T�MY ��SLA

DPH PO NOVELE

DPH prin�a mno�stvo opatren�, ktor� pom��u podnikate�om a odb�raj� im �as� byrokracie. Novela z�kona o DPH prin�a zmeny, z ktor�ch v��ina vst�pi do ��innosti a� 1. 1. 2026. V z�kone o DPH sa zav�dza osobitn� �prava pre mal� podnik zahrani�nej osoby, ktor� ustanovuje podmienky a pr�va a povinnosti s�visiace s uplat�ovan�m oslobodenia ekonomickej �innosti mal�ho podniku neusaden�ho v tuzemsku od dane, ako aj osobitn� �pravu pre mal� podnik tuzemskej osoby, v ktorej sa ustanovia pravidl� pre uplat�ovanie oslobodenia od dane ekonomickej �innosti tuzemskej zdanite�nej osoby v inom �lenskom �t�te. V�etky zmeny s� obsahom nov�ho znenia koment�ra k tomuto z�konu.

Novela z�kona o DPH priniesla mnoho zmien, ktor� bud� vstupova� do platnosti postupne, a to odo d�a vyhl�senia a� do 1. 1. 2026 (1. 7. 2024, 1. 1. 2025 a od 1. 7. 2025). Medzi najd�le�itej�ie zmeny patria zmeny v registr�cii pre DPH pod�a � 4, zmeny v registr�cii pre DPH zahrani�n�ch os�b pod�a � 5, zmeny v mieste dodania slu�ieb pod�a � 16 ods. 3, zmeny pri oneskorenej registr�cii a odpo�te dane pri registr�cii pod�a � 55, samozdanenie pri dovoze tovaru pod�a � 84a, zn�enie limitu pre mo�nos� vystavi� zjednodu�en� fakt�ru z 1 000, resp. 1 600 eur na 400 eur, �pravu limitu pri �iadosti o zru�enie registr�cie, kde sa po novom nesmie presiahnu� v predch�dzaj�com kalend�rnom roku suma 50 000 eur, zavedenie defin�cie mal�ho podniku, ktor� m� zjednodu�i� dod�vky do �lensk�ch �t�tov E�, �pravu vymedzenia lehoty pri oprave odpo��tanej dane pri z�v�zkoch po splatnosti, a to z �uplynulo 100 dn� na �nastal 101. de�. V�etky zmeny ovplyvnia cel� podnikate�sk� spolo�nos�.

Novela z�kona o DPH priniesla mnoho zmien, ktor� bud� vstupova� do platnosti postupne, a to odo d�a vyhl�senia a� do 1. 1. 2026 (1. 7. 2024, 1. 1. 2025 a od 1. 7. 2025). Medzi najd�le�itej�ie zmeny patria:

-          Zmeny v registr�cii pre DPH pod�a � 4 - zmeny ��inn� od 1. 1. 2025

Ide o jednu z najd�le�itej��ch zmien. T�ka sa stanovenia nov�ch podmienok pri registr�cii platite�ov DPH. Po novom sa zdanite�n� osoba, ktor� m� s�dlo, miesto podnikania alebo prev�dzkare� v tuzemsku, a ak nem� tak�to miesto, ale m� bydlisko v tuzemsku alebo sa v tuzemsku obvykle zdr�iava, st�va platite�om dane v t�chto pr�padoch:

�         prv�m d�om kalend�rneho roka nasleduj�ceho po kalend�rnom roku, za ktor� hodnota bez dane dodan�ch tovarov alebo slu�ieb touto osobou presiahla 50 000 eur, 

�         dodan�m tovaru alebo slu�by, ktor�m hodnota bez dane dodan�ch tovarov alebo slu�ieb touto osobou v prebiehaj�com kalend�rnom roku presiahne 62 500 eur, 

�         d�om, v ktorom sa t�to osoba stala pr�vnym n�stupcom platite�a, ktor� zanikol bez likvid�cie,

�         d�om nadobudnutia podniku alebo jeho �asti,

�         d�om ��innosti premeny pri od�tiepen�,

�         d�om, v ktorom t�to osoba dod� stavbu, �as� stavby alebo stavebn� pozemok, ak sa z dodania m� presiahnu� obrat, okrem dodania stavby, �asti stavby alebo stavebn�ho pozemku, ktor� s� osloboden� od dane,

�         d�om, v ktorom t�to osoba prijme platbu pred dodan�m tovaru pod�a p�smena f),

�         d�om dodania tovaru s miestom dodania v tuzemsku, ak ide o zdanite�n� osobu, ktor� u�ah�uje dodanie tovaru na �zem� Eur�pskej �nie,

�         dodan�m tovaru alebo slu�by, ktor� je predmetom dane, uskuto�nen�m zdanite�nou osobou, ktor� m� v tuzemsku v�lu�ne prev�dzkare�, ak nejde o mal� podnik zahrani�nej osoby, ktor� uplat�uje oslobodenie od dane. 

Do obratu sa bude zah��a� hodnota bez dane dodan�ch tovarov a slu�ieb v tuzemsku okrem hodnoty tovarov a slu�ieb, ktor� s� osloboden� od dane. Hodnota dodan�ch pois�ovac�ch slu�ieb a finan�n�ch slu�ieb, ktor� s� osloboden� od dane, sa nezah��a do obratu, ak tieto slu�by s� dodan� pri dodan� tovaru alebo slu�by ako doplnkov� slu�by. Do obratu sa nezah��a hodnota pr�le�itostne dodan�ho hmotn�ho majetku okrem z�sob a hodnota pr�le�itostne dodan�ho nehmotn�ho majetku.

Medzi d�le�it� patr�, �e sa nebude sledova� 12 po sebe id�cich kalend�rnych mesiacov, ale kalend�rny rok, alebo �e op�tovne vznik� povinnos� registr�cie aj da�ovn�kom, ktor� dosahuj� obrat v�lu�ne z osloboden�ch plnen� v oblasti finan�n�ch a pois�ovac�ch slu�ieb, alebo �e sa menia sumy pre sledovanie obratu.

