Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o všetkých veciach, ktoré sa týkajú správy domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a pozemku zastavaného domom alebo priľahlého pozemku. Všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov sú povinní prispievať na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí, spoločných zariadení, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva, priľahlého pozemku, ako aj na modernizáciu a rekonštrukciu domu. Tieto prostriedky sú kumulované vo fonde prevádzky, údržby a opráv. Nakladanie s týmito finančnými prostriedkami musí byť podrobne upravené v zmluve o spoločenstve alebo v zmluve o výkone správy. Pri hospodárení s týmito prostriedkami má správca povinnosť spracovať ročné vyúčtovanie, a tiež plán opráv domu.

 

Úvod

Problematika bývania je jednou z najcitlivejších oblastí spoločenského života. Týka sa uspokojovania jednej zo základných životných potrieb každého človeka. K uspokojovaniu týchto potrieb prispieva a zároveň s tým súvisí rozvoj bytového hospodárstva a bytovej výstavby. Vlastníctvom bytov a s tým bývanie v bytovom dome a s ním spojené právne užívanie bytov a nebytových priestorov, ako i správanie sa v bytovom dome je jednou z podmienok nutných na reprodukciu všetkých ľudských schopností.

 

Vlastníctvo bytov

Základným právnym predpisom upravujúcim otázku vlastníctva bytov a nebytových priestorov je zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Nejde o nový právny predpis, ale o existujúcu právnu úpravu, ktorá existuje s väčšími, alebo menšími zmenami viac ako 29 rokov. Dlhodobá existencia právnej úpravy by mala znamenať, že došlo k odstráneniu všetkých sporných momentov a doladeniu všetkých právnych vzťahov v uvedenej oblasti. No aj napriek tomu v tejto právnej úprave je možné stále nájsť sporné otázky a nedostatky, prípadne opomenutie riešenia niektorých vzťahov súvisiacich s vlastníctvom bytov a nebytových priestorov.

 

Obstaranie bývania

Bývanie ako jedna zo základných ľudských potrieb by mala byť uspokojovaná na úrovni zodpovedajúcej celkovému stupňu sociálno-ekonomického rozvoja spoločnosti. Čo sa týka kvality bývania a následne jeho dostupnosti, tak sa tieto parametre vnímajú ako hodnotiace ukazovatele životnej úrovne spoločnosti. Zodpovednosť za obstaranie vlastného bývania je v rámci podmienok trhovej ekonomiky prenesená na samotného občana, čo znamená, že dostupnosť bývania je priamo úmerná ekonomickým možnostiam každého občana. Úlohou štátu je vytvárať stabilné trhové prostredie umožňujúce domácnostiam bývať podľa ich príjmovej situácie, podporujúce mobilitu pracovnej sily využitím existujúceho bytového fondu bez nadmerného tlaku na bytovú výstavbu. Prostredníctvom bytovej politiky dochádza zo strany štátu k vytvoreniu prostredia potrebného na zvyšovanie dostupnosti bývania pre čo najširšie vrstvy obyvateľstva. Štát ponúka viacero podporných nástrojov umožňujúcich občanom čo najlepšie využiť prostriedky. Štátny fond rozvoja bývania je považovaný za priamu podporu štátu v rámci bytovej politiky. Ďalej štát poskytuje rôzne štátne príspevky k hypotékam, ktoré sú považované za nepriamu podporu štátu. Zámerom bytovej politiky je čo najlepšia dostupnosť bývania so zreteľom na cenovú primeranosť, ale i zároveň zlepšenie technického stavu a architektonického stvárnenia existujúceho bytového fondu vylepšením životnosti, trvanlivosti a bezpečnosti obytných domov.

 

Piliere udržateľného bývania

-        environmentálny – vzťah medzi okolitým prostredím a bývaním,

-        ekonomický – vzťah medzi ziskom a spotrebou,

-        sociálny – zabezpečenie kvality bývania pre každého.

 

Ako sme už uviedli, tak primárnu zodpovednosť za bývanie má samotný občan, ktorý má vo svojom vlastnom záujem povinnosť si zabezpečiť a obstarať vhodné bývanie.

Za prípravu kvalitných legislatívnych podmienok pre všetkých a tiež pre podporu ekonomiky a dostupnosti bývania, kvalitu bývania preberá čiastočne zodpovednosť štát. Naopak súkromný sektor má povinnosť poskytovať kvalitné služby na údržbu a rozvoj bytového sektora.

 

Právne predpisy upravujúce bývanie v SR

Základným právnym predpisom je

 

• Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov

Zákonná úprava, ktorá sa vzťahuje na vlastníctvo bytov a nebytových priestorov a s tým súvisiace práva a povinnosti.

 

• Ústava Slovenskej republiky

Ústava Slovenskej republiky v Druhej hlave, ktorá má názov Základné práva a slobody, v Druhom oddieli Základné ľudské práva a slobody v článku 20 obsahuje základné ustanovenia chrániace vlastnícke právo a ukladajúce povinnosti vlastníkovi. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Naopak majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepoužíva. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie. Vyvlastnenie alebo nútené obmedzovanie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

 

• Občiansky zákonník

Uvedený zákon vymedzuje práva a povinnosti vlastníka. Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Toto zákonné ustanovenie sa uplatňuje v celom rade práv a povinností vlastníka bytu a nebytového priestoru, ktoré sú upravené v zákone o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Právo s vlastníctvom nakladať podľa Občianskeho zákonníka sa realizuje v ustanovení § 20 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, keď vlastník bytu alebo nebytového priestoru má právo previesť svoje vlastníctvo na inú osobu. K právu nakladať s vecou patrí aj právo zriadiť záložné právo k bytu alebo k nebytovému priestoru v dome aj v prospech tretej osoby. Ide o veľmi častý prípad zriadenia záložného práva k bytu alebo nebytovému priestoru v prospech spoločnosti poskytujúcej úver.

 

K ďalším právnym predpisom patrí:

-        Zákon č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania,

-        Zákon č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní,

-        Zákon č. 261/2011 Z. z. o poskytovaní dotácií na obstaranie náhradných nájomných bytov,

-        Zákon č. 260/2011 Z. z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov,

-        Zákon č. 355/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 260/2011 Z. z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov,

-        Vyhláška č. 326/2015 Z. z. o výške dotácie na obstaranie nájomného bytu, obstaranie technickej vybavenosti a odstránenie systémovej poruchy a výške oprávnených nákladov na obstaranie nájomného bytu.

 

Okrem ustanovení Občianskeho zákonníka v platnom znení sa na bývanie a vlastníctva vzťahujú aj ustanovenia osobitných predpisov:

-        zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v platnom znení,

-        zákon č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vysporiadaní majetkových nárokov v družstvách v platnom znení.

 

Nájomné bývanie

Právnu úpravu nájomného bývania upravuje Občiansky zákonník. Nájomné bývanie sa riešilo najmä v minulosti.

Nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky. Prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, obvyklé užívanie, a v tomto stave ju na svoje náklady udržiavať. Nájomca je oprávnený užívať vec spôsobom určeným v zmluve; ak sa nedohodlo inak, primerane povahe a určeniu veci. Prenajímateľ je oprávnený požadovať prístup k veci za účelom kontroly, či nájomca užíva vec riadnym spôsobom. Nájomca je povinný vec užívať iba v prípade, že sa tak dohodlo alebo že neužívaním by sa vec znehodnotila viac než jej užívaním. Nájomca je oprávnený dať prenajatú vec do podnájmu, ak zmluva neurčuje inak. Ak nájomca dá vec do podnájmu v rozpore so zmluvou, prenajímateľ má právo odstúpiť od zmluvy. Zmeny na veci je nájomca oprávnený vykonávať len so súhlasom prenajímateľa. Úhradu nákladov s tým spojených môže nájomca požadovať len v prípade, že sa na to prenajímateľ zaviazal. Ak zmluva neurčuje inak, je oprávnený požadovať úhradu nákladov až po ukončení nájmu po odpočítaní znehodnotenia zmien, ku ktorému v medziobdobí došlo v dôsledku užívania veci. Ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže nájomca požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci. Ak nájomca vykoná zmeny na veci bez súhlasu prenajímateľa, je povinný po skončení nájmu uviesť vec na svoje náklady do pôvodného stavu. Ak v dôsledku vykonávaných zmien hrozí na veci prenajímateľovi značná škoda, je prenajímateľ oprávnený odstúpiť od zmluvy. Nájomca je povinný oznámiť prenajímateľovi bez zbytočného odkladu potreby opráv, ktoré má vykonať prenajímateľ. Pri porušení tejto povinnosti zodpovedá nájomca za škodu tým spôsobenú a nemá nároky, ktoré by mu inak prislúchali pre nemožnosť alebo obmedzenú možnosť užívať vec pre vady veci, ktoré sa včas prenajímateľovi neoznámili. Nájomca je povinný znášať obmedzenie v užívaní prenajatej veci v rozsahu potrebnom na vykonanie opráv a udržiavanie veci. Ak nájomca vynaložil na vec náklady pri oprave, na ktorú je povinný prenajímateľ, má nárok na náhradu týchto nákladov, ak sa oprava vykonala so súhlasom prenajímateľa alebo ak prenajímateľ bez zbytočného odkladu opravu neobstaral, hoci sa mu oznámila jej potreba. Inak môže nájomca požadovať len to, o čo sa prenajímateľ obohatil. Nájomca je povinný starať sa o to, aby na veci nevznikla škoda. Je povinný dať vec poistiť, len ak to určuje zmluva.

 

Vlastnícke bývanie

Zákonom o vlastníctve bytov a nebytových priestorov sa otvorila možnosť získania bytov v bytových domov do vlastníctva. Prednostné právo k nadobudnutiu bytov do vlastníctva mali nájomcovia bytov. Vlastníci bytov tak dostali zákonné možnosti a rozšírené dispozičné práva užívateľov bytov, pretože ako vlastníci bytov majú viac možností nakladať so svojimi bytmi na základe svojho vlastného rozhodnutia, ale na strane druhej získaným bytom sa štát zbavil aj povinnosti za udržiavanie bytového fondu, hlavne pri bytoch vo veľmi zanedbanom stave.

Podstatným princípom zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov je, že vlastník bytu sa nadobudnutím vlastníctva zároveň stáva aj podielovým spoluvlastníkom všetkých spoločných častí a zariadení domu, príslušenstva a pozemku. Povinnosťou každého vlastníka bytu je sa finančne podieľať na údržbe, na opravách všetkých spoločných častí domu, zariadení domu, príslušenstva domu a priľahlého pozemku.

