Em@ilové noviny
č. 12/2025
30.6.2025
30.6.2025
Vážení čitatelia!
Andrea Súkeníková
zodpovedná
redaktorka
poradca@poradca.sk
1. BALÍČEK DÔCHODKOVÉ SPORENIE
Cieľom novely zákona o starobnom dôchodkovom sporení je predovšetkým presmerovať časť investícií dôchodkových fondov na Slovensko. Účelom novely zákona je úprava regulačného rámca v oblasti investovania majetku v dôchodkových fondoch. Potrebujete komplexné informácie k téme?
Nové informácie nájdete v našich publikáciách, ktoré sú určené mzdovým účtovníčkam, zamestnávateľom, podnikateľom, personalistom, živnostníkom, ekonómom, audítorom, manažérom ...
1. Poradca 1-2/2026 – Zákon o starobnom dôchodkovom sporení – komentár
/A5, cca str. 400/
2. 1000 riešení 3/2025 – Dôchodkové sporenie – praktické príklady
/A5, cca str. 152/
3. Aktualizácia III/2 – Zákon o starobnom dôchodkovom sporení – úplné znenie zákona
/A5, str. 112/
2. Zákony IIIB/2025 – Zákon o sociálnom poistení, Zákon o doplnkovom dôchodkovom sporení.... – úplné znenia zákonov /A5, str. 832/
|
Cena balíčka je 63,30 € Cena balíčka s 30 % zľavou je 44,30 € Ušetríte 19 €
Poštovné a balné je 3,90 €.
|
2. NOVÝ STAVEBNÝ ZÁKON – VYKONÁVACIE VYHLÁŠKY
Nový stavebný zákon nadobudol účinnosť 1. apríla 2025. Aké je úplné znenie nových vykonávacích vyhlášok k novému stavebnému zákonu a aké zmeny prinášajú?
Dočítate sa v našich publikáciách, ktoré sú určené podnikateľom, účtovníčkam, daňovým poradcom, stavebníkom, developerom, majiteľom stavieb, prenajímateľom stavieb, primátorom miest, starostom obcí, pracovníkom verejnej správy, živnostníkom ...
1. Aktualizácia IV/2 – Vyhláška o členení stavieb, Vyhláška o štruktúre a prevádzke informačného systému územného plánovania a výstavby – úplné znenia vyhlášok
/A5, str. 96/
2. Nový stavebný zákon (Aktualizácia IV/1) – Nový stavebný zákon, Zákon o územnom plánovaní - úplné znenia zákonov
/A5, cca str. 320/
3. Poradca 11-12/2024 – Občiansky zákonník s komentárom – komentár
/A5, str. 488/
|
Cena balíčku je 31,10 € Cena balíčku s 15 % zľavou je 26,40 € Ušetríte 4,70 €
Poštovné a balné je 3,90 €.
|
Koho a čoho sa týka transakčná daň? Nová daň sa vzťahuje na odchádzajúce bankové platby – úhrady z účtov, výber hotovosti aj na používanie platobnej karty. Zjednodušene, keď vykonáte debet na účte, zaplatíte okrem tohto výdavku navyše aj daň štátu. Každý z povinných platiť túto daň musí mať zriadený transakčný účet. Potrebujete bližšie informácie?
Nájdete ich v našich publikáciách, ktoré sú určené podnikateľom, daňovým poradcom, účtovníčkam, audítorom, živnostníkom, ekonómom, manažérom ...
1. Poradca 7/2025 – Zákon o transakčnej dani s komentárom - komentár
/A5, str. 312/
2. DUO 2-3/2025 – Daň z finančných transakcií - príspevok
/A4, str. 112/
3. Aktualizácia I/1 – Zákon o dani z príjmov, Zákon o správnych poplatkoch... - úplné znenia zákonov
/A5, str. 304/
|
Cena balíčka je 43,20 € Cena balíčka s 30 % zľavou je 31 € Ušetríte 12,20 €
Poštovné a balné je 3,90 €.
|
Nový stavebný zákon nadobudne účinnosť 1. apríla 2025. Cieľom novej právnej úpravy v oblasti výstavby je profesionalizácia štátnej stavebnej správy, znižovanie administratívnej záťaže pri podnikaní, zjednodušenie stavebného konania, najmä pri rodinných domoch a malých bytových domoch. Bude riešiť aj problematiku tzv. „čiernych stavieb“ či zníženú úroveň disciplíny vo výstavbe. Aké ďalšie zmeny prinesie?
Dočítate sa v našich publikáciách, ktoré sú určené podnikateľom, účtovníčkam, daňovým poradcom, stavebníkom, developerom, majiteľom stavieb, prenajímateľom stavieb, primátorom miest, starostom obcí, pracovníkom verejnej správy, živnostníkom ...
1. Nový stavebný zákon (Aktualizácia IV/1) – Nový stavebný zákon, Zákon o územnom plánovaní, ... - úplné znenia zákonov
/A5, cca str. 320/
2. Poradca 11-12/2025 – Nový stavebný zákon s komentárom – komentár
/A5, cca str. 400/
3. DUO 4/2025 – Vplyv novej stavebnej legislatívy na dane - príspevok
/A4, str. 80/
|
Cena balíčku je 43,50 € Cena balíčku s 20 % zľavou je 34,80 € Ušetríte 8,70 €
Poštovné a balné je 3,90 €.
|
Všetky publikácie a tematické balíčky si môžete objednať telefonicky: 041/5652 871, 0915 033 300, e-mailom: abos@poradca.sk
Ceny balíčkov sú s DPH.
ČERPANIE A KRÁTENIE DOVOLENKY
Cieľom dovolenky je zotavenie sa po práci a načerpanie nových síl do ďalšieho obdobia. Súčasná právna úprava ustanovuje, aby zamestnávateľ určil zamestnancovi čerpanie dovolenky za kalendárny rok tak, aby si ju mohol vyčerpať spravidla vcelku a do konca kalendárneho roka. V takomto prípade dovolenka najviac plní účel, pre ktorý sa zamestnancovi priznáva.
Zamestnávateľ je povinný určiť zamestnancovi čerpanie aspoň
štyroch týždňov dovolenky v kalendárnom roku,
ak má na ne nárok a ak určeniu čerpania dovolenky nebránia prekážky v práci na strane zamestnanca. Zamestnancovi, ktorému vznikne pracovný pomer v priebehu roka a má nárok na (pomernú časť) dovolenku, ktorej výmera je nižšia ako 4 týždne, resp. 5 týždňov, zamestnávateľ určí čerpanie dovolenky v rozsahu, na ktorý mu vznikol nárok.
