T�MY ��SLA

�KOLSK� Z�KON � Z�SADN� ZMENY

Novo stanovuje princ�py v�chovy a vzdel�vania

Pod�a jeho znenia v�chova a vzdel�vanie s� zalo�en� na princ�poch:

�         bezplatnosti vzdelania v materskej �kole zriadenej org�nom miestnej �t�tnej spr�vy v �kolstve alebo org�nom �zemnej samospr�vy pre deti, pre ktor� je predprim�rne vzdel�vanie povinn�,

�         pr�va na prijatie na predprim�rne vzdel�vanie v materskej �kole od �kolsk�ho roka nasleduj�ceho po �kolskom roku, v ktorom die�a dov��i tret� rok veku,

�         bezplatnosti vzdelania v z�kladnej �kole a strednej �kole, ktor� s� �t�tnymi �kolami,

�         rovnopr�vnosti pr�stupu k v�chove a vzdel�vaniu so zoh�adnen�m v�chovno-vzdel�vac�ch potrieb jednotlivca a jeho spoluzodpovednosti za svoje vzdel�vanie,

�         inkluz�vneho vzdel�vania,

�         z�kazu v�etk�ch foriem diskrimin�cie a obzvl᚝ segreg�cie,

�         rovnocennosti a neoddelite�nosti v�chovy a vzdel�vania vo v�chovno-vzdel�vacom procese,

�         celo�ivotn�ho vzdel�vania,

�         v�chovn�ho poradenstva,

�         slobodnej vo�by vzdel�vania s prihliadnut�m na o�ak�vania a predpoklady det� a �iakov v s�lade s mo�nos�ami v�chovno-vzdel�vacej s�stavy,

�         zdokona�ovania procesu v�chovy a vzdel�vania pod�a v�sledkov dosiahnut�ch v oblasti vedy, v�skumu a v�voja,

�         pr�pravy na zodpovedn� �ivot v slobodnej spolo�nosti v duchu porozumenia a zn�anlivosti, rovnosti mu�a a �eny, priate�stva medzi n�rodmi, n�rodnostn�mi a etnick�mi skupinami a n�bo�enskej tolerancie,

�         kontroly a hodnotenia kvality v�chovy a vzdel�vania a kvality v�chovno-vzdel�vacej s�stavy,

�         integr�cie v�chovno-vzdel�vacej s�stavy Slovenskej republiky do eur�pskeho vzdel�vacieho priestoru so zrete�om na vlastn� sk�senosti a trad�cie,

�         posilnenia v�chovnej str�nky v�chovno-vzdel�vacieho procesu prostredn�ctvom v�etk�ch vyu�ovac�ch predmetov, ale aj �pecifick�mi v�chovn�mi zamestnaniami zameran�mi na rozvoj citov a em�ci�, motiv�cie a z�ujmov, socializ�cie a komunik�cie, na sebakontrolu a sebariadenie, na mravn� hodnoty a tvorivos�,

�         vyv�en�ho rozvoja v�etk�ch str�nok osobnosti die�a�a a �iaka v �kolskom vzdel�van�,

�         z�kazu poskytovania alebo spr�stup�ovania inform�ci� alebo zneu��vania informa�n�ch prostriedkov, ktor� by mohli vies� i naru�ovaniu mravnosti alebo k podnecovaniu k n�rodnostnej, rasovej a etnickej nen�visti alebo k �al��m form�m intolerancie,

�         rovnopr�vnosti postavenia �k�l a �kolsk�ch zariaden� bez rozdielu zria�ovate�a,

�         rovnocennosti vzdelania z�skan�ho v �t�tnych �kol�ch, v �kol�ch zriaden�ch �t�tom uznanou cirkvou alebo n�bo�enskou spolo�nos�ou a v �kol�ch zriaden�ch inou fyzickou alebo pr�vnickou osobou,

�         z�kazu pou��vania v�etk�ch foriem telesn�ch trestov a sankci� vo v�chove a vzdel�van�.

Upravuje obsah �t�tneho vzdel�vacieho programu

Tento v sebe zah��a

�         n�zov vzdel�vacieho programu, ktor� obsahuje aj odbor vzdel�vania, pri�om v stredn�ch odborn�ch �kol�ch aj skupinu odborov vzdel�vania,

�         konkr�tne ciele v�chovy a vzdel�vania,

�         stupne vzdelania, ktor� sa dosiahnu absolvovan�m vzdel�vacieho programu a pr�slu�n� �rove� Slovensk�ho kvalifika�n�ho r�mca a Eur�pskeho kvalifika�n�ho r�mca,

�         profil absolventa,

�         charakteristiku odboru vzdel�vania a jeho d�ku a v pr�pade, �e ide o z�kladn� �kolu, aj d�ku prv�ho a druh�ho stup�a,

�         formu v�chovy a vzdel�vania,

�         formy praktick�ho vyu�ovania v stredn�ch �kol�ch,

�         vzdel�vacie oblasti,

�         vzdel�vacie �tandardy,

�         r�mcov� u�ebn� pl�ny okrem matersk�ch �k�l,

�         vyu�ovac� jazyk,

�         osobitosti v�chovy a vzdel�vania det� so zdravotn�m znev�hodnen�m, �iakov so zdravotn�m znev�hodnen�m, det� a �iakov s nadan�m v s�lade s princ�pmi inkluz�vneho vzdel�vania,

�         osobitosti v�chovy a vzdel�vania cudzincov,

�         osobitosti v�chovy a vzdel�vania det� a �iakov v n�rodnostn�ch �kol�ch a n�rodnostn�ch triedach.

