T�MY ��SLA

NOV� SUMY STRAVN�HO A STRAVOVANIE ZAMESTNANCOV OD 1. 10. 2023

Povinnos� zabezpe�i� stravovanie m� ka�d� zamestn�vate�, bez oh�adu na to, �i ide o pr�vnick� alebo fyzick� osobu, ak zamestn�va aspo� jednu fyzick� osobu v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vz�ahu. V s�lade s � 8 ods. 1 z�kona �. 283/2002 Z.z. o cestovn�ch n�hrad�ch v znen� neskor��ch predpisov (�alej len �z�kon o cestovn�ch n�hrad�ch�) doch�dza od 1. 10. 2023 k �prave s�m stravn�ho pre  pracovn� cesty a sumy z�kladnej n�hrady za pou��vanie cestn�ch motorov�ch vozidiel. V �l�nku v�s obozn�mime, ak� to prin�a dopad nielen na v��ku stravn�ho poskytovan�ho pri pracovn�ch cest�ch, ale aj na rozsah zabezpe�ovania stravovania zamestn�vate�a pre zamestnancov.

Sumy stravn�ho sa naposledy upravovali k 1.6.2023. U� v  j�ni v�ak dosiahol mesa�n� kumulovan� index cien jed�l a nealkoholick�ch n�pojov v re�taura�nom stravovan� hodnotu 105,8, �o predstavuje zv��enie o 5,8 percentu�lneho bodu oproti z�kladni (pri�om za z�klad�u sa pova�uje pr�slu�n� kalend�rny mesiac, pod�a ktor�ho boli naposledy opatren�m upraven� sumy stravn�ho). T�m bola splnen� podmienka pre �al�ie zv��enie s�m  stravn�ho pri pracovn�ch cest�ch v zmysle z�kona o cestovn�ch n�hrad�ch.

Mechanizmus zvy�ovania s�m stravn�ho je upraven� v � 8 ods. 1 z�kona o cestovn�ch n�hrad�ch, na z�klade ktor�ho sa zv��enie s�m stravn�ho vykon� v tom pr�pade, ak rozdiel kumulat�vneho indexu cien jed�l a nealkoholick�ch n�pojov v re�taura�nom stravovan� za pr�slu�n� kalend�rny mesiac a hodnoty z�kladne je najmenej 5 %. Ke�e z�konn� podmienka na zv��enie stravn�ho bola opakovane splnen�, Ministerstvo pr�ce, soci�lnych vec� a rodiny SR (�alej len �ministerstvo pr�ce�) navrhlo zv��enie s�m stravn�ho, ktor� bolo d�a 20. 9. 2023 aj schv�len�. Na z�klade Opatrenia MPSVR SR �. 368/2023 Z. z. sa sumy stravn�ho zvy�uj� nasledovne:

�         pri pracovnej ceste 5 a� 12 h zo 7,30 � na 7,80 � (tzv. z�kladn� suma stravn�ho)

�         pri pracovnej ceste nad 12 h a� 18 h z 10,90 � na 11,60 �

�         pri pracovnej ceste nad 18 h z 16,40 � na 17,40 �.���

Zv��en� sumy stravn�ho patria zamestnancovi od prv�ho d�a kalend�rneho mesiaca nasleduj�ceho po kalend�rnom mesiaci, v ktorom boli zverejnen�. Ke�e opatrenie ministerstva pr�ce bolo zverejnen� v Zbierke z�konov d�a 22. 9. 2023, zv��en� sumy stravn�ho sa pou�ij� od 1.10.2023.

Stravovanie zamestnancov

V praxi sa stret�vame v s�vislosti so stravovan�m zamestnancov s dvoma z�kladn�mi pojmami, pri�om ka�d� z nich predstavuje samostatn� in�tit�t. Prv� pojem je stravovanie, ktor� predstavuje plnenie, ktor� je zamestn�vate� povinn� poskytova� pre zamestnancov v s�vislosti s v�konom ich z�vislej �innosti na pravidelnom pracovisku a to za podmienok a v rozsahu, ktor� ustanovuje Z�konn�k pr�ce. Zamestn�vate� je povinn� zamestnancom zabezpe�ova� stravovanie a s��asne na stravovanie aj prispieva�. N�rok na zabezpe�enie stravovania alebo poskytnutie finan�n�ho pr�spevku na stravovanie m� zamestnanec, ktor� v r�mci pracovnej zmeny vykon�va pr�cu viac ako �tyri hodiny. Ak pracovn� zmena trv� viac ako 11 hod�n, zamestn�vate� m��e zabezpe�i� �al�ie stravovanie alebo poskytn�� �al�� finan�n� pr�spevok na stravovanie.