Da�ovn�ci, ktor�m vznikne povinnos� registr�cie, bud� musie� poda� da�ov�mu �radu �iados� o registr�ciu pre da�, a to u� do 5 pracovn�ch dn�, kedy splnili niektor� z vy��ie uveden�ch podmienok. V �iadosti o registr�ciu da�ovn�k uvedie skuto�nos�, na z�klade ktorej pod�va t�to �iados� a de�, kedy t�to skuto�nos� nastala. Da�ov� �rad prever� �iados� o registr�ciu a n�sledne vyd� rozhodnutie o registr�cii pre da� najnesk�r do 10 dn� odo d�a doru�enia �iadosti.

Da�ovn�ci bud� m�c� aj na�alej poda� dobrovo�n� �iados� o registr�ciu pre DPH, pri�om mus� by� splnen�, �e ide o zdanite�n� osobu, ktor� m� v tuzemsku s�dlo, miesto podnikania, bydlisko alebo sa v tuzemsku obvykle zdr�iava. V pr�pade dobrovo�nej registr�cie pre da�, da�ov� �rad prever� �iados� o registr�ciu a najnesk�r do 21 dn� vyd� rozhodnutie.

V pr�pade, �e da�ovn�k pod� �iados� o registr�ciu pre da� pri presiahnut� obratu 50 000 eur a n�sledne do 31. decembra prebiehaj�ceho kalend�rneho roka presiahne obrat 62 500 eur, bezodkladne ozn�mi t�to skuto�nos� da�ov�mu �radu. V ozn�men� uvedie de�, kedy k tejto skuto�nosti do�lo. Ak da�ov� �rad ku d�u ozn�menia e�te nevydal rozhodnutie o registr�cii pri prekro�en� obratu 50 000 eur, vyd� rozhodnutie o registr�cii pre da� pri prekro�en� obratu 62 500 eur.

-          Zmeny v registr�cii pre DPH zahrani�n�ch os�b pod�a � 5 � zmeny ��inn� od 1. 1. 2025

Ustanovenie presne vymedzuje, kedy vznik� zahrani�n�m osob�m povinnos� registr�cie. 

Zdanite�n� osoba, ktor� nem� v tuzemsku s�dlo, miesto podnikania, prev�dzkare�, bydlisko alebo sa v tuzemsku obvykle nezdr�iava, sa st�va platite�om

�         dodan�m tovaru alebo slu�by, ktor� je predmetom dane (okrem vymedzen�ch dodan� tovarov alebo slu�ieb),

�         prijat�m platby pred dodan�m tovaru alebo slu�by pod�a p�smena a),

�         nadobudnut�m tovaru v tuzemsku z in�ho �lensk�ho �t�tu, ktor� je predmetom dane, ak nejde o mal� podnik zahrani�nej osoby, ktor� uplat�uje oslobodenie od dane, a ak nejde o nadobudnutie tovaru v tuzemsku z in�ho �lensk�ho �t�tu, ktor� sa pova�uje za zdanen�. 

Zahrani�n� osoba je povinn� poda� �iados� o registr�ciu pre da� Da�ov�mu �radu Bratislava, a to do 5 pracovn�ch dn� odo d�a, kedy sa stala platite�om. Da�ov� �rad Bratislava po preveren� �iados�, zaregistruje da�ovn�ka, pridel� mu identifika�n� ��slo pre da� a vyd� rozhodnutie o registr�cii pre da� najnesk�r do 10 dn� odo d�a doru�enia �iadosti o registr�ciu pre da�.

Do 31. 12. 2024 sa zahrani�n� osoby musia registrova� pre da� Da�ov�mu �radu Bratislava pred za�at�m vykon�vania �innosti, ktor� je predmetom dane. Po novom sa tieto zahrani�n� osoby musia registrova� a� ke� nastane jedna z vy��ie uveden�ch skuto�nost�.

-          Zmena v mieste dodania slu�ieb pod�a � 16 ods. 3 � zmeny ��inn� od 1. 1. 2025

Novela z�kona definuje miesto dodania kult�rnych, umeleck�ch, �portov�ch, vedeck�ch, vzdel�vac�ch, z�bavn�ch a podobn�ch slu�ieb v pr�pade, �e sa vysielaj� alebo in�m sp�sobom virtu�lne spr�stup�uj�. Miestom dodania t�chto slu�ieb, vr�tane s nimi s�visiacich doplnkov�ch slu�ieb a vstupu na tieto podujatia, je miesto, kde osoba in� ako zdanite�n� osoba m� s�dlo, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdr�iava.

-          Zmeny pri oneskorenej registr�cii a odpo�te dane pri registr�cii pod�a � 55 � zmeny ��inn� od 1. 1. 2025

Zmena z�kona spr�s�uje aj podmienky pri oneskorenej registr�cii, nako�ko pod�a Finan�nej spr�vy aktu�lne nastavenie nebolo dostato�ne motivuj�ce, efekt�vne ani spravodliv�.

Po novom bude m�c� platite� uplatni� pr�vo na odpo��tanie dane via�ucej sa k tovarom a slu�b�m, ktor� nadobudol alebo prijal v postaven� zdanite�nej osoby pred d�om, ke� sa stal platite�om v�lu�ne v prvom zda�ovacom obdob�. Z�rove� je platite� povinn� zoh�adni� v tomto da�ovom priznan� opravu odpo��tanej dane pod�a � 53b (z�v�zok po splatnosti viac ako 100 dn�), ktor� by bol povinn� vykona� pred d�om, ke� sa stal platite�om, ak by mal postavenie platite�a.

Da�ovn�k, ktor� si nespln� v�as registra�n� povinnos�, bude povinn� poda� za ka�d� mesiac, kedy mal by� u� v postaven� platite�a DPH da�ov� priznanie a kontroln� v�kaz. Nebude u� teda mo�n� poda� jedno �hrnn� DPH priznanie a kontroln� v�kaz za tak�to obdobie.

-          Samozdanenie pri dovoze tovaru pod�a � 84a � zmeny ��inn� od 1. 7. 2025

Novela z�kona zav�dza re�im samozdanenia pri dovoze tovaru do tuzemska. Pod�a aktu�lne platn�ch predpisov, si da�ovn�k m��e uplatni� odpo�et DPH z tovarov dovozen�ch do tuzemska a� po vyruben� a �hrade dane coln�mu �radu. Po novom u� bude mo�n� za splnenia z�konom stanoven�ch podmienok uplatni� re�im samozdanenia, tak ako je tomu pri tovaroch a slu�b�ch z �lensk�ch kraj�n E�.

