Predprimárne vzdelanie získa v súlade s ustanoveniami zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (naposledy novelizovaný zákonom č. 273/2021 Z. z. s účinnosťou od 10. 7. 2021) dieťa absolvovaním posledného ročníka vzdelávacieho programu odboru vzdelávania  v materskej škole. Dokladom o získanom stupni vzdelania je osvedčenie o získaní predprimárneho vzdelania.

 

Materská škola, ako inštitúcia podporujúca osobnostný rozvoj detí v sociálno-emocionálnej, intelektuálnej, telesnej, morálnej, estetickej oblasti, rozvíja ich schopnosti a zručnosti a utvára predpoklady na ich ďalšie vzdelávanie. Pripravuje deti na život v spoločnosti v súlade s individuálnymi a vekovými osobitosťami.

 

Je zriaďovaná spravidla pri počte desať detí. Výchova a vzdelávanie v materskej škole sa uskutočňuje podľa školského vzdelávacieho programu. Materská škola z hľadiska organizácie výchovy a vzdelávania poskytuje

a) poldennú alebo

b) celodennú výchovu a vzdelávanie.

 

Vzdelávanie v materských školách sa uskutočňuje za čiastočnú úhradu okrem materských škôl pri zdravotníckych zariadeniach.

 

Za pobyt dieťaťa v materskej škole zriadenej orgánom miestnej štátnej správy v školstve prispieva zákonný zástupca na čiastočnú úhradu výdavkov materskej školy mesačne na jedno dieťa najviac sumou neprevyšujúcou 7,5 % sumy životného minima pre jedno nezaopatrené dieťa (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Výšku príspevku zákonného zástupcu na čiastočnú úhradu určí riaditeľ školy. Tento príspevok sa uhrádza vopred do 10. dňa v kalendárnom mesiaci.

 

Výšku mesačného príspevku zákonného zástupcu na čiastočnú úhradu výdavkov materskej školy zriadenej obcou určí obec všeobecne záväzným nariadením. Tento príspevok sa určuje jednotnou sumou pre všetky deti prijaté do materskej školy. Mesačný príspevok sa uhrádza vopred do 10. dňa v kalendárnom mesiaci.

 

Príspevok v materskej škole sa neuhrádza za dieťa,

a) pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné,

b) ak zákonný zástupca dieťaťa predloží riaditeľovi materskej školy doklad o tom, že je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi,

c) ktoré je umiestnené v zariadení na základe rozhodnutia súdu.

 

Príspevok v materskej škole na základe rozhodnutia zriaďovateľa sa neuhrádza za dieťa,

a) ktoré má prerušenú dochádzku do materskej školy na viac ako 30 po sebe nasledujúcich kalendárnych dní z dôvodu choroby alebo rodinných dôvodov preukázateľným spôsobom,

b) ktoré nedochádzalo do materskej školy v čase školských prázdnin alebo bola prerušená prevádzka materskej školy zapríčinená zriaďovateľom alebo inými závažnými dôvodmi.    V týchto prípadoch uhrádza zákonný zástupca len pomernú časť určeného príspevku.

 

Deti, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné, sa spravidla zaraďujú do samostatnej triedy. Deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa zaraďujú do tried spolu s ostatnými deťmi alebo do samostatných tried pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Do samostatnej triedy pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami nemožno zaradiť dieťa výlučne z dôvodu, že pochádza zo sociálne znevýhodneného prostredia. V prípade, že samostatnú triedu tvoria len deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, v triede môže byť najviac 16 detí. Samostatné triedy možno vytvárať aj pre deti, ktoré sa učia cudzí jazyk, najvyšší počet detí v takejto triede je 12. Individuálnu logopedickú činnosť zabezpečuje v materskej škole logopéd, ktorý je zamestnancom zariadenia výchovného poradenstva a prevencie.

 

Najvyšší počet detí v triede materskej školy je

a) 18 v triede pre deti vo veku dva roky až tri roky,

b) 20 v triede pre deti vo veku tri roky až štyri roky,

c) 21 v triede pre deti vo veku štyri roky až päť rokov,

d) 22 v triede pre deti vo veku päť rokov až šesť rokov,

e) 21 v triede pre deti vo veku dva roky až šesť rokov.

 

Ak sú splnené zákonné požiadavky, najvyšší počet detí v triede sa môže zvýšiť o tri deti z dôvodu

a) zmeny trvalého pobytu dieťaťa,

b) zaradenia dieťaťa len na adaptačný pobyt alebo len na diagnostický pobyt v materskej škole,

c) pokračovania plnenia povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole alebo

d) zvýšeného záujmu zákonných zástupcov detí o výchovu a vzdelávanie v materskej škole.

 

Pri určovaní počtu detí v triede sa môže zohľadniť počet detí v triede mladších ako tri roky.

 

O zaradení dieťaťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami rozhodne riaditeľ na základe odporúčania všeobecného lekára pre deti a dorast a školského zariadenia výchovného poradenstva a prevencie a informovaného súhlasu zákonného zástupcu. Počet detí v triede môže byť znížený najviac o dve za každé dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Maximálny počet zaradených detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v jednej triede sú dve.

 

Ak riaditeľ materskej školy alebo príslušné školské zariadenie výchovného poradenstva a prevencie zistí, že vzdelávanie začleneného dieťaťa nie je na prospech začlenenému dieťaťu alebo deťom, ktoré sú účastníkmi výchovy a vzdelávania, navrhne po písomnom súhlase zriaďovateľa materskej školy a písomnom súhlase príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie zákonnému zástupcovi iný spôsob vzdelávania dieťaťa. Ak zákonný zástupca nesúhlasí so zmenou spôsobu vzdelávania svojho dieťaťa, o jeho ďalšom vzdelávaní rozhodne súd.

 

V materskej škole môže pôsobiť aj asistent učiteľa a odborní zamestnanci.

 

Predprimárne vzdelávanie v materskej škole sa môže uskutočňovať so súhlasom riaditeľa aj s priamou účasťou zákonných zástupcov alebo nimi splnomocnenej osoby na výchove a vzdelávaní.

 

Materská škola môže organizovať pobyty detí v škole v prírode, výlety, exkurzie, saunovanie, športový výcvik a ďalšie aktivity len s informovaným súhlasom zákonného zástupcu dieťaťa a po dohode so zriaďovateľom.

 

Riaditeľ materskej školy určuje zaradenie dieťaťa do triedy.

 

Pre dieťa, ktoré dosiahlo päť rokov veku do 31. augusta, ktorý predchádza začiatku školského roka, od ktorého bude dieťa plniť povinnú školskú dochádzku v základnej škole, je predprimárne vzdelávanie povinné. Uvedený druh vzdelávania trvá spravidla jeden školský rok.

 

Ak dieťa po dovŕšení šiesteho roka veku nedosiahlo školskú spôsobilosť, riaditeľ materskej školy rozhodne o pokračovaní plnenia povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole na základe písomného súhlasu príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie, písomného súhlasu všeobecného lekára pre deti a dorast a s informovaným súhlasom zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia. Ak dieťa ani po pokračovaní plnenia povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole nedosiahlo školskú spôsobilosť, začne najneskôr 1. septembra, ktorý nasleduje po dni, v ktorom dieťa dovŕšilo siedmy rok veku, plniť povinnú školskú dochádzku v základnej škole.

 

Ak zákonný zástupca dieťaťa alebo zástupca zariadenia požiada, aby bolo na povinné predprimárne vzdelávanie v materskej škole prijaté dieťa, ktoré nedovŕšilo piaty rok veku do 31. augusta, je povinný k žiadosti predložiť súhlasné vyjadrenie príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie a súhlasné vyjadrenie všeobecného lekára pre deti a dorast.

 

Dieťaťu so zdravotným znevýhodnením, ktoré je oslobodené od povinnosti dochádzať do materskej školy a jeho zdravotný stav mu neumožňuje vzdelávať sa, sa na základe písomného súhlasu všeobecného lekára pre deti a dorast a písomného súhlasu zariadenia výchovného poradenstva a prevencie neposkytuje vzdelávanie do pominutia dôvodov, pre ktoré došlo  k oslobodeniu od povinnosti dochádzať do materskej školy.

 

O povolenie individuálneho vzdelávania dieťaťa môže zákonný zástupca dieťaťa alebo zástupca zariadenia písomne požiadať riaditeľa materskej školy, do ktorej bolo dieťa prijaté na povinné predprimárne vzdelávanie, t. j. do tzv. kmeňovej materskej školy. Tento rozhoduje o oslobodení dieťaťa od povinnosti dochádzať do školy.

 

Individuálne vzdelávanie v kmeňovej materskej škole sa povoľuje dieťaťu, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné a

a) jeho zdravotný stav mu neumožňuje účasť na povinnom predprimárnom vzdelávaní v kmeňovej materskej škole alebo

b) jeho zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia o to požiada.

 

Ak zákonný zástupca dieťaťa alebo zástupca zariadenia požiada o povolenie individuálneho vzdelávania, nakoľko zdravotný stav dieťaťa neumožňuje účasť na povinnom predprimárnom vzdelávaní, prílohou k žiadosti je písomný súhlas všeobecného lekára pre deti a dorast. Predprimárne vzdelávanie dieťaťa, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie, zabezpečuje kmeňová materská škola, ktorej riaditeľ rozhodol o povolení individuálneho vzdelávania, v rozsahu najmenej dve hodiny týždenne.

 

Výdavky spojené s individuálnym vzdelávaním dieťaťa znáša zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia. Samotné predprimárne vzdelávanie zabezpečuje uvedený zástupca prostredníctvom osoby, ktorá má ukončené najmenej úplné stredné všeobecné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie.

 

Žiadosť zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia o povolenie individuálneho vzdelávania obsahuje

a) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu dieťaťa,

b) obdobie, na ktoré sa má individuálne vzdelávanie povoliť,

c) dôvody na povolenie individuálneho vzdelávania,

d) meno a priezvisko fyzickej osoby, ktorá bude realizovať individuálne vzdelávanie dieťaťa, ktorému má byť povolené individuálne vzdelávanie a doklady o splnení kvalifikačných predpokladov,

e) ďalšie skutočnosti, ktoré majú vplyv na individuálne vzdelávanie dieťaťa.

