Prelom kalendárnych rokov predstavuje pre mzdové účtovníčky snáď najnáročnejšie obdobie. Uvedené konštatovanie vyplýva zo skutočnosti, že okrem pravidelne sa každý kalendárny mesiac opakujúcich činností, vzniká v kontexte s ukončením jedného kalendárneho roka a začiatkom ďalšieho kalendárneho roka celý rad ďalších povinností vyplývajúcich z príslušných právnych predpisov. Predovšetkým sa jedná o náležitosti vzťahujúce sa na styk zamestnávateľov so zamestnancami a rôznymi štátnymi a verejnými inštitúciami v oblasti vykazovania, štatistiky a vyhotovovania zákonmi ustanovených dokumentov. S akými povinnosťami je spojené obdobie konca kalendárneho roka 2021 a začiatku roka 2022 pre zamestnávateľov?

 

ZAMESTNÁVATELIA VYSTUPUJÚ nielen v pozícii poskytovateľov mzdy ale zároveň aj v pozícii účtovných jednotiek, platiteľov dane z príjmov zo závislej činnosti, platiteľov poistného na zdravotné poistenie a sociálne poistenie svojich zamestnancov. Vyššie spomínané povinnosti je z tohto dôvodu nevyhnutné posudzovať v súčinnosti s viacerými právnymi predpismi, pričom ide predovšetkým o zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej iba „ZDP“), zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej iba „zákon o účtovníctve“), zákon č. 311/2001 Z. z. ZP v z. n. p. (ďalej iba „ZP“), zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v z. n. p. (ďaľej iba „zákon o službách zamestnanosti“), zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v z. n. p. (ďalej iba „zákon o zdravotnom poistení“), zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p. (ďalej iba „zákon o sociálnom poistení“) ale aj napr. o zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde v z. n. p. (ďalej iba „zákon o sociálnom fonde“) alebo zákon č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach v z. n. p..

 

PRELOM KALENDÁRNYCH ROKOV V KONTEXTE ZDP. Zamestnávateľ, ktorý vypláca príjmy zo závislej činnosti a teda je platiteľom dane z príjmov je v kontexte so zákonom o dani z príjmov viazaný viacerými povinnosťami v súvislosti s uzatváraním zdaňovacieho obdobia. Predovšetkým ide o ustanovenie § 39 spomínaného právneho predpisu (mzdové listy, výplatné listiny, doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní, potvrdenie o zaplatení dane podľa § 50 ZDP, prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti, hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti).

 

MZDOVÉ LISTY A VÝPLATNÉ LISTINY. Povinnosť zamestnávateľov, ktorí sú platiteľom dane z príjmov viesť pre zamestnancov mzdové listy a výplatné listiny vrátane ich rekapitulácie za každý kalendárny mesiac, ako aj za celé zdaňovacie obdobie vyplýva na základe ustanovenia § 39 ods.1 ZDP.

Mzdový list predstavuje v rámci mzdového účtovníctva najdôležitejší doklad. Z pohľadu účtovníctva ako takého je základným účtovným dokladom pre správne zúčtovanie a vyplatenie príjmov jednotlivým zamestnancom. Povinné náležitosti mzdového listu sú obsiahnuté v rámci ustanovenia § 39 ods. 2 ZDP.

 

Príklad 1

Je potrebné v mzdovom liste uvádzať aj mzdy, ktoré sú síce zaúčtované ale neboli v skutočnosti zamestnancom vyplatené?

V mzdovom liste sa v zmysle § 39 ods. 2 písm. f) bodu 2 ZDP uvádza úhrn vyplatených zdaniteľných miezd za každý kalendárny mesiac bez ohľadu na skutočnosť či išlo o peňažné alebo nepeňažné plnenie. To znamená, že úhrn zúčtovaných zdaniteľných miezd, t. j. zúčtované ale nevyplatené mzdy v stanovenom výplatnom termíne sa v mzdovom liste v príslušnom mesiaci neuvádzajú.

Možno tak skonštatovať, že do úhrnu vyplatených zdaniteľných miezd za príslušný kalendárny mesiac sa zahrnujú len príjmy vyplatené do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca a do úhrnu vyplatených zdaniteľných miezd za zdaňovacie obdobie sa zahrnujú len príjmy vyplatené zamestnancom do 31. januára nasledujúceho roka. Takéto tvrdenie možno oprieť o nasledujúce ustanovenia:

·         § 129 ods. 1 ZP, v zmysle ktorého je mzda splatná pozadu za mesačné obdobie, a to do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nebolo dohodnuté inak,

·         § 4 ods. 3 ZDP, v zmysle ktorého príjmy zo závislej činnosti plynúce najdlhšie do 31. januára po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa dosiahli, sú súčasťou základu dane za toto zdaňovacie obdobie.

 

Pre úplnosť je nevyhnutné pripomenúť, že náležitosti mzdového listu uvedené v rámci § 39 ods. 2 písm. a) až d) ZDP sa neuvádzajú u osôb, na ktoré sa vzťahujú osobitné spôsoby vykazovania údajov podľa § 267 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v z. n. p.

V prípade zamestnancov, ktorí poberajú len nepeňažné príjmy uvedené v § 5 ods. 3 ZDP má zamestnávateľ na výber. Buď sa rozhodne viesť mzdové listy v zmysle štruktúry ustanovenej prostredníctvom spomínaného § 39 ods. 2 ZDP alebo ak tak neurobí, potom je povinný viesť evidenciu (zoznam) obsahujúcu meno a priezvisko zamestnanca, a to aj predchádzajúce, jeho rodné číslo, adresu trvalého pobytu, údaj o trvaní pracovnej činnosti a úhrn nepeňažných príjmov uvedených v § 5 ods. 3 ZDP.

V súvislosti s uvedenými evidenčnými povinnosťami treba poznamenať, že zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný za obdobie, za ktoré zamestnancovi vyplácal zdaniteľný príjem, vystaviť potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti z údajov uvedených na mzdovom liste, prípadne v evidencii podľa § 39 ods. 4 ZDP, ktoré sú rozhodujúce na výpočet základu dane, preddavkov na daň, dane, na priznanie zamestnaneckej prémie a na priznanie daňového bonusu za príslušné zdaňovacie obdobie, a doručiť zamestnancovi najneskôr do

a)  10. marca zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa podáva daňové priznanie, alebo

b)  do 10. februára po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom alebo za ktoré zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vyplatil príjem zo závislej činnosti zamestnancovi, ktorý žiada o vykonanie ročného zúčtovania iného zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, ak o vystavenie dokladu požiada najneskôr do 5. februára po skončení zdaňovacieho obdobia.

 

Výplatné listiny - Aj keď povinné náležitosti výplatných listín striktne neustanovuje žiadny právny predpis, v podstate sú identické ako povinné náležitosti mzdového listu, ktoré predpisuje ustanovenie § 39 ods. 2 ZDP. Na základe ustanovenia § 130 ods. 5 ZP je zamestnávateľ pri vyúčtovaní mzdy povinný zamestnancovi vydať doklad obsahujúci najmä údaje o jednotlivých zložkách mzdy, o jednotlivých plneniach poskytovaných v súvislosti so zamestnaním, o stave účtu konta pracovného času, ak je zavedené konto pracovného času, o vykonaných zrážkach zo mzdy a o celkovej cene práce. Tento doklad sa musí poskytnúť v písomnej forme, ak sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodnú na jeho poskytovaní formou elektronických prostriedkov.

Po zúčtovaní a vyplatení mzdy za december 2021 by mala automaticky nasledovať kontrola správnosti mzdových listov ako aj verifikácia údajov o vyplatenej zdaniteľnej mzde vo vzťahu k skutočne vyplateným príjmom. V rámci povinností v oblasti personálnej agendy na prelome rokov ďalej dochádza k uzatvoreniu mzdových listov, zúčtovaniu jednotlivých položiek v mzdových listoch zamestnancov a k následnej rekapitulácii za celé zdaňovacie obdobie roku 2021.

 

VYHLÁSENIE NA ZDANENIE PRÍJMOV ZO ZÁVISLEJ ČINNOSTI ZA ROK 2021. V princípe platí, že zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, prihliadne na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka podľa § 11 ods. 2 písm. a) ZDP a na daňový bonus, ak zamestnanec podá vyhlásenie, ktoré doručí zamestnávateľovi v listinnej podobe, ak sa nedohodnú na jeho doručení elektronickými prostriedkami, o tom:

a)  že uplatňuje daňový bonus a že spĺňa podmienky na jeho priznanie, prípadne kedy a ako sa zmenili,

b)  že súčasne za rovnaké zdaňovacie obdobie neuplatňuje nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka podľa § 11 ods. 2 písm. a) ZDP a daňový bonus podľa § 33 spomínaného zákona u iného zamestnávateľa a že právo na daňový bonus na tie isté osoby súčasne za rovnaké zdaňovacie obdobie neuplatňuje iný daňovník,

c)  či je poberateľom dôchodku uvedeného v § 11 ods. 6 ZDP.

 

Na prelome kalendárnych rokov by teda každý zamestnávateľ mal skontrolovať či všetky náležitosti spojené so spomínaným vyhlásením sú v poriadku a riadne zdokladované resp. zamestnancami preukázané.

Tiež je treba u toho zamestnávateľa, u ktorého uplatňoval nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka § 11 ods. 2 písm. a) ZDP a daňový bonus skontrolovať v prípade, ak došlo v priebehu zdaňovacieho obdobia k zmene zamestnávateľa, u ktorého zamestnanec uplatňoval nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka podľa § 11 ods. 2 písm. a) ZDP alebo na daňový bonus, či zamestnanec túto skutočnosť potvrdil podpisom vo vyhlásení podľa § 36 ods. 6 ZDP a to ku dňu, keď táto skutočnosť nastala.

 

PRELOM KALENDÁRNYCH ROKOV V KONTEXTE SO ZP

Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely

Potreba výpočtu priemerného zárobku na pracovnoprávne účely vyplýva z pracovnoprávnych predpisov, v ktorých sa peňažné plnenie odvodzuje od priemerného zárobku. Ide najmä o stanovenie výšky:

·         peňažnej náhrady zamestnávateľa, ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa,

·         náhrady mzdy pri okamžitom skončení pracovného pomeru zamestnancom,

·         náhrady mzdy pri hromadnom prepúšťaní, ak zamestnávateľ poruší Zákonníkom práce ustanovené povinnosti,

·         odstupného v zmysle podmienok ustanovených v § 76 ZP,

·         odchodného v zmysle podmienok ustanovených v § 76a ZP,

·         náhrady mzdy pri neplatnom rozviazaní pracovného pomeru v zmysle § 79 ZP,

·         peňažnej náhrady pri obmedzení zárobkovej činnosti po skončení pracovného pomeru podľa § 83a ZP,

·         náhrady za stratu času podľa § 96b ZP,

·         náhrady mzdy za dovolenku,

·         mzdového zvýhodnenia za prácu vo sviatok a mzdového zvýhodnenia za prácu nadčas,

·         doplatku pri preradení na výkon inej práce,

·         náhrady mzdy pri prekážkach v práci,

·         náhrady škody a pod.

