Nový zákon o riešení hroziaceho úpadku prináša viaceré novinky:

• transpozícia novej EÚ smernice o rámcoch preventívnej reštrukturalizácie, o oddlžení
  a diskvalifikácii a o opatreniach na zvýšenie účinnosti reštrukturalizačných, konkurzných a oddlžovacích konaní
• nové procesné nástroje pre riešenie situácie podnikov v ťažkostiach
• špeciálni správcovia
• povinnosť dlžníka podať návrh na vyhlásenie konkurzu pre platobnú neschopnosť
• povinnosť v úpadku uhrádzať záväzky pomerne a prednostne nespriazneným veriteľom
• väčšia prehľadnosť o stave konkurzov a reštrukturalizácií pre veriteľov a elektronizácia procesov
• odstránenie bariér podnikateľom po oddlžení

 

Úvod

Novým zákonom o riešení hroziaceho úpadku dochádza k transpozícii Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1023 z 20. júna 2019 o rámcoch preventívnej reštrukturalizácie, o oddlžení a diskvalifikácii a o opatreniach na zvýšenie účinnosti reštrukturalizačných, konkurzných a oddlžovacích konaní a o zmene smernice (EÚ) 2017/1132 (Smernica o reštrukturalizácii a insolvencii) do právneho poriadku Slovenskej republiky.

 

Nová právna úprava bola zavedená v súlade so základnými cieľmi smernice. Nový zákon rieši situáciu podnikateľa, ktorému hrozí úpadok z dôvodu hroziacej platobnej neschopnosti, v preventívnom konaní, ktoré predstavuje účinný nástroj na včasné riešenie situácie dlžníka tak, aby mohol pokračovať vo svojej činnosti a zachovať svoju životaschopnosť, a najmä predísť úpadku a následnému konkurzu.

 

Zákon nadobudol účinnosť od 1. mája 2022 vo vzťahu k ustanoveniam, ktoré sú nevyhnutne potrebné na to, aby bolo možné v dostatočnom časovom predstihu zabezpečiť naplnenie oddielu špeciálnych správcov v zozname správcov, a aby bolo možné následne týchto správcov ustanoviť do funkcie v príslušných konaniach. Viaceré zmeny nadobúdajú účinnosť od 17. júla 2022, a to vzhľadom na transpozičnú lehotu a vzhľadom na dostatočnú legisvakačnú dobu.

 

Členské štáty Európskej únie sa podujali spoločne zaviesť všeobecné rámce procesov zameraných na riešenie podnikov v ťažkostiach, ktoré by mali predovšetkým umožniť dlžníkom (podnikateľom) účinne reštrukturalizovať v počiatočnom štádiu a zabrániť tak úpadku, a to už spomenutou smernicou.

V právnom poriadku Slovenskej republiky bolo možné riešiť hroziaci úpadok len reštrukturalizáciou podľa ustanovení zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom právna úprava reštrukturalizácie nezodpovedala ustanoveniam smernice, ktoré vyžadovali upraviť pomerne jasné a striktné pravidlá týkajúce sa riešenia hroziaceho úpadku podnikateľských subjektov, vrátane pravidiel tzv. prerušenia jednotlivých konaní. V tejto súvislosti sa preto zaviedla nová právna úprava riešenia hroziaceho úpadku v samostatnom právnom predpise a bezprostredne s tým súvisiace zmeny v zákone č. 7/2005 Z. z. Rovnako tak právna úprava obsiahnutá v zákone č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nezodpovedala požiadavkám smernice na zvýšenie odbornosti a nezávislosti správcov. Okrem uvedeného v oblasti právnej úpravy výkonu dohľadu nad činnosťou správcov Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky boli identifikované viaceré aplikačné problémy, ktoré súčasne nová právna úprava rieši, najmä nedostatočná právna úprava dohľadu prešetrovaním písomných podnetov.

 

Preventívne konanie

Rozumie sa ním verejná preventívna reštrukturalizácia alebo neverejná preventívna reštrukturalizácia.

Riešenie hroziaceho úpadku prostredníctvom preventívneho konania sa umožňuje len v prípade dlžníka, ktorý je právnickou osobou, a z preventívnej reštrukturalizácie sú vylúčené subjekty, ktorých riešenie úpadku nie je možné konaniami podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Okrem uvedeného zákon upravuje aj tzv. nástroje včasného varovania, ktoré majú slúžiť k včasnému upozorneniu podnikateľa, že je nutné prijať potrebné a vhodné opatrenia smerujúce k odvráteniu hroziaceho úpadku alebo úpadku.

 

Základný cieľ zákona

Cieľom je poskytnúť dlžníkom dostatočný priestor na účinnú, efektívnu, rýchlu a transparentnú preventívnu reštrukturalizáciu v počiatočnom štádiu, kedy úpadok hrozí, a zabrániť tak úpadku dlžníka a riešeniu jeho situácie niektorým z insolvenčných konaní, čím by sa súčasne malo zabrániť strate pracovných miest a strate know-how, mala by sa maximalizovať celková hodnota pre veriteľov v porovnaní s tým, čo by získali v prípadnom konkurze, ako aj zabrániť zvyšovaniu nesplácaných úverov.

 

Dočasná ochrana

Na dosiahnutie účelu zákona sa upravil aj inštitút tzv. dočasnej ochrany, ktorý reálne poskytuje časový priestor pre účinnú reštrukturalizáciu a dosiahnutie cieľa, ktorý je verejnou preventívnou reštrukturalizáciou sledovaný, pričom súčasne dochádza k zrušeniu dočasnej ochrany upravenej zákonom č. 421/2020 Z. z. o dočasnej ochrane podnikateľov vo finančných ťažkostiach a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

 

Správcovia

Nová právna úprava rieši aj požiadavku zvýšených požiadaviek na odbornosť a nezávislosť správcov tým, že zavádza špeciálnu správcovskú skúšku pre správcov, ktorí budú môcť byť ustanovení do obzvlášť náročných konkurzných či reštrukturalizačných konaní, pričom títo správcovia budú vykonávať funkciu aj v tzv. preventívnych konaniach.

Transparentný a nezávislý výber odborníkov pre vykonávanie tejto špecifickej správcovskej činnosti má byť zabezpečený prostredníctvom špeciálnej komisie, ktorej členov z radov odborníkov má menovať minister spravodlivosti, ktorá bude mať ustanovené postupy činnosti a výberu týchto správcov tak, aby bol zabezpečený výber len tých uchádzačov, ktorí svojimi odbornými vedomosťami, zručnosťami, skúsenosťami a zodpovedným prístupom boli garanciou odborného, nezávislého a zákonného výkonu funkcie v obzvlášť náročných konkurzných či reštrukturalizačných konaní a aj v preventívnych konaniach. K transparentnosti výberu tzv. špeciálnych správcov má prispieť aj zverejnenie zvukového záznamu z tejto špeciálnej správcovskej skúšky. Práve v súvislosti s právnou úpravou týkajúcou sa výkonu správcovskej činnosti tzv. špeciálnym správcom dochádza k potrebným zmenám aj v iných právnych predpisoch.

 

Zmeny súvisiacich právnych predpisov.

·         zákon č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov – zmeny súvisia so špeciálnou správcovskou skúškou pre správcov,

·         zákon č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov – zmeny súvisia s výberom tzv. špeciálnych správcov,

·         zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov – ide o zmenu spôsobu výpočtu a úhrady ročného poplatku správcu, vrátane jeho zvýšenia, zavedenie nového správneho poplatku za vykonanie špeciálnej správcovskej skúšky,

·         zákona č. 7/2005 Z. z. Obchodného zákonníka ide o zmenu právnej úpravy spoločnosti v kríze a iné zmeny, respektíve definícia spoločnosti v kríze,

·         zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov - právna úprava reflektuje na vzniknuté aplikačné problémy,

·         zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov - zmeny týkajúce sa súdnych poplatkov za vedenie preventívneho konania a za vedenie konkurzného konania,

·         v zákone č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok – zmena týkajúca sa kauzálnej príslušnosti súdov, ktoré majú riešiť obzvlášť náročné prípady konkurzných a reštrukturalizačných konaní,

·         zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii:

-        zmena reštrukturalizácie v tom zmysle, že táto bude určená len na riešenie úpadku dlžníka a vyníma sa z procesov riešenia hroziaceho úpadku,

-        opätovne sa do konkurznej legislatívy vracia povinnosť pre dlžníka podať návrh na vyhlásenie konkurzu pre platobnú neschopnosť,

-        upravuje sa aj domnienka platobnej schopnosti,

-        zjednodušujú sa pravidlá pre možnosť veriteľa iniciovať konkurzné konanie v prípadoch, kedy možno predpokladať úpadok dlžníka,

-        vo vzťahu k veriteľom sa explicitne zakotvuje pravidlo priority a pari passu,

-        virtualizuje sa zoznam veriteľov,

-        zjednodušujú sa procesy súvisiace s prihlasovaním pohľadávok,

-        v súlade s požiadavkami smernice s cieľom odstrániť prekážky na ďalšie podnikanie sa výslovne zavádza možnosť dlžníka, ktorý bol oddlžený, pokračovať vo výkone podnikateľskej činnosti alebo získať živnosť,

-        zmeny pri úprave súdnych poplatkov vo vyššie uvedených konaniach, akékoľvek iné návrhy, oznámenia alebo žiadosti adresované súdu v preventívnom konaní sú oslobodené od úhrady súdneho poplatku, pokiaľ nie sú spoplatnené v súvislosti s iným konaním,

-        v súlade s požiadavkami smernice na špecializáciu súdnych orgánov dochádza aj k zavedeniu kauzálnej príslušnosti súdov v prípadoch obzvlášť náročných konkurzných, reštrukturalizačných a preventívnych konaní.

