1. AUTOMOBIL V PODNIKANÍ

 

Používanie automobilu na výkon podnikateľskej činnosti alebo v súvislosti s podnikaním je okrem iného neodlúčiteľne späté s množstvom daňových a účtovných problémov.

Ako správne pri ich riešení postupovať v praxi?

Podrobné informácie nájdete v odborných publikáciách, ktoré sú určené podnikateľom, účtovníčkam, daňovým poradcom, ekonómom, manažérom ...

 

 

1. Poradca 2/2023 – Zákon o dani z motorových vozidiel – komentár /A5, str. 272/

 

2. DUO 12/2022 – Automobil v podnikaní – príspevok /A4, str.80/

 

3. Daňové a nedaňové výdavky 2022 – odborná tematická publikácia /A5, str. 592/

 

4. 1000 riešení 11-12/2022 – Automobil – praktické príklady /A5, str. 96/

 

 

Cena balíčku je 41,40 € Cena balíčku s 50 % zľavou je 20,70 € Ušetríte 20,70 €   Poštovné a balné je 2,50 €.

 

 

2. NEHNUTEĽNOSTI

 

Potrebujete komplexný pohľad na nehnuteľnosti z pohľadu daní, účtovníctva, predaja, prenájmu a vlastníctva nehnuteľností po ostatných novelách?

Čítajte naše publikácie, ktoré sú určené podnikateľom, účtovníčkam, daňovým poradcom, stavebníkom, developerom, majiteľom stavieb, prenajímateľom stavieb, mestám, obciam, pracovníkom verejnej správy, živnostníkom ...

 

 

1. 1000 riešení 11-12/2022 – Nehnuteľnosti – praktické príklady /A5, str. 96/

 

2. DUO 10-11/2022 – Prenájom nehnuteľnosti – príspevok /A4, str. 112/

 

3. Poradca 9-10/2022 – Zákon o dani z príjmov s komentárom – komentár /A5, str. 496/

 

4. 100 otázok a odpovedí Nehnuteľnosti, Rozvoj bývania – odborná tematická publikácia /A5, str. 96/

 

5. Poradca 13/2022 - Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov s komentárom – komentár /A5, str. 240/

 

Cena balíčku je 45 € Cena balíčku s 40 % zľavou je 27 € Ušetríte 18 €   Poštovné a balné je 2,50 €.

 

 

3. BALÍČEK PRE ŠKOLY

 

K zmenám v školskom zákone od roku 2022 okrem iného patrí: zefektívnenie procesu prijímacieho konania na vzdelávanie v stredných školách; zosúladenie terminológie a systému hodnotenia žiakov v základných školách a v stredných školách; rozšírenie dištančného vzdelávania v dennej forme štúdia, otvorenie trhu s edukačnými publikáciami, úprava zdravotnej spôsobilosti žiaka, spresnenie postupov vo výchove a vzdelávaní, komplexná zmena systému poradenstva a prevencie, zavedenie pojmu národnostné školy a národnostné školské zariadenia… Aké ďalšie zmeny nastali?

Čítajte naše publikácie, ktoré sú určené pedagogickým pracovníkom, školám, obciam, mestám, VÚC …

 

 

1. Verejná správa 10-12/2022 – Školstvo, Kompetenčný zákon, Zmeny v územnom plánovaní a výstavbe – úplné znenia vyhlášok a zákonov /A5, str. 112/

 

2. Aktualizácia V/3 – Zákon o vysokých školách, Zákon o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania ... – úplné znenia zákonov

 

3. Zákonník práce s komentárom 2022, Zákon o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch s komentárom  – odborná tematická publikácia /A5, str. 424/

 

4. Aktualizácia V/2 – Zákon o verejnom obstarávaní, Zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy- úplné znenia zákonov /A5, str. 184/

 

Cena balíčku je 29,80 € Cena balíčku s 30 % zľavou je 20,80 € Ušetríte 9 €   Poštovné a balné je 2,50 €.

 

 

4. ŽIVNOSTENSKÝ BALÍČEK

 

Živnostenské oprávnenie je právom fyzickej osoby alebo právnickej osoby prevádzkovať živnosť. Uvedené právo sa konštituuje v konaní pred orgánom štátnej správy. Týmto orgánom je živnostenský (okresný) úrad. Aké podmienky musí spĺňať fyzická osoba, aby mohla podnikať na základe živnostenského zákona? Aký postup je potrebný pri otváraní živnosti?

Čítajte naše publikácie, ktoré sú určené živnostníkom, účtovníčkam, daňovým poradcom ...

 

 

1. Poradca 3-4/2023 – Zákon o živnostenskom podnikaní s komentárom – komentár /A5, str. 312/

 

2. Zákony IIA/2022 – Obchodný zákonník, Zákon o živnostenskom podnikaní – úplné znenia zákonov /A5, str.896/

 

3. Vzory zmlúv, žalôb a podaní 2022 – odborná tematická publikácia /A5, str. 600/

 

4. 1000 riešení 8/2022 – Hroziaci úpadok podnikateľa – praktické príklady /A5, str. 96/

 

Cena balíčku je 48,60 € Cena balíčku s 50 % zľavou je 24,30 € Ušetríte 24,30 €   Poštovné a balné je 2,50 €.

 

 

Všetky publikácie a tematické balíčky si môžete objednať telefonicky: 041/5652 871, 0915 033 300, e-mailom: abos@poradca.sk. 

Ceny balíčkov sú s DPH.

 

Daň z motorových vozidiel je predmetom úpravy zákona č. 361/2014 Z.z. o dani z motorových vozidiel o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „zákon o dani z motorových vozidiel“).

Predmetom dane z motorových vozidiel sú motorové vozidlá a prípojné vozidlá kategórie L - motorové vozidlá s menej ako štyrmi kolesami a štvorkolky, M - vozidlá určené na prepravu osôb, N - vozidlá určené na dopravu nákladov a O - prípojné vozidlá, ktoré sú evidované v Slovenskej republike a používajú sa v zdaňovacom období na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť v zmysle § 6 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z.n.p. (ďalej iba „zákon o dani z príjmov“).

 

Negatívne je vymedzený predmet dane z motorových vozidiel v tom zmysle, že predmetom tejto dane nie je vozidlo, ktoré má pridelené zvláštne evidenčné číslo obsahujúce písmeno M, H alebo S, ako ani vozidlo určené na vykonávanie špeciálnych činností, ktoré nie je určené na prepravu a v dokladoch vozidla je označené ako špeciálne vozidlo.

 

Daňovník dane z motorových vozidiel

Daňovníkom dane z motorových vozidiel je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá

a)      je ako držiteľ vozidla zapísaná v osvedčení o evidencii časť I a osvedčení o evidencii časť II,

b)      má v osvedčení o evidencii časť I a osvedčení o evidencii časť II ako držiteľa vozidla zapísanú svoju organizačnú zložku,

c)      používa vozidlo, v ktorého osvedčení o evidencii časť I a osvedčení o evidencii časť II je ako držiteľ vozidla zapísaná osoba, ktorá zomrela, zanikla alebo bola zrušená,

d)      používa vozidlo, v ktorého osvedčení o evidencii časť I a osvedčení o evidencii časť II je ako držiteľ vozidla zapísaná osoba, ktorá nepoužíva vozidlo na podnikanie, alebo

e)      je zamestnávateľom a vypláca zamestnancovi cestovné náhrady za použitie vozidla, ktoré sa nepoužíva na podnikanie.

 

V podnikateľskej praxi vznikajú nejasnosti pri správnom určení daňovníka

v prípadoch, ak je motorové vozidlo predmetom nájomného vzťahu.

Aj v tejto súvislosti si treba uvedomiť, že jednou z podmienok, aby motorové vozidlo bolo predmetom dane z motorových vozidiel je jeho používanie na podnikanie podľa § 2 Obchodného zákonníka alebo na činnosti, z ktorých plynúce príjmy sú predmetom dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov.

Keďže daňovníkom dane z motorových vozidiel je v prvom rade držiteľ vozidla zapísaný v dokladoch vozidla, ktorý uvedené vozidlo spĺňajúce podmienku predmetu dane používa na podnikanie, potom v prípade nájomných vzťahov platí, že ak prenajímateľ svoje vozidlo, ktorého je držiteľom, prenajíma inej firme, daňovníkom dane z motorových vozidiel je prenajímateľ, nakoľko ako držiteľ vozidla používa vozidlo na podnikanie.

 

Oslobodenie od dane z motorových vozidiel

V ustanovení § 4 zákona o dani z motorových vozidiel sú taxatívne vymedzené tie vozidlá, ktoré sú oslobodené od dane, pričom toto oslobodenie daňovník uplatňuje v daňovom priznaní, okrem oslobodenia vzťahujúceho sa na vozidlá diplomatických misií a konzulárnych úradov. Od dane z motorových vozidiel sú oslobodené nasledujúce druhy vozidiel:

• Vozidlo diplomatických misií a konzulárnych úradov, ak je zaručená vzájomnosť.
• Vozidlo záchrannej zdravotnej služby, vozidlo banskej záchrannej služby, horskej záchrannej služby, vozidlo leteckej záchrannej služby a vozidlo požiarnej ochrany.
• Vozidlo osobnej pravidelnej dopravy vykonávajúce prepravu na základe zmluvy o službách vo verejnom záujme.
• Vozidlo používané výhradne v poľnohospodárskej výrobe a v lesnej výrobe.

 

Určovanie základu dane z motorových vozidiel

Pri určovaní dane z motorových vozidiel je zásadnou záležitosťou správne posúdenie základu dane. Tento údaj je totiž určujúcim pre priradenie ročnej sadzby dane uvedenej v prílohe č. 1 resp. prílohe č. 1a zákona o dani z motorových vozidiel. Základ dane je v zákone o dani z motorových vozidiel ustanovený samostatne pre vozidlo, ktorého jediným zdrojom energie je elektrina (elektromobil), samostatne pre osobné vozidlo a samostatne pre úžitkové vozidlo a autobus.

 

Sadzba dane z motorových vozidiel a jej zvýšenie resp. zníženie

Ročné sadzby dane z motorových vozidiel sú uvedené v prílohách č. 1 a č. 1a k zákonu o dani z motorových vozidiel, pričom platia jednotne pre celé územie Slovenskej republiky.

Počnúc rokom 2021 sa z dôvodu odstránenia tvrdosti zákona zrušilo špeciálne posúdenie používania úžitkových vozidiel, ktorými sú ťahač a osobitne náves, nutne v jednej návesovej jazdnej súprave.

Pre tieto vozidlá, bez ohľadu či vytvárajú návesovú jazdnú súpravu, sa ustanovuje priradenie takých ročných sadzieb dane podľa celkovej hmotnosti vozidla alebo najvyššej prípustnej celkovej hmotnosti v tonách, ktoré sú na tento účel ustanovené v prílohe č. 1a zákona.

 

Zvýšenie a zníženie sadzby dane z motorových vozidiel

Konkrétne pravidlá zníženia a zvýšenia ročnej sadzby dane z motorových vozidiel sú ustanovené v rámci § 7 zákona o dani z motorových vozidiel. Daňovník ich uplatňuje v daňovom priznaní.

Úprava ročných sadzieb daní závisí od veku vozidla v členení podľa vymenovaných kategórii vozidiel. Samostatne sa ustanovuje úprava ročných sadzieb daní pre vozidlá kategórie L, M1, N1, N2, O1 až O3, pre kategórie vozidiel M2, M3, N3 a samostatne aj pre kategórie O4.

Úprava ročných sadzieb dane pre vozidlá kategórie L, M1, N1, N2, O1 až O3 spočíva v znižovaní ročnej sadzby dane počas 108 kalendárnych mesiacov veku vozidla postupne po 36 kalendárnych , a to o 25 %, 20 % a 15 %. Následne sa počas nasledujúcich 36 kalendárnych mesiacov uplatní ročná sadzba dane na tej úrovni ako je uvedená v prílohách č. 1 a č. 1a, t. j. od 109 kalendárnych mesiacov do 144 kalendárnych mesiacov. Po uplynutí 144 kalendárnych mesiacov po dobu 12 kalendárnych mesiacov (až do 156 kalendárnych mesiacov) sa ročná sadzba dane zvýši o 10 % a po uplynutí času 156 kalendárnych mesiacov sa bude na neurčito uplatňovať zvýšená ročná sadzba dane o 20 %.

