Základným princípom dedenia je, že dedič nadobúda smrťou zomrelého jeho všetky majetkové práva, ale aj záväzky. Výnimkou sú iba práva a povinnosti, ktoré nezaniknú smrťou zomrelého (napríklad právo na bolestné), alebo práva a povinnosti, ktoré neprechádzajú na inú osobu inak ako z titulu dedenia. Do dedičstva patrí celý majetok zomrelého. Okrem všetkých hnuteľných vecí a nehnuteľností sú to aj nehmotné statky, pohľadávky a iné oceniteľné hodnoty. Hnuteľnými vecami sú najmä osobné veci, hotovosť, dopravné prostriedky, zariadenie domácnosti. Nehnuteľnosti sú najmä pozemky, byty, stavby. Pod nehmotnými statkami môžeme rozumieť napríklad autorské práva. Iné oceniteľné hodnoty sú napríklad cenné papiere, kryptomeny alebo obchodné podiely.

 

Dlhy zomrelého sú neoddeliteľnou súčasťou dedičstva. Nie je možné zdediť majetok a odmietnuť dedičstvo v časti dlhov. Predmetom dedičstva sú všetky dlhy, ktoré vznikli do smrti zomrelého. Čo sa týka dlhov, ktoré vznikli až po smrti, napríklad úroky z omeškania, ktoré vznikli z dôvodu nesplnenia si záväzku (z dôvodu smrti), tieto dlhy už nie sú predmetom dedičstva, ale vznikli už priamo dedičom. Vychádza sa z pravidla, že dedič nadobúda dedičstvo ku dňu smrti zomrelého.
Od dlhov, ktoré sú predmetom dedičstva, je potrebné odlíšiť zodpovednosť dedičov za primerané náklady na pohreb. Tieto sú priamym záväzkom dedičov. Nejde teda o zdedený záväzok, ale vzniká po smrti dedičom z titulu ich postavenia v dedičskom konaní.

 

 

Dedičské právo

 

Dedičské právo v SR je súčasťou a najdôležitejšou podskupinou všeobecného súkromného práva. Je to tá časť súkromného práva, ktorá sa zaoberá

-        otázkami dedenia, a to aké sú predpoklady dedenia,

-        kto je povolávaný dediť,

-        v akej miere môže poručiteľ ovplyvniť výber dediča (testovacia sloboda),

-        v akej miere ustanovuje zákon kto je dedičom,

-        aká je spoločenská ingerencia do testovacej slobody poručiteľa,

-        aké sú právne dôsledky odmietnutia dedičstva a nadobudnutia dedičstva.

 

Dedičské právo je majetkovým právom, nakoľko majetkový obsah dedenia vyjadruje základnú spoločenskú funkciu a význam dedičského práva, tak v objektívnom, ako aj subjektívnom zmysle slova.

 

Hlavné pramene dedičského práva

Dedičské právo upravujú právne normy upravujúce prechod majetku po poručiteľovi na jeho dedičov.

Ústavnú ochranu dedičského práva vytvára zákon č. 460/1992 Zb. Ústava SR.

Dedičským právom hmotným sa zaoberá zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v siedmej časti upravujúcej dedenie.

Dedičským právom procesným sa zaoberá zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok.

Úpravou dedičského práva sa podrobne zaoberá vyhláška MS SR č. 543/2005 Z. z. o spravovacom poriadku pre okresné súdu, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy (správcovský poriadok).

Dedičským právom sa zaoberá aj zákon č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok).

 

K súvisiacim predpisom dedičského práva patria:

-        Zákon o rodine,

-        Autorský zákon,

-        Medzinárodné právo súkromné a procesné,

-        Zákon o cenných papieroch,

-        Katastrálny zákon a vyhláška ku katastrálnemu zákonu,

-        Zákon o úprave majetkových vzťahov a vysporiadaní majetkových nárokov v družstvách,

-        Zákon o podmienkach prevodu majetku štátu.

 

K osobitným predpisom dedičského práva patria:

-        Zákon o sudcoch a súdoch,

-        Zákon o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom,

-        Zákon o pozemkových spoločenstvách.

 

Objektívny zmysel

Dedičské právo je súhrn právnych noriem, ktoré upravujú prechod práv a povinností po smrti fyzickej osoby na iné osoby podľa dedičskej postupnosti (dedičskej sukcesie).

 

Subjektívny zmysel

Ide o oprávnenie určitého subjektu stať sa vo svojom osobnom a majetkovom záujme dedičom po zomretej fyzickej osobe. Subjektívne dedičské právo je majetkové právo absolútnej povahy, ktoré pôsobí erga omnes. Subjektom dedičského práva je dedič.

 

Základné pojmy dedičského práva

 

Dedenie

Ide o prechod práv a povinností fyzickej osoby z dôvodu jej smrti (mortis causa) na iné subjekty a označuje sa ako dedičská postupnosť (dedičská sukcesia). Ak osoba dedičstvo neodmietne a v rámci vyporiadania dedičstva skutočne niečo nadobudne, prestáva byť potenciálnym dedičom a stane sa dedičom v pravom zmysle slova, teda skutočným právnym nástupcom zomretej osoby so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami vrátane zodpovednosti za dlhy poručiteľa. Dedičom v pravom zmysle slova je ten, kto prijme dedičstvo a na koho prejde dedičstvo alebo jeho časť po zomretej osobe podľa ustanovení Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“) a dedičskom nástupníctve.

 

Dedič

Potenciálny dedič

Je ním osoba, ktorej v dôsledku smrti, čo je objektívna právna skutočnosť, patrí právny dôvod, t. j. dedičský titul, a to buď zo zákona alebo na základe závetu.

 

Putatívny alebo domnelý dedič

Dedičom je aj osoba, ktorá využije alebo nevyužije svoje právo odmietnuť dedičstvo.

 

Skutočný dedič

Dedičom je tiež osoba, ktorá neodmietla dedičstvo a v rámci vyporiadania dedičstva aj zdedí majetok.

 

Závetný alebo testamentárny dedič

Dedič, ktorý dedí na základe závetu, pričom ním môže byť fyzická osoba aj právnická osoba alebo štát.

 

Zákonný dedič

Dedič, ktorý dedí na základe zákona. Dedičmi zo zákona sú fyzické osoby, ktoré sú v určitom blízkom osobnom vzťahu k poručiteľovi a ktoré výslovne Občiansky zákonník označuje za dedičov v jednotlivých skupinách.

 

Neopomenuteľný dedič

Potomok dediča. Objektívne právo priznáva každému právnemu subjektu právo dediť. Z tohto hľadiska môže dediť fyzická osoba, ako aj právnická osoba (vrátane štátu). Výnimočne môže byť dedičom aj počaté dieťa (nasciturus), ak sa narodí živé, ako upravuje znenie § 7 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

 

Poručiteľ

Touto osobou je osoba, po ktorej smrti sa dedí, teda osoba, do ktorej právnych vzťahov majú vstúpiť alebo v prípade jej smrti vstupujú dedičia. Niekedy sa táto osoba označuje ako závetca, čiže osoba, ktorá ustanovuje v závete svojich právnych nástupcov, čiže zriaďuje závet.

Majetok po poručiteľovi môže prejsť na dedičov len ako celok. Okamihom smrti poručiteľa sa dedičia, v prípade ak ich je viac, stávajú spoludedičmi celého majetku poručiteľa podľa výšky svojich dedičských podielov. Vzájomné vyporiadanie jednotlivých častí majetku, čiže nárokov a povinností, čo ktorému dedičovi z dedičstva pripadne, je ďalšou fázou konkrétneho rozdelenia dedičstva.

 

Generálna sukcesia

Ide o dedenie majetku ako celku.

 

Pozostalosť

Ide o dedičstvo, ktoré je predmetom dedenia, respektíve ide o majetok.

 

Majetok

Je ním súbor majetkových práv a povinnosti absolútnej i relatívnej povahy, čo znamená, že predmetom dedenia budú najmä vlastnícke práva, ostatné vecné práva, čiže práva k cudzím veciam, dediteľné práva na duševné vlastníctvo a záväzkové práva, medzi ktoré patria najmä pohľadávky a dlhy poručiteľa.

Z hodnotového hľadiska predstavuje dedičstvo aktívne hodnoty, to znamená práva a pohľadávky, čiže aktíva pozostalosti a pasívne hodnoty, to znamená povinnosti a dlhy, čiže pasíva pozostalosti.

Predĺžené dedičstvo

Ide o dedičstvo, pri ktorom pasíva prevyšujú aktíva.

V mene štátu vystupujú v dedičských veciach príslušné štátne orgány.

Odúmrť

Dedičstvo nenadobudne žiadny dedič. Pri odúmrti nemá štát možnosť odmietnuť dedičstvo podľa Občianskeho zákonníka, pretože túto možnosť, čiže odmietnutie dedičstva, právna úprava obmedzuje iba na dediča. Ak je štát určený v závete ako dedič, má také isté právne postavenie ako ktorýkoľvek iný dedič.

Delačný systém

Ide o systém dedičskej postupnosti, pri ktorom dedič nadobúda dedičstvo okamihom poručiteľovej smrti, to znamená, že dedičstvo nadobúdajú dedičia priamo faktom smrti poručiteľa ipso iure.

 

Funkcie dedičského práva

Dedičské právo má viaceré funkcie.

Spoločenská funkcia

Jeho úlohou je napomáhať zachovaniu majetkových hodnôt v rodine a umožňuje majetkovo zabezpečiť predovšetkým osoby, ktoré sú s ním v úzkom rodinnom alebo obdobnom vzťahu.

Základná funkcia

Táto funkcia spĺňa starostlivosť o hmotné zabezpečenie života pozostalého manžela a potomkov, pričom ani veritelia nesmú byť ohrození vo svojich právach tým, že povinný subjekt zomrel. Dedičské právo prispieva k upevňovaniu právnej istoty a bezpečnosti osôb, ktoré boli v právnych vzťahoch s poručiteľom. Zabezpečuje upevnenie vzájomných vzťahov vo vnútri rodiny, účelné využitie zanechaných majetkových hodnôt.

Preventívna funkcia

Touto funkciou sa predchádza sporom a zabezpečuje sa ochrana tretích osôb, voči ktorým mal poručiteľ postavenie dlžníka.

 

Základné zásady dedičského práva

 

Zásada univerzálnej sukcesie

Zánik spôsobilosti fyzickej osoby mať práva a povinnosti a vznik subjektívneho dedičského práva dediča má za následok, že dedič vstupuje do majetkovoprávnych pomerov svojho predchodcu v celej šírke a vo všetkých zložkách práv aj povinností.

