Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi za vykonanú prácu zaplatiť mzdu, odmenu alebo plat. Právo na mzdu za vykonanú prácu je jednou zo základných vlastností pracovnoprávnych vzťahov, ktorou je odplatnosť. V akej výške garantuje súčasná právna úprava minimálnu výšku platu? Ako sa mení minimálna mzda od roku 2022? Ovplyvní zmena hodinovej minimálnej mzdy aj výšku mzdových príplatkov?

 

SUMA MINIMÁLNEJ MZDY sa podľa § 2 ods. 1 zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o minimálnej mzde“) určuje vždy na obdobie od 1. januára do 31. decembra. Stanovenie výšky minimálnej mzdy je primárne založené na dohode sociálnych partnerov, teda na zástupcoch zamestnancov a na zástupcoch zamestnávateľov. Ak sa však sociálni partneri na výške minimálnej mzdy nedohodnú, počnúc rokom 2021 sa minimálna mzda určí v súlade s ust. § 8 novely č. 294/2020 zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde podľa zákonom predpísaného vzorca:

mesačná minimálna mzda = 57 % priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca

 

v hospodárstve SR zverejnenej ŠÚ SR za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa určuje suma mesačnej minimálnej mzdy.

 

Keďže k spoločnej dohode na výške minimálnej mzdy na rok 2022 sociálni partneri nedospeli, uplatní sa pri jej určení mechanizmus vzorca stanovený v zákone o minimálnej mzde. Pre určenie výšky minimálnej mzdy pre rok 2022 sa použije priemerná mesačná nominálna mzda v hospodárstve SR zverejnenej ŠÚ SR za kalendárny rok 2020, ktorá je vo výške 1 133 €. Mesačná minimálna mzda predstavuje pri 57 % podiele zo sumy priemernej mesačnej mzdy 646 €. Zamestnancovi, ktorého ustanovený týždenný pracovný čas je 40 hodín, patrí podľa 2 ods. 4 zákona o minimálnej mzde za každú odpracovanú hodinu suma hodinovej minimálnej mzdy, ktorá sa určí ako 1/174 zo sumy mesačnej minimálnej mzdy. Takto určená hodinová minimálna mzda sa zaokrúhľuje na tri desatinné miesta.

 

OD 1. 1. 2022 BUDE MINIMÁLNA MZDA V NASLEDOVNEJ VÝŠKE:

• suma mesačnej minimálnej mzdy sa zvýši z 623 € na 646 € [57 % z 1 133 €]
• suma hodinovej minimálnej mzdy, ak je ustanovený týždenný pracovný čas zamestnanca 40 hodín, sa zvýši z 3,580 na 3,713 €.

Suma mesačnej minimálnej mzdy a suma minimálnej mzdy za každú hodinu odpracovanú zamestnancom na príslušný kalendárny rok sa oznámi v Zbierke zákonov SR najneskôr 1. novembra 2021.

 

MINIMÁLNE MZDOVÉ NÁROKY PODĽA ZÁKONNÍKA PRÁCE. Zákonník práce ustanovuje, že zamestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve (spravidla malý a stredne veľký podnikateľ), je povinný poskytnúť zamestnancovi mzdu najmenej v sume príslušného minimálneho mzdového nároku. Na tento účel sú v Zákonníku práce uvedené sumy minimálnych mzdových nárokov. Suma minimálneho mzdového nároku predstavuje „najnižšiu možnú“ celkovú mzdu zamestnanca, ktorej výška je závislá od zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti vykonávanej práce, t. j. od stupňa náročnosti práce. V závislosti od toho, aký stupeň náročnosti má pracovné miesto zamestnanca, prináleží zamestnancovi mzda najmenej vo výške príslušnej sumy minimálneho mzdového nároku.

Pracovné miesta, a tým aj minimálne mzdové nároky sú v Zákonníku práce odstupňované podľa zložitosti, namáhavosti a zodpovednosti práce do 6. stupňov náročnosti práce a súčasne do 6. koeficientov minimálnej mzdy. To znamená, že čím je práca náročnejšia, tým má zamestnanec nárok na vyššiu „minimálnu“ mzdu.

Suma minimálneho mzdového nároku zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou pre príslušný stupeň na príslušný kalendárny rok sa určuje podľa § 120 ods. 4 ZP ako súčet rozdielu medzi sumou mesačnej minimálnej mzdy určenej na príslušný kalendárny rok (v roku 2022 ide o sumu 646 €) a sumou mesačnej minimálnej mzdy určenej na rok 2020 (580 €) a súčinu sumy mesačnej minimálnej mzdy určenej na rok 2020 (580 €) a koeficientu minimálnej mzdy.

Z uvedeného vyplýva, že nárast minimálnych mzdových nárokov je naviazaný na medziročnú zmenu mesačnej minimálnej mzdy; základňou je suma mesačnej minimálnej mzdy pre rok 2020, t. j. suma 580 € (ďalej len „základňa“). Podľa tohto mechanizmu sa minimálna mzda pre rok 2022 určí tak, že základňa sa vynásobí príslušným koeficientom (1,2 - 1,4 - 1,6 - 1,8 - 2,0) a k tejto sume pripočíta rozdiel medzi sumou mesačnej minimálnej mzdy na rok 2022 (646 €) a sumou mesačnej minimálnej mzdy na rok 2020 (580 €), t. j. suma 66 €:

Minimálny mesačný mzdový nárok pre 1. stupeň

= (646 - 580) + 580 × 1 = 646 €

Minimálny mesačný mzdový nárok pre 2. stupeň

= (646 - 580) + 580 × 1,2 = 762 €, atď.

U zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, ktorý v mesiaci neodpracoval určený týždenný pracovný čas alebo má dohodnutý kratší týždenný pracovný čas, sa suma minimálneho mzdového nároku ustanoveného v eurách za mesiac zníži v pomere zodpovedajúcom odpracovanému času v mesiaci. Takto určená suma minimálneho mzdového nároku v eurách za mesiac sa zaokrúhli na najbližších desať eurocentov.

 

Príklad 1

U zamestnávateľa je ustanovený pracovný čas 40 hodín týždenne. Zamestnanec pracuje na polovičný pracovný úväzok (20 hodín týždenne).

Aká suma (mesačnej minimálnej mzdy) minimálneho mzdového nároku sa vzťahuje na tohto zamestnanca?

Suma mesačnej minimálnej mzdy (minimálneho mzdového nároku) vo výške 646 € sa v roku 2022 uplatní len u toho zamestnanca, ktorý bude pracovať u zamestnávateľa na plný pracovný úväzok (40 hodín týždenne). V prípade, ak bude mať zamestnanec uzatvorený pracovný pomer na iný než plný pracovný úväzok, suma mesačnej minimálnej mzdy sa pomerne skráti. To znamená, že zamestnancovi s dohodnutým kratším týždenným pracovným časom (20 hodín týždenne), patrí mesačná minimálna mzda (minimálny mzdový nárok) vo výške 323 € (1/2 z 646 €).

 

HODINOVÉ MINIMÁLNE MZDOVÉ NÁROKY. Suma minimálneho mzdového nároku pre príslušný stupeň na príslušný kalendárny rok za každú hodinu odpracovanú zamestnancom pri ustanovenom týždennom pracovnom čase 40 hodín je 1/174 zo sumy mesačného minimálneho mzdového nároku pre príslušný stupeň.

Pri ustanovení týždenného pracovného času na menej ako 40 hodín sa sumy minimálnych mzdových nárokov podľa § 120 ods. 5 ZP určia tak, že sumy minimálnych mzdových nárokov určené pre príslušný stupeň za každú hodinu odpracovanú zamestnancom pri ustanovenom týždennom pracovnom čase 40 hodín sa úmerne zvýšia. Sumy minimálnych mzdových nárokov sa zaokrúhľujú na tri desatinné miesta matematicky.

 

Príklad 2

Ako sa určí suma minimálneho hodinového mzdového nároku pre 2. stupeň náročnosti práce na rok 2022 pri ustanovenom týždennom pracovnom čase 40 hodín?

Suma minimálneho hodinového mzdového nároku pre 2. stupeň náročnosti práce je 1/174 zo sumy mesačného minimálneho mzdového nároku pre 2. stupeň náročnosti práce, t. j.: 762 : 174 = 4,3793 po zaokrúhlení 4,379 €.