Vlastnícke bývanie prinieslo plynúcou dobou aj väčšie množstvo a možností uplatňovania vlastných predstáv a požiadaviek pri výbere bytu. Pri nájomnom bývaní bol nájomca v pozícii prijímateľa prideleného bytu za podmienok, ktoré mu v nájomnej zmluve stanovil prenajímateľ.

Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov upravuje spôsob a podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, práva a povinnosti vlastníkov týchto bytových domov, práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ich vzájomné vzťahy a práva k pozemku.

Vlastnícke právo k bytu a nebytovému priestoru v bytovom dome poskytuje vlastníkovi možnosti disponovať s jeho bytom na základe jeho vlastnej vôle. S vlastníctvom bytu nadobúda vlastník určité práva, ale zároveň preberá na seba aj množstvo povinností.

V tých prípadoch, že sa osoba, či už fyzická alebo právnická, rozhodne nadobudnúť vlastnícke právo k bytu alebo nebytovému priestoru v bytovom dome, musí vedieť, že to môže uskutočniť viacerými spôsobmi, ktoré sú upravené v osobitnom zákone, ktorým je zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení.

Podstatným zámerom zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov bolo previesť obecné byty – štátne, podnikové a družstevné, t. j. byty v bytových domoch, ktoré boli postavené s podporou štátnych finančných zdrojov – do osobného vlastníctva ich nájomníkov. Tento zákon je špeciálnym zákonom určujúcim aj hlavný rámec podmienok správy bytového fondu, t. j. bytov a nebytových priestorov v súkromnom vlastníctve, keďže žiadny iný zákon sa touto oblasťou nezaoberá. Spolu s bytmi sa podľa možností prevádzali aj zastavané a priľahlé pozemky, ak boli vo vlastníctve predávajúceho, teda obcí a bytových družstiev. Neoddeliteľnou súčasťou bytov a nebytových priestorov pri prevode je aj podielové spoluvlastníctvo spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva, ktorého zrušenia sa nie je možné domáhať v zmysle iných právnych predpisov.

To znamená, že nájomníci si spolu s bytom alebo nebytovým priestorom povinne kúpili aj kus strechy, obvodového plášťa, základov, nosných aj nenosných stien, stropných konštrukcií, výťahov, rozvodov elektriny, plynu, vody, kanalizačných rozvodov, vykurovacích sústav, kotolní, kočikární, práčovní atď. To znamená všetko, čo tvorilo bytový dom ako celok a slúžilo na priestorové definovanie bytového domu ako budovy a čo slúžilo na zabezpečenie prevádzky a užívania bytov a nebytových priestorov ako jednotlivých častí jednej nehnuteľnosti. Často boli zaznamenané reakcie nových vlastníkov, ktorí sa veľmi čudovali, že vôbec musia aj naďalej platiť nejaké poplatky, keď si byty už kúpili.

 

Nadobudnutie vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru

Vlastníctvo bytu alebo nebytového priestoru je možné podľa zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov nadobudnúť týmito spôsobmi:

 

• zmluva o prevode vlastníctva bytu

Zmluvu uzatvára nadobúdateľ vlastníctva s vlastníkom domu alebo s právnickou osobou, ktorá má právo hospodárenia k domu alebo s vlastníkom bytu, prípadne nebytového priestoru. 

Zmluva o prevode vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru musí okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka obsahovať ešte osobitné náležitosti podľa zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Prílohou uvedenej zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru je vyhlásenie správcu, alebo predsedu spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, že vlastník bytu nemá žiadne nedoplatky na úhradách za plnenie spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru a na tvorbe fondu prevádzky údržby a opráv.

Zmluvné strany si môžu dohodnúť aj ďalšie podmienky, ktoré presnejšie a podrobnejšie upravujú ich práva a povinnosti. Môže to byť napríklad spôsob a čas splatenia ceny za byt alebo nebytový priestor, termín odovzdania bytu nadobúdateľovi, sankcie za nedodržanie dohodnutých zmluvných povinností, možnosti a dôvody odstúpenia od zmluvy a ďalšie.

Vlastníctvo k bytu alebo nebytovému priestoru v bytovom dome, ako aj spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach domu, na spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel na pozemku zastavanom domom a na priľahlom pozemku, sa nadobúda až vkladom do katastra nehnuteľností podľa zákona o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), ktorý upravuje katastrálne konanie a povoľovanie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Podrobná vykonávacia právna úprava je obsiahnutá v ustanoveniach vyhlášky Slovenského úradu geodézie, kartografie a katastra, ktorou sa vykonáva katastrálny zákon. Uzatvorením zmluvy o prevode vlastníctva bytu, ktorou sa predávajúci zaväzuje na prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorú vlastní, a nadobúdateľ (kupujúci) sa zaväzuje zaplatiť predávajúcemu dohodnutú kúpnu cenu, ešte nedochádza k nadobudnutiu vlastníckeho práva k bytu nadobúdateľom – kupujúcim.

• zmluva o výstavbe, vstavbe alebo nadstavbe domu

Zmluva vymedzuje vzájomné práva a povinností stavebníkov pri výstavbe domu, ktorá obsahuje popri všeobecných náležitostiach aj ďalšie náležitosti podľa zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

• dedenie

Dedením podľa Občianskeho zákonníka je možné nadobudnúť byt alebo nebytový priestor v bytovom dome do vlastníctva iba v tom prípade, ak poručiteľ bol vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru. Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Osvedčenie o dedičstve a uznesenie o dedičstve sú podkladom pre zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. Vlastníctvo bytu nie je možné nadobudnúť dedením, ak poručiteľ bol len nájomcom družstevného bytu alebo nájomcom bytu vo vlastníctve štátu, obce, obchodnej spoločnosti a podobne.

• rozhodnutie štátneho orgánu napríklad na základe rozhodnutia súdu

 

Rozhodnutie musí mať nadobudnutú právoplatnosť.

-        na základe darovacej zmluvy,

-        na základe zámennej zmluvy,

-        na základe dohody o vyporiadní bezpodielového spoluvlastníctva na čas po rozvode manželstva.

 

Predpoklady nadobudnutia vlastníckeho práva

Na zmluvné nadobudnutie vlastníckeho práva k bytom a nebytovým priestorom v bytovom dome sa vyžaduje aj splnenie dvoch predpokladov:

-        uzavretie zmluvy v písomnej forme, ktorá musí obsahovať podľa zákona všetky náležitosti a zároveň na tejto listine musia byť aj prejavy účastníkov zmluvy. Platná zmluva o prevode vlastníctva bytu či nebytového priestoru však sama o sebe ešte nemá za následok nadobudnutie alebo prevod vlastníckeho práva. Dôležitá je aj následná ďalšia právna skutočnosť, ktorou je vklad do katastra nehnuteľností. Týmto vkladom do katastra nehnuteľností sa nadobúda vlastníctvo bytu a nebytového priestoru a zmluva sa týmto krokom stáva účinnou.

 

S vlastníctvom bytu alebo nebytového priestoru v bytovom dome nadobúda vlastník určité práva, okrem dispozičných práv k bytu aj preberá na seba množstvo povinností.

Vlastník má právo svoj byt užívať a s ním užívať aj všetky spoločné časti domu, spoločné zariadenia, príslušenstvo a pozemok, na ktorom je dom postavený, ako aj priľahlý pozemok. Vlastník má právo prenechať byt do užívania inej osobe, resp. osobám. Kto byt prenajme, je povinný do 30 dní po uplynutí mesiaca, v ktorom tak urobil, požiadať miestne príslušného správcu dane o registráciu a príjem zdaniť v súlade s daňovými predpismi. Má právo nahliadať do dokladov týkajúcich sa správy domu alebo čerpania fondu prevádzky, údržby a opráv, či právo a zároveň aj povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať o spoločných častiach a zariadeniach domu, spoločných nebytových priestoroch, príslušenstve a pozemku. Ako záväzné musí rešpektovať rozhodnutia väčšiny vlastníkov v dome. Ak je vlastník prehlasovaný, má právo obrátiť sa s príslušnou otázkou v lehote 15 dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu na hlasovaní nemohol zúčastniť, lebo sa o ňom riadne nedozvedel, má právo obrátiť sa na súd do troch mesiacov, inak jeho právo zaniká. Vlastník bytu je povinný riadne a včas uhrádzať poplatky spojené s jeho užívaním, prispievať do fondu prevádzky, údržby a opráv. Musí udržiavať byt v stave spôsobilom na riadne užívanie (najmä včas zabezpečovať údržbu a opravy). Musí konať tak, aby pri užívaní, udržiavaní, zmenách či prenajatí bytu nerušil a neohrozoval ostatných vo výkone ich vlastníckych, spoluvlastníckych a spoluužívacích práv. Má povinnosť odstrániť závady a poškodenia, ktoré spôsobil na iných bytoch alebo nebytových priestoroch v dome, alebo na spoločných častiach domu alebo spoločných zariadeniach domu, alebo príslušenstve, či už sám alebo osoby, ktoré jeho byt užívajú. Je povinný umožniť na požiadanie na nevyhnutný čas a v nevyhnutnej miere vstup do svojho bytu zástupcovi spoločenstva, správcovi a osobe oprávnenej vykonávať opravu a údržbu za účelom vykonania obhliadky alebo opravy, ak opravu nezabezpečí sám, alebo ak ide o opravu spoločných častí alebo zariadení domu prístupných z jeho bytu, montáž a údržbu zariadení na meranie spotreby tepla a vody v byte a odpočet nameraných hodnôt. Inak zodpovedá za škody.

 

Úplné znenie Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov s komentárom nájdete v mesačníku Poradca 13/2022.

 

V zmysle § 146 Zákonníka práce predstavuje ochrana práce systém opatrení vyplývajúcich z právnych predpisov, organizačných opatrení, technických opatrení, zdravotníckych opatrení a sociálnych opatrení zameraných na utváranie pracovných podmienok zaisťujúcich bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, zachovanie zdravia a pracovnej schopnosti zamestnanca. Ochrana práce je pritom neoddeliteľnou súčasťou pracovnoprávnych vzťahov.

 

STAROSTLIVOSŤ O BEZPEČNOSŤ A ZDRAVIE ZAMESTNANCOV PRI PRÁCI a o zlepšovanie pracovných podmienok ako základných súčastí ochrany práce je rovnocennou a neoddeliteľnou súčasťou plánovania a plnenia pracovných úloh. Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci je stav pracovných podmienok, ktoré vylučujú alebo minimalizujú pôsobenie nebezpečných a škodlivých činiteľov pracovného procesu a pracovného prostredia na zdravie zamestnancov.