Zamestnanec by si mal dovolenku, nárok na ktorú mu vznikol v kalendárnom roku, vyčerpať do konca tohto kalendárneho roka. V takomto prípade dovolenka plní účel, na ktorý bola určená. To je však ideálny stav, ktorý sa v praxi nedarí vždy zrealizovať. Súčasná právna úprava na tieto prípady „myslí, a preto ustanovuje, že ak si zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku v kalendárnom roku preto, že zamestnávateľ neurčí jej čerpanie (napr. pre naliehavé prevádzkové dôvody zamestnávateľa), alebo pre prekážky v práci na strane zamestnanca (napr. zamestnanec bol práceneschopný), zamestnávateľ je povinný určiť zamestnancovi čerpanie dovolenky tak, aby sa skončila najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho roka. Podľa súčasnej právnej úpravy čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ:
1. po prerokovaní so zamestnancom,
2. podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov,
3. tak, že určí zamestnancovi čerpanie aspoň štyroch týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak má na ne nárok, a ak určeniu čerpania dovolenky nebránia prekážky v práci na strane zamestnanca,
4. tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku (poznámka: slovo „spravidla“ vyjadruje, že dovolenka sa nemusí čerpať vždy vcelku, t.j. pripúšťa sa čerpanie aj v menších časových úsekoch) a do konca kalendárneho roka, za ktorý mu dovolenka patrí.
Právo určovať nástup na dovolenku má zamestnávateľ
Toto právo zamestnávateľa sa vzťahuje na celú výmeru dovolenky, na ktorú zamestnancovi vznikol nárok. Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca, preto ak úlohy zamestnávateľa nebránia poskytnúť zamestnancovi dovolenku, zamestnávateľ by sa nemal brániť jej čerpaniu.
Zákonník práce ustanovuje zamestnávateľom povinnosť vypracovať s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov plán dovoleniek, podľa ktorého by mali určovať čerpanie dovolenky zamestnancom. Vzhľadom na to, že k vypracovanému plánu dovoleniek je potrebný súhlas zástupcov zamestnancov, je zárukou, že v pláne dovoleniek budú zohľadnené záujmy zamestnancov.
Ak zástupcovia zamestnancov u zamestnávateľa nepôsobia, zamestnávateľ vypracuje plán dovoleniek na základe jednostranného rozhodnutia – s prihliadnutím na oprávnené záujmy zamestnancov. Plán dovoleniek nie je záväzný, preto je možné termíny naplánovaných dovoleniek meniť. Odchýlky od plánu dovoleniek sú prípustné aj vtedy, ak zamestnávateľ určí čerpanie dovolenky na základe žiadosť zamestnanca.
Najčastejšie priestupky (pochybenia zamestnávateľov): „Plán dovolenky je zamestnávateľ povinný vypracovať s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov. Ak títo u zamestnávateľa nepôsobia, nie je vylúčené vypracovať plán dovoleniek na základe jednostranného rozhodnutia zamestnávateľa. V takomto prípade odporúčame (odporúčanie Národného inšpektorátu práce) plán dovoleniek vyhotoviť tak, aby si zamestnanec mohol vyčerpať dovolenku spravidla vcelku a do konca kalendárneho roka. Netreba zabúdať na oboznámenie zamestnanca s vypracovaným plánom dovoleniek.“
V záujme splnenia účelu dovolenky na zotavenie platí, že dovolenka sa má vyčerpať vcelku alebo v čo najväčších častiach. V súlade s § 111 ods. 5 Zákonníka práce: „Ak sa poskytuje dovolenka zamestnancovi v niekoľkých častiach, musí byť aspoň jedna z nich najmenej dva týždne, pokiaľ sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak“ (ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodne, časť dovolenky môže byť aj kratšia). Podmienka čerpania aspoň dvoch týždňov je splnená aj vtedy, ak ide o čerpanie jedného týždňa minuloročnej dovolenky a jedného týždňa z dovolenky za aktuálny kalendárny rok.
Pri určovaní čerpania je zamestnávateľ povinný dodržiavať základné pravidlá:
1. určiť zamestnancovi čerpanie dovolenky v dĺžke aspoň štyroch týždňov v príslušnom kalendárnom roku, ak má na ňu zamestnanec nárok a čerpaniu nebránia prekážky na strane zamestnanca,
2. oznámiť zamestnancovi čerpanie dovolenky aspoň 14 dní vopred, pričom toto obdobie môže byť výnimočne skrátené, ale len so súhlasom zamestnanca,
3. poskytnúť zamestnancovi dovolenku na príslušný kalendárny rok tak, aby skončila najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho roka; ide predovšetkým o prípady, ak si zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku v kalendárnom roku preto, že zamestnávateľ neurčí jej čerpanie alebo pre prekážky v práci na strane zamestnanca; v takomto prípade ide o tzv. „inštitút prenášania dovolenky“.
Z ustanovenia § 111 ods. 1 a ods. 5 Zákonníka práce vyplýva, že Zákonník práce uprednostňuje čerpanie dovolenky zamestnanca v celku (v rozsahu celého zákonného nároku), resp. tak, aby jeden z úsekov dovolenky predstavoval minimálne 2 týždne, a to v priebehu kalendárneho roka, v ktorom nárok zamestnancovi vznikol. Len počas takéhoto dlhšieho obdobia odpočinku si dokáže zamestnanec reálne odpočinúť od vykonávanej práce, bez ohľadu na to, či je táto práca fyzická alebo duševná. Takže účel dovolenky sa dosiahne len vtedy, ak bude zamestnanec túto dovolenku aj čerpať (ideálne v tom roku, na ktorý mu vznikol nárok na dovolenku) a čerpať ju bude minimálne 2 týždne.
