Zdravotné poistenie je na Slovensku poistenie osôb slúžiace na zabezpečenie potrebnej zdravotnej liečebno-preventívnej starostlivosti, pri ťažkom zdravotnom postihnutí, prípadne osobitnej zdravotnej starostlivosti. Poslaním zdravotníctva je významne prispievať k zvyšovaniu kvality života občanov prostredníctvom znižovania úmrtnosti, chorobnosti, trvalých a dočasných následkov chorôb a úrazov, poskytovaním zdravotnej starostlivosti, pôsobením verejného zdravotníctva, podporou individuálnej a komunitnej starostlivosti o zdravie. Poslaním elektronického zdravotníctva (eHealth) je podpora poslania zdravotníctva prostredníctvom informačných a komunikačných technológií. Víziou eHealth je poskytnúť správne informácie v správny čas na správnom mieste vo všetkých etapách a procesoch starostlivosti o zdravie občanov.

 

Legislatívny rámec elektronického zdravotníctva je vymedzený zákonom č. 153/2013 Z. z. o národnom zdravotníckom informačnom systéme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Hlavným cieľom zákona o národnom zdravotníckom informačnom systéme (NZIS) je legislatívne podporiť zvýšenie kvality a efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti informatizáciou zdravotníctva. Účelom zákona je vytvorenie legislatívneho rámca pre informatizáciu zdravotníctva na národnej úrovni umožňujúceho vybudovanie a prevádzku Národného zdravotníckeho informačného systému ako jej základného piliera. Uvedeným právnym predpisom sa vo viacerých bodoch menil aj zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, pričom niektoré zmeny ešte nenadobudli účinnosť.

 

Práva a nároky poistenca pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti upravujú viaceré právne predpisy SR:

Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov

Zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Zákon č. 579/2004 Z. z. o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Zákon č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Zákon č. 153/2013 Z. z. o národnom zdravotníckom informačnom systéme a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Zákon č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov

Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov

Zákon č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov

Občiansky súdny poriadok (od 1. júla sa ruší).

Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 776/2004 Z. z., ktorým sa vydáva katalóg zdravotných výkonov v znení neskorších predpisov

Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 777/2004 Z. z., ktorým sa vydáva Zoznam chorôb, pri ktorých sa zdravotné výkony čiastočne uhrádzajú alebo sa neuhrádzajú na základe verejného zdravotného poistenia

Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 341/2013 Z. z., ktorou sa ustanovuje cezhraničná zdravotná starostlivosť, ktorá podlieha predchádzajúcemu súhlasu príslušnej zdravotnej poisťovne na účely jej preplatenia

Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 232/2014 Z. z., ktorou sa upravuje postup poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, zdravotnej poisťovne a Úradu pre dohľad na zdravotnou starostlivosťou pri poskytovaní cezhraničnej zdravotnej starostlivosti.

 

Práva a nároky poistencov upravujú aj právne predpisy Európskej únie

Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia - Smernica 2011/24/EU o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti.

Prínosom Smernice je možnosť poistenca vybrať si pri poskytovaní cezhraničnej zdravotnej starostlivosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti bez ohľadu na to, či je v zmluvnom vzťahu s niektorou zdravotnou poisťovňou. Poistenci môžu s výnimkou vymedzených prípadov ustanovených legislatívou príslušného štátu – vyhľadať zdravotnú starostlivosť v inom členskom štáte aj bez predchádzajúceho súhlasu príslušnej zdravotnej poisťovne a následne žiadať o preplatenie vynaložených nákladov. Smernica sa uplatňuje na poskytovanie zdravotnej starostlivosti pacientom bez ohľadu na jej organizáciu, spôsob poskytovania alebo financovania. Podmienkou je, že ide o zdravotnú starostlivosť hradenú v štáte poistenia, tzn. patriacu do rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a sú splnené podmienky pre úhradu nákladov stanovenú právnymi predpismi štátu poistenia. Cezhraničnou zdravotnou starostlivosťou nie je sociálna služba, odber, testovanie, spracovanie, konzervácia, skladovanie alebo distribúcia orgánov, tkanív alebo buniek na účely transplantácie, program očkovania obyvateľstva proti infekčným chorobám, ktoré sú zamerané výlučne na ochranu zdravia obyvateľstva na území členského štátu Európskej únie, dávky dlhodobej starostlivosti.

 

Zákon č. 580/2004 Z. z. – účinnosť od 1. 1. 2005, 1. 1. 2006

Základnou funkciou zdravotného poistenia je zabezpečenie zdravotnej starostlivosti (vrátane liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín) poistencom zdravotného poistenia v zodpovedajúcom rozsahu a kvalite. Predošlý právny systém zdravotného poistenia, ktorý bol zakotvený v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov, uvedenú funkciu už neplnil dlhšiu dobu. V oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti sa dlhodobo prejavovali také systémové nedostatky, ktoré nebolo možné odstrániť čiastočnými legislatívnymi úpravami. Každým dňom sa zvyšovala vnútorná a vonkajšia zadlženosť zdravotných poisťovní a zdravotníckych zariadení. Toky finančných prostriedkov v zdravotníctve boli neprehľadné, čo spôsobilo vysokú mieru korupcie tak v rámci systému ako aj mimo neho. Pacienti – poistenci sa dožadovali rýchlej a kvalitnej zdravotnej starostlivosti. Situácia v oblasti zdravotníctva si vyžadovala riešenia, ktoré mali odstrániť problémy kvalitatívnou zmenou vzťahov všetkých účastníkov zdravotného poistenia.

Z uvedených dôvodov bola schválená právna úprava – zákon o zdravotnom poistení a o zmene zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V zákone o zdravotnom poistení sa zdravotné poistenie člení na dva základné druhy zdravotného poistenia – verejné zdravotné poistenie a individuálne zdravotné poistenie. Verejným zdravotným poistením, ktorého názov vyplýva z článku 31 Listiny základných práv a slobôd, je poistenie, na základe ktorého má každý občan Slovenskej republiky právo na zdravotnú starostlivosť, služby súvisiace so zdravotnou starostlivosťou v rozsahu určenom osobitnými predpismi (zákon o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti).

V rámci zdravotnej starostlivosti sa v zmysle uvedených predpisov poskytujú aj lieky a zdravotnícke pomôcky. Základnou funkciou zdravotného poistenia je zabezpečenie úhrady zdravotnej starostlivosti (vrátane liekov a zdravotníckych pomôcok) pre poistencov verejného zdravotného poistenia v zodpovedajúcom rozsahu a kvalite. Nedostatok zdrojov v systéme zdravotného poistenia a v zdravotníctve nie je spôsobený len nárastom cien liekov a zdravotníckych pomôcok. Dôsledkom súčasného stavu v rezorte zdravotníctva je predovšetkým neexistencia takého legislatívneho prostredia, ktoré by umožnilo zdravotným poisťovniam a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti správať sa zodpovedne a vykonávať svoju činnosť tak, aby v prípade úspešného hospodárenia vytvárali zisk a v prípade zlého hospodárenia zanikli. Legislatívne prostredie musí byť také, aby sa štát nepodieľal na sanácii dlhov tých, ktorí sa správajú nehospodárne a nezodpovedne.

Verejné zdravotné poistenie je zároveň aj solidárnym zdravotným poistením vzhľadom na to, že povinnosť platiť poistné má každý poistenec, ktorému túto povinnosť ukladá zákon bez ohľadu na to, či čerpá zdravotnú starostlivosť v rámci stanoveného rozsahu alebo nie. Solidárnosť sa prejavuje aj v tom, že určité kategórie poistencov, ktoré nie sú schopné platiť poistné, majú nárok na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť vzhľadom na verejný záujem.

Dôležitou zmenou v rámci zdravotného poistenia bolo prerozdeľovanie poistného na verejné zdravotné poistenie. Uvedená úprava mala zabezpečiť väčšiu angažovanosť a zodpovednosť zdravotných poisťovní pri vymáhaní nedoplatkov poistného na verejné zdravotné poistenie. Na prerozdeľovanie poistného na verejné zdravotné poistenie dohliada Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zriadený zákonom o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Nový spôsob prerozdeľovania poistného na verejné zdravotné poistenie má zabezpečiť spravodlivejšie delenie celkovej sumy poistného medzi jednotlivé zdravotné poisťovne podľa počtu poistencov a ich štruktúry.

 

V zákone sa zaviedol nový inštitút ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie, ktorého účelom je zabezpečiť poistné na verejné zdravotné poistenie zo všetkých príjmov dosiahnutých nielen v príslušnom kalendárnom mesiaci, ale v celom kalendárnom roku. Vzhľadom na to, že rozsah a kvalita poskytovania zdravotnej starostlivosti priamo závisí aj od dostatočného množstva finančných prostriedkov, význam zavedenia uvedeného inštitútu do verejného zdravotného poistenia je nesporný.

Individuálne zdravotné poistenie ako druh zdravotného poistenia charakterizuje jeho fakultatívnosť a dáva poistencom možnosť na širší rozsah zdravotného poistenia ako je zabezpečený verejným zdravotným poistením. Na základe individuálneho zdravotného poistenia sa uhrádza poskytovanie zdravotnej starostlivosti (vrátane liekov a zdravotníckych pomôcok) v rozsahu stanovenom v zmluve. Individuálne zdravotné poistenie je produktom, ktorý ponúkajú poisťovne v rámci svojho predmetu činnosti. Dohľad na ich činnosťou vykonáva Úrad pre finančný trh v zmysle zákona č. 96/20002 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Uvedená právna úprava spolu so zákonom o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a ďalšími zákonmi, ktoré predložil rezort zdravotníctva, vytvoril nové konkurenčné prostredie pre všetkých účastníkov zdravotného trhu.