Pod�a s��asnej platnej pr�vnej �pravy zamestn�vate� m��e zabezpe�i� stravovanie vo vlastnom stravovacom zariaden�, v stravovacom zariaden� in�ho zamestn�vate�a, alebo prostredn�ctvom stravovac�ch pouk�ok (cez osoby, ktor� m� opr�vnenie sprostredkova� stravovacie slu�by, ak ich sprostredkuje u osoby, ktor� m� opr�vnenie poskytova� stravovacie slu�by), a od 1.3.2021 pribudla k t�mto mo�nostiam aj �al�ia alternat�va, kedy ide o poskytnutie finan�n�ho pr�spevku na stravovanie; rozli�ujeme nasledovn� formy zabezpe�enia stravovania:

1.       zabezpe�enie stravovania poskytovan�m jedn�ho tepl�ho hlavn�ho jedla vr�tane vhodn�ho n�poja (pr�p. don�ky teplej stravy) zamestnancovi v priebehu pracovnej zmena vo vlastnom stravovacom zariaden� alebo v stravovacom zariaden� in�ho zamestn�vate�a,

2.       zabezpe�enie stravovania formou stravovac�ch pouk�ok prostredn�ctvom PO alebo FO, ktor� m� opr�vnenie sprostredkova� stravovacie slu�by (emitent), ak ich sprostredkuje u PO alebo FO, ktor� m� opr�vnenie poskytova� stravovacie slu�by,

3.       poskytnutie z�konn�ho finan�n�ho pr�spevku na stravu, kedy ide o z�konn� d�vody ustanoven� v � � 152 ods. 6 ZP,

4.       poskytnutie ��elovo viazan�ho finan�n�ho pr�spevku na stravu zamestnancovi, ktor� m� pod�a � 152 ods. 7 ZP pr�vo na v�ber medzi stravovacou pouk�kou a finan�n�m pr�spevkom na stravu.

Zamestn�vate� prispieva na stravovanie na ka�d� poskytnut� jedlo vo forme nepe�a�n�ho pr�spevku na stravovanie a v z�konom ur�en�ch pr�padoch vo forme finan�n�ho (pe�a�n�ho) pr�spevku na stravovanie. Z�konn�k pr�ce ustanovuje povinnos� zamestn�vate�a prispieva� na stravovanie zamestnancov z dvoch zdrojov a to z n�kladov zamestn�vate�a, ktor�ho v��ka je ustanoven� Z�konn�kom pr�ce a zo soci�lneho fondu, ktor�ho v��ka z�konom limitovan� nie je. O v��ke pr�spevku na stravovanie zo soci�lneho fondu rozhoduje zamestn�vate� so z�stupcami zamestnancov. Ak u zamestn�vate�a z�stupcovia zamestnancov nep�sobia, rozhoduje zamestn�vate� s�m. Sumou, ktorou zamestn�vate� bude zamestnancom prispieva� na stravovanie a podmienky, za ktor�ch bude poskytova� pr�spevok na stravu zo soci�lneho fondu, ur�� zamestn�vate� vo vn�tornom predpise.

Zo z�kladnej sumy stravn�ho s� odvoden� veli�iny pou��van� pri zabezpe�ovan� stravovania zamestnancov pod�a Z�konn�ka pr�ce; ak bude z�kladn� suma stravn�ho od 1.10.2023 vo v��ke 7,80 �, tak:

�         minim�lna hodnota stravovacej pouk�ky je 75 % z 7,80 � = 5,85 �; Z�konn�k pr�ce ur�uje iba minim�lnu hodnotu stravovacej pouk�ky, tak�e zamestn�vate� sa m��e rozhodn�� poskytova� stravovaciu pouk�ku aj vo vy��ej nomin�lnej hodnote.

�         pr�spevok na minim�lny gastrol�stok je 55 % z 5,85 � = 3,22 �

�         minim�lny finan�n� pr�spevok na stravu je 55 % z 5,85 � = 3,22 �

�         maxim�lny pr�spevok zamestn�vate�a na stravu (DV) je 55 % z 7,80 � = 4,29 �

Z�konn�k pr�ce stanovuje zamestn�vate�ovi povinnos� poskytn�� zamestnancovi pr�spevok na stravovanie vo v��ke minim�lne 55 % z ceny jedla a za ka�d� jedlo najviac do v��ky 55 % stravn�ho poskytovan�ho pri pracovnej ceste v trvan� 5 � 12 hod�n, t.j. od 1. 10. 2023 najviac vo v��ke 4,29 � [55% z 7,80 �]. Pr�spevok zamestn�vate�a na stravovanie sa v nadv�znosti na � 152 ods. 3 Z�konn�ka pr�ce zaokr�h�uje na najbli��� eurocent nahor. �al��m pr�spevkom na stravovanie zamestnancov je pr�spevok zo soci�lneho fondu. Jeho v��ka nie je limitovan� minim�lnou ani maxim�lnou sumou, ani percentu�lnym podielom z tvorby soci�lneho fondu; pr�spevok zo soci�lneho fondu na stravovanie je preto v celej jeho poskytnutej v��ke pova�ovan� za pr�jem, ktor� je osloboden� od dane pod�a � 5 ods. 7 p�sm. b) z�kona �. 595/2003 Z.z. o dani z pr�jmov (�alej len "ZDP").

Pr�spevok zamestn�vate�a na stravovanie zamestnancov sa pova�uje za da�ov� uznan� v�davok zamestn�vate�a, ak je poskytovan� v limitoch ustanoven�ch v Z�konn�ku pr�ce, t.j. p�jde o pr�spevok na ka�d� jedlo najviac do v��ky 55 % stravn�ho poskytovan�ho pri pracovnej ceste v trvan� 5 a� 12 hod�n. To znamen�, �e ak bude zamestn�vate� poskytova� pr�spevok vo v��ke 55 % zo sumy stravn�ho pri pracovnej ceste v trvan� 5 a� 12 hod�n, t.j. od 1. 10. 2023 vo v��ke 4,29 � [55% z 7,80 �], bude sa pova�ova� za da�ov� uznan� v�davok zamestn�vate�a a na strane zamestnanca p�jde o plnenie osloboden� od dane.