 

MININÁLNE MZDOVÉ NÁROKY PRE ROK 2022
Stupeň náročnosti práce	Koeficient MM	Hodinový MMN pri 40 hod./týždenne	Hodinový MNN pri 38,75 hod./týždenne	Hodinový MMN pri 37,5 hod./týždenne	Mesačný MMN u mesačne odmeňovaného
1.	1,0	3,713	3,833	3,961	646,00 €
2.	1,2	4,379	4,520	4,671	762,00 €
3.	1,4	5,046	5,209	5,382	878,00 €
4.	1,6	5,713	5,897	6,094	994,00 €
5.	1,8	6,379	6,585	6,804	1 110,00 €
6.	2,0	7,046	7,273	7,516	1 226,00 €

 

Minimálne mzdové nároky sa neuplatňujú u zamestnancov, ktorí pracujú u zamestnávateľa na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Uvedené znamená, že tzv. „dohodári“ majú nárok na minimálnu mzdu, avšak nemajú nárok na minimálnu mzdu podľa príslušných stupňov náročnosti práce (platí pre nich teda len minimálna mzda prvého stupňa náročnosti práce).

 

DOPADY MINIMÁLNEJ MZDY NA VYBRANÉ PEŇAŽNÉ PLNENIA. Súčasťou celkovej mzdy zamestnanca sú aj mzdové zvýhodnenia, resp. „príplatky“. Mzdové zvýhodnenia majú špecifický charakter, nakoľko nárok zamestnancovi vzniká len po splnení predpokladov spojených s výkonom práce, napr. nárok na príplatok za prácu v noci vzniká zamestnancovi len v prípade, ak vykonával prácu noci. V súlade so Zákonníkom práce je zamestnávateľ povinný poskytovať zamestnancovi nasledovné druhy príplatkov:

• mzdové zvýhodnenie na prácu nadčas,
• mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok,
• mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu a v nedeľu,
• mzdové zvýhodnenie za prácu v noci,
• mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce.

 

Do 31. 12. 2020 sa minimálna výška príplatkov určovala ako príslušné % zo sumy hodinovej minimálnej mzdy ustanovenej nariadením vlády pre príslušný kalendárny rok, alebo ako príslušné % zo sumy priemerného hodinového zárobku zamestnanca (pri príplatku za prácu nadčas a za prácu vo sviatok), pričom priemerný hodinový zárobok zamestnanca nemohol byť nižší ako suma platnej minimálnej mzdy (ak je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve) alebo nemohol byť nižší ako suma minimálneho mzdového nároku pre príslušný stupeň náročnosti práce (ak odmeňovanie zamestnancov nie je dohodnuté v kolektívnej zmluve). To znamená, že ak došlo k nárastu minimálnej mzdy ustanovenej nariadením vlády pre príslušný kalendárny rok, automaticky sa zvýšili aj mzdové príplatky za vykonanú prácu. Počnúc 1. 1. 2021 sa mechanizmus určovania príplatkov zmenil a mzdové príplatky sa stanovujú pevnou sumou, napr. príplatok za hodinu práce v sobotu nie je stanovený ako 50 % z minimálnej hodinovej mzdy, ale je určený pevnou sumou ustanovenou v Zákonníku práce.

Súčasná právna úprava umožňuje dohodnúť poskytovanie zákonných mzdových zvýhodnení aj vo vyšších sadzbách ako sú garantované Zákonníkom práce, príp. dohodnúť poskytovanie aj iných „fakultatívnych“ mzdových príplatkov, napr. príplatok za prácu v odpoludňajších pracovných zmenách, príplatok za prácu vo výškach, príplatok za znalosť a používanie cudzích jazykov, príplatok za prácu v delených zmenách. Pri poskytovaní dobrovoľných príplatkov nevzniká nárok na tieto typy príplatkov „zo zákona“, ale na základe dohody v pracovnej zmluve, resp. v kolektívnej zmluve [§ 43 ods. 1 ZP].

U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v sobotu, v nedeľu, prípadne v noci možno v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31. 12. predchádzajúceho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov, dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia, najmenej však vo výške ustanovenej Zákonníkom práce, ide o tzv. derogačnú klauzulu. Zníženú sadzbu príplatku nemožno uplatniť pri príplatku za prácu v noci u rizikového povolania.

 

MZDOVÉ PRÍPLATKY PRE ROK 2022
Typ príplatku/Právny vzťah	Pracovná zmluva	Dohoda
Príplatok za sobotu	1,79 €
Príplatok za sobotu (znížená sadzba)	1,61 €
Príplatok za nedeľu	3,58 €
Príplatok za nedeľu (znížená sadzba)	3,22 €
Príplatok za sviatok	100% PHZ	odmena + 3,58 €*
Príplatok za nočnú prácu	1,43 €
Príplatok za nočnú prácu (znížená sadzba)	1,25 €
Príplatok za nočnú prácu (riziková práca)	1,79 €
Mzdová kompenzácia za sťažený výkon	0,72 €
* zamestnancom, ktorí vykonávajú prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, patrí za každú hodinu práce vo sviatok dohodnutá odmena zvýšená najmenej o sumu 3,58 €

 

NÁROK NA PRÍPLATKY ZA VYKONANÚ PRÁCU v sobotu, v nedeľu, vo sviatok, či za nočnú prácu a mzdovú kompenzáciu majú aj zamestnanci vykonávajúci prácu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, tzv. dohodári. Inak ako u zamestnancov v pracovnom pomere je ustanovená u dohodárov len odmena za prácu vo sviatok, kedy dohodárovi patrí za každú hodinu práce vo sviatok dohodnutá odmena zvýšená najmenej o 3,58 € (do 31. 12. 2020 išlo o odmenu zvýšenú najmenej o sumu minimálnej hodinovej mzdy ustanovenej Nariadením vlády SR).

 

Mzda za čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku (§ 96 ods. 3 Zákonníka práce) sa poskytuje zamestnancovi vo výške pomernej časti jeho základnej zložky mzdy, najmenej však vo výške minimálnej mzdy v eurách na hodinu, t. j. počnúc 1. 1. 2022 sa zvyšuje zo sumy 3,580 € na sumu 3,713 €. Pod pomernou časťou mzdy sa rozumie u mesačne odmeňovaného zamestnanca pomerná časť mesačnej mzdy, ktorá zodpovedá počtu hodín vykonanej neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku a u hodinovo odmeňovaného zamestnanca sadzba hodinovej tarifnej mzdy, ktorá je vynásobená počtom hodín neaktívnej pracovnej pohotovosti na pracovisku.

 

Náhrada za čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti mimo pracoviska (§ 96 ods. 5 Zákonníka práce) sa poskytuje najmenej vo výške 20% minimálnej mzdy a od 1. 1. 2021 najmenej v pevnej sume stanovenej v Zákonníku práce:

• v roku 2020 vo výške 0,6666 €
• v roku 2021 a v roku 2022 vo výške 0,72 €.

 

Viac nájdete v mesačníku Práce a mzdy bez chýb, pokút a penále 12/2021.

 

Základný právny rámec pre zdanenie príjmov plynúcich z obchodovania s kryptomenou, resp. z ťaženia kryptomeny, je nastavený v § 2 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších (ďalej „ZDP“) a to, že predmetom dane daňovníka (FO aj PO) je príjem (výnos) vznikajúci z činnosti daňovníka a z nakladania s majetkom daňovníka, okrem osobitne vymedzeného predmetu dane podľa § 12 ZDP. Aká je právna úprava kryptomien?

 

Definícia kryptomeny

nie je špecificky uvedená ani v ZDP a ani v zákone č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve (ďalej len „zákon o účtovníctve“), a to predovšetkým z dôvodu, že pojmy „virtuálna mena“, „kryptomena“ už patria medzi všeobecne známe pojmy, s ktorými sa obchoduje aj v rámci podnikateľských vzťahov aj v rámci obchodovania s nimi mimo podnikateľskej činnosti.

K pojmu „virtuálna mena“ zaujal stanovisko z júla 2014 aj európsky orgán pre bankovníctvo (ďalej len „EBA“), v ktorom uvádza, že virtuálne meny sú digitálnym nositeľom hodnoty, ktorý nie je vydaný centrálnou bankou ani orgánom verejnej moci, ani nevyhnutne naviazaný na peniaze s núteným obehom, ale je akceptovaný fyzickými alebo právnickými osobami ako platobný prostriedok a možno ho elektronicky prevádzať, uchovávať alebo s ním elektronicky obchodovať.

