ZÁKON č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní

 

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

 

PRVÁ ČASŤ

ÚVODNÉ USTANOVENIA

 

§ 1

Predmet úpravy

Tento zákon upravuje územné plánovanie, pôsobnosť orgánov územného plánovania, práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb v územnom plánovaní a informačný systém územného plánovania a výstavby (ďalej len „informačný systém“).

 

§ 2

Územné plánovanie

Územným plánovaním je súbor činností, ktorými sa určuje a reguluje priestorové usporiadanie územia, funkčné využívanie územia a zabezpečuje sa udržateľný územný rozvoj za podmienok dodržania ochrany životného prostredia, ochrany prírody a krajiny, ochrany historického a kultúrneho dedičstva a ochrany verejného zdravia, obrany štátu, bezpečnosti štátu, hospodárskeho rozvoja, sociálneho rozvoja, sociálnej súdržnosti a územnej súdržnosti.

 

§ 3

Cieľ územného plánovania

Cieľom územného plánovania je systematicky a nepretržite vytvárať podmienky pre udržateľný územný rozvoj tak, aby územie bolo využívané efektívne, bezpečne, ekonomicky, esteticky, eticky a demokraticky s ohľadom na prírodné, historické a kultúrne dedičstvo, ochranu a kvalitu životného prostredia a kvalitu života obyvateľov.

 

§ 4

Zásady územného plánovania

Orgán územného plánovania na účel dosiahnutia udržateľného územného rozvoja zosúlaďuje štátne, regionálne, obecné a miestne záujmy priestorovým usporiadaním a funkčným využívaním susedných území a územných celkov nižšieho stupňa s nadradeným územným celkom. Prostredníctvom územného plánovania orgán územného plánovania stanovuje podmienky pre efektívnu a udržateľnú štruktúru osídlenia so zreteľom na miestne danosti, charakter prírodnej a sídelnej štruktúry a dostupnosť verejnej dopravnej infraštruktúry a technickej infraštruktúry. V riešenom území orgán územného plánovania vytvára podmienky pre efektívne a udržateľné užívanie prírodných zdrojov v území, s prihliadnutím na ochranu a trvalo udržateľné využívanie poľnohospodárskej pôdy a ochranu lesných pozemkov pred ich iným využívaním. Orgán územného plánovania dbá na vytváranie kvalitných nediskriminačných podmienok pre život obyvateľstva tak, aby nedochádzalo k vytváraniu priestorovo segregovaných alebo separovaných lokalít s koncentráciou generačne reprodukovanej chudoby vrátane podmienok na ich odstránenie, dbá na zachovanie a rozvíjanie historického a kultúrneho dedičstva, ako aj na zachovanie a zlepšenie životného prostredia, zachovanie biodiverzity, vyvážený environmentálny prístup k priestorovému usporiadaniu územia a funkčnému využívaniu územia, zabezpečuje ekologickú stabilitu a ekologickú konektivitu aj v súvislosti s adaptáciou na zmenu klímy, ochranu prírody a ochranu a tvorbu krajiny. K zásadám územného plánovania patrí aj zlepšovanie alebo zachovanie vzhľadu miesta a krajiny.

 

§ 5

Vymedzenie základných pojmov

Na účely tohto zákona sa rozumie

a) územím časť zemského povrchu, ktorého určenie veľkostnej jednotky závisí od stupňa územnoplánovacej dokumentácie,

b) osobitným územím časť územia, pre ktoré sú stanovené špecifické podmienky priestorového usporiadania a funkčného využívania v danej územnej časti, ktorej charakter, osobitosti a význam sa má v území zachovať, chrániť, obnoviť alebo rozvíjať; osobitným územím je aj územie významné z hľadiska zabezpečenia obrany štátu a bezpečnosti štátu, ochrany prírody, biodiverzity a krajiny,

c) regiónom časť územia, ktorého územný obvod je zhodný s územným obvodom samosprávneho kraja,

d) mikroregiónom časť územia regiónu alebo viacerých regiónov pri spoločných hraniciach, pre ktoré sú charakteristické potreby územného rozvoja viacerých obcí alebo iného špecifického územia najmä z hľadiska životného prostredia, ochrany a tvorby krajiny, ochrany historického a kultúrneho dedičstva, rozvoja hospodárstva a cestovného ruchu za súčasného splnenia podmienok pre udržateľný územný rozvoj a tvorbu krajiny mikroregiónu,

e) urbanistickou koncepciou dlhodobý zámer priestorového usporiadania územia a funkčného využívania územia, dopravnej infraštruktúry, technickej infraštruktúry a krajinnej štruktúry; v závislosti od stupňa územnoplánovacej dokumentácie sa urbanistická koncepcia zabezpečuje sústavou podmienok a regulatívov v súlade s cieľmi územného plánovania,

f) priestorovým usporiadaním územia skladba hmotných a funkčných prvkov v území a väzieb medzi nimi, ktorou sa dosahuje optimálna organizácia územia a udržateľný rozvoj územia pri zohľadnení súčasného stavu a hodnôt územia a krajiny,

g) funkčným využívaním územia spôsob využívania územia podľa druhu prevádzok alebo činností v ňom, v členení na základnú funkciu, prípustnú funkciu a neprípustnú funkciu pri zohľadnení potrieb rozvoja spoločnosti a súčasného stavu a hodnôt územia a krajiny,

h) priestorovo-funkčným celkom vymedzená časť územia mikroregiónu, obce alebo zóny so spoločnou priestorovou a funkčnou charakteristikou vyznačená v územnoplánovacej dokumentácii, na ktorú sa vzťahuje regulácia územného rozvoja formou regulačných listov,

i) podmienkou priestorového usporiadania územia a funkčného využívania územia textovo a graficky vyjadrené regulatívy umiestňovania výstavby a uskutočňovania činností, ktoré majú vplyv na územie príslušného priestorovo-funkčného celku alebo jeho časti a na zabezpečenie udržateľného územného rozvoja; podmienky priestorového usporiadania územia a funkčného využívania územia sú obsahom každej územnoplánovacej dokumentácie,

j) regulatívom priestorového usporiadania územia a funkčného využívania územia textovo, číselne alebo graficky vyjadrený parameter alebo limit, ktorým sa určujú podmienky na výstavbu alebo činnosti, ktoré majú vplyv na územie, a požiadavky na organizáciu územia,

k) urbanistickou štruktúrou súčasná alebo navrhovaná zástavba a urbanistický spôsob zastavania územia v intenzite a rozsahu stanoveným v územnoplánovacej dokumentácii,

l) zastavaným územím časť územia obce vymedzená v záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie pre existujúcu a navrhovanú zástavbu budovami, verejnými priestranstvami a inými stavbami,

m) zastavovacími podmienkami pre budovy, verejné priestranstvá a iné stavby súbor záväzných regulatívov vyjadrených textovo, číselne a graficky, ktoré sú súčasťou územného plánu obce a územného plánu zóny a ktoré vyjadrujú požiadavky na umiestňovanie budov, verejných priestranstiev a iných stavieb,

n) štruktúrou osídlenia štruktúra sídel rôznych veľkostí pôsobiacich vo vzájomných vzťahoch na určitom území,

o) štruktúrou sídla štruktúra jeho hmotných a funkčných prvkov, ktoré pôsobia vo vzájomných vzťahoch na území sídla,

p) dopravnou infraštruktúrou dopravné vybavenie územia, ktorým sú najmä pozemné komunikácie, cyklistické komunikácie, železničná infraštruktúra, koľajové dráhy, trolejbusové dráhy a lanové dráhy, infraštruktúra civilného letectva, prístavy a vodné cesty a prepojovacie body medzi sieťami rôznych druhov dopravy a ich súčastí,

q) technickou infraštruktúrou technické vybavenie územia, ktorým sú najmä elektroenergetické rozvody a zariadenia, zariadenia na výrobu elektriny, elektrické rozvody, plynárenské rozvody a zariadenia, sústava tepelných rozvodov a zariadení, zariadenia na výrobu tepla, verejné vodovody, vodárenské zdroje a objekty, verejné kanalizácie a čistiarne odpadových vôd, ostatné vodné stavby, elektronické komunikačné siete a zariadenia, produktovody, skládky odpadu a zariadenia na nakladanie s odpadmi, vodné stavby na ochranu pred povodňami, závlahové zariadenia a odvodňovacie zariadenia, zariadenia vo verejných prístavoch ohraničených územnými obvodmi prístavov, zariadenia civilnej ochrany, zdroje a rozvody vody na účely hasenia požiarov,

r) vybavenosťou komplex zariadení a plôch, ktorých cieľom je uspokojovanie potrieb verejnosti najmä v oblasti výchovy a vzdelávania, sociálnych služieb, zdravotnej starostlivosti, kultúry, cirkví, verejnej správy, administratívy, verejného stravovania, obchodu, rekreácie, športu, cestovného ruchu a nevýrobných služieb,

s) verejným priestorom vonkajšie verejne prístupné priestranstvo, ktoré slúži všeobecnému využívaniu a ktoré je prístupné každému, najmä námestia, ulice, nábrežia, verejné parky, detské ihriská a voľné priestranstvá vytvorené kompaktnou zástavbou alebo rozvoľnenou zástavbou v zastavanom území,

t) sídelným prostredím obývané územie vytvorené urbanistickými, sociálnymi, ekonomickými, prírodnými a kultúrno-historickými podmienkami so vzájomnými väzbami,

u) udržateľným územným rozvojom komplexný a vyvážený rozvoj územia, ktorý zahŕňa rozvoj všetkých hmotných a nehmotných zložiek, činností a procesov, ktoré sa vzťahujú na územie a ich vzájomné vzťahy a ktorý vytvára podmienky na dlhodobý vyvážený vzťah kvalitného životného prostredia, riešenia zmeny klímy a činností v území tak, aby uspokojoval potreby súčasnej generácie a neznižoval kvalitu života a zdravia budúcich generácií v sídelnom prostredí a krajinnom prostredí,

v) verejným záujmom záujem vyjadrený územnoplánovacou dokumentáciou, ktorý prináša najmä prospech verejnosti so zreteľom na udržateľný územný rozvoj, ktorý zabezpečuje územnú súdržnosť, sociálnu súdržnosť a nediskrimináciu, záujem detí a sociálne vylúčených alebo ohrozených spoločenstiev, územný systém ekologickej stability, ekologickú konektivitu, zelenú infraštruktúru, zachovanie hodnôt krajiny a kultúrneho dedičstva, ochrana a efektívne využívanie prírodných zdrojov a iných daností územia, ochranu prírody, ochranu vôd a zachovanie biodiverzity, ochranu životného prostredia, ochranu verejného zdravia, obranu štátu, bezpečnosť štátu, civilnú ochranu, ochranu pred požiarmi a zohľadňuje podmienky meniacej sa klímy a adaptívnej schopnosti,

w) stavbou vo verejnom záujme stavba dopravnej infraštruktúry a technickej infraštruktúry, stavba určená na vybavenosť v oblasti výchovy a vzdelávania, sociálnych služieb, zdravotnej starostlivosti a verejnej správy, stavba určená na výrobu, ochranu kultúrneho dedičstva, historického dedičstva, prírodného dedičstva a ochranu a tvorbu krajiny a stavba určená na rozvoj alebo ochranu územia štátu, regiónu, obce alebo zóny vymedzená v územnoplánovacej dokumentácii.

 

DRUHÁ ČASŤ

VEREJNÁ SPRÁVA V OBLASTI ÚZEMNÉHO PLÁNOVANIA

 

§ 6

 

Orgány územného plánovania

(1) Orgán územného plánovania je orgán štátnej správy alebo orgán územnej samosprávy zodpovedný za obstaranie, prerokovanie, využívanie, dodržiavanie a pravidelnú aktualizáciu územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie príslušného stupňa a schvaľovanie územnoplánovacej dokumentácie príslušného stupňa.

(2) Orgánmi územného plánovania sú

a) Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“),

b) orgány územnej samosprávy

1. obec,

2. samosprávny kraj.

(3) Činnosť orgánu územného plánovania na území vojenských obvodov zabezpečuje Ministerstvo obrany Slovenskej republiky.

(4) Orgán štátnej správy v pôsobnosti Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) vykonáva najmä tieto činnosti orgánu územného plánovania:

a) vyjadruje sa k správe o stave Koncepcie územného rozvoja regiónu, územného plánu mikroregiónu a územného plánu obce,

b) na žiadosť orgánu územného plánovania zaujme stanovisko o rozporoch v procese prerokovania územnoplánovacej dokumentácie,

c) vykonáva dohľad nad dodržiavaním ustanovení tohto zákona,

d) nahrádza záväzné stanovisko orgánu územného plánovania pre rozhodovanie o povolení stavby podľa zákona o výstavbe a na povoľovanie ostatných činností podľa osobitných predpisov¹) (ďalej len „záväzné stanovisko“) podľa § 24 ods. 9.

 

Úrad

§ 7

(1) Úrad je ústredným orgánom štátnej správy pre územné plánovanie, výstavbu a vyvlastnenie. Sídlom úradu je Bratislava. Úrad zriaďuje mimo svojho sídla stále regionálne úrady, ktoré nemajú právnu subjektivitu, a určuje územný obvod ich pôsobnosti. Zoznam regionálnych úradov je uvedený v prílohe č. 1. Úrad môže na plnenie úloh zriaďovať pracoviská regionálneho úradu a určovať územný obvod ich pôsobnosti.

(2) Úrad predkladá vláde Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) raz do roka správu o svojej činnosti a tiež vždy, keď o to vláda požiada.

(3) Úrad zriaďuje ako svoj odborný, poradný a iniciatívny orgán pre oblasť sledovania vývoja a trendov v oblasti územného plánovania, prípravy koncepčných dokumentov, všeobecne záväzných právnych predpisov, metodických usmernení a rozhodnutí úradu v oblasti územného plánovania Radu územného plánovania zloženú zo zástupcov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, profesijných organizácií, vysokých škôl, vedeckovýskumných inštitúcií a odbornej verejnosti; podrobnosti o zložení a fungovaní Rady územného plánovania upraví štatút a rokovací poriadok, ktoré vydá predseda úradu.

 

Úplné znenie nového Zákona o územnom plánovaní nájdete v Aktualizácii IV/1 a úplné znenie zákona s komentárom v pripravovanej odbornej tematickej publikácii Výstavba a územné plánovanie.

 

ZÁKON č. 201/2022 Z. z. o výstavbe

 

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

 

PRVÁ ČASŤ

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

 

Prvá hlava

Úvodné ustanovenia

 

§ 1

Predmet úpravy

(1) Tento zákon upravuje

a) postup prípravy, zhotovovania, zmien, užívania a odstraňovania stavieb,

b) práva a povinnosti osôb uskutočňujúcich činnosti vo výstavbe a

c) pôsobnosť orgánov štátnej správy vo výstavbe.

(2) Tento zákon sa vzťahuje aj na

a) terénne úpravy, meliorácie a iné zemné práce, ktorými sa podstatne mení reliéf terénu, menia fyzikálne vlastnosti podložia alebo regulujú odtokové pomery (ďalej len „terénna úprava“), ak nie sú súčasťou technologického postupu zhotovovania stavby,

b) výrobok dovezený na miesto osadenia už zmontovaný alebo na mieste osadenia skompletizovaný z dovezených dielcov, ak má plniť účel stavby (ďalej len „zmontovaný výrobok“),

c) konštrukciu použitú na verejné šírenie navigačných, kultúrnych, reklamných, športových a iných informácií bez ohľadu na spôsob osadenia alebo upevnenia a na druh použitého materiálu (ďalej len „informačná konštrukcia“) a

d) trvalú úpravu pozemku súvisiacu so zmenou spôsobu jeho užívania na iný účel alebo s osadením a prevádzkou zmontovaného výrobku na pozemku (ďalej len „vonkajšia úprava“).

(3) Tento zákon sa nevzťahuje na výrobky, konštrukcie a predmety uvedené v prílohe č. 1 ods. 1.

 

§ 2

Stavba, budova, susedný pozemok a susedná stavba

(1) Stavba je stavebné dielo zhotovené stavebnými prácami, s vymedzenou účelovou funkciou, ktoré je umiestnené na pozemku, trvalej konštrukcii alebo inej stavbe, ktorá je samostatne užívania schopná, bez ohľadu na spôsob osadenia alebo upevnenia a na druh použitého materiálu. Stavbu môže tvoriť viac stavebných objektov. Súčasťou samostatne stojacej stavby sú súvisiace podzemné priestory, nadzemné konštrukcie, prípojky a technické, technologické a prevádzkové vybavenie, bez ktorých by stavba nebola kompletná a spôsobilá prevádzky.

(2) Dočasná stavba je stavba, ktorej čas trvania je obmedzený jej účelom alebo dobou trvania.

(3) Drobná stavba je stavba, konštrukcia a s nimi súvisiace drobné stavebné práce, alebo jej zmena, ktoré spravidla plnia doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe a nemôžu podstatne ovplyvniť svoje okolie. Zoznam drobných stavieb a drobných stavebných prác je uvedený v prílohe č. 2.

(4) Jednoduchá stavba je stavba alebo stavebná konštrukcia, ktoré ani ako hlavné stavby nemajú výrazný vplyv na svoje okolie. Zoznam jednoduchých stavieb je uvedený v prílohe č. 3.

(5) Vyhradená stavba je budova alebo inžinierska stavba, ktorá je technologicky náročná alebo konštrukčne neobvyklá, ktorá z hľadiska rozsahu stavebných prác a technológie stavebných prác a použitých stavebných výrobkov kladie zvýšené nároky na organizovanie výstavby, na koordináciu činností vo výstavbe a na potrebné technické vybavenie zhotoviteľa stavby. Zoznam vyhradených stavieb je uvedený v prílohe č. 4.

(6) Budovou je stavba, ktorá je priestorovo sústredenou zastrešenou stavebnou konštrukciou spojenou so zemou pevným základom, alebo pevne spojená s inou stavbou, ktorá je určená a stavebnotechnicky vhodná na ochranu ľudí, zvierat alebo vecí.

(7) Bytová budova je budova, v ktorej je viac ako polovica podlahovej plochy všetkých podlaží určená a vhodná na trvalé bývanie. Bytovou budovou je aj rodinný dom určený na trvalé bývanie, ktorý má najviac tri byty, dve nadzemné podlažia a jedno ustúpené podlažie. Bytovou budovou je aj bytový dom určený na trvalé bývanie pozostávajúci zo štyroch alebo viacerých bytov.

(8) Nebytová budova je budova, ktorá nie je bytovou budovou. Ak časť nebytovej budovy slúži na bývanie, vzťahujú sa na túto časť budovy požiadavky na bytovú budovu.

(9) Inžinierska stavba je stavba, ktorá nie je budovou.

(10) Líniová stavba je stavba, ktorá tvorí súvislú stavebnotechnicky a prevádzkovo neprerušovanú líniu. Samostatné prípojky stavieb nie sú líniovými stavbami.

(11) Zmena stavby je prístavba, nadstavba a zmena účelu stavby.

(12)

Zmena účelu stavby je zmena prevažujúceho spôsobu užívania stavby a zmena účelu stavby bez stavebných úprav. Zmenou účelu stavby je aj zmena technických parametrov prevádzky stavby, ktorou sa mení pôvodný vplyv stavby na svoje okolie a na bezpečnosť užívania stavby a zmena dočasnej stavby na stavbu trvalú; za zmenu účelu stavby sa považuje aj stavebná úprava, ktorou sa mení podkrovie na trvalé bývanie. Za zmenu účelu stavby sa nepovažuje zmena spôsobu užívania jednotlivých priestorov stavby. Za zmenu účelu líniovej stavby sa nepovažuje, ak je stavbu alebo jej jednotlivé časti možné užívať na viaceré účely a tieto zmeny nepresiahnu pôvodnú zastavanú plochu alebo priemet vedenia na pozemok.

(13) Prístavba je pôdorysné rozšírenie stavby pri zachovaní konštrukčnej a prevádzkovej jednoty stavby.

(14) Nadstavba je zvýšenie stavby o najmenej jedno poschodie alebo o podkrovie pri zachovaní konštrukčnej a prevádzkovej jednoty stavby. Pri inžinierskych stavbách sa za nadstavbu považuje aj trvalé zvýšenie stavby o viac ako 1,5 m, ak v prílohe č. 2 nie je ustanovené inak.

(15) Stavebnými úpravami sú stavebné práce, ktorými sa zasahuje do nosnej stavebnej konštrukcie existujúcej stavby, ale ktoré nie sú zmenou spôsobu užívania stavby ani údržbou stavby. Stavebnými úpravami elektrických vedení, vedení elektronických komunikačných sietí, plynárenských zariadení a verejných vodovodov a verejných kanalizácií sú aj stavebné práce, ktorými sa dopĺňa elektrické vedenie, vedenie elektronickej komunikačnej siete, verejných vodovodov a verejných kanalizácií alebo plynárenské zariadenie o technologické prvky, ak doplnenie stavby plní účely pôvodnej stavby alebo je jej súčasťou, a ak sa nemení ich trasa.

(16) Údržbou stavby sú stavebné práce potrebné na udržanie vyhovujúceho technického stavu a prevádzky stavby počas jej životnosti bez zásahu do nosnej konštrukcie a bez zmeny spôsobu užívania, najmä bežná údržba, úprava, oprava a výmena vnútorných zariadení.

(17) Stavenisko je priestor určený v stavebnom zámere na umiestnenie stavby a zariadenia staveniska alebo na uskutočňovanie stavebných prác.

(18)

Zariadenie staveniska je dočasná stavba a zariadenie určené na prevádzku staveniska, na uskladnenie stavebných výrobkov, stavebných mechanizmov a nekontaminovanej zeminy súvisiacej s výstavbou, ako aj súvisiace dielne, ubytovacie priestory a sociálne zariadenia.

(19) Susedný pozemok je pozemok so spoločnou hranicou s pozemkom, na ktorom sa navrhuje uskutočňovať stavebné práce. Susedným pozemkom je aj pozemok, ktorý nemá spoločnú hranicu s pozemkom, na ktorom sa navrhuje uskutočňovať stavebné práce a pripravovaná stavba alebo zmena stavby alebo jej predpokladaná prevádzka môže mať dlhotrvajúci priamy negatívny vplyv na užívanie pozemku alebo stavby na ňom, najmä obťažovaním hlukom, vibráciami, prachom alebo zápachom, tienením, alebo zasahovaním požiarne nebezpečným priestorom.

(20) Susedná stavba je stavba na susednom pozemku.

(21) Stavebný pozemok je časť územia určená územnoplánovacou dokumentáciou na zastavanie a pozemok zastavaný stavbou.

 

§ 3

 

Dokumentácia stavby

(1) Dokumentácia stavby je ucelený súbor dokumentov, ktoré textovo opisujú a graficky znázorňujú stavbu. Súčasťou dokumentácie stavby je dokladová časť, ktorú tvorí súbor súvisiacich dokumentov. Dokumentáciu stavby tvorí projektová dokumentácia, realizačná dokumentácia a prevádzková dokumentácia. Projektová dokumentácia a realizačná dokumentácia stavby sa vedie v informačnom systéme pre územné plánovanie a výstavbu zriadenom podľa § 25 zákona o územnom plánovaní (ďalej len „informačný systém“).

(2) Projektová dokumentácia je súbor dokumentov o projektovej príprave stavby. Stupňami projektovej dokumentácie sú stavebný zámer, projekt stavby a vykonávací projekt.

(3) Stavebný zámer je základné textové a grafické vyjadrenie urbanisticko-architektonického a základného stavebného riešenia navrhovanej stavby a jej prevádzky, jej umiestnenia do prostredia a napojenia na dopravnú a technickú infraštruktúru územia, alebo zmeny existujúcej stavby, stavebných úprav a odstránenia stavby, ako aj terénnych úprav, informačnej konštrukcie, zmontovaného výrobku a vonkajších úprav; je podkladom na prerokovanie a odsúhlasenie stavebných prác. Stavebný zámer sa nevypracúva pri drobných stavbách, ak tento zákon v § 48 neustanovuje inak.

(4) Projekt stavby je textové a grafické vyjadrenie architektonického a stavebnotechnického riešenia navrhovanej stavby alebo návrhu zmeny existujúcej stavby, stavebnej úpravy alebo odstránenia stavby ako výsledok prerokovania a dopracovania stavebného zámeru; je podkladom na uskutočňovanie stavebných prác a na vypracovanie vykonávacieho projektu stavby. Ak ide o jednoduchú stavbu, projekt stavby je už obsahom stavebného zámeru.

(5) Vykonávací projekt je detailným rozpracovaním overeného projektu stavby na účel uskutočňovania stavebných prác.

(6) Realizačnou dokumentáciou je súbor dokumentov o výrobnej príprave zhotoviteľa stavby, stavebný denník a dokumentácia skutočného zhotovenia stavby. Realizačná dokumentácia sa nevyžaduje pre drobné stavby.

(7) Stavebný denník je dokumentačný záznam postupu stavebných prác od začatia prípravných prác do úplného dokončenia stavebných prác a odovzdania a prevzatia stavby. Stavebný denník sa vedie v elektronickej podobe v informačnom systéme. Povinnosť viesť stavebný denník sa nevzťahuje na drobné stavby. Ak stavebník nemôže viesť stavebný denník v informačnom systéme alebo údaje v stavebnom denníku elektronicky, je povinný ich viesť v listinnej podobe; takto zaznamenané údaje je stavebník povinný bezodkladne zaznamenať v elektronickej podobe v informačnom systéme dodatočne po odpadnutí dôvodov, ktoré znemožňovali viesť stavebný denník v informačnom systéme.

(8) Dokumentácia skutočného zhotovenia stavby je textové a grafické zdokumentovanie skutočného zhotovenia stavby a je podkladom na kolaudáciu stavby a na stavebné práce počas prevádzky stavby.

(9) Prevádzková dokumentácia je súbor informácií o prevádzke stavby počas jej existencie, najmä dokumenty o stavebných úpravách a o údržbe stavby a jej zariadenia. Prevádzková dokumentácia sa pri drobných stavbách a jednoduchých stavbách vedie primerane.

(10) Prevádzka stavby je komplexné používanie stavby v súlade s jej projektovaným účelom a spôsobom užívania, s kolaudačným osvedčením a so základnými požiadavkami na stavby ustanovenými osobitným predpisom a zahŕňa najmä funkčnosť

a) prvkov stavebnej konštrukcie na predpokladané činnosti,

b) pripojenia stavby na technickú infraštruktúru,

c) vyhradených technických zariadení alebo určených technických zariadení,

d) požiarnych zariadení, ktoré sú pevne spojené so stavbou, a

e) technických zariadení budovy na vykurovanie, na prípravu teplej vody, na chladenie a vetranie, na vnútorné osvetlenie vrátane zariadenia automatizácie a riadenia budovy, ktorým sa zabezpečujú projektované požiadavky vnútorného prostredia budovy (ďalej len „technický systém budovy“).

 

Druhá hlava

Orgány štátnej správy vo výstavbe

 

§ 4

Základné ustanovenia

Orgánmi štátnej správy vo výstavbe sú:

a) Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“),

b)špeciálne stavebné úrady.

 

§ 5

Pôsobnosť úradu

(1) Úrad na úseku výstavby

a) vypracúva koncepcie a smery rozvoja vo výstavbe v spolupráci s príslušným ministerstvom,

b) rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu stavebného úradu,

c) vypracúva koncepciu bezpečnosti a vhodnosti výstavby a jednotnej technickej politiky určovaním všeobecných technických požiadaviek na výstavbu,

d) vypracúva koncepciu bezbariérovej prístupnosti a užívania stavieb (ďalej len „bezbariérové užívanie“) v súlade s metódou univerzálneho navrhovania,

e) riadi výkon štátnej správy vo výstavbe najmä vydávaním smerníc a metodických pokynov a usmernení, poskytovaním odborných stanovísk k právnym predpisom v oblasti územného plánovania a výstavby na zjednotenie rozhodovania,

f) koordinuje uplatňovanie tohto zákona špeciálnymi stavebnými úradmi,

g) určuje, ktorý zo stavebných úradov je príslušný rozhodovať o stavebnom zámere, ak ide o stavbu alebo opatrenie, ktoré sa majú uskutočniť v územnom obvode viacerých stavebných úradov,

h) vedie zoznam dotknutých orgánov a dotknutých právnických osôb podľa tohto zákona,

i) vedie register stavieb v informačnom systéme,

j) posudzuje rozpory v procese prerokovania stavebného zámeru a pri overení projektu stavby,

k) vykonáva pôsobnosť v oblasti vyvlastňovania,

l) zabezpečuje odbornú prípravu zamestnancov stavebných úradov a podieľa sa na odbornej príprave zamestnancov špeciálnych stavebných úradov,

m) vykonáva ďalšie úlohy a činnosti vyplývajúce z tohto zákona, ak nie sú zverené inému orgánu alebo inej osobe,

n) koordinuje činnosť v oblasti transeurópskej energetickej infraštruktúry,

o) vykonáva dohľad nad certifikáciou generálnych zhotoviteľov vyhradených stavieb.

(2) Stavebným úradom je regionálny stavebný úrad, v ktorého územnom obvode sa majú vykonávať stavebné práce, ak nie je príslušný špeciálny stavebný úrad.

(3) Stavebný úrad

a) rozhoduje o stavebnom zámere a vydáva potvrdenia o ohlásení,

b) rozhoduje o stavebnom zámere pre stavby jadrových zariadení a stavby súvisiace s jadrovým zariadením,

c) vykonáva kontrolné prehliadky stavby, ktorej projekt overil,

d) overuje projekt stavby a zmenu projektu stavby,

e) overuje projekt stavby pri stavbách vyžadujúcich posúdenie vplyvu stavby na životné prostredie a zmenu projektu stavby pri stavbách vyžadujúcich posúdenie vplyvu stavby na životné prostredie, ak neoveruje projekt stavby špeciálny stavebný úrad,

f) vydáva kolaudačné osvedčenia stavieb a overuje dokumentáciu skutočného zhotovenia stavby,

g) povoľuje skúšobnú prevádzku stavby,

h) povoľuje predčasné užívanie stavby,

i) vykonáva štátny stavebný dohľad,

j) nariaďuje opatrenia na stavbách vo verejnom záujme,

k) prejednáva priestupky vo výstavbe a ukladá pokuty za správne delikty vo výstavbe,

l) uskutočňuje výkon vlastných rozhodnutí vrátane odstraňovania stavieb.

(4) Ak predmetom konania je stavba, ktorej podmienky ustanovuje osobitný predpis, postupuje stavebný úrad podľa osobitného predpisu.

 

§ 6

 

Špeciálne stavebné úrady

(1) Špeciálnym stavebným úradom je

a) Ministerstvo obrany Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo obrany“) pre stavby pre obranu štátu,

b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“) pre stavby pre bezpečnosť štátu,

c) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky pre stavby Zboru väzenskej a justičnej stráže,

d) Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky pre stavby jadrových zariadení a stavby súvisiace s jadrovým zariadením,

e) orgán štátnej správy v pôsobnosti Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo životného prostredia“) pri stavbách, ktoré sú predmetom zisťovacieho konania alebo predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie, stavbách v režime integrovaného povoľovania a kontroly znečisťovania životného prostredia a pri vodných stavbách, okrem stavieb jadrových zariadení a stavieb súvisiacich s jadrovým zariadením,

f) obvodný banský úrad pri banských dielach a banských stavbách pod povrchom a pri stavbách na povrchu, ktoré bezprostredne slúžia prevádzke banských diel a banských stavieb pod povrchom, a to ťažných vežiach, jamových budovách, strojovniach ťažných strojov a ventilátorovniach a pri stavbách skladov výbušnín, výbušných predmetov a munície okrem skladov výbušnín, výbušných predmetov a munície, ktoré sa nachádzajú v uzavretom areáli stavieb pre obranu štátu a stavieb pre bezpečnosť štátu, ako aj pri stavbách v povrchových lomoch, pieskovniach a štrkoviskách okrem tých, ktoré sú národné kultúrne pamiatky, stavby v pamiatkovej rezervácii a stavby nachádzajúce sa na území zapísanom do Zoznamu svetového dedičstva za podmienok ustanovených v medzinárodnej zmluve.

(2) Špeciálny stavebný úrad podľa odseku 1 písm. a) až d) a f) je príslušný pre stavby, pre ktoré nie je príslušný špeciálny stavebný úrad podľa odseku 1 písm. e). Špeciálne stavebné úrady postupujú podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov. Špeciálny stavebný úrad je príslušný konať aj vo veciach odvolania a výkonu štátneho stavebného dohľadu.

(3) Pre stavby jadrových zariadení a stavby súvisiace s jadrovým zariadením konaniu o stavebnom zámere predchádza konanie o posúdení vplyvov na životné prostredie podľa osobitného predpisu. Rozhodnutie o posúdení vplyvov na životné prostredie podľa prvej vety nenahrádza rozhodnutie o povolení stavby pre stavby jadrových zariadení a stavby súvisiace s jadrovým zariadením. O stavebnom zámere stavby jadrového zariadenia a stavby súvisiacej s jadrovým zariadením rozhoduje a konanie o stavebnom zámere vedie stavebný úrad. Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky pre stavby jadrových zariadení a stavby súvisiace s jadrovým zariadením overuje projekt stavby, povoľuje skúšobnú prevádzku a predčasné užívanie stavby, vykonáva štátny stavebný dohľad a kolaudáciu. Rozhodnutie o posúdení vplyvov na životné prostredie a rozhodnutie o povolení stavby pre stavbu jadrového zariadenia je podkladom na povolenie činností podľa atómového zákona.

(4) Stavbami pre obranu štátu sú stavby v správe, nájme alebo výpožičke ministerstva obrany užívané na plnenie jeho úloh a stavby vo vlastníctve, správe, nájme alebo výpožičke rozpočtových organizácií, príspevkových organizácií, akciových spoločností a štátnych podnikov v zakladateľskej pôsobnosti alebo zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva obrany užívané na plnenie ich úloh.

(5) Stavbami pre bezpečnosť štátu sú stavby v správe, nájme alebo výpožičke ministerstva vnútra, Slovenskej informačnej služby a Národného bezpečnostného úradu užívané iba na služobné účely a stavby v správe, nájme alebo výpožičke rozpočtových organizácií, príspevkových organizácií, akciových spoločností a štátnych podnikov v zakladateľskej pôsobnosti alebo zriaďovateľskej pôsobnosti týchto orgánov užívané na služobné účely. Za stavby pre bezpečnosť štátu sa považujú aj stavby slúžiace na plnenie úloh prezidenta Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky a predsedu vlády Slovenskej republiky.

(6) Stavbami Zboru väzenskej a justičnej stráže sú stavby slúžiace na plnenie úloh služobných úradov Zboru väzenskej a justičnej stráže, ktoré majú v správe alebo v užívaní.

(7) Ak vzniknú pochybnosti o príslušnosti stavebného úradu na konanie medzi stavebným úradom a špeciálnym stavebným úradom, určí príslušnosť na konanie špeciálny stavebný úrad do 30 dní od vzniku kompetenčného sporu. Ak vzniknú pochybnosti o príslušnosti na konanie medzi špeciálnymi stavebnými úradmi, určia špeciálne stavebné úrady príslušnosť na konanie vzájomnou dohodou. Ak nedošlo ku vzájomnej dohode o príslušnosti na konanie medzi špeciálnymi stavebnými úradmi, rozhodne o príslušnosti na konanie úrad do 15 dní od oznámenia kompetenčného sporu.

 

Úplné znenie nového Zákona o výstavbe nájdete v Aktualizácii IV/1 a úplné znenie zákona s komentárom v pripravovanej odbornej tematickej publikácii Výstavba a územné plánovanie.

 

 

Nezabudnite v júli 2022

 

Termín	Charakteristika zákonnej povinnosti	Povinná osoba a zákon v platnom znení
8. 7. piatok	Splatnosť preddavku na poistné na zdravotné poistenie do príslušnej zdravotnej poisťovne pre samostatne zárobkovo činné osoby za jún 2022 v prípade povinnej aj dobrovoľnej účasti na sociálnom poistení	SZČO	§ 17 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v z. n. p.
	Splatnosť poistného na nemocenské poistenie, starobné a invalidné poistenie a na poistenie v nezamestnanosti pre samostatne zárobkovo činné osoby za jún 2022 v prípade povinnej aj dobrovoľnej účasti na sociálnom poistení	SZČO	§ 143 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p.
	Splatnosť poistného na sociálne poistenie z vymeriavacieho základu zamestnancov s nepravidelným príjmom za jún 2022	Zamestnávateľ	§ 143 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p.
	Splatnosť poistného na verejné zdravotné poistenie z dividend vyplatených v júni 2022, na ktoré sa vzťahuje táto povinnosť	Platiteľ dividend	§ 17 ods. 4 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v z. n. p.
	Podanie výkazu preddavkov platiteľa dividend za dividendy, na ktoré sa vzťahuje táto povinnosť, a ktoré boli vyplatené v júni 2022	Platiteľ dividend	§ 20 ods. 5 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v z. n. p.
15. 7. piatok	Odvod dane vyberanej zrážkou v júni 2022 z tých príjmov, na ktoré sa vzťahuje zrážková daň a oznámenie tejto skutočnosti správcovi dane	Platiteľ zrážkovej dane	§ 43 ods. 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p.
	Odvod sumy na zabezpečenie dane platiteľom príjmu a oznámenie tejto skutočnosti správcovi dane	Platiteľ príjmu podliehajúceho zabezpečeniu dane	§ 44 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p.
do výplatného termínu	Splatnosť preddavku na poistné na zdravotné poistenie do príslušných zdravotných poisťovní zrazeného zamestnancom a preddavku na poistné, ktoré platí zamestnávateľ za jún 2022	Zamestnávateľ	§ 17 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v z. n. p.
	Splatnosť poistného do príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne na sociálne poistenie zrazeného zamestnancom a poistného, ktoré platí zamestnávateľ za jún 2022	Zamestnávateľ	§ 143 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p.
	Elektronicky predložiť Sociálnej poisťovni výkaz poistného a príspevkov za jún 2022	Zamestnávateľ	§ 231 ods. 1 písm. f) zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p.
	Elektronicky predložiť Sociálnej poisťovni evidenčný list dôchodkového poistenia za zamestnancov, ktorí skončili pracovný pomer v  júni 2022	Zamestnávateľ	§ 231 ods. 1 písm. j) bod 1. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p.
Deň pred vznikom pracovnoprávneho vzťahu alebo pred vznikom poistenia	Prihlásiť zamestnanca do Sociálnej poisťovne deň pred vznikom poistného vzťahu, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca	Zamestnávateľ	§ 231 ods. 1 písm. b) zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p.
	Prihlásiť zamestnávateľa do Sociálnej poisťovne najneskôr deň predchádzajúci dňu, v ktorom začal zamestnávať aspoň jedného zamestnanca	Zamestnávateľ	§ 231 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p.
do 3 dní	Oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne pracovný úraz, ktorý si vyžiadal lekárske ošetrenie alebo dočasnú pracovnú neschopnosť	Zamestnávateľ	§ 231 ods. 1 písm. h) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p.
	Predložiť pobočke Sociálnej poisťovne žiadosť o výplatu nemocenskej dávky (nemocenského po 10. dni trvania dočasnej pracovnej neschopnosti)	Zamestnávateľ	§ 231 ods. 1 písm. e) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p.
	Od výplatného termínu doručiť zdravotnej poisťovni výkaz preddavkov na poistné za jún 2022	Zamestnávateľ	§ 20 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v z. n. p. a Metodické usmernenie UDZS č. 3/2/2008
do 5 dní po dni výplaty, úhrady alebo pripísania zdaniteľnej mzdy daňovníkovi k dobru	Odvod mesačných preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a odvod osobitnej dane vybraného ústavného činiteľa za jún 2022	Zamestnávateľ	§ 35 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p.
	Prevod finančných prostriedkov vo výške vytvoreného sociálneho fondu za jún 2022 na osobitný analytický účet fondu alebo na osobitný účet v banke	Zamestnávateľ	§ 6 ods. 2 zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde v z. n. p.
Do 8 dní	Odhlásiť zamestnanca v pobočke Sociálnej poisťovne, oznámiť zmenu v údajoch zamestnávateľa a zmenu výplatného termínu	Zamestnávateľ	§ 231 ods. 1 písm. b) bod 1. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p.
	Elektronicky predložiť Sociálnej poisťovni evidenčný list dôchodkového poistenia za zamestnancov, ktorí si uplatnili nárok na dávku dôchodkového poistenia	Zamestnávateľ	§ 231 ods. 1 písm. j) bod 2a. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p.
	Elektronicky predložiť evidenčný list dôchodkového poistenia odo dňa doručenia výzvy Sociálnej poisťovne na predloženie tejto evidencie	Zamestnávateľ	§ 231 ods. 1 písm. j) bod 2b. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p.
Do 8 dní	Oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne prerušenie sociálneho poistenia,   začiatok a skončenie materskej a rodičovskej dovolenky zamestnanca, zmenu názvu a sídla zamestnávateľa	Zamestnávateľ	§ 231 ods. 1 písm. c), d), m), n)  zákona  č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p.
	Predložiť pobočke Sociálnej poisťovne záznam o pracovnom úraze, výsledky vyšetrovania pracovného úrazu, hlásenie o zistení choroby z povolania	Zamestnávateľ	§ 231 ods. 1 písm. i) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p.
	Oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne platobnú neschopnosť zamestnávateľa, informácie súvisiace s poskytnutím dávky garančného poistenia, predložiť potvrdenie o nárokoch zamestnancov	Zamestnávateľ	§ 234 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p.
	Prihlásiť a odhlásiť v pobočke zdravotnej poisťovne zamestnancov a ich zamestnávateľa	Zamestnávateľ	§ 24 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v z. n. p.
	Oznámiť zamestnávateľovi uplatnenie nároku na odpočítateľnú položku na zdravotné poistenie od vzniku pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu zamestnancom, zánik nároku na odpočítateľnú položku na zdravotné poistenie odo dňa zmeny zamestnancom	Zamestnanec	§ 23 ods. 6 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v z. n. p.
Do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca	Odo dňa získania povolenia alebo oprávnenia na podnikateľskú činnosť, začatia výkonu inej zárobkovej činnosti, prenájmu nehnuteľnosti -  registrovať sa u miestne príslušného správcu dane, oznámiť vykonávanie činnosti,  poberanie príjmov podliehajúcich dani, vznik povinnosti zrážať daň alebo preddavky na daň alebo daň vyberať, zriadenie stálej prevádzkarne, zrušenie činnosti daňového subjektu	Zamestnávateľ   Tuzemská a zahraničná fyzická a právnická osoba	§ 49a zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p.   § 52zzi zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p.
	Podať daňové priznanie k dani z motorových vozidiel pri konkurze, likvidácii, pri ukončení podnikania, pri prerušení podnikania, pri úmrtí daňovníka a pri zániku daňovníka	Platiteľ dane z motorových vozidiel	§ 9 ods. 3 a nasl. zákona č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel v z. n. p.

 

Pri výkone daňovej kontroly je častým prípadom, keď daňový úrad použije ako dôkazy dokumenty z trestného konania – najčastejšie svedecké výpovede, ktoré vykonali orgány činné v trestnom konaní. Ako postupuje v danom prípade daňový úrad?

 

Daňový úrad môže ako dôkaz pri daňovej kontrole na základe § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „daňový poriadok“) použiť aj dôkazy, ktoré nie sú výslovne vymenované v tomto ustanovení, ak tieto dokumenty môžu prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane. Ide o tzv. „iné dôkazy“, takým môže byť aj svedecká výpoveď získaná od polície za predpokladu, že s ňou bude kontrolovaný daňový subjekt oboznámený a bude mať možnosť sa k nej vyjadriť.

 

Dôkaz – odpočúvanie telekomunikačnej prevádzky a zaistenie elektronickej pošty daňovým orgánom

Skutkové okolnosti vo veci C-419/14, WebMindLicenses Kft.

WML je obchodná spoločnosť zaregistrovaná v Maďarsku, ktorej konateľ vlastní celé základné imanie spoločnosti. Táto spoločnosť zmluvou bezodplatne od spoločnosti so sídlom v Portugalsku nadobudla know–how, ktoré umožňuje prevádzkovanie internetovej stránky, ktorou sa poskytujú interaktívne audiovizuálne služby, a to umožnením spojenia v reálnom čase fyzických osôb nachádzajúcich sa na celom svete (ďalej len „know-how spoločnosti WML“). Táto spoločnosť toto know-how v ten istý deň previedla licenčnou zmluvou na spoločnosť Lalib – Gestão e Investimentos Lda. (ďalej len „Lalib“), ktorá má sídlo na Madeire (Portugalsko).

 

V nadväznosti na daňovú kontrolu v spoločnosti prvostupňový daňový orgán rozhodnutím pristúpil k dorubeniu dane, a to z dôvodu, že podľa získaných dôkazných prostriedkov prevod know-how spoločnosti WML na spoločnosť Lalib nezodpovedal skutočnému hospodárskemu konaniu, pretože v skutočnosti toto know-how využívala WML, záver bol taký, že miestom využívania uvedeného know-how bolo územie Maďarska.

 

Druhostupňový orgán rozhodnutie čiastočne zmenil, pričom okrem iného usúdil, že know-how spoločnosti WML v skutočnosti Lalib nevyužívala pre svoje potreby, a že sa teda WML uzavretím licenčnej zmluvy so spoločnosťou Lalib dopustila zneužitia práva s cieľom obísť menej výhodné ako portugalské maďarské daňové právne predpisy. Na podporu tohto záveru uvedený orgán predovšetkým uviedol, že WML nemala nikdy v úmysle previesť na Lalib zhodnocovanie zisku plynúceho z využívania know-how spoločnosti WML, že existovali úzke osobné väzby medzi držiteľom tohto know-how a subdodávateľmi, ktorí v skutočnosti prevádzkovali dotknutú internetovú stránku, že portugalská spoločnosť nebola riadená racionálne, že vykonávala svoju činnosť zámerne tak, aby bola stratová a že nebola schopná samostatne fungovať.

 

WML napadla použitie dôkazov získaných bez jej vedomia prostredníctvom odpočúvania telekomunikačnej prevádzky a zaistenia elektronickej pošty v rámci paralelného konania trestnoprávnej povahy, ku ktorému nemala prístup.

 

WML okrem iného tvrdí, že účasť spoločnosti Lalib na využívaní know-how spoločnosti WML malo obchodné, technické a právne dôvody. Predmetné služby, prístupné prostredníctvom internetu za odplatu, totiž nemohli byť počas skúmaného obdobia z Maďarska poskytované, pretože spracúvanie platieb uskutočňovaných bankovou kartou bolo z tejto krajiny pre takéto služby nemožné. WML nemala ani zamestnancov, ani technické vedomosti, kapitál, portfólio zmlúv a ani medzinárodné zázemie, ktoré by jej umožňovali využívať dotknutú internetovú stránku. Bola to Lalib, majiteľka mena domény, ktorá ako dodávateľ obsahu niesla občiansku a trestnú zodpovednosť za ponúkané služby. Uzatvorenie licenčnej zmluvy so spoločnosťou Lalib tak nemalo daňový cieľ a DPH bola v Portugalsku pravidelne odvádzaná. Okrem toho, keďže rozdiel vo výške DPH uplatňovanej v Maďarsku a v Portugalsku nie je vysoký, nemala by z neho ani skutočnú daňovú výhodu.

 

Prejudiciálne otázky predložené Súdnemu dvoru EÚ

V uvedenom prípade, v súvislosti s poskytnutím licencie, dochádza k zneužitie práva s cieľom získať prospech z nižšej sadzby DPH uplatňovanej na tieto služby v inom členskom štáte? Sú významné skutočnosti, že výlučným vlastníkom a konateľom spoločnosti, ktorá poskytuje licenciu, je osoba, ktorá know-how vytvorila, že táto osoba má vplyv alebo kontrolu nad vývojom a využívaním uvedeného know-how a poskytovaním služieb založených na tomto know-how, ako aj že za riadenie technických nástrojov, ľudských zdrojov a finančných transakcií, ktoré sú potrebné na poskytovanie uvedených služieb zodpovedajú subdodávatelia? Majú sa zobrať do úvahy dôvody obchodnej, technickej, organizačnej a právnej povahy, predložené spoločnosťou, ktorá poskytuje licenciu, ako vysvetlenie poskytnutia tohto know-how spoločnosti usadenej v inom členskom štáte?

V prípade konštatovania zneužitia práva, ktoré viedlo k určeniu miesta poskytovania služieb v členskom štáte inom ako v tom, v ktorom by bolo určené, ak by k tomuto zneužitiu práva nedošlo, skutočnosť, že DPH bola zaplatená v tomto druhom členskom štáte v súlade s právnou úpravou tohto štátu, tvorí prekážku tomu, aby sa rozhodlo o dorubení tejto dane v členskom štáte miesta, v ktorom toto poskytnutie služby v skutočnosti prebehlo?

Daňový orgán jedného členského štátu, ktorý preskúmava vznik povinnosti zaplatiť DPH za plnenia, za ktoré už bola zaplatená DPH v iných členských štátoch, je povinný zaslať žiadosť o spoluprácu daňovým orgánom týchto iných členských štátov?

Môže daňový orgán na účely stanovenia existencie zneužitia práva v oblasti DPH použiť dôkazy zhromaždené v rámci súbežne vedeného a doposiaľ neukončeného konania trestnoprávnej povahy voči zdaniteľnej osobe napríklad prostredníctvom odpočúvania telekomunikačnej prevádzky a zaistenia elektronickej pošty?

 

Konštatovanie Súdneho dvora EÚ

V oblasti DPH si preukázanie zneužívajúceho konania vyžaduje na jednej strane, aby predmetné plnenia napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených v príslušných ustanoveniach smernice a vo vnútroštátnej právnej úprave, ktorá ju preberá, viedli k získaniu daňovej výhody, ktorej poskytnutie by bolo v rozpore s cieľom sledovaným týmito ustanoveniami, a na druhej strane, aby zo všetkých objektívnych faktorov vyplývalo, že hlavný cieľ predmetných plnení je získať takúto daňovú výhodu.

Pokiaľ ide o elektronicky poskytované služby, miesto poskytovania služieb nezdaniteľnej osobe, ktorá je usadená v Európskej únii, je miesto, kde má poskytovateľ zriadené sídlo svojej ekonomickej činnosti alebo stálu prevádzkareň, alebo ak takéto sídlo ekonomickej činnosti alebo stála prevádzkareň ne­existujú, miesto, kde má trvalé bydlisko alebo kde sa obvykle zdržiava.

 

Prospech zo skutočnosti, že jeden členský štát má základnú sadzbu DPH nižšiu, ako je sadzba v inom členskom štáte, sa nemôže sama osebe považovať za daňovú výhodu v rozpore s cieľmi smernice o DPH.

 

Naopak, iná situácia nastane, ak boli služby v skutočnosti poskytnuté v tomto inom členskom štáte. Takáto situácia je totiž v rozpore s cieľom ustanovení smernice o DPH určujúcich miesto poskytnutia služieb na daňové účely, ktorým je vyhnúť sa na jednej strane konfliktom právomocí, ktoré by mohli viesť k dvojitému zdaneniu, a na druhej strane nezdaneniu príjmov.

 

Pokiaľ ide o otázku, či je hlavným cieľom konania iba získanie takejto daňovej výhody, v oblasti DPH Súdny dvor už rozhodol, že keď má zdaniteľná osoba možnosť výberu medzi dvoma plneniami, nemá povinnosť vybrať si to, ktoré zahŕňa platbu najvyššieho DPH, ale má naopak právo vybrať si štruktúru svojej činnosti tak, aby obmedzila svoj daňový dlh. Zdaniteľné osoby tak majú v zásade slobodu zvoliť si takú organizačnú štruktúru a taký spôsob uskutočňovania plnení, aké považujú za najvhodnejšie pre svoju hospodársku činnosť a na účely obmedzenia daňových nákladov.

V danom prípade Lalib je odlišná spoločnosť od spoločnosti WML, ktorá nie je ani dcérskou spoločnosťou, organizačnou zložkou ani obchodným zastúpením spoločnosti WML, a ktorá odvádza DPH v Portugalsku.

Na konštatovanie, že licenčná zmluva predstavuje zneužitie práva s cieľom získať prospech z nižšej sadzby DPH na Madeire, by bolo treba stanoviť, že uvedená zmluva predstavuje vyslovene umelú konštrukciu skrývajúcu skutočnosť, že poskytnutie dotknutých služieb, a to prevádzkovanie internetovej stránky prostredníctvom použitia know-how spoločnosti WML, nebolo v skutočnosti vykonané na Madeire spoločnosťou Lalib, ale v Maďarsku spoločnosťou WML. Pokiaľ ide o overenie, aké bolo skutočné miesto uvedeného plnenia, toto zistenie musí spočívať na objektívnych a tretími osobami overiteľných skutočnostiach, ktoré sa týkajú najmä stupňa fyzickej existencie spoločnosti Lalib z hľadiska priestorov, pracovníkov a zariadení, alebo či táto spoločnosť na účely výkonu uvedenej ekonomickej činnosti nevlastní vhodnú štruktúru z hľadiska priestorov, pracovníkov a zariadení, či uvedená spoločnosť nevykonáva túto ekonomickú činnosť vo svojom mene a na svoj účet, na svoju vlastnú zodpovednosť a vlastné riziko.

Naopak, sama o sebe nie je rozhodujúca skutočnosť, že výlučným vlastníkom a konateľom spoločnosti WLM je osoba, ktorá know-how spoločnosti WLM vytvorila, že táto osoba má vplyv alebo kontrolu nad vývojom a využívaním uvedeného know-how a poskytovaním služieb založených na tomto know-how, že za riadenie technických nástrojov, ľudských zdrojov a finančných transakcií, ktoré sú potrebné na poskytovanie uvedených služieb zodpovedajú subdodávatelia, ako aj že dôvody, ktoré mohli viesť WML k poskytnutiu licencie k dotknutému know-how spoločnosti Lalib namiesto toho, aby ho využívala sama.

 

Pokiaľ ide o otázku, či sa licenčná zmluva môže považovať za zneužitie práva s ohľadom na slobodu usadiť sa a slobodné poskytovanie služieb, treba konštatovať, že na jednej strane sa nezdá, že by povaha existujúcich vzťahov medzi spoločnosťou, ktorá poskytuje dotknutú licenciu, čiže WML, a spoločnosťou, ktorá nadobudla dotknutú licenciu, čiže Lalib, spadala do rozsahu slobody usadiť sa, keďže Lalib nie je dcérskou spoločnosťou, organizačnou zložkou ani obchodným zastúpením spoločnosti WML.

Na druhej strane v rozsahu, v akom rozdiely medzi základnými sadzbami DPH uplatňovanými členskými štátmi vyplývajú z neexistencie úplnej harmonizácie zavedenej smernicou o DPH, samotná skutočnosť, že licenčná zmluva bola uzatvorená so spoločnosťou usadenou v inom členskom štáte, ktorý uplatňuje nižšiu základnú sadzbu DPH ako je základná sadzba DPH uplatňovaná v členskom štáte, na ktorého území bola usadená spoločnosť, ktorá poskytuje túto licenciu, sa nemôže považovať pri neexistencii iných skutočností za zneužitie práva s ohľadom na slobodné poskytovanie služieb.

Na stanovenie, či táto zmluva predstavuje vyslovene umelú konštrukciu, skrývajúcu skutočnosť, že poskytnutie dotknutých služieb nebolo v skutočnosti vykonané spoločnosťou, ktorá nadobudla licenciu, ale spoločnosťou, ktorá licenciu poskytla, je potrebné analyzovať všetky okolnosti sporu a zistiť, či zriadenie sídla ekonomickej činnosti alebo stálej prevádzkarne spoločnosti, ktorá nadobudla licenciu, nebolo skutočné, alebo či táto spoločnosť na účely výkonu dotknutej ekonomickej činnosti nevlastní vhodnú štruktúru z hľadiska priestorov, pracovníkov a zariadení, alebo aj či uvedená spoločnosť nevykonáva túto ekonomickú činnosť vo svojom mene a na svoj účet, na svoju vlastnú zodpovednosť a vlastné riziko.

V prípade konštatovania existencie zneužitia práva musia byť dotknuté plnenia prekvalifikované tak, aby bola obnovená situácia, ktorá by existovala za absencie plnení predstavujúcich takéto zneužitie.

Miesto poskytovania služieb, ak bolo určené v členskom štáte inom ako v tom, v ktorom by bolo určené, ak by k zneužitiu práva nedošlo, sa musí zmeniť, a DPH sa musí zaplatiť v tom členskom štáte, v ktorom sa zaplatiť mala, napriek tomu, že bola zaplatená v inom štáte.

 

Nariadenie č. 904/2010 o administratívnej spolupráci, stanovuje podmienky, za ktorých majú príslušné orgány v členských štátoch spolupracovať navzájom medzi sebou a Európskou komisiou, a na tento účel stanovuje pravidlá a postupy, nespresňuje však podmienky, za ktorých daňový orgán jedného členského štátu je povinný zaslať žiadosť o administratívnu spoluprácu daňovému orgánu iného členského štátu.

Vzhľadom na povinnosť zabezpečiť správny výmer DPH, je však takáto žiadosť vhodná, dokonca nevyhnutná. Môže to tak byť najmä vtedy, pokiaľ daňový orgán jedného členského štátu vie alebo musí vedieť, že daňový orgán iného členského štátu má informácie, ktoré sú užitočné, priam nevyhnutné, na určenie, či je povinnosť zaplatiť DPH v prvom členskom štáte.

 

Právo Únie nebráni tomu, aby mohol daňový orgán v rámci správneho konania na účely stanovenia existencie zneužitia práva v oblasti DPH použiť dôkazy zhromaždené v rámci súbežne vedeného a doposiaľ neukončeného konania trestnoprávnej povahy, pod podmienkou dodržiavania práv zaručených právom Únie, osobitne Chartou základných práv Európskej únie.

Za predpokladu dodržiavania zásady proporcionality možno tieto práva a slobody obmedziť len vtedy, ak je to nevyhnutné a skutočne to zodpovedá cieľom všeobecného záujmu, ktoré sú uznané Úniou, alebo ak je to potrebné na ochranu práv a slobôd iných.

Keďže odpočúvania telekomunikačnej prevádzky predstavujú zásahy do výkonu práva zaručeného článkom 8 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý bol podpísaný v Ríme 4. novembra 1950 (ďalej len „EDĽP“), predstavujú tiež obmedzenie výkonu zodpovedajúceho práva upraveného v článku 7 Charty.

To isté platí pre zaistenie elektronickej pošty počas prehliadok v obchodných alebo podnikateľských priestoroch fyzickej osoby v mieste bydliska alebo v priestoroch obchodnej spoločnosti, ktoré rovnako predstavujú zásahy do výkonu práva zaručeného článkom 8 EDĽP.

Takéto obmedzenia tak môžu nastať, iba ak sú stanovené zákonom a ak sú za predpokladu dodržiavania zásady proporcionality nevyhnutné a skutočne zodpovedajú cieľom všeobecného záujmu, ktoré sú uznané Úniou. V súlade s touto zásadou opatrenia, ktoré majú členské štáty možnosť prijať, nemôžu ísť nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie cieľov spočívajúcich v zabezpečení správneho vyberania DPH a predchádzaniu podvodom.

 

Viac o problematike sa dočítate v mesačníku Dane a účtovníctvo bez chýb, pokút a penále 8/2022.

 

Veľmi obľúbenou letnou aktivitou je určite beh, jogging. Ten má určitú výhodu v získavaní blahodarného účinku vytrvalostnej pohybovej aktivity za kratšie časové obdobie. Problémom pri joggingu môže byť výskyt zranení, ktoré sa vyskytujú v prípade nedostatočného rozcvičenia, zahriatia organizmu alebo keď sa začne behať hneď na priveľké vzdialenosti. Dôležité je preto dodržiavať zásady postupnosti zaťažovania.

 

Beh alebo klusanie? 

Rozdiel v ich označení sa premieta do rýchlosti pohybu. Tých, čo zabehnú približne 1 600 metrov pod 9 minút, môžeme považovať za intenzívnych bežcov, a tých, ktorí na 1 600 metrov potrebujú viac než 9 minút, za „klusákov“ – prívržencov ležérneho tréningu, ktorý sa skôr venuje adaptácii na predpokladané neskoršie vyššie zaťaženie a redukcii telesných tukových vrstiev. Je to však naozaj individuálne – táto hodnota je “hrubá” a čísla sú zaujímavé od prípadu k prípadu.

 

Väčšina adeptov aktívneho pohybu začína behať pomalším tempom, skôr klusá. Je to relatívne najdostupnejší spôsob aeróbnej (vytrvalostnej) pohybovej aktivity – vždy sa nájde nejaká cesta alebo chodník, po ktorom môžeme bežať, len čo vyjdete z domu.

 

Behaním získavame blahodarné účinky aeróbneho pohybu za najkratšie časové obdobie. A napokon – táto aktivita je zaujímavá aj preto, že oproti plávaniu, behu na lyžiach a väčšine iných účinných aeróbnych pohybových aktivít nevyžaduje zvláštne pohybové zručnosti či „znožnosti“ ani výstroj – je to prirodzený pohyb, ľudskému pokoleniu vlastný od narodenia.

 

Problém behania či klusania spočíva v možných zraneniach alebo preťažení, k čomu môže dôjsť v prípade nekvalitného povrchu s nerovnosťami a nedostatočného zahriatia – rozcvičenia organizmu alebo ak sa začne s priveľkým sústom – veľkými vzdialenosťami.

 

Dôležité je načúvať svojmu organizmu: ak sa vzoprie bolesťou alebo „stratou dychu“, treba na to primerane reagovať a nie ísť proti.

 

Potenciálne nebezpečenstvo vyplýva aj z toho, že pri behaní došľapujú nohy na tvrdý podklad a môže dôjsť k nežiaducemu poškodeniu. Iným problémom je, že ak beháme v ovzduší plnom výfukových plynov výrazne znižujeme tréningový efekt takejto pohybovej aktivity a skôr „bojujeme“ proti mladosti nášho organizmu. Vtedy skúsme uvažovať radšej o inej aeróbnej pohybovej aktivite alebo behajme radšej na technicky dokonalých bežiacich pásoch…

 

Čo si treba všímať pri kúpe obuvi?

Samotná podrážka pozostáva z niekoľkých častí. Vonkajšia má zabezpečiť optimálnu stabilitu pri čo najmenšom opotrebovaní podrážky. Takzvaná medzipodrážka má tlmiť náraz pri kroku.

Kvalitná bežecká obuv má túto časť vyrobenú z polyuretánu a niekedy sa na tlmenie vkladajú aj vzduchové vankúšiky alebo kovové časti.

 

Tvrdo odpružená obuv zaťažuje síce vo väčšej miere kĺby, ale bežcovi ponúka lepšiu kontrolu kroku. Behanie na mäkkých podrážkach je namáhavejšie a istota kroku obmedzenejšia. Na medzipodrážku sa lepí tretia časť obyčajne vyrobená z kože. Pod ňou je zakončený vrchný materiál obuvi. Táto časť podrážky umocňuje jej stabilitu.

 

Vo výške tretej časti podrážky, z vonkajšej strany, je umiestnený zvýšený okraj, ktorý chráni vrchný materiál pred vodou a nečistotou.

 

Vložka v obuvi by sa mala dať podľa potreby vyberať (vysušiť alebo vymeniť). Otvory vo vložke – mrežovitá štruktúra alebo vzduchové komory – to všetko sú možnosti lepšieho tlmenia, vetrania a dobrej izolácie topánky.

 

Pri šnurovaní treba dbať na dobre zanitované háčiky a dierky vyrobené najlepšie z nehrdzavejúcich materiálov.

Komfortný je vnútorný systém šnurovania, ktorý dodatočnej istí nohu pred posúvaním a zabezpečuje, že obuv sadne v každej polohe.

 

MUDr. Pavel Malovič

 

Poradca (Poradca), č. 1/2023 (VI/2022)

• Zákon o riešení hroziaceho úpadku – nový zákon - komentár

 

Práce a mzdy – bez chýb, pokút a penále – (PaM), č. 8/2022 (VI/2022)

• Sumy stravného od 1. 5. 2022 
• Pravidlá pri zamestnávaní odídencov z Ukrajiny
• Zmeny v pracovnoprávnej oblasti
• Preradenie zamestnanca
• Zdaňovanie príspevku na ubytovanie odídenca
• Profesijný rozvoj a jeho financovanie
• Matrika - práva a povinnosti

 

Dane, účtovníctvo, odvody – bez chýb, pokút a penále (DUO), č. 8/2022 (VI/2022)

• Špecifické odpisovanie majetku – mikrodaňovník
• Príklady z praxe – špecifické odpisovanie majetku
• Majetok využívaný aj na súkromné účely
• Príklady z praxe – majetok využívaný aj na súkromné účely
• Pozostalí po živnostníkovi – ekonomické dopady
• Skončenie podnikania FO
• Manká a škody z pohľadu ZDP
• Neznámy pôvod tovaru a odpočítanie DPH

 

1000 riešení 8/2022 (VI/2022)

• Hroziaci úpadok podnikateľa
• Cestovné náhrady

• Zákonník práce
• Mzdy
• Jednoduché účtovníctvo
• Podvojné účtovníctvo

 

Verejná správa (VS) 5-6/2022 (VI/2022)

• Zákon č. 97/1963 Z. z. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom
• Zákon č. 129/2022 Z. z. o celoeurópskom osobnom dôchodkovom produkte
• LEX Ukrajina
• Zákon č. 123/2022 Z. z. o centrálnom registri účtov
• Zákon č. 125/2015 Z. z. o registri adries

 

 

ODBORNÉ PUBLIKÁCIE, KTORÉ VÁM POMÔŽU V PODNIKANÍ

 

 

1. Obchodný zákonník po novelách s komentárom - rozsiahly komentár, Zákon o verejnom obstarávaní, Zákon o cenách, vzory zmlúv

2. Občiansky zákonník po novelách s komentárom – rozsiahly komentár, úplné znenia zákonov po novelách, záväzkové právo

3. s.r.o. – SPRIEVODCA (komplexné a prehľadné spracovanie problematiky spoločnosti s ručením obmedzeným od jej založenia, vzniku až po možnosti zrušenia)

4. 100 otázok a odpovedí Obchodovanie – odvody a náhrady (príklady z oblasti obchodovania z pohľadu daní, ktoré reagujú na epidemiologické opatrenia v praxi)

5. 100 otázok a odpovedí Odmeňovanie, Verejné obstarávanie (súbor otázok venovaný problematike podmienok verejného obstarávania, zmlúv i súhrnných správ; zamestnávania, príspevkov na rekreáciu, zrážok zo mzdy, odvodov i cestovných náhrad)

6. 100 otázok a odpovedí Výdavky podnikateľa, Automobil (príklady z praxe k uplatňovaniu daňových výdavkov FO; využívanie automobilu v podnikaní z pohľadu spotreby pohonných látok, odpisov alebo dani z motorových vozidiel)

7. Daňové a nedaňové výdavky A-Z 2021 (uplatňovanie skutočne vynaložených výdavkov do výdavkov daňových)

8. 100 otázok a odpovedí ZPD po novom, Optimalizácia (praktické príklady týkajúce sa novely zákona o dani z príjmu a daňovej povinnosti FO a PO)

9. Stavebný zákon – s komentárom po novelách (odborná publikácia s úplným znením zákona s komentárom po novelách 2021 a aktuálnymi vyhláškami k danej problematike)

10. 100 otázok a odpovedí Výdavky, Cestovné náhrady (praktické príklady týkajúce sa daňových a nedaňových výdavkov; cestovných náhrad zamestnancov a SZČO)

11. Podvojné účtovníctvo (zákon o účtovníctve s komentárom, Postupy účtovania)

12. Pozemkové spoločenstvá po novele bez chýb, pokút a penále (zdaňovanie a účtovanie v pozemkovom spoločenstve)

13. 100 otázok a odpovedí Zákon o účtovníctve, Postupy účtovania v PÚ (účtovná problematika v názorných príkladoch)

14. 100 otázok a odpovedí Kurzarbeit, Zamestnávanie (prvá kapitola obsahuje nový zákon o podpore v čase skrátenej práce – kurzarbeit – s komentárom, druhá kapitola ponúka spektrum otázok a odpovedí z oblastí zamestnávania a zdaňovania príjmov)

15. 100 otázok a odpovedí Autorské príjmy; Manká, škody, odpisy; Rezervy v účtovníctve (praktické príklady týkajúce sa zdaňovania autorských príjmov, mánk a škôd z daňového a účtovného pohľadu a tvorby rezerv v účtovníctve)

16. Účtovná závierka podnikateľov za rok 2021 (komplexný postup pri zostavovaní účtovnej závierky)

17. Daňové priznania za rok 2021, Ročné zúčtovanie preddavkov za daň (komplexný postup pri podávaní daňového priznania a ročného zúčtovania preddavkov na daň, vzory tlačív)

18. Odvody poistného od 1. 1. 2022 (prehľad odvodov poistného pre základné kategórie poistencov od 1. 1. 2022, povinnosti zamestnávateľa, vzory)

19. Účtovné súvzťažnosti 2022 pre PÚ (prehľad súvzťažného účtovania na syntetických účtoch zoradených podľa jednotlivých účtových tried a skupín v sústave podvojného účtovníctva podnikateľských subjektov)

20. Zákonník práce s komentárom 2022 (aktuálne znenie Zákonníka práce s komentárom po rozsiahlych novelách)

21. Daňový poriadok s komentárom 2022 (aktuálne znenie Daňového poriadku s komentárom po novelách)

22. Jednoduché účtovníctvo, postupy účtovania po novele (komplexná príručka pre účtovné jednotky vedúce jednoduché účtovníctvo)

23. Trestné právo po novelách (najdôležitejšie právne predpisy z oblasti trestného a správneho práva nielen pre právnikov, advokátov, prokurátorov, ale aj pre príslušníkov policajného zboru a študentov vysokých škôl)

24. Ústava SR (od 1. 1. 2022) (úplné znenie Ústavy SR po novelách, Listina základných práv a slobôd, Všeobecná deklarácia ľudských práv, Zákon o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní)

25. 100 otázok a odpovedí ZDP a DPH po novelách (prostredníctvom názorných príkladov rozoberáme ostatné novely zákonov s účinnosťou od 1. 1. 2022 v podkapitolách Fyzická osoba, Právnická osoba, Registrácia a obchod, Daňová povinnosť, Odpočítanie dane)

26. Daňové a nedaňové výdavky 2022 (Titul rozšírený o viac ako 100 strán prináša abecedne zoradené daňové a nedaňové výdavky s príkladmi. Encyklopédia výdavkov s príkladmi obsahuje kapitoly podľa abecedne rozdelených hesiel, ktoré sa týkajú daňových a nedaňových výdavkov)

27. Dedičská príručka (všetky potrebné informácie ohľadom dedenia)

28. Podvojné účtovníctvo s komentárom 2022 (správne postupy účtovania nájdete v komentári k zákonu o účtovníctve, komentár je obohatený o prípady z praxe a definíciu pojmov, s ktorými sa podnikateľ pri účtovaní môže stretnúť)

29. Školský zákon s komentárom (úplné znenie školského zákona s komentárom po zásadných zmenách)

30. 100 otázok a odpovedí Nehnuteľnosti, Rozvoj bývania, Automobil (tematické odpovede na otázky doplnené vybranými aktualizovanými zákonmi)

 

Poradca (Poradca), č. 2/2023 (VIII/2022)

• Inšpekcia práce a BOZP – zákony s komentárom

 

Práce a mzdy – bez chýb, pokút a penále – (PaM), č. 9/2022 (VIII/2022)

• Postup pri vzniku finančného dlhu počas mimoriadnej situácie
• Právne problémy v personálnej agende
• Poradenské služby v školách a školských zariadeniach

 

Dane, účtovníctvo, odvody – bez chýb, pokút a penále (DUO), č. 9/2022 (VIII/2022)

• Stravné v daňových výdavkoch
• Zmeny v 13. dôchodku
• Úhrada miestnej dane

 

1000 riešení 9/2022 (VIII/2022)

• Miestne dane
• Špecifické daňové výdavky
• Zákonník práce
• Mzdy
• Jednoduché účtovníctvo
• Podvojné účtovníctvo

 

Verejná správa (VS), č. 7-9/2022 (VIII/2022)

• Zmeny v Autorskom práve
• Organizované športové podujatia

 

NOVINKY

 

Aktualizácia I/2 (VI/2022)

• Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov
• Zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch
• Zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku
• Zákon č. 67/2020 Z. z. o niektorých mim. opatreniach vo finančnej oblasti
• Zákon č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe

 

Aktualizácia V/4 (VI/2022)

• Zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve
• Vyhláška č. 361/2019 Z. z. o vzdelávaní v profesijnom rozvoji
• Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon)
• Zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe
• Zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní
• Zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách

 

Aktualizácia III/3 (V/2022)

• Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti
• Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
• Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení
• Zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení

 

Aktualizácia II/4 (V/2022)

• Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
• Zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok
• Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii
• Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok
• Zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok

 

Aktualizácia II/3 (V/2022)

• Zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní
• Zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich
• Zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre
• Zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch

 

 

ZÁKONY 2022 novelizované k 1. 1. 2022

 

ZÁKONY I A – daňové Správa daní a poplatkov Daň z príjmov • DPH Miestne dane • Spotrebné dane	ZÁKONY I B - účtovné Účtovníctvo Cestovné náhrady Poplatky
ZÁKONY II A - obchodné Obchodné právo Živnostenské podnikanie Autorské právo	ZÁKONY II B - občianske Občianske právo Notársky poriadok Advokácia a právne služby Súkromná bezpečnosť
ZÁKONY II C – trestné Civilný proces Exekučný poriadok Trestné právo Správne právo
ZÁKONY III A - pracovnoprávne Zákonník práce • mzdové predpisy Zákon o službách zamestnanosti Pedagogickí zamestnanci Kolektívne vyjednávanie a združovanie občanov Správne právo • BOZP	ZÁKONY III B – odvody a poistenie Sociálne a dôchodkové poistenie Nemocenské a zdravotné poistenie
ZÁKONY III C - sociálne Sociálne zákony a služby Sociálnoprávna ochrana detí	ZÁKONY IV - stavebné Stavebný zákon a súvisiace predpisy Architekti a inžinieri Stavebné výrobky Bývanie • pôda
ZÁKONY V A Rozpočtové pravidlá Štátna a verejná služba	ZÁKONY V B Školstvo • inšpekcie Financovanie Regionálny rozvoj Verejné práce • obce
ZÁKONY VI A Životné prostredie • ovzdušie Lesné hospodárstvo Integrovaná prevencia a kontrola znečistenia	Zákony VI B Odpadové a vodné hospodárstvo Prevencia priemyselných havárií Ochrana pred povodňami