Na Slovensku v minulosti platil zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb, ktorý postihoval len nepriamu zodpovednosť firiem. Nepriama trestná zodpovednosť bola zavedená do Trestného zákona v roku 2010. Príslušný súd mohol v zmysle zákona uložiť právnickej osobe v týchto prípadoch tzv. ochranné opatrenie, a to zhabanie peňažnej sumy alebo zhabanie majetku.

 

733. Zodpovednosť firmy

Firma má svoj vnútropodnikový predpis.

Obsahuje zákon o trestnej zodpovednosti spôsob, ktorý by zoslabil zodpovednosť za osobné konanie fyzickej osoby (zamestnanca)?

Podľa zákona spáchanie trestného činu právnickou osobou sa právnickej osobe nepričíta, ak vzhľadom na predmet činnosti právnickej osoby, spôsob spáchania trestného činu, jeho následky a okolnosti, za ktorých bol trestný čin spáchaný, je význam nesplnenia povinností v rámci dohľadu a kontroly zo strany orgánu právnickej osoby alebo osoby uvedenej v § 4 odseku 1 nepatrný. Ide v podstate o určitú formu materiálneho korektívu vo vzťahu k posudzovaniu vyvodenia trestnosti právnickej osoby za skutky spáchané výlučne jej zamestnancami. Samotná existencia vnútropodnikových predpisov v zmysle otázky teda sama osebe nestačí na prijatie záveru, že trestná zodpovednosť firmy v takýchto prípadoch nevzniká. Je na rozhodnutí súdu, aby to posúdil.

 

734. Zodpovednosť zamestnanca

Kde sa začína zodpovednosť zamestnanca firmy?

Vzhľadom na nastavenie zákona a na charakter trestnej zodpovednosti firiem nie je potrebné určiť hranicu medzi zodpovednosťou právnickej a fyzickej osoby, teda konateľa či riadiaceho zamestnanca a podobne, keďže obe môžu existovať popri sebe. Ak sú splnené podmienky na vyvodenie trestnej zodpovednosti právnickej osoby v súlade s novým zákonom, bude právnická osoba zodpovedať podľa daného zákona. Ak je zároveň možné určiť, ktorá fyzická osoba sa dopustila protiprávneho konania, možno samostatne v trestnom konaní postupovať aj proti nej. Vyvodenie zodpovednosti oboch je autonómne a od seba navzájom nezávislé.

 

735. Zmena právnickej osoby

Zákon č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov upravuje aj trestnú zodpovednosť právneho nástupcu právnickej osoby. Trestná zodpovednosť právnickej osoby je úzko spätá s problematikou právneho nástupníctva právnickej osoby. Trestná zodpovednosť právnickej osoby prechádza na všetkých jej právnych nástupcov. Právne nástupníctvo je úzko previazané najmä s prechodom imania zrušenej právnickej osoby. Toto pravidlo má jedinú výnimku, a to prípad keď celé imanie po zrušení právnickej osoby preberá fyzická osoba, čiže trestná zodpovednosť právnickej osoby na fyzickú osobu neprechádza. Prechod trestnej zodpovednosti na jej právnych nástupcov sa týka aj uložených trestov. V prípade viacerých právnych nástupcov bude trestná zodpovednosť zaťažovať všetkých z nich, a to v rozsahu, ktorý určí súd.

Čo sa rozumie pod zmenou právnickej osoby?

Zmenou právnickej osoby sa rozumie zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie právnickej osoby, prevod imania na spoločníka, zmenu právnej formy a premiestnenie sídla právnickej osoby do zahraničia. Tieto zmeny právnickej osoby budú od momentu začatia trestného stíhania a vznesenia obvinenia proti právnickej osobe podliehať súhlasu súdu. Nevylučuje sa teda, aby k zmene právnickej osoby mohlo dôjsť aj počas trestného stíhania danej právnickej osoby, pričom súd pri ukladaní trestu pre právnickú osobu, resp. nástupnícku právnickú osobu bude prihliadať na okolnosti, a to tak, že pri určovaní druhu trestu a jeho výmery u právnych nástupcov právnickej osoby prihliadne aj na to, v akom rozsahu na niektorého z nich prešlo imanie zodpovedajúce prospechu alebo iné výhody zo spáchaného trestného činu, alebo v akom rozsahu ktorýkoľvek z nich pokračuje v činnosti, v súvislosti s ktorou bol trestný čin spáchaný.

Osobitne je v zákone o trestnej zodpovednosti právnických osôb riešená problematika zmeny alebo zrušenia právnickej osoby počas vykonávacieho konania, t. j. v čase, keď sa už neuplatňujú obmedzenia týkajúce sa zmeny, zrušenia alebo zániku právnickej osoby. Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb v tomto prípade vychádza zo zásady, že trestná zodpovednosť postihuje aj právnych nástupcov odsúdenej právnickej osoby, ktorí sú právnickými osobami. Uvedené sa vzťahuje aj na nevykonané tresty a ochranné opatrenie. Pre prípad, že právnická osoba sa zlúči s inou právnickou osobou, alebo sa rozdelí, zmení právnu formu a pod. počas vykonávacieho konania, priamo zo zákona nastane prechod trestnej zodpovednosti na všetky právnické osoby, ktoré sú právnym nástupcom pôvodnej právnickej osoby. Tento záver bolo nevyhnutné prijať, a to v záujme zamedzenia vyhnutia sa výkonu uloženého trestu (alebo ochranného opatrenia) po právoplatnom skončení trestného konania.

Súčasne sa však zohľadňuje fakt, že nástupnícke právnické osoby nie sú totožným subjektom ako pôvodná právnická osoba, a preto sa umožňuje, aby na ich návrh trestný súd zmenil účinky prechodu trestnej zodpovednosti, t. j. rozhodol či trestná zodpovednosť prechádza na všetkých právnych nástupcov a ak áno, tak v akom rozsahu.

 

736. Obrana pred trestom

Môžu nastať sporné situácie v prípade, že sa firma chce vyviniť z viny prostredníctvom interného etického kódexu.

Môže v Slovenskej republike etický kódex firmy znamenať spôsob jej obrany pred dôsledkami zákona o trestnej zodpovednosti?

Podmienky vyvodenia trestnej zodpovednosti voči právnickej osobe sú postavené na princípe tzv. pričítateľnosti. Na porovnanie, český zákon, ktorý bol do určitej miery inšpiráciou pre slovenský zákon, obsahuje širší okruh osôb, ktorých konanie môže byť pričítateľné právnickej osobe a náš zákon sa všeobecne považuje za miernejší. Primárne zodpovednými sú štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, ten, kto vykonáva kontrolu či dohľad v právnickej osobe alebo iná osoba oprávnená zastupovať právnickú osobu alebo za ňu rozhodovať. V novom zákone je tento okruh rozšírený, keďže trestný čin je spáchaný právnickou osobou aj vtedy, ak zodpovedné osoby napríklad nedostatočnou kontrolou, ktorá bola ich povinnosťou, hoci z nedbanlivosti, umožnili spáchať trestný čin osobou, ktorá konala v rámci oprávnení zverených právnickou osobou. Ak by sa preukázal opak, teda že kontrola týchto osôb bola dostatočná, právnická osoba má možnosť sa vyviniť.

Svoju rolu tu však môžu zohrať aj iné vhodne nastavené systémy kontrolných procesov v rámci firmy a tiež dôsledné dodržiavanie legislatívy.

 

737. Obrana firiem

Firmy sú vystavené riziku, že ukrivdený zamestnanec sa im môže pomstiť.

Ako sa môžu firmy brániť?

Stretávajú sa tu dve roviny, a to prvou je posúdenie konania navonok, kde je primárnym záujmom spoločnosti preukázať, že nezanedbala svoje kontrolné povinnosti a dohľad nad činnosťou zamestnancov a teda konanie jednotlivca nemožno pripísať firme a prípadne ju stíhať za trestný čin. Pretože tu ide o individuálne konanie zamestnanca, ktorý zaň nesie následky, ide o osobnú zodpovednosť. Voči spoločnosti zodpovedá zamestnanec tiež za prípadnú škodu, ktorú jej spôsobí. Druhou rovinou je vnútorný vzťah medzi právnickou osobou – zamestnávateľom a fyzickou osobou – zamestnancom. Ak sa zamestnanec dopustí konania v rozpore so zákonom, prípadne internými predpismi, môže mu podľa závažnosti konania byť dané napomenutie, či sa môže ukončiť pracovný pomer. V rámci pracovného práva zákon nepriznáva zamestnávateľovi iné možnosti postihu. Ak by sa však chcel zamestnanec pomstiť tým, že spácha trestný čin (vo viere, že za skutok bude zodpovedná firma), sám sa tým svojej osobnej trestnej zodpovednosti nezbaví – tá sa zachová, a to aj popri prípadnej trestnoprávnej zodpovednosti firmy.