Zamestn�vatelia, ktor� zabezpe�uj� stravovanie zamestnancom prostredn�ctvom pr�vnickej, resp. fyzickej osoby opr�v�uj�cej sprostredkova� stravovacie slu�by, je cenou jedla hodnota stravovacej pouk�ky (gastrol�stka); t� mus� by� najmenej 75 % z v��ky stravn�ho pri pracovnej ceste v trvan� od 5 do 12 hod�n, �o pri sume 7,80 � je nov� minim�lna hodnota stravovacej pouk�ky 5,85 �. V pr�pade zamestn�vate�ov, ktor� poskytuj� gastrol�stok, �i finan�n� pr�spevok na stravovanie sa minim�lna v��ka pr�spevku zvy�uje na 3,22 �.

Zauj�mavos�ou je, �e di�ty pri zahrani�n�ch pracovn�ch cest�ch, ktor� s� stanoven� Opatren�m Ministerstva financi� Slovenskej republiky 401/2012 Z. z. v znen� neskor��ch predpisov, sa nemenili od jeho ��innosti, teda od roku 2013.

Pr�klad: Zamestn�vate� zabezpe�uje stravovanie prostredn�ctvom gastrol�stkov v nomin�lnej hodnote 5,48 �. Ako m� postupova� od 1.10.2023, ke�e sa minim�lna hodnota stravovacej pouk�ky zv��ila na 5,85 �?

Nako�ko zamestn�vate� zabezpe�uje stravovanie prostredn�ctvom pr�vnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktor� m� opr�vnenie sprostredkova� stravovacie slu�by, t.j. poskytuje zamestnancom gastrol�stky, je povinn� poskytova� ich vo vy��ej nomin�lnej hodnote,� najmenej v�ak v hodnote 5,85 �. Nespotrebovan� gastrol�stky v nomin�lnej hodnote 5,48 � vr�ti pod�a zmluvne dohodnt�ch podmienok gastroemitentovi.

Pr�klad: Zamestn�vate� zabezpe�uje zamestnancom stravovanie prostredn�ctvom gastrol�stkov v najni��ej nomin�lnej hodnote, t.j. od 1.10.2023 ide o gastrol�stok s nomin�lnou hodnotou vo v��ke 5,85 �. V akej v��ke m��e zamestn�vate� prispieva� zamestnancovi na stravu od 1.10.2023, aby bol pr�spevok pre zamestnanca od dane osloboden� a na strane zamestn�vate�a pova�ovan� za da�ov� v�davok?

Pod�a � 152 ods. 3 Z�konn�ka pr�ce m��e zamestn�vate� prispieva� zamestnancovi na stravovanie v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac v�ak na ka�d� jedlo do sumy 55 % stravn�ho poskytovan�ho pri pracovnej ceste v trvan� 5 a� 12 hod�n. Cenou jedla sa v tomto pr�pade rozumie hodnota stravovacej pouk�ky, ktorej minim�lna hodnota je od 1.10.2023 vo v��ke 5,85 �. To znamen�, �e pr�spevok na stravovanie bude pre zamestnanca od dane osloboden� a pre zamestn�vate�a uznan� da�ov� v�davok, ak sa bude poskytova� vo v��ke ur�enej v rozp�t� od 3,22 � do 4,29 �. Okrem pr�spevku z n�kladov zamestn�vate�a, je zamestn�vate� povinn� poskytova� zamestnancovi pr�spevok na stravovanie aj zo soci�lneho fondu, ktor�ho v��ku ur�� v internej smernici.

N�rok na stravn� po�as pracovnej cesty

Zabezpe�ovanie stravovania s�vis� nepriamo aj s druh�m pojmom stravn�, ktor� je poskytovan� zamestnancovi po�as pracovn�ch ciest. Stravn� (v praxi pou��van� aj pojem �di�ty�) sa pova�uje za cestovn� n�hradu, ktor� sa zamestnancovi vypl�ca v s�vislosti s jeho ��as�ou na pracovnej ceste pod�a pravidiel ustanoven�ch v z�kone o cestovn�ch n�hrad�ch. Zamestnancovi patr� stravn� za ka�d� kalend�rny de� pracovnej cesty a jeho v��ka je ustanoven� v z�vislosti od �asu trvania pracovnej cesty v kalend�rnom dni, pri�om �as trvania pracovnej cesty je rozdelen� na tri �asov� p�sma:

�         ak pracovn� cesta trv� 5 a� 12 hod�n, zamestnancovi patr� od 1.10.2023 stravn� vo v��ke 7,80 � (tzv. z�kladn� suma stravn�ho),

�         ak pracovn� cesta trv� nad 12 hod�n a� 18 hod�n, zamestnancovi patr� od 1.10.2023 stravn� vo v��ke 11,60 �

�         ak pracovn� cesta trv� nad 18 hod�n, zamestnancovi patr� od 1.10.2023 stravn� vo v��ke 17,40 �.�����������������

Z uveden�ho vypl�va, �e zamestnanec m� n�rok na stravn�, ak jeho pracovn� cesta trv� najmenej 5 hod�n v r�mci jedn�ho kalend�rneho d�a. V�davky na stravn� s� ur�en� pevnou sumou pre jednotliv� �asov� p�sma a z tohto d�vodu sa jeho pou�itie zo strany zamestnanca nepreukazuje.

