Aké výdavky si môže podnikateľ pri vysporiadaní svojej daňovej povinnosti uplatniť? Okrem vysvetlení uplatniteľnosti nákladov, obsahuje každá kapitola vymedzenie daňových a nedaňových výdavkov nielen z pohľadu dane z príjmov, ale i z pohľadu zákona o dani z pridanej hodnoty, jednoduchého alebo podvojného účtovníctva a obohatená je riešením prípadov, ku ktorým môže dôjsť v praxi. Na konci publikácie prinášame slovník odborných pojmov, ktorý pomôže zorientovať sa v spleti cudzích výrazov.

 

Automobil

»    Právne minimum

V súčasnej dobe je možné automobil opodstatnene považovať za neodmysliteľný článok podnikateľskej činnosti. Predstavuje totiž činiteľ, ktorý podnikateľom umožňuje efektívnejšie využívať čas, sprostredkovane môže predstavovať jeden z faktorov vyššej konkurencieschopnosti, čím logicky zvyšuje účinnosť podnikania. Je teda možné konštatovať, že v drvivej väčšine nie je možné bez využívania automobilu v podnikateľskom prostredí úspešne dlhodobo pôsobiť. Navyše v prípadoch, keď používanie automobilu je priamo späté s výkonom podnikateľskej činnosti (t.j. doprava materiálu, osôb, zásobovanie obchodných prevádzok tovarom a pod.) je polemika o potrebe prevádzkovania dopravného prostriedku bezpredmetná.

Používanie automobilu na výkon podnikateľskej činnosti alebo v súvislosti s podnikaním je však okrem iného neodlúčiteľne spätá aj s množstvom daňových a účtovných problémov.

 

Uplatňovanie daňových výdavkov súvisiacich s používaním automobilu v podnikaní fyzických a právnickych osôb závisí od skutočnosti, či automobil je súčasťou obchodného majetku (§ 6 Obchodného zákonníka) podnikateľa alebo nie je. Je preto potrebné osobitne sledovať používanie:

•     automobilu, ktorý je zahrnutý do obchodného majetku,

•     automobilu, ktorý nie je zahrnutý v obchodnom majetku, pričom ide o majetok obstarávaný formou finančného lízingu,

•     automobilu, ktorý nie je zahrnutý v obchodnom majetku, pričom ide o majetok prenajatý alebo vypožičaný,

•     automobilu, ktorý nie je zahrnutý v obchodnom majetku, pričom ide o majetok v súkromnom vlastníctve fyzickej osoby – podnikateľa.

 

»    AUTOMOBIL zahrnutý v obchodnom majetku

V prípade automobilu zahrnutého do obchodného majetku je pri určovaní daňovej uznateľnosti výdavkov súvisiacich s jeho obstaraním podstatný spôsob a forma obstarania automobilu. V praxi môžu nastať nasledovné spôsoby obstarania automobilu do obchodného majetku:

•     kúpa,

•     darovanie,

•     nepeňažný vklad do obchodného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva,

•     preradenie z osobného užívania do podnikania,

•     prevod pri nezaplatení pohľadávky, ak bola pohľadávka zabezpečená prevodom práva podľa § 553 Občianskeho zákonníka.

 

Automobily sa pre účely zákona o dani z príjmov považujú za samostatné hnuteľné veci so samostatným technicko-ekonomickým určením a ak ich vstupná cena je vyššia ako 1 700 eur, ide o hmotný majetok odpisovaný. Vstupná cena sa nezahrnuje do daňových výdavkov priamo pri obstaraní automobilu, ale postupne prostredníctvom daňových odpisov vypočítaných rovnomerným alebo zrýchleným spôsobom v súlade s § 22 – 28 zákona o dani z príjmov. Vstupnou cenou sa rozumie:

•     v prípade obstarania kúpou obstarávacia cena, t. j. samotná cena automobilu a ďalšie náklady súvisiace s obstarávaním automobilu, a to až do doby zaradenia do užívania. Zaradením do užívania sa rozumie zabezpečenie všetkých technických funkcií automobilu potrebných na jeho užívanie a splnenie povinností podľa osobitného predpisu,

•     obstarávacia cena automobilu nadobudnutého od fyzickej osoby darom zistená u darcu, len ak ide o automobil, ktorý u darcu nebol zahrnutý do obchodného majetku, pričom pri jeho predaji uskutočnenom v deň darovania by sa naň nevzťahovalo oslobodenie podľa § 9 zákona o dani z príjmov,

•     všeobecná cena pri automobile nadobudnutom dedením a cena podľa znaleckého posudku pri automobile nadobudnutom darovaním.

 

Daňovník zaradil v roku 2022 do obchodného majetku používaného na podnikanie osobné motorové vozidlo, ktoré nadobudol v roku 2021 dedením po svojom otcovi. Notár v uznesení o dedičstve stanovil všeobecnú cenu vozidla v sume 9 600 eur. Otec toto vozidlo kúpil v roku 2020 za cenu  14 500 eur.

Ako sa určí vstupná cena na účely odpisovania vozidla?

Nakoľko osobné motorové vozidlo bolo nadobudnuté dedením, vstupnou cenou pre účely odpisovania motorového vozidla je všeobecná cena stanovená v uznesení o dedičstve v sume 9 600 eur.

 

•     v prípade obstarania darom zostatková cena automobilu zistená u darcu pri jeho vyradení v dôsledku jeho darovania, t. j. iba v prípadoch ak u darcu – fyzickej osoby bol automobil zaradený v obchodnom majetku.

 

Podnikateľ nadobudol darovaním motorové vozidlo, ktoré mal jeho otec zaradené v obchodnom majetku používanom na podnikanie. Otec ako darca obstaral toto vozidlo v obstarávacej cene 21 120 eur. Otec uplatnil v daňových výdavkoch odpisy vozidla v celkovej sume 12 320 eur.

V akej sume podnikateľ zaradí vozidlo do obchodného majetku a z akej sumy bude podnikateľ odpisovať toto darované vozidlo?

Nakoľko sa jedná o majetok nadobudnutý darovaním od fyzickej osoby, ktorá ho mala zahrnutý v obchodnom majetku, vstupnou cenou na účely odpisovania vozidla bude daňová zostatková cena vozidla, t. j. 8 800 eur (21 120 – 12 320).

 

•     v prípade obstarania automobilu jeho preradením z osobného užívania do podnikania obstarávacia cena znížená o odpisy za roky nevyužívania automobilu na zabezpečenie zdaniteľného príjmu.

 

Podnikateľ v roku 2022 vložil do obchodného majetku auto, ktoré si kúpili s manželkou v roku 2021 za 24 000 € a ktoré začal používať výlučne na podnikateľské účely.

V akej vstupnej cene zaradí auto do obchodného majetku a aké odpisy si môže uplatniť do daňových výdavkov?

Osobné automobily sú zaradené v odpisovej skupine 1, odpisujú sa rovnomerným spôsobom odpisovania 4 roky. Daňovník zaradí auto do obchodného majetku vo vstupnej cene, ktorou je u neho obstarávacia cena v sume 24 000 €. Vo väzbe na znenie § 24 ods. 5 a § 25 ods. 1 písm. d) zákona o dani z príjmov nie je možné uplatniť do daňových výdavkov odpisy za rok 2021. Rok 2022 je druhým rokom odpisovania. Ak automobil bude používať výlučne na podnikateľské účely, v daňových výdavkoch bude možné v roku 2022 uplatniť odpis v sume 6 000 € (24 000 : 4).

 

Daňová uznateľnosť nákladov súvisiacich s používaním

V prípade, že podnikateľ má automobil zahrnutý do obchodného majetku (účtuje, resp. vedie evidenciu o vozidle ako o obchodnom majetku) je pri posudzovaní daňových výdavkov súvisiacich s jeho používaním potrebné brať do úvahy skutočnosť, že v zmysle § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom sú výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložených daňovníkom, zaúčtované v účtovníctve daňovníka alebo zaevidované v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t) zákona o dani z príjmov, v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak. Zákon o dani z príjmov pritom upresňuje rozsah zahrnutia týchto daňových výdavkov v prípade pracovných ciest a spotrebovaných pohonných látok.

 

Pri používaní motorového vozidla zahrnutého v obchodnom majetku teda bude možné ako daňový výdavok pri prevádzke motorového vozidla uplatňovať preukázateľné výdavky v podobe:

•     výdavkov na spotrebované pohonné látky (viď kapitolu „Pohonné látky“)

•     poistného na havarijné poistenie, resp. zákonné poistenie (viď kapitolu „Poistenie“)

•     opráv a údržby

•     technického zhodnotenia (viď kapitolu „Technické zhodnotenie“)

•     odpisov (viď kapitolu „Odpisy“)

•     dane z motorových vozidiel (viď kapitolu „Daň z motorových vozidiel“)

•     ďalších prevádzkových výdavkov súvisiacich s použitím motorového vozidla (diaľničné poplatky, parkovné, a pod.).