 

Úprava ročných sadzieb daní pre kategórie vozidiel M2, M3 a N3

je nastavená na zvýhodnenie ročných sadzieb daní v rozsahu od 50 % do 10 % v trvaní 156 kalendárnych mesiacov počnúc mesiacom prvej evidencie vozidla (t. j. do 13 rokov veku vozidla). Konkrétne, počas prvých 36 kalendárnych mesiacov veku vozidla sa bude uplatňovať zníženie ročnej sadzby dane o 50 %, po uplynutí ďalších 36 kalendárnych mesiacov (teda po dobu od 37 kalendárnych mesiacov do 72 kalendárnych mesiacov vrátane) sa aplikuje zníženie ročnej sadzby dane o 40 %, a po uplynutí ďalších 36 kalendárnych mesiacov (teda po dobu od 73 do 108 kalendárnych mesiacov vrátane) sa aplikuje zníženie ročnej sadzby dane o 30 %. Po uplynutí 108 kalendárnych mesiacov sa počas nasledujúcich 36 kalendárnych mesiacov (109 kalendárnych mesiacov až do 144 kalendárnych mesiacov vrátane) ročná sadzba dane zníži o 20 %. Posledným znížením ročnej sadzby dane je zníženie o 10 % počas 12 kalendárnych mesiacov, t. j. počas doby od 144 kalendárnych mesiacov veku vozidla do 156 kalendárnych mesiacov vrátane.

Akonáhle uplynie 156 kalendárnych mesiacov veku vozidla, pre vozidlo kategórie M2, M3 a N3 sa uplatňuje ročná sadzba dane taká, aká je uvedená v príslušnej prílohe č. 1 alebo prílohe č. 1a k zákonu na neurčito.

 

Pre kategóriu O4 je ustanovená jednotná úprava

a to zníženie o 60 % vždy bez ohľadu na vek vozidla.

V prípade hybridných motorových vozidiel alebo hybridných elektrických vozidiel, motorových vozidiel s pohonom na stlačený zemný plyn (CNG) alebo skvapalnený zemný plyn (LNG) a motorových vozidiel na vodíkový pohon zákon ustanovuje zníženie ročnej sadzby dane resp. upravenej ročnej sadzby dane podľa základného postupu o 50 %.

Vychádzajúc z ustanovenia § 7 ods. 5 zákona o dani z motorových vozidiel platí, že za vozidlo, ktoré sa použilo v zdaňovacom období v rámci kombinovanej dopravy najmenej 60-krát, daňovník ročnú sadzbu dane podľa § 7 odsekov 1 až 4 spomnaného právneho predpisu zníži o 50 %. Použitie vozidla kategórie N a O v rámci kombinovanej dopravy musí daňovník preukázať potvrdením intermodálneho terminálu na prepravnom doklade. Napokon v uvedenej súvislosti platí, že ak je prekonaná vzdialenosť po železnici na území Slovenskej republiky dlhšia ako 250 km, takáto kombinovaná preprava sa na účely zníženia sadzby dane započíta dvakrát.

 

V prípadoch, ak motorové vozidlo v priebehu zdaňovacieho obdobia, vzhľadom na jeho vek, prechádza do iného režimu

určenia ročnej sadzby dane, uvedené skutočnosti sa zohľadnia nasledovne:

• za obdobie, t. j. od prvej evidencie vozidla do mesiaca (vrátane), kedy vozidlo prechádza do iného režimu, pre určenia ročnej sadzby dane sa použije percentuálne zníženie alebo zvýšenie ročnej sadzby dane podľa mesiacov vozidla.
• od ďalšieho mesiaca (počnúc mesiacom nasledujúcim kedy došlo k zmene režimu určenia sadzby dane) pre určenie ročnej sadzby dane sa použije už nové percentuálne zníženie alebo zvýšenie ročnej sadzby dane podľa mesiacov vozidla.

 

Vznik daňovej povinnosti k dani z motorových vozidiel

Vo všeobecnosti je vznik daňovej povinnosti viazaný na prvý deň mesiaca, v ktorom boli splnené podmienky pre posúdenie predmetu dane, t. j. došlo k použitiu vozidla príslušnej kategórie evidovaného v Slovenskej republike na podnikanie, okrem zákonom o dani z motorových vozidiel ustanovených výnimiek.

Inak sa posudzuje vznik daňovej povinnosti pre právneho nástupcu daňovníka, ktorý bol zrušený bez likvidácie. Pre takéhoto daňovníka, je dňom vzniku daňovej povinnosti k dani z motorových vozidiel prvý deň mesiaca nasledujúceho po zániku daňovníka, ktorý bol zrušený bez likvidácie.

Druhou výnimkou je vznik daňovej povinnosti v prípade, keď dôjde k zmene v osobe daňovníka pri tom istom predmete dane (v praxi vzniká táto situácia najčastejšie pri predaji vozidla).

V takomto prípade novému daňovníkovi, pri zmene osoby daňovníka pri tom istom predmete dane, vzniká daňová povinnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dôjde k zmene v osobe daňovníka.

 

Zánik daňovej povinnosti k dani z motorových vozidiel

Vychádzajúc z ustanovenia § 8 ods. 2 zákona o dani z motorových vozidiel zaniká daňová povinnosť k dani z motorových vozidiel posledným dňom mesiaca, v ktorom došlo:

• k vyradeniu alebo dočasnému vyradeniu vozidla z evidencie vozidiel v Slovenskej republike,
• k ukončeniu alebo prerušeniu podnikania,
• vydaniu potvrdenia orgánom Policajného zboru o odcudzení vozidla,
• zániku daňovníka bez likvidácie,
• vykonaniu zápisu prevodu držby vozidla do dokladov vozidla,
• ukončeniu použitia vozidla daňovníkom podľa § 3 písm. c) až e) zákona o dani z motorových vozidiel.

Daňová povinnosť zaniká tiež 31. decembra predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia, ak v zdaňovacom období, ktorým je kalendárny rok, neboli splnené rozhodujúce skutočnosti podľa § 2 ods. 1 zákona a v tomto zdaňovacom období, ktorým je kalendárny rok, o vozidle nebolo účtované, vozidlo nebolo evidované v daňovej evidencii alebo neboli uplatňované výdavky spojené s používaním vozidla. Daňovník je povinný oznámiť správcovi dane túto skutočnosť v lehote do 31. januára po uplynutí zdaňovacieho obdobia, pričom túto skutočnosť neuvádza v daňovom priznaní. 

 

Zdaňovacie obdobie a daňové priznanie k dani z motorových vozidiel

Ak zákon o dani z motorových vozidiel neustanovuje inak, je v zásade zdaňovacím obdobím pre daň z motorových vozidiel kalendárny rok. Za tohto predpokladu podáva daňové priznanie za príslušné zdaňovacie obdobie daňovník do 31. januára po uplynutí tohto zdaňovacieho obdobia, pričom týmto dňom je daň splatná.

Zákon o dani z motorových vozidiel osobitne upravuje zdaňovacie obdobie ako aj lehotu na podanie daňového priznania pre daňovníka:

• ktorý sa zrušuje s likvidáciou,
• ktorý sa zrušuje bez likvidácie,
• na ktorého majetok bol vyhlásený konkurz,
• ktorý ukončil alebo prerušil podnikanie,
• ktorý zomrel.

 

Ak sa daňovník zrušuje s likvidáciou

daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, ktoré sa končí posledným dňom mesiaca jeho vstupu do likvidácie, podáva likvidátor do jedného mesiaca po uplynutí tohto zdaňovacieho obdobia.

Zdaňovacie obdobie daňovníka, ktorý sa zrušuje s likvidáciou, sa začína prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa daňovník zrušuje s likvidáciou, a končí sa posledným dňom kalendárneho roka, v ktorom sa zrušuje s likvidáciou.

 

Ak sa daňovník zrušuje bez likvidácie

daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, ktoré sa končí posledným dňom mesiaca, v ktorom daňovník zanikol bez likvidácie, podáva jeho právny nástupca do jedného mesiaca po uplynutí tohto zdaňovacieho obdobia.

 

Viac sa už dočítate v mesačníku Dane a účtovníctvo bez chýb, pokút a penále 12/2022.

 

 

Žiadny z daňových a účtovných právnych predpisov, ktoré svoju pôsobnosť viažu okrem iného aj na nehnuteľnosti, tento pojem špecificky nedefinujú. Je možné sa len stretnúť s odkazmi na Občiansky zákonník.

 

Pri vymedzovaní pojmu „nehnuteľnosť“ je tak pre účely tohto príspevku potrebné vychádzať z § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V zmysle tohto ustanovenia platí, že nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom. Z takto vymedzeného pojmu možno odvodiť, že ostatné veci, ktoré nemajú charakter uvedených nehnuteľností, je potrebné považovať za veci hnuteľné.

 

Registračná povinnosť

V prípade, ak fyzická osoba prenajme na území SR nehnuteľnosť resp. jej časť (okrem pozemku) je potrebné pre účely možného vzniku povinnosti registrácie k dani z príjmov rozlišovať, či fyzická osoba už je alebo nie je registrovaná na miestne príslušnom daňovom úrade.

•    Ak daňovník prenajme na území SR nehnuteľnosť resp. jej časť (okrem pozemku), a nie je registrovaný na miestne príslušnom daňovom úrade z titulu vykonávania podnikateľskej alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti, vzniká mu povinnosť registrácie, a to v lehote do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí mesiaca, v ktorom na území SR prenajal nehnuteľnosť.

•    Ak daňovník prenajme na území SR nehnuteľnosť, pričom už je registrovaný na miestne príslušnom daňovom úrade z titulu vykonávania podnikateľskej alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti, nevzniká mu povinnosť registrácie ani povinnosť oznámiť túto skutočnosť správcovi dane.

 

Príklad 1 

Má občan, ktorý má byt v nájme a tento so súhlasom vlastníka ďalej prenajme povinnosť registrácie k dani z príjmov?

Povinnosť registrácie sa vzťahuje aj na fyzickú osobu, ktorá ďalej prenajíma nehnuteľnosť, ktorú má sama v nájme (pre registráciu na daňovom úrade nie je rozhodujúce, či prenajímateľ je vlastníkom prenajímaného bytu). Povinnosť registrácie má aj fyzická osoba, ktorá prenajala byt fyzickej osobe, ktorá tento byt ďalej prenajíma.

 

Príklad 2 

Manželia vlastnia byt v rámci BSM. Tento byt prenajali. Musia sa registrovať obidvaja manželia alebo stačí, keď túto povinnosť splní jeden z manželov?

V prípade prenájmu bytu, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov sa registrácia vzťahuje na toho z manželov, ktorý je účastníkom zmluvného vzťahu. Povinnosť požiadať o registráciu má ten z manželov, ktorý je v zmluve uvedený ako prenajímateľ bytu. Ak sú účastníkmi zmluvného vzťahu obidvaja manželia, povinnosť registrácie vzniká obidvom manželom.

 

Príklad 3 

Musí sa k dani z príjmov registrovať fyzická osoba, ktorá prenajíma stenu rodinného domu na reklamné účely?

Registračná povinnosť sa vzťahuje aj na fyzické osoby, ktoré prenajímajú časť nehnuteľnosti okrem pozemku. Prenájom steny rodinného domu ako časti nehnuteľnosti podlieha povinnosti registrácie. 

 

Príklad 4 

Občan XY vlastní chatu v rekreačnej oblasti, v ktorej v zimnej sezóne príležitostne poskytuje ubytovanie. Občan nedisponuje živnostenským oprávnením na poskytovanie ubytovania. 

Registračná povinnosť sa vzťahuje iba na fyzickú osobu, ktorá prenajme nehnuteľnosť na území Slovenskej republiky. To znamená, že povinnosť registrácie vzniká fyzickej osobe iba v prípade uzatvorenia nájomnej zmluvy podľa § 663 Občianskeho zákonníka. Ak občan poskytuje službu ubytovania na základe zmluvy o ubytovaní podľa § 754 Občianskeho zákonníka, registračná povinnosť mu nevzniká.