 

Zákon o zdravotnom poistení nadobudol účinnosť 1. januára 2005 a nahradil a zrušil komplexne celý zákon č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení. Zákon definuje pojem verejného zdravotného poistenia. Definuje jednotlivých platiteľov poistného a do značnej miery mení zažitý systém odvodov na zdravotné poistenie. Podľa zákona o zdravotnom poistení sa zdravotné poistenie rozdeľuje na verejné zdravotné poistenie – povinné a individuálne zdravotné poistenie – dobrovoľné. Podľa zákona je poistencom fyzická osoba, ktorá je verejne zdravotne poistená. Verejne zdravotne poistená je každá fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt na Slovensku, okrem niektorých špecifických prípadov osôb zdravotne poistených v cudzine. Ďalej každá fyzická osoba zamestnaná u zamestnávateľa, ktorý má sídlo na Slovensku a každá fyzická osoba vykonávajúca na Slovensku činnosť SZČO. Verejne zdravotne poistení sú azylanti, zahraniční študenti atď. Poistenec je poistený v zdravotnej poisťovni, ktorú si sám vyberie. Podľa novej právnej úpravy je možnosť zmeniť zdravotnú poisťovňu len k 1. januáru, prihlášku je potrebné podať do 30. septembra predošlého roka. Platiteľom poistného sú zamestnanci, zamestnávatelia, SZČO, osoby, ktoré nie sú ani zamestnanci ani SZČO, ale majú zdaniteľný príjem vyšší ako minimálna mzda, štát. Sadzby poistného sú pre zamestnancov, zamestnávateľov, SZČO a samoplatiteľov v zásade rovnaké ako podľa pôvodného zákona. Na rozdiel od pôvodného zákona rozhodujúcim obdobím pre určenie vymeriavacieho základu je kalendárny rok. Zároveň zákon o zdravotnom poistení definuje nové pojmy preddavok na poistné a ročné zúčtovanie poistného. Zmyslom tohto bolo dosiahnuť, aby najmä v prípade zamestnancov bol vymeriavací základ posudzovaný za kalendárny rok a nie ako predtým za kalendárny mesiac. Tým sa eliminuje jav, kedy pri nerovnomerne dosahovaných príjmoch zamestnanca počas roka v silných mesiacoch príjem zamestnanca presahoval doteraz stanovený najvyšší možný mesačný vymeriavací základ a z presahujúcej časti príjmu sa poistné neplatilo. Čiže ohraničenie vymeriavacieho základu je pre zdravotné poistenie v podstate rovnaké ako v prípade vymeriavacieho základu podľa zákona o sociálnom poistení. Každý platiteľ poistného – zamestnanec, zamestnávateľ, SZČO i samoplatiteľ vykonáva a podáva po skončení roka ročné zúčtovanie poistného. Je to niečo podobné ako daňové priznanie na účely dane z príjmov. Ročné zúčtovanie sa podáva v termíne zhodnom pre podanie daňového priznania, čiže v zásade do 31. marca nasledujúceho roka. V ročnom zúčtovaní platiteľ – fyzická osoba – uvedie svoj úhrnný vymeriavací základ za uplynulý rok so zohľadnením najmenšieho a najväčšieho možného zákonom daného vymeriavacieho základu, z tohto základu vypočíta poistné za rok, uvedie výšku počas roka už zaplatených preddavkov na poistné, rozdiel medzi vypočítaným poistným a zaplatenými preddavkami bude preplatok, prípadne nedoplatok na poistnom. Za zamestnanca môže pri splnení príslušných podmienok vykonať ročné zúčtovanie jeho zamestnávateľ. Zamestnávateľ ako platiteľ poistného takisto vykonáva ročné zúčtovanie poistného, a to osobitne pre jednotlivé zdravotné poisťovne, v ktorých boli za uplynulý rok jeho zamestnanci prihlásení. V ročnom zúčtovaní uvedie svoj úhrnný vymeriavací základ ako súčet vymeriavacích základov svojich zamestnancov za uplynulý rok. Preplatok alebo nedoplatok poistného sa vzájomne vysporiada medzi platiteľom poistného a poisťovňou v zásade najneskôr do 30. júna bežného roka. Zákon o zdravotnom poistení definuje, kto platí poistné na zdravotné poistenie. Platitelia poistného sú zamestnanci, SZČO, osoby, ktoré nie sú ani zamestnanci ani SZČO, ale majú príjem podliehajúci dani z príjmov vyšší ako minimálna mzda, zamestnávatelia, štát. Pojem zamestnanec je v zákone o zdravotnom poistení definovaný v zásade rovnako ako v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Takže pri troche zjednodušenia by sa dalo povedať, že ak sa niekto považuje za zamestnanca podľa zákona o sociálnom poistení, považuje sa za zamestnanca aj podľa zákona o zdravotnom poistení. Napriek snahe zákonodarcov zjednotiť pojem zamestnanec na účely zákona o zdravotnom poistení rovnako ako na účely zákona o sociálnom poistení, podľa zákona o zdravotnom poistení je definícia zamestnanca na účely zdravotného poistenia iná ako definícia zamestnanca na účely zákona o sociálnom poistení. Za zamestnanca na účely zdravotného poistenia sa považuje aj spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným a komanditista komanditnej spoločnosti, ak sú odmeňovaní za prácu v spoločnosti formou, ktorá sa podľa zákona o dani z príjmov považuje za príjem zo závislej činnosti. Na rozdiel od stavu do 31. 12. 2004, za zamestnancov sa od 1. 1. 2005 už nepovažujú členovia štatutárnych orgánov, členovia správnych rád, členovia dozorných rád, členovia kontrolných komisií a členovia iných samosprávnych orgánov právnických osôb, ak za túto prácu dostávajú odmenu. Takéto osoby nebudú mať z príjmov dosahovaných v súvislosti s touto činnosťou povinnosť platiť poistné ako zamestnanci. Podľa zákona o zdravotnom poistení je definícia SZČO na účely zdravotného poistenia iná ako definícia SZČO na účely zákona o sociálnom poistení. Za SZČO na účely zdravotného poistenia sa totiž považuje aj fyzická osoba, ktorá vykonáva umeleckú činnosť alebo inú tvorivú činnosť, ktorej výsledok je chránený podľa Autorského zákona. SZČO je povinná platiť poistné vtedy, ak vykonáva, či prevádzkuje svoju činnosť. Podľa pôvodného zákona platil štát poistné za zákonom vymenované skupiny osôb, napríklad za nezaopatrené deti, ak nemali vlastný príjem podliehajúci dani z príjmov, dôchodcov, evidovaných nezamestnaných, ženy poberajúce peňažnú pomoc v materstve, osoby starajúce sa o deti do veku 5 rokov. Štát neplatil poistné za tzv. dobrovoľne nezamestnaných, teda za osoby, ktoré neboli ani zamestnancami ani SZČO a nepatrili ani do jednej zákonom menovaných skupín osôb, za ktoré štát platil poistné. Podľa teraz platného zákona o zdravotnom poistení štát platí poistné za všetkých poistencov, ktorí nie sú zamestnanci ani nie sú SZČO, ani nemajú príjem podliehajúci dani z príjmov, ktorý je vyšší ako minimálna mzda, čiže aj za osoby tzv. dobrovoľne nezamestnané. A to v tých mesiacoch, v ktorých nemajú žiaden príjem podliehajúci dani z príjmov alebo ich príjem podliehajúci dani z príjmov neprevýši minimálnu mzdu. Sadzba poistného je aj naďalej určená percentom z vymeriavacieho základu. V zákone o zdravotnom poistení je osobitne stanovený vymeriavací základ zamestnanca, zamestnávateľa, SZČO a napokon poistenca, ktorý nie je ani zamestnancom, ani SZČO, ale má zdaniteľný príjem. Vo všetkých prípadoch je podstatnou zmenou oproti starej právnej úprave to, že vymeriavací základ je stanovený za rozhodujúce obdobie – kalendárny rok. Nový zákon o zdravotnom poistení od roku 2005 zaviedol pojem preddavok na poistné a ročné zúčtovanie poistného.

 

Preddavok na poistné sa platí v každom kalendárnom mesiaci. Ročné zúčtovanie poistného je podľa zákona povinný vykonať každý platiteľ poistného. Termín, kedy ročné zúčtovanie platiteľ poistného podáva, je totožný s termínom podania daňového priznania.

Zákon o zdravotnom poistení znamenal od 1. 1. 2005 najmä zvýšenie odvodov pre nadpriemerne zarábajúcich zamestnancov a živnostníkov, pre zamestnancov dosahujúcich v priebehu roka rozkolísanú úroveň príjmov a pre množstvo živnostníkov doteraz platiacich minimálne zdravotné poistenie. Naopak, zákon privítali najmä dobrovoľne nezamestnané osoby bez zdaniteľného príjmu a štatutári firiem, ktorí od 1. 1. 2005 nemuseli platiť zdravotné poistenie. Zamestnávateľom pribudla nová povinnosť vykonávať ročné zúčtovanie poistného za seba i za väčšinu svojich zamestnancov. Ročné zúčtovanie poistného musia podávať i všetky osoby považované za SZČO a samoplatitelia.

