T�MY ��SLA

AUTOMOBIL A PODNIKATE�

Automobil ja pova�ovan� za neodmyslite�n� �l�nok podnikate�skej �innosti. Predstavuje toti� �inite�, ktor� podnikate�om umo��uje efekt�vnej�ie vyu��va� �as, sprostredkovane m��e predstavova� jeden z faktorov vy��ej konkurencieschopnosti, ��m logicky zvy�uje ��innos� podnikania. Pou��vanie automobilu na v�kon podnikate�skej �innosti alebo v s�vislosti s podnikan�m je v�ak okrem in�ho neodl��ite�ne sp�t� aj s mno�stvom da�ov�ch a ��tovn�ch probl�mov. Podnikaj�ca fyzick� osoba, najm� v za�iatkoch podnikania, �asto nem� finan�n� prostriedky na to, aby si obstarala automobil, ktor� bude vyu��va� pri v�kone podnikate�skej �innosti, t. z. na dosiahnutie, zabezpe�enie a udr�anie zdanite�n�ch pr�jmov. V takomto pr�pade sa m��e rozhodn��, �e prerad� automobil, ktor� nadobudla ako s�kromn� osoba a m� ho v osobnom vlastn�ctve, z osobn�ho u��vania do podnikania. Ak� podmienky musia by� splnen� na preradenie automobilu?

Preradenie automobilu

Sp�sob preradenia a d�tum, ku ktor�mu do�lo k preradeniu automobilu, je d�le�it� z h�adiska da�ov�ho a aj z h�adiska eviden�n�ho. Pre podnikate�a, ktor� vedie da�ov� evidenciu pod�a � 6 ods. 11 z�kona �. 595/2003 Z. z. o dani z pr�jmov, v znen� neskor��ch predpisov (�alej ZDP) zaradenie automobilu do obchodn�ho majetku predstavuje povinnos� t�to a skuto�nos� zaevidova� do da�ovej evidencie. Pr�spevok bude venovan� postupu podnikate�a, ktor� vedie v roku 2024 da�ov� evidenciu, pri preraden� automobilu z osobn�ho u��vania do podnikania.

Automobil a da�ov� v�davky

Uplat�ovanie da�ov�ch v�davkov s�visiacich s pou��van�m automobilu v podnikan� fyzick�ch a pr�vnickych os�b z�vis� od skuto�nosti, �i automobil je s��as�ou obchodn�ho majetku (� 6 Obchodn�ho z�konn�ka) podnikate�a, alebo nie je. Je preto potrebn� osobitne sledova� pou��vanie:

�         automobilu, ktor� je zahrnut� do obchodn�ho majetku,

�         automobilu, ktor� nie je zahrnut� v obchodnom majetku, pri�om ide o majetok obstar�van� formou finan�n�ho l�zingu,

�         automobilu, ktor� nie je zahrnut� v obchodnom majetku, pri�om ide o majetok prenajat� alebo vypo�i�an�,

�         automobilu, ktor� nie je zahrnut� v obchodnom majetku, pri�om ide o majetok v s�kromnom vlastn�ctve fyzickej osoby � podnikate�a.

Automobil zahrnut�

v obchodnom majetku

V pr�pade automobilu zahrnut�ho do obchodn�ho majetku je pri ur�ovan� da�ovej uznate�nosti v�davkov s�visiacich s jeho obstaran�m podstatn� sp�sob a forma obstarania automobilu. V praxi m��u nasta� nasledovn� sp�soby obstarania automobilu do obchodn�ho majetku:

�         k�pa,

�         darovanie,

�         nepe�a�n� vklad do obchodn�ho imania obchodnej spolo�nosti alebo dru�stva,

�         preradenie z osobn�ho u��vania do podnikania,

�         prevod pri nezaplaten� poh�ad�vky, ak bola poh�ad�vka zabezpe�en� prevodom pr�va pod�a � 553 Ob�ianskeho z�konn�ka.

Automobily sa pre ��ely z�kona o dani z pr�jmov pova�uj� za samostatn� hnute�n� veci so samostatn�m technicko-ekonomick�m ur�en�m a ak ich vstupn� cena je vy��ia ako 1 700 eur, ide o hmotn� majetok odpisovan�. Vstupn� cena sa nezahrnuje do da�ov�ch v�davkov priamo pri obstaran� automobilu, ale postupne prostredn�ctvom da�ov�ch odpisov vypo��tan�ch rovnomern�m alebo zr�chlen�m sp�sobom v s�lade s � 22 � 28 z�kona o dani z pr�jmov. Vstupnou cenou sa rozumie:

�         v pr�pade obstarania k�pou obstar�vacia cena, t. j. samotn� cena automobilu a �al�ie n�klady s�visiace s obstar�van�m automobilu, a to a� do doby zaradenia do u��vania. Zaraden�m do u��vania sa rozumie zabezpe�enie v�etk�ch technick�ch funkci� automobilu potrebn�ch na jeho u��vanie a splnenie povinnost� pod�a osobitn�ho predpisu,

�         obstar�vacia cena automobilu nadobudnut�ho od fyzickej osoby darom zisten� u darcu, len ak ide o automobil, ktor� u darcu nebol zahrnut� do obchodn�ho majetku, pri�om pri jeho predaji uskuto�nenom v de� darovania by sa na� nevz�ahovalo oslobodenie pod�a � 9 z�kona o dani z pr�jmov,

�         v�eobecn� cena pri automobile nadobudnutom deden�m a cena pod�a znaleck�ho posudku pri automobile nadobudnutom darovan�m,

�         v pr�pade obstarania darom zostatkov� cena automobilu zisten� u darcu pri jeho vyraden� v d�sledku jeho darovania, t. j. iba v pr�padoch ak u darcu � fyzickej osoby bol automobil zaraden� v obchodnom majetku,

�         v pr�pade obstarania automobilu jeho preraden�m z osobn�ho u��vania do podnikania obstar�vacia cena zn�en� o odpisy za roky nevyu��vania automobilu na zabezpe�enie zdanite�n�ho pr�jmu.

