Súhrn nových opatrení, ktoré vláda schválila k 28. 3. 2020:

• Vláda zavádza sprísnené hygienické štandardy pre prevádzky, ktoré môžu byť otvorené. Všetky obchody musia zabezpečiť vstup do prevádzky len ľuďom v rúškach, s dezinfikovanými rukami, prípadne rukavicami. Ochranné pomôcky má zabezpečiť obchod. V obchode musia mať od seba nakupujúci odstup aspoň dva metre. Zároveň v nich nebude môcť byť naraz viac nakupujúcich ako jeden človek na 25 metrov štvorcových plochy. Znamená to, že veľké reťazce so záhradkárskymi potrebami a podobne zostanú naďalej zatvorené. „Nespôsobí to riziko a umožní to ekonomike, aby začala trochu žiť,“ tvrdí premiér Igor Matovič (OĽaNO)
• Pohotovostné lekárne budú otvorené aj počas nedieľ napriek tomu, že štát skorším opatrením nariadil pre všetky prevádzky v nedeľu sanitárny deň. Týka sa to už nedele 29. marca.
• Otvorené budú od pondelka po novom aj očné optiky, leasingové služby, STK a emisie, Servis výpočtovej techniky, advokátske a notárske kancelárie, kľúčové služby, zberné dvory, metrový textil a galantérie, servisy a predaj bicyklov, záhradkárske potreby, predajne so stavebninami, inštalačným materiálom, predajne farby a laky a železiarstva.
• Nariadenie o nových otvorených prevádzkach sa netýka tých, ktoré sídlia v nákupných centrách. Tam zostávajú otvorené len potraviny, drogérie, lekárne a trafiky.
• Od 9,00 – 12,00 predpoludním budú nákupy v potravinách a drogériách vyhradené len pre ľudí starších ako 65 rokov. Vláda tak chce oddeliť túto najrizikovejšiu skupinu.
• Ľudia, ktorí prichádzajú zo zahraničia, musia ísť povinne do štátnej karantény v ubytovniach ministerstva vnútra. Doteraz sa to týkalo len ľudí, ktorým návrat na Slovensko zabezpečil štát.
• Vláda tiež pripravuje zákaz predaja respirátorov s ventilom pre verejnosť. Chráni totiž len nositeľa a sám je rizikový pre verejnosť.

Zdroj: https://domov.sme.sk/

Prinášame prehľad najdôležitejších opatrení, ktoré predložila Vláda Slovenskej republiky predkladá Národnej rady Slovenskej republiky. Ide o zákon o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby Covid-19 a v justícii, ktorého cieľom je prijatie niektorých mimoriadnych opatrení v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej choroby Covid-19 a niektorých opatrení v justícii.

V prvom prípade sa právna úprava zameriava na:

-        obmedzenie plynutia premlčacích a prekluzívnych lehôt v súkromnoprávnych vzťahoch, resp. ich navrátenie v určených prípadoch,

-        obmedzenie plynutia procesných lehôt na strane účastníkov konania a strán v konaní,

-        obmedzenie nutnosti vykonávať pojednávania na súdoch a účasti verejnosti na týchto pojednávaniach v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu,

-        predĺženie lehoty na podanie dlžníckeho návrhu na vyhlásenie konkurzu,

-        umožnenie rozhodovania per rollam v prípade kolektívnych orgánov právnických osôb súkromného práva,

-        dočasný zákaz výkonu záložného práva a dražby,

-        obmedzenie zákazu uzatvárania zmlúv v rámci verejného obstarávania so subjektami nezapísanými v registri partnerov verejného sektora v čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu, ak sú zároveň splnené podmienky pre priame rokovacie konanie z dôvodu mimoriadnej udalosti,

-        zavedenie možnosti využívania tzv. lokalizačných a prevádzkových údajov vznikajúcich v rámci elektronickej komunikácie zo strany Úradu verejného zdravotníctva na účely ochrany života a zdravia obyvateľov.

Časť vyššie uvedených opatrení je koncipované ako opatrenia dočasného charakteru, pričom ich dočasnosť je daná dátumom, do kedy sa uplatňujú. Druhá časť opatrení je koncipovaná ako opatrenia, ktoré možno aplikovať len v čase mimoriadnej situácie podľa zákona NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov alebo v čase núdzového stavu podľa ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov.

V prípade mimoriadnych opatrení v justícii sa právna úprava zameriava na sfunkčnenie Súdnej rady Slovenskej republiky najmä s ohľadom na aktuálne vzdanie sa funkcie piatich jej členov a na zabezpečenie riadneho fungovania Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z hľadiska jeho riadenia a správy.

Na dosiahnutie vyššie uvedených zámerov boli prijaté novelizácie

-          zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

-          zákona č. 757/2004 Z. z. . o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

-          zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov,

-          zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

OŠETROVNÉ A KORONAVÍRUS

Ošetrovné je nemocenská dávka poskytovaná z dôvodu osobného a celodenného ošetrovania chorého dieťaťa (vlastného, osvojeného alebo zvereného do starostlivosti na základe rozhodnutia príslušného orgánu), chorého manžela, chorej manželky, chorého rodiča alebo chorého rodiča manžela (manželky). Ako si možno uplatniť nárok na ošetrovné?

Poskytuje sa aj z dôvodu osobnej a celodennej starostlivosti o zdravé dieťa do 10 rokov jeho vek, ak:

·                    dieťaťu bolo nariadené karanténne opatrenie 

·                    predškolské zariadenie alebo zariadenie sociálnych služieb, v ktorých sa dieťaťu poskytuje starostlivosť, alebo škola, ktorú dieťa navštevuje, boli rozhodnutím príslušných orgánov uzavreté alebo v nich bolo nariadené karanténne opatrenie alebo 

·                    fyzická osoba, ktorá sa o dieťa stará, ochorela, bolo jej nariadené karanténne opatrenie alebo bola prijatá do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia, a preto sa nemôže o dieťa starať.

NÁROK NA NEMOCENSKÚ DÁVKU S NÁZVOM "OŠETROVNÉ" sa uplatňuje žiadosťou o ošetrovné. Ide o dvojdielne tlačivo Sociálnej poisťovne, ktoré nie je voľne k dispozícii a ktoré vystaví lekár zdravotníckeho zariadenia pri zistení potreby osobného a celodenného ošetrovania alebo starostlivosti.