Zamestnávateľ, zamestnanci a zástupcovia zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a odborová organizácia sú povinní pri plánovaní a vykonávaní opatrení v oblasti ochrany práce navzájom spolupracovať.

 

Treba tiež pripomenúť, že znalosť právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je neoddeliteľnou a trvalou súčasťou kvalifikačných predpokladov. Zamestnávateľ musí pri hodnotení pracovných výsledkov prihliadať na dodržiavanie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Odborným zamestnancom povereným plnením úloh pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a zamestnancom nesmie vzniknúť ujma za plnenie úloh pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

 

POVINNOSTI ZAMESTNÁVATEĽA - Zamestnávateľ je v rozsahu svojej pôsobnosti povinný sústavne zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri práci a na ten účel vykonávať potrebné opatrenia vrátane zabezpečovania prevencie, potrebných prostriedkov a vhodného systému na riadenie ochrany práce. Zamestnávateľ je povinný zlepšovať úroveň ochrany práce vo všetkých činnostiach a prispôsobovať úroveň ochrany práce meniacim sa skutočnostiam.

Ďalšie povinnosti zamestnávateľa v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci upravuje zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p. (ďalej iba „zákon o BOZP“).

 

PRÁVA A POVINNOSTI ZAMESTNANCOV - Zamestnanci majú právo na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, na informácie o nebezpečenstvách vyplývajúcich z pracovného procesu a pracovného prostredia a o opatreniach na ochranu pred ich účinkami. Zamestnanci sú povinní pri práci dbať o svoju bezpečnosť a zdravie a o bezpečnosť a zdravie osôb, ktorých sa ich činnosť týka.

Ďalšie práva a povinnosti zamestnancov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci upravuje zákon o BOZP.

 

BOZP U ZAMESTNÁVATEĽA Z POHĽADU ZDP. Medzi daňové výdavky, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v zákone o dani z príjmov sa zaraďujú v zmysle § 19 ods. 2 písm. c) bod 1 tohto právneho predpisu aj výdavky (náklady) na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie vynaložené na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a hygienické vybavenie pracovísk.

Ďalej v zmysle § 19 ods. 2 písm. c) bod 2 zákona o dani z príjmov sú daňovo uplatniteľnými výdavkami (nákladmi) aj výdavky (náklady) na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie vynaložené na starostlivosť o zdravie zamestnancov v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi a na vlastné zdravotnícke zariadenia.

 

V uvedenej súvislosti je možné pripomenúť napríklad:

• ustanovenie § 6 ods. 3 písm. b) zákona o BOZP, v zmysle ktorého je zamestnávateľ povinný poskytovať tzv. ochranné nápoje (t.z. zabezpečovať pitný režim zamestnancov), ak to vyžaduje ochrana života alebo zdravia zamestnancov pri práci, a poskytovať umývacie, čistiace a dezinfekčné prostriedky potrebné na zabezpečenie telesnej hygieny,
• ustanovenie § 11 zákona o BOZP, podľa ktorého je zamestnávateľ povinný zabezpečovať vybranému okruhu zamestnancov rekondičné pobyty v záujme predchádzania vzniku chorôb z povolania,
• ustanovenie § 6 ods. 1 zákona o BOZP, v zmysle ktorého je zamestnávateľ povinný okrem iného:

-        vykonávať opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,

-        zlepšovať pracovné podmienky a prispôsobovať ich zamestnancom; zohľadňovať pritom meniace sa skutočné a predvídateľné okolnosti a dosiahnuté vedecké a technické poznatky,

-        zabezpečovať, aby pracoviská, komunikácie, pracovné prostriedky, materiály, pracovné postupy, výrobné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov a na ten účel zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy,

-        zabezpečovať, aby chemické faktory, fyzikálne faktory, biologické faktory, faktory ovplyvňujúce psychickú pracovnú záťaž a sociálne faktory neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov,

-        určovať a zabezpečovať ochranné opatrenia, ktoré sa musia vykonať, a ak je to potrebné, určovať a zabezpečovať ochranné prostriedky, ktoré sa musia používať atď.

• ustanovenie § 6 ods. 1 písm. q) zákona o BOZP, podľa ktorého je zamestnávateľ povinný zabezpečiť vykonávanie zdravotného dohľadu vrátane lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci, a to v pravidelných intervaloch s prihliadnutím na charakter práce a na pracovné podmienky na pracovisku, ako aj vtedy, ak o to zamestnanec požiada.

 

Príklad 1

Spoločnosť uhradila za pracovníčky, ktoré pracujú v nemocnici na oddeleniach infekčné, biochémia a transfúzna stanica súvisiace výdavky s ich očkovaním vzhľadom na potenciálne riziko existujúcich biologických faktorov.

Vychádzajúc z § 4 ods. 1 Nariadenia Vlády SR č. 83/2013 Z. z. platí, že pri činnosti, pri ktorej by mohlo vzniknúť riziko z expozície biologickým faktorom vrátane poranenia alebo nákazy pri vykonávaní zdravotníckych činností, musí zamestnávateľ určiť povahu, stupeň a trvanie expozície zamestnancov týmto biologickým faktorom, aby mohol posúdiť akékoľvek riziko pre zdravie alebo bezpečnosť zamestnancov a prijať opatrenia.

Ďalej podľa § 15 ods. 4 uvedeného nariadenia platí, že zamestnancom, ktorí sú alebo ktorí môžu byť exponovaní biologickým faktorom, proti ktorým nie sú imúnni, zamestnávateľ poskytne očkovanie, ak je k dispozícii účinná očkovacia látka. Pri dostupnosti očkovacích látok zamestnávateľ prihliada na zásady pri očkovaní uvedené v prílohe č. 3 spomínaného právneho predpisu.

Charakter práce spomínaných zamestnankýň ohrozuje ich zdravie. V zmysle § 19 ods. 2 písm. c) bod 2 zákona o dani z príjmov je možné ako daňové výdavky uplatniť výdavky na starostlivosť o zdravie zamestnancov v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi. Náklady na starostlivosť o zdravie zamestnancov je možné daňovo efektívne uhrádzať iba vtedy, ak zamestnávateľovi povinnosť uhrádzať tieto náklady vyplýva z príslušných predpisov. Pri nákladoch na očkovanie je potrebné sa oprieť o § 6 ods. 1 písm. a) zákona o BOZP, v zmysle ktorého platí, že ak náklady na spomínané očkovacie injekcie neuhradí v zmysle príslušných ustanovení právnych predpisov o zdravotnej starostlivosti zdravotná poisťovňa, je teda zamestnávateľ povinný pri takomto charaktere prác zabezpečiť očkovanie príslušných zamestnancov. Náklady vzniknuté v súvislosti s očkovaním je tak za uvedených okolností možné považovať za daňovo uplatniteľné.

 

Príklad 2

Vývojová organizácia si dodávateľským spôsobom zabezpečila meranie intenzity externého hluku za účelom zistenia možnosti jeho negatívneho vplyvu na svojich zamestnancov.

Je úhrada faktúry za toto meranie daňovým nákladom, aj keď namerané hodnoty boli v norme?

Zamestnávateľ je v zmysle § 6 ods. 1 písm. e) zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v záujme zabezpečenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci povinný zabezpečovať, aby chemické faktory, fyzikálne faktory, biologické faktory a faktory ovplyvňujúce psychickú pracovnú zaťaž a sociálne faktory neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov. Keďže spomínané zabezpečenie merania intenzity hluku je nevyhnutné chápať ako určité plánované opatrenie zamerané na zistenie rizika a faktorov podmieňujúcich možné poškodenie zdravia, je potrebné ho považovať za súčasť prevencie. Ide v podstate o posudzovanie rizika, ktoré je v zmysle § 5 ods. 2 písm. b) vyššie spomínaného zákona jednou zo všeobecných zásad prevencie.

Náklady spojené s obstaraním merania intenzity hluku bez ohľadu na jeho výsledok je možné v zmysle § 19 ods. 2 písm. c) bod 1 zákona o dani z príjmov.

 

PRACOVNÝ ODEV A OBUV ZAMESTNANCOV AKO OSOBNÝ OCHRANNÝ PRACOVNÝ PROSTRIEDOK. V uvedenej súvislosti je nevyhnutné poznamenať, že zamestnávateľ je v zmysle právnych predpisov účinných v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci povinný:

• bezplatne poskytovať zamestnancom, u ktorých to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia potrebné účinné osobné ochranné prostriedky vrátane pracovných odevov a obuvi na bezplatné používanie a viesť evidenciu o ich poskytnutí,
• udržiavať pracovné prostriedky v použiteľnom a funkčnom stave a dbať o ich riadne používanie,
• kontrolovať, či zamestnanci pracovné ochranné prostriedky riadne používajú.

 

Zákon o BOZP navyše v rámci ustanovenia § 6 ods. 3 písm. a) ustanovuje zamestnávateľovi povinnosť poskytovať zamestnancom pracovný odev a pracovnú obuv, ak pracujú v prostredí, v ktorom odev alebo obuv podlieha mimoriadnemu opotrebovaniu alebo mimoriadnemu znečisteniu.

Minimálne požiadavky na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov potrebných na ochranu života a zdravia zamestnancov pri práci sú ustanovené prostredníctvom Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 395/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov (ďalej len „nariadenie vlády“). Osobným ochranným pracovným prostriedkom však pre uvedené účely nie je bežný pracovný odev, uniforma a obuv. V zmysle § 2 ods. 5 spomínaného nariadenia vlády pracovný odev alebo pracovnú obuv zamestnávateľ musí poskytnúť zamestnancovi, ktorý pracuje v prostredí, v ktorom odev alebo obuv podliehajú mimoriadnemu opotrebovaniu alebo mimoriadnemu znečisteniu, ak sa stanú nepoužiteľné za čas kratší ako šesť mesiacov.

 

Náklady na pracovné odevy a obuv poskytované ako osobný ochranný pracovný prostriedok v súlade so spomínaným nariadením vlády sa považujú podľa § 19 ods. 2 písm. c) bodu 1 zákona o dani z príjmov za výdavky na dosiahnutie, udržanie a zabezpečenie príjmov. Rovnako sú posudzované aj preukázané náklady na údržbu a čistenie takýchto pracovných odevov, resp. obuvi.