Da� pri dovoze nevyrubuje coln� �rad, ak da�ov� povinnos� vznikla prepusten�m tovaru do vo�n�ho obehu alebo prepusten�m tovaru do coln�ho re�imu do�asn�ho pou�itia ak platite�, na ��et ktor�ho sa pod�va coln� vyhl�senie, m� v �ase vzniku da�ovej povinnosti:

• s�dlo, miesto podnikania alebo prev�dzkare� v tuzemsku, a ak nem� tak�to miesto, m� v tuzemsku bydlisko,
• pridelen� identifika�n� ��slo pre da� pod�a � 4 alebo � 4b,
• ��inn� povolenie, ktor�m sa ude�uje status schv�len�ho hospod�rskeho subjektu pod�a coln�ch predpisov.

Platite�, na ��et ktor�ho bolo podan� coln� vyhl�senie na tovar, pri ktorom vznikla da�ov� povinnos�, je povinn� da� pri dovoze tovaru vypo��ta� a uvies� do da�ov�ho priznania za zda�ovacie obdobie, v ktorom vznikla da�ov� povinnos�. Tak�to platite� je osobou povinnou zaplati� t�to da�. V da�ovom priznan� platite� uvedie aj dovoz tovaru, ktor� je osloboden� od dane.

-          �al�ie zmeny

Medzi nemenej d�le�it� zmeny, ktor� sa schv�lili v tomto bal�ku je napr�klad:

• zn�enie limitu pre mo�nos� vystavi� zjednodu�en� fakt�ru z 1 000, resp. 1 600 eur na 400 eur - zmeny od 1. 1. 2025,
• �prava limitu pri �iadosti o zru�enie registr�cie, kde sa po novom nesmie presiahnu� v predch�dzaj�com kalend�rnom roku suma 50 000 eur � zmeny od 1. 1. 2025,
• zavedenie defin�cie mal�ho podniku, ktor� m� zjednodu�i� dod�vky do �lensk�ch �t�tov E� - zmeny od 1. 1. 2025,
• �prava vymedzenia lehoty pri oprave odpo��tanej dane pri z�v�zkoch po splatnosti, a to z �uplynulo 100 dn� na �nastal 101. de� - zmeny od 1. 1. 2025.

� 1

Predmet �pravy

Tento z�kon upravuje da� z pridanej hodnoty (�alej len �da�).

� 2

Predmet dane

(1) Predmetom dane je

a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskuto�nen� zdanite�nou osobou, ktor� kon� v postaven� zdanite�nej osoby,

b) poskytnutie slu�by (�alej len �dodanie slu�by�) za protihodnotu v tuzemsku uskuto�nen� zdanite�nou osobou, ktor� kon� v postaven� zdanite�nej osoby,

c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z in�ho �lensk�ho �t�tu Eur�pskej �nie (�alej len ��lensk� �t�t�),

d) dovoz tovaru do tuzemska.

(2) Na ��ely tohto z�kona je

a) tuzemskom �zemie Slovenskej republiky,

b) zahrani��m �zemie, ktor� nie je tuzemskom,

c) �zem�m Eur�pskej �nie tuzemsko a �zemia ostatn�ch �lensk�ch �t�tov, ktor� s� z�konmi t�chto �lensk�ch �t�tov vymedzen� na ��ely dane ako tuzemsko t�chto �lensk�ch �t�tov,

d) �zem�m tret�ch �t�tov �zemie, ktor� nie je �zem�m Eur�pskej �nie.

(3) Na ��ely tohto z�kona sa plnenia poch�dzaj�ce z Monack�ho knie�atstva alebo ur�en� pre Monack� knie�atstvo pova�uj� za plnenia poch�dzaj�ce z Franc�zska alebo ur�en� pre Franc�zsko a plnenia poch�dzaj�ce z ostrova Man alebo ur�en� pre ostrov Man sa pova�uj� za plnenia poch�dzaj�ce zo Spojen�ho kr�ovstva Ve�kej Brit�nie a Severn�ho �rska alebo ur�en� pre Spojen� kr�ovstvo Ve�kej Brit�nie a Severn�ho �rska.

Koment�r k � 1 a � 2

�        Predmet �pravy, predmet dane

�vodn� ustanovenia z�kona o DPH stanovuj� z�kladn� r�mec pre plnenia, ktor� maj� by� za�a�en� da�ou z pridanej hodnoty (�alej len �DPH�). Nevyhnutnou podmienkou je existencia protihodnoty, postavenie zdanite�nej osoby, existencia pr�vneho vz�ahu a podstata samotn�ho charakter plnenia.

Pri pos�den� toho, �i tovar alebo slu�ba je predmetom dane, je nutn� priama v�zba medzi dodan�m tovarom alebo poskytnutou slu�bou a prijatou platbou.

Nie ka�d� faktur�cia platite�om dane m� obsahova� aj DPH. V pr�pade tuzemsk�ch transakci� je predmetom DPH dodanie tovaru alebo dodanie slu�by, v pr�pade zahrani�n�ch transakci� je predmetom DPH nadobudnutie tovaru v SR z in�ho �lensk�ho �t�tu a dovoz tovaru z tretieho (ne�lensk�ho �t�tu E�).

Faktur�cie r�znych finan�n�ch plnen�, ako s� n�hrady �k�d, pokuty, pen�le a pod., nie s� predmetom DPH (nedoch�dza pri nich k dodaniu slu�by alebo tovaru), pri tak�chto fakturovan�ch plneniach platite� neuplat�uje pri faktur�cii DPH.

V da�ovom priznan� pre DPH pod�vanom v SR sa uv�dzaj� len tie zdanite�n� obchody, ktor� s� predmetom DPH v SR. V da�ovom priznan� pod�vanom v SR sa teda neuv�dzaj� zdanite�n� obchody, ktor� s�ce s� predmetom DPH, ale v zahrani��, nie v SR.

Napr�klad, ak slovensk� platite� DPH poskytne poradensk� slu�bu �esk�mu podnikate�ovi, registrovan�mu pre DPH v �R, miestom dodania tejto slu�by je �R. Slu�ba nie je predmetom DPH pod�a slovensk�ho z�kona o DPH, preto slovensk� platite� jej dodanie neuvedie vo svojom da�ovom priznan� v SR (prijatie slu�by uvedie a zdan� pr�jemca v Rak�sku).