Rie�i experiment�lne overovanie

Jeho predmetom s� predov�etk�m

�         ciele, met�dy a prostriedky vzdel�vania,

�         vzdel�vacie programy odborov vzdel�vania alebo ich �ast�,

�         v�chovn� programy,

�         formy a prostriedky hodnotenia a klasifik�cie �iakov,

�         koncepcia pr�ce s nadan�mi alebo slabo prospievaj�cimi �iakmi,

�         koncepcia pr�ce so �iakmi so �peci�lnymi v�chovno-vzdel�vac�mi potrebami,

�         sp�sob riadenia �k�l a �kolsk�ch zariaden�,

�         prevent�vne a rozvojov� programy,

�         oblasti v�chovy a vzdel�vania ur�en� v podnete ministerstva �kolstva na experiment�lne overovanie, ktor� nie s� uveden� v predch�dzaj�cej �asti pr�spevku.

Cie�om tohto druhu overovania je z�ska� a overi� poznatky, sk�senosti, podnety alebo zahrani�n� modely v oblasti v�chovy a vzdel�vania a ich n�sledn� uplatnenie v praxi.

N�vrh alebo podnet na experiment�lne overovanie obsahuje

-        ciele, predmet a zd�vodnenie experiment�lneho overovania,

-        garanta experiment�lneho overovania,

-        �asov� harmonogram a metodiku experiment�lneho overovania,

-        finan�n�, materi�lne a person�lne zabezpe�enie experiment�lneho overovania,

-        dohodu medzi �kolou alebo �kolsk�m zariaden�m, v ktorom sa experiment�lne overovanie uskuto��uje, zria�ovate�om, garantom experiment�lneho overovania a predkladate�om n�vrhu alebo ministerstvom �kolstva, ak sa tak�to overovanie za��na na jeho podnet,

-        �al�ie �daje, ktor� s experiment�lnym overovan�m bezprostredne s�visia.

Bli��ie �pecifikuje z�kladn� vzdelanie

Tento druh vzdelania sa �len� na

-        prim�rne vzdelanie, ktor� z�ska �iak �spe�n�m absolvovan�m posledn�ho ro�n�ka vzdel�vacieho programu pre prv� stupe� z�kladnej �koly alebo absolvovan�m posledn�ho ro�n�ka z�kladnej �koly, ak ide o �iaka s ment�lnym postihnut�m. Dokladom o z�skanom stupni vzdelania a z�skanej kvalifik�cii je vysved�enie,

-        ni��ie stredn� vzdelanie, ktor� z�ska �iak �spe�n�m absolvovan�m posledn�ho ro�n�ka vzdel�vacieho programu pre druh� stupe� z�kladnej �koly, �spe�n�m absolvovan�m prv�ho ro�n�ka p�ro�n�ho vzdel�vacieho programu odboru vzdel�vania na strednej �kole, do ktor�ho sa prij�maj� �iaci z �smeho ro�n�ka z�kladnej �koly, �spe�n�m absolvovan�m �tvrt�ho ro�n�ka osemro�n�ho vzdel�vacieho programu odboru vzdel�vania na strednej �kole, �spe�n�m absolvovan�m extern�ho testovania (� 155 ods. 9 z�kona �. 245/2008 Z. z. v platnom znen�), �spe�n�m absolvovan�m komision�lnej sk��ky na z�skanie ni��ieho stredn�ho vzdelania v r�mci vzdel�vacieho programu ni��ieho stredn�ho odborn�ho vzdel�vania. Dokladom o z�skanom stupni vzdelania a z�skanej kvalifik�cii je vysved�enie.

Stanovuje z�sady plnenia povinnej �kolskej doch�dzky

V zmysle nich z�kladn� �kola vy�aduje pri z�pise die�a�a na plnenie povinnej �kolskej doch�dzky osobn� �daje (meno, priezvisko a rodn� priezvisko, d�tum a miesto narodenia, adresa trval�ho pobytu alebo adresa miesta, kde sa die�a, �iak, posluch�� alebo ��astn�k v�chovy a vzdel�vania obvykle zdr�iava, ak sa nezdr�iava na adrese trval�ho pobytu, rodn� ��slo, �t�tna pr�slu�nos�, n�rodnos�, materinsk� jazyk, ale aj �daje o z�konn�ch z�stupcoch die�a�a, �iaka alebo posluch��a). Z�konn� z�stupca m��e z�kladnej �kole poskytn�� tieto �daje pred z�pisom prostredn�ctvom elektronick�ho podania doru�en�ho do elektronickej schr�nky z�kladnej �koly alebo prostredn�ctvom elektronick�ho dokumentu, ktor� je autorizovan� kvalifikovan�m elektronick�m podpisom.

�iak, ktor� vykon�va osobitn� sp�sob plnenia �kolskej doch�dzky v �kol�ch mimo �zemia Slovenskej republiky, alebo v �kol�ch zriaden�ch in�m �t�tom na �zem� Slovenskej republiky so s�hlasom zastupite�sk�ho �radu in�ho �t�tu, ak zastupite�sk� �rad in�ho �t�tu ozn�mil ministerstvu �kolstva, �e vydal s�hlas na zriadenie �koly, ktor� sa nevedie v sieti �k�l a �kolsk�ch zariaden�, m��e na z�klade z�konn�ho z�stupcu �iaka alebo �iadosti plnolet�ho �iaka vykona� komision�lne sk��ky.

V �iadosti uved� ro�n�ky, za ktor� sa maj� tieto sk��ky vykona�, pri�om pr�lohou �iadosti mus� by� k�pia posledn�ho vysved�enia. Ak vysved�enie nie je v slovenskom jazyku, �eskom jazyku alebo jazyku, ktor� je vyu�ovac�m jazykom v �kole, plnolet� �iak alebo z�konn� z�stupca �iaka musia zabezpe�i� jeho preklad.