 

Ak nie je možné určiť priemerný zárobok, použije sa tzv. pravdepodobný zárobok.

Priemerný zárobok je zamestnávateľ povinný zisťovať vždy:

–   k prvému dňu kalendárneho štvrťroka (k 1.1., 1.4., 1.7., 1.10.) a takto zistený priemerný zárobok používať počas celého kalendárneho štvrťroka s výnimkou prípadov, keď sa priemerný zárobok musí zvýšiť na minimálnu mzdu, resp. minimálny mzdový nárok, pokiaľ ich nedosahuje,

–   zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z doby odpracovanej v tomto období.

 

Rozhodujúcim obdobím je pritom kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak ZP neustanovuje inak.

 

Je nevyhnutné upozorniť na povinnosť zamestnávateľa určiť priemerný zárobok na pracovnoprávne účely k 1. januáru 2022 každému zamestnancovi a to ako pomer mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu vo štvrtom štvrťroku 2021 a doby odpracovanej zamestnancom v tomto štvrťroku. Takto určený priemerný zárobok zamestnanca však nemôže byť nižší ako minimálna mzda, na ktorú by zamestnancovi vznikol nárok v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla potreba priemerný zárobok použiť.

 

Ak by sa tak stalo, zamestnávateľ zvýši priemerný zárobok na sumu zodpovedajúcu tejto minimálnej mzde. Ak u zamestnávateľa nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve a priemerný zárobok zamestnanca je nižší ako príslušný minimálny mzdový nárok podľa § 120 ods. 4 ZP, zvýši sa priemerný zárobok na sumu zodpovedajúcu tomuto minimálnemu mzdovému nároku.

 

Koniec kalendárneho roka versus čerpanie dovolenky

Na základe sutanovenia § 100 ZP vzniká zamestnancovi za podmienok ustanovených týmto zákonom nárok na

a)  dovolenku za kalendárny rok alebo jej pomernú časť,

b)  dovolenku za odpracované dni,

c)  dodatkovú dovolenku.

 

V zásade určuje čerpanie dovolenky zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a do konca kalendárneho roka. Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca. Zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov určiť hromadné čerpanie dovolenky, ak je to nevyhnutné z prevádzkových dôvodov. Uvedené hromadné čerpanie dovolenky však nesmie byť určené na viac ako dva týždne, ak ZP neustanovuje inak. Ak ide o vážne prevádzkové dôvody, ktoré sa zamestnancom oznámia najmenej šesť mesiacov vopred, môže byť hromadné čerpanie dovolenky určené na tri týždne.

 

V súvislosti s povinnosťami zamestnávateľa v rámci personálnej agendy na prelome kalendárnych rokov sú dôležité predovšetkým ustanovenia § 113 ZP, v zmysle ktorých platí, že:

·         Ak si zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku v kalendárnom roku preto, že zamestnávateľ neurčí jej čerpanie, alebo pre prekážky v práci na strane zamestnanca, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi dovolenku tak, aby sa skončila najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho roka.

·         Ak zamestnávateľ neurčí zamestnancovi čerpanie dovolenky najneskôr do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka tak, aby zamestnanec vyčerpal dovolenku do konca tohto kalendárneho roka, čerpanie dovolenky si môže určiť zamestnanec. Toto čerpanie dovolenky je zamestnanec povinný oznámiť zamestnávateľovi písomne, najmenej 30 dní vopred; uvedená lehota môže byť so súhlasom zamestnávateľa skrátená.

 

Ak teda zamestnanec nemal do 30. júna 2021 určené zamestnávateľom čerpanie dovolenky za rok 2020 tak, aby ju vyčerpal do konca roka 2021, od 1. júla 2021 má zamestnanec právo určiť si dni, kedy bude čerpať dovolenku sám. Zamestnávateľ je naďalej zodpovedný za určenie čerpania dovolenky, ale súčasne je povinný rešpektovať, kedy si zamestnanec čerpanie dovolenky určí.

• Ak si zamestnankyňa (zamestnanec) nemôže vyčerpať dovolenku pre čerpanie materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, nevyčerpanú dovolenku jej (mu) zamestnávateľ poskytne po skončení materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky.
• Ak si zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku, pretože bol uznaný za dočasne pracovne neschopného pre chorobu alebo úraz, ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, nevyčerpanú dovolenku mu zamestnávateľ poskytne po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca.
• Ak si zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku, pretože bol dlhodobo uvoľnený na výkon verejnej funkcie alebo odborovej funkcie, nevyčerpanú dovolenku mu zamestnávateľ poskytne po skončení výkonu verejnej funkcie alebo odborovej funkcie.

 

S blížiacim sa koncom kalendárneho roka 2021 musí zametnávateľ spracovať prehľad čerpania dovoleniek každého zamestnanca, skontrolovať správnosť prípadného krátenia dovolenky v súlade s § 109 ZP a určiť zostatok nevyčerpanej dovolenky k 31. decembru 2021. Rovnako je nutné skontrolovať aj skutočnosť, či do konca roku 2021 došlo k vyčerpaniu prípadnej dovolenky ešte z roku 2020 v kontexte s ustanovením § 113 ods. 2 ZP.

 

Čo sa týka problematiky náhrady mzdy v súvislosti s dovolenkou, v zásade platí, že zamestnancovi patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku za vyčerpanú dovolenku. Ďalej zamestnancovi patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku len za časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka.

Za nevyčerpané štyri týždne základnej výmery dovolenky však nemôže byť zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy, s výnimkou, ak si túto dovolenku nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru.

 

ZAMESTNÁVANIE OBČANOV SO ZDRAVOTNÝM POSTIHNUTÍM. Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v z. n. p. (ďalej iba „zákon o službách zamestnanosti“) vo všeobecnosti ustanovuje povinnosti zamestnávateľa v rámci § 62. V súvislosti s prelomom kalendárnych rokov je nevyhnutné pripomenúť povinnosť zamestnávateľa pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím, ktoré sú predmetom ustanovení § 63 až § 65b zákona o službách zamestnanosti.

 

Okrem iných povinností v uvedenej súvislosti ustanovuje zákon o službách zamestnanosti zamestnávateľom v zmysle § 63 ods. 1 písm. d) povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím, ak zamestnáva najmenej 20 zamestnancov a ak úrad v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedie občanov so zdravotným postihnutím, v počte, ktorý predstavuje 3,2 % z celkového počtu jeho zamestnancov.

 

Celkový počet zamestnancov na uvedené účely predstavuje priemerný evidenčný počet zamestnancov vo fyzických osobách za kalendárny rok. Do celkového počtu zamestnancov sa nezapočítavajú príslušníci Policajného zboru, príslušníci Slovenskej informačnej služby, príslušníci Národného bezpečnostného úradu, príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže, príslušníci Hasičského a záchranného zboru, príslušníci Horskej záchrannej služby, colníci a profesionálni vojaci, ktorí vykonávajú štátnu službu podľa osobitných predpisov a zamestnanci, ktorí plnia úlohy zamestnávateľa v zahraničí. Ďalej platí, že zistený počet občanov so zdravotným postihnutím, ktorých je zamestnávateľ povinný zamestnávať, a skutočný počet občanov so zdravotným postihnutím, ktorých zamestnávateľ zamestnáva, sa zaokrúhľuje na celé čísla od 0,5 vrátane smerom nahor.

Potrebné je tiež uviesť, že taký zamestnávateľ, ktorý zamestnáva občana uznaného za invalidného podľa § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p., ktorý má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vyšší ako 70 %, si na účely plnenia povinného podielu zamestnávania zamestnancov so zdravotným postihnutím započítava, ako keby zamestnával troch takýchto občanov.

Zamestnávateľ preukazuje plnenie povinného podielu počtu občanov so zdravotným postihnutím na celkovom počte svojich zamestnancov za kalendárny rok 2021 do 31. marca 2022 na formulári predpísanom Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny.

 

Zamestnávateľovi v prípade, ak nesplní svoju povinnosť zamestnávania potrebného počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 63 zákona o službách zamestnanosti, umožňuje tento zákon uvedenú povinnosť splniť aj tzv. „náhradnými spôsobmi“ a to konkrétne prostredníctvom buď:

a)  zadávaním zákaziek podľa § 64 a § 64a zákona o službách zamestnanosti, alebo

b)  finančným odvodom podľa ustanovenia § 65 zákona o službách zamestnanosti.

 

Treba tiež poznamenať, že povinnosť zamestnávateľa zamestnávať povinný podiel občanov so zdravotným postihnutím môže zamestnávateľ plniť aj vzájomnou kombináciou plnenia povinností podľa § 63 ods.1 písm. d), § 64 alebo § 65 zákona o službách zamestnanosti – t. z. kombináciou zamestnávania takýchto občanov, zadávaním zákaziek a finančným odvodom.

Zamestnávateľ, ktorý nezamestnáva určený povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím na celkovom počte svojich zamestnancov podľa § 63 ods. 1 písm. d) zákona o službách zamestnanosti, je povinný najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka odviesť na účet úradu za každého občana, ktorý mu chýba do splnenia povinného podielu počtu občanov so zdravotným postihnutím, odvod vo výške 0,9-násobku celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 spomínaného právneho predpisu vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, za ktorý zamestnávateľ tento odvod odvádza. Výsledná suma vypočítaná podľa predchádzajúcej vety sa zaokrúhľuje na euro nadol.

Ak úrad práce, sociálnych vecí a rodiny viedol v evidencii uchádzačov o zamestnanie občanov so zdravotným postihnutím len časť kalendárneho roka, vyššie spomínaný odvod sa znižuje o sumu, ktorá je súčinom 0,3-násobku celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 zákona o službách zamestnanosti vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, za ktorý zamestnávateľ odvod podľa § 65 ods. 1 spomínaného zákona odvádza, polovice počtu mesiacov, počas ktorých úrad v evidencii uchádzačov o zamestnanie neviedol občanov so zdravotným postihnutím počas kalendárneho roka, za ktorý zamestnávateľ neplnil povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím a počtu občanov so zdravotným postihnutím chýbajúcich do splnenia povinného podielu podľa § 63 ods. 1 písm. d) zákona o službách zamestnanosti.

 

PRELOM KALENDÁRNYCH ROKOV A PROBLEMATIKA SOCIÁLNEHO FONDU. Sociálny fond je významným nástrojom realizácie sociálnej politiky každého zamestnávateľa a jedným zo zdrojov jej financovania. Tvorba a čerpanie sociálneho fondu je predmetom úpravy zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde v z. n. p. (ďalej iba “zákon o sociálnom fonde”). Tak tvorbu sociálneho fondu ako aj jeho čerpanie zákon o sociálnom fonde v zmysle § 6 ods.1 ustanovuje viesť prostredníctvom osobitného analytického účtu sociálneho fondu alebo prostredníctvom osobitného účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. Uvedený princíp je v súlade s problematikou účtovania tvorby a čerpania sociálneho fondu v zmysle prislúchajúcich účtovných predpisov. V každom prípade je potrebné zabezpečiť, aby zvolený spôsob účtovania sociálneho fondu napr. na samostatných analytických účtoch zamestnávateľa zabezpečil prehľad o prídeloch a čerpaní sociálneho fondu na účtovné ale aj daňové účely.