 

Kmeňová materská škola v spolupráci so zákonným zástupcom alebo zástupcom zariadenia určí obsah individuálneho vzdelávania dieťaťa najneskôr do 31. augusta. Uvedený zástupca dieťaťa je povinný v čase a rozsahu určenom kmeňovou materskou školou zabezpečiť účasť dieťaťa na povinnom predprimárnom vzdelávaní v kmeňovej materskej škole v priebehu mesiaca marca, pričom uvedená materská škola v tomto čase posúdi, či sa pri individuálnom vzdelávaní plní jeho obsah.

 

Pedagogický zamestnanec, ktorý zabezpečuje individuálne vzdelávanie dieťaťa, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie, na konci polroka príslušného školského roka predloží riaditeľovi kmeňovej materskej školy písomnú správu o individuálnom vzdelávaní dieťaťa.

 

Povolenie individuálneho vzdelávania dieťaťa riaditeľ kmeňovej materskej školy zruší

a)    na žiadosť zákonného zástupcu dieťaťa alebo zástupcu zariadenia,

b)   na základe odôvodneného návrhu fyzickej osoby, ktorá uskutočňuje individuálne vzdelávanie dieťaťa,

c)    na základe návrhu hlavného školského inšpektora alebo

d)   ak sa neplní obsah individuálneho vzdelávania.

 

Riaditeľ kmeňovej materskej školy rozhodne o zrušení povolenia individuálneho vzdelávania do 30 dní od začatia konania a zároveň zaradí dieťa do príslušnej triedy kmeňovej materskej školy. Odvolanie proti rozhodnutiu o zrušení povolenia individuálneho vzdelávania nemá odkladný účinok.

 

V lokalitách s nedostatkom priestorových kapacít materských škôl sa povinné predprimárne vzdelávanie môže poskytovať do 31. augusta 2024 aj v iných priestoroch zabezpečených zriaďovateľom, a to len so súhlasom príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva a príslušného orgánu miestnej štátnej správy v školstve. Tieto priestory sa nevedú v sieti škôl a školských zariadení ako elokované pracoviská a povinné predprimárne vzdelávanie v nich poskytuje materská škola určená zriaďovateľom.

 

Upozornenie:

Podmienka absolvovania povinného predprimárneho vzdelávania sa do 31. augusta 2024 považuje za splnenú, ak dieťa, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné, navštevuje zariadenie predprimárneho vzdelávania vedené v registri zariadení predprimárneho vzdelávania.

 

Register zariadení predprimárneho vzdelávania vedie Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR. To zapíše do registra zariadení predprimárneho vzdelávania zariadenie pre deti a mládež, ak jeho zriaďovateľ predloží

a) rozhodnutie príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva o uvedení priestorov zariadenia predprimárneho vzdelávania do prevádzky,

b) program povinného predprimárneho vzdelávania, ktorý je v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania a so štátnym vzdelávacím programom pre predprimárne vzdelávanie, a

c) doklady, ktoré preukazujú personálne zabezpečenie povinného predprimárneho vzdelávania osobami spĺňajúcimi kvalifikačné predpoklady na výkon pracovnej činnosti učiteľa materskej školy.

 

Zariadenie predprimárneho vzdelávania poskytuje povinné predprimárne vzdelávanie v rozsahu najmenej štyri hodiny denne.

 

Viac nájdete v mesačníku Práce a mzdy bez chýb, pokút a penále 10-11/2021.

 

Dňa 18. 6. 2021 bol schválený zákon č. 254/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v z.n.p. (ďalej iba „zákon o spotrebnej dani z minerálneho oleja“), ktorý nadobudol účinnosť od 1. júla 2021. Čo je cieľom predmetnej novely zákona?

 

Účelom uvedenej novely je predovšetkým legislatívna úprava ustanovenia § 11 zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja o užívateľskom podniku, pričom touto úpravou sa eliminuje počet konečných spotrebiteľov skvapalnených plynných uhľovodíkov kódu kombinovanej nomenklatúry 2711 12 až 2711 19 00 (ďalej len „LPG“), ako paliva na výrobu tepla, ktorí od 1. 7. 2021 nepodliehajú povinnosti sa registrovať ako užívateľský podnik. Povinnosti užívateľského podniku za týchto konečných spotrebiteľov vykonáva po 1. 7. 2021 ich dodávateľ LPG.

Zákonom č. 387/2020 Z. z. z 27. novembra 2020, ktorým sa mení a dopĺňa zákonč. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v z.n.p. a ktorým sa mení zákon č. 218/2013 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 235/2019 Z. z. (ďalej len „zákon“) bola (okrem iného) prijatá legislatívna úprava (§ 11 zákona), ktorou sa s účinnosťou od 1. júla 2021 zavádza nový (elektronický) systém vydávania povolenia na použitie daňovo zvýhodneného minerálneho oleja, odberných poukazov na odber daňovo zvýhodneného minerálneho oleja a evidencie spotreby daňovo zvýhodneného minerálneho oleja užívateľským podnikom. Zároveň sa za daňovo zvýhodnený minerálny olej ustanovil LPG so sadzbou dane 0 eur/1 000 kg.

 

Cieľom úpravy prijatej týmto zákonom je:

-  nezaťažovať registračnými a administratívnymi povinnosťami tie subjekty, ktoré obchodujú s LPG v daňovom voľnom obehu zdaneným základnou (nezvýhodnenou) sadzbou dane (podľa legislatívnej úpravy platnej do 30. júna 2021 obchodovanie – distribúcia, predaj a použitie – s LPG so sadzbou dane 182 eur/1 000 kg určeného primárne na použitie ako pohonná látka, podliehala registračnému alebo evidenčnému konaniu podľa § 25b zákona a kontrole colným úradom.),

-  zvýšiť dôraz na kontrolu subjektov, ktoré používajú daňovo zvýhodnené LPG, teda LPG s nulovou sadzbou dane (podľa úpravy platnej do 30. júna 2021 obchodovanie s LPG so sadzbou dane 0 eur/1 000 kg určeného na použitie ako palivo na výrobu tepla bolo bez akejkoľvek kontroly),

-  aplikovať jednotný režim pre všetky daňovo zvýhodnené druhy minerálnych olejov.

 

Prijatý zákon v prechodnom ustanovení (§ 46u zákona) účinnom od 1. januára 2021 stanovil osobe, ktorá chce byť od 1. júla 2021 užívateľským podnikom podľa § 11 ods. 2 písm. a) až c) v znení účinnom od 1. júla 2021, povinnosť požiadať do 31. marca 2021 colný úrad o vydanie povolenia na použitie a o vydanie odberného poukazu. Podľa tohto prechodného ustanovenia osoby, ktoré chcú od 1. júla 2021 používať LPG ako palivo na výrobu tepla museli požiadať do 31. marca 2021 o vydanie povolenia na použitie a o vydanie odberného poukazu a splniť zákonom ustanovené štandardné podmienky pre každú osobu, ktorá chce byť užívateľským podnikom.

Novela zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja účinná od 1. 7. 2021 umožní užívateľskému podniku, ktorý dodáva LPG konečným spotrebiteľom na konečné použitie LPG ako palivo na výrobu tepla, dodávať tento minerálny olej širšiemu okruhu konečných spotrebiteľov LPG, ktorí nebudú povinní mať povolenia na použitie daňovo zvýhodneného minerálneho oleja a odberný poukaz, čím sa eliminuje počet povinných osôb. Tiež sú ustanovené výnimky z prepravy daňovo zvýhodneného minerálneho oleja na daňovom území pri dodaní LPG konečným spotrebiteľom užívateľským podnikom.

 

Užívateľským podnikom po 1. 7. 2021

na účely zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja je osoba oprávnená používať daňovo zvýhodnený minerálny olej. Osoba, ktorá chce používať daňovo zvýhodnený minerálny olej, musí požiadať colný úrad o vydanie povolenia na použitie daňovo zvýhodneného minerálneho oleja (ďalej len „povolenie na použitie“), ak § 11 ods. 5 zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja neustanovuje inak. Osoba, ktorá chce odoberať daňovo zvýhodnený minerálny olej, musí požiadať o vydanie odberného poukazu, ak § 11 ods. 2 písm. b) a c) a ods. 5 zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja neustanovujú inak alebo ak nebude postupovať podľa § 15 ods. 1 písm. b) spomínaného právneho predpisu.

 

V rámci druhej vety § 11 ods.1 zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja tak došlo len k legislatívno-technickej úprave, ktorou sa doplnil vnútorný odkaz na výnimky, pri ktorých sa nevyžaduje povolenie na použitie daňovo zvýhodneného minerálneho oleja. Vychádzajúc z § 11 ods. 5 zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja sa totiž povolenie na použitie a odberný poukaz nevyžaduje pri odbere:

a)  leteckých pohonných látok zahraničnými leteckými spoločnosťami priamo do nádrží lietadiel na ich vlastný pohon a prevádzku,

b)  lodných prevádzkových látok zahraničnými lodnými spoločnosťami do nádrží lodí na ich vlastný pohon a prevádzku,

c)  minerálneho oleja podľa § 10 ods. 1 písm. b) druhého bodu zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja,

d)  minerálneho oleja uvedeného v § 6 ods. 5 zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja na daňovom území konečným spotrebiteľom tohto minerálneho oleja ako paliva; za konečného spotrebiteľa tohto minerálneho oleja sa považuje aj osoba, ktorá prevádzkuje skladovacie zariadenie, z ktorého dochádza k použitiu minerálneho oleja uvedeného v § 6 ods. 5 spomínaného zákona,

 

Od 1. 7. 2021 sa v rámci písm. d) rozširuje zoznam osôb, konečných spotrebiteľov LPG, ktoré nebudú mať povinnosť byť užívateľským podnikom. Povinnosti užívateľského podniku bude za týchto konečných spotrebiteľov vykonávať osoba, ktorá je ich dodávateľom. Tiež sa stanovuje, že za konečného spotrebiteľa tohto minerálneho oleja sa považuje aj osoba, ktorá prevádzkuje a odoberá tento minerálny olej do skladovacej nádrže, z ktorej dochádza priamo k spotrebe LPG ako paliva na výrobu tepla.

e)  minerálneho oleja uvedeného v § 6 ods. 5 zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja v tlakových nádobách zodpovedajúcich technickým požiadavkám podľa osobitného predpisu osobou na jeho konečnú spotrebu alebo na predaj konečnému spotrebiteľovi.