Z dôvodu potreby osobného a celodenného ošetrovania/starostlivosti odovzdá lekár zamestnancovi:

I. diel žiadosti – žiadosť o ošetrovné, na ktorej je zamestnanec (poistenec) povinný, pred jej odoslaním do Sociálnej poisťovne,vyplniť požadované údaje a zároveň žiadosť podpísať. Zamestnanec tento diel predloží na potvrdenie aj zamestnávateľovi. Zamestnanec v žiadosti o ošetrovné uvedie tieto údaje:

·         osobné údaje žiadateľa o ošetrovné – meno a priezvisko, adresa trvalého/prechodného pobytu

·         poistný vzťah, t.j. či si uplatňuje nárok na dávku ako zamestnanec alebo ako povinne nemocensky samostatne zárobkovo činná osoba alebo ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba

·         údaje o zamestnávateľovi (sídlo, adresa)

·         osobné údaje ošetrovaného – meno a priezvisko,rodné číslo a príbuzenský vzťah (či ide o dieťa, manžela, manželku, rodiča, rodiča manžela, rodiča manželky)

·         v sekcii vyhlásenie, zamestnanec uvedie požadovaný spôsob poukazovania dávky (na bankový účet/v hotovosti na adresu); v prípade potreby Sociálna poisťovňa vyplatí dávku aj na účet manžela (manželky) príjemcu ošetrovného, žiadateľ však o to musí požiadať – stačí, keď v žiadosti túto skutočnosť vyznačí a uvedie bankový účet partnera

·         v sekcii vyhlásenie, zamestnanec uvedie, či si nárok na ošetrovné uplatňuje zo súbehu poistení, a svojím podpisom zároveň potvrdí, že si nárok na ošetrovné neuplatňuje iný poistenec.

II. diel žiadosti – potvrdenie o skončení potreby osobného a celodenného ošetrovania/starostlivostije zamestnanec (poistenec) povinný bezodkladne zaslať pobočke Sociálnej poisťovne, ktorá vypláca dávku ošetrovné. Zamestnanec v potvrdení uvedie tieto údaje:

·         osobné údaje žiadateľa o ošetrovné – meno a priezvisko, adresa trvalého/prechodného pobytu

·         poistný vzťah, t.j. či si uplatňuje nárok na dávku ako zamestnanec alebo ako povinne nemocensky samostatne zárobkovo činná osoba alebo ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba

·         údaje o zamestnávateľovi (sídlo, adresa).

Zamestnanec pred jeho zaslaním, predloží toto potvrdenie svojmu zamestnávateľovi, ktorý na tlačive v sekcii "Vyplní zamestnávateľ" uvedie, kedy zamestnanec nastúpil do zamestnania, príp. či mal zamestnanec v období prvých desať dní potreby osobného a celodenného ošetrovania vymeriavací základ na nemocenské poistenie.Tieto údaje potvrdí odtlačkom pečiatky a podpisom oprávnenej osoby zamestnávateľa.

Žiadosť o ošetrovné možno podať nasledovnými spôsobmi:

·                    ústne – formou telefonicky podanej žiadosti o ošetrovné a to prostredníctvom telefonického kontaktu na príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne, kedy bude spísaná ústna žiadosť s pracovníkom Sociálnej poisťovnealebo

·                    písomne– formou nového formulára "Žiadosť o ošetrovné pre koronavírus" platného od 10.3.2020 zverejneného na webovej stránke www.socpoist.sk.Formulár "Žiadosť o ošetrovné"je potrebné vyplniť a zaslať obratom – e-mailom alebo v tlačenej podobe poštou, či vhodením do schránky na pobočke sociálnej poisťovne pri vstupe. E-mailové adresy sú uvedené na webovej stránke Sociálnej poisťovne pri pobočkách (nie vysunutých pracoviskách) v sekcii Kontakty – pobočky.

Ak ide o zamestnanca, žiadosť posiela do pobočky podľa sídla zamestnávateľa, SZČO a dobrovoľne poistení do pobočky podľa trvalého bydliska. Sociálna poisťovňa si následne overí, že školské zariadenie konkrétneho dieťaťa do 10 rokov veku je uzavreté a začne konanie o ošetrovné. Rozhodnutie o dávke bude zaslané žiadateľovi, napr. zamestnancovi poštou.

Príklad:

Aký je postup pri uplatnení nároku na ošetrovné,ak došlo k uzatvoreniu školského zariadenia z dôvodu karanténneho opatrenia v súvislosti s koronavírusom? Čo ak je dieťa staršie ako 10 rokov?

Rodič si v takomto prípade uplatní nárok na ošetrovné v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne telefonicky alebo zaslaním vyplneného nového formuláraŽiadosť o ošetrovné pre koronavírus.

Ak ide o dieťa do 10 rokov veku, sociálna poisťovňa si overí, či škola konkrétneho dieťaťa bola uzatvorená z dôvodu nariadeného karanténneho opatrenia, a potom sa môže začať konanie o tejto dávke. Zriaďovateľ by o tom mal informovať na svojej webovej stránke. Potom by mal poistenec, ktorý je zamestnancom, informovať o prekážke v práci svojho zamestnávateľa (telefonicky alebo e-mailom).

Ak ide o dieťa nad 10 rokov veku, v tomto prípade rodič musí telefonicky kontaktovať pediatra a riadiť sa jeho pokynmi. Ak lekár vyhodnotí, že je nevyhnutné osobné a celodenné ošetrovanie dieťaťa napriek tomu, že choroba sa u neho ešte nevyvinula, môže potvrdiť žiadosť o ošetrovné a zašle ju Sociálnej poisťovni.V oboch prípadoch pobočka pri posudzovaní žiadosti skúma, či zamestnanec – žiadateľ o ošetrovné spĺňa všetky ostatné podmienky na priznanie dávky, najmä existenciu nemocenského poistenia. 

DOBA POSKYTOVANIA OŠETROVNÉHO. Nemocenská dávka ošetrovné sa poskytuje za kalendárne dni. Nárok na ošetrovné môže uplatniť vždy len jeden rodič, rodičia sa nemôžu pri dieťati vystriedať. Všeobecne totiž platí, že nárok na ošetrovné vzniká v tom istom prípade (pri tej istej osobe a rovnakom ochorení) len raz a len jednému poistencovi.

Ak dieťa vyzdravie a neskôr znovu ochorie, t.j. nepôjde o ten istý prípad, nárok na ošetrovné vznikne, aj keby to bolo v tom istom mesiaci. Zákon o sociálnom poistení neuvádza, koľko dní musí byť medzi jednotlivými dávkami ošetrovného a ani koľkokrát do mesiaca môže byť ošetrovné poskytnuté, avšak vždy musí ísť o nové ochorenie alebo o inú diagnózu.

Nárok na ošetrovné vzniká od 1.dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa a trvá najviac 10 kalendárnych dní. Samotná potreba ošetrovania/starostlivosti (ale už bez nároku na dávku ošetrovné zo Sociálnej poisťovne) môže trvať aj dlhšie. Nárok na ošetrovné je vylúčený v prípade, ak sa zamestnanecovi za tie isté dni vypláca náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, má nárok na výplatu nemocenského alebo nárok na výplatu materského.

