj�n s podmienkami ove�a menej striktn�mi ako Slovensko. Pravidl� pre pr�vnick� osoby maj� v�etky �lensk� krajiny EU.

Zdroj: www.nrsr.sk

�pln� znenie z�kona s koment�rom je uverejnen� v mesa�n�ku Poradca 10/2024.

Z�KON O DANI Z MOTOROV�CH VOZIDIEL S KOMENT�ROM

Da� z motorov�ch vozidiel je jednou z dan�, ktor� je povinn� plati� podnikate�, ak pou��va na podnikanie vozidlo patriace medzi kateg�rie vymedzen� v z�kone. Da�ovn�kom je fyzick� osoba alebo pr�vnick� osoba, ktor� je �alej na ��ely dane z motorov�ch vozidiel k pou��van�mu vozidlu identifikovan� prostredn�ctvom z�pisu dr�ite�a v dokladoch vozidla alebo vz�ahu k pou��van�mu vozidlu.

�vod

Predmetom dane z motorov�ch vozidiel je vozidlo, ktor� sa v zda�ovacom obdob� pou��va na podnikanie v zmysle Obchodn�ho z�konn�ka alebo na dosahovanie pr�jmov z podnikania a z inej samostatnej z�robkovej �innosti pod�a z�kona o dani z pr�jmov a je evidovan� v Slovenskej republike. V zmysle Obchodn�ho z�konn�ka sa podnikan�m rozumie s�stavn� �innos� vykon�van� samostatne podnikate�om vo vlastnom mene a na vlastn� zodpovednos� za ��elom dosiahnutia zisku alebo na ��el dosiahnutia merate�n�ho pozit�vneho soci�lneho vplyvu, ak ide o hospod�rsku �innos� registrovan�ho soci�lneho podniku pod�a osobitn�ho predpisu. Jedn�m z v�znamn�ch pojmov�ch znakov podnikania je s�stavnos�, teda �mysel podnikate�a vykon�va� t�to �innos� opakovane, pri�om krit�rium s�stavnosti sp��a aj sez�nna �innos�, pr�padne �innos�, ktor� podnikate� na ur�it� �as preru��, napr. z d�vodu pr�ceneschopnosti, nedostatku pracovn�ch pr�le�itost�, vo�n�ch dn�, a pod. Na z�klade uveden�ho, aj ke� po�as preru�enia �innosti s� vozidl� nevyu�it�, je naplnen� predmet dane z motorov�ch vozidiel. Skuto�nos�, �e podnikate� nepou��va vozidlo ka�d� de�, nesp�sob� preru�enie samotnej podnikate�skej �innosti, z �oho vypl�va, �e vozidlo je predmetom dane na�alej.

Da� z motorov�ch vozidiel v minulosti

Do roku 2015 bola t�to da� upraven� v jeden�stej �asti z�kona �. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komun�lne odpady a drobn� stavebn� odpady v znen� neskor��ch predpisov ako fakultat�vna miestna da�, ktor� mohli na svojom �zem� zavies� vy��ie �zemn� celky v�eobecne z�v�zn�m nariaden�m, v ktorom ur�ili pre svoje �zemie aj sadzby dane, ��avy a oslobodenia od dane.

Predmetom dane pod�a z�kona o miestnych daniach a miestnom poplatku bolo motorov� a pr�pojn� vozidlo, ktor� bolo evidovan� v Slovenskej republike a pou��valo sa na podnikanie. Z�klad dane sa odv�jal od zdvihov�ho objemu motora v cm³ pre osobn� motorov� vozidlo a po�tu n�prav a hmotnosti pre autobusy a ��itkov� vozidl�. Zda�ovac�m obdob�m bol kalend�rny rok s v�nimkami uplatnen�mi pre t�ch da�ovn�kov, ktor� boli v priebehu zda�ovacieho obdobia

-        zru�en� s likvid�ciou,

-        zru�en� bez likvid�cie,

-        zru�en� na z�klade vyhl�sen�ho konkurzu,

-        zru�en� na z�klade ukon�enia podnikania,

-        zomreli.

