Dňa 9. 7. 2020 bol schválený zákon č. 198/­2020 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšovaním podnikateľského prostredia zasiahnutým opatreniami na zamedzenie šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19. Schválených bolo 114 opatrení pre zlepšenie podnikateľského prostredia na Slovensku, ktorými sa znižuje najmä byrokracia a redukujú sa povinnosti zamestnávateľov.

Niektoré ustanovenia platia už odo dňa vyhlásenia zákona v Zbierke Zákonov, t.j. od 21. 7. 2020, časť ustanovení začne platiť od 1. 9. 2020 a účinnosť niektorých je odložená až na 1. 1. 2021, 1. 7. 2021, 1. 1. 2022 a 1. 1. 2023. Legislatívne zmeny, ktoré majú dopad na spracovanie a vedenie agendy mzdového účtovníctva a personalistiky, boli schválené v nasledovných právnych predpisoch:

•    novela zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktorej novelizované ustanovenia v čl. X nadobúdajú účinnosť dňa 21. 7. 2020, dňa 1. 1. 2021 a dňa 1. 1. 2023

•    novela zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, ktorej novelizované ustanovenia v čl. XIII nadobudli účinnosť dňa 21. 7. 2020,

•    novela zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, ktorej novelizované ustanovenia v čl. XXII nadobudli účinnosť dňa 21. 7. 2020.

Lehota pri predkladaní evidenčného listu dôchodkového poistenia

V súvislosti so zmenami zákonov na zlepšenie podnikateľského prostredia, tzv. „podnikateľským kilečkom“, sa v zákone o sociálnom poistení upravila lehota zamestnávateľa predkladať Sociálnej poisťovni evidenciu o zamestnancovi na účely dôchodkového poistenia.

V súlade s § 231 ods. 1 písm. j) novely zákona je zamestnávateľ naďalej povinný viesť o svojich zamestnancoch evidenciu na účely sociálneho poistenia a s účinnosťou od 21. 7. 2020 predložiť túto evidenciu Sociálnej poisťovni do:

1. konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa skončil právny vzťah zamestnanca k zamestnávateľovi (do 20. 7. 2020 bola povinnosť predložiť túto evidenciu „v lehote splatnosti odvádza­ného poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za kalendárny mesiac, v ktorom zamestnanec skončil právny vzťah k zamestnávateľovi”)

2. ôsmich dní od uplatnenia nároku na dávku zamestnanca,

3. ôsmich dní odo dňa doručenia výzvy Sociálnej poisťovne na predloženie tejto evidencie.

Z uvedeného vyplýva, že od 21. 7. 2020 sa lehota na predloženie evidencie o zamestnancovi na účely dôchodkového poistenia predlžuje, a zamestnávateľ si tak môže náročnú administratívu, spojenú so skončením pracovného pomeru, z časového hľadiska viac rozložiť. Ak pracovný pomer zamestnanec ukončí napr. ku dňu 31. 7. 2020, zamestnávateľ je povinný predložiť sociálnej poisťovni evidenčný list dôchodkového poistenia (ďalej aj „ELDP”) najneskôr do 31. 8. 2020. Do schválenia tejto novej právnej úpravy bol zamestnávateľ povinný predložiť ELDP najneskôr v deň splatnosti ním odvádzaného poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za kalendárny mesiac, v ktorom zamestnanec skončil právny vzťah k zamestnávateľovi.

Príklad

(právny stav platný do 20. 7. 2020):

Zamestnanec skončil pracovný pomer ku dňu 31. 5. 2020. Výplatný termín u zamestnávateľa je k 14. dňu nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Dokedy bol zamestnávateľ povinný zaslať príslušnej pobočke sociálnej poisťovne ELDP za tohto zamestnanca?

Zamestnávateľ bol povinný zaslať ELDP v lehote splatnosti ním odvádzaného poistného za ten kalendárny mesiac, v ktorom zamestnanec skončil právny vzťah k zamestnávateľovi. Nakoľko pracovný pomer zamestnanca skončil v máji 2020 a poistné, ktoré odvádza zamestnávateľ za mesiac máj 2020 je splatné ku dňu 14. 6. 2020 (deň určený na výplatu príjmov), zamestnávateľ mal povinnosť zaslať ELDP najneskôr do 14. 6. 2020 [nakoľko tento deň pripadol na nedeľu, termín sa presunul na najbližší pracovný deň, t. j. na 15. 6. 2020].

Príklad

(právny stav platný od 21. 7. 2020):

Zamestnanec končí pracovný pomer ku dňu 31. 7. 2020. Výplatný termín u zamestnávateľa je k 14. dňu nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Dokedy je zamestnávateľ povinný zaslať príslušnej pobočke sociálnej poisťovne ELDP za tohto zamestnanca?

Zamestnávateľ je povinný zaslať ELDP do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa skončil právny vzťah zamestnanca k zamestnávateľovi. Nakoľko pracovný pomer zamestnanca skončil v mesiaci júl 2020, zamestnávateľ je povinný zaslať ELDP najneskôr do 31. 8. 2020.

Pre úplnosť uvádzame, že lehota na predkladanie evidenčného listu dôchodkového poistenia sa nemení, ak si zamestnanec uplatní nárok na dôchodok alebo o zaslanie evidenčného listu dôchodkového poistenia požiada Sociálna poisťovňa. V takomto prípade je zamestnávateľ povinný predložiť evidenčný list dôchodkového poistenia do ôsmich dní.

Ruší sa povinnosť odhlasovať sa z registra zamestnávateľov

V súlade s ust. § 231 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení, ktoré je platné do 31. 12. 2020: „Zamestnávateľ je povinný prihlásiť sa do registra zamestnávateľov vedeného príslušnou pobočkou najneskôr v deň predchádzajúci dňu, v ktorom začne zamestnávať aspoň jedného zamestnanca, a odhlásiť sa z tohto registra do ôsmich dní odo dňa, v ktorom nezamestnáva už žiadneho zamestnanca.”

