TÉMY ČÍSLA

NOVELA ZÁKONA O ÚČTOVNÍCTVE

ZÁKON O VEREJNOM OBSTARÁVANÍ S KOMENTÁROM

Výnimky zo zákona o verejnom obstarávaní upravujú situácie, v ktorých nie je potrebné aplikovať postupy verejného obstarávania. Zákazku tak možno zadať priamo vybranému hospodárskemu subjektu, podnikateľovi, bez realizácie súťaže. Novelou účinnou od 1. 8. 2024 je možné priamo zadať aj podlimitnú zákazku na vytvorenie a dodanie výsledkov vlastnej tvorivej duševnej činnosti, ktorej výsledkom je audiovizuálne dielo, dodanie potravín, ktorých odberateľom je zariadenie školského stravovania alebo účelové zariadenie vysokej školy, ktoré poskytuje stravovanie, potravín určených na stravovanie v rámci poskytovanej sociálnej služby, ktorú zadáva vyšší územný celok, obec alebo poskytovateľ sociálnej služby, tvorbu a vydanie učebníc, učebných textov a pracovných zošitov alebo nákup učebníc, učebných textov a pracovných zošitov, ktorú zadáva škola.

Zmena limitov určujúcich postupy verejného obstarávania prinesie výrazné celkové zjednodušenie verejného obstarávania. V súvislosti so zmenou limitov totiž prichádza aj zmena v postupoch aplikovaných na obstarávanie tovarov, služieb a stavebných prác.

Úvod

Ostatné novely zákona

ZÁKON č. 64/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony

Cieľom zákona bolo doplnenie skutočnosti, že na podlimitnú zákazku a zákazku s nízkou hodnotou, ktorej predmetom je dodanie krmív určených pre chovné a rehabilitačné stanice, sa nevzťahuje zákon o verejnom obstarávaní. Právna úprava zároveň vymedzila jasné pravidlá pri nakladaní s kauciou vo väzbe na výsledok rozhodovania Úradu pre verejné obstarávanie o námietkach.

ZÁKON č. 86/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Bezprostredným dôvodom novely zákona bola aktuálna situácia vyvolaná vojnou na Ukrajine. Obsahovala dve oblasti úprav, a to doplnenie mechanizmu na obmedzenie účasti vo verejnom obstarávaní a zjednotenie podmienok použitia priameho rokovacieho konania v čase núdzového stavu alebo mimoriadnej situácie.

Úprava v zákone obsiahnutého mechanizmu obmedzenia účasti vo verejnom obstarávaní sa ustanovila s cieľom umožniť vláde Slovenskej republiky nariadením ustanoviť tretie štáty, prípadne v spojení s typom zákazky, kedy sa tento mechanizmus obmedzenia účasti uplatní povinne. Cieľom bolo umožniť na centrálnej úrovni reagovať najmä na bezpečnostné hrozby a situácie, podobné situácii na Ukrajine, ale aj umožniť vláde Slovenskej republiky precíznejšie reagovať na prístup slovenských hospodárskych subjektov na trhy v tretích štátoch.

Zjednocujúca úprava použitia priameho rokovacieho konania v čase núdzového stavu alebo mimoriadnej situácie odstránila zjavnú chybu v právnej úprave, ktorá umožňovala použitie výnimky podľa § 11 ods. 2 len pre civilné zákazky a len pre verejných obstarávateľov.