Da�ov� uznate�nos� n�kladov

s�visiacich s pou��van�m

V pr�pade, �e podnikate� m� automobil zahrnut� do obchodn�ho majetku (��tuje, resp. vedie evidenciu, o vozidle ako o obchodnom majetku) je pri posudzovan� da�ov�ch v�davkov s�visiacich s jeho pou��van�m potrebn� bra� do �vahy skuto�nos�, �e v zmysle � 2 p�sm. i) z�kona o dani z pr�jmov da�ov�m v�davkom s� v�davky na dosiahnutie, zabezpe�enie a udr�anie zdanite�n�ch pr�jmov preuk�zate�ne vynalo�en� da�ovn�kom, za��tovan� v ��tovn�ctve da�ovn�ka alebo zaevidovan� v evidencii da�ovn�ka pod�a � 6 ods. 11 z�kona o dani z pr�jmov pri�om pri vyu��van� majetku, ktor� m��e ma� charakter osobnej potreby a s n�m s�visiacich v�davkov (n�kladov), je da�ov� v�davok uznan� len v pomernej �asti pod�a � 19 ods. 2 p�sm. t) z�kona o dani z pr�jmov, v akej sa pou��va na dosiahnutie, zabezpe�enie a udr�anie zdanite�n�ch pr�jmov, ak tento z�kon neustanovuje inak. Z�kon o dani z pr�jmov pritom upres�uje rozsah zahrnutia t�chto da�ov�ch v�davkov v pr�pade pracovn�ch ciest a spotrebovan�ch pohonn�ch l�tok.

Pri pou��van� motorov�ho vozidla zahrnut�ho v obchodnom majetku teda bude mo�n� ako da�ov� v�davok pri prev�dzke motorov�ho vozidla uplat�ova� preuk�zate�n� v�davky v podobe:

�         v�davkov na spotrebovan� pohonn� l�tky (vi� kapitolu �Pohonn� l�tky�),

�         poistn�ho na havarijn� poistenie, resp. z�konn� poistenie (vi� kapitolu �Poistenie�),

�         opr�v a �dr�by,

�         technick�ho zhodnotenia (vi� kapitolu �Technick� zhodnotenie�),

�         odpisov (vi� kapitolu �Odpisy�),

�         dane z motorov�ch vozidiel (vi� kapitolu �Da� z motorov�ch vozidiel�),

�         �al��ch prev�dzkov�ch v�davkov s�visiacich s pou�it�m motorov�ho vozidla (dia�ni�n� poplatky, parkovn�, a pod.).

Uveden� v�davky na spotrebovan� PHL a �al�ie prev�dzkov� v�davky mo�no uplatni� v plnej preuk�zate�nej v��ke za predpokladu, �e motorov� vozidlo je pou��van� v�lu�ne na pracovn� cesty, t. j. na v�kon podnikania, samostatnej z�robkovej �innosti alebo pren�jmu. Pokia� by vozidlo bolo pou��van� s��asne aj na s�kromn� ��ely, nie je mo�n� uveden� v�davky zahrn�� medzi da�ov� v�davky v plnej v��ke, ale iba vo v��ke prisl�chaj�cej �pracovn�m cest�m� (pr�slu�n� pomer uplatnenia, resp. neuplatnenia v�davkov, sa ur�� na z�klade evidencie j�zd pr�slu�n�ho motorov�ho vozidla).

SZ�O si m��e uplat�ova� ako da�ov� v�davok v�etky v�davky s�visiace s v�konom pr�ce na inom mieste, ne� je jeho �innos� obvykle vykon�van�, a to vr�tane stravn�ho najviac do v��ky ustanovenej z�konom �. 283/2002 Z. z. o cestovn�ch n�hrad�ch v z.n.p. pre zamestnancov.

Automobil obstaran� prostredn�ctvom finan�n�ho pren�jmu

Finan�n� l�zing predstavuje druh finan�nej slu�by a pre jeho vyu��vate�a patr� medzi cudzie zdroje financovania. Podstatou finan�n�ho l�zingu je dlhodob� pren�jom, kedy po skon�en� doby pren�jmu doch�dza zvy�ajne k odk�peniu prenajatej veci n�jomcu. Doba pren�jmu sa obvykle u finan�n�ho l�zingu kryje s dobou ekonomickej �ivotnosti predmetu pren�jmu. Celkov� leasingov� spl�tky pokr�vaj� obstar�vaciu cenu majetku a odkupn� cena b�va obvykle ni��ia ako trhov� cena majetku. Poskytovate�om l�zingu je zvy�ajne banka alebo leasingov� spolo�nos�.

Finan�n� l�zing vyu��vaj� podnikatelia ako jednu z mo�nost� extern�ho sp�sobu financovania, predov�etk�m z d�vodu prenesenia riz�k na poskytovate�a l�zingu a optimaliz�cie cash flow.

Na z�klade ustanovenia � 2 p�sm. s) z�kona o dani z pr�jmov je finan�n� pren�jom definovan� ako obstaranie hmotn�ho majetku na z�klade n�jomnej zmluvy s dojednan�m pr�vom k�py prenajatej veci, pri ktorom cena, za ktor� prech�dza vlastn�cke pr�vo k prenajat�mu majetku z prenaj�mate�a na da�ovn�ka, ktor� obstar�va hmotn� majetok formou finan�n�ho pren�jmu, je s��as�ou celkovej sumy dohodnut�ch platieb, ak

1. vlastn�cke pr�vo m� prejs� bez zbyto�n�ho odkladu po skon�en� n�jmu na da�ovn�ka, ktor� obstar�va hmotn� majetok formou finan�n�ho pren�jmu a

2. doba trvania n�jmu je najmenej 60 % doby odpisovania pod�a � 26 ods. 1 z�kona o dani z pr�jmov,

3. doba trvania n�jmu pozemku, na ktorom je umiestnen� budova alebo stavba zaraden� do odpisovej skupiny 5, je najmenej 60 % doby odpisovania tak�hoto majetku; ak predmetom pren�jmu je budova spolu s pozemkom, cena, za ktor� prech�dza vlastn�cke pr�vo k prenajat�mu pozemku z prenaj�mate�a na da�ovn�ka, ktor� obstar�va hmotn� majetok formou finan�n�ho pren�jmu, mus� by� vy��slen� osobitne,

4. doba trvania n�jmu pozemku, na ktorom je umiestnen� budova alebo stavba zaraden� do odpisovej skupiny 6, je najmenej 60 % doby odpisovania tak�hoto majetku; ak predmetom pren�jmu je budova spolu s pozemkom, cena, za ktor� prech�dza vlastn�cke pr�vo k prenajat�mu pozemku z prenaj�mate�a na da�ovn�ka, ktor� obstar�va hmotn� majetok formou finan�n�ho pren�jmu, mus� by� vy��slen� osobitne,

5. doba trvania n�jmu pozemku, na ktorom nie je umiestnen� budova alebo stavba, je najmenej 60 % doby odpisovania hmotn�ho majetku zaraden�ho do odpisovej skupiny 6.