!Upozornenie!

Pri uzavretí školských/predškolských zariadení z rozhodnutia zriaďovateľa zákon č. 461/2003 Zb. o sociálnom poistení pripúšťa vyplácanie dávky ošetrovné maximálne v dĺžke 10 dní. Dňa 13.3.2020 Sociálna poisťovňa na svojom webovom sídle oznámila, že vzhľadom na mimoriadnu situáciu v súvislosti s nákazou koronavírusu a po vyhlásení mimoriadnych opatrení ústredným krízovým štábom a v súlade s rozhodnutím príslušných orgánov o zatvorení škôl, prizná ošetrovné pri osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa do dovŕšenia 11. roku jeho veku (10 + 364 dní) počas celého 14-dňového obdobia, počas ktorého budú školy a predškolské zariadenia uzavreté. Pred uplynutím tejto lehoty bude Sociálna poisťovňa na základe ďalšieho aktuálneho vývoja informovať, ako majú rodičia ďalej postupovať, ak zostanú školy/predškolské zariadenia aj naďalej uzavreté.

Príklad:

Manželka zamestnanca je s dvojičkami na materskej dovolenke. Jedno dieťa ochorelo a muselo byť hospitalizované v nemocnici. Manželka zostala v nemocnici spolu s ním. Po dobu hospitalizácie (2 dni) zostal zamestnanec s druhým dieťaťom doma. Má nárok na ošetrovné?

V zmysle § 39 ods. 1 písm. a) a b) tretí bod zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z.z. poistenec má nárok na ošetrovné, ak ošetruje choré dieťa, ktorého zdravotný stav podľa potvrdenia príslušného lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou, alebo sa stará o dieťa do desiatich rokov veku, ak fyzická osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela, bolo jej nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu alebo bola prijatá do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia, a preto sa nemôže o dieťa starať.Nárok na ošetrovné z dôvodu starostlivosti o syna v predmetnom prípade zamestnanec má, nakoľko jeho manželka, ktorá sa inak o syna stará,bola prijatá do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia.

V čase, keď je škola uzavretá priamo na základe školského zákona a príslušnej vyhlášky ministerstva školstva (napr. z dôvodu jarných prázdnin), nevzniká automaticky nárok na dávku ošetrovné. Nárok na ošetrovné počas prázdnin môže vzniknúť iba v prípade, ak:

·                    je dieťa choré a rodič to preukáže príslušným lekárskym potvrdením alebo

·                    je škola uzavretá na základe rozhodnutia riaditeľa školy, resp. iným príslušným orgánom (napr. pre prípad karantény). Rodič by bol v tomto prípade povinný predložiť Sociálnej poisťovni rozhodnutie o zatvorení školy.

NEMOCENSKÁ DÁVKA OŠETROVNÉ SA VYPLÁCA do konca mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa ošetrovné vypláca,napr. žiadosť o dávku ošetrovné podaná v marci bude vyplatená najskôr v aprílovom výplatnom termíne. Doklady však musia byť pobočke Sociálnej poisťovne predložené (včas) spravidla do 5. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa dávka vypláca. Nárok na ošetrovné možno uplatniť aj spätne. Nie je potrebné, aby zamestnanec podal žiadosť o ošetrovné v ten istý deň ako bola napr. škôlka alebo škola uzavretá. Môže tak urobiť aj v nasledujúcich dňoch – týždňoch. Premlčacia doba na uplatnenie nároku na ošetrovné je totiž tri roky odo dňa, za ktorý dávka patrila.

Záver

V záujme obmedzenia osobného kontaktu u pediatrov a návštev v pobočkách Sociálna poisťovňa zaviedla Sociálna poisťovňa zjednodušený spôsob podania žiadosti o ošetrovné v súvislosti s koronavírusom a následným uzatvorením školských zariadení. Podstata zmeny spočíva v tom, že netreba chodiť k lekárovi a netreba chodiť ani do pobočky Sociálnej poisťovne.

Viac o tejto téme sa dočítate v mesačníku Práce a mzdy 6/2020 a v odbornej tematickej publikácii Podnikanie a koronavírus. Publikácie si už teraz môžete objednať, hneď po vydaní Vám ich zašleme poštou.

Jednou zo základných povinností zamestnávateľa je chrániť bezpečnosť a zdravie svojich zamestnancov na pracovisku. Ako má postupovať zamestnávateľ počas krízovej situácie, kedy je ohrozené zdravie zamestnancov na pracovisku? A aké sú nároky zamestnanca v súvislosti s krízovou situáciou?

Bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci zaručujezamestnancom čl. 3 Zákonníka práce. Ide o jednu zo základných zásad pracovného práva.Právo na ochranu bezpečnosti a zdravia pri práci zaručuje zamestnancom aj samotná Ústava Slovenskej republiky, a je súčasťou práva na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky.

Všeobecné zásady prevencie a základné podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a na vylúčenie rizík a faktorov podmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce ustanovuje zákon č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.Povinnosť zamestnávateľa chrániť zdravie svojich zamestnancov je teda jednoznačne daná zákonom, a trváaj v čase krízovej situácie. Aké možnosti riešenia danej situácie ponúka zamestnávateľovi Zákonník práce a aké sú nároky zamestnanca v tejto súvislosti?

“HOME OFFICE”(práca z domu). V súvislosti s krízovou situáciou, kedy je ohrozené zdravie zamestnancov, ako jedno z preventívnych opatrení môže zamestnávateľ nariadiť prácu z domu, tzv. homeoffice. Podľa § 52 ods. 5Zákonníka práce samôže zamestnávateľ so zamestnancom dohodnúť na dočasnom výkone práce z domu, avšak iba príležitostne alebo za mimoriadnych okolností.

Na nariadenie práce z domu musia byť splnené nasledovné požiadavky:

·                    prácu domanemožno nariadiť jednostranne, naopak je možná iba po dohode so zamestnancom, a

·                    druh práce to musí umožňovať.

Podľa vyššie cit. ustanovenia práca z domu počas krízovej situácie je možná so súhlasom zamestnávateľa alebo po dohode s ním, a ide o prácu, ktorá sa vykonáva doma alebo na inom ako zvyčajnom mieste výkonu práce za predpokladu, že druh práce, ktorý zamestnanec vykonáva podľa pracovnej zmluvy, to umožňuje.Počas práce v domácom prostredí patrí zamestnancovi mzda.

Môže však nastať situácia, že k dohode nedôjde alebo že pôjde o také profesie, kedy práca z domu nepripadá do úvahy. Čo v takom prípade?

Vtedy je na zvážení zamestnávateľa, či umožní zamestnancovi výkon práce na pracovisku. Táto možnosť sa však dostáva do rozporu so všeobecnými povinnosťami zamestnávateľa ochraňovať zdravie a bezpečnosť zamestnancov na pracovisku.