Spr�va dan� z motorov�ch vozidiel

V minulosti ju vykon�val da�ov� �rad, ktor� bol miestne pr�slu�n� pod�a miesta evidencie vozidla. Da�ov� �rad v s�dle kraja (vy��ieho �zemn�ho celku) v�nos dane z motorov�ch vozidiel poukazoval pr�slu�n�mu vy��iemu �zemn�mu celku.

Poznatky z aplik�cie ustanoven� z�kona v praxi poukazovali na nejednotn� pr�stup vy���ch �zemn�ch celkov najm� pri ur�ovan� sadzieb dane a osloboden�, �o malo vytv�ra� v r�mci Slovenskej republiky rozdielne podmienky pre rozvoj podnikate�sk�ho prostredia a nerovnak� za�a�enie podnikate�ov touto da�ou. T�m, �e vy��ie �zemn� celky z�konn� mo�nos� na zn�enie dane pre ekologick� vozidl� vyu��vali v nepatrnej miere alebo nevyu��vali v�bec, zanikal zo strany podnikate�ov z�ujem o zvy�ovanie invest�ci� do modernej��ch a ekologickej��ch vozidiel.

Nov� pr�vna �prava dani z motorov�ch vozidiel

Z�kon o dani z motorov�ch vozidle bol schv�len� 26. novembra 2014 a reagoval na uveden� poznatky a v z�ujme odstr�nenia existuj�cich disproporci� vy�al zda�ovanie motorov�ch vozidiel z fakultat�vnych miestnych dan� a zaviedol t�to da� ako �t�tnu, upraven� t�mto nov�m samostatn�m z�konom.

Z�kladn� atrib�ty zda�ovania motorov�ch vozidiel, ako je predmet dane, da�ovn�k, zda�ovacie obdobie, z�klad dane, platenie preddavkov a spr�va dane, sa pod�a nov�ho z�kona o dani z motorov�ch vozidiel zachovali. Jednotne sa upravili sadzby dane, oslobodenia, zv��enia a zn�enia sadzieb dan�, ktor� s� platn� v r�mci celej Slovenskej republiky.

Z�kon je v s�lade s �stavou SR, �stavn�mi z�konmi a medzin�rodn�mi zmluvami, ktor�mi je Slovensk� republika viazan� a z�rove� aj v s�lade s �pravou v pr�ve Eur�pskej �nie.

Z�kon �. 364/2019 Z. z.

Tento z�kon priniesol podstatn� zmeny:

-        zru�ila sa smernica, ktorou sa zria�uje r�mec pre typov� schv�lenie motorov�ch vozidiel a ich pr�pojn�ch vozidiel, syst�mov, komponentov a samostatn�ch technick�ch jednotiek ur�en�ch pre tieto vozidl� v platnom znen�,

-        zabezpe�ila sa �pln� transpoz�cia smernice Rady 96/53/ES z 25. j�la 1996, ktorou sa v Spolo�enstve stanovili najv��ie pr�pustn� rozmery niektor�ch vozidiel vo vn�tro�t�tnej a medzin�rodnej cestnej doprave a maxim�lna povolen� hmotnos� v medzin�rodnej cestnej doprave, ke�e t�to smernica bola zmenen�,

-        zos�ladili sa niektor� ustanovenia z�kona o prev�dzke vozidiel v cestnej prem�vke a o zmene a doplnen� niektor�ch z�konov s judikat�rou S�dneho dvora Eur�pskej �nie,

-        rie�ila sa problematika podmienok prev�dzky vozidiel v cestnej prem�vke v s�lade s po�iadavkami novej legislat�vy Eur�pskej �nie a s prihliadnut�m na poznatky a sk�senost� nadobudnut� v procese aplik�cie z�kona o prev�dzke vozidiel,

-        zaviedli sa zmeny s�visiacich z�konov, a to z�kona o spr�vnych poplatkoch, z�kona o dani z motorov�ch vozidiel.