 

Príjmy fyzických osôb z prenájmu nehnuteľností

Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. (ďalej iba „ZDP“) sú príjmy z prenájmu nehnuteľností považované za tzv. príjmy z prenájmu, avšak len v prípade, ak sa nejedná o príjmy z podnikania alebo príjmy zo závislej činnosti. Pre úplnosť možno poznamenať, že takýmito príjmami sú aj príjmy z prenájmu hnuteľných vecí, avšak iba v prípade, ak sa prenajímajú ako príslušenstvo nehnuteľností.

 

Pre zdanenie príjmov z prenájmu nehnuteľností resp. hnuteľných vecí tvoriacich príslušenstvo k nehnuteľnostiam nie je podstatná tá skutočnosť, či má takýto príjem dlhodobý charakter, opakujúci sa charakter a teda či predstavuje trvalý zdroj príjmov daňovníka – fyzickej osoby. Prenájom nehnuteľnosti resp. hnuteľných vecí tvoriacich príslušenstvo k nehnuteľnostiam sa teda vždy zdaňuje podľa § 6 ZDP, bez ohľadu na to, či ide o dlhodobý alebo krátkodobý nájomný vzťah.

 

Čo sa týka preddavkov za ceny služieb poskytovaných v súvislosti s prenájmom nehnuteľností (napr. ústredné kúrenie, dodávka teplej vody, upratovanie spoločných priestorov, vodné a stočné a pod.), takýto príjem prenajímateľa nehnuteľnosti predstavuje príjem súvisiaci s prenájmom (prenajímateľ je povinný niektoré služby zabezpečiť), a preto ide o príjem z prenájmu. Preddavky za služby súvisiace s prenájmom nehnuteľností sú teda predmetom dane z príjmov z prenájmu a úhrada za tieto služby je daňovo uplatniteľným výdavkom.

 

Z vyššie citovaného ustanovenia zákona o dani z príjmov je takisto zrejmé, že v prípade, ak sa činnosť prenájmu nehnuteľností vykonáva na základe oprávnenia na podnikanie (napr. na základe živnostenského oprávnenia), takýto príjem je potrebné klasifikovať ako príjem z podnikania.

V zmysle § 4 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v z.n.p. (ďalej iba „živnostenský zákon“) je zakotvená právna úprava činností spojených s prenájmom nehnuteľností. Na základe tohto ustanovenia platí, že prenájom nehnuteľností (domov alebo pôdy – a to jednotlivo alebo v súhrne), bytových a nebytových priestorov je živnosťou iba v takých prípadoch, ak sa popri prenájme poskytujú aj iné ako základné služby spojené s prenájmom. Pri spomínaných službách sa teda na to, aby aktivity prenájmu boli považované za živnosť, vyžaduje spojenie prenájmu s inými ako základnými službami, pričom za základné služby je potrebné pre tieto účely považovať upratovacie služby, drobné opravy, údržbu, zabezpečovanie dodávok vody, energie elektrickej, plynu a pod.

Ďalej platí, že prevádzkovanie garáží alebo odstavných plôch pre motorové vozidlá je živnosťou iba v takom prípade, ak sa okrem prevádzkovania poskytuje aj napr. stráženie, umývanie, údržba vozidiel a podobne. V takých prípadoch, keď garáž alebo odstavná plocha slúžia na umiestnenie minimálne piatich vozidiel patriacich iným osobám ako majiteľovi alebo nájomcovi nehnuteľnosti, je činnosť prevádzkovania garáže alebo odstavnej plochy považovaná za živnosť bez ohľadu na skutočnosť, či sa popri prevádzkovaniu poskytujú aj osobitné služby alebo nie.

 

Povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmov

Daňovú povinnosť z dosiahnutých príjmov z prenájmu je daňovník povinný vysporiadať osobne podaním daňového priznania k dani z príjmov FO za príslušné zdaňovacie obdobie (za predpokladu, že mu vznikne povinnosť podať daňové priznanie).

 

Daňovník je povinný podať daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2022 v tom prípade, ak úhrn všetkých jeho zdaniteľných príjmov (t.j. prípadne aj príjmov zo závislej činnosti, z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z použitia diela a použitia umeleckého výkonu, z kapitálového majetku alebo ostatných príjmov) za zdaňovacie obdobie roku 2022 presiahne sumu 2 289,63 eura.

Podľa § 9 ods. 1 písm. g) ZDP je od dane z príjmov oslobodený príjem podľa § 6 ods. 3 a § 8 ods. 1 písm. a) ZDP, ak úhrn týchto príjmov nepresiahne v zdaňovacom období 500 eur, pričom ak takto vymedzené príjmy presiahnu 500 eur, do základu dane sa zahrnú len príjmy nad takto ustanovenú sumu. Výdavky k príjmom zahrnovaným do základu dane sa pritom zistia rovnakým pomerom, ako je pomer príjmov zahrnovaných do základu dane k celkovým príjmom.

 

Príklad 5

Ak daňovník prenajíma viac nehnuteľností, môže si uplatniť oslobodenie vo výške 500 eur na každú jednu nehnuteľnosť?

Daňovník, si môže uplatniť oslobodenie vo výške 500 eur z úhrnu príjmov z prenájmu, to zn. že nemôže uplatniť oslobodenie vo výške 500 eur na každú jednu nehnuteľnosť.

 

Príklad 6

Daňovník začal prenajímať nehnuteľnosť v apríli 2022 a dosiahne príjmy z prenájmu za rok 2022 vo výške 3 600 eur. Bude si môcť pri zdaňovaní príjmov z prenájmu uplatniť plnú výšku oslobodenia vo výške 500 eur, alebo len alikvotnú časť?

Daňovník si bude môcť uplatniť oslobodenie vo výške 500 eur, teda oslobodenie v plnej výške, bez ohľadu na to, koľko mesiacov v kalendárnom roku nehnuteľnosť prenajímal.

 

Príjmy z prenájmu nehnuteľnosti a daňové priznanie

Daňovník s príjmami z prenájmu nehnuteľnosti nie je účtovnou jednotkou, a to ani v prípade, ak sa rozhodne účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva alebo v sústave podvojného účtovníctva. Z uvedeného dôvodu nemá povinnosť prikladať k daňovému priznaniu k dani z príjmov FO účtovné výkazy. Ak sa daňovník napriek skutočnosti, že nie je povinný účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva alebo v sústave podvojného účtovníctva rozhodne účtovníctvo viesť, je povinný postupovať takýmto spôsobom počas celého zdaňovacieho obdobia.

 

Príklad 7

Starobný dôchodca počas roku 2022 prenajíma byt, pričom nájomca mu uhradí celkom sumu 2 400 eur. Iné zdaniteľné príjmy dôchodca počas roku 2022 nemá.

V uvedenom prípade si daňovník môže uplatniť oslobodenie príjmu od dane z príjmov v sume 500 eur, teda na zdanenie mu zostane príjem vo výške 1 900 eur. Nakoľko však nemal žiadne iné zdaniteľné príjmy, nevznikne mu za zdaňovacie obdobie 2022 povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmov, lebo jeho zdaniteľný príjem nepresiahol sumu 2 289,63 eura.

 

Príklad 8

Daňovník má v roku 2022 okrem príjmov zo závislej činnosti vo výške 9 600 eur aj príjmy z prenájmu nehnuteľností podľa § 6 ods. 3 ZDP vo výške 2 000 eur.

V uvedenom prípade si daňovník môže uplatniť z príjmu z prenájmu nehnuteľnosti oslobodenie od dane v sume 500 eur (2 000 – 500), t.j. po jej odpočítaní zdaniteľný príjem z prenájmu nehnuteľnosti predstavuje sumu 1 500 eur. Nakoľko úhrn zdaniteľných príjmov daňovníka presiahne sumu 2 289,63 eura (t.j. 9600 eur zo závislej činnosti + 1 500 eur z prenájmu nehnuteľnosti), bude povinný vysporiadať svoju daňovú povinnosť z uvedených zdaniteľných príjmov podaním daňového priznania k dani z príjmov za rok 2022. Za príslušné zdaňovacie obdobie nemôže požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania.

 

Príklad 9

Daňovník má v roku 2022 okrem príjmov zo závislej činnosti vo výške 9600 eur aj príjmy z prenájmu nehnuteľností podľa § 6 ods. 3 ZDP vo výške 480 eur.

V uvedenom prípade si daňovník môže uplatniť oslobodenie od dane v sume 500 eur, t.j. po jej odpočítaní nemá žiadny zdaniteľný príjem z prenájmu nehnuteľnosti. V takomto prípade môže daňovník požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania príjmov zo závislej činnosti a nie je povinný podať daňové priznanie.

 

Spôsoby uplatňovania výdavkov

Pri príjmoch z prenájmu nehnuteľností si daňovník môže uplatniť len preukázateľné výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov z prenájmu nehnuteľnosti na základe vedeného účtovníctva (jednoduchého alebo podvojného), alebo na základe evidencie vedenej podľa § 6 ods. 11 ZDP.

Sumu výdavkov je daňovník povinný prepočítať rovnakým pomerom, ako je pomer príjmov z prenájmu nehnuteľnosti zahrnovaných do základu dane v daňovom priznaní k celkovým príjmom z prenájmu nehnuteľnosti. Tzv. paušálne výdavky v zmysle § 6 ods. 10 ZDP teda pri príjmoch podľa § 6 ods. 3 ZDP uplatniť nie je možné.

 

Príklad 10

Daňovník dosiahne v roku 2022 príjem z prenájmu nehnuteľností podľa § 6 ods. 3 ZDP vo výške 7200 eur. Preukázateľne vynaložené výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie týchto príjmov sú vo výške 4 500 eur.

Sumu zdaniteľného príjmu z prenájmu nehnuteľnosti si daňovník vypočíta vo výške 6 700 eur (7 200 – 500) ako rozdiel medzi celkovými príjmami z prenájmu nehnuteľnosti a sumou 500 eur, ktorá je od dane oslobodená. Výdavky vynaložené na dosiahnutie zdaniteľných príjmov z prenájmu nehnuteľnosti si daňovník môže po prepočítaní uplatniť len vo výške 4 187,50 eur [(6 700: 7 200) x 4 500].

 

Vychádzajúc z ustanovenia § 6 ods. 6 ZDP nie je možné pri príjmoch z prenájmu vykázať daňovú stratu. Daňovník pri príjmoch z prenájmu uvedených v daňovom priznaní tak môže uplatniť daňové výdavky maximálne do výšky týchto príjmov.

Pri samotnom charaktere výdavkov uplatňovaných pri prenájme nehnuteľnosti je potrebné rozlišovať, či nehnuteľnosť je alebo nie je zaradená do obchodného majetku prenajímateľa.

Ak prenajímanú nehnuteľnosť daňovník zaradí do obchodného majetku, to znamená, že o tejto nehnuteľnosti bude účtovať ako o obchodnom majetku alebo bude nehnuteľnosť evidovať v evidencii hmotného majetku zaradeného v obchodnom majetku, môže si uplatniť v preukázateľných výdavkoch výdavky vynaložené v súvislosti s touto nehnuteľnosťou ako napr.:

•    výdavky na obstaranie prenajímanej nehnuteľnosti (formou odpisov),

•    výdavky na technické zhodnotenie (ustanoveným spôsobom),

•    výdavky na jej opravy a udržiavanie,

•    iné súvisiace výdavky spojené s používaním nehnuteľnosti (najmä výdavky na riadnu prevádzku nehnuteľnosti ako výdavky na energie), ďalej výdavky na poistenie prenajímanej nehnuteľnosti, daň z nehnuteľností, výdavky týkajúce sa úhrad vlastníka bytu a nebytových priestorov v dome do fondu prevádzky, údržby a opráv, úroky z úverov a pôžičiek na zakúpenie prenajímanej nehnuteľnosti.