ZÁKON č. 121/2022 Z. z. o príspevkoch z fondov Európskej únie a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Zákon bol vypracovaný v spolupráci s Ministerstvom financií Slovenskej republiky za oblasť finančného riadenia, vládneho auditu a finančných nástrojov a za oblasť systému kontroly verejného obstarávania pri čerpaní finančných prostriedkov z fondov Európskej únie aj v spolupráci s Úradom pre verejné obstarávanie. Cieľom právnej úpravy bolo nastaviť právne prostredie pre implementáciu príslušných nariadení Európskej únie v podmienkach Slovenskej republiky. Zákon určuje postavenie a právomoci jednotlivých orgánov verejnej správy v procese využívania finančných prostriedkov z fondov Európskej únie, ustanovuje úlohy vlády Slovenskej republiky ako vrcholného orgánu výkonnej moci v oblasti využívania finančných prostriedkov z fondov Európskej únie a súčasne definuje orgán zabezpečujúci ochranu finančných záujmov Európskej únie, centrálny koordinačný orgán, riadiaci orgán, platobný orgán, orgán auditu, sprostredkovateľský orgán, koordinačný orgán pre finančné nástroje a orgány v oblasti integrovanej územnej investície. Okrem určenia úloh jednotlivých subjektov zapojených do implementácie ustanovuje základné princípy a procesy riadenia a kontroly poskytovania príspevku, vrátane návratnej formy pomoci a obsahuje tiež procesné ustanovenia pri rozhodovaní o žiadosti o poskytnutie príspevku. Upravuje aj proces vysporiadania finančných vzťahov v prípade, ak je prijímateľ povinný vrátiť príspevok alebo jeho časť a taktiež upravuje konflikt záujmov v procese poskytovania príspevku z fondov Európskej únie.

Primárnym cieľom právnej úpravy bolo zefektívniť predchádzajúci systém kontroly verejného obstarávania pri čerpaní finančných prostriedkov z fondov Európskej únie. Rozhodovacia prax v oblasti posudzovania verejného obstarávania a aplikácia zákona o verejnom obstarávaní nebola jednotná v prípade zákaziek financovaných z fondov Európskej únie. Cieľom právnej úpravy bolo preto nastaviť vhodný model kontroly verejného obstarávania financovaného z prostriedkov Európskej únie so snahou o sprehľadnenie a unifikovanie požiadaviek na verejné obstarávanie, zvýšiť kvalitu a jednoznačnosť procesu verejného obstarávania a urýchliť, zefektívniť proces kontroly verejného obstarávania projektov financovaných z Európskej únie so zámerom implementovať kvalitné a hospodárne zákazky vo verejnom priestore.

ZÁKON č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Zákon predstavuje súčasť širšieho celku, ktorým je reforma súdnej mapy. Reforma súdnej mapy je zameraná na nové usporiadanie sídiel a obvodov okresných súdov a krajských súdov, zriadenie dvoch mestských súdov, ako aj zriadenie správnych súdov. Reforma súdnej mapy je jedným z nástrojov pre dosiahnutie efektívne fungujúcej justície, pretože vytvára vhodné podmienky pre špecializáciu sudcov, ako na úrovni okresných súdov, tak aj na úrovni krajských súdov. Dôvera obyvateľov v súdnictvo je na Slovensku v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ dlhodobo na nízkej úrovni. Prispieva k tomu aj verejnosťou vnímaná miera korupcie, ktorú potvrdzujú aj postupné odhalenia orgánov činných v trestnom konaní. Vláda Slovenskej republiky sa zaviazala zmeniť Slovensko na „skutočne právny štát“ schopný zaistiť rovnosť pred zákonom a ochranu práv. Dôležitou súčasťou konkrétnej snahy splniť tento ciel je reforma súdnej mapy. Cieľom reformy súdnej mapy bolo zvýšiť dôveryhodnosť súdnictva, jeho výkon a kvalitu, a zároveň zabezpečiť pre sudcov a zamestnancov súdov lepšie podmienky na prácu a rozhodovanie.

ZÁKON č. 32/2024 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2022 Z. z. o štátnej podpore nájomného bývania

K hlavným zmenám patrí zmena spôsobu kreácie členov predstavenstva Agentúry štátom podporovaného nájomného bývania, ktorá bola dovtedy upravená v jej stanovách. Členov predstavenstva agentúry bolo možné odvolať len z taxatívne vymedzených dôvodov, a to obmedzenie spôsobilosti na právne úkony alebo nespôsobilosť zo zdravotných dôvodov vykonávať svoju funkciu po dlhší čas ako šesť mesiacov. Právna úprava bola problematická aj z toho dôvodu, že zakladatelia agentúry – Úrad vlády Slovenskej republiky a Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ktorí v zmysle stanov agentúry tvoria najvyšší orgán agentúry, nemali žiadnu kreačnú právomoc voči členom predstavenstva, teda štatutárnemu orgánu. Týmto spôsobom dochádzalo k praktickému znemožneniu toho, aby zakladatelia agentúry mohli realizovať svoj vplyv na zloženie štatutárneho orgánu agentúry, ktorý v zmysle stanov agentúry riadi všetku činnosti agentúry a koná v jej mene. V nadväznosti na uvedené sa zmenil spôsob kreácie členov predstavenstva agentúry, a to aby ich vymenúvala a odvolávala členská schôdza agentúry. Zároveň sa zo zákona vypustilo sedemročné funkčné obdobie členov predsedníctva a taxatívny výpočet odvolacích dôvodov, teda neštandardné prvky tejto právnej úpravy, ktoré ohrozovali funkčnosť agentúry.