Poručiteľom zanechaný majetok, to znamená aktíva i pasíva, tvorí nerozlučný celok, ktorý prechádza na dediča. Ide o tzv. univerzálnu sukcesiu. Určité špecifikum nášho dedičského práva predstavuje oprávnenie poručiteľa, aby v závete povolal za dediča aj osobu, ktorej odkazuje len určitú vec či právo z majetku, ktorý je predmetom dedičstva, pričom sa nevyžaduje, aby vyjadril pomer odkazovanej hodnoty veci či práva v zlomkoch voči celému majetku. Rovnako v postavení neopomenuteľných dedičov platí pravidlo, že sa svojimi povinným podielmi podieľajú na všetkých položkách zanechaného majetku. Títo dedičia vstupujú v rozsahu svojich povinných podielov do spoluvlastníckych podielov s testamentárnymi dedičmi alebo sa spolu s nimi stávajú spoluoprávnenými osobami poručiteľom zanechaných iných majetkových práv. Neopomenuteľní dedičia v našom dedičskom práve nemajú nárok na výplatu zákonného povinného podielu v peniazoch od testamentárnych dedičov.

 

Zásada nadobúdania dedičstva okamihom smrti poručiteľa

Okamihom, keď prechádza majetok poručiteľa na dedičov, je moment smrti poručiteľa. Tento prechod, ktorý si nevyžaduje žiadny právny akt zo strany dediča, sa nazýva delačný systém. Princíp nadobúdania dedičstva okamihom smrti poručiteľa má za následok, že úkony, ku ktorým dochádza neskôr, napríklad dedičská dohoda alebo odmietnutie dedičstva, majú vždy spätné účinky, čiže pôsobia ex tunc, to znamená spätne ku dňu smrti poručiteľa.

Práva dedičov, ktoré je potrebné obligatórne potvrdiť rozhodnutím súdu, sa posudzujú podľa práva platného v čase poručiteľov smrti. Zanechaný majetok v čase od poručiteľovej smrti až do odovzdania dedičstva právoplatným rozhodnutím súdu sa v dôsledku uplatnenia adičného systému považoval za samostatnú právnickú osobu, to znamená ležiacu pozostalosť (heraditas iacens). Z právnych úkonov týkajúcich sa dedičstva až do právoplatného skončenia dedičského konania sú oprávnení i povinní voči tretím osobám všetci dedičia poručiteľa, a to spoločne a nerozdielne na základe solidárnosti.

 

Zásada akrescencie

Ide o prirastanie uvoľnených dedičských podielov k podielom ďalších dedičov. Prichádza do úvahy iba pri dedení zo zákona, konkrétne v druhej dedičskej skupine. Ak dedičstvo nenadobudne manžel poručiteľa, časť pripadajúca na neho sa rozdelí medzi dedičov tejto skupiny. Občiansky zákonník vylučuje prirastanie dedičských podielov medzi dedičmi zo závetu. Uvoľnený podiel sa stáva predmetom dedičskej postupnosti zo zákona, preto ak niektorý dedič zo závetu nenadobudne dedičstvo, nastupujú namiesto neho dedičia zo zákona.

 

Dedič zo závetu nenadobudne dedičstvo:

-        ak zomrie skôr ako poručiteľ,

-        ak sa stane nespôsobilým dediť,

-        ak odmietne dedičstvo,

-        ak je následným prejavom poslednej vôle poručiteľa vydedený,

-        ak sa závetom nedokázal celý majetok.

 

V prípade, že sa nadobudne zo závetu len časť dedičstva, nadobúdajú zvyšnú časť dedičia zo zákona. Poručiteľ môže týmto situáciám zabrániť takým spôsobom, že v závete ustanoví náhradného dediča, ktorým je subsidiárny dedič.

 

Zásada dedičskej reprezentácie

Uplatňuje sa iba pri dedení zo zákona. Ak dedičstvo nenadobudne dedič zo zákona, tak zákon na jeho miesto povoláva v ďalšom rade jeho potomkov. V prípade, že poručiteľovo dieťa nededí, prípadne ním uvoľnený dedičský podiel v prvom rade rovnakým dielom každému z jeho žijúcich detí. Ak nededí ani dieťa poručiteľovho dieťaťa, čiže vnuk alebo vnučka, prichádzajú do úvahy v druhom rade ďalší potomkovia, pravnuk alebo pravnučka. Uvedená zásada sa uplatňuje v prvej, tretej i štvrtej skupine zákonných dedičov. Dedičia v prvom, druhom, treťom rade dedia vždy ten podiel, ktorý by zdedil ich bezprostredný predok. Až vtedy, ak by nededili ani takto povolaní descendenti, mohlo by dôjsť ku akrescencii.

 

Existencia dedičstva

Podmienkou a podstatou dedenia je vstup dediča do právneho postavenia svojho predchodcu. K dedeniu nedochádza po smrti každej fyzickej osoby, aj keď smrťou vždy zaniká jej právna subjektivita. K dedeniu dochádza len vtedy, ak bola osoba v čase svojej smrti subjektom majetkových práv a povinností, ktoré smrťou nezanikli a sú spôsobilé byť predmetom dedičstva.

Pod majetkom, čiže aktívom, fyzickej osoby rozumieme veci hmotné, nehmotné statky, a to najmä predmety duševného vlastníctva, záväzky a pohľadávky majetkovej povahy a iné peniazmi oceniteľné hodnoty, a to najmä obchodné podiely, dematerializované cenné papiere, prírodné sily, ovládateľné a slúžiace ľudským potrebám, ktoré majú majetkovú hodnotu a ktorými je možné na základe právnych skutočností disponovať. Ide o veľmi široko koncipované vymedzenie pojmu majetok, podľa ktorého tam patrí všetko, čo má majetkovú hodnotu a možno ju vyjadriť v peniazoch. Do majetku nepatrí to, čo má napríklad iba morálnu hodnotu.

 

Subjektívne práva

K subjektívnym právam patria práva, ktoré sa nededia. Na dedičov spravidla prechádzajú všetky majetkové práva, ale i povinnosti. Majetkové práva sú zasadne dediteľné, ich nedediteľnosť je skôr výnimkou. Nedediteľnými majetkovými právami sú práva, ktoré sa viažu na osobu poručiteľa. Ide o práva, ktorých plnenie bolo viazané len na jeho osobu, a to predovšetkým právo na bolestné a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Z vecných práv zaniká bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, čiže BSM, právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ak patrilo poručiteľovi. Smrťou zanikajú aj záväzky z pracovnej zmluvy.

Osobitnú skupinu predstavujú majetkové práva, ktoré smrťou oprávneného nezanikajú, ale prechádzajú na iné osoby na základe právnej úpravy v jednotlivých zákonoch inak než podľa predpisov dedičského práva.

 

Patria tam tieto majetkové práva:

-        práva z nájmu bytu,

-        mzdové nároky zamestnanca z pracovného pomeru do výšky zodpovedajúcej štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ktoré prechádzajú priamo na jeho manžela, deti a rodičov, ak s ním žili v čase smrti v domácnosti,

-        peňažné nároky z nemocenského poistenia a poistenia v nezamestnanosti,

-        právo na plnenia z poistenia, keď poistnou udalosťou je smrť poisteného.

 

Dedičské aktíva

Dedičské aktíva tvoria veci práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patrili v okamihu smrti poručiteľovi, jeho smrťou nezanikli a prechádzajú na dedičov.

 

K týmto právam patria:

• Hnuteľné i nehnuteľné veci vo vlastníctve poručiteľa

K takýmto veciam patria všetky druhy stavieb, pozemky, predmety tvoriace súčasť alebo príslušenstvo stavieb alebo pozemkov, peniaze v hotovosti, veci osobnej potreby, dopravné prostriedky, bytové zariadenia, umelecké predmety, knižnica, šperky a pod., a ostatné vecné práva, a to práva a povinnosti z vecných bremien, práva a iné majetkové hodnoty a pohľadávky a dlhy poručiteľa.

• Spoluvlastnícky podiel

K prechodu vlastníckeho práva dochádza nielen vtedy, keď bol poručiteľ výlučným vlastníkom veci, ale aj vtedy, keď bol podielovým, resp. bezpodielovým spoluvlastníkom. Ak bol poručiteľ podielovým spoluvlastníkom, predmetom dedenia je spoluvlastnícky podiel.

• Veci patriace do BSM

Ak bol poručiteľ subjektom bezpodielového spoluvlastníctva manželov, zaniká toto spoluvlastníctvo jeho smrťou, ak nedošlo k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov už za trvania manželstva. K vyporiadaniu môže dôjsť aj písomnou dohodou medzi pozostalým manželom a dedičmi.

• Pohľadávky poručiteľa

Dedičstvo tvoria aj poručiteľove pohľadávky. Na rozdiel od vlastníctva k veciam sa vylúčia z dedičstva tie pohľadávky, ktoré smrťou veriteľa zanikajú, napr. ich plnenie bolo obmedzené len na jeho osobu, prípadne prechádzajú na ďalšie subjekty inak než dedením.

• Predmety duševného vlastníctva

Pri dedení predmetov duševného vlastníctva musíme rozlišovať dedenie nehmotného statku, resp. dedenie majetkových práv a dedenie majetkových nárokov, ktoré z duševného vlastníctva už vznikli, a dedenie hmotného substrátu, na ktorom je nehmotný statok zachytený, čiže zhmotnený. Predmetom dedenia sú najmä všetky majetkové nároky poručiteľa relatívnej povahy, vzniknuté z poskytnutia práva na používanie autorských diel, výkonov výkonných umelcov alebo za využívanie predmetov priemyselného vlastníctva, ako aj majetkové práva na odmenu za prevod predmetov priemyselných práv, ktoré existujú ku dňu jeho smrti. Sem patria aj prípadné nároky na odmenu vzniknuté voči zamestnávateľovi pri uplatnení práv z tzv. podnikového vynálezu. Práva osobnostné a osobnej povahy nie sú predmetom dedenia. Zo zásady nášho dedičského práva vyplýva, že k dedeniu predmetov duševného vlastníctva môže dôjsť iba za predpokladu, že patrili fyzickej osobe. Ak bola majiteľom predmetu duševného vlastníctva právnická osoba, k dedeniu nemôže dôjsť.

• Peňažné nároky zamestnanca

Splnením určitých podmienok sa dedičským aktívom stávajú aj peňažné nároky zomretého zamestnanca, a to okrem práva na bolestné a za sťažené spoločenské uplatnenie, ktoré sú viazané na osobu a smrťou zanikajú, z pracovného pomeru, ak niet osôb, ktoré na dedičov zo zákona prechádzajú, to znamená, že ak niet manžela, detí alebo rodičov poručiteľa, ktorí s ním v čase jeho smrti žili v spoločnej domácnosti.

• Podnik, obchodný podiel, akcie

Predmetom dedičstva môže byť aj podnik alebo jeho časť, obchodný podiel v obchodnej spoločnosti s výnimkou akciovej spoločnosti, prípadne vyrovnací podiel, podiel na verejnej obchodnej spoločnosti podiel komanditistu na komanditnej spoločnosti, prípadne vyrovnací podiel, podiel na spoločnosti s ručením obmedzeným, prípadne vyrovnací podiel. Pokiaľ nevyplýva zo zákona niečo iné, vykonáva práva zomretého akcionára spojené s akciami v akciovej spoločnosti dedič.

 

Viac sa už dočítate v odbornej tematickej publikácii Dedičská príručka 2022.