Zároveň je takýto zamestnanec zodpovedný za akúkoľvek škodu. Takýto spôsob pomsty je preto pre zamestnanca veľmi riskantný.

 

738. Právne zázemie

Zákon o trestnej zodpovednosti by mal mať zázemie aj v iných zákonoch, vo vyšetrovacích orgánoch a na súdoch.

Je to v praxi možné?

Nový zákon bol považovaný za krok vpred oproti predchádzajúcej úprave nepriamej trestnej zodpovednosti. Problém nastal v pretrvávajúcom nedostatku odborníkov v tejto oblasti v radoch orgánov štátnej správy, čo komplikuje postihovanie hlavne sofistikovaných ekonomických trestných činov páchaných prostredníctvom právnických osôb. Už pri príprave nového zákona prebiehali o niektorých ustanoveniach búrlivé debaty. Výsledkom toho boli viaceré ústupky, napríklad zástupcom zamestnávateľov, a následne zmiernenie zákona.

Najčastejšími vyčítaným bol široký rozsah nových trestných činov nad rámec medzinárodných zmluvných záväzkov Slovenska a taktiež k možnému vyviňovaniu firiem.

 

739. Nedostatky právnej úpravy

Zákon o trestnej zodpovednosti je v SR platný už od 1. 7. 2016.

Nachádzajú sa v zákone o trestnej zodpovednosti právnických osôb nejaké nedostatky?

Najväčšou slabinou nie je ani text zákona, ale personálne a organizačné možnosti orgánov, ktoré môžu tento druh kriminality riešiť. Predpokladom úspešného uplatňovania zákona v praxi je posilnenie vyšetrovacích orgánov, aby sa im vytvoril dostatočný priestor na vyšetrovanie a postihovanie kriminality právnických osôb. Čo sa týka obsahu zákona, považuje sa za najväčšiu slabinu rozsah trestnej zodpovednosti. Ten spĺňa len minimálne požiadavky vyplývajúce Slovensku z uzatvorených zmlúv.

Právnické osoby tak nemožno postihovať za viacero bežných trestných činov, napríklad za podvod, spreneveru či poškodzovanie veriteľa.

 

740. Postihovanie firiem

Je správne postihovať firmy, keď existuje v legislatíve viacero možností na postihy fyzických osôb?

Predchádzajúca právna úprava a zákony dávali dostatok možností, ako potrestať predstaviteľov firiem a samotné podniky. Problémom však bolo, že ani predpisy, ktoré už platili, sa dostatočne nevyužívali.

 

741. Prevencia

Akým spôsobom sa môžu firmy brániť pred dosahmi zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb?

Firma by mala mať Etický kódex firmy. Mala by dôsledne preverovať obchodných partnerov. Mala by vzdelávať zamestnancov, pravidelne vyhodnocovať riziká, testovať účtovné záznamy a transakcie, hodnotiť výkon a kompenzačné programy, taktiež preverovať uchádzačov o zamestnanie a robiť s ľuďmi aj výstupné pohovory. Nemala by zanedbať ani analýzu vzťahov medzi zamestnancami a tretími stranami a taktiež zaviesť nahlasovanie podnetov o podvodoch (whistleblowing).

 

742. Whistleblowing

Osobitnou kapitolou je tzv. oznamovanie zamestnancov – whistleblowing. Postup oznámiť nezákonný čin zamestnávateľa bol možný už v minulosti, ale v podstate nevyužívaný.

Upravil nový zákon uvedený inštitút?

Tento zákon neovplyvňuje ohlasovanie nezákonných praktík zamestnávateľov. Zastávame názor, že úroveň oznamovania protispoločenskej činnosti súvisí omnoho viac s postojom spoločnosti a s jej vnímaním korupčných praktík, ako aj s iniciatívou jednotlivcov, než s legislatívnym rámcom. Prevažná časť populácie síce vníma mieru korupcie negatívne, avšak pripravenosť aktívne zasiahnuť a pričiniť sa osobne o zmenu je stále na nízkej úrovni. V tomto smere sa domnievame, že musí dôjsť v prvom rade k zmene prístupu spoločnosti a jednotlivcov od pasívneho kritizovania k aktívnemu riešeniu problémov.

V zákone síce boli zakotvené mechanizmy ochrany ohlasovateľa, nárast podnetov však zatiaľ podľa vedomostí nenastal.

 

743. Možnosť zániku právnickej osoby

V praxi môže nastať situácia, že ak je jeden z trestov zrušenie právnickej osoby, mohlo by to znamenať ako cesta k rýchlemu zrušeniu firmy bez dlhej administratívy.

Je to v praxi možné?

Teoreticky áno, podnikateľ však nevie ovplyvniť, či súd uloží trest zrušenia právnickej osoby, alebo nie a zároveň nepredpokladáme, že by práve táto cesta bola rýchlejšia. Je totiž pravdepodobné, že trestné konanie vedené voči právnickej osobe bude pomerne zdĺhavé. Podnikatelia, ktorí sa chcú „zbaviť“ svojej spoločnosti, majú k dispozícii oveľa rýchlejšie a účinnejšie riešenia, napríklad prevedenie podielov na „bieleho koňa“, podanie podnetu na výmaz spoločnosti bez likvidácie a podobne.

 

744. Trestanie nevinných

Trestá zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb nevinných pracovníkov – zamestnancov, zamestnaných živnostníkov, dohodárov či dôchodcov?

Zákon je výsledkom tlaku medzinárodných organizácií, najmä OECD. V práve štátov EÚ má táto legislatíva rôznu formu. U nás je jeho uplatnenie problematické, lebo zo zákona vyplýva množstvo nezodpovedaných otázok. Ak napríklad v akcionárskej štruktúre firmy sú aj penzijné fondy, prečo by mali byť kvôli nej potrestané aj tisíce dôchodcov.

 

Viac nájdete v mesačníku 1000 riešení 9-10/2021.

 

Začiatok nového školského roka alebo akademického roka môže znamenať u niektorých zamestnancov zmenu v uplatňovaní daňového bonusu. U tých, ktorí v jeho uplatňovaní pokračujú vzniká povinnosť preukázať nárok svojmu zamestnávateľovi.

 

ZÁKLADNÉ PODMIENKY PRE UPLATŇOVANIE DAŇOVÉHO BONUSU. Ako to vyplýva z § 33 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) pre uplatnenie daňového bonusu sú ustanovené dve základné podmienky:

•    splnenie podmienky vyživovaného dieťaťa

•    dosiahnutie minimálnych príjmov daňovníkom, ktorý si uplatňuje daňový bonus.

 

V zmysle § 33 ods. 2 zákona o dani z príjmov sa za vyživované dieťa daňovníka považuje dieťa vlastné, osvojené, prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu a dieťa druhého z manželov, pričom musí ísť o nezaopatrené dieťa, ako ho definuje § 3 zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení z. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prídavku na dieťa“). Za vyživované dieťa sa považuje aj plnoleté nezaopatrené dieťa, ak do dosiahnutia plnoletosti bolo zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov [§ 2 ods. 1 písm. d) bod 3. zákona o prídavku na dieťa].

 

Nezaopatrené dieťa podľa zákona o prídavku na dieťa je dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom alebo sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie štúdiom alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz.

 

Za nezaopatrené sa nepovažuje dieťa, ktoré:

-        študuje externou formou

-        už získalo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa

-        nastúpi na doktorandské štúdium.

 

V zmysle § 33 ods. 1 zákona o dani z príjmov si môže daňový bonus uplatniť daňovník, ktorý v zdaňovacom období dosiahol zdaniteľné príjmy podľa § 5 (zo závislej činnosti) aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy alebo ktorý dosiahol zdaniteľné príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 (z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti) aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy a vykázal základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona (obe podmienky musia byť splnené súčasne). Do ustanovenej výšky zdaniteľných príjmov sa započítavajú nielen príjmy, ktoré daňovníkovi plynuli zo zdrojov na území SR, ale aj tie zdaniteľné príjmy, ktoré daňovníkovi v zdaňovacom období plynuli zo zdrojov v zahraničí.

Pre rok 2021 je ustanovená suma minimálnej mzdy vo výške 623 eur za mesiac.