 

Poznámka

Určenie kauzálnej príslušnosti súdov vychádza z analýz a odporúčaní subjektu vybraného Európskou komisiou v rámci Programu pre podporu štrukturálnych reforiem, ktoré vychádzali z počtu reštrukturalizácií a konkurzov v období rokov 2011 až 2020 a z počtu dlžníkov v členení podľa veľkosti podniku, a to podľa jednotlivých konkurzných súdov. Na základe uvedených analýz vyššie uvedený subjekt odporúčal upraviť kauzálnu príslušnosť „špecializovaných“ súdov, ktoré by sa mali venovať tejto špecifickej agende. Podľa týchto analýz v závislosti od rozdelenia okresov na základe geografického rozloženia a priradenia váh dôležitosti skúmaných atribútov (počet konaní otvorených viac ako 5 rokov, počet sudcov, stabilita súdov, počet vyšších súdnych úradníkov, percentuálny podiel podnikov v kraji, vzdialenosť z okresných miest) mali najvyššie skóre práve vybrané okresné súdy, ktoré sa zaviedli ako kauzálne príslušné pre tieto konania.

 

Dotknuté subjekty

Nový zákon o riešení hroziaceho úpadku sa dotýka predovšetkým právnických osôb, fyzických osôb, správcov a štátu.

 

Zavedenie nového zákona

Vzhľadom na rozsiahlosť a náročnosť úprav v dotknutej oblasti Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky iniciovalo získanie podpory na úrovni Európskej komisie. Na základe uvedeného Slovenská republika v rámci Programu pre podporu štrukturálnych reforiem z Generálneho riaditeľstva pre podporu štrukturálnych reforiem Európskej komisie získala rozsiahlu podporu na analýzu prijatia zmien v oblasti preventívnej reštrukturalizácie, prostriedkov zvýšenia efektívnosti insolvenčného konania vo všeobecnosti, ako i pre včasné nástroje varovania pre podnikateľov. Na základe tejto podpory Európska komisia vybrala subjekt PWC Slovensko, ktorý realizoval uvedené činnosti, vrátane vykonávania konzultácií so Slovenskou bankovou asociáciou, súdmi a správcami za súčinnosti ministerstva, pričom zákon je výsledkom tejto činnosti.

Na základe odporúčaní, ktoré boli predostreté vybraným subjektom, ktorý posudzoval vhodnosť novelizácie zákona č. 7/2005 Z. z. v časti reštrukturalizácie tak, aby táto zodpovedala požiadavkám smernice alebo alternatívne prijatie nového právneho predpisu upravujúceho osobitne riešenie hroziaceho úpadku, bolo vyhovené odporúčaniu k prijatiu osobitného nového právneho predpisu z dôvodu, že pri prijatí tohto nového právneho predpisu sa komplexne upravilo riešenie hroziaceho úpadku v súlade s požiadavkami smernice, čo je považované za najvhodnejšie riešenie danej problematiky. Právna úprava reštrukturalizácie v zákone č. 7/2005 Z. z. má byť podľa odporúčaní určená pre riešenie výlučne úpadku.

 

Vykonávacie predpisy

• zmena vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov v súvislosti s novou právnou úpravou konania o verejnej preventívnej reštrukturalizácii a konania o neverejnej preventívnej reštrukturalizácii,
• zmena vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 643/2005 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe určenia platobnej neschopnosti a predlženia, ktorej úprava je nutná v súvislosti s novou právnou úpravou platobnej neschopnosti a domnienky platobnej schopnosti dlžníka,
• nová vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. .../2022 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o medzere krytia a spôsobe určenia platobnej neschopnosti, predlženia, hroziaceho úpadku a hroziacej platobnej neschopnosti,
• zmena vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 665/2005 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorej úprava je nevyhnutná v súvislosti s elektronizáciou prihlasovania pohľadávok a podania návrhov a ostatnými navrhovanými zmenami v návrhu zákona,
• zmena vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 666/2005 Z. z. o Kancelárskom poriadku pre správcov, ktorej úprava je nevyhnutná v súvislosti so zmenou aktuálnej právnej úpravy,
• nová vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. .../2022 Z. z. o riešení hroziaceho úpadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorá má upraviť:

-        podrobnosti o určení najlepšieho alternatívneho scenára,

-        prílohy návrhu a podrobnosti o ich obsahových náležitostiach,

-        podrobnosti o zozname veriteľov a jeho obsahových náležitostiach,

-        podrobnosti o náležitostiach verejného plánu, jeho prílohách,

-        podrobnosti o odmene správcu a náhrade výdavkov, ktoré mu vznikli v súvislosti s výkonom

-        funkcie,

-        podrobnosti o informatívnej schôdzi a schvaľovacej schôdzi,

-        podrobnosti o činnosti veriteľského výboru,

-        nová vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o špeciálnej správcovskej skúške a špeciálnej komisii, ktorá má upraviť podrobnosti o špeciálnej správcovskej skúške a špeciálnej komisii,

-        zmena vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 291/2005 Z. z. o vzdelávacom poriadku správcov v oblasti konkurzu a reštrukturalizácie.

 

Účelnosť nového zákona

• účelnosť zákona sa bude preskúmavať každoročne v súvislosti so zberom údajov o reštrukturalizačných, konkurzných a oddlžovacích konaniach k 31. decembru príslušného kalendárneho roka,
• preskúmavať sa bude najmä:

-        počet reštrukturalizačných, konkurzných a oddlžovacích konaní a ich ukončenie,

-        priemerná dĺžka jednotlivých konaní,

-        výsledok uvedených konaní podľa spôsobu ukončenia,

-        veľkosť dlžníkov, ktorí sú právnickými osobami,

-        v rámci oddlženia rozdelenie konaní podľa dlžníka, t. j. či ide o fyzickú osobu alebo fyzickú osobu – podnikateľa.

 

 

Úplné znenie Zákona o riešení hroziaceho úpadku s komentárom nájdete v mesačníku Poradca 1/2023, ktorý práve vychádza.

 

Povinnosť zabezpečiť stravovanie má každý zamestnávateľ, bez ohľadu na to, či ide o právnickú alebo fyzickú osobu, ak zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. V súlade s § 8 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cestovných náhradách“) dochádza od 1. 5. 2022 k úprave súm stravného pre  pracovné cesty a sumy základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel. Aký to prináša dopad na rozsah zabezpečovania stravovania zamestnávateľa pre zamestnancov?

 

SUMY STRAVNÉHO pre jednotlivé časové pásma a sumy základných náhrad za používanie cestných motorových vozidiel zvyšuje ministerstvo opatrením na základe údajov štatistického úradu o indexe cien jedál a nealkoholických nápojov v reštauračnom stravovaní a o indexe cien položiek spojených s prevádzkou motorových vozidiel. Zvýšenie súm sa podľa § 8 ods. 1 zákona o cestovných náhradách vykoná, ak rozdiel kumulatívneho indexu cien za príslušný kalendárny mesiac a hodnoty základne je najmenej 5 %; sumy náhrad sa zvýšia o percento príslušného rozdielu. Sumy stravného sa zaokrúhľujú na desať eurocentov nahor. Sumy základných náhrad za používanie cestných motorových vozidiel sa zaokrúhľujú na tri desatinné miesta nahor. Zvýšené sumy náhrad patria zamestnancovi od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom boli zverejnené.

 

Sumy stravného pri pracovných cestách boli naposledy zvýšené opatrením MPSVR č. 176/2019 Z. z. s účinnosťou od 1. 7. 2019.  V roku 2020 bol z dôvodu pandémie prijatý zákon č. 127/2020 Z. z., ktorý novelizoval § 8 zákona o cestovných náhradách, v zmysle ktorého  sa mechanizmus na zvyšovanie súm stravného do 31. 12. 2021 neuplatňoval. Výška stravného sa začala posudzovať až v januári 2022, a nakoľko sa mesačný index cien jedál a nealkoholických nápojov v reštauračnom stravovaní v decembri 2021 oproti februáru 2019 zvýšil až o 17,5 percentuálneho bodu (dosiahol hodnotu 117,5 %), Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR (ďalej len „ministerstvo práce”) navrhlo od 1. 5. 2022 sumy stravného zvýšiť. 

 

Dňa 7. 4. 2022 bolo v Zbierke Zákonov vydané Opatrenie MPSVR č. 116/2022 Z. z., ktorým sa s účinnosťou od 1. 5. 2022 zvyšujú sumy stravného pre pracovné cesty nasledovne:

•    pre časové pásmo 5 až 12 hodín trvania pracovnej cesty z 5,10 € na 6 €

•    pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín trvania pracovnej cesty zo 7,60 € na 9 €

•    pre časové pásmo nad 18 hodín trvania pracovnej cesty z 11,60 € na 13,70 €.                 