 

Príklad 11

Daňovník prenajíma nehnuteľnosť – byt, ktorý má zaradený v obchodnom majetku. V bytovom dome je vrátnik, ktorý zaisťuje aj bezpečnosť v tomto bytovom dome. Vlastníci bytov mesačne uhrádzajú túto službu. Je možné si uplatniť takýto výdavok a znížiť si tak základ dane?

Ak je daňovník povinný uhradiť výdavok, ktorý súvisí s prenajímanou nehnuteľnosťou zaradenou v obchodnom majetku, potom je možné ho považovať za daňovo uznaný výdavok.

 

Ak prenajímanú nehnuteľnosť daňovník nezaradí do obchodného majetku, môže si ako daňový výdavok uplatniť len výdavky na riadnu prevádzku nehnuteľnosti, ako sú napr. výdavky na energie vrátane výdavkov na ostatné služby. Do daňových výdavkov si v takomto prípade nemôže zahrnúť napr. výdavky na poistenie nehnuteľnosti, daň z nehnuteľnosti, ani príspevky do fondu opráv a údržby.

 

Príklad 12

Daňovník dosahuje príjmy z prenájmu bytu, ktorý nemá zaradený do obchodného majetku. Uplatňuje si do výdavkov výdavky na dodávku energií. Môže si do výdavkov zahrnúť aj poplatok, ktorý sa hradí do fondu opráv?

Ak daňovník nemá prenajímanú nehnuteľnosť zaradenú do obchodného majetku, potom si nemôže do výdavkov započítať poplatok do fondu opráv.

 

Príklad 13

Daňovník prenajíma rodinný dom, kde je k dispozícii internet. Nehnuteľnosť nie je zaradená v obchodnom majetku. V nájomnej zmluve sa dohodol s nájomcom, že súčasťou nájomného bude aj poplatok za využívanie internetu. Môže si dať daňovník úhradu za internet do výdavkov?

Poplatok za internet si môže dať daňovník do výdavkov aj v prípade, že prenajímanú nehnuteľnosť nemá zaradenú do obchodného majetku.

 

Viac sa už dočítate v mesačníku Dane a účtovníctvo bez chýb, pokút a penále 10-11/2022.

 

 

Nezabudnite v Októbri 2022

 

 

Termín	Charakteristika zákonnej povinnosti	Povinná osoba a zákon v platnom znení
17. 10. pondelok (namiesto soboty 15. 10. 2022)	Odvod dane vyberanej zrážkou v septembri 2022 z tých príjmov, na ktoré sa vzťahuje zrážková daň a oznámenie tejto skutočnosti správcovi dane	Platiteľ zrážkovej dane § 43 ods. 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov
	Odvod sumy na zabezpečenie dane platiteľom príjmu a oznámenie tejto skutočnosti správcovi dane	Platiteľ príjmu podliehajúceho zabezpečeniu dane § 44 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov
20. 10. štvrtok	Predloženie žiadosti o registráciu pre DPH zdaniteľnou osobou, ktorej obrat za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov dosiahol v septembri 2022 49 790 €	Zdaniteľná osoba § 4 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH
25. 10. utorok	Podanie súhrnného výkazu k DPH za september 2022 elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronickej podateľne v prípade, ak hodnota tovarov v ňom uvádzaných presiahla v predchádzajúcom kalendárnom štvrťroku 50 000 €	Platiteľ DPH § 80 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH
	Podanie súhrnného výkazu k DPH za tretí štvrťrok 2022 elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronickej podateľne v prípade, ak hodnota tovarov v ňom uvádzaných nepresiahla v predchádzajúcom kalendárnom štvrťroku a súčasne v predchádzajúcich štyroch kalendárnych štvrťrokoch hodnotu 50 000 €	Platiteľ DPH § 80 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH
	Podanie kontrolného výkazu k DPH za september 2022 elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronickej podateľne (ak je zdaňovacím obdobím kalendárny mesiac)	Platiteľ DPH § 78a ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH
	Podanie kontrolného výkazu k DPH za tretí štvrťrok 2022 elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronickej podateľne (ak je zdaňovacím obdobím kalendárny štvrťrok)	Platiteľ DPH § 78a ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH
	Podanie daňového priznania k DPH za september 2022 elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronickej podateľne (ak je zdaňovacím obdobím kalendárny mesiac)	Platiteľ DPH § 78 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH
	Podanie daňového priznania k DPH za tretí štvrťrok 2022 elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronickej podateľne (ak je zdaňovacím obdobím kalendárny štvrťrok)	Platiteľ DPH § 78 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH
	Splatnosť DPH za september 2022 pre platiteľov s mesačnou daňovou povinnosťou	Platiteľ DPH § 78 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH
	Splatnosť DPH za tretí štvrťrok 2022 pre platiteľov so štvrťročnou daňovou povinnosťou	Platiteľ DPH § 78 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH
	Podanie daňového priznania elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronickej podateľne colnej správy a splatnosť spotrebnej dane z alkoholických nápojov, tabakových výrobkov, minerálneho oleja, elektriny, uhlia a zemného plynu za september 2022	Platiteľ spotrebnej dane § 12 zákona č. 530/2011 Z. z., § 13 zákona 106/2004 Z. z., § 14 zákona 98/2004 Z. z., § 12 zákona 609/2007 Z. z.
31. 10. pondelok	Splatnosť mesačného preddavku na daň z príjmov fyzických osôb	Platiteľ dane z príjmov FO § 34 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov
	Splatnosť mesačného preddavku na daň z príjmov právnických osôb	Platiteľ dane z príjmov PO § 42 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov
	Podanie daňového priznania k OSS DPH za tretí štvrťrok 2022 elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronickej podateľne a to aj vtedy, keď nebol dodaný tovar na diaľku alebo služba, na ktorú sa vzťahuje OSS DPH	Platiteľ OSS DPH § 68, § 68a ods. 9 a § 68b ods. 12 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty
	Úhrada dane OSS DPH za tretí štvrťrok 2022	Platiteľ OSS DPH § 68a ods. 12 a § 68b ods. 18 zák. č. 222/2004 Z. z. o DPH
	Podanie prehľadu o príjmoch zo závislej činnosti, ktoré jednotlivým zamestnancom vyplatil zamestnávateľ, o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z týchto príjmov, o zamestnaneckej prémii a o daňovom bonuse za september 2022	Zamestnávateľ § 49 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov
	Podanie oznámenia o zrazenej sume osobitnej dane vybraného ústavného činiteľa z príjmu zo závislej činnosti za september 2022	Zamestnávateľ – platiteľ osobitnej sadzby dane § 15a ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov
	Daň z motorových vozidiel – splatnosť 1/12 ročnej predpokladanej dane z motorových vozidiel, ak presahuje 8 300 €	Platiteľ dane z motorových vozidiel § 10 ods. 4 zákona č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel
do 5 dní po dni výplaty, úhrady alebo pripísania zdaniteľnej mzdy daňovníkovi k dobru	Odvod mesačných preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a odvod osobitnej dane vybraného ústavného činiteľa za september 2022	Zamestnávateľ § 35 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov
	Prevod finančných prostriedkov vo výške vytvoreného sociálneho fondu za september 2022 na osobitný analytický účet fondu alebo na osobitný účet v banke	Zamestnávateľ § 6 ods. 2 zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde
Do 10 dní	Oznámiť správcovi dane ukončenie alebo zmenu v OSS DPH	Platiteľ OSS DPH § 68a ods. 5 a 6, § 68b ods. 8 a 9 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH
Do 30 dní	Oznámiť správcovi miestnych daní rozhodujúce skutočnosti pre vznik alebo zánik daňovej povinnosti ako aj zmenu týchto skutočností	Poplatník miestnych daní § 80 a § 99a zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach
Do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca	Odo dňa získania povolenia alebo oprávnenia na podnikateľskú činnosť, začatia výkonu inej zárobkovej činnosti, prenájmu nehnuteľnosti – registrovať sa u miestne príslušného správcu dane, oznámiť vykonávanie činnosti, poberanie príjmov podliehajúcich dani, vznik povinnosti zrážať daň alebo preddavky na daň alebo daň vyberať, zriadenie stálej prevádzkarne, zrušenie činnosti daňového subjektu	Zamestnávateľ § 49a zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov Tuzemská a zahraničná fyzická a právnická osoba § 52zzi zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov
	Podať daňové priznanie k dani z motorových vozidiel pri konkurze, likvidácii, pri ukončení podnikania, pri prerušení podnikania, pri úmrtí daňovníka a pri zániku daňovníka	Platiteľ dane z motorových vozidiel § 9 ods. 3 a nasl. zákona č. 361/2014 Z. z. o dani z MV
Pred nadobudnutím tovaru v hodnote 14 000 € bez DPH, pred prijatím služby a pred dodaním služby do iného členského štátu	Registrácia na DPH pre povinnú osobu (neplatiteľa DPH), ak nadobúda v tuzemsku tovar z iného členského štátu v hodnote nad 14 000 € v kalendárnom roku, registrácia pred prijatím služby a pred dodaním služby do iného členského štátu, pri ktorej sa určí miesto dodania podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH	Zdaniteľná osoba § 7, § 7a zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH

 

 