V zákone o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci je v § 5 ustanovené, že zamestnávateľ je povinný uplatňovať všeobecné zásady prevencie pri vykonávaní opatrení nevyhnutných na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pričom k všeobecným zásadám prevencie patrí aj vylúčenie nebezpečenstva a z neho vyplývajúceho rizika, ako aj posudzovanie rizika, ktoré nemožno vylúčiť.

Na základe uvedeného je zamestnávateľ povinný posudzovať riziko a na základe tohto posúdenia je oprávnený prijať a vykonať potrebné opatrenia na zabezpečenie ochrany zdravia zamestnancov. A to napr. zrušiť pracovné cesty, nariadiť lekársku prehliadku,.

Zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci definuje:

·                    prevenciu ako systém opatrení plánovaných a vykonávaných vo všetkých oblastiach činnosti zamestnávateľa, ktoré sú zamerané na vylúčenie alebo obmedzenie rizika a faktorov podmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce, a určenie postupu v prípade bezprostredného a vážneho ohrozenia života alebo zdravia zamestnanca,

·                    nebezpečenstvo ako stav alebo vlastnosť faktora pracovného procesu a pracovného prostredia, ktoré môžu poškodiť zdravie zamestnanca,

·                    ohrozenie ako situáciu, v ktorej nemožno vylúčiť, že zdravie zamestnanca bude poškodené,

·                    riziko ako pravdepodobnosť vzniku poškodenia zdravia zamestnanca pri práci a stupeň možných následkov na zdraví.

Ak teda práca z domu nie je možná a ide o krízovú situáciu, v závislosti od konkrétneho prípadu možno situáciu posúdiťako prekážku v práci na strane zamestnávateľa.

PREKÁŽKA V PRÁCI NA STRANE ZAMESTNÁVATEĽA. Ak práca z domu nie je možná a po vyhodnotení rizík zamestnávateľ prijme príslušné opatrenia v zmysle, že neumožní takémuto zamestnancovi výkon práce na pracovisku, Zákonník práce umožňuje túto situáciu posúdiť ako prekážku v práci na strane zamestnávateľa (§ 142 Zákonníka práce odsek 3). Ide o situáciu, kedy zamestnanec mal naplánovanú zmenu a zamestnávateľ mu oznámi, že prácu mu nepridelí.

Ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2§ 142 Zákonníka práce, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Zákonník práce neobsahuje časové obmedzenie trvania tejto prekážky v práci, a teda je na rozhodnutí zamestnávateľa, v ako rozsahu toto opatrenie v takomto prípade použije.

Pre existenciu tejto prekážky v práci nie je rozhodujúce, či nemožnosť prideľovať prácu zamestnancovi je spôsobená objektívnymi alebo subjektívnymi príčinami, a či tieto skutočnosti zamestnávateľ môže alebo nemôže ovplyvniť, resp., či túto prekážku v práci zamestnávateľ zavinil alebo nezavinil a k nej došlo objektívne.

PRÁCE A ČINNOSTI, KTORÉ SA MUSIA VYKONÁVAŤ NA MIESTE. Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať bezpečnosť na pracovisku.

V tejto súvislosti je podstatné, že zamestnávateľ je v rozsahu svojej pôsobnosti povinný sústavne zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri práci a na ten účel vykonávať potrebné opatrenia vrátane zabezpečovania prevencie, potrebných prostriedkov a vhodného systému na riadenie ochrany práce. Zamestnávateľ je povinný zlepšovať úroveň ochrany práce vo všetkých činnostiach a prispôsobovať úroveň ochrany práce meniacim sa skutočnostiam. (§ 147 ods. 1 Zákonníka práce)

Podľa § 6 ods. 7 zákona o bezpečnosti a ochrane zdraviapri práci je zamestnávateľ povinnýstarať sa o bezpečnosť a ochranu zdravia všetkých osôb, ktoré sa nachádzajú s jeho vedomím na jeho pracoviskách alebo v jeho priestoroch.

Predmetný zákon mu v § 6 ods. 1 písm. j/ ukladá povinnosť určovať ochranné opatrenia, ktoré sa musia vykonať, a zabezpečovať ochranné pracovné prostriedky, a to v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Naopak v zmysle § 47 ods. 3 Zákonníka práce zamestnávateľ nesmie posudzovať ako nesplnenie povinnosti, ak zamestnanec odmietne vykonať prácu alebo splniť pokyn, ktoré sú v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo s dobrými mravmi, bezprostredne a vážne ohrozujú život alebo zdravie zamestnanca alebo iných osôb.

ZMENA ROZVRHU PRACOVNÝCH ZMIEN. Krízová situácia môže viesť k zmene rozvrhu pracovných zmien.Podľa § 90 ods. 9 Zákonníka práce je rozvrhnutie pracovného času zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi najmenej týždeň vopred a s platnosťou najmenej na týždeň.

Do úvahy pripadá aj zmena v rozvrhovaní práce. Zmeny v rozvrhu práce sú podmienené rôznymi skutočnosťami ako obsah pracovnej zmluvy, ustanovenia o rovnomernom a nerovnomernom rozvrhovaní pracovného času, o dobe odpočinku.

DOVOLENKA.Ďalšou z možností v krízovej situácii je, že zamestnávateľ nariadi zamestnancovi, aby čerpal dovolenku, avšak len za podmienok ustanovených Zákonníkom práce.

Podľa § 111 ods. 1 Zákonníka práce je pri určovaní dovolenky potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a oprávnené záujmy zamestnanca.

Pracovné voľno. Podľa § 141 ods. 3 písm. b) a d) Zákonníka práce môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno aj z iných dôvodov ako vymenúva Zákonník práce v odseku 2 (prekážky v práci na strane zamestnanca), a to s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy. Ďalej môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi aj pracovné voľno s náhradou mzdy, ktoré si zamestnanec odpracuje neskôr.

Do úvahy pripadá aj určenie čerpania náhradného voľna. Ide o situáciu, kedy zamestnanec má nevyčerpané náhradné voľno.

INÁ SITUÁCIA VZNIKÁ V PRÍPADE KARANTÉNY.Karanténne opatrenia upravujú osobitné právne predpisy (napr. zákon č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia).

V zmysle § 141 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci počas karantény. Za tento čas nepatrí zamestnancovi náhrada mzdy, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa § 81 písm. e) Zákonníka práce zamestnanec nesmie konať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa. Týka sa to teda aj situácie, keď by zamestnanec svojim zdravotným stavom ohrozoval zdravie ostatných zamestnancov.

V súvislosti s nariadením karantény vznikajú zamestnancovi určité povinnosti.

V zmysle § 144 Zákonníka práce je zamestnanec povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu. Prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať. Príslušné zariadenie je povinné potvrdiť zamestnancovi doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní.