So zamestnancom, ktor�mu �ast� zmena pracoviska vypl�va z osobitnej povahy povolania, mo�no dohodn�� v pracovnej zmluve alebo v dohode o pr�ci vykon�vanej mimo pracovn�ho pomeru:

�         ni��ie  sumy stravn�ho oproti �t�tom garantovanej v��ke, najviac v�ak o 5% z ustanovenej sumy stravn�ho; suma kr�ten�ho stravn�ho sa zaokr�hli na �c nahor (pozn�mka: do 28.2.2015 platilo, �e v pr�pade uveden�ch zamestnancov bolo mo�n� dohodn�� v pracovnej zmluve alebo v dohode o pr�ci vykon�vanej mimo pracovn�ho pomeru odchylne od z�konnej povinnosti podmienky na poskytovanie stravn�ho v eur�ch alebo v cudzej mene aj ni��ie stravn�, najviac v�ak o 25 %)

�         in� podmienky poskytovania stravn�ho oproti z�konnej �prave, napr. ak po�as kalend�rneho d�a vykon� zamestnanec viac pracovn�ch ciest, z ktor�ch ka�d� trv� menej ako 5 hod�n, pri�om celkov� s��et trvania t�chto pracovn�ch ciest je 5 hod�n a viac, patr� zamestnancovi stravn� za celkov� �as trvania t�chto pracovn�ch ciest.

Viac k problematike sa do��tate v  mesa�n�ku Pr�ce a mzdy bez ch�b, pok�t a pen�le 11-12/2023.

�KODOV� UDALOSTI PO �IVELNEJ POHROME V ZDP

Vznik �kody je obvykle spojen� s konkr�tnou udalos�ou, m� teda konkr�tnu pr��inu. �kody na majetku, ktor� boli sp�soben� za okolnost�, ktor�m podnikatelia nemohli v princ�pe zabr�ni�, s� napr�klad ne�akan� pr�rodnej katastrofy. Z ich n�sledkami je potrebn� sa vysporiada� nielen z h�adiska majetkovo-pr�vneho, ale aj z h�adiska ��tovn�ch a da�ov�ch predpisov.

�iveln� udalos� a �koda

V s�lade s ustanoven�m � 15 ods. 25 z�kona �. 150/2013 Z. z. o �t�tnom fonde rozvoja b�vania v z. n. p., na ktor� odkazuje � 5 ods. 7 p�sm. l) z�kona �. 595/2003 Z. z. o dani z pr�jmov v znen� neskor��ch predpisov (�alej len �ZDP�), �ivelnou udalos�ou na ��ely tohto z�kona sa rozumie povode�, z�plava, v�chrica, �der blesku, po�iar, krupobitie, zosuv p�dy, zr�tenie skaly alebo zem�n, zosuv alebo zr�tenie lav�ny a zemetrasenie dosahuj�ce aspo� 5. stupe� medzin�rodnej stupnice ud�vaj�cej makroskopick� ��inky zemetrasenia.

Pojem ��koda�

patr� medzi z�kladn� pojmy slovensk�ho s�kromn�ho pr�va. �kodu mo�no vymedzi� z h�adiska pr�vneho, ��tovn�ho ako aj da�ov�ho. V ka�dej z uveden�ch oblast� ma pojem �koda svoj osobitn� v�znam.

Z h�adiska pr�vneho sa za �kodu pova�uje majetkov� ujma, ktor� nastala v majetkovej sf�re po�koden�ho a ktor� je objekt�vne vyjadrite�n� peniazmi ako v�eobecn�m ekvivalentom, v d�sledku �oho je napravite�n� poskytnut�m majetkov�ho plnenia.

ZDP pojem �kody nevymedzuje, ale v � 21 ods. 2 p�sm. e) priamo odkazuje na z�kon o ��tovn�ctve. Defin�cia �kody upraven� v z�kone �. 431/2002 Z. z. o ��tovn�ctve v znen� neskor��ch predpisov (�alej len �z�kon o ��tovn�ctve�) plat� teda aj pre ��ely dane z pr�jmov.

�kodou na majetku sa pod�a � 26 ods. 6 z�kona o ��tovn�ctve rozumie neodstr�nite�n� po�kodenie, zni�enie, odcudzenie alebo strata majetku.

Pod�a s��asnej defin�cie �kody v z�kone o ��tovn�ctve ku �kode m��e d�js� na akomko�vek majetku ��tovnej jednotky. Je v�ak potrebn� d�sledne rozli�ova� odstr�nite�n� a neodstr�nite�n� po�kodenie alebo zni�enie majetku, preto�e, ak d�jde k po�kodeniu majetku, ktor� ��tovn� jednotka opravou odstr�ni, predmetom ��tovania nie je ��tovanie o �kode, ale ��tovanie o oprave.