Termín zákonnej povinnosti	Charakteristika zákonnej povinnosti	Povinná osoba a zákon v platnom znení
10. 10. pondelok	Splatnosť preddavku na poistné na zdrav.poistenie do príslušnej zdrav.poisťovne pre SZČO za september 2022	Samostatne zárobkovo činná osoba § 17 ods. 2 z.č. 580/2004 Z.z. o zdrav.poist. v z.n.p.
	Splatnosť poistného na nemocenské poistenie, starobné a invalidné poistenie a na poistenie v nezamestnanosti pre SZČO za september 2022 v prípade povinnej aj dobrovoľnej účasti na sociál.poist.	Samostatne zárobkovo činná osoba § 143 ods. 1 z.č. 461/2003 Z.z. o sociál.poist. v z.n.p.
	Splatnosť poistného na sociálne poistenie z vymeriavacieho základu zamestnancov s nepravidelným príjmom za september 2022	Zamestnávateľ § 143 ods. 1 z.č. 461/2003 Z.z. o sociál.poist. v z.n.p.
	Splatnosť poistného na verejné zdrav.poistenie z dividend vyplatených v septembri 2022, na ktoré sa vzťahuje táto povinnosť	Platiteľ dividend § 17 ods. 4 z.č. 580/2004 Z.z. o zdrav.poist. v z.n.p.
	Podanie výkazu preddavkov platiteľa dividend za dividendy, na ktoré sa vzťahuje táto povinnosť, a ktoré boli vyplatené v septembri 2022	Platiteľ dividend § 20 ods. 5 z.č. 580/2004 Z.z. o zdrav.poist. v z.n.p.
17. 10. pondelok	Odvod dane vyberanej zrážkou v septembri 2022 z tých príjmov, na ktoré sa vzťahuje zrážková daň a oznámenie tejto skutočnosti správcovi dane	Platiteľ zrážkovej dane § 43 ods. 11 z.č. 595/2003 Z.z. o dani z príjm. v z.n.p.
	Odvod sumy na zabezpečenie dane platiteľom príjmu a oznámenie tejto skutočnosti správcovi dane	Platiteľ príjmu podliehajúceho zabezpečeniu dane § 44 ods. 3 z.č. 595/2003 Z.z. o dani z príjm. v z.n.p.
do výplatného termínu	Splatnosť preddavku na poistné na zdrav.poistenie do príslušných zdravotných poisťovní zrazeného zamestnancom a preddavku na poistné, ktoré platí zamestnávateľ za september 2022	Zamestnávateľ § 17 ods. 1 z.č. 580/2004 Z.z. o zdrav.poist. v z.n.p.
	Splatnosť poistného do príslušnej pobočky Sociál.poisťovne na sociálne poistenie zrazeného zamestnancom a poistného, ktoré platí zamestnávateľ za september 2022	Zamestnávateľ § 143 ods. 2 z.č. 461/2003 Z.z. o sociál.poist. v z.n.p.
	Elektronicky predložiť Sociálnej poisťovni výkaz poistného a príspevkov za september 2022	Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. f) z.č. 461/2003 Z.z. o sociál.poist. v z.n.p.
	Elektronicky predložiť Sociálnej poisťovni evidenčný list dôchodkového poistenia za zamestnancov, ktorí skončili pracovný pomer v  septembri 2022	Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. j) bod 1. z.č. 461/2003 Z.z. o sociál.poist. v z.n.p.
Deň pred vznikom PPV alebo pred vznikom poistenia	Prihlásiť zamestnanca do Sociál.poisťovne deň pred vznikom poistného vzťahu, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca	Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. b) z.č. 461/2003 Z.z. o sociál.poist. v z.n.p.
	Prihlásiť zamestnávateľa do Sociál.poisťovne najneskôr deň predchádzajúci dňu, v ktorom začal zamestnávať aspoň jedného zamestnanca	Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. a) z.č. 461/2003 Z.z. o sociál.poist. v z.n.p.
do 3 dní	Oznámiť pobočke Sociál.poisťovne pracovný úraz, ktorý si vyžiadal lekárske ošetrenie alebo dočasnú pracovnú neschopnosť	Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. h) z.č. 461/2003 Z.z. o sociál.poist. v z.n.p.
	Predložiť pobočke Sociál.poisťovne žiadosť o výplatu nemocenskej dávky (nemocenského po 10. dni trvania dočasnej pracovnej neschopnosti)	Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. e) z.č. 461/2003 Z.z. o sociál.poist. v z.n.p.
	Od výplatného termínu doručiť zdravotnej poisťovni výkaz preddavkov na poistné za september 2022	Zamestnávateľ § 20 ods. 1 z.č. 580/2004 Z.z. o zdrav.poist. v z.n.p. a Metodické usmernenie UDZS č. 3/2/2008
do 5 dní po dni výplaty, úhr. alebo pripís. zdan. mzdy daňov. k dobru	Odvod mesačných preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a odvod osobitnej dane vybraného ústavného činiteľa za september 2022	Zamestnávateľ § 35 ods. 6 z.č. 595/2003 Z.z. o dani z príjm. v z.n.p.
	Prevod finančných prostriedkov vo výške vytvoreného sociálneho fondu za september 2022 na osobitný analytický účet fondu alebo na osobitný účet v banke	Zamestnávateľ § 6 ods. 2 z.č. 152/1994 Z.z. o sociál.fonde v z.n.p.
Do 8 dní	Odhlásiť zamestnanca v pobočke Sociál.poisťovne, oznámiť zmenu v údajoch zamestnávateľa a zmenu výplatného termínu	Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. b) bod 1. z.č. 461/2003 Z.z. o sociál.poist. v z.n.p.
	Elektronicky predložiť Sociálnej poisťovni evidenčný list dôchodkového poistenia za zamestnancov, ktorí si uplatnili nárok na dávku dôchodkového poistenia	Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. j) bod 2a. z.č. 461/2003 Z.z. o sociál.poist. v z.n.p.
	Elektronicky predložiť evidenčný list dôchodkového poistenia odo dňa doručenia výzvy Sociál.poisťovne na predloženie tejto evidencie	Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. j) bod 2b. z.č. 461/2003 Z.z. o sociál.poist. v z.n.p.
	Oznámiť pobočke Sociál.poisťovne prerušenie sociálneho poistenia,  začiatok a skončenie materskej a rodičovskej dovolenky zamestnanca, zmenu názvu a sídla zamestnávateľa	Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. c), d), m), n)  z.č. 461/2003 Z.z. o sociál.poist. v z.n.p.
	Predložiť pobočke Sociál.poisťovne záznam o pracovnom úraze, výsledky vyšetrovania pracovného úrazu, hlásenie o zistení choroby z povolania	Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. i) z.č. 461/2003 Z.z. o sociál.poist. v z.n.p.
	Oznámiť pobočke Sociál.poisťovne platobnú neschopnosť zamestnávateľa, informácie súvisiace s poskytnutím dávky garančného poistenia, predložiť potvrdenie o nárokoch zamestnancov	Zamestnávateľ § 234 z.č. 461/2003 Z.z. o sociál.poist. v z.n.p.
	Prihlásiť a odhlásiť v pobočke zdrav.poisťovne zamestnancov a ich zamestnávateľa	Zamestnávateľ § 24 písm. c) z.č. 580/2004 Z.z. o zdrav.poist. v z.n.p.
	Oznámiť zamestnávateľovi uplatnenie nároku na odpočítateľnú položku na zdrav.poistenie od vzniku pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu zamestnancom, zánik nároku na odpočítateľnú položku na zdrav.poistenie odo dňa zmeny zamestnancom	Zamestnanec § 23 ods. 6 z.č. 580/2004 Z.z. o zdrav.poist. v z.n.p.
Do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca	Odo dňa získania povolenia alebo oprávnenia na podnikateľskú činnosť, začatia výkonu inej zárobkovej činnosti, prenájmu nehnuteľnosti -  registrovať sa u miestne príslušného správcu dane, oznámiť vykonávanie činnosti,  poberanie príjmov podliehajúcich dani, vznik povinnosti zrážať daň alebo preddavky na daň alebo daň vyberať, zriadenie stálej prevádzkarne, zrušenie činnosti daňového subjektu	Zamestnávateľ § 49a z.č. 595/2003 Z.z. o dani z príjm. v z.n.p. Tuzemská a zahraničná fyzická a právnická osoba § 52zzi z.č. 595/2003 Z.z. o dani z príjm. v z.n.p.
	Podať daňové priznanie k dani z motorových vozidiel pri konkurze, likvidácii, pri ukončení podnikania, pri prerušení podnikania, pri úmrtí daňovníka a pri zániku daňovníka	Platiteľ dane z motorových vozidiel § 9 ods. 3 a nasl. z.č. 361/2014 Z.z. o dani z motorových vozidiel v z.n.p.

 

Právne inštitúty pomôcky a dôkazu sú súčasťou špecifických konaní, ktoré prebiehajú v daňovom konaní a sú jeho možnou súčasťou. Pojem „pomôcka“ je súčasťou konania o určení dane podľa pomôcok, kedy príslušný správca dane len odhadom určí výšku základu dane a daňovej povinnosti na základe nadobudnutých podkladov v danom prípade.

 

Uvedené konanie je správca dane oprávnený začať, keď daňový subjekt ani na jeho výzvu nepodá daňové priznanie. Pojem „dôkaz“ je spojený s dôkazným konaním, ktoré prebieha v rámci každého štádia daňového procesu.

 

Určovania dane podľa pomôcok

 

Príklad 1

Daňový subjekt nepodal správcovi dane daňové priznanie, a to ani na výzvu správcu dane podľa § 15 ods. 2 daňového poriadku v danom prípade. Preto príslušný správca dane začal konanie o určenie dane podľa pomôcok. S uvedeným postupom správcu dane nesúhlasil daňový subjekt s odôvodnením, že správca dane nemôže určiť základ dane a daňovú povinnosť len odhadom v jeho prípade. Konal príslušný správca dane v súlade s platným právom?

Podľa § 48 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p. (ďalej len „daňový poriadok“) správca dane, ktorý je príslušný na daňové konanie určí daň podľa pomôcok, ak daňový subjekt

a)  nepodá daňové priznanie ani na výzvu správcu dane,

b)  nesplní pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daň správne zistiť, alebo

c)  neumožní vykonať daňovú kontrolu; to neplatí, ak ide o daňovú kontrolu podľa § 46 ods. 2 daňového poriadku.

Taktiež podľa § 15 ods. 3 daňového poriadku platí, že ak daňový subjekt nepodal daňové priznanie, a to ani na výzvu správcu dane podľa § 15 ods. 1 a 2 daňového poriadku, správca dane je oprávnený určiť daň podľa pomôcok.

Preto možno uviesť, že správca dane konal v súlade s platným právom.

 

Prípad nepodania daňového priznania ani na výzvu správcu dane

Podľa § 15 ods. 1 daňového poriadku je povinný podať daňové priznanie každý, komu takáto právna povinnosť vyplýva z osobitných právnych predpisov, napríklad podľa § 99a ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov je daňovník dane z nehnuteľností povinný vždy do 31. januára daného roka, kedy mu vznikla daňová povinnosť, podať miestne príslušnému správcovi dane daňové priznanie k dani z nehnuteľností podľa stavu k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. Miestne príslušným správcom dane je v tomto prípade obec alebo mesto, kde sa daná nehnuteľnosť nachádza podľa príslušnej evidencie.

Taktiež podľa § 15 ods. 1 daňového poriadku musí daňové priznanie podať každý daňový subjekt, ktorého správca dane vyzve na jeho podanie. V uvedenej výzve správca dane poučí daňový subjekt o právnych následkoch, ktoré vzniknú vtedy, keď daňový subjekt nepodá daňové priznanie. Iné obsahové náležitosti takejto výzvy daňový poriadok výslovne neustanovuje. Podané daňové priznanie musí byť uvedené na ustanovenom tlačive, pokiaľ sa zasiela elektronickými prostriedkami, musí mať ustanovenú formu.

Pokiaľ daňové priznanie nebolo riadne podané podľa osobitných predpisov alebo na základe výzvy správcu dane, tak na základe § 15 ods. 2 daňového poriadku správca dane vyzve daňový subjekt na jeho podanie. Vo výzve správca dane poučí daňový subjekt o následkoch nepodania daňového priznania.

 

Pokiaľ nebolo daňové priznanie povinným daňovým subjektom riadne podané, a to aj napriek tomu, že daňový subjekt bol správcom dane vyzvaný na podanie daňového priznania, je potrebné určiť výšku základu dane a následnej daňovej povinnosti prostredníctvom pomôcok. K takémuto postupu správcu dane vyzýva ustanovenie § 15 ods. 3 daňového poriadku. Pokiaľ bolo po doručení oznámenia o určení dane podľa pomôcok doručené príslušnému správcovi dane daňové priznanie, tak je ho možné považovať za pomôcku a podľa neho možno určiť výšku dane, ktorú je potrebné správcovi dane uhradiť.

 

Prípad nesplnenia preukazovania zákonných povinností daňovým subjektom

Pokiaľ v súvislosti s evidenciou, záznamami alebo podkladmi, ktoré je daňový subjekt povinný viesť v súvislosti so svojou činnosťou vzniknú určité pochybnosti, nejasnosti, nezrovnalosti, ktoré je potrebné preukázať, tak daňový subjekt tieto musí vyvrátiť a situáciu objasniť prostredníctvom dôkazov v daňovom konaní, inak správca dane začne konanie o určenie dane podľa pomôcok. Tak napríklad môže ísť o nejasnosti, ktoré sa týkajú jednotlivých účtovných podkladov v danom prípade.

 

Vzťah určovania dane podľa pomôcok a daňovej kontroly

Pokiaľ daňový subjekt nepodá riadne a včas daňové priznanie, a to ani na výzvu správcu dane, tak správca dane podľa § 48 ods. 1 písm. a) daňového poriadku musí začať konanie o určenie dane podľa pomôcok a nemôže začať daňovú kontrolu v danom prípade.

 

Príklad 2

Správca dane vyzval daňový subjekt na vysvetlenie nejasností v podanom daňovom priznaní podľa § 17 ods. 1 daňového poriadku v danom prípade. Taktiež v uvedenej výzve v súlade s § 17 ods. 2 daňového poriadku správca dane oznámil nedostatky daňového priznania, určil daňovému subjektu primeranú lehotu na ich odstránenie, ktorá bola 30 dní, a poučil daňový subjekt o následkoch neuposlúchnutia výzvy. Uvedený daňový subjekt ale aj napriek výzve neodstránil nedostatky daňového priznania. Preto správca dane pristúpil k určeniu dane podľa pomôcok. Konal príslušný správca dane v súlade s platným právom?

Podľa § 17 ods. 3 daňového poriadku platí, že ak daňový subjekt neodstráni v lehote určenej správcom dane vo výzve nedostatky daňového priznania, ktoré majú vplyv na výšku dane alebo sumy, ktorú mal podľa osobitných predpisov vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, správca dane vykoná u daňového subjektu daňovú kontrolu alebo vyrubí v skrátenom vyrubovacom konaní podľa § 68a daňového poriadku daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani, alebo určí sumu alebo rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt vykázať podľa osobitných predpisov alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov.