�iak, ktor� vykon�va osobitn� sp�sob plnenia �kolskej doch�dzky individu�lne v zahrani��, alebo �iak, ktor� po�iadal o vykonan� vy��ie uveden�ch komision�lnych sk��ok, vykon� tieto v term�ne, v rozsahu a obsahu, ktor� ur�� riadite� �koly, v ktorej sa maj� komision�lne sk��ky vykona�, najnesk�r do 30 dn� pred ich konan�m. Na z�klade v�sledkov spom�nan�ch sk��ok vyd� kme�ov� �kola �iakovi vysved�enie.

Ur�uje po�ty �iakov v materskej �kole

V pr�pade, �e s� splnen� z�konn� po�iadavky, najvy��� po�et det� v triede (18 v triede pre deti vo veku dva roky a� tri roky, 20 v triede pre deti vo veku tri roky a� �tyri roky, 21 v triede pre deti vo veku �tyri roky a� p� rokov, 22 v triede pre deti vo veku p� rokov a� �es� rokov, 21 v triede pre deti vo veku dva roky a� �es� rokov) sa m��e zv��i� o tri deti z d�vodu

-        zmeny trval�ho pobytu die�a�a,

-        pokra�ovania plnenia povinn�ho predprim�rneho vzdel�vania v materskej �kole,

-        zv��en�ho z�ujmu z�konn�ch z�stupcov det� o v�chovu a vzdel�vanie v materskej �kole.

Stanovuje individu�lne predprim�rne vzdel�vanie

Die�a�u so zdravotn�m znev�hodnen�m, ktor� je osloboden� od povinnosti doch�dza� do materskej �koly a jeho zdravotn� stav mu neumo��uje vzdel�va� sa, sa na z�klade p�somn�ho s�hlasu v�eobecn�ho lek�ra pre deti a dorast a p�somn�ho s�hlasu zariadenia poradenstva a prevencie neposkytuje vzdel�vanie v materskej �kole do pominutia d�vodov, pre ktor� do�lo k oslobodeniu od povinnosti doch�dza� do materskej �koly.

Povolenie individu�lneho vzdel�vania die�a�a na z�klade p�somnej �iadosti z�konn�ho z�stupcu alebo z�stupcu zariadenia riadite� kme�ovej materskej �koly zru�� na �iados� z�konn�ho z�stupcu die�a�a alebo z�stupcu zariadenia, na z�klade od�vodnen�ho n�vrhu fyzickej osoby, ktor� uskuto��uje individu�lne vzdel�vanie die�a�a, na z�klade n�vrhu hlavn�ho �kolsk�ho in�pektora, alebo ak z�konn� z�stupca nezabezpe�� ��as� die�a�a na povinnom predprim�rnom vzdel�van� v kme�ovej materskej �kole za ��el pos�denia plnenia obsahu individu�lneho vzdel�vania.

Umo��uje prestup do inej materskej �koly a vyradenie z predprim�rneho vzdel�vania

V priebehu predprim�rneho vzdel�vania m��e die�a na z�klade p�somnej �iadosti z�konn�ho z�stupcu alebo z�stupcu zariadenia prest�pi� do inej materskej �koly. O prestupe die�a�a rozhoduje rozhodnut�m o prijat� die�a�a prestupom riadite� materskej �koly, do ktorej po�iadal o prijatie die�a�a prestupom z�konn� z�stupca alebo z�stupca zariadenia. Rozhodnutie o prijat� die�a�a prestupom nie je rozhodnut�m o prijat� die�a�a.

Ak riadite� materskej �koly prijme die�a prestupom, je povinn� bez zbyto�n�ho odkladu zasla� k�piu rozhodnutia o prijat� die�a�a prestupom riadite�ovi materskej �koly, z ktorej die�a prestupuje. Riadite� materskej �koly, z ktorej die�a prestupuje, je povinn� do 15 dn� od doru�enia k�pie rozhodnutia zasla� riadite�ovi materskej �koly, do ktorej bolo die�a prijat� prestupom, k�piu osobn�ho spisu die�a�a a t�to zmenu nahl�si� do Centr�lneho registra det�, �iakov a posluch��ov.

V priebehu predprim�rneho vzdel�vania sa umo��uje zanechanie vzdel�vania, ak nejde o povinn� predprim�rne vzdel�vanie. Ak m� z�konn� z�stupca die�a�a, pre ktor� predprim�rne vzdel�vanie nie je povinn�, alebo z�stupca zariadenia z�ujem o zanechanie vzdel�vania die�a�a v materskej �kole, ozn�mi to p�somne riadite�ovi materskej �koly. T�to zmenu riadite� materskej �koly nahl�si do centr�lneho registra a zaznamen� ju do osobn�ho spisu die�a�a.

Die�a prest�va by� die�a�om materskej �koly d�om, ktor� nasleduje po dni, ke� riadite�ovi materskej �koly bolo doru�en� ozn�menie o zanechan� vzdel�vania, alebo d�om uveden�m v ozn�men� o zanechan� vzdel�vania, najsk�r v�ak d�om, ktor� nasleduje po dni, ke� bolo doru�en�. Ak z�konn� z�stupca alebo z�stupca zariadenia neozn�mi riadite�ovi materskej �koly zanechanie vzdel�vania a die�a sa neospravedlnene nez��ast�uje na v�chovno-vzdel�vacom procese, uplynut�m 30. d�a od jeho poslednej ��asti na v�chovno-vzdel�vacom procese prest�va by� die�a�om pr�slu�nej materskej �koly.