V sociálnom poistení sa účinnosťou od 1. 1. 2021 vo vzťahu k zamestnávateľom ruší povinnosť zamestnávateľa odhlásiť sa z registra zamestnávateľov vedeného Sociálnou poisťovňou do ôsmich dní odo dňa, v ktorom nezamestnáva už žiadneho zamestnanca. Sociálna poisťovňa ukončí registráciu zamestnávateľa v tomto registri automaticky, potom, čo zamestnávateľ odhlási z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia posledného zamestnanca. Uvedené vyplýva z nového ust. § 226 ods. 6 novely zákona o sociálnom poistení: „Sociálna poisťovňa ukončí registráciu zamestnávateľa v registri zamestnávateľov odhlásením posledného zamestnanca tohto zamestnávateľa z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia.”

Zrušenie vybraných oznamovacích povinnosti o zamestnancovi (od 1. 1. 2021)

S účinnosťou od 1. 1. 2021 zaniká povinnosť zamestnávateľa oznamovať príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne zmeny v údajoch jeho zamestnanca podľa § 232 ods. 2 písm. a) až c) a podľa § 231 ods. 1 písm. d) zákona o sociálnom poistení. Ide o zmenu osobných a iných údajov zamestnanca, ktoré má v súčasnosti (s platnosťou len do konca roka 2020) zamestnávateľ povinnosť oznamovať na základe Registračného listu fyzickej osoby (RLFO – zmena).

To znamená, že od 1. 1. 2021 zamestnávateľ nie je povinný oznamovať príslušnej pobočke SP:

•    zmenu osobných údajov, konkrétne zmenu mena a priezviska zamestnanca vrátane jeho všetkých predošlých priezvisk, dátumu a miesta narodenia, stavu, ďalej aj zmenu miesta trvalého pobytu, zmenu údaju o tom, či je zamestnanec štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa alebo členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa; Zmenu týchto údajov bude Sociálna poisťovňa získavať iba z Registra fyzických osôb.

Upozornenie

Zamestnávateľ bude mať povinnosť oznámiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne zmenu mena a priezviska len toho zamestnanca, ktorý na území Slovenskej republiky nemá trvalý pobyt alebo prechodný pobyt. V súlade s § 231 ods. 1 písm. m) novely zákona o sociálnom poistení oznamovaciu povinnosť bude zamestnávateľ povinný splniť do ôsmich dní odo dňa, v ktorom sa o zmene mena a priezviska tohto zamestnanca dozvedel.

•    začiatok a skončenie čerpania materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky zamestnancom;

•    zmenu údaju o dni vzniku pracovného pomeru a skončení pracovného pomeru alebo iného právneho vzťahu k zamestnávateľov, a aj zmenu identifikačného čísla sociálneho zabezpečenia fyzickej osoby; tieto údaje bude Sociálna poisťovňa zisťovať v súvislosti s plnením povinnosti zamestnávateľa prihlásiť a odhlásiť zamestnanca do/­z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia.

Ukladanie pokút a tzv. druhá šanca

V súlade s ust. § 239 prvej vety zákona o sociálnom poistení môže Sociálna poisťovňa uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 €, a to v prípade, ak fyzická alebo právnická osoba načas nesplní svoje povinnosti, ktoré sú určené jednotlivými ustanoveniami zákona o sociálnom poistení. S účinnosťou od 1. 1. 2021 Sociálna poisťovňa nebude ukladať pokutu za nedodržanie niektorých lehôt podľa zákona o sociálnom poistení do 7 dní po skončení tejto „zákonnej” lehoty. Novela zákona o sociálnom poistení zavádza tzv. „druhú šancu“. Uvedené vyplýva u ust. § 239 tretej vety zákona o sociálnom poistení: „Sociálna poisťovňa neuloží pokutu za:

a)  porušenie povinnosti ustanovenej v § 231 ods. 1 písm. b), ak už bola uložená pokuta podľa osobitného predpisu; za osobitný predpis sa považuje napr. zákon o inšpekcii práce, zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávatní,

b)  porušenie povinností ustanovených v § 142 ods. 7, § 154 ods. 3, § 227 ods. 2, § 227a, § 228 až 234, § 238, § 244, § 279, § 225i ods. 10 a § 225j ods. 12 zákona o sociálnom poistení, ak povinná osoba splní túto povinnosť do siedmich dní od uplynutia lehoty ustanovenej týmto zákonom.”

Princíp „druhej šance” sa uplatní nielen u zamestnávateľov, ale aj u zamestnancov, ak si nesplnia včas povinnosti, ktoré sú určené jednotlivými ustanoveniami zákona o sociálnom poistení, ide napríklad o:

•    dodržanie povinností zamestnávateľa podľa § 231 a § 232 zákona o sociálnom poistení, napr. prihlásenie sa do registra zamestnávateľov najneskôr v deň predchádzajúci dňu, v ktorom začne zamestnávateľ zamestnávať aspoň jedného zamestnanca, prihlásenie zamestnanca do registra poistencov najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, predkladanie výkazu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac, predkladanie evidencie dôchodkového poistenia za zamestnanca,

•    dodržanie povinností zamestnanca, ktorý pracuje na základe dohody o brigádnickej práci študentov, dohody o vykonanie práce alebo dohody o pracovnej činnosti a uplatňuje si tzv. odvodovú výnimku podľa § 227a zákona o sociálnom poistení, príp. ak zamestnanec neoznámi Sociálnej poisťovni ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti do troch dní odo dňa skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, ak dočasná pracovná neschopnosť trvala viac ako desať dní podľa § 227 zákona o sociálnom poistení.