 

Z hľadiska zamestnanca je hodnota takýchto poskytnutých pracovných odevov, resp. obuvi považovaná v zmysle § 5 ods. 5 písm. b) zákona o dani z príjmov za príjem, ktorý nie je predmetom dane z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti, čiže táto hodnota sa nezdaňuje. Ak by však zamestnávateľ poskytol zamestnancovi peňažnú náhradu za pracovné odevy, resp. obuv, aj keď boli splnené ostatné podmienky podľa vyššie uvedeného, pôjde o zdaniteľný príjem zamestnanca, ktorý je potrebné pripočítať k jeho mzde a zdaniť.

 

Viac sa už dočítate v mesačníku Práce a mzdy bez chýb, pokút a penále 4-5/2022.

 

Nezabudnite v máji 2022

 

Termín zákonnej povinnosti	Charakteristika zákonnej povinnosti	Povinná osoba a zákon v platnom znení
2. 5. – pondelok (namiesto soboty 30. 4. 2022)	Splatnosť mesačného preddavku na daň z príjmov fyzických osôb	Platiteľ dane z príjmov FO § 34 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p.
	Splatnosť mesačného preddavku na daň z príjmov právnických osôb	Platiteľ dane z príjmov PO § 42 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p.
	Podanie prehľadu o príjmoch zo závislej činnosti, ktoré jednotlivým zamestnancom vyplatil zamestnávateľ, o zrazených a odvedených  preddavkoch na daň z týchto príjmov, o zamestnaneckej prémii a o daňovom bonuse za marec 2022	Zamestnávateľ § 49 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p.
	Podanie oznámenia o zrazenej sume osobitnej dane vybraného ústavného činiteľa z príjmu zo závislej činnosti za marec 2022	Zamestnávateľ - platiteľ osobitnej sadzby dane § 15a ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p.
	Oznámenie príslušnej zdravotnej poisťovni zmeny platiteľa poistného v marci 2022, keď platiteľom poistného začína a prestáva byť štát	Zamestnávateľ § 24 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v z. n. p.
	Podanie hlásenia o vyúčtovaní dane z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti, o zamestnaneckej prémii a o vyplatenom daňovom bonuse za rok 2021	Zamestnávateľ § 39 ods. 9 písm. b) a § 49 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p.
	Podanie vyhlásenia o poukázaní podielu zaplatenej dane za rok 2021 na osobitné účely daňovníkom, ktorému zamestnávateľ vykonal ročné zúčtovanie dane	Zamestnávateľ § 50 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p.
	Zrazenie daňového nedoplatku z ročného zúčtovania dane za rok 2021 u zamestnanca, ktorý predložil vyhlásenie o poukázaní podielu zaplatenej dane na osobitné účely	Zamestnávateľ § 38 ods. 7 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p.
	Doručiť zamestnancovi doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní dane za rok 2021	Zamestnávateľ § 39 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p.
	Daň z motorových vozidiel – splatnosť 1/12 ročnej predpokladanej dane z motorových vozidiel, ak presahuje 8 300 €	Platiteľ dane z motorových vozidiel § 10 ods. 4 zákona č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel v z. n. p.
9. 5. – pondelok (namiesto nedele 8. 5. 2022)	Splatnosť preddavku na poistné na zdravotné poistenie do príslušnej zdravotnej poisťovne pre samostatne zárobkovo činné osoby za apríl 2022 v prípade povinnej aj dobrovoľnej účasti na sociálnom poistení	Samostatne zárobkovo činná osoba § 17 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v z. n. p.
	Splatnosť poistného na nemocenské poistenie, starobné a invalidné poistenie a na poistenie v nezamestnanosti pre samostatne zárobkovo činné osoby za apríl 2022 v prípade povinnej aj dobrovoľnej účasti na sociálnom poistení	Samostatne zárobkovo činná osoba § 143 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p.
	Splatnosť poistného na sociálne poistenie z vymeriavacieho základu zamestnancov s nepravidelným príjmom za apríl 2022	Zamestnávateľ § 143 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p.
	Splatnosť poistného na verejné zdravotné poistenie z dividend vyplatených v apríli 2022, na ktoré sa vzťahuje táto povinnosť	Platiteľ dividend § 17 ods. 4 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v z. n. p.
	Podanie výkazu preddavkov platiteľa dividend za dividendy, na ktoré sa vzťahuje táto povinnosť, a ktoré boli vyplatené v apríli 2022	Platiteľ dividend § 20 ods. 5 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v z. n. p.
16. 5. – pondelok (namiesto nedele 15. 5. 2022)	Odvod dane vyberanej zrážkou v apríli 2022 z tých príjmov, na ktoré sa vzťahuje zrážková daň a oznámenie tejto skutočnosti správcovi dane	Platiteľ zrážkovej dane § 43 ods. 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p.
	Odvod sumy na zabezpečenie dane platiteľom príjmu a oznámenie tejto skutočnosti správcovi dane	Platiteľ príjmu podliehajúceho zabezpečeniu dane § 44 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p.
do výplatného termínu	Splatnosť preddavku na poistné na zdravotné poistenie do príslušných zdravotných poisťovní zrazeného zamestnancom a preddavku na poistné, ktoré platí zamestnávateľ za apríl 2022	Zamestnávateľ § 17 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v z. n. p.
	Splatnosť poistného do príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne na sociálne poistenie zrazeného zamestnancom a poistného, ktoré platí zamestnávateľ za apríl 2022	Zamestnávateľ § 143 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p.
	Elektronicky predložiť Sociálnej poisťovni výkaz poistného a príspevkov za apríl 2022	Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. f) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p.
	Elektronicky predložiť Sociálnej poisťovni evidenčný list dôchodkového poistenia za zamestnancov, ktorí skončili pracovný pomer v  apríli 2022	Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. j) bod 1. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p.
Deň pred vznikom pracovnoprávneho vzťahu alebo pred vznikom poistenia	Prihlásiť zamestnanca do Sociálnej poisťovne deň pred vznikom poistného vzťahu, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca	Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p.
	Prihlásiť zamestnávateľa do Sociálnej poisťovne najneskôr deň predchádzajúci dňu, v ktorom začal zamestnávať aspoň jedného zamestnanca	Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p.
do 3 dní	Oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne pracovný úraz, ktorý si vyžiadal lekárske ošetrenie alebo dočasnú pracovnú neschopnosť	Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. h) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p.
	Predložiť pobočke Sociálnej poisťovne žiadosť o výplatu nemocenskej dávky (nemocenského po 10. dni trvania dočasnej pracovnej neschopnosti)	Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. e) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p.
	Od výplatného termínu doručiť zdravotnej poisťovni výkaz preddavkov na poistné za apríl 2022	Zamestnávateľ § 20 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v z. n. p. a Metodické usmernenie UDZS č. 3/2/2008
do 5 dní po dni výplaty, úhrady alebo pripísania zdaniteľnej mzdy daňovníkovi k dobru	Odvod mesačných preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a odvod osobitnej dane vybraného ústavného činiteľa za apríl 2022	Zamestnávateľ § 35 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p.
	Prevod finančných prostriedkov vo výške vytvoreného sociálneho fondu za apríl 2022 na osobitný analytický účet fondu alebo na osobitný účet v banke	Zamestnávateľ § 6 ods. 2 zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde v z. n. p.
Do 8 dní	Odhlásiť zamestnanca v pobočke Sociálnej poisťovne, oznámiť zmenu v údajoch zamestnávateľa a zmenu výplatného termínu	Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. b) bod 1. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p.
	Elektronicky predložiť Sociálnej poisťovni evidenčný list dôchodkového poistenia za zamestnancov, ktorí si uplatnili nárok na dávku dôchodkového poistenia	Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. j) bod 2a. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p.
	Elektronicky predložiť evidenčný list dôchodkového poistenia odo dňa doručenia výzvy Sociálnej poisťovne na predloženie tejto evidencie	Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. j) bod 2b. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p.
	Oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne prerušenie sociálneho poistenia,  začiatok a skončenie materskej a rodičovskej dovolenky zamestnanca, zmenu názvu a sídla zamestnávateľa	Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. c), d), m), n)  zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p.
	Predložiť pobočke Sociálnej poisťovne záznam o pracovnom úraze, výsledky vyšetrovania pracovného úrazu, hlásenie o zistení choroby z povolania	Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. i) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p.
	Oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne platobnú neschopnosť zamestnávateľa, informácie súvisiace s poskytnutím dávky garančného poistenia, predložiť potvrdenie o nárokoch zamestnancov	Zamestnávateľ § 234 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p.
	Prihlásiť a odhlásiť v pobočke zdravotnej poisťovne zamestnancov a ich zamestnávateľa	Zamestnávateľ § 24 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v z. n. p.
	Oznámiť zamestnávateľovi uplatnenie nároku na odpočítateľnú položku na zdravotné poistenie od vzniku pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu zamestnancom, zánik nároku na odpočítateľnú položku na zdravotné poistenie odo dňa zmeny zamestnancom	Zamestnanec § 23 ods. 6 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v z. n. p.

 

Akonáhle sa dostane podnikateľský subjekt do úpadku, má v zásade len dve možnosti riešenia svojej insolventnosti. Jednou z nich je reštrukturalizácia, kedy podnikateľský subjekt zostáva na trhu a spláca svoje záväzky veriteľom podľa schváleného a potvrdeného reštrukturalizačného plánu a druhá možnosť je likvidačný konkurz, kedy je predmetom speňaženia všetok majetok úpadcu.

 

Reštrukturalizácia

Upravená je zákonom č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších noviel. Ide o ozdravný proces pod dohľadom súdu, reštrukturalizačného správcu a veriteľov. Reštrukturalizovať možno len právnické osoby, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť, za predpokladu, že v reštrukturalizácii možno odôvodnene predpokladať väčší rozsah uspokojenia veriteľov ako by dosiahli v likvidačnom konkurze. Zároveň sa zachováva podstatná časť prevádzky podniku dlžníka.

 

Proces reštrukturalizácie

Je orientovaný na schválenie reštrukturalizačného plánu schvaľovacou schôdzou veriteľov a následné potvrdenie tohto schváleného reštrukturalizačného plánu súdom. Reštrukturalizačný plán, jeho schválenie a potvrdenie je to o čo v reštrukturalizácii dlžníka ide. Reštrukturalizačný plán predstavuje zjednodušene dohodu medzi dlžníkom a jeho veriteľmi.

Plnenie reštrukturalizačného plánu začína po potvrdení plánu a skončení reštrukturalizácie. Treba teda odlíšiť reštrukturalizáciu dlžníka od obdobia plnenia reštrukturalizačného plánu.