 

Viac nájdete v mesačníku Práce a mzdy bez chýb, pokút a penále 12/2021.

 

Podľa § 33 ods. 1 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z.n.p. môže daňovník, ktorý v príslušnom zdaňovacom období splnil podmienky na priznanie daňového bonusu uplatniť pri výpočte svojej daňovej povinnosti daňový bonus na každé vyživované dieťa žijúce v domácnosti s daňovníkom, pričom o túto sumu sa mu znižuje daň. Kto a za akých podmienok si môže uplaťníť daňový bonus?

 

Daňovník, ktorý v zdaňovacom období dosiahol zdaniteľné príjmy podľa § 5 ZDP aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy alebo ktorý dosiahol zdaniteľné príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy a vykázal základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, si môže uplatniť daňový bonus na každé vyživované dieťa žijúce v domácnosti s daňovníkom, pričom prechodný pobyt dieťaťa mimo domácnosti nemá vplyv na uplatnenie tohto daňového bonusu.

 

Vzhľadom na zákon č. 416/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o dani z príjmov, ktorým sa v § 33 v nadväznosti na § 52zzj ZDP s účinnosťou od 1. júla 2021 a v § 52zzk spomínaného zákona s účinnosťouod 1. januára 2022 podmienky uplatnenia nároku na daňový bonus upravili.

Ďalej treba spomenúť aj súvislosť na zákon č 257/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v z.n.p. a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. (ďalej len „zákon č. 257/2021 Z. z.“). V článku II zákona č. 257/2021 Z. z., sa s účinnosťou od 1. augusta 2021 tiež menilo prechodné ustanovenie § 52zzj ods. 2 písm. c) ZDP a s účinnosťou od 1. januára 2022 aj ustanovenie § 33 ods. 1 písm. c) ZDP.

 

Definície základných pojmov

Za účelom správneho pochopenia uvedenej problematiky je úvodom vhodné uviesť definície niektorých pojmov, ktoré sú pre tieto účely zásadné.

Príjem – je podľa § 2 písm. c) ZDP peňažné plnenie a nepeňažné plnenie dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia, ak spomínaný zákon neustanovuje inak.

Zdaniteľný príjem – je podľa § 2 písm. h) ZDP príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa spomínaného zákona alebo medzinárodnej zmluvy.

Základ dane – je podľa § 2 písm. j) ZDP rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období. Je teda zrejmé, že základom dane je vždy suma vyššia ako nula.

-  Minimálna mzda – podľa § 119 ods.1 Zákonníka práce mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda ustanovená zákonom č.663/2007 Z.z. o minimálnej mzde v z.n.p. (ďalej iba „zákon o minimálnej mzde“). Od 1. januára 2021 je:

a)  suma mesačnej minimálnej mzdy na 623 eur,

b)  suma minimálnej mzdy za každú hodinu odpracovanú zamestnancom na 3,580 eura.

-  Vyživované dieťa – podľa § 33 ods.2 ZDP za vyživované dieťa daňovníka, a to vlastné, osvojené, dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu a dieťa druhého z manželov sa považuje nezaopatrené dieťa podľa zákona č. 600/2003 Z.z. o prídavku na dieťa v z.n.p.. Za vyživované dieťa daňovníka sa považuje aj plnoleté nezaopatrené dieťa podľa § 2 ods. 1 písm. d) tretí bod zákona č. 600/2003 Z. z..

-  Nezaopatrené dieťa – podľa § 3 zákona o prídavku na dieťa je dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom, alebo sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie štúdiom alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz. Čo je sústavnou prípravou dieťaťa na povolanie je pritom vymedzené v rámci ustanovenia § 4 zákona o prídavku na dieťa. Nezaopatreným dieťaťom je aj dieťa uvedené v § 3 ods.2 spomínaného zákona.

-  Zárobková činnosť – podľa zákona o prídavku na dieťa je činnosť, ktorá zakladá nárok na príjem zdaňovaný podľa § 5 a § 6 ods.1, 2 a 5 ZDP.

-  Domácnosť – podľa § 115 ObčZ tvoria domácnosť fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby.

 

Podmienky uplatnenia nároku na daňový bonus

•    Legislatívnaúprava od 1. júla 2021 do 31. júla 2021

Od 1. júla 2021 do 31. júla 2021 pri uplatnení daňového bonusu postupuje daňovník podľa § 52zzj ods. 2 a 3 a § 33 ods. 2 až 10 ZDP.V súlade s § 52zzj ods. 2 ZDP v znení účinnom do 31. júla 2021, daňovník, ktorý v zdaňovacom období dosiahol zdaniteľné príjmy podľa § 5 ZDP aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy alebo ktorý dosiahol zdaniteľné príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy a vykázal základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, si môže uplatniť daňový bonus na každé vyživované dieťa žijúce v domácnosti s daňovníkom, pričom prechodný pobyt dieťaťa mimo domácnosti nemá vplyv na uplatnenie tohto daňového bonusu. Suma daňového bonusu, o ktorú sa znižuje daň, je

a)  22,17 € mesačne (v súlade s § 52zd ods. 7 ZDP suma platná na rok 2021 je 23,22 €),

b)  dvojnásobok sumy podľa písmena a) mesačne, ak vyživované dieťa nedovŕšilo šesť rokov veku, a to poslednýkrát za kalendárny mesiac, v ktorom vyživované dieťa dovŕši šesť rokov veku, alebo

c)  1,7-násobok sumy podľa písmena a) mesačne, ak vyživované dieťa dovŕšilo šesť rokov veku a nedovŕšilo 15 rokov veku, a to poslednýkrát za kalendárny mesiac, v ktorom vyživované dieťa dovŕši 15 rokov veku.

 

•    Legislatívnaúprava od 1. augusta 2021 do 31. decembra 2021

Počnúc 1. augustom 2021 do konca roka 2021 postupuje pri uplatnení daňového bonusu daňovník podľa § 52zzj ods. 2 a 3a § 33 ods. 2 až 10 ZDP. V súlade s § 52zzj ods. 2 ZDP v znení účinnom od 1. augusta 2021 suma daňového bonusu, o ktorú sa znižuje daň, predstavuje

a)  22,17 € mesačne (v súlade s § 52zd ods. 7 ZDP suma platná na rok 2021 predstavuje 23,22 €),

b)  dvojnásobok sumy podľa písmena a) mesačne, ak vyživované dieťa nedovŕšilo šesť rokov veku,a to poslednýkrát za kalendárny mesiac, v ktorom vyživované dieťa dovŕši šesť rokov veku, alebo

c)  1,7-násobok sumy podľa písmena a) mesačne, ak vyživované dieťa dovŕšilo šesť rokov veku a nedovŕšilo15 rokov veku, a to poslednýkrát za kalendárny mesiac, v ktorom vyživované dieťa dovŕši 15 rokov veku; to však neplatí, ak sa na vyživované dieťa poskytuje dotácia na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa.

V súlade s § 52zzj ods. 3 ZDP, nárok na daňový bonus podľa § 52zzj ods. 2 ZDP si daňovník môže uplatniť prvýkrát za kalendárny mesiac júl 2021 a poslednýkrát za kalendárny mesiac december 2021.

 

Prehľad súm súvisiacich s uplatnením daňového bonusu za zdaňovacie obdobie 2021 v €

 

	1. 1. – 30. 6. 2021	1. 7. – 31. 12. 2021
Minimálna mzda	623,00 eur	623,00 eur
Polovica minimálnej mzdy	311,50 eur	311,50 eur
6-násobok minimálnej mzdy	3 738,00 eur	3 738,00 eur
Suma daňového bonusu na vyživované dieťa do šiestich rokov veku	46,44 eur	46,44 eur
Suma daňového bonusu na vyživované dieťa nad šesť rokov veku do pätnásť rokov veku	23,22 eur	39,47 eur*
Suma daňového bonusu na vyživované dieťa nad pätnásť rokov veku do dvadsaťpäť rokov veku	23,22 eur	23,22 eur

 

*) Daňovník vyživujúci dieťa vo veku od 6 do 15 rokov má možnosť rozhodnúť sa, či bude za mesiace august až december 2021 poberať daňový bonus v sume 39,47 € mesačne alebo bude uplatňovať dotáciu na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa podľa § 4 ods. 3 písm. c) zákona č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR v z.n.p. (ďalej len „zákon o dotáciách“), pričom ak sa na dieťa v uvádzaných mesiacoch poskytuje predmetná dotácia, daňovníkovi nárok na daňový bonus zanikne.

 

•    Legislatívna úprava od 1. januára 2022

V súlade s § 33 ods. 1 ZDP v znení účinnom od 1. 1. 2022, daňovník, ktorý v zdaňovacom období dosiahol zdaniteľné príjmy podľa § 5 ZDP aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy alebo ktorý dosiahol zdaniteľné príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy a vykázal základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, si môže uplatniť daňový bonus na každé vyživované dieťa žijúce v domácnosti s daňovníkom, pričom prechodný pobyt dieťaťa mimo domácnosti nemá vplyv na uplatnenie tohto daňového bonusu. Suma daňového bonusu, o ktorú sa znižuje daň, je

a)  22,17 € mesačne (aj pre sumu platnú na rok 2022 sa uplatní § 52zd ods. 7 ZDP),

b)  dvojnásobok sumy podľa písmena a) mesačne, ak vyživované dieťa nedovŕšilo šesť rokov veku, a to poslednýkrát za kalendárny mesiac, v ktorom vyživované dieťa dovŕši šesť rokov veku alebo

c)  1,85-násobok sumy podľa písmena a) mesačne, ak vyživované dieťa dovŕšilo šesť rokov veku a nedovŕšilo 15 rokov veku, a to poslednýkrát za kalendárny mesiac, v ktorom vyživované dieťa dovŕši 15 rokov veku; to však neplatí, ak sa na vyživované dieťa poskytuje dotácia na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa podľa osobitného predpisu [§ 4 ods. 3 písm. c) zákona o dotáciách].

Daňovník vyživujúci dieťa vo veku od 6 do 15 rokov má možnosť rozhodnúť sa, či bude poberať daňový bonus podľa § 33 ods. 1 písm. c) ZDP alebo bude uplatňovať dotáciu na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa podľa § 4 ods. 3 písm. c) zákona o dotáciách, pričom ak sa na dieťa poskytuje predmetná dotácia, daňovníkovi nárok na daňový bonus zanikne.

 

V súlade s § 52zzk ZDP nárok na daňový bonus podľa § 33 ods. 1 v znení účinnom od 1. 1. 2022 si daňovník môže uplatniť prvýkrát za kalendárny mesiac január 2022.

Vyživované dieťa na účely uplatnenia daňového bonusu

Za vyživované dieťa sa v súlade s § 33 ods. 2 ZDP považuje nezaopatrené dieťa podľa § 3 zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z.n.p. (ďalej len „zákon o prídavku na dieťa“), a to vlastné, osvojené, dieťa prevzatédo starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu a dieťa druhéhoz manželov. Za vyživované dieťa daňovníka sa považuje aj plnoleté nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu[§ 2 ods. 1 písm. d) tretí bod zákona o prídavku na dieťa]. V súlade s § 2 ods. 1 písm. d) tretí bod zákona o prídavkuna dieťa, ide o plnoleté nezaopatrené dieťa, ak do dosiahnutia plnoletosti bolo zverenédo starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov.