 

Najznámejšou kryptomenou súčasnosti je bitcoin (BTC), ktorá sa považuje za prvú virtuálnu menu (alebo tiež kryptomenu) určenou na obchodovanie už od roku 2009. V súčasnosti existujú aj ďalšie virtuálne meny napr. Ethereum, Ripple, pričom ich počet neustále stúpa (celkovo je ich okolo 5 000).

 

Spôsob, akým sa niektoré krajiny vysporiadali s obchodovaním s virtuálnou menou, je rozdielny. Napr. v Nemecku vydalo právne záväzné rozhodnutie BaFin (nemecký orgán dohľadu nad finančným trhom) ktorý definuje v súlade so stanoviskom EBA bitcoin (BTC) resp. virtuálnu menu ako „unit of account“ (Rechnungseinheiten) (jednotka zúčtovania), ktorá sa v zmysle nemeckého bankového zákona považuje za finančný nástroj. „Unit of account“ je náhradou meny, ktorý sa používa ako prostriedok platby v zúčtovacom systéme v zmysle súkromného práva. BTC nie sú menou, zákonným platidlom ani elektronickými peniazmi v zmysle nemeckého zákona o dohľade nad platobnými službami.

 

Príjmy z predaja kryptomien

Úpravou v ZDP účinnou od 1. 10. 2018 sa spresnilo zdaňovanie príjmov nadobudnutých predajom virtuálnej meny, pričom za predaj virtuálnej meny sa rozumie

·         výmena virtuálnej meny za majetok alebo

·         výmena virtuálnej meny za inú virtuálnu menu, alebo

·         výmena virtuálnej meny za poskytnutie služby, alebo

·         jej odplatný prevod.

 

Uvedené znamená, že virtuálne meny nie sú predmetom zdanenia v momente ich ťažby alebo ich obstarania, ale až v čase ich predaja. Zdaniteľným príjmom plynúcich z virtuálnych mien je príjem z ich predaja znížený o preukázateľne vynaložené výdavky na ich dosiahnutie, ak sú však výdavky vyššie ako dosiahnuté príjmy, na rozdiel sa neprihliada.

 

Vlastnosti kryptomien

Virtuálne meny majú niekoľko rozdielnych vlastností, ktoré ich odlišujú od vládnych mien (tzv. fiat meny).

 

Výhodné vlastnosti kryptomien

·         Decentralizácia a deregulácia – Kryptomeny nepoznajú hranice a regulácie klasických fiat mien. Aj to je dôvod, prečo každý deň naberajú na popularite. Napr. Bitcoinová sieť nie je kontrolovaná jedným ústredným orgánom a teda žiadna ústredná autorita nemôže ovplyvňovať menovú politiku. Transakcie sú spracovávané počítačmi, ktoré ťažia Bitcoin.

·         Jednoduchosť platieb – Platby sú rýchle v porovnaní s prevodmi vykonávanými cez banky. Minimálne alebo žiadne poplatky za prevod. V porovnaní s prevodom fiat peňazí, poplatky za prevod Bitcoinov sú typicky veľmi nízke (menej ako jeden cent za prevod jedného Bitcoinu). Pri posielaní fiat peňazí môžu byť poplatky v niektorých prípadoch až 5%.

·         Deflačný charakter – Väčšina krajín má právo vydať nové peniaze. Tým, že sa zvyšuje množstvo peňazí v cirkulácii sa daná mena znehodnocuje (inflácia). V prípade Bitcoinov je celkové množstvo peňazí v obehu konečné a dopredu známe, nemôže presiahnuť 21 miliónov Bitcoinov.

·         Anonymita – Na jednej strane je anonymita transakcií výhodou, ale na druhej strane virtuálne meny umožňujú nezákonné obchodovanie.

 

Hlavné a závažné nevýhody kryptomien

·         vysoká volatilita – Nie je nezvyčajné, aby cena kryptomien narástla, alebo sa znížila aj o 10% a viac v priebehu jedného dňa,

·         bezpečnosť – Údaje k Bitcoin peňaženkám môžu byť ukradnuté a sú terčom hackerov. Obchodovanie cez regulovaných brokerov umožňuje tento risk minimalizovať,

·         nenávratnosť – Ak sa omylom pošlú Bitcoiny na nesprávnu adresu, sú nenávratne stratené.

 

Vzhľadom na skutočnosť, že virtuálne meny sa stávajú čoraz využívanejšími nielen pri investíciách do ich nákupu a následného predaja, ale aj pri platbách za tovary a služby v rámci bežných obchodných vzťahov a to nielen vo svete, ale aj na Slovensku, bolo potrebné jasnejšie stanoviť pravidlá nielen pre účtovanie obchodných prípadov kde figurujú kryptomeny, ale aj pre následné zdanenie príjmov dosahovaných či už z investovania do kryptomeny, jej ťaženia alebo platenia za tovar, služby a pod.

 

Postup pri zdanení a účtovaní

Z uvedených dôvodov vydalo MF SR usmernenie k postupu pri zdanení a účtovaní prípadov súvisiacich s kryptomenou, pričom tento postup následne rozšírila a spresnila aj novela zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“) a novela zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“). V septembri roku 2018 boli vydané v nadväznosti na zmeny v zákone o účtovníctve aj príslušné postupy účtovania.

 

Je potrebné zdôrazniť skutočnosť, že aj pred vydaním usmernenia MF SR k zdaneniu a účtovaniu virtuálnej meny a následne aj doplnenia príslušných zákonov, vydávalo MF SR ako aj Finančná správa stanoviská, v ktorých na základe všeobecných ustanovení ZDP bolo možné zdaňovať obchodovanie s kryptomenou.

 

Predmetom, už vyššie uvedeného usmernenia [č. MF/10386/2018-721 k postupu zdaňovania virtuálnych mien na zabezpečenie jednotného výkladu pri zdaňovaní príjmu z plynúceho v súvislosti s predajom virtuálnej meny podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“)] zverejnenom vo finančnom spravodajcovi v príspevku č. 10, je aj upresnenie a sprehľadnenie oceňovania a účtovania virtuálnej meny v zmysle zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“).

V usmernení je zachytená aj definícia virtuálnej meny, podľa ktorej sa virtuálnou menou rozumie digitálny nositeľ hodnoty, ktorý nie je vydaný ani garantovaný centrálnou bankou ani orgánom verejnej moci, ani nie je nevyhnutne naviazaný na zákonné platidlo, nemá právny status meny alebo peňazí, ale je akceptovaný niektorými fyzickými alebo právnickými osobami ako platobný prostriedok a ktorý možno, prevádzať, uchovávať alebo s ním elektronicky obchodovať.

Uvedená definícia vychádzala zo Smernice európskeho parlamentu a rady (EÚ) 2018/843 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a smernice 2009/138/ES a 2013/36/EÚ (smernica zverejnená v Úradnom vestníku európskej únie z 19. 6. 2018) a v návrhu Smernici európskeho parlamentu a rady o boji proti podvodom s bezhotovostnými platobnými prostriedkami a proti ich falšovaniu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/413/SVV.

 

Zároveň usmernenie zadefinovalo, že odplatne nadobudnutá virtuálna mena sa považuje za krátkodobý finančný majetok iný ako peňažné prostriedky, pričom takéto vymedzenie sa použije na účely účtovania, ale aj na účely zdaňovania pre podnikateľov.

Zákonné opatrenia

 

Vzhľadom na to, že usmernenie bolo koncipované len ako rámcové s cieľom zviditeľniť postup pri účtovaní a zdanení v nadväznosti na platné znenie zákona o účtovníctve a ZDP, prijali sa spresňujúce zákonné opatrenia pre riešenie zdanenia a účtovania virtuálnej meny priamo v zákone č. 213/2018 Z. z. o dani z poistenia (ďalej len „zákon č. 213/2018 Z. z.“), ktorý v príslušných článkoch novelizoval aj ustanovenia ZDP a zákona o účtovníctve v tejto oblasti s účinnosťou od 1. 10. 2018.

 

Zároveň prechodné ustanovenia noviel ZDP a zákona o účtovníctve striktne upravil, že spresňujúce zákonné opatrenia pre účtovanie a zdaňovanie virtuálnej meny sa budú aplikovať už pri podaní daňového priznania po 31. 9. 2018 a pri zostavovaní účtovnej závierky za účtovné obdobie, ktoré sa končí k 1. októbru 2018.