 

Dňa 1. 1. 2022 nadobudla účinnosť novela z. č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov – zákon č. 415/2021 Z. z. Priniesla rad zmien týkajúcich sa nielen vzdelávacích štandardov, učebných plánov a osnov, ale aj stupňov vzdelania, či hodnotenia žiakov.

 

Novela zmenila a upravila niektoré ustanovenia doposiaľ platného právneho predpisu v oblasti:

 

1.  charakteristiky pojmov

Vyššie spomínaný zákon novo charakterizuje pojem žiak, dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, dieťa alebo žiak s nadaním, vzdelávacia oblasť, vyučovací predmet, profilový predmet, medzinárodný program, národné školstvo, národná škola, národnostná trieda, národnostné školské zariadenie, účastník výchovy a vzdelávania, ale aj inkluzívne vzdelávanie.

 

2.  princípov výchovy a vzdelávania

Výchova a vzdelávanie sú (okrem iného) legislatívne založené i na princípoch získať kompetencie:

-        v oblasti komunikačných schopností, využívania digitálnych technológií, komunikácie v štátnom jazyku, cudzom jazyku a v národnostnej škole, národnostnej triede alebo v národnostnom školskom zariadení aj v jazyku národnostnej menšiny,

-        v oblasti prírodných vied, humanitných vied, technických vied, matematickej gramotnosti, finančnej gramotnosti, čitateľskej gramotnosti, pohybu a zdravia, kompetencie k celoživotnému učeniu, ale tiež sociálne, umelecké i občianske kompetencie, ako aj podnikateľské schopnosti.

 

3.  cieľov výchovy a vzdelávania

Do okruhu cieľov výchovy a vzdelávania zahŕňame možnosť žiakovi a dieťaťu získať kompetencie vo vyššie uvedených oblastiach.

 

4.  štátnych vzdelávacích programov

Štátne vzdelávacie programy vymedzujú najmä ciele vzdelávania a vzdelávacie štandardy pre predprimárne vzdelávanie a ciele vzdelávania, rámcové učebné plány a vzdelávacie štandardy pre základné vzdelávanie, stredné a vyššie odborné vzdelávanie, pričom sa môžu členiť na vzdelávacie cykly.

V úvode uvádzaná právna norma v tejto časti v sebe zahŕňa nielen obsah štátneho vzdelávacieho programu, ale aj jeho záväznosť pre príslušný stupeň vzdelania.

 

5.  školského vzdelávacieho programu

Tento vzdelávací program musí byť vypracovaný v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania a príslušným štátnym vzdelávacím programom. Zákon novo stanovuje jeho obsah, súlad medzinárodného programu s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania a jeho zverejňovanie (okrem učebných osnov) riaditeľom školy.

 

6.  individuálneho vzdelávacieho programu

Podľa tohto programu sa s informovaným súhlasom zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia môže vzdelávať

a)  dieťa alebo žiak, ktorého špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby neumožňujú, aby sa vzdelávali podľa školského vzdelávacieho programu školy, ktorú navštevuje, a ani podľa vzdelávacích programov určených pre školy, ktoré vzdelávajú deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, alebo

b)  žiak, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie v základnej škole.

 

7.  výchovného programu

Štátny výchovný program vymedzuje odporúčaný obsah výchovy a vzdelávania v školských zariadeniach. Je základným dokumentom školského zariadenia, podľa ktorého sa uskutočňuje výchovno-vzdelávacia činnosť v školskom zariadení, pričom musí byť vypracovaný v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania.

 

8.  rámcových učebných plánov, vzdelávacích štandardov, učebných plánov a učebných osnov

 

RÁMCOVÉ UČEBNÉ PLÁNY obsahujú zoznam vzdelávacích oblastí a zoznam povinných vyučovacích predmetov, ak sa vzdelávacia oblasť v štátnom vzdelávacom programe člení na vyučovacie predmety. Vymedzujú najnižší počet vyučovacích hodín pre vzdelávaciu oblasť alebo pre vyučovací predmet, rozsah najvyššieho týždenného počtu vyučovacích hodín v príslušnom ročníku štátneho vzdelávacieho programu a počet vyučovacích hodín, ktoré môže škola použiť na svoje zameranie v rámci tvorby školského vzdelávacieho programu. Rámcové učebné plány sú záväzné pre vypracovanie učebných plánov príslušných školských vzdelávacích programov.

 

VZDELÁVACIE ŠTANDARDY obsahujú súbor požiadaviek na osvojenie si vedomostí, zručností a schopností, ktoré má dieťa alebo žiak získať, aby mu mohol byť priznaný stupeň vzdelania, alebo aby mohol pokračovať vo vzdelávaní.

 

UČEBNÉ PLÁNY sú súčasťou školských vzdelávacích programov a rozpracúvajú rámcové učebné plány štátneho vzdelávacieho programu podľa jednotlivých vzdelávacích oblastí alebo vyučovacích predmetov ročníkov s určením celkového týždenného počtu vyučovacích hodín pre príslušný ročník školského vzdelávacieho programu.

 

UČEBNÉ OSNOVY sú súčasťou školských vzdelávacích programov. Obsahujú rozpracovanie obsahových štandardov do ročníkov podľa učebného plánu školského vzdelávacieho programu.

 

9.  pedagogickej dokumentácie a ďalšej dokumentácie

Pedagogická dokumentácia školy alebo školského zariadenia je súbor dokumentov, ktorými sa riadi výchovno-vzdelávací proces, a podľa ktorých škola alebo školské zariadenie vydáva verejné listiny a rozhodnutia.

 

10.  výchovno-vzdelávacieho jazyka

Výchovno-vzdelávacím jazykom je vyučovací jazyk a výchovný jazyk. Posledná novela školského zákona upozorňuje na skutočnosť, že pre deti a žiakov patriace k národnostným menšinám sa výchova a vzdelávanie zaručuje v národnostných školách, národnostných triedach a národnostných školských zariadeniach s tým, že sa im zabezpečuje okrem práva na osvojenie si štátneho jazyka i právo na výchovu a vzdelanie v jazyku príslušnej národnostnej menšiny.

Výchova a vzdelávanie sa môže tiež uskutočňovať ako bilingválne vzdelávanie v štátnom jazyku a súčasne v cudzom jazyku.

 

11.  edukačných publikácií

Edukačnou publikáciou je podľa znenia zákona učebnica, učebný text a pracovný zošit.

Na vzdelávanie v školách sa používajú len publikácie schválené ministerstvom školstva a iné edukačné publikácie a edukačný softvér, ktoré nie sú schválené týmto ministerstvom, ale sú v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania. Na vyučovanie predmetu náboženstvo alebo náboženská výchova možno používať edukačné publikácie schválené štátom uznanou cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou.

 

12.  zabezpečenia materiálno-technického vybavenia

Podľa znenia platnej legislatívnej úpravy môže ministerstvo školstva obstarať materiálno-technické vybavenie pre školy, v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie.

Tento štátny orgán bezodplatne prevedie ním obstarané materiálno-technické vybavenie do správy materskej, základnej alebo strednej školy v zriaďovateľskej pôsobnosti orgánu miestnej štátnej správy v školstve alebo materskej školy v zriaďovateľskej pôsobnosti ústredného orgánu štátnej správy, alebo vlastníctva obce či samosprávneho kraja a do správy nimi zriadenej materskej školy, ktorá je právnickou osobou, základnej školy, ktorá je právnickou osobou, alebo strednej školy výlučne na účel výchovy a vzdelávania v príslušnej materskej, základnej alebo strednej škole, materskej školy, ktorá je právnickou osobou, základnej školy, ktorá je právnickou osobou, alebo strednej školy, ktoré nie sú zriadené obcou, samosprávnym krajom alebo orgánom miestnej štátnej správy v školstve, alebo zriaďovateľa materskej školy, ktorá nie je právnickou osobou, alebo základnej školy, ktorá nie je právnickou osobou, výlučne na účel výchovy a vzdelávania v príslušnej materskej škole alebo príslušnej základnej škole.

 

13.  experimentálneho overovania

Cieľom experimentálneho overovania je získať alebo overovať v praxi poznatky, skúsenosti, podnety, implementáciu poznatkov a skúseností na zmeny a obnovu pedagogických dokumentov, na vytvorenie alternatívnych vzdelávacích programov alebo výchovných programov, overovanie zahraničných modelov, prípadne ich uplatnenie na podmienky škôl a školských zariadení. Zákon č. 415/2021 Z. z. novo stanovuje podmienky pre toto experimentálne overovanie.

 

14.  stupňov vzdelania

Podľa nového znenia školského zákona základné vzdelanie sa člení na

a)  primárne vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka vzdelávacieho programu pre prvý stupeň základnej školy alebo absolvovaním posledného ročníka základnej školy, ak ide o žiaka s mentálnym postihnutím alebo s mentálnym postihnutím v kombinácii s iným postihnutím. Dokladom o získanom stupni vzdelania a získanej kvalifikácii je vysvedčenie,

b)  nižšie stredné vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka vzdelávacieho programu pre druhý stupeň základnej školy, úspešným absolvovaním prvého ročníka päťročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej škole, do ktorého sa prijímajú žiaci z ôsmeho ročníka základnej školy, úspešným absolvovaním štvrtého ročníka osemročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej škole, úspešným absolvovaním externého testovania za účelom získania nižšieho stredného vzdelania, ktorého sa na základe žiadosti môže zúčastniť fyzická osoba, ktorá dosiahla primárne vzdelanie a skončila povinnú školskú dochádzku úspešným absolvovaním komisionálnej skúšky na získanie nižšieho stredného vzdelania v rámci vzdelávacieho programu nižšieho stredného odborného vzdelávania.

 

Dokladom o získanom stupni vzdelania a získanej kvalifikácii je vysvedčenie.

Zároveň uvedený právny predpis mení aj podmienky stupňov základného umeleckého vzdelania a stupňov jazykového vzdelania.

 

15.  dokladov o získanom vzdelaní

Dokladom o získanom vzdelaní je osvedčenie o získaní predprimárneho vzdelania, vysvedčenie, osvedčenie o absolvovaní časti vzdelávacieho programu, osvedčenie o zaškolení, osvedčenie o zaučení, vysvedčenie o záverečnej skúške, vysvedčenie o maturitnej skúške, vysvedčenie o absolventskej skúške a absolventský diplom, záverečné vysvedčenie a vysvedčenie o štátnej jazykovej skúške.

 

16.  povinnej školskej dochádzky

Nové podmienky platnej legislatívy stanovujú nielen zásady, ktoré musí dodržať zákonný zástupca pri prihlásení výnimočne prijatého dieťaťa, ktoré nedovŕšilo 6 rokov veku na povinnú školskú dochádzku, či jeho povinnosť prihlásiť dieťa na plnenie povinnej školskej dochádzky (zápis), ale aj prípady, kedy je žiak so zdravotným znevýhodnením oslobodený od vzdelávania. Svojim znením zákon tiež určuje ukončenie povinnej školskej dochádzky žiakovi ôsmeho ročníka vzdelávacieho programu základnej školy, ktorý dovŕšil vek 16 rokov, ale stanovuje i zásady individuálneho štúdia a individuálneho učebného plánu.