ZÁKON č. 40/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon

Z novely zákona vyplývala potreba najmä humanizácie trestov s ohľadom na princípy právneho štátu (spravodlivé a primerané trestanie trestných činov), priklonenia sa k filozofii restoratívnej justície vrátane uprednostnenia alternatívnych trestov pred potrestaním páchateľa nepodmienečným trestom odňatia slobody, celkového presadzovania alternatívnych trestov a podpory probačnej služby. S tým je nevyhnutne spojené aj riešenie kritickej situácie s preplnenými väznicami, v ktorých sa často ocitajú osoby, pri ktorých by sa účel trestu zabezpečil lepšie inak ako prostredníctvom výkonu trestu odňatia slobody. Cieľom bolo zaviesť dotknuté východiská do praxe, posilniť garancie dodržiavania základných práv, priblížiť sa európskym štandardom trestného práva, a to všetko pri zefektívnení chodu štátu v oblasti trestného práva a optimalizácii nákladov štátu vynakladaných v súvislosti s trestnou politikou štátu. V nadväznosti na tieto východiská zákon rozširuje možnosti individualizácie trestu a tým zlepšuje podmienky pre ukladanie primeraných trestov súdmi v jednotlivých prípadoch, najmä s prihliadnutím na okolnosti spáchaného trestného činu, osobu a pomery páchateľa, a to najmä zavedením dostatočného rozsahu dolnej a hornej hranice sadzieb trestu odňatia slobody a posilnením možnosti ukladania alternatívnych trestov. Novela zákona ponúka efektívne riešenia pre resocializáciu páchateľov trestných činov za súčasného splnenia účelu sankcií a optimalizáciu aktuálne nevyhovujúceho stavu väzenského systému Slovenskej republiky. Nástrojmi na dosiahnutie cieľov sú najmä uprednostnenie alternatívnych trestov pred trestom odňatia slobody, zvýšenie príjmov štátu z peňažných trestov, umožnenie zárobkovej činnosti páchateľov a vytváranie hodnôt pre spoločnosť a samotný štát (teda na jednej strane by sa mali znížiť náklady na väzňov a zároveň zvýšiť príjmy štátu cez dane a odvody pracujúceho človeka) a tiež umožnenie kontaktu a udržania sociálnych väzieb páchateľa s rodinou a blízkymi vrátane osobnej starostlivosti a výchovy maloletých detí. Na tento účel sa novelou zákona mení a dopĺňa aj zákon o verejnom obstarávaní. Zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry nemá vplyv na postavenie jeho prokurátorov, ktorí naďalej ostávajú prokurátormi Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a budú na výkon funkcie prokurátora pridelení na jej jednotlivé organizačné zložky. To platí aj pre asistentov prokurátorov, štátnych zamestnancov a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme.

ZÁKON č. 142/2024 Z. z. o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete

Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné.

Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry z uvedených oblastí bráni Slovenskej republike v riadnom zabezpečovaní jej úloh, ako sú zabezpečenie potrebnej dopravnej infraštruktúry, hospodárstva, zdravotníctva, energetickej infraštruktúry, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky na kvalitatívnej a kvantitatívnej úrovni.

Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry na území Slovenskej republiky zároveň oslabuje aj záujem investorov investovať na Slovensku, čo neprospieva ekonomike Slovenska a v konečnom dôsledku spomaľuje celkový blahobyt obyvateľstva Slovenska.