 

Zdanenie obchodovania s virtuálnou menou je v zásade možné rozdeliť

1.  Zdanenie u fyzickej osoby mimo podnikateľskej činnosti (zdanenie u občana),

2.  zdanenie v rámci podnikateľskej činnosti a to ako u podnikateľov fyzických osôb, tak aj u právnických osôb,

3.  zdanenie u neziskových organizácií.

 

Pre všetky tieto prípady však platí základná definícia zavedená v § 2 ai) ZDP pre účely zdanenia príjmu plynúceho v súvislosti s akýmkoľvek možným ziskom súvisiacim s narábaním s kryptomenou. Takýto vzťah pre daňové účely bude posudzovaný ako predaj kryptomeny, pričom za takýto predaj sa považuje výmena virtuálnej meny za majetok, výmena virtuálnej meny za inú virtuálnu menu, výmena virtuálnej meny za poskytnutie služby alebo odplatný prevod virtuálnej meny.

Uvedená definícia definuje hlavný moment zdanenia, a to v čase kedy sa za virtuálnu menu získava niečo, čím sa môže daná virtuálna mena oceniť. Napr. vyťažená kryptomena sa zdaní v čase (v zdaňovacom období) kedy si za danú vyťaženú kryptomenu daňovník kúpil napr. nehnuteľnosť.

 

Zdanenie u fyzickej osoby mimo podnikateľskej činnosti (zdanenie u občana)

Zdanenie príjmu z predaja virtuálnej meny mimo podnikateľskej činnosti u daňovníka fyzickej osoby je zadefinované ako ostatný príjem v § 8 ods. 1 písm. t) ZDP. Samozrejme ide o príjmy z predaja virtuálnej meny zadefinovanej v § 2 písm. ai) ZDP, t. j. príjmy, ktoré vznikajú pri výmene virtuálnej meny za majetok, výmene virtuálnej meny za inú virtuálnu menu, výmene virtuálnej meny za poskytnutie služby alebo pri odplatnom prevode virtuálnej meny.

Zároveň v § 8 ods. 17 ZDP je zadefinované, že príjem z predaja virtuálnej meny uvedený v odseku 1 písm. t) tohto ustanovenia, ktorá bola nadobudnutá ťažbou, sa zahrnie do základu dane (čiastkového základu dane) v zdaňovacom období realizácie predaja tejto virtuálnej meny.

 

Uvedené znamená, že ak daňovník vyťažil virtuálnu menu v roku 2021, ale až roku 2022 sa táto vyťažená mena

·         vymenila za inú virtuálnu menu alebo

·         vymenila za majetok, alebo

·         vymenila za službu, alebo

·         predala,

došlo k realizácii predaja vyťaženej virtuálnej meny a teda dôjde aj k zdaneniu takto dosiahnutého príjmu.

Rovnako ustanovenie § 8 ods. 17 ZDP upravuje aj skutočnosť, že súčasťou základu dane (čiastkového základu dane) je príjem z predaja virtuálnej meny dosiahnutý pri výmene virtuálnej meny za majetok, pri výmene virtuálnej meny za inú virtuálnu menu alebo pri výmene virtuálnej meny za poskytnutie služby pri použití ocenenia spôsobom podľa § 17 ods. 43 ZDP, t. j. použije sa pre jeho ocenenie reálna hodnota upravená v § 27 ods. 13 zákona o účtovníctve ku dňu tejto výmeny.

 

Ak bol majetok, z ktorého plynú príjmy podľa § 8 ods. 1 a 2 (napr. príjem z predaja nehnuteľnosti, príjem z predaja hnuteľnej veci, príjem z predaja cenných papierov), nadobudnutý výmenou za virtuálnu menu, pri ocenení výdavkov vynaložených na dosiahnutie týchto príjmov sa postupuje spôsobom uvedeným v § 25b, a to

·         obstarávacou cenou (§ 25 ods. 6 zákona o účtovníctve), ak bola virtuálna mena nadobudnutá kúpou,

·         reálnou hodnotou [§ 25 ods. 1 písm. h) štvrtý bod a § 27 ods. 13 zákona o účtovníctve], ak bola virtuálna mena nadobudnutá výmenou za inú virtuálnu menu.

 

Podľa § 25b ods. 2, vstupnou cenou majetku a služby nadobudnutých výmenou za virtuálnu menu ku dňu výmeny je reálna hodnota virtuálnej meny [§ 25 ods. 1 písm. h) tretí bod a § 27 ods. 13 zákona o účtovníctve].

 

Obstarávacou cenou podľa § 25 ods. 6 zákona o účtovníctve je cena, za ktorú sa majetok obstaral vrátane nákladov súvisiacich s obstaraním a všetky zníženia tejto obstarávacej ceny.

 

Podľa § 25 ods. 1 písm. h) štvrtý bod zákona o účtovníctve sa reálnou hodnotou podľa § 27 ods. 13 oceňuje aj virtuálna mena nadobudnutá výmenou za inú virtuálnu menu. Podľa § 25 ods. 1 písm. h) tretí bod zákona o účtovníctve sa reálnou hodnotou podľa § 27 ods. 13 oceňuje aj služba a majetok nadobudnuté výmenou za virtuálnu menu okrem peňažných prostriedkov a cenín ocenených menovitými hodnotami.

 

Zdanenie v rámci podnikateľskej činnosti a to ako u podnikateľov FO, tak aj u PO

 

Podľa zákona o účtovníctve je oceňovanie virtuálnej meny, upravené v nasledovných ustanoveniach:

·         v § 24 odsek 10, podľa ktorého virtuálnu menu prepočítava účtovná jednotka na eurá ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu podľa § 25 ods. 1 písm. h) zákona o účtovníctve (viď nižšie), pričom na virtuálnu menu sa § 4 ods. 7 zákona o účtovníctve vzťahuje primerane;

·         v § 25 odsek 1 písmeno h), ktoré ustanovuje ocenenie virtuálnej meny reálnou hodnotou, ktorá je definovaná v § 27 ods. 13 – touto reálnou hodnotou sa oceňuje:

1.  odplatne nadobudnutá virtuálna mena,

2.  virtuálna mena nadobudnutá ťažbou ku dňu výmeny za iný majetok alebo službu,

3.  služba a majetok nadobudnuté výmenou za virtuálnu menu okrem peňažných prostriedkov a cenín ocenených menovitými hodnotami,

4.  virtuálna mena nadobudnutá výmenou za inú virtuálnu menu;

·         v § 25 ods. 5 je určené použitie spôsobu ocenenia váženým aritmetickým priemerom alebo spôsobom, keď prvá cena na ocenenie prírastku príslušného druhu majetku sa použije ako prvá cena na ocenenie úbytku tohto majetku (FIFO metóda) aj na ocenenie úbytku virtuálnej meny;

·         v § 27 ods. 13, podľa ktorého reálnou hodnotou virtuálnej meny je trhová cena v deň ocenenia podľa § 24 ods. 1 písm. a) zákona o účtovníctve (v deň uskutočnenia účtovného prípadu) zistená spôsobom určeným účtovnou jednotkou zo zvoleného verejného trhu s virtuálnou menou. V priebehu účtovného obdobia účtovná jednotka používa rovnaký spôsob určenia reálnej hodnoty pre danú virtuálnu menu.

V súvislosti s oceňovaním je potrebné upozorniť na skutočnosť, že virtuálna mena sa ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, neoceňuje reálnou hodnotou.

 

Účtovanie v podvojnom účtovníctve podnikateľov

Pri účtovaní virtuálnej meny v podvojnom účtovníctve sa postupuje podľa opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov (ďalej len „opatrenie pre PÚ“).