Pri ka�dej �kode je d�le�it� preveri�, �i je �koda kryt� poisten�m

a teda �i vznikla v konkr�tnom pr�pade poistn� udalos�. Pod�a � 760 Ob�ianskeho z�konn�ka poisti� mo�no (okrem in�ho) majetok pre pr�pad jeho po�kodenia, zni�enia, straty, odcudzenia alebo in�ch �k�d, ktor� na �om vznikn�. Poistnou udalos�ou sa pritom rozumie �koda, ktor� je kryt� uzavret�m poisten�m.

��tovanie �kody vzniknutej v d�sledku �ivelnej pohromy

Pod�a � 68 ods. 8 opatrenia �. 23054/ 2002-92, ktor�m sa ustanovuj� podrobnosti o postupoch ��tovania a r�mcovej ��tovej osnove pre podnikate�ov ��tuj�cich v s�stave podvojn�ho ��tovn�ctva v z.n.p. (�alej len Postupy ��tovania v P�) �kody sa ��tuj� na �archu ��tu 549 � Mank� a �kody.

��tuj� sa tu aj �kody na dlhodobom nehmotnom a hmotnom majetku, na z�sob�ch a tie� na z�sob�ch vlastnej v�roby, ak do�lo k �pln�mu zni�eniu alebo neodstr�nite�n�mu po�kodeniu majetku a z�sob v d�sledku �ivelnej pohromy.

Ak vznikne �koda na dlhodobom hmotnom majetku

t�to sa za��tuje vo v��ke zostatkovej ceny na �archu ��tu 549 � Mank� a �kody a v prospech ��tu opr�vok (08). V pr�pade, �e vznikne �koda na z�sob�ch, sa t�to za��tuje v obstar�vacej cene:

�    pri sp�sobe A ��tovania z�sob na �archu ��tu 549 - Mank� a �kody so s�vz�a�n�m z�pisom v prospech pr�slu�n�ho ��tu v ��tovej skupine 1 � Z�soby,

�    pri sp�sobe B ��tovania z�sob na �archu ��tu 549 � Mank� a �kody so s�vz�a�n�m z�pisom pod�a druhu z�sob bu� v prospech ��tovej skupiny 50 � Spotrebovan� n�kupy alebo ��tov ��tovej skupiny 61 � Zmeny stavu vnutroorganiza�n�ch z�sob.

N�roky na n�hrady �kody

napr�klad vo�i pois�ovni v d�sledku poistn�ch udalost� sa ��tuj� na �archu ��tu 378 � In� poh�ad�vky s�vz�a�ne s ��tom 648 � Ostatn� v�nosy z hospod�rskej �innosti. Ak da�ovn�k ��tuje v s�stave podvojn�ho ��tovn�ctva, na ��ely ZDP prijatou n�hradou treba rozumie� za��tovan� v�nos, t. j. aj za��tovan� n�rok na n�hradu �kody napr�klad vo�i pois�ovni. Ak za��tovan� n�rok nezodpoved� skuto�ne prijatej n�hrade, z�klad dane sa uprav� o sumu vysporiadan�ho rozdielu medzi za��tovan�m n�rokom a skuto�n�m plnen�m v tom zda�ovacom obdob�, v ktorom sa o rozdiele ��tuje.

V jednoduchom ��tovn�ctve sa �kody ��tuj�

v pomocn�ch knih�ch zlo�iek majetku a v pe�a�nom denn�ku v r�mci uz�vierkov�ch ��tovn�ch oper�ci�. V�eobecne teda plat�, �e �koda, ktor� predstavuje v s�stave jednoduch�ho ��tovn�ctva �bytok niektorej zlo�ky majetku, ��tuje sa len v pomocnej knihe, t. j. knihe dlhodob�ho majetku alebo knihe z�sob (� 6 ods. 5 opatrenia MF SR �. MF/27076/2007-74, ktor�m sa ustanovuj� podrobnosti o postupoch ��tovania a podrobnosti o usporiadan�, ozna�ovan� a obsahovom vymedzen� polo�iek ��tovnej z�vierky pre ��tovn� jednotky, ktor� podnikaj� alebo vykon�vaj� in� samostatn� z�robkov� �innos�, ak preukazuj� svoje v�davky vynalo�en� na dosiahnutie, zabezpe�enie a udr�anie pr�jmov na ��ely zistenia z�kladu dane v z.n.p., �alej len �postupy ��tovania v J�). Vplyv �kody na dlhodobom majetku sp�sobenej �ivelnou pohromou na z�klad dane z pr�jmov sa vyjadr� priamo v ��tovn�ctve pri �prav�ch v r�mci uz�vierkov�ch ��tovn�ch oper�ci�.

Pri z�sob�ch s� ako da�ov� v�davky uznan� v�davky na ich obstaranie

Ak nastal ich mimoriadny �bytok v d�sledku �kody sp�sobnej �ivelnou pohromou, ktor� sa na da�ov� ��ely uzn�va v plnej v��ke, v�davky spojen� s obstaran�m zni�en�ch alebo odcudzen�ch z�sob, za��tovan� do v�davkov vynalo�en�ch na dosiahnutie, zabezpe�enie a udr�anie pr�jmov pri zaplaten� t�chto z�sob, ��tovn� jednotka ponech� v da�ov�ch v�davkoch bez oh�adu na to, �i je alebo nie je v s�vislosti s takouto �kodou udalos�ou prijat� n�hrada. To znamen�, �e ��tovn� jednotka neupravuje (nezni�uje) pri uz�vierke v�davky o hodnotu zni�en�ch z�sob v obstar�vac�ch cen�ch. �koda na z�sob�ch sa v jednoduchom ��tovn�ctve uvedie ako �bytok v knihe z�sob, resp. na skladov�ch kart�ch.