� Judikat�ra

Z�very S�dneho dvora E� (�alej �SD Eړ)

�         Platba bez jednozna�nej s�vislosti s poskytnutou slu�bou (vec C-154/80 Aardappelenbewaarplaats)

V pr�pade poskytnutia slu�by bez prijatia jednozna�nej jednostrannej odplaty, ktor� m� priamu s�vislos� s dod�vanou slu�bou, nem��e by� tak�to dodanie slu�by pova�ovan� za plnenie za odplatu a n�sledne nem��e ani podlieha� DPH.

�         Neexistencia pr�vneho vz�ahu medzi poskytovate�om slu�by a jej pr�jemcom (vec C-16/93 Tolsma)

Predmetom DPH je slu�ba za predpokladu existencie pr�vneho vz�ahu medzi poskytovate�om a pr�jemcom slu�by. Odmena za slu�bu m� vyjadrova� hodnotu vydan� pr�jemcom slu�by za to, �e mu bola slu�ba poskytnut�.

�         Neexistencia priamej odplaty za slu�bu (vec C-89/91 Hong-Kong Trade)

Pri �innosti spo��vaj�cej vo v�lu�nom poskytovan� slu�ieb bez priamej odplaty neexistuje z�klad pre vymeranie dane a tak�to slu�ba nie je predmetom DPH.

�         Nadobudnutie a dr�ba dlhopisov (vec C-80 /95 Harnas & Helm CV)

Nadobudnutie vlastn�ckeho pr�va k dlhopisom a dr�ba dlhopisov, �innosti, ktor� nesl��ia na �iadnu �al�iu obchodn� �innos� a v�nos z dlhopisov nemo�no poklada� za hospod�rske �innosti, pri ktor�ch dotknut� osoby nadob�daj� postavenie osoby podliehaj�cej dani.

�         Spr�vcovsk� �innos� (vec C-155/94 Wellcome Trust)

Transakcie s�visiace s cenn�mi papiermi m��u by� predmetom DPH predov�etk�m v pr�pade, ak s� uskuto��ovan� ako s��as� komer�n�ho obchodovania alebo s cie�om zabezpe�i� priamy alebo nepriamy vplyv na vedenie spolo�nost�, ktor�ch podiely s� vlastnen�.

�         �innos� investi�nej spolo�nosti (vec C-8/03 BBL)

�innos� investi�n�ch spolo�nost�, ktor� spo��va v kolekt�vnom investovan� kapit�lu s�streden�ho od verejnosti do prevodite�n�ch cenn�ch papierov, presahuje r�mec samotn�ho nadobudnutia a samotn�ho predaja prevodite�n�ch cenn�ch papierov.

Preto�e ide o dosahovanie zisku na nepretr�itom z�klade, ich �innos� predstavuje hospod�rsku �innos�. Z toho vypl�va, �e tak�to spolo�nosti maj� postavenie osoby podliehaj�cej dani.

�         �innos� faktoringovej spolo�nosti (vec C-305/01 MKG-Kraftfahrzeuge-Factory)

�innos� faktoringovej spolo�nosti je pova�ovan� za ekonomick� �innos�, pri�om predstavuje v�nimku z osloboden�ch plnen�.

�         Konanie platite�a v postaven� s�kromnej osoby � ako nepodnikate�a (vec C-291/92 Dieter Ambrech)

Fyzick� osoba � platite� DPH ktor� vykon�vaj�ca transakciu v postaven� s�kromnej osoby (nepodnikate�a), nekon� ako zdanite�n� osoba, preto t�to transakcia nepodlieha DPH.

�         Pren�jom miesta na ktorom n�jomca vykon�va nez�konn� �innos� (vec C-158/98 Coffeshop �Siberie� vof.)

Pren�jom miesta s �myslom komer�n�ch �innost� je v z�sade ekonomick� aktivita. Skuto�nos�, �e n�jomca vykon�va nez�konn� �innos�, nemen� ekonomick� povahu pren�jmu.

�         Z�lohy ktor� si poskytovate� ponech�va v pr�pade odst�penia od zmluvy (vec C-277/05 Soci�t� thermale d�Eug�nie-les-Bains)

Sumy zaplaten� ako z�lohy v r�mci zml�v t�kaj�cich sa poskytovania hotelov�ch slu�ieb podliehaj�cich dani z pridanej hodnoty sa musia v pr�pade, �e z�kazn�k vyu�ije pr�vo na odst�penie od zmluvy, ktor�m disponuje, a �e prev�dzkovate� hotelov�ho zariadenia si tieto sumy ponech�, pova�ova� za pau��lne od�kodnenie za odst�penie od zmluvy zaplaten� z d�vodu n�hrady �kody, ktor� prev�dzkovate� utrpel v nadv�znosti na nesplnenie z�v�zku z�kazn�kom, ktor� v�ak priamo nes�vis� so �iadnou odplatne poskytnutou slu�bou, a ako tak� za sumy nepodliehaj�ce tejto dani.

�pln� znenie Z�kona o DPH po novele s koment�rom sme uverejnili v mesa�n�ku Poradca 1/2025, ktor� pr�ve vych�dza.

OB�IANSKY Z�KONN�K PO NOVELE

Do Ob�ianskeho z�konn�ka sa zav�dzaj� nov� defin�cie pojmov, a to digit�lny obsah, digit�lna slu�ba, veci s digit�lnymi prvkami. Zmeny s� d�sledkom noveliz�cie spotrebite�sk�ho pr�va. Najv��ia zmena sa t�ka �pravy zodpovednosti za vady, tzv. reklam�cie. Aktu�lne je t�to problematika obsiahnut� v Ob�ianskom z�konn�ku a �prava reklama�n�ho konania v z�kone o ochrane spotrebite�a. Za ��elom zjednodu�enia a zos�ladenia tejto problematiky s eur�pskym pr�vom d�jde od 1. 7. 2024
k vypusteniu paralelnej �pravy reklama�n�ho konania v z�kone o ochrane spotrebite�a a ponechala sa len �prava v Ob�ianskom z�konn�ku.