Ak si fyzická a právnická osoba včas nesplní svoje zákonné povinnosti, ale splní si ich dodatočne v ďalšej sedemdňovej lehote po skončení pôvodnej zákonnej lehoty, Sociálna poisťovňa jej pokutu v súlade s § 239 tretej vety písm. b) zákona o sociálnom poistení neuloží.

Zrušenie povinnosti predkladať správu o splnení opatrení

V súlade s ust. § 244 ods. 4 zákona o sociálnom poistení mal kontrolovaný subjekt do 20. 7. 2020 povinnosť na základe výsledku kontroly:

•    prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a príčin ich vzniku a predložiť ich vedúcemu zamestnancovi kontroly,

•    predložiť vedúcemu zamestnancovi kontroly písomnú správu o splnení opatrení prijatých za odstránenie zistených nedostatkov a vyvodení dôsledkov voči zamestnancom zodpovedným za tieto nedostatky.

S účinnosťou od 21. 7. 2020 platí, že zamestnávateľ ako kontrolovaný subjekt nemá povinnosť predkladať Sociálnej poisťovni písomnú správu o splnení opatrení prijatých na odstránenie zistených nedostatkov, a zrušená je aj povinnosť zamestnávateľa informovať Sociálnu poisťovňu o vyvodení dôsledkov voči zamestnancom zodpovedných za zistené nedostatky. Pre zamestnávateľa zostala len povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a príčin ich vzniku a predložiť ich vedúcemu zamestnancovi kontroly.

Zmeny v povinnostiach zamestnanca ako poistenca

Vo vzťahu k poistencom sa ruší povinnosť písomne oznámiť do ôsmich dní zmenu mena a priezviska, zmenu miesta trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, zrušenie trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, pretože údaje o týchto skutočnostiach bude poisťovňa získavať iba z registra fyzických osôb. Povinnosti oznámiť do ôsmich dní zmenu mena, priezviska a bydliska zostávajú zachované pre zákonom stanovenú skupinu poistencov štátu, ide napríklad o osobu starajúcu sa o dieťa, poberateľa opatrovateľského príspevku a osobného asistenta, na ktorých sa v právnych vzťahoch sociálneho poistenia uplatňujú predpisy SR podľa koordinačných nariadení Európskej únie alebo podľa medzinárodnej zmluvy o sociálnom zabezpečení, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Vo vzťahu k samostatne zárobkovo činným osobám (SZČO) sa ruší povinnosť oznámiť poisťovni do ôsmich dní zmenu mena a priezviska, zmenu trvalého pobytu, zrušenie povolenia na trvalý pobyt alebo povolenia na prechodný pobyt, pretože údaje o týchto skutočnostiach bude tiež SP získavať iba z registra fyzických osôb. Tieto povinnosti však zostávajú zachované pre tzv. zahraničné SZČO.

Zmeny v povinnosti oznámiť voľné pracovné miesto

Počnúc rokom 2019 bola v zákone č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov zavedená pre zamestnávateľa nová povinnosť, ktorá spočívala v tom, že zamestnávateľ je povinný zverejňovať voľné pracovné pozície na úradných alebo komerčných pracovných portáloch. Táto povinnosť je ustanovená v § 62 ods. 6 zákona o službách zamestnanosti v nasledovnom znení: „Zamestnávateľ je povinný oznámiť voľné pracovné miesto a jeho charakteristiku úradu, v ktorého územnom obvode sa pracovné miesto nachádza. Uvedená povinnosť sa nevzťahuje na to voľné pracovné miesto, o ktorom zamestnávateľ poskytuje údaje do informačného systému verejnej správy prevádzkovanom na ústrednom portáli verejnej správy podľa osobitného predpisu (napr. zamestnávateľ, ktorý sa riadi zákonom o štátnej službe). Lehotu, v akej je zamestnávateľ povinný voľné pracovné miesto nahlásiť, zákon neurčuje. V súlade s § 68a ods. 1 písm. e) zákona o službách zamestnanosti úrad práce za nesplnenie tejto povinnosti uloží zamestnávateľovi pokutu do výšky 300 €.

S účinnosťou od 21. 7. 2020 sa ust. § 68a ods. 1 písm. a) zákona o službách zamestnanosti mení a znie nasledovne: „Ústredie a úrad uložia pokutu zamestnávateľovi za porušenie povinností podľa tohto zákona do výšky 33 193,91 €, ak tento zákon neustanovuje inak; to sa nevzťahuje na porušenie povinnosti podľa § 62 ods. 6 zákona”.

Z uvedeného vyplýva, že zákon o zlepšení podnikateľského prostredia povinnosť zamestnávateľa zverejňovať voľné pracovné miesto (VPM) nezrušil a platí pre zamestnávateľa naďalej. V praxi to znamená, že ak sa zamestnávateľovi uvoľní pracovné miesto, musí túto skutočnosť aj naďalej ohlásiť a to zákonom predpísaným spôsobom:

•    na príslušnom úrade práce a to osobne u agenta pre voľné pracovné miesta,

•    nahlásením VPM na portáli www.istp.sk, prevádzkovanom samotným ústredím práce,

•    vyplnením dokumentu „nahláška voľných pracovných miest” na portáli www.upsvr.gov.sk,

•    zamestnávateľ nahlási a zverejní VPM na komerčných portáloch, napr. na www.profesia.sk. Po zverejnení na týchto portáloch bude úrad práce považovať zákonnú povinnosť nahlásiť voľné pracovné miesto za splnenú. Ak zamestnávateľ voľné pracovné miesto neoznámi/­nezverejní, kontrolný orgán mu už po 21. 7. 2020 uložiť pokutu nemôže, nakoľko po novom už porušenie tejto povinnosti nie je sankcionované.