 

Dopad na rovnosť pri financovaní zdravotníctva

Zákon o zdravotnom poistení a o zmene zákona o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov upravuje verejné zdravotné poistenie, ktoré spĺňa všetky kritériá rovnosti vo financovaní:

1. systém zdravotného poistenia je univerzálny a solidárny,

2. zdravotné poistenie sa financuje z verejných zdrojov, ktoré sa vyberajú povinne a prerozdeľujú na základe princípu solidarity,

3. systém každému poistencovi garantuje slobodný výber zdravotnej poisťovne, zdravotná poisťovňa nemôže poistenca odmietnuť,

4. odvodové zaťaženie je lineárne; od najvyššej hranice (trojnásobok priemernej mesačnej mzdy) regresívne,

5. za zraniteľné skupiny platí poistné na verejné zdravotné poistenie do poistného systému štát vo výške 4 % z priemernej mesačnej mzdy, čo bude znamenať odpolitizovanie financovania zdravotníctva a tesnejšie napojenie na reálnu ekonomiku. Zákon takto eliminuje selekciu poistencov na základe príjmu.

 

Dopad na rovnosť v prístupe k zdravotnej starostlivosti

Zdravotná starostlivosť sa poskytuje každému poistencovi podľa jeho potrieb v rozsahu ustanoveným osobitným predpisom a nie podľa finančnej schopnosti platiť.

Horizontálna rovnosť je definovaná ako rovnosť pri prístupe k ľuďom v podobných situáciách. Princíp horizontálnej rovnosti vyjadruje, že k ľuďom by sa malo pristupovať rovnako. Vertikálna rovnosť znamená, že sa rovnako pristupuje k tým, ktorých postavenie sa odlišuje.

Zákon podporuje uplatnenie oboch uvedených princípov. To znamená, že každý občan má možnosť rovnakého prístupu k rovnakej potrebe a získať rovnaké uspokojenie tejto potreby, bez ohľadu na jeho spoločenské postavenie alebo výšku príjmu.

Základným mechanizmom naplnenia tohto cieľa je systém prerozdelenia zdrojov medzi zdravotnými poisťovňami na základe rizikovosti jednotlivých skupín poistencov. Prerozdelenie poistného bude pre každého poistenca znamenať, že v zdravotnej poisťovni, ktorú si vybral, je pripravený objem zdrojov zodpovedajúci jeho indexu rizika.

 

Pravidlá prerozdelenia:

1. základom prerozdelenia je 95 % z povinného poistného,

2. prerozdeľuje sa 90 % zo základu prerozdelenia,

3. osobitný účet prerozdelenia neexistuje, každý platiteľ uhrádza poistné priamo na účet príslušnej zdravotnej poisťovne, v ktorej je jeho poistenec poistený.

Zákon eliminuje selekciu na základe zdravotného stavu, lebo rizikovejšie skupiny pacientov dostanú podľa indexu rizika viac zdrojov ako menej rizikové skupiny.

 

Dopady na štátny rozpočet a verejné financie

Cieľom reformy zdravotníctva je stabilizácia podmienok zdravotného poistenia. K tomu prispievajú nasledovné opatrenia:

1. štát platí priamo na účet zdravotných poisťovní,

2. štát neurčuje sumu poistného v štátnom rozpočte, ale naviaže ju na priemernú mesačnú mzdu; aby zostala zachovaná predvídateľnosť prostredia a možnosť tvoriť rozpočet, odvod štátu za poistencov štátu na nasledujúci rok sa počíta vždy z oficiálnych údajov za predchádzajúci rok.

 

Dopady na štátny rozpočet

1. zmena metodiky pre výpočet poistencov štátu. Zo zákona vyplýva, že MF SR poistné za poistencov štátu uhrádza priamo na účet zdravotných poisťovní. To si bude vyžadovať jednotný register poistencov (centrálny register poistencov), ktorý používajú všetky dotknuté subjekty. Pre jednoznačné určenie a prognózu počtu poistencov štátu bol navrhnutý tzv. variant exklúzie.

2. Podľa koncepcie MPSVaR SR sa štát zároveň stal platiteľom za súčasných poistencov NUP a poistencov Sociálnej poisťovne. Postupná eliminácia kapitálových výdavkov znamená postupný presun finančných zdrojov do položky poistné platené štátom.

 

Novely zákona o zdravotnom poistení

Viaceré z noviel zákona o zdravotnom poistení boli orientované na osobný rozsah verejného zdravotného poistenia, moment vzniku a zániku verejného zdravotného poistenia, ako aj na formalizáciu verejného zdravotného poistenia. Veľký zlom v právnej úprave zdravotného poistenia nastal v roku 2008, v ktorom boli zásadne zmenené podmienky, za ktorých štát platí poistné na povinné verejné zdravotné poistenia za niektoré subjekty, napr. za nezaopatrené deti, za poberateľov dôchodkov, za poberateľov rodičovského príspevku, za evidovaných nezamestnaných.

 

Viac nájdete v mesačníku Poradce 3/2022.

 

Očkovacia prémia a sprostredkovateľský bonus sú jednotlivými druhmi protipandemických opatrení. Uvedené opatrenia sú súčasťou zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v z.n.p., ktorý je špecifickou právnou úpravou. Cieľom uvedených opatrení je zníženie negatívnych následkov pandémie a zabránenie jej ďalšieho šírenia. Pritom zákon striktne ustanovuje, kto sa môže prihlásiť do súťaže o očkovaciu prémiu, prípadne získať sprostredkovateľský bonus, ktorý je finančnou odmenou. Ide pritom o obligatórnu právnu úpravu, ktorá musí byť rešpektovaná.

 

OČKOVACIA PRÉMIA. Podľa § 30q ods. 1 zákona č. 67/2020 Z. z. je pod očkovacou prémiou potrebné rozumieť súťaž o finančnú odmenu pre fyzické osoby, ktoré absolvovali očkovanie proti ochoreniu COVID-19 spôsobenému korona vírusom SARS-CoV-2, ktorú môže vyhlásiť Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“) na zmiernenie negatívnych následkov pandémie a zabránenie jej ďalšieho šírenia.

 

Registrácia

Do súťaže o očkovaciu prémiu sa môže zaregistrovať výlučne fyzická osoba, ktorá:

·  absolvovala očkovanie proti ochoreniu COVID-19 spôsobenému korona vírusom SARS-CoV-2 a

·  dovŕšila vek aspoň 18 rokov a

·  je registrovaná v databáze Národného centra pre zdravotnícke informácie podľa § 30r ods. 2 zákona č. 67/2020 Z. z..

 

Poznámka:

Do súťaže o očkovaciu prémiu sa môže zaregistrovať fyzická osoba po absolvovaní očkovania každou dávkou očkovacej látky; ak ide o očkovanie jednodávkovou očkovacou látkou, táto osoba sa môže zaregistrovať dvakrát.

 

Vyhlasovateľ súťaže o očkovaciu prémiu (ďalej len „vyhlasovateľ“) zaregistruje do súťaže o očkovaciu prémiu fyzickú osobu spĺňajúcu hore uvedené kritériá, ktorá pri registrácii uvedie tieto údaje:

·  meno a priezvisko,

·  adresu trvalého pobytu,

·  rodné číslo,

·  telefónne číslo, prípadne e-mailovú adresu

·  a súhlas so spracovaním a overením týchto údajov.

Štatút súťaže o očkovaciu prémiu (ďalej len „štatút“) môže určiť ďalšie kritériá, najmä vek, pohlavie, miesto trvalého pobytu alebo dávku očkovacej látky, na určenie fyzických osôb, ktoré sa zaradia do žrebovania o očkovaciu prémiu v príslušnom týždni.

V súvislosti s realizáciou očkovacej prémie je vyhlasovateľ podľa § 30q ods. 3 zákona č. 67/2020 Z. z. oprávnený:

•    zabezpečiť žrebovanie očkovacej prémie prostredníctvom vysielateľa zriadeného zákonom,

•    vyplácať očkovaciu prémiu,

•    propagovať alebo zabezpečiť propagáciu súťaže o očkovaciu prémiu v hromadných informačných prostriedkoch.

 

Poznámka:

Vyhlasovateľ je oprávnený uvedené činnosti zabezpečiť prostredníctvom poverenej osoby, ktorou môže byť len právnická osoba v zriaďovateľskej pôsobnosti alebo zakladateľskej pôsobnosti vyhlasovateľa. Na účel zabezpečenia uvedených činností je vyhlasovateľ oprávnený poskytnúť poverenej osobe preddavok v danom prípade.

 

Žrebovanie očkovacej prémie

V súvislosti so žrebovaním očkovacej prémie platia nasledovné pravidlá:

•    Žrebovanie očkovacej prémie sa uskutočňuje počas obdobia a v rozsahu vymedzenom štatútom.

•    Žrebovanie očkovacej prémie sa uskutočňuje prostredníctvom vysielateľa zriadeného zákonom na základe zmluvy uzatvorenej s vyhlasovateľom.

•    Priebeh žrebovania očkovacej prémie a jeho výsledky osvedčuje notár prítomný pri žrebovaní.

 

Výška očkovacej prémie

V súvislosti s výškou očkovacej prémie platia nasledovné pravidlá:

•    Výška očkovacích prémií určených na žrebovanie nesmie týždenne presiahnuť v úhrne 2 000 000 eur.

•    Ak sa v príslušnom týždni suma určená na žrebovanie podľa predošlého bodu úplne nerozdelí medzi výhercov súťaže o očkovaciu prémiu, zostatok tejto sumy možno použiť v súťaži o očkovaciu prémiu v nasledujúcich týždňoch.