Z�kon �. 339/2020 Z. z.

Dlhodob�m probl�mom dane z motorov�ch vozidiel bolo v porovnan� s in�mi krajinami E� relat�vne vysok� da�ov� za�a�enie vozidiel v kami�novej a autobusovej doprave, a preto bola opodstatnen� zmena predch�dzaj�ceho nastavenia sadzieb dane. Novela z�kona bola vypracovan� v s�vislosti s po�iadavkou autodopravcov na zn�enie dane z motorov�ch vozidiel. Cie�om novely z�kona bolo tak zn�enie da�ov�ho za�a�enia autodopravcov podnikaj�cich v kami�novej doprave a autobusovej doprave a posilnenie ich konkurencieschopnosti s autodopravcami in�ch kraj�n.

V tejto s�vislosti sa odstr�nila podmienka p�rovania vozidiel �aha� a n�ves v n�vesovej jazdnej s�prave a priamo pou�ila pre v�etky �aha�e a n�vesy ni��iu ro�n� sadzbu dane, ne� do akej by patrili pod�a najvy��ej pr�pustnej celkovej hmotnosti alebo celkovej hmotnosti uvedenej v doklade vozidla. Z tohto titulu sa na tento ��el zaviedla samostatn� pr�loha �. 1a s aplikovan�m sadzieb dane po automatickom zaraden� v�etk�ch vozidiel �aha� a n�ves do najbli��ej ni��ej ro�nej sadzby dane. Uveden� zmena v porovnan� s predch�dzaj�cim syst�mom p�rovania vozidiel v n�vesovej jazdnej s�prave zv��ila transparentnos� v sp�sobe v�po�tu da�ovej povinnosti da�ovn�ka, ako aj pri stanovovan� preddavkov na da� z motorov�ch vozidiel.

Okrem zavedenia novej pr�lohy �. 1a s ro�n�mi sadzbami pre vozidl� �aha� a n�ves, sa zaviedli nov� percentu�lne zv�hodnenia ro�nej sadzby dane pre v�etky ��itkov� vozidl� zaraden� do kateg�rie M2, M3 a N3. Nov� percentu�lne zv�hodnenia ro�n�ch sadzieb dan� sa pohybuj� v rozmedz� od 50 % do 10 % s oh�adom na vek vozidla a s� uplat�ovan� od prv�ho zaradenia vozidla do evidencie vozidiel do 156 kalend�rnych mesiacov veku vozidla. Po uplynut� 156 kalend�rnych mesiacov sa pre ��itkov� vozidl� zaraden� do kateg�rie M2, M3 a N3 uplat�uje ro�n� sadzba dane pod�a pr�lohy �. 1 alebo pr�lohy �. 1a bez �al�ej zmeny sadzby dane z titulu veku vozidla. �prava ro�nej sadzby dane pre vozidl� kateg�rie O4 sa zaviedla vo v��ke 60 % v�dy bez oh�adu na vek vozidla.

�alej sa ustanovilo, aby sa ro�n� sadzby dane a �pravy ro�nej sadzby dane uplatnili u� na zda�ovacie obdobie roku 2020. Ministerstvo financi� Slovenskej republiky na tento ��el zverejnilo nov� vzor da�ov�ho priznania, ktor� je uverejnen� na webovom s�dle ministerstva.

Z�KON �. 361/2014 Z. z. o dani z motorov�ch vozidiel

a o zmene a doplnen� niektor�ch z�konov

v znen�

z�kona �. 253/2015 Z. z., z�kona �. 364/2019 Z. z. a z�kona �. 339/2020 Z. z.

N�rodn� rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto z�kone:

�l. I

� 1

Predmet �pravy

Tento z�kon upravuje zda�ovanie motorov�ch vozidiel a pr�pojn�ch vozidiel kateg�rie L, M, N a O¹⁾ (�alej len �vozidlo�) da�ou z motorov�ch vozidiel (�alej len �da�).