 

Uvedené výdavky na spotrebované PHL a ďalšie prevádzkové výdavky možno uplatniť v plnej preukázateľnej výške za predpokladu, že motorové vozidlo je používané výlučne na pracovné cesty, t. j. na výkon podnikania, samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu. Pokiaľ by vozidlo bolo používané súčasne aj na súkromné účely, nie je možné uvedené výdavky zahrnúť medzi daňové výdavky v plnej výške, ale iba vo výške prislúchajúcej „pracovným cestám“ (príslušný pomer uplatnenia, resp. neuplatnenia výdavkov, sa určí na základe evidencie jázd príslušného motorového vozidla).

 

SZČO si môže uplatňovať ako daňový výdavok všetky výdavky súvisiace s výkonom práce na inom mieste, než je jeho činnosť obvykle vykonávaná, a to vrátane stravného najviac do výšky ustanovenej zákonom č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p. pre zamestnancov (viď kapitolu „Pracovné cesty podnikateľa“).

 

»    AUTOMOBIL obstaraný prostredníctvom finančného prenájmu

Finančný lízing predstavuje druh finančnej služby a pre jeho využívateľa patrí medzi cudzie zdroje financovania. Podstatou finančného lízingu je dlhodobý prenájom, kedy po skončení doby prenájmu dochádza zvyčajne k odkúpeniu prenajatej veci nájomcu. Doba prenájmu sa obvykle u finančného lízingu kryje s dobou ekonomickej životnosti predmetu prenájmu. Celkové lízingové splátky pokrývajú obstarávaciu cenu majetku a odkupná cena býva obvykle nižšia ako trhová cena majetku. Poskytovateľom lízingu je zvyčajne banka alebo lízingová spoločnosť.

Finančný lízing využívajú podnikatelia ako jednu z možností externého spôsobu financovania, predovšetkým z dôvodu prenesenia rizík na poskytovateľa lízingu a optimalizácie cash flow.

 

Na základe ustanovenia § 2 písm. s) zákona o dani z príjmov je finančný prenájom definovaný ako obstaranie hmotného majetku na základe nájomnej zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci, pri ktorom cena, za ktorú prechádza vlastnícke právo k prenajatému majetku z prenajímateľa na daňovníka, ktorý obstaráva hmotný majetok formou finančného prenájmu, je súčasťou celkovej sumy dohodnutých platieb, ak

1.  vlastnícke právo má prejsť bez zbytočného odkladu po skončení nájmu na daňovníka, ktorý obstaráva hmotný majetok formou finančného prenájmu a

2.  doba trvania nájmu je najmenej 60 % doby odpisovania podľa § 26 ods. 1 zákona o dani z príjmov,

3.  doba trvania nájmu pozemku, na ktorom je umiestnená budova alebo stavba zaradená do odpisovej skupiny 5, je najmenej 60 % doby odpisovania takéhoto majetku; ak predmetom prenájmu je budova spolu s pozemkom, cena, za ktorú prechádza vlastnícke právo k prenajatému pozemku z prenajímateľa na daňovníka, ktorý obstaráva hmotný majetok formou finančného prenájmu, musí byť vyčíslená osobitne,

4.  doba trvania nájmu pozemku, na ktorom je umiestnená budova alebo stavba zaradená do odpisovej skupiny 6, je najmenej 60 % doby odpisovania takéhoto majetku; ak predmetom prenájmu je budova spolu s pozemkom, cena, za ktorú prechádza vlastnícke právo k prenajatému pozemku z prenajímateľa na daňovníka, ktorý obstaráva hmotný majetok formou finančného prenájmu, musí byť vyčíslená osobitne,

5.  doba trvania nájmu pozemku, na ktorom nie je umiestnená budova alebo stavba, je najmenej 60 % doby odpisovania hmotného majetku zaradeného do odpisovej skupiny 6.

 

Do daňových výdavkov sa u nájomcu predmet finančného lízingu premietne prostredníctvom jeho odpisov a úroku plateného lízingovej spoločnosti. Je teda zrejmé, že splátka a ani akontácia nevstupuje do daňových výdavkov v takej podobe ako sa uhrádza. Do daňových výdavkov vstupuje tzv. finančná časť lízingu, ktorú tvoria úroky a poistenie, a to v zmysle splátkového kalendára.

 

Odpisovanie automobilu prenajatého formou finančného prenájmu

Už s účinnosťou od 1. 1. 2015 došlo k zrušeniu lízingového odpisovania a tým k zjednoteniu spôsobu odpisovania hmotného majetku obstaraného formou finančného prenájmu s ostatnými formami obstarania hmotného majetku. Podľa § 26 ods. 8 zákona o dani z príjmov sa hmotný majetok obstaraný formou finančného prenájmu okrem pozemkov odpisuje počas doby odpisovania v príslušnej odpisovej skupine, a to metódou rovnomerného alebo zrýchleného spôsobu odpisovania.

 

Tento majetok sa na daňové účely odpisuje do výšky vstupnej ceny ustanovenej podľa § 25 zákona o dani z príjmov, ktorou je obstarávacia cena vymedzená zákonom o účtovníctve, pričom sa zohľadní postup podľa § 17 ods. 34 zákona o dani z príjmov u osobných automobilov so vstupnou cenou 48 000 eur a viac. Súčasťou obstarávacej ceny nie je v zmysle ustanovenia § 25 ods. 6 zákona o dani z príjmov daň z pridanej hodnoty , a to ani u neplatiteľov DPH.

Bližšie podrobnosti v kapitole „Finančný prenájom“.

 

»    AUTOMOBIL prenajatý alebo vypožičaný

 

Daňová uznateľnosť nákladov súvisiacich s používaním

V prípade, že podnikateľ má automobil prenajatý na základe nájomnej zmluvy (§ 663 a nasl. Občianskeho zákonníka, § 630 až 637 Obchodného zákoníka) alebo vypožičaný na základe zmluvy o výpožičke (§ 659 až 662 Občianskeho zákonníka), je pri posudzovaní daňových výdavkov súvisiacich s jeho používaním potrebné brať do úvahy skutočnosť, že v zmysle § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom sú všetky výdavky (náklady) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložené daňovníkom, zaúčtované v účtovníctve daňovníka alebo zaevidované v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t) zákona o dani z príjmov, v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak spomínaný zákon neustanovuje inak. Zákon o dani z príjmov pritom upresňuje rozsah zahrnutia týchto daňových výdavkov v prípade pracovných ciest a spotrebovaných pohonných látok. Výdavky na obstaranie automobilu v danom prípade nie sú opodstatnené, keďže tu nedochádza k obstaraniu automobilu. Automobil zostáva vo vlastníctve prenajímateľa, resp. požičiavateľa, nájomca, resp. vypožičiavateľ má iba právo užívania prenajatého, resp. vypožičaného automobilu.

 

Viac sa už dočítate v odbornej tematickej publikácii Daňové a nedaňové výdavky 2022.

 

Na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky bol schválený vládny návrh zákona o podpore v čase skrátenej práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý bol vypracovaný v súlade s Koncepciou zavedenia režimu skrátenej pracovnej práce „Kurzarbeit“ do slovenského právneho poriadku. Na základe skúseností z priebehu ekonomickej krízy v dôsledku pandémie spôsobenej šírením ochorenia COVID-19 a zo skúseností z tzv. „Prvej pomoci“, ktorá je poskytovaná ako aktívne opatrenie na trhu práce formou konkrétneho projektu po predchádzajúcom schválení jeho podmienok vládou SR, vznikla potreba ukotviť v slovenskom právnom poriadku stály, stabilný a samostatným zákonom ustanovený nástroj pasívnej politiky trhu práce.

 

Účel a ciele nového zákona

Podstatou zákona je poskytovanie právne nárokovej podpory, ktorá je účelovo jednoznačne určená na vyplácanie náhrady mzdy zamestnanca alebo náhrady platu zamestnanca v čase, keď zamestnávateľ nemôže prideľovať zamestnancom prácu v pôvodne dohodnutom rozsahu a dochádza tak k tzv. skrátenej práci, ktorej rozsah, podmienky a mechanizmus poskytovania, výšku podpory a ďalšie rozhodujúce náležitosti jej poskytovania identifikuje práve nový zákon. Zákon bol schválený 4. mája 2021 a vyšiel v Zbierke zákonov SR pod číslom č. 215/2021 Z. z. a nadobúda účinnosť 1. 3. 2022 a niektoré ustanovenia 1. 1. 2023.