 

Keďže zvýšené sumy stravného boli zverejnené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky v apríli 2022, budú patriť zamestnancovi v zvýšenej výške od 1. 5. 2022.

 

STRAVOVANIE ZAMESTNANCOV. V praxi sa stretávame v súvislosti so stravovaním zamestnancov s dvoma základnými pojmami, pričom každý z nich predstavuje samostatný inštitút. Prvý pojem je stravovanie, ktorý predstavuje plnenie, ktoré je zamestnávateľ povinný poskytovať pre zamestnancov v súvislosti s výkonom ich závislej činnosti na pravidelnom pracovisku a to za podmienok a v rozsahu, ktorý ustanovuje Zákonník práce. Zamestnávateľ je povinný zamestnancom zabezpečovať stravovanie a súčasne na stravovanie aj prispievať.

 

Nárok na zabezpečenie stravovania alebo poskytnutie finančného príspevku na stravovanie má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť ďalšie stravovanie alebo poskytnúť ďalší finančný príspevok na stravovanie.

Podľa súčasnej platnej právnej úpravy zamestnávateľ môže zabezpečiť stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, alebo prostredníctvom stravovacích poukážok (cez osobu, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby), a od 1. 3. 2021 pribudla k týmto možnostiam aj ďalšia alternatíva, kedy ide o poskytnutie finančného príspevku na stravovanie; rozlišujeme nasledovné formy zabezpečenia stravovania:

1.  zabezpečenie stravovania poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja (príp. donášky teplej stravy) zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa,

2.  zabezpečenie stravovania formou stravovacích poukážok prostredníctvom PO alebo FO, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby (emitent), ak ich sprostredkuje u PO alebo FO, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby,

3.  poskytnutie zákonného finančného príspevku na stravu, kedy ide o zákonné dôvody ustanovené v § 152 ods. 6 Zákonníka práce,

4.  poskytnutie účelovo viazaného finančného príspevku na stravu zamestnancovi, ktorý má podľa § 152 ods. 7 Zákonníka práce právo na výber medzi stravovacou poukážkou a finančným príspevkom na stravu.

 

Zamestnávateľ prispieva na stravovanie na každé poskytnuté jedlo vo forme nepeňažného príspevku na stravovanie a v zákonom určených prípadoch vo forme finančného (peňažného) príspevku na stravovanie. Zákonník práce ustanovuje povinnosť zamestnávateľa prispievať na stravovanie zamestnancov z dvoch zdrojov a to z nákladov zamestnávateľa, ktorého výška je ustanovená Zákonníkom práce a zo sociálneho fondu, ktorého výška zákonom limitovaná nie je. O výške príspevku na stravovanie zo sociálneho fondu rozhoduje zamestnávateľ so zástupcami zamestnancov. Ak u zamestnávateľa zástupcovia zamestnancov nepôsobia, rozhoduje zamestnávateľ sám. Sumou, ktorou zamestnávateľ bude zamestnancom prispievať na stravovanie a podmienky, za ktorých bude poskytovať príspevok na stravu zo sociálneho fondu, určí zamestnávateľ vo vnútornom predpise.

 

Príspevok zamestnávateľa na stravovanie zamestnancov sa bude považovať za daňovo uznaný výdavok zamestnávateľa, ak bude poskytovaný v limitoch ustanovených v Zákonníku práce, t. j. pôjde o príspevok na každé jedlo najviac do výšky 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín.

 

To znamená, že ak bude zamestnávateľ poskytovať príspevok vo výške 55 % zo sumy stravného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín, t. j. od 1. 5. 2022 vo výške 3,30 € [55 % z 6 = 3,30 €], bude sa považovať za daňovo uznaný výdavok zamestnávateľa a na strane zamestnanca pôjde o plnenie oslobodené od dane. Výška príspevku zo sociálneho fondu nie je limitovaná minimálnou ani maximálnou výškou, ani percentuálnym podielom z tvorby sociálneho fondu, preto, ak je príspevok zo sociálneho fondu poskytnutý podľa zákona o sociálnom fonde, u zamestnanca je považovaný za príjem oslobodený od dane podľa § 5 ods. 7 písm. b) zákona o dani z príjmov v celej jeho poskytnutej výške.

 

NÁROK NA STRAVNÉ POČAS PRACOVNEJ CESTY. Zabezpečovanie stravovania súvisí nepriamo aj s druhým pojmom stravné, ktoré je poskytované zamestnancovi počas pracovných ciest. Stravné (v praxi používaný aj pojem „diéty“) sa považuje za cestovnú náhradu, ktorá sa zamestnancovi vypláca v súvislosti s jeho účasťou na pracovnej ceste podľa pravidiel ustanovených v zákone o cestovných náhradách.

 

Zamestnancovi patrí stravné za každý kalendárny deň pracovnej cesty a jeho výška je ustanovená v závislosti od času trvania pracovnej cesty v kalendárnom dni, pričom čas trvania pracovnej cesty je rozdelený na tri časové pásma:

•    ak pracovná cesta trvá 5 až 12 hodín, zamestnancovi patrí od 1. 5. 2022 stravné vo výške 6 € (tzv. základná suma stravného),

•    ak pracovná cesta trvá nad 12 hodín až 18 hodín, zamestnancovi patrí od 1. 5. 2022 stravné vo výške 9 €,

•    ak pracovná cesta trvá nad 18 hodín, zamestnancovi patrí od 1. 5. 2022 stravné vo výške 13,70 €.

 

Z uvedeného vyplýva, že zamestnanec má nárok na stravné, ak jeho pracovná cesta trvá najmenej 5 hodín v rámci jedného kalendárneho dňa. Výdavky na stravné sú určené pevnou sumou pre jednotlivé časové pásma a z tohto dôvodu sa jeho použitie zo strany zamestnanca nepreukazuje.

 

Príklad 1

Zamestnanec vykonal v rámci jedného kalendárneho dňa mesiaca máj 2022 dve tuzemské pracovné cesty v trvaní 3,5 hodiny a 5,5 hodín.

Môžu sa časy trvania týchto pracovných ciest sčítať?

Nie, nemôžu. Zamestnancovi sa poskytne stravné len za tú pracovnú cestu, ktorá trvala 5,5 hodín. Stravné sa poskytne v sume určenej pre časové pásmo 5 až 12 hodín, t. j. 6 €.

 

So zamestnancom, ktorému častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, možno dohodnúť v pracovnej zmluve alebo v dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru:

•    nižšie  sumy stravného oproti štátom garantovanej výške, najviac však o 5 % z ustanovenej sumy stravného; suma kráteného stravného sa zaokrúhli na € nahor (poznámka: do 28. 2. 2015 platilo, že v prípade uvedených zamestnancov bolo možné dohodnúť v pracovnej zmluve alebo v dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru odchylne od zákonnej povinnosti podmienky na poskytovanie stravného v eurách alebo v cudzej mene aj nižšie stravné, najviac však o 25 %).

 

Časové pásmo	Stav do 30. 4. 2022			Stav od 1. 5. 2022
	nárok na stravné	krátenie 5 %	znížené stravné	nárok na stravné	krátenie 5 %	znížené stravné
5-12 hodín	5,10	0,255	4,85	6 €	0,30	5,70
nad 12 až 18 hodín	7,60	0,380	7,22	9 €	0,45	8,55
nad 18 hodín	11,60	0,580	11,02	13,70 €	0,685	13,02

 

•    iné podmienky poskytovania stravného oproti zákonnej úprave, napr. ak počas kalendárneho dňa vykoná zamestnanec viac pracovných ciest, z ktorých každá trvá menej ako 5 hodín, pričom celkový súčet trvania týchto pracovných ciest je 5 hodín a viac, patrí zamestnancovi stravné za celkový čas trvania týchto pracovných ciest.

 

Príklad 2

Zamestnanec (ktorému častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, napr. vodič) vykonal v rámci jedného kalendárneho dňa tri tuzemské pracovné cesty v trvaní 2 h., 2,5 h. a 6 h.

Ako sa bude postupovať pri poskytovaní stravného?

Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi stravné len za pracovnú cestu v trvaní 6 hodín a to v sume stravného, ktoré je určené pre časové pásmo 5 až 12 hodín, t. j. stravné vo výške 6 €. Za pracovné cesty v trvaní 2 hodiny a 2,5 hodiny mu stravné nepatrí, pretože súhrnný čas trvania týchto pracovných ciest je menej ako 5 hodín.

 

PEŇAŽNÉ VELIČINY ODVODENÉ OD ZÁKLADNEJ SUMY STRAVNÉHO. Od sumy stravného pri tuzemskej pracovnej ceste v časovom pásme 5 až 12 hodín sa odvodzujú aj ďalšie vybrané peňažné veličiny, čo má priamy dopad na ich výšku. Ide o minimálnu hodnotu stravovacej poukážky, minimálny finančný príspevok na stravu a maximálny príspevok zamestnávateľa na stravu, ktorý sa považuje za daňový uznaný výdavok zamestnávateľa.

 

Minimálna hodnota stravovacej poukážky musí podľa § 152 ods. 4 Zákonníka práce predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Nakoľko suma stravného pre časové pásmo 5 až 12 hodín je od 1. 5. 2022 vo výške 6 €, minimálna hodnota stravovacej poukážky pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, je od 1. 5. 2022 vo výške 4,50 € (75 % zo sumy stravného vo výške 6 €).