Podmienky a rozsah finančného zabezpečenia zamestnanca počas trvania uvedenej prekážky v práciupravuje zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a zákon č. 462/2003 Z.z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca.

Zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci nielen za čas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti počas karantény, ale i v čase ošetrovania chorého člena rodiny a počas starostlivosti o dieťa mladšie ako desať rokov, ktoré nemôže byť z vážnych dôvodov v starostlivosti detského výchovného zariadenia alebo školy. Rovnako za tento čas nepatrí zamestnancovi náhrada mzdy.

OPATRENIA SOCIÁLNEJ POISŤOVNE

Ošetrovné. Ak v súvislosti s krízovou situáciou dôjde k uzatvoreniu predškolského zariadenia alebo zariadenia sociálnych služieb, v ktorých sa poskytuje dieťaťu starostlivosť, alebo školy, títo zamestnanci majú možnosť si v Sociálnej poisťovni uplatniť nárok na ošetrovné.

Musia byť však splnené zákonné podmienky uvedené v § 39 zákona o sociálnom poistení.Vo všeobecnosti platí, že ošetrovné sa vypláca v dĺžke 10 dní.

Sociálna poisťovňa oznámila na svojej oficiálnej stránke vzhľadom na mimoriadnu situáciu v súvislosti s nákazou koronavírusu, že po vyhlásení mimoriadnych opatrení ústredným krízovým štábom a v súlade s rozhodnutím príslušných orgánov o zatvorení škôl, prizná ošetrovné (OČR) pri osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa do dovŕšenia 11. roku jeho veku (10 + 364 dní) počas celého 14-dňového obdobia, počas ktorého mali byť školy a predškolské zariadenia uzavreté. Pred uplynutím tejto lehoty ďalej Sociálna poisťovňa na základe ďalšieho aktuálneho vývoja informovala, že ošetrovné sa v tomto prípade priznáva počas celého obdobia, na ktoré príslušný orgán vyhlásil mimoriadnu situáciu/núdzový stav a svojim rozhodnutím uzavrel školské a predškolské zariadenia. V takýchto prípadoch sa poistencom nebude ani prerušovať povinné sociálne poistenie.

Sociálna poisťovňa preto automaticky predĺžila trvanie a následnú výplatu aktuálne začatých 14 – dňových OČR-iek bez toho, aby si rodič musel podávať novú žiadosť.

O dávku bude poistenec žiadať novou žiadosťou len vtedy, ak sa na OČR rodičia potrebujú vystriedať. Rodičia sa môžu striedať najskôr po uplynutí 10 dní, pričom každý nástup do zamestnania musia Sociálnej poisťovni ohlásiť najneskôr do konca kalendárneho mesiaca.

Nemocenské je nemocenská dávka, ktorá sa okrem iného poskytuje poistencovi, ktorý je z dôvodu choroby alebo karanténneho opatrenia uznaný za dočasne práceneschopného.

Podľa zákona o sociálnom poistení Sociálna poisťovňa prizná dávku nemocenské iba vtedy, ak je potvrdená ošetrujúcim lekárom. Je teda na rozhodnutí lekára, či žiadosť o PN uzná ako opodstatnenú z medicínskeho hľadiska.

V súvislosti so šírením koronavírusumôže lekár vystaviť poistencovi PN-ku len, ak ide o osobu, ktorej regionálny úrad verejného zdravotníctva nariadil karanténu, ďalej pacientovi, ktorý sa vrátil z rizikových oblastí alebo tomu, komu bola nariadená karanténa z dôvodu potvrdenia ochorenia.

Osobitne sa v tomto období posudzuje PN-ka len v prípade učiteľov, sociálnych pracovníkov a iných zamestnancov takýchto zariadení, ktoré boli na základe rozhodnutia Ústredného krízového štábu uzatvorené. V takýchto prípadoch (po komunikácii telefónom alebo emailom) lekár poistencovi dočasnú PN vystaví.O prípadným zmenách Sociálna poisťovňa informuje na svojej stránke www.socpoist.sk.

Viac o tejto téme sa dočítate v mesačníku Práce a mzdy 6/2020 a v odbornej tematickej publikácii Podnikanie a koronavírus. Publikácie si už teraz môžete objednať, hneď po vydaní Vám ich zašleme poštou.

Žijeme v prostredí preplnenom mikroorganizmami, baktériami, vírusmi aj parazitmi a neustále pribúdajú nové druhy alebo tie už známe zmutujú do iných podôb. Styku s nimi sa vyhneme ťažko, lebo pri každom dotyku alebo nadýchnutí vnikajú do našich tiel a sú ich „milióny“. Naše prirodzené obranné bariéry (koža, sliznica) by si s nimi síce mali väčšinou poradiť, ale predsa len sa nám ich do organizmu dostane až – až. V priebehu ľudského vývoja sa vyvinul imunitný systém, ktorý by mal byť v súčasnosti najdokonalejším ochranným štítom človeka.

FUNGUJÚCA OBRANNÁ „HRÁDZA“ NÁŠHO TELA patrí medzi jeho najvýkonnejšie „zariadenia“ a musí byť neustále v pohotovosti. Pokiaľ máme z akéhokoľvek dôvodu oslabený imunitný systém, za nejaký čas začne organizmus boj s vonkajším nepriateľom prehrávať. Dlhodobé infekcie alebo opakované vírusové ochorenia vyčerpajú obranný mechanizmus a jeho funkcia je oslabená. Preto si musíme nejako pomôcť.

Slovo vírus pochádza z latinčiny a v preklade znamená „jed“. Vírusy sa dokážu množiť iba vnútri živých buniek, parazitujú na nich, pretože nemajú vlastný aparát na syntézu bielkovín. Popri množení môže vírus poškodiť alebo zmeniť DNA (deoxyribonukleová kyselina) ktorá je nositeľkou genetickej informácie bunky, riadi jej rast, delenie a regeneráciu. Zdravé ľudské telo na jeho prítomnosť reaguje produkciou antivírusových proteínov, ktoré bránia prechodu infekcie na susedné bunky. Imunitná reakcia je prirodzená obrana tela pred cudzorodými časticami, čiže aj vírusmi. Proti niektorým virózam sú k dispozícii účinné očkovania, ktoré imunitu človeka „naučia“ ubrániť sa konkrétnemu vírusu.

Medzi najznámejšie z približne 4-tisícov vírusov, ktoré vedci doposiaľ rozpoznali, patrí chrípka, žltačka, herpes, bradavice, ebola, zika, HIV, SARS, MERS, koronavírus COVID – 19 alebo osýpky. Niektoré vírusy mutujú neprestajne, takže telo nie je schopné vyvinúť si trvalú odolnosť. Taktiež sa zistilo, že niektoré sa dokážu, ako bolo už spomenuté, do DNA pevne zabudovať a preto sa stanú dedičnými.