•    Štatút upraví podrobnosti určovania výšky jednotlivých očkovacích prémií v príslušnom týždni a spôsob použitia sumy očkovacej prémie.

 

Vyhlasovateľ v štatúte určí najmä:

•    trvanie súťaže o očkovaciu prémiu a ďalšie podmienky účasti v súťaži o očkovaciu prémiu,

•    pravidlá súťaže o očkovaciu prémiu,

•    technické podmienky žrebovania očkovacej prémie,

•    spôsob a lehoty vyplácania očkovacej prémie.

 

Poznámka:

Uvedený právny výpočet obsahových súčastí štatútu vyhlasovateľa ustanovený v § 30r ods. 4 zákona č. 67/2020 Z. z. je len demonštratívny a preto môže obsahovať ešte aj iné obsahové súčasti.

 

Sprostredkovateľský bonus

Podľa § 30s zákona č. 67/2020 Z. z. platí, že na podporu protipandemických opatrení môže ministerstvo financií poskytovať finančnú odmenu pre fyzickú osobu, ktorá sprostredkuje absolvovanie očkovania proti ochoreniu COVID-19 spôsobenému korona vírusom SARS-CoV-2 (ďalej len „sprostredkovateľský bonus“).

 

Bezvýznamový identifikátor

Na účely overenia splnenia podmienok na poskytnutie sprostredkovateľského bonusu prideľuje ministerstvo financií bezvýznamový identifikátor fyzickej osobe, ktorá absolvovala očkovanie druhou dávkou očkovacej látky alebo absolvovala očkovanie jednodávkovou očkovacou látkou po overení (na účely overenia skutočnosti, či je fyzická osoba zaočkovanou osobou sa použijú údaje z databázy fyzických osôb zaočkovaných proti ochoreniu COVID-19 spôsobenému korona vírusom SARS-CoV-2, ktorú vedie Národné centrum zdravotníckych informácií). Tento bezvýznamový identifikátor poskytne fyzická osoba, ktorej bol pridelený svojmu sprostredkovateľovi očkovania na uplatnenie sprostredkovateľského bonusu v danom prípade.

Sprostredkovateľ očkovania a zaočkovaná osoba

Podľa § 30s ods. 2 zákona č. 67/2020 Z. z. sprostredkovateľský bonus pre fyzickú osobu, ktorá sprostredkovala absolvovanie očkovania proti ochoreniu COVID-19 spôsobenému korona vírusom SARS-CoV-2 (ďalej len „sprostredkovateľ očkovania“) možno poskytnúť za týchto podmienok:

a)  sprostredkovateľ očkovania

1.  je plnoletý občan Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky,

2.  má zriadený účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky,

3.  dosiahol, že aspoň jedna plnoletá fyzická osoba na území Slovenskej republiky absolvovala očkovanie proti ochoreniu COVID-19 spôsobenému korona vírusom SARS-CoV-2 oboma dávkami očkovacej látky od 1. júla 2021 do 31. októbra 2021 (ďalej len „zaočkovaná osoba“),

4.  sa zaregistruje na webovom sídle ministerstva financií ako sprostredkovateľ očkovania v lehote siedmich dní od poskytnutia bezvýznamového identifikátora zaočkovanou osobou a uvedie svoje údaje v tomto rozsahu:

4a. meno a priezvisko, adresa trvalého pobytu, rodné číslo, telefónne číslo, prípadne e-mailová adresa,

4b. číslo účtu v banke alebo pobočke zahraničnej banky, na ktorý sa má vyplatiť sprostredkovateľský bonus,

4c. bezvýznamový identifikátor zaočkovanej osoby,

4d. súhlas so spracovaním a overením poskytnutých údajov,

 

b)  zaočkovaná osoba

1.  má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo prechodný pobyt,

2.  sa zaregistruje na webovom sídle ministerstva financií ako zaočkovaná osoba v lehote siedmich dní od absolvovania očkovania druhou dávkou očkovacej látky alebo po absolvovaní očkovania jednodávkovou očkovacou látkou a uvedie svoje údaje v tomto rozsahu:

2a. meno a priezvisko, adresa trvalého pobytu alebo adresa prechodného pobytu a rodné číslo,

2b. telefónne číslo, prípadne e-mailová adresa na účel zaslania bezvýznamového identifikátora,

2c. dátumy, v ktorých absolvovala očkovania oboma dávkami očkovacej látky,

2d. súhlas so spracovaním a overením poskytnutých údajov,

3.  poskytne bezvýznamový identifikátor svojmu sprostredkovateľovi očkovania v lehote siedmich dní od jeho pridelenia.

 

Uvedený právny výpočet pre sprostredkovateľa očkovania a zaočkovanú osobu sú dané taxatívnym právnym výpočtom.

Za absolvovanie očkovania oboma dávkami očkovacej látky sa považuje aj absolvovanie očkovania jednodávkovou očkovacou látkou. Na účely registrácie podľa písmena b) druhého bodu sa lehota siedmich dní považuje za dodržanú, ak sa fyzická osoba, ktorá absolvovala očkovanie jednodávkovou očkovacou látkou, zaregistruje do siedmich dní od spustenia registrácie na webovom sídle ministerstva financií.

 

Viac nájdete v mesačníku Práce a mzdy bez chýb, pokút a penále 10-11/2021.

 

Mimoriadna situácia a korona kríza spôsobili, že sa daňové subjekty dostali do takej finančnej situácie, že by neodkladné zaplatenie dane spôsobilo vážne ohrozenie ich výživy alebo osôb, ktoré sú na ich vyživovaciu povinnosť priamo odkázané. Taktiež fyzické osoby oprávnené na podnikanie sa vďaka obmedzeniu podnikania dostali do ťažkej finančnej situácie a stali sa nespôsobilými riadne si hradiť svoje finančné povinnosti voči finančným orgánom. Aké podmienky musia byť splnené pre odklad alebo splátky dane?

 

Podľa § 57 ods. 2 zákona č. 563/­2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) platí, že správca dane môže povoliť odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach za podmienok, ktoré určí finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len „finančné riaditeľstvo“) a uverejní ich na svojom webovom sídle.

 

Preto jednotliví správcovia dane, ale aj daňové subjekty musia popri zmene právnej úpravy sledovať aj zmeny uvedených podmienok ustanovených finančným riaditeľstvom. Pritom je potrebné zdôrazniť, že ani pri splnení podmienok nemá žiadajúci daňový subjekt právny nárok na povolenie odkladu dane alebo jej splátkovú úhradu.

 

PODMIENKY PRE ODKLAD ALEBO SPLÁTKY DANE. Podľa § 57 ods. 2 daňového poriadku určilo finančné riaditeľstvo podmienky, za splnenia ktorých je možné povoliť odklad alebo splátky dane, pričom musí byť splnená aspoň jedna z týchto podmienok:

1.  zaplatením dane by bola ohrozená výživa daňového subjektu alebo osôb na jeho výživu odkázaných;

2.  u daňového subjektu došlo k poklesu príjmov, a preto nie je možné očakávať zaplatenie dane v lehote splatnosti a to hlavne v dôsledku mimoriadnej situácie, ktorou je napríklad obdobie pandémie alebo živelná pohroma;

3.  zaplatenie dane by zvýšilo platobnú neschopnosť daňového subjektu pri výraznom obmedzení, alebo prerušení vykonávania podnikateľskej činnosti na základe prijatých rozhodnutí vlády SR;

4.  iné preukázateľné dôvody vážneho charakteru, pre ktoré nie je možné daň zaplatiť.

 

Ide pritom o taxatívne určenie podmienok, za splnenia ktorých môžu správcovia dane rozhodovať o povolení odkladu dane alebo jej splátkovej úhrade. Preto musí príslušný daňový dlžník sledovať podmienky, ktoré určilo finančného riaditeľstvo na svojej stránke, a to aj v záujme ich riadneho preukázania prostredníctvom jednotlivých dôkazných prostriedkov, ktorými potvrdí svoje tvrdenie.

 

PODANIE ŽIADOSTI O ODKLAD ALEBO SPLÁTKY DANE. Pokiaľ má byť žiadosť o odklad alebo splátky dane (ďalej len „žiadosť“) právne súladná, tak musí spĺňať formálne a obsahové náležitosti, ktoré sú obligatórne.

 

Príklad 1

Daňový subjekt, ktorý je fyzickou osobou oprávnenou na podnikanie, podal obci žiadosť o odklad platby dane z nehnuteľností z dôvodu finančných ťažkostí. Uvedenú žiadosť pritom zaslal správcovi dane v písomnej forme. Príslušná obec ale vyzvala daňový subjekt, aby podal žiadosť správne po formálnej stránke. Konala obec v súlade s platným právom?

Podľa podmienok finančného riaditeľstva pre povolenie odkladu platby dane uvedenú žiadosť môže podať daňový subjekt správcovi dane:

•    písomne,

•    ústne do zápisnice,

•    elektronicky prostredníctvom elektronickej podateľne.

 

Rovnako však ale platí § 14 daňového poriadku, podľa ktorého povinnosť elektronicky doručovať žiadosť správcovi dane majú tieto subjekty:

a)  daňový subjekt, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty alebo právnickou osobou zapísanou v obchodnom registri, alebo fyzickou osobou – podnikateľom registrovanou pre daň z príjmov,

b)  daňový poradca za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní,

c)  advokát za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní,

d)  zástupca neuvedený v písmenách b) a c) za daňový subjekt podľa písmena a), ktorého zastupuje pri správe daní.