Judikatúra [rozsudok Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, sp. zn. C-124/05 (Federatie Nederlandse Vakbeweging) zo dňa 6. 4. 2006]: „Pracovník musí mať za normálnych okolností k dispozícii skutočnú dobu na odpočinok, aby bola zabezpečená účinná ochrana jeho bezpečnosti a zdravia, a len v prípade skončenia pracovného pomeru pripúšťa článok 7 ods. 2 smernice, že namiesto platenej dovolenky za rok bude vyplatená finančná náhrada. Pozitívne účinky tejto dovolenky na bezpečnosť a zdravie pracovníka sa istotne môžu úplne rozvinúť, ak sa dovolenka čerpá v roku, na ktorý je určená, teda v práve prebiehajúcom roku“.
Od 1. 1. 2013 bola zavedená výnimka pri určení čerpania dovolenky. Podľa § 113 ods. 2 Zákonníka práce: „Ak zamestnávateľ neurčí zamestnancovi čerpanie dovolenky najneskôr do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka tak, aby zamestnanec vyčerpal dovolenku do konca tohto kalendárneho roka, čerpanie dovolenky si môže určiť zamestnanec." Ak by zamestnanec toto právo využil (zamestnanec ho využiť nemusí), čerpanie dovolenky je povinný oznámiť zamestnávateľovi písomne, najmenej 30 dní vopred; uvedená lehota môže byť so súhlasom zamestnávateľa skrátená. Z uvedeného vyplýva, že ak zamestnávateľ napr. do konca 30. 6. 2024 neurčil zamestnancovi čerpanie dovolenky za (predošlý) kalendárny rok 2023 tak, že čerpanie dovolenky je naplánované (určené v pláne dovoleniek) do konca kalendárneho roka 2024, od 1. 7. 2024 získava toto právo zamestnanec – on sám si určí, v ktoré dni bude čerpať túto dovolenku.
Právo a zodpovednosť za (vy)čerpanie dovolenky sa týmto neprenáša zo zamestnávateľa na zamestnanca, zamestnávateľ je naďalej zodpovedný za (vy)čerpanie dovolenky zamestnancom. Čo sa mení, je skutočnosť, že zamestnávateľ je viazaný určením termínu čerpania dovolenky zamestnancom. Ak zamestnanec svoje právo nevyužije, určí mu čerpanie dovolenky zamestnávateľ. Naopak, ak si už zamestnanec určil čerpanie dovolenky, na zamestnávateľom dodatočné určenie čerpania dovolenky sa už neprihliada – prvé určenie čerpania dovolenky má prednosť.
Pri krátení dovolenky sa uplatňuje zásada, že dovolenka, na ktorú vznikol nárok v príslušnom roku, sa kráti len z dôvodov, ktoré vznikli v tom roku (§ 109 ods. 7 Zákonníka práce).
Podľa všeobecného pravidla vzniká dôvod na krátenie dovolenky, ak zamestnanec zamešká v danom roku aspoň 100 pracovných dní (iný postup krátenia upravuje § 109 ods. 3 a 5 Zákonníka práce).
Dovolenku možno krátiť
pred i po jej vyčerpaní
Ak dôvod pre krátenie vznikol potom, ako zamestnanec dovolenku alebo jej časť už vyčerpal, je povinný vrátiť vyplatenú náhradu mzdy za dovolenku v takom rozsahu, na ktorý stratil nárok, prípadne na ktorý mu nárok nevznikol. Aby bolo možné zamestnancovi krátiť dovolenku, musia byť súbežne splnené dve nižšie uvedené podmienky:
Zamestnancovi musí vzniknúť nárok na dovolenku
Zamestnanec, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi vykonával u neho prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na dovolenku za kalendárny rok, prípadne na jej pomernú časť (nárok na pomernú časť dovolenky vzniká v prípade, ak pracovný pomer netrval nepretržite počas celého kalendárneho roka; v takomto tomto prípade vzniká zamestnancovi nárok na dovolenku len za celé odpracované mesiace).
Zamestnancovi, ktorému nevznikol nárok na dovolenku za kalendárny rok ani na jej pomernú časť, pretože nevykonával v kalendárnom roku u toho istého zamestnávateľa prácu aspoň 60 dní, patrí dovolenka za odpracované dni a to v dĺžke jednej dvanástiny dovolenky za kalendárny rok za každých 21 odpracovaných dní v príslušnom kalendárnom roku.
Nárok na dodatkovú dovolenku v dĺžke jedného týždňa má zamestnanec, ktorý pracuje po celý kalendárny rok pod zemou pri ťažbe nerastov alebo pri razení tunelov a štôlní, a zamestnanec, ktorý vykonáva práce zvlášť ťažké alebo zdraviu škodlivé. Ak zamestnanec za týchto podmienok pracuje len časť kalendárneho roka, patrí mu za každých 21 takto odpracovaných dní jedna dvanástina dodatkovej dovolenky.
Počas trvania výkonu práce dôjde k vzniku dôvodov, pre ktoré sa dovolenka kráti
Ak zamestnávateľ určil rozsah dovolenky, na ktorý vznikol zamestnancovi nárok za príslušný kalendárny rok, vypočíta počet dní, ktoré sa na účely dovolenky nepovažujú za výkon práce (§ 109 ods. 1 a 2, § 144a Zákonníka práce) a započítavajú sa na účely krátenia dovolenky do zameškaných pracovných dní. V súlade s § 109 ods. 1 a 2 Zákonníka práce ide o tieto doby:
· výkon mimoriadnej služby v období krízovej situácie alebo alternatívnej služby v čase vojny a vojnového stavu (Poznámka: Brannú povinnosť a výkon mimoriadnej služby v období krízovej situácie upravuje zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov)
· čerpanie rodičovskej dovolenky podľa § 166 ods. 2 Zákonníka práce
Dovolenka sa zamestnancovi nekráti za obdobie materskej dovolenky a otcovskej dovolenky ustanovenej v § 166 ods. 1 Zákonníka práce). V súlade s § 166 ods. 1 Zákonníka práce materská dovolenka patrí žene v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa v trvaní 34 týždňov, osamelej žene v trvaní 37 týždňov a žene, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, v trvaní 43 týždňov. V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí mužovi od narodenia dieťaťa otcovská dovolenka v trvaní 28 týždňov, osamelému mužovi v trvaní 31 týždňov a v súvislosti so starostlivosťou o narodené dve alebo viac detí v trvaní 37 týždňov.