 

Zákon sa jeho účinnosťou stane funkčnou súčasťou stabilného právneho poriadku Slovenskej republiky na systémové, nárokové a transparentné poskytnutie pomoci zamestnancom zamestnávateľov v čase trvania vonkajšie faktora, ktorý má dočasný charakter, zamestnávateľ ho nemohol ovplyvniť alebo mu nemohol predísť a ktorý má negatívny vplyv na prideľovanie práce zamestnancom, najmä mimoriadnej situácie, výnimočného stavu, núdzového stavu, mimoriadnej okolnosti vyhlásenej vládou Slovenskej republiky, alebo okolnosti vyššej moci, ktoré žiaden zo zamestnávateľov nemôže ovplyvniť, čím dochádza k významne negatívnym vplyvom na pracovné miesta trhu práce, k ich ohrozeniu až zániku.

 

Z hľadiska hospodárskej praxe ide o situácie, keď zamestnávateľovi vznikajú nezanedbateľné mzdové náklady, ktoré však z dôvodu obmedzenia jeho prevádzkovej činnosti bez vlastného zavinenia nie sú pokryté ekonomickou činnosťou, resp. príjmami z nej.

 

Účelom nového zákona je okrem zabezpečenia krytia časti náhrady mzdy zamestnanca alebo náhrady platu zamestnanca v čase, keď zamestnávateľ z dôvodu vonkajších faktorov nemôže prideľovať zamestnancom prácu v pôvodne dohodnutom rozsahu, aj udržanie pracovných miest a konkurencieschopnosti zamestnávateľov a samostatne zárobkovo činných osôb v čase hospodárskej krízy, recesie a krízovej situácie. Zároveň sa predpokladá, že nová právna úprava primeraným spôsobom doplní úspešné pôsobenie doteraz zavedených opatrení aktívnej politiky na trhu práce na riešenie negatívnych vplyvov mimoriadnej situácie, výnimočného stavu alebo núdzového stavu na zamestnanosť.

Ďalším dôvodom zavedenia nového zákona je aj postupné zavádzanie stálych nástrojov skrátenej práce vo všetkých krajinách Európskej únie, ktorý sa tak stáva kritériom konkurencieschopnosti krajiny, a aj tlak Európskej únie na zavádzanie trvalých nástrojov na udržanie zamestnanosti a kompenzáciu straty príjmov.

 

Nový zákon, ako uvádza dôvodová správa, je tiež reakciou na pomerne úspešný a v krajinách EÚ známy nemecký systém tzv. „Kurzarbeitergeld“. Ustanovilo sa, aby v podmienkach Slovenskej republiky bola implementácia tohto systému na základe novej právnej úpravy prispôsobená aktuálnym požiadavkám podnikateľskej sféry a jej skúsenostiam z aplikácie Prvej pomoci tak, aby poskytnutie podpory v čase skrátenej práce bolo čo možno najpriamočiarejšie.

 

Úprava služieb zamestnanosti

V súčasnom právnom stave je finančná pomoc na podporu udržania zamestnanosti poskytovaná podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, konkrétne podľa ustanovení § 50k, § 54 ods. 1 písm. e). V súvislosti s podporou udržania pracovných miest u zamestnávateľa, ktorý z vážnych prevádzkových dôvodov nemôže počas prechodného obdobia prideľovať zamestnancom prácu (v rozsahu najmenej 6 % a najviac 40 % ustanoveného týždenného pracovného času), je v zákone o službách zamestnanosti upravená pre takéhoto zamestnávateľa možnosť požiadať o príspevok na podporu udržania pracovných miest (§ 50k zákona o službách zamestnanosti). Mesačná výška príspevku je 50 % z náhrady mzdy zamestnanca (§ 142 ods. 4 Zákonníka práce), najviac 60 % priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky a poskytuje sa najviac počas 12 mesiacov za dni, v ktorých bola zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy, v úhrne najviac 120 dní. Financovanie tohto príspevku je zo zdrojov štátneho rozpočtu. Ďalšia podpora udržania zamestnanosti v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu sa realizuje prostredníctvom projektu Prvá pomoc [§ 54 ods. 1 písm. e) zákona o službách zamestnanosti]. Oprávneným obdobím tohto projektu je deň vyhlásenia mimoriadnej situácie v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19, najdlhšie do konca marca 2021. Prostredníctvom tohto projektu sa zamestnávateľom zasiahnutých mimoriadnou situáciou poskytuje príspevok na úhradu časti mzdových nákladov zamestnanca za čas, keď mal zamestnanec prekážku v práci na strane zamestnávateľa (§ 142 Zákonníka práce), vo výške 80 % jeho celkovej ceny práce, najviac vo výške 1 100 eur. Zároveň sa prostredníctvom tohto projektu poskytuje náhrada straty príjmu zo zárobkovej činnosti pre samostatne zárobkovo činnú osobu nadväzne na pokles tržieb v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2019; v prípade, že žiadateľ neprevádzkoval v uvedenom období činnosť, dokladuje porovnateľné obdobie za február 2020/september 2020, a to vo výškach 270 eur, 450 eur, 630 eur a max. 810 eur v závislosti od percentuálneho poklesu tržieb. V prípade, že má žiadateľ zároveň uzatvorený pracovný pomer, od výšky príspevku zodpovedajúcemu príslušnému poklesu tržieb sa odpočíta suma čistého príjmu z tohto pracovného pomeru za kalendárny mesiac, za ktorý príspevok žiada.

 

Podpora v čase skrátenej práce

Najmä na základe skúseností z priebehu ekonomickej krízy v dôsledku pandémie spôsobenej šírením ochorenia COVID-19 a tiež skúseností z tzv. „Prvej pomoci“ sa samostatnou právnou úpravou ustanovil stály adresný nástroj pasívnej politiky trhu práce umožňujúci právne nárokovú podporu, ktorá bude účelovo jednoznačne určená na vyplácanie náhrady mzdy zamestnanca alebo náhrady platu zamestnanca v čase, keď zamestnávateľ nemôže prideľovať zamestnancom prácu v pôvodne dohodnutom rozsahu a dochádza tak k tzv. skrátenej práci.

Na účely identifikácie takejto situácie sa ustanovilo, aby podpora v čase skrátenej práce bola poskytovaná zamestnávateľovi a na účel podpory v čase skrátenej práce sa považuje za

–   čas skrátenej práce čas od začatia obmedzenia činnosti zamestnávateľa vplyvom vonkajšieho faktora do skončenia obmedzenia činnosti zamestnávateľa,

–   obmedzenie činnosti zamestnávateľa prekážku v práci na strane zamestnávateľa v takom rozsahu, že zamestnávateľ nemôže najmenej jednej tretine zamestnancov zamestnávateľa alebo časti zamestnávateľa prideľovať prácu v rozsahu najmenej 10 % ustanoveného týždenného pracovného času,

–   za vonkajší faktor, ktorý má dočasný charakter, zamestnávateľ ho nemohol ovplyvniť alebo mu nemohol predísť a ktorý má negatívny vplyv na prideľovanie práce zamestnancom, najmä mimoriadna situácia, výnimočný stav alebo núdzový stav, mimoriadna okolnosť alebo okolnosti vyššej moci. Zároveň sa za vonkajší faktor nepovažuje čas vojny a vojnového stavu, ako aj sezónnosť vykonávanej činnosti, reštrukturalizáciu, plánovanú odstávku alebo rekonštrukciu. Na účely tohto zákona sa za mimoriadnu okolnosť považuje taká okolnosť, ktorú môže vyhlásiť vláda Slovenskej republiky na základe zverejnenia Štatistického úradu Slovenskej republiky, že hrubý domáci produkt za predchádzajúci štvrťrok vyjadrený v stálych cenách medziročne klesol, a na základe bezprostredne nasledujúcej prognózy Výboru pre makroekonomické prognózy, že príslušný ročný hrubý domáci produkt vyjadrený v stálych cenách klesne medziročne aspoň o tri percentuálne body.

 

Zároveň sa ustanovilo, aby sa na účely poskytovania podpory v čase skrátenej práce za zamestnanca považovala fyzická osoba, ktorá je v pracovnom pomere alebo v štátnozamestnaneckom pomere a fyzická osoba, ktorá je v právnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu.