 

U zamestnancov možno daňový bonus uplatniť už v priebehu roka. Podľa § 35 ods. 5 zákona o dani z príjmov zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zníži preddavok na daň o sumu daňového bonusu zamestnancovi, ktorý u neho podal vyhlásenie podľa § 36 ods. 6 zákona, ak úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti vyplatených týmto zamestnávateľom v príslušnom kalendárnom mesiaci je u tohto zamestnanca aspoň vo výške polovice minimálnej mzdy. Na uplatnenie daňového bonusu v jednotlivých mesiacoch roku 2021 je potrebná výška zdaniteľných príjmov aspoň 311,50 eura.

 

Ak príjmy zamestnanca nedosiahli za niektoré kalendárne mesiace aspoň vyššie uvedenú sumu, môže si uplatniť zostávajúcu časť daňového bonusu do ročnej výšky pri ročnom zúčtovaní preddavkov alebo pri podaní daňového priznania. Podmienkou uplatnenia daňového bonusu v ročnej výške za rok 2021 je dosiahnutie zdaniteľných príjmov v § 5 aspoň vo výške 3 738 eur. Ak zamestnanec podmienku ročnej výšky príjmov nesplnil a zamestnávateľ mu v niektorých mesiacoch roka oprávnene priznal daňový bonus, vyplatený daňový bonus zamestnancovi zostáva.

 

Zamestnanec, ktorý je súčasne daňovníkom s príjmami v § 6 ods. 1 alebo 2 zákona si môže uplatniť daňový bonus aj v podanom daňovom priznaní, ak dosiahne v roku 2021 zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti v sume nižšej ako 3 738 eur, ale v tomto zdaňovacom období dosiahol zdaniteľné príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov) aspoň vo výške 3 738 eur a vykázal základ dane (čiastkový základ dane) z týchto príjmov (§ 33 ods. 8 zákona o dani z príjmov).

 

Poznámka:

Od 1. 7. 2021 do 31. 12. 2021 je suma daňového bonusu na vyživované dieťa do 6 rokov veku 46,44 €, na vyživované dieťa nad 6 rokov veku do 15 rokov veku 39,47 € a na vyživované dieťa nad 15 rokov do 25 rokov veku 23,22 €.

 

SÚSTAVNÁ PRÍPRAVA NA POVOLANIE ŠTÚDIOM. Ako to vyplýva z § 33 ods. 5 zákona o dani z príjmov, daňový bonus možno uplatniť len za taký počet kalendárnych mesiacov, na začiatku ktorých boli splnené podmienky na jeho uplatnenie. Daňový bonus možno uplatniť už v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa začína sústavná príprava dieťaťa na budúce povolanie.

Sústavná príprava dieťaťa na povolanie pri štúdiu na strednej škole sa začína najskôr od začiatku školského roka prvého ročníka strednej školy. Podľa § 150 ods. 1 školského zákona (z. č. 245/2008 Z. z. v z.n.p.) sa školský rok začína 1. septembra a končí 31. augusta nasledujúceho kalendárneho roka. Sústavnou prípravou na povolanie je aj obdobie bezprostredne nadväzujúce na skončenie štúdia na strednej škole, najdlhšie do konca školského roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole. Za sústavnú prípravu na povolanie sa považuje obdobie po skončení posledného ročníka strednej školy do vykonania skúšky podľa školského zákona, najdlhšie do konca školského roka, v ktorom malo byť štúdium skončené.

 

Za sústavnú prípravu na povolanie sa považuje aj obdobie od konca školského roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole, do zápisu na vysokú školu vykonaného najneskôr v októbri bežného roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole.

 

Príklad 1

Dieťa ukončilo štúdium na strednej škole v júni 2021 a na vysokú školu sa zapíše dňa 1. 10. 2021.

Sústavná príprava dieťaťa na povolanie je aj obdobie od júna do augusta 2021 a ďalej obdobie od septembra 2021. Daňovník má nárok na daňový bonus bez prerušenia.

 

V zmysle § 4 ods. 3 zákona o prídavku na dieťa sústavná príprava na povolanie pri štúdiu na vysokej škole začína odo dňa zápisu na vysokoškolské štúdium prvého stupňa alebo druhého stupňa a trvá do skončenia štúdia. Podľa § 65 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vysokých školách“) sa štúdium riadne skončí jeho absolvovaním podľa príslušného študijného programu. Dňom skončenia štúdia je deň, keď je splnená posledná z podmienok predpísaných na riadne skončenie štúdia alebo daného študijného programu (napr. štátnou skúškou). Akademický rok začína 1. septembra a končí 31. augusta. Na rozdiel od ukončenia štúdia na strednej škole sa do sústavnej prípravy na povolanie nepočíta obdobie prázdnin nasledujúcich po skončení vysokoškolského štúdia druhého stupňa.

 

Príklad 2

Dieťa ukončilo štúdium na strednej škole maturitnou skúškou v máji 2021. Potom odišlo do zahraničia a o rok bude prijaté na denné vysokoškolské štúdium, pričom zápis sa uskutoční v auguste 2022. Sústavná príprava dieťaťa na povolanie je aj obdobie od júna do augusta 2021, a preto rodičovi vznikol nárok na daňový bonus do konca augusta 2021. Ak sa dieťa v auguste 2022 zapíše na vysokoškolské štúdium dennou formou, rodičovi vznikne nárok na daňový bonus od septembra 2022.

V súlade s § 4 ods. 3 zákona o prídavku na dieťa, ak sa zápis na vysokoškolské štúdium uskutoční pred začiatkom akademického roka, v ktorom sa má začať štúdium, sústavná príprava dieťaťa na povolanie sa začína najskôr prvým dňom akademického roka, v danom prípade od 1. 9. 2022.

 

Sústavnou prípravou na povolanie je aj obdobie po skončení vysokoškolského štúdia prvého stupňa do zápisu na vysokoškolské štúdium druhého stupňa vykonaného najneskôr v októbri bežného roka, v ktorom dieťa skončilo vysokoškolské štúdium prvého stupňa.

 

Príklad 3

Dieťa zamestnanca ukončilo 3-ročné bakalárske štúdium v máji 2021 a v septembri 2021 sa zapíše na inžinierske štúdium (druhý stupeň vysokoškolského štúdia).

Nárok na daňový bonus je nepretržite, t. j. aj v mesiacoch jún, júl a august 2021.

 

Za sústavnú prípravu dieťaťa na povolanie sa považujú aj opakované ročníky štúdia. Obdobie, v ktorom sa štúdium prerušilo však nie je sústavnou prípravou na povolanie.

 

Príklad 4

Študent bakalárskeho štúdia začatého v roku 2018, ktorého štandardná dĺžka podľa študijného programu je tri akademické roky, neskončil vysokoškolské štúdium prvého stupňa ani v opravnom termíne.

Môže si rodič tohto dieťaťa od septembra 2021 uplatniť nárok na daňový bonus, ak tretí akademický rok opakuje v akademickom roku 2021/2022?

Nakoľko za sústavnú prípravu dieťaťa na povolanie sa považuje aj obdobie, v ktorom dieťa opakuje ročníky štúdia, rodič tohto dieťaťa si môže uplatniť nárok na daňový bonus aj za obdobie akademického roka 2021/2022. Prekročenie štandardnej dĺžky štúdia už nemá vplyv na uplatnenie daňového bonusu.

Za nezaopatrené dieťa sa považuje dieťa pri získaní vysokoškolského vzdelania prvého stupňa aj pri získaní tohto stupňa vzdelania na viacerých vysokých školách, resp. aj pri získaní týchto stupňov vzdelania na jednej vysokej škole.

 

Príklad 5

Dieťa sa po ukončení vysokoškolského štúdia prvého stupňa v júni 2021 zapíše v septembri 2021 na bakalárske štúdium na inej vysokej škole.

Nárok na daňový bonus je v roku 2021 za 10 mesiacov: január až jún a taktiež za september až december. Nárok bude trvať počas štúdia na prvom stupni na ďalšej vysokej škole najviac do dovŕšenia 25 rokov veku dieťaťa.