· dlhodobé uvoľnenie na výkon verejnej alebo odborovej funkcie podľa § 136 ods. 2 Zákonníka práce
· dôležité osobné prekážky v práci podľa § 141 ods. 1 a ods. 3 písm. c) Zákonníka práce [ošetrovanie člena rodiny, čas dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, karanténa, pracovné voľno na žiadosť zamestnanca s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy]
Dovolenka sa zamestnancovi nekráti za obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, za ktoré zodpovedá zamestnávateľ.
Pri krátení dovolenky je v prvom rade potrebné posúdiť, či zamestnancovi vôbec vznikol nárok na dovolenku za kalendárny rok (príp. na pomernú jej časť) a až keď je zrejmé, že tento nárok vznikol, môže sa dovolenka za kalendárny rok krátiť.
Viac k téme sa už dočítate v mesačníku DUO 8-9/2025, ktorý práve vychádza.
ZMENA ŽIVOTNÉHO MIMINA – DOPAD NA MZDOVÉ VELIČINY
Výška životného minima sa mení každoročne k 1. júlu príslušného kalendárneho roka. Jej nová výška sa vyhlasuje Opatrením MPSVaR SR zverejneným v Zbierke zákonov. Suma životného minima predstavuje spoločensky uznanú minimálnu hranicu príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav hmotnej núdze.Má priamy dopad nielen na dávky v hmotnej núdzi, štátne sociálne dávky, napr. rodičovský príspevok, ale od sumy životného minima sú závislé aj daňové veličiny, minimálne odvody na zdravotné poistenie, či nepostihnuteľné sumy pri výpočte zrážok zo mzdy zamestnanca na základe núteného výkonu rozhodnutia. Ide teda o dôležitý parameter aj v oblasti mzdového účtovníctva.
Životné minimum
definuje zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o životnom minime“). Sumy životného minima ustanovuje Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky o úprave súm životného minima pravidelne každý rok s účinnosťou od 1. 7. príslušného kalendárneho roka.
Životné minimum sa upravuje na základe zákonného mechanizmu, ktorý je definovaný v zákone o životnom minime. Podstata tohto valorizačného mechanizmu spočíva v tom, že sumy životného minima sa upravia na základe zákonom predpísaného koeficientu, a tým je rast životných nákladov nízkopríjmových domácností za rozhodujúce obdobie; za rozhodujúce obdobie sa považuje obdobie od apríla predchádzajúceho kalendárneho roka do apríla bežného kalendárneho roka. Koeficient (index)životných nákladov nízkopríjmových domácností vyhodnocuje Štatistický úrad SR ako medziročný nárast od apríla predchádzajúceho roka do apríla aktuálneho kalendárneho roka. Dňa 23. mája 2025 Štatistický úrad SR zverejnil informáciu, podľa ktorej sa index spotrebiteľských cien za nízkopríjmové domácnosti v apríli 2025 medziročne zvýšil o 3,7 %. Keďže sa životné náklady nízkopríjmových domácností v apríli 2025 medziročne zvýšil o 3,7 %, na základe navrhovaného Opatrenia MPSVR SR sa suma životného minima na jednu plnoletú fyzickú osobu zvyšuje od 1. 7. 2025 zo sumy 284,13 € na sumu 284,13 € (uplatňuje sa zaokrúhľovanie € nahor).
Zvýšenie sumy životného minima má dopad na mzdové veličiny; niektoré z nich sa menia už od 1. júla, iné až od 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka (napr. daňové veličiny):
Parametre pri výpočte zrážok
zo mzdy na základe núteného výkonu rozhodnutia
Zrážky zo mzdy, ktoré je možno zrážať zamestnancovi zo mzdy sú zadefinované v hlavnom pracovnoprávnom predpise – v Zákonníku práce. Patria k nim aj zrážky zo mzdy, ktoré sa realizujú na základe núteného výkonu rozhodnutia. Nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí je možné vykonať len zákonom ustanovenými spôsobmi, ak si žalovaná osoba v určenej lehote nesplnila svoju povinnosť, ktorá jej vyplynula z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia; ide o:
Zamestnávateľ môže zrážky zo mzdy vykonávať len v rozsahu ustanovenom v Nariadení vlády SR č. 268/2006 Z.z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia v z.n.p. (ďalej len „nariadenie“). Zrážky zo mzdy sa vykonávajú zo zvyšku čistej mzdy povinného, ktorá sa určí tak, že od čistej mzdy sa odpočítajú nepostihnuteľné sumy. Rozlišujeme nepostihnuteľnú sumu na povinného a nepostihnuteľnú sumu na vyživovanú osobu. Nepostihnuteľné sumy sa na účely výpočtu zrážok zo mzdy na základe núteného výkonu rozhodnutia určujú ako príslušné % zo sumy životného minima platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky (uplatňuje sa zaokrúhľovanie na eurocent smerom nadol). Nakoľko sa od 1. 7. 2025 suma životného minima mení, upravuje sa od 1. 7. 2025 aj výška nepostihnuteľným súm uplatňovaných pri výpočte zrážok zo mzdy na základe núteného výkonu rozhodnutia.
Zmena životného minima sa prejaví prvýkrát pri výpočte zrážky zo mzdy v spracovaní výplat za mesiac júl (augustové výplatné termíny). Nakoľko od 1. 7. 2025 dochádza k zvýšeniu životného minima zo sumy 273,99 € na sumu 284,13 €, pri určovaní zvyšku čistej mzdy zamestnanca sa od 1. 7. 2025 uplatnia nepostihnuteľné sumy.