Koment�r k � 1

Vymedzen� je predmet �pravy z�kona o dani z motorov�ch vozidiel. Pod�a pr�vneho predpisu s� zda�ovan� vozidl�

-        kateg�rie vozidiel L (motorov� vozidl� s menej ako �tyrmi kolesami a �tvorkolky),

-        kateg�rie vozidiel M (vozidl� ur�en� na prepravu os�b),

-        kateg�rie vozidiel N (vozidl� ur�en� na dopravu n�kladov),

-        kateg�rie vozidiel O (pr�pojn� vozidl�).

Kateg�rie pod�a o prev�dzke vozidiel v cestnej prem�vke

Pod�a z�kona �. 106/2018 Z. z. o prev�dzke vozidiel v cestnej prem�vke a o zmene a doplnen� niektor�ch z�konov sa vozidl� �lenia na tieto z�kladn� kateg�rie:

-        kateg�ria L � dvojkolesov� motorov� vozidl�, trojkolesov� motorov� vozidl� a �tvorkolky,

-        kateg�ria M � motorov� vozidl� s najmenej �tyrmi kolesami navrhnut� a kon�truovan� najm� na prepravu os�b a ich bato�iny,

-        kateg�ria N � motorov� vozidl� s najmenej �tyrmi kolesami navrhnut� a kon�truovan� najm� na prepravu n�kladu,

-        kateg�ria O � pr�pojn� vozidl�.

Podrobnej�ie defin�cie a �lenenie na subkateg�rie vozidiel kateg�rie L ustanovuje �l. 4 nariadenia (E�) �. 168/2013.

Medzi vozidl� kateg�rie L patria dvoj-, troj- a �tvorkolesov� vozidl� pod�a kategoriz�cie vr�tane bicyklov s pohonn�m syst�mom, dvoj- a trojkolesov�ch mopedov, dvoj- a trojkolesov�ch motocyklov, motocyklov s postrann�m voz�kom, �ahk�ch a �a�k�ch cestn�ch �tvorkoliek a �ahk�ch a �a�k�ch �tvorkolesov�ch vozidiel.

Kateg�rie a subkateg�rie vozidiel

Na ��ely nariadenia (E�) �. 168/2013 sa uplat�uj� tieto kateg�rie a subkateg�rie vozidiel pod�a opisu v pr�lohe I:

• vozidl� kateg�rie L1e (�ahk� dvojkolesov� motorov� vozidlo) so subkateg�riami:

-        vozidl� subkateg�rie L1e-A (bicykel s pohonn�m syst�mom);

-        vozidl� subkateg�rie L1e-B (dvojkolesov� moped);

• vozidl� kateg�rie L2e (trojkolesov� moped) so subkateg�riami:

-        vozidl� kateg�rie L2e-P (trojkolesov� moped ur�en� na prepravu os�b);

-        vozidl� kateg�rie L2e-U (trojkolesov� moped na pracovn� ��ely);

• vozidl� kateg�rie L3e (dvojkolesov� motocykel) so subkateg�riami:

-        v�kon motocykla (1) so subkateg�riami:

-        vozidl� subkateg�rie L3e-A1 (motocykel s n�zkym v�konom),

-        vozidl� subkateg�rie L3e-A2 (motocykel so stredn�m v�konom),

-        vozidl� subkateg�rie L3e-A3 (motocykel s vysok�m v�konom);

-        osobit� pou�itie:

-        L3e-A1E, L3e-A2E alebo L3e-A3E motocykel enduro,

-        L3e-A1T, L3e-A2T alebo L3e-A3T trialov� motocykel;

• vozidl� kateg�rie L4e (dvojkolesov� motocykel s postrann�m voz�kom);
• vozidl� kateg�rie L5e (motorov� trojkolka) so subkateg�riami:

-        vozidl� subkateg�rie L5e-A (trojkolka): vozidlo ur�en� predov�etk�m na prepravu os�b;

-        vozidl� subkateg�rie L5e-B (��itkov� trojkolka): v�lu�ne ur�en� na prepravu tovaru;