Do da�ov�ch v�davkov sa u n�jomcu predmet finan�n�ho l�zingu premietne prostredn�ctvom jeho odpisov a �roku platen�ho l�zingovej spolo�nosti. Je teda zrejm�, �e spl�tka a ani akont�cia nevstupuje do da�ov�ch v�davkov v takej podobe ako sa uhr�dza. Do da�ov�ch v�davkov vstupuje tzv. finan�n� �as� l�zingu, ktor� tvoria �roky a poistenie, a to v zmysle spl�tkov�ho kalend�ra.

Automobil prenajat� alebo vypo�i�an�

Da�ov� uznate�nos� n�kladov s�visiacich s pou��van�m

V pr�pade, �e podnikate� m� automobil prenajat� na z�klade n�jomnej zmluvy (� 663 a nasl. Ob�ianskeho z�konn�ka, � 630 a� 637 Obchodn�ho z�konn�ka) alebo vypo�i�an� na z�klade zmluvy o v�po�i�ke (� 659 a� 662 Ob�ianskeho z�konn�ka), je pri posudzovan� da�ov�ch v�davkov s�visiacich s jeho pou��van�m potrebn� bra� do �vahy skuto�nos�, �e v zmysle � 2 p�sm. i) z�kona o dani z pr�jmov da�ov�m v�davkom s� v�etky v�davky (n�klady) na dosiahnutie, zabezpe�enie a udr�anie zdanite�n�ch pr�jmov preuk�zate�ne vynalo�en� da�ovn�kom, za��tovan� v ��tovn�ctve da�ovn�ka alebo zaevidovan� v evidencii da�ovn�ka pod�a � 6 ods. 11 z�kona o dani z pr�jmov, pri�om pri vyu��van� majetku, ktor� m��e ma� charakter osobnej potreby a s n�m s�visiacich v�davkov (n�kladov), je da�ov� v�davok uznan� len v pomernej �asti pod�a � 19 ods. 2 p�sm. t) z�kona o dani z pr�jmov, v akej sa pou��va na dosiahnutie, zabezpe�enie a udr�anie zdanite�n�ch pr�jmov, ak spom�nan� z�kon neustanovuje inak. Z�kon o dani z pr�jmov pritom upres�uje rozsah zahrnutia t�chto da�ov�ch v�davkov v pr�pade pracovn�ch ciest a spotrebovan�ch pohonn�ch l�tok. V�davky na obstaranie automobilu v danom pr�pade nie s� opodstatnen�, ke�e tu nedoch�dza k obstaraniu automobilu. Automobil zost�va vo vlastn�ctve prenaj�mate�a, resp. po�i�iavate�a, n�jomca, resp. vypo�i�iavate� m� iba pr�vo u��vania prenajat�ho, resp. vypo�i�an�ho automobilu.

Pri pou��van� motorov�ho vozidla nezahrnut�ho v obchodnom majetku, ktor� je vypo�i�an�, resp. prenajat�, teda bude mo�n� ako da�ov� v�davok pri prev�dzke motorov�ho vozidla uplat�ova� preuk�zate�n� v�davky v podobe:

�         n�jomn�ho (vi� kapitolu �Operat�vny pren�jom�),

�         v�davkov na spotrebovan� pohonn� l�tky (vi� kapitoly �Cestovn� �hrady� a �Pohonn� l�tky�),

�         opr�v a �dr�by, ak je to v n�jomnej zmluve dohodnut�,

�         technick�ho zhodnotenia prenajat�ho majetku, ak je to dohodnut� (vi� kapitolu �Technick� zhodnotenie�),

�         �al��ch prev�dzkov�ch v�davkov s�visiacich s pou�it�m motorov�ho vozidla (dia�ni�n� poplatky, parkovn�, a pod.).

SZ�O si m��e uplat�ova� ako da�ov� v�davok v�etky v�davky s�visiace s v�konom pr�ce na inom mieste, ne� je jeho �innos� obvykle vykon�van�, a to vr�tane stravn�ho najviac do v��ky ustanovenej z�konom �. 283/2002 Z. z. o cestovn�ch n�hrad�ch v z.n.p. pre zamestnancov (vi� kapitolu �Pracovn� cesty podnikate�a�).

N�jomn� za luxusn� osobn� automobily

Vych�dzaj�c z ustanovenia � 17 ods. 35 z�kona o dani z pr�jmov plat�, �e z�klad dane da�ovn�ka, ktor� je pr�vnickou osobou, alebo z�klad dane (�iastkov� z�klad dane) z pr�jmov pod�a � 6 da�ovn�ka, ktor� je fyzickou osobou, sa zv��i o rozdiel medzi �hrnom uplatnen�ho n�jomn�ho na z�klade n�jomnej zmluvy bez vopred dohodnut�ho pr�va k�py prenajatej veci v da�ov�ch v�davkoch v pr�slu�nom zda�ovacom obdob� z osobn�ch automobilov zatrieden�ch do k�du Klasifik�cie produktov 29.10.2 so vstupnou cenou 48 000 eur a viac a s��tom n�sobkov po�tu t�chto prenajat�ch osobn�ch automobilov a limitovan�ho ro�n�ho n�jomn�ho vo v��ke 14 400 eur zodpovedaj�ceho po�tu mesiacov n�jmu v pr�slu�nom zda�ovacom obdob�, ak tento z�klad dane je ni��� ako s��et n�sobkov po�tu prenajat�ch osobn�ch automobilov so vstupnou cenou 48 000 eur a viac a limitovan�ho ro�n�ho n�jomn�ho vo v��ke 14 400 eur zodpovedaj�ceho po�tu mesiacov n�jmu v pr�slu�nom zda�ovacom obdob�.