 

PREUKAZOVANIE NÁROKU NA DAŇOVÝ BONUS. Zamestnávateľ na daňový bonus prihliadne vtedy, ak zamestnanec podá písomné vyhlásenie podľa § 36 ods. 6 zákona o dani z príjmov. Ak si zamestnanec uplatňuje daňový bonus u zamestnávateľa, je povinný preukázať tomuto zamestnávateľovi splnenie podmienok na priznanie daňového bonusu najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom tieto podmienky spĺňa. Na predložené doklady zamestnávateľ prihliadne začínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom daňovník doklady zamestnávateľovi preukáže. Ak zamestnanec nastúpi do zamestnania, na predložené doklady zamestnávateľ prihliadne už v kalendárnom mesiaci, v ktorom zamestnanec nastúpil do zamestnania, ak ich preukáže do konca tohto kalendárneho mesiaca a neuplatnil si ich v tomto kalendárnom mesiaci u iného zamestnávateľa. V súlade s § 36 ods. 1 zákona, ak sa zamestnancovi skončilo zamestnanie, na daňový bonus prihliadne zamestnávateľ poslednýkrát za kalendárny mesiac, v ktorom sa zamestnancovi skončilo zamestnanie, ak vo vyhlásení podľa § 36 ods. 6 zákona zamestnanec neuvedie inak.

 

Ak dôjde v priebehu zdaňovacieho obdobia k zmene podmienok rozhodujúcich na priznanie daňového bonusu, za ktoré možno považovať aj ukončenie štúdia na stredných a vysokých školách, zamestnanec je povinný oznámiť tieto skutočnosti písomne, napríklad zmenou vo vyhlásení zamestnávateľovi, u ktorého si uplatňuje daňový bonus, najneskôr posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom zmena nastala.

 

V zmysle § 36 ods. 2 zákona o dani z príjmov zamestnávateľ prihliadne na dieťa sústavne sa pripravujúce na budúce povolanie už v kalendárnom mesiaci, v ktorom táto skutočnosť nastala, ak zamestnanec predloží doklad o preukázaní splnenia podmienok do 30 dní odo dňa, keď táto skutočnosť nastala (začala sústavná príprava dieťaťa na strednej alebo vysokej škole). Ak zamestnanec predloží doklad v stanovenej lehote a výplata za tento mesiac už bola zrealizovaná, zamestnávateľ doplatí daňový bonus v najbližšom výplatnom termíne. Ak zamestnanec preukáže nárok na uplatnenie daňového bonusu oneskorene, zamestnávateľ mu môže daňový bonus vyplatiť až od ďalšieho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci preukázania (oneskoreného) nároku, nie spätne. Oneskorené preukázanie splnenia podmienok sa vysporiada v rámci ročného zúčtovania preddavkov alebo pri podaní daňového priznania.

 

Viac nájdete v mesačníku Práce a mzdy bez chýb, pokút a penále 9/2021.

 

Určovanie dane podľa pomôcok je špecifickým právnym konaním, ktoré nastupuje vtedy, keď si daňový subjekt nesplní jednu zo svojich zákonných povinností, ktorým je podanie daňového priznania. Pritom určovanie dane podľa pomôcok predstavuje vždy len odhadné určenie základu dane a daňovej povinnosti správcom dane u daňového subjektu. Čo je pre určovanie dane podľa pomôcok je podstatné?

 

Pre riadny priebeh určovania dane podľa pomôcok je podstatné, aby si príslušný správca dane získal „pomôcky“, ktoré sú nevyhnutné pre naplnenie účelu tohto konania v konkrétnom prípade. Vzhľadom na to, že nadobudnuté pomôcky majú význam aj pre celé daňové konanie, tak je toto konanie podstatné aj pre dokazovanie v daňovom procese. Preto je potrebné poukázať na prepojenie a podstatu konania o určenie dane podľa pomôcok a dokazovania, ktoré v daňovom konaní prebiehajú.

 

Prípady, v ktorých sa určuje daň podľa pomôcok

Podľa § 48 ods. 1 zákona č. 563 /2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p. (ďalej len „daňový poriadok“) správca dane, ktorý je príslušný na daňové konanie určí daň podľa pomôcok, ak daňový subjekt

a)  nepodá daňové priznanie ani na výzvu správcu dane,

b)  nesplní pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daň správne zistiť, alebo

c)  neumožní vykonať daňovú kontrolu; to neplatí, ak ide o daňovú kontrolu podľa § 46 ods. 2 daňového poriadku.

 

Prípad nepodania daňového priznania ani na výzvu správcu dane

Podľa § 15 ods. 1 daňového poriadku je povinný podať daňové priznanie každý, komu takáto právna povinnosť vyplýva z osobitných právnych predpisov, napríklad podľa § 99a ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov je daňovník dane z nehnuteľností povinný vždy do 31. januára daného roka, kedy mu vznikla daňová povinnosť, podať miestne príslušnému správcovi dane daňové priznanie k dani z nehnuteľností podľa stavu k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. Miestne príslušným správcom dane je v tomto prípade obec alebo mesto, kde sa daná nehnuteľnosť nachádza podľa príslušnej evidencie.

Taktiež podľa § 15 ods. 1 daňového poriadku musí daňové priznanie podať každý daňový subjekt, ktorého správca dane vyzve na jeho podanie. V uvedenej výzve správca dane poučí daňový subjekt o právnych následkoch, ktoré vzniknú vtedy, keď daňový subjekt nepodá daňové priznanie. Iné obsahové náležitosti takejto výzvy daňový poriadok výslovne neustanovuje. Podané daňové priznanie musí byť uvedené na ustanovenom tlačive, pokiaľ sa zasiela elektronickými prostriedkami, musí mať ustanovenú formu.

Pokiaľ daňové priznanie nebolo riadne podané podľa osobitných predpisov alebo na základe výzvy správcu dane, tak na základe § 15 ods. 2 daňového poriadku správca dane vyzve daňový subjekt na jeho podanie. Vo výzve správca dane poučí daňový subjekt o následkoch nepodania daňového priznania.

 

Pokiaľ nebolo daňové priznanie povinným daňovým subjektom riadne podané, a to aj napriek tomu, že daňový subjekt bol správcom dane vyzvaný na podanie daňového priznania, je potrebné určiť výšku základu dane a následnej daňovej povinnosti prostredníctvom pomôcok. K takémuto postupu správcu dane vyzýva ustanovenie § 15 ods. 3 daňového poriadku. Pokiaľ bolo po doručení oznámenia o určení dane podľa pomôcok doručené príslušnému správcovi dane daňové priznanie, tak je ho možné považovať za pomôcku a podľa neho možno určiť výšku dane, ktorú je potrebné správcovi dane uhradiť. Ide však o oprávnenie a nejde o právnu povinnosť správcu dane považovať oneskorene podané daňové priznanie daňovým subjektom za pomôcku.

 

Prípad nesplnenia preukazovania a splnenia zákonných povinností daňovým subjektom

V daňovom konaní má totiž daňový subjekt právnu povinnosť dokazovať niektoré tvrdenia. Ide o skutočnosti, ktoré sú potrebné a majú vplyv na správne určenie daňovej povinnosti alebo majú vzťah k predmetu daňového konania. Pokiaľ je daňový subjekt vyzvaný na predloženie dôkazných prostriedkov počas určovania dane podľa pomôcok alebo kedykoľvek počas daňového konania správcom dane, musí dôkazné prostriedky predložiť.

Pokiaľ v súvislosti s evidenciou, záznamami alebo podkladmi, ktoré je daňový subjekt povinný viesť v súvislosti so svojou činnosťou vzniknú určité pochybnosti, nejasnosti, nezrovnalosti, ktoré je potrebné preukázať, tak daňový subjekt tieto musí vyvrátiť a situáciu objasniť prostredníctvom dôkazov v daňovom konaní, inak príslušný správca dane začne konanie o určenie dane podľa pomôcok v tomto prípade.

 

Vzťah určovania dane podľa pomôcok a daňovej kontroly

Pokiaľ daňový subjekt nepodá riadne a včas daňové priznanie, a to ani na výzvu správcu dane, tak podľa § 15 ods. 3 daňového poriadku správca dane musí začať konanie o určenie dane podľa pomôcok a nemôže začať daňovú kontrolu v danom prípade. Pokiaľ správca dane vyzve daňový subjekt na vysvetlenie nejasností v podanom daňovom priznaní podľa § 17 ods. 1 a 2 daňového poriadku a daňový subjekt ani v uloženej lehote dané vysvetlenie neposkytne a ide o skutočnosť, ktorá má vplyv na daňovú povinnosť, tak správca dane podľa § 17 ods. 3 daňového poriadku začne daňovú kontrolu, nemôže však súbežne začať konanie o určovaní dane podľa pomôcok.