Viac o problematike sa dočítate v mesačníku PaM 11-12/2020.

Zmeny v Zákonníku práce

Od 27. 3. 2020 platí nové znenie § 141 odsek 1, podľa ktorého zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci počas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz, materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky (§ 166), karantény, osobného a celodenného ošetrovania chorého člena rodiny podľa osobitného predpisu, osobnej a celodennej starostlivosti o fyzickú osobu podľa osobitného predpisu a počas obdobia, kedy sa osoba, ktorá sa inak stará o dieťa mladšie ako desať rokov veku, podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo pracovného času zamestnanca. Za tento čas nepatrí zamestnancovi náhrada mzdy, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Novela Zákonníka práce č. 63/2020 Z. z. s účinnosťou od 27. 3. 2020 zosúladila definíciu prekážok v práci na strane zamestnanca s podmienkami nároku na ošetrovné určenými zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

Zamestnávateľ ospravedlní v zmysle nového znenia § 141 ods. 1 ZP neprítomnosť zamestnanca v práci

•    počas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz,

•    počas materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky podľa § 166 Zákonníka práce,

•    počas karantény,

•    počas osobného a celodenného ošetrovania chorého člena rodiny podľa osobitného predpisu,

•    počas osobnej a celodennej starostlivosti o fyzickú osobu podľa osobitného predpisu a 

•    počas obdobia, kedy sa osoba, ktorá sa inak stará o dieťa mladšie ako desať rokov veku, podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo pracovného času zamestnanca.

Za tento čas nepatrí zamestnancovi náhrada mzdy

pretože mu patria dávky nemocenského poistenia poskytované Sociálnou poisťovňou a rodičovský príspevok poskytovaný príslušným úradom práce, sociálnych vecí a rodiny.

Podľa právneho stavu platného do 26. 3. 2020 mal zamestnanec nárok na ošetrovné podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu najviac 10 kalendárnych dní:

1. ak osobne a celodenne ošetruje choré dieťa, manžela/manželku, rodiča, rodiča manžela/manželky (na základe potvrdenia lekára týchto osôb) alebo

2. ak sa staral o dieťa do 10 rokov veku (10+364 dní), ak dieťaťu

-   bolo nariadené karanténne opatrenie (na základe potvrdenia hygienika) alebo

-   ak škola/škôlka/zariadenie sociálnych služieb, ktoré dieťa navštevuje bolo rozhodnutím príslušného orgánu uzatvorené (na základe potvrdenia príslušnej školy, zriaďovateľa) alebo v nich bolo nariadené karanténne opatrenie, alebo

-   ak fyzická osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela alebo jej bolo nariadené karanténne opatrenie (na základe potvrdenia lekára tejto starajúcej sa osoby).

Od 27. 3. 2020 vzniká každej nemocensky poistenej osobe nárok na ošetrovné

vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu najviac 10 kalendárnych dní:

1. ak osobne a celodenne ošetruje choré dieťa, manžela/manželku, rodiča, rodiča manžela/manželky (na základe potvrdenia lekára týchto osôb) alebo

2. ak sa stará o dieťa do dovŕšenia 11. roku veku alebo do dovŕšenia 18. roku veku, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, ak dieťaťu

-   bolo nariadené karanténne opatrenie (na základe potvrdenia hygienika) alebo izolácia (na základe potvrdenia pediatra), alebo

-   ak škola/škôlka/zariadenie sociálnych služieb, ktoré dieťa navštevuje, bolo rozhodnutím príslušného orgánu uzatvorené (na základe potvrdenia príslušnej školy, zriaďovateľa) alebo v nich bolo nariadené karanténne opatrenie alebo izolácia, alebo

-   ak fyzická osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela alebo jej bolo nariadené karanténne opatrenie alebo izolácia (na základe potvrdenia lekára tejto starajúcej sa osoby).

Podľa prechodného ustanovenia § 293er zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení len počas trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 má nárok na ošetrovné každý poistenec, ak

a)  osobne a celodenne ošetruje dieťa do dovŕšenia šestnásteho roku veku, ktorého zdravotný stav podľa potvrdenia príslušného lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou, alebo

b)  ak sa stará o dieťa do dovŕšenia 11. roku veku alebo do dovŕšenia 18. roku veku, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, ak dieťaťu bolo nariadené karanténne opatrenie alebo izolácia, ak škola/škôlka/zariadenie sociálnych služieb, ktoré dieťa navštevuje, bolo rozhodnutím príslušného orgánu uzatvorené alebo v nich bolo nariadené karanténne opatrenie alebo izolácia, alebo ak fyzická osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela alebo jej bolo nariadené karanténne opatrenie alebo izolácia,

c)  sa stará o príbuzného v priamom rade, súrodenca, manžela, manželku alebo rodiča manžela alebo manželky, ak zariadenie sociálnych služieb, v ktorom sa takejto osobe poskytuje sociálna služba ambulantnou formou alebo pobytovou formou, bolo rozhodnutím príslušných orgánov uzavreté alebo v ňom bolo nariadené karanténne opatrenie.