Ak z�klad dane z pr�jmov da�ovn�ka za pr�slu�n� zda�ovacie obdobie:

�         presiahne sumu 14 400 eur, da�ovn�kovi nevznikne povinnos� �pravy z�kladu dane,

�         nepresiahne sumu 14 400 eur (resp. pomern� �as� zodpovedaj�cu po�tu mesiacov pren�jmu), da�ovn�kovi vznikne povinnos� upravi� (zv��i�) z�klad dane, resp. �iastkov� z�klad dane z pr�jmov pod�a � 6 z�kona o dani z pr�jmov o sumu rozdielu medzi skuto�ne uplatnen�m n�jomn�m v da�ov�ch v�davkoch v pr�slu�nom zda�ovacom obdob� a sumou 14 400 eur (resp. pomernej �asti limitovan�ho n�jomn�ho zodpovedaj�cej po�tu mesiacov pren�jmu). Ak da�ovn�k prenaj�ma viac osobn�ch automobilov so vstupnou cenou 48 000 eur a viac, potom je povinn� sledova� v��ku z�kladu dane vyn�soben� po�tom automobilov.

S�kromn� automobil nezahrnut� v obchodnom majetku

Da�ov� uznate�nos� n�kladov

s�visiacich s pou��van�m

V pr�pade, �e podnikate� pou��va vlastn� s�kromn� automobil nezahrnut� do obchodn�ho majetku je pri posudzovan� da�ov�ch v�davkov s�visiacich s jeho pou��van�m potrebn� bra� do �vahy skuto�nos�, �e v zmysle � 2 p�sm. i) z�kona o dani z pr�jmov da�ov�m v�davkom je v�davok (n�klad) na dosiahnutie, zabezpe�enie a udr�anie zdanite�n�ch pr�jmov preuk�zate�ne vynalo�en� da�ovn�kom, za��tovan� v ��tovn�ctve da�ovn�ka alebo zaevidovan� v evidencii da�ovn�ka pod�a � 6 ods. 11 z�kona o dani z pr�jmov, pri�om pri vyu��van� majetku, ktor� m��e ma� charakter osobnej potreby a s n�m s�visiacich v�davkov (n�kladov), je da�ov� v�davok uznan� len v pomernej �asti pod�a � 19 ods. 2 p�sm. t) z�kona o dani z pr�jmov, v akej sa pou��va na dosiahnutie, zabezpe�enie a udr�anie zdanite�n�ch pr�jmov, ak tento z�kon neustanovuje inak. Z�kon o dani z pr�jmov v�ak v danom pr�pade v osobitnom ustanoven� � 19 ods. 2 p�sm. e) uv�dza, �e ak da�ovn�k na cestovanie do in�ho miesta, ne� je miesto jeho obvykl�ho podnikania, vyu�ije vlastn� osobn� motorov� vozidlo nezahrnut� do obchodn�ho majetku, uplatn� v�davky (n�klady)

1. do v��ky n�hrady za spotrebovan� pohonn� l�tky pod�a cien platn�ch v �ase ich n�kupu, a len, ak nebolo zahrnut� do obchodn�ho majetku v predch�dzaj�cich zda�ovac�ch obdobiach u tohto da�ovn�ka, uplatn� aj v�davky (n�klady) do v��ky z�kladnej n�hrady za ka�d� jeden km jazdy pod�a z�kona o cestovn�ch n�hrad�ch, alebo

2. vo forme pau��lnych v�davkov do v��ky 50 % z celkov�ho preuk�zan�ho n�kupu pohonn�ch l�tok za pr�slu�n� zda�ovacie obdobie primeran�ho po�tu najazden�ch kilometrov pod�a stavu tachometra na za�iatku a na konci pr�slu�n�ho zda�ovacieho obdobia pre ka�d� motorov� vozidlo samostatne.

V uvedenej s�vislosti vi� kapitolu �Pracovn� cesty podnikate�a�.

V�davky na obstaranie automobilu v danom pr�pade nie s� opodstatnen�, ke�e tu nedoch�dza k obstaraniu automobilu.

SZ�O si m��e uplat�ova� ako da�ov� v�davok v�etky v�davky s�visiace s v�konom pr�ce na inom mieste, ne� je jeho �innos� obvykle vykon�van�, a to vr�tane stravn�ho najviac do v��ky ustanovenej z�konom �. 283/2002 Z. z. o cestovn�ch n�hrad�ch v z.n.p. pre zamestnancov.

1.14  Zaradenie vozidla do obchodn�ho majetku

Podnikate� nadobudol darovan�m motorov� vozidlo, ktor� mal jeho otec zaraden� v obchodnom majetku pou��vanom na podnikanie. Otec ako darca obstaral toto vozidlo v obstar�vacej cene 21 120 eur. Otec uplatnil v da�ov�ch v�davkoch odpisy vozidla v celkovej sume 12 320 eur.

V akej sume podnikate� zarad� vozidlo do obchodn�ho majetku a z akej sumy bude podnikate� odpisova� toto darovan� vozidlo?

Nako�ko sa jedn� o majetok nadobudnut� darovan�m od fyzickej osoby, ktor� ho mala zahrnut� v obchodnom majetku, vstupnou cenou na ��ely odpisovania vozidla bude da�ov� zostatkov� cena vozidla, t. j. 8 800 eur (21 120 � 12 320).

1.15  Vstupn� cena

Podnikate� chce v roku 2024 vlo�i� do obchodn�ho majetku auto, ktor� si k�pili s man�elkou v roku 2023 za 24 000 � a ktor� za�al pou��va� v�lu�ne na podnikate�sk� ��ely.

V akej vstupnej cene podnikate� zarad� auto do obchodn�ho majetku a ak� odpisy si m��e uplatni� do da�ov�ch v�davkov?