 

17.  sústavy škôl

V tejto časti právneho predpisu dochádza k zmenám týkajúcich sa:

•    mesačného príspevku zákonného zástupcu na čiastočnú úhradu výdavkov v materskej škole,

•    zaraďovania detí do tried v predprimárnom vzdelávaní,

•    posúdenia školskej spôsobilosti v predprimárnom vzdelávaní detí, ktoré dosiahli vek 6 rokov,

•    oslobodenia dieťaťa so zdravotným znevýhodnením od predprimárneho vzdelávania,

•    delenia základnej školy na triedy a počet žiakov v nich,

•    zriaďovanie špecializovaných tried v základnej škole,

•    možností základnej školy a jej žiakov,

•    absolvovania časti štúdia strednej školy v zahraničí,

•    stanovenia najnižších počtov žiakov stredných škôl,

•    zaradenia žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami do triedy strednej školy,

•    prestupu na inú strednú školu,

•    preradenia zo strednej na základnú školu,

•    postupu do vyššieho ročníka strednej školy,

•    zanechania štúdia,

•    zdravotnej spôsobilosti,

•    výučby na základnej umeleckej a jazykovej škole.

 

18.  foriem organizácie výchovy a vzdelávania

Výchova a vzdelávanie sa v školách organizuje dennou alebo externou formou štúdia.

 

DENNÁ sa môže uskutočňovať ako poldenná, celodenná týždenná alebo nepretržitá. Je možné ju realizovať aj dištančnou formou.

 

EXTERNÁ FORMA štúdia sa uskutočňuje ako večerná, diaľková alebo dištančná. Dištančné vzdelávanie je organizované bez priameho kontaktu pedagogického zamestnanca alebo odborného zamestnanca s dieťaťom alebo so žiakom komunikáciou prostredníctvom dostupných komunikačných prostriedkov, najmä prostriedkov založených na využívaní počítačových sietí.

 

19. hodnotenia žiakov a opatrení vo výchove v základných a stredných školách

Hodnotenie žiaka sa vykonáva podľa úrovne dosiahnutých výsledkov vo vyučovacom predmete priebežne počas školského roka a súhrnne na vysvedčení za prvý polrok a druhý polrok školského roka.

 

PRIEBEŽNÉ HODNOTENIE vo vyučovacom predmete sa vykonáva formou klasifikácie, slovného hodnotenia, kombinácie klasifikácie a slovného hodnotenia alebo inou formou, ktorá je v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania.

 

SÚHRNNÉ HODNOTENIE vo vyučovacom predmete v prvom až piatom ročníku základnej školy sa vykonáva formou klasifikácie, slovného hodnotenia alebo kombinácie klasifikácie a slovného hodnotenia.

 

20.  komisionálnych skúšok v základných a stredných školách

Na základe novely školského zákona sa žiak hodnotí podľa výsledkov komisionálnej skúšky, ak: vykonáva rozdielovú skúšku v strednej škole, požiada o preskúšanie plnoletý žiak alebo zákonný zástupca neplnoletého žiaka, podá vyučujúci pedagogický zamestnanec alebo riaditeľ školy podnet na preskúšanie žiaka, neprospel z vyučovacieho predmetu, študuje podľa individuálneho učebného plánu v strednej škole, je oslobodený od povinnosti dochádzať do školy, vykonáva na konci prvého polroka a druhého polroka v konzervatóriu alebo v škole umeleckého priemyslu skúšku z umeleckej praxe a skúšku z profilového predmetu, plní školskú dochádzku osobitným spôsobom, vzdeláva sa individuálne alebo vykonáva komisionálnu skúšku s cieľom získať nižšie stredné vzdelanie.

 

21.  prijímania na výchovu a vzdelávanie

Legislatívne sa novo upravujú zásady:

•    prijímania detí na predprimárne vzdelávanie,

•    prijímania na základné vzdelanie deti, ktoré spĺňajú zákonné podmienky,

•    predpokladov na prijatie na vzdelávanie v stredných školách,

•    predkladania prihlášok na vzdelávanie na stredné školy,

•    organizácie prijímacieho konania na strednú školu,

•    prijímacej skúšky a rozhodnutia o prijatí na strednú školu,

•    prijímania do vyšších ročníkov stredných škôl.

 

22.  ukončenia výchovy a vzdelávania v stredných školách

Výchova a vzdelávanie v stredných školách môže byť ukončené záverečnou skúškou, maturitnou skúškou, alebo absolventskou skúškou.

 

CIEĽOM ZÁVEREČNEJ SKÚŠKY je overenie vedomostí a zručností žiakov v rozsahu učiva určeného vzdelávacími štandardmi štátneho vzdelávacieho programu a overenie, ako sú žiaci pripravení používať nadobudnuté kompetencie pri výkone povolaní a odborných činností, na ktoré sa pripravujú.

 

ÚLOHOU MATURITNEJ SKÚŠKY je overenie vedomostí a zručností žiakov v rozsahu učiva určeného katalógom cieľových požiadaviek a overenie toho, ako sú žiaci pripravení používať získané kompetencie v ďalšom štúdiu alebo pri výkone povolaní a odborných činností, na ktoré sa pripravujú. Zmeny danej problematiky sú predmetom ustanovení riešiacich prihlásenia sa žiakov na maturitnú skúšku, externej a internej časti maturitnej skúšky, ako aj termínov konania tejto skúšky.

 

ABSOLVENTSKÁ SKÚŠKA je komplexná odborná skúška, ktorou sa overuje úroveň špecifických vedomostí a zručností žiaka zameraných na výkon konkrétnych pracovných činností. Skúškou sa môže overiť aj úroveň umeleckých a pedagogicko-umeleckých činností.

 

23.  maturitných komisií, skúšobných komisií pre záverečnú skúšku a skúšobných komisií pre absolventskú skúšku

Organizáciu a priebeh maturitnej skúšky zabezpečujú ústredná maturitná komisia, školská maturitná komisia a predmetová maturitná komisia. Predsedu školskej maturitnej komisie a predsedu predmetovej maturitnej komisie vymenúva do 1. marca príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve. Skúšajúcich členov predmetovej maturitnej komisie vymenúva do 30. apríla riaditeľ školy.

 

Organizáciu a priebeh záverečnej, ale aj absolventskej skúšky zabezpečuje skúšobná komisia pre záverečnú, resp. absolventskú skúšku. Skúšobné komisie pre uvedené druhy skúšok majú stálych členov a ďalších členov.

 

24.  školských výchovno-vzdelávacích zariadení

Legislatívne je upravený príspevok na čiastočnú úhradu nákladov na činnosť školského klubu detí, centra voľného času, spojených s ubytovaním v školskom internáte, ale aj špeciálnych výchovných zariadení.

 

Viac sa už dočítate v mesačníku Práce a mzdy bez chýb, pokút a penále 6-7/2022 a podrobný komentár k školskému zákonu nájdete v odbornej tematickej publikácii Školský zákon s komentárom, ktorá práve vychádza.

 

Nezabudnite v máji 2022

 