Plnenie reštrukturalizačného plánu je spravidla rozložené na 5 rokov, počas ktorých najčastejšie v splátkach dlžník uspokojuje svojich veriteľov. Reštrukturalizačný plán, aby bola reštrukturalizácia reštrukturalizáciou by nemal byť len o „odpísaní“ časti záväzkov, ale aj o zmenách v reštrukturalizovanej spoločnosti, ktoré budú viesť k tomu, aby sa už neopakovala situácia kedy sa firma (dlžník) dostala do úpadku, alebo je úpadok hrozil. V každom prípade zmena výšky a splatnosti záväzkov je hlavný hnací motor v motivácií podnikateľských subjektov absolvovať reštrukturalizáciu.

Nie každý podnikateľský subjekt, ktorý je v úpadku, alebo mu úpadok hrozí, sa dá reštrukturalizovať

alebo je preň reštrukturalizácia vhodná. O tom či je podnikateľský subjekt reštrukturalizovateľný rozhodujú jeho záväzky a jeho schopnosť tieto záväzky plniť. Ak má napríklad dlžník väčšinu veriteľov, ktorí môžu byť poskytovateľmi štátnej pomoci, jeho reštrukturalizácia bude dosť otázna, a to z dôvodu, že veritelia, ktorí môžu byť poskytovateľom štátnej pomoci sú podľa zákona nesúhlasiaci s plánom, ibaže súhlasia s plánom v súlade s predpismi upravujúcimi poskytnutie štátnej pomoci, prípadne sa v pláne pre nich naprojektuje, že budú plánom  ich pohľadávky nedotknuté. Iná situácia bude, ak väčšinu veriteľov budú tvoriť zabezpečení veritelia, iná situácia nastane, ak väčšinu veriteľov budú tvoriť nezabezpečení veritelia.

 

Či je reštrukturalizácia pre dlžníka vhodná, záleží od toho o čo všetko sa má v reštrukturalizácii zabojovať. Ak má spoločnosť neprenosné certifikáty, ktoré je veľmi ťažké získať a sú veľmi drahé, asi je o čo stáť. Rovnako ako keď je v spoločnosti veľa nehnuteľného a hnuteľného majetku.

 

Naproti tomu, ak sú v majetku spoločnosti napríklad len pohľadávky, o ktorých je pochybnosť, že sa vymôžu, asi veľmi nie je o čo bojovať. Dôležitou otázka je to ako vysoké záväzky dlžník má. Samotná tvorba reštrukturalizačného posudku a plánu nie je zadarmo a reštrukturalizačný proces tiež. Musí byť zodpovedaná otázka, či sa oplatí alebo neoplatí. Na druhej strane váh je majetok, certifikáty a pod. Na to, aby podnikateľ mal istotu, či je pre neho reštrukturalizácia vhodná a reálna, sa odporúča poradiť sa s odborníkom, ktorý sa reštrukturalizácii venuje a zodpovedne skonštatuje, či je alebo nie je to pre neho vhodné riešenie úpadku alebo hroziaceho úpadku.

 

Konkurz

Ide o dobrovoľný postup, ak je spoločnosť predlžená. V prípade, že spoločnosť je len platobne neschopná, teda nie je schopná plniť aspoň dva svoje záväzky v lehote 30 dní po lehote splatnosti, dlžník ešte nemá povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu, avšak má tu možnosť. Túto možnosť majú aj jeho veritelia. V prípade predĺženia dlžník už je zákonom nútený podať návrh na vyhlásenie konkurzu.

 

Predlžený

Je podľa zákona ten, kto je povinný viesť účtovníctvo, má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku. Tu nie je rozhodujúce, či záväzky sú splatné, alebo nie. Pri stanovení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku sa vychádza z účtovníctva, alebo z hodnoty určenej znaleckým posudkom, ktorý má pred účtovníctvom prednosť, pričom sa prihliadne aj na očakávateľné výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku, ak je odôvodnené predpokladať, že bude možné v správe majetku alebo prevádzkovaní podniku pokračovať. 

 

Dlžník v predlžení je povinný

podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní od kedy sa dozvedel, alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti dozvedieť mohol o svojom predlžení. Nie je teda na mieste argument, že ja som to nevedel, lebo niekto iný mi vedie účtovníctvo a podobne. Povinnosť neustále sledovať a vyhodnocovať svoje hospodárske parametre je zákonom daná.

V prípade konkurzu je správca povinný veľmi presne vysledovať kedy nastalo predlženie a na základe toho podať, alebo nepodať návrh na súd, či si dlžník plnil, alebo nesplniť zákonnú povinnosť včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu.

 

Povinnosť dlžníka podať návrh na vyhlásenie konkurzu v prípade predlženia má rovnako štatutárny orgán (konateľ), člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka.

 

Rozdiel medzi konkurzom a reštrukturalizáciou

Konkurz je pre podnikateľa poslednou možnosťou riešenia úpadku, pri ktorej nemá na výber. Zákon za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu hrozí štatutárnym zástupcom a ďalším povinným osobám vysokými sankciami. Okrem pokuty môže mať takéto konanie pre povinné osoby aj trestnoprávne dôsledky a tiež povinnosť nahradiť spôsobenú škodu. Naproti tomu je reštrukturalizácia procesom ozdravenia zadlženej spoločnosti, ktoré môže spoločnosť dobrovoľne podstúpiť a zachrániť svoje podnikanie. Nie vždy sa ale oplatí. Ak sa spoločnosť dostane do problémov, je preto hneď v úvode vhodné konzultovať možné riešenia so skúseným odborníkom.

 

Riešenie hroziaceho úpadku

V súlade so základnými cieľmi smernice sa od 17. 7. 2022 zavádza nová právna úprava riešenia situácie podnikateľa, ktorému hrozí úpadok z dôvodu hroziacej platobnej neschopnosti, v preventívnom konaní, ktoré predstavuje účinný nástroj na včasné riešenie situácie dlžníka tak, aby mohol pokračovať vo svojej činnosti a zachovať svoju životaschopnosť, a najmä predísť úpadku a následnému konkurzu.

 

Preventívnym konaním sa rozumie

verejná preventívna reštrukturalizácia alebo neverejná preventívna reštrukturalizácia. Základným cieľom zákona je preto poskytnúť dlžníkom dostatočný priestor na účinnú, efektívnu, rýchlu a transparentnú preventívnu reštrukturalizáciu v počiatočnom štádiu, kedy úpadok „hrozí“, a zabrániť tak úpadku dlžníka a riešeniu jeho situácie niektorým z insolvenčných konaní, čím by sa súčasne malo zabrániť strate pracovných miest a strate know-how, mala by sa maximalizovať celková hodnota pre veriteľov v porovnaní s tým, čo by získali v prípadnom konkurze, ako aj zabrániť zvyšovaniu nesplácaných úverov. Na dosiahnutie tohto účelu sa upravuje aj inštitút tzv. dočasnej ochrany, ktorý reálne poskytuje časový priestor pre účinnú reštrukturalizáciu a dosiahnutie cieľa, ktorý je verejnou preventívnou reštrukturalizáciou sledovaný, pričom súčasne dochádza k zrušeniu dočasnej ochrany upravenej zákonom č. 421/2020 Z. z. o dočasnej ochrane podnikateľov vo finančných ťažkostiach a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

 

Riešenie hroziaceho úpadku prostredníctvom preventívneho konania sa umožňuje

len v prípade dlžníka, ktorý je právnickou osobou, a z preventívnej reštrukturalizácie sú vylúčené subjekty, ktorých riešenie úpadku nie je možné konaniami podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z. z.“).

 

Okrem uvedeného návrh zákona upravuje aj tzv. nástroje včasného varovania, ktoré majú slúžiť k včasnému upozorneniu podnikateľa, že je nutné prijatie potrebných a vhodných opatrení smerujúcich k odvráteniu hroziaceho úpadku alebo úpadku.

 

Nová právna úprava rieši aj požiadavku zvýšených požiadaviek na odbornosť a nezávislosť správcov tým, že zavádza špeciálnu správcovskú skúšku pre správcov, ktorí budú môcť byť ustanovení do obzvlášť náročných konkurzných či reštrukturalizačných konaní, pričom títo správcovia budú vykonávať funkciu aj v tzv. preventívnych konaniach. Transparentný a nezávislý výber odborníkov pre vykonávanie tejto špecifickej správcovskej činnosti má byť zabezpečený prostredníctvom špeciálnej komisie, ktorej členov z radov odborníkov má menovať minister spravodlivosti, ktorá bude mať ustanovené postupy činnosti a výberu týchto správcov tak, aby bol zabezpečený výber len tých uchádzačov, ktorí svojimi odbornými vedomosťami, zručnosťami, skúsenosťami a zodpovedným prístupom boli garanciou odborného, nezávislého a zákonného výkonu funkcie v obzvlášť náročných konkurzných či reštrukturalizačných konaní a aj v preventívnych konaniach.

 

Výber špeciálnych správcov

K transparentnosti výberu tzv. špeciálnych správcov má prispieť aj zverejnenie zvukového záznamu z tejto špeciálnej správcovskej skúšky. Práve v súvislosti s právnou úpravou týkajúcou sa výkonu správcovskej činnosti tzv. špeciálnym správcom dochádza k potrebným zmenám v zákone č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p., zákone č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p. a rovnako k zmenám v zákone Národnej rady SR č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (zmena spôsobu výpočtu a úhrady ročného poplatku správcu, vrátane jeho zvýšenia, zavedenie nového správneho poplatku za vykonanie špeciálnej správcovskej skúšky), pričom súčasne dochádza aj k zmenám v niektorých z týchto predpisov, ktorých potreba zavedenia vyplynula z aplikačnej praxe.

V súlade so základnými cieľmi smernice a navrhovanou právnou úpravou dochádza aj k úprave zákona č. 7/2005 Z. z., Obchodného zákonníka (zmena právnej úpravy spoločnosti v kríze a iné zmeny), zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov v z.n.p., pričom právna úprava reflektuje aj na vzniknuté aplikačné problémy.