Virtuálna mena sa považuje za krátkodobý finančný majetok iný ako peňažné prostriedky, preto je riešená v ustanoveniach vzťahujúcich sa ku krátkodobému finančnému majetku, a to najmä v účtovnej skupine 25 – Krátkodobý finančný majetok. V opatrení pre PÚ je uvedené, aby si účtovná jednotka na účtovanie virtuálnej meny vytvorila účet v účtovej skupine 25 – Krátkodobý finančný majetok napríklad účet 258 –Virtuálna mena, kde sa účtuje prírastok virtuálnej meny a úbytok virtuálnej meny. Analytické účty sa vytvárajú podľa jednotlivých virtuálnych mien a na virtuálnu menu nadobudnutú ťažbou ku dňu výmeny za iný majetok alebo službu sa vytvára osobitný analytický účet. Účtovanie virtuálnej meny do nákladov pri úbytku virtuálnej meny sa účtuje na ťarchu účtu 568 – Ostatné finančné náklady. Vzhľadom k tomu, že virtuálna mena sa používa často ako platobný prostriedok, nie každý úbytok virtuálnej meny sa účtuje na ťarchu nákladov. Ak ide o priamy predaj virtuálnej meny, takýto úbytok sa účtuje na ťarchu nákladov. Ak sa virtuálna mena používa ako platobný prostriedok, takýto úbytok sa nezúčtuje na ťarchu nákladov. Účtovanie virtuálnej meny do výnosov sa účtuje v prospech účtu 668 – Ostatné finančné výnosy.

 

Na týchto účtoch nákladov a výnosov sa účtujú aj vzniknuté hodnotové rozdiely z dôvodu ocenenia virtuálnej meny a prepočtu virtuálnej meny na eurá. Takéto hodnotové rozdiely môžu vzniknúť napríklad:

-          pri kúpe virtuálnej meny v individuálnom obchode môže vzniknúť rozdiel medzi kúpnou cenou a reálnou hodnotou podľa § 27 ods. 13 zákona o účtovníctve,

-          pri predaji majetku alebo služby za virtuálnu menu môže vzniknúť rozdiel medzi hodnotou pohľadávky v čase predaja majetku alebo služby a v čase inkasa pohľadávky,

-          pri obstaraní majetku a služby za virtuálnu menu môže vzniknúť rozdiel medzi hodnotou záväzku v čase obstarania majetku alebo služby a v čase úhrady záväzku.

 

Špecifická úprava je navrhnutá v prípade virtuálnej meny nadobudnutej ťažbou.

Virtuálna mena získaná v procese ťaženia sa do dňa jej vyradenia výmenou alebo iným spôsobom eviduje v podsúvahe a v deň realizácie výmeny, resp. predaja sa takáto virtuálna mena účtuje v prospech účtu 668 – Ostatné finančné výnosy.

 

Účtovanie v jednoduchom účtovníctve podnikateľov

V prípade účtovania daňovníka v systéme jednoduchého účtovníctve, tento postupuje podľa opatrenia č. MF SR č. MF/27076/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek účtovnej závierky pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „opatrenie pre JÚ“).

Keďže virtuálna mena je krátkodobým finančným majetkom, účtuje sa v knihe krátkodobého finančného majetku v ocenení reálnou hodnotou podľa § 27 ods. 13 zákona o účtovníctve.

 

Podľa § 4 ods. 13 sa účtuje o virtuálnej mene v peňažnom denníku, a to nasledovne:

-          pri nadobudnutí virtuálnej meny za eurá alebo inú cudziu menu sa výdavok účtuje ako výdavok, ktorý sa nezahrnuje do základu dane z príjmov (VNZD);

-          pri predaji virtuálnej meny nadobudnutej za eurá (alebo za inú cudziu menu) sa účtuje príjem z odplatného prevodu ako príjem zahrnovaný do základu dane z príjmov (POZD) v členení „ostatné príjmy“ a zároveň sa účtuje v rámci uzávierkových účtovných operácií výdavok ovplyvňujúci základ dane z príjmov (VOZD) v členení „ostatné výdavky“ v súlade s § 19 ods. 2 písm. v) ZDP;

-          pri predaji virtuálnej meny, tak ako tento predaj definuje § 2 písm. ai) ZDP, sa účtuje v rámci uzávierkových účtovných operácií VOZD v členení na „ostatné výdavky“ v súlade s § 19 ods. 2 písm. v) ZDP a POZD v členení „ostatné príjmy“ v súlade s § 17 ods. 43 ZDP.

a)  Účtovanie kúpy a predaja virtuálnej meny za eurá

Ak sa virtuálna mena obstaráva na verejnom trhu, vznikajú účtovnej jednotke vedľajšie náklady spojené s poplatkami, ktoré sa na verejnom trhu musia platiť. Keďže virtuálna mena sa v zmysle § 25 zákona o účtovníctve oceňuje reálnou hodnotou, poplatky zaplatené na verejnom trhu nevstupujú do ocenenia virtuálnej meny (nie sú súčasťou reálnej hodnoty).

 

Ak sa virtuálna mena obstaráva v individuálnom obchode, môžu vznikať rozdiely medzi kúpnou cenou a reálnou hodnotou virtuálnej meny, ktorou je trhová cena zistená z verejného trhu s virtuálnou menou, ktorý si zvolí, resp. určí sama účtovná jednotka. Tieto rozdiely sú súčasťou ocenenia virtuálnej meny, keďže virtuálna mena sa oceňuje reálnou hodnotou.

b)  Účtovanie nadobudnutia virtuálnej meny výmenou za tovar alebo službu

Virtuálnu menu možno nadobudnúť nielen kúpou ale aj v rámci inkasa pohľadávky, ktorá vznikla z titulu predaja tovaru alebo služby. Tzn. virtuálna mena bola účtovnou jednotkou prijatá (nadobudnutá) ako platobný prostriedok.

V tomto prípade ide o individuálny obchod predaja tovaru alebo služby s následným nadobudnutím virtuálnej meny, preto môžu vznikať hodnotové rozdiely pri oceňovaní virtuálnej meny reálnou hodnotou.

Tieto rozdiely sú súčasťou ocenenia virtuálnej meny, keďže virtuálna mena sa oceňuje reálnou hodnotou.

c)  Účtovanie nadobudnutia virtuálnej meny výmenou za inú virtuálnu menu

Ďalším spôsobom nadobudnutia virtuálnej meny je jej nadobudnutie za inú virtuálnu menu. Na jednotlivé virtuálne meny je potrebné vytvoriť osobitné analytické účty. Aj v tomto prípade môžu vznikať hodnotové rozdiely pri oceňovaní jednotlivých virtuálnych mien, ktoré sa účtujú na ťarchu nákladov alebo v prospech výnosov. V tomto prípade sa úbytok virtuálnej meny, ktorou sa „platí“, nezúčtuje na ťarchu nákladov – ide o použitie virtuálnej meny ako platobného prostriedku.

d)  Účtovanie nadobudnutia virtuálnej meny ťažbou

Virtuálna mena nadobudnutá ťažbou sa účtuje na podsúvahových účtoch. Z podsúvahy na účty hlavnej knihy sa virtuálna mena presunie v čase jej realizácie, tzn. v momente, keď sa vyťažená virtuálna mena použije, či už ako platobný prostriedok alebo sa predá, pričom sa jej zaradenie do majetku zaúčtuje na účet výnosov.

Takto vyťaženú virtuálnu menu možno pužiť na úhradu záväzku, ktorý súvisí s obstaraním majetku alebo služby. Aj v tomto prípade „slúži“ virtuálna mena ako platobný prostriedok, preto sa jej úbytok nezaúčtuje na ťarchu nákladov.

 

Viac nájdete v mesačníku Dane a účtovníctvo bez chýb, pokút a penále 10-11/2021.

 

 

Príspevok reaguje na povinnosť a to spracovanie interného aktu a proces vybavovania oznámení s ohľadom na ustanovenie § 10 ods. 8 zákona č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Uvedený zákon zrušil pôvodný zákon upravujúci oblasť protispoločenskej činnosti – zákon č. 307/2014 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

 

OZNAMOVATEĽOM JE ZAMESTNANEC - FYZICKÁ OSOBA, ktorá v dobrej viere urobila oznámenie voči zamestnávateľovi. Interný akt, ktorý je potrebné prijať v subjekte verejnej správy o podávaní, preverovaní a evidovaní oznámení týkajúcich sa kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti, musí obsahovať:

a)  postup pri podávaní, preverovaní a evidovaní oznámení týkajúcich sa kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti (ďalej len „oznámenie“),

b)  podrobnosti o oprávneniach zodpovednej osoby pri preverovaní oznámení a

c)  výsledok preverenia a spracúvanie osobných údajov uvedených v oznámení.

 

PRE KOHO JE V SUBJEKTE VEREJNEJ SPRÁVY TAKÝTO INTERNÝ AKT ZÁVÄZNÝ?