Termín zákonnej povinnosti	Charakteristika zákonnej povinnosti	Povinná osoba a zákon v platnom znení
2. 5. – pondelok (namiesto soboty 30. 4. 2022)	Splatnosť mesačného preddavku na daň z príjmov fyzických osôb	Platiteľ dane z príjmov FO § 34 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p.
	Splatnosť mesačného preddavku na daň z príjmov právnických osôb	Platiteľ dane z príjmov PO § 42 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p.
	Podanie prehľadu o príjmoch zo závislej činnosti, ktoré jednotlivým zamestnancom vyplatil zamestnávateľ, o zrazených a odvedených  preddavkoch na daň z týchto príjmov, o zamestnaneckej prémii a o daňovom bonuse za marec 2022	Zamestnávateľ § 49 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p.
	Podanie oznámenia o zrazenej sume osobitnej dane vybraného ústavného činiteľa z príjmu zo závislej činnosti za marec 2022	Zamestnávateľ - platiteľ osobitnej sadzby dane § 15a ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p.
	Oznámenie príslušnej zdravotnej poisťovni zmeny platiteľa poistného v marci 2022, keď platiteľom poistného začína a prestáva byť štát	Zamestnávateľ § 24 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v z. n. p.
	Podanie hlásenia o vyúčtovaní dane z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti, o zamestnaneckej prémii a o vyplatenom daňovom bonuse za rok 2021	Zamestnávateľ § 39 ods. 9 písm. b) a § 49 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p.
	Podanie vyhlásenia o poukázaní podielu zaplatenej dane za rok 2021 na osobitné účely daňovníkom, ktorému zamestnávateľ vykonal ročné zúčtovanie dane	Zamestnávateľ § 50 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p.
	Zrazenie daňového nedoplatku z ročného zúčtovania dane za rok 2021 u zamestnanca, ktorý predložil vyhlásenie o poukázaní podielu zaplatenej dane na osobitné účely	Zamestnávateľ § 38 ods. 7 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p.
	Doručiť zamestnancovi doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní dane za rok 2021	Zamestnávateľ § 39 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p.
	Daň z motorových vozidiel – splatnosť 1/12 ročnej predpokladanej dane z motorových vozidiel, ak presahuje 8 300 €	Platiteľ dane z motorových vozidiel § 10 ods. 4 zákona č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel v z. n. p.
9. 5. – pondelok (namiesto nedele 8. 5. 2022)	Splatnosť preddavku na poistné na zdravotné poistenie do príslušnej zdravotnej poisťovne pre samostatne zárobkovo činné osoby za apríl 2022 v prípade povinnej aj dobrovoľnej účasti na sociálnom poistení	Samostatne zárobkovo činná osoba § 17 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v z. n. p.
	Splatnosť poistného na nemocenské poistenie, starobné a invalidné poistenie a na poistenie v nezamestnanosti pre samostatne zárobkovo činné osoby za apríl 2022 v prípade povinnej aj dobrovoľnej účasti na sociálnom poistení	Samostatne zárobkovo činná osoba § 143 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p.
	Splatnosť poistného na sociálne poistenie z vymeriavacieho základu zamestnancov s nepravidelným príjmom za apríl 2022	Zamestnávateľ § 143 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p.
	Splatnosť poistného na verejné zdravotné poistenie z dividend vyplatených v apríli 2022, na ktoré sa vzťahuje táto povinnosť	Platiteľ dividend § 17 ods. 4 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v z. n. p.
	Podanie výkazu preddavkov platiteľa dividend za dividendy, na ktoré sa vzťahuje táto povinnosť, a ktoré boli vyplatené v apríli 2022	Platiteľ dividend § 20 ods. 5 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v z. n. p.
16. 5. – pondelok (namiesto nedele 15. 5. 2022)	Odvod dane vyberanej zrážkou v apríli 2022 z tých príjmov, na ktoré sa vzťahuje zrážková daň a oznámenie tejto skutočnosti správcovi dane	Platiteľ zrážkovej dane § 43 ods. 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p.
	Odvod sumy na zabezpečenie dane platiteľom príjmu a oznámenie tejto skutočnosti správcovi dane	Platiteľ príjmu podliehajúceho zabezpečeniu dane § 44 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p.
do výplatného termínu	Splatnosť preddavku na poistné na zdravotné poistenie do príslušných zdravotných poisťovní zrazeného zamestnancom a preddavku na poistné, ktoré platí zamestnávateľ za apríl 2022	Zamestnávateľ § 17 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v z. n. p.
	Splatnosť poistného do príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne na sociálne poistenie zrazeného zamestnancom a poistného, ktoré platí zamestnávateľ za apríl 2022	Zamestnávateľ § 143 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p.
	Elektronicky predložiť Sociálnej poisťovni výkaz poistného a príspevkov za apríl 2022	Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. f) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p.
	Elektronicky predložiť Sociálnej poisťovni evidenčný list dôchodkového poistenia za zamestnancov, ktorí skončili pracovný pomer v  apríli 2022	Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. j) bod 1. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p.
Deň pred vznikom pracovnoprávneho vzťahu alebo pred vznikom poistenia	Prihlásiť zamestnanca do Sociálnej poisťovne deň pred vznikom poistného vzťahu, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca	Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p.
	Prihlásiť zamestnávateľa do Sociálnej poisťovne najneskôr deň predchádzajúci dňu, v ktorom začal zamestnávať aspoň jedného zamestnanca	Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p.
do 3 dní	Oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne pracovný úraz, ktorý si vyžiadal lekárske ošetrenie alebo dočasnú pracovnú neschopnosť	Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. h) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p.
	Predložiť pobočke Sociálnej poisťovne žiadosť o výplatu nemocenskej dávky (nemocenského po 10. dni trvania dočasnej pracovnej neschopnosti)	Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. e) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p.
	Od výplatného termínu doručiť zdravotnej poisťovni výkaz preddavkov na poistné za apríl 2022	Zamestnávateľ § 20 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v z. n. p. a Metodické usmernenie UDZS č. 3/2/2008
do 5 dní po dni výplaty, úhrady alebo pripísania zdaniteľnej mzdy daňovníkovi k dobru	Odvod mesačných preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a odvod osobitnej dane vybraného ústavného činiteľa za apríl 2022	Zamestnávateľ § 35 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p.
	Prevod finančných prostriedkov vo výške vytvoreného sociálneho fondu za apríl 2022 na osobitný analytický účet fondu alebo na osobitný účet v banke	Zamestnávateľ § 6 ods. 2 zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde v z. n. p.
Do 8 dní	Odhlásiť zamestnanca v pobočke Sociálnej poisťovne, oznámiť zmenu v údajoch zamestnávateľa a zmenu výplatného termínu	Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. b) bod 1. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p.
	Elektronicky predložiť Sociálnej poisťovni evidenčný list dôchodkového poistenia za zamestnancov, ktorí si uplatnili nárok na dávku dôchodkového poistenia	Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. j) bod 2a. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p.
	Elektronicky predložiť evidenčný list dôchodkového poistenia odo dňa doručenia výzvy Sociálnej poisťovne na predloženie tejto evidencie	Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. j) bod 2b. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p.
	Oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne prerušenie sociálneho poistenia,  začiatok a skončenie materskej a rodičovskej dovolenky zamestnanca, zmenu názvu a sídla zamestnávateľa	Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. c), d), m), n)  zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p.
	Predložiť pobočke Sociálnej poisťovne záznam o pracovnom úraze, výsledky vyšetrovania pracovného úrazu, hlásenie o zistení choroby z povolania	Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. i) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p.
	Oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne platobnú neschopnosť zamestnávateľa, informácie súvisiace s poskytnutím dávky garančného poistenia, predložiť potvrdenie o nárokoch zamestnancov	Zamestnávateľ § 234 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p.
	Prihlásiť a odhlásiť v pobočke zdravotnej poisťovne zamestnancov a ich zamestnávateľa	Zamestnávateľ § 24 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v z. n. p.
	Oznámiť zamestnávateľovi uplatnenie nároku na odpočítateľnú položku na zdravotné poistenie od vzniku pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu zamestnancom, zánik nároku na odpočítateľnú položku na zdravotné poistenie odo dňa zmeny zamestnancom	Zamestnanec § 23 ods. 6 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v z. n. p.

 

Predbežné opatrenie predstavuje predbežnú úpravu právneho postavenia daňového subjektu. Správca dane môže využiť predbežné opatrenie napríklad počas daňovej kontroly, počas určovania dane podľa pomôcok, pri miestnom zisťovaní na zabezpečenie ich účelu alebo ak je odôvodnená obava, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená alebo bude nevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami, a to v rozsahu nevyhnutne potrebnom. V ktorých prípadoch možno využiť predbežné opatrenie?

 

Prípady, keď je možné uplatniť predbežné opatrenie

Predbežné opatrenie predstavuje zásah do práv alebo oprávnených záujmov povinného daňového subjektu, ktorý musí zložiť určitú sumu v prospech správcu dane alebo je obmedzený vo výkone vecného práva a preto daňový poriadok taxatívne ustanovuje prípady, za splnenia ktorých je možné využiť predbežné opatrenie. Pritom ešte nebolo právoplatne rozhodnuté v daňovom konaní o právnej povinnosti daňového subjektu. Prípady, za splnenia ktorých je možné rozhodnúť o uložení predbežného opatrenia sú určené v daňovom poriadku taxatívne a preto ich nemožno rozširovať rozhodnutím správcu dane prípadne dohodou medzi ním a daňovým subjektom.

Predbežné opatrenie v daňovom konaní môže správca dane podľa § 50 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p. (ďalej len „daňový poriadok“) uložiť rozhodnutím počas daňovej kontroly, počas určovania dane podľa pomôcok alebo pri miestnom zisťovaní na zabezpečenie ich účelu alebo ak je odôvodnená obava, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami, a to v rozsahu nevyhnutne potrebnom.

 

Výkon daňovej kontroly

Prostredníctvom daňovej kontroly správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre správne určenie dane alebo osobitných predpisov, pričom týmito osobitným predpismi sú zákony, ktoré upravujú jednotlivé druhy daní, napríklad zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p.. Výkon daňovej kontroly sa obmedzuje výlučne na účel, na ktorý sa daňová kontrola vykonáva a jej výkon sa nesmie zneužiť na zisťovanie iných faktov, ktoré nesúvisia s predmetom daňovej kontroly.

Podľa § 44 ods. 2 daňového poriadku sa výkon daňovej kontroly najčastejšie viaže na miesto, kde daňový subjekt vykonáva zdaniteľné aktivity, ale môže byť vykonávaná aj na inom mieste. Pokiaľ sa vykonáva daňová kontrola u daňového subjektu, tak býva spojená s miestnym zisťovaním, kedy sa zamestnanci správcu dane osobne dostavia na miesto, kde sa vykonáva zdaniteľná činnosť, pričom sa preukážu oprávnením na výkon daňovej kontroly. V rámci miestneho zisťovania majú zamestnanci správcu dane oprávnenie požadovať od kontrolovaného daňového subjektu potrebné vysvetlenia, podklady, môžu nahliadať do evidencií, účtovníctva, či iných dokumentov kontrolovaného daňového subjektu.

 

Výkon daňovej kontroly sa podľa § 46 ods. 9 písm. a) daňového poriadku ukončuje doručením protokolu, ktorého náležitosti ustanovuje § 47 daňového poriadku taxatívnym právnym výpočtom. Protokol o daňovej kontrole sa doručuje daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie. Pokiaľ správca dane počas daňovej kontroly zistí právne skutočnosti, ktoré spôsobujú odôvodnenú obavu, že daňový subjekt neuhradí daň riadne a včas, prípadne že sa stane daňová povinnosť ťažko vymožiteľnou, tak môže vydať predbežné opatrenie rozhodnutím.

 

Určovanie dane podľa pomôcok

Prípad, keď správca dane využíva určovanie dane podľa pomôcok nastane vtedy, keď si daňový subjekt nesplní svoju právnu povinnosť podať riadne a včas daňové priznanie, hoci ho na to správca dane náležite vyzval.

Podľa § 15 ods. 1 daňového poriadku je totiž povinný podať daňové priznanie každý, komu takáto právna povinnosť vyplýva z osobitných právnych predpisov, pričom osobitným právnym predpisom je napríklad zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z.n.p., ktorý upravuje daň z nehnuteľností, ktorej správu vykonávajú obce a mestá, alebo ten, koho na to správca dane vyzve. Vo výzve správca dane poučí daňový subjekt o následkoch nepodania daňového priznania.

Podané daňové priznanie musí byť vyhotovené na ustanovenom tlačive, pokiaľ sa zasiela elektronickými prostriedkami, musí mať presnú formu.

 

Pokiaľ daňový subjekt nepodal daňové priznanie, a to ani na výzvu správcu dane podľa § 15 ods. 1 a 2 daňového poriadku, tak je potrebné určiť výšku základu dane a následnej daňovej povinnosti prostredníctvom pomôcok. K takémuto postupu správcu dane vyzýva ustanovenie § 15 ods. 3 daňového poriadku. Pokiaľ bolo po doručení oznámenia o určení dane podľa pomôcok doručené príslušnému správcovi dane daňové priznanie, tak je ho možné považovať za pomôcku a podľa neho možno určiť výšku dane, ktorú je potrebné správcovi dane uhradiť.

 

V kontexte uvedeného a § 48 ods. 1 daňového poriadku správca dane zistí základ dane a určí daň podľa pomôcok, ak daňový subjekt

-        nepodá daňové priznanie ani na výzvu správcu dane,

-        nesplní pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daň správne zistiť, alebo

-        neumožní vykonať daňovú kontrolu; to neplatí, ak ide o daňovú kontrolu podľa § 46 ods. 2 daňového poriadku, teda ak sa vykonáva daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti.

 

V prípade, že počas určovania dane podľa pomôcok vznikne odôvodnená obava, že daňový subjekt neuhradí daň, ktorá mu bude určená podľa pomôcok alebo sa takáto daň stane ťažko vymožiteľnou, je možné, aby správca dane vydal predbežné opatrenie rozhodnutím a takto zabezpečil riadne plnenie daňovej povinnosti daňovým subjektom.

 

Miestne zisťovanie podľa § 37 ods. 2 daňového poriadku

je činnosť správcu dane, v rámci ktorej vyhľadáva dôkazy, preveruje a zisťuje skutočnosti, ktoré sú potrebné na účely správy daní. Správca dane napríklad vykoná miestne zisťovanie vtedy, keď daňový subjekt neposkytuje potrebné informácie k zisteniu výšky základu dane alebo nepodal potrebné vysvetlenia alebo úplne nepodal daňové priznanie.

Pri výkone miestneho zisťovania má správca dane oprávnenie prostredníctvom svojich zamestnancov nahliadať do evidencií, účtovníctva alebo iných záznamov daňového subjektu. Miestne zisťovanie môžu vykonávať zamestnanci správcu dane len na základe poverenia správcu dane a len za presne ustanoveným účelom. Pritom daňový subjekt má oprávnenie poskytovať vysvetlenia k zisteným faktom, prípadne navrhovať dôkazné prostriedky na preukázanie tvrdení.