 

Zmena reštrukturalizácie

V súvislosti s novým zákonom dochádza aj k zmene reštrukturalizácie podľa ustanovení zákona č. 7/2005 Z. z. v tom zmysle, že táto bude určená len na riešenie úpadku dlžníka a vyníma sa z procesov riešenia hroziaceho úpadku. Opätovne sa do konkurznej legislatívy vracia povinnosť pre dlžníka podať návrh na vyhlásenie konkurzu pre platobnú neschopnosť, pričom sa upravuje aj domnienka platobnej schopnosti a zjednodušujú sa pravidlá pre možnosť veriteľa iniciovať konkurzné konanie v prípadoch, kedy možno predpokladať úpadok dlžníka, vo vzťahu k veriteľom sa explicitne zakotvuje pravidlo priority a pari passu, virtualizuje sa zoznam veriteľov a zjednodušujú sa procesy súvisiace s prihlasovaním pohľadávok. V súlade s požiadavkami smernice s cieľom odstrániť prekážky na ďalšie podnikanie sa výslovne zavádza možnosť dlžníka, ktorý bol oddlžený, pokračovať vo výkone podnikateľskej činnosti alebo získať živnosť. Súčasne dochádza k potrebným zmenám pri úprave súdnych poplatkov v týchto konaniach.

 

Je potrebné uviesť, že akékoľvek iné návrhy, oznámenia alebo žiadosti adresované súdu v preventívnom konaní sú oslobodené od úhrady súdneho poplatku, pokiaľ nie sú spoplatnené v súvislosti s iným konaním.

 

Kauzálna príslušnosť súdu

V neposlednom rade je potrebné uviesť, že zákonom dochádza v súlade s požiadavkami smernice na špecializáciu súdnych orgánov aj k zavedeniu kauzálnej príslušnosti súdov v prípadoch obzvlášť náročných konkurzných, reštrukturalizačných a preventívnych konaní. Určenie kauzálnej príslušnosti súdov vychádza z analýz a odporúčaní subjektu vybraného Európskou komisiou v rámci Programu pre podporu štrukturálnych reforiem, ktoré vychádzali z počtu reštrukturalizácií a konkurzov v období rokov 2011 až 2020 a z počtu dlžníkov v členení podľa veľkosti podniku, a to podľa jednotlivých konkurzných súdov. Na základe uvedených analýz vyššie uvedený subjekt odporúčal upraviť kauzálnu príslušnosť „špecializovaných“ súdov, ktoré by sa mali venovať tejto špecifickej agende. Podľa týchto analýz v závislosti od rozdelenia okresov na základe geografického rozloženia a priradenia váh dôležitosti skúmaných atribútov (počet konaní otvorených viac ako 5 rokov, počet sudcov, stabilita súdov, počet vyšších súdnych úradníkov, percentuálny podiel podnikov v kraji, vzdialenosť z okresných miest) mali najvyššie skóre práve vybrané okresné súdy, ktoré sa zavádzajú ako kauzálne príslušné pre tieto konania.

 

Poradenstvo

S cieľom podporiť efektívne riešenie hroziaceho úpadku je dôležité zaistiť, aby štatutárne orgány dlžníka neboli odrádzané od vykonania primeraného obchodného úsudku a v prípade finančných ťažkostí mohli prijať potrebné a primerané opatrenia, napríklad vyhľadať profesionálne poradenstvo vrátane poradenstva v oblasti reštrukturalizácie a platobnej neschopnosti. Na tento účel sa v zákone č. 7/2005 Z. z. vymedzujú základné povinnosti dlžníka súvisiace s hroziacim úpadkom.

 

Tento zákon následne osobitne zavádza povinnosť dlžníka zvážiť využitie poradcu v rámci riešenia hroziaceho úpadku, nakoľko jeho účasť je v tejto situácii dlžníka priam nevyhnutná, a jeho výber konzultovať s veriteľmi na účely zabezpečenia riadneho, transparentného, efektívneho a včasného preventívneho konania.

 

Pri výbere poradcu je dlžník povinný zvážiť a určiť také kritériá výberu poradcu, ktoré zabezpečia výber vhodného poradcu spôsobilého reálne napomôcť riešeniu situácie dlžníka vzhľadom na jeho odborné vedomosti, skúsenosti a organizačné zázemie vo vzťahu k veľkosti dlžníka a rozsahu jeho problémov, ako aj vzhľadom na iné podstatné skutočnosti ovplyvňujúce výber poradcu.

Osobitne sa upravuje povinnosť dlžníka využiť poradcu v prípade, ak evidentne má záujem o riešenie svojej situácie verejnou preventívnou reštrukturalizáciou, avšak nezískal potrebný súhlas veriteľov na poskytnutie dočasnej ochrany. Uvedená povinnosť má svoje opodstatnenie z dôvodu, že ak dlžník nezískal tento súhlas veriteľov na poskytnutie dočasnej ochrany, je možné predpokladať, že veritelia buď nesúhlasia s riešením situácie dlžníka verejnou preventívnou reštrukturalizáciou, alebo nemajú dostatočné informácie o situácii dlžníka, prípadne sú tieto informácie nehodnoverné, resp. veritelia nemajú dôveru v „poctivý zámer“ dlžníka na riešení svojej situácie. Poradca by mal v takejto situácii odstrániť pochybnosti veriteľov a zabezpečiť transparentnú a efektívnu preventívnu reštrukturalizáciu.

Transparentnosť výberu poradcov je taktiež zabezpečená prostredníctvom odporúčaní a výhrad relevantných veriteľov, keďže sa očakáva aktívna spolupráca dlžníka s veriteľmi pri výbere poradcu. Všetky výhrady a odporúčania veriteľov je dlžník povinný dôkladne zvážiť tak, aby ich neakceptovanie nebolo prekážkou dosiahnutia rýchleho a efektívneho preventívneho konania. Okrem uvedeného má dlžník informatívnu povinnosť voči veriteľom, ktorí súhlasili s poskytnutím dočasnej ochrany a voči veriteľskému výboru pri každej zmene poradcu.

 

Informačná povinnosť

Zavádza sa povinnosť dlžníka informovať veriteľov o využití alebo plánovanom využívaní služieb poradcu, ako aj o jeho odmene prostredníctvom konceptu plánu a následne musí byť táto informácia súčasťou verejného plánu. Dlžník je preto povinný v koncepte plánu ako aj vo verejnom pláne vymedziť všetky skutočnosti týkajúce sa poradcu a jeho odmeny.

V rámci preventívneho konania má poradca svoju nezastupiteľnú úlohu a je povinný postupovať v súlade so zákonom, ako aj so spoločnými záujmami dlžníka a veriteľov. Upravujú sa niektoré základné úlohy poradcu v rámci verejnej preventívnej reštrukturalizácie, ktorých plnenie je nevyhnutné pre naplnenie účelu preventívneho konania. Výpočet základných úloh, ktoré by mal poradca plniť v rámci verejnej preventívnej reštrukturalizácie, sú vymedzené demonštratívne, pričom konkrétne úlohy a povinnosti poradcu závisia od obsahu záväzkovoprávneho vzťahu, ktorý s dlžníkom tento poradca uzatvára. Všetky povinnosti a úlohy poradcu by tak mali byť jednoznačným spôsobom určené a vymedzené v zmluve (písomnej), ktorú poradca uzatvára s dlžníkom, pričom všetky práva a povinnosti, ako aj niektoré právne následky tohto záväzkovoprávneho vzťahu, sú predmetom hmotnoprávnej úpravy vymedzenej v Obchodnom zákonníku v závislosti od druhu zmluvy, ktorú má medzi sebou poradca s dlžníkom.

 

Viac o problematike sa dočítate v mesačníku Dane a účtovníctvo bez chýb, pokút a penále 6-7/2022.

 

Na pracovisku mnohí ľudia zažívajú každodenné konflikty a majú pocit, že oni, ich kolegovia či zákazníci nezvládajú svoje emócie. Občas konflikt vznikne ako následok nedorozumenia, často sa ale nedorozumenie nevysvetlí a prepukne konflikt, ktorý z racionálneho hľadiska nemá opodstatnenie. Konflikty viac než na racionálnej úrovni, prebiehajú na emocionálnej úrovni, ktorá je veľmi osobná, skresľuje pocity voči protistrane, niekedy ide o časom nahromadené emócie a vo finále už ani tak nejde o to, kto zabudol nejakú vec vykonať či vykonal ju zle, ale ide o to, „kto z koho“. Emócie úplne prekryjú racionálnu podstatu sporu.

 

EMÓCIE SÚ ZDROJOM VEĽKEJ ENERGIE, sú ukazovateľom, ktorý nás upozorňuje, čo je pre nás v živote dôležité a tiež nám pomáhajú v rozhodovaní a zvyšujú našu motiváciu niečo vykonať. Vďaka ľudskej podstate je nemožné sa emóciám vyhnúť na akomkoľvek pracovisku. Dôležité preto je pochopiť ich podstatu, naučiť sa ich ovládať a využívať adekvátnym spôsobom.

Emócie sa u rôznych typov zamestnancov prejavujú rôzne. Určite vo svojom kolektíve máte niektorých ľudí, ktorých hodnotíte skôr ako racionálnych a iných ako nadmerne emocionálnych. Racionálny, pragmatický typ dokáže byť tiež vo vypätých situáciách emotívny, ale primárne emócie v jeho uvažovaní, rozhodovaní a správaní nehrajú veľkú úlohu. Viac uvažuje nad úžitkom vecí, ich fungovaním a efektivitou, nerieši ako vec vnímajú ostatní, nedáva veľký priestor pocitom, intuícii. Emocionálny typ sa prejavuje opačne. Emócie človeka budú v nejakej miere sprevádzať na akomkoľvek pracovisku a aby sa na ňom cítil dobre, je nutné s emóciami pracovať a kultivovať ich.