Riadite� materskej �koly m��e rozhodn�� o pred�asnom skon�en� predprim�rneho vzdel�vania, ak nejde o povinn� predprim�rne vzdel�vanie, ak

�         die�a s�stavne alebo z�va�n�m sp�sobom poru�uje �kolsk� poriadok,

�         z�konn� z�stupca die�a�a alebo z�stupca zariadenia nedodr�iava podmienky predprim�rneho vzdel�vania die�a�a ur�en� �kolsk�m poriadkom,

�         z�konn� z�stupca die�a�a alebo z�stupca zariadenia neinformuje matersk� �kolu o zmene zdravotnej sp�sobilosti die�a�a, jeho zdravotn�ch probl�moch alebo in�ch z�va�n�ch skuto�nostiach, ktor� maj� vplyv na priebeh v�chovy a vzdel�vania,

�         z�konn� z�stupca die�a�a alebo z�stupca zariadenia bezd�vodne odmietne s die�a�om absolvova� diagnostick� vy�etrenie, ak sa �peci�lne v�chovno-vzdel�vacie potreby die�a�a prejavia po jeho prijat� do materskej �koly a je potrebn� zmeni� formu vzdel�vania die�a�a, alebo

�         pred�asn� skon�enie predprim�rneho vzdel�vania odporu�� zariadenie poradenstva a prevencie, v�eobecn� lek�r pre deti a dorast alebo lek�r so �pecializ�ciou v inom �pecializa�nom odbore ako v�eobecn� lek�rstvo alebo zubn� lek�r.

Ur�uje z�sady �innosti z�kladnej �koly

Pod�a nich

�         z�kladn� �kola m� dev� ro�n�kov. �len� sa na prv� a druh� stupe� v d�ke ur�enej v �t�tnom vzdel�vacom programe,

�         v pr�pade, �e riadite� z�kladnej �koly prijme �iaka s prestupom, je povinn� bez zbyto�n�ho odkladu zasla� k�piu rozhodnutia o prijat� �iaka prestupom riadite�ovi z�kladnej �koly, z ktorej �iak prestupuje. Obdobne postupuje aj riadite� �stavu na v�kon v�zby a �stavu na v�kon trestu od�atia slobody, do ktor�ho bol prijat� �iak, ktor� m� plni� povinn� �kolsk� doch�dzku. Riadite� z�kladnej �koly, z ktorej �iak prestupuje, je povinn� do 15 dn� od doru�enia k�pie rozhodnutia, zasla� riadite�ovi z�kladnej �koly, do ktorej bol �iak prijat� presunom, k�piu dokument�cie �iaka a t�to zmenu nahl�si� do centr�lneho registra. Ak ide o �iaka, ktor� bol vzat� do v�konu v�zby alebo do v�konu trestu od�atia slobody, zasiela sa dokument�cia riadite�ovi �stavu.

Rie�i podmienky zanechania �t�dia na strednej �kole

Pod�a z�konn�ho ustanovenia �iak prest�va by� �iakom strednej �koly d�om, ktor� nasleduje po dni, ke� riadite�ovi strednej �koly bolo doru�en� ozn�menie o zanechan� �t�dia, alebo d�om uveden�m v tomto ozn�men�, najsk�r v�ak d�om, ktor� nasleduje po dni, ke� bolo doru�en�. Ak �iak neozn�mi riadite�ovi strednej �koly zanechanie �t�dia a neospravedlnene sa nez��ast�uje na v�chovno-vzdel�vacom procese, uplynut�m 30. d�a od jeho poslednej ��asti na v�chovno-vzdel�vacom procese prest�va by� �iakom strednej �koly.

Stanovuje z�sady hodnotenia �iakov z�kladnej �koly

Hodnotenie �iaka v pr�pravnom ro�n�ku alebo �vodnom ro�n�ku z�kladnej �koly sa vykon�va formou slovn�ho hodnotenia. Pri hodnoten� �iaka, ktor� je cudzincom, sa v prvom ro�n�ku �t�dia zoh�ad�uje �rove� ovl�dania �t�tneho jazyka. Z�kladn� �kola v�ak m��e zoh�adni� �rove� ovl�dania �t�tneho jazyka aj v �al��ch ro�n�koch �t�dia.

Rie�i postup pri komision�lnych sk��kach v z�kladn�ch a stredn�ch �kol�ch

V jeden de� m��e vykona� �iak komision�lne sk��ky najviac z dvoch vyu�ovac�ch predmetov. Z viacer�ch ich m��e vykona� len ak s t�m s�hlas� z�konn� z�stupca neplnolet�ho �iaka, z�stupca zariadenia, v ktorom sa �iak nach�dza alebo plnolet� �iak.

Umo��uje ukon�enie vzdel�vania v z�kladnej �kole

Ak sa po�as doch�dzky �iaka do z�kladnej �koly so vzdel�vac�m programom pre �iakov so �peci�lnymi v�chovno-vzdel�vac�mi potrebami zmen� charakter potrieb �iaka alebo jeho zaradenie nezodpoved� charakteru jeho potrieb, riadite� z�kladnej �koly po vyjadren� pr�slu�n�ho zariadenia poradenstva a prevencie odporu�� z�konn�mu z�stupcovi �iaka poda� n�vrh na prijatie �iaka do inej �koly, pr�padne na z�klade �iadosti z�konn�ho z�stupcu rozhodne o osloboden� �iaka od povinnosti doch�dza� do �koly. Ak z�konn� z�stupca nekon� v z�ujme die�a�a, riadite� �koly po dohode s pr�slu�n�m org�nom miestnej �t�tnej spr�vy rozhodne o inom sp�sobe jeho vzdel�vania.

Viac k problematike sa do��tate v  mesa�n�ku Pr�ce a mzdy bez ch�b, pok�t a pen�le 9-10/2023.