�kody u da�ovn�ka � fyzickej osoby, ak nie je ��tovnou jednotkou

Aj ke� sa �kody t�kaj� ka�d�ho podnikate�a, nemaj� vplyv na v��ku z�kladu dane z pr�jmov u t�ch fyzick�ch os�b, ktor� v s�lade s � 6 ods. 10 ZDP uplat�uj� v�davky percentu�lne (pau��lne), teda od dosiahnut�ch pr�jmov odpo��tavaj� v�davky vo v��ke 60 % z �hrnu pr�jmov (najviac do v��ky 20 000 eur). V pau��lnej sume v�davkov s� toti� zahrnut� v�etky v�davky da�ov�ho subjektu vynalo�en� na dosiahnutie, zabezpe�enie a udr�anie pr�jmov, okrem preuk�zate�ne zaplaten�ho povinn�ho poistn�ho na zdravotn� a soci�lne poistenie. Da�ovn�k, ktor� takto uplat�uje v�davky, je povinn� vies� jednoduch� evidenciu v rozsahu pod�a � 6 ods. 11 p�sm. a) a� d) ZDP, preto �bytok z�sob sa v tejto evidencii zachyti� mus�.

Ak da�ovn�k, ktor� vedie da�ov� evidenciu pod�a � 6 ods. 11 ZDP, uplat�uje preuk�zate�ne vynalo�en� da�ov� v�davky, v da�ovej evidencii sa uv�dzaj� v�etky da�ov� v�davky v �asovom slede, teda aj da�ovo akceptovan� �kody vzniknut� v d�sledku �ivelnej pohromy.

�kody vzniknut� v d�sledku �ivelne pohromy v ZDP

ZDP osobitne upravuje v � 19 ods. 3 p�sm. g) da�ovn�kom nezavinen� �kody, ktor� nie s� s��as�ou sledovan�ho salda pod�a ustanovenia � 21 ods. 2 p�sm. e) ZDP, ale sa uzn�vaj� za da�ov� v�davky v plnej v��ke bez oh�adu na to, �i a v akej v��ke do�lo alebo malo d�js� k n�hrad�m t�chto �k�d. Pod�a bodu 1 tohto ustanovenia nezavinenou �kodou je aj �koda vzniknut� v d�sledku �ivelnej pohromy.

Pozn�mka

Pod�a � 21 ods. 2 p�sm. e) ZDP mank� a �kody presahuj�ce prijat� n�hrady nie s� da�ov�mi v�davkami. V�nimkou s� �kody uveden� v � 19 ods. 3 p�sm. g) ZDP, stratn� v maloobchode a nezavinen� �hyny zvierat.

Pod�a � 19 ods. 3 p�sm. g) bod 1 ZDP sa za �iveln� pohromu na ��ely tohto z�kona pova�uj� napr�klad zemetrasenia, povodne, krupobitia, lav�ny alebo blesk. �ivelnou pohromou v�ak treba rozumie� pod�a u� uveden�ho � 15 ods. 25 z�kona �. 150/2013 Z. z. o �t�tnom fonde rozvoja b�vania v z.n.p., na ktor� odkazuje � 5 ods. 7 p�sm. l) ZDP, aj nezavinen� po�iar a v�buch, v�chricu, z�plavu, zosuvy p�dy, zr�tenie skaly alebo zem�n, zosuv alebo zr�tenie lav�n. Pokia� by i�lo o zemetrasenie, �ivelnou pohromou (udalos�ou) by bolo v pr�pade, ak by dosiahlo aspo� 5. stupe� medzin�rodnej stupnice ud�vaj�cej makroskopick� ��inky zemetrasenia.

ZDP pova�uje za �iveln� pohromu len udalos�, ktor� nesp�sobil �udsk� faktor

Da�ovn�k mus� preuk�za� konkr�tnymi z�vermi pr�slu�n�ch org�nov, �e i�lo o �iveln� pohromu a z�rove� aj to, �e �koda mohla vznikn�� len v d�sledku tejto �ivelnej pohromy. Napr�klad v pr�pade po�iaru je potrebn� preuk�za�, �e po�iar nebol zavinen� �udsk�m z�sahom, ale �derom blesku. V pr�pade v�chrice bude da�ovn�k preukazova�, �e i�lo skuto�ne o v�chricu a �koda bola sp�soben� pr�ve touto v�chricou. �ivelnou pohromou nie s� napr�klad zosuvy p�dy vyvolan� naru�en�m rovnov�hy zemsk�ho povrchu �innos�ou �loveka, ale zosuvy p�dy a sk�l p�soben�m gravit�cie a pod.