 

EMOCIONÁLNA INTELIGENCIA je špecifickým druhom inteligencie, ktorou ľudia disponujú. Táto schopnosť je veľmi dôležitým nástrojom riadenia ľudí ale aj riešenia rôznych úloh v pracovnej oblasti. Oddelenie rozumu a emócií na pracovisku i v súkromí je len ilúzia. Na všetkých rozhodnutiach, ktoré človek robí, sa podieľajú aj tie časti mozgu, ktoré spracovávajú emócie. Emocionálna inteligencia je schopnosť zvládať svoje emócie a vedieť sa vcítiť do emócií druhých, emocionálne inteligentní ľudia vedia dobre vnímať a kontrolovať svoje emócie, pomerne presne odhadnúť emócie u druhých, tiež vedia odhadnúť, akú reakciu vyvolajú u ostatných svojim správaním a ľahšie riešia konflikty. Určitá úroveň emočnej inteligencie je vrodená, ale dá sa na nej celoživotne pracovať a zvyšovať ju cielene. Táto schopnosť nám umožňuje rozpoznávať vlastné emócie, chápať ich, ovládať ich, a tým konať kontrolovane. Na pracovisku nám práve rozvinutá emocionálna inteligencia zaručí dobré duševné zdravie a dobré vzťahy s kolegami. Vďaka vysokej emocionálnej inteligencii sa jednotlivec dokáže na pracovisku lepšie dohodnúť na riešení rôznych situácií a tiež predchádzať sporom a ak už nejaké nastanú, vie ich lepšie vyriešiť. Podľa autora konceptu emocionálnej inteligencie,  D. Golemana, sa emocionálna inteligencia skladá z piatich základných zručností, ktorými sú: sebauvedomenie, seberegulácia, sebamotivácia, empatia a sociálne zručnosti. Tieto jednotlivé vlastnosti ale nemusí mať jednotlivec všetky rovnako rozvinuté – napríklad aj empatická osoba môže mať problém so zvládaním hnevu. Sebauvedomenie predstavuje uvedomenie si a dobré poznanie samého seba. Teda vieme a rozumieme tomu, čo sú spúšťače našich emočných výbuchov,  ktoré situácie sa nám v živote v oblasti emócií opakujú alebo ako na nás reagujú druhí ľudia. Je to situácia, kedy sa do sveta emócií zapája mysliaci racionálny mozog. Dáva nám možnosť zastaviť sa a napríklad si povedať: Na tohto chlapa nemôžem kričať, je to môj klient, takto sa nemôžem správať. Zapojenie mysliaceho mozgu do emočných zážitkov je nevyhnutným krokom k získaniu kontroly nad naším emocionálnym životom. Sebapoznanie zahŕňa vedomosti o nás, odpovedáme si na otázky ako napríklad: Aké sú moje silné a slabé stránky? V čom spočívajú moje zdroje a limity? Aké hodnoty sú pre mňa dôležité? Na čom mi záleží? Sebapoznanie a uvedomenie si vlastných emócií spolu úzko súvisia. Vedú nás k objektívnemu vnímaniu seba samotných a k sebaprijatiu.

 

Empatia znamená, že vieme rozoznať a pochopiť pocity a správanie druhých. Neznamená to, že s nimi musíme vždy súhlasiť, je to umenie pozrieť sa na situáciu z uhla pohľadu inej osoby a vhodne reagovať. Sebaregulácia znamená ovládanie a kontrolovanie vlastných emócií. Sebamotivácia predstavuje schopnosť ísť za svojimi cieľmi aj cez rôzne prekážky a vytrvať, mať nádej v dobrú budúcnosť a určitý optimizmus.

 

Ďalším aspektom emocionálnej inteligencie je sebaovládanie. V návale emócií urobíme alebo povieme niečo, čo neskôr ľutujeme. Emócie nám diktujú, čo máme robiť, ako sa máme správať, naskočia nám staré zaužívané vzorce. Sme pohltení emóciami a máme pocit, že to, ako si my interpretujeme situáciu, je jediné pravdivé a strácame nadhľad.

 

EMOČNÉ ZAPLAVENIE. Niektorí ľudia sa snažia svoje emócie na pracovisku cielene potláčať a správať sa vyslovene racionálne. Lepšia stratégia je však emócie vedieť prijať a využiť. Je dôležité vedieť sa zastaviť, zaregistrovať emóciu, ktorá nás zaplavuje, hneď na začiatku. Inak sa vystavujeme riziku, že podľahneme tzv.emočnému únosu. Následne po ňom obvykle ľutujeme, čo sme povedali alebo urobili.

Je potrebné naučiť sa vyjadrovať svoje pocity priebežne a nehromadiť negatívne emócie, dokým vybuchnú. Ak sa nám nepodarí eliminovať emočné výbuchy úplne, dobrý krok je aj to, že ich bude časom menej a budú nižšej intenzity.

Základom práce s emóciami je ich uvedomenie si a pomenovanie. Ak ich zachytíme hneď na začiatku, dokážeme ich lepšie regulovať a získať tak čas pred nevhodnou automatickou reakciou.  Dôležité je tiež poznať svoje spúšťače (situácie, správanie ľudí), ktoré v nás emočné reakcie naštartujú. Ak ich poznáme, vieme emóciu zachytiť už na začiatku a zachovať kontrolu nad emóciou. Spúšťačom dokážeme aj predchádzať a vyhýbať sa im.

 

Nasledujúci postup piatich krokov môže pomôcť na pracovisku zvládnuť svoje emócie, keď sa nám vymykajú spod kontroly: 

·         Zastavte sa. Zastavenie znamená, že nereagujeme automaticky podľa starých naučených vzorcov a dokážeme predĺžiť čas medzi podnetom, ktorý v nás emóciu vyvolal a vlastnou reakciou. Aby sme sa vedeli zastaviť, je treba zaregistrovať emóciu hneď na počiatku. Ak ju necháme dosiahnuť vrchol, už je neskoro, strácame nadhľad a sme ňou pohltení. Na to, aby sme vedeli emóciu zastaviť, je treba poznať spúšťače, myšlienky s ňou spojené, telesné reakcie, ktoré pri nej prežívame.

·         Pomenujte emóciu. Uvedomte si emóciu, pomenujte ju, uvedomte si, kde v tele ju cítite. Ak si totiž uvedomíme, čo vlastne zažívame, získame čas a odstup a do istej miery aj kontrolu a potom je naša reakcia racionálnejšia. Niekedy je ťažké rozoznať o akú emóciu ide. Začíname hnevom, ale pod ním môže byť skrytá bezmocnosť alebo strach. Zaznamenávanie a pomenovanie emócií je potrebné dlhodobo trénovať, kým sa zautomatizuje, nejde to jednoducho.

·         Reagujte. Na zvládnutie emócií možno použiť viacero techník, napríklad prácu s dychom, prácu s telom, všímavosť, zmenu uhla pohľadu a pod. Na reakciu sa môžeme aj vopred pripraviť, tým, že si budeme predstavovať, ako sa v danej situácii zachováme inak a v duchu si tú reakciu v pokoji nacvičíme.

·         Vyhodnocujte a poučte sa. Emočne náročné situácie je dobré s odstupom času pre seba vyhodnotiť. Ako sme sa zachovali, čo by sme mohli nabudúce urobiť inak, ktorá technika zabrala, ktorá nie? Položte si otázky: Ako často sa situácia opakuje? Ako som zareagoval minule a ako dnes? Aké boli dôsledky? Som spokojný s tým, ako to dopadlo? Čo mi dnes pomohlo? Čo sa mi dnes podarilo? Čo sa mi dnes nepodarilo? Ako budem reagovať nabudúce?

·         Venujte sa pravidelnej psychohygiene. Tá slúži ako prevencia pred emočnými výbuchmi, udržiava celkovú životnú energiu. Je potrebné primerane relaxovať, vhodne sa stravovať, dostatočne dlho spávať, udržiavať kvalitné medziľudské vzťahy.

 

HNEV AKO EMÓCIA NA PRACOVISKU. Každý z nás má nejaké očakávania o tom, ako by sa mali druhí ľudia správať. Ak niekto z okolia toto pravidlo poruší, vyvolá v nás negatívne emócie a zhorší nám náladu. Niekedy nevieme, prečo sa druhí ľudia správajú tak, ako sa správajú. Môžeme si to overiť tak, že sa priamo opýtame alebo nad situáciou môžeme mávnuť rukou s tým, že sa nám nechce do nej investovať energiu. 

Mali by sme vnímať svoje potreby, ale zároveň rešpektovať pohľad druhého, ak sa nespráva presne podľa našich predstáv. Niektorí ľudia nie sú schopní prejaviť agresivitu na pracovisku vôbec, aj keď sú s niečím dlhodobo nespokojní, čo potom môže vyústiť do neprimeraného výbuchu hnevu, pretože už nie sú schopní vyjadriť ho po čase adekvátne. Negatívna energia, ktorá v nás vzniká, sa niekde nutne musí prejaviť, nezmizne len tak sama od seba. Niekedy sa prejaví somatizáciou v podobe bolesti hlavy, podráždenosťou, prehnanou reakciou na iný podnet, ktorý s predmetom nahnevania vôbec nesúvisí a tak ďalej.

 

Jednou z príčin, prečo nevieme prejaviť hnev, je výchova, kedy po prejavení negatívnych emócií nasledoval trest a boli sme neustále upozorňovaní, že je to neslušné, neúctivé a nerobí sa to. Niektoré typy osobností si to, že agresivitu potláčajú, ani nemusia uvedomiť. Ich zábrany im nedovolia, aby si vôbec pripustili, že takúto emóciu môžu vôbec cítiť. Primerané prejavenie hnevu je zdravé, nie je žiadúce sa mu vyhýbať a dusiť ho v sebe, je dobré uvedomiť si že sa hneváme, pomenovať to, pripustiť že sme nahnevaní a niečo sa nás dotklo. Alkohol ani iné látky ventilácii hnevu nenapomôžu, po ich konzumácii môže naopak hnev ešte narásť.

 

Mgr. Monika Jakubíková, PhD.