SOCI�LNE POISTENIE - ZMENY

�stava SR garantuje ka�d�mu poistencovi pr�vo rozhodn�� sa, �e �as� uhradenej dane alebo �as� uhradenej platby spojenej s ��as�ou na syst�me primeran�ho hmotn�ho zabezpe�enia v starobe bude poskytnut� osobe, ktor� ho vychovala a ktorej je poskytovan� hmotn� zabezpe�enie v starobe (tzv. asign�cia odvodov). Z�kon o soci�lnom poisten� doposia� tak�to mo�nos� neupravoval a z tohto d�vodu sa v �l. I navrhlo zavies� nov� d�chodkov� d�vku, tzv. rodi�ovsk� d�chodok.

Novela vykonan� z�konom �. 352/2022 Z. z. z 5. okt�bra 2022

Hlavn�m ��elom prijatej novely z�kona bolo upravi� v z�kone �. 461/2003 Z. z. o soci�lnom poisten�, ktor� je vykon�vac�m z�konom �stavn�ch pr�v v �l. 39 �stavy SR, podrobnosti o �stavn�ch pr�vach v �l. 39 ods. 3 a� 5 �stavy SR, ktor� nadobudli ��innos� od 1. janu�ra 2023.

�stava SR s��asne ustanovuje, �e zo syst�mu primeran�ho hmotn�ho zabezpe�enia v starobe mo�no zabezpe�i� aj osobu, ktor� po dosiahnut� ustanovenej doby ��asti na tomto syst�me dosiahla ustanoven� po�et odpracovan�ch rokov.

Z uveden�ho d�vodu sa v z�kone o soci�lnom poisten� navrhlo, aby n�rok na pred�asn� starobn� d�chodok vznikol v z�sade po 40 odpracovan�ch rokoch, �o v z�sade zodpoved� z�skan�m 40 rokom obdobia d�chodkov�ho poistenia. Do uveden�ho obdobia sa navrhlo nezapo��tava� niektor� n�hradn� doby z�skan� pred 1. janu�rom 2004. ��elom je garantova� poistencom, ktor� v��inu svojho �ivota vykon�vali z�robkov� �innos� a z�skali potrebn� po�et odpracovan�ch rokov v�konom z�robkovej �innosti alebo z d�vodu �innosti, ktor� objekt�vne znemo��ovala jej v�kon, n�rok na pred�asn� starobn� d�chodok po 40 odpracovan�ch rokoch.

Novela z�kona navrhla, aby n�rok na rodi�ovsk� d�chodok a jeho v�platu vznikol v pr�slu�nom kalend�rnom roku (n�rok vznik� v�dy od 1. janu�ra) vlastn�mu rodi�ovi die�a�a (aj osvojite�) a poistencovi, ktor�mu bolo die�a zveren� do starostlivosti nahr�dzaj�cej starostlivos� rodi�ov, ktor� je poberate� starobn�ho d�chodku, invalidn�ho d�chodku vypl�can�ho po dov��en� d�chodkov�ho veku a v�sluhov�ho d�chodku, vypl�can�ho po dov��en� d�chodkov�ho veku, ak die�a bolo dva roky pred pr�slu�n�m kalend�rnym rokom d�chodkovo poisten�.

Podmienka d�chodkov�ho poistenia sa pova�uje za splnen� aj v pr�pade, ak bolo die�a poisten� iba jeden de�. S��asne sa navrhli definova� obdobia, ktor� sa na ��ely pos�denia n�roku na rodi�ovsk� d�chodok a jeho v�platu pova�uj� za obdobia d�chodkov�ho poistenia.

Pod�a � 66b z�k. �. 461/2003 Z. z., n�rok na rodi�ovsk� d�chodok a n�rok na jeho v�platu m� poberate� starobn�ho d�chodku, poberate� invalidn�ho d�chodku vypl�can�ho po dov��en� d�chodkov�ho veku a poberate� v�sluhov�ho d�chodku vypl�can�ho po dov��en� d�chodkov�ho veku, ak je

a)  rodi�om die�a�a uveden�ho v � 60a ods. 4 p�sm. a) alebo p�sm. b) a toto die�a

1. bolo d�chodkovo poisten� v roku, ktor� dva roky predch�dza pr�slu�n�mu kalend�rnemu roku; a 

2. do konca augusta kalend�rneho roku predch�dzaj�ceho pr�slu�n�mu kalend�rnemu roku nevyhl�silo, �e tomuto poberate�ovi d�chodku po dov��en� d�chodkov�ho veku nem� vznikn�� n�rok na rodi�ovsk� d�chodok, [pod�a � 60a ods. 4 p�sm. a), b), za die�a sa pova�uje fyzick� osoba do nadobudnutia jej plnoletosti, ktor� je

a. vlastn� die�a poistenca,

b. osvojen� die�a poistenca]

b)  fyzickou osobou, ktor� vychovala die�a uveden� v � 60a ods. 4 p�sm. c) (die�a zveren� poistencovi do starostlivosti nahr�dzaj�cej starostlivos� rodi�ov na z�klade rozhodnutia pr�slu�n�ho org�nu) a toto die�a

1. bolo d�chodkovo poisten� v roku, ktor� dva roky predch�dza pr�slu�n�mu kalend�rnemu roku; a 

2. do konca augusta kalend�rneho roku predch�dzaj�ceho pr�slu�n�mu kalend�rnemu roku vyhl�silo, �e tomuto poberate�ovi d�chodku po dov��en� d�chodkov�ho veku m� vznikn�� n�rok na rodi�ovsk� d�chodok.