Podľa § 37 ods. 4 daňového poriadku o výsledkoch miestneho zisťovania spíše zamestnanec správcu dane zápisnicu obligatórne. Rovnopis zápisnice alebo kópiu zápisnice zamestnanec správcu dane odovzdá daňovému subjektu alebo inej osobe, alebo zamestnancovi daňového subjektu, alebo zamestnancovi inej osoby, za účasti ktorého sa vykonávalo miestne zisťovanie; to neplatí, ak je zápisnica podpísaná biometrickým elektronickým podpisom a zamestnanec správcu dane ju zašle do elektronickej osobnej schránky daňového subjektu alebo inej osoby.

 

Predmetom predbežného opatrenia, ktoré má formálnu stránku rozhodnutia správcu dane

je vždy uloženie určitej právnej povinnosti daňovému subjektu, ktorej sa tento musí podrobiť. Podľa ustanovenia § 50 ods. 1 daňového poriadku môže správca dane predbežným opatrením uložiť daňovému subjektu povinnosť zložiť peňažnú sumu na účet správcu dane alebo aby daňový subjekt nenakladal s vecami alebo právami určenými v rozhodnutí.

 

Uvedený výpočet právnych povinností, ktoré ustanovuje § 50 ods. 1 daňového poriadku je len demonštratívny a preto správca dane môže v predbežnom opatrení určiť daňovému subjektu aj iné právne povinnosti, ktoré uzná za vhodné v danom prípade. Pritom môže ísť napríklad o obmedzenie vlastníckeho práva, ktoré môže spočívať v tom, aby neužíval určitú vec. Taktiež je možné, aby správca dane predbežným opatrením obmedzil daňový subjekt v nakladaní s pohľadávkami, pokiaľ je daňový subjekt veriteľom.

 

Podľa § 50 ods. 3, 4 a 6 daňového poriadku predbežným opatrením nemožno obmedziť alebo zamedziť výkon záložného práva podľa § 151j až 151md ObčZ, za predpokladu, že daná vec je zaťažená záložným právom. Pokiaľ je predmetom predbežného opatrenia úprava práv k nehnuteľnosti, je potrebné rozhodnutie, ktorým sa ukladá predbežné opatrenie doručiť aj katastru nehnuteľností. Rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia, ktoré sa týka motorového vozidla, správca dane doručí daňovému subjektu a Policajnému zboru. Správca dane oznámi katastru nehnuteľností a Policajnému zboru, kedy nadobudlo zaslané rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia právoplatnosť. Právne úkony vykonané v rozpore s uloženým predbežným opatrením sú neplatné a nemajú právny význam.

Uloženie predbežného opatrenia rozhodnutím je fakultatívnym oprávnením správcu dane, ktoré môže využiť.

 

Predbežné opatrenie je možné uložiť výhradne rozhodnutím správcu dane

vydanom v daňovom konaní, teda nemožno ho určiť uznesením. Platný daňový poriadok taxatívnym výpočtom neustanovuje obsahové náležitosti takéhoto rozhodnutia, ktorým sa ukladá predbežné opatrenie, ale na jeho obsah sa plne vzťahuje § 63 ods. 3 a 5 daňového poriadku. Uvedené rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia má tieto obsahové náležitosti:

-        Označenie orgánu, ktorý rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia vydal.

-        Označenie daňového subjektu. V tomto ohľade je veľmi podstatné, aby sa označenie daňového subjektu v plnom rozsahu zhodovalo s oficiálnou databázou, napríklad pokiaľ ide o fyzickú osobu – podnikateľa, tak aby bolo jeho obchodné meno presne uvedené zo živnostenského registra alebo pokiaľ ide o právnickú osobu tak z obchodného registra.

-        Číslo a dátum rozhodnutia.

-        Výroková časť, ktorá obsahuje meritórne rozhodnutie vo veci, v ktorej musí byť jednoznačne uvedené presné označenie ustanovenia zákona, na základe ktorého sa rozhodlo, v tomto prípade je to § 50 daňového poriadku. Taktiež musí výroková časť rozhodnutia obsahovať lehotu, počas ktorej je potrebné uhradiť peňažnú platbu na účet správcu dane s presným určením jej výšky alebo počas ktorej sa ukladá daňovému subjektu povinnosť aby nenakladal s vecou alebo právom. Pri úhrade peňažnej sumy správcovi dane musia byť presne uvedené potrebné zúčtovacie údaje platby, teda číslo účtu alebo peňažný ústav, v ktorom je účet správcu dane vedený. Vec alebo právo musia byť vo výrokovej časti presne špecifikované. V súvislosti s predbežným opatrením správcu dane mu mohli vzniknúť určité náklady, napríklad pri zabezpečení veci, na ktorú sa vzťahuje obmedzenie s nakladaním. Preto je potrebné v rozhodnutí presne uviesť výšku nákladov v súvislosti s predbežným opatrením, ktoré hradí daňový subjekt a zúčtovacie údaje pre úhradu.

-        Odôvodnenie rozhodnutia o uložení predbežného opatrenia je podstatnou obsahovou súčasťou rozhodnutia vydaného v daňovom konaní a obsahovo by malo byť najrozsiahlejšou časťou rozhodnutia. V odôvodnení  správca dane podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku uvedie, ktoré skutočnosti sú podkladom pre vydanie rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Predovšetkým by mali byť uvedené dôvody, pre ktoré sa správca dane rozhodol pre uloženie predbežného opatrenia a pre ktoré zastáva názor, že daňová platba je ťažko vymožiteľnou.

-        Poučenie o možnosti podať opravný prostriedok v prípade daňového rozhodnutia, ktorým sa ukladá predbežné opatrenie upozornenie, že proti tomuto rozhodnutiu možno podľa § 50 ods. 5 daňového poriadku podať odvolanie, kde ho možno podať a v akej odvolacej lehote, pričom ale je podstatné uviesť, že podané odvolanie nemá odkladný účinok a preto daňový subjekt musí plniť predmet rozhodnutia.

-        Vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov.

 

Úprava doručovania predbežného opatrenia v daňovom konaní

Predbežné opatrenie je rozhodnutie správcu dane a preto je potrebné doručiť ho daňovému subjektu, ktorému sa ukladá právna povinnosť a v prípade, že ide o úpravu práv k nehnuteľnosti aj katastru nehnuteľností, ktorý úpravu práv k nehnuteľnosti vyznačí poznámkou v rámci katastrálnej evidencie. Rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia, ktoré sa týka motorového vozidla, správca dane doručí daňovému subjektu a Policajnému zboru.

 

Ustanovenie § 50 ods. 3 daňového poriadku len ustanovuje, že predbežné opatrenie je potrebné doručiť daňovému subjektu, neustanovuje však, o aké doručenie ide, teda či má ísť o doručenie do vlastných rúk. Uvedené ustanovenie daňového poriadku si je ale potrebné vykladať v kontexte § 31 daňového poriadku, ktoré ustanovuje taxatívny výpočet prípadov, kedy musí správca dane uplatniť doručovanie do vlastných rúk. V § 31 ods. 1 písmeno b) je uvedené, že písomnosť je potrebné doručiť do vlastných rúk daňového subjektu, pokiaľ je deň doručenia rozhodujúci pre začatie plynutia lehoty, ktorej nesplnenie by pre adresáta mohlo byť spojené s právnou ujmou.

Doručenie rozhodnutia o uložení predbežného opatrenia je pre daňový subjekt podstatným z pohľadu, že jeho riadne doručenie spôsobuje podstatnú zmenu v tom, že daňový subjekt musí správcovi dane uhradiť peňažnú sumu v ustanovenom termíne alebo je podstatne obmedzený vo svojich vecných právach, napríklad nemôže vec predať alebo inak s ňou disponovať v právnom kontexte. Preto je potrebné doručiť rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia výlučne daňovému subjektu a doručenie inej osobe akou je dotknutý daňový subjekt je prinajmenšom sporné a nemusí spôsobovať požadované právne účinky.

 

Možnosť odvolania sa proti predbežnému opatreniu

Podľa § 50 ods. 5 daňového poriadku je možné napadnúť rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia odvolaním, toto však nemá odkladný účinok a preto jeho právne účinky nastávajú už okamihom jeho právne relevantného doručenia dotknutému daňovému subjektu. Odvolanie preto nespôsobí, že by daňový subjekt nemusel zložiť peňažnú sumu na účet správcu dane alebo že by mohol naďalej slobodne nakladať s vecou alebo právom, ktorá je predmetom predbežného opatrenia.

Podané odvolanie musí spĺňať všetky obsahové náležitosti, ktoré ustanovuje § 72 ods. 4 daňového poriadku. Preto musí odvolanie proti predbežnému opatreniu obsahovať všeobecné náležitosti podania podľa § 13 ods. 3 daňového poriadku, podľa ktorého z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, v akej veci, čo sa navrhuje, a ak to z povahy podania vyplýva, dôvody podania. Popri uvedenom musí odvolanie taktiež obsahovať popri presnom označení prvostupňového orgánu aj číslo rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje, dôvody podaného odvolania, priložené dôkazné prostriedky, ktorými daňový subjekt potvrdzuje svoje tvrdenia uvedené v odvolaní a taktiež navrhované zmeny alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Pritom uvedené odvolanie proti predbežnému opatreniu je možné podať vo všeobecnej odvolacej lehote podľa § 72 ods. 3 daňového poriadku, a to do 30 dní od doručenia rozhodnutia. Podané odvolanie je potrebné podľa § 72 ods. 2 daňového poriadku adresovať prvostupňovému správcovi dane, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, nakoľko tento môže odvolávajúcemu sa subjektu vyhovieť v plnom rozsahu. Pokiaľ tak neurobí, tak podľa § 73 ods. 2 daňového poriadku postúpi odvolanie odvolaciemu orgánu, ktorým je Finančné riaditeľstvo SR.

 

Viac o problematike sa dočítate v mesačníku Dane a účtovníctvo bez chýb, pokút a penále 4-5/2022.

 

Viachodinový pobyt v lietadle je pre každý organizmus značnou záťažou. Priemerná výška človeka sa stále zvyšuje a voľný priestor pre nohy je obmedzenejší. Pravdepodobnosť vzniku hlbokej žilnej trombózy, takzvaného syndrómu turistickej triedy, podporuje tesné prostredie lietadlového sedadla i okolia, pretože dlhodobejší minimálny pohyb kombinovaný s dehydratáciou organizmu môže prerušiť zásobovanie určitých častí tela okysličenou krvou. Ako tomu predísť?

 

Trvale recyklovaný vzduch a tlak v kabíne lietadla

toto prerušenie ešte posilňujú. Tak môžu na stenách žíl vzniknúť krvné zrazeniny, ktoré ich za určitých okolnosti dokážu upchať v celom priemere. Krv sa počas letu začne zrážať najčastejšie v žilách dolných končatín a zrazeniny sa potom môžu šíriť až do srdca a pľúc. Existuje reálna hrozba vzniku pľúcnej tromboembolickej choroby. Takýto problém postihne ročne desiatky ľudí, niekedy smrteľne. Príznaky sa môžu objaviť tri hodiny až niekoľko týždňov po pristátí.