Preto v tomto prípade mal správca dane obligatórne začať daňovú kontrolu u daňového subjektu a nemal začínať určovanie dane podľa pomôcok. Tieto konania totiž nemôžu prebiehať súbežne. Preto možno uviesť, že správca dane nekonal v tomto prípade v súlade s platným právom.

 

Priebeh určovania dane podľa pomôcok

Určovanie dane podľa pomôcok, pokiaľ nastanú prípady, ktoré boli uvedené, je možné len na základe oznámenia o začatí určovania dane podľa pomôcok. Podľa § 48 ods. 2 daňového poriadku je dňom začatia určovania dane podľa pomôcok deň po doručení oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok. Určovanie dane podľa pomôcok vykoná správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie o začatí určovania dane podľa pomôcok.

 

Príklad 3

Správcovi dane bola predložená pomôcka, ktorou bol audiovizuálny záznam, ktorý mu bol predložený inou fyzickou osobou. Tento audiovizuálny záznam poukazoval na vykonávanie zdaniteľného plnenia daňovým subjektom, ktorý správcovi dane nepodal daňové priznanie, a to ani na jeho výzvu. Uvedený audiovizuálny záznam správca dane neakceptoval ako pomôcku, pretože ho v § 48 ods. 3 daňový poriadok za takúto pomôcku neustanovuje v danom prípade. S uvedeným postupom správcu dane fyzická osoba nesúhlasila v tomto prípade. Uvedený názor fyzickej osoby je správny?

Správca dane môže využiť poznatok o výške daňovej povinnosti iného daňového subjektu, ktorý vykonáva porovnateľné podnikateľské aktivity a v porovnateľnej podnikateľskej oblasti. Taktiež môže správca dane využiť výpovede iných daňových subjektov, znalecké posudky alebo podklady zo strany inštitúcií štátu.

Pritom daňový poriadok len demonštratívnym právnym výpočtom vymenúva jednotlivé pomôcky, ktoré môžu napomôcť správcovi dane určiť daň podľa pomôcok. Takýmito pomôckami sú podľa § 48 ods. 3 daňového poriadku najmä listiny, daňové priznania, výpisy z verejných zoznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky, výpovede objasňujúce skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení, výpisy z účtov vedených u poskytovateľov platobných služieb a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, alebo podobných daňových subjektov.

Preto možno uviesť, že názor fyzickej osoby je správny a správca dane nekonal v súlade s platným právom a mal audiovizuálny záznam brať do úvahy ako pomôcku v tomto uvedenom prípade.

 

Podľa § 48 ods. 4 a 5 daňového poriadku platí, že pokiaľ v priebehu určovania dane podľa pomôcok daňový subjekt predloží správcovi dane podklady, napríklad z vlastného účtovníctva, tak správca dane môže, ale nemusí takéto podklady brať do úvahy. Pritom ale správca dane musí zohľadňovať nielen fakty v neprospech, ale aj v prospech daňového subjektu aj keď ním neboli uplatnené v danom prípade.

 

Protokol o určení dane podľa pomôcok

Pokiaľ je konanie o určení dane podľa pomôcok vykonané, teda je na základe neho odhadom určený základ dane a aj výška daňovej povinnosti daňového subjektu, tak správca dane vyhotoví protokol spolu s výzvou na vyjadrenie, pričom na obsah tohto protokolu sa podľa § 49 ods. 1 daňového poriadku primerane vzťahuje ustanovenie § 47 daňového poriadku o obsahu protokolu z daňovej kontroly. K protokolu môže daňový subjekt podať vyjadrenie, ku ktorému ho správca dane vyzve.

V danom prípade má daňový subjekt podľa § 49 ods. 2 daňového poriadku právo písomne sa vyjadriť k otázke zákonnosti určenia dane podľa pomôcok a taktiež k tomu, či správca dane pri určovaní dane podľa pomôcok náležite zohľadnil všetky fakty, teda aj tie, ktoré svedčia v prospech daňového subjektu. V prípade poskytnutia písomného vyjadrenia daňového subjektu k protokolu o určení dane podľa pomôcok ustanovuje daňový poriadok, že táto lehota na poskytnutie vyjadrenia musí byť najviac 15 pracovných dní odo dňa doručenia protokolu o určení dane podľa pomôcok, ktorého súčasťou je aj výzva správcu dane na vyjadrenie sa k protokolu o určení dane podľa pomôcok a uvedené vyjadrenie musí mať písomnú formu. Nakoľko uvedená zákonná lehota je určená prostredníctvom dní, tak podľa § 27 ods. 2 daňového poriadku do počítania lehoty sa nezapočítava deň, kedy nastala právna skutočnosť rozhodná pre počítanie predmetnej lehoty.

Podľa § 49 ods. 2 daňového poriadku platí, že prípadné zmeškanie tejto lehoty na poskytnutie písomného vyjadrenia k protokolu nemožno odpustiť.

Podľa § 49 ods. 3 daňového poriadku je konanie o určení dane podľa pomôcok ukončené dňom doručenia protokolu o určení dane podľa pomôcok daňovému subjektu. Pri doručovaní protokolu o určení dane podľa pomôcok je potrebné zvážiť, či neuplatniť postup podľa § 31 daňového poriadku, teda či ho nedoručiť do vlastných rúk daňového subjektu. Pritom daňový poriadok síce neustanovuje, že protokol o určení dane podľa pomôcok sa má doručiť výhradne daňovému subjektu do vlastných rúk, nakoľko ale ide o písomnosť, pri ktorej je deň jej doručenia rozhodujúci pre začiatok plynutia lehoty, ktorej nedodržanie by mohlo byť pre adresáta spojené s ujmou, tak je potrebné doručiť protokol o určení dane podľa pomôcok výlučne do vlastných rúk daňovému subjektu.

 

Pre doručovanie protokolu o určení dane podľa pomôcok počas krízovej situácie,

ktorá stále trvá, platí § 5 zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 67/2020 Z. z.“), podľa ktorého ak sa počas obdobia pandémie doručuje písomnosť do vlastných rúk prostredníctvom poštového podniku, postupuje sa podľa podmienok doručovania poštových zásielok určených poštovým podnikom. Pokiaľ si nevyzdvihne fyzická osoba alebo právnická osoba písomnosť do konca lehoty, v ktorej bola uložená poštovým podnikom, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, aj keď sa takáto fyzická osoba alebo právnická osoba o uložení nedozvedela.

Uvedená právna úprava ostáva v platnosti aj po 1. októbri 2020 a 1. januári 2021, kedy podľa § 2 ods. 3 zákona č. 67/2020 Z. z. strácajú platnosť niektoré opatrenia vo finančnej oblasti účinné počas obdobia pandémie.

 

Preto poštový podnik nebude vykonávať opakované doručovania protokolov o určení dane podľa pomôcok daňovým subjektom podľa § 31 daňového poriadku v danom prípade.

Uvedený aspekt doručenia protokolu o určení dane podľa pomôcok je veľmi podstatný, nakoľko až okamihom jeho riadneho doručenia nastávajú, daňovým poriadkom ustanovené právne účinky, ktorými je právna relevancia určeného základu dane a danej daňovej povinnosti, ktorú musí daňový subjekt správcovi dane uhradiť. Podľa § 49 ods. 3 daňového poriadku riadnym doručením protokolu o určení dane podľa pomôcok je ukončené procesné konanie o určení dane podľa pomôcok.

 

Právna úprava dôkazného konania a dôkazu

Priebeh dokazovania je integrálnou súčasťou daňového konania a vzťahuje sa na každé jeho štádium. Pritom daňové konanie sa podľa § 58 ods. 1 daňového poriadku môže začať na návrh účastníka daňového konania alebo z podnetu orgánu príslušného konať vo veci podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov (týmito sú napríklad zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z.n.p., zákon č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z. v z.n.p.), pričom v rámci neho sa preukazujú skutočnosti v ďalšom priebehu dôkazného konania, buď sa potvrdia alebo vyvrátia.

 

V rámci daňového konania daňový poriadok ustanovuje dôkazné konanie, v priebehu ktorého sa vykonávajú jednotlivé dôkazy, pokiaľ ich vykonanie správca dane v daňovom konaní povolí. Pod „dôkazom“ je pritom podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku potrebné rozumieť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Pritom daňový poriadok len demonštratívne ustanovuje jednotlivé dôkazné prostriedky a je na správcovi dane, či určitú vec uzná za dôkazný prostriedok.

Pokiaľ správca dane odmietol vykonať určitý dôkazný prostriedok navrhnutý daňovým subjektom, tak musí podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku v odôvodnení svojho rozhodnutia presne uviesť právne dôvody, pre ktoré neumožnil vykonanie dôkazu navrhnutého účastníkom daňového konania.

Pokiaľ daňový subjekt nesúhlasí s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane, ktoré je vydané v daňovom konaní, tak môže podľa § 72 ods. 1 daňového poriadku podať odvolanie.

 

V podanom odvolaní nepostačuje len uviesť skutkový stav a právne skutočnosti, pre ktoré sa podáva odvolanie, ale podľa § 72 ods. 4 písm. d) daňového poriadku dôkazy preukazujúce odôvodnenosť odvolania, ak sa v odvolaní nenamieta len rozpor s právnymi predpismi; ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy, V prípade, že daňový subjekt, ktorý podal odvolanie, nedoloží jednotlivé dôkazné prostriedky v záujme preukázania svojich tvrdení, tak podané odvolanie nemá všetky náležitosti ustanovené daňovým poriadkom a odvolací orgán takémuto odvolaniu nemusí vyhovieť.

 

Proces dokazovania je nevyhnutný aj v priebehu daňového exekučného konania, ktoré predstavuje nútený výkon rozhodnutia, ktoré je právoplatné a vykonateľné a je podľa § 89 ods. 1 písm. a) exekučným titulom. V daňovom exekučnom konaní sa napríklad dôkazmi musí preukázať, či je daňový dlžník vlastníkom určitej veci, ktorá podlieha daňovému exekučnému konaniu alebo je vlastníkom iný subjekt.

V prípade, že daňový subjekt má určitú vec, prípadne iný dôkaz, ktorý je podstatný pre daňové konanie, musí to oznámiť správcovi dane a takýto dôkazný prostriedok pre účely daňového konania aj poskytnúť. Pokiaľ vyzve správca dane daňový subjekt, aby predložil dôkazný prostriedok správcovi dane, musí tento výzve správcu dane vyhovieť. Správca dane však nemôže čakať na predkladanie dôkazov, ale podľa § 3 ods. 5 daňového poriadku si sám musí tieto dôkazy získať vlastnou aktivitou. Ide pritom o právnu povinnosť správcu dane, ktorá mu vyplýva z daňového poriadku a ktorá zabezpečuje plynulosť priebehu daňového konania.

 

Význam pojmu dôkaz v daňovom konaní

V daňovom konaní má daňový subjekt podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku právnu povinnosť preukazovať niektoré tvrdenia. Pritom daňový subjekt preukazuje

• skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov (takýmito predpismi sú napríklad zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, zákon č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov),
• skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania,
• vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

 

V daňovom poriadku sú ustanovené špecifické dôkazné prostriedky, ktorými sú výpoveď svedka v § 25 daňového poriadku a znalecké dokazovanie v § 25a daňového poriadku, ktoré sú konkretizované aj osobitnou právnou úpravou.

Každý má právnu povinnosť vypovedať v daňovom konaní, pokiaľ má vedomosť o faktoch, ktoré majú význam pre objasnenie predmetu daňového konania. Taktiež má každý svedok právnu povinnosť dostaviť sa na predvolanie správcu dane a pravdivo vypovedať.

Pokiaľ sa svedok riadne a včas dostaví na predvolanie pred správcu dane, tak tento má právnu povinnosť v prvom rade svedka riadne poučiť o jeho právach a právnych povinnostiach v súvislosti so svedeckou výpoveďou. Poučenie správcu dane o svedeckej výpovedi sa musí realizovať zásadne pred samotnou svedeckou výpoveďou.