|
Nepostihnuteľné sumy od 1. 7. 2025 |
Povinný |
Povinný |
|
pri vymáhaní bežných (neprednostných) pohľadávok |
||
|
na povinného (140 % ŽM) |
397,78 |
397,78 |
|
na vyživovanú osobu (25 % zo 140 % ŽM/50 % zo 140 % ŽM) |
99,44 |
198,89 |
|
do počtu VO sa započíta aj osoba, voči ktorej trvá výkon rozhodnutia na vymoženie pohľadávky výživného |
||
|
pri vymáhaní prednostných pohľadávok (okrem výživného na maloleté dieťa) |
||
|
na povinného (100 % ŽM) |
284,13 |
284,13 |
|
na vyživovanú osobu (25 %/50 % zo 100 %ŽM) |
71,03 |
142,06 |
|
do počtu VO sa nezapočíta osoba, voči ktorej trvá výkon rozhodnutia na vymoženie pohľadávky výživného |
||
|
pri vymáhaní pohľadávky na výživnom na maloleté dieťa |
||
|
na povinného (70 % zo 60 % ŽM) |
119,32 |
119,32 |
|
na vyživovanú osobu (70 % z 25 % z 100 % ŽM/70 % z 50 % zo 100 % ŽM) |
49,72 |
99,44 |
|
do počtu VO sa nezapočíta osoba, voči ktorej trvá výkon rozhodnutia na vymoženie pohľadávky výživného |
||
|
pri vymáhaní pohľadávok na pokutách za priestupky |
||
|
na povinného (50 % ŽM) |
142,06 |
142,06 |
|
na vyživovanú osobu (25 % zo 100 % ŽM) |
71,03 |
71,03 |
|
do počtu VO sa nezapočíta osoba, voči ktorej trvá výkon rozhodnutia na vymoženie pohľadávky výživného |
||
|
ostatné parametre |
||
|
suma, nad ktorú sa zvyšok čistej mzdy zráža bez obmedzenia |
1 193,34 |
|
|
výška jednej tretiny z hodnoty z predchádzajúceho riadku |
397,78 |
|
Ochrana povinného v podobe základnej nepostihnuteľnej sumy, ktorá sa nesmie zraziť z mesačnej mzdy alebo z iných príjmov (napr. z dôchodku), sa uplatní len jedenkrát. Spôsob uplatnenia nepostihnuteľnej sumy medzi jednotlivými platiteľmi mzdy určí podľa Exekučného poriadku súdny exekútor. Súdny exekútor môže uplatnenie základnej sumy rozdeliť podľa svojej úvahy tak, že určí uplatnenie celej základnej sumy u jedného platiteľa mzdy alebo ju rozdelí medzi všetkých platiteľov mzdy, s tým, že jednotlivo určí, akú časť základnej sumy nemajú zrážať.
Ak by u platiteľa mzdy, ktorý má uplatniť základnú sumu, prípadne jej časť, príjem povinného nedosiahol ani jemu určenú výšku základnej sumy, je povinný oznámiť túto skutočnosť exekútorovi. Súdny exekútor určí uplatnenie základnej sumy nanovo tak, aby povinný nebol poškodený tým, že sa základná suma neuplatní v plnej výške.
Príklad 1
Voči povinnému je nariadená exekúcia zrážkami zo mzdy a z iných príjmov na uspokojovanie neprednostnej pohľadávky. Zamestnanec pracuje na skrátený pracovný úväzok. Je ženatý.
Výška čistej mzdy je 1 283,69 €. Pri určení nepostihnuteľných súm a zvyšku čistej mzdy postupujeme nasledovne:
|
Parameter |
Výška |
Úhrada pohľadávky |
Vyplatiť povinnému |
|
Čistá mzda |
1 283,69 € |
|
|
|
(-) Nepostihnuteľná suma na povinného na manželku na deti |
397,78 € 99,44 € 0,00 € |
|
397,78 € 99,44 €
|
|
Zvyšok čistej mzdy |
786,47 € |
|
|
|
Zvyšok čistej mzdy nad 3-násobok 140 % ŽM |
0 € |
|
|
|
Zvyšok čistej mzdy |
786,45 € |
|
|
|
Prvá tretina |
262,15 € |
262,15 € |
|
|
Druhá tretina |
262,15 € |
|
262,15 € |
|
Tretia tretina |
262,17 € |
|
262,17 € |
|
Spolu |
262,15 € |
1 021,54 € |
|
Od čistej mzdy odpočítame základnú sumu na povinného a sumu na vyživovanú osobu (na manželku). Zvyšok čistej mzdy 786,47 € je menší ako suma 1 193,34 € (ide o sumu, pri ktorej končí tretinový systém), preto suma, ktorá sa zrazí bez obmedzenia, je 0. Zvyšok čistej mzdy zaokrúhlime na číslo deliteľné 3, t. j. na sumu 786,45 a rozdelíme na tri tretiny. Prvá tretina sa použije na uspokojenie neprednostnej pohľadávky. Druhá a tretia tretina (vrátane rozdielu zo zaokrúhľovania vo výške 0,02) sa vyplatí povinnému spolu s nepostihnuteľnou sumou.
Ako by sme postupovali v prípade, ak by bol príjem zamestnanca vyšší, nakoľko mu bola vyplatená mimoriadna odmena a výška čistej mzdy by bola 1 817,75 €?
Od čistej mzdy odpočítame základnú sumu na povinného a sumu na vyživovanú osobu (na manželku). Keďže zvyšok čistej mzdy 1 320,53 € presahuje sumu 1 193,34 € (ide o sumu, pri ktorej končí tretinový systém), zvyšok čistej mzdy sa rozdelí na dva čiastkové zvyšky čistej mzdy:
- zvyšok čistej mzdy č. 1 (ZČM1), kedy ide o sumu presne vo výške 1 193,34 € a tá sa rozdelí na tri tretiny (uplatnenie tretinového systému)
- zvyšok čistej mzdy č. 2 (ZČM2), kedy ide o sumu nad 1 193,34 €, t. j. suma 127,19 €, ktorá sa už na tretiny nedelí a celá sa pripočíta k prvej tretine zvyšku čistej mzdy.
Na úhradu neprednostnej pohľadávky sa použije čiastka 524,97 €. Druhá a tretia tretina sa vyplatí povinnému spolu s nepostihnuteľnou sumou.
|
Parameter |
Výška |
Úhrada pohľadávky |
Vyplatiť povinnému |
|
Čistá mzda |
1 817,75 € |
|
|
|
(-) Nepostihnuteľná suma na povinného na manželku na deti |
397,78 € 99,44 € 0,00 € |
|
397,78 € 99,44 €
|
|
Zvyšok čistej mzdy |
1 320,53 € |
|
|
|
Zvyšok čistej mzdy nad 3-násobok 140 % ŽM |
127,19 € |
127,19 € |
|
|
Prvá tretina |
397,78 € |
397,78 € |
|
|
Druhá tretina |
397,78 € |
|
397,78 € |
|
Tretia tretina |
397,78 € |
|
397,78 € |
|
Spolu |
524,97 € |
1 292,78 € |
|
Suma životného minima má dopad
aj na výšku daňových veličín,
ktoré sa uplatňujú pri výpočte mesačnej a ročnej daňovej povinnosti z príjmov plynúcich zo závislej činnosti. Na daňové účely sa používa parameter „platné životné minimum“, za ktorý sa v zmysle § 11 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) považuje životné minimum platné k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia. To znamená, že zvýšenie sumy životného minima k 1. 7. 2025, má dopad na zmenu daňových parametrov platných od 1. 1. 2026.