 

Preto je možné vyvodiť záver, že súbeh daňovej kontroly a určovania dane podľa pomôcok sa vylučuje, o čom svedčí aj § 46 ods. 9 písm. b) daňového poriadku podľa ktorého daňová kontrola je ukončená dňom doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2 daňového poriadku. Pokiaľ sa doručujú písomnosti výlučne daňovému subjektu do vlastných rúk, platí ustanovenie § 31 ods. 1 písm. a), b) a c) daňového poriadku aj v konaní o určovaní dane podľa pomôcok.

 

Priebeh určovania dane podľa pomôcok

Určovanie dane podľa pomôcok, pokiaľ nastanú prípady, ktoré boli uvedené, je možné len na základe oznámenia o začatí určovania dane podľa pomôcok. Podľa § 48 ods. 2 daňového poriadku je dňom začatia určovania dane podľa pomôcok deň po doručení oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok. Určovanie dane podľa pomôcok vykoná správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie o začatí určovania dane podľa pomôcok.

Pritom daňový poriadok len demonštratívnym právnym výpočtom vymenúva jednotlivé pomôcky, ktoré môžu napomôcť správcovi dane určiť daň podľa pomôcok. Takýmito pomôckami môžu byť podľa § 48 ods. 3 daňového poriadku najmä listiny, daňové priznania, výpisy z verejných zoznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky, výpovede objasňujúce skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení, výpisy z účtov vedených v poskytovateľov platobných služieb a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, alebo podobných daňových subjektov.

 

Príklad

Správca dane môže využiť poznatok o výške daňovej povinnosti iného daňového subjektu, ktorý vykonáva porovnateľné podnikateľské aktivity a v porovnateľnej podnikateľskej oblasti. Taktiež môže správca dane využiť výpovede iných daňových subjektov, znalecké posudky alebo podklady zo strany inštitúcií štátu.

Podľa § 48 ods. 4 a 5 daňového poriadku platí, že pokiaľ v priebehu určovania dane podľa pomôcok daňový subjekt predloží správcovi dane podklady, napríklad z vlastného účtovníctva, tak správca dane môže, ale nemusí takéto podklady brať do úvahy. Pritom ale musí zohľadňovať nielen fakty v neprospech, ale aj v prospech daňového subjektu.Určovanie dane podľa pomôcok je určitým druhom dôkazného konania, teda správca dane môže využiť jednotlivé dôkazné prostriedky, ktoré pozná daňový poriadok, napríklad výpoveď svedka, znalecké dokazovanie, prípadne si vyžiadať údaje od iných inštitúcií ohľadne zárobkových činností daňového subjektu.

 

Príklad 1

Pokiaľ ide o daňový subjekt fyzickú osobu, je možné správcom dane kontaktovať Sociálnu poisťovňu, ktorá eviduje zamestnávateľa daňového subjektu a z výšky odvodovej povinnosti je potom možné odvodiť aj vymeriavací základ zamestnanca, ktorý je daňovým subjektom.

V prípade zrážok zo mzdy je možné podať žiadosť o poskytnutie údajov od subjektov, ktorí zrážky vykonávajú, napríklad od súdov, ktoré nariadili nútený výkon rozhodnutia – môže ísť napríklad o zrážky výživného z príjmu daňového subjektu. Jednotlivé inštitúcie majú právnu povinnosť poskytovať súčinnosť správcovi dane v záujme zistenia základu dane a výšky platby dane pre správcu dane, pričom správca dane im môže ustanoviť lehotu, v rámci ktorej mu majú požadované údaje poskytnúť.

 

Protokol o určení dane podľa pomôcok

Pokiaľ je konanie o určení dane podľa pomôcok vykonané, teda je na základe neho odhadom určený základ dane a aj výška daňovej povinnosti daňového subjektu, tak správca dane vyhotoví protokol spolu s výzvou na vyjadrenie, pričom na obsah tohto protokolu sa podľa § 49 ods. 1 daňového poriadku primerane vzťahuje ustanovenie § 47 daňového poriadku o obsahu protokolu z daňovej kontroly. K protokolu môže daňový subjekt podať vyjadrenie, ku ktorému ho správca dane vyzve.

V danom prípade má daňový subjekt podľa § 49 ods. 2 daňového poriadku právo písomne sa vyjadriť k otázke zákonnosti určenia dane podľa pomôcok a taktiež k tomu, či správca dane pri určovaní dane podľa pomôcok náležite zohľadnil všetky fakty, teda aj tie, ktoré svedčia v prospech daňového subjektu. V prípade poskytnutia písomného vyjadrenia daňového subjektu k protokolu o určení dane podľa pomôcok ustanovuje daňový poriadok, že táto lehota na poskytnutie vyjadrenia musí byť najviac 15 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy správcu dane na vyjadrenie sa k protokolu o určení dane podľa pomôcok a uvedené vyjadrenie musí mať písomnú formu. Nakoľko uvedená zákonná lehota je určená prostredníctvom dní, tak podľa § 27 ods. 2 daňového poriadku do počítania lehoty sa nezapočítava deň, kedy nastala právna skutočnosť rozhodná pre počítanie predmetnej lehoty.

Podľa § 49 ods. 2 daňového poriadku platí, že prípadné zmeškanie tejto lehoty na poskytnutie písomného vyjadrenia k protokolu nemožno odpustiť.

 

Podľa § 49 ods. 3 daňového poriadku je konanie o určení dane podľa pomôcok ukončené dňom doručenia protokolu o určení dane podľa pomôcok dotyčnému daňovému subjektu. Pri doručovaní protokolu o určení dane podľa pomôcok je potrebné zvážiť, či neuplatniť postup podľa § 31 daňového poriadku, teda či ho nedoručiť do vlastných rúk daňového subjektu. Pritom daňový poriadok síce neustanovuje, že protokol o určení dane podľa pomôcok sa má doručiť výhradne daňovému subjektu do vlastných rúk, nakoľko ale ide o písomnosť, pri ktorej je deň jej doručenia rozhodujúci pre začiatok plynutia lehoty, ktorej nedodržanie by mohlo byť pre adresáta spojené s ujmou, tak je potrebné doručiť protokol o určení dane podľa pomôcok výlučne do rúk dotyčnému daňovému subjektu.

Pre doručovanie protokolu o určení dane podľa pomôcok počas krízovej situácia platí § 5 zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 67/2020 Z. z.“), podľa ktorého ak sa počas obdobia pandémie doručuje písomnosť do vlastných rúk prostredníctvom poštového podniku, postupuje sa podľa podmienok doručovania poštových zásielok určených poštovým podnikom. Pokiaľ si nevyzdvihne fyzická osoba alebo právnická osoba písomnosť do konca lehoty, v ktorej bola uložená poštovým podnikom, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, aj keď sa takáto fyzická osoba alebo právnická osoba o uložení nedozvedela.

Uvedená právna úprava ostáva v platnosti aj po 1. októbri 2020 a 1. januári 2021, kedy podľa § 2 ods. 3 zákona č. 67/2020 Z. z. strácajú platnosť niektoré opatrenia vo finančnej oblasti účinné počas obdobia pandémie.

Preto poštový podnik nebude vykonávať opakované doručovania protokolov o určení dane podľa pomôcok daňovým subjektom podľa § 31 daňového poriadku v danom prípade.

 

Uvedený aspekt doručenia protokolu o určení dane podľa pomôcok je veľmi podstatný, nakoľko až okamihom jeho riadneho doručenia nastávajú, daňovým poriadkom ustanovené právne účinky, ktorými je právna relevancia určeného základu dane a danej daňovej povinnosti, ktorú musí daňový subjekt správcovi dane uhradiť. Podľa § 49 ods. 3 daňového poriadku riadnym doručením protokolu o určení dane podľa pomôcok je ukončené procesné konanie o určení dane podľa pomôcok.

 

Priebeh dokazovania je integrálnou súčasťou daňového konania

a vzťahuje sa na každé jeho štádium. Pritom daňové konanie sa podľa § 58 ods. 1 daňového poriadku môže začať na návrh účastníka daňového konania alebo z podnetu orgánu príslušného konať vo veci podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov (týmito sú napr. zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z.n.p., zákon č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z. v z.n.p.), pričom v rámci neho sa preukazujú skutočnosti v ďalšom priebehu dôkazného konania, buď sa potvrdia alebo vyvrátia.