O existencii vírusov sa vedelo prinajmenšom od 19. storočia. Ľudia tušili, že v prostredí sa nachádzajú akési mikročiastočky, ktoré vyvolávajú infekciu. Keď sa však vedci snažili dopátrať k zdroju nákazy, nešlo im to. Prvé vakcíny proti vírusovým ochoreniam vznikli dokonca skôr, než došlo k objavu vírusov ako takých. Vedci sa snažili pôvodcu nákazy odfiltrovať z infikovaných tekutín, no filtre neúčinkovali a aj výsledný filtrát dokázal nakaziť ďalšieho hostiteľa. Z pokusov bolo zjavné, že vírus bude zrejme extrémne malý. Nedokázali ho zachytiť ani len mikroskopom. Až oveľa neskôr sa určilo, že vírusy (zvyčajne) dokážu prejsť cez jemné filtre, ktoré zachytia väčšinu baktérii a že mimo živých buniek nedokážu vírusy rásť a množiť sa. Komplexné štruktúry vírusov sa však podarilo zobraziť až vďaka vynálezu elektrónového mikroskopu v roku 1931.

Žiadne vírusové ochorenie nemožno liečiť antibiotikami. Ak ich lekár predpíše, snaží sa predísť bakteriálnej infekcii, ktorá môže vzniknúť v organizme, ktorý oslabili vírusové ochorenia.
Najlepšou ochranou je očkovanie (pokiaľ existuje očkovacia látka) a „jednoduché“ typy prevencie.

OTUŽOVANIE JE JEDNODUCHÝ A DOSTUPNÝ SPÔSOB, ako zvýšiť odolnosť organizmu. Prekrví celé telo a pomôže zbaviť sa stresu. Otužovať sa môžete viacerými spôsobmi. Najčastejšie ho začíname sprchovaním. Pri otužovaní v sprche je však dôležité dodržať dve zásady.

Prvá je postupnosť – začnite teplejšou vodou, pokračujte vlažnou a očistu ukončite studenou,“ Počas sprchovania je podľa nej dobré sa hýbať. Nemusíte robiť žiadne prudké pohyby, stačí, ak budete prešľapovať.

Druhá zásada je pravidelnosť. Aj keď to niekedy nemusí byť príjemné, otužovanie nevynechajte ani jeden deň, disciplína sa oplatí. Telo si na nižšie teploty zvykne napríklad aj celoročným pravidelným pohybom na čerstvom vzduchu, alebo spánkom v neprekúrenej miestnosti. Keďže pohyb zvyšuje odolnosť tela voči chorobám, aj v chladnom počasí mu venujte každý deň aspoň pol hodiny.

UMÝVANIE RÚK A DOTKNUTÝCH PREMETOV. Cesta vírusu či baktérie do tela je jednoduchá. Stačí sa chytiť napríklad infikovaného nábytku, kľučky, alebo použitého riadu. Ak sa prsty nesúce vírus následne dotknú sliznice úst, nosa, alebo očí, dokáže preniknúť do organizmu. Keďže ľudia majú sklony dotýkať sa tváre aj niekoľko desiatok krát za minútu, ku vzniku ohnísk nákaz preukázateľne významne prispieva nie len pobyt v blízkosti chorého, ale aj prenos dotykom. Vírus môže prežívať na odeve, papieri či vreckovke 8 až 12 hodín, na hladkých povrchoch, ako sú napríklad dotykové obrazovky, klávesnice počítačov, rúčky nákupných košíkov a vozíkov, držadlá v MHD, alebo gombíky výťahov či tlačidlá pre chodcov na semaforových stojanoch, dokonca 24 až 28 hodín. Okrem poctivej hygieny rúk sa preto oplatí pravidelne umývať a dezinfikovať aj plochy, ktorých sa často dotýkame a v čase nákaz nosiť rukavice.

PRAVIDLÁ UMÝVANIA RÚK SÚ JEDNODUCHÉ. Dôležité je použiť mydlo, najlepšie tekuté v chránenej dávkovacej nádobe. Ruky je dôležité navlhčiť teplou vodou, poriadne ich mydliť a nakoniec dôkladne opláchnuť. Celá procedúra by mala trvať 40 až 60 sekúnd.

K mechanickému čisteniu rúk treba pristupovať zodpovedne a nevynechať žiadnu časť dlane, chrbát rúk, priestor medzi prstami aj pod nechtami. Najlepšie je po umytí použiť jednorazovú utierku alebo čistý uterák.

Ruky je vhodné umývať bez prsteňov, náramkov či hodiniek. Ak nie je dostupná čistá tečúca voda a mydlo, treba použiť dezinfekčný prostriedok na alkoholovej báze. Celá procedúra by mala trvať 20 až 30 sekúnd.

Kedy je potrebné umývať si ruky

• po každom návrate domov (do práce…) z vonkajšieho prostredia
• pred a po návšteve nemocnice, lekára
• po ceste v prostriedkoch hromadnej dopravy
• pred, počas a po príprave jedla
• pred konzumáciou jedla
• pred a po každom použití toalety
• pred manipuláciou s bábätkom a po výmene znečistenej plienky
• po manipulácii so zvieratami a ich krmivom
• po manipulácii s odpadom a odpadovým košom
• po vyčistení nosa, kašlaní a kýchaní – pri kašli a kýchaní si ústa nemožno zakrývať dlaňou, dôležité je použiť vreckovku, ktorú treba ihneď po použití zahodiť do koša
• počas choroby
• pri akomkoľvek pocite nečistých rúk
   

Ako si správne umývať ruky pod tečúcou vodou

• navlhčíme si ruky teplou vodou a naberieme si dostatočné množstvo mydla
• ruky si potierame spôsobom dlaň o dlaň, potom pokračujeme preložením dlane pravej ruky na chrbát ľavej ruky s čistením vnútorných strán prstov a potom opačne
• trením si čistíme spojené prsty pravej ruky proti ľavej ruke a potom opačne, následne si uzavrieme prsty jednej ruky do dlane a potierame si ich oproti druhej dlani
• nasleduje čistenie ľavého palca krúživým pohybom pravou rukou a potom opačne
• ľavú dlaň si čistíme krúživým pohybom spojenými prstami pravej ruky a potom opačne
• ruky si opláchneme vodou, dôkladne si ich utrieme jednorazovou utierkou alebo čistým uterákom
• utierkou či uterákom potom zastavíme tok vody.