�vod

Ostatn� �prava Ob�ianskeho z�konn�ka bola ustanoven� zaveden�m novej v�eobecnej pr�vnej �pravy v oblasti ochrany spotrebite�a, ktor� nahradila

�         z�kon �. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebite�a a o zmene z�kona Slovenskej n�rodnej rady �. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znen� neskor��ch predpisov v znen� neskor��ch predpisov,

�         z�kon �. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebite�a pri predaji tovaru alebo poskytovan� slu�ieb na z�klade zmluvy uzavretej na dia�ku alebo zmluvy uzavretej mimo prev�dzkov�ch priestorov pred�vaj�ceho a o zmene a doplnen� niektor�ch z�konov v znen� neskor��ch predpisov,

�         z�kon �. 299/2019 Z. z. o doh�ade a pomoci pri rie�en� neod�vodnenej geografickej diskrimin�cie z�kazn�ka na vn�tornom trhu a o zmene z�kona �. 128/2002 Z. z. o �t�tnej kontrole vn�torn�ho trhu vo veciach ochrany spotrebite�a a o zmene a doplnen� niektor�ch z�konov v znen� neskor��ch predpisov.

Uveden� predpisy z oblasti ochrany spotrebite�a a s�visiace predpisy sa spojili do jedn�ho pr�vneho predpisu.

Z�kon o ochrane spotrebite�a �zko prepojen� na Ob�iansky z�konn�k predstavuje z�kladn� pr�vny predpis v oblasti ochrany spotrebite�a a subsumuje aj bud�ce legislat�vne iniciat�vy. Z�rove� je v�ak potrebn� poznamena�, �e z�kon nepredstavuje kodifik�ciu cel�ho spotrebite�sk�ho pr�va. V s��asnosti s� v�eobecn� in�tit�ty ochrany spotrebite�a roztrie�ten� vo viacer�ch pr�vnych predpisoch.

Najv�raznej��mi konkr�tnymi zmenami, ktor� prin�a nov� pr�vna �prava, s� zjednotenie pou��van�ch term�nov v s�lade s legislat�vou E�, aktualiz�cia informa�n�ch po�iadaviek pri zmluv�ch uzatv�ran�ch na dia�ku alebo mimo prev�dzkov�ch priestorov obchodn�ka v s�vislosti s digitaliz�ciou a nov� �prava informa�n�ch povinnost� prev�dzkovate�ov online trhov, ktor� bud� musie� napr�klad vyslovene uvies�, �i ponuka poch�dza od obchodn�ka alebo nepodnikate�a, aby kupuj�ci mali transparentn� inform�ciu, �i pri k�pe bud� po��va� ochranu priznan� im v pr�vnom postaven� spotrebite�a. Z�rove� z�kon stanovuje po�iadavky na kompatibilitu a interoperabilitu digit�lneho obsahu a digit�lnej slu�by. Prostredn�ctvom noveliz�cie Ob�ianskeho z�konn�ka sa v reakcii na v�voj trhu a zmeny eur�pskej spotrebite�skej legislat�vy zav�dzaj� do pr�vneho poriadku SR defin�cie digit�lneho obsahu, digit�lnej slu�by �i veci s digit�lnymi prvkami. V s�vislosti s nekal�mi obchodn�mi praktikami na online trhoch sa zav�dzaj� po�iadavky na informovanie spotrebite�a o tom, �i a ak�m sp�sobom obchodn�k zabezpe�uje autenticitu spotrebite�sk�ch hodnoten� produktov, ako aj o hlavn�ch parametroch, ktor� ur�uj� poradie produktov vo v�sledku vyh�ad�vania v online rozhran� a ich vz�jomnom v�zname. Klamliv� obchodn� praktiky sa roz�iruj� o marketing dvojitej kvality. Z�rove� sa zav�dza, kedy sa tak�to praktika nebude pova�ova� za klamliv�. Z�kon v porovnan� s doteraj�ou pr�vnou �pravou podstatn�m sp�sobom nemen� povinnosti v s�vislosti s ozna�ovan�m tovaru cenami, ale zav�dza sa nov� regul�cia pri zni�ovan� cien, aby nedoch�dzalo k cenovej manipul�cii v podobe zav�dzania spotrebite�ov o v��ke skuto�nej z�avy. Ide o nekal� obchodn� praktiku, ktor� bola identifikovan� v praxi viacer�ch relevantn�ch obchodn�kov v E�, najm� po�as �peci�lnych v�predajov�ch akci�.

V r�mci rev�zie pr�vnej �pravy sa osobitne venuje pozornos� aj �plnej implement�cii nariadenia o spolupr�ci medzi n�rodn�mi org�nmi zodpovedn�mi za presadzovanie pr�vnych predpisov na ochranu spotrebite�a a o zru�en� nariadenia, ktor� upravuje po�iadavky na v�kon doh�adu a efekt�vnu a plynul� cezhrani�n� spolupr�cu vo veciach ochrany spotrebite�a. ��elom implement�cie tohto nariadenia je zabezpe�enie jeho riadnej aplik�cie, posilnenie efekt�vnosti a ��innosti doh�adu v oblasti ochrany spotrebite�a, zjednotenie jeho v�konu, aby org�ny doh�adu mohli r�chlej�ie a ��innej�ie spolupracova� na vn�tro�t�tnej �rovni, ale tie� s pr�slu�n�mi org�nmi ostatn�ch �lensk�ch �t�tov. Kone�n�m cie�om je r�chlej�ie, pru�nej�ie a jednotn� presadzovanie pr�vnych predpisov v oblasti ochrany spotrebite�a v r�mci celej Eur�pskej �nie, �o nie je mo�n� dosiahnu� bez akt�vnej particip�cie v�etk�ch �lensk�ch �t�tov. Len tak mo�no dosiahnu� ochranu vn�torn�ho trhu, posilni� d�veru spotrebite�ov a ochr�ni� poctiv�ch obchodn�kov, pre ktor�ch by dodr�iavanie predpisov v oblasti ochrany spotrebite�a nemalo by� konkuren�nou nev�hodou.