V pr�pade �kody vzniknutej v d�sledku �ivelnej pohromy na da�ovo odpisovanom hmotnom majetku je nutn� si uvedomi�, �e sa za da�ovo uznate�n� n�klad pova�uje da�ov� zostatkov� cena a nie zostatkov� cena ��tovn�. T�ka sa to da�ovn�kov ��tuj�cich v podvojnom ��tovn�ctve, ktor� maj� ��tovn� odpisy stanoven� odli�ne od da�ov�ch odpisov. V tejto s�vislosti treba pam�ta� aj na ustanovenie � 22 ods. 11 ZDP, ktor� neumo��uje uplatni� odpis z hmotn�ho majetku v zda�ovacom obdob�, v ktorom sa majetok vyra�uje. Pod�a tohto ustanovenia odpis vo v��ke vypo��tan�ho ro�n�ho odpisu z hmotn�ho majetku mo�no uplatni� k posledn�mu d�u zda�ovacieho obdobia, len ak o tomto majetku da�ovn�k ��tuje alebo ho eviduje k posledn�mu d�u zda�ovacieho obdobia. Ako da�ov� v�davok sa teda posudzuje da�ov� zostatkov� cena vy��slen� k 1. 1. pr�slu�n�ho zda�ovacieho obdobia (resp. k 31. 12. predch�dzaj�ceho zda�ovacieho obdobia).

Ak sa v d�sledku �kody sp�sobenej �ivelnou pohromou vyra�uje hmotn� majetok po�as jeho odpisovania

pri�om existuje rozdiel medzi ��tovn�mi a da�ov�mi odpismi, bude rozdielna aj zostatkov� cena. Pri zisten� z�kladu dane z pr�jmov potom tento rozdiel zvy�uje alebo zni�uje v�sledok hospod�renia. Ak je zostatkov� cena za��tovan� do n�kladov vy��ia ako da�ov� zostatkov� cena, rozdiel je polo�kou zvy�uj�cou v�sledok hospod�renia, ak je zostatkov� cena za��tovan� do n�kladov ni��ia ako da�ov� zostatkov� cena, rozdiel sa od v�sledku hospod�renia odpo��ta. �pravy sa vykon�vaj� ne��tovne a� pri zostavovan� da�ov�ho priznania, a to pod�a charakteru rozdielu v riadku 180 alebo 290 da�ov�ho priznania.

V ��tovnej jednotke ��tuj�cej v s�stave jednoduch�ho ��tovn�ctva sa ��tovn� odpisy dlhodob�ho hmotn�ho majetku ��tuj� iba v knih�ch dlhodob�ho majetku.

Da�ov� odpisy sa uv�dzaj� v knih�ch dlhodob�ho majetku a v r�mci uz�vierkov�ch ��tovn�ch oper�ci� sa tieto ��tuj� aj do v�davkov vynalo�en�ch na dosiahnutie, zabezpe�enie a udr�anie pr�jmov, v druhovom �lenen� ostatn� v�davky.

To znamen�, �e pri vyraden� majetku v d�sledku �kody sp�sobenej �ivelnou pohromou po�as jeho odpisovania sa v r�mci uz�vierkov�ch ��tovn�ch oper�ci� ako da�ov� v�davok uplatn� da�ov� zostatkov� cena.

�koda ve�mi �zko s�vis� s n�hradou �kody

N�hrada �kody m� po�koden�mu nahradi� to, o �o pri�iel v d�sledku �kody, a to v plnej alebo �iasto�nej v��ke. Pri posudzovan� n�hrady �kody plat�, �e v pr�pade pr�vnickej osoby ��tuj�cej v s�stave podvojn�ho ��tovn�ctva, ale aj v jednoduchom ��tovn�ctve je prijat� alebo predp�san� n�hrada �kody v z�sade zdanite�n�m pr�jmom. Ur�it� v�nimky sa m��u vyskytn�� u neziskov�ch organiz�ci�.

V pr�pade fyzickej osoby je prijat� n�hrada �kody

pod�a � 9 ods. 2 p�sm. i) ZDP osloboden� od dane, av�ak s v�nimkou platieb prijat�ch ako n�hrada za �kodu sp�soben�:

�    na majetku, ktor� bol v �ase vzniku �kody obchodn�m majetkom,

�    v s�vislosti s podnikan�m alebo s inou samostatnou z�robkovou �innos�ou da�ovn�ka (� 6 ods. 1 a 2 ZDP) a za �kodu sp�soben� da�ovn�kom v s�vislosti s pren�jmom (� 6 ods. 3 ZDP)

�    na majetku, ktor� mal da�ovn�k prenajat�, ak tento majetok vyu��val na podnikanie alebo na in� samostatn� z�robkov� �innos�.

Problematiku �k�d sp�soben�ch �ivelnou pohromou z da�ov�ho h�adiska pribl�ime na pr�klade, ktor� zahr�uje �kodu v d�sledku po�iaru.