 

Ako prevencia takejto nepríjemnosti pôsobí

lepšie miesto na sedenie – ak nie prvá trieda, tak aspoň v uličke alebo v rade, kde sú iba dve sedadlá, prechádzka počas letu každé dve hodiny aspoň pätnásť minút, nenosiť tesné obopnuté oblečenie, vyhýbať sa alkoholu i kofeínu a preventívne užiť enzymatické preparáty na „riedenie“ krvi. V prípade dlhodobejších ťažkostí dolných končatín – kŕče, pichavé bolesti v lýtkach – je vhodné nechať si u špecialistu preventívne vyšetriť cievny systém dolných končatín.

 

Čo je tromboembolická choroba?

Týmto pomenovaním sa označuje situácia, ktorá nastane, keď sa krvná zrazenina (trombus) uvoľní z miesta svojho vzniku a prúdom krvi je zanesená do pľúcnych ciev, kde dokáže spôsobiť ich upchatie – embóliu (embolus je uvoľnený trombus zanesený krvou mimo miesto svojho vzniku). Hoci trombus môže pochádzať prakticky z ktorejkoľvek časti tela, vo väčšine prípadov je zdrojom trombóza hlbokého žilového systému dolných končatín, ktorá nezriedka prebieha bez akýchkoľvek príznakov – nepozorovane! Krvná zrazenina vzniká nahromadením krvných doštičiek a fibrínu (krvná bielkovina zúčastňujúca sa procesu krvného zrážania) na stene žily, najčastejšie v oblasti jej chlopne. V prvých dňoch od svojho vzniku je trombus značne nestabilný, ochranné mechanizmy organizmu nie sú schopné ho rozpustiť, pomerne ľahko sa uvoľňuje z miesta svojho vzniku a je unášaný prúdiacou krvou. Keď sa dostane do pľúcneho obehu, vyvolá okrem mechanického uzáveru aj zúženie priemeru pľúcnych ciev podráždením ich steny. Výsledkom je zlyhanie okysličovania krvi a preťaženie srdca, ktoré musí čerpať krv proti vysokému odporu, spôsobenému usadením zrazeniny v niektorej z pľúcnych ciev. Vzniknutá situácia môže byť chronická (uvoľňujú sa drobné zrazeniny, ktoré upchávajú malé pľúcne cievy a stav sa prejavuje príznakmi pripomínajúcimi zápalové ochorenie priedušiek), ale aj akútna, život ohrozujúca.

 

Najčastejšie príznaky takejto pľúcnej tromboembolickej choroby (TECH) sú

-        dýchavica, ktorá vzniká pomerne náhle,

-        bolesť na hrudníku súvisiaca s dýchaním,

-        kašeľ, sprevádzaný príležitostne vykašliavaním krvavého hlienu,

-        horúčka, zrýchlené dýchanie,

-        búšenie srdca.

Pri včasnej diagnostike a rýchlom nasadení vhodnej liečby je dobrá prognóza uzdravenia, ale stav môže spôsobiť zákaz fyzického zaťažovania až polroka i viac.

 

Časové posuny po rovnobežkách alebo syndróm jet – lag

Pri rýchlej zmene miesta pobytu leteckou dopravou, s prekročením viacerých zemepisných časových pásiem, sa zrazu „zabehaný a domáci“ vnútorný rytmus funkcií organizmu podnikateľa dostáva do rozporu s miestnym (vonkajším) časom novej lokality. Stupeň takejto dezorganizácie je závislý od počtu prekročených časových pásiem a najmarkantnejšie môže ohroziť rytmy, ktoré sa za normálnych okolností menia každých 24 hodín.

 

V závislosti od miestneho času majú takýto biorytmus

funkcie systému krvného obehu (zmeny frekvencie srdca, krvného tlaku), prekrvenie svalov, reakčný čas, funkcie pečene a obličiek, tvorba tepla prostredníctvom látkovej premeny a jeho vylučovanie, kvalita a charakter pochodov regulujúcich teplotu organizmu, produkcia hormónov, psychomotorická výkonnosť.

Súbor príznakov, ktoré sprevádzajú náhly nesúlad vnútorných a vonkajších časových kľúčov spôsobujúci poruchy synchronizácie a narušenie biorytmov, sa označuje názvom syndróm jet-lag (desynchronóza). Neobjavujú sa bezprostredne po prílete, ale až viac hodín po zmene zemepisnej polohy a vrcholia na druhý deň. Môžu však pretrvávať aj niekoľko ďalších dní, až kým sa nedosiahne plná časová aklimatizácia. V popredí je intenzívna únava, pocit „dolámaného“ tela, depresia, poruchy spánku, poruchy trávenia z posunu času príjmu potravy, bolesti hlavy, poruchy pozornosti, pamäti, predĺženie reakčného času, zníženie svalovej sily, zhoršenie vôľových vlastností a koncentrácie. Tieto prejavy sú miernejšie a adaptácia fyziologických funkcií na miestny čas prebieha rýchlejšie a spontánnejšie pri cestovaní „americkým smerom“ – na západ. Akoby sa pri tom získaval čas a deň sa predlžoval. S problémami adaptácie sa ľahšie vyrovnávajú jedinci schopní „večerných činností“ a menej nervovo labilní. Jednotlivé telesné funkcie sa na nové časové kľúče neadaptujú rovnako rýchlo. Adaptácia funkcií centrálneho nervového systému trvá 24 hodín, telesnej teploty a frekvencie srdca priemerne 4 dni. Vylučovanie hormónov nadobličky (žľazy rozhodujúcej pre reakciu na stres), sa prispôsobuje novým časovým kľúčom rýchlosťou 1 hodinu za deň. Moderná medicína pozná prostriedky na oslabenie príznakov syndrómu jet-lag prostredníctvom vhodnej stravy a rôznych povolených podporných prostriedkov a liečiv, ktoré sú citlivo aktualizované podľa predchádzajúcich získaných skúseností lekára.

 

Nedostatok minerálnych látok a vody v tele

Na tom sa podieľajú ich skutočné straty potením alebo vydychovaním, ako aj presuny vody vo vnútri organizmu počas letu. Takáto situácia môže ohroziť zdravotný stav cestujúceho – znižuje schopnosť odvádzať z organizmu odpadové látky močením, prispieva k zhoršeniu obehu krvi v tele a nepriaznivo tak ovplyvňuje komfortný pocit z letu. Prvoradým cieľom zabezpečenia zdravého pobytu cestujúceho na palube lietadla je náhrada tekutín a priebežné dodávanie minerálnych látok. V jeho organizme sa lepšie vstrebávajú riedke (hypotonické) a chladnejšie tekutiny ako hustejšie a teplé. Tak prebieha vyprázdňovanie žalúdka a vstrebávanie tekutín prakticky bez obmedzenia a ťažkostí.

 

Správne množstvo minerálnych látok v nápoji môže prispieť k lepšej a úplnejšej tekutinovej reorganizácii organizmu. Ich koncentrácia v nápoji by sa mala približne rovnať tej, v akej sa nachádzajú v pote.

 

Treba zdôrazniť, že s náhradou tekutín musíme rátať od začiatku letu. Je chybou čakať na pocit smädu, ktorý sa pri pobyte v lietadle považuje za dosť nespoľahlivý signál straty tekutín. Dostavuje sa totiž až pri jej pokročilom stave, keď môže byť vďaka nedostatočnému prekrveniu vnútorných orgánov a zhoršenému vstrebávaniu dosť neskoro na jej nápravu. Bezprostredne pred vstupom na palubu sa odporúča prijať 200 až 300 mililitrov tekutín (dva až tri poháre) a potom každých dvadsať minút 150 až 200 mililitrov (jeden pohár). Príjem vyšších množstiev vedie k nadmernému hromadeniu tekutín v tráviacom ústrojenstve, čo môže viesť v konečnom výsledku tiež k nepríjemným pocitom cestujúceho a zhoršeniu stavu jeho organizmu počas letu.

Hypotonická stolová minerálna voda je svojím zložením ideálnym partnerom pre krátkodobé i dlhé lety s viacnásobným prekročením časových pásiem. Jej pravidelnou konzumáciou na palube lietadla sa dosahuje dostatočný príjem vody a minerálnych látok vo vhodnom pomere (najmä však vápnika, horčíka a sodíka), čo zvyšuje komfortný pocit letu pre každého cestujúceho.

 

Ťažký a nehybný vzduch v lietadle sa zvyčajne snažíme rozhýbať ako sa dá – niekedy až agresívnym používaním klimatizácie, jej nasmerovaním na hlavu, chrbát či ramená. Prúdenie chladného vzduchu na neadaptované a nezriedka spotené telo však môže spôsobiť vážnejšie zdravotné ťažkosti v akomkoľvek veku. Pobyt v prievane tak často zapríčiňuje zápal spojiviek a očného nervu – oko je začervenané, veľmi citlivé na svetlo, svrbí, slzí a bolí, dostavuje sa neostré až zahmlené videnie aj so škvrnami v zrakovom poli. Iným problémom sú zapálené dutiny v tvárovej časti (najčastejšie čelové a prínosové) s nepríjemnými pocitmi tlaku v hlave a okolo očí, upchatým nosom, citlivosťou a opuchom nad postihnutými miestami obličaja, malátnosťou a niekedy aj bolesťami zubov. Prievan obvykle zapríčiní aj zápal stredného ucha s pichavo nepríjemnými bolesťami, „zamrznuté“ rameno, silné bolesti krížovej chrbtice a takmer dokonalú imitáciu tenisového lakťa. Fúkanie nasmerované na brucho nezriedka spôsobí zápal močových ciest, mechúra a prostaty.

 

Ťažkosti a ochorenia vyvolané fúkaním studeného vzduchu

nesmieme nikdy podceňovať, lebo ich prechod do chronických štádií zadováži dlhotrvajúce zdravotné ťažkosti, pokles formy a diskomfort osobného života.

Už pri náznakoch problémov je nevyhnutné bez akéhokoľvek váhania navštíviť špecialistu na choroby ušné, krčné a nosné, očného lekára, neurológa, či urológa a zahájiť okamžitú liečbu.