Podľa § 25 ods. 2 daňového poriadku správca dane musí poučiť svedka pred vypočutím o tom, že musí vypovedať pravdivo a nič nezamlčať a taktiež o tom, že môže odoprieť výpoveď a že nesmie poskytovať svedeckú výpoveď v určitých prípadoch a o právnych následkoch nepravdivej alebo neúplnej výpovede. V súlade s § 25 ods. 4 daňového poriadku pokiaľ vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu.

 

Svedok môže v daňovom konaní odoprieť svedeckú výpoveď,

pokiaľ by ňou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkym osobám.

Spojenie „trestné stíhanie“ je predmetom trestného práva, pričom jeho právne určenie je potrebné hľadať v Trestnom poriadku. Proces začatia trestného stíhania je predmetom § 199 Trestného poriadku. Trestné stíhanie je tam vymedzené ako štádium trestného konania, ktoré začne policajt vydaním uznesenia o začatí trestného stíhania. Pokiaľ sa začne trestné stíhanie voči konkrétnej osobe, táto sa z podozrivej zmení na obvinenú.

 

V prípade výkladu pojmu „blízka osoba“ je potrebné použiť § 116 a § 117 ObčZ, pričom ide o všeobecne použiteľný výklad aj v daňovom práve. Pritom platí, že pri výklade pojmu „blízka osoba“ je potrebné použiť extenzívny výklad a za blízku osobu považovať nielen rodinných príslušníkov svedka v priamom a pobočnom príbuzenskom rade a manžela/manželku, ale aj druha alebo družku svedka, nakoľko ujmu týchto osôb by svedok mohol považovať za svoju vlastnú.

 

Viac o problematike sa dočítate v mesačníku Dane a účtovníctvo bez chýb, pokút a penále 10-11/2022.

 

Fluktuácia zamestnancov je pre  každú firmu nákladná záležitosť, aj keď si to nie každý uvedomuje. Pri vyčíslení nákladov musíme pozerať nielen na priame, ale aj nepriame náklady, teda náklady na inzerciu pracovného miesta, poplatok personálnej agentúre, zamestnanecký bonus za odporúčanie nového zamestnanca, náklady na výberové konanie – teda aj čas všetkých osôb, ktoré sa musia na ňom zúčastňovať, overovanie referencií, dobu výcviku nového zamestnanca, pokles na krivke produktivity a ďalšie.

 

PRI ODCHODE ŠIKOVNÉHO KOLEGU medzi zostávajúcimi zamestnancami nastáva často demotivácia, musia dočasne prevziať za neho jeho prácu, venovať sa zaškoleniu nového pracovníka a tiež odchodom zamestnanca vo firme dochádza ku strate skúseností a vedomostí, ktoré sa nedajú ihneď plnohodnotne nahradiť.

 

FLUKTUÁCIA JE NIEČO PRIRODZENÉ a v istej miere je pre firmu aj žiadúcim javom. Ak by všetci zamestnanci zostávali vo firme a tá by sa rozrastala, väčšina z nich by časom dosiahla svoj platový strop a výdavky na platy by boli veľmi vysoké.  Na druhej strane, noví zamestnanci prinášajú do firmy nové nápady a schopnosti, ktoré posúvajú firmu dopredu a zabraňujú jej stagnácii. Pokiaľ pracovný trh normálne funguje, firma nedokáže zabrániť tomu, aby jej zamestnancov oslovovali personálne agentúry alebo aby si nepozerali ponuky práce na internete.

Väčšina manažérov ešte stále verí, že udržanie zamestnancov je otázkou peňazí. Je jednoduchšie riešiť problémy pridaním na plate ako bojovať s náročne uchopiteľným fenoménom motivácie zamestnancov. Prieskumy ukazujú, že pokiaľ ide o odchody i udržanie zamestnancov, manažéri majú navrch nad spoločnosťou – teda manažéri ovplyvňujú vo veľkej miere rozhodnutie zamestnancov o odchode alebo zotrvaní vo firme. Preto by aj primárnu zodpovednosť za udržanie zamestnancov mali mať ich priami nadriadení, nie personálne oddelenie.

 

FIRMY BY MALI SVOJICH MANAŽÉROV HODNOTIŤ aj na základe toho, ako dobre vyberajú ľudí do tímu a tiež ako ich udržia vo firme. Je potrebné odovzdať im náležitú zodpovednosť a tiež ich odmeňovať za dobré výsledky. Pre manažéra nižšej úrovne je však ťažké snažiť sa o udržiavanie zamestnancov, ak samotná kultúra a politika danej firmy podkopáva tieto jeho snahy.

 

Firma by si mala zodpovedať otázku, ktorých zamestnancov si môže najmenej dovoliť stratiť. Sú to tí najvýkonnejší, najskúsenejší, tí ktorí môžu so sebou odniesť zákazníkov a zisky alebo ťažko dostupní špecialisti? Obvykle treba zvážiť tri faktory: náklady, ťažkosti pri hľadaní zamestnanca a hodnotu, ktorú má zamestnanec pre danú firmu.

 

Vo firme existuje skupina zamestnancov s nadštandardnou výkonnosťou, ktorí neustále prekračujú očakávania firmy i zákazníkov. Pokiaľ zapadajú do firemnej kultúry, je to skupina, ktorú sa firma musí snažiť za každú cenu udržať. Ak ale títo pracovníci nie sú tímoví hráči, spôsobujú konflikty a odchádzajú kvôli nim ostatní zamestnanci, je na zváženie nadriadených, či stoja za spôsobené ťažkosti. Najväčšou skupinou sú pracovníci so stabilnou priemernou výkonnosťou, občas sú ochotní pracovať nadčas, nemajú veľké kariérne ambície, chcú od zamestnávateľa, aby akceptoval že majú i osobný život. Menšiu skupinu tvoria zamestnanci s nízkou výkonnosťou, ktorí boli vybraní na nesprávne miesto, majú zlú pracovnú morálku alebo nemajú požadované schopnosti. Ak sú vo firme tolerovaní, spôsobujú u šikovnejších zamestnancov zníženie pracovnej morálky a demotiváciu.  Niekedy je pre nich možné nájsť vyhovujúcejšie zaradenie v organizácii, inokedy je najlepšie sa s nimi rozlúčiť.

 

NAJČASTEJŠIE PRÍČINY ODCHODU ZAMESTNANCOV

·         Práca zamestnancov nie je oceňovaná. Aj keď zamestnanca práca baví a v spoločnosti pracuje v dobrom tíme, pokiaľ nemá pocit, že jeho práca je užitočná a oceňovaná zamestnávateľom, ľahšie ho zláka iná pracovná ponuka. Ľudia potrebujú počuť pochvalu, nedokážu donekonečna motivovať sami seba a pracovať bez pozitívnej spätnej väzby.

·         K podstatným faktorom patrí výška platu. Sú ľudia, ktorí sú ochotní vymeniť prácu aj kvôli malému zvýšeniu platu, ale väčšina ľudí zvažuje, či sa im oplatí kvôli nepatrnému zvýšeniu meniť prácu, kolektív, miesto výkonu práce. Významnejším dôvodom je vnímaná súvislosť medzi výkonom zamestnanca a odmenou. Ak pracuje viac a lepšie ako kolegovia, ale má rovnaký plat a rovnaké zvýšenie platu ako oni, buď sa prestane snažiť a poklesne jeho pracovná výkonnosť alebo sa veľmi skoro začne obzerať po pracovnom mieste inde, ktoré by vnímal ako  spravodlivejšie s ohľadom na svoju snahu.

·         Pre mnohých ľudí sú najdôležitejším faktorom vzťahy na pracovisku a spôsob komunikácie. Mnoho manažérov sa nevie správať k ľuďom, či už je problém v ich osobnosti alebo riadiacom štýle. Sú arogantní, svoje osobné problémy si ventilujú na zamestnancoch, nedávajú im spätnú väzbu, nedodržiavajú sľuby, komunikujú neadekvátnym spôsobom, neriadia podriadených tak, ako by bolo potrebné. Je len otázkou času, kedy si podriadení začnú hľadať iné pracovné prostredie, aj keď ich práca u súčasného zamestnávateľa baví.

·         Niekedy zamestnanci odchádzajú, lebo majú pocit, že ich schopnosti nie sú na danom pracovisku využité. Musia robiť veci, ktoré im nesedia a nebavia ich, naopak nemôžu robiť veci, do ktorých by sa chceli zapojiť a bavili by ich. Pre každého zamestnávateľa je výhodnejšie, keď prispôsobí pracovné miesto človeku, ako keď sa človek musí prispôsobiť presne vymedzenému pracovnému miestu.

·         Niekedy ľudia odchádzajú pre pocit frustrácie a bezmocnosti, kedy sa im zdá, že nemajú možnosť ovplyvniť veci vo firme, ktoré im bránia dobre si robiť svoju prácu, chýbajú im potrebné informácie, sú závislí na rozhodnutiach iných, ktoré prichádzajú neskoro či chaoticky a pod.

·         V mnohých firmách so zamestnancami nadriadení málo komunikujú. Zamestnanci tak nevedia, čo sa vo firme plánuje, aká je ich kariérna perspektíva. Ak nevidia pred sebou vo firme nijakú budúcnosť a sú ambiciózni, často sa dozvedia, že s nimi mala firma nejaké plány až vo chvíli, kedy už dajú výpoveď a nemajú chuť ju brať späť. Manažéri by mali s ľuďmi komunikovať aj o ich strednodobej až dlhodobej perspektíve vo firme, čo sa však často nedeje a prispieva to k zbytočným odchodom.

·         Niekedy je dôvodom zmeny zamestnania tzv. vyhorenie človeka. Ide o súhrn príznakov, ktoré sa rozvíjajú postupne v dôsledku nerovnováhy. Prejavujú sa nechuťou do práce, nízkou motiváciou, podráždenosťou voči kolegom i klientom, pridružia sa aj rôzne psychosomatické poruchy – úzkosť, búšenie srdca, únava, vysoký tlak, bolesti hlavy alebo ťažkosti s trávením. Vďaka moderným technológiám a zefektívneniu práce nám z pracovnej náplne odpadlo všetko to menej dôležité, ale tiež to menej stresujúce. Kedysi veci trvali dlhšie, na všetko sa čakalo, človek mal viac aktivít, viac sa hýbal, mal viac prestávok. Dnes na nič čakať nemusíme a mali by sme 8 hodín podávať výkon naplno, čo však spôsobuje oveľa väčší nápor na našu psychiku.

·         Najnovšie výskumy ukazujú, že existuje nielen príčinná, ale tiež časová súvislosť s odchodmi zamestnancov.  K odchodom dochádza, keď sa zamestnanci porovnávajú s ostatnými vo svojej vrstovníckej skupine alebo s tým, kde si mysleli, že budú v určitom bode života. Hľadanie nového pracovného miesta sa zvyšuje v čase pracovného jubilea zamestnanca (od nástupu do spoločnosti), dovŕšenie 40. alebo 50. roku života, kedy ľudia hodnotia svoju kariéru a podniknú kroky, ak nie sú spokojní s výsledkami. Katalyzátorom môžu byť aj veľké spoločenské stretnutia rovesníkov – triedne zrazy, kedy si ľudia porovnávajú svoju kariéru s ostatnými spolužiakmi.

 

JEDNÝM Z PRVKOV, KTORÝ MÔŽE PRINIESŤ PRE ZAMESTNÁVATEĽA ZAUJÍMAVÉ INFORMÁCIE je tzv. exit interview (výstupný pohovor). Výstupný pohovor je výmena informácií medzi zamestnávateľom a zamestnancom na konci ich vzájomnej spolupráce. Výstupný pohovor môže byť formálny alebo neformálny. Môže to byť písomný prieskum, môže byť vedený výlučne ústne, alebo môže obsahovať zložky oboch. Hoci najčastejšie ide o rozhovor so zamestnancom oddelenia ľudských zdrojov, výstupný pohovor môže byť vedený s rôznymi ľuďmi – ideálne by mal byť vedený aj s manažérom odchádzajúceho človeka.