 

Nezaopatrené dieťa

V súlade so zákonom o prídavku na dieťa nezaopatrené dieťa je dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom alebo sa nemôže sústavnepripravovať na povolanie štúdiom, alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz. Nezaopatrenýmdieťaťom podľa zákona o prídavku na dieťa je aj dieťa, ktoré je oslobodené od povinnosti dochádzať do školyalebo dieťa, ktoré sa vzdeláva v základnej škole pre žiakov so zdravotným znevýhodnením alebo je neschopné sasústavne pripravovať na povolanie alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, najdlhšie do dosiahnutia plnoletosti.

 

Príklad 1

Môže si daňovník za mesiac júl 2021 uplatniť daňový bonus na dieťa, ktoré dňa 1.júla 2021 dovŕšilo 25 rokov vekua sústavne sa pripravuje na budúce povolanie štúdiom?

Nárok na priznanie daňového bonusu preukazuje daňovník zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane v súlade s § 37 ods. 2 a 3 ZDP, pričompodľa § 33 tohto zákonasa sledujú podmienky vždy k prvému dňu v mesiaci. Dieťa dňom 25. narodenín sa stáva dieťaťomdvadsaťpäťročným, a preto k prvému dňu v mesiaci júl 2021 nie je dieťaťom vo veku do 25 rokov. V súlade s § 15ods. 2 zákona o prídavku na dieťa, nárok na prídavok na dieťa zaniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca, ktorýnasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom nezaopatrené dieťa dovŕšilo 25 rokov veku alebo získalovysokoškolské vzdelanie druhého stupňa. Znamená to, ak daňovníkovi za mesiac júl 2021 vzniká nárok na prídavokna toto dieťa, vzniká mu za tento mesiac aj nárok na daňový bonus.

 

Na základe § 3 ods. 3 zákona o prídavku na dieťa nezaopatreným dieťaťom však nie je dieťa, ktorému vznikol nárok na invalidný dôchodok, a to od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku, alebo ktoré získalo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.

 

Sústavnou prípravou dieťaťa na povolanie

podľa zákona o prídavku na dieťa je štúdium, ktoré sa organizujena strednej škole dennou formou alebo sa uskutočňuje na vysokej školedennou formou. Zákon o prídavku na dieťa v ustanovených prípadoch vymedzuje za sústavnú prípravu dieťaťana povolanie aj iné obdobie, napr. tzv. obdobie prázdnin. Ide napr. o nasledovné prípady:

-  dieťa ukončí štúdium na strednej škole v júni 2021 a od 1. 7. 2021 sa zamestná;

Sústavnou prípravou dieťaťa na povolanie je aj obdobie bezprostredne nadväzujúce na skončenie štúdiana strednej škole, najdlhšie do konca školského roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole, t.j. aj obdobie od 1. 7. 2021 do 31. 8. 2021. Daňovník teda má nárok na daňový bonus aj za mesiace júl a august 2021).

 

-  dieťa ukončí štúdium na strednej škole v júni 2021 a na vysokú školu sa zapíše dňa 10. 10. 2021;

Sústavnou prípravou dieťaťa na povolanie je obdobie od júna do augusta 2021, ale aj obdobie od konca školského roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole,do zápisu na vysokú školu vykonaného najneskôr v októbri bežného roka, v ktorom dieťa skončilo štúdiumna strednej škole, t.j. obdobie od septembrado októbra 2021. Daňovník teda má nárok na daňový bonus aj za mesiace júl až október 2021.

 

-  dieťa ukončí štúdium na strednej škole maturitnou skúškou vykonanou v opravnom termíne dňa 9. 9. 2021;

Sústavnou prípravou dieťaťa na povolanie je aj obdobie po skončení posledného ročníka strednej školydo vykonania skúšky podľa osobitného predpisu, najdlhšie do konca školského roka, v ktorom dieťa maloskončiť štúdium na strednej škole, t.j. do 31. 8. 2021.Daňovník tak od septembra 2021 nemá nárok na daňový bonus.

 

-  dieťa ukončí inžinierske štúdium na vysokej škole vykonaním štátnych skúšok v opravnom termíne 14. 11. 2021;

Vysokoškolské štúdium trvá do skončenia štúdia v súlade s § 65 a 66 zákona o vysokých školách. V súlade s § 66 ods. 1 a 2 zákona o vysokých školách, dňom skončenia štúdiav prípade neskončenia štúdia v termíne určenom podľa § 65 ods. 2 zákona o vysokých školách, je koniec akademického roka, v ktorom mal študent skončiť vysokoškolské štúdium, t.j. do 31. 8. 2021. Ak by však vysoká škola dieťa zapísala do ďalšieho ročníka štúdia na vysokej škole, t.j. dieťa by sa naďalej sústavne pripravovalo na povolanie štúdiom aj v akademickom roku 2021/2022, potom by rodičovi tohto dieťaťa vznikol nárok na daňový bonus aj od septembra 2021.

 

-  dieťa ukončí vysokoškolské štúdium prvého stupňa v máji 2021 a na vysokoškolské štúdium prvého stupňa (inýodbor) sa zapíše 25. 8. 2021;

Obdobie po skončení vysokoškolského štúdia prvého stupňa do zápisu na vysokoškolské štúdium prvého stupňa, zákon o prídavku na dieťa neustanovuje za sústavnú prípravu dieťaťa na povolanie, preto rodičovi tohto dieťaťa nárok na daňový bonus od júna 2021 nevzniká.

 

-  dieťa ukončilo štúdium na strednej škole maturitnou skúškou 20. 5. 2020 a dňa 1. 7. 2020 sa zamestnalo. O rok neskôr, t.j. v máji 2021 je dieťa prijaté na denné vysokoškolské štúdium, pričom zápis na vysokoškolské štúdium sa uskutoční pred začiatkom akademického roka v júli 2021;

Sústavnou prípravou dieťaťa na povolanie je obdobie od júna do augusta 2020, a preto rodičovi za ustanovených podmienok vznikol nárok na daňový bonus do konca augusta 2020. Ak sa dieťa v júli 2021 zapíše na vysokoškolské štúdium dennou formou, rodičovi za ustanovených podmienok vzniká nárok na daňový bonus od septembra 2021. Uvedené platí v súlade s § 4 ods. 3 zákona o prídavku na dieťa, kde je ustanovené, ak sa zápis na vysokoškolské štúdium uskutoční pred začiatkom akademického roka, v ktorom sa má začať štúdium, sústavná príprava dieťaťana povolanie sa začína najskôr prvým dňom akademického roka, t.j. v danom prípade od 1. 9. 2021.

 

-  dieťa ukončí vysokoškolské štúdium druhého stupňa dňa 20. 5. 2021 a na vysokoškolské štúdium prvého stupňa sa zapíše 25. 8. 2021;

Dieťa, ktoré získalo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa sa v súlade s § 3 ods. 3 písm. b) zákona o prídavku na dieťa nepovažuje za nezaopatrené, preto obdobie sústavnej prípravy na povolanie od júna 2021 zaniká. Rodič dieťaťa od júna 2021 teda nemá nárok na daňový bonus.

 

-  dieťa napr. dňa 10. 2. 2021 zanechá vysokoškolské štúdium. Vysokej škole bolo písomné vyhlásenie o zanechaní štúdia doručené dňa 3. 3. 2021;

Okrem riadneho skončenia vysokoškolského štúdia sa vysokoškolské štúdium skončí inak, napr. zanechaním štúdia, pričom dňom skončenia štúdia pri zanechaní štúdia je deň, keď bolo vysokej škole doručené písomné vyhlásenie študenta o zanechaní štúdia, t.j. obdobie sústavnej prípravy na povolanie zaniká od apríla 2021. Rodič dieťaťa od apríla 2021 teda nemá nárok na daňový bonus.

 

Sústavnou prípravou dieťaťa na povolanie podľa zákona o prídavku na dieťa je aj:

-  obdobie, v ktorom dieťa opakuje ročníky štúdia,

-  iné štúdium alebo výučba,ak sú svojím rozsahom a úrovňou podľa rozhodnutia Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR postavené na úroveň štúdia na školách v SR.

 

Sústavnou prípravou dieťaťa na povolanie podľa zákona o prídavku na dieťa však nie je príprava profesionálneho vojaka v prípravnej štátnej službe na výkon dočasnej štátnej služby podľa osobitného predpisu, príprava policajta v prípravnej štátnej službe na výkon stálej štátnej služby podľa osobitného predpisu, príprava colníka v prípravnej štátnej službe na výkon stálej štátnej služby podľa osobitného predpisu a príprava príslušníka Hasičskéhoa záchranného zboru v prípravnej štátnej službe na výkon stálej štátnej služby podľa osobitného predpisu.

 

Vlastné dieťa

Určenie rodičovstva ustanovuje zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p. (ďalej len „zákon o rodine“). Matkou dieťaťa je žena, ktorá dieťa porodila a otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v zákone o rodine súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

 

Príklad 2

Daňovník žije s družkou v jednej domácnosti, ktorej sa v auguste 2021 narodil syn. Otcom tohto dieťaťa je daňovník žijúci s družkou, t.j. druh. Považuje sa toto dieťa u daňovníka (druha) za vyživované?

Keďže ide o vlastné dieťa daňovníka (druha), toto dieťa sa v súlade s § 33 ods. 2 ZDP považuje za vyživované.

 

Osvojené dieťa daňovníka

V súlade s ustanoveniami § 97 až 109 zákona o rodine súd o osvojení rozhoduje na návrh osvojiteľa, pričompred rozhodnutím súdu o osvojení musí byť maloleté dieťa najmenej po dobu deviatich mesiacov v starostlivostibudúceho osvojiteľa. Budúci osvojiteľ nahrádza dieťaťu starostlivosť rodičov, preto ak splní aj ostatné podmienky ustanovené v zákone o dani z príjmov, nárok na daňový bonus budúcemu osvojiteľovi vzniká aj za mesiace, v ktorých mu súd zverildieťa do predosvojiteľskej starostlivosti.

 

Dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov

na základe rozhodnutia príslušného orgánu

V súlade s ustanovením § 44 ods. 3 zákona o rodine náhradnou starostlivosťou je zverenie maloletého dieťaťado osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len „náhradná osobná starostlivosť“), pestúnska starostlivosť a ústavná starostlivosť. V súlade s ustanoveniami zákona o rodine náhradná osobná starostlivosťa pestúnska starostlivosť zaniká okrem iného dosiahnutím plnoletosti dieťaťa. V súlade s § 33 ods. 2 ZDP za vyživované dieťa daňovníka sa považuje aj plnoleté nezaopatrené dieťa podľa § 2 ods. 1 písm. d) tretieho bodu zákona o prídavku na dieťa, pričom ide o plnoleté nezaopatrené dieťa, ak do dosiahnutia plnoletosti bolo zverenédo starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov.