Osobn� automobily s� zaraden� v odpisovej skupine 1, odpisuj� sa rovnomern�m sp�sobom odpisovania 4 roky. Da�ovn�k zarad� auto do obchodn�ho majetku vo vstupnej cene, ktorou je u neho obstar�vacia cena v sume 24 000 �. Vo v�zbe na znenie � 24 ods. 5 a � 25 ods. 1 p�sm. d) z�kona o dani z pr�jmov nie je mo�n� uplatni� do da�ov�ch v�davkov odpisy za rok 2023. Rok 2024 je druh�m rokom odpisovania.

Ak automobil bude pou��va� v�lu�ne na podnikate�sk� ��ely, v da�ov�ch v�davkoch bude mo�n� v roku 2024 uplatni� odpis v sume 6 000 � (24 000 : 4).

1.16  Ur�enie vstupnej ceny

Da�ovn�k zaradil v roku 2024 do obchodn�ho majetku pou��van�ho na podnikanie osobn� motorov� vozidlo, ktor� nadobudol v roku 2023 deden�m po svojom otcovi. Not�r v uznesen� o dedi�stve stanovil v�eobecn� cenu vozidla v sume 9 600 eur. Otec toto vozidlo k�pil v roku 2022 za cenu 14 500 eur.

Ako sa ur�� vstupn� cena na ��ely odpisovania vozidla?

Nako�ko osobn� motorov� vozidlo bolo nadobudnut� deden�m, vstupnou cenou pre ��ely odpisovania motorov�ho vozidla je v�eobecn� cena stanoven� v uznesen� o dedi�stve v sume 9 600 eur.

1.17  ��ely odpisovania automobilu

Da�ovn�k zaradil v roku 2024 do obchodn�ho majetku pou��van�ho na podnikanie osobn� motorov� vozidlo, ktor� nadobudol v roku 2023 deden�m po svojom otcovi. Not�r v uznesen� o dedi�stve stanovil v�eobecn� cenu vozidla v sume 9 600 eur. Otec toto vozidlo k�pil v roku 2022 za cenu 14 500 eur.

Ako sa ur�� vstupn� cena na ��ely odpisovania vozidla?

Nako�ko osobn� motorov� vozidlo bolo nadobudnut� deden�m, vstupnou cenou pre ��ely odpisovania motorov�ho vozidla je v�eobecn� cena stanoven� v uznesen� o dedi�stve v sume 9 600 eur.

Viac sa u� do��tate v mesa�n�ku 1000 rie�en� 2/2024.

REKONDI�N� POBYT

Nebezpe�enstv� ��haj�ce na zamestnancov na pracovisku s� �kodliv� a nebezpe�n� faktory pracovn�ho procesu a pracovn�ho prostredia, ktor�ch ��inky ohrozuj� �ivot zamestnancov alebo ich zdravie a m��u ich po�kodi�. S� nimi napr�klad elektrick� pr�d, v��ka alebo h�bka, nadmern� hmotnos� manipulovan�ho bremena, zv��en� frekvencia pohybu tela, hluk, chemik�lie, karcinog�n, nadmern� fyzick� alebo psychick� z�a�, nevhodn� (nefyziologick�) poloha tela alebo jeho �asti pri pr�ci, chlad, teplo, prach a pod.

V mnoh�ch pr�padoch ide o chorobu z povolania predstavuj�cu jav, s ktor�m sa m��e stretn�� ka�d� fyzick� osoba v s�vislosti s plnen�m svojich pracovn�ch �loh. Ako vypl�va z jej samotn�ho ozna�enia a ako je v�eobecne zn�me, ide o chorobu, ktor� m� p�vod pr�ve v plnen� pracovn�ch �loh fyzickou osobou alebo s plnen�m pracovn�ch �loh s�vis�.

Na zaistenie ochrany zamestnancov pred chorobou z povolania je preto zamestn�vate� povinn� realizova� princ�py prevencie so snahou vyl��i� z pracovn�ho procesu existuj�ce alebo mo�n� nebezpe�enstv� a z nich vypl�vaj�ce rizik�, najm�

• posudzova� riziko, ktor� nemo�no vyl��i�, a to u� pri v�bere, ako aj po�as pou��vania pracovn�ch prostriedkov, materi�lov, l�tok a pracovn�ch postupov,
• uprednost�ova� pri ochrane bezpe�nosti a zdravia kolekt�vne ochrann� opatrenia pred individu�lnymi,
• nahr�dza� pr�ce s rizikom po�kodenia zdravia bezpe�n�mi pr�cami alebo pr�cami, pri ktor�ch je men�ie riziko po�kodenia zdravia,
• zoh�ad�ova� �udsk� schopnosti, vlastnosti a mo�nosti u� pri navrhovan� pracoviska, v�bere pracovn�ho prostriedku, pracovn�ch postupov a v�robn�ch postupov s cie�om vyl��i� alebo zmierni� ��inky �kodliv�ch faktorov pr�ce a pracovn�ho prostredia na zdravie,
• pl�nova� a n�sledne aj vykon�va� politiku prevencie zav�dzan�m bezpe�n�ch pracovn�ch prostriedkov, technol�gi� a sp�sobov organiz�cie pr�ce,
• skvalit�ova� pracovn� podmienky s oh�adom na existuj�ce faktory pr�ce a pracovn�ho prostredia a prostredn�ctvom soci�lnych opatren�,
• vyd�va� pokyny na zaistenie bezpe�nosti a ochrany zdravia pri pr�ci pri vykon�van� konkr�tnej pr�ce.

Pr�klad 1

Chorobou z povolania je, okrem in�ch, aj napr. choroba z vibr�ci� � ochorenie kost�, k�bov, svalov, ciev a nervov kon�at�n sp�soben� pri pr�ci s vibruj�cimi n�strojmi, choroba z dlhodob�ho, nadmern�ho a jednostrann�ho za�a�enia horn�ch kon�at�n � ochorenie kost�, k�bov, �liach a nervov kon�at�n, choroba zapr�enia p��c azbestov�m prachom (azbest�za), porucha sluchu z hluku, alergick� choroby horn�ch d�chac�ch ciest s precitlivenos�ou na alerg�ny existuj�ce v pracovnom prostred�, n�dorov� choroby vznikaj�ce n�sledkom pr�ce s dok�zan�mi chemick�mi karcinog�nmi v pracovnom prostred�.