 

Poradca (Poradca), č. 13/2022 (IV/2022)

• Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov – komentár
• Zákon o správcoch bytov s komentárom – komentár
• Lex Ukrajina - príspevok

 

Práce a mzdy – bez chýb, pokút a penále – (PaM), č. 6-7/2022 (IV/2022)

• Mesačné výkazy do SP a ZP – zmeny od 1. 3. 2022
• Kurzarbeit v praxi od marca 2022
• Organizácia pracovného času v doprave – zmeny od 1. 3.
• Práca nadčas vykovávaná bez výslovného príkazu zamestnávateľa
• Neospravedlnená absencia v práci
• Poistenie zamestnanca za škodu spôsobenú zamestnávateľovi

 

Dane, účtovníctvo, odvody – bez chýb, pokút a penále (DUO), č. 6-7/2022 (IV/2022)

• Povinnosti prijímateľa zaplatenej dane
• Vysporiadanie výsledku hospodárenia
• Zdaniteľné obchody v zákone o DPH
• Nepriznanie práva na odpočítanie DPH  
• Postup prechodu z JÚ na PÚ
• Konkurz a reštukturalizácia po novom
• Vykazovanie poistného pri vykazovaní mzdy
• Zamestnanecké auto z pohľadu zákona o dani z príjmov

 

1000 riešení 6-7/2022 (IV/2022)

• Dedenie
• Daňové výdavky
• Zákonník práce
• Mzdy
• Jednoduché účtovníctvo
• Podvojné účtovníctvo

 

Verejná správa (VS) 3-4/2022 (III/2022)

·         Vyhláška o pedagogickej dokumentácii - nová vyhláška

·         Vyhláška o školských výchovno-vzdelávacích zariadeniach - nová vyhláška

·         Vyhláška o špeciálnych školách - novela vyhlášky

·         Vyhláška o zariadeniach poradenstva a prevencie - nová vyhláška

·         Nariadenie o priamej výchovno-vzdelávacej činnosti - novela

·         Zákon o finančnej kontrole a audite - novela zákona

·         Finančná kontrola a audit po novom

 

 

ODBORNÉ PUBLIKÁCIE, KTORÉ VÁM POMÔŽU V PODNIKANÍ

 

 

1. Obchodný zákonník po novelách s komentárom - rozsiahly komentár, Zákon o verejnom obstarávaní, Zákon o cenách, vzory zmlúv

2. Občiansky zákonník po novelách s komentárom – rozsiahly komentár, úplné znenia zákonov po novelách, záväzkové právo

3. s.r.o. – SPRIEVODCA (komplexné a prehľadné spracovanie problematiky spoločnosti s ručením obmedzeným od jej založenia, vzniku až po možnosti zrušenia)

4. 100 otázok a odpovedí Obchodovanie – odvody a náhrady (príklady z oblasti obchodovania z pohľadu daní, ktoré reagujú na epidemiologické opatrenia v praxi)

5. 100 otázok a odpovedí Odmeňovanie, Verejné obstarávanie (súbor otázok venovaný problematike podmienok verejného obstarávania, zmlúv i súhrnných správ; zamestnávania, príspevkov na rekreáciu, zrážok zo mzdy, odvodov i cestovných náhrad)

6. 100 otázok a odpovedí Výdavky podnikateľa, Automobil (príklady z praxe k uplatňovaniu daňových výdavkov FO; využívanie automobilu v podnikaní z pohľadu spotreby pohonných látok, odpisov alebo dani z motorových vozidiel)

7. Daňové a nedaňové výdavky A-Z 2021 (uplatňovanie skutočne vynaložených výdavkov do výdavkov daňových)

8. 100 otázok a odpovedí ZPD po novom, Optimalizácia (praktické príklady týkajúce sa novely zákona o dani z príjmu a daňovej povinnosti FO a PO)

9. Stavebný zákon – s komentárom po novelách (odborná publikácia s úplným znením zákona s komentárom po novelách 2021 a aktuálnymi vyhláškami k danej problematike)

10. 100 otázok a odpovedí Výdavky, Cestovné náhrady (praktické príklady týkajúce sa daňových a nedaňových výdavkov; cestovných náhrad zamestnancov a SZČO)

11. Podvojné účtovníctvo (zákon o účtovníctve s komentárom, Postupy účtovania)

12. Pozemkové spoločenstvá po novele bez chýb, pokút a penále (zdaňovanie a účtovanie v pozemkovom spoločenstve)

13. 100 otázok a odpovedí Zákon o účtovníctve, Postupy účtovania v PÚ (účtovná problematika v názorných príkladoch)

14. 100 otázok a odpovedí Kurzarbeit, Zamestnávanie (prvá kapitola obsahuje nový zákon o podpore v čase skrátenej práce – kurzarbeit – s komentárom, druhá kapitola ponúka spektrum otázok a odpovedí z oblastí zamestnávania a zdaňovania príjmov)

15. 100 otázok a odpovedí Autorské príjmy; Manká, škody, odpisy; Rezervy v účtovníctve (praktické príklady týkajúce sa zdaňovania autorských príjmov, mánk a škôd z daňového a účtovného pohľadu a tvorby rezerv v účtovníctve)

16. Účtovná závierka podnikateľov za rok 2021 (komplexný postup pri zostavovaní účtovnej závierky)

17. Daňové priznania za rok 2021, Ročné zúčtovanie preddavkov za daň (komplexný postup pri podávaní daňového priznania a ročného zúčtovania preddavkov na daň, vzory tlačív)

18. Odvody poistného od 1. 1. 2022 (prehľad odvodov poistného pre základné kategórie poistencov od 1. 1. 2022, povinnosti zamestnávateľa, vzory)

19. Účtovné súvzťažnosti 2022 pre PÚ (prehľad súvzťažného účtovania na syntetických účtoch zoradených podľa jednotlivých účtových tried a skupín v sústave podvojného účtovníctva podnikateľských subjektov)

20. Zákonník práce s komentárom 2022 (aktuálne znenie Zákonníka práce s komentárom po rozsiahlych novelách)

21. Daňový poriadok s komentárom 2022 (aktuálne znenie Daňového poriadku s komentárom po novelách)

22. Jednoduché účtovníctvo, postupy účtovania po novele (komplexná príručka pre účtovné jednotky vedúce jednoduché účtovníctvo)

23. Trestné právo po novelách (najdôležitejšie právne predpisy z oblasti trestného a správneho práva nielen pre právnikov, advokátov, prokurátorov, ale aj pre príslušníkov policajného zboru a študentov vysokých škôl)

24. Ústava SR (od 1. 1. 2022) (úplné znenie Ústavy SR po novelách, Listina základných práv a slobôd, Všeobecná deklarácia ľudských práv, Zákon o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní)

25. 100 otázok a odpovedí ZDP a DPH po novelách (prostredníctvom názorných príkladov rozoberáme ostatné novely zákonov s účinnosťou od 1. 1. 2022 v podkapitolách Fyzická osoba, Právnická osoba, Registrácia a obchod, Daňová povinnosť, Odpočítanie dane)

26. Daňové a nedaňové výdavky 2022 (Titul rozšírený o viac ako 100 strán prináša abecedne zoradené daňové a nedaňové výdavky s príkladmi. Encyklopédia výdavkom s príkladmi obsahuje kapitoly podľa abecedne rozdelených hesiel, ktoré sa týkajú daňových a nedaňových výdavkov)

27. Dedičská príručka (všetky potrebné informácie ohľadom dedenia)

28. Podvojné účtovníctvo s komentárom 2022 (správne postupy účtovania nájdete v komentári k zákonu o účtovníctve, komentár je obohatený o prípady z praxe a definíciu pojmov, s ktorými sa podnikateľ pri účtovaní môže stretnúť)

29. Školský zákon s komentárom (úplné znenie školského zákona s komentárom po zásadných zmenách)

 

Poradca (Poradca), č. 1/2023 (VI/2022)

• Zákon o riešení hroziaceho úpadku – nový zákon - komentár

 

Práce a mzdy – bez chýb, pokút a penále – (PaM), č. 8/2022 (VI/2022)

• Sumy stravného od 1. 5. 2022 
• Pravidlá pri zamestnávaní odídencov z Ukrajiny
• Zmeny v pracovnoprávnej oblasti
• Preradenie zamestnanca
• Zdaňovanie príspevku na ubytovanie odídenca
• Profesijny rozvoj a jeho financovanie
• Matrika - práva a povinnosti

 

Dane, účtovníctvo, odvody – bez chýb, pokút a penále (DUO), č. 8/2022 (VI/2022)

• Špecifické odpisovanie majetku – mikrodaňovník
• Majetok využívaný na súkromné účely
• Preprava tovaru a DPH – reťazové transakcie
• Stravné po novele

 

1000 riešení 8/2022 (VI/2022)

• Hroziaci úpadok podnikateľa
• Cestovné náhrady

• Zákonník práce
• Mzdy
• Jednoduché účtovníctvo
• Podvojné účtovníctvo

 

NOVINKY

 

Aktualizácia V/3 (IV/2022)

• Zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách
• Zákon č. 269/2018 Z. z. o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania
• Zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní

 

Aktulizácia III/2 (IV/2022)

• Zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci
• Zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní
• Zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce
• Zákon č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom
• Zákon č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa

 

Aktualizácia III/1 (IV/2022)

• Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti
• Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení
• Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách

 

Aktualizácia II/2 (IV/2022)

• Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník
• Zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
• Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii
• Zákon č. 111/2022 Z. z. o riešení hroziaceho úpadku
• Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon

 

Aktualizácia I/1 (IV/2022)

• Zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch
• Opatrenie č. 116/2022 Z. z. o sumách stravného
• Opatrenie č. 117/2022 Z. z. o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel

 

Aktualizácia V/2 (IV/2022)

• Zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní
• Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy

 

Aktualizácie VI/1 (III/2022)

• Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny
• Zákon č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde
• Zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch

 

Aktualizácia II/1 (III/2022)

• Zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní
• Zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon
• Vyhláška č. 73/2022 Z. z., ktorou sa ustanovujú obsahové náležitosti dotazníka na zápis do zoznamu elektronických prostriedkov na elektronickú komunikáciu vo verejnom obstarávaní

 

Aktualizácia V/1 (III/2022)

• Zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní
• Zákon č. 57/2018 Z. z. o regionálnej investičnej pomoci
• Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon)
• Zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení

 

 

ZÁKONY 2022 novelizované k 1. 1. 2022

 

ZÁKONY I A – daňové Správa daní a poplatkov Daň z príjmov • DPH Miestne dane • Spotrebné dane	ZÁKONY I B - účtovné Účtovníctvo Cestovné náhrady Poplatky
ZÁKONY II A - obchodné Obchodné právo Živnostenské podnikanie Autorské právo	ZÁKONY II B - občianske Občianske právo Notársky poriadok Advokácia a právne služby Súkromná bezpečnosť
ZÁKONY II C – trestné Civilný proces Exekučný poriadok Trestné právo Správne právo
ZÁKONY III A - pracovnoprávne Zákonník práce • mzdové predpisy Zákon o službách zamestnanosti Pedagogickí zamestnanci Kolektívne vyjednávanie a združovanie občanov Správne právo • BOZP	ZÁKONY III B – odvody a poistenie Sociálne a dôchodkové poistenie Nemocenské a zdravotné poistenie
ZÁKONY III C - sociálne Sociálne zákony a služby Sociálnoprávna ochrana detí	ZÁKONY IV - stavebné Stavebný zákon a súvisiace predpisy Architekti a inžinieri Stavebné výrobky Bývanie • pôda
ZÁKONY V A Rozpočtové pravidlá Štátna a verejná služba	ZÁKONY V B Školstvo • inšpekcie Financovanie Regionálny rozvoj Verejné práce • obce
ZÁKONY VI A Životné prostredie • ovzdušie Lesné hospodárstvo Integrovaná prevencia a kontrola znečistenia	Zákony VI B Odpadové a vodné hospodárstvo Prevencia priemyselných havárií Ochrana pred povodňami