 

Užívateľský podnik je oprávnený používať daňovo zvýhodnený minerálny olej len na účel použitia uvedený v povolení na použitie a odoberať tento minerálny olej len na základe odberného poukazu. Povolenie na použitie sa vyžaduje aj pri použití preukázateľne zdaneného minerálneho oleja užívateľským podnikom na účely použitia podľa § 6 ods. 5 alebo § 10 ods. 1 zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja uvedené v tomto povolení, ak užívateľský podnik postupuje podľa § 15 ods. 1 písm. b), ak odsek 5 uvedeného zákona neustanovuje inak.

 

Užívateľským podnikom je aj osoba:

a)  podľa § 21 zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja, ak vykonáva činnosť užívateľského podniku v iných ako výrobných a skladovacích priestoroch, ktoré má uvedené v povolení na prevádzkovanie daňového skladu; k žiadosti o vydanie povolenia na použitie nepredkladá prílohy podľa § 11 ods. 7 písm. a), e) a f) zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja,

b)  oprávnená dodávať letecké pohonné látky podľa § 10 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja priamo do nádrží lietadiel na účely oslobodené od dane podľa § 10 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja; pri odbere a dodaní týchto leteckých pohonných látok v územne vymedzenom priestore letiska sa nevyžaduje odberný poukaz a postup pri preprave podľa § 23 zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja sa neuplatňuje,

c) oprávnená dodávať v územne vymedzenom priestore letiska letecké pohonné látky podľa § 10 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja priamo do nádrží lietadiel na iné účely ako podľa písmena b), pričom pri

1. odbere tohto minerálneho oleja sa nevyžaduje odberný poukaz,

2. odbere a dodaní tohto minerálneho oleja sa postup pri preprave podľa § 23 zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja neuplatňuje,

3. dodaní tohto minerálneho oleja sa ustanovenie § 42 ods. 1 písm. c) alebo § 46u ods. 15 písm. c) zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja nepoužije (počnúc 1. 7. 2021 tak ide len o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa doplnila výnimka pri ukladaní sankcie pri použití daňovo zvýhodneného minerálneho oleja na účely neuvedené v povolení na použitie,

4. dodaní tohto minerálneho oleja vzniká podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja tomuto užívateľskému podniku daňová povinnosť; pri vzniku daňovej povinnosti a podaní daňového priznania postupuje tento užívateľský podnik podľa § 14 ods. 2 zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja,

d)  oprávnená dodávať minerálny olej uvedený v § 11 ods. 3 písm. c) zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja konečnému spotrebiteľovi tohto minerálneho oleja na použitie ako palivo alebo inému užívateľskému podniku podľa tohto ustanovenia, alebo osobe podľa § 21 zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja, pričom pri dodaní tohto minerálneho oleja týmto užívateľským podnikom

1. konečnému spotrebiteľovi na použitie ako palivo alebo inému užívateľskému podniku podľa tohto ustanovenia, alebo osobe podľa § 21 zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja sa postup pri preprave podľa § 23 tohto zákona neuplatňuje,

2. na použitie ako pohonná látka sa ustanovenie § 42 ods. 1 písm. i) alebo § 46u ods. 15 písm. i) zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja nepoužije a pri dodaní tohto minerálneho oleja na použitie ako pohonná látka vzniká podľa § 12 ods. 2 písm. e) zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja tomuto užívateľskému podniku daňová povinnosť; pri vzniku daňovej povinnosti a podaní daňového priznania postupuje tento užívateľský podnik podľa § 14 ods. 2 zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja,

 

Zmena v písm. d) rozširuje od 1. 7. 2021 počet osôb, konečných spotrebiteľov skvapalnených plynných uhľovodíkov kódu kombinovanej nomenklatúry 2711 12 až 2711 19 00 (ďalej len „LPG“) určených na použitie ako palivo, ktorým môže užívateľský podnik podľa § 11 ods. 2 písm. d) zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení účinnom od 1. 7. 2021 dodávať daňovo zvýhodnený LPG.

Pri dodaní LPG užívateľským podnikom konečnému spotrebiteľovi na použitie ako palivo alebo inému užívateľskému podniku oprávnenému dodávať LPG konečnému spotrebiteľovi na použitie ako palivo, alebo prevádzkovateľovi daňového skladu sa nebude uplatňovať ustanovenie o postupe pri preprave na daňovom území.

Ak užívateľský podnik dodá LPG so sadzbou dane 0 eur/1000 kg na použitie ako pohonnú látku vzniká tomuto užívateľskému podniku daňová povinnosť, pričom príslušné ustanovenie o sankcii sa v tomto prípade neuplatňuje.

e)  oprávnená na základe povolenia podľa osobitného predpisu plniť minerálny olej uvedený v § 11 ods. 3 písm. c) zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja do tlakových nádob zodpovedajúcich technickým požiadavkám podľa osobitného predpisu a tento minerálny olej dodávať na konečnú spotrebu, pričom pri dodaní tohto minerálneho oleja na použitie ako pohonná látka sa ustanovenie § 42 ods. 1 písm. i) alebo § 46u ods. 15 písm. i) zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja nepoužije a tomuto užívateľskému podniku vzniká podľa § 12 ods. 2 písm. e) spomínaného zákona daňová povinnosť; pri vzniku daňovej povinnosti a podaní daňového priznania postupuje tento užívateľský podnik podľa § 14 ods. 2 zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja.

Doplnením právnej úpravy v rámci písm. e) sa užívateľskému podniku, ktorý odoberá LPG so sadzbou dane 0 eur/1 000 kg na plnenie do tlakových nádob určených na konečnú spotrebu ako palivo a plní LPG aj do tlakových nádob na použitie ako pohonná látka, ustanovuje daňová povinnosť z množstva LPG, ktoré dodal na konečnú spotrebu v tlakových nádobách na použitie ako pohonná látka. Tiež sa ustanovuje, že príslušné ustanovenie o sankcii sa v tomto prípade neuplatňuje.

 

Zmeny v obsahu žiadosti o vydanie povolenia na použitie a o vydanie odberného poukazu

Žiadosť o vydanie povolenia na použitie a o vydanie odberného poukazu musí okrem údajov podľa § 67 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení zákona č. 331/2011 Z. z. obsahovať:

a)  adresu umiestnenia prevádzkarní, v ktorých sa skladuje alebo používa daňovo zvýhodnený minerálny olej, ak nie sú totožné so sídlom alebo s trvalým pobytom žiadateľa; to neplatí, ak je žiadateľom o vydanie povolenia na použitie osoba podľa § 11 ods. 2 písm. d), ktorá neskladuje minerálny olej uvedený v § 11 ods. 3 písm. c) zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja,

b)  druh a príslušný kód kombinovanej nomenklatúry daňovo zvýhodneného minerálneho oleja,

c)  účel použitia daňovo zvýhodneného minerálneho oleja uvedeného v § 11 ods. 3 písm. a) a b) zákona o spotrebnej dani z minerálneho olejaa predpokladané množstvo ročnej spotreby tohto minerálneho oleja v litroch alebo kilogramoch,

d)  identifikačné údaje odberateľa minerálneho oleja uvedeného v § 11 ods. 3 písm. c) zákona o spotrebnej dani z minerálneho olejaa predpokladané množstvo ročnej spotreby tohto minerálneho oleja týmto odberateľom v kilogramoch, ak žiadateľ chce dodávať minerálny olej uvedený v § 11 ods. 3 písm. c) zákona o spotrebnej dani z minerálneho olejaodberateľovi, ktorý je konečným spotrebiteľom podľa § 11 ods. 5 písm. d) spomínaného zákona,

e)  identifikačné údaje dodávateľa daňovo zvýhodneného minerálneho oleja, od ktorého bude žiadateľ odoberať daňovo zvýhodnený minerálny olej.

Pri odbere minerálneho oleja uvedeného v povolení na použitie z iného členského štátu a na účely uvedené v povolení na použitie postupuje užívateľský podnik podľa § 25 zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja primerane, pričom prijatím tohto minerálneho oleja v užívateľskom podniku a umiestnením v jeho sklade sa tento minerálny olej považuje za daňovo zvýhodnený minerálny olej. Umiestnenie minerálneho oleja uvedeného v § 11 ods. 3 písm. c) v sklade užívateľského podniku podľa § 11 ods. 2 písm. d) zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja sa však od 1.7.2021 nevyžaduje.

Od 1. 7. 2021 sa legislatívno-technicky upravuje, že žiadateľ o vydanie povolenie na použitie podľa § 11 ods. 2 písm. d) zákona v znení účinnom od 1. 7. 2021, nemusí predkladať adresu umiestnenia prevádzkarní, v ktorých skladuje LPG ako palivo na výrobu tepla, ak tento LPG neskladuje a nemusí tento minerálny olej po prijatí umiestniť v sklade užívateľského podniku.

 

Vychádzajúc z prechodného ustanovenia § 46u ods.10 zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja platí, že colný úrad pred vydaním povolenia na použitie a odberného poukazu preverí skutočnosti a údaje uvedené v žiadosti podľa § 46u ods. 5 a 6 a v prílohách podľa ods. 8 zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja. Ak sú tieto skutočnosti a údaje pravdivé a žiadateľ spĺňa podmienky podľa § 46u ods. 9 zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja, colný úrad vydá žiadateľovi povolenie na použitie a odberný poukaz do 60 dní odo dňa podania tejto žiadosti. Colný úrad v povolení na použitie uvedie údaje podľa § 46u ods.6 písm. a) zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja, druh a príslušný kód kombinovanej nomenklatúry daňovo zvýhodneného minerálneho oleja podľa § 11 ods. 3 písm. c) zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení účinnom od 1. júla 2021 a účel použitia tohto minerálneho oleja. Toto povolenie na použitie vydané colným úradom podľa novodoplneného odseku 21 v § 46u zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja na použitie minerálneho oleja uvedeného v § 11 ods. 3 písm. c) tohto zákona v znení účinnom od 1. júla 2021 sa považuje za povolenie na použitie vydané podľa § 11 zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení účinnom od 1. júla 2021.