 

Príklad 3

Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie prostredníctvom gastrolístkov v nominálnej hodnote 4,00 €.

Ako má postupovať od 1. 5. 2022, keďže sa minimálna hodnota stravovacej poukážky zvýšila na 4,50 €?

Nakoľko zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, t. j. poskytuje zamestnancom gastrolístky, je povinný poskytovať ich vo vyššej nominálnej hodnote,  najmenej však v hodnote 4,50 €. Nespotrebované gastrolístky v nominálnej hodnote 4,00 € vráti podľa zmluvne dohodntých podmienok gastroemitentovi.

 

PRÍSPEVOK NA STRAVOVANIE, KTORÝ SA POVAŽUJE ZA DAŇOVO UZNANÝ VÝDAVOK zamestnávateľa a ktorým zamestnávateľ prispieva na stravovanie zamestnancov, je podľa § 152 ods. 3 Zákonníka práce v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín, t. j. od 1. 5. 2022 sa zvyšuje z 2,81 € na sumu 3,30 €. Uvedené platí bez ohľadu na skutočnosť, či zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie v peňažnej alebo v nepeňažnej forme.

 

Príklad 4

Zamestnávateľ zabezpečuje zamestnancom stravovanie prostredníctvom gastrolístkov v nominálnej hodnote 5,10 €.

V akej výške môže zamestnávateľ prispievať zamestnancovi na stravu od 1. 5. 2022, aby bol príspevok pre zamestnanca od dane oslobodený a na strane zamestnávateľa považovaný za daňový výdavok?

Podľa § 152 ods. 3 Zákonníka práce môže zamestnávateľ prispievať zamestnancovi na stravovanie v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Cenou jedla sa v tomto prípade rozumie hodnota stravovacej poukážky, ktorej minimálna hodnota je od 1. 5. 2022 vo výške 4,50 € (75 % zo základnej sumy stravného, ktoré je vo výške 6 €). To znamená, že príspevok na stravovanie bude pre zamestnanca od dane oslobodený a pre zamestnávateľa daňový výdavok, ak sa bude poskytovať vo výške určenej v rozpätí od 2,81 € do 3,30 €.

Pre úplnosť uvádzam, že zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi aj príspevok na stravovanie zo sociálneho fondu, ktorého výšku si určí v internej smernici.

 

Finančný príspevok na stravovanie je podľa § 152 ods. 8 Zákonníka práce suma, ktorou zamestnávateľ prispieva na stravovanie iným zamestnancom podľa § 152 ods. 3 prvej vety, najmenej však 55 % minimálnej hodnoty stravovacej poukážky podľa § 152 ods. 4 Zákonníka práce. Ak zamestnávateľ neprispieva na stravovanie iným zamestnancom podľa § 152 ods. 3 Zákonníka práce, suma finančného príspevku na stravovanie je najmenej 55 % minimálnej hodnoty stravovacej poukážky podľa § 152 ods. 4 Zákonníka práce, najviac však 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Okrem toho zamestnávateľ poskytuje príspevok na stravovanie aj zo sociálneho fondu.

 

Z uvedeného vyplýva, že ak:

•    zamestnávateľ prispieva na stravovanie aj iným zamestnancom (t. j. takým, ktorým je zabezpečená teplá podniková strava, príp. stravovanie je zabezpečené prostredníctvom gastrolístkov), tak finančný príspevok je v sume, ktorou zamestnávateľ prispieva na stravovanie aj iným zamestnancom, najmenej však 55 % minimálnej hodnoty stravovacej poukážky, t. j. finančný príspevok je od 1. 5. 2022 najmenej v sume 2,48 € [55 % z 4,50 €] a najviac v sume 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín, t. j. od 1. 5. 2022 najviac 3,30 € [55 % z 6 €].

Z uvedeného vyplýva, že finančný príspevok na stravu má byť v rovnakej sume ako je suma, ktorou zamestnávateľ prispieva zamestnancom na jedlo alebo na gastrolístok. Súčasne to však musí byť najmenej 2,48 €, čo je zákonom garantovaná najnižšia suma finančného príspevku a najviac 3,30 € na jedno jedlo.

•    zamestnávateľ neprispieva na stravovanie iným zamestnancom (t. j. takým, ktorým je zabezpečená teplá podniková strava, príp. stravovanie je zabezpečené prostredníctvom gastrolístkov), finančný príspevok je najmenej 55 % minimálnej hodnoty stravovacej poukážky, t. j. finančný príspevok je od 1. 5. 2022 najmenej v sume 2,48 € [55 % z 4,50 €] a najviac v sume 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín, t. j. od 1. 5. 2022 najviac 3,30 € [55 % z 6 €].

 

V oboch prípadoch okrem sumy finančného príspevku z prevádzkových nákladov, je zamestnávateľ povinný poskytovať finančný príspevok na stravovanie aj zo sociálneho fondu, ktorého výška nie je zákonom limitovaná.

 

SUMY STRAVNÉHO PRE PRACOVNÉ CESTY
Časové pásmo [trvanie pracovnej cesty (PC)]	Nárok na stravné na Slovensku
	od 1. 7. 2019	od 1. 5. 2022
1. pásmo [5-12 h]	5,10 €	6,00 €
2. pásmo [nad 12]	7,60 €	9,00 €
3. pásmo [nad 18 h]	11,60 €	13,70 €

 

STRAVOVANIE ZAMESTNANCOV
	do 30. 4. 2022	od 1. 5. 2022
Suma stravného pre časové pásmo PC v dĺžke 5 h až 12 h [stravné]	5,10 €	6,00 €
Min. hodnota gastrolístka [75 % stravného]	3,83 €	4,50 €
Max. príspevok zamestnávateľa na stravovanie  [55 % stravného]	2,81 €	3,30 €
Min. hodnota finančného príspevku na stravu [55 % z riadku 2]	2,11 €	2,48 €

 

Poznámka:

Podľa § 104 zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov služobný úrad prispieva na stravovanie najmenej v sume 65 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 65 % stravného poskytovaného pri služobnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín, t. j.  počnúc 1. 5. 2022 je príspevok na stravovanie zamestnancov najmenej 3,90 €.

 

Viac sa už dočítate v mesačníku Práce a mzdy bez chýb, pokút a penále 8/2022.

 

 

Nezabudnite v júni 2022

 