 

Podmienky nárokovej podpory

S cieľom zabezpečenia účelového poskytovania podpory v čase skrátenej práce sa táto podpora bude poskytovať ako nároková po splnení zákonom ustanovených podmienok, a to zamestnávateľovi, ktorý má ku dňu podania žiadosti o poskytnutie podpory zaplatené poistné na sociálne poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie za celé obdobie trvania povinnosti platiť poistné na sociálne poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie a toto obdobie trvalo najmenej 24 kalendárnych mesiacov bezprostredne predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, za ktorý zamestnávateľ žiada o poskytnutie podpory. Zároveň sa ustanovilo, aby išlo výhradne o zamestnávateľa, ktorý neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania v období dvoch rokov pred podaním žiadosti o poskytnutie podpory. Tiež sa ustanovilo, aby takýto zamestnávateľ mal uzatvorenú písomnú dohodu so zástupcami zamestnancov alebo so zamestnancom, ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, o tom, že zamestnávateľ požiada o poskytnutie podpory. V prípade, že sa takúto dohodu nepodarí uzatvoriť, ustanovilo sa jej nahradenie súhlasom rozhodcu podľa Zákonníka práce s podaním žiadosti o poskytnutie podpory. Podpora v čase skrátenej práce sa bude poskytovať pre zamestnanca, ktorému zamestnávateľ nemôže prideľovať prácu v rozsahu najmenej 10 % ustanoveného týždenného pracovného času, ktorého pracovný vzťah ku dňu podania žiadosti zamestnávateľa o podporu trval najmenej jeden mesiac, ktorému neplynie výpovedná doba, výpovedná lehota alebo výpovedná doba, ktorý má vyčerpanú dovolenku za predchádzajúci kalendárny rok a vyčerpaný kladný účet konta pracovného času a zamestnávateľ ho nemôže preradiť na inú prácu v rámci dohodnutého druhu práce a na ktorého sa mu na tie isté oprávnené náklady alebo na ten istý účel neposkytuje príspevok z iných zdrojov.

 

Zavádza sa podpora v čase skrátenej práce, ktorá sa bude poskytovať v úhrne najviac šesť mesiacov počas 24 po sebe nasledujúcich mesiacov. Zároveň sa ustanovilo, aby vláda Slovenskej republiky mohla svojím nariadením ustanoviť dlhšie obdobie poskytovania podpory v prípade vonkajšieho faktora, ktorým je mimoriadna situácia, výnimočný stav, núdzový stav alebo mimoriadna okolnosť alebo ustanoviť poskytovanie podpory aj v období dvoch mesiacov po ich skončení.

 

Novým zákonom sa zaviedla povinnosť zamestnávateľa, ktorému bola poskytnutá podpora, zachovať pracovné miesto, na ktoré mu bola poskytnutá podpora, najmenej dva mesiace po skončení poberania podpory.

V prípade mimoriadnej situácie, výnimočného stavu alebo núdzového stavu a v súvislosti s odstránením ich následkov sa poskytovanie pomoci samostatne zárobkovo činným osobám bude aj naďalej zabezpečovať prostredníctvom aktívneho opatrenia na trhu práce podľa § 54 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pri uplatnení schémy de minim is.

 

Zmeny v súvisiacich právnych predpisoch

V súvislosti so zavedením režimu skrátenej práce sa novým zákonom do slovenského právneho poriadku zavádzajú zmeny v iných právnych predpisoch:

 

–   zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov,

Upravujú sa niektoré pravidlá súvisiace s podporou v čase skrátenej práce ako sú ustanovenia o prekážkach v práci a o priemernom zárobku zamestnanca.

–   zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov,

Ustanovilo sa, aby zamestnávateľ za ustanovený okruh zamestnancov platil poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce do základného fondu poistenia v nezamestnanosti. Z tohto fondu bude Sociálna poisťovňa poskytovať na účet príslušného poskytovateľa podpory sumu, o ktorú tento orgán požiada na úhradu podpory v čase skrátenej práce zamestnávateľom. Tiež sa ruší výnimka pre fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere, ktorá pred jeho vznikom bola dlhodobo nezamestnaným občanom, alebo mala trvalý pobyt v najmenej rozvinutom okrese a z dôvodu jeho vzniku bola vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Takáto fyzická osoba za zákonom ustanovených podmienok nebola poistená na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti a nebola povinná platiť poistné na tieto poistenia, rovnako aj jej zamestnávateľ. Po zrušení tejto výnimky získa plnohodnotné sociálne poistenie zamestnanca a v prípade sociálnej udalosti bude krytá príslušnou dávkou sociálneho poistenia. Ustanovilo sa, aby vláda Slovenskej republiky mohla prostredníctvom nariadenia rozhodnúť o odpustení povinnosti platiť poistné a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie alebo ich časť zamestnávateľovi, ktorému sa poskytuje podpora v čase skrátenej práce, ak bola vyhlásená mimoriadna situácia, núdzový stav, výnimočný stav alebo mimoriadna okolnosť.

–   zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

Zákon reaguje na úpravu v zákone o sociálnom poistení, kde sa ruší výnimka z povinného poistenia u tzv. dlhodobo nezamestnanej fyzickej osoby [§ 4 ods. 1 písm. d) zákona o sociálnom poistení]. Dôvodom zrušenia tejto výnimky je, že v praxi je využívaná len ojedinele a má klesajúci trend.

–   zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov,

Ustanovilo sa, aby poskytnutá podpora v čase skrátenej práce bola oslobodená od dane z príjmov.

–   zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

Dochádza k vypusteniu príspevku na podporu udržania pracovných miest a zároveň sa prechodným ustanovením ustanovilo, aby úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vybavil žiadosť o poskytnutie príspevku podľa § 50k v znení účinnom do 31. decembra 2021 podanú pred 1. januárom 2022, ktorá nebola vybavená do 31. decembra 2021, podľa predpisov účinných do 31. decembra 2021.

–   zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

Vypúšťa sa kategória zamestnancov dlhodobo nezamestnaných zo zoznamu poistencov štátu.

–   zákon č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

Upravujú sa niektoré inštitúty tak, aby bolo možné aplikovať pravidlá súvisiace s podporou v čase skrátenej práce, najmä ustanovenia o pracovnom čase.

–   zákon č. 385/2019 Z. z. o kompenzačnom príspevku baníkom a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Dochádza k legislatívno-technickej úprave v súvislosti s posunom účinnosti zavedenia ročného zúčtovania v sociálnom poistení zákonom č. 466/­2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/­2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov na 1. január 2023.

 

Viac sa už dočítate v odbornej tematickej publikácii Zákonník práce s komentárom.

 

 

 

Nezabudnite v apríli 2022

 