 

Vznik daňovej povinnosti a povinnosť platiť daň

Podľa § 12 ods. 1 zákona o spotrebnej dani z minerálnych olejov vzniká daňová povinnosť, ak tento zákon neustanovuje inak, uvedením minerálneho oleja do daňového voľného obehu dňom

a)  vydania minerálneho oleja osobe, ktorá nie je oprávnená odoberať minerálny olej v pozastavení dane,

b)  vlastnej spotreby minerálneho oleja v daňovom sklade,

c)  prijatia minerálneho oleja prepraveného na daňové územie v pozastavení dane,

d)  zistenia odcudzenia minerálneho oleja v pozastavení dane alebo minerálneho oleja oslobodeného od dane,

e)  zistenia chýbajúceho minerálneho oleja

1. v pozastavení dane s výnimkou minerálneho oleja uvedeného v § 10 ods. 2 písm. d) a e) zákona o spotrebnej dani z minerálnych olejov,

2. oslobodeného od dane alebo minerálneho oleja uvedeného v § 11 ods. 3 písm. c) zákona o spotrebnej dani z minerálnych olejov s výnimkou minerálneho oleja pripadajúceho na technologické straty, manipulačné straty, prepravné straty a na prirodzené úbytky, ak sú tieto množstvá technicky zdôvodnené a uznané colným úradom, ako aj množstva nenávratne zničeného minerálneho oleja v dôsledku nehody, havárie, technologickej poruchy alebo vplyvom vyššej moci, ak sú tieto straty na základe úradného zistenia a potvrdenia uznané colným úradom,

f)  vyňatia minerálneho oleja z pozastavenia dane iným spôsobom, ako je uvedený v písmenách a) až e),

g)  vyrobenia minerálneho oleja mimo pozastavenia dane s výnimkou prepracovania zahraničného tovaru v colnom režime aktívny zušľachťovací styk,

h)  prijatia colného vyhlásenia na prepustenie minerálneho oleja do voľného obehu, ak na také prepustenie nenadväzuje pozastavenie dane,

i) vzniku colného dlhu iným spôsobom ako podľa písmena h),

j) prijatia minerálneho oleja osobou uvedenou v § 16 ods. 2 zákona o spotrebnej dani z minerálnych olejov alebo ozbrojenými silami iných štátov, ktoré sú stranami Severoatlantickej zmluvy, a ich civilnými zamestnancami na použitie v súvislosti s aktivitami podľa medzinárodnej zmluvy, ak na takéto prijatie nenadväzuje oslobodenie od dane podľa § 10 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebnej dani z minerálnych olejov,

k)  prijatia minerálneho oleja podľa § 6 ods. 1 písm. g) zákona o spotrebnej dani z minerálnych olejov z iného členského štátu.

Úpravou ustanovení § 12 a § 13 zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja sa od 1. 7. 2021 doplnil vznik daňovej povinnosti pri zistení chýbajúceho množstva minerálneho oleja o LPG, ktorý bol určený na použitie ako palivo. Zároveň sa ustanovuje platiteľ dane, ktorý je povinný zaplatiť daň vypočítanú z množstva zisteného chýbajúceho LPG a sadzby dane podľa § 6 ods. 1 písm. f) zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja.

 

Zmeny v postupe pri preprave minerálneho oleja

v pozastavení dane a minerálneho oleja oslobodeného od dane na daňovom území

V zmysle ustanovenia § 23 ods. 1 zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja je možné minerálny olej v pozastavení dane prepravovať na daňovom území len

a)  z daňového skladu do iného daňového skladu alebo na miesto priameho dodania uvedené v elektronickom dokumente; miestom priameho dodania uvedeným v elektronickom dokumente sa na účely spomínaného zákona rozumie miesto, na ktoré je dodaný minerálny olej prepravovaný v pozastavení dane, ak je prepravovaný priamo osobe, ktorú určí príjemca (odberateľ), ktorým je prevádzkovateľ daňového skladu, alebo oprávnený príjemca podľa § 25 ods. 1 zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja, ktorý prijíma opakovane minerálny olej v pozastavení dane z iného členského štátu, a táto osoba je osobou, ktorá odoberá minerálny olej uvedený v § 6 ods. 1 písm. f) alebo osobou uvedenou v § 11, § 25a alebo v § 25b ods. 1, 4 alebo ods. 16 zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja,

b)  z miesta dovozu do daňového skladu alebo na miesto priameho dodania,

c)  z daňového skladu do miesta výstupu,

d)  z miesta dovozu, ak minerálny olej odosiela registrovaný odosielateľ na daňovom území, do daňového skladu na daňovom území alebo do miesta výstupu,

e)  do daňového skladu, ak sa prepravuje minerálny olej, ktorého vlastníkom sa stal štát podľa osobitného predpisu.

 

Viac nájdete v mesačníku Dane a účtovníctvo bez chýb, pokút a penále 9/2021.

 

Priebeh dokazovania predstavuje významnú súčasť daňového konania, nakoľko sa ním zabezpečujú dôkazy, ktoré sú podstatným podkladom pre vydanie rozhodnutia. Pritom dokazovanie sa vykonáva v každom štádiu daňového konania, od jeho začiatok až po prípadné odvolacie konanie, pokiaľ daňový subjekt podal odvolanie.

 

Významným pojmom pri výkone správy daní je „dôkaz“, pričom je potrebné pri jeho výklade použiť extenzívne hľadisko. Správca dane pritom musí jednotlivé dôkazy posudzovať individuálne, ale aj vo vzájomných súvislostiach, v neprospech, ale aj v prospech daňového subjektu. Taktiež má správca dane výlučné oprávnenie vykonávať dôkazy, ale v prípade ich nedostatku si ich musí aj sám získavať v danom prípade.

 

Zásady platné pre dokazovanie v daňovom konaní

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563 /2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p. (ďalej len „daňový poriadok“) sa v celom daňovom konaní a teda aj v dôkaznom konaní postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Ide pritom o zásadu zákonnosti daňového konania.

V súvislosti s dôkazným konaním uvedená zásada požaduje, aby každý dôkaz bol získaný v súlade so zákonom a každý dôkaz, ktorý bol nadobudnutý protizákonne, nemôže byť v daňovom konaní zohľadnený, ani keby preukazoval fakty podstatné pre daňové konanie.

Podstatnou zásadou pre dokazovanie v daňovom konaní je zásada spolupráce a súčinnosti správcu dane s daňovým subjektom, ktorá je ustanovená v § 3 ods. 2 daňového poriadku a platí pre celý daňový proces. Pokiaľ daňový subjekt navrhne kedykoľvek počas priebehu daňového konania dôkazný prostriedok, správca dane sa ním musí zaoberať a vyhodnotiť jeho opodstatnenosť. Pritom musí dôkaz vyhodnotiť urýchlene a nesmie v daňovom konaní robiť prieťahy. Preto ochrana práv a oprávnených záujmov daňového subjektu musí byť v daňovom konaní efektívna.

 

Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo v danom prípade. Ide o podstatnú zásadu platnú pre dokazovanie v daňovom konaní. Podľa tejto zásady je síce hodnotenie dôkazov úplnou kompetenciou správcu dane, tento však musí každý jeden dôkaz vyhodnotiť individuálne, zohľadňuje však interakcie, logické súvislosti, ktoré v súvislosti s predloženými dôkazmi vyvstávajú.

Správca dane musí vyhodnocovať vzájomné dôkazy v prospech, ale aj neprospech účastníka daňového konania, čo predovšetkým platí pri špecifických dôkazných konaniach, akými je napríklad konanie o určovanie dane podľa pomôcok.

 

V prípade tohto konania v § 48 ods. 5 daňový poriadok ustanovuje formuláciu, že pri určení dane podľa pomôcok je správca dane povinný prihliadnuť tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené. Pritom posudzovanie dôkazov musí byť nezávislé a nestranné a pokiaľ vzniknú pochybnosti o nezaujatosti, tak daňový subjekt môže podať námietku zaujatosti, o ktorej musí byť okamžite rozhodnuté.

 

Podľa § 3 ods. 5 daňového poriadku správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti, ktoré mu ukladá platná právna úprava. Podľa uvedenej zásady nemôže správca dane vyčkávať, že dôkazné prostriedky predložia daňové subjekty, ale si tieto nadobúda sám.

 

Príklad 1

Pokiaľ daňový subjekt podľa § 15 ods. 2 daňového poriadku nepodá riadne a včas daňové priznanie, tak ho správca dane na jeho podanie vyzve, pokiaľ ho ale daňový subjekt ani po výzve správcu dane nepodá, tak v tom prípade podľa § 15 ods. 3 daňového poriadku správca dane nevyčkáva na podanie daňového priznania, ale si sám zisťuje podklady potrebné na správne zistenie výšky základu dane alebo daňovej platby.

Uvedené je možné prostredníctvom určovania dane podľa pomôcok, ktoré je špecifickým dôkazným konaním.

 

Právna zásada rovnoprávneho procesného postavenia účastníkov daňového konania je podstatnou zásadou platnou aj pre priebeh dôkazného konania. Každý účastník daňového konania má právo podávať návrhy dôkazných prostriedkov, ktorými sa preukazujú tvrdenia v daňovom konaní. Pokiaľ správca dane nepripustí určitý dôkaz navrhnutý účastníkom daňového konania na vykonanie, musí si toto svoje rozhodnutie podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku dôkladne odôvodniť.

Pokiaľ účastník daňového konania má pochybnosť ohľadne zaujatosti správcu dane pri posudzovaní dôkazov, môže podať námietku v danom prípade. Správca dane sa musí touto námietkou zaoberať a rozhodnúť o nej. Správca dane pritom musí dôkladne posúdiť každý dôkazný prostriedok, či už svedčí v prospech alebo neprospech účastníka daňového konania. Preto nemožno znevýhodňovať ktoréhokoľvek účastníka daňového konania napríklad tým, že sa nezohľadnia dôkazné prostriedky ním predkladané, v porovnaní s iným účastníkom daňového konania.

V prípade, že účastník daňového konania má názor, že rozhodnutím správcu dane bola v dôkaznom konaní narušená rovnoprávnosť účastníkov daňového konania, má možnosť podať voči takémuto rozhodnutiu správcu dane podľa § 72 ods. 1 daňového poriadku odvolanie, pričom v odvolacom konaní sa preskúma opodstatnenosť tvrdení prezentovaných v odvolaní.