 

V rámci daňového konania daňový poriadok ustanovuje dôkazné konanie, v priebehu ktorého sa vykonávajú jednotlivé dôkazy, pokiaľ ich vykonanie správca dane v daňovom konaní povolí. Pod „dôkazom“ je pritom podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku potrebné rozumieť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Pritom daňový poriadok len demonštratívne ustanovuje jednotlivé dôkazné prostriedky a je na správcovi dane, či určitú vec uzná za dôkazný prostriedok.

 

Pokiaľ správca dane odmietol vykonať určitý dôkazný prostriedok navrhnutý daňovým subjektom, tak musí podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku v odôvodnení svojho rozhodnutia presne uviesť právne dôvody, pre ktoré neumožnil vykonanie dôkazu navrhnutého účastníkom daňového konania.

Pokiaľ daňový subjekt nesúhlasí s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane, ktoré je vydané v daňovom konaní, tak môže podľa § 72 ods. 1 daňového poriadku podať odvolanie.

V podanom odvolaní nepostačuje len uviesť skutkový stav a právne skutočnosti, pre ktoré sa podáva odvolanie, ale podľa § 72 ods. 4 písm. c), d) a e) daňového poriadku dôvody podania odvolania; dôkazy preukazujúce odôvodnenosť odvolania, ak sa v odvolaní nenamieta len rozpor s právnymi predpismi; ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy; navrhované zmeny alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. V prípade, že daňový subjekt, ktorý podal odvolanie, nedoloží jednotlivé dôkazné prostriedky v záujme preukázania svojich tvrdení, tak podané odvolanie nemá všetky náležitosti ustanovené daňovým poriadkom a odvolací orgán takémuto odvolaniu nemusí vyhovieť.

 

Proces dokazovania je nevyhnutný aj v priebehu daňového exekučného konania, ktoré predstavuje nútený výkon rozhodnutia, ktoré je právoplatné a vykonateľné a je podľa § 89 ods. 1 písm. a) exekučným titulom. V daňovom exekučnom konaní sa napríklad dôkazmi musí preukázať, či je daňový dlžník vlastníkom určitej veci, ktorá podlieha daňovému exekučnému konaniu alebo je vlastníkom iný subjekt.

V prípade, že daňový subjekt má určitú vec, prípadne iný dôkaz, ktorý je podstatný pre daňové konanie, musí to oznámiť správcovi dane a takýto dôkazný prostriedok pre účely daňového konania aj poskytnúť. Pokiaľ vyzve správca dane daňový subjekt, aby predložil dôkazný prostriedok správcovi dane, musí tento výzve správcu dane vyhovieť. Správca dane však nemôže čakať na predkladanie dôkazov, ale podľa § 3 ods. 5 daňového poriadku si sám musí tieto dôkazy získať vlastnou aktivitou.

Ide pritom o právnu povinnosť správcu dane, ktorá mu vyplýva z daňového poriadku a ktorá zabezpečuje plynulosť priebehu daňového konania.

 

Viac o problematike sa dočítate v mesačníku Dane a účtovníctvo bez chýb, pokút a penále (PaM) 9/2021.

 

Neviem, či budete so mnou súhlasiť, ale myslím si, že väčšina ľudí, keď počuje slovo kritika, nemá z neho – resp. z toho, čo predstavuje, pozitívne pocity. Keď počujeme výroky typu: „skritizovali jej účes“, „skritizoval moju prácu“, „skritizovala som jeho vystupovanie na verejnosti“, akoby predikuje negatívne hodnotenie.

 

MUSÍ BYŤ KRITIKA LEN NEGATÍVNA? Väčšina autorov, keď popisuje kritiku, smeruje ku tzv. konštruktívnej kritike, teda k takej forme hodnotenia, ktoré by malo posilniť pozitívne a zároveň poskytnúť informácie o negatívnom – teda o tom, čo nebolo dobre urobené. Konštruktívna kritika by mala byť nápomocná pri zlepšovaní sa zamestnancov (alebo v širšom význame kohokoľvek).

 

Dôležitým faktorom preto je, kto a akým spôsobom kritiku vyslovuje, či ten, kto nám kritiku smeruje:

-        je pre nás autoritou,

-        či vystihol vhodný čas,

-        akým spôsobom svoje kritické slová formuloval a či bol konkrétny (alebo hovoril veľmi všeobecne a zahmlene,

-        či to, čo bolo povedané, bolo emocionálne podfarbené, napr. krikom, prudkými gestami.

 

Kritika je vždy o dvoch stranách – o tom, kto kritiku podáva a o tom, kto ju prijíma. Obe sa musia naučiť s kritikou pracovať, aby z nej mohli niečo pozitívne vyťažiť. Ten, kto kritiku dáva, by sa mal naučiť, ako ju vhodne podať. Prijímajúci by sa mohol zase zamyslieť nad tým, ako kritiku prijať, spracovať a pomenovať si, čo si z kritiky chcem vziať.

 

KEĎ CHCEM VYSLOVIŤ KRITIKU - To, kto a ako kritiku vyslovuje, je pre jej spracovanie rozhodujúce. Reakcia na kritiku do značnej miery závisí od vzťahu medzi kritikom a kritizovaným (v pracovnej oblasti aj od mocenského, či kompetenčného vzťahu).

Manažéri môžu kritizovať z moci svojej pozície. Keď však kritizujete svojho nadriadeného, staviate sa do určitej miery nad neho. Je otázkou jeho ľudskej zrelosti, ako túto kritiku prijme. V realite sa toto asi nedeje často – aj keď sme nespokojní so svojim šéfom, málokedy sa to dozvie v priamej komunikácii. Dôležitým faktorom je osobný vzťah kritik – kritizovaný. Mám s kritikom dobrý vzťah? Je to človek, ktorému dôverujem? Je pre mňa autoritou? Do akej miery dám na jeho úsudok? Od uznávaného kolegu alebo nadriadeného prijmeme kritiku pravdepodobne ľahšie, ako od človeka, o ktorého pracovných kompetenciách pochybujeme. Druhým, nemenej dôležitým faktorom je, akým spôsobom je kritika vyslovená. Pokiaľ svoju nespokojnosť dlhodobo dusíme v sebe, je viac než isté, že keď jedného dňa pretečie pomyselný pohár trpezlivosti, megadávaka zadržiavanej kritiky vyšplechne na kritizovaného tak, že sa v nej môže „utopiť“. Krik a veľa negatívnych slov aktivujú obranné mechanizmy kritizovaného. Pre prijímateľa je tiež nevhodná každá kritika, ktorá spočíva v zovšeobecňujúcich výčitkách typu „vždy“, „nikdy“. Podľa možnosti je lepšie sa na podanie kritiky pripraviť, sformulovať konkrétne veci, s ktorými som nespokojný a tie pomenovať.

 

Aby kritika bola konštruktívna, mala by mať nejaké pravidlá nielen vo svojej práci, ale v aj v bežnom živote, potrebujeme nejakú informáciu o tom, ako nás vníma okolie, potrebujeme proste nejaké reakcie na naše konanie a správanie. V pracovnej oblasti, pokiaľ ľudia nedostávajú takéto informácie pravidelne, môžu si domýšľať extrémne negatívne alebo aj extrémne pozitívne hodnotenia svojho výkonu. „Určite je so mnou nespokojný“, „Nezodpovedám jeho požiadavkám“, „Som favoritom v tíme a určite to budem ja, koho najbližšie poveria dôležitou úlohou“.

Keď chceme dosiahnuť zodpovedajúcu zmenu pracovného správania, potrebujeme spätnú väzbu formulovať tak, aby v zamestnancovi nevyvolala odmietavé a obranné reakcie. A pomôcť mu nájsť pôsob, ako zmenu dosiahnuť. Ak popisujeme neprijateľné správanie, bolo by vhodné ho konfrontovať s konkrétnymi výkonovými štandardmi, ktoré sa nepodarilo dosiahnuť (každé pracovné miesto má svoju pracovnú náplň, o tú sa môžeme oprieť). Konštruktívna kritika spočíva v nehodnotiacom, neutrálnom opise kritizovaného správania a jeho dôsledkov, bez akejkoľvek interpretácie. Ak zo svojej pozície kritika máte snahu pomôcť pri hľadaní východísk, môžete veľmi efektívne ponúknuť podnety a návrhy. Nie direktívne príkazy. Z podnetov a návrhov si ľudia častokrát sami odvodia, čo by malo byť cieľom zmeny.

 

PRIJAŤ KRITIKU JE UMENIE. Keď sa k našej práci, činnosti, či hoci uvarenému obedu niekto vyjadrí kriticky a naozaj nám chce kadečo vytknúť, automaticky zaujímame obranný postoj. Veď som sa snažil! Iste, snahu nám nikto neupiera (teda aspoň väčšinou nie), ale s obranou by sme mohli počkať, dať si chvíľu čas, aby sme vôbec vypočuli, čo nám chce byť odovzdané ako posolstvo.