V pr�pade, ak die�a do konca augusta kalend�rneho roku predch�dzaj�ceho sledovan�mu kalend�rnemu roku vyhl�si, �e n�rok na rodi�ovsk� d�chodok m� zanikn��, n�rok na rodi�ovsk� d�chodok zanikne od prv�ho d�a sledovan�ho kalend�rneho roka. Sledovan� kalend�rny rok je najsk�r piaty kalend�rny rok nasleduj�ci po kalend�rnom roku, v ktorom naposledy vznikol n�rok na rodi�ovsk� d�chodok.

Ak n�rok na rodi�ovsk� d�chodok nevznikol resp. zanikol a die�a uveden� v � 60a ods. 4 do konca augusta kalend�rneho roku predch�dzaj�ceho pr�slu�n�mu kalend�rnemu roku vyhl�si, �e n�rok na rodi�ovsk� d�chodok m� vznikn��, n�rok na rodi�ovsk� d�chodok a n�rok na jeho v�platu poberate�ovi d�chodku po dov��en� d�chodkov�ho veku vznik� od 1. janu�ra pr�slu�n�ho kalend�rneho roku, ak die�a uveden� v � 60a ods. 4 bolo d�chodkovo poisten� v roku, ktor� dva roky predch�dza pr�slu�n�mu kalend�rnemu roku.

Ak die�a uveden� v � 60a ods. 4, od ktor�ho je odvoden� n�rok na rodi�ovsk� d�chodok, nebolo d�chodkovo poisten� v kalend�rnom roku, ktor� dva roky predch�dza pr�slu�n�mu kalend�rnemu roku,

a)  n�rok na rodi�ovsk� d�chodok nezanik� a 

b)  n�rok na v�platu rodi�ovsk�ho d�chodku zanik� od 1. janu�ra pr�slu�n�ho kalend�rneho roka.

N�rok na v�platu rodi�ovsk�ho d�chodku, ktor� zanikol pod�a odseku 4, op�tovne vznik� od 1. janu�ra pr�slu�n�ho kalend�rneho roka, ak die�a uveden� v � 60a ods. 4, od ktor�ho je odvoden� n�rok na rodi�ovsk� d�chodok, bolo d�chodkov� poisten� v kalend�rnom roku, ktor� dva roky predch�dza pr�slu�n�mu kalend�rnemu roku.

Ak poberate�ovi d�chodku po dov��en� d�chodkov�ho veku vznikne n�rok na v�platu viacer�ch rodi�ovsk�ch d�chodkov, vypl�ca sa len jeden rodi�ovsk� d�chodok v sume ur�enej ako �hrn s�m rodi�ovsk�ch d�chodkov.

SUMA RODI�OVSK�HO D�CHODKU v pr�slu�nom kalend�rnom roku sa ur�� ako 1,5 % jednej dvan�stiny �hrnu vymeriavac�ch z�kladov die�a�a, od ktor�ho je odvoden� n�rok na rodi�ovsk� d�chodok, za kalend�rny rok, ktor� dva roky predch�dza pr�slu�n�mu kalend�rnemu roku, z ktor�ch bolo zaplaten� poistn� na starobn� poistenie, najviac ako 1,5 % jednej dvan�stiny 1,2-n�sobku v�eobecn�ho vymeriavacieho z�kladu platn�ho v kalend�rnom roku, ktor� dva roky predch�dza pr�slu�n�mu kalend�rnemu roku.

�hrn s�m rodi�ovsk�ch d�chodkov viacer�ch poberate�ov d�chodku po dov��en� d�chodkov�ho veku v pr�slu�nom kalend�rnom roku ur�en�ch z �hrnu vymeriavac�ch z�kladov jedn�ho die�a�a, od ktor�ho je odvoden� n�rok na rodi�ovsk� d�chodok, je najviac 3 % jednej dvan�stiny �hrnu vymeriavac�ch z�kladov tohto die�a�a za kalend�rny rok, ktor� dva roky predch�dza pr�slu�n�mu kalend�rnemu roku, z ktor�ch bolo zaplaten� poistn� na starobn� poistenie, a najviac 3 % jednej dvan�stiny 1,2-n�sobku v�eobecn�ho vymeriavacieho z�kladu platn�ho v kalend�rnom roku, ktor� dva roky predch�dza pr�slu�n�mu kalend�rnemu roku.

SUMA PRED�ASN�HO STAROBN�HO D�CHODKU sa ur�� ako s��in priemern�ho osobn�ho mzdov�ho bodu, obdobia d�chodkov�ho poistenia z�skan�ho ku d�u vzniku n�roku na pred�asn� starobn� d�chodok a aktu�lnej d�chodkovej hodnoty zn�en� o

a. 0,5 % za ka�d�ch za�at�ch 30 dn� odo d�a vzniku n�roku na pred�asn� starobn� d�chodok do dov��enia d�chodkov�ho veku, ak ide o poistenca, ktor� nez�skal najmenej 40 odpracovan�ch rokov;

b. 0,3 % za ka�d�ch za�at�ch 30 dn� odo d�a vzniku n�roku na pred�asn� starobn� d�chodok do dov��enia d�chodkov�ho veku, ak ide o poistenca, ktor� z�skal najmenej 40 odpracovan�ch rokov; ak d�chodkov� vek poistenca nie je zn�my, za d�chodkov� vek tohto poistenca sa na ��ely ur�enia sumy pred�asn�ho starobn�ho d�chodku pova�uje posledn� ur�en� v�eobecn� d�chodkov� vek zn�en� za v�chovu det� a zv��en� o dva mesiace za ka�d� kalend�rny rok rozdielu roku narodenia tohto poistenca a pr�slu�n�ho ro�n�ku, pre ktor� bol ur�en� posledn� v�eobecn� d�chodkov� vek.