 

Podľa § 3 ods. 9 daňového poriadku správca dane vytvára v rámci svojej rozhodovacej činnosti predpoklady pre to, aby v skutkovo porovnateľných prípadoch vydával rozhodnutia, ktoré sú si podobné a nevznikali tak neodôvodnené rozdiely pri rozhodovaní. Uvedená právna zásada si pritom vyžaduje podobné zhodnotenie dôkazov, ktoré sú predložené v podobných daňových konaniach, pričom ide o porovnateľnosť rozhodnutí rôznych správcov dane, čo si vyžaduje aj určitú spoluprácu.

Dôkazné konanie sa nemusí skončiť len vydaním konečného prvostupňového rozhodnutia správcom dane podľa § 63 daňového poriadku, ale je možné ho ukončiť aj protokolom o daňovej kontrole, protokolom o určení dane podľa pomôcok alebo vydaním rozhodnutia o uložení predbežného opatrenia, prípadne pokiaľ sa realizovalo miestne zisťovanie, tak aj protokolom alebo zápisnicou o miestnom zisťovaní uskutočnenom správcom dane v danom prípade.

 

Špecifické daňové konania a dokazovanie

Priebeh dokazovania je integrálnou súčasťou daňového konania a vzťahuje sa na každé jeho štádium. Pritom daňové konanie sa podľa § 58 ods. 1 písm. a) daňového poriadku môže začať aj na návrh účastníka daňového konania, v ktorom musí nielen uviesť právne skutočnosti, ktoré ho viedli k podaniu návrhu, ale aj dôkazné prostriedky, ktoré potvrdzujú jeho tvrdenia.

V rámci priebehu daňového konania ustanovuje daňový poriadok aj dôkazné konanie, v rámci ktorého sa vykonávajú jednotlivé dôkazy, pokiaľ ich vykonanie správca dane v daňovom konaní povolí. Pod „dôkazom“ je pritom potrebné podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku rozumieť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. V kontexte uvedeného je teda „dôkazom“ v daňovom konaní všetko, čo môže prispieť k objasneniu skutkového stavu veci, teda daňový poriadok len demonštratívne ustanovuje jednotlivé dôkazné prostriedky a je na správcovi dane, či určitú vec uzná za dôkazný prostriedok.

Podľa daňového poriadku je možné rozlišovať aj špecifické druhy konaní, v rámci ktorých prebieha intenzívne dokazovanie, ktoré je zamerané na preukázanie skutočností podstatných pre celé daňové konanie. Ide predovšetkým o konanie o určení dane podľa pomôcok a daňovú kontrolu. Tieto špecifické konania, ktorých súčasťou je aj dokazovanie, sa uplatňujú napríklad vtedy, keď si daňový subjekt nesplní riadne a včas svoju základnú právnu povinnosť podľa § 15 ods. 1 daňového poriadku a osobitnej právnej úpravy, ktorou je podať daňové priznanie v ustanovenom termíne (vtedy správca dane obligatórne začne konanie o určenie dane podľa pomôcok). Súbeh týchto špecifických konaní (daňovej kontroly a konania o určenie dane podľa pomôcok) pritom daňový poriadok vylučuje, teda pokiaľ prebieha daňová kontrola, nemôže súbežne prebiehať daňové konanie o určenie dane podľa pomôcok, nakoľko by išlo o nadmernú kumuláciu konaní.

Cieľom konania o určenie dane podľa pomôcok a aj daňovej kontroly je zistenie skutočností, ktoré sú podstatnými pre určenie výšky základu dane a daňovej platby u daného daňového subjektu.

 

V prípade daňovej kontroly môže správca dane podľa § 46 ods. 6 daňového poriadku prevziať od kontrolovaného daňového subjektu doklady alebo iné veci, a to na nevyhnutne potrebný čas, štandardne ich vráti najneskôr do 30 dní od ukončenia daňovej kontroly v danom prípade.

 

Takto si správca dane pri výkone daňovej kontroly môže prevziať napríklad listiny, prípadne informačné prostriedky, ktoré kontrolovaný daňový subjekt využíval na činnosti, ktoré sú zdaniteľnými plneniami podľa daňového poriadku, ale daňový subjekt musí byť o tom upovedomený a tieto veci mu musia byť aj riadne vrátené v uvedenej lehote.

 

V prípade konania o určenie dane podľa pomôcok daňový poriadok v § 48 ods. 3 špecificky ustanovuje, že pomôckou môžu byť najmä listiny, daňové priznania, výpisy z verejných zoznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky, výpovede objasňujúce skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení, výpisy z účtov vedených u poskytovateľov platobných služieb a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, alebo podobných daňových subjektov, pričom aj v tomto prípade poskytuje daňový poriadok len demonštratívny právny výpočet dôkazných prostriedkov/pomôcok, ktoré môže správca dane rozšíriť a zabezpečiť aj vykonanie iného dôkazného prostriedku/pomôcky, to závisí od jeho úvahy.

V rámci rozhodovacieho štádia daňového konania vydá správca dane prvostupňové rozhodnutie, ktoré podľa § 63 ods. 5 obsahuje podstatnú súčasť a tou je odôvodnenie rozhodnutia. V odôvodnení správca dane musí uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, vysporiada sa s návrhmi a pripomienkami daňového subjektu a uvedie, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. V súvislosti s dôkazným konaním teda v odôvodnení rozhodnutia správcu dane musí byť uvedený proces dokazovania, ktoré dôkazy v ňom boli vykonané, ktorý daňový subjekt ich navrhol a v akej miere tieto prispeli k objasneniu predmetu daňového konania.

Pokiaľ správca dane odmietol vykonať určitý dôkazný prostriedok navrhnutý daňovým subjektom, tak musí v odôvodnení svojho rozhodnutia presne uviesť právne dôvody, pre ktoré neumožnil vykonanie dôkazu navrhnutého účastníkom daňového konania.

Pokiaľ daňový subjekt nesúhlasí s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane, ktoré je vydané v daňovom konaní, tak môže podľa § 72 ods. 1 daňového poriadku podať odvolanie, pričom sa v § 72 ods. 4 písm. d) daňového poriadku výslovne ustanovuje, že odvolanie musí obsahovať aj dôkazy preukazujúce odôvodnenosť odvolania, ak sa v odvolaní nenamieta len rozpor s právnymi predpismi; ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. V prípade, že daňový subjekt, ktorý podal odvolanie, nedoloží jednotlivé dôkazné prostriedky v záujme preukázania svojich tvrdení, tak podané odvolanie nemá náležitosti ustanovené daňovým poriadkom a odvolací správca dane takémuto odvolaniu nemusí vyhovieť. Taktiež musí podľa § 72 ods. 4 písm. e) daňového poriadku v odvolaní daňový subjekt uviesť aj navrhované zmeny alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.

 

Proces dokazovania je nevyhnutný aj v priebehu daňového exekučného konania, ktoré predstavuje nútený výkon rozhodnutia, ktoré je právoplatné a vykonateľné a je podľa § 89 ods. 1 písm. a) daňového poriadku exekučným titulom. V daňovom exekučnom konaní sa napríklad dôkazmi musí preukázať, či je daňový dlžník vlastníkom určitej veci, ktorá podlieha daňovému exekučnému konaniu alebo je vlastníkom iný subjekt. Pokiaľ daňový dlžník nemá vlastnícke právo k veci, ktorá má byť exekvovaná, tak môže podľa § 91 ods. 5 daňového poriadku podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy podať proti nej odvolanie.

V prípade, že daňový subjekt má určitú vec, prípadne iný dôkaz, ktorý je podstatný pre daňové konanie, musí to oznámiť správcovi dane a takýto dôkazný prostriedok pre účely daňového konania aj poskytnúť. Pokiaľ vyzve správca dane daňový subjekt, aby predložil dôkazný prostriedok správcovi dane, musí tento výzve správcu dane vyhovieť. Správca dane však nemôže čakať na predkladanie dôkazov, ale v súlade s § 3 ods. 5 daňového poriadku musí sám tieto dôkazy získať vlastnou aktivitou. Ide pritom o právnu povinnosť správcu dane, ktorá zabezpečuje plynulosť priebehu daňového konania.

 

Protokol o výsledku daňovej kontroly

Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku prostredníctvom daňovej kontroly správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane ale dodržiavanie ustanovení osobitných právnych predpisov, napríklad zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. Rozsah, prípadne predmet daňovej kontroly je podmienený jej účelom za splnenia ktorého sa realizuje. Spravidla sa daňová kontrola vykonáva priamo u kontrolovaného daňového subjektu, najčastejšie tam, kde tento subjekt vykonáva činnosť podliehajúcu zdaneniu, ale môže to byť aj na inom mieste, ktoré určí správca dane a ktoré je podstatné pre naplnenie účelu daňovej kontroly.

Výkon daňovej kontroly predstavuje proces, v rámci ktorého správca dane získava dôkazy, ktoré sú nevyhnutné správnemu určeniu základu dane alebo konkrétnej výšky daňovej povinnosti, nakoľko nemá podklady na určenie výšky daňovej platby. Pritom môže ísť napríklad o prípad podľa § 17 ods. 1 a 2 daňového poriadku, keď daňový subjekt síce podal správcovi dane daňové priznanie, toto ale malo určité nedostatky, a správca dane vyzval daný daňový subjekt na ich odstránenie a určil mu na to primeranú lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní podľa právnej úpravy. Preto je správca dane v tomto prípade nútený získavať si sám potrebné podklady pre riadne určenie daňovej platby, pričom tak správca dane ako aj daňový subjekt majú v rámci daňovej kontroly určité právne postavenie.

Pri daňovej kontrole má zamestnanec správcu dane právnu povinnosť preukázať sa daňovému subjektu podľa § 45 ods. 1 písm. a) daňového poriadku poverením na výkon daňovej kontroly a služobným preukazom zamestnanca správcu dane s výnimkou, keď daňovú kontrolu vykonáva obec v danom prípade.