Prílohy k podaniu môžu tieto subjekty doručovať aj inak ako elektronickými prostriedkami. V kontexte uvedeného je možné konštatovať, že obec konala v súlade s platným právom, nakoľko fyzické osoby oprávnené na podnikanie musia komunikovať s finančnou správou výlučne elektronicky.

 

Príklad 2

Daňový subjekt podal obci, ktorá je správcom dane z nehnuteľností, žiadosť o odklad dane na 5 mesiacov, pričom zamestnanec správcu dane spísal zápisnicu v tomto prípade. V zápisnici však neuviedol podrobný opis finančnej situácie žiadateľa o odklad dane, hoci mu ho daňový dlžník uviedol. Taktiež v zápisnici neboli uvedené námietky daňového subjektu voči jej obsahu. Konala obec v súlade s platným právom?

Obsah zápisnice ustanovuje v § 19 ods. 2 daňový poriadok len demonštratívnym právnym výpočtom, čo znamená, že správca dane môže pri jej vyhotovovaní doplniť aj iné obsahové náležitosti nad daňovým poriadkom ustanovený výpočet, ktoré uzná za vhodné.

Písomne vyhotovená zápisnica obsahuje najmä kto, kde a kedy ústne pojednávanie alebo úkon vykonal, ktoré osoby sa ho zúčastnili, označenie hlavného predmetu ústneho pojednávania alebo úkonu, súvislé opísanie jeho priebehu, označenie listín a iných vecí odovzdaných pri ústnom pojednávaní alebo úkone alebo podstatný obsah listín predložených na nahliadnutie, vykonané poučenie, vyjadrenie poučených osôb, ich návrhy alebo námietky smerujúce proti obsahu zápisnice, závery o týchto návrhoch alebo námietkach. Ak zápisnica nahrádza podanie, musí mať náležitosti podania.

V kontexte uvedeného je teda možné konštatovať, že obec nekonala v súlade s platným právom.

 

Podaná žiadosť musí obsahovať tieto podstatné náležitosti:

•    kto žiadosť podáva. V tejto časti musí byť presné označenie daňového subjektu, žiadateľa,

•    v akej veci sa žiadosť podáva. V tejto časti musí byť presne uvedené, pri ktorej dani podáva daňový subjekt žiadosť o odklad alebo o splátkovú úhradu dane, môže to byť napríklad presným uvedením platobného výmeru, ktorým sa vyrubila daň v danom prípade,

•    čo sa navrhuje žiadosťou. Presne je potrebné určiť, či sa žiada o odklad alebo splátkovú daňovú úhradu,

•    podpis osoby, ktorá žiadosť podáva,

•    presné uvedenie podmienky alebo podmienok pre odklad alebo splátky dane, ktoré boli uvedené v bode 1. až 4. v úvode,

•    doklady alebo dôkazné prostriedky, ktorými daňový subjekt preukazuje svoje tvrdenia uvedené v žiadosti – môže ísť o doklady alebo písomnosti.

 

Príklad 3

Daňový subjekt podal obci, ktorá je správcom dane z nehnuteľností, žiadosť o odklad platby tejto dane, pričom svoju žiadosť doložil súkromnou listinou. Pritom išlo o osobnú korešpondenciu, ktorú mu zaslala jeho manželka a konštatuje v nej, že jej finančná situácie je zlá a nemá dostatočné finančné prostriedky, ktoré by vložila do podniku daňového subjektu. Týmto daňový subjekt preukazoval svoju zlú finančnú situáciu.

Obec ale listinu neakceptovala z dôvodu, že ide o súkromnú listinu a tá sa nevyskytuje medzi dôkaznými prostriedkami v § 24 ods. 4 daňového poriadku. V súvislosti s uvedeným nepovolila obec odklad dane daňovému subjektu. Konala obec v súlade s platným právom?

Pre posúdenie uvedeného príkladu je potrebné uviesť rozlišovanie verejnej a súkromnej listiny.

Verejnou listinou je každá listina, ktorá je vydaná orgánom verejnej moci, teda nielen štátnym orgánom, ale aj územnou samosprávou a ktorá je spôsobilá preukazovať podstatné skutočnosti v daňovom konaní. V rámci daňového konania môže ísť napríklad o rozhodnutia vydané orgánmi štátnej správy, napríklad ministerstvami, ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy alebo miestnymi orgánmi štátnej správy. Verejnou listinou je taktiež rozhodnutie súdov, okresných, krajských, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Taktiež je verejnou listinou každá listina, ktorú osobitné právne predpisy za verejnú listinu výslovne označujú.

V prípade verejnej listiny totiž platí vyvrátiteľná právna domnienka, ktorou je prezumpcia správnosti jej obsahu. Ide pritom o vyvrátiteľnú právnu domnienku, teda subjekt – účastník daňového konania môže preukázať, že skutočnosti, ktorú sú predmetom verejnej listiny sú nepravdivé alebo sú už neaktuálne, inak sa ale predpokladá, že údaje, ktoré sú predmetom verejnej listiny sú správne a pravdivé.

V prípade súkromných listín uvedená vyvrátiteľná právna domnienka ohľadne prezumpcie správnosti ich obsahu neplatí a z pohľadu ich obsahu sú veľmi ľahko spochybniteľné účastníkom daňového konania. Súkromné listiny nevydáva orgán verejnej moci ale ide o osobnú korešpondenciu účastníka daňového konania voči onej osobe, napríklad blízkej osobe, ale aj voči komukoľvek inému.

Keď má účastník daňového konania záujem spochybniť hodnovernosť obsahu súkromnej listiny, postačuje tvrdenie, že údaje, ktoré sú v nej tvrdené sú nepravdivé alebo neaktuálne a dôkazná váha uvedenej súkromnej listiny je spochybnená podstatnou mierou. Pritom ale platí zásada, že posudzovanie jednotlivých dôkazných prostriedkov je výlučným oprávnením správcu dane, ktorý posúdi aj súkromnú listinu jednotlivo a v kontexte s inými dôkaznými prostriedkami. Preto nemožno vylúčiť, že správca dane aj napriek spochybneniu účastníkom daňového konania bude v plnej miere akceptovať obsah uvedenej súkromnej listiny. Napríklad sa tak môže diať vtedy, keď skutočnosť podstatnú pre priebeh daňového konania nemožno doložiť žiadnou verejnou listinou.

Taktiež aj v prípade súkromných listín platí, že účastník daňového konania má právnu povinnosť predložiť ich, za predpokladu, že by mohli prispieť k objasneniu skutkového stavu veci v súvislosti s predmetom daňového konania. Tieto súkromné listiny musia byť účastníkom daňového konania predložené aj za predpokladu, keď príslušný správca dane vyzve účastníka daňového konania na ich predloženie a určí mu za týmto účelom primeranú lehotu. V aspekte procesného priebehu preto nejestvuje rozdiel v porovnaní súkromných a verejných listín a taktiež tieto kategórie listín majú význam pre priebeh daňového konania. Rozdiel je však v dôkaznej váhe a sile, ktorú spôsobuje už uvedená vyvrátiteľná právna domnienka prezumpcie správnosti obsahu verejných listín, ktorá zvyšuje ich výpovednú hodnotu.

Výpočet dôkazných prostriedkov v § 24 ods. 4 daňového poriadku je len demonštratívny, navyše daňový poriadok konštatuje, že ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Preto možno uviesť, že obec konala v súlade s platným právom. Súkromnú listinu ale je potrebné zohľadňovať a považovať za dôkazný prostriedok, pokiaľ preukazuje skutočnosti vo vzťahu k daňovému konaniu a jeho predmetu.

 

Príklad 4

Daňový subjekt podal obci, ktorá je správcom dane z nehnuteľností, žiadosť o odklad dane o 7 mesiacov od jej pôvodnej splatnosti. V tomto prípade má daňový subjekt právo navrhnúť v žiadosti dĺžku odkladu dane, teda konal v súlade s platným právom? Uvedený návrh ohľadom dĺžky odkladu dane správca dane neakceptoval a uviedol, že odklad povolí na 5 mesiacov od pôvodnej splatnosti dane v tomto prípade. Konala obec, ktorá je správcom dane v súlade s platným právom?

Popri hore uvedených podstatných náležitostiach žiadosti je potrebné v žiadosti navrhnúť aj výšku splátok (splátky môžu byť navrhnuté v rovnakej/stúpajúcej/klesajúcej výške) a lehotu ich splatnosti, resp. lehotu odkladu. Preto možno konštatovať, že daňový subjekt konal v súlade s platným právom.

Ak daňový subjekt v žiadosti o povolenie odkladu/splátok uvedie, že žiada povoliť odklad/splátky napr. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti dane, správca dane môže povoliť odklad/splátky aj od iného dňa, než daňový subjekt žiada. Ak daňový subjekt žiada o povolenie odkladu alebo splátok v čase, keď sa daň stala daňovým nedoplatkom, pričom v žiadosti neuvedie, od ktorého dňa povolenie odkladu alebo splátok žiada, správca dane môže určiť, od ktorého dňa povolí odklad alebo splátky.

Preto možno určiť, že obec v tomto prípade konala v súlade s platným právom.