Od sumy životného minima na jednu plnoletú FO sa odvodzuje nasledovné daňové parametre:
Hranica zdaniteľnej mzdy
pri progresívnom zdanení
Počnúc rokom 2013 bolo zavedené progresívne zdaňovanie príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti. Na tieto účely rozlišujeme dve sadzby dane z príjmov fyzických osôb: 19 % a 25 %. Použitie každej z nich závisí od výšky dosiahnutého základu dane zamestnanca, pričom hraničným základom dane je suma určená ako 176,8 násobok životného minima, ktorá sa v roku 2026 zvýši (so zaokrúhlením na eurocenty matematicky) zo sumy 48 441,43 € na sumu 50 234,18 €. Progresívne zdanenie sa uplatňuje už pri výbere preddavku na daň zo zdaniteľnej mzdy, zúčtovanej a vyplatenej za príslušný mesiac.
Povinnosť podať daňové
priznanie za rok 2025
Životné minimum má vplyv aj na skutočnosť, kedy je daňovník povinný podať daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb. Podľa § 32 zákona o dani z príjmov je daňovník povinný podať daňové priznanie, ak za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy presahujúce 50 % sumy nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. Do sumy zodpovedajúcej 50 % sumy sa nezahŕňajú tie zdaniteľné príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou. To znamená, že pre zdaňovacie obdobie 2025 hranica hrubých zdaniteľných príjmov na účely podania daňového priznania vzrastie zo sumy 2 876,90 € na sumu 2 983,37 €.
Minimálny preddavok zamestnanca (§ 16a zákona o zdravotnom poistení)
Podľa zákona o zdravotnom poistení platí, že minimálne zdravotné odvody musí zamestnanec zaplatiť aspoň v takej výške, ako keby mesačne dosiahol príjem vo výške životného minima. Na účely zákona o zdravotnom poistení sa používa parameter „životné minimum“, za ktorý sa v zmysle 16a zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“) považuje suma životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu platná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka.
Keďže na účely zdravotného poistenia je rozhodujúcim obdobím konkrétny kalendárny rok, zvýšenie sumy životného minima k 1. 7. 2025, má dopad zvýšenie minimálneho preddavku na zdravotné poistenie od 1. 1. 2026.
Keďže suma životného minima na jednu plnoletú fyzickú osobu je podľa navrhovaného Opatrenia MPSVR SR o úprave súm životného minima k 1. 7. 2025 vo výške 284,13 €, minimálny preddavok na poistné sa od 1. 1. 2026 uplatní vo výške 42,61 €.
|
MPZ =
preddavok zamestnancaVZ = ŽM |
|
MPZ =
42,61 € [(4 %
z 284,13 = 11,36) |
Minimálny preddavok zamestnanca sa podľa 16a ods. 2 zákona o zdravotnom poistení znižuje o pomernú časť prislúchajúcu k počtu kalendárnych dní, počas ktorých:
Ak vypočítaný zdravotný odvod nedosiahne požadovanú minimálnu výšku (napr. u zamestnanca bez vyššie uvedených výnimiek), zamestnanec je povinný, v nadväznosti na § 16a ods. 4 zákona o zdravotnom poistení, doplatiť sumu rozdielu, vrátane rozdielu v odvode zamestnávateľa. Povinnosť doplatku sa týka iba zamestnanca, odvodová povinnosť zamestnávateľa ostáva nezmenená a nezvyšuje cenu práce zamestnanca.
Viac sa už dočítate v mesačníku DUO 8-9/2025, ktorý práve vychádza.
|
Termín |
Charakteristika zákonnej povinnosti |
Povinná osoba a zákon v platnom znení |
|
15. 7. – utorok |
Odvod
dane vyberanej zrážkou z tých príjmov vyplatených v júni 2025, |
Platiteľ zrážkovej dane § 43 ods. 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov |
|
Odvod
sumy na zabezpečenie dane platiteľom príjmu |
Platiteľ príjmu podliehajúceho zabezpečeniu dane § 44 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov |
|
|
25. 7. – piatok |
Podanie
súhrnného výkazu k DPH za jún 2025 elektronickými prostriedkami |
Platiteľ DPH § 80 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty |
|
Podanie súhrnného výkazu k DPH za druhý štvrťrok 2025 elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronickej podateľne v prípade, ak hodnota tovarov v ňom uvádzaných nepresiahla v predchádzajúcom kalendárnom štvrťroku a súčasne v predchádzajúcich štyroch kalendárnych štvrťrokoch hodnotu 50 000 € |
Platiteľ DPH § 80 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty |
|
|
Podanie kontrolného výkazu k DPH za jún 2025 elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronickej podateľne (ak je zdaňovacím obdobím kalendárny mesiac) |
Platiteľ DPH § 78a ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty |
|
|
Podanie kontrolného výkazu k DPH za druhý štvrťrok 2025 elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronickej podateľne (ak je zdaňovacím obdobím kalendárny štvrťrok) |
Platiteľ DPH § 78a ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty |
|
|
Podanie daňového priznania k DPH za jún 2025 elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronickej podateľne (ak je zdaňovacím obdobím kalendárny mesiac) |
Platiteľ DPH § 78 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty |
|
|
Podanie daňového priznania k DPH za druhý štvrťrok 2025 elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronickej podateľne (ak je zdaňovacím obdobím kalendárny štvrťrok) |
Platiteľ DPH § 78 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty |
|
|
Splatnosť DPH za jún 2025 pre platiteľov s mesačnou daňovou povinnosťou Splatnosť DPH za druhý štvrťrok 2025 pre platiteľov so štvrťročnou daňovou povinnosťou |
Platiteľ DPH § 78 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty § 78 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty |
|
|
Podanie daňového priznania elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronickej podateľne finančnej správy a splatnosť dane zo sladených nealkoholických nápojov za jún 2025 |
Platiteľ dane zo sladených nealkoholických nápojov § 10 zákona č. 251/2024 Z. z. |
|
|
Podanie daňového priznania elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronickej podateľne colnej správy a splatnosť spotrebnej dane z alkoholických nápojov, tabakových výrobkov, minerálneho oleja, elektriny, uhlia a zemného plynu za jún 2025 |