Posil�uje sa prevent�vne a v�chovn� p�sobenie doh�adu smerom k dohliadan�m osob�m, ke� sa zav�dzaj� nov� in�tit�ty smeruj�ce k zn�eniu alebo odpusteniu sankcie za poru�enie z�konnej povinnosti, ak dohliadan� osoba prijme zodpovednos� za svoje protipr�vne konanie, ukon�� poru�ovanie pr�vnych predpisov, odstr�ni n�sledky svojho konania a od�kodn� spotrebite�ov, ktor�ch pr�va boli jeho konan�m poru�en�. S��asne sa v z�kladn�ch predpisoch z oblasti ochrany spotrebite�a reviduj� sank�n� ustanovenia tak, aby ukladan� sankcie mohli by� spravodlivej�ie a proporcion�lnej�ie. Ukladaj� sa sankcie v z�vislosti od obratu obchodn�ka. V �prave doh�adu a spr�vneho konania o poru�en� povinnosti v oblasti ochrany spotrebite�a sa zaviedli zmeny, ktor� sleduj� cie� dosiahnu� �o najr�chlej�iu n�pravu po�koden�ch pr�v spotrebite�ov, a to najm� motiv�ciou obchodn�kov k prijatiu dobrovo�n�ch n�pravn�ch opatren�. Ob�iansky z�konn�k zmeny aktualizuje na digit�lnu �ru. Zmenami s� dotknut� najm� ustanovenia o zodpovednosti za vady. Platn� stav pozn� �pravu zodpovednosti za vady v Ob�ianskom z�konn�ku a �pravu reklama�n�ho konania v z�kone �. 250/2007 Z. z.

Z d�vodu zjednodu�enia, konsolid�cie a zos�ladenia �pravy zodpovednosti za vady tovarov, digit�lnych slu�ieb a digit�lneho obsahu s pr�vom E� sa ustanovila a ponechala sa len �prava v Ob�ianskom z�konn�ku.

V reakcii na zmeny v r�mci �pravy zodpovednosti za vady zakotvuje mo�nos� zabezpe�enia vyjadrenia odborne sp�sobilej osoby ku skutkov�m ot�zkam, ktor� m��u by� z�sadn� pre vyrie�enie sporu, av�ak presahuj� kompetencie subjektu alternat�vneho rie�enia sporov.

Uveden� m� vo v�sledku prispie� k spravodliv�mu ukon�eniu ARS a vyrie�eniu sporu zo zodpovednosti za vady medzi obchodn�kom a spotrebite�om bez nutnosti eskal�cie sporu na s�d.

PRV� �AS�

V�EOBECN� USTANOVENIA

V�EOBECN� USTANOVENIA

PRV� HLAVA

OB�IANSKOPR�VNE VZ�AHY A ICH OCHRANA

� 1

(1) �prava ob�ianskopr�vnych vz�ahov prispieva k nap��aniu ob�ianskych pr�v a slob�d, najm� ochrany osobnosti a nedotknute�nosti vlastn�ctva.

(2) Ob�iansky z�konn�k upravuje majetkov� vz�ahy fyzick�ch a pr�vnick�ch os�b, majetkov� vz�ahy medzi t�mito osobami a �t�tom, ako aj vz�ahy vypl�vaj�ce z pr�va na ochranu os�b, pokia� tieto ob�ianskopr�vne vz�ahy neupravuj� in� z�kony.¹)

(3) Ob�iansky z�konn�k upravuje aj pr�vne vz�ahy z du�evn�ho vlastn�ctva, ak tieto vz�ahy neupravuj� in� z�kony.

Koment�r k � 1

Prame�mi ob�ianskeho pr�va vo form�lnom zmysle s� pr�vne normy upravuj�ce spolo�ensk� vz�ahy, ktor� tvoria predmet ob�ianskeho pr�va. Z�kladn�m prame�om je Ob�iansky z�konn�k. Okrem Ob�ianskeho z�konn�ka ob�iansko-pr�vne normy obsahuj� aj �al�ie predpisy, z ktor�ch k prame�om ob�ianskeho pr�va mo�no priradi� najm� z�kon o n�jme a podn�jme nebytov�ch priestorov (z�kon �. 116/1990 Zb.), z�kon o vlastn�ctve bytov a nebytov�ch priestorov (z�kon �. 182/1993 Z. z.), Autorsk� z�kon (z�kon �. 185/2015 Z. z.) a �al�ie.

�         ods. 1

Ob�ianskopr�vne vz�ahy

Ob�ianskopr�vne vz�ahy vznikaj� z pr�vnych skuto�nost�. Medzi pr�vne skuto�nost� patria �kony a udalosti. M��eme hovori� o majetkov�ch vz�ahoch fyzickej osoby (FO) a pr�vnickej osoby (PO). Tieto majetkov� vz�ahy s� upraven� pr�ve Ob�ianskym z�konn�kom, okrem pr�padov, ak dan� vz�ah nie je �peci�lne upraven� v Obchodnom z�konn�ku. Ob�ianskopr�vnymi vz�ahmi s� tie� vz�ahy medzi t�mito osobami (FO a PO) a �t�tom a z�rove� vz�ahy vypl�vaj�ce z pr�va na ochranu os�b (ods. 2).

Fyzick� osoba a pr�vnick� osoba s� pova�ovan� za ��astn�kov ob�ianskopr�vnych vz�ahov.

�lohou �pravy ob�ianskopr�vnych vz�ahov je prispie� k nap��aniu ob�ianskych pr�v a slob�d. Medzi z�kladn� pr�va a slobody patr� ochrana osobnosti a nedotknute�nos� vlastn�ctva osoby, �i u� fyzickej osoby alebo pr�vnickej osoby. Charakteristick�m znakom ob�ianskopr�vnych vz�ahov je rovn� postavenie ��astn�kov. To znamen�, �e �iaden z ��astn�kov ob�ianskopr�vneho vz�ahu nem��e jednostrann�m �konom vn�ti� druh�mu ��astn�kovi nejak� povinnos�, pr�padne autoritat�vne si vynucova� splnenie nejakej povinnosti.

Ob�ianske pr�va a slobody

Tieto s� z�konmi, hlavne �stavou SR (z�kon �. 460/1992 Zb.) alebo �stavou SR spolu s in�mi z�konmi, stanoven� z�kladn� pr�va ob�ana �t�tu, predov�etk�m tak�, ktor� definuj� jeho postavenie v spolo�nosti alebo v �t�te.

Delenie ob�ianskych pr�v:

�         z�kladn� �udsk� pr�va � prirodzen� pr�va �loveka,

�         politick� pr�va, medzi ktor� patr� volebn� pr�vo, pr�vo zhroma��ovania sa, pr�va n�rodnostn�ch men��n,

�         hospod�rske, soci�lne, kult�rne pr�va, medzi ktor� pr�vo podnika�, pr�vo na ochranu zdravia, pr�vo na vzdelanie a �al�ie.