 

Pritom daňová kontrola predstavuje dôkazné konanie, o čom svedčí aj skutočnosť, že kontrolovaný daňový subjekt má podľa § 45 ods. 2 písm. e) daňového poriadku právnu povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly zamestnancovi správcu dane dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Pokiaľ je daňová kontrola spojená aj s ústnym konaním, pri ktorom sa vykonávajú jednotlivé dôkazné prostriedky, napríklad dochádza ku výpovedi svedka alebo ku znaleckému dokazovaniu, tak kontrolovaný daňový subjekt má oprávnenie klásť daným svedkom a znalcom otázky. V priebehu daňovej kontroly môžu vyvstať určité skutočnosti, ktoré vyplynuli aj z vykonaného dokazovania alebo z podkladov z daňovej kontroly, ktoré sa týkajú kontrolovaného daňového subjektu. V tomto prípade má kontrolovaný daňový subjekt právo vyjadrovať svoje stanoviská, prípadne poskytnúť dôkazné prostriedky, napríklad písomnosti, ktorými môže preukazovať svoje tvrdenia.

 

Podľa § 45 ods. 2 písm. d), g) a h) daňového poriadku platí, že pokiaľ má kontrolovaný daňový subjekt určité dôkazné prostriedky, písomnosti a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, nielenže musí tieto správcovi dane poskytnúť, ale aj podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia, pokiaľ je to potrebné. Uvedené dôkazné prostriedky a iné veci musí daňový subjekt správcovi dane zapožičať aj mimo svojho sídla, miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov, poskytnúť výpisy, alebo ich kópie, taktiež musí umožniť prístup k softvéru a informačno-komunikačným prostriedkom, ktoré používa na prevádzkovanie podnikateľskej činnosti, a k výstupným dátam z týchto softvérov.

 

O vykonanej kontrole a teda aj o vykonanom dokazovaní sa vyhotoví protokol, ktorý sa doručuje kontrolovanému daňovému subjektu. Podľa § 46 ods. 9 písm. a) daňového poriadku dňom doručenia protokolu o daňovej kontrole kontrolovanému daňovému subjektu znamená ukončenie daňovej kontroly. Kontrolovaný daňový subjekt má právo na vyjadrenie sa k protokolu o daňovej kontrole, pričom vo výzve mu správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 30 pracovných dní od doručenia takého protokolu. Podľa § 46 ods. 9 písm. b) daňového poriadku výkon daňovej kontroly vylučuje súbežné konanie o určení dane podľa pomôcok. Taktiež podľa § 46 ods. 9 písm. c) daňového poriadku je daňová kontrola ukončená dňom zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu (týmto je zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridane hodnoty v znení neskorších predpisov).

 

Obsahové náležitosti protokolu o daňovej kontrole ustanovuje § 47 daňového poriadku. Ide pritom o taxatívny právny výpočet, ktorý nemôže byť menený rozhodnutím správcu dane a ani dohodou s kontrolovaným daňovým subjektom. Počas výkonu daňovej kontroly je možné podľa § 47a daňového poriadku vyhotoviť aj čiastkový protokol.

 

Protokol o určení dane podľa pomôcok

Určovanie dane podľa pomôcok je výsledkom aplikácie § 3 ods. 5 daňového poriadku, kde je ustanovená podstatná zásada platná v daňovom konaní podľa ktorej je správca dane povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, keď si daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje právne povinnosti ustanovené platným právom. Taktiež podľa § 15 ods. 3 daňového poriadku pokiaľ daňový subjekt nepodal daňové priznanie, a to ani na výzvu správcu dane, správca dane určí daň podľa pomôcok.

Konanie o určení dane podľa pomôcok je podľa § 48 ods. 2 daňového poriadku začaté dňom po doručení oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok. Pokiaľ daňový subjekt po doručení oznámenia o začatí určovania dane podľa pomôcok podá daňové priznanie, správca dane ho podľa § 15 ods. 3 daňového poriadku môže použiť ako pomôcku. Pokiaľ daňový subjekt v priebehu určenia dane správcom dane podľa pomôcok predloží účtovné doklady a iné doklady, tak tieto podľa § 48 ods. 4 daňového poriadku správca dane môže využiť ako pomôcky. Ide teda o fakultatívne oprávnenie správcu dane v danom prípade.

Konanie o určení dane podľa pomôcok sa podľa § 49 ods. 3 daňového poriadku ukončuje dňom doručenia protokolu o určení dane podľa pomôcok, pričom na jeho obsah sa primerane použijú ustanovenia § 47 daňového poriadku, ktoré pojednávajú o obsahu protokolu z daňovej kontroly. V prípade protokolu o určení dane podľa pomôcok je však potrebné podľa § 49 ods. 1 daňového poriadku navyše priložiť aj súpis pomôcok, na základe ktorých správca dane určil daň.

 

Podľa § 49 ods. 2 daňového poriadku daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť len k dodržaniu zákonných podmienok na použitie tohto spôsobu určenia dane a k dodržaniu postupu podľa § 48 ods. 5 daňového poriadku najneskôr do 15 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy správcu dane na vyjadrenie sa k protokolu o určení dane podľa pomôcok. Pritom zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

 

Viac o problematike sa dočítate v mesačníku Dane a účtovníctvo bez chýb, pokút a penále 9/2021.

 

„Koučing je odomknutie potenciálu človeka na zvýšenie vlastného výkonu, čo mu umožní naučiť sa viac než cez klasický spôsob výučby.“ (sir John Whitmore). V oblasti profesijného a osobného rozvoja sa už aj v našich zemepisných šírkach čoraz viac stretávame s termínom kouč. No problematika okolo kouča, a teraz nemám na mysli toho športového, ešte aj dnes nie je pre všetkých známa, vždy úplne jasná, a naopak je často zamieňaná za niečo iné. Mnohí sa pýtajú, kto je to vlastne ten kouč? Čo je náplňou jeho práce a akým môže byť prínosom? Prečo je koučing dôležitý na pracovisku?

 

„Coaching“ – definícia a história.

Koučovia existujú už dlho. Samotný koncept koučovania (po angl. coaching) však začal pôvodne v športe, kde vrcholoví športovci a športovkyne mali svojich vlastných koučov na pomoc zlepšiť ich výkon.

 

Obchodné koučovanie (business coaching) a koučovanie zamestnancov v rôznych odvetviach podnikania sa na celom svete rozšíril v súvislosti s potrebou rozširovať pôsobnosť firiem nad rámec krajiny a viesť pracovníkov k zdokonaľovaniu ich zručností a k motivácii ku vyšším výkonom.

V súčasnosti je zaznamenaný značný nárast počtu organizácií a individuálov pracujúcich s koučmi. Ide o dynamicky rozvíjajúcu sa oblasť, ktorá je odrazom veľkého úsilia organizácií zvyšovať výkon svojich zamestnancov.

 

V slovníku súčasného slovenského jazyka H – L z r. 2011 je za kouča považovaný ten:

1. kto takticky vedie športovca, športový kolektív počas súťaže, zápasu; kto systematickou tréningovou činnosťou zdokonaľuje technickú stránku výkonu športovca, tréner,

2. kto rozvíja ľudský potenciál, profesijný rast pracovníkov, manažérov, optimalizuje kolektívnu prácu a vzájomnú komunikáciu.

 

Podľa JazykovejPoradne.sk (02/2013), ktorej garantom je Jazykovedný ústav Ľ. Štúra, činnosť vykonávaná koučom sa nazýva výrazom prevzatým z angličtiny koučing alebo aj slovesným podstatným menom utvoreným domácimi slovotvornými postupmi od slovesa koučovať – koučovanie. Slová koučing i koučovanie sú spisovné výrazy cudzieho pôvodu a čo do významu ich možno chápať ako synonymá.

 

Anglický výraz coaching je na www.en.wikipedia.org definovaný ako tréning alebo rozvoj, v ktorom osoba nazývajúca sa kouč podporuje žiaka v dosiahnutí špecifických osobných alebo profesionálnych cieľov. Žiak sa niekedy nazýva koučovaný. Príležitostne koučovanie môže znamenať neformálny vzťah medzi dvomi osobami, v ktorom jedna z nich má viac skúsenosti a odbornosti ako druhá, a poskytuje jej rady a vedenie. Koučovanie sa však odlišuje od mentoringu sústredením sa na špecifické objekty a úlohy, na rozdiel od všeobecných cieľov alebo celkového rozvoja, o ktoré ide v rámci mentoringu.

Pri koučovaní ide o sprevádzanie iného procesom učenia a rozvoja pomocou aktívneho počúvania a kladenia cielených otázok. Zároveň mu pomáha nachádzať riešenia. Samozrejme kouč môže poskytnúť nápomocné postrčenie alebo návrh, no najlepšie odpovede zvyčajne prídu od koučovaného. Nakoniec, ľudia sú omnoho viac stotožnení s riešeniami, ku ktorým dospeli sami, ako s tými, ku ktorým sú určitým spôsobom donútení.

 

Kouč pomocou otázok podnecuje premýšľanie človeka

čím mu pomáha jasnejšie si uvedomovať súvislosti, zvyšovať svoju vnútornú angažovanosť a zdokonaľovať sa. Využíva pritom vnútornú motiváciu človeka.

 

Čo koučing nie je? Koučing nie je:

·         náboženstvo

·         fylozofia

·         terapia

·         mentoring

·         konzultovanie

·         metóda nápravy

·         školenie či tréning

·         riadenie.

 

Najčastejšie sa koučing zamieňa s kozultovaním, mentoringom a školením

Kouč na rozdiel od konzultanta nedáva rady, naopak vedie koučovaného, aby sám v sebe nachádzal riešenia.

Mentoring je zameraný na poskytovanie rád na základe vlastnej skúsenosti a spravidla sa orientuje na rozvoj kariéry, kým koučing je využiteľný v akejkoľvek oblasti života.

Koučing nemá pripravené študijné plány, podľa ktorých sa postupuje, ako je to v prípade školenia. Pri koučovaní si agendu vyberá klient sám.

 

Typy koučingu

Tak ako sa špecializujú napr. lekári, špecializujú sa aj koučovia. Najzákladnejšie je delenie koučingu na profesionálny a osobný, podľa toho, či sa týka profesionálnej oblasti života alebo súkromnej.