Suma pred�asn�ho starobn�ho d�chodku sa zv��i o 0,2 % s��inu za ka�d�ch za�at�ch 30 dn� odo d�a, ku ktor�mu poistenec z�skal 40 odpracovan�ch rokov do d�a dov��enia d�chodkov�ho veku, ak poistenec uveden� v odseku 2 z�skal 40 odpracovan�ch rokov, alebo ak poistenec uveden� v odseku 3 ku d�u z�niku d�chodkov�ho poistenia z�skal 40 odpracovan�ch rokov.

Novela z�kona vykonan� z�k. �. 210/2023 Z. z. 23. m�ja 2023

N�vrh z�kona bol predlo�en� za ��elom realiz�cie �stavn�ho pr�va poistenca na asign�ciu �asti uhradenej platby spojenej s ��as�ou na syst�me primeran�ho hmotn�ho zabezpe�enia v starobe v prospech osoby, ktor� ho vychovala a ktorej je poskytovan� hmotn� zabezpe�enie v starobe.

N�strojom realiz�cie uveden�ho �stavn�ho pr�va sa od 1. janu�ra 2023 stal rodi�ovsk� d�chodok, ktor� patr� rodi�om det�, ktor� boli v rozhoduj�com obdob� d�chodkovo poisten�.

Pr�vna �prava rodi�ovsk�ho d�chodku v�ak neumo��ovala priznanie rodi�ovsk�ho d�chodku poberate�om starobn�ho d�chodku, poberate�om invalidn�ho d�chodku vypl�can�ho po dov��en� d�chodkov�ho veku a poberate�om v�sluhov�ho d�chodku vypl�can�ho po dov��en� d�chodkov�ho veku, ktor�ch deti neboli v rozhoduj�com obdob� d�chodkovo poisten�, av�ak boli z��astnen� na v�sluhovom zabezpe�en� pod�a z�kona �. 328/2002 Z. z. o soci�lnom zabezpe�en� policajtov a vojakov. Vzh�adom na to, �e �stava Slovenskej republiky pri �stavnom pr�ve na asign�ciu �asti uhradenej platby spojenej s ��as�ou na syst�me primeran�ho hmotn�ho zabezpe�enia v starobe nerozli�uje, �i je platba spojen� s touto ��as�ou uhr�dzan� v r�mci syst�mu soci�lneho poistenia alebo syst�mu v�sluhov�ho zabezpe�enia, navrhla sa pr�vna �prava vzniku n�roku na rodi�ovsk� d�chodok aj z titulu ��asti die�a�a poberate�a d�chodku po dov��en� d�chodkov�ho veku na v�sluhovom zabezpe�en�.

S ��innos�ou od 1. 1. 2024 sa v novele z�kona navrhlo roz��renie okruhu opr�vnen�ch os�b na n�rok na rodi�ovsk� d�chodok o poberate�ov starobn�ho d�chodku, poberate�ov invalidn�ho d�chodku vypl�can�ho po dov��en� d�chodkov�ho veku a poberate�ov v�sluhov�ho d�chodku vypl�can�ho po dov��en� d�chodkov�ho veku, ktor�ch die�a bolo v kalend�rnom roku, ktor� dva roky predch�dza pr�slu�n�mu kalend�rnemu roku, z��astnen� na v�sluhovom zabezpe�en� pod�a z�kona �. 328/2002 Z. z. o soci�lnom zabezpe�en� policajtov a vojakov.

Uveden� sa navrhlo v z�ujme zabezpe�enia rovnak�ho pr�stupu poistencov z��astnen�ch na d�chodkovom poisten� pod�a z�kona �. 461/2003 Z. z. o soci�lnom poisten� a policajtov a vojakov z��astnen�ch na v�sluhovom zabezpe�en� pod�a z�kona o v�sluhovom zabezpe�en� k realiz�cii �stavn�ho pr�va na asign�ciu �asti uhradenej platby spojenej s ��as�ou na syst�me primeran�ho hmotn�ho zabezpe�enia v starobe osob�m, ktor� ich vychovali a ktor�m je poskytovan� hmotn� zabezpe�enie v starobe.

Rovnako od 1. 1. 2024 sa navrhlo, aby na ��ely n�roku a n�roku na v�platu rodi�ovsk�ho d�chodku bolo obdob�m ��asti na v�sluhovom zabezpe�en� obdobie, po�as ktor�ho policajt alebo profesion�lny vojak mal vymeriavac� z�klad na platenie poistn�ho na v�sluhov� zabezpe�enie a bol povinn� plati� poistn� na v�sluhov� zabezpe�enie pod�a z�kona o v�sluhovom zabezpe�en�.

Teda aby sa za obdobie poistenia na ��ely pos�denia n�roku na rodi�ovsk� d�chodok a jeho v�platu nepova�ovalo obdobie poberania invalidn�ho v�sluhov�ho d�chodku a obdobie, po�as ktor�ho z�kon o v�sluhovom zabezpe�en� neuklad� povinnos� plati� poistn�.

Uveden� sa navrhlo upravi� rovnako ako v pr�pade poistenca poisten�ho pod�a z�kona o soci�lnom poisten�. To znamen�, �e n�rok na v�platu rodi�ovsk�ho d�chodku nebude v pr�slu�nom kalend�rnom roku patri� v pr�pade, ak die�a policajta resp. profesion�lneho vojaka po�as cel�ho kalend�rneho roka dva roky predch�dzaj�ceho pr�slu�n�mu kalend�rnemu roku nemalo vymeriavac� z�klad na platenie poistn�ho na v�sluhov� zabezpe�enie alebo na d�chodkov� poistenie, resp. ak v obdob�, kedy malo vymeriavac� z�klad, nebolo povinn� plati� poistn� na v�sluhov� zabezpe�enie resp. malo vyl��en� povinnos� plati� poistn� na starobn� poistenie a nez�skalo v tomto roku �iadne in� obdobie, po�as ktor�ho malo vymeriavac� z�klad na v�sluhov� poistenie resp. starobn� poistenie. In�mi slovami n�rok na rodi�ovsk� d�chodok bude patri� iba za skuto�ne zaplaten� poistn� na starobn� poistenie resp. v�sluhov� zabezpe�enie v rozhoduj�com roku.