Termín zákonnej povinnosti	Charakteristika zákonnej povinnosti	Povinná osoba a zákon v platnom znení
8. 6. – streda	Splatnosť preddavku na poistné na zdravotné poistenie do príslušnej zdravotnej poisťovne pre samostatne zárobkovo činné osoby za máj 2022 v prípade povinnej aj dobrovoľnej účasti na sociálnom poistení	Samostatne zárobkovo činná osoba § 17 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v z. n. p.
	Splatnosť poistného na nemocenské poistenie, starobné a invalidné poistenie a na poistenie v nezamestnanosti pre samostatne zárobkovo činné osoby za máj 2022 v prípade povinnej aj dobrovoľnej účasti na soc. poistení	Samostatne zárobkovo činná osoba § 143 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p.
	Splatnosť poistného na sociálne poistenie z vymeriavacieho základu zamestnancov s nepravidelným príjmom za máj 2022	Zamestnávateľ § 143 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p.
	Splatnosť poistného na verejné zdravotné poistenie z dividend vyplatených v máji 2022, na ktoré sa vzťahuje táto povinnosť	Platiteľ dividend § 17 ods. 4 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v z. n. p.
	Podanie výkazu preddavkov platiteľa dividend za dividendy, na ktoré sa vzťahuje táto povinnosť, a ktoré boli vyplatené v máji 2022	Platiteľ dividend § 20 ods. 5 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v z. n. p.
15. 6. – streda	Odvod dane vyberanej zrážkou v máji 2022 z tých príjmov, na ktoré sa vzťahuje zrážková daň a oznámenie tejto skutočnosti správcovi dane	Platiteľ zrážkovej dane § 43 ods. 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p.
	Odvod sumy na zabezpečenie dane platiteľom príjmu a oznámenie tejto skutočnosti správcovi dane	Platiteľ príjmu podliehajúceho zabezpečeniu dane § 44 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p.
20. 6. – pondelok	Predloženie žiadosti o registráciu pre DPH zdaniteľnou osobou, ktorej obrat za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov dosiahol v máji 2022 49 790 €	Zdaniteľná osoba § 4 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p.
30. 6. – štvrtok	Splatnosť mesačného preddavku na daň z príjmov fyzických osôb	Platiteľ dane z príjmov FO § 34 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p.
	Splatnosť štvrťročného preddavku na daň z príjmov fyzických osôb	Platiteľ dane z príjmov FO § 34 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p.
	Splatnosť mesačného preddavku na daň z príjmov právnických osôb	Platiteľ dane z príjmov PO § 42 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p.
	Splatnosť štvrťročného preddavku na daň z príjmov právnických osôb	Platiteľ dane z príjmov PO § 42 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p.
	Podanie prehľadu o príjmoch zo závislej činnosti, ktoré jednotlivým zamestnancom vyplatil zamestnávateľ, o zrazených a odvedených  preddavkoch na daň z týchto príjmov, o zamestnaneckej prémii a o daňovom bonuse za máj 2022	Zamestnávateľ § 49 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p.
	Podanie oznámenia o zrazenej sume osobitnej dane vybraného ústavného činiteľa z príjmu zo závislej činnosti za máj 2022	Zamestnávateľ - platiteľ osobitnej sadzby dane § 15a ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p.
	Oznámenie príslušnej zdravotnej poisťovni zmeny platiteľa poistného v máji 2022, keď platiteľom poistného začína a prestáva byť štát	Zamestnávateľ § 24 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v z. n. p.
do výplatného termínu	Splatnosť preddavku na poistné na zdravotné poistenie do príslušných zdravotných poisťovní zrazeného zamestnancom a preddavku na poistné, ktoré platí zamestnávateľ za máj 2022	Zamestnávateľ § 17 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v z. n. p.
	Splatnosť poistného do príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne na sociálne poistenie zrazeného zamestnancom a poistného, ktoré platí zamestnávateľ za máj 2022	Zamestnávateľ § 143 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p.
	Elektronicky predložiť Sociálnej poisťovni výkaz poistného a príspevkov za máj 2022	Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. f) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p.
	Elektronicky predložiť Sociálnej poisťovni evidenčný list dôchodkového poistenia za zamestnancov, ktorí skončili pracovný pomer v  máji 2022	Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. j) bod 1. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p.
deň pred vznikom pracovnoprávneho vzťahu alebo pred vznikom poistenia	Prihlásiť zamestnanca do Sociálnej poisťovne deň pred vznikom poistného vzťahu, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca	Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p.
	Prihlásiť zamestnávateľa do Sociálnej poisťovne najneskôr deň predchádzajúci dňu, v ktorom začal zamestnávať aspoň jedného zamestnanca	Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p.
do 3 dní	Oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne pracovný úraz, ktorý si vyžiadal lekárske ošetrenie alebo dočasnú pracovnú neschopnosť	Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. h) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p.
	Predložiť pobočke Sociálnej poisťovne žiadosť o výplatu nemocenskej dávky (nemocenského po 10. dni trvania dočasnej pracovnej neschopnosti)	Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. e) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p.
	Od výplatného termínu doručiť zdravotnej poisťovni výkaz preddavkov na poistné za máj 2022	Zamestnávateľ § 20 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v z. n. p. a Metodické usmernenie UDZS č. 3/2/2008
do 5 dní po dni výplaty, úhrady alebo pripísania zdaniteľnej mzdy daňovníkovi k dobru	Odvod mesačných preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a odvod osobitnej dane vybraného ústavného činiteľa za máj 2022	Zamestnávateľ § 35 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p.
	Prevod finančných prostriedkov vo výške vytvoreného sociálneho fondu za máj 2022 na osobitný analytický účet fondu alebo na osobitný účet v banke	Zamestnávateľ § 6 ods. 2 zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde v z. n. p.
do 8 dní	Odhlásiť zamestnanca v pobočke Sociálnej poisťovne, oznámiť zmenu v údajoch zamestnávateľa a zmenu výplatného termínu	Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. b) bod 1. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p.
	Elektronicky predložiť Sociálnej poisťovni evidenčný list dôchodkového poistenia za zamestnancov, ktorí si uplatnili nárok na dávku dôchodkového poistenia	Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. j) bod 2a. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p.
	Elektronicky predložiť evidenčný list dôchodkového poistenia odo dňa doručenia výzvy Sociálnej poisťovne na predloženie tejto evidencie	Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. j) bod 2b. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p.
	Oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne prerušenie sociálneho poistenia,  začiatok a skončenie materskej a rodičovskej dovolenky zamestnanca, zmenu názvu a sídla zamestnávateľa	Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. c), d), m), n)  zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p.
	Predložiť pobočke Sociálnej poisťovne záznam o pracovnom úraze, výsledky vyšetrovania pracovného úrazu, hlásenie o zistení choroby z povolania	Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. i) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p.
	Oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne platobnú neschopnosť zamestnávateľa, informácie súvisiace s poskytnutím dávky garančného poistenia, predložiť potvrdenie o nárokoch zamestnancov	Zamestnávateľ § 234 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p.
	Prihlásiť a odhlásiť v pobočke zdravotnej poisťovne zamestnancov a ich zamestnávateľa	Zamestnávateľ § 24 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v z. n. p.
	Oznámiť zamestnávateľovi uplatnenie nároku na odpočítateľnú položku na zdravotné poistenie od vzniku pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu zamestnancom, zánik nároku na odpočítateľnú položku na zdravotné poistenie odo dňa zmeny zamestnancom	Zamestnanec § 23 ods. 6 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v z. n. p.
do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca	Odo dňa získania povolenia alebo oprávnenia na podnikateľskú činnosť, začatia výkonu inej zárobkovej činnosti, prenájmu nehnuteľnosti -  registrovať sa u miestne príslušného správcu dane, oznámiť vykonávanie činnosti,  poberanie príjmov podliehajúcich dani, vznik povinnosti zrážať daň alebo preddavky na daň alebo daň vyberať, zriadenie stálej prevádzkarne, zrušenie činnosti daňového subjektu	Zamestnávateľ § 49a zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. Tuzemská a zahraničná fyzická a právnická osoba § 52zzi zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p.

 

Zdaňovacím obdobím je podľa § 2 písm. l) ZDP kalendárny rok, ak tento zákon neustanovuje inak. U fyzickej osoby je to vždy kalendárny rok. To platí aj pre daňovníkov, ktorí sú zamestnancami zamestnávateľa (právnickej osoby), ktorý nemá zdaňovacie obdobie zhodné s kalendárnym rokom, t.j. má zdaňovacie obdobie určené na základe vedeného účtovníctva ako hospodársky rok.

 

Daňovník je povinný každú platbu poukazovanú správcovi dane náležite označiť v súlade s Vyhláškou č. 378/2011 Z. z. Daňovník poukazuje jednotlivé platby správcovi dane na vlastný účet.

 

Číslo vlastného účtu – tzv. základné číslo účtu má daňovník pridelené od správcu dane a toto číslo účtu sa skladá z:

•    predčíslia účtu označujúceho druh dane,

•    základného čísla účtu označujúceho daňový subjekt a

•    identifikačného kódu Štátnej pokladnice.

 

Základné číslo účtu pre platenie dane každému daňovníkovi oznamuje správca dane. Ak oznámenie bude doručené daňovníkovi až po lehote na podanie daňového priznania, daňovník je povinný zaplatiť daň neskôr než je lehota na podanie daňového priznania – a to v lehote do ôsmich dní od doručenia tohto oznámenia. Obdobne sa postupuje aj v prípade, ak daňové priznanie podáva za daňovníka dedič alebo osoba, na ktorú prechádzajú peňažné nároky zomrelého zamestnanca podľa § 35 ZP, pričom do termínu na podanie daňového priznania číslo účtu vedeného pre daňovníka nebolo správcom dane oznámené.

 

Predĺženie zákonnej lehoty na podanie daňového priznania

Podľa § 49 odsek 3 ZDP daňovníkovi, ktorý je povinný podať daňové priznanie po uplynutí zdaňovacieho obdobia v zákonnej lehote, sa na základe

a)  oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia zákonnej lehoty na podanie daňového priznania (do 3 kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia), predlžuje táto lehota najviac o tri celé kalendárne mesiace s výnimkou daňovníka v konkurze alebo v likvidácii; daňovník v oznámení, podanom na tlačive, ktorého vzor určí a na svojom webovom sídle uverejní finančné riaditeľstvo, uvedie novú lehotu, ktorou je koniec kalendárneho mesiaca, v ktorej podá daňové priznanie, a v tejto novej lehote je aj daň splatná,

b)  oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia do uplynutia zákonnej lehoty na podanie daňového priznania (do 3 kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia), predlžuje táto lehota najviac o šesť celých kalendárnych mesiacov, ak súčasťou jeho príjmov sú zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí s výnimkou daňovníka v konkurze alebo v likvidácii; daňovník v oznámení, podanom na tlačive, ktorého vzor určí a na svojom webovom sídle uverejní finančné riaditeľstvo, uvedie túto skutočnosť a novú lehotu, ktorou je koniec kalendárneho mesiaca, v ktorej podá daňové priznanie a v tejto novej lehote je aj daň splatná, pričom ak v podanom daňovom priznaní daňovník neuvedie príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, správca dane uplatní postup podľa osobitného predpisu,

c)  žiadosti daňovníka v konkurze podanej najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania podľa odseku 2 o predĺženie tejto lehoty môže správcom dane rozhodnutím predĺžiť lehota na podanie daňového priznania podľa odseku 2, najviac o tri kalendárne mesiace, pričom proti rozhodnutiu o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania sa nemožno odvolať.

 

Lehota na podanie DP

·         v prípade smrti daňovníka

V prípade smrti daňovníka môžu nastať dve situácie pre povinnosť podania daňového priznania za tohto daňovníka a to, ak

-  zomrie v priebehu kalendárneho roka (za predchádzajúce zdaňovacie obdobie má svoju daňovú povinnosť už vysporiadanú podaním daňového priznania), t.j. je potrebné vysporiadať jeho daňovú povinnosť prostredníctvom daňového priznania za túto príslušnú časť roka, ak by bol povinný podať daňové priznanie,

 

Príklad 1

Daňovník dosahujúci príjmy z podnikania podľa § 6 ZDP zomrie 5. 5. 2021.