 

Existuje niekoľko druhov koučingu, ako sú napr.:

·         Životný koučing (Life coaching) – pomáha ľudom identifikovať sa a dosiahnuť osobné ciele

·         Kariérny koučing (Career coaching) – kladie dôraz na kariérny rast

·         Biznis koučing (Business coaching) – ide o obchodný koučing, je určený podnikateľom, majiteľom malých a stredných firiem

·         Expertný či výkonnostný koučing (Executive coaching) – koučing zameraný na vysokých manažérov, riaditeľov, majiteľov firmy, od ktorých rozhodnutí závisia výsledky firmy

·         Koučing konfliktu (Conflict coaching) – tréning ako správne zvládať konflikty

·         Koučing medziľudských vzťahov (Date coaching) – pre ľudí, ktorí majú problém nadväzovať vzťahy, či už všeobecne alebo s opačným pohlavím

·         Zdravotný koačing (Health and wellness coaching) – jeho cieľom je zmena životného štýlu, zlepšenie zdravia.

 

Kouč a koučovaný na pracovisku

Ako už bolo spomenuté, kouč na pracovisku nie je poradca, psychoterapeut, učiteľ, tréner ani konzultant, hoci niekedy využívajú niektoré spoločné schopnosti a nástroje. Profesionálny koučing vykonávajú kvalifikovaní ľudia, ktorí pracujú s klientmi za účelom zvýšenia ich efektívnosti a výkonu.

 

Pomáhajú im dosiahnuť ich plný potenciál. Kouč nehovorí, aké sú najlepšie postupy, kouč ľuďom neradí, ako sa majú veci urobiť, ale vedie ich k tomu, aby sami našli to najlepšie riešenie. Pritom kouč nemusí byť expertom v oblasti, kde koučuje.

Koučovaný by mal byť pripravený na spochybnenie existujúcich štruktúr myslenia a foriem správania. Mal by mať chuť meniť sa a reagovať na podnety vychádzajúce od kouča.

Koučing najlepšie funguje, ak každý rozumie dôvodu, prečo bol kouč najatý a stanovili sa spoločne očakávania a čo sa chce v rámci koučingu dosiahnuť. V prípade koučingu na pracovisku môže ísť o interného alebo externého kouča. Interný kouč je finančne výhodnejší. Pozná kultúru firmy. Má vybudovaný vzťah dôvery s ľuďmi. Na druhej strane externý kouč môže byť nestrannejší.

Koučing je individuálny (jeden na jedného) alebo tímový (zameraný na skupinu). Koučing na pracovisku je spravidla určený tými, ktorí sú vo vyšších funkciách. No zohráva svoju úlohu i medzi radovými zamestnancami. Tiež samotní manažéri vo firmách môžu byť rovnako účinní ako externí koučovia.

 

Prečo je koučing dôležitý na pracovisku

Koučing je zameraný na výsledky a na to ako ich dosiahnuť. Nejde pritom o štruktúrované učenie, terapiu ani odborné poskytovanie odpovedí. Namiesto toho, koučing prenáša zodpovednosť za učenie na koučovaného a pomáha mu využiť jeho zdroje na nájdenie správnych odpovedí.

Počas procesu koučovania si klienti prehlbujú schopnosť učenia sa z vlastných skúseností, zvyšujú svoju výkonnosť a zlepšujú kvalitu svojej práce.

Smerovanie rozhovoru počas každého stretnutia si klient určuje sám, zatiaľ čo kouč počúva a prispieva svojimi postrehmi a otázkami. Takáto interakcia prináša jednoznačnosť a pomáha klientovi začať konať. Koučovanie zároveň urýchľuje klientov pokrok tým, že klient je oveľa sústredenejší a zodpovednejší pri uvedomení si problému a voľbe jeho riešenia. Koučovanie sa zameriava na to, kde sa klient nachádza v súčasnosti a čo je ochotný urobiť pre to, aby sa v budúcnosti dostal tam, kam chce.

 

Koučing na pracovisku

·         splnomocňuje jednotlivcov a podporuje ich v preberaní zodpovednosti,

·         sprevádza ich, aby robili vlastné rozhodnutia a boli aktívni,

·         vedie k zlepšeniu ich pracovného výkonu, k zvýšeniu motivácie a k pracovnej satisfakcii,

·         dosahuje v biznise výsledky.

 

Koučing na pracovisku môže pomôcť v situáciach ako sú napr.:

·         motivácia zamestnancov

·         vorenie, upevňovanie tímov

·         zvýšenie efektivity práce

·         budovanie vzťahov na pracovisku

·         odstraňovanie osobných problémov

·         rozvoj jednotlivcov

·         urýchlenie/vylepšenie učenia.

 

Koučovanie ako povolanie

Koučovanie je pomerne nová profesia nielen na Slovensku, ale aj celosvetovo. Veľkou výhodou je, že už od začiatku sa začali stanovovať kritériá pre prácu profesionálnych koučov a tak dnes existuje jasný systém pre klientov, ale aj pre samotných koučov ako v tejto profesii odborne rásť.

Najväčšou profesionálnou organizáciou združujúcou koučov je ICF (International coach federation). Ide o medzinárodnú federáciu koučingu, ktorá združuje viac ako 20–tisíc profesionálnych koučov a udeľuje im celosvetovo uznávané certifikáty. Register kvalifikovaných koučov pôsobiacich na Slovensku je k dispozícii na stránke slovenskej pobočky ICF (www.icf.sk).

Cieľom ICF je rozvíjanie umenia, teórie a praktických aspektov profesionálneho koučingu. Okrem ICF pôsobiacej na Slovensku tiež u nás existuje Slovenská asociácia koučov (SAKO), celospoločensky uznávaná, inšpirujúca organizácia, ktorá vytvorila z koučovania preferovaný spôsob rozvoja potenciálu jednotlivcov, tímov a organizácií.

 

Dôležité vlastnosti kouča

·         Porozumenie, schopnosť ukázať empatiu, byť dobrý v budovaní vzťahov

·         Silné komunikačné schopnosti

·         Načúvacie schopnosti, najmä aktívne počúvanie

·         Intuícia

·         Schopnosť klásť otázky, ktorá sa rokmi praxe rozvíja

·         Poskytovanie spätnej väzby

·         Takt a diplomacia.

 

Kouč musí dodržiavať diskrétnosť a byť spoľahlivý. Profesionálny kouč by mal spĺňať súčasné štandardy profesie. Kouč by sa mal neustále vzdelávať a pracovať na rozvíjaní svojej osobnosti. Musí dodržiavať Etický kódex kouča, ktorý je k dispozícii na internetovej stránke slovenskej pobočky ICF.

 

Metódy a techniky koučovania

Skúsený kouč využíva kombináciu techník zahŕňajúcich pozorovanie, aktívne počúvanie, pýtanie sa cielených otázok. Ide teda o formu učenia, kedy kouč podporuje koučovaného aby si vytvoril učenie a sebarozvoj spôsobom, ktorý bude užitočný pre neho i jeho organizáciu.

Jedným z najstarších a najviac úspešných modelov koučovania, ktorý sa používa v súčasnosti v mnohých odboroch, je tzv. Grow model. Bol vynájdený v sedemdesiatych rokoch v Anglicku Sirom Johnom Whitmorom s pomocou ďalších koučov, a je základným kameňom všetkých moderných prístupov ku koučovaniu. Grow model (alebo Grow proces) je jednoduchá metóda pre stanovenie cieľa a riešenie problému.

 

Grow model

G (Goals, t. j. ciele) = Čo chceš? Čo chce koučovaný dosiahnuť zo vzťahu kouč a koučovaný (dlhodobý cieľ)? Čo chce koučovaný dosiahnuť z konkrétneho sedenia? Je veľmi dôležité, ako je cieľ vymedzený. Cieľ by mal byť rozumný, t. j. špecifický, merateľný, dohodnutý oboma a založený na akcii, realistický a relevantný, časom ohraničený.

R (Reality, t. j. realita) = Kde si teraz? Kde sa klient nachádza práve teraz? Ako blízko, resp. ďaleko je od dosiahnutia cieľa?

O (Options, t. j. možnosti) = Čo by si mohol urobiť? Aké možnosti koučovaný zvážil na dosiahnutie cieľa? Aké sú klady a zápory každej možnosti?

W (What next?, t. j. čo ďalej?) = Čo urobíš? Čo urobí koučovaný ďalej, aby začal dosahovať cieľ? Čo máte urobiť Vy ako jeho kouč? Ako sa bude sledovať progres? Kedy a ako sa stretnete znova na prediskutovanie progresu?

Čo ak progres prekročil očakávania Vás oboch? Čo budete robiť, ak sa progres nedostavil?

 

Vzorové otázky kouča pri použití modelu GROW

1. v časti Ciele

Čo očakávate od koučovania a čo od konkrétneho stretnutia? Aké sú Vaše súčasné ciele? Uveďte kroky, ktoré sú nevyhnutné na dosiahnutie dlhodobého cieľa. Čo sa stane, ak dosiahnete - nedosiahnete cieľ? A ako budete vedieť, že ste ho dosiahli?

2. v časti Realita

Kde sa nachádzate teraz na ceste k cieľu? Od koho ste ešte dostali odozvu na Váš súčasný výkon?

3. v časti Možnosti

Aké možnosti ste zvážili? Aké sú klady a zápory každej možnosti? Z možností, ktoré ste zvážili, ktorá sa Vám zdá najpriaznivejšia? A čo Vás vedie k tomuto záveru?

4. v časti Čo bude nasledovať ďalej?

Ako budeme kontrolovať progres? Kedy by ste sa chceli stretnúť znova? Akú podporu potrebujete odo mňa predtým, než sa zase stretneme? Presne zosumarizujte, čo sa chystáte urobiť.

 

Medzi výhody využitia služieb koučov patria najmä:

·         Nové perspektívy v osobných výzvach

·         Vylepšené rozhodovacie schopnosti

·         Lepšia medziľudská spolupráca a interaktivita

·         Zvýšené sebavedomie

·         Citeľná zmena produktivity

·         Nájdenie rovnováhy medzi prácou a životom

·         Sústredenie sa na splniteľné ciele.

 

Záver

Podľa ICF veľká väčšina opýtaných spoločností (86 %), ktoré využili koačing, uviedla, že sa im prinajmenšom vrátili ich investície späť. Asi 96 % klientov by proces zopakovalo. Nájdu sa však aj kritici koučingu a tí, ktorí v koučovanie neveria. Je na rozhodnutí každého, či to využije alebo nie. Ak sa však niekto rozhodne využiť koučovanie, je dôležité vybrať si niektorého z certifikovaných koučov, aby sa predišlo sklamaniu, nakoľko nejde o lacnú záležitosť, a tiež aby si kouč a koučovaný sadli. Ak nie, nie je nič zlé na tom, zvoliť si iného.