Platiteľ spotrebnej dane § 12 zákona č. 530/2011
Z. z., § 13 zákona 106/2004 Z. z., |
|
|
31. 7. – štvrtok |
Splatnosť mesačného preddavku na daň z príjmov fyzických osôb Splatnosť mesačného preddavku na daň z príjmov právnických osôb |
Platiteľ dane z príjmov FO alebo PO § 34 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov § 42 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov |
|
Podanie
prehľadu o príjmoch zo závislej činnosti, ktoré jednotlivým zamestnancom |
Zamestnávateľ § 49 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov |
|
|
Podanie
oznámenia o zrazenej sume osobitnej dane vybraného ústavného činiteľa |
Zamestnávateľ - platiteľ osobitnej sadzby dane § 15a ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov |
|
|
Podanie daňového priznania za jún 2025 pre osobu uplatňujúcu osobitnú úpravu dane IOSS na predaj tovaru na diaľku dovážaného z územia tretích štátov a zaplatenie tejto dane |
Platiteľ DPH § 68c zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty |
|
|
Podanie
daňového priznania k OSS DPH za druhý štvrťrok 2025 elektronickými |
Platiteľ OSS DPH § 68, § 68a ods. 9
a § 68b ods. 12 zákona č. 222/2004 Z. z. |
|
|
Daň z motorových vozidiel – splatnosť 1/12 ročnej predpokladanej dane z motorových vozidiel, ak presahuje 8 300 € |
Platiteľ dane z motorových vozidiel § 10 ods. 4 zákona č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel |
|
|
do 5 dní po dni výplaty, úhrady alebo pripísania zdaniteľnej mzdy daňovníkovi k dobru |
Odvod mesačných preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a odvod osobitnej dane vybraného ústavného činiteľa za jún 2025 |
Zamestnávateľ § 35 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov |
|
Prevod
finančných prostriedkov vo výške vytvoreného sociálneho fondu za jún 2025 |
Zamestnávateľ § 6 ods. 2 zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde |
|
|
do 5 dní odo dňa vzniku prvej daňovej povinnosti |
Podanie žiadosti o registráciu pre daň zo sladených nealkoholických nápojov – daňová povinnosť vzniká prvým dodaním sladeného nealkoholického nápoja v tuzemsku |
Platiteľ dane § 13 zákona č. 251/2024 Z. z. o dani zo sladených nealk. nápojov |
|
do 5 pracovných dní |
Podanie
žiadosti o registráciu pre DPH zdaniteľnou osobou, |
Zdaniteľná osoba § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH |
|
Do 30 dní |
Oznámiť
správcovi miestnych daní rozhodujúce skutočnosti pre vznik |
Poplatník miestnych daní § 80 a § 99a zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach |
|
Do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca |
Podať daňové priznanie k dani z motorových vozidiel pri konkurze, likvidácii, pri ukončení podnikania, pri prerušení podnikania, pri úmrtí daňovníka a pri zániku daňovníka |
Platiteľ dane z motorových vozidiel § 9 ods. 3 a nasl. zákona č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel |
|
Pred nadobudnutím tovaru v hodnote 14 000 € bez DPH, pred prijatím služby a pred dodaním služby do iného členského štátu |
Registrácia
na DPH pre povinnú osobu (neplatiteľa DPH), ak nadobúda v tuzemsku |
Zdaniteľná osoba § 7, § 7a zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty |
|
Termín |
Charakteristika zákonnej povinnosti |
Povinná osoba a zákon v platnom znení |
|
15. 8. – piatok |
Odvod
dane vyberanej zrážkou z tých príjmov vyplatených v júli 2025, |
Platiteľ zrážkovej dane § 43 ods. 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení n. p. |
|
Odvod
sumy na zabezpečenie dane platiteľom príjmu |
Platiteľ príjmu podliehajúceho zabezpečeniu dane § 44 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov |
|
|
25. 8. – pondelok |
Podanie
súhrnného výkazu k DPH za júl 2025 elektronickými prostriedkami |
Platiteľ DPH § 80 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty |
|
Podanie kontrolného výkazu k DPH za júl 2025 elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronickej podateľne (ak je zdaňovacím obdobím kalendárny mesiac) |
Platiteľ DPH § 78a ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty |
|
|
Podanie daňového priznania k DPH za júl 2025 elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronickej podateľne (ak je zdaňovacím obdobím kalendárny mesiac) |
Platiteľ DPH § 78 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty |
|
|
Splatnosť DPH za júl 2025 pre platiteľov s mesačnou daňovou povinnosťou |
Platiteľ DPH § 78 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty |
|
|
Podanie daňového priznania elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronickej podateľne finančnej správy a splatnosť dane zo sladených nealkoholických nápojov za júl 2025 |
Platiteľ dane zo sladených nealkoholických nápojov § 10 zákona č. 251/2024 Z. z. |
|
|
Podanie daňového priznania elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronickej podateľne colnej správy a splatnosť spotrebnej dane z alkoholických nápojov, tabakových výrobkov, minerálneho oleja, elektriny, uhlia a zemného plynu za júl 2025 |
Platiteľ spotrebnej dane § 12 zákona č. 530/2011 Z. z.,
§ 13 zákona 106/2004 Z. z., |
|
|
31. 8. – nedeľa |
Podanie daňového priznania za máj 2025 pre osobu uplatňujúcu osobitnú úpravu dane IOSS na predaj tovaru na diaľku dovážaného z územia tretích štátov a zaplatenie tejto dane |
Platiteľ DPH § 68c zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty |
|
do 5 dní po dni výplaty, úhrady alebo
pripísania zdaniteľnej mzdy |
Odvod mesačných preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a odvod osobitnej dane vybraného ústavného činiteľa za júl 2025 |
Zamestnávateľ § 35 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov |
|
Prevod
finančných prostriedkov vo výške vytvoreného sociálneho fondu za júl 2025 |
Zamestnávateľ § 6 ods. 2 zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde |
|
|
do 5 dní odo dňa vzniku prvej daňovej povinnosti |
Podanie
žiadosti o registráciu pre daň zo sladených nealkoholických nápojov |
Platiteľ dane § 13 zákona č. 251/2024 Z. z.