 

Schopnosť prijať kritiku je totiž niekedy o vyrovnaní sa so sťažnosťami, výčitkami, možno ironickými poznámkami, a tomu je potrebné prispôsobiť ako svoje reakcie, tak aj ďalšie správanie. Tomu, aby sme boli schopní kritiku prijať „bez mihnutia oka“, stojí v ceste naše vlastné prežívanie pocitu osobnej stability. Nepotrebujeme, aby nám niekto narúšal náš selfkoncept („Som dobrý/á, šikovný/á, viem veci urobiť správne atď.“).

 

Obvyklými reakciami na kritiku sú:

-        Pritakávanie – ustúpime každej kritike bez toho, aby sme sa nad ňou zamysleli, či je opodstatnená. Proste ju akceptujeme.

-        Ľahostajnosť – „ale prosím ťa!“, „myslel som si, že sa ti zase nebude niečo páčiť“, situáciu zjednodušujeme, zľahčujeme, neberieme na vedomie.

-        Útok – najlepšia obrana je útok. Začíname vysvetľovať, obhajovať sa, prípadne vrátime smečom druhej strane nejakú kritiku na jej správanie či konanie.

-        Riešenie problému – kompetentne pristúpime k poskytnutej kritike, začneme sa ňou konštruktívne zaoberať.

 

KRITIKA ALEBO SPÄTNÁ VÄZBA? Pre iných je to zase skvelý spôsob, ako povedať aj nepríjemné veci prijateľným spôsobom. Najefektívnejšia je vyžiadaná spätná väzba.

 

Rozdiely medzi oboma pojmami sú vnímané takto:

-        Spätná väzba – informácie, ktoré sú podávané cieľom pozitívnej zmeny v správaní, je špecifická a jasná, využíva popisnú formu, je zameraná na správanie a na budúcnosť, hľadá riešenie.

-        Kritika – emocionálne podfarbená, cieľom je povedať, ako by si to mohol podľa mňa robiť, je všeobecná a zahmlená, využíva hodnotiacu formu, je zameraná na osobu a na minulosť, hľadá vinníka.

 

Preto je dôležité naučiť sa spätnú väzbu podávať konštruktívne, aby sme svoje vzťahy budovali a nie ich likvidovali. Ak podáme búrlivú kritiku, obvykle útočíme na to najcitlivejšie, na osobnosť, na JA. Pokiaľ sa držíme zásad poskytovania spätnej väzby, tak popisujeme správanie človeka (ktoré sa samozrejme dá zmeniť, zlepšiť).

 

Spätná väzba by mohla byť vnímaná ako dar, ktorý sme dostali a môžeme s ním niečo urobiť. Môže nám pomôcť napredovať, dozvedieť sa o tom ako pôsobíme na druhých ľudí, môžeme zdokonaliť svoje zručnosti.

 

SPÄTNÁ VÄZBA ČI KONŠTRUKTÍVNA KRITIKA nech už použijeme ten či onen výraz, pokiaľ ju dostanete, mali by ste byť ochotní s ňou pracovať. Zatiaľ čo pozitívna spätná väzba nám lichotí a robí nášmu JA dobre, negatívnu nemáme v obľube a neradi ju počujeme. Ale aj v nej nájdeme užitočné informácie ako v pozitívnej. Negatívnu spätnú väzbu treba vnímať ako niečo, čo vás posilní, čo vám dá príležitosť zlepšiť sa. Nebojte sa spätnej väzby či kritiky! Postupom času a zvyšovaním vlastných kompetencii sa naučíte zvládať pracovné úlohy s väčšou istotou a sebadôverou. No aj po tomto čase istá miera kritickosti by mala pre nás ostať akousi celoživotnou sprievodkyňou. Ako v smere k nám samým, tak v smere ku kolegom, podriadeným či nadriadeným. Ako teda môžete pristúpiť k dávaniu a prijímaniu spätnej väzby (SV)?

 

Dávanie SV -  hovor za seba (JA si myslím, MNE sa zdá, že a pod.) -  spätnú väzbu ponúkaj - nevnucuj -  dbaj na rovnováhu pozitívnych a negatívnych informácií -  rozlišuj medzi pozorovaním a hodnotením -  nedávaj veľa informácií naraz, ponúkni len toľko, čo bude užitočné -  nečakaj dlho, obráť sa so spätnou väzbou na dotyčnú osobu hneď (nemá význam hovoriť o veciach, čo sa stali pred polrokom)

Prijímanie SV -  každý má právo na svoj uhol pohľadu - spätná väzba je dar -  nereaguj hneď, premysli si, čo si počul a až potom rozhodni, či informáciu prijmeš alebo zamietneš -  ak si neporozumel, pýtaj sa -  vyhni sa argumentácii, neospravedlňuj sa (nehovor „ja som len chcel, aby... daj si čas, aby si o všetkom popremýšľal) -  daj vedieť dávajúcemu, čo urobíš so spätnou väzbou.

 

VECNÁ A EMOCIONÁLNA ROVINA - Pri prijímaní spätnej väzby či kritiky dochádza neraz k chybám aj preto, že sa v nej vždy prelínajú dve významové roviny: vecná (čo je obsahom kritiky) a emočná (ako sa ku mne kritik vzťahuje, čo si o mne myslí, k čomu ma kritikou vyzýva). Zvládanie kritiky je do značnej miery podmienené tým, ako je človek schopný obe tieto roviny od seba oddeliť: vo vecnej rovine si vyjasniť, čo, komu a prečo nesedí a následne „ošetriť“ emocionálnu rovinu, pokúsiť sa ju zachytiť. Je to však schopnosť, ktorú je potrebné trénovať a ktorá pomáha zlepšovať aj vzťahy.

 

Mgr. Mária Kopčíková

 

Poradca – (Poradca), č. 2/2022 (VIII/2021)

• Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb s komentárom – komentár
• Podnikanie z pohľadu živnostenského zákona

 

Práce a mzdy – bez chýb, pokút a penále – (PaM), č. 9/2021 (VIII/2021)

• Zmena životného minima
• Pružný pracovný čas
• Zákon o sociálnom poistení – novela od 1. 5. 2021
• Akceptačný list a prísľub zamestnania
• Tehotenské nová sociálna dávka
• Čerpanie dovolenky
• Náhrada príjmu pri dočasnej PN zamestnanca
• Zmena životného minima a výpočet zrážok zo mzdy

 

Dane, účtovníctvo, odvody – bez chýb pokút a penále (DUO), č. 9/2021 (VIII/2021)

• Daň z minerálneho oleja – novela
• Základné imanie – s.r.o.
• DPH – osobitná úprava
• Palivové karty – účtovanie
• Faktúra – daňový a účtovný doklad
• Cestovné náhrady – zahraničie
• Životné minimum - zmena

 

1000 riešení 9-10/2021 (VIII/2021)

• Trestná zodpovednosť právnických osôb
• Postupy účtovania v PÚ
• Dane v praxi
• Automobil
• Personalistika a mzdy
• Právo a podnikateľ
• Verejný sektor

 

ODBORNÉ PUBLIKÁCIE, KTORÉ VÁM POMOŽU V PODNIKANÍ

 

 

1. Obchodný zákonník po novelách s komentárom- rozsiahly komentár, Zákon o verejnom obstarávaní, Zákon o cenách, vzory zmlúv

2. Jednoduché účtovníctvo – postupy účtovania po ostatnej novele, zákon o dani z príjmov, zákon o účtovníctve

3. Zákonník práce s komentárom (monotematika - zmeny od 1. 7. 2020)

4. Odpady po novom – monotematika (úplné znenie s komentárom)

5. Občiansky zákonník po novelách s komentárom – rozsiahly komentár, úplné znenia zákonov po novelách, záväzkové právo

6. Trestné právo a súdne spory (Trestný zákon, Trestný poriadok, Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok – úplné znenia zákonov)

7. 100 otázok a odpovedí Zákoník práce, BOZP, Mzdy, Odvody (otázky a riešenia z praxe k problematike pracovnoprávnych vzťahov, miezd a odvodov)

8. s.r.o. – SPRIEVODCA (komplexné a prehľadné spracovanie problematiky spoločnosti s ručením obmedzeným od jej založenia, vzniku až po možnosti zrušenia)