Ochrana osobnosti

je pr�vom zaru�en�m v ustanoven� �l. 16 ods. 1 a �l. 19 �stavy SR. �l. 16 ods. 1 zakotvuje, �e nedotknute�nos� osoby a jej s�kromia je zaru�en�, obmedzen� m��e by� len v pr�padoch ustanoven�ch z�konom.

Pod�a ustanovenia �. 19 �stavy SR m� ka�d� pr�vo na

�        zachovanie �udskej d�stojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a ochrany mena,

�        na ochranu pred neopr�vnen�m zasahovan�m do s�kromn�ho a rodinn�ho pr�v,

�        na ochranu pred neopr�vnen�m zhroma��ovan�m, zverej�ovan�m alebo zneu��van�m �dajov o svojej osobe.

Okrem �stavy SR je pr�vo na ochranu osobnosti upraven� aj v znen� � 11 z�kona �. 40/1964 Zb. Ob�iansky z�konn�k. Uveden� ustanovenie zakotvuje, �e fyzick� osoba m� pr�vo na ochranu svojej osobnosti, najm� �ivota a zdravia, ob�ianskej cti a �udskej d�stojnosti, ako aj s�kromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. (Pozri znenie � 11).

�        Fyzick� osoba

FO je ob�an, ktor� m� sp�sobilos� na pr�va a povinnosti. Tieto pr�va ob�an z�skava svojim naroden�m a str�ca ich smr�ou, pr�padne vyhl�sen�m za m�tveho. To znamen�, �e jeho sp�sobilos� na pr�va a povinnosti zanik�.

FO je ob�an, ktor� m� za ur�it�ch podmienok sp�sobilos� na pr�vne �kony. Podmienkou z�skania tejto sp�sobilosti je vekov� hranica 18 rokov, pr�padne vekov� hranica 16 rokov, ak ob�an uzatvoril man�elstvo.

FO osoba je ob�anom, ktor� m� du�evn� sp�sobilos�.

Fyzick� osoba je ob�an, ktor� vystupuje s�m za seba, nereprezentuje �iadnu organiz�ciu. Ak chce be�n� ob�an podnika�, bude podnika� ako fyzick� osoba � �ivnostn�k �i SZ�O. Ak za�ne podnika� fyzick� osoba, st�va sa podnikate�sk�m subjektom a bude jej pridelen� I�O.

Pozn�mka

Sp�sobilos� na pr�vne �kony predstavuje sp�sobilos� fyzickej osoby vlastn�mi �konmi nadob�da� pr�va a bra� na seba povinnosti a t�m platne vstupova� do pr�vnych vz�ahov, uzaviera� zmluvy, robi� v�eobecne z�v�zn� pr�vne �kony, ktor� nes� ur�it� pr�vny n�sledok. Ak fyzick� osoba pre du�evn� poruchu, ktor� nie je prechodn�, nie je v�bec schopn� robi� pr�vne �kony, s�d ju pozbav� sp�sobilosti na pr�vne �kony.

Ak fyzick� osoba pre du�evn� poruchu, ktor� nie je len prechodn�, alebo pre nadmern� po��vanie alkoholick�ch n�pojov, omamn�ch prostriedkov alebo jedov je schopn� robi� len niektor� pr�vne �kony, s�d obmedz� jej sp�sobilos� na pr�vne �kony a rozsah obmedzenia ur�� v rozhodnut�. S�d sa v�ak m��e zaobera� aj n�vrhmi na zru�enie predch�dzaj�ceho pozbavenia alebo obmedzenia sp�sobilosti na pr�vne �kony, ktor� zmen� alebo zru��, ak sa zmenia alebo odpadn� d�vody, ktor� k pozbaveniu alebo obmedzeniu sp�sobilosti viedli.

Posudzovanie schopnosti osoby s du�evnou poruchou robi� pr�vne z�v�zn� �kony, resp. robi� len ur�it� druhy pr�vnych �konov jednoduch�ej povahy, m��e vykona� iba s�d v r�mci s�dneho konania o sp�sobilosti na pr�vne �kony. Pozbavenie alebo obmedzenie sp�sobilosti na pr�vne �kony je v pr�vnom poriadku ch�pan� ako opatrenie v z�ujme t�ch, ktor� nemaj� mo�nos� ovl�da� svoje konanie alebo pos�di� jeho n�sledky. ��elom s�dneho rozhodnutia o pozbaven�, alebo obmedzen� fyzickej osoby sp�sobilosti na pr�vne �kony je poskytnutie ochrany nielen samotn�m fyzick�m osob�m, ktor�ch sa rozhodnutie t�ka, ale aj �al��m fyzick�m alebo pr�vnick�m osob�m prich�dzaj�cim s nimi do styku. Osobe, ktor� bola pozbaven� sp�sobilosti na pr�vne �kony, alebo ktorej sp�sobilos� na pr�vne �kony bola obmedzen�, ustanov� s�d opatrovn�ka, ktor� za �u rob� pr�vne �kony ktor�ch bola pozbaven� alebo tie pr�vne �kony, v ktor�ch bola obmedzen�. V takomto pr�pade je pr�vny �kon, ktor� urob� osoba s obmedzenou sp�sobilos�ou alebo pozbaven� sp�sobilosti na pr�vne �kony, absol�tne neplatn� v zmysle � 38 Ob�ianskeho z�konn�ka (napr. otvorenie sporo��ra, vyberanie d�chodku a in�). S�d v rozhodnut� o obmedzen� sp�sobilosti na pr�vne �kony z�rove� ur�� rozsah tohto obmedzenia. Aby nedo�lo k neprimeran�mu obmedzeniu pr�v osoby, o ktorej sa rozhoduje, s�d by mal v rozhodnut� uvies� v�po�et pr�vnych �konov, na ktor� ob�an nie je sp�sobil�. Sp�sobilos� na v�etky ostatn� pr�vne �kony ost�va nedotknut�. Pri takomto negat�vnom v�po�te odpad� riziko, �e s�d zabudne uvies� v�etky �kony, na ktor� ob�an je sp�sobil�. Konanie o sp�sobilosti na pr�vne �kony prebieha na okresnom s�de miestne pr�slu�nom pod�a bydliska dotknutej osoby (osoba, ktor� m� by� pozbaven� alebo obmedzen� 4 sp�sobilosti na pr�vne �kony). Ak nem� dotknut� osoba trval� bydlisko, tak pr�slu�n�m s�dom je s�d v obvode, kde sa obvykle zdr�iava. Konanie sa m��e za�a� na n�vrh alebo aj bez n�vrhu, len �o sa s�d dozvie, �e v jeho obvode je osoba, u ktorej s� z�konn� predpoklady pre za�atie konania o sp�sobilosti na pr�vne �kony. Mohlo by sa jedna� napr�klad o osobu, ktor� nadmerne po��va alkoholick� n�poje, pr�padne o osobu trpiacu du�evnou poruchou.