Nárok na ošetrovné

má podľa § 293ev zákona o sociálnom poistení od 4. 4. 2020 aj fyzická osoba, ktorá je nemocensky poistená a ktorá sa osobne a celodenne stará o dieťa, ak počas krízovej situácie uplynul mesiac,

a)  v ktorom toto dieťa dovŕšilo tretí rok veku,

b)  v ktorom toto dieťa dovŕšilo šiesty rok veku, ak ide o dieťa, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav,

c)  od ktorého prestalo byť dieťaťom s dlhodobo nepriaznivým stavom, ak je mladšie ako šesť rokov,

d)  v ktorom toto dieťa dovŕšilo šiesty rok veku, ak bolo poistencovi zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, ak neuplynuli tri roky od právoplatnosti prvého rozhodnutia príslušného orgánu, na ktorého základe bolo poistencovi zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov,

e)  v ktorom uplynuli tri roky od právoplatnosti prvého rozhodnutia príslušného orgánu, na ktorého základe bolo poistencovi zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ak je toto dieťa mladšie ako šesť rokov.

To znamená, že nárok na ošetrovné počas krízovej situácie majú aj ďalšie nemocensky poistené osoby, ak zabezpečujú starostlivosť o potomka (dieťa, vnuka, pravnuka), alebo predka (rodiča, starého rodiča, prastarého rodiča), súrodenca, manžela, manželku, alebo rodiča manžela/manželky v prípade, ak zariadenie sociálnych služieb, v ktorom sa takejto osobe poskytuje sociálna služba ambulantnou alebo pobytovou formou, bolo rozhodnutím príslušných orgánov uzavreté. Ošetrovné vypláca Sociálna poisťovňa za to isté obdobie osobného a celodenného ošetrovania alebo osobnej a celodennej starostlivosti o jednu alebo aj viac fyzických osôb len raz a len jednému poistencovi.

Ošetrovné sa môže poberať počas celej doby trvania krízovej situácie (t.j. nielen počas prvých 10 dní) za predpokladu, že trvá niektorá zo situácií, ktoré podmieňujú nárok na ošetrovné (napr. uzavretie škôl alebo zariadení sociálnych služieb na základe rozhodnutia príslušného orgánu v súvislosti s krízovou situáciou, ochorenie dieťaťa do 16. roku veku). Predškolské zariadenie a zariadenie sociálnych služieb poskytuje Sociálnej poisťovni na účel overenia splnenia podmienok na vznik nároku na ošetrovné údaje o mene, priezvisku a rodnom čísle dieťaťa a období trvania krízovej situácie v tomto zariadení. Poistenec, ktorému bolo priznané ošetrovné, je povinný ku koncu kalendárneho mesiaca preukázať nárok na výplatu ošetrovného čestným vyhlásením (tlačivo je uverejnené na www.socpoist.sk) o tom, v ktorých dňoch dieťa osobne a celodenne ošetroval alebo sa o fyzickú osobu osobne a celodenne staral. Pois­tenci sa pri ošetrovaní alebo starostlivosti, a teda aj pri poberaní ošetrovného, môžu striedať. Každý poistenec si však musí podať samostatnú žiadosť. Ak sa napríklad o dieťa budú striedavo starať obaja nemocensky poistení rodičia, musia si obaja podať žiadosť o ošetrovné a na konci mesiaca obaja zašlú Sociálnej poisťovni čestné vyhlásenie, počas ktorých dní sa o dieťa starala matka a počas ktorých dní otec. Sociálna poisťovňa následne vyplatí ošetrovné každému z rodičov za tie dni, počas ktorých sa o dieťa staral. Každý rodič má vlastnú výšku ošetrovného, ktorá sa odvíja od jeho mzdy a v jednom konkrétnom období sa o dieťa môže starať vždy iba jeden rodič.

991. Príspevok ako daňový výdavok

Má nárok na príspevok na rekreáciu aj konateľ bez pracovnej zmluvy a bude takto poskytnutý príspevok daňovým výdavkom zamestnávateľa?

Nie nemá. Ustanovenie §152a Zákonníka práce definuje, že nárok na príspevok na rekreáciu má zamestnanec, ktorý nepretržite pracoval u zamestnávateľa najmenej 24 mesiacov. Konateľ bez pracovnej zmluvy nemá nárok na príspevok na rekreáciu a takto poskytnutý príspevok môže byť daňovým výdavkom zamestnávateľa len ako zamestnanecký benefit podľa § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov (zamestnávateľ ho zdaní ako nepeňažný príjem konateľa).

992. Rekreačný pobyt

Zamestnávateľ sa rozhodne pre elektronické rekreačné poukazy, a preto uzatvoril zmluvu so spoločnosťou XXX. Zamestnancom, ktorí požiadali o príspevok na rekreáciu, v marci 2020 vydá rekreačné poukazy formou nabitej karty na sumu 500 €. Podľa zmluvne dohodnutých podmienok spoločnosť XXX bude zamestnávateľovi fakturovať tie sumy, ktoré budú z rekreačných poukazov čerpané. Zamestnávateľ zamestnancovi prispeje na rekreáciu za splnenia ustanovených podmienok podľa § 152a Zákonníka práce 55 % z celkovej úhrady, max. 275 € a zostávajúcu sumu zamestnancovi zrazí zo mzdy v najbližšom výplatnom termíne po ukončení rekreácie.

Ako postupuje zamestnávateľ, ak zamestnanec v apríli 2020 absolvoval rekreačný pobyt, za ktorý rekreačným poukazom zaplatí 400 €?

Zamestnávateľ v tomto prípade zamestnancovi v mesiaci poskytnutia rekreačného poukazu sumu 500 € nezdaní. Zamestnávateľ preverí splnenie ustanovených podmienok v § 152a Zákonníka práce k prvému dňu začatia rekreácie. Zamestnanec podľa zmluvne dohodnutých podmienok môže rekreačným poukazom hradiť len oprávnené výdavky ustanovené v § 152a Zákonníka práce, preto zamestnávateľ podľa § 152a zamestnancovi prispeje na rekreáciu 55 % zo uhradenej sumy 400 €, t.j. 220 €. Príspevok zamestnávateľa 220 € je podľa § 5 ods. 7 písm. b) zákona o dani z príjmov oslobodený od dane a zamestnávateľ ho uvedie aj na mzdovom liste. Zostávajúca suma do 400 €, ktorú zamestnanec z rekreačného poukazu čerpal (180 €), zamestnávateľ zrazí zamestnancovi zo mzdy v najbližšom výplatnom termíne.