 

Príklad 5

Správcovi dane, ktorým je obec, bola doručená žiadosť daňového subjektu o odklad dane z nehnuteľností, a to z dôvodu zlej finančnej situácie. Uvedenú žiadosť ale daňový subjekt nedoložil dôkaznými prostriedkami, ktoré by potvrdzovali jeho tvrdenia. Preto obec zhodnotila, že žiadosť daňového subjektu nespĺňa obsahové náležitosti žiadosti určené finančným riaditeľstvom a ďalej nevyzývala daňový subjekt o doplnenie žiadosti s odôvodnením, že neznalosť právnej úpravy neospravedlňuje daňový subjekt. Konala obec v súlade s platným právom?

Pokiaľ daňový subjekt nepriloží k žiadosti podklady, ktorými preukazuje svoje tvrdenia alebo správca dane nemá možnosť tieto podklady nadobudnúť inak, napríklad dokladmi, písomnosťami získanými pri správe daní, zo spisového materiálu/daňového spisu, tak žiadosti nebude možné vyhovieť.

Pokiaľ žiadosť bude mať také nedostatky, pre ktoré nebude spôsobilá na prerokovanie, daňový subjekt bude správcom dane vyzvaný podľa § 13 ods. 8 daňového poriadku, aby tieto nedostatky podľa pokynu správcu dane a v určenej lehote odstránil. Ak daňový subjekt nedostatky podania v požadovanom rozsahu a v určenej lehote odstráni, bude správca dane takéto podanie považovať za podané bez nedostatkov a bude v danej veci konať. Ak daňový subjekt nedostatky podania v požadovanom rozsahu a v určenej lehote neodstráni, považuje sa toto podanie za nepodané a správca dane túto skutočnosť oznámi daňovému subjektu.

Preto možno konštatovať, že obec, ktorá je správcom dane z nehnuteľností nekonala v súlade s platným právom.

 

Úhrada správneho poplatku

 

Príklad 6

Obec, ktorá vydala rozhodnutie o odklade dane z nehnuteľností u daňového subjektu vyrubila za tento procesný úkon daňovému subjektu správny poplatok. Tento daňový subjekt aj uhradil. Konala obec v súlade s platným právom?

Vydanie rozhodnutia o povolení odkladu/splátok podlieha poplatkovej povinnosti podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov v zmysle položky 143 písm. a) sadzobníka správnych poplatkov. Výška správneho poplatku je 9,50 eur. Nakoľko spoplatnené je vydanie rozhodnutia, správnemu poplatku podlieha vydanie rozhodnutia o povolení odkladu/splátok, ako aj rozhodnutie, ktorým správca dane žiadosti o odklad/splátky nevyhovie.

 

Poznámka:

Počas obdobia pandémie sa za úkony a konania správnych orgánov, ktoré sú potrebné na zmiernenie negatívnych následkov pandémie, správny poplatok neplatí.

Preto možno konštatovať, že obec nekonala v súlade s platným právom.

 

Preukazovanie splnenia podmienok daňovým subjektom

Daňový subjekt môže preukázať, že zaplatením dane by bola ohrozená výživa daňového subjektu alebo osôb na jeho výživu odkázaných predložením napr.:

•    prehlásenia o počte osôb na výživu daňovníka odkázaných, z toho nezaopatrené deti,

•    potvrdenia od zamestnávateľa o dosiahnutom príjme manžela/manželky a ostatných osôb na jeho výživu odkázaných,

•    rozhodnutia, resp. potvrdenia o poberaní sociálnych dávok,

•    aktuálnej výšky starobného a invalidného dôchodku,

•    dokladov, ktoré potvrdzujú úhradu preukázateľných výdavkov na bývanie (napr. nájomné, mesačná platba inkasa, zaplatená daň z nehnuteľností, nákup paliva).

 

Daňový subjekt môže preukázať splnenie podmienok na odklad platenia dane resp. platenie dane v splátkach z dôvodu poklesu príjmov predložením napr.:

•    aktuálnych účtovných výkazov spracovaných po priebežnej účtovnej závierke alebo informácie preukázané hlavnou knihou,

•    účtovných dokladov o nákladoch na financovanie obežného majetku za 3 kalendárne mesiace predchádzajúce podaniu žiadosti.

 

Daňový subjekt môže preukázať, že zaplatenie dane by zvýšilo jeho platobnú neschopnosť pri výraznom obmedzení, alebo prerušení vykonávania podnikateľskej činnosti na základe prijatých rozhodnutí vlády SR napr.:

•    predložením aktuálnych účtovných výkazov spracovaných po priebežnej účtovnej závierke alebo informácie preukázané hlavnou knihou,

•    predložením účtovných dokladov o nákladoch na financovanie obežného majetku za 3 kalendárne mesiace predchádzajúce podaniu žiadosti,

•    uvedením konkrétneho dôvodu obmedzenia vykonávania podnikateľskej činnosti.

!

Upozornenie:

Uvedené výpočty dôkazných prostriedkov stanovené finančným riaditeľstvom sú len demonštratívne a preto daňový subjekt, ktorý žiada o odklad alebo splátky dane alebo daňového nedoplatku môže za účelom preukázania opodstatnenosti svojej žiadosti predložiť aj iné podklady.

 

Príklad 7

Správca dane vydal rozhodnutie o zriadení záložného práva na majetok daňového dlžníka preto, že u neho vznikol daňový nedoplatok na dani z nehnuteľností v danom prípade. Taktiež obec tak konala preto, lebo už v minulosti daný daňový dlžník mal daňové nedoplatky, ktoré neuhradil riadne. Príslušný daňový subjekt ale namietal, že počas pandemickej situácie tak obec, ktorá je správcom dane nemohla urobiť. Konala obec v súlade s platným právom?

Správca dane môže odklad platenia dane alebo zaplatenie dane v splátkach podmieniť zabezpečením dlžnej sumy dane podľa § 81 daňového poriadku, a to vzhľadom na výšku dane, ktorej odklad platenia alebo platenie v splátkach žiada daňový subjekt, plnenie nepeňažných povinností daňového subjektu a jeho platobnú disciplínu, ak je to vzhľadom na jeho majetkové pomery možné.

!

Upozornenie:

Ide o špecifický postup stanovený finančným riaditeľstvom počas pandemickej situácie. Správca dane teda nemusí obligatórne zabezpečiť daňový nedoplatok zriadením záložného práva na majetok daňového dlžníka, ale tak môže urobiť. Tak napríklad pokiaľ už mal daňový dlžník určité daňové nedoplatky v minulosti alebo si neplnil niektoré právne povinnosti nepeňažného charakteru, napríklad podľa § 15 ods. 1 daňového poriadku a osobitnej právnej úpravy nepodával riadne a včas daňové priznania príslušnému správcovi dane, tak správca dane môže zriadiť záložné právo na majetok daňového dlžníka v konkrétnom prípade. Správca dane ale musí zvažovať každý jeden prípad individuálne.

 

O zriadení záložného práva na majetok daňového dlžníka rozhoduje podľa § 81 ods. 1 daňového poriadku správca dane vždy len rozhodnutím, pričom proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia môže daňový dlžník podať odvolanie; rovnako môže daňový dlžník a poddlžník podať odvolanie. Odvolanie nemá odkladný účinok. Rozhodnutie o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva sa zašle na zápis alebo na registráciu podľa § 151e Občianskeho zákonníka. Katastru nehnuteľností alebo príslušnému registru správca dane oznámi, kedy rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Preto možno konštatovať, že obec využila svoje fakultatívne oprávnenie a konala v súlade s platným právom.

 

Viac o problematike sa dočítate v mesačníku Práce a mzdy bez chýb, pokút a penále 10-11/2021.

 

Jednou z novodobých podôb závislostí, vyplývajúcich z moderného životného štýlu a kultu opáleného tela, je tanorexia – chorobná túžba po dokonale „bronzovej“ postave s optimálnymi mierami.

 

Ide o jednu z mnohých závažných foriem návykového chovania

Prejavuje sa psychickou poruchou, pri ktorej si človek namýšľa, že jeho pokožka je veľmi bledá a počas slnenia stráca kontrolu nad prehnaným opaľovaním. Jedinci, trpiaci tanorexiou sa v chorobnej miere a vysokej frekvencii vystavujú slnečnému žiareniu, či už prirodzenému alebo v soláriách. Často sú schopní spôsobiť si až nebezpečné slnečné popáleniny. Symptómy ochorenia ešte neboli úplne a dôsledne presne popísané, ale medicínski vedci na tom pracujú.

 

Základný prejav tanorexie

je intenzívna úzkosť v blízkosti a pri pohľade na opáleného človeka a neustála starosť o farbu vlastnej kože.

Zjednodušene možno povedať, že závislými sa stávame vtedy, ak sme posadnutí predstavou o dokonalosti opáleného tela, naše správanie má povahu rituálov a strácame nad ním kontrolu, prepadáme pocitom zúfalstva, viny a chronickému strachu, že naše „vyblednuté“ telo bude vyzerať neatraktívne.

Ľudia trpiaci tanorexiou si často svoju závislosť neuvedomujú. Vedia aké riziko je spojené s nadmerným slnením, no túžba po dokonalosti spôsobuje, že tento fakt ignorujú, prípadne majú pocit, že ich konkrétne sa to nedotýka. A pritom – nadmerné opaľovanie do 30 rokov života zvyšuje riziko vzniku rakoviny kože až o 75 percent.

Tanorexia je zvyčajne záležitosťou mladšej vekovej kategórie, hlavne žien a dievčat, no ani chlapci už nie sú výnimkou. „Pacienti“ väčšinou nemajú viac ako tridsať rokov, ale ochorenie sa nevyhýba ani staršej generácii. Jedinou liečbou je psychoterapia, ale porucha je nesmierne úporná a postihnutí neradi spolupracujú.