Pr�klad

Alternat�va l

Podnikate� � fyzick� osoba mal vo svojom hmotnom majetku zaraden� sklad materi�lu so vstupnou cenou 40 000 �. Zostatkov� cena k 1. 1. 2023 bola vo v��ke 32 000 �. S pois�ov�ou mal uzatvoren� poistn� zmluvu pre pr�pad po�kodenia alebo zni�enia vec� hnute�n�ch a nehnute�n�ch po�iarom a �derom blesku. V m�ji 2023 do�lo k po�iaru, pri ktorom vyhorela budova a zhorel v�etok skladovan� materi�l (rezivo) v obstar�vacej cene 10 000 �, ktor� nak�pil vo febru�ri 2023. Podnikate� vedie jednoduch� ��tovn�ctvo. Pol�cia uzavrela vy�etrovanie so z�verom, �e sa jednalo o nezavinen� po�iar, ktor� vznikol po �dere blesku. Pois�ov�a vy��slila �kodu vo v��ke 40 000 � (30 000 � za budovu a 10 000 � za skladovan� materi�l) a vyplatila da�ovn�kovi v j�ni 2023 sumu 40 000 �. Da�ovn�k sa rozhodol, �e sklad nebude opravova� a vyrad� ho z evidencie dlhodob�ho hmotn�ho majetku.

Preto�e sa jednalo o nezavinen� po�iar, ktor� vznikol �derom blesku, pod�a � 19 ods. 3 p�sm. g) bod 1 ZDP sa t�to udalos� pova�uje za �iveln� pohromu a vzniknut� �koda je uznan�m da�ov�m v�davkom v plnej v��ke.

Postup v jednoduchom ��tovn�ctve:

V�davky na n�kup reziva v �iastke 10 000 � da�ovn�k v da�ov�ch v�davkoch ponech� a o uveden� �iastku zn�i stav z�sob v skladovej evidencii. Nako�ko sa da�ovn�k rozhodol, �e sklad nebude opravova� a vyrad� ho z majetku, do v�davkov vynalo�en�ch na dosiahnutie, zabezpe�enie a udr�anie pr�jmov, v druhovom �lenen� ostatn� v�davky za��tuje v r�mci uz�vierkov�ch ��tovn�ch oper�ci� da�ov� zostatkov� cenu budovy vo v��ke 32 000 �. V��ku poistn�ho plnenia od pois�ovne v sume 40 000 � zahrnie do pr�jmov zahrnovan�ch do z�kladu dane, v druhovom �lenen� ostatn� pr�jmy.

Ak by da�ovn�k viedol P�, pri�om ��tovn� zostatkov� cena ku d�u �kody by bola v sume 31 320 �, postupoval by takto:

Da�ovn�k zachyt� da�ovo uznan� �kodu vo v��ke 41 320 � (10 000 + 31 320) v r�mci analytickej evidencie k ��tu 549. V pr�pade budovy skladu rozdiel medzi da�ovou zostatkovou cenou (32 000 �) a ��tovnou zostatkovou cenou (31 320 �) pri jej vyraden� v d�sledku �kody vo v��ke 680 � je pri zisten� z�kladu dane v da�ovom priznan� odpo��tate�nou polo�kou od v�sledku hospod�renia.

Alternat�va 2

Popis pr�padu a v��ka �k�d je rovnak�. Da�ovn�k v�ak nemal uzatvoren� poistn� zmluvu s pois�ov�ou a nedostal �iadne poistn� plnenie.

V s�lade s ustanoven�m � 19 ods. 3 p�sm. g) bod 1 ZDP m��e da�ovn�k zahrn�� v��ku �kody sp�soben� �ivelnou pohromou do da�ov�ch v�davkov v plnej v��ke. Nie je obmedzen� v��kou n�hrady.

Postup v jednoduchom ��tovn�ctve:

Da�ovn�k bude postupova� rovnako ako v predch�dzaj�com pr�pade a ponech� �iastku 10 000 � (n�kup reziva) vo v�davkoch zahrnovan�ch do z�kladu dane a o t�to �iastku zn�i stav z�sob v evidencii z�sob. Da�ov� zostatkov� cena vyraden�ho skladu vo v��ke 32 000 � sa za��tuje v r�mci uz�vierkov�ch ��tovn�ch oper�ci� ako v�davok vynalo�en� na dosiahnutie, zabezpe�enie a udr�anie pr�jmov, v st�pci ostatn� v�davky.. Pr�jem od pois�ovne v tomto pr�pade nebude �iadny.

Da�ovn�k rovnako ako v predch�dzaj�com pr�pade zachyt� da�ovo uznan� �kodu vo v��ke 41 320 � (10 000 + 31 320) v r�mci analytickej evidencie k ��tu 549. V pr�pade budovy skladu rozdiel medzi da�ovou zostatkovou cenou (32 000 �) a ��tovnou zostatkovou cenou (31 320 �) vo v��ke 680 � je pri zisten� z�kladu dane v da�ovom priznan� odpo��tate�nou polo�kou od v�sledku hospod�renia.

Aj ke� da�ovn�ci posudzuj� �kody z h�adiska ZDP

spravidla a� pri zisten� z�kladu dane v da�ovom priznan�, z�sady, ktor� pri posudzovan� jednotliv�ch druhov �k�d vypl�vaj� zo ZDP, s� d�le�it� aj z h�adiska ��tovn�ho. Maj� toti� zabezpe�i� tak� usporiadanie v ��tovn�ctve, ktor� umo�n� zisti� spr�vny z�klad dane pre v�po�et dane z pr�jmov.

Viac k problematike sa do��tate v  mesa�n�ku Dane a ��tovn�ctvo bez ch�b, pok�t a pen�le 9-10/2023.