993. Preplatenie dokladov

Zamestnanec platil v hoteli za rekreáciu kartou. Hotel mu vystavil faktúru a doklad o zaplatení z terminálu, ale nevystavil pokladničný doklad.

Môže zamestnávateľ takéto doklady preplatiť?

Ak je úhrada faktúry realizovaná platobnou kartou, dokladom o zaplatení z účtu je výpis (detail) platby, z ktorého je zrejmé, že vlastníkom účtu je zamestnanec, ktorý žiada o príspevok na rekreáciu.

994. Rezerva na nevyplatené príspevky

Zamestnanec sa zúčastnil rekreácie od 25. 12. 2019 do 30. 12. 2019. Zamestnanec zatiaľ nedoručil doklady do 30 dní, resp. ich doručil až po dni, do ktorého boli doručené doklady súčasťou uzatváraného roka 2019 v zmysle internej smernice.

Mala spoločnosť vytvoriť rezervu na nevyplatené príspevky na rekreáciu?

V zmysle § 17 ods. 8 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z.n.p. účtovná jednotka je povinná uvádzať v účtovnej závierke informácie podľa stavu ku dňu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, to platí obdobne aj pre všetky účtovné zápisy, ktoré sa uskutočňujú iba ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Účtovná jednotka pri tom zohľadňuje aj informácie týkajúce sa stavu ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a ktoré účtovná jednotka získala do dňa zostavenia účtovnej závierky stavy, pričom deň zostavenia účtovnej závierky si určí účtovná jednotka sama. Ak zamestnávateľ do dňa zostavenia účtovnej závierky nemal informáciu o počte zamestnancov, ktorí požiadali o príspevok na rekreáciu za rok 2019, rezervu vytvárať nemal. Ak zamestnávateľ do dňa zostavenia účtovnej závierky mal informáciu o počte zamestnancov, ktorí mali záujem požiadať o príspevok na rekreáciu za rok 2019, pričom predložia doklady po zostavení účtovnej závierky za príslušné účtovné obdobie (napr. mal informáciu v zmysle § 17 ods. 8 zákona o účtovníctve), mal vytvoriť rezervu na náklady súvisiace s uplatnením príspevku na rekreáciu v zmysle § 19 ods. 7 Postupov účtovania. Podľa § 19 ods. 6 Postupov účtovania platí, že ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa z dôvodu upravujúcich závierkových účtovných prípadov účtuje tvorba rezervy alebo sa upraví jej výška. Zamestnávateľ mal v takom prípade účtovať tvorbu rezervy v r. 2019 a použitie rezervy prípadne zrušenie nepotrebnej rezervy v roku 2020, tak ako je to uvedené v § 19 ods. 8 Postupov účtovania. V zmysle zákona o dani z príjmov pôjde o nedaňovú rezervu, ktorá sa do základu dane za rok 2019 nezhrňovala.

Viac o tejto téme sa dočítate v mesačníku 1000 riešení 9-10/2020.

Hitom nášho zdravého pitného režimu počas celého roku už dávno nie je alkohol a postupne ním prestávajú byť aj rôzne farbené a dochucované nápoje. Nič na tom nemení ani aktuálne ročné obdobie a reklamné triky.

Územie bývalého Československa patrí medzi minerálne „veľmoci“ Európy (a možno aj sveta). Veď na tomto území je známych viac ako 1500 minerálnych prameňov (!) a na mnohé ďalšie sme doposiaľ nenarazili.

Minerálne vody zvyčajne tvoria široký repertoár pomerne riedkych vodných roztokov najrozličnejších minerálov (makroelementov, solí), stopových prvkov (mikroelementov) a niektorých plynov. „Klasická“ prírodná minerálna voda by mala obsahovať jeden gram tuhých rozpustných látok na liter vody. Pokiaľ je to menej, hovoríme o prírodnej stolovej vode.

Dôležité je diferencovanie podľa osmotického tlaku („hustoty“). Ide o izotonické vody (akoby „neutrálne“, „vyrovnané“) – tie sa v črevách najrýchlejšie a najvýdatnejšie vstrebávajú, hypertonické – viažu na seba v tenkom čreve tekutiny, čím zvyšujú pohyb a činnosť čriev (výhodné pri zápche) a hypotonické (veľmi „riedke“) – zvyšujú vylučovanie moču (dôležité pri ochoreniach močových ciest a obličiek). Istá anarchia v príjme minerálnych vôd môže mať výrazne nežiaduce účinky – či už hneď alebo perspektívne. Týka sa to najmä ľudí s ochoreniami srdca alebo vysokým tlakom – tí nesmú piť soľné vody, obsahujúce najmä nadmerné množstvo sodíka – mohol by sa výrazne zhoršiť ich zdravotný stav.

Minerálne vody sú zároveň významným zdrojom príjmu tekutín v rámci zdravej životosprávy. Priemerná denná spotreba vody je asi 35 gramov na jeden kilogram hmotnosti (70 kg vážiaci muž by mal tak prijať 2 – 2,5 litra vody denne). Do pitného režimu však treba zarátať aj príjem polievok a predovšetkým ovocia či zeleniny – najmä však štiav z nich, ktoré sú pekným spestrením príjmu tekutín. Kolekcia minerálok môže byť totiž v nápojovom lístku funkčne dopĺňaná práve touto zdravou alternatívou – šťavami z čerstvého ovocia a zeleniny, ktoré nielenže poskytujú organizmu tekutiny i rozsiahlu paletu vitamínov, minerálov a ďalších zaujímavých látok, ale zároveň svojimi komplexnými účinkami dôkladne prečisťujú organizmus. Pomáhajú vytvárať životne a energeticky dôležitú biochemickú rovnováhu v celom tele.