V súlade s § 2 písm. c) zákona č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa v z.n.p., náhradnou starostlivosťou o dieťa je poručníctvo, ak sa poručník osobne stará o dieťa; to neplatí, ak sa poručník osobne stará o dieťa, ktorého rodičia nie sú plnoletí. V súlade s ustanoveniami zákona o rodine môže súd v niektorých prípadoch ustanoviť maloletému dieťaťu poručníka, ktorý bude zabezpečovať jehovýchovu, zastupovať ho a spravovať jeho majetok. Poručník nie vždy je povinný osobne sa starať o maloleté dieťa, t.j. ak sa poručník o dieťa osobne nestará, potom sa dieťa vo vzťahu k poručníkovi nepovažuje za vyživované. Ak sa poručník o maloleté dieťa osobne stará, t.j. počas tohto obdobia poručník nahrádza dieťaťu starostlivosť rodičov, potom dieťa vo vzťahu k poručníkovi sa považuje za vyživované. Poručník po splnení aj ďalších ustanovených podmienok si môže uplatniť na takéto dieťa daňový bonus.

Pokiaľ súd zverí dieťa do ústavnej starostlivosti detského domova a starostlivosť tomuto dieťaťu poskytuje profesionálny rodič (zamestnanec detského domova), potom profesionálny rodič si na takéto dieťa nemôže daňový bonus uplatniť, a to ani vtedy, ak táto ústavná starostlivosť sa vykonáva v domácom prostredí zamestnanca detského domova. Dieťa nie je zverené do osobnej starostlivosti profesionálneho rodiča, a preto takéto dieťa nie je možné u profesionálneho rodiča považovať za vyživované.

 

Dieťa druhého z manželov

Zákon o dani z príjmov ustanovuje, že aj dieťa druhého z manželov sa považuje za vyživované dieťa, ide napr. o vlastné dieťa len jedného z manželov, osvojené dieťa len jedným z manželov.

 

Príklad 3

Počnúc rokom 2021 druh a družka žijú v jednej domácnosti a spoločne vyživujú dve deti (jedno dieťa je družkine a druhé dieťa je druhovo). Družka si uplatňuje daňový bonus na vlastné dieťa a druh si uplatňuje daňový bonusna vlastné dieťa. V apríli 2021 sa zosobášili. Môžu si od mája naďalej uplatňovať daňový bonus osobitnena svoje vlastné dieťa?

V súlade s § 33 ods. 2 ZDP sa dieťa druhého z manželov považuje za vyživované dieťa, a preto uzavretím sobášamanželkino dieťa sa vo vzťahu k jej manželovi považuje za dieťaťa druhého z manželov a rovnako manželovodieťaťa sa vo vzťahu k jeho manželke považuje za dieťa druhého z manželov. Ak deti vyživujúv domácnosti viacerí daňovníci, môže si daňový bonus uplatniť len jeden z nich, a to na všetky deti. Znamená to, že od mája 2021, po splnení všetkých ustanovených podmienok, nárok na daňovýbonus na obidve deti si môže uplatniť len jeden z manželov.

 

Viac nájdete v mesačníku Dane a účtovníctvo bez chýb, pokút a penále 12/2021.

 

Podanie odvolania daňovým subjektom je významným procesným úkonom daňového subjektu, nakoľko sa ním zabezpečuje začatie odvolacieho konania a preskúma sa prvostupňové rozhodnutie. Odvolanie daňového subjektu v daňovom konaní musí spĺňať formálne a aj obsahové náležitosti, a to obligatórne.

 

Prvotnou úlohou správcu dane, ktorému bolo odvolanie daňového subjektu doručené je teda preskúmanie jeho obsahu. O podanom odvolaní môže správca dane, ktorému bolo doručené rozhodnúť len v rámci autoremedúry, pokiaľ sa tak nestane, tak odvolanie postúpi na rozhodnutie odvolaciemu orgánu. Uvedeným otázkam bude v tomto článku venovaná pozornosť.

 

Postup správcu dane pri preskúmavaní odvolania

Odvolacie konanie je predmetom právnej úpravy zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p. (ďalej len „daňový poriadok“), v ktorom sa upravuje jednak aspekt náležitostí odvolania podaného daňovým subjektom a taktiež aspekt postupu prvostupňového správcu dane, ktorému bolo odvolanie podané. Taktiež sa v daňovom poriadku ustanovuje procesný postup odvolacieho orgánu po doručení odvolania daňového subjektu.

 

Odvolanie je možné podľa § 72 ods. 1 daňového poriadku podať len za predpokladu, že jeho podanie nevylučuje daňový poriadok a za predpokladu, že sa jeho podania subjekt nevzdal písomne alebo ústne do zápisnice v konkrétnom prípade. Platí, že voči každému prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane nemožno podať odvolanie.

 

Príklad 1

Podľa § 57 ods. 6 daňového poriadku nemožno podať odvolanie proti rozhodnutiu správcu dane o odklade platenia dane alebo o platení dane v splátkach, nakoľko to daňový poriadok vylučuje. Podľa § 29 ods. 3 daňového poriadku nemožno voči rozhodnutiu správcu dane o žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty podať opravné prostriedky, teda ani odvolanie. Podľa § 95 ods. 6 daňového poriadku nemožno voči rozhodnutiu o odložení daňovej exekúcie podať opravné prostriedky.

V prípade vzdania sa odvolania daňovým subjektom je tak možné urobiť písomne alebo ústne do zápisnice, o čom urobí správca dane v zápisnici záznam, pričom daňový poriadok ani demonštratívnym výpočtom neustanovuje obsahové náležitosti takéhoto vzdania sa možnosti podať odvolanie.

Odvolanie sa podľa § 72 ods. 2 daňového poriadku podáva zásadne orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, teda prvostupňovému finančnému orgánu. Prvostupňovým správcom dane môže byť podľa § 4 ods. 1 daňového poriadku daňový úrad, colný úrad alebo obec, závisí to od toho, ktorému z týchto správcov dane priznávajú osobitné právne predpisy oprávnenie rozhodovať v daňovom konaní.

 

Príklad 2

Pokiaľ ide o niektorú z miestnych daní podľa § 2 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z.n.p. kam patrí aj daň z nehnuteľností, bude príslušným správcom dane na vydanie prvostupňového rozhodnutia v daňovom konaní príslušná obec, ktorá je na to oprávnená.

Pokiaľ sa rozhodne daňový subjekt podať odvolanie proti rozhodnutiu vydanom obcou, tak musí odvolanie podať na túto obec, ktorá napadnuté rozhodnutie vydala.

Pri správe daní a poplatkov môže dôjsť k tomu, že daňový subjekt podá odvolanie nesprávne priamo na odvolací orgán, ktorým je Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky. V takomto prípade je tento odvolací finančný orgán povinný takéto odvolanie odoslať príslušnému správcovi dane, medzičasom však plynie odvolacia lehota, čím sa odvolávajúci sa daňový subjekt dostáva do rizika jej premeškania, čo môže mať pre neho podstatne nepriaznivé právne následky. Uplynutím odvolacej lehoty sa totiž rozhodnutie správcu dane stáva právoplatným a je možné proti nemu použiť len mimoriadne opravné prostriedky. Príslušný daňový subjekt premeškaním odvolacej lehoty stráca možnosť preskúmania prvostupňového rozhodnutia správcu dane v daňovom konaní.

 

Odvolanie je možné podať buď vo všeobecnej odvolacej lehote, ktorá je podľa § 72 ods. 3 daňového poriadku 30 dní od doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia daňovému subjektu, pokiaľ daňový poriadok neustanovuje inú, špecifickú lehotu na podanie odvolania.

 

Proti rozhodnutiu o zriadení záložného práva na majetok daňového dlžníka je možné podať odvolanie v špecifickej lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia daňovému dlžníkovi alebo proti rozhodnutiu o zastavení daňového exekučného konania je možné podať odvolanie v odvolacej lehote do ôsmich dní odo dňa doručenia rozhodnutia, pričom v obidvoch prípadoch odvolanie nemá odkladný účinok.

 

Písomné vyhotovenie rozhodnutia musí byť daňovému subjektu doručené podľa daňového poriadku a až od tohto riadneho doručenia je možné počítať plynutie odvolacej lehoty. Predovšetkým musia byť striktne dodržané prípady, keď je potrebné doručiť písomnosť daňovému subjektu do vlastných rúk. Pokiaľ nebolo takéto doručenie dodržané a písomnosť prebrala osoba, ktorá na to nebola oprávnená, tak nejde o právne relevantné doručenie v konkrétnom prípade.

Vzhľadom na veľký význam podania odvolania pre daňový subjekt, ktorého sa prvostupňové rozhodnutie správcu dane týka je podstatnou obsahovou náležitosťou rozhodnutia vydaného v daňovom konaní podľa § 63 ods. 3 písm. e) daňového poriadku aj poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie odkladného účinku.

Taktiež v § 63 ods. 6 a 7 daňový poriadok ustanovuje, že pokiaľ chýba v rozhodnutí poučenie o odvolaní alebo v rozhodnutí bolo nesprávne uvedené poučenie, že proti rozhodnutiu nemožno podať odvolanie, alebo ak bola skrátená lehota na podanie odvolania alebo nie je v poučení určená lehota vôbec, odvolanie možno podať do šiestich mesiacov po doručení rozhodnutia; to neplatí, ak rozhodnutie podľa daňového poriadku nemusí obsahovať poučenie. Pokiaľ je v rozhodnutí určená na podanie odvolania lehota dlhšia ako v daňovom poriadku, platí lehota uvedená v rozhodnutí.

 

Odvolanie v daňovom konaní

musí popri všeobecných obsahových náležitostiach podania v daňovom konaní, ktoré ustanovuje § 13 ods. 3 daňového poriadku obsahovať aj špecifické náležitosti, ktoré ustanovuje daňový poriadok. Ide pritom o tieto náležitosti, ktoré sú ustanovené v § 72 ods. 4 daňového poriadku kogentnou právnou normou a taxatívnym právnym výpočtom:

-        Presné označenie správcu dane, ktorému je odvolanie adresované,

-        presné označenie subjektu, ktorý odvolanie podáva,

-        presné označenie rozhodnutia, ktoré je rozhodnutím odvolávajúceho sa subjektu napadnuté,

-        dôvody, prečo bolo odvolanie podané, teda prečo sa odvolávajúci daňový subjekt domáha preskúmania vydaného rozhodnutia v daňovom konaní,

-        jednotlivé dôkazné prostriedky, ktoré preukazujú tvrdenia daňového subjektu uvedené v odvolaní, pokiaľ sa nenamieta len rozpor s právnymi predpismi. Pokiaľ je to možné, tak daňový subjekt predloží listinné dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.

-        návrh, akým spôsobom má podľa názoru daňového subjektu – odvolávajúceho sa, odvolací orgán rozhodnúť, teda či len zruší napadnuté rozhodnutie vydané v daňovom konaní alebo ho má pozmeniť a akým spôsobom.

 

Príklad 3

Pokiaľ sa odvolaním domáha daňový dlžník zrušenia daňovej exekučnej výzvy podľa § 91 ods. 5 daňového poriadku z dôvodu, že vec, ktorá má byť exekvovaná mu nepatrí alebo patrí inej osobe, nielenže musí túto skutočnosť uviesť vo svojom odvolaní, ale musí predložiť aj dôkazné prostriedky, napríklad list vlastníctva, ktorým preukáže, že stavbu alebo pozemok vlastní niekto iný a navrhovaná exekúcia je preto neprípustná a nemožno ju vykonať. Pokiaľ by neboli doplnené dôkazné prostriedky, mohol by to správca dane kvalifikovať v podobe neúplného odvolania.