• vozidl� kateg�rie L6e (�ahk� �tvorkolky) so subkateg�riami:

-        vozidl� subkateg�rie L6e-A (�ahk� cestn� �tvorkolka);

-        vozidl� subkateg�rie L6e-B (�ahk� �tvorkolka) so subkateg�riami:

-        vozidl� subkateg�rie L6e-BU (�ahk� �tvorkolka na pracovn� ��ely): ��itkov� vozidlo v�lu�ne kon�truovan� na prepravu tovaru,

-        vozidl� subkateg�rie L6e-BP (�ahk� �tvorkolka na prepravu os�b): vozidl� kon�truovan� hlavne na prepravu os�b;

• vozidl� kateg�rie L7e (�a�k� �tvorkolky) so subkateg�riami

-        vozidl� subkateg�rie L7e-A (�a�k� cestn� �tvorkolka) so subkateg�riami:

-        L7e-A1: A1 cestn� �tvorkolka,

-        L7e-A2: A2 cestn� �tvorkolka;

-        vozidl� subkateg�rie L7e-B (�a�k� ter�nna �tvorkolka) so subkateg�riami:

-        L7e-B1: ter�nna �tvorkolka,

-        L7e-B2: side-by-side buggy;

-        vozidl� subkateg�rie L7e-C (�a�k� �tvorkolesov� vozidlo) so subkateg�riami:

-        L7e-CU vozidlo (�a�k� �tvorkolesov� vozidlo na ��itkov� ��ely): ��itkov� vozidlo v�lu�ne kon�truovan� na prepravu tovaru,

-        L7e-CP vozidlo (�a�k� �tvorkolesov� vozidlo na prepravn� ��ely): vozidl� kon�truovan� hlavne na prepravu os�b.

Vozidl� kateg�rie L s� klasifikovan� pod�a pohonu dan�ho vozidla

• vozidlo poh��an� spa�ovac�m motorom:

-        vznetov�m (CI),

-        z�ihov�m (PI);

• poh��an� motorom s vonkaj��m spa�ovan�m, turb�nov�m motorom alebo motorom s rota�n�mi piestami, pri�om na ��ely splnenia po�iadaviek na ochranu �ivotn�ho prostredia a funk�n� bezpe�nos� sa vozidlo vybaven� tak�mto pohonom pova�uje za vozidlo poh��an� PI vn�torn�m spa�ovac�m motorom;
• poh��an� motorom na stla�en� vzduch, ktor� neprodukuj� vy��ie �rovne zne�is�uj�cich l�tok a/alebo inertn�ch plynov ako �rovne, ktor� s� u� pr�tomn� v okolitom vzduchu, pri�om sa tak�to vozidlo vzh�adom na po�iadavky na funk�n� bezpe�nos�, ulo�enie a dod�vku paliva pova�uje za vozidlo poh��an� plynn�m palivom;
• poh��an� elektrick�m motorom;
• hybridn� vozidlo s kombin�ciou ak�hoko�vek pohonu uveden�ho v p�smen�ch a), b), c) alebo d) tohto odseku alebo akouko�vek viacn�sobnou kombin�ciou t�chto pohonn�ch usporiadan� vr�tane kombin�cie viacer�ch spa�ovac�ch a/alebo elektrick�ch motorov.

�o sa t�ka klasifik�cie vozidiel kateg�rie L, vozidlo, ktor� nepatr� do ur�itej kateg�rie, preto�e prekra�uje aspo� jedno z krit�ri� ur�en�ch pre dan� kateg�riu, patr� do �al�ej kateg�rie, ktorej krit�ri� sp��a.

Toto sa uplat�uje na tieto skupiny kateg�ri� a subkateg�ri�:

a)  kateg�riu L1e s jej subkateg�riami L1e-A a L1e-B a kateg�riu L3e s jej subkateg�riami L3e-A1, L3e-A2 a L3e-A3;

b)  kateg�riu L2e a kateg�riu L5e s jej subkateg�riami L5e-A a L5e-B;

c)  kateg�riu L6e s jej subkateg�riami L6e-A a L6e-B a kateg�riu L7e s jej subkateg�riami L7e-A, L7e-B a L7e-C;

d)  na ktor�ko�vek in� logick� postupnos� kateg�ri� a/alebo subkateg�ri� navrhnut� v�robcom a schv�len� schva�ovac�m org�nom.