Termín zákonnej povinnosti	Charakteristika zákonnej povinnosti	Povinná osoba a zákon v platnom znení
8. 4. – piatok	Splatnosť preddavku na poistné na zdravotné poistenie do príslušnej zdravotnej poisťovne pre samostatne zárobkovo činné osoby za marec 2022 v prípade povinnej aj dobrovoľnej účasti na sociálnom poistení	Samostatne zárobkovo činná osoba § 17 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v z. n. p.
	Splatnosť poistného na nemocenské poistenie, starobné a invalidné poistenie a na poistenie v nezamestnanosti pre samostatne zárobkovo činné osoby za marec 2022 v prípade povinnej aj dobrovoľnej účasti na sociálnom poistení	Samostatne zárobkovo činná osoba § 143 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p.
	Splatnosť poistného na sociálne poistenie z vymeriavacieho základu zamestnancov s nepravidelným príjmom za marec 2022	Zamestnávateľ § 143 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p.
	Splatnosť poistného na verejné zdravotné poistenie z dividend vyplatených v marci 2022, na ktoré sa vzťahuje táto povinnosť	Platiteľ dividend § 17 ods. 4 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v z. n. p.
	Podanie výkazu preddavkov platiteľa dividend za dividendy, na ktoré sa vzťahuje táto povinnosť, a ktoré boli vyplatené v marci 2022	Platiteľ dividend § 20 ods. 5 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v z. n. p.
19. 4. utorok (namiesto sviatku 15. 4. )	Odvod dane vyberanej zrážkou v marci 2022 z tých príjmov, na ktoré sa vzťahuje zrážková daň a oznámenie tejto skutočnosti správcovi dane	Platiteľ zrážkovej dane § 43 ods. 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p.
	Odvod sumy na zabezpečenie dane platiteľom príjmu a oznámenie tejto skutočnosti správcovi dane	Platiteľ príjmu podliehajúceho zabezpečeniu dane § 44 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p.
do výplatného termínu	Splatnosť preddavku na poistné na zdravotné poistenie do príslušných zdravotných poisťovní zrazeného zamestnancom a preddavku na poistné, ktoré platí zamestnávateľ za marec 2022	Zamestnávateľ § 17 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v z. n. p.
	Splatnosť poistného do príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne na sociálne poistenie zrazeného zamestnancom a poistného, ktoré platí zamestnávateľ za marec 2022	Zamestnávateľ § 143 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p.
	Elektronicky predložiť Sociálnej poisťovni výkaz poistného a príspevkov za marec 2022	Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. f) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p.
	Elektronicky predložiť Sociálnej poisťovni evidenčný list dôchodkového poistenia za zamestnancov, ktorí skončili pracovný pomer v  marci 2022	Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. j) bod 1. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p.
Deň pred vznikom pracovnoprávneho vzťahu alebo pred vznikom poistenia	Prihlásiť zamestnanca do Sociálnej poisťovne deň pred vznikom poistného vzťahu, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca	Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p.
	Prihlásiť zamestnávateľa do Sociálnej poisťovne najneskôr deň predchádzajúci dňu, v ktorom začal zamestnávať aspoň jedného zamestnanca	Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p.
do 3 dní	Oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne pracovný úraz, ktorý si vyžiadal lekárske ošetrenie alebo dočasnú pracovnú neschopnosť	Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. h) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p.
	Predložiť pobočke Sociálnej poisťovne žiadosť o výplatu nemocenskej dávky (nemocenského po 10. dni trvania dočasnej pracovnej neschopnosti)	Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. e) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p.
	Od výplatného termínu doručiť zdravotnej poisťovni výkaz preddavkov na poistné za marec 2022	Zamestnávateľ § 20 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v z. n. p. a Metodické usmernenie UDZS č. 3/2/2008
do 5 dní po dni výplaty, úhrady alebo pripísania zdaniteľnej mzdy daňovníkovi k dobru	Odvod mesačných preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a odvod osobitnej dane vybraného ústavného činiteľa za marec 2022	Zamestnávateľ § 35 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p.
	Prevod finančných prostriedkov vo výške vytvoreného sociálneho fondu za marec 2022 na osobitný analytický účet fondu alebo na osobitný účet v banke	Zamestnávateľ § 6 ods. 2 zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde v z. n. p.
Do 8 dní	Odhlásiť zamestnanca v pobočke Sociálnej poisťovne, oznámiť zmenu v údajoch zamestnávateľa a zmenu výplatného termínu	Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. b) bod 1. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p.
	Elektronicky predložiť Sociálnej poisťovni evidenčný list dôchodkového poistenia za zamestnancov, ktorí si uplatnili nárok na dávku dôchodkového poistenia	Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. j) bod 2a. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p.
	Elektronicky predložiť evidenčný list dôchodkového poistenia odo dňa doručenia výzvy Sociálnej poisťovne na predloženie tejto evidencie	Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. j) bod 2b. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p.
	Oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne prerušenie sociálneho poistenia,  začiatok a skončenie materskej a rodičovskej dovolenky zamestnanca, zmenu názvu a sídla zamestnávateľa	Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. c), d), m), n)  zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p.
	Predložiť pobočke Sociálnej poisťovne záznam o pracovnom úraze, výsledky vyšetrovania pracovného úrazu, hlásenie o zistení choroby z povolania	Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. i) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p.
	Oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne platobnú neschopnosť zamestnávateľa, informácie súvisiace s poskytnutím dávky garančného poistenia, predložiť potvrdenie o nárokoch zamestnancov	Zamestnávateľ § 234 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p.
	Prihlásiť a odhlásiť v pobočke zdravotnej poisťovne zamestnancov a ich zamestnávateľa	Zamestnávateľ § 24 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v z. n. p.
	Oznámiť zamestnávateľovi uplatnenie nároku na odpočítateľnú položku na zdravotné poistenie od vzniku pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu zamestnancom, zánik nároku na odpočítateľnú položku na zdravotné poistenie odo dňa zmeny zamestnancom	Zamestnanec § 23 ods. 6 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v z. n. p.

 

Nový zákon č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách sa dotýka regulácie hospodárskej súťaže v sektore elektronických komunikácií. Zavádza sa napríklad definícia nadnárodného trhu, dopytu a ukladania povinností podnikom s významným vplyvom na relevantnom trhu. Ide aj o možnosti firmy dobrovoľne sa zaviazať k splneniu určitých záväzkov s cieľom eliminovať reguláciu zo strany regulačného úradu. Legislatíva hovorí aj o povinnostiach, ktoré súvisia s prechodom na vysokorýchlostné siete a reguláciou podnikov, poskytujúcich výlučne veľkoobchodné služby. Zmenu priniesla aj v rozsahu definície univerzálnej služby a v posilnení ochrany spotrebiteľov. Akú ďalšiu pôsobnosť a kompetencie upravila legislatíva?

 

ZÁKONOM O ELEKTRONICKÝCH KOMUNIKÁCIÁCH sa transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 z 11. decembra 2018, ktorou sa ustanovuje Európsky kódex elektronických komunikácií do právneho poriadku SR. Smernica (EÚ) 2018/1972 nahrádza súčasné štyri smernice regulačného rámca pre elektronické komunikácie (ďalej len „pôvodný regulačný rámec“), a to:

•    smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2002/19/ES o prístupe a prepojení elektronických komunikačných sietí a príslušných zariadení (prístupová smernica),

•    smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2002/20/ES o povolení na elektronické komunikačné sieťové systémy a služby (smernica o povolení),

•    smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2002/21/ES o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby (rámcová smernica),

•    smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2002/22/ES o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb (smernica o univerzálnej službe).

 

Smernica (EÚ) 2018/1972 je súčasťou Stratégie pre jednotný digitálny trh v Európe a reaguje na vývoj a zmeny na trhu elektronických komunikácií vyvolané zavádzaním a používaním nových technológií, nárastom dopytu po online službách a potrebou rozšírenia pripojenia k vysokorýchlostnému internetu pre čo najväčší okruh užívateľov, ktoré nastali od ostatnej zmeny regulačného rámca pre elektronické komunikácie v roku 2009.

Smernica (EÚ) 2018/1972 ponecháva v platnosti zásadné princípy pôvodného regulačného rámca, pričom významným spôsobom spresňuje a zjednocuje ich implementáciu v praxi, v záujme konsolidácie trhu elektronických komunikácií v rámci Európskej únie.

 

CIEĽOM SMERNICE (EÚ) 2018/1972 je, okrem dosiahnutia troch hlavných cieľov, ktorými sú podpora hospodárskej súťaže, rozvoj vnútorného trhu a ochrana záujmov koncových užívateľov, zabezpečiť v čo najväčšej miere prístup k vysokokapacitným sieťam a ich využívanie všetkými občanmi a podnikateľskými subjektmi za primeranú cenu, pri zachovaní možnosti výberu, účinnú a spravodlivú hospodársku súťaž, inovácie, efektívne využívanie frekvenčného spektra, uplatňovanie spoločných pravidiel v rámci Európskej únie a predvídateľných regulačných prístupov.

 

Pokrok pri dosahovaní všeobecných cieľov smernice by mal byť podporený systémom sústavného posudzovania a referenčného porovnávania členských štátov Európskou komisiou v oblasti dostupnosti vysokokapacitných sietí v prípade všetkých významných sociálno-ekonomických subjektov, ako sú školy, dopravné uzly, významní poskytovatelia verejných služieb a vysoko digitalizované podniky, v oblasti dostupnosti neprerušovaného 5G pokrytia v mestských oblastiach a na hlavných pozemných dopravných trasách a dostupnosti elektronických komunikačných sietí, ktoré sú schopné poskytovať rýchlosť pripojenia aspoň 100 Mbit/s, a ktoré možno rýchlo zmodernizovať na gigabitovú rýchlosť pre všetky domácnosti v každom členskom štáte.

 

Smernica (EÚ) 2018/1972 vytvára predpoklady pre rozvoj hospodárskej súťaže prostredníctvom efektívnej miery investovania do novej a existujúcej infraštruktúry, podporeného reguláciou potrebnou na dosiahnutie účinnej hospodárskej súťaže v maloobchodných službách. Efektívna úroveň hospodárskej súťaže založenej na infraštruktúre predstavuje taký rozsah paralelne existujúcej infraštruktúry, ktorá umožní investorom dosahovať primeranú návratnosť investícií, vychádzajúcu z odôvodnených očakávaní vývoja trhových podielov.

 

Je preto dôležité podporovať trvalo udržateľné investície do rozvoja nových sietí, chrániť hospodársku súťaž, zohľadňujúc skutočnosť, že slabé miesta a bariéry vstupu zostávajú na úrovni infraštruktúry a zlepšovať možnosti výberu pre spotrebiteľov prostredníctvom predvídateľnej a konzistentnej regulácie.