Interný akt je záväzný pre:

-    všetkých zamestnancov, štatutárne orgány subjektov a

-    zriadené rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie.

 

ČO PREDSTAVUJE OZNÁMENIE V PRAXI? Oznámenie je uvedenie skutočností, o ktorých sa fyzická osoba dozvedela v súvislosti s výkonom svojho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie alebo v súvislosti s činnosťou vo verejnom záujme a ktoré sa týkajú protispoločenskej činnosti. Zodpovedná osoba musí preveriť a vybaviť oznámenie tak, aby zistila skutočný stav veci, jeho súlad alebo rozpor s právnymi predpismi a verejným alebo iným spoločným záujmom.

 

Upozornenie:

Zákon vypustil pojem podanie, či podnet. Rovnako tak zákonom boli zrušené anonymné oznámenia.

 

Úlohy zodpovednej osoby podľa zákona č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“) plní v prostredí subjektu verejnej správy zodpovedná osoba, túto menuje zamestnávateľ alebo ním poverený vedúci zamestnanec. V prostredí obcí, miest a vyšších územných celkov plní tieto úlohy výlučne hlavný kontrolór. Zodpovedná osoba a všetky osoby, ktoré zodpovedná osoba osloví v súvislosti s prešetrovaním oznámenia, sú povinné zachovávať mlčanlivosť o totožnosti oznamovateľa oznámenia, a to aj po skončení pracovného pomeru.

 

SPÔSOBY PODANIA OZNÁMENIA V PRAXI:

Oznámenie možno podať písomne a to osobne alebo prostredníctvom poštovej prepravy prípadne elektronickou poštou alebo osobne. Písomné oznámenie má byť podané v uzatvorenej obálke na adresu subjektu verejnej správy do podateľne. Podateľňa označí zalepenú obálku došlou poštovou pečiatkou s dátumom doručenia. Elektronické oznámenie môže byť podané cez elektronickú emailovú adresu zodpovednej osoby Osobné podanie - ústne do zápisnice v kancelárii zodpovednej osoby alebo na inom mieste / priestore, ktoré určí zamestnávateľ v internom predpise.

Oznámenia v zmysle predošlých bodov prijaté inou osobou ako zodpovednou osobou (napríklad podateľňa, ekonóm organizácie a podobne) je táto osoba povinná bezodkladne postúpiť v tlačenej forme do rúk zodpovednej osobe. Pri prešetrovaní oznámenia sa vychádza z jeho obsahu, bez ohľadu na jeho označenie. Ak z obsahu oznámenia vyplýva, že nejde o oznámenie podľa tohto zákona, ale na jeho vybavenie je príslušný iný orgán, zodpovedná osoba oznámenie postúpi tomuto orgánu. O postúpení oznámenia táto osoba písomne informuje oznamovateľa oznámenia.

Príklad 1

Ako postupovať, ak z obsahu oznámenia vyplýva, že ide iba o čiastočné oznámenie v zmysle zákona?

Ak z obsahu oznámenia vyplýva, že oznámením je iba časť oznámenia, prešetrí sa len príslušná časť oznámenia. Ostatné časti oznámenia zodpovedná osoba postúpi orgánu príslušnému na vybavenie, ktorý je povinný vybaviť ich podľa príslušnej právnej úpravy (napr. sťažnosť podľa zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach, sťažnosť podľa § 13 ods. 5 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov, či petícia podľa zákona č. 85/1990 Zb. o petičnom práve alebo infožiadosť podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. a podobne).

 

Lehota na preverenie oznámenia a zaslanie správy (výstupu alebo záznamu) je stanovená zákonom a to najneskôr do 90 dní od prijatia predmetného oznámenia zodpovednou osobou. Táto lehota sa počíta odo dňa prijatia do rúk zodpovednej osoby, nie od doručenia do knihy pošty. Uvedenú deväťdesiatdňovú možno predĺžiť, a to najviac o ďalších 30 dní. O tejto skutočnosti ako aj o dôvodoch predĺženia lehoty informuje oznamovateľa oznámenia.

 

Odporúčame, aby zodpovedná osoba si uviedla vždy dátum prijatia oznámenia do rúk (ak teda ide o písomné, či osobné doručenie).

 

SÚČINNOSŤ A SPOLUPRÁCA – PRÁVOMOC ZODPOVEDNEJ OSOBY. V prípade potreby doplnenia alebo spresnenia údajov uvedených v oznámení zodpovedná osoba bez zbytočného odkladu vyzve oznamovateľa oznámenia na jeho doplnenie alebo spresnenie s určením lehoty na uskutočnenie tohto úkonu (pozn. autora: v čase od odoslania žiadosti na doplnenie alebo spresnenie údajov uvedených v oznámení do ich poskytnutia, lehota na vybavenie podnetu neplynie). Zodpovedná osoba je oprávnená v potrebnom rozsahu písomne žiadať oznamovateľa oznámenia, ako aj zamestnancov a štatutárny orgán, o poskytnutie súčinnosti pri preverení oznámenia. Z preverovania oznámenia je zodpovedná osoba vylúčená, ak vzhľadom na skutočnosti uvádzané v oznámení, možno mať pochybnosti o zaujatosti vzhľadom na jeho vzťah k preverovanej veci, k oznamovateľovi oznámenia alebo k iným dotknutým stranám, ktorých sa oznámenie tiež priamo alebo nepriamo dotýka. V tomto prípade oznámenie zodpovedná osoba odstúpi orgánu príslušnému (úradu) na vybavenie podľa jeho obsahu. O tom vždy zodpovedná osoba písomne informuje oznamovateľa oznámenia.

 

AKO POSTUPOVAŤ PRI PREVERENÍ OZNÁMENIA? Pokiaľ oznámenie smeruje voči konkrétnemu zamestnancovi alebo štatutárnemu orgánu, zodpovedná osoba oboznámi dotknutého zamestnanca alebo štatutárny orgán s informáciami uvedenými v oznámení a umožní im vyjadriť sa k nemu, ako aj predložiť doklady, písomnosti či iné informácie potrebné na spoľahlivé preverenie veci. V prípade, že z obsahu oznámenia, alebo z informácií, ktoré sú obsahom oznámenia, možno vyvodiť totožnosť oznamovateľa oznámenia, zodpovedná osoba s takýmito informáciami dotknutého zamestnanca ani štatutárny orgán neoboznámi, ale vyzve ho len na uvedenie, resp. predloženie skutočností nevyhnutných na spoľahlivé preverenie oznámenia.

 

VÝSTUP Z PREVEROVANIA OZNÁMENIA ZODPOVEDNOU OSOBOU. O výsledku preverenia oznámenia spíše táto osoba výstup, v ktorom zhrnie skutočnosti, ktoré uvádza oznamovateľ oznámenia a zároveň uvedie zistené skutočnosti, t. j. skutočný stav veci, jeho súlad alebo rozpor s právnymi predpismi a verejným alebo iným spoločným záujmom.

Povinné je písomné oboznámenie oznamovateľa oznámenia s výsledkom jeho preverenia a s opatreniami, ak sa prijali na základe preverenia oznámenia, najneskôr do desiatich dní od preverenia oznámenia.

Druhou alternatívou je skončenie preverenia oznámenia formou postúpenia veci na vybavenie podľa zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku v znení neskorších predpisov alebo osobitných predpisov. Vtedy si zodpovedná osoba vyžiada výsledok vybavenia v rozsahu, ako to umožňuje osobitný predpis a do desiatich dní od doručenia tohto výsledku s ním oboznámi aj oznamovateľa.

 

V prípade prijatia opätovného podania oznámenia v tej istej veci a ak toto neobsahuje nové skutočnosti, zodpovedná osoba písomne oznámi oznamovateľovi oznámenia, stanovisko a spôsob vybavenia pôvodného oznámenia. Iná situácia nastáva v prípade, ak sa preukáže (z obsahu, či podkladov zaslaných dodatočne dotknutou osobou – zamestnancom), že mohlo prísť k spáchaniu trestného činu alebo k iným skutočnostiam alebo priestupku.

 

V takom prípade je povinnosťou zodpovednej osoby oznámiť uvedené orgánom činným v trestnom konaní a iné skutočnosti orgánom príslušným podľa osobitných predpisov.