Bez oh�adu na (sub-)klasifika�n� krit�ri� �al�ie podkateg�rie sa pou�ij� tak, ako je uveden� v pr�lohe V, s cie�om harmonizova� na medzin�rodnej �rovni postupy environment�lnych sk��ok vo vz�ahu k predpisom EHK OSN a glob�lnym technick�m predpisom EHK OSN.

Podrobnej�ie defin�cie a �lenenie na subkateg�rie vozidiel kateg�rie M, N a O

Tieto defin�cie ustanovuje �l. 4 a pr�loha I nariadenia (E�) 2018/858.

Na ��ely tohto nariadenia sa uplat�uj� tieto kateg�rie vozidiel:

• kateg�ria M pozost�va z motorov�ch vozidiel navrhnut�ch a vyroben�ch predov�etk�m na prepravu cestuj�cich a ich bato�iny, rozdelen�ch do:

-        kateg�ria M1: motorov� vozidl� s najviac �smimi miestami na sedenie okrem miesta na sedenie vodi�a, a bez plochy pre stojacich cestuj�cich bez oh�adu na to, �i je po�et miest na sedenie obmedzen� na miesto na sedenie vodi�a;

-        kateg�ria M2: motorov� vozidl� s viac ako �smimi miestami na sedenie okrem miesta na sedenie vodi�a, s najv��ou hmotnos�ou nepresahuj�cou 5 ton bez oh�adu na to, �i tieto motorov� vozidl� maj� plochu pre stojacich cestuj�cich, a

-        kateg�ria M3: motorov� vozidl� s viac ako �smimi miestami na sedenie okrem miesta na sedenie vodi�a, s najv��ou hmotnos�ou presahuj�cou 5 ton bez oh�adu na to, �i tieto motorov� vozidl� maj� plochu pre stojacich cestuj�cich;

• kateg�ria N pozost�va z motorov�ch vozidiel navrhnut�ch a vyroben�ch predov�etk�m na prepravu tovaru rozdelen�ch do:

-        kateg�rie N1: motorov� vozidl� s najv��ou hmotnos�ou nepresahuj�cou 3,5 tony;

-        kateg�rie N2: motorov� vozidl� s najv��ou hmotnos�ou presahuj�cou 3,5 tony, ale nepresahuj�cou 12 ton;

-        kateg�rie N3: motorov� vozidl� s najv��ou hmotnos�ou presahuj�cou 12 ton;

• kateg�ria O pozost�va z pr�pojn�ch vozidiel rozdelen�ch do:

-        kateg�rie O1: pr�pojn� vozidl� s najv��ou hmotnos�ou nepresahuj�cou 0,75 tony;

-        kateg�rie O2: pr�pojn� vozidl� s najv��ou hmotnos�ou presahuj�cou 0,75 tony, ale nepresahuj�cou 3,5 tony;

-        kateg�ria O3: pr�pojn� vozidl� s najv��ou hmotnos�ou presahuj�cou 3,5 tony, ale nepresahuj�cou 10 tony;

-        kateg�ria O4: pr�pojn� vozidl� s najv��ou hmotnos�ou presahuj�cou 10 ton.

Krit�ri� pre kategoriz�ciu vozidiel, typov vozidiel, variantov a verzi� s� stanoven� v pr�lohe I. Komisia je splnomocnen� v s�lade s �l�nkom 82 prij�ma� delegovan� akty na ��ely zmeny pr�lohy I, pokia� ide o typy vozidiel a typy karos�ri�, s cie�om zoh�adni� technick� pokrok.

�pln� znenie z�kona o dani z motorov�ch vozidiel s koment�rom sme uverejnili v mesa�n�ku Poradca 10/2024.