Cieľom smernice (EÚ) 2018/1972 je postupne redukovať špecifickú ex ante sektorovú reguláciu a dosiahnuť stav, kedy elektronické komunikácie budú regulované výhradne na základe práva hospodárskej súťaže.

 

NAJVÝZNAMNEJŠIE ZMENY - Smernica (EÚ) 2018/1972 zavádza v porovnaní s pôvodným regulačným rámcom viaceré zmeny, ktoré sa týkajú:

•    definícií pojmov,

•    pravidiel upravujúcich konzultácie s Európskou komisiou a Orgánom európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC) v prípade opatrení, ktoré by mohli predstavovať prekážku rozvoja vnútorného trhu,

•    harmonizácie správy frekvenčného spektra a čísel v záujme ich efektívneho využívania, podpory konkurencie a maximalizácie úžitku pre spotrebiteľa,

•    podmienok spoločného používania prvkov elektronických komunikačných sietí v záujme vytvorenia podmienok pre budovanie sietí a podmienok pre vznik konkurencie založenej na infraštruktúre,

•    podmienok týkajúcich sa prístupu do miestnych rádiových sietí a budovania bezdrôtových prístupových bodov s malým dosahom,

•    podmienok týkajúcich sa prístupu do elektronických komunikačných sietí a prepojenia elektronických komunikačných sietí,

•    ex ante regulácie hospodárskej súťaže v sektore elektronických komunikácií, najmä definície nadnárodného trhu, nadnárodného dopytu a ukladania povinností podnikom s významným vplyvom na relevantnom trhu, napríklad možnosti podniku s významným vplyvom na relevantnom trhu dobrovoľne sa zaviazať k splneniu určitých záväzkov s cieľom eliminovať reguláciu zo strany Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, povinností, ktoré súvisia s prechodom na vysokorýchlostné siete a regulácie podnikov poskytujúcich výlučne veľkoobchodné služby,

•    rozsahu definície univerzálnej služby a 

•    posilnenia ochrany spotrebiteľov v súvislosti s využívaním elektronických komunikačných služieb.

 

Nový zákon upravuje, v súlade so smernicou (EÚ) 2018/1972, práva a povinnosti spotrebiteľov, práva a povinnosti podnikateľských subjektov pôsobiacich v sektore elektronických komunikácií a kompetencie orgánov štátnej správy v oblasti elektronických komunikácií, ktorými sú úrad a Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky.

Novým zákonom sa od 1. 2. 2022 ruší zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách.

 

PODNIKATEĽSKÁ OBLASŤ

–   Potreba spresnenia a zjednotenia implementácie princípov regulačného rámca elektronických komunikácií v praxi v záujme konsolidácie trhu elektronických komunikácií v rámci Európskej únie.

–   Vytvorenie predpokladov pre podporu hospodárskej súťaže, rozvoj vnútorného trhu a ochranu záujmov koncových užívateľov, v čo najväčšej miere zabezpečenie prístupu k vysokokapacitným sieťam a ich využívania všetkými občanmi a podnikateľskými subjektmi za primeranú cenu, pri zachovaní možnosti výberu.

–   Podpora inovácií, efektívneho využívania frekvenčného spektra, uplatňovania spoločných pravidiel v rámci Európskej únie a predvídateľných regulačných prístupov.

–   Zabezpečenie rozvoja hospodárskej súťaže prostredníctvom efektívnej miery investovania do novej a existujúcej infraštruktúry.

–   Zjednotenie implementácie princípov regulačného rámca elektronických komunikácií v praxi a uplatňovanie predvídateľnej a konzistentnej regulácie s pozitívnymi účinkami na podnikateľské prostredie, hospodársku súťaž a na koncových užívateľov.

–   Postupná redukcia špecifickej ex ante sektorovej regulácie a dosiahnutie stavu, kedy elektronické komunikácie budú regulované výhradne na základe práva hospodárskej súťaže.

 

SUBJEKTY, KTORÝCH SA ZMENY ZÁKONA DOTÝKAJÚ:

•    Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky

•    Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb

•    Podnikateľské subjekty pôsobiace v sektore elektronických komunikácií

•    Subjekty (fyzické osoby, právnické osoby, orgány verejnej správy), ktoré pri svojej činnosti využívajú frekvencie alebo čísla

•    Vlastníci alebo prevádzkovatelia fyzickej infraštruktúry, ktorú je možné využiť pre budovanie elektronických komunikačných sietí

•    Vlastníci nehnuteľností, ktoré sú používané pre umiestnenie vedení elektronických komunikačných sietí

•    Fyzické osoby, právnické osoby, orgány verejnej správy využívajúce elektronické komunikačné služby.

 

ĎALŠIE ZMENY, KU KTORÝM DOŠLO NOVÝM ZÁKONOM

•    Všeobecné povolenie na poskytovanie sietí a služieb.

•    Číslovací plán.

•    Sadzobník úhrad za používanie čísel.

•    Sadzobník úhrad za používanie frekvencií.

•    Náležitosti žiadosti o vydanie osvedčenia osobitnej odbornej spôsobilosti.

•    Podrobnosti o vybraných rádiových zariadeniach, o zriaďovaní skúšobnej komisie, o obsahu, rozsahu a priebehu skúšky a o osvedčeniach osobitnej odbornej spôsobilosti.

•    Technické a prevádzkové podmienky amatérskej stanice.

•    Určenie miestne príslušného operačného strediska tiesňového volania (Ministerstvo vnútra SR).

•    Národná tabuľka frekvenčného spektra.

•    Plán využívania frekvenčného spektra.

•    Podrobnosti o poskytovaní dodatočných informácií podnikmi o úrovni spotreby a dočasnom obmedzení ďalšieho používania príslušnej služby pri prekročení finančného alebo objemového limitu.

•    Podrobnosti týkajúce sa prenositeľnosti čísla, administratívneho postupu prenášania čísla a kompenzácie v prípade, ak bolo číslo prenesené oneskorene alebo bolo prenesené k inému podniku proti vôli koncového užívateľa alebo došlo k zneužitiu procesu prenosu čísla a nedodržania podmienok dohodnutých v zmluve o prenose čísla. Tento všeobecne záväzný právny predpis tak isto ustanoví požiadavky a podrobnosti pre realizáciu prenosu spôsobom umožňujúcim vzdialený prístup, ak koncový užívateľ nepožaduje inak a ak je to technicky uskutočniteľné.

•    Podrobnosti týkajúce sa zmeny podniku poskytujúceho služby prístupu k internetu, administratívneho postupu podľa tohto paragrafu a kompenzácie v prípade, ak bola zmena podniku poskytujúceho služby prístupu k internetu uskutočnená oneskorene alebo bola zmena podniku uskutočnená proti vôli koncového užívateľa alebo došlo k zneužitiu procesu zmeny podniku a nedodržania podmienok dohodnutých v zmluve o zmene podniku.

•    Minimálnu rýchlosť prenosu dát v oboch smeroch, ktorú zabezpečia podniky poskytujúce službu primeraného širokopásmového prístupu k internetu.

•    Podrobnosti o úhrade čistých nákladov, o postupe pri posudzovaní neprimeraného zaťaženia a o zriadení a spravovaní osobitného účtu univerzálnej služby.

•    Podrobnosti o poskytovaní identifikácie volajúceho a o poskytovaní lokalizačných údajov pri tiesňových volaniach a SMS prijatých na jednotné európske číslo tiesňového volania „112“ (Ministerstvo vnútra SR).

•    Podrobnosti o udržiavaní integrity siete a jej parametroch a o oznamovacej povinnosti podniku.

•    Charakteristiky lokalít, v rámci ktorých je možné, po uskutočnení konzultácií, uložiť povinnosť spoločného umiestnenia alebo používania zariadení alebo povinnosť koordinácie výstavby a spôsob delenia nákladov súvisiacich so spoločným umiestnením alebo používaním zariadení alebo s koordináciou výstavby medzi jednotlivé podniky.

•    Podrobnosti o spôsobe a forme poskytovania informácií jednotnému informačnému miestu a ich sprístupňovania podnikom prostredníctvom jednotného informačného miesta.

•    Ustanovenie jednotných pravidiel pre budovanie bezdrôtových prístupových bodov s malým dosahom.

•    Podrobnosti týkajúce sa rozsahu, štruktúry, formy a spôsobu poskytovania informácií pre účely geografického prieskumu.

 

Nový zákon ponechal v platnosti zásadné princípy predchádzajúcej právnej úpravy regulácie elektronických komunikácií, ktoré boli obsiahnuté v zákone č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, pričom spresnila ich implementáciu v praxi, v záujme konsolidácie trhu elektronických komunikácií v rámci Európskej únie.