Taktiež je veľmi podstatné, aby odvolávajúci sa subjekt uviedol presný opis skutkového stavu, teda v akej podobe prebiehalo prvostupňové daňové konanie, následne doložil dôkazné prostriedky a uviedol, akým spôsobom má odvolací orgán revidovať napadnuté prvostupňové rozhodnutie vydané v daňovom konaní.

Súčasťou odvolacieho konania je aj samostatné dokazovanie, ktorého cieľom je nielen vykonať dôkazné prostriedky, ktoré odvolávajúci sa subjekt uviedol v predloženom odvolaní, ale zabezpečiť aj výkon iných dôkazných prostriedkov potrebných pre priebeh a rozhodnutie v odvolacom daňovom konaní. O uvedenom svedčí aj § 74 ods. 3 daňového poriadku podľa ktorého odvolací orgán je oprávnený vykonávať v rámci odvolacieho konania dokazovanie, ak to považuje za potrebné. Ak odvolací orgán vykonáva dokazovanie, je povinný pred vydaním rozhodnutia o odvolaní umožniť účastníkovi konania oboznámiť sa s výsledkami vykonaného dokazovania.

V rámci odvolacieho konania sa v plnom rozsahu uplatňujú jednotlivé procesné inštitúty, ktoré sú uplatnené v prvostupňovom daňovom konaní. Ide napríklad o doručovanie písomností podstatných pre odvolacie konanie, počítanie lehôt, ich určovanie, pokiaľ sú tieto podstatné pre procesný úkon nevyhnutný v odvolacom daňovom konaní.

Pri dôkaznom konaní v rámci odvolacieho konania odvolací orgán pristupuje k posúdeniu, čo je možné považovať za dôkaz s extenzívnym výkladom, teda za dôkaz uzná všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Pritom sa vychádza z toho, že výpočet jednotlivých dôkazných prostriedkov, ktoré sú uvedené v § 24 ods. 4 daňového poriadku je len demonštratívny a správca dane musí sám zvážiť, ktoré dôkazné prostriedky vykoná.

Prvou podstatnou úlohou prvostupňového správcu dane, ktorému bolo odvolanie riadne doručené je posúdenie toho, či podané odvolanie spĺňa tieto, daňovým poriadkom ustanovené obsahové náležitosti, ktoré musia byť rešpektované.

Pokiaľ podané odvolanie nemá všetky obsahové náležitosti, tak správca dane, ktorému bolo odvolanie doručené, postupuje podľa § 72 ods. 5 v spojení s § 13 ods. 8 až 10 daňového poriadku, teda vyzve daňový subjekt, aby nedostatky podaného odvolania podľa jeho pokynov a v určenej lehote odstránil. Súčasne ho poučí o následkoch spojených s ich neodstránením.

Pokiaľ daňový subjekt nedostatky odvolania v požadovanom rozsahu odstráni v lehote určenej príslušným správcom dane, považuje sa takéto podanie za podané bez nedostatkov v deň pôvodného podania. V prípade, že daňový subjekt výzve príslušného správcu dane nevyhovie v plnom rozsahu a v určenej lehote, považuje sa toto podanie za nepodané a príslušný správca dane túto skutočnosť oznámi daňovému subjektu.

Pokiaľ bolo odvolanie podané osobami podľa § 14 ods. 1 daňového poriadku, ktoré majú povinnosť doručovať písomnosti správcovi dane elektronickými prostriedkami, použijú sa uvedené ustanovenia daňového poriadku na nedostatky v doručovaní odvolania elektronickými prostriedkami primerane.

Pokiaľ účastník konania vezme odvolanie späť, nemôže podať v tej istej veci nové odvolanie. Oznámenie o späťvzatí odvolania musí byť podané písomne alebo ústne do zápisnice. Za deň späťvzatia odvolania sa považuje deň spísania zápisnice o späťvzatí odvolania alebo deň, keď bolo oznámenie o späťvzatí odvolania doručené správcovi dane. Tým dňom je odvolacie konanie zastavené a rozhodnutie nadobúda právoplatnosť. Ak sú v dobe od podania odvolania do jeho späťvzatia vykonané prvostupňovým orgánom v konaní úkony, späťvzatím odvolania sa nezrušujú a možno ich využiť v ďalšom konaní.

 

Riadne a včas podané odvolanie má odkladný účinok, ak daňový poriadok neustanovuje inakšiu právnu úpravu. Tak napríklad proti rozhodnutiu o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva na majetok daňového dlžníka je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia daňovému dlžníkovi, odvolanie však podľa § 81 ods. 1 daňového poriadku nemá odkladný účinok. Ide teda o špecifickú právnu úpravu odkladného účinku odvolania.

 

Postup prvostupňového správcu dane po podaní odvolania

Pokiaľ spĺňa odvolanie podané daňovým subjektom všetky uvedené obsahové náležitosti ustanovené daňovým poriadkom a bolo podané v ustanovenej lehote, tak správca dane zváži, či o ňom rozhodne v rámci autoremedúry. Podľa § 73 ods. 1 daňového poriadku prvostupňový správca dane môže rozhodnúť o odvolaní, ale len za predpokladu, že mu v plnom rozsahu vyhovie. Taktiež platí, že proti takémuto rozhodnutiu nemožno podať ďalšie odvolanie.

Pritom daňový poriadok neustanovuje špecifické obsahové náležitosti rozhodnutia, ktorým sa rozhoduje o podanom odvolaní v rámci autoremedúry. Platí preto, že na obsahové náležitosti takéhoto rozhodnutia sa vzťahuje § 63 ods. 3 daňového poriadku, s tým, že takéto rozhodnutie nemusí podľa § 63 ods. 8 daňového poriadku obsahovať odôvodnenie, nakoľko sa ním rozhoduje o opravnom prostriedku a navrhovateľovi sa vyhovelo v plnom rozsahu. Taktiež je dôležité, aby prvostupňový orgán vyhovel odvolávajúcemu sa daňovému subjektu v plnom rozsahu, čo je daňovým poriadkom ustanovená obligatórna podmienka pre uplatnenie autoremedúry.

 

Pokiaľ prvostupňový orgán, ktorému bolo odvolanie doručené nerozhodne o ňom a nevyhovie odvolaniu v plnom rozsahu, tak postúpi odvolanie do 30 dní odo dňa začatia odvolacieho konania spolu s výsledkami doplneného daňového konania, s úplným spisovým materiálom a s predkladacou správou na rozhodnutie odvolaciemu orgánu; o takom postupe upovedomí daňový subjekt. Odvolacím finančným orgánom je Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky.

 

Predkladacia správa obsahuje podľa § 73 ods. 3 daňového poriadku predovšetkým:

-        zhrnutie výsledkov doplneného daňového konania,

-        stanovisko ku všetkým dôvodom odvolania,

-        návrh na výrok rozhodnutia o odvolaní.

 

Zhrnutie výsledkov doplneného daňového konania

Prvostupňový správca dane si môže od odvolávajúceho daňového subjektu vyžiadať ešte určité doplňujúce údaje, aby mohol zvážiť, či rozhodne v rámci autoremedúry. Tieto doplňujúce údaje pritom môžu mať charakter dôkazov využiteľných v daňovom konaní.

 

Tak napríklad prvostupňový správca dane si môže vyžiadať predloženie písomností, ktorými sa preukazuje vlastnícke právo daňového dlžníka k založenej hnuteľnej veci, pokiaľ v tomto ohľade vznikajú určité nejasnosti a správca dane potrebuje určité vysvetlenie. Taktiež si správca dane môže vyžadovať predloženie písomností, ktorými sa preukazuje právny nárok daňového subjektu na dodatočnú úpravu daňovej povinnosti v konkrétnom prípade. Tak napríklad môže ísť o písomnosti, ktorými sa zakladá právny nárok na úľavu alebo oslobodenie od daňovej povinnosti daňového subjektu.

 

Prvostupňový správca dane môže v čase od doručenia odvolania až do jeho postúpenia odvolaciemu finančnému orgánu viesť dôkazné konanie, v rámci ktorého si môže získavať podklady pre rozhodovanie o podanom odvolaní v rámci autoremedúry alebo za účelom nadobudnutia určitých vysvetlení zameraných na preukázanie skutočností uvedených v odvolaní.

 

Stanovisko ku všetkým dôvodom odvolania

Podľa § 72 ods. 4 písm. c) daňového poriadku musí odvolávajúci sa daňový subjekt v podanom odvolaní uviesť jednotlivé dôvody podania takéhoto odvolania. Prvostupňový správca dane pritom v predkladacej správe adresovanej odvolaciemu finančnému orgánu musí zaujať stanovisko ku všetkým dôvodom, ktoré sú uvedené odvolávajúcim sa daňovým subjektom v podanom odvolaní. Pritom môže ísť o skutkové právne dôvody, ktoré sa môžu týkať výšky daňovej povinnosti či jednotlivých aspektov špecifického daňového konania, prípadne iných právnych dôvodov, ktoré sa týkajú nesprávneho právneho postupu správcu dane v prvostupňovom daňovom konaní.

Tak napríklad odvolávajúci sa daňový subjekt môže v odvolaní namietať protiprávnosť postupu prvostupňového správcu dane v tom, že neumožnil vykonať v dôkaznom konaní navrhnutý dôkazný prostriedok, ktorý mal právne relevantný význam pre predmet rozhodovania v daňovom konaní, čím mohlo podľa daňového subjektu dôjsť k nedostatočnému zisteniu a objasneniu skutkového stavu veci v daňovom konaní.

 

Návrh na výrok rozhodnutia o odvolaní

Vzhľadom na to, že odvolávajúci sa daňový subjekt má právo navrhnúť, akým spôsobom má odvolací finančný orgán rozhodnúť, tak takéto oprávnenie má aj prvostupňový správca dane, ktorý navrhne odvolaciemu finančnému orgánu, akým spôsobom má o odvolaní rozhodnúť. Vzhľadom na to, že ide o odvolanie proti jeho rozhodnutiu vydanému v daňovom konaní a v autoremedúre nevyhovel v plnom rozsahu odvolávajúcemu sa daňovému subjektu, tak je dôvodný predpoklad, že prvostupňový správca dane bude navrhovať, aby odvolací finančný orgán podané odvolanie zamietol a teda mu nevyhovel v konkrétnom prípade.

Uvedený výpočet jednotlivých obsahových náležitostí predkladacej správy prvostupňového správcu dane, ktorá je určená pre Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky je v daňovom poriadku len demonštratívny a uvedený správca dane si môže doplniť aj iné podklady, ktoré sú podľa neho potrebné pre rozhodovanie odvolacieho orgánu v konkrétnom prípade.

 

Viac o problematike sa dočítate v mesačníku Dane a účtovníctvo bez chýb, pokút a penále 1/2022.