 

JUDr. Katarína Slaninková

 

Použitá literatúra:

• www.icf.sk, www.en.wikipedia.org, www.coachfederation.org, www.koucovia.sk, ww.slovniky.juls.savba.sk

 

Poradca – (Poradca), č. 3/2022 (IX/2021)

• Zákon o zdravotnom poistení s komentárom – komentár

 

Práce a mzdy – bez chýb, pokút a penále – (PaM), č. 10-11/2021 (IX/2021)

• Očkovacia prémia a sprostredkovateľský bonus
• Výber zamestnancov a GDPR
• Osobné prek.v práci (vrátane neprít. z dôvodu očkovania/test.)
• Zmeny pri poskytovaní príspevkov pre osoby s ŤZP od júla 2021
• Štipendiá a dotácie poskytované v školskom roku 2021/2022
• Školský zákon upravuje predprimárne vzdelávanie
• Novela zákona o finančnej kontrole

 

Dane, účtovníctvo, odvody – bez chýb pokút a penále (DUO), č. 10-11/2021 (IX/2021)

• Virtuálna mena z daňového a účtovného pohľadu
• Spotrebné dane – novela zákona
• Zdaňovanie miezd v ZDP
• Vznik daňovej povinnosti na DPH
• Saldokonto
• Účtovanie o osobnej spotrebe podnikateľa v JÚ
• Opisovanie elektromobilov v roku 2021

 

1000 riešení 9-10/2021 (VIII/2021)

• Trestná zodpovednosť právnických osôb
• Postupy účtovania v PÚ
• Dane v praxi
• Automobil
• Personalistika a mzdy
• Právo a podnikateľ
• Verejný sektor

 

ODBORNÉ PUBLIKÁCIE, KTORÉ VÁM POMOŽU V PODNIKANÍ

 

 

1. Obchodný zákonník po novelách s komentárom- rozsiahly komentár, Zákon o verejnom obstarávaní, Zákon o cenách, vzory zmlúv

2. Jednoduché účtovníctvo – postupy účtovania po ostatnej novele, zákon o dani z príjmov, zákon o účtovníctve

3. Zákonník práce s komentárom (monotematika - zmeny od 1. 7. 2020)

4. Odpady po novom – monotematika (úplné znenie s komentárom)

5. Občiansky zákonník po novelách s komentárom – rozsiahly komentár, úplné znenia zákonov po novelách, záväzkové právo

6. Trestné právo a súdne spory (Trestný zákon, Trestný poriadok, Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok – úplné znenia zákonov)

7. 100 otázok a odpovedí Zákoník práce, BOZP, Mzdy, Odvody (otázky a riešenia z praxe k problematike pracovnoprávnych vzťahov, miezd a odvodov)

8. s.r.o. – SPRIEVODCA (komplexné a prehľadné spracovanie problematiky spoločnosti s ručením obmedzeným od jej založenia, vzniku až po možnosti zrušenia)

9. 100 otázok a odpovedí Obchodovanie – odvody a náhrady (príklady z oblastí obchodovania z pohľadu daní, ktoré reagujú na epidemiologické opatrenia v praxi)

10. 100 otázok a odpovedí Odmeňovanie, Verejné obstarávanie (súbor otázok venovaný problematike podmienok verejného obstarávania, zmlúv i súhrnných správ; zamestnávania, príspevkov na rekreáciu, zrážok zo mzdy, odvodov i cestovných náhrad)

11. 100 otázok a odpovedí Výdavky podnikateľa, Automobil (príklady z praxe k uplatňovaniu daňových výdavkov FO; využívanie automobilu v podnikaní z pohľadu spotreby pohonných látok, odpisov alebo dani z motorových vozidiel)

12. Odvody poistného od 1. 1. 2021 (prehľad odvodov poistného pre základné kategórie poistencov od 1. 1. 2021, povinnosti zamestnávateľa, vzory)

13. Trestné právo po novelách 2021 (úplné znenia trestno-právnych zákonov po novelách k 1.1.2021. Účinnosť noviel - január a august 2021)

14. Daňové, účtovné, mzdové zákony 2021 (úplné znenia daňových, účtovných a mzdových zákonov po ostatných novelách k 1. 1. 2021)

15. Daňové a nedaňové výdavky A-Z 2021 – (uplatňovanie skutočne vynaložených výdavkov do výdavkov daňových)

16. 100 otázok a odpovedí ZPD po novom, Optimalizácia (praktické príklady týkajúce sa novely zákona o daniach z príjmu a daňovej povinnosti FO a PO)

17. Stavebný zákon – s komentárom po novelách (odborná publikácia s úplným znením zákona s komentárom po novelách 2021 a aktuálnymi vyhláškami k danej problematike)

18. Príručka mzdovej účtovníčky 2021 (zrozumiteľný výklad platnej slovenskej legislatívy aktualizovaný k 1. 3. 2021, ktorý je doplnený desiatkami praktických príkladov, vzormi dokumentov a formulárov s ukážkami ich správneho vyplnenia)

19. 100 otázok a odpovedí Výdavky, Cestovné náhrady (praktické príklady týkajúce sa daňových a nedaňových výdavkov; cestovných náhrad zamestnancov a SZČO)

20. 100 otázok a odpovedí Štátne dávky, Účtovníctvo (praktické príklady týkajúce sa problematiky pandemickej pomoci a dotácií od úradu práce a problematiky účtovania fyzických a právnických osôb)

21. Vojenská polícia (Trestný zákon, Trestný poriadok, Zákon o vojenskej polícii, Zákon o priestupkoch, Zákon o cestnej premávke)

22. Podvojné účtovníctvo (Zákon o účtovníctve s komentárom, Postupy účtovania)

23. Pozemkové spoločenstvá po novele bez chýb, pokút a penále (zdaňovanie a účtovanie v pozemkovom spoločenstve)

24. 100 otázok a odpovedí Zákon o účtovníctve, Postupy účtovania v PÚ (účtovná problematika v názorných príkladoch)

25. 100 otázok a odpovedí Kurzarbeit, Zamestnávanie (prvá kapitola obsahuje nový zákon o podpore v čase skrátenej práce – kurzarbeit – s komentárom, druhá kapitola ponúka spektrum otázok a odpovedí z oblastí zamestnávania a zdaňovania príjmov)

 

 

NOVINKY – úplné znenia zákonov po novelách k ZÁKONOM I-VI/2021

 

 

Aktualizácia III/9 (VIII/2021)

• Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení
• Zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení
• Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení
• Zákon č. 383/2013 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí
• Zákon č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom
• Zákon č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa
• Zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia
• Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele

 

Aktualizácia III/8 (VIII/2021)

• Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti
• Zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov
• Zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci
• Zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce

 

Aktualizácia II/8 (VIII/2021)

• Zákon č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve
• Zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry
• Zákon č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti)
• Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok

 

Aktualizácia VI/4 (VIII/2021)

• Zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch
• Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia
• Zákon č. 529/2010 Z. z. o environmentálnom navrhovaní a používaní výrobkov (zákon o ekodizajne)
• Zákon č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon)

 

Aktualizácia V/4 (VIII/2021)

• Zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti
• Zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe
• Zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách
• Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy
• Zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve

 

Aktualizácia I/5 (VIII/2021)

• Zákon č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti
• Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov

 

Aktualizácia II/7 (VIII/2021)

• Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon)
• Zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov
• Zákon č. 55/2018 Z. z. o poskytovaní informácií o technickom predpise a o prekážkach voľného pohybu tovaru
• Zákon č. 56/2018 Z. z. o posudzovaní zhody výrobku, sprístupňovaní určeného výrobku na trhu
• Zákon č. 60/2018 Z. z. o technickej normalizácii

 

Aktualizácia III/7 (VII/2021)

• Zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických a odborných zamestnanoch
• Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
• Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení
• Opatrenie č. 244/2021 Z. z. o úprave súm životného minima
• Zákon č. 453/2021 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti
• Zák. č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa

 

Aktualizácia I/4 (VII/2021)

·         Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov

·         Zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja

·         Zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch

 

Aktualizácia V/3 (VII/2021)

·         Zákon č. 539/2008 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja

·         Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon)

·         Zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve

·         Zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl

·         Zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch

 

 

ZÁKONY 2021 novelizované k 1. 1. 2021

ZÁKONY IA – daoové (str. 992/A5) Správa daní a poplatkov Dao z príjmov • DPH Miestne dane •Spotrebné dane	ZÁKONY IB - úetovné (str. 512/A5) Úetovníctvo Cestovné náhrady Poplatky
ZÁKONY IIA - obchodné (str. 832/A5) Obchodné právo Živnostenské podnikanie Autorské právo	ZÁKONY IIB - obeianske (str. 448/A5) Obeianske právo Notársky poriadok Advokácia a právne služby Súkromná bezpeenos?
ZÁKONY IIC – trestné (str. 1024/A5) Civilný proces Exekuený poriadok Trestné právo Správne právo
ZÁKONY IIIA - pracovnoprávne (str. 496/A5) Zákonník práce • mzdové predpisy Zákon o službách zamestnanosti Pedagogickí zamestnanci Kolektívne vyjednávanie a združovanie obeanov Správne právo • BOZP	ZÁKONY IIIB – odvody a poistenie (str. 528/A5) Sociálne a dôdchodkové poistenie Nemocenské a zdravotné poistenie
ZÁKONY IIIC - sociálne (str. 672/A5) Sociálne zákony a služby Sociálnoprávna ochrana detí
ZÁKONY IV - stavebné (str. 792/A5) Stavebný zákon a súvisiace predpisy Architekti a inžinieri Stavebné výrobky Bývanie • pôda
ZÁKONY VA (str. 656/A5) Rozpoetové pravidlá Štátna a verejná služba	ZÁKONY VB (str. 656/A5) Školstvo • inšpekcie Financovanie Regionálny rozvoj Verejné práce • obce
ZÁKONY VIA (str. 792/A5) Životné prostredie • ovzdušie Lesné hospodárstvo Integrovaná prevencia a kontrola zneeistenia	Zákony VIB (str. 712/A5) Odpadové a vodné hospodárstvo Prevencia priemyselných havárii Ochrana pred povodoami