 

Cieľom zákona je, okrem podpory hospodárskej súťaže a ochrany záujmov koncových užívateľov, zabezpečiť v čo najväčšej miere prístup k vysokokapacitným sieťam a ich využívanie všetkými občanmi a podnikateľskými subjektmi za primeranú cenu, pri zachovaní možnosti výberu, účinnú a spravodlivú hospodársku súťaž, inovácie, efektívne využívanie frekvenčného spektra, zosúladenie uplatňovaných pravidiel v podmienkach Slovenskej republiky s pravidlami uplatňovanými v rámci Európskej únie a predvídateľnosť regulácie.

Nový zákon vytvoril predpoklady pre rozvoj hospodárskej súťaže prostredníctvom efektívnej miery investovania do novej a existujúcej infraštruktúry, podporeného reguláciou potrebnou na dosiahnutie účinnej hospodárskej súťaže v maloobchodných službách. Efektívna úroveň hospodárskej súťaže založenej na infraštruktúre predstavuje taký rozsah paralelne existujúcej infraštruktúry, ktorá umožní investorom dosahovať primeranú návratnosť investícií, vychádzajúcu z odôvodnených očakávaní vývoja trhových podielov.

 

Viac o problematike sa dočítate v mesačníku Práce a mzdy bez chýb, pokút a penále 4-5/2022.

 

Mgr. Monika Jakubíková, PhD.

 

Komunikačné problémy s kolegami patria na pracovisku k tým najčastejším. Posledné dva roky sa mnohí pracovníci presunuli z kancelárií do domácností a pracovali väčšinu času z pohodlia svojho domova, s kolegami sa stretli len v nevyhnutnej potrebnej miere, prípadne len v online forme. Následne po návrate z home office viacerí môžu pociťovať výraznejšie komunikačné problémy, ktorým sú opäť v práci nútení čeliť.

 

 

NA PRACOVISKU TRÁVIME OSEM ALEBO I VIAC HODÍN DENNE, čo kladie veľké nároky na našu psychiku, hlavne v prípade, že si s kolegami ľudsky a komunikačne nerozumieme a obávame sa každého stretnutia a výmeny názorov. Niekedy,  napriek tomu, že máme pocit, že sa naozaj snažíme, nedokážeme so svojimi kolegami hovoriť tak, aby sme si zo vzájomnej komunikácie neodnášali nepríjemné pocity, necítili sa byť kritizovaní alebo nepochopení.

Je dôležité uvedomiť si, že druhého človeka zmeniť nevieme, to čo môžeme urobiť je buď zmeniť seba, svoj prístup alebo v krajnom prípade až pracovné miesto. V záujme vykonania pracovných úloh sa však musíme pokúsiť s kolegami vychádzať na prijateľnej úrovni, tak aby pracovné výsledky neboli ovplyvnené vzájomnými antipatiami. Niekedy  však môžeme mať pocit, že je to úloha, ktorá je nad naše sily, najmä ak druhá strana nejaví žiadnu ochotu ku spolupráci, prípadne prináša do vzájomných vzťahov pravidelne napätie a konflikty – či už ide o nadriadeného alebo kolegu. K najčastejším komunikačným problémom patrí vyvolávanie konfliktov alebo nadmerná kritika.

 

KRITIKA BÝVA NEVYHNUTNOU SÚČASŤOU KAŽDÉHO PRACOVNÉHO PROSTREDIA, avšak keď jej je príliš veľa, znižuje sebavedomie zamestnancov, vyvoláva obranný postoj, odmietanie kooperácie a nepriateľské postoje v kolektíve. Či už kritizujeme kolegu alebo podriadeného, kritika by mala byť podaná vhodným konštruktívnym a kultivovaným spôsobom.  Teda nemala by zovšeobecňovať, ale zameriavať sa na konkrétne kritizované správanie, nie na osobu kritizovaného ako celok, vhodné je ak sa odohráva medzi štyrmi očami, nie pred celým pracovným tímom. V každom prípade by sme sa mali snažiť zachovať dôstojnosť kritizovaného a naše pripomienky formulovať ako názor, nie ako neomylnú pravdu. Efektivita kritiky spočíva takmer vždy vo forme jej podania. Ak sme my ten kritizovaný, zamyslíme sa nad tým, či niečo z podanej kritiky nemalo svoje oprávnenie, či kritizovanú vlastnosť vieme a sme ochotní zmeniť, opýtajme sa na názor aj iných ľudí, s ktorými spolupracujeme, možno niekedy budeme prekvapení, ako naše správanie vnímajú.  Zamyslíme sa tiež nad tým, aké sú naše reakcie v situácii, keď sme kritizovaní. Cítime sa hneď dotknuto a urazene alebo sa ospravedlňujeme, vysvetľujeme, bránime sa? Kritika môže mať rôzne podoby, od vecnej spätnej väzby, ktorá nám môže pomôcť v ďalšom pracovnom výkone až po urážanie,  ktoré nám znižuje sebavedomie. Pamätajme si, že každého človeka je možné za niečo kritizovať. Ak je kritika našej práce pravdivá alebo čiastočne pravdivá, pripustime to, čo je pravda. Každý človek robí chyby. Neurážajme sa, nebuďme ironickí, zamyslíme sa nad tým, ako to môže vidieť  druhý človek, prečo ku kritike vôbec došlo a či ju môžeme využiť na niečo konštruktívne. Kritika môže upozorniť na niečo, čo sme si doteraz nevšimli. Nemusí byť vždy zhadzovaním druhého, ako to mnohí precitlivelo vnímajú. Niekedy svoju pozornosť máme nastavenú tak, že druhý človek nás určite bude za niečo kritizovať a preto si potom takto interpretujeme aj neškodné poznámky. Ak dochádza, podľa nášho názoru k neoprávnenej kritike, spýtajme sa kritizujúceho na objasnenie jeho stanoviska, aby sme pochopili, čo vlastne od nás chce, ako sa máme zachovať nabudúce, aby to neviedlo k rovnakému konfliktu. Ak je kritika podaná naozaj nevhodným spôsobom – agresívne, urážlivo, pred kolegami, zákazníkmi, je ťažké v danej chvíli adekvátne reagovať. Nechajme si čas na spracovanie a pokúsme sa o veci diskutovať s dotyčným neskôr osamote. Správna kritika by mala byť podaná s rešpektom k dôstojnosti druhého človeka, v správnom čase a situácii, mala by byť čo najviac konkrétna a kritizovať špecifické správanie, nie človeka ako celok.

 

PRI KOMUNIKAČNÝCH KONFLIKTOCH je z našej strany potrebné zachovať si veľkú mieru sebaovládania. Nenechať sa vyprovokovať, nedvíhať hlas, nevyhrážať sa, to k vyriešeniu konfliktu nikdy nepomôže. Optimálne je zachovať si racionálny nadhľad, ujasniť si postoje, záujmy a ciele svoje i druhej strany v konflikte, naučiť sa dobre počúvať. V prvej fáze konfliktu by sme mali pomenovať problém, popísať ho zo svojho pohľadu, povedať, ako sa cítime, keď druhá strana niečo robí alebo hovorí. Vypočujeme si aj jej pohľad a skúšame nájsť možnosti prijateľné pre obe strany. Kompromisy pri konfliktoch sú nevyhnutné.

Je však ťažké riešiť konflikt, ak druhá strana nejaví ochotu spolupracovať. Problém môže zamietnuť ako nedôležitý, zľahčuje ho, žartuje o ňom, hoci my ho vnímame ako závažný, tiež môže zaujať submisívne stanovisko, uraziť sa, prípadne rozplakať, brať to, že niečo pomenujeme ako vzájomný problém osobne, namiesto riešenia konfliktu sa nám začne vyhýbať a prestane s nami komunikovať.