Za príslušnú časť roka, t.j. od 1. 1. 2021 do 5. 5. 2021 je povinný vysporiadať daňovú povinnosť za zomretého daňovníka dedič (§ 49 ods. 4 ZDP).

 

-  zomrie po skončení zdaňovacieho obdobia (kalendárneho roka), pričom ešte za uplynulé zdaňovacie obdobie nepodával daňové priznanie, ktoré bol povinný podať, t.j. nepodaním daňového priznania mu nebola ani vyrubená daň.

 

Príklad 2

Daňovník dosahujúci príjmy z podnikania podľa § 6 ZDP zomrie 1. 2. 2022.

Keďže ešte neuplynula lehota na podanie daňového priznania, zomretý daňovník ešte nepodával daňové priznanie za rok 2021 a jeho daň za rok 2021 nebola vyrubená. Dedič preto bude podávať 2 daňové priznania, a to za zdaňovacie obdobie roka 2021 (§ 49 ods. 5 ZDP) a za príslušnú časť kalendárneho roka v ktorom daňovník zomrel, t.j. od 1. 1. 2022 do 1. 2. 2022, ak mu vznikla povinnosť podať daňové priznanie (napr. zomretý daňovník vykázal daňovú stratu).

 

V obidvoch prípadoch za zomretého daňovníka podáva daňové priznanie dedič. Ak je dedičov viac, podáva daňové priznanie ten, ktorému to vyplynie z dohody dedičov. Ak sa nedohodnú, ktorý z nich priznanie podá, určí ho správca dane. Ak je dedičom Slovenská republika, daňové priznanie sa nepodáva. Ak nie je známy dedič alebo dedič zomrie, podá daňové priznanie zástupca ustanovený správcom dane.

Daňové priznanie sa podáva do troch mesiacov po úmrtí daňovníka, pričom správca dane môže túto lehotu na žiadosť dediča predĺžiť.

 

Žiadosť o predĺženie lehoty na podanie daňového priznania musí dedič podať najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania uvedenej v zákone, t.j. 15 dní pred uplynutím trojmesačnej lehoty po dni úmrtia daňovníka, za ktorého podáva daňové priznanie dedič. 

 

V prípade, ak ešte nie je začaté dedičské konanie, správca dane si môže urobiť úsudok o predbežnej otázke (kto bude osobou dediča) a s touto osobou bude konať a tiež jej doručovať písomnosti. Urobiť si úsudok o predbežnej otázke znamená, že správca dane spíše úradný záznam, v ktorom uvedie, ktorú z osôb (napr. z okruhu najbližších) bude správca dane považovať za osobu dediča. Na túto osobu bude vydávať aj rozhodnutia. Ak si správca dane sám urobil úsudok o predbežnej otázke a následne o tejto otázke rozhodol príslušný orgán inak, bude táto skutočnosť dôvodom na obnovu konania podľa § 75 ods. 1 písm. c) daňového poriadku. Uvedené znamená, že konanie ukončené právoplatným rozhodnutím sa obnoví na žiadosť účastníka konania alebo z úradnej moci, ak rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak. Tento dôvod bude aktuálny za predpokladu, že rozhodnutie správcu dane vo veci samej sa stalo právoplatným a že rozhodnutie príslušného orgánu o predbežnej otázke sa od pôvodného posúdenia otázky odchyľuje takým spôsobom, že znamená nesprávne rozhodnutie vo veci samej.

 

Podľa § 49 ods. 4 a 5 ZDP, daňové priznanie za zomrelého daňovníka nemusí podávať len dedič, ale aj osoba, na ktorú prechádzajú peňažné nároky zomrelého zamestnanca podľa § 35 Zákonníka práce. V súlade s § 35 Zákonníka práce peňažné nároky zamestnanca z pracovného pomeru jeho smrťou nezanikajú, ale prechádzajú postupne priamo na jeho manžela, deti a rodičov, ak s ním žili v čase smrti v domácnosti (iba v prípade, ak takýchto osôb niet, sa peňažné nároky stávajú predmetom dedičstva).

 

·         daňovníka s ODP, ktorý má na území SR stálu prevádzkareň

Ustanovenie § 49 ods. 8 ZDP definuje lehotu na podanie daňového priznania daňovníka s ODP, ktorému na území SR vznikne stála prevádzkareň.

Lehota na podanie daňového priznania, ak daňovníkovi s ODP vzniká na území SR stála prevádzkareň

Ustanovenie § 49 ods. 8 ZDP definuje lehotu na podanie daňového priznania daňovníka s ODP, ktorému na území SR vznikne stála prevádzkareň.

V prípade, ak ide o vznik stálej prevádzkarne daňovníka s ODP, ktorý je rezidentom v štáte, s ktorým má SR uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, skúma sa vznik stálej prevádzkarne aj podľa ustanovení príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia (zvyčajne ustanovenia článku 5).

Daňovníkovi s ODP, ktorý začne vykonávať podnikateľskú činnosť na území SR, môže vzniknúť na území SR stála prevádzkareň až po uplynutí určitého obdobia. Môže nastať situácia, že hoci začal vykonávať podnikateľskú činnosť na území SR počas jedného zdaňovacieho obdobia, stála prevádzkareň na území SR vznikne až v nasledujúcom zdaňovacom období. Následne po vzniku stálej prevádzkarne na území SR je daňovník s ODP povinný podať daňové priznanie za prvé zdaňovacie obdobie.

Daňové priznanie sa za prvé zdaňovacie obdobie podáva v lehote najneskôr do konca tretieho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom stála prevádzkareň vznikla.

Tento postup však neuplatní daňovník s ODP, ktorý je právnickou osobou a má na území SR organizačnú zložku.

Za nasledujúce zdaňovacie obdobie (t.j. obdobie, v ktorom stála prevádzkareň na území SR vznikla) daňovník s ODP podá daňové priznanie v lehote podľa § 49 ods. 2 ZDP, t.j. do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia.

V rovnakej lehote si daňovník s ODP, ktorému vznikla na území SR stála prevádzkareň musí splniť aj povinnosti vzťahujúce sa na zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane [§ 48 ods. 1 písm. a)], ak na území SR v tomto zdaňovacom období vyplácal príjem zo závislej činnosti daňovníkovi s ODP. V lehote pre podanie daňového priznania je daňovník povinný daň aj zaplatiť.

 

S účinnosťou od 1. 1. 2022 sa § 49 ods. 8 upravuje v dvoch smeroch a to

•  z dôvodu zníženia administratívnej náročnosti sa vypúšťa povinnosť zamestnávateľa podávať prehľady o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti za uplynulé mesiace, kedy ešte nedošlo k vzniku stálej prevádzkarne;

•  k doplneniu lehoty pre podanie daňového priznania zamestnancom za činnosť vykonávanú pre stálu prevádzkareň, ktorá vznikla uplynutím doby a aj zamestnanec si musí spätne vysporiadať daňovú povinnosť, pričom sa rozhodne alebo mu vznikne povinnosť podania daňového alebo dodatočného daňového priznania.

 

Konkrétne znenie zákona je „V lehote do 30 dní po uplynutí lehoty podľa prvej vety je povinný podať daňové priznanie alebo dodatočné daňové priznanie a daň aj zaplatiť aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou podľa § 2 písm. d) prvého bodu, ktorému daňovník podľa prvej vety vyplácal príjmy zo závislej činnosti a tento daňovník nepožiadal o vykonanie ročného zúčtovania, pričom, ak tento daňovník podá dodatočné daňové priznanie, neuplatní sa postup podľa osobitného predpisu na príjem zo závislej činnosti prisúditeľnej k stálej prevádzkarni.

 

Príklad 3

V septembri 2021 začala česká spoločnosť vykonávať podnikateľskú činnosť na území SR. Ide o stavebnú činnosť, pričom táto spoločnosť predpokladala, že jej stavebné práce na území SR nebudú trvať dlhšie ako dvanásť mesiacov. V tejto súvislosti česká spoločnosť neočakávala vznik stálej prevádzkarne na území SR podľa § 16 ods. 2 ZDP a v zmysle článku 5 zmluvy č. 238/2003 Z. z. medzi SR a Českou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia.

V skutočnosti však česká spoločnosť realizovala stavebné práce počas dlhšieho obdobia kvôli nepriaznivému počasiu a taktiež omeškaniu niektorých subdodávateľov. Na základe splneného časového testu pre vznik stálej prevádzkarne, t.j. po uplynutí dvanástich mesiacov výkonu činnosti na stavebnom projekte na území SR v septembri 2022, vznikla českej spoločnosti stála prevádzkareň umiestnená na území SR.

Česká spoločnosť je v súlade s § 49 ods. 8 ZDP povinná podať daňové priznanie za prvé zdaňovacie obdobie, t.j. za obdobie od septembra 2021 do konca roka 2021, v lehote do konca tretieho mesiaca nasledujúceho po mesiaci vzniku stálej prevádzkarne, t.j. do konca decembra 2022.

Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie roka 2022, t.j. zdaňovacie obdobie, v ktorom stála prevádzkareň vznikla, podáva česká spoločnosť v zákonnej lehote (§ 49 ods. 2 ZDP), t.j. do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia – čo je do 31. 3. 2023.