Túžba po krásnom tele nás môže mnohokrát doviesť aj k ďalším psychickým poruchám. Nie je ničím výnimočným, že mnoho tanorektikov trpí anorexiou – chorobným chudnutím, „posadnutosťou štíhlosťou“.

 

Anorexia

je proces, prebiehajúci zvyčajne u dievčat, spojený so silným vplyvom psychickej zložky (psychosomatické ochorenie).

Pri anorexii sa za každú cenu premáha pocit hladu. Postihnuté si nepripadajú nikdy dostatočne štíhle a postupne prestanú prijímať potravu. Anorexia môže skončiť úplným vyhladovaním organizmu a smrťou zlyhaním srdca. V priebehu ochorenia sa objavujú depresie, rednutie kostí, poruchy menštruácie a neskôr i plodnosti, pokles fyzickej aj psychickej výkonnosti. Liečba je psychiatrická. Pomôckou na zistenie, či dotyčná osoba poruchou trpí, je aj kontrola takzvaného body mass indexu.

Pri patologickom chudnutí dochádza k jeho poklesu pod hodnotu 17,5 (normálne je rozpätie 18,6 až 24,9). Body mass index je parameter (číslo), ktorý získame keď hmotnosť (váhu) v kilogramoch vydelíme druhou mocninou výšky v metroch.

Pri psychických poruchách sa často stretávame s prípadmi takzvanej dvojitej diagnózy, čo znamená, že jedna porucha nevylučuje prítomnosť iných závislostí či duševných porúch.

 

Anorexia a tanorexia sú často spájané

V oboch prípadoch ide o strach, že pre okolie nebudeme dostatočne atraktívni.

Podľa názorov psychiatrov do rovnakej skupiny ochorení patri aj kakofóbia, čo je strach zo škaredosti. Postihnutí ľudia vo väčšine prípadov vyhľadávajú soláriá a salóny krásy a neváhajú si ľahnúť aj pod skalpel plastických chirurgov, len aby vyzerali dokonalo. Mnohí z nich sa postupne stávajú tiež závislými od nikotínu, alkoholu či drog.

Jedna zo štúdií amerických výskumníkov, na ktorej sa zúčastnilo 421 univerzitných študentov, poukázala na to, že mnoho závislých od opaľovania trpelo aj stredne ťažkými formami úzkosti a depresie. Študenti zároveň priznali, že pobyt v solárium a na slnku im pomáha cítiť sa príjemne. Je to pre nich relax, meditácia a spôsob ako regulovať emócie, či vyrovnať sa so stresom. Môžu za to endorfíny – „hormóny šťastia“, ktoré údajne aj pri opaľovaní (podobne ako pri behaní a sexuálnej aktivite) začne produkovať mozog. Pri liečbe depresií sa používa ako podporná liečba aj liečba svetlom a odporúča sa fyzická aktivita na slnku – no nie v nadmernej, ale v predpísanej miere.

Okrem iného endorfíny ovplyvňujú aj aktivitu neurónov zodpovedných za vnímanie bolesti, čo znamená, že ju potláčajú a tíšia. Seriózni psychiatri, ale v diskusii zároveň popierajú, že by opaľovanie dokázalo navodiť euforický stav dobrej nálady, aj keď spolu s pohybovými aktivitami môže zlepšiť psychickú kondíciu.

 

Na vzniku závislosti sa teda podieľajú viaceré faktory

a tak ako pri akýchkoľvek iných ochoreniach spolupôsobia na vznik tejto psychickej poruchy. Jedným z motívov, prečo začnú mladé dievčatá so soláriom alebo opaľovaním príliš skoro, môže byť aj dôvod, že takéto správanie vidia doma. Ak sa matka pravidelne a nadmerne opaľuje, či už v soláriu alebo v prírode a jej pokožka je permanentne opálená, ťažko bude svojej dcére vysvetľovať, že to je škodlivé.

V súčasnosti však čoraz výraznejšie ovplyvňuje vznik psychických porúch spájaných so životným štýlom presadzovanie kultu tela. Dnes mladé ženy navštevujú salóny krásy a plastické ambulancie pod vplyvom modelingu a kulturistiky. Ak mladí ľudia upadanú do kolotoča týchto závislostí, určite treba vyhľadať odbornú pomoc. V extrémnych prípadoch je skutočne nevyhnutné, aby takéhoto človeka vyšetril odborník – psychológ.

 

Dosť závažnou otázkou je, či sú tanorektici náchylnejší na vznik rakoviny kože a jej ďalších poškodení

Nekontrolované a hlavne prehnané vystavovanie kože UV žiareniu, či už na slnku, alebo v soláriu, vedie naozaj ku vzniku nádorov pokožky. Na koži sa môže objaviť spinocelulárny alebo bazocelulárny karcinóm, ale tiež aj jeden z najzhubnejších nádorov v organizme – melanóm.

V soláriách sa prednostne využíva hlavne UVA žiarenie, pretože spôsobuje rýchle zhnednutie kože. Menej je prítomné UVB žiarenie, ktoré je zodpovedné za začervenanie kože a následne za jej zhnednutie 

 

Ak sú žiariče staré, môžu produkovať aj UVC žiarenie, ktoré spôsobuje rakovinu kože. Preto by mali byť žiariče v soláriách pravidelne kontrolované. Na rozdiel od prirodzeného UV žiarenia zo slnka sa na zemský povrch UVC žiarenie nedostáva, pretože sa zachytáva v stratosfére.

 

K najjemnejšiemu poškodeniu kože môžeme zarátať fotoaging, teda predčasné starnutie kože, ktoré sa prejavuje zošúverením pokožky a tvorbou vrások. Koža je pergamenovo jemná, akoby pokrčená. Na miestach nadmerne vystavených pôsobeniu UV žiarenia môžu vzniknúť solárne keratózy – pupence ružovej a červenej farby, z ktorých sa môžu postupne vyvinúť nádory kože.

 

Do akej miery je teda opaľovanie ešte zdravé?

Ak sa opaľujeme na dovolenke pri mori, na kúpalisku či pri jazere do jedenástej hodiny dopoludnia a od pätnástej hodiny popoludní, je to primerané.

Ak športujeme a musíme byť na slnku aj cez obed,  je vhodné použiť ochranné faktory na kožu v podobe opaľovacích krémov, dať si na hlavu klobúk alebo šiltovku a na oči slnečné okuliare. Slnko nám pomáha tvoriť vitamín D v organizme.

 

Ortorexia – závislosť od zdravej výživy

sa tiež nezriedka spája s tanorexiou. Venovať sa kvalite svojej potravy je užitočná vec, ale v ostatnom čase rapídne pribúda množstvo žien a mužov, pre ktorých sa až hysterická kontrola konzumovanej stravy stane doslova „jediným“ zmyslom života. Cítia sa previnilo, ak náhodou skonzumujú „nezdravé“ jedlo, nedôverujú ponúkaným jedlám, strávia obrovské množstvo času pri čítaní obalových etikiet, príbalových letákov a hľadaním informácií na internete. Postupne zužujú svoj jedálny lístok, všetko opakovane kontrolujú, neustále sa boja, chudnú a stávajú sa neurotikmi. Problém vrcholí, ak sa zoznam potravín, ktoré sú ochotní zjesť, zredukuje na minimum a pokiaľ nemajú naporúdzi – podľa nich – zdravú potravinu, radšej nejedia vôbec. Takéto konanie sa nazýva ortorexia (z gréckeho orthos – správny a orexis – chuť) a má značný dopad na fyzické aj psychické zdravie. Prvýkrát chorobu popísal a pomenoval americký lekár Steven Bratman v knižke Health Junkies (Fanatici zdravej stravy), ktorú napísal podľa osobných skúseností.

 

Vyššie riziko jej vzniku majú ľudia so sklonom k podriadenosti (submisivite) a jedinci s nedostatočným sebavedomím, ktorých ľahko ovplyvňuje okolie. Ortorektici sú v počiatočnom štádiu obdivovaní, ale postupne sa menia na trosky a je potrebné vyhľadať odbornú pomoc. Vhodné je začať kvalitnou psychoterapiou, ktorá potrebuje svoj čas, ale je zvyčajne úspešná. Hraničné prípady rieši psychiater.