Ako si správne dezinfikovať ruky s použitím dezinfekčného prostriedku na báze alkoholu

• naberte plnú dlaň dezinfekčného prostriedku a naneste na celý povrch rúk
• pokračujte preložením dlane pravej ruky na chrbát ľavej ruky s čistením vnútorných strán prstov a potom opačne
• ďalej si čistite trením spojené prsty pravej ruky proti ľavej ruke a potom opačne
• prsty jednej ruky uzavrite do druhej dlane a potierajte oproti druhej dlani
• krúživým pohybom si čistite ľavý palec pravou rukou a potom opačne
• spojenými prstami pravej ruky čistite krúživým pohybom ľavú dlaň a potom opačne
• akonáhle ruky vyschnú, sú vydezinfikované.

POTRAVINY A NÁPOJE PRE DOBRÚ IMUNITU. Obranyschopnosť tela sa významne posilní vďaka zdravej a pestrej strave. Za vhodné zdroje potrebných živín považuje jablká, kyslú kapustu, cviklu, citrusy, chren, cesnak, zázvor, papriku, citróny, banány, limetku, pomaranče, para a kešu orechy, ale aj rukolu, cícer, tekvicové semienka, či morčacie a kuracie mäso. Hoci nebýva pocit smädu taký výrazný ako v horúčavách, nezabúdajme na pitie vody, nesladených nápojov a čajov. Pravidelné pitie zdravých nápojov pomáha zvlhčovať sliznice.

MUDr. Pavel Malovič

MÁM PANIKU, ČO S TÝM?

Neobvyklé a negatívne pôsobiace situácie často vyvolávajú u ľudí nezvyčajné chovanie, prežívajú dominantné pocity strachu a úzkosti, sú nepraktickí a nevypočítateľní – panikária. Objavuje sa strach o život, úzkosť z praktických otázok ako sú financie, kto sa postará o rodinu, čo budeme jesť, či nás a našich najbližších nezdevastuje choroba a podobne. Niektoré nepríjemné prejavy strachu, úzkosti a paniky sa môžu sa objaviť v rôznej intenzite. Objavujú sa problémy so spánkom, nechutenstvo, negatívne myslenie, problémy so zvládaním ohrozenia chorobou, so vzťahmi. Aké môžu byť symptómy paniky?

PRÍTOMNÉ BÝVAJÚ FYZICKÉ SYMPTÓMY ako búšenie srdca, problémy s dýchaním, potenie sa, triašky, hnačky, nevoľnosť, tŕpnutie končatín, bolesti a napätie svalov, najmä v oblasti krku a pliec, bolesti, pichanie a pálenie na hrudi.

Niekedy sa môže stať, že strach a úzkosť prerastú až do panických záchvatov. Panický atak je masívny záchvat úzkosti spojený s veľmi intenzívnymi a stupňovanými telesnými symptómami aké boli spomenuté. To všetko vyvolá obavy, že ide o vážny zdravotný problém. Ľudia tento stav opisujú ako najhorší pocit – majú strach o život a pocit, že umrú. Môže sa dostaviť aj úplne nečakane alebo počas spánku, väčšinou v prvých hodinách zaspávania.

V skutočnosti panický záchvat neohrozuje život a zväčša po štvrťhodine odznie, ale môže negatívne ovplyvniť ďalšie hodiny a dni nielen osoby s panikou, ale aj jej blízke okolie. Ak sa niečo také stane, treba o tom bez obáv povedať svojmu lekárovi a prípadne navštíviť psychológa. Existuje veľa spôsobov, ako takejto panickej situácii zabrániť.

Neznamená to, že sa skutočný zdravotný stav zhoršuje ani to, že hrozí „blázinec“. Je to prirodzená reakcia tela na vrstvenie množstva stresových situácií za sebou. Dá sa to zvládnuť, hoci nejde vždy o jednoduchý proces a vyžaduje sa tréning.

1.                  Skúste dýchať pravidelne, (asi 10 až 12 nadýchnutí za minútu). Skúste dýchať do brucha, nie do hrudníka. Trénujte upokojujúce dýchanie vo chvíľach, kedy ste v pohode, aby ste sa túto techniku naučili vopred.

2.                  Skúste relaxovať: cvičením, relaxačnými a dýchacími technikami, hudbou...aspoň hodinu 2krát denne (tieto sa tiež treba naučiť vopred, aby ste ich mohli využiť keď Vám je zle)

3.                  Snažte sa svoje pocity v takejto situácii vnímať viac ako pozorovateľ a opakujte si formulky, ktoré Vás upokoja (napríklad „vyplavuje sa len napätie z môjho vnútra, nič vážne sa mi nestane“)

4.                  Pravidelne sa stravujte, radšej viacero menších porcií počas dňa. Nezabudnite na raňajky, aby Vám neklesla hladina cukru v krvi.

5.                  Vyhýbajte sa alkoholu, čiernemu čaju, káve a sladeným nápojom

6.                  Pre ženy: práve pred menštruáciou sa snažte vyhnúť sa stresovým situáciám, keďže vtedy je väčšia pravdepodobnosť, že dostanete panický záchvat

7.                  Naučte sa asertivite: to znamená vedieť povedať nie, alebo vedieť požiadať o pomoc a vedieť si vyhradiť čas len pre seba.

1.                  Pokúste sa neponáhľať sa, nestresovať a udržať sa v čo najpokojnejšom stave

2.                  Pravidelne si nájdite len čas pre seba...jedzte každé tri hodiny, pite veľa tekutín a skúste sa vyhnúť kofeínu, zacvičte si (rozcvičte si plecia, hlavu, zápästia)

3.                  Skúste si trénovať dýchacie a relaxačné techniky...(aj 5 minút na toalete, pred liečbou alebo vyšetrením môže pomôcť)

4.                  Pokúste sa nemyslieť na to, čo by mohlo dopadnúť zle...skúste sa niečím rozptýliť...hudba, myslite na niečo pekné, porozprávajte sa so známym...

5.                  Ak aj budete myslieť na túto stresujúcu situáciu...nevadí...pripravte si dopredu viac reálnych myšlienok, ktoré Vám pomôžu ostať pokojnejším (napríklad: po liečbe nie je vždy nevoľno, ak mi aj bude horšie, za chvíľu to aj tak prejde,....)

1.                  Postavte sa k tomu s kľudom, pokojne a pokúste sa spomaliť

2.                  Snažte sa nechcieť utiecť z tejto situácie. To vás môže len viac vystresovať

3.                  Odpútajte svoju pozornosť na niečo príjemnejšie – hudba, knižky, rodina...

4.                  Ak aj začnete panikáriť, nebojte sa, skúste znovu dostať pod kontrolu svoje dýchanie. Dýchajte prirodzene a pomalšie (10-12 krát za minútu, do brucha a nie do hrudníka)– tak ako ste si to natrénovali, vyhnite sa hlbokým nádychom. Môžete si so sebou zobrať aj papierové vrecúško a pomaly dýchajte doňho a z neho. Do vašej krvi sa znovu dostane prirodzené množstvo oxidu uhličitého, ktorý pri takomto rýchlom dýchaní (hyperventilácii) chýba.