�        Pr�vnick� osoba

PO m��e ma� formu

�        zdru�enia FO a PO,

�        ��elov�ho zdru�enia majetku, medzi ktor� patria napr. fondy,

�        jednotky �zemnej samospr�vy.

Sp�sobilos� PO na pr�va a povinnosti je dan� jej zriaden�m. K zriadeniu doch�dza p�somnou zakladacou zmluvou alebo listinou a z�pisom do obchodn�ho registra. Pr�vnickej osobe je pri vzniku pridelen� I�O � identifika�n� ��slo organiz�cie. Obchodn� register je verejn� zoznam, do ktor�ho sa zapisuj� z�konom stanoven� �daje t�kaj�ce sa podnikate�ov, pr�padne in�ch os�b, o ktor�ch to ustanovuje osobitn� z�kon. Do obchodn�ho registra sa zapisuj� obchodn� spolo�nosti, dru�stv�, in� pr�vnick� osoby, o ktor�ch to ustanov� osobitn� z�kon, pr�vnick� osoby zalo�en� pod�a pr�va Eur�pskych spolo�enstiev, podniky a organiza�n� zlo�ky podnikov zahrani�n�ch os�b, od�tepn� z�vody a in� organiza�n� zlo�ky podnikov, ak tak ustanov� osobitn� z�kon.

Pr�vnickou osobou je organiz�cia, ktor� bola vytvoren� na nejak� ��el. M��e to by� organiz�cia, ktor� podnik� � ide o podnikate�sk� subjekt, napr�klad spolo�nos� s ru�en�m obmedzen�m (s.r.o.), akciov� spolo�nos� (a.s.), nad�cia, �t�tna organiz�cia, banka, ministerstvo, obec a pod. Zdru�enia ob�anov sa registruj� sa na Ministerstve vn�tra SR

Zdru�enia

�        Nad�cia � zvl�tny subjekt, pri�om m��e by� aj FO aj PO, zriaden� na nejak� ��el (ochrana humanity, �ivotn�ho prostredia), vznik� registr�ciou na pr�slu�nom �t�tnom org�ne � vydanie �tat�tu nad�cie, ktor� obsahuje n�zov a s�dlo, cie�, zdroje na financovanie, sp�sob pou�itia prostriedkov na ist� ��el, ur�enie spr�vcu a z�stupcu.

�        Z�ujmov� zdru�enie � vznik� za ��elom chr�nenia svojich z�ujmov, p�somnou zakladate�skou zmluvou medzi zakladate�mi, alebo schv�len�m zalo�enia zdru�en�m na ustanovuj�cej �lenskej. V stanov�ch je ur�en� n�zov, s�dlo, predmet �innosti, �prava majetkov�ch pomerov, vznik a z�nik �lenstva, pr�va a povinnosti �lenov, org�ny zdru�enia a vymedzenie ich p�sobnost�, sp�sob zru�enia zdru�enia a nalo�enie s likvida�n�m zostatkom. Pr�vnu sp�sobilos� nadob�daj� z�pisom do registra zdru�en� na pr�slu�nom okresnom �rade.

Rozdiel medzi PO a FO

Z�kladn�m rozdielom je ich pr�vna subjektivita, ale maj� inak maj� rovnak� postavenie. Svoje pr�va a povinnosti si m��u upravi� odli�ne od z�kona v pr�pade, ak to z�kon prip���a.

Z�kladn� rozdiel spo��va v tom, �e fyzick� osoba sa jednoducho narod� a pr�vnick� osoba sa mus� zriadi� a vznikn��. Na zriadenia pr�vnickej osoby je potrebn� p�somn� zmluva alebo zakladacia listina, pr�padne in� pr�vna skuto�nos�. Pre r�zne typy pr�vnick�ch os�b s� r�zne pr�vne predpisy.

V podnikan� spo��va z�kladn� rozdiel medzi fyzickou a pr�vnickou osobou v tom, �e fyzick� osoba ru�� za svoje pr�padn� ne�spechy v podnikan� cel�m svojim majetkom.

Subjekty ob�iansko-pr�vnych vz�ahov

Musia sa sna�i�, aby nedoch�dzalo k poru�eniu vz�ahov. V�etky vzniknut� spory maj� rie�i� najprv dohodou. Plat� z�kaz svojpomoci, �o znamen�, �e ak d�jde k z�sahu do pr�va, mo�no sa dom�ha� ochrany, ak je niekto, resp. jeho pr�va, bezprostredne ohrozen�, m��e s�m primeran�m sp�sobom zasiahnu�.

Zast�penie fyzick�ch a pr�vnick�ch os�b v ob�ianskopr�vnych vz�ahoch vznik� na z�klade z�kona alebo rozhodnutia �t�tnych org�nov, alebo na z�klade dohody formou plnomocenstva. Z�stupca mus� zast�penie vykon�va� osobne a mus� ma� pr�slu�n� sp�sobilos�. Z�konn�m z�stupcom je osoba zo z�kona ur�en� na zastupovanie (napr. poveren� s�dom) � opatrovn�k (v��inou v pr�buzenskom stave s FO, ale m��e to by� aj in� osoba; povinn� chr�ni� z�ujmy zastupovan�ho), �tatut�rny org�n PO (napr. riadite�, n�mestn�k, mana��r).

Na z�klade splnomocnenia m��e by� zastupovan� ktoko�vek. Treba ur�i� rozsah splnomocnenia, rozozn�vame gener�lne a �peci�lne splnomocnenie; kedyko�vek m��e d�js� k vypovedaniu splnomocnenia (bez udania d�vodu) � v�dy p�somne (aj s�du).

�pln� znenie Ob�ianskeho z�konn�ka po novele s koment�rom sme uverejnili v mesa�n�ku Poradca 11-12/2024, ktor� pr�ve vych�dza.