 

Spoľahlivosť získaných informácií na výstupnom pohovore – teda zisťovanie, prečo zamestnanec odchádza – nemusí byť vysoká. Závisí na tom, kto z firmy, kedy a akým spôsobom toto interview vedie a tiež ľudia sa nechcú rozísť v zlom, takže niekedy tie pravé dôvody odchodu na interview nezaznejú. Často prevládajú skôr diplomatické odpovede typu lepšia ponuka, kariérny postup, únava zo súčasnej práce, rodinné dôvody.

 

Lepšie ako výstupné interview sa javí využívať tzv. stay interview – rozhovor, s tým, kto zostáva. Stay interview je rozhovor s ľuďmi vo firme, ktorí v nej stále pracujú a môže priniesť vhodnejšie dáta a poznatky. Pýtame sa tých najlepších zamestnancov, prečo vo firme pracujú, ako sú spokojní, čo by ich viedlo k hľadaniu novej práce a ak zistíme, že sú také veci, môžeme s nimi niečo robiť preventívne a zamedziť tak ich odchodu.

 

ZÁVER - Fluktuácia je prirodzený jav, ktorému sa nedá úplne vyhnúť. Pre firmu je podstatné udržať si tých najhodnotnejších zamestnancov, čo je možné zisťovaním ich potrieb, prispôsobovaním ich pracovnej náplne ich silným stránkam, budovaním dobrých vzťahov vo firme, kvalitnou komunikáciou manažérov a tiež ponukou kariérnej perspektívy do budúcnosti.

 

Mgr.Monika Jakubíková, PhD.

 

Poradca (Poradca), č. 5/2023 (X/2022)

• Zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaí s komentárom - komentár
• Zákon o inšpekcii práce s komentárom – komentár
• Zákon o BOZP s komentárom - komentár

 

Práce a mzdy – bez chýb, pokút a penále – (PaM), č. 12/2022 (X/2022)

• Ukončenie roka v mzdovej učtárni
• Koniec roka versus nevyplatená mzda
• Daňový nedoplatok
• Právo zamestnanca žiadať prechod na inú formu zamestnania
• Doby odpočinku
• Pracovná zmluva – zmeny a náležitosti
• Náhrada škody

 

Dane, účtovníctvo, odvody – bez chýb, pokút a penále (DUO), č. 12/2022 (X/2022)

• Daň z motorových vozidiel za rok 2022
• Zmena minimálnej mzdy
• Zamedzenie dvojitého zdanenia
• Výpočet dane z príjmov za rok 2022
• Oslobodenie od dane pri dovoze
• Účtovanie nároku na vrátenie DPH zo zahraničia
• Upozornenie na možné omyly pri dani z motorových vozidiel

 

1000 riešení 11-12/2022 (X/2022)

• Stavebné právo po novom
• Nehnuteľnosti
• Dane v praxi
• Účtovníctvo
• Personalistika a mzdy
• Verejná správa

 

 

Verejná správa (VS), č. 10-12/2022 (X/2022)

• Kompetenčný zákon – zmeny v súvislosti s novým stavebným právom
• Územné plánovanie
• Vyhláška č. 287/2022 Z. z. o sústave odborov vzdelávania pre stredné školy a o vecnej pôsobnosti k odborom vzdelávania
• Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 295/2022 Z. z. ktorým sa ustanovujú zvýšené platové tarify štátnych zamestnancov

 

ODBORNÉ PUBLIKÁCIE, KTORÉ VÁM POMÔŽU V PODNIKANÍ

 

 

1. Obchodný zákonník po novelách s komentárom - rozsiahly komentár, Zákon o verejnom obstarávaní, Zákon o cenách, vzory zmlúv

2. Občiansky zákonník po novelách s komentárom – rozsiahly komentár, úplné znenia zákonov po novelách, záväzkové právo

3. s.r.o. – SPRIEVODCA (komplexné a prehľadné spracovanie problematiky spoločnosti s ručením obmedzeným od jej založenia, vzniku až po možnosti zrušenia)

4. 100 otázok a odpovedí Obchodovanie – odvody a náhrady (príklady z oblasti obchodovania z pohľadu daní, ktoré reagujú na epidemiologické opatrenia v praxi)

5. 100 otázok a odpovedí Odmeňovanie, Verejné obstarávanie (súbor otázok venovaný problematike podmienok verejného obstarávania, zmlúv i súhrnných správ; zamestnávania, príspevkov na rekreáciu, zrážok zo mzdy, odvodov i cestovných náhrad)

6. 100 otázok a odpovedí Výdavky podnikateľa, Automobil (príklady z praxe k uplatňovaniu daňových výdavkov FO; využívanie automobilu v podnikaní z pohľadu spotreby pohonných látok, odpisov alebo dani z motorových vozidiel)

7. 100 otázok a odpovedí ZPD po novom, Optimalizácia (praktické príklady týkajúce sa novely zákona o dani z príjmu a daňovej povinnosti FO a PO)

8. 100 otázok a odpovedí Výdavky, Cestovné náhrady (praktické príklady týkajúce sa daňových a nedaňových výdavkov; cestovných náhrad zamestnancov a SZČO)

9. Pozemkové spoločenstvá po novele bez chýb, pokút a penále (zdaňovanie a účtovanie v pozemkovom spoločenstve)

10. 100 otázok a odpovedí Zákon o účtovníctve, Postupy účtovania v PÚ (účtovná problematika v názorných príkladoch)

11. 100 otázok a odpovedí Kurzarbeit, Zamestnávanie (prvá kapitola obsahuje nový zákon o podpore v čase skrátenej práce – kurzarbeit – s komentárom, druhá kapitola ponúka spektrum otázok a odpovedí z oblastí zamestnávania a zdaňovania príjmov)

12. 100 otázok a odpovedí Autorské príjmy; Manká, škody, odpisy; Rezervy v účtovníctve (praktické príklady týkajúce sa zdaňovania autorských príjmov, mánk a škôd z daňového a účtovného pohľadu a tvorby rezerv v účtovníctve)

13. Účtovná závierka podnikateľov za rok 2021 (komplexný postup pri zostavovaní účtovnej závierky)

14. Daňové priznania za rok 2021, Ročné zúčtovanie preddavkov za daň (komplexný postup pri podávaní daňového priznania a ročného zúčtovania preddavkov na daň, vzory tlačív)

15. Odvody poistného od 1. 1. 2022 (prehľad odvodov poistného pre základné kategórie poistencov od 1. 1. 2022, povinnosti zamestnávateľa, vzory)

16. Účtovné súvzťažnosti 2022 pre PÚ (prehľad súvzťažného účtovania na syntetických účtoch zoradených podľa jednotlivých účtových tried a skupín v sústave podvojného účtovníctva podnikateľských subjektov)

17. Zákonník práce s komentárom 2022 (aktuálne znenie Zákonníka práce s komentárom po rozsiahlych novelách)

18. Daňový poriadok s komentárom 2022 (aktuálne znenie Daňového poriadku s komentárom po novelách)

19. Jednoduché účtovníctvo, postupy účtovania po novele (komplexná príručka pre účtovné jednotky vedúce jednoduché účtovníctvo)

20. Trestné právo po novelách (najdôležitejšie právne predpisy z oblasti trestného a správneho práva nielen pre právnikov, advokátov, prokurátorov, ale aj pre príslušníkov policajného zboru a študentov vysokých škôl)

21. Ústava SR (od 1. 1. 2022) (úplné znenie Ústavy SR po novelách, Listina základných práv a slobôd, Všeobecná deklarácia ľudských práv, Zákon o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní)

22. 100 otázok a odpovedí ZDP a DPH po novelách (prostredníctvom názorných príkladov rozoberáme ostatné novely zákonov s účinnosťou od 1. 1. 2022 v podkapitolách Fyzická osoba, Právnická osoba, Registrácia a obchod, Daňová povinnosť, Odpočítanie dane)

23. Daňové a nedaňové výdavky 2022 (Titul rozšírený o viac ako 100 strán prináša abecedne zoradené daňové a nedaňové výdavky s príkladmi. Encyklopédia výdavkov s príkladmi obsahuje kapitoly podľa abecedne rozdelených hesiel, ktoré sa týkajú daňových a nedaňových výdavkov)

24. Dedičská príručka (všetky potrebné informácie ohľadom dedenia)

25. Podvojné účtovníctvo s komentárom 2022 (správne postupy účtovania nájdete v komentári k zákonu o účtovníctve, komentár je obohatený o prípady z praxe a definíciu pojmov, s ktorými sa podnikateľ pri účtovaní môže stretnúť)

26. Školský zákon s komentárom (úplné znenie školského zákona s komentárom po zásadných zmenách)

27. 100 otázok a odpovedí Nehnuteľnosti, Rozvoj bývania, Automobil (tematické odpovede na otázky doplnené vybranými aktualizovanými zákonmi)

28. 100 otázok a odpovedí Zamestnávanie, DPH v praxi (problematika zamestnávania a DPH riešená prostredníctvom otázok a odpovedí; aktualizované zákony, vyhlášky a nariadenia)

29. Územné plánovanie a výstavba (STAVEBNÝ ZÁKON) (Zákon o územnom plánovaní s komentárom a Zákon o výstavbe s komentárom)

30. Vzory zmlúv, žalôb a podaní 2022 (aktualizované vzory zmlúv z oblasti pracovnoprávnych vzťahov, trestného a správneho práva, obchodného a občianskeho práva)

 

Aktualizácia II/8 (X/2022)

• Vyhláška č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy
• Zriadenie správnych súdov a reforma súdnej mapy

 

Aktualizácia III/6 (IX/2022)

• Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov
• Zmeny vo výkazoch poistného
• Oznámenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 300/2022 Z. z.
• Oznámenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 301/2022 Z. z.

 

Aktualizácia II/7 (IX/2022)

• Zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive
• Zákon č. 64/2019 Z. z. o sprístupňovaní strelných zbraní a streliva na civilné použitie na trhu

 

Aktualizácia VI/4 (VIII/2022)

• Zákon č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon)
• Zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách
• Zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch
• Zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve

 

Aktualizácia III/5 (VIII/2022)

• Zákonník práce
• Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
• Zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa
• Opatrenie MPSVaR č. 227/2022 Z. z. o úprave súm životného minima

 

Aktualizácia II/6 (VIII/2022)

• Zákon č. 18/1996 Z. z. o cenách
• Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám
• Zákon č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti
• Zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch

 

 

 

ZÁKONY 2022 (Jesenná akcia: 30 % zľava na Zákony 2022)

 

ZÁKONY I A – daňové Správa daní a poplatkov Daň z príjmov • DPH Miestne dane • Spotrebné dane	ZÁKONY I B - účtovné Účtovníctvo Cestovné náhrady Poplatky
ZÁKONY II A - obchodné Obchodné právo Živnostenské podnikanie Autorské právo	ZÁKONY II B - občianske Občianske právo Notársky poriadok Advokácia a právne služby Súkromná bezpečnosť
ZÁKONY II C – trestné Civilný proces Exekučný poriadok Trestné právo Správne právo
ZÁKONY III A - pracovnoprávne Zákonník práce • mzdové predpisy Zákon o službách zamestnanosti Pedagogickí zamestnanci Kolektívne vyjednávanie a združovanie občanov Správne právo • BOZP	ZÁKONY III B – odvody a poistenie Sociálne a dôchodkové poistenie Nemocenské a zdravotné poistenie
ZÁKONY III C - sociálne Sociálne zákony a služby Sociálnoprávna ochrana detí	ZÁKONY IV - stavebné Stavebný zákon a súvisiace predpisy Architekti a inžinieri Stavebné výrobky Bývanie • pôda
ZÁKONY V A Rozpočtové pravidlá Štátna a verejná služba	ZÁKONY V B Školstvo • inšpekcie Financovanie Regionálny rozvoj Verejné práce • obce
ZÁKONY VI A Životné prostredie • ovzdušie Lesné hospodárstvo Integrovaná prevencia a kontrola znečistenia	Zákony VI B Odpadové a vodné hospodárstvo Prevencia priemyselných havárií Ochrana pred povodňami