Dlhodobo najviac chor�b z povolania vznik� v d�sledku dlhodob�ho, nadmern�ho a jednostrann�ho za�a�enia horn�ch kon�at�n, tie� vibr�ci� p�sobiacich na kon�atiny zamestnancov a takisto infek�n�ch a parazit�rnych chor�b.

N�rok na rekondi�n� pobyt

Zamestn�vate� je preto v z�ujme predch�dzania vzniku tak�hoto druhu chor�b povinn� zabezpe�ova� rekondi�n� pobyt zamestnancovi, ktor� vykon�va vybran� povolanie. Rekondi�n�m pobytom je aj rehabilit�cia v s�vislosti s pr�cou, ktor� zamestn�vate� zabezpe�uje zamestnancovi priebe�ne po�as v�konu pr�ce.

Na ��el poskytovania rekondi�n�ho pobytu je vybran�m povolan�m povolanie, v ktorom sa vykon�va pr�ca zaraden� org�nom �t�tnej spr�vy na �seku verejn�ho zdravotn�ctva do tretej alebo �tvrtej kateg�rie a rekondi�n� pobyt spln� podmienku ��elnosti z h�adiska prevencie profesion�lneho po�kodenia zdravia.

Do tretej kateg�rie sa zara�uj� pr�ce s vysokou mierou zdravotn�ho rizika z expoz�cie faktorom pr�ce a pracovn�ho prostredia, pri ktor�ch

a)  expoz�cia zamestnanca faktorom pr�ce a pracovn�ho prostredia nie je zn�en� technick�mi opatreniami alebo organiza�n�mi opatreniami na �rove� ustanoven�ho limitu a na zn�enie rizika je potrebn� vykona� in� �pecifick� ochrann� opatrenia vr�tane pou�itia osobn�ch ochrann�ch pracovn�ch prostriedkov,

b)  je expoz�cia zamestnanca faktorom pr�ce a pracovn�ho prostredia zn�en� technick�mi opatreniami alebo organiza�n�mi opatreniami na �rove� ustanoven�ho limitu, ale

• vz�jomn� kombin�cia a p�sobenie faktorov pr�ce a pracovn�ho prostredia m��u po�kodi� zdravie, alebo
• zis�uj� sa zdravotn� zmeny u zamestnancov vo vz�ahu k p�sobiacim faktorom,

c)  nie s� ustanoven� limity, ale nepriazniv� odpove� organizmu poukazuje na mo�n� �pecifick� p�sobenie faktorov pr�ce a pracovn�ho prostredia a expoz�cia faktorom pr�ce a pracovn�ho prostredia m��e u zamestnanca sp�sobi� po�kodenie zdravia.

Do �tvrtej kateg�rie sa zara�uj� len v�nimo�ne na obmedzen� �as, najviac na jeden rok, pr�ce s ve�mi vysokou mierou zdravotn�ho rizika z expoz�cie faktorom pr�ce a pracovn�ho prostredia. S� to pr�ce,

a)  pri ktor�ch nie je mo�n� zn�i� technick�mi opatreniami alebo organiza�n�mi opatreniami expoz�ciu zamestnanca faktorom pr�ce a pracovn�ho prostredia na �rove� ustanoven�ch limitov a expoz�cia faktorom pr�ce a pracovn�ho prostredia prekra�uje krit�ri� na zaradenie pr�ce do tretej kateg�rie a je potrebn� vykona� in� �pecifick� ochrann� opatrenia vr�tane pou�itia osobn�ch ochrann�ch pracovn�ch prostriedkov,

b)  ktor� pod�a miery expoz�cie jednotliv�m faktorom pr�ce a pracovn�ho prostredia patria do tretej kateg�rie, ale

• vz�jomn� kombin�cia a p�sobenie faktorov pr�ce a pracovn�ho prostredia zvy�uje riziko po�kodenia zdravia, alebo
• zis�uj� sa zdravotn� zmeny u zamestnancov vo vz�ahu k p�sobiacim faktorom.

Podmienka ��elnosti rekondi�n�ho pobytu z h�adiska prevencie profesion�lneho po�kodenia zdravia nie je splnen�, ak je zamestnanec pri pr�ci exponovan� niektor�m z faktorov pracovn�ho prostredia, a to

a)  faktoru sp�sobuj�cim vznik profesion�lnej ko�nej alergie,

b)  biologick�m faktorom,

c)  elektromagnetick�m �iaren�m,

d)  ultrafialov�m �iaren�m,

e)  infra�erven�m �iaren�m,

f)  laserom.

Rekondi�n� pobyt alebo rehabilit�ciu v s�vislosti s pr�cou navrhne zamestn�vate� v spolupr�ci s lek�rom pracovnej zdravotnej slu�by a po dohode so z�stupcami zamestnancov vr�tane z�stupcov zamestnancov pre bezpe�nos� a v spolupr�ci s nimi vypracuje zoznam zamestnancov, ktor� vykon�vaj� vybran� povolania.

Lek�r pracovnej zdravotnej slu�by v spolupr�ci so zamestn�vate�om, po dohode so z�stupcami zamestnancov vr�tane z�stupcov zamestnancov pre bezpe�nos�, vypracuje obsah rekondi�n�ho pobytu. Zamestn�vate� obozn�mi zamestnanca pred jeho n�stupom na rekondi�n� pobyt s obsahom rekondi�n�ho pobytu.

Pri poskytovan� rekondi�n�ch pobytov je potrebn� zoh�adni� viacer� okolnosti, ktor� s� �asto osobitn� pre ka�d�ho zamestn�vate�a.

Odpor��an� r�mcov� sch�ma praktick�ho postupu je nasledovn�:

a)  sp�sanie zoznamu rizikov�ch pr�c s uveden�m konkr�tnych �kodliv�ch faktorov, ktor� p�sobia na zamestnancov pri ka�dej z nich,

b)  sp�sanie menovit�ho zoznamu zamestnancov, ktor� s� exponovan� �kodliv�mi faktormi a ka�d�mu z nich priradenie konkr�tnych �kodliv�ch pracovn�ch faktorov, ktor�mi s� exponovan�,

c)  sp�sanie zoznamu vybran�ch povolan� � uvies� v �om tie rizikov� pr�ce, pre ktor� bude ��eln� z h�adiska prevencie profesion�lneho zdravia poskytn�� rekondi�n� pobyt,

d)  sp�sanie zoznamu zamestnancov vykon�vaj�cich jednotliv� vybran� povolania, ktor�m bude poskytnut� rekondi�n� pobyt,

e)  vybranie formy rekondi�n�ho pobytu,

f)  navrhnutie obsahu rekondi�n�ho pobytu pre jednotliv� vybran� povolania,

g)  obozn�menie zamestnancov, ktor�m bude poskytnut� rekondi�n� pobyt, s jeho obsahom, pri�om je vhodn� ich informova� aj o ich povinnostiach v s�vislosti s absolvovan�m rekondi�n�ho pobytu,

h)  ur�enie d�ky rekondi�n�ho pobytu,

i) vybratie vhodn�ho zariadenia, v ktorom sa bude rekondi�n� pobyt realizova�,

j) spracovanie viacro�n�ho harmonogramu poskytovan�ch rekondi�n�ch pobytov,

k)  ur�enie sp�sobu dopravy na rekondi�n� pobyt, d�tum a miesto n�stupu na rekondi�n� pobyt a obozn�menie s nimi pr�slu�n�ch zamestnancov vykon�vaj�cich vybran� povolanie,

l) overenie po skon�en� rekondi�n�ho pobytu v zariaden�, v ktorom sa rekondi�n� pobyt uskuto��oval, �i zamestnanec uveden� rekondi�n� pobyt absolvoval,

m) z��tovanie cestovn�ch n�hrad,

n)  vyhodnotenie absolvovan�ch rekondi�n�ch pobytov a prerokovanie tohto vyhodnotenia v komisii BOZP spolu s pr�padn�mi n�metmi na zlep�enie ich pr�pravy a vykonania.

Zariadenie, kde sa bude rekondi�n� pobyt uskuto��ova�, mus� sp��a� po�iadavky na ubytovanie a stravovanie pod�a � 20, 21 a 26 z�kona �. 355/2007 Z. z.

Rekondi�n� pobyt sa teda m��e poskytova� v dvoch form�ch, a to pobytovej alebo priebe�nej.

Pobytov� forma sa via�e na pobyt zamestnanca vo vhodnom zariaden�, v ktorom sa mu poskytuj� vhodn� rehabilita�n� proced�ry, ubytovanie a celodenn� stravovanie.

Rehabilit�cie v s�vislosti s pr�cou sa poskytuj� popri vykon�van� pracovnej �innosti ako priebe�n� forma rekondi�n�ho pobytu. Zamestnanec v tomto pr�pade, po�as v�konu pr�ce alebo po skon�en� pracovn�ch povinnost�, doch�dza na rehabilita�n� proced�ry do rehabilita�n�ho zariadenia � najlep�ie v bl�zkosti miesta v�konu pr�ce. Obe formy poskytovania rekondi�n�ch pobytov s� porovnate�n�.

V�ber pobytovej alebo priebe�nej formy rekondi�n�ho pobytu je podriaden� tomu, aby zamestnancovi bola poskytnut� potrebn� a ��inn� rehabilita�n� starostlivos� vzh�adom na faktor pr�ce a pracovn�ho prostredia, ktor�mu je exponovan� v pr�ci.

Rekondi�n� pobyt odborne vedie a usmer�uje zdravotn�cky pracovn�k s odbornou sp�sobilos�ou najm� v �tudijnom odbore fyzioterapia a v �pecializa�nom odbore fyziatria (zaober� sa vplyvom a vyu��van�m fyzik�lnych podnetov na �udsk� organizmus), balneol�gia a lie�ebn� rehabilit�cia, ktor� vypracuje program rekondi�n�ho pobytu pod�a r�mcov�ho programu, s prihliadnut�m na expoz�ciu zamestnancov faktorom pr�ce a pracovn�ho prostredia, pri�om spolupracuje so zdravotn�ckymi pracovn�kmi s odbornou sp�sobilos�ou najm� v �pecializa�nom odbore prevent�vne pracovn� lek�rstvo a toxikol�gia, hygiena v��ivy, v�chova k zdraviu a verejn� zdravotn�ctvo a v �tudijnom odbore verejn� zdravotn�ctvo a psychol�gia.

Rekondi�n� pobyt zabezpe�uje individu�lny re�im na podporu zdravia zamestnanca a jeho ��elom je

a)  kompenz�cia predpokladan�ch mo�n�ch po�koden� zdravia vykon�vanou pr�cou,

b)  zvy�ovanie celkovej fyzickej a psychickej kond�cie,

c)  zvy�ovanie celkovej odolnosti,

d)  zvy�ovanie zdravotn�ho uvedomenia,

e)  osvojenie si spr�vnych postojov k ochrane zdravia pri pr�ci,

f)  z�skanie spr�vnych stravovac�ch n�vykov,

g)  obmedzenie faj�enia.

Obsahom rekondi�n�ho pobytu s� rehabilita�n� cvi�enia, odborn� in�trukt�e, vodolie�ebn� a teplo lie�ebn� proced�ry, pl�vanie, vhodn� druh �portu a pobyt v pr�rode.

�peci�lne skupiny tvoria r�mcov� programy rekondi�n�ho pobytu pre zamestnancov exponovan�ch faktorom pr�ce a pracovn�ho prostredia:

1. R�mcov� program rekondi�n�ho pobytu pre zamestnancov exponovan�ch pevn�m aeros�lom (prachom), chemick�m faktorom alebo karcinog�nnym a mutag�nnym faktorom:

• Kondi�n� cvi�enie a cvi�enie v pr�rode. S��as�ou cvi�enia je odborn� in�trukt� zameran� na n�cvik spr�vneho d�chania a vyka�liavania.
• Inhal�cie s pou�it�m vhodnej pr�rodnej lie�ivej vody alebo vhodnej pr�rodnej lie�ivej vody plnenej do spotrebite�sk�ho obalu.
• Pobyt v pr�rode, najm� prech�dzky, turistika, vhodn� druh �portu a otu�ovanie.
• Proced�ry s prevent�vnym zameran�m, najm� prostriedky vodolie�by zvy�uj�ce odolnos� organizmu.
• Odborn� in�trukt� zameran� na racion�lnu v��ivu.
• Odborn� in�trukt� zameran� na obmedzenie faj�enia.