5.                  Nesnažte sa s týmto záchvatom bojovať, to znovu len môže predĺžiť a zhoršiť Vašu reakciu naň.

Po takomto záchvate sa môžete cítiť veľmi vyčerpaní , nahnevaní na seba samého, že ste to nezvládli lepšie, v strese, že také niečo sa bude znovu opakovať. Čo vám môže pomôcť?

1.                  Skúste si dopriať aspoň hodinku len pre seba...oddýchnite si a relaxujte (tak ako je to príjemné vám osobne). Prešli ste si nepríjemnou aj vyčerpávajúcou situáciou a potrebujete si vydýchnuť. Skúste akúkoľvek relaxačnú techniku, dýchaciu, predstavujte si niečo príjemné, alebo počúvajte hudbu.

2.                  Snažte sa porozmýšľať nad tým, že čo vám v tejto situácii pomohlo. Ak sa to stane nabudúce, budete vedieť, čo vám pomôže znovu. Prípadne, čo ešte by ste v takejto situácii mohli skúsiť, aby ste ju zvládli lepšie. Ak získate viac sebadôvery, že to zvládnete, zmiernite svoj strach z toho, že to znova príde. To môže zabrániť ďalšiemu takémuto záchvatu, pretože ten je často vyvolaný práve strachom z toho, čo keď príde znova...

3.                  Odmeňte sa. Zaslúžite si to, keďže ste to zvládli.

4.                  Skúsenosť, že tento stav VŽDY napokon odznie, že sa vám nič zlé nestane, teda že je to „len vo vašej hlave“, a to čo vám pomohlo záchvat zvládnuť sú dôležité momenty, ktoré vám môžu v budúcnosti pomôcť zvládnuť záchvat lepšie. Pokiaľ sa vám nedarí situáciu zvládnuť vlastnými silami určite vyhľadajte odbornú pomoc! Vždy sa poraďte o svojich symptómoch aj s lekárom hneď na začiatku.

MUDr. Pavel Malovič

Poradca – (Poradca), č. 11/2020 (V/2020)

• Stavebný zákon s komentárom – úplné znenie zákona s komentárom

Poradca – (Poradca), č. 10/2020 (IV/2020)

• Zákon o poplatkoch za rozvoj s komentárom – úplné znenie zákona s komentárom
• Kataster nehnuteľností
• 13. dôchodok - novinka v sociálnom poistení
• Preddavky PO v roku 2020

Práce a mzdy – bez chýb, pokút a penále – (PaM), č. 6/2020 (IV/2020)

• Zmeny v ošetrovnom v súvislosti s koronavírusom
• Náhrady mzdy v krízovej situácii
• Zamestnávanie cudzincov - povinnosti zamestnávateľa
• Cestovné náhrady a práca z domu
• Príspevok na športovú činnosť
• Novela zákona o uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií
• Poukázanie 2 % zaplatenej dane občianskym združeniam a nadáciám
• Dobrovoľnícka činnosť v obci

Dane, účtovníctvo, odvody – bez chýb pokút a penále (DUO), č. 6/2020 (IV/2020)

• Nové sadzby dane v roku 2020
• Daňový bonus po novom
• Správa daní – zmeny
• Kuzové rozdiely
• Zákazková výroba

Verejná Správa č. 5-6/2020 (VS), č. 5-6/2020 (IV/2020)

• Dôchodky - zmeny v starobnom dôchodkovom sporení
• Vlastníctvo bytov a nebytových priestorov – zmeny
• Stavebný poriadok

Aktualizácia III/2 (III/2020) - opatrenia proti koronavírusu

• Zákon o sociálnom poistení
• Zákonník práce
• Zákon o službách zamestnanosti
• Zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia

Aktualizácia III/1 (III/2020) - 13. dôchodok

• Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení – 1. 4. 2020
• Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení– 1. 4. 2020
• Zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime– 1. 4. 2020
• Zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého– 1. 4. 2020

Aktualizácia V/1 (III/2020) - Školský zákon

·         Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon)

·         Vyhláška č. 1/2020 Z. z. o kvalifikačných predpokladoch pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov

Aktualizácia II/4 (III/2020) – opatrenia proti koronavírusu

• Zákon o verejnom obstarávaní
• zákon č. 343/2015 Z. z.

Aktualizácia II/3 (III/2020) - Exekučný poriadok, konkurz a reštrukturalizácia

·         Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov

·         Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov

Aktualizácia I/1 (III/2020) – Správa daní, Zánik daňového

·         Zákon č. 563/2009 o správe daní (daňový poriadok)

·         Nariadenie č. 48/2020 Z. z. o zániku daňového nedoplatku

·         Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov

ODBORNÉ TEMATICKÉ PUBLIKÁCIE - NOVINKY

1. Obchodný zákonník po novelách s komentárom- rozsiahly komentár, Zákon o verejnom obstarávaní, Zákon o cenách, vzory zmlúv

2. Jednoduché účtovníctvo – postupy účtovania po ostatnej novele, zákon o dani z príjmov, zákon o účtovníctve

3. Povinnosti zamestnávateľa – práva a povinnosti zamestncov a zamestnávateľov

4. Daňové a mzdové zákony 2020 - daňové a mzdové zákony aktualizované k 1. 1. 2020

5. Daňové a účtovné zákony 2020 – aktuálne znenie zákonov po novelách s komentármi

6. Cestná premávka (úplné znenie zaákona po ostatnej novele A5 (zákony do vrecka)

7. Zákonník práce s komentárom (monotematika - zmeny od 1. 7. 2020)

8. Odpady po novom – monotematika (úplné znenie s komentárom)

9. Daňové a nedaňové výdavky A-Z 2020 - uplatňovanie skutočne vynaložených výdavkov do výdavkov daňových

10. Občiansky zákonník po novelách s komentárom – rozsiahly komentár, úplné znenia zákonov po novelách, záväzkové právo

11. Príručka mzdovej účtovníčky – sprievodca mzdami (metodická pomôcka pre mzdových účtovníkov)

12. Trestné právo a súdne spory (Trestný zákon, Trestný poriadok, Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok – úplné znenia zákonov)

13. s.r.o. – SPRIEVODCA (komplexné a prehľadné spracovanie problematiky spoločnosti s ručením obmedzeným od jej založenia, vzniku až po možnosti zrušenia)

14. Podnikanie a koronavírus (komplexný prehľad opatrení a ich podrobný popis týkajíci sa daňového poriadku, daní z príjmov, DPH, zákonníku práce, miezd)

15. Lex korona (nové zákony a novely týkajúce sa zmien legislatívy v súvislosti s koronavírusom)

AK STE NESTIHLI PODAŤ DP, ICH PODANIE SA ODKLADÁ DO 30.6.

Určite využijete naše publikácie: