OPATRENIA VLÁDY SR v súvislosti s koronavírusom

·           Karanténne opatrenia a cestovanie

Platnosť nariadenia od: 22. mája 2020, 20:00 hod.

Platnosť nariadenia do: do odvolania

Aktualizované 5. júna 2020

S účinnosťou od 22. mája 2020 od 20:00 hod. platí Opatrenie, ktoré viacerým skupinám ľudí umožní pricestovať na Slovensko zo zahraničia bez nutnosti povinnej štátnej 14-dňovej karantény.

Zdroj: /www.korona.gov.sk/

Vláda SR schválila formy podpory zamestnávateľov na udržanie zamestnanosti v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu (ďalej len "mimoriadna situácia") na základe § 54 ods. 1 písm. e) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v z.n.p. (ďalej len "zákon o službách zamestnanosti"). Jednou z foriem podpory sú aj príspevky na udržanie pracovných miest a na zmiernenie ekonomických dopadov v dôsledku šírenia choroby COVID-19.

Podmienky na poskytovanie príspevkov schválila vláda SR dňa 31. 3. 2020 uznesením č. 178/2020 a dňa 14. 4. 2020 schválila uznesením zmenu Projektu podpory udržania zamestnanosti v čase vyhlásenia mimoriadnej situácie. V porovnaní s materiálom prijatým dňa 31. 3. 2020 sa zrušili niektoré podmienky v rámci Opatrenia č. 1, zúžil sa okruh oprávnených žiadateľov v rámci Opatrenia č. 2 a doplnilo sa Opatrenie č. 3 a č. 4. Na základe schváleného uznesenia č. 219/2020 zo dňa 14. 4. 2020 vláda SR podmienky na poskytovanie príspevkov za účelom udržania zamestnanosti upravila a výsledkom sú štyri opatrenia. Pre zamestnávateľov je určené opatrenie č. 1 a opatrenie č. 3.

Opatrenie č. 1

Zamestnávatelia, ktorí v období mimoriadnej situácie museli prevádzky zatvoriť

Ide o podporu zamestnávateľov (vrátane SZČO, ktorí sú zamestnávateľmi), ktorí v čase vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu museli uzatvoriť alebo zakázať prevádzky na základe Opatrenia Úradu verejného zdravotníctva SR. O príspevok podľa opatrenia č. 1 možno požiadať príslušný úrad práce od 6. 4. 2020.

Opatrenie č. 2

Samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO), ktorá v období mimoriadnej situácie musela prevádzku zatvoriť, alebo z dôvodu mimoriadnej situácie došlo k poklesu tržieb

Ide o podporu samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO), ktoré v čase vyhlásenia mimoriadnej situácie museli uzatvoriť alebo zakázať prevádzky na základe Opatrenia Úradu verejného zdravotníctva SR alebo ktorým poklesli tržby najmenej o 20 % (resp. o 10 % v marci). O príspevok podľa opatrenia č. 2 možno požiadať príslušný úrad práce od 8. 4. 2020.

Opatrenie č. 3

Zamestnávatelia, ktorí v období mimoriadnej situácie nemuseli prevádzky zatvoriť, ale boli zasiahnutí mimoriadnou situáciou

Ide o podporu zamestnávateľov (vrátane SZČO, ktorí sú zamestnávateľmi), ktorí v čase vyhlásenia mimoriadnej situácie udržia pracovné miesta aj v prípade prerušenia alebo obmedzenia svojej prevádzkovej činnosti. O príspevok podľa opatrenia č. 3 možno požiadať príslušný úrad práce od 17. 4. 2020.

Opatrenie č. 4

Podpora vybraných skupín fyzických osôb, ktoré v čase vyhlásenia mimoriadnej situácie nemajú žiaden iný príjem

Ide o fyzickú osobu, ktorá je SZČO a jednoosobové s.r.o., ktorá od 13. 3. 2020 nemá žiaden iný príjem (z ne/podnikateľskej činnosti, zo závislej činnosti), a ktorá nepoberá ani starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok a výsluhový dôchodok. Ide o:

·                    SZČO, ktorá prerušila alebo obmedzila vykonávanie alebo prevádzkovanie svojej činnosti a nepozastavila alebo nezrušila oprávnenie na výkon svojej činnosti; za SZČO sa pri tomto príspevku považuje SZČO, ktorej nevznikla povinnosť nemocenského a dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (nie je teda povinne ani dobrovoľne poistená) a ktorá nečerpá tzv. odvodové prázdniny; ide napr. o SZČO, ktorá vznikla v roku 2018 a ešte stále neplatí odvody do Sociálnej poisťovne)

·                    je jediným spoločníkom v spoločnosti s ručením obmedzeným, a zároveň je jej jediným konateľom, a nie je jej zamestnancom (jednoosobová s.r.o.), a zároveň nie je spoločníkom v inej s.r.o..

O príspevok podľa opatrenia č. 4 možno požiadať príslušný úrad práce od 23. 4. 2020.

ZA ZAMESTNÁVATEĽA SA NA ÚČELY POSKYTNUTIA PRÍSPEVKU podľa Opatrenia č. 1 a č. 3 považuje právnická osoba, ktorá má sídlo alebo sídlo svojej organizačnej jednotky na území SR, alebo fyzická osoba, ktorá má na území SR trvalý pobyt a ktorá zamestnáva fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, a aj:

·                    organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby alebo zahraničnej fyzickej osoby s pracovnoprávnou subjektivitou, ktorá je oprávnená podnikať na území Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu,

·                    právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá vykonáva činnosti podľa zákona o službách zamestnanosti, najmä sprostredkovanie zamestnania za úhradu, dočasné zamestnávanie, podporované zamestnávanie, poskytovanie odborných poradenských služieb, vykonávanie vzdelávania a prípravy pre trh práce pre uchádzačov o zamestnanie, pre záujemcov o zamestnanie a pre zamestnancov na území Slovenskej republiky.

Zamestnávateľ na základe čestného vyhlásenia (ktoré je súčasťou žiadosť o poskytnutie finančného príspevku (ďalej aj "korona príspevok") preukazuje (opatrenie č. 1 a č. 3) splnenie nižšie uvedených podmienok:

·                    záväzok, že dva mesiace po mesiaci, za ktorý žiada príspevok, neukončí pracovný pomer, resp. neurobí právny úklon, ktorým by skončil pracovný pomer so zamestnancom/cami výpoveďou alebo dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) a b) Zákonníka práce,

·                    zamestnávateľ predloží v žiadosti údaj o stave zamestnancov k 31. 3. 2020,

·                    vyhlási, že spĺňa podmienky podľa § 70 ods. 7 zákona o službách zamestnanosti:

o        má splnené daňové povinnosti

o        má splnené povinnosti odvodu preddavku na poistné na verejné zdravotné poistenie, na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie

o        neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania v období dvoch rokov pred podaním žiadosti o príspevok

o        nemá voči úradu splatné finančné záväzky

o        nie je v konkurze, likvidácii, nútenej správe alebo nemá určený splátkový kalendár

o        nemá evidované neuspokojené nároky svojich zamestnancov vyplývajúce z pracovného pomeru

o        nemá právoplatne uložený trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie alebo trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie, ak ide o právnickú osobu

o        pokles tržieb v prípade zamestnávateľov a SZČO, ktorým v čase vyhlásenia mimoriadnej situácie poklesli tržby.

Oprávneným obdobím na uplatnenie finančného príspevku je obdobie odo dňa rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva SR (ďalej len "ÚVZ") o uzatvorení alebo obmedzení niektorých prevádzok na základe Opatrenia Úradu verejného zdravotníctva SR pri ohrození verejného zdravia č. OLP/2576/2020 a to od 13. 3. 2020 počas celého trvania mimoriadnej situácie, do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom bude rozhodnutie ÚVZ zrušené, najdlhšie však do 31. 12. 2020. Mimoriadna situácia podľa zákona č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva a zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia alebo núdzový stav alebo výnimočný stav podľa ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu alebo núdzový stav vyhlásený vládou SR.

ŽIADATEĽOM O KORONA PRÍSPEVOK môže byť len subjekt, ktorý vznikol a začal prevádzkovať svoju činnosť najneskôr k 01. 02. 2020. Neoprávneným žiadateľom sú:

·                    subjekty verejnej strany – ide o právnické osoby zapísané v štatistickom registri organizácií, ktoré sú zaradené v Sektore verejnej správy v súlade s európskou metodikou ESA 2010 ustanovenou nariadením EP a Rady (EÚ) č. 549/2013 z 21. mája 2013 o Európskom systéme národných a regionálnych účtov v Európskej únii,

·                    spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá nemá zamestnancov.

Zamestnávatelia, ktorí v období mimoriadnej situácie museli prevádzky zatvoriť (opatrenie č. 1)

Do cieľovej skupiny patrí len zamestnanec v pracovnom pomere, a to s dňom nástupu do práce najneskôr do 01. 03. 2020 (vrátane). Do tejto skupiny patria zamestnanci, ktorým zamestnávateľ nemohol/nemôže prideľovať prácu z dôvodu prekážky v práci na strane zamestnávateľa (§ 142 ZP) a poskytoval/poskytuje im náhradu mzdy podľa Zákonníka práce (§ 142 ZP).

Príspevok nemožno žiadať na zamestnanca,:

·                    ktorý vykonáva zárobkovú činnosť na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (na tzv. dohodára),

·                    ktorý je konateľom, a ktorý nemá uzatvorenú pracovnú zmluvu (nie je zamestnancom spoločnosti),

·                    ktorý je spoločníkom, a ktorý pre svoju s.r.o. pracuje bez pracovnej zmluvy,

·                    za čas, po ktorý poberá dávky sociálneho zabezpečenia (OČR, DPN).

Finančný príspevok podľa opatrenia č. 1 nemožno žiadať na zamestnancov, ktorí v čase pandémie boli uznaní za dočasne práceneschopných, ošetrovali, príp. sa starali o člena rodiny (tzv. OČR,) alebo čerpali dovolenku, či pracovali formou home office.

PRINCÍP KORONA PRÍSPEVKU PODĽA OPATRENIA Č. 1 spočíva v tom, že zamestnanci, ktorí počas prekážok v práci na strane zamestnávateľa nemôžu pracovať, obdržia od zamestnávateľa náhradu mzdy, ktorú štát zamestnávateľovi preplatí. Zamestnávateľ však bude musieť zaplatiť odvody na poistné, nakoľko odvody zamestnávateľa (35,2 %) do Sociálnej a zdravotnej poisťovne štát preplácať nebude. Platia tu však dve výnimky:

1.                  V prípade, ak zamestnávateľ preukáže, že za mesiac marec 2020 mal pokles tržieb o viac ako 40 %, má možnosť požiadať o odklad platieb poistného za mesiac marec na zdravotné a sociálne poistenie za zamestnávateľa.

2.                  V prípade, ak zamestnávateľ preukáže, že v mesiaci apríl 2020, mal uzatvorenú aspoň jednu prevádzku najmenej 15 dní, má možnosť požiadať Sociálnu poisťovňu o odpustenie platby poistného na sociálne poistenie za zamestnávateľa. Odpustenie odvodov zamestnávateľa sa netýka zdravotného poistenia.

Za oprávnený výdavok sa podľa Opatrenia č. 1 považuje finančný príspevok na úhradu náhrady mzdy zamestnanca, ktorú vyplatil zamestnávateľ zamestnancovi z dôvodu prekážky v práci na strane zamestnávateľa. Finančný príspevok sa vyplatí vo výške 80 % priemerného zárobku zamestnanca, najviac však mesačne 1 100 € na jedného zamestnanca, ak ide o zamestnávateľa (bez uzatvorenej kolektívnej zmluvy so zástupcami zamestnancov):

Zamestnávateľ bez KZ --> náhrada mzda 80 % až 100 % --> príspevok najviac 1 100 €

Ak zamestnávateľ v zmysle kolektívnej zmluvy alebo dohody so zástupcami zamestnancov (§ 142 ods. 4 ZP) vyplácal náhradu mzdy za čas prekážok v práci na strane zamestnávateľa vo výške menej ako 80 % priemerného zárobku (napr. 60 % priemerného zárobku), pri refundácii sa zohľadní reálne vyplatená náhrada mzdy, najviac vo výške 880 €.

Zamestnávateľ s KZ --> náhrada mzda menej ako 80 % --> príspevok najviac 880 €

Príklad:

Zamestnanec má pracovný úväzok 37,5 hodín týždenne. Priemerná hrubá mzda je 1 600 €. Zamestnávateľ vyplatil zamestnancovi náhradu mzdy vo výške 60 % z priemerného zárobku zamestnanca.

Náhrada mzdy za prekážku v práci: 960 €

Príspevok od štátu bude: 880 € (v tomto prípade nemožno uplatniť reálne vyplatenú náhradu mzdy, nakoľko príspevok od štátu môže byť najviac 880 €).

Odvody, ktoré platí firma: 337,92 € (35,2 % z 960 €).

Zamestnávatelia, ktorí nemuseli prevádzky zatvoriť (opatrenie č. 3)

Zamestnávateľ, ktorí v čase vyhlásenia mimoriadnej situácie udrží pracovné miesta aj v prípade prerušenia alebo obmedzenia svojej prevádzkovej činnosti, má v rámci Opatrenia č. 3 na výber jednu z dvoch možností poskytovania príspevku:

·                    3A Finančný príspevok na úhradu náhrady mzdy zamestnanca

·                    3B Finančný paušálny príspevok na úhradu časti mzdových nákladov.

Vybraný druh príspevku bude platiť na celé obdobie poskytovania príspevku. Príspevok nemožno poskytnúť zamestnancom, ktorí budú čerpať dávky sociálneho zabezpečenia alebo čerpajú dovolenku, ak prekážka v práci na strane zamestnanca trvala viac ako 50 % mesačného pracovného fondu.

Za oprávnený výdavok podľa Opatrenia č. 3A sa považuje finančný príspevok na úhradu náhrady mzdy zamestnanca, ktorému zamestnávateľ nemôže prideľovať prácu z dôvodu prekážky v práci na strane zamestnávateľa (§ 142 ods. 4 ZP). Ak zamestnanec nevykonáva prácu pre prekážky v práci na strane zamestnávateľa, má zamestnávateľ nárok na poskytnutie príspevku na udržanie pracovného miesta zamestnanca vo výške:

·                     80 % priemerného zárobku zamestnanca, najviac však v sume 880 € mesačne. Ak zamestnávateľ podľa právnych predpisov účinných do 3. 4. 2020 poukázal zamestnancovi náhradu mzdy vo výške viac ako 80 % priemerného zárobku zamestnanca, štát mu refunduje len mzdové náklady na zamestnanca vo výške 80 % priemerného zárobku zamestnanca, najviac vo výške 880 € mesačne

·                     reálne zaplatenej náhrady mzdy zamestnanca, najviac však vo výške 880 € mesačne, ak sa zamestnávateľ písomne dohodol so zástupcami zamestnancov na vymedzení tzv. vážnych prevádzkových dôvodov (podľa § 142 ods. 4 ZP), pre ktoré nemôže zamestnancom prideľovať prácu (v praxi pôjde o náhradu mzdy vo výške 60 % – 79 % priemernej mzdy zamestnanca, najmenej však vo výške minimálnej mzdy).

Za oprávnený výdavok podľa Opatrenia č. 3B sa považuje finančný paušálny príspevok na úhradu časti mzdových nákladov na každého zamestnanca v závislosti od poklesu tržieb najviac vo výške podľa tabuľky v rámci opatrenia č. 2, t.j.:

Za zamestnanca sa na účely opatrenia 3B považuje "každý" zamestnanec, t.j. aj zamestnanec, ktorému zamestnávateľ prideľuje prácu (výkon práce na pracovisku alebo formou home office), ale aj zamestnanec, ktorému zamestnávateľ nemôže prideľovať prácu z dôvodu prekážky v práci na strane zamestnávateľa (podľa § 142 ZP). Podmienkou na poskytnutie príspevku podľa opatrenia č. 3B je, že zamestnanec nemal viac ako 50 % jeho fondu mesačného pracovného času prekážku práci na strane zamestnanca (napr. PN, OČR) alebo nečerpal dovolenku.

Viac o tejto téme sa dočítate v mesačníku PaM 9/2020.

Do Sociálnej poisťovne sa platí poistné na nemocenské poistenie, starobné poistenie, dôchodkové poistenie, úrazové poistenie, poistenie v nezamestnanosti, garančné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity. Neodvedením poistného, resp. jeho odvedením v nižšej výške, vzniká dlh. Mať dlh voči Sociálnej poisťovni nie je príjemnou záležitosťou. Kto je platiteľom poistného, v akej výške, kedy povinnosť platiť poistné vzniká, do kedy ho treba odviesť a akým spôsobom?

V zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z.n.p., zamestnanec, zamestnávateľ, povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky, dôchodkovo a v nezamestnanosti poistená osoba, štát a Sociálna poisťovňa patria do skupiny platiteľov poistného.

Pre zamestnanca a zamestnávateľa vzniká povinnosť platiť poistné vznikom právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti. Samostatne zárobkovo činná osoba je povinná platiť poistné na sociálne poistenie od 1. júla kalendárneho roka, resp. od 1. októbra, ak mala predĺženú lehotu na podanie daňového priznania za predchádzajúci rok, a to ak mala za predchádzajúci kalendárny rok príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší ako 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu.

Sumy poistného na nemocenské poistenie, na starobné poistenie, na invalidné poistenie, na úrazové poistenie, na garančné poistenie, na poistenie v nezamestnanosti a suma poistného do rezervného fondu solidarity sa určujú percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období, pričom:

-          ZAMESTNÁVATEĽ V ROKU 2020 PLATÍ POISTNÉ:

·           na nemocenské poistenie 1,4 % z vymeriavacieho základu,

·           na starobné poistenie za zamestnanca, ktorý nie je sporiteľ na starobné dôchodkové sporenie 14 % z vymeriavacieho základu a za zamestnanca, ktorý je sporiteľ na starobné dôchodkové sporenie a nevypláca sa mu starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok z II. piliera, 9 % z vymeriavacieho základu a 5 % z vymeriavacieho základu na starobné dôchodkové sporenie,

·           na invalidné poistenie 3 % z vymeriavacieho základu,

·           na úrazové poistenie 0,8 % z vymeriavacieho základu (ak je povinne úrazovo poistený),

·           na garančné poistenie 0,25 % z vymeriavacieho základu (ak je povinne garančne poistený),

·           na poistenie v nezamestnanosti 1 % z vymeriavacieho základu,

·           do rezervného fondu solidarity 4,75 % z vymeriavacieho základu.

Zamestnávateľ neplatí poistné na invalidné poistenie za zamestnanca, ktorý je dôchodkovo poistený po priznaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku, tiež neplatí za zamestnanca, ktorý je dôchodkovo poistený, je poberateľom výsluhového dôchodku a dovŕšil dôchodkový vek.

Zamestnávateľ neplatí poistné na poistenie v nezamestnanosti za zamestnanca, ktorému bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %. Takisto neplatí za zamestnanca, ktorý má priznaný invalidný dôchodok a dovŕšil dôchodkový vek. Poistné na poistenie v nezamestnanosti neplatí zamestnávateľ za sudcu a prokurátora, za obvineného vo väzbe a za odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody.

-          ZAMESTNANEC PLATÍ POISTNÉ V ROKU 2020:

·           na nemocenské poistenie 1,4 % z vymeriavacieho základu,

·           na starobné poistenie 4 % z vymeriavacieho základu,

·           na invalidné poistenie 3 % z vymeriavacieho základu,

·           na poistenie v nezamestnanosti 1 % z vymeriavacieho základu.

POISTENIE V NEZAMESTNANOSTI SA NEVZŤAHUJE NA ZAMESTNANCA, ktorým je sudca, prokurátor, na obvineného vo väzbe a na odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody, na fyzickú osobu, ktorej bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %. Nevzťahuje sa ani na fyzickú osobu, ktorá má priznaný invalidný dôchodok a dovŕšila dôchodkový vek.

Poistné na invalidné poistenie neplatí zamestnanec, ktorý je dôchodkovo poistený po priznaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku. Poistné na invalidné poistenie neplatí ani zamestnanec, ktorý je dôchodkovo poistený, je poberateľom výsluhového dôchodku a dovŕšil dôchodkový vek.

Povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba v roku 2020 platí poistné:

·           na nemocenské poistenie 4,4 % z vymeriavacieho základu,

·           na starobné poistenie, ak nie je sporiteľom starobného dôchodkového sporenia, 18 % z vymeriavacieho základu,

·           na starobné poistenie 13 % z vymeriavacieho základu a na povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie 5 % z vymeriavacieho základu, ak je sporiteľom starobného dôchodkového sporenia,

·           na invalidné poistenie 6 % z vymeriavacieho základu,

·           do rezervného fondu solidarity so sadzbou 4,75 % z vymeriavacieho základu.

Poistné na invalidné poistenie neplatí samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je dôchodkovo poistená po priznaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku. Poistné na invalidné poistenie neplatí ani samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je dôchodkovo poistená, je poberateľom výsluhového dôchodku a dovŕšila dôchodkový vek.

Dobrovoľne poistená osoba platí v roku 2020 poistné nasledovne:

– dobrovoľne nemocensky poistná osoba platí poistné na nemocenské poistenie 4,4 % z vymeriavacieho základu

– dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba platí poistné

·           na starobné poistenie 18 % z vymeriavacieho základu (ak nie je sporiteľ starobného dôchodkového sporenia) alebo 13,00 % z vymeriavacieho základu (ak je sporiteľ starobného dôchodkového sporenia – II. pilier) a na povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie 5 % z vymeriavacieho základu,

·           na invalidné poistenie 6 % z vymeriavacieho základu,

·           do rezervného fondu solidarity 4,75 % z vymeriavacieho základu,

– dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti platí poistné na poistenie v nezamestnanosti 2 % z vymeriavacieho základu.

Poistné na invalidné poistenie neplatí dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba, ktorá je dôchodkovo poistená po priznaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku, ani dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba, ktorá je dôchodkovo poistená, je poberateľom výsluhového dôchodku a dovŕšila dôchodkový vek.

VYMERIAVACÍ ZÁKLAD ZAMESTNANCA JE PRÍJEM zo závislej činnosti okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené, príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca.

Sociálna poisťovňa oznamuje samostatne zárobkovo činnej osobe vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia. Pri vzniku poistenia Sociálna poisťovňa jej oznamuje aj vymeriavací základ, výšku poistného, dátum splatnosti poistného a údaje týkajúce sa úhrady poistného. Tieto údaje je Sociálna poisťovňa povinná oznámiť v lehote 20 dní od vzniku povinného poistenia.

Dobrovoľne poistená osoba si určuje svoj vymeriavací základ sama v rozmedzí minimálneho a maximálneho vymeriavacieho základu.

Vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol. Jednotlivé sumy poistného na sociálne poistenie sa určia z vymeriavacieho základu podľa jednotlivých sadzieb poistného a zaokrúhľujú sa na najbližší eurocent nadol.

Ak odvádzateľ uhradí nesprávnu nižšiu sumu poistného, Sociálna poisťovňa mu predpíše penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania s platením správnej sumy poistného.

Osoby, ktoré sú platiteľmi poistného, sú povinné poistné aj odvádzať. Za zamestnanca odvádza poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti zamestnávateľ. Zamestnávateľ vykoná zrážku poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti, ktoré je povinný platiť zamestnanec.

Poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak zákon

o sociálnom poistení neustanovuje inak.

Ak poistencovi trvalo poistenie len časť kalendárneho mesiaca, poistné sa platí len za túto časť.

Poistné sa platí:

·           bezhotovostným prevodom,

·           poštovou poukážkou alebo

·           v hotovosti v Sociálnej poisťovni.

Fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné odvádzať poistné, sú povinné pri platení poistného platbu poistného identifikovať a uviesť k nej variabilný symbol a špecifický symbol. Bez uvedenia variabilného symbolu a špecifického symbolu k platbe poistného spôsob zaevidovania a priradenia platby poistného k obdobiu určí Sociálna poisťovňa.

Variabilný symbol = číslo fyzickej osoby a právnickej osoby povinnej odvádzať poistné, ktoré prideľuje Sociálna poisťovňa.

Špecifický symbol = číselné označenie príslušného kalendárneho mesiaca a kalendárneho roka. Pri platení poistného predpísaného rozhodnutím Sociálnej poisťovne je špecifický symbol uvedený vo výrokovej časti rozhodnutia.

Ak platba nie je správne identifikovaná, hrozí odvádzateľovi pokuta a spôsob zaevidovania a priradenia platby k obdobiu určí Sociálna poisťovňa. Vo všeobecnosti platí, že poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné.

Poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, je splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca. Ak je výplata týchto príjmov pre jednotlivé organizačné útvary zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, poistné je splatné v deň poslednej výplaty príjmov zúčtovaných za príslušný kalendárny mesiac. Ak nie je taký deň určený, poistné je splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné.

Ak deň splatnosti poistného pripadne na sobotu a na deň pracovného pokoja, poistné je splatné v najbližší nasledujúci pracovný deň. Splatnosť pre samostatne zárobkovo činnú osobu je stanovená do 8. dňa kalendárneho mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac. Splatnosť pre dobrovoľne poistenú osobu je do 8. dňa kalendárneho mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac.

Ak odvádzateľ uhrádza poistné s oneskorením, Sociálna poisťovňa mu predpíše penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti alebo do dňa začatia kontroly.

Neplatením poistného, platením poistného v nižšej sume, platením poistného s omeškaním, neuvedením správneho variabilného, špecifického a konštantného symbolu, predpísaním penále za nižšiu platbu, resp. za platbu s omeškaním, uložením pokuty vzniká odvádzateľovi poistného dlh. Dlžné poistné Sociálna poisťovňa predpisuje rozhodnutím, v ktorom vyzve na zaplatenie dlžného poistného v konkrétnej lehote a poučí aj o možnosti odvolania sa. Poistné rozhodnutím nepredpisuje iba vtedy, ak je dlžná suma nižšia ako 5 eur. Rozhodnutím sa predpisuje aj penále a ukladá pokuta. Sociálna poisťovňa vedie verejný elektronický zoznam dlžníkov na svojej webovej stránke. V zozname dlžníkov sa nachádzajú právnické a fyzické osoby, ktoré dlhujú Sociálnej poisťovni viac ako 3,32 eur. Zoznam sa aktualizuje štyrikrát mesačne.

Zoznam dlžníkov obsahuje podľa § 171 ods. 2 zákona o sociálnom poistení:

·           meno a priezvisko fyzickej osoby, jej trvalý pobyt alebo prechodný pobyt,

·           obchodné meno právnickej osoby a jej sídlo,

·           sumu pohľadávky.

O dlhu sa dlžník môže dozvedieť aj doručením rozhodnutia o predpísaní dlžnej sumy poistného, penále, o uložení pokuty alebo osobnou návštevou príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne, prípadne prostredníctvom SMS alebo e-mailu (samostatne zárobkovo činná osoba, zamestnávateľ).

Sociálna poisťovňa nie je povinná upozorňovať dlžníkov na dlžné sumy. Je však v záujme dlžníka informovať sa o svojom dlhu, keďže s každým dňom neuhradenia poistného riadne a včas narastá aj sankcia – penále za oneskorené alebo nesprávne nižšie platby.

Ak už dlh vznikol, je vhodné čo najskôr dlžnú sumu uhradiť. Je tu aj možnosť navštíviť pobočku Sociálnej poisťovne a komunikovať o dlhu. Určite treba danú situáciu riešiť, netreba čakať, kým začne poisťovňa dlh vymáhať. Dlžník má možnosť v čase, kým ešte nie je jeho dlh postúpený na vymáhanie, požiadať pobočku Sociálnej poisťovne o povolenie splátok dlžných súm. Ide o tzv. splátkový kalendár (§ 146 zákona o sociálnom poistení).

Sociálna poisťovňa môže povoliť splátky dlžných súm poistného, a to na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby povinnej odvádzať poistné, z dôvodu platobnej neschopnosti tejto osoby alebo z iného dôvodu, pre ktorý by jej vznikla platobná neschopnosť, ak:

·           možno dôvodne predpokladať, že v období nie dlhšom ako 24 mesiacov bude schopná zaplatiť dlžné sumy poistného, a 

·           ak je v čase rozhodovania o povolení splátok dlžných súm poistného schopná riadne odvádzať poistné, ak je v tomto čase odvádzateľom poistného.

V PRÍPADE POVOLENIA SPLÁTOK DLŽNÝCH SÚM určí Sociálna poisťovňa výšku jednotlivých splátok dlžných súm, termín splatnosti jednotlivých splátok dlžných súm, číslo účtu v Štátnej pokladnici, na ktoré bude dlžník posielať jednotlivé splátky a výšku úrokov.

V rámci povolenia splátok dlžných súm Sociálna poisťovňa uvedie aj zvýšenie dlžných súm o úrok vo výške trojnásobku ročnej základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej ku dňu povolenia splátok dlžných súm. Ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 10 %, použije sa ročná úroková sadzba 10 %.

Dlžník je povinný splátkový kalendár rešpektovať. Nedodržanie termínu splátky určeného Sociálnou poisťovňou na jednotlivé splátky, zaplatenie nižšej sumy jednotlivých splátok, ako určila Sociálna poisťovňa, alebo neplnenie odvodovej povinnosti má za následok splatnosť celej dlžnej sumy. V takom prípade sa splátkový kalendár zruší a zaplatená suma sa použije na zápočet pohľadávky Sociálnej poisťovne.

Ak dlžník nezaplatí dlžnú sumu v danej lehote, ani sa proti rozhodnutiu neodvolá, a ani nepožiada o splátkový kalendár, Sociálna poisťovňa začne vymáhať pohľadávku.

Sociálna poisťovňa vymáha dlžné poistné a penále tromi spôsobmi:

·                    v tzv. správnom konaní,

·                    prostredníctvom mandátnej správy alebo

·                    prostredníctvom exekútora,

avšak vždy až po tom, ako dlžníka najskôr vyzve na uhradenie dlhu písomne originálnym rozhodnutím. Voči nemu sa dlžník môže do 15 dní odvolať. Povinnosť uhradiť dlžné poistné nie je možné odpustiť. K premlčaniu práva predpísať poistné dochádza za desať rokov odo dňa splatnosti poistného.

Právo predpísať poistné sa nepremlčuje, ak nebola splnená prihlasovacia alebo odhlasovacia povinnosť odvádzateľa poistného. Právo vymáhať poistné sa premlčí za šesť rokov odo dňa nadobudnutia

Viac o téme sa dočítate v mesačníku PaM 9/2020.

Veľmi skoro začínajú hroziť útoky mimoriadne nepríjemného hmyzu – dotieravých kliešťov. Súčasné atypické striedanie počasia s množstvom teplých dní ich vyhnalo z úkrytov na mnohých miestach už koncom februára – teda ešte pred začiatkom korona krízy, a tak sa neodporúča pohyb v prírode rozkvitnutej jari bez preventívneho natretia repelentovými preparátmi aj na najchúlostivejších častiach tela, a vo vhodnom odeve svetlejšej farby.

Kliešte sa totiž neriadia kalendárom

Pokiaľ sa teplota vzduchu drží niekoľko dní po sebe nad desať stupňov Celsia, preberú sa a vylezú zo svojich skrýš. Teplo spolu s vlhkosťou vzduchu a pôdy sú kľúčovými faktormi, ktoré aktivitu a výskyt kliešťov ovplyvňujú. Teraz chodíme do prírody oveľa častejšie aj s deťmi – teda pozor! Počet nakazených stúpa a kliešť môže byť na prechádzkach lesoparkom možno ešte väčším zdravotným rizikom ako koronavírus.

Odkiaľ „padajú“ kliešte

Veľmi často sa rozširuje názor, že kliešte visia na listnatých stromoch a na ľudí v prírode vlastne padajú. Nie je to však pravda. Kliešte sa vyskytujú predovšetkým v tráve a nízkych porastoch. Zachytávajú sa na steblách trávy a na spodných stranách listov, preto je ich obtiažne spozorovať. Stačí sa pohybovať na takýchto miestach a kliešte sa prichytia na nechránené miesta tela alebo na odev. Odtiaľ sa potom nebadane rozlezú do zákolenných jamiek, medzi stehná do rozkroku, do podpazušných priestorov alebo, v prípade nežného pohlavia, pod prsníky.

Prisatého kliešťa je potrebné čo najrýchlejšie odstrániť. Preto je vhodné, aby sa ľudia hoci po obyčajnej prechádzke na rizikových miestach skontrolovali a dotieravý hmyz odstránili sami prípadne neskôr za pomoci lekára. Odporúča sa kliešťa natrieť mydlovým roztokom a potom proti smeru hodinových ručičiek z postihnutých miest „vykrútiť“. Ak sa nepodarí kliešťov povyťahovať, je vhodné navštíviť ďalšiu zdravotnícku pomoc.

Každý kliešť nemusí byť nosičom vírusu kliešťovej encefalitídy alebo boreliózy. Avšak choroba, ktorá vzniká po uhryznutí infikovaným hmyzom, je natoľko vážna a nebezpečná, že by sa nikto nemal v tomto ohľade spoliehať na náhodné šťastie ako v lotérii.

Zápal mozgových blán

Jednou z najnepríjemnejších a najzávažnejších komplikácií je zápalové infekčné ochorenie blanitých obalov jeho mozgu, ktoré má na svedomí práve vírus prenášaný hmyzom patriacim do skupiny roztočov – kliešťom.

Kliešťová encefalitída nie je vôbec výnimočné, hoci sa o tom cudne mlčí, a vyskytuje sa takmer v celej Európe – najmä však na území Slovenska, Českej republiky, Rakúska, Nemecka, Poľska, Maďarska, Chorvátska a Slovinska. Viac ako v dvoch tretinách prípadov sa v prvej fáze ochorenia dostavia ťažkosti podobné chrípke – občasné prudké bolesti hlavy, teplota, únava, pocity „dolámaného“ tela, žalúdočné a črevné ťažkosti, celková nevoľnosť, nechutenstvo, nutkanie na dávenie. Aj lekár spočiatku môže predpokladať iba „banálnu“ virózu. Po niekoľkých dňoch ťažkostí sa postihnutému jedincovi uľaví, je bez teplôt, má pocit lepšieho zdravia, optimizmu a je len mierne unavený. Ide o zavádzajúcu, takzvanú bezpríznakovú fázu ochorenia, ktorá trvá jeden až dvadsať dní. Vzápätí sa však prudko dostaví druhá podstatná fáza ochorenia – úporné a dlhšie trvajúce bolesti hlavy až migrenózneho typu, vysoké teploty, časté závrate, neznášanlivosť svetla (svetloplachosť), zvracanie, depresie, občasné poruchy vedomia a príznaky čiastočného ochrnutia pohybového systému. Ide o prejavy podráždenia mozgových blán – vírusy kliešťovej encefalitídy sa po masívnom pomnožení dostali do centrálnej nervovej sústavy a tam poškodzujú nervové bunky.

Človek býva hospitalizovaný v nemocnici, ale iba rozbor jeho mozgomiešneho moku definitívne dokáže potvrdiť obávanú diagnózu, ktorá môže skončiť úmrtím alebo často – určitým, v lepšom prípade dočasným, obmedzením schopnosti znášať pracovné a rekreačné fyzické zaťaženie, ale aj obyčajný civilný život.

Ťažkosti niekedy pretrvávajú aj po návrate z nemocnice a pri pokusoch zapojiť sa do normálneho života. Dotyčný je síce vyliečený, ale nedokáže zvládnuť väčšiu fyzickú ani psychickú záťaž. Zápasí s takzvaným postencefalitickým syndrómom, ktorý sa prejavuje zníženou schopnosťou sústredenia, bolesťami hlavy, nízkou výkonnosťou, nespavosťou, závraťami, podráždenosťou. Je unavený a ťažšie zvládne aj bežné každodenné činnosti, nieto ešte vážnejšiu pohybovú a pracovnú záťaž.

Borelióza

Predčasný výskyt aktívnych kliešťov zvyšuje aj riziko ochorenia lymskou boreliózou. Ide o problém, ktorý vyvoláva baktéria Borrelia burgdorferi. Tá sa do tela dostáva tiež uhryznutím týmto hmyzom. Baktérie prenikajú do organizmu v mieste zahryznutia (bodnutia, prisatia) a možnosť prenosu infekcie závisí aj od času, ktorý je poskytnutý kliešťovi na cicanie krvi. Čím je dlhší, tým je väčšia pravdepodobnosť prenosu infekcie a následných komplikácií. Nie každý kontakt jedinca s pôvodcom nákazy však musí znamenať ochorenie.

Inkubačná doba (čas, kým vypuknú príznaky) je veľmi zákerná a pohybuje sa v rozpätí od jedného do tristo dní (!). Vlastná choroba sa veľmi ťažko presne identifikuje a diagnostikuje, pretože svojimi príznakmi môže pripomínať mnoho iných ochorení alebo telesných stavov. V prvom štádiu sa môžu ale nemusia vyskytnúť kožné príznaky – pomaly sa kruhovite šíriaca červená škvrna v mieste prisatia hmyzu, obvykle ohraničená lemom so svetlým stredom. Nezriedka sa však vyskytne aj horúčka, triašky, bolesti svalov, silná únava – všetko príznaky, ktoré by mohli svedčiť „len“ pre akýsi druh chrípky. V ďalšom štádiu sa vyskytne stav podobný chronickej únave, ktorý môže imitovať prepracovanie z „nepochopiteľných“ príčin, Nastupuje neskôr – niekedy aj pol roka po prvom štádiu.

Po uplynutí ďalších mesiacov sa objavujú stále zvýšené teploty, bolesti kĺbových spojení a chrbtice, ochabujúce svalstvo, poruchy srdcového rytmu. Liečba je potom dlhodobá a postihnutý musí byť pravidelne kontrolovaný u lekára viac ako dva roky, hoci v pracovnej kariére môže po odznení ťažkostí a rekonvalescencii (trvá viac týždňov až mesiacov) pokračovať.

Dôležité očkovanie

Jedinou skutočne reálnou ochranou proti následkom uštipnutia dotieravým kliešťom v prípade zápalu mozgových blán je očkovanie (vakcinácia). Na prevenciu boreliózy predbežne očkovanie neexistuje. Očkovacia látka obsahuje usmrtené vírusy, ktoré už nemajú rozmnožovaciu schopnosť. Po podaní týchto inaktivovaných vírusov encefalitídy do podnikateľovho tela v rámci očkovania, začne vlastný imunitný systém zabezpečujúci obranyschopnosť očkovaného vytvárať obranné látky, ako pri skutočnej infekcii. Je tu však jeden podstatný rozdiel.

Vzhľadom na to, že sa vírusy v očkovacej látke už nemôžu pomnožovať, logicky nevedie očkovanie k prepuknutiu nového ochorenia ako sa to stane po uhryznutí infikovaným kliešťom, ale ak organizmus dotyčného po preočkovaní napadnú skutočné infikované kliešte jeho imunitný systém je pripravený ubrániť sa. V krajinách kde je očkovanie uplatňované v širšom merítku sa znížil počet ochorení na minimum. U nás je podľa rôznych odhadov očkovaných asi sedem až desať percent obyvateľstva, čo je nedostatočné. A pritom – nejde o nijako nákladnú alebo obťažujúcu procedúru.

Očkovanie sa skladá z troch dávok

podľa príslušnej schémy a podľa ordinácie príslušného lekára sa určí obdobie podávania.

Obnovenie účinkov očkovania je vhodné každé tri roky podaním jednej dávky.

Obdobie, v ktorom je možné ochorieť, ako aj riziko závažnej nákazy kliešťovou encefalitídou, pri ktorej hrozí zápal mozgových blán, borelióza, postihnutie centrálneho nervového systému a obrna, teda výrazne stúpa.

RADA!

MUDr. Pavel Malovič

Poradca – (Poradca), č. 11/2020 (V/2020)

• Stavebný zákon s komentárom – úplné znenie zákona s komentárom

Práce a mzdy – bez chýb, pokút a penále – (PaM), č. 9/2020 (VI/2020)

• Na ake korona prispevky ma narok zamestnavatel
• Čo v prípade nezaplatenia odvodov do SP
• Predpoklady výpovede pre organizačné dôvody 
• Prekážky v práci na strane zamestnávateľa
• Určovanie priemerného a pravdepodobného zárobku
• Paušalizácia cestovných náhrad
• Komunálny odpad a sankcie za nedodržanie zákona

Dane, účtovníctvo, odvody – bez chýb pokút a penále (DUO), č. 9/2020 (VI/2020)

• Korona a účtovníctvo - zmeny v účtovníctve
• Súbeh viacerých foriem podnikania
• Odpočítanie daňovej straty v roku 2020
• Úprava zastupovania a vylúčenie zástupcu v daňovom konaní
• Postup pri poskytovaní daňovej úľavy daňovému subjektu

Verejná Správa č. 7-8/2020 (VS), č. 7-8/2020 (VI/2020)

• Hospodárska mobilizácia
• Stavebné úrady

Lex kororna III/5 (VI/2020) - Sociálne poistenie a služby zamestnanosti

• Zákon o službách zamestnanosti
• Zákon o sociálnom poistení
• Zákon o zdravotnom poistení

Lex koron V/4 (V/2020) – opatrenia proti koronavírusu

• Zákon o štátnej službe
• Vyhláška o štandardoch pre informačné technológie verejnej správy
• Zákon o podpore regionálneho rozvoja
• Zákon o rozpočtových pravidlách
• Zákon o informačných technológiách
• Zákon o kybernetickej bezpečnosti
• Zákon e-Governmente

Lex korona I/3 – (V/2020) – opatrenia proti koronavírusu

• Zákon o mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti
• Zákon finančnej správe
• Zákon o cestovných náhradách

Lex korona II/6 (V/2020) – Sociálna ekonomika, podniky a opatrenia v justícii

• Zákon o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii
• Zákon o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch

Lex korona I/2 – (IV/2020) - nové zákony a novely týkajúce sa zmien legislatívy v súvislosti s koronavírusom

• Zákon č. 67/2020 Z. z. o mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 (po novele zákonom č. 75/2020 Z. z. a č. 96/2020 Z. z.)

Lex korona IV/2 (IV/2020) - nové zákony a novely týkajúce sa zmien legislatívy v súvislosti s koronavírusom

• Stavebný zákon a bývanie

-        Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)

-        Zákon č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách – + zákon 91/2020 Z. z.

-        Zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov

-        Zákon č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní

-        Zákon č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania

-        Zákon č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb

• Doprava a cestovný ruch

-        Zákon č. 93/2005 Z. z. o autoškolách

-        Zákon č. 280/2006 Z. z. o povinnej základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku niektorých vodičov

-        Zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach

-        Zákon č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach

-        Zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu

-        Zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave

-        Zákon č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke

-        Zákon č. 213/2019 Z. z. o odplatách a o poskytovaní príspevku v civilnom letectve

-        Zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon)

-        Zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe

Lex korona V/3 (IV/2020) - nové zákony a novely týkajúce sa zmien legislatívy v súvislosti s koronavírusom

-        Zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách

-        Zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve

-        Zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení

-        Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon)

-        Zákon č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja

Lex korona III/4 (IV/2020) - nové zákony a novely týkajúce sa zmien legislatívy v súvislosti s koronavírusom

-        Zákon o službách zamestnanosti

-        Zákon o sociálnom poistení

-        Zákon o starobnom dôchodkovom sporení

-        Zákon o doplnkovom dôchodkovom sporení

-        Zákon o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti

-        Zákon o sociálnych službách

-        Zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele

Lex korona II/6 (IV/2020) - nové zákony a novely týkajúce sa zmien legislatívy v súvislosti s koronavírusom

-        Zákon o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVIC-19 a v justícií

-        Zákon o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch

Lex korona II/5 (IV/2020) - nové zákony a novely týkajúce sa zmien legislatívy v súvislosti s koronavírusom

• Zákon o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii
• Zákon o Súdnej rade Slovenskej republiky
• Zákon o súdoch
• Zákon o elektronických komunikáciách
• Zákon o verejnom obstarávaní
• Zákon o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-1

Lex korona III/3 (IV/2020) - nové zákony a novely týkajúce sa zmien legislatívy v súvislosti s koronavírusom

• Zákonník práce
• Zákon o službách zamestnanosti
• Zákon o BOZP
• Zákon o sociálnom poistení
• Zákon o zdravotnom poistení
• Zákon o starobnom dôchodkovom sporení
• Zákon o doplnkovom dôchodkovom sporení
• Zákon o sociálnych službách

Lex korona V/2 (IV/2020) - nové zákony a novely týkajúce sa zmien legislatívy v súvislosti s koronavírusom

• Zákon č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave
• Zákon č. 401/1990 Zb. o meste Košice
• Zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení
• Zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch)
• Zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru
• Zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach
• Zákon č. 647/2007 Z. z. o cestovných dokladoch
• Zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
• Zákon č. 395/2019 Z. z. o občianskych preukazoch
• Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon)

• Zákon č. 42/1994 Zb. o civilnej ochrane obyvateľstva                                         
• Zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi
• Zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore
• Zákon č. 544/2002 Z. z. o Horskej záchrannej službe                                          
• Zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých Zákonov
• Zákon č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Zákon o súkromnej bezpečnosti)
• Zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Lex korona VI/1 (IV/2020) - nové zákony a novely týkajúce sa zmien legislatívy v súvislosti s koronavírusom

• Zákon č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí
• Zákon č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde
• Zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých Zákonov
• Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny
• Zákon č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon)
• Zákon č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých Zákonov
• Zákon č. 137/2010 Z. z. o ovzduší
• Zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon)                             
• Zákon č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami
• Zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
• Zákon č. 302/2018 Z. z. o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje a o zmene a doplnení niektorých zákonov

TIEŽ TIETO ODBORNÉ PUBLIKÁCIE VÁM POMOŽU V PODNIKANÍ V ČASE PANDÉMIE

1. Obchodný zákonník po novelách s komentárom- rozsiahly komentár, Zákon o verejnom obstarávaní, Zákon o cenách, vzory zmlúv

2. Jednoduché účtovníctvo – postupy účtovania po ostatnej novele, zákon o dani z príjmov, zákon o účtovníctve

3. Povinnosti zamestnávateľa – práva a povinnosti zamestncov a zamestnávateľov

4. Daňové a mzdové zákony 2020 - daňové a mzdové zákony aktualizované k 1. 1. 2020

5. Daňové a účtovné zákony 2020 – aktuálne znenie zákonov po novelách s komentármi

6. Cestná premávka (úplné znenie zaákona po ostatnej novele A5 (zákony do vrecka)

7. Zákonník práce s komentárom (monotematika - zmeny od 1. 7. 2020)

8. Odpady po novom – monotematika (úplné znenie s komentárom)

9. Daňové a nedaňové výdavky A-Z 2020 - uplatňovanie skutočne vynaložených výdavkov do výdavkov daňových

10. Občiansky zákonník po novelách s komentárom – rozsiahly komentár, úplné znenia zákonov po novelách, záväzkové právo

11. Príručka mzdovej účtovníčky – sprievodca mzdami (metodická pomôcka pre mzdových účtovníkov)

12. Trestné právo a súdne spory (Trestný zákon, Trestný poriadok, Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok – úplné znenia zákonov)

13. s.r.o. – SPRIEVODCA (komplexné a prehľadné spracovanie problematiky spoločnosti s ručením obmedzeným od jej založenia, vzniku až po možnosti zrušenia)

14. Podnikanie a koronavírus (komplexný prehľad opatrení a ich podrobný popis týkajíci sa daňového poriadku, daní z príjmov, DPH, zákonníku práce, miezd)

Poradca – (Poradca), č. 12-13/2020 (VI/2020)

• Trestný zákon s komentárom – úplné znenie zákona s komentárom

Poradca – (Poradca), č. 1-2/2021 (VII/2020)

• Zákon overejnom obstarávaní s komentárom - úplné znenie zákona s komentárom

Práce a mzdy – bez chýb, pokút a penále – (PaM), č. 10/2020 (VII/2020)

• Prednostné a neprednostné pohľadávky po 1.7.
• Švarcsystém + príklady z praxe
• Predĺženie podporného obdobia v nezamestnanosti
• Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia - zmeny
• Elektronická schránka a nezisková organizácia od 1.6.

Dane, účtovníctvo, odvody – bez chýb pokút a penále (DUO), č. 10/2020 (VII/2020)

• Skončenie podnikania FO – daňové hľadisko
• Preddavky na daň z príjmov PO v období pandémie
• Preukazovanie daňových výdavkov podnikateľa FO
• Servisné organizácie ERP – ukončenie činnosti

1000 riešení (1000 r), č. 9-10/2020 (VIII/2020)

• Verejné obstarávanie
• Exekúcie po novom
• Dane
• Účtovníctvo
• Zákoník práce
• Odvody