2. R�mcov� program rekondi�n�ho pobytu pre zamestnancov exponovan�ch vibr�ci�m, dlhodob�mu, nadmern�mu a jednostrann�mu za�a�eniu, nevyhovuj�cim mikroklimatick�m podmienkam, zv��en�mu tlaku vzduchu alebo nadmernej fyzickej z�a�i:

• Cvi�enie zameran� na relax�ciu skr�ten�ch svalov a posil�ovanie oslaben�ch svalov, ako aj kondi�n� cvi�enie. S��as�ou je odborn� in�trukt� zameran� na �etrenie k�bov a chrbtice pri pr�ci.
• Proced�ry s prevent�vnym zameran�m, s vyu�it�m prostriedkov teplo lie�by, ako s� paraf�n, hor�ci z�bal, peloidy (ide o pr�rodn� l�tku, ktor� je zmesou anorganick�ch a organick�ch l�tok v r�znom pomere) a prostriedky vodolie�by, vr�tane pl�vania.
• Mas�e a fyzioterapeutick� techniky.
• Pobyt v pr�rode, najm� prech�dzky, turistika, pr�padne in� vhodn� druh �portu a otu�ovanie.
• Odborn� in�trukt� o racion�lnej v��ive zameran� na odstr�nenie obezity, dopl�ovanie miner�lov a pitn� re�im.

Odborn� in�trukt� zameran� na obmedzenie faj�enia.

3. R�mcov� program rekondi�n�ho pobytu pre zamestnancov exponovan�ch hluku, psychickej pracovnej z�a�i alebo ionizuj�cemu �iareniu

• Kondi�n� a relaxa�n� cvi�enie, odborn� in�trukt� autog�nneho tr�ningu alebo jogy.
• Vodolie�ebn� proced�ry alebo pl�vanie s relaxa�n�m charakterom.
• Tr�ning na zvl�danie stresu.
• Pobyt v pr�rode, najm� prech�dzky, turistika, pr�padne in� vhodn� druh �portu a otu�ovanie.
• Odborn� in�trukt� zameran� na racion�lnu v��ivu.
• Odborn� in�trukt� zameran� na obmedzenie faj�enia.

Zamestn�vate� m��e zabezpe�i� na odpor��anie lek�ra pracovnej zdravotnej slu�by, a po dohode so z�stupcami zamestnancov vr�tane z�stupcov zamestnancov pre bezpe�nos�, rekondi�n� pobyt aj zamestnancovi, ktor� vykon�va pr�cu zaraden� do druhej kateg�rie, ak rekondi�n� pobyt spln� podmienku ��elnosti z h�adiska prevencie profesion�lneho po�kodenia zdravia.

��as� zamestnanca na rekondi�nom pobyte

Na rekondi�nom pobyte sa m��e z��astni� zamestnanec, ktor� nem� pr�znaky ak�tnej choroby alebo prenosn�ho ochorenia.

Na rekondi�nom pobyte je povinn� z��astni� sa zamestnanec, ktor� nepretr�ite vykon�va pr�cu zaraden� do tretej kateg�rie po�as najmenej piatich rokov, a zamestnanec, ktor� nepretr�ite vykon�va pr�cu zaraden� do �tvrtej kateg�rie po�as najmenej �tyroch rokov. Nepretr�it�m vykon�van�m pr�ce je aj jej preru�enie na menej ako osem t��d�ov.

Na �al�om rekondi�nom pobyte je zamestnanec povinn� z��astni� sa raz za tri roky, ak odpracoval v tomto obdob� vo vybranom povolan� najmenej 600 pracovn�ch zmien, a zamestnanec, ktor� pracuje s dok�zan�m chemick�m karcinog�nom, ak odpracoval najmenej 400 pracovn�ch zmien.

Na �al�om rekondi�nom pobyte je zamestnanec povinn� z��astni� sa raz za dva roky, ak pracuje pod zemou pri �a�be nerastov alebo pri razen� tunelov a �t�ln� a odpracoval v tomto obdob� vo vybranom povolan� najmenej 275 pracovn�ch zmien. Za odpracovan� pracovn� zmenu sa na ��ely rekondi�n�ho pobytu pova�uje pracovn� zmena, v ktorej zamestnanec odpracoval aspo� preva�n� �as� pracovnej zmeny vo vybranom povolan�. U zamestnanca s nerovnomerne rozvrhnut�m pracovn�m �asom je podmienka odpracovan�ho po�tu pracovn�ch zmien splnen�, ak ich po�et po prepo��tan� zodpoved� ur�en�mu po�tu pracovn�ch zmien zamestnanca s rovnomerne rozvrhnut�m pracovn�m �asom.

Zamestn�vate� ur�� de� n�stupu, miesto a d�ku rekondi�n�ho pobytu na z�klade odpor��ania lek�ra pracovnej zdravotnej slu�by. D�ka rekondi�n�ho pobytu je najmenej sedem dn�; d�ka rehabilit�cie v s�vislosti s pr�cou je najmenej 80 hod�n v priebehu dvoch rokov. Rekondi�n� pobyt m� spravidla nadv�zova� na �erpanie dovolenky a bez v�nych d�vodov sa nem��e preru�i�. Rehabilit�cia v s�vislosti s pr�cou nemus� nadv�zova� na �erpanie dovolenky.

Zamestnancovi sa mus� na cel� �as rekondi�n�ho pobytu zabezpe�i� programovo riaden� zdravotn� re�im, ubytovanie a celodenn� stravovanie. Ubytovanie a celodenn� stravovanie sa nezabezpe�uje pri rehabilit�cii v s�vislosti s pr�cou.

Viac sa u� do��tate v mesa�n�ku PaM 9/2024, ktor� pr�ve vych�dza.