 

V práci trávi človek za celý život v priemere približne 13 000 dní a 100 000 hodín. Je to enormné množstvo v prípade, ak je v práci nespokojný. Čím je ovplyvnená spokojnosť jednotlivého zamestnanca? Závisí najmä od náplne práce, pozícii v hierarchii, od kolegov, pracovného prostredia, platu, od osobnosti zamestnanca, od jeho veku či pohlavia? Všetky tieto faktory môžu na pracovnú spokojnosť vplývať svojim podielom a u každého človeka je to v inej miere. Preto je také náročné, ak ako zamestnávateľ chcete, aby vaši podriadení boli v práci spokojní a domnievate sa, že to prinesie ich vyšší výkon. Nemusí to tak totiž vôbec v praxi byť.

 

SPOKOJNÝ ZAMESTNANEC nemusí vôbec podávať vysoký pracovný výkon a naopak zamestnanec, ktorý podáva vysoký výkon, nemusí byť spokojný. Niekto je v práci spokojný a podáva len nevyhnutný výkon, aby si ju udržal, iný je zase s rôznymi vecami nespokojný, ale snaží sa odvádzať maximum. Toto nastavenie však obvykle nevydrží dlhší čas a nespokojný zamestnanec sa bude snažiť zmeniť podmienky v práci alebo zmení prácu. Toto môže úzko súvisieť s javom, ktorý sa nazýva psychologická zmluva.

 

PSYCHOLOGICKÁ ZMLUVA. Očakávania, ktoré má zamestnanec od spoločnosti, v ktorej pracuje a očakávania, ktoré má zamestnávateľ od zamestnanca, definuje pojem psychologická zmluva. Zamestnanec obvykle očakáva za svoje úsilie peňažnú odmenu (spravodlivú v pomere k ostatným zamestnancom), možnosti na postup, dobré pracovné prostredie, pochopenie pre svoje prípadné osobné problémy, dobré vzťahy, dobrého nadriadeného, rôzne benefity, zaujímavú náplň práce. Zamestnávateľ očakáva vysoký pracovný výkon, lojalitu voči firme, prácu nad rámec, ak je potrebná, či prispôsobenie sa rôznym firemným zmenám. Ak dochádza k porušovaniu psychologickej zmluvy na ktorejkoľvek strane, vzájomný vzťah zamestnávateľa a zamestnanca sa naruší. Spokojnosť zamestnanca v práci je výsledkom zosúladenia jeho očakávaní s konkrétnou situáciou vo firme. Ak prichádza do firmy s nereálnymi očakávaniami, ktoré nie sú napĺňané, môže nastať ich konfrontácia s realitou a zamestnanec môže svoje očakávania znížiť alebo naopak ostanú rovnaké, ale klesá jeho spokojnosť v práci.

 

FIXNÉ VERZUS RASTOVÉ MYSLENIE. Spokojnosť v práci vyjadrujú postoje zamestnanca – sú to hodnotiace vzťahy k ľuďom, predmetom či udalostiam v živote človeka. Na postoje manažéra vplýva aj typ myslenia, ktorému častejšie podlieha. Psychologička Carol Dwecková definovala dva druhy myslenia, ktoré u človeka vytvárajú v zásade dva odlišné životy. Ľudia s fixným myslením veria, že ich intelekt a schopnosti sú už dané, ľudia s rastovým myslením veria, že takmer všetky veci v ich živote sú zmeniteľné. Ľudia s rastovým myslením sú vo svojom uvažovaní omnoho viac slobodní. Chyby nevnímajú ako osobné zlyhanie, ale skôr ako príležitosť na zlepšenie. Bavia ich nové výzvy, ako cestu k úspechu vnímajú vlastnú vytrvalosť a úsilie. Kritiku od druhých ľudí považujú len za spätnú väzbu a podnet na zlepšenie, neberú si ju osobne. Kvôli svojmu úsiliu a vytrvalosti často v živote dosiahnu viac ako ľudia, ktorí mali ako deti viac talentu a intelektu. Človek s fixným myslením sa vyhýba výzvam, obáva sa urobenia chyby, pri prekážkach sa rýchlo vzdáva, negatívnu spätnú väzbu neprijíma alebo ho príliš zasiahne, keď vidí úspech ostatných ľudí, skôr ho to demotivuje ako by mu boli vzorom. Človeka s rastovým myslením kritika posúva vpred, teší sa na nové a neočakávané výzvy a v úspechu ostatných vidí inšpiráciu. Tieto dva typy myslenia úzko súvisia aj so spokojnosťou v práci. Je zrejmé, že človek s rastovým myslením je pre akúkoľvek situáciu adaptabilnejší a vo finále dokáže viac ovplyvňovať svoj pocit spokojnosti. V pozícii manažéra má toto nastavenie vplyv aj na to, ako sa manažér pozerá na svojich podriadených, či ich vidí ako ľudí schopných sa zlepšovať a dokáže ich tak viac rozvíjať, ako manažér s fixným myslením.

 

SEBAÚČINNOSŤ - Podobným konceptom ako myšlienka fixného a rastového myslenia je aj pojem sebaúčinnosti. Spokojnosť v práci podľa rôznych doterajších výskumov súvisí viac s osobnostnými charakteristikami jednotlivých zamestnancov - napríklad s ich vnímanou vlastnou efektivitou (sebaúčinnosťou) alebo s emočnou stabilitou viac než s vonkajšími podmienkami práce (platom, firmou, pracovnou pozíciou). Sebaúčinnosť predstavuje presvedčenie ľudí o tom, nakoľko majú kontrolu nad svojim životom a udalosťami, ktoré ho ovplyvňujú. Toto presvedčenie má vplyv na to, čo ľudia cítia, nad čím rozmýšľajú, ako sa sami motivujú a ako sa správajú.

 

Silný pocit vlastnej sebaúčinnosti zvyšuje predpoklad spokojnosti a úspechu. Títo ľudia si stanovujú vyššie ciele a aj keď niekedy neuspejú, naďalej dokážu pokračovať vo svojom úsilí a pocit sebaúčinnosti dokážu rýchlo obnoviť. Svoje zlyhanie v nejakej oblasti zvyknú pripisovať nedostatočnému úsiliu alebo zručnostiam, ktoré je potrebné získať na to, aby uspeli v budúcnosti.

 

Aj v náročných situáciách veria, že ich dokážu dostať pod kontrolu. Tento postoj k životu znižuje u ľudí stres a sklon k úzkosti či depresii. Ľudia s nízkou úrovňou sebúčinnosti o sebe pochybujú, vyhýbajú sa náročnejším úlohám, sústredia sa na svoje osobné nedostatky a na nepriaznivé dôsledky svojich činov. Po zážitku zlyhania sa ich pocit vlastnej účinnosti obnovuje len veľmi pomaly. Títo ľudia sa ľahko stanú obeťou stresu, úzkosti či depresie.

 

FYZICKÁ SPOKOJNOSŤ - Na spokojnosť v práci môže mať vplyv aj to, nakoľko je človek spokojný sám so svojim telom, so svojim zdravotným stavom, ako sa sám vníma a vidí, ako sa fyzicky cíti. V práci manažéra dochádza veľmi často k stresovým situáciám, ktoré sa premietajú do zdravotného stavu. Mnoho práce je vykonávanej v sede pri počítači alebo v aute, časové vyťaženie uberá manažérom voľný čas, ktorý by mohli investovať do svojich obľúbených fyzických aktivít. Organizmus človeka nie je stavaný na neustále sedenie a skôr alebo neskôr sa to prejaví, či už bolesťami hlavy, chrbta, obezitou alebo ďalšími ochoreniami. Pri nedostatku času môže byť určitým riešením precvičovanie svalov aj počas práce. Je vhodné nájsť si určitú sadu cvičení, ktoré vie človek ľahko vykonávať aj priamo pri sedení alebo v kancelárii – zamerať sa na cvičenia na krčnú chrbticu, ramená, medzilopatkové svaly, predlaktia, prsty či lýtka. Urobiť si počas práce vždy krátku pauzu, zacvičiť si, nechať oddýchnuť oči od sledovania monitora. Tieto prestávky si dať vždy o určitom čase, naplánovať si ich aj ako pripomienku do kalendára či mobilného telefónu, aby sme na ne pri práci nezabudli. Aj takéto krátke cvičenie a uvoľnenie pomôže z dlhodobého hľadiska pri zlepšení či udržaní fyzickej pohody a má vplyv aj na psychický stav. Ak sa cítime pod tlakom, je užitočné naučiť sa robiť dychové cvičenia – vedomý nádych do brucha a dlhý výdych, pozorovať svoj dych a naplno sa naň sústrediť. Túto zručnosť na zastavenie pocitu stresu je vhodné naučiť sa robiť vopred, aby sme ju v kritickej chvíli vedeli efektívne použiť. Dýchanie nám pomôže naučiť sa sústrediť na prítomnosť, nebyť v strese z toho, čo sa stalo, a tiež ani z blízkej budúcnosti. Organizmus dostane potrebný kyslík, myseľ sa upokojí a umožní nám vidieť aj ďalšie možnosti riešenia problémovej situácie.

 

HEDONICKÁ ADAPTÁCIA - Na spokojnosť v práci výrazne môže vplývať aj jav nazývaný hedonická adaptácia. Tá spočíva v tom, že si človek po čase zvykne takmer na všetko – na to dobré i na to zlé. Keď sa o niečo napríklad v práci dlhodobo snažíme a potom to dosiahneme (povýšenie, zvýšenie platu), prichádza krátkodobá radosť, ale o pár mesiacov je to už vec všedná a rutinná. Na našu aktuálnu spokojnosť už táto udalosť nebude mať veľký vplyv. V angličtine sa tento jav nazýva hedonic treadmill, teda hedonický bežecký pás – na tomto bežeckom páse šťastia a spokojnosti môžeme teda bežať stále a nikdy nedobehneme do cieľa.

 

Aby sme boli v živote spokojnejší, riešením je skôr preorientovať sa z vonkajších motivátorov - z postupu na kariérnom rebríčku či hromadenia financií a majetku, na vnútorné motivátory, teda na radosť a zmysel z toho, čo v práci robíme, užívanie si všedných momentov dňa, všímavosť voči okoliu.

 

SEBAREALIZÁCIA A FLOW - Samotné naše povolanie tiež určuje to, ako sa sami vnímame, ako o sebe premýšľame, aká je vlastne naša identita. Záleží však aj na tom, nakoľko je pre nás dôležité, či sa venujeme stále jednému odboru alebo sa medzi nimi presúvame, prípadne nakoľko sme v súlade s danou firemnou kultúrou, kde pracujeme. Niektorí ľudia vedeli už v pomerne mladom veku, čo chcú robiť a pokiaľ sa im podarí daný odbor vyštudovať, môžu sa s pozíciou veľmi silno identifikovať. Ak teda chceme zažívať v práci spokojnosť, mali by sme mať predstavu o tom, čo nás baví, aké sú naše preferencie, čo nám ide, čo nám prináša radosť a napĺňa nás. Potom môžeme hovoriť o sebarealizácii. Duševný stav, pri ktorom je človek plne ponorený do činnosti, ktorú vykonáva, sa nazýva flow (prúdenie, tok, plynutie). Psychológ Csikszentmihalyi, ktorý je považovaný za autora tohto konceptu, zistil, že človek zažíva pocit skutočného šťastia práve pri činnostiach, pri ktorých vzniká flow. Je to okamih maximálne sústredenej motivácie, v ktorom sa nič iné nezdá dôležité. Flow zažívajú často hudobníci, športovci, ale možno ho zažiť aj pri iných činnostiach, do ktorých sa človek vie naplno ponoriť.