 

Zákon stanovil i povinnosť vedenia evidencie oznámení, v ktorej zaznamenáva zodpovedná osoba nasledujúce údaje (a to minimálne po dobu troch po sebe nasledujúcich rokov):

a)  dátum doručenia oznámenia,

b)  meno, priezvisko a adresa pobytu oznamovateľa oznámenia

c)  predmet oznámenia

d)  výsledok preverenia oznámenia

e)  dátum skončenia preverenia oznámenia

f)  dátum a spôsob oboznámenia oznamovateľa oznámenia s výsledkom preverenia.

 

Na účely vedenia evidencie oznámení je zodpovedná osoba oprávnená spracúvať osobné údaje uvedené v oznámení v rozsahu:

001)  titul, meno, priezvisko, adresa pobytu oznamovateľa oznámenia,

002)  údaje o osobe/osobách, voči ktorým oznámenie smeruje,

003)  údaje osôb, ktoré poskytli súčinnosť pri preverovaní oznámenia.

 

Uplatňovanie tohto zákona kontroluje podľa § 13 zákona č. 54/2019 Z. z. nový nezávislý orgán štátnej správy Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti so sídlom v Bratislave (už existujúci a činný v predmetnej oblasti). U zamestnávateľa (subjektu verejnej správy) je povinnosťou informovanie zamestnancov o uvedenom zákone, prijatom internom akte ako aj spôsobom podania oznámenia zodpovednej osobe. Povinnosťou je i sprístupnenie interného aktu a tiež mena zodpovednej osoby. Je vhodné dodať, že v samospráve obcí, miest a mestských častí je zodpovednou osobou vždy hlavný kontrolór.

V praxi sa často zabúda v záverečných ustanoveniach interných aktov uviesť zrušujúce ustanovenie k pôvodne platnému internému aktu (smernica alebo príkaz, či zásady prijaté podľa už neúčinného zákona č. 307/2014 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Povinné je prijatie interného aktu – formou smernice alebo poriadku.

 

Viac o problematike sa dočítate v mesačníku Práce a mzdy bez chýb, pokút a penále 12/2021.

 

MUDr. Pavel Malovič

 

Občasné opuchy a bolesti zápästia (časť prechodu predlaktia do ruky) aj časté kŕče malíčka aj prstenníka a pocity pálenia v dlani, palci, aj ukazováku, ktoré sa objavujú pri preťažovaní tejto časti hornej končatiny niekedy zasahujúce až do ramena, sú následkom situácie, vznikajúcej pomerne často u športovcov pracujúcich s náčiním ako golfové palice, tenisové, bedmintonové a stolnotenisové rakety, florbalová „hokejka“ a podobne. Nastáva pri pretrénovaní a chronickom preťažovaní, nedostatočnej regenerácii alebo po opakovaných úrazoch zápästia.

 

PREŤAŽENIE RÚK SA VŠAK VEĽMI ČASTO OBJAVUJE aj u ľudí, ktorí pracujú viac hodín denne sediac pri počítači. Ide o jednostranné nadmerné zaťažovanie – veď za 8 hodín intenzívneho písania „prejdú“ ruky (aspoň podľa viacerých nemeckých aj amerických štatistík a pozorovaní) 12 až 15 kilometrov!

Pálenie a bolesť sa zvyčajne zhoršia počas dňa, pričom po krátkom potrasení ramena niekedy dochádza k miernej k úľave. Po čase môže dôjsť k oslabeniu svalov ruky, čo má za následok oslabenie možnosti zovretia. V ruke môže dokonca dôjsť k poruche citlivosti.

Zápästný (karpálny) „tunel“ je úzka štrbina v zápästí – oblasti prechodu predlaktia v ruku, ktorú z troch strán ohraničujú zápästné kostičky a zo štvrtej zápästné väzivo. Do dlane ním prechádza deväť šliach ohýbačov prstov a stredový nerv (nervus medianus), prenášajúci vzruchy z mozgu cez chrbticu do ruky.

V relatívne malom priestore sú teda „natlakované“ svaly, šľachy, cievy aj nervy, a tak nie je vôbec zvláštne, že pri nadmernom zaťažovaní dochádza k opuchnutiu, následkom čoho sa zníži prietok krvi a dôjde k útlaku ciev i nervov.

Vzniká stav, ktorý je známy ako syndróm karpálneho (zápästného) tunela alebo „tenisové či počítačové zápästie“. Syndróm karpálneho tunela je jedna z najčastejších chorôb zápästia z preťaženia a patrí medzi najfrekventovanejšie ochorenia poškodzujúce hornú končatinu. Zmenšený priestor v zápästnom tuneli utláča najmä stredový nerv. To spôsobuje bolesti (veľmi často nočné), zápal, mravenčenie a ďalšie charakteristické príznaky (poruchy citlivosti, zníženú kvalitu svalstva rúk, kŕče prstov a dlane).

Poškodenie vyžaduje špecializovanú starostlivosť a dôkladnú rehabilitáciu. Prevenciou je lepšia metodika práce či tréningu, kvalitná regenerácia, kompenzačné a úľavové cvičenia, pravidelná lekárska kontrola.

 

SYNDRÓM KARPÁLNEHO TUNELA zvyčajne vzniká vo veku 40 až 60 rokov, pričom ženy sú postihnuté viac ako muži. Často je spájaný aj s ochoreniami a stavmi, ako sú cukrovka, neaktívna štítna žľaza (hypotyreoidizmus), obezita, reumatická artritída a akromegália – zriedkavé ochorenie, pri ktorom nadmerná produkcia rastového hormónu vedie k zväčšeniu určitých kostí a orgánov.

 

DIAGNÓZA SYNDRÓMU KARPÁLNEHO TUNELA môže byť zvyčajne stanovená z opisu symptómov a po vyšetrení. Lekár sleduje zmeny vnemov a slabosť v tých častiach ruky, ktoré sú zásobované mediánovým nervom. Potľapkaním na zápästie môže spôsobiť pálenie a bolesť, čo je známe ako Tinelov príznak.

Ak nie sú symptómy a výsledky vyšetrenia typické pre syndróm karpálneho tunela, môžu lekári vykonať vyšetrenie skúmajúce nervové napätie pre posúdenie úrovne, ktorou nerv prenáša impulzy. V nejasných prípadoch sa zvyčajne robí aj vyšetrenie magnetickou rezonanciou.

Možnosti liečby - tam, kde je to možné, by mala byť definovaná základná príčina problému: ak sú zistené niektoré zo symptómov spomenutých vyššie, liečba tohto problému môže odstrániť tlak na nerv a s tým spojené ťažkosti.

Veľmi časté je zafixovanie zápästia dlahou, čím dôjde k vytvoreniu polohy, ktorá nenarúša nerv. Dlahu môže pacient nosiť v noci alebo počas aktivít, ktoré zvyčajne vedú k vzniku symptómov. V niektorých prípadoch môžu pomôcť tabletky – nesteroidné antireumatiká a antiflogistiká. Aj kortikosteroidové injekcie podané priamo do zápästia môžu poskytnúť úľavu, ktorá je však len prechodná. Niektoré štúdie uvádzajú, že symptómy syndrómu karpálneho tunela môžu zmierniť dávky vitamínu B₆ (pyridoxín). V iných pretrvávajúcich alebo opakujúcich sa prípadoch môže byť za účelom zníženia tlaku na nerv vykonaná operácia, ktorá uvoľní útlak nervu.

Oveľa lepšia je však prevencia ťažkostí podľa špeciálneho rehabilitačného a preventívneho programu podľa inštrukcií ortopéda, fyziatra a fyzioterapeuta.