 

MUDr. Pavel Malovič

 

Poradca (Poradca), č. 13/2022 (IV/2022)

• Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov – komentár
• Zákon o správcoch bytov s komentárom – komentár
• Lex Ukrajina - príspevok

 

Práce a mzdy – bez chýb, pokút a penále – (PaM), č. 6-7/2022 (IV/2022)

• Mesačné výkazy do SP a ZP – zmeny od 1. 3. 2022
• Kurzarbeit v praxi od marca 2022
• Organizácia pracovného času v doprave – zmeny od 1. 3.
• Práca nadčas vykovávaná bez výslovného príkazu zamestnávateľa
• Neospravedlnená absencia v práci
• Poistenie zamestnanca za škodu spôsobenú zamestnávateľovi

 

Dane, účtovníctvo, odvody – bez chýb, pokút a penále (DUO), č. 6-7/2022 (IV/2022)

• Povinnosti prijímateľa zaplatenej dane
• Vysporiadanie výsledku hospodárenia
• Zdaniteľné obchody v zákone o DPH
• Nepriznanie práva na odpočítanie DPH  
• Postup prechodu z JÚ na PÚ
• Konkurz a reštukturalizácia po novom
• Vykazovanie poistného pri vykazovaní mzdy
• Zamestnanecké auto z pohľadu zákona o dani z príjmov

 

1000 riešení 6-7/2022 (IV/2022)

• Dedenie
• Daňové výdavky
• Zákonník práce
• Mzdy
• Jednoduché účtovníctvo
• Podvojné účtovníctvo

 

Verejná správa (VS) 3-4/2022 (III/2022)

·         Vyhláška o pedagogickej dokumentácii - nová vyhláška

·         Vyhláška o školských výchovno-vzdelávacích zariadení - nová vyhláška

·         Vyhláška o špeciálnych školách - novela vyhlášky

·         Vyhláška o zariadeniach poradenstva a prevencie - nová vyhláška

·         Nariadenie o priamej výchovno-vzdelávacej činnosti - novela

·         Zákon o finančnej kontrole a audite - novela zákona

·         Finančná kontrola a audit po novom

 

 

ODBORNÉ PUBLIKÁCIE, KTORÉ VÁM POMÔŽU V PODNIKANÍ

 

 

1. Obchodný zákonník po novelách s komentárom - rozsiahly komentár, Zákon o verejnom obstarávaní, Zákon o cenách, vzory zmlúv

2. Občiansky zákonník po novelách s komentárom – rozsiahly komentár, úplné znenia zákonov po novelách, záväzkové právo

3. s.r.o. – SPRIEVODCA (komplexné a prehľadné spracovanie problematiky spoločnosti s ručením obmedzeným od jej založenia, vzniku až po možnosti zrušenia)

4. 100 otázok a odpovedí Obchodovanie – odvody a náhrady (príklady z oblasti obchodovania z pohľadu daní, ktoré reagujú na epidemiologické opatrenia v praxi)

5. 100 otázok a odpovedí Odmeňovanie, Verejné obstarávanie (súbor otázok venovaný problematike podmienok verejného obstarávania, zmlúv i súhrnných správ; zamestnávania, príspevkov na rekreáciu, zrážok zo mzdy, odvodov i cestovných náhrad)

6. 100 otázok a odpovedí Výdavky podnikateľa, Automobil (príklady z praxe k uplatňovaniu daňových výdavkov FO; využívanie automobilu v podnikaní z pohľadu spotreby pohonných látok, odpisov alebo dani z motorových vozidiel)

7. Daňové a nedaňové výdavky A-Z 2021 (uplatňovanie skutočne vynaložených výdavkov do výdavkov daňových)

8. 100 otázok a odpovedí ZPD po novom, Optimalizácia (praktické príklady týkajúce sa novely zákona o dani z príjmu a daňovej povinnosti FO a PO)

9. Stavebný zákon – s komentárom po novelách (odborná publikácia s úplným znením zákona s komentárom po novelách 2021 a aktuálnymi vyhláškami k danej problematike)

10. 100 otázok a odpovedí Výdavky, Cestovné náhrady (praktické príklady týkajúce sa daňových a nedaňových výdavkov; cestovných náhrad zamestnancov a SZČO)

11. Podvojné účtovníctvo (zákon o účtovníctve s komentárom, Postupy účtovania)

12. Pozemkové spoločenstvá po novele bez chýb, pokút a penále (zdaňovanie a účtovanie v pozemkovom spoločenstve)

13. 100 otázok a odpovedí Zákon o účtovníctve, Postupy účtovania v PÚ (účtovná problematika v názorných príkladoch)

14. 100 otázok a odpovedí Kurzarbeit, Zamestnávanie (prvá kapitola obsahuje nový zákon o podpore v čase skrátenej práce – kurzarbeit – s komentárom, druhá kapitola ponúka spektrum otázok a odpovedí z oblastí zamestnávania a zdaňovania príjmov)

15. 100 otázok a odpovedí Autorské príjmy; Manká, škody, odpisy; Rezervy v účtovníctve (praktické príklady týkajúce sa zdaňovania autorských príjmov, mánk a škôd z daňového a účtovného pohľadu a tvorby rezerv v účtovníctve)

16. Účtovná závierka podnikateľov za rok 2021 (komplexný postup pri zostavovaní účtovnej závierky)

17. Daňové priznania za rok 2021, Ročné zúčtovanie preddavkov za daň (komplexný postup pri podávaní daňového priznania a ročného zúčtovania preddavkov na daň, vzory tlačív)

18. Odvody poistného od 1. 1. 2022 (prehľad odvodov poistného pre základné kategórie poistencov od 1. 1. 2022, povinnosti zamestnávateľa, vzory)

19. Účtovné súvzťažnosti 2022 pre PÚ (prehľad súvzťažného účtovania na syntetických účtoch zoradených podľa jednotlivých účtových tried a skupín v sústave podvojného účtovníctva podnikateľských subjektov)

20. Zákonník práce s komentárom 2022 (aktuálne znenie Zákonníka práce s komentárom po rozsiahlych novelách)

21. Daňový poriadok s komentárom 2022 (aktuálne znenie Daňového poriadku s komentárom po novelách)

22. Jednoduché účtovníctvo, postupy účtovania po novele (komplexná príručka pre účtovné jednotky vedúce jednoduché účtovníctvo)

23. Trestné právo po novelách (najdôležitejšie právne predpisy z oblasti trestného a správneho práva nielen pre právnikov, advokátov, prokurátorov, ale aj pre príslušníkov policajného zboru a študentov vysokých škôl)

24. Ústava SR (od 1. 1. 2022) (úplné znenie Ústavy SR po novelách, Listina základných práv a slobôd, Všeobecná deklarácia ľudských práv, Zákon o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní)

25. 100 otázok a odpovedí ZDP a DPH po novelách (prostredníctvom názorných príkladov rozoberáme ostatné novely zákonov s účinnosťou od 1. 1. 2022 v podkapitolách Fyzická osoba, Právnická osoba, Registrácia a obchod, Daňová povinnosť, Odpočítanie dane)

26. Daňové a nedaňové výdavky 2022 (Titul rozšírení o viac ako 100 strán prináša abecedne zoradené daňové a nedaňové výdavky s príkladmi. Encyklopédia výdavkom s príkladmi obsahuje kapitoly podľa abecedne rozdelených hesiel, ktoré sa týkajú daňových a nedaňových výdavkov)

27. Dedičská príručka (všetky potrebné informácie ohľadom dedenia)

28. Podvojné účtovníctvo s komentárom 2022 (správne postupy účtovania nájdete v komentári k zákonu o účtovníctve, komentár je obohatený o prípady z praxe a definíciu pojmov, s ktorými sa podnikateľ pri účtovaní môže stretnúť)

29. Školský zákon s komentárom (úplné znenie školského zákona s komentárom po zásadných zmenách)

 

Poradca (Poradca), č. 1/2023 (VI/2022)

• Zákon o riešení hroziaceho úpadku – nový zákon - komentár

 

Práce a mzdy – bez chýb, pokút a penále – (PaM), č. 8/2022 (VI/2022)

• Sumy stravneho od 1. 5. 2022 
• Pravidlá pri zamestnávaní odídencov z Ukrajiny
• Zmeny v pracovnoprávnej oblasti
• Preradenie zamestnanca
• Zdaňovanie príspevku na ubytovanie odídenca
• Profesijny rozvoj a jeho financovanie
• Matrika - prava a povinnosti

 

Dane, účtovníctvo, odvody – bez chýb, pokút a penále (DUO), č. 8/2022 (VI/2022)

• Špecifické odpisovanie majetku – mikrodaňovník
• Majetok využívaný na súkromné účely
• Preprava tovaru a DPH – reťazové transakcie
• Stravné po novele

 

1000 riešení 8/2022 (VI/2022)

• Hroziaci úpadok podnikateľa
• Cestovné náhrady

• Zákonník práce
• Mzdy
• Jednoduché účtovníctvo
• Podvojné účtovníctvo

 

 

NOVINKY

 

Aktulizácia III/2 (IV/2022)

• Zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci
• Zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní
• Zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce
• Zákon č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom
• Zákon č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa

 

Aktualizácia III/1 (IV/2022)

• Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti
• Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení
• Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách

 

Aktualizácia II/2 (IV/2022)

• Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník
• Zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
• Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii
• Zákon č. 111/2022 Z. z. o riešení hroziaceho úpadku
• Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon

 

Aktualizácia I/1 (IV/2022)

• Zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch
• Opatrenie č. 116/2022 Z. z. o sumách stravného
• Opatrenie č. 117/2022 Z. z. o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel

 

Aktualizácia V/2 (IV/2022)

• Zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní
• Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy

 

Aktualizácie VI/1 (III/2022)

• Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny
• Zákon č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde
• Zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch

 

Aktualizácia II/1 (III/2022)

• Zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní
• Zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon
• Vyhláška č. 73/2022 Z. z., ktorou sa ustanovujú obsahové náležitosti dotazníka na zápis do zoznamu elektronických prostriedkov na elektronickú komunikáciu vo verejnom obstarávaní

 

Aktualizácia V/1 (III/2022)

• Zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní
• Zákon č. 57/2018 Z. z. o regionálnej investičnej pomoci
• Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon)
• Zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení

 

 

ZÁKONY 2022 novelizované k 1. 1. 2022

 

ZÁKONY I A – daňové Správa daní a poplatkov Daň z príjmov • DPH Miestne dane • Spotrebné dane	ZÁKONY I B - účtovné Účtovníctvo Cestovné náhrady Poplatky
ZÁKONY II A - obchodné Obchodné právo Živnostenské podnikanie Autorské právo	ZÁKONY II B - občianske Občianske právo Notársky poriadok Advokácia a právne služby Súkromná bezpečnosť
ZÁKONY II C – trestné Civilný proces Exekučný poriadok Trestné právo Správne právo
ZÁKONY III A - pracovnoprávne Zákonník práce • mzdové predpisy Zákon o službách zamestnanosti Pedagogickí zamestnanci Kolektívne vyjednávanie a združovanie občanov Správne právo • BOZP	ZÁKONY III B – odvody a poistenie Sociálne a dôchodkové poistenie Nemocenské a zdravotné poistenie
ZÁKONY III C - sociálne Sociálne zákony a služby Sociálnoprávna ochrana detí	ZÁKONY IV - stavebné Stavebný zákon a súvisiace predpisy Architekti a inžinieri Stavebné výrobky Bývanie • pôda
ZÁKONY V A Rozpočtové pravidlá Štátna a verejná služba	ZÁKONY V B Školstvo • inšpekcie Financovanie Regionálny rozvoj Verejné práce • obce
ZÁKONY VI A Životné prostredie • ovzdušie Lesné hospodárstvo Integrovaná prevencia a kontrola znečistenia	Zákony VI B Odpadové a vodné hospodárstvo Prevencia priemyselných havárií Ochrana pred povodňami