 

SEBAPOZNANIE - Aby človek mohol aktívne vytvárať v práci svoju spokojnosť, musí poznať svoje potreby a svoje preferencie, len tak totiž vie, čo mu spokojnosť môže priniesť. Ak sa niekto necíti v práci dobre a nevie pomenovať prečo, je možné, že niektoré jeho podstatné potreby zostali neuvedomené a preto nie sú ani napĺňané. Je potrebné sa sám seba pýtať, čo ma baví, v čom vidím hodnotu, zmysel, čo mi pomáha cítiť sa aj z dlhodobého hľadiska lepšie, čo ma dobíja energiou namiesto toho, aby ma to vyčerpávalo.

 

Mgr. Monika Jakubíková, PhD.

 

Poradca – (Poradca), č. 3/2022 (IX/2021)

• Zákon o zdravotnom poistení s komentárom – komentár

 

Práce a mzdy – bez chýb, pokút a penále – (PaM), č. 12/2021 (X/2021)

• Mzdový list – ukončenie roka v mzdovej účtarni
• Zmeny minimálnej mzdy
• Hromadné prepúšťanie
• Zmeny v asignácii dane
• Modrá karta EU
• Materská a otcovská dovolenka
• Štipendiá a dotácie poskytované v školskom roku 2021/2022
• Spoločný obecný úrad – vnútorné predpisy

 

Dane, účtovníctvo, odvody – bez chýb pokút a penále (DUO), č. 12/2021 (X/2021)

• Inventarizácia majetku a záväzkov
• Daňový bonus
• Kurzové rozdiely a účtovná závierka
• Zdaňovanie spoločných príjmov manželov
• Časové rozlíšenie
• Opravy chýb minulých účtovných období
• Minimálna mzda 2022

 

1000 riešení 11-12/2021 (X/2021)

• Zdravotné poistenie
• Virtuálna mena – daňový a účtovný pohľad
• Daň z príjmov
• Účtovníctvo
• Personalistika a mzdy
• Verejná správa

 

ODBORNÉ PUBLIKÁCIE, KTORÉ VÁM POMOŽU V PODNIKANÍ

 

 

1. Obchodný zákonník po novelách s komentárom- rozsiahly komentár, Zákon o verejnom obstarávaní, Zákon o cenách, vzory zmlúv

2. Jednoduché účtovníctvo – postupy účtovania po ostatnej novele, zákon o dani z príjmov, zákon o účtovníctve

3. Zákonník práce s komentárom (monotematika - zmeny od 1. 7. 2020)

4. Odpady po novom – monotematika (úplné znenie s komentárom)

5. Občiansky zákonník po novelách s komentárom – rozsiahly komentár, úplné znenia zákonov po novelách, záväzkové právo

6. Trestné právo a súdne spory (Trestný zákon, Trestný poriadok, Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok – úplné znenia zákonov)

7. 100 otázok a odpovedí Zákoník práce, BOZP, Mzdy, Odvody (otázky a riešenia z praxe k problematike pracovnoprávnych vzťahov, miezd a odvodov)

8. s.r.o. – SPRIEVODCA (komplexné a prehľadné spracovanie problematiky spoločnosti s ručením obmedzeným od jej založenia, vzniku až po možnosti zrušenia)

9. 100 otázok a odpovedí Obchodovanie – odvody a náhrady (príklady z oblastí obchodovania z pohľadu daní, ktoré reagujú na epidemiologické opatrenia v praxi)

10. 100 otázok a odpovedí Odmeňovanie, Verejné obstarávanie (súbor otázok venovaný problematike podmienok verejného obstarávania, zmlúv i súhrnných správ; zamestnávania, príspevkov na rekreáciu, zrážok zo mzdy, odvodov i cestovných náhrad)

11. 100 otázok a odpovedí Výdavky podnikateľa, Automobil (príklady z praxe k uplatňovaniu daňových výdavkov FO; využívanie automobilu v podnikaní z pohľadu spotreby pohonných látok, odpisov alebo dani z motorových vozidiel)

12. Odvody poistného od 1. 1. 2021 (prehľad odvodov poistného pre základné kategórie poistencov od 1. 1. 2021, povinnosti zamestnávateľa, vzory)

13. Trestné právo po novelách 2021 (úplné znenia trestno-právnych zákonov po novelách k 1.1.2021. Účinnosť noviel - január a august 2021)

14. Daňové, účtovné, mzdové zákony 2021 (úplné znenia daňových, účtovných a mzdových zákonov po ostatných novelách k 1. 1. 2021)

15. Daňové a nedaňové výdavky A-Z 2021 – (uplatňovanie skutočne vynaložených výdavkov do výdavkov daňových)

16. 100 otázok a odpovedí ZPD po novom, Optimalizácia (praktické príklady týkajúce sa novely zákona o daniach z príjmu a daňovej povinnosti FO a PO)

17. Stavebný zákon – s komentárom po novelách (odborná publikácia s úplným znením zákona s komentárom po novelách 2021 a aktuálnymi vyhláškami k danej problematike)

18. Príručka mzdovej účtovníčky 2021 (zrozumiteľný výklad platnej slovenskej legislatívy aktualizovaný k 1. 3. 2021, ktorý je doplnený desiatkami praktických príkladov, vzormi dokumentov a formulárov s ukážkami ich správneho vyplnenia)

19. 100 otázok a odpovedí Výdavky, Cestovné náhrady (praktické príklady týkajúce sa daňových a nedaňových výdavkov; cestovných náhrad zamestnancov a SZČO)

20. 100 otázok a odpovedí Štátne dávky, Účtovníctvo (praktické príklady týkajúce sa problematiky pandemickej pomoci a dotácií od úradu práce a problematiky účtovania fyzických a právnických osôb)

21. Vojenská polícia (Trestný zákon, Trestný poriadok, Zákon o vojenskej polícii, Zákon o priestupkoch, Zákon o cestnej premávke)

22. Podvojné účtovníctvo (Zákon o účtovníctve s komentárom, Postupy účtovania)

23. Pozemkové spoločenstvá po novele bez chýb, pokút a penále (zdaňovanie a účtovanie v pozemkovom spoločenstve)

24. 100 otázok a odpovedí Zákon o účtovníctve, Postupy účtovania v PÚ (účtovná problematika v názorných príkladoch)

25. 100 otázok a odpovedí Kurzarbeit, Zamestnávanie (prvá kapitola obsahuje nový zákon o podpore v čase skrátenej práce – kurzarbeit – s komentárom, druhá kapitola ponúka spektrum otázok a odpovedí z oblastí zamestnávania a zdaňovania príjmov)

 

Poradca – (Poradca), č. 4-5/2022 (XI/2021)

• Zákon o verejnom obstarávaní s komentárom – komentár

 

Poradca – (Poradca), č. 6/2022 (XI/2021)

• Zákon o DPH s komentárom – komentár

 

Práce a mzdy – bez chýb, pokút a penále – (PaM), č. 1/2022 (XI/2021)

• Archivácia mzdovej agendy
• Závislá práca podľa zákonníka práce
• Daň z motorových vozidiel v roku 2022
• Protipožiarna ochrana budov v roku 2022
• Občianske združenia
• Postup obce po podaní odvolania v správnom procese

 

Dane, účtovníctvo, odvody – bez chýb pokút a penále (DUO), č. 2/2022 (XI/2021)

• Posudzovanie vozidiel v daňovom priznaní
• Realizácia správy miestnej dane
• Uplatňovanie DPH pri zlučovaní firiem
• Vplyv rezerv na úpravu základu dane

 

 

NOVINKY – úplné znenia zákonov po novelách k ZÁKONOM I-VI/2021

 

Aktualizácia III/9 (VIII/2021)

• Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení
• Zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení
• Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení
• Zákon č. 383/2013 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí
• Zákon č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom
• Zákon č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa
• Zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia
• Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele

 

Aktualizácia III/8 (VIII/2021)

• Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti
• Zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov
• Zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci
• Zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce

 

Aktualizácia II/8 (VIII/2021)

• Zákon č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve
• Zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry
• Zákon č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti)
• Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok

 

Aktualizácia VI/4 (VIII/2021)

• Zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch
• Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia
• Zákon č. 529/2010 Z. z. o environmentálnom navrhovaní a používaní výrobkov (zákon o ekodizajne)
• Zákon č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon)

 

Aktualizácia V/4 (VIII/2021)

• Zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti
• Zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe
• Zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách
• Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy
• Zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve

 

Aktualizácia I/5 (VIII/2021)

• Zákon č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti
• Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov

 

Aktualizácia II/7 (VIII/2021)

• Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon)
• Zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov
• Zákon č. 55/2018 Z. z. o poskytovaní informácií o technickom predpise a o prekážkach voľného pohybu tovaru
• Zákon č. 56/2018 Z. z. o posudzovaní zhody výrobku, sprístupňovaní určeného výrobku na trhu
• Zákon č. 60/2018 Z. z. o technickej normalizácii

 

 

 

ZÁKONY 2021 novelizované k 1. 1. 2021

ZÁKONY IA – daoové (str. 992/A5) Správa daní a poplatkov Dao z príjmov • DPH Miestne dane •Spotrebné dane	ZÁKONY IB - úetovné (str. 512/A5) Úetovníctvo Cestovné náhrady Poplatky
ZÁKONY IIA - obchodné (str. 832/A5) Obchodné právo Živnostenské podnikanie Autorské právo	ZÁKONY IIB - obeianske (str. 448/A5) Obeianske právo Notársky poriadok Advokácia a právne služby Súkromná bezpeenos?
ZÁKONY IIC – trestné (str. 1024/A5) Civilný proces Exekuený poriadok Trestné právo Správne právo
ZÁKONY IIIA - pracovnoprávne (str. 496/A5) Zákonník práce • mzdové predpisy Zákon o službách zamestnanosti Pedagogickí zamestnanci Kolektívne vyjednávanie a združovanie obeanov Správne právo • BOZP	ZÁKONY IIIB – odvody a poistenie (str. 528/A5) Sociálne a dôdchodkové poistenie Nemocenské a zdravotné poistenie
ZÁKONY IIIC - sociálne (str. 672/A5) Sociálne zákony a služby Sociálnoprávna ochrana detí
ZÁKONY IV - stavebné (str. 792/A5) Stavebný zákon a súvisiace predpisy Architekti a inžinieri Stavebné výrobky Bývanie • pôda
ZÁKONY VA (str. 656/A5) Rozpoetové pravidlá Štátna a verejná služba	ZÁKONY VB (str. 656/A5) Školstvo • inšpekcie Financovanie Regionálny rozvoj Verejné práce • obce
ZÁKONY VIA (str. 792/A5) Životné prostredie • ovzdušie Lesné hospodárstvo Integrovaná prevencia a kontrola zneeistenia	Zákony VIB (str. 712/A5) Odpadové a vodné hospodárstvo Prevencia priemyselných havárii Ochrana pred povodoami