 

MUDr. Pavel Malovič

 

Poradca – (Poradca), č. 3/2022 (IX/2021)

• Zákon o zdravotnom poistení s komentárom – komentár

 

Práce a mzdy – bez chýb, pokút a penále – (PaM), č. 12/2021 (X/2021)

• Mzdový list – ukončenie roka v mzdovej účtarni
• Zmeny minimálnej mzdy
• Hromadné prepúšťanie
• Zmeny v asignácii dane
• Modrá karta EU
• Materská a otcovská dovolenka
• Štipendiá a dotácie poskytované v školskom roku 2021/2022
• Spoločný obecný úrad – vnútorné predpisy

 

Dane, účtovníctvo, odvody – bez chýb pokút a penále (DUO), č. 12/2021 (X/2021)

• Inventarizácia majetku a záväzkov
• Daňový bonus
• Kurzové rozdiely a účtovná závierka
• Zdaňovanie spoločných príjmov manželov
• Časové rozlíšenie
• Opravy chýb minulých účtovných období
• Minimálna mzda 2022

 

1000 riešení 11-12/2021 (X/2021)

• Zdravotné poistenie
• Daňové výdavky
• Daň z príjmov
• Účtovníctvo
• Personalistika a mzdy
• Verejná správa

 

ODBORNÉ PUBLIKÁCIE, KTORÉ VÁM POMOŽU V PODNIKANÍ

 

 

1. Obchodný zákonník po novelách s komentárom- rozsiahly komentár, Zákon o verejnom obstarávaní, Zákon o cenách, vzory zmlúv

2. Jednoduché účtovníctvo – postupy účtovania po ostatnej novele, zákon o dani z príjmov, zákon o účtovníctve

3. Zákonník práce s komentárom (monotematika - zmeny od 1. 7. 2020)

4. Odpady po novom – monotematika (úplné znenie s komentárom)

5. Občiansky zákonník po novelách s komentárom – rozsiahly komentár, úplné znenia zákonov po novelách, záväzkové právo

6. Trestné právo a súdne spory (Trestný zákon, Trestný poriadok, Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok – úplné znenia zákonov)

7. 100 otázok a odpovedí Zákoník práce, BOZP, Mzdy, Odvody (otázky a riešenia z praxe k problematike pracovnoprávnych vzťahov, miezd a odvodov)

8. s.r.o. – SPRIEVODCA (komplexné a prehľadné spracovanie problematiky spoločnosti s ručením obmedzeným od jej založenia, vzniku až po možnosti zrušenia)

9. 100 otázok a odpovedí Obchodovanie – odvody a náhrady (príklady z oblastí obchodovania z pohľadu daní, ktoré reagujú na epidemiologické opatrenia v praxi)

10. 100 otázok a odpovedí Odmeňovanie, Verejné obstarávanie (súbor otázok venovaný problematike podmienok verejného obstarávania, zmlúv i súhrnných správ; zamestnávania, príspevkov na rekreáciu, zrážok zo mzdy, odvodov i cestovných náhrad)

11. 100 otázok a odpovedí Výdavky podnikateľa, Automobil (príklady z praxe k uplatňovaniu daňových výdavkov FO; využívanie automobilu v podnikaní z pohľadu spotreby pohonných látok, odpisov alebo dani z motorových vozidiel)

12. Odvody poistného od 1. 1. 2021 (prehľad odvodov poistného pre základné kategórie poistencov od 1. 1. 2021, povinnosti zamestnávateľa, vzory)

13. Trestné právo po novelách 2021 (úplné znenia trestno-právnych zákonov po novelách k 1.1.2021. Účinnosť noviel - január a august 2021)

14. Daňové, účtovné, mzdové zákony 2021 (úplné znenia daňových, účtovných a mzdových zákonov po ostatných novelách k 1. 1. 2021)

15. Daňové a nedaňové výdavky A-Z 2021 – (uplatňovanie skutočne vynaložených výdavkov do výdavkov daňových)

16. 100 otázok a odpovedí ZPD po novom, Optimalizácia (praktické príklady týkajúce sa novely zákona o daniach z príjmu a daňovej povinnosti FO a PO)

17. Stavebný zákon – s komentárom po novelách (odborná publikácia s úplným znením zákona s komentárom po novelách 2021 a aktuálnymi vyhláškami k danej problematike)

18. Príručka mzdovej účtovníčky 2021 (zrozumiteľný výklad platnej slovenskej legislatívy aktualizovaný k 1. 3. 2021, ktorý je doplnený desiatkami praktických príkladov, vzormi dokumentov a formulárov s ukážkami ich správneho vyplnenia)

19. 100 otázok a odpovedí Výdavky, Cestovné náhrady (praktické príklady týkajúce sa daňových a nedaňových výdavkov; cestovných náhrad zamestnancov a SZČO)

20. 100 otázok a odpovedí Štátne dávky, Účtovníctvo (praktické príklady týkajúce sa problematiky pandemickej pomoci a dotácií od úradu práce a problematiky účtovania fyzických a právnických osôb)

21. Vojenská polícia (Trestný zákon, Trestný poriadok, Zákon o vojenskej polícii, Zákon o priestupkoch, Zákon o cestnej premávke)

22. Podvojné účtovníctvo (Zákon o účtovníctve s komentárom, Postupy účtovania)

23. Pozemkové spoločenstvá po novele bez chýb, pokút a penále (zdaňovanie a účtovanie v pozemkovom spoločenstve)

24. 100 otázok a odpovedí Zákon o účtovníctve, Postupy účtovania v PÚ (účtovná problematika v názorných príkladoch)

25. 100 otázok a odpovedí Kurzarbeit, Zamestnávanie (prvá kapitola obsahuje nový zákon o podpore v čase skrátenej práce – kurzarbeit – s komentárom, druhá kapitola ponúka spektrum otázok a odpovedí z oblastí zamestnávania a zdaňovania príjmov)

 

 

NOVINKY – úplné znenia zákonov po novelách k ZÁKONOM I-VI/2021

 

Aktualizácia III/9 (VIII/2021)

• Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení
• Zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení
• Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení
• Zákon č. 383/2013 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí
• Zákon č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom
• Zákon č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa
• Zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia
• Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele

 

Aktualizácia III/8 (VIII/2021)

• Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti
• Zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov
• Zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci
• Zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce

 

Aktualizácia II/8 (VIII/2021)

• Zákon č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve
• Zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry
• Zákon č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti)
• Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok

 

Aktualizácia VI/4 (VIII/2021)

• Zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch
• Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia
• Zákon č. 529/2010 Z. z. o environmentálnom navrhovaní a používaní výrobkov (zákon o ekodizajne)
• Zákon č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon)

 

Aktualizácia V/4 (VIII/2021)

• Zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti
• Zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe
• Zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách
• Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy
• Zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve

 

Aktualizácia I/5 (VIII/2021)

• Zákon č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti
• Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov

 

Aktualizácia II/7 (VIII/2021)

• Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon)
• Zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov
• Zákon č. 55/2018 Z. z. o poskytovaní informácií o technickom predpise a o prekážkach voľného pohybu tovaru
• Zákon č. 56/2018 Z. z. o posudzovaní zhody výrobku, sprístupňovaní určeného výrobku na trhu
• Zákon č. 60/2018 Z. z. o technickej normalizácii

 

 

 

ZÁKONY 2021 novelizované k 1. 1. 2021

ZÁKONY IA – daoové (str. 992/A5) Správa daní a poplatkov Dao z príjmov • DPH Miestne dane •Spotrebné dane	ZÁKONY IB - úetovné (str. 512/A5) Úetovníctvo Cestovné náhrady Poplatky
ZÁKONY IIA - obchodné (str. 832/A5) Obchodné právo Živnostenské podnikanie Autorské právo	ZÁKONY IIB - obeianske (str. 448/A5) Obeianske právo Notársky poriadok Advokácia a právne služby Súkromná bezpeenos?
ZÁKONY IIC – trestné (str. 1024/A5) Civilný proces Exekuený poriadok Trestné právo Správne právo
ZÁKONY IIIA - pracovnoprávne (str. 496/A5) Zákonník práce • mzdové predpisy Zákon o službách zamestnanosti Pedagogickí zamestnanci Kolektívne vyjednávanie a združovanie obeanov Správne právo • BOZP	ZÁKONY IIIB – odvody a poistenie (str. 528/A5) Sociálne a dôdchodkové poistenie Nemocenské a zdravotné poistenie
ZÁKONY IIIC - sociálne (str. 672/A5) Sociálne zákony a služby Sociálnoprávna ochrana detí
ZÁKONY IV - stavebné (str. 792/A5) Stavebný zákon a súvisiace predpisy Architekti a inžinieri Stavebné výrobky Bývanie • pôda
ZÁKONY VA (str. 656/A5) Rozpoetové pravidlá Štátna a verejná služba	ZÁKONY VB (str. 656/A5) Školstvo • inšpekcie Financovanie Regionálny rozvoj Verejné práce • obce
ZÁKONY VIA (str. 792/A5) Životné prostredie • ovzdušie Lesné hospodárstvo Integrovaná prevencia a kontrola zneeistenia	Zákony VIB (str. 712/A5) Odpadové a vodné hospodárstvo Prevencia priemyselných havárii Ochrana pred povodoami