Nový zákon je opatrením, ktoré by malo uľahčiť investorom, ktorými môžu byť len Slovenská republika zastúpená štátnym orgánom a vybrané subjekty verejnej správy, ako obce, vyššie územné celky, právnické osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce, právnické osoby zriadené zákonom alebo štátnym orgánom a združenia právnických osôb, ktorého členmi sú výlučne uvedené právnické osoby, realizáciu investícií, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Jedným z jeho základných cieľov je urobiť priechodným a efektívnym:

-        majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby strategických projektov, ktoré sú významné z hľadiska dopravy, hospodárstva, zdravotníctva, energetiky, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky,

-        povoľovacie procesy potrebné na schválenie strategických významných projektov,

-        verejné obstarávanie strategických významných projektov.

Ukázalo sa totiž, že nevyhnutné majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov a zdĺhavé povoľovacie procesy a verejné obstarávanie nedovoľujú v rozumnom čase pripraviť a realizovať rozsiahle stavby, prípadne ich rekonštrukcie, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Bránia tomu zdĺhavé vyvlastňovacie konanie, stavebné a kolaudačné konanie, ako aj verejné obstarávanie, zdĺhavé konania na katastrálnych úradoch a na súdoch. Dôsledkom toho je, že sa nezvyšuje v dostatočnej miere blahobyt obyvateľstva Slovenska, čo zároveň odrádza aj zahraničných investorov, ktorí zamýšľané veľké investície umiestňujú v iných krajinách.

Príprava veľkých stavieb a získavanie pozemkov na ne sa aj v zahraničí zvykne riešiť osobitnou právnou úpravou alebo aspoň osobitnými skrátenými postupmi. Dôvodom je, že veľká stavba celoštátneho a neraz medzinárodného významu ovplyvňuje ekonomický, kultúrny a demografický vývoj celých regiónov a neraz aj štátov. Preto pri zachovaní prirodzených práv ľudí na vlastníctvo nehnuteľností, ktoré ochraňujú ústavy všetkých demokratických štátov, sa hľadajú postupy, ktoré by na jednej strane boli v súlade s týmito právami, ale ktoré by na druhej strane zamedzili povyšovať záujem jednotlivca nad celospoločenský záujem v takej miere, aby brzdili celospoločenský rozvoj v štáte.

ZÁKON č. 179/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní

Dochádza k zjednoteniu pravidiel pre podlimitné zákazky a zákazky s nízkou hodnotou zlúčením týchto kategórií a zjednotením pravidiel zadávania zákaziek. Zaviedla sa úprava minimálnej hodnoty podlimitnej zákazky na 50 000 € za účelom výraznej časovej úspory a odbúrania zbytočnej administratívnej záťaže pre zákazky, ktoré tvoria zhruba polovicu všetkých zákaziek zverejňovaných vo Vestníku ÚVO. Nový limit sa prispôsobuje spektru limitov v Európskej únii a pomôže urýchliť procesy zadávania zákazky v praxi. V uvedenom kontexte je nevyhnutné uviesť, že predmetný limit sa v priebehu kalendárneho roka alebo počas platnosti zmluvy spočítava. Ďalej sa upravujú revízne postupy. Žiadosť o nápravu sa zo zákona vypúšťa bez náhrady, keďže nie je vyžadovaným inštitútom podľa predpisov Európskej únie, čím dôjde k zjednodušeniu postupu vo verejnom obstarávaní.

ZÁKON č. 201/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy

Zákon bol vypracovaný z dôvodu potreby zabezpečenia odborného, administratívneho a personálneho výkonu kompetencií, za ktorých koordináciu a riadenie v súčasnosti zodpovedá podpredseda vlády Slovenskej republiky pre Plán obnovy a odolnosti a využívanie eurofondov. Vzhľadom na fragmentáciu kompetencií v oblasti výskumu, vývoja a inovácií naprieč viacerými ministerstvami bolo nevyhnutné zabezpečiť silnú koordináciu, ako aj zabezpečiť riadenie a koordináciu opatrení na tvorbu a uskutočňovanie talentovej politiky.

Novela zákona predstavuje reálny nástroj na plnenie týchto a ďalších cieľov, ktoré majú byť dosiahnuté prostredníctvom účinných opatrení na posilnenie riadiacich, koordinačných a kontrolných kompetencií vytvorením samostatného Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku.

Viac sa už dočítate v mesačníku Poradca 2-3/2025, kde je uverejnený Zákon o verejnom obstarávaní po novele s komentárom.