 

Ustanovenie § 49 ods. 7 ZDP definuje lehotu na podanie daňového priznania alebo hlásenia pre daňovníka s ODP, ktorý vykonával svoju podnikateľskú činnosť na území SR prostredníctvom stálej prevádzkarne, avšak túto stálu prevádzkareň umiestnenú na území SR zruší.

Daňovník s ODP, ktorý zruší stálu prevádzkareň umiestnenú na území SR, je povinný podať daňové priznanie alebo hlásenie najneskôr do troch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom daňovník zrušil stálu prevádzkareň.

 

Uvedené sa však nevzťahuje na daňovníka s ODP, ktorý pri zrušení stálej prevádzkarne umiestnenej na území SR:

•    dosahuje na území SR iné zdaniteľné príjmy (s výnimkou príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 ZDP a jej vybraním je splnená daňová povinnosť), alebo

•    má na území SR aj iné stále prevádzkarne, alebo

•    má na území SR organizačnú zložku.

 

Daňovník s ODP, ktorý spĺňa aspoň jeden z uvedených predpokladov, je povinný podať daňové priznanie v bežnej lehote v súlade s § 49 ods. 2 ZDP, t.j. do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia.

Pre povinnosť podania fyzickej osoby a to aj ak je daňovníkom s ODP, však stále platí ustanovenie § 32 ZDP, t.j. má povinnosť podať daňové priznanie len ak jeho zdaniteľné príjmy dosiahnuté na území SR sú vyššie ako 50 % nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka alebo vykázal daňovú stratu z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP.

 

Viac o problematike sa dočítate v mesačníku Dane a účtovníctvo bez chýb, pokút a penále 8/2022.

 

Hubárskych znalostí a informácií pribúda, ale stále platí, že je treba zbierať a kupovať iba huby, ktoré bezpečne poznáme. Neustále sa totiž objavujú nebezpečné otravy, hoci z približne 120 druhov toxických húb, ktoré sa u nás vyskytujú, je životu nebezpečných asi sedem.

 

HUBY MAJÚ PRE NÁS VLASTNE IBA JEDINÚ NEVÝHODU – sú ťažšie stráviteľné (trávia sa takmer štyri hodiny), a preto nie je dobré konzumovať ich vo veľkých množstvách. Na jedenie nie sú vhodné pred pracovným procesom, či poradou, ale ani večer pred dňom, v ktorom má prebehnúť očakávaná záťaž. Ich stráviteľnosť môže zlepšiť pridanie petržlenu, pažítky, rasce alebo citrónovej šťavy. Svojou výživovou hodnotou sa nevyrovnajú mäsu, ale pripomínajú zvláštny druh zeleniny s vysokým podielom vlákniny. Zložením sa rôzne druhy húb líšia, ale v priemere obsahujú všetky 90 percent vody. Nazývajú sa však tiež „lesné mäso“ – obsahujú značné množstvo bielkovín (proteínov), ale ľudský organizmus z nich dokáže vstrebať a zúžitkovať iba 40 %.

 

NÍZKY OBSAH CUKROV A TUKOV dáva hubám vlastnosti nízkokalorickej potraviny. Dva kilogramy tejto plodiny obsahujú toľko kalórií ako 100 gramov šunky. Veľmi dôležitý je obsah minerálov v hubách, pričom v sušených sa vyskytujú vo vyšších koncentráciách, a najviac v nich nachádzame draslík, fosfor, vápnik, železo, horčík (magnézium), síru a mnohé významné stopové prvky (tzv. „nerastné“ vitamíny – zinok, meď, mangán, titan), ktoré sú pre ľudský organizmus nevyhnutné. V hubách sú prítomné aj vitamíny skupiny B (tiamín, riboflavín, niacín, biotín, kyselina pantoténová, kyselina listová) a v čerstvých aj vitamín C. Niektoré žlto sfarbené huby obsahujú ochrannú látku – karotén, dôležitý antioxidant.

 

POKIAĽ CHCEME S ÚSPECHOM VYUŽÍVAŤ HUBY NA PRÍPRAVU POKRMOV, nesmieme zabudnúť, že:

·         používame čerstvé a zdravé plodnice (vyhýbame sa prestarlým, rozmäknutým alebo splesnivelým),

·         v chladničke môžeme uchovať huby celé alebo prekrojené maximálne týždeň; rozkrájané len do druhého dňa,

·         hubový pokrm z nezávadných húb, pokiaľ bol uložený v chlade, môžeme bez obáv zohriať; lepšie je však konzumovať ho za čerstva,

·         huby vždy dostatočne dlho tepelne upravujeme a krájame radšej na menšie kúsky; jesť ich v surovom stave sa neodporúča hoci to niektoré recepty na šaláty predpisujú,

·         hubové pokrmy patria k ťažšie stráviteľným, preto sa neodporúča jesť ich v nadmernom množstve, večer a pred akýmkoľvek výkonom,

·         huby by nemali jesť deti mladšie ako päť rokov a tí jedinci, ktorí majú akékoľvek ťažkosti s obličkami, pečeňou, žlčníkom alebo žalúdkom,

·         sušené huby by sa mali používať iba ako dochucovadlo, nemali by byť „ťažiskovou“ zložkou jedla.

 

PRI SUŠENÝCH HUBÁCH MUSIA DÁVAŤ VEĽKÝ POZOR ALERGICI. Ako alergén môžu pôsobiť spóry plesní, ktoré sa často nachádzajú aj na povrchu čerstvých plodníc. Medzi najzdravšie huby patrí hliva ustricová a veľmi kladne ovplyvňuje hladinu krvných tukov a cholesterolu, čo je zaujímavé najmä pre všetky vekové kategórie. Za určitých okolností môžeme mať výrazné ťažkosti, ktoré sa podobajú otrave jedom, aj po zjedení jedlých húb. Stáva sa to ak sú tieto počas zbierania alebo po ňom nesprávne skladované (napr. v igelite alebo mikroténe) a „zaparia“ sa.  Zaparené huby treba vyhodiť, nepomôže a nevylepší ich žiadna kuchynská úprava! V súčasnosti je módou používať surové jedlé huby aj ako prímes do šalátov. Kvôli chitínu, je trávenie húb v surovom stave veľmi problematické a môže spôsobiť závažné črevné problémy spojené s bolesťami.

Jedlé huby zároveň produkujú obrovské množstvo výtrusov, ktoré pôsobia ako alergény a dokážu byť pôvodcami záchvatovitých dýchacích ťažkostí, tieto problémy pripomínajú klasickú sennú nádchu, niekedy sa dostaví astmatický záchvat vyžadujúci lekársku pomoc.

 

ZÁVER – Napriek tomu, že jedlé huby sú vítaným osviežením jedálneho lístka Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča, aby deti do piatich rokov nekonzumovali huby vôbec. Pre dospelých je „povolená“ maximálna dávka čerstvých húb v množstve tristo gramov na týždeň.

 

MUDr. Pavel Malovič

 

Poradca (Poradca), č. 1/2023 (VI/2022)

• Zákon o riešení hroziaceho úpadku – nový zákon - komentár

 

Práce a mzdy – bez chýb, pokút a penále – (PaM), č. 8/2022 (VI/2022)

• Sumy stravného od 1. 5. 2022 
• Pravidlá pri zamestnávaní odídencov z Ukrajiny
• Zmeny v pracovnoprávnej oblasti
• Preradenie zamestnanca
• Zdaňovanie príspevku na ubytovanie odídenca
• Profesijný rozvoj a jeho financovanie
• Matrika - práva a povinnosti

 

Dane, účtovníctvo, odvody – bez chýb, pokút a penále (DUO), č. 8/2022 (VI/2022)

• Špecifické odpisovanie majetku – mikrodaňovník
• Príklady z praxe – špecifické odpisovanie majetku
• Majetok využívaný aj na súkromné účely
• Príklady z praxe – majetok využívaný aj na súkromné účely
• Pozostalí po živnostníkovi – ekonomické dopady
• Skončenie podnikania FO
• Manká a škody z pohľadu ZDP
• Neznámy pôvod tovaru a odpočítanie DPH

 

1000 riešení 8/2022 (VI/2022)

• Hroziaci úpadok podnikateľa
• Cestovné náhrady

• Zákonník práce
• Mzdy
• Jednoduché účtovníctvo
• Podvojné účtovníctvo

 

Verejná správa (VS) 5-6/2022 (VI/2022)

• Zákon č. 97/1963 Z. z. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom
• Zákon č. 129/2022 Z. z. o celoeurópskom osobnom dôchodkovom produkte
• LEX Ukrajina
• Zákon č. 123/2022 Z. z. o centrálnom registri účtov
• Zákon č. 125/2015 Z. z. o registri adries

 

 

ODBORNÉ PUBLIKÁCIE, KTORÉ VÁM POMÔŽU V PODNIKANÍ

 

 

1. Obchodný zákonník po novelách s komentárom - rozsiahly komentár, Zákon o verejnom obstarávaní, Zákon o cenách, vzory zmlúv

2. Občiansky zákonník po novelách s komentárom – rozsiahly komentár, úplné znenia zákonov po novelách, záväzkové právo

3. s.r.o. – SPRIEVODCA (komplexné a prehľadné spracovanie problematiky spoločnosti s ručením obmedzeným od jej založenia, vzniku až po možnosti zrušenia)