Šťavy z ovocia a zeleniny môžeme získavať počas celého roka. Netreba sa „báť“ neobvyklých štiav z koreňovej zeleniny. Sú rovnako lahodné ako z akéhokoľvek ovocia a často prekvapujúco chutne sladké (napr. mrkva s petržlenom tvoria veľmi príjemnú kombináciu). Výhodou zeleninovo – ovocných štiav je prirodzenosť, prírodnosť a možnosť domácej prípravy podľa vlastného uváženia. Každý pohár skonzumovanej ovocnej alebo zeleninovej šťavy obsahuje rovnaké množstvo potrebných látok ako keď sa zje ovocie, či zelenina vcelku. Aj tak sa získa oveľa viac – na výrobu 250 mililitrov nápoja potrebujeme väčšie množstvo surovín, ktoré by sme len tak ľahko nemohli naraz dopraviť do svojho tráviaceho traktu (napríklad namiesto spomínaného množstva šťavy by bolo treba zjesť 2 veľké jablká, 3 veľké mrkvy alebo celý ananás). Jedinou nevýhodou konzumácie čistých štiav je neprítomnosť vlákniny (tá je práve v odšťavenom „odpade“) a prípadná alergická reakcia. Každopádne však prevažujú výhody nad nevýhodami.

Niekoľko rád k pitiu prírodných štiav

1. Zo začiatku, kým nie ste zvyknutím, nepite denne viac ako 3 poháre štiav po 200 ml. Pokročilejší konzumenti môžu zvýšiť dávku až na 6 pohárov.

2. Šťavy z tmavej listovej zeleniny (špenát, žerucha) alebo brokolice a tmavej červenej zeleniny (cvikla, červená kapusta) vždy rieďte v pomere 1:3. Sú totiž chuťovo aj účinkom veľmi intenzívne.

3. Vhodnejšie je striedanie ovocných a zeleninových štiav, vtedy je ich účinok výraznejší. Monotónnosť v pití ovocných výťažkov môže preťažiť organizmus prílišnou dávkou ovocného cukru.

4. Pokiaľ trpíte infekciami zažívacieho traktu a chcete konzumovať ovocné šťavy, je rovnako dobré konzultovať špecialistu. Zeleninové šťavy tak nevadia.

5. Pri príprave štiav nemiešať ovocie a zeleninu – mohlo by nastať „nafukovanie“. Výnimkou sú jablká a mrkva, ktoré sa dajú miešať s čímkoľvek.

MUDr. Pavel Malovič

Poradca – (Poradca), č. 3/2021 (VIII/2020)

• Zákon o živnostenskom podnikaní s komentárom
• Zlepšenie podnikateľského prostredia
• Odpisovanie luxusných automobilov a úprava základu dane
• Daňové odpisovanie automobilov so vstupnou cenou vyššou ako 48 000 €
• Zrážky od 1. 7. 2020
• mzdy a dôchodky
• Štátne dávky a príspevky
• zvýšenie životného minima

Práce a mzdy – bez chýb, pokút a penále – (PaM), č. 11-12/2020 (IX/2020)

• Legislativne zmeny v mzdovej uctarni 
• Kontrola evidencie pracovného času inšpektorátom práce
• Starobné a životné poistenie v ZDP
• Rozdiel medzi evidenciou pr.času a evidencie dochádzky
• Príspevok na športovú činnosť dieťaťa
• Úhrada za služby súvisiace s poskytovaním zdr.starostlivosti
• Úprava dotácie úhrady prenájmu počas mimoriadnej situácie 
• Školský zákon v skratke

Dane, účtovníctvo, odvody – bez chýb pokút a penále (DUO), č. 11-12/2020 (IX/2020)

·         Zlepšenie podnikateľského prostredia - podnikateľské kilečko

1000 riešení 9-10/2020 (1000 r), č. 9-10/2020 (VIII/2020)

• Daňová strata
• Pracovnoprávne vzťahy po novelen ZP
• Odpady po novele
• Dane v praxi
• Odvody a mzdy
• Právo a podnikateľ

Verejná Správa č. 9-10/2020 (VS), č. 9-10/2020 (IX/2020)

·         Organizácia a podmienky výchovy a vzdelávania na školách

·         Materské školy, základné školy a stredné školy – vyhlášky

·         Predĺženie poskytovania rodičovského príspevku v čase pandémie

·         Metodika analýzy zmesového odpadu

·         nové opatrenie

·         Zákon o odpadoch

·         zmeny

·         Vyhláška o likvidácii

·         Centrálny ekonomický systém – nový zákon

·         Neprispôsobivý vlastníci bytov

Aktualizácia II/8 (IX/2020) vymenovanie špeciálneho prokurátora

·         Zákon o prokuratúre

·         Zákon o sudcoch a prísediacich

·         Zákon o prokurátoroch a právnych čakateľoch

Aktualizácia VI/3 (VIII/2020) prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia, odpady

·         Zákon o odpadoch

·         Zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie

·         Zákon o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia

Aktualizácia III/6 (VIII/2020) zlepšenie podnikateľského prostredia

·         Zákonník práce

·         Zákon o službách zamestnanosti

·         Zákon o BOZP

·         Zákon o inšpekcii práce

·         Zákon o sociálnom poistení

·         Zákon o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti

Aktualizácia II/7 (VIII/2020) zlepšenie podnikateľského prostredia

·         Obchodný zákonník

·         Zákon o obchodnom registri

·         Zákon o cenách

·         Zákon o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami

·         Zákon o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon)