 

MUDr. Pavel Malovič

 

 

Poradca – (Poradca), č. 3/2022 (IX/2021)

• Zákon o zdravotnom poistení s komentárom – komentár

 

Práce a mzdy – bez chýb, pokút a penále – (PaM), č. 10-11/2021 (IX/2021)

• Očkovacia prémia a sprostredkovateľský bonus
• Výber zamestnancov a GDPR
• Osobné prek.v práci (vrátane neprít. z dôvodu očkovania/test.)
• Zmeny pri poskytovaní príspevkov pre osoby s ŤZP od júla 2021
• Štipendiá a dotácie poskytované v školskom roku 2021/2022
• Školský zákon upravuje predprimárne vzdelávanie
• Novela zákona o finančnej kontrole

 

Dane, účtovníctvo, odvody – bez chýb pokút a penále (DUO), č. 10-11/2021 (IX/2021)

• Virtuálna mena z daňového a účtovného pohľadu
• Spotrebné dane – novela zákona
• Zdaňovanie miezd v ZDP
• Vznik daňovej povinnosti na DPH
• Saldokonto
• Účtovanie o osobnej spotrebe podnikateľa v JÚ
• Opisovanie elektromobilov v roku 2021

 

1000 riešení 9-10/2021 (VIII/2021)

• Trestná zodpovednosť právnických osôb
• Postupy účtovania v PÚ
• Dane v praxi
• Automobil
• Personalistika a mzdy
• Právo a podnikateľ
• Verejný sektor

 

ODBORNÉ PUBLIKÁCIE, KTORÉ VÁM POMOŽU V PODNIKANÍ

 

 

1. Obchodný zákonník po novelách s komentárom- rozsiahly komentár, Zákon o verejnom obstarávaní, Zákon o cenách, vzory zmlúv

2. Jednoduché účtovníctvo – postupy účtovania po ostatnej novele, zákon o dani z príjmov, zákon o účtovníctve

3. Zákonník práce s komentárom (monotematika - zmeny od 1. 7. 2020)

4. Odpady po novom – monotematika (úplné znenie s komentárom)

5. Občiansky zákonník po novelách s komentárom – rozsiahly komentár, úplné znenia zákonov po novelách, záväzkové právo

6. Trestné právo a súdne spory (Trestný zákon, Trestný poriadok, Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok – úplné znenia zákonov)

7. 100 otázok a odpovedí Zákoník práce, BOZP, Mzdy, Odvody (otázky a riešenia z praxe k problematike pracovnoprávnych vzťahov, miezd a odvodov)

8. s.r.o. – SPRIEVODCA (komplexné a prehľadné spracovanie problematiky spoločnosti s ručením obmedzeným od jej založenia, vzniku až po možnosti zrušenia)

9. 100 otázok a odpovedí Obchodovanie – odvody a náhrady (príklady z oblastí obchodovania z pohľadu daní, ktoré reagujú na epidemiologické opatrenia v praxi)

10. 100 otázok a odpovedí Odmeňovanie, Verejné obstarávanie (súbor otázok venovaný problematike podmienok verejného obstarávania, zmlúv i súhrnných správ; zamestnávania, príspevkov na rekreáciu, zrážok zo mzdy, odvodov i cestovných náhrad)

11. 100 otázok a odpovedí Výdavky podnikateľa, Automobil (príklady z praxe k uplatňovaniu daňových výdavkov FO; využívanie automobilu v podnikaní z pohľadu spotreby pohonných látok, odpisov alebo dani z motorových vozidiel)

12. Odvody poistného od 1. 1. 2021 (prehľad odvodov poistného pre základné kategórie poistencov od 1. 1. 2021, povinnosti zamestnávateľa, vzory)

13. Trestné právo po novelách 2021 (úplné znenia trestno-právnych zákonov po novelách k 1.1.2021. Účinnosť noviel - január a august 2021)

14. Daňové, účtovné, mzdové zákony 2021 (úplné znenia daňových, účtovných a mzdových zákonov po ostatných novelách k 1. 1. 2021)

15. Daňové a nedaňové výdavky A-Z 2021 – (uplatňovanie skutočne vynaložených výdavkov do výdavkov daňových)

16. 100 otázok a odpovedí ZPD po novom, Optimalizácia (praktické príklady týkajúce sa novely zákona o daniach z príjmu a daňovej povinnosti FO a PO)

17. Stavebný zákon – s komentárom po novelách (odborná publikácia s úplným znením zákona s komentárom po novelách 2021 a aktuálnymi vyhláškami k danej problematike)

18. Príručka mzdovej účtovníčky 2021 (zrozumiteľný výklad platnej slovenskej legislatívy aktualizovaný k 1. 3. 2021, ktorý je doplnený desiatkami praktických príkladov, vzormi dokumentov a formulárov s ukážkami ich správneho vyplnenia)

19. 100 otázok a odpovedí Výdavky, Cestovné náhrady (praktické príklady týkajúce sa daňových a nedaňových výdavkov; cestovných náhrad zamestnancov a SZČO)

20. 100 otázok a odpovedí Štátne dávky, Účtovníctvo (praktické príklady týkajúce sa problematiky pandemickej pomoci a dotácií od úradu práce a problematiky účtovania fyzických a právnických osôb)

21. Vojenská polícia (Trestný zákon, Trestný poriadok, Zákon o vojenskej polícii, Zákon o priestupkoch, Zákon o cestnej premávke)

22. Podvojné účtovníctvo (Zákon o účtovníctve s komentárom, Postupy účtovania)

23. Pozemkové spoločenstvá po novele bez chýb, pokút a penále (zdaňovanie a účtovanie v pozemkovom spoločenstve)

24. 100 otázok a odpovedí Zákon o účtovníctve, Postupy účtovania v PÚ (účtovná problematika v názorných príkladoch)

25. 100 otázok a odpovedí Kurzarbeit, Zamestnávanie (prvá kapitola obsahuje nový zákon o podpore v čase skrátenej práce – kurzarbeit – s komentárom, druhá kapitola ponúka spektrum otázok a odpovedí z oblastí zamestnávania a zdaňovania príjmov)

 

Práce a mzdy – bez chýb, pokút a penále – (PaM), č. 12/2021 (X/2021)

• Mzdový list – ukončenie roka v mzdovej účtarni
• Zmeny minimálnej mzdy
• Hromadné prepúšťanie
• Zmeny v asignácii dane
• Modrá karta EU
• Materská a otcovská dovolenka
• Štipendiá a dotácie poskytované v školskom roku 2021/2022
• Spoločný obecný úrad – vnútorné predpisy

 

Dane, účtovníctvo, odvody – bez chýb pokút a penále (DUO), č. 12/2021 (X/2021)

• Inventarizácia majetku a záväzkov
• Daňový bonus
• Kurzové rozdiely a účtovná závierka
• Zdaňovanie spoločných príjmov manželov
• Časové rozlíšenie
• Opravy chýb minulých účtovných období
• Minimálna mzda 2022

 

1000 riešení 11-12/2021 (X/2021)

• Zdravotné poistenie
• Daňové výdavky
• Daň z príjmov
• Účtovníctvo
• Personalistika a mzdy
• Verejná správa

 

 

NOVINKY – úplné znenia zákonov po novelách k ZÁKONOM I-VI/2021

 

Aktualizácia III/9 (VIII/2021)

• Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení
• Zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení
• Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení
• Zákon č. 383/2013 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí
• Zákon č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom
• Zákon č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa
• Zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia
• Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele

 

Aktualizácia III/8 (VIII/2021)

• Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti
• Zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov
• Zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci
• Zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce

 

Aktualizácia II/8 (VIII/2021)

• Zákon č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve
• Zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry
• Zákon č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti)
• Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok

 

Aktualizácia VI/4 (VIII/2021)

• Zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch
• Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia
• Zákon č. 529/2010 Z. z. o environmentálnom navrhovaní a používaní výrobkov (zákon o ekodizajne)
• Zákon č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon)

 

Aktualizácia V/4 (VIII/2021)

• Zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti
• Zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe
• Zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách
• Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy
• Zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve

 

Aktualizácia I/5 (VIII/2021)

• Zákon č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti
• Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov

 

Aktualizácia II/7 (VIII/2021)

• Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon)
• Zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov
• Zákon č. 55/2018 Z. z. o poskytovaní informácií o technickom predpise a o prekážkach voľného pohybu tovaru
• Zákon č. 56/2018 Z. z. o posudzovaní zhody výrobku, sprístupňovaní určeného výrobku na trhu
• Zákon č. 60/2018 Z. z. o technickej normalizácii

 

 

 

ZÁKONY 2021 novelizované k 1. 1. 2021

ZÁKONY IA – daoové (str. 992/A5) Správa daní a poplatkov Dao z príjmov • DPH Miestne dane •Spotrebné dane	ZÁKONY IB - úetovné (str. 512/A5) Úetovníctvo Cestovné náhrady Poplatky
ZÁKONY IIA - obchodné (str. 832/A5) Obchodné právo Živnostenské podnikanie Autorské právo	ZÁKONY IIB - obeianske (str. 448/A5) Obeianske právo Notársky poriadok Advokácia a právne služby Súkromná bezpeenos?
ZÁKONY IIC – trestné (str. 1024/A5) Civilný proces Exekuený poriadok Trestné právo Správne právo
ZÁKONY IIIA - pracovnoprávne (str. 496/A5) Zákonník práce • mzdové predpisy Zákon o službách zamestnanosti Pedagogickí zamestnanci Kolektívne vyjednávanie a združovanie obeanov Správne právo • BOZP	ZÁKONY IIIB – odvody a poistenie (str. 528/A5) Sociálne a dôdchodkové poistenie Nemocenské a zdravotné poistenie
ZÁKONY IIIC - sociálne (str. 672/A5) Sociálne zákony a služby Sociálnoprávna ochrana detí
ZÁKONY IV - stavebné (str. 792/A5) Stavebný zákon a súvisiace predpisy Architekti a inžinieri Stavebné výrobky Bývanie • pôda
ZÁKONY VA (str. 656/A5) Rozpoetové pravidlá Štátna a verejná služba	ZÁKONY VB (str. 656/A5) Školstvo • inšpekcie Financovanie Regionálny rozvoj Verejné práce • obce
ZÁKONY VIA (str. 792/A5) Životné prostredie • ovzdušie Lesné hospodárstvo Integrovaná prevencia a kontrola zneeistenia	Zákony VIB (str. 712/A5) Odpadové a vodné hospodárstvo Prevencia priemyselných havárii Ochrana pred povodoami