4. 100 otázok a odpovedí Obchodovanie – odvody a náhrady (príklady z oblasti obchodovania z pohľadu daní, ktoré reagujú na epidemiologické opatrenia v praxi)

5. 100 otázok a odpovedí Odmeňovanie, Verejné obstarávanie (súbor otázok venovaný problematike podmienok verejného obstarávania, zmlúv i súhrnných správ; zamestnávania, príspevkov na rekreáciu, zrážok zo mzdy, odvodov i cestovných náhrad)

6. 100 otázok a odpovedí Výdavky podnikateľa, Automobil (príklady z praxe k uplatňovaniu daňových výdavkov FO; využívanie automobilu v podnikaní z pohľadu spotreby pohonných látok, odpisov alebo dani z motorových vozidiel)

7. Daňové a nedaňové výdavky A-Z 2021 (uplatňovanie skutočne vynaložených výdavkov do výdavkov daňových)

8. 100 otázok a odpovedí ZPD po novom, Optimalizácia (praktické príklady týkajúce sa novely zákona o dani z príjmu a daňovej povinnosti FO a PO)

9. Stavebný zákon – s komentárom po novelách (odborná publikácia s úplným znením zákona s komentárom po novelách 2021 a aktuálnymi vyhláškami k danej problematike)

10. 100 otázok a odpovedí Výdavky, Cestovné náhrady (praktické príklady týkajúce sa daňových a nedaňových výdavkov; cestovných náhrad zamestnancov a SZČO)

11. Podvojné účtovníctvo (zákon o účtovníctve s komentárom, Postupy účtovania)

12. Pozemkové spoločenstvá po novele bez chýb, pokút a penále (zdaňovanie a účtovanie v pozemkovom spoločenstve)

13. 100 otázok a odpovedí Zákon o účtovníctve, Postupy účtovania v PÚ (účtovná problematika v názorných príkladoch)

14. 100 otázok a odpovedí Kurzarbeit, Zamestnávanie (prvá kapitola obsahuje nový zákon o podpore v čase skrátenej práce – kurzarbeit – s komentárom, druhá kapitola ponúka spektrum otázok a odpovedí z oblastí zamestnávania a zdaňovania príjmov)

15. 100 otázok a odpovedí Autorské príjmy; Manká, škody, odpisy; Rezervy v účtovníctve (praktické príklady týkajúce sa zdaňovania autorských príjmov, mánk a škôd z daňového a účtovného pohľadu a tvorby rezerv v účtovníctve)

16. Účtovná závierka podnikateľov za rok 2021 (komplexný postup pri zostavovaní účtovnej závierky)

17. Daňové priznania za rok 2021, Ročné zúčtovanie preddavkov za daň (komplexný postup pri podávaní daňového priznania a ročného zúčtovania preddavkov na daň, vzory tlačív)

18. Odvody poistného od 1. 1. 2022 (prehľad odvodov poistného pre základné kategórie poistencov od 1. 1. 2022, povinnosti zamestnávateľa, vzory)

19. Účtovné súvzťažnosti 2022 pre PÚ (prehľad súvzťažného účtovania na syntetických účtoch zoradených podľa jednotlivých účtových tried a skupín v sústave podvojného účtovníctva podnikateľských subjektov)

20. Zákonník práce s komentárom 2022 (aktuálne znenie Zákonníka práce s komentárom po rozsiahlych novelách)

21. Daňový poriadok s komentárom 2022 (aktuálne znenie Daňového poriadku s komentárom po novelách)

22. Jednoduché účtovníctvo, postupy účtovania po novele (komplexná príručka pre účtovné jednotky vedúce jednoduché účtovníctvo)

23. Trestné právo po novelách (najdôležitejšie právne predpisy z oblasti trestného a správneho práva nielen pre právnikov, advokátov, prokurátorov, ale aj pre príslušníkov policajného zboru a študentov vysokých škôl)

24. Ústava SR (od 1. 1. 2022) (úplné znenie Ústavy SR po novelách, Listina základných práv a slobôd, Všeobecná deklarácia ľudských práv, Zákon o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní)

25. 100 otázok a odpovedí ZDP a DPH po novelách (prostredníctvom názorných príkladov rozoberáme ostatné novely zákonov s účinnosťou od 1. 1. 2022 v podkapitolách Fyzická osoba, Právnická osoba, Registrácia a obchod, Daňová povinnosť, Odpočítanie dane)

26. Daňové a nedaňové výdavky 2022 (Titul rozšírený o viac ako 100 strán prináša abecedne zoradené daňové a nedaňové výdavky s príkladmi. Encyklopédia výdavkov s príkladmi obsahuje kapitoly podľa abecedne rozdelených hesiel, ktoré sa týkajú daňových a nedaňových výdavkov)

27. Dedičská príručka (všetky potrebné informácie ohľadom dedenia)

28. Podvojné účtovníctvo s komentárom 2022 (správne postupy účtovania nájdete v komentári k zákonu o účtovníctve, komentár je obohatený o prípady z praxe a definíciu pojmov, s ktorými sa podnikateľ pri účtovaní môže stretnúť)

29. Školský zákon s komentárom (úplné znenie školského zákona s komentárom po zásadných zmenách)

30. 100 otázok a odpovedí Nehnuteľnosti, Rozvoj bývania, Automobil (tematické odpovede na otázky doplnené vybranými aktualizovanými zákonmi)

 

Poradca (Poradca), č. 2/2023 (VIII/2022)

• Inšpekcia práce a BOZP – zákony s komentárom

 

Práce a mzdy – bez chýb, pokút a penále – (PaM), č. 9/2022 (VIII/2022)

• Postup pri vzniku finančného dlhu počas mimoriadnej situácie
• Právne problémy v personálnej agende
• Poradenské služby v školách a školských zariadeniach

 

Dane, účtovníctvo, odvody – bez chýb, pokút a penále (DUO), č. 9/2022 (VIII/2022)

• Stravné v daňových výdavkoch
• Zmeny v 13. dôchodku
• Úhrada miestnej dane

 

1000 riešení 9/2022 (VIII/2022)

• Miestne dane
• Špecifické daňové výdavky
• Zákonník práce
• Mzdy
• Jednoduché účtovníctvo
• Podvojné účtovníctvo

 

Verejná správa (VS), č. 7-9/2022 (VIII/2022)

• Zmeny v Autorskom práve
• Organizované športové podujatia

 

NOVINKY

 

 

Aktualizácia III/3 (V/2022)

• Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti
• Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
• Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení
• Zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení

 

Aktualizácia II/4 (V/2022)

• Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
• Zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok
• Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii
• Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok
• Zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok

 

Aktualizácia II/3 (V/2022)

• Zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní
• Zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich
• Zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre
• Zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch

 

Aktualizácia V/3 (IV/2022)

• Zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách
• Zákon č. 269/2018 Z. z. o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania
• Zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní

 

Aktulizácia III/2 (IV/2022)

• Zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci
• Zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní
• Zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce
• Zákon č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom
• Zákon č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa

 

Aktualizácia III/1 (IV/2022)

• Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti
• Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení
• Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách

 

Aktualizácia II/2 (IV/2022)

• Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník
• Zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
• Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii
• Zákon č. 111/2022 Z. z. o riešení hroziaceho úpadku
• Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon

 

Aktualizácia I/1 (IV/2022)

• Zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch
• Opatrenie č. 116/2022 Z. z. o sumách stravného
• Opatrenie č. 117/2022 Z. z. o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel

 

Aktualizácia V/2 (IV/2022)

• Zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní
• Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy

 

 

ZÁKONY 2022 novelizované k 1. 1. 2022

 

ZÁKONY I A – daňové Správa daní a poplatkov Daň z príjmov • DPH Miestne dane • Spotrebné dane	ZÁKONY I B - účtovné Účtovníctvo Cestovné náhrady Poplatky
ZÁKONY II A - obchodné Obchodné právo Živnostenské podnikanie Autorské právo	ZÁKONY II B - občianske Občianske právo Notársky poriadok Advokácia a právne služby Súkromná bezpečnosť
ZÁKONY II C – trestné Civilný proces Exekučný poriadok Trestné právo Správne právo
ZÁKONY III A - pracovnoprávne Zákonník práce • mzdové predpisy Zákon o službách zamestnanosti Pedagogickí zamestnanci Kolektívne vyjednávanie a združovanie občanov Správne právo • BOZP	ZÁKONY III B – odvody a poistenie Sociálne a dôchodkové poistenie Nemocenské a zdravotné poistenie
ZÁKONY III C - sociálne Sociálne zákony a služby Sociálnoprávna ochrana detí	ZÁKONY IV - stavebné Stavebný zákon a súvisiace predpisy Architekti a inžinieri Stavebné výrobky Bývanie • pôda
ZÁKONY V A Rozpočtové pravidlá Štátna a verejná služba	ZÁKONY V B Školstvo • inšpekcie Financovanie Regionálny rozvoj Verejné práce • obce
ZÁKONY VI A Životné prostredie • ovzdušie Lesné hospodárstvo Integrovaná prevencia a kontrola znečistenia	Zákony VI B Odpadové a vodné hospodárstvo Prevencia priemyselných havárií Ochrana pred povodňami