·         Zákon o ochrane spotrebiteľa

·         Zákon o registri trestov

Aktualizácia I/4 (VII/2020) opatrenia proti koronavírusu

·         Zákon o mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti

·         Zákon o správe daní (daňový poriadok)

·         Zákon o používaní ERP

·         Zákon o dani z príjmov

·         Zákon o účtovníctve

·         Zákon o spotrebnej dani z tabakových výrobkov

·         Zákon správnych poplatkoch

Aktualizácia V/5 (VII/2020) opatrenia proti koronavírusu

·         VYHLÁŠKA č. 179/2020 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob kategorizácie a obsah bezpečnostných opatrení informačných technológií verejnej správy

·         Nariadenie vlády č. 200/2019 Z. z. o poskytovaní pomoci na dodávanie a distribúciu ovocia, zeleniny, mlieka a výrobkov z nich pre deti a žiakov v školách

Lex korona VI/2 - životné prostredie, odpadové a vodné hospodárstvo

• Vyhláška o kvalite ovzdušia
• Vyhláška o spôsobe určenia výšky nájomného k lesným pozemkom za hospodárenie v lesoch
• Nariadenie o výške sadzieb poplatkov za uloženie odpadov

Lex kororna III/5 (VI/2020) - Sociálne poistenie a služby zamestnanosti

• Zákon o službách zamestnanosti
• Zákon o sociálnom poistení
• Zákon o zdravotnom poistení

1. Obchodný zákonník po novelách s komentárom- rozsiahly komentár, Zákon o verejnom obstarávaní, Zákon o cenách, vzory zmlúv

2. Jednoduché účtovníctvo – postupy účtovania po ostatnej novele, zákon o dani z príjmov, zákon o účtovníctve

3. Povinnosti zamestnávateľa – práva a povinnosti zamestncov a zamestnávateľov

4. Daňové a mzdové zákony 2020 - daňové a mzdové zákony aktualizované k 1. 1. 2020

5. Daňové a účtovné zákony 2020 – aktuálne znenie zákonov po novelách s komentármi

6. Cestná premávka (úplné znenie zaákona po ostatnej novele A5 (zákony do vrecka)

7. Zákonník práce s komentárom (monotematika - zmeny od 1. 7. 2020)

8. Odpady po novom – monotematika (úplné znenie s komentárom)

9. Daňové a nedaňové výdavky A-Z 2020 - uplatňovanie skutočne vynaložených výdavkov do výdavkov daňových

10. Občiansky zákonník po novelách s komentárom – rozsiahly komentár, úplné znenia zákonov po novelách, záväzkové právo

11. Príručka mzdovej účtovníčky – sprievodca mzdami (metodická pomôcka pre mzdových účtovníkov)

12. Trestné právo a súdne spory (Trestný zákon, Trestný poriadok, Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok – úplné znenia zákonov)

13. 100 otázok a odpovedí Zákoník práce, BOZP, Mzdy, Odvody (otázky a riešenia z praxe k problematike pracovnoprávnych vzťahov, miezd a odvodov)

13. s.r.o. – SPRIEVODCA (komplexné a prehľadné spracovanie problematiky spoločnosti s ručením obmedzeným od jej založenia, vzniku až po možnosti zrušenia)

14. Podnikanie a koronavírus (komplexný prehľad opatrení a ich podrobný popis týkajíci sa daňového poriadku, daní z príjmov, DPH, zákonníku práce, miezd)

15. Zamestnávanie počas pandémie (zmeny týkajúce sa vyplácania mzdy a mzdových nárokov, zníženia pracovného úväzku, plánovania dovoleniek, ale i poskytovania pracovných pomôcok ...)

16. Daňová optimalizácia (príklady ako si optimalizovať základ dane, nástroje daňovej optimalizácie, opravných položiek, prerušenia odpisov, oslobodenia príjmov, časového rozlíšenia, daňovej straty či príspevkov na rekreáciu)

16. 100 otázok a odpovedí Obchodovanie – odvody a náhrady (príklady z oblastí obchodovania z pohľadu daní, ktoré reagujú na epidemiologické opatrenia v praxi)

17. 100 otázok a odpovedí Odmeňovanie, Verejné obstarávanie (súbor otázok venovaný problematike podmienok verejného obstarávania, zmlúv i súhrnných správ; zamestnávania, príspevkov na rekreáciu, zrážok zo mzdy, odvodov i cestovných náhrad)

PRIPRAVUJEME:

Poradca – (Poradca), č. 4/2021 (X/2020)

• Zákon o reklame s komentárom
• Zákon o ochrane spotrebiteľa s komentárom

Práce a mzdy – bez chýb, pokút a penále – (PaM), č. 1/2021 (X/2020)

• Minimálna mzda od januára 2021
• Ročná uzávierka v mzdovej učtárni
• Nesprávne zrazená daň zo mzdy
• Sankcie pri mzdovej a personálnej práci
• Nástroje zamestnanosti vo verejnej správe
• Pôžičkový fond pre študentov
• Elektronická aukcia

Dane, účtovníctvo, odvody – bez chýb pokút a penále (DUO), č. 1/2021 (X/2020)

• Rodičovský príspevok
• Daňová strata

1000 riešení 11-12/2020 (1000 r), č. 11-12/2020 (X/2020)

• Dlhodobý hmotný majetok
• Ochrana spotrebiteľa
• Dane
• Účtovníctvo
• Zákoník práce
• Mzdy
• Verejná správa

JESENNÁ AKCIA