S ��innos�ou od 1. 1. 2024 novelou z�kona doch�dza aj k valoriz�cii d�chodkov�ch d�vok. D�chodkov� d�vka vypl�can� k 1. janu�ru pr�slu�n�ho kalend�rneho roka a d�chodkov� d�vka priznan� od 1. janu�ra do 31. decembra pr�slu�n�ho kalend�rneho roka sa zvy�uje o percento

a)  medziro�n�ho rastu spotrebite�sk�ch cien za dom�cnosti d�chodcov vyk�zan� �tatistick�m �radom za prv�ch dev� mesiacov kalend�rneho roka, ktor� predch�dza pr�slu�n�mu kalend�rnemu roku, alebo

b)  ur�en� pod�a vzorca uveden�ho v pr�lohe �. 4a, ak sa d�chodkov� d�vka v kalend�rnom roku, ktor� predch�dza pr�slu�n�mu kalend�rnemu roku, zv��ila pod�a odseku 2 alebo bola ur�en� z tejto d�chodkovej d�vky.

Ak kumulat�vny medzimesa�n� rast spotrebite�sk�ch cien za dom�cnosti d�chodcov od posledn�ho zvy�ovania d�chodkov�ch d�vok presiahne p� percent, d�chodkov� d�vka vypl�can� k prv�mu d�u pr�slu�n�ho kalend�rneho mesiaca a d�chodkov� d�vka priznan� od prv�ho d�a pr�slu�n�ho kalend�rneho mesiaca do 31. decembra pr�slu�n�ho kalend�rneho roka sa zvy�uje o percento tohto rastu vyk�zan� �tatistick�m �radom; posledn�m sledovan�m mesiacom na ��ely vyk�zania kumulat�vneho medzimesa�n�ho rastu spotrebite�sk�ch cien za dom�cnosti d�chodcov je j�n pr�slu�n�ho kalend�rneho roka.

Pr�slu�n� kalend�rny rok je rok, v ktorom sa zv��enie d�chodkov�ch d�vok vykon�va. Pr�slu�n� kalend�rny mesiac je tret� kalend�rny mesiac po kalend�rnom mesiaci, v ktorom bol �tatistick�m �radom vyk�zan� kumulat�vny medzimesa�n� rast spotrebite�sk�ch cien za dom�cnosti d�chodcov pod�a odseku 2.

Ak sa d�chodkov� d�vka zvy�uje pod�a

a)  odseku 1, d�chodkov� d�vka vypl�can� k 1. janu�ru pr�slu�n�ho kalend�rneho roka sa zvy�uje od 1. janu�ra pr�slu�n�ho kalend�rneho roka a d�chodkov� d�vka priznan� od 1. janu�ra do 31. decembra pr�slu�n�ho kalend�rneho roka sa zvy�uje odo d�a jej priznania,

b)  odseku 2, d�chodkov� d�vka vypl�can� k prv�mu d�u pr�slu�n�ho kalend�rneho mesiaca sa zvy�uje od tohto d�a a d�chodkov� d�vka priznan� od prv�ho d�a pr�slu�n�ho kalend�rneho mesiaca do 31. decembra pr�slu�n�ho kalend�rneho roka sa zvy�uje odo d�a jej priznania.

S ��innos�ou od 1. 1. 2024 sa do z�kona zav�dza tzv. d�chodkov� progn�za. Soci�lna pois�ov�a vyhotovuje d�chodkov� progn�zu na ��el informovania poistenca o jeho predpokladan�ch d�chodkov�ch n�rokoch z d�chodkov�ho poistenia a starobn�ho d�chodkov�ho sporenia. Soci�lna pois�ov�a poistencovi spr�stupn� prostredn�ctvom pas�vneho pr�stupu na elektronickom ��te poistenca do 31. m�ja pr�slu�n�ho kalend�rneho roka d�chodkov� progn�zu k 31. decembru kalend�rneho roka predch�dzaj�ceho pr�slu�n�mu kalend�rnemu roku. Soci�lna pois�ov�a p�somne za�le poistencovi d�chodkov� progn�zu, ak poistenec neozn�mil Soci�lnej pois�ovni, �e d�chodkov� progn�zu �iada spr�stupni� v�lu�ne prostredn�ctvom elektronick�ho ��tu poistenca.

Pr�slu�n� kalend�rny rok je

a)  kalend�rny rok, ktor� nasleduje po kalend�rnom roku, v ktorom bol poistenec po dov��en� 18 rokov veku prv�kr�t d�chodkovo poisten�,

b)  ka�d� piaty kalend�rny rok, ktor� nasleduje po kalend�rnom roku ur�enom pod�a p�smena a) do dov��enia 50 rokov veku poistenca,

c)  ka�d� kalend�rny rok, ktor� nasleduje po kalend�rnom roku ur�enom pod�a p�smena a) po dov��en� 50 rokov veku poistenca, do

1. priznania starobn�ho d�chodku alebo pred�asn�ho starobn�ho d�chodku, alebo

2. dov��enia d�chodkov�ho veku, ak ide o poberate�a invalidn�ho d�chodku.

Viac k problematike sa do��tate v  mesa�n�ku Pr�ce a mzdy bez ch�b, pok�t a pen�le 9-10/2023.