o dani zo sladených |
|
do 5 pracovných dní |
Podanie žiadosti o registráciu pre DPH zdaniteľnou osobou, ktorej obrat od 1. 1. 2025 dosiahol v júli 2025 62 500 € |
Zdaniteľná osoba § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH |
|
Do 10 dní |
Oznámiť správcovi dane ukončenie alebo zmenu v OSS DPH |
Platiteľ OSS DPH § 68a ods. 5 a 6, § 68b ods. 8 a 9 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH |
|
Do 30 dní |
Oznámiť
správcovi miestnych daní rozhodujúce skutočnosti pre vznik alebo zánik |
Poplatník miestnych daní § 80 a § 99a zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach |
|
Do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca |
Odo dňa
získania povolenia alebo oprávnenia na podnikateľskú činnosť, začatia výkonu
inej zárobkovej činnosti, prenájmu nehnuteľnosti – registrovať sa
u miestne príslušného správcu dane, oznámiť vykonávanie činnosti,
poberanie príjmov podliehajúcich dani, |
Zamestnávateľ § 49a zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov Tuzemská a zahraničná fyzická a právnická osoba § 52zzi zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov |
|
Podať daňové priznanie k dani z motorových vozidiel pri konkurze, likvidácii, pri ukončení podnikania, pri prerušení podnikania, pri úmrtí daňovníka a pri zániku daňovníka |
Platiteľ dane z motorových vozidiel § 9 ods. 3 a nasl. zákona č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel |
|
|
Pred nadobudnutím tovaru v hodnote 14 000 € bez DPH, pred prijatím služby a pred dodaním služby do iného členského štátu |
Registrácia na DPH pre povinnú osobu (neplatiteľa DPH), ak nadobúda v tuzemsku tovar z iného členského štátu v hodnote nad 14 000 € v kalendárnom roku, registrácia pred prijatím služby a pred dodaním služby do iného členského štátu, pri ktorej sa určí miesto dodania podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH |
Zdaniteľná osoba § 7, § 7a zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty |
Poradca (Poradca), č. 1-2/2026 (VI/2025)
Práce a mzdy – bez chýb, pokút a penále – (PaM), č. 8-9/2025 (VI/2025)
Dane, účtovníctvo, odvody – bez chýb, pokút a penále (DUO), č. 8-9/2025 (VI/2025)
1. Vzory zmlúv, žalôb a podaní 2022 (aktualizované vzory zmlúv z oblasti pracovnoprávnych vzťahov, trestného a správneho práva, obchodného a občianskeho práva)
2. Príručka mzdovej účtovníčky 2023 (v jednotlivých kapitolách sú vysvetlené všetky povinnosti, ktoré musí splniť zamestnávateľ voči svojim zamestnancom a inštitúciám, povereným spravovať výber daní, príspevkov a poistení súvisiacich so zamestnávaním osôb na území Slovenska)
3. Podvojné účtovníctvo 2023 – zákony s komentárom a prípady z praxe (všetky dôležité informácie a postupy účtovania v podvojnom účtovníctve po novelách)
4. Civilný sporový poriadok, Mimosporový a Správny súdny poriadok (úplné znenia zákonov s komentárom prinášajú všetky zásadné a dôležité zmeny a zároveň sú obohatené o Judikatúru Súdneho dvora)
5. Daňové priznania FO a PO za rok 2024 (obsahuje vysvetlenia pojmov a postupov, názorné príklady a vyplnené tlačivá daňových priznaní za rok 2024, upozorňuje na zmeny, ktoré nastali v priebehu roka 2024)
6. Odvody poistného od 1. 1. 2025 (prehľad odvodov poistného pre základné kategórie poistencov od 1. 1. 2025 po novelách)
7. Daňové a nedaňové výdavky 2025 (publikácia obsahuje daňové a nedaňové výdavky z pohľadu daní, a to z pohľadu ZDP, DPH, ale i z pohľadu jednoduchého a podvojného účtovníctva. Obsahuje tiež novinky zavedené daňovou legislatívou na nasledujúce daňové obdobie)
|
ZÁKONY I A – Daňové zákony
|
ZÁKONY I B – Účtovné zákony
|
|
ZÁKONY II A – Obchodné právo
|
ZÁKONY II B – Občianske právo, Trestné právo
|
|
ZÁKONY III A – Pracovnoprávne vzťahy, BOZP
|
ZÁKONY III B – Sociálne, zdravotné poistenie
|
|
ZÁKONY IV – Stavebné zákony a predpisy
|
|
|
ZÁKONY V – Verejná správa, školstvo a samospráva
|
Všetky publikácie a tematické balíčky si môžete objednať telefonicky: 041 5652 871, 0915 033 300, e-mailom: abos@-poradca.sk alebo kúpiť prostredníctvom e-shopu. Ceny balíčkov sú s DPH.
RADI ODPOVIEME NA VAŠE OTÁZKY DENNE V ČASE OD 9:00 - 15:00 hod
Publikácie vydavateľstva si môžte objednať na internetovej stránke, alebo telefonicky na číslach uvedených v sekcii kontakty.
E-mailové noviny sú bezplatnou službou, ktorá je určena čitateľom (abonentom) vydavateľstva Poradca s.r.o.,
Žilina.
Tieto e-mailové noviny Vám boli doručené výlučne na základe žiadosti o zasielanie e-mailových novín.
Obsah novín je chránený autorskými právami. Zákazník je oprávnený používať príspevky novín len pre vlastné
účely,
nesmú býť bez súhlasu vydavateľstva Poradca s.r.o. upravované, ani rozširované!
Adresa:
MK Media, s.r.o.
Martina Rázusa 1140
010 01 Žilina
Slovenská republika
E-mail:
objednavky@exicon.sk
IČO: 36419176
DIČ: 2021832285
IČ DPH: SK2021832285
Spoločnosť je zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina, oddiel Sro, vložka číslo 15012/L.
V prípade, že ste si noviny osobne nevyžiadali, alebo si želáte ukončiť ich zasielanie na Vašu adresu, zašlite
prosím správu
s predmetom NEPOSIELAŤ vrátane originálnej správy na adresu objednavky@exicon.sk, následne budete vyradený z
databázy príjemcov e-mailových novin.
Copyright (c) 2023