9. 100 otázok a odpovedí Obchodovanie – odvody a náhrady (príklady z oblastí obchodovania z pohľadu daní, ktoré reagujú na epidemiologické opatrenia v praxi)

10. 100 otázok a odpovedí Odmeňovanie, Verejné obstarávanie (súbor otázok venovaný problematike podmienok verejného obstarávania, zmlúv i súhrnných správ; zamestnávania, príspevkov na rekreáciu, zrážok zo mzdy, odvodov i cestovných náhrad)

11. 100 otázok a odpovedí Výdavky podnikateľa, Automobil (príklady z praxe k uplatňovaniu daňových výdavkov FO; využívanie automobilu v podnikaní z pohľadu spotreby pohonných látok, odpisov alebo dani z motorových vozidiel)

12. Odvody poistného od 1. 1. 2021 (prehľad odvodov poistného pre základné kategórie poistencov od 1. 1. 2021, povinnosti zamestnávateľa, vzory)

13. Trestné právo po novelách 2021 (úplné znenia trestno-právnych zákonov po novelách k 1.1.2021. Účinnosť noviel - január a august 2021)

14. Daňové, účtovné, mzdové zákony 2021 (úplné znenia daňových, účtovných a mzdových zákonov po ostatných novelách k 1. 1. 2021)

15. Daňové a nedaňové výdavky A-Z 2021 – (uplatňovanie skutočne vynaložených výdavkov do výdavkov daňových)

16. 100 otázok a odpovedí ZPD po novom, Optimalizácia (praktické príklady týkajúce sa novely zákona o daniach z príjmu a daňovej povinnosti FO a PO)

17. Stavebný zákon – s komentárom po novelách (odborná publikácia s úplným znením zákona s komentárom po novelách 2021 a aktuálnymi vyhláškami k danej problematike)

18. Príručka mzdovej účtovníčky 2021 (zrozumiteľný výklad platnej slovenskej legislatívy aktualizovaný k 1. 3. 2021, ktorý je doplnený desiatkami praktických príkladov, vzormi dokumentov a formulárov s ukážkami ich správneho vyplnenia)

19. 100 otázok a odpovedí Výdavky, Cestovné náhrady (praktické príklady týkajúce sa daňových a nedaňových výdavkov; cestovných náhrad zamestnancov a SZČO)

20. 100 otázok a odpovedí Štátne dávky, Účtovníctvo (praktické príklady týkajúce sa problematiky pandemickej pomoci a dotácií od úradu práce a problematiky účtovania fyzických a právnických osôb)

21. Vojenská polícia (Trestný zákon, Trestný poriadok, Zákon o vojenskej polícii, Zákon o priestupkoch, Zákon o cestnej premávke)

22. Podvojné účtovníctvo (Zákon o účtovníctve s komentárom, Postupy účtovania)

23. Pozemkové spoločenstvá po novele bez chýb, pokút a penále (zdaňovanie a účtovanie v pozemkovom spoločenstve)

24. 100 otázok a odpovedí Zákon o účtovníctve, Postupy účtovania v PÚ (účtovná problematika v názorných príkladoch)

25. 100 otázok a odpovedí Kurzarbeit, Zamestnávanie (prvá kapitola obsahuje nový zákon o podpore v čase skrátenej práce – kurzarbeit – s komentárom, druhá kapitola ponúka spektrum otázok a odpovedí z oblastí zamestnávania a zdaňovania príjmov)

 

Poradca – (Poradca), č. 3/2022 (IX/2021)

• Zákon o zdravotnom poistení s komentárom – komentár

 

Práce a mzdy – bez chýb, pokút a penále – (PaM), č. 10-11/2021 (IX/2021)

• Očkovacia prémia a sprostredkovateľský bonus
• Výber zamestnancov a GDPR
• Osobné prek.v práci (vrátane neprít. z dôvodu očkovania/test.)
• Zmeny pri poskytovaní príspevkov pre osoby s ŤZP od júla 2021
• Štipendiá a dotácie poskytované v školskom roku 2021/2022
• Školský zákon upravuje predprimárne vzdelávanie
• Novela zákona o finančnej kontrole

 

Dane, účtovníctvo, odvody – bez chýb pokút a penále (DUO), č. 10-11/2021 (IX/2021)

• Virtuálna mena z daňového a účtovného pohľadu
• Spotrebné dane – novela zákona
• Zdaňovanie miezd v ZDP
• Vznik daňovej povinnosti na DPH
• Saldokonto
• Účtovanie o osobnej spotrebe podnikateľa v JÚ
• Opisovanie elektromobilov v roku 2021

 

 

NOVINKY – úplné znenia zákonov po novelách k ZÁKONOM I-VI/2021

 

 

Aktualizácia III/9 (VIII/2021)

• Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení
• Zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení
• Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení
• Zákon č. 383/2013 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí
• Zákon č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom
• Zákon č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa
• Zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia
• Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele

 

Aktualizácia III/8 (VIII/2021)

• Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti
• Zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov
• Zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci
• Zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce

 

Aktualizácia II/8 (VIII/2021)

• Zákon č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve
• Zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry
• Zákon č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti)
• Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok

 

Aktualizácia VI/4 (VIII/2021)

• Zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch
• Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia
• Zákon č. 529/2010 Z. z. o environmentálnom navrhovaní a používaní výrobkov (zákon o ekodizajne)
• Zákon č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon)

 

Aktualizácia V/4 (VIII/2021)

• Zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti
• Zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe
• Zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách
• Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy
• Zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve

 

Aktualizácia I/5 (VIII/2021)

• Zákon č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti
• Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov

 

Aktualizácia II/7 (VIII/2021)

• Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon)
• Zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov
• Zákon č. 55/2018 Z. z. o poskytovaní informácií o technickom predpise a o prekážkach voľného pohybu tovaru
• Zákon č. 56/2018 Z. z. o posudzovaní zhody výrobku, sprístupňovaní určeného výrobku na trhu
• Zákon č. 60/2018 Z. z. o technickej normalizácii

 

Aktualizácia III/7 (VII/2021)

• Zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických a odborných zamestnanoch
• Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
• Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení
• Opatrenie č. 244/2021 Z. z. o úprave súm životného minima
• Zákon č. 453/2021 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti
• Zák. č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa

 

Aktualizácia I/4 (VII/2021)

·         Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov

·         Zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja

·         Zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch

 

Aktualizácia V/3 (VII/2021)

·         Zákon č. 539/2008 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja

·         Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon)

·         Zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve

·         Zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl

·         Zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch

 

 

ZÁKONY 2021 novelizované k 1. 1. 2021

ZÁKONY IA – daoové (str. 992/A5) Správa daní a poplatkov Dao z príjmov • DPH Miestne dane •Spotrebné dane	ZÁKONY IB - úetovné (str. 512/A5) Úetovníctvo Cestovné náhrady Poplatky
ZÁKONY IIA - obchodné (str. 832/A5) Obchodné právo Živnostenské podnikanie Autorské právo	ZÁKONY IIB - obeianske (str. 448/A5) Obeianske právo Notársky poriadok Advokácia a právne služby Súkromná bezpeenos?
ZÁKONY IIC – trestné (str. 1024/A5) Civilný proces Exekuený poriadok Trestné právo Správne právo
ZÁKONY IIIA - pracovnoprávne (str. 496/A5) Zákonník práce • mzdové predpisy Zákon o službách zamestnanosti Pedagogickí zamestnanci Kolektívne vyjednávanie a združovanie obeanov Správne právo • BOZP	ZÁKONY IIIB – odvody a poistenie (str. 528/A5) Sociálne a dôdchodkové poistenie Nemocenské a zdravotné poistenie
ZÁKONY IIIC - sociálne (str. 672/A5) Sociálne zákony a služby Sociálnoprávna ochrana detí
ZÁKONY IV - stavebné (str. 792/A5) Stavebný zákon a súvisiace predpisy Architekti a inžinieri Stavebné výrobky Bývanie • pôda
ZÁKONY VA (str. 656/A5) Rozpoetové pravidlá Štátna a verejná služba	ZÁKONY VB (str. 656/A5) Školstvo • inšpekcie Financovanie Regionálny rozvoj Verejné práce • obce
ZÁKONY VIA (str. 792/A5) Životné prostredie • ovzdušie Lesné hospodárstvo Integrovaná prevencia a kontrola zneeistenia	Zákony VIB (str. 712/A5) Odpadové a vodné hospodárstvo Prevencia priemyselných havárii Ochrana pred povodoami