V prípade, že druhá strana s nami opakovane prichádza do konfliktu a nevieme to riešiť sami, je na mieste osloviť nadriadeného a požiadať o pomoc pri riešení problému. Nadriadený by mal byť pripravený riešiť prípadné konflikty medzi zamestnancami, vystupovať v konflikte ako mediátor a v prípade, že nie je ochota zo strany zúčastnených strán sa dohodnúť, je v jeho právomoci nariadiť riešenie, ktoré on považuje za správne. V prípade obzvlášť problematickej osoby v pracovnom tíme, keď už nejde len o bežný konflikt, ale sa na niekoho napríklad sťažuje celý zvyšok pracovného tímu, prípadne zamestnanci iných oddelení alebo zákazníci, je na mieste osobný dohovor, popis nevhodného správania, žiadanie zdôvodnenia, prečo k nemu dochádza. Nadriadený by mal konkretizovať požiadavky na vhodné správanie a tiež upozorniť na spôsob prípadných sankcií, ak sa situácia bude opakovať. Avšak ani pracoviská, kde ku konfliktom nikdy nedochádza, nie sú úplne ideálne. Strach z konfliktu v pracovnom tíme môže byť z jednou z príčin jeho nefunkčnosti. Ak si ľudia v tíme neveria, nemôže medzi nimi dôjsť k otvorenej výmene názorov. Vzniká ilúzia harmónie, každý s každým na prvý pohľad v tíme súhlasí, ľudia si ale v skutočnosti nechávajú svoje názory pre seba. Akonáhle v dobre fungujúcom tíme vznikne problém, tím by mal byť schopný o ňom otvorene diskutovať. Ak si členovia tímu navzájom nedôverujú, v prípade konfliktu sa len snažia vyhrať hádku a presadiť svoj názor. V tíme prebiehajú rôzne zákulisné debaty. Aj v tom najlepšom tíme musí občas dôjsť k výmene názorov, neustála zhoda je nereálna a ak sa ľudia v tíme aspoň občas nedostávajú do diskusie a výmeny názorov, je zrejmé, že pracovný tím nerobí tie najlepšie rozhodnutia.

 

NÁHĽAD NA VLASTNÉ SPRÁVANIE - I my sami svojim správaním môžeme prispievať významne k tomu, že komunikácia medzi nami a našimi kolegami niekedy nefunguje. Môžu sa u nás vyskytovať komunikačné zlozvyky, napríklad používame iróniu, ktorá druhým prekáža, nehovoríme veci priamo a čakáme, že druhý si domyslí, o čo nám ide, niektoré veci preháňame, niektoré zovšeobecňujeme, pripisujeme druhému zlé úmysly aj tam, kde nie sú, predpokladáme, čo si druhý myslí, ale nespýtame sa na to, nezaujíma nás názor druhého človeka, nedávame pozor, keď s nami hovorí, rečou tela dávame najavo nezáujem a mnohé ďalšie. Je potrebné si uvedomiť, ktorými svojimi prejavmi a reakciami môžeme prispievať k tomu, že náš vzťah s kolegami na pracovisku nefunguje. Či nekomunikujeme nevhodným spôsobom, či naozaj presne rozumieme, čo sa od nás očakáva, aby spolupráca fungovala, či reagujeme adekvátne na spätnú väzbu a kritiku, či aj my nemôžeme niečo na sebe zlepšiť.

 

 

TIPY NA ZLEPŠENIE KOMUNIKÁCIE NA PRACOVISKU:

·         Prípadné vzniknuté problémy riešte s kolegami čo najskôr, nezbierajte v sebe negatívne pocity a myšlienky. Nevyhýbajte sa riešeniu konfliktov. Ich ignorovanie síce pomáha z krátkodobého hľadiska, z dlhodobého hľadiska však situáciu zhoršuje.

·         Naučte sa komunikovať otvorene, asertívne, taktne, pýtajte sa druhých ľudí na ich potreby, názory hľadajte riešenia spoločne a snažte sa o dohodu vždy, keď je to možné.

·         Používajte humor, neberte ani situácie v práci zbytočne vážne, občas sa veci dajú odľahčiť a napriek tomu vyriešiť. Na mnohých situáciách, ktoré vám dnes v práci pripadajú kritické, sa o rok len zasmejete.

·         Prijmite to, čo nemôžete ovplyvniť. S niektorými kolegami kamarátsky vzťah nikdy mať nebudete, je ale dôležité naučiť sa spoločne fungovať v neutrálnom vzťahu, komunikovať slušne a korektne, aj keď to bude bez priateľského prístupu a spoločného obeda.

·         V diskusiách majte pripravené dáta a fakty vo forme čísel, dôkazov, pre niektorých kolegov je to mimoriadne dôležité.

·         Aj v konflikte či vyjednávaní hľadajte, v čom ste si s druhým podobní a stavajte na tom.

·         Často sa počas rozhovoru  pýtajte na názor druhej strany.

·         Pravidelne relaxujte, vytvorte si podporné systémy mimo práce (rodina, priatelia, koníčky, šport, príroda a pod.). Pomôžu vám zabudnúť na problémové situácie v práci.

·         Vžite sa do druhých. Predstavte si, ako by ste reagovali vy na mieste toho druhého. Vnímajte aj to, že iní ľudia môžu mať vážne problémy v súkromí a ich negatívna nálada nemusí byť namierená priamo na vás, je len dôsledkom ich zlej životnej situácie.

·         Ak sa nám na druhých niečo nepáči, máme v zásade štyri možnosti. Môžeme zmeniť: druhého, seba, situáciu alebo hodnotenie situácie. Čo z toho je pre vás najjednoduchšie?

 

Poradca (Poradca), č. 12/2022 (III/2022)

• Zákon o konkurze a reštrukturalizácii - komentár

 

Práce a mzdy – bez chýb, pokút a penále – (PaM), č. 4-5/2022 (III/2022)

• Prídavky a príplatky na dieťa – zmeny
• Vysporiadanie príjmov zo závislej činnosti zo zahraničia
• Rekvalifikácia fyzických osôb
• Rekreácie zamestnancov v komplexnom rozsahu
• Povinnosti zamestnávateľa vyplývajúce z BOZP
• Novela zákona o miestnych daniach
• Aktuálne zmeny vo verejnej správe

 

Dane, účtovníctvo, odvody – bez chýb, pokút a penále (DUO), č. 4-5/2022 (III/2022)

• Daňové a nedaňové výdavky v roku 2022
• Podnikajúca FO – výpočet dane z príjmov
• Daňový bonus – nezaplatené úroky
• Skončenie podnikania – vplyv na daň z príjmov
• Prevod majetku iného ako investičného
• Zúčtovacie vzťahy
• Ako účtovať o odloženej dani

 

1000 riešení 4-5/2022 (II/2022)

• ZDP po novele v roku 2022
• Zákonník práce
• Mzdy
• Daňové výdavky
• Jednoduché účtovníctvo
• Podvojné účtovníctvo

 

Verejná správa (VS) 3-4/2022 (III/2022)

Vyhláška o pedagogickej dokumentácii - nová vyhláška

Vyhláška o školských výchovno-vzdelávacích zar. - nová vyhláška

Vyhláška o špeciálnych školách - novela vyhlášky

Vyhláška o zariadeniach poradenstva a prevencie - nová vyhláška

Nariadenie o priamej výchovno-vzdelávacej činnosti - novela

Zákon o finančnej kontrole a audite - novela zákona

Finančná kontrola a audit po novom Kurzarbeit - nová právna úprava

 

 

ODBORNÉ PUBLIKÁCIE, KTORÉ VÁM POMÔŽU V PODNIKANÍ

 

 

1. Obchodný zákonník po novelách s komentárom - rozsiahly komentár, Zákon o verejnom obstarávaní, Zákon o cenách, vzory zmlúv

2. Občiansky zákonník po novelách s komentárom – rozsiahly komentár, úplné znenia zákonov po novelách, záväzkové právo

3. s.r.o. – SPRIEVODCA (komplexné a prehľadné spracovanie problematiky spoločnosti s ručením obmedzeným od jej založenia, vzniku až po možnosti zrušenia)

4. 100 otázok a odpovedí Obchodovanie – odvody a náhrady (príklady z oblasti obchodovania z pohľadu daní, ktoré reagujú na epidemiologické opatrenia v praxi)

5. 100 otázok a odpovedí Odmeňovanie, Verejné obstarávanie (súbor otázok venovaný problematike podmienok verejného obstarávania, zmlúv i súhrnných správ; zamestnávania, príspevkov na rekreáciu, zrážok zo mzdy, odvodov i cestovných náhrad)

6. 100 otázok a odpovedí Výdavky podnikateľa, Automobil (príklady z praxe k uplatňovaniu daňových výdavkov FO; využívanie automobilu v podnikaní z pohľadu spotreby pohonných látok, odpisov alebo dani z motorových vozidiel)

7. Daňové a nedaňové výdavky A-Z 2021 (uplatňovanie skutočne vynaložených výdavkov do výdavkov daňových)

8. 100 otázok a odpovedí ZPD po novom, Optimalizácia (praktické príklady týkajúce sa novely zákona o dani z príjmu a daňovej povinnosti FO a PO)

9. Stavebný zákon – s komentárom po novelách (odborná publikácia s úplným znením zákona s komentárom po novelách 2021 a aktuálnymi vyhláškami k danej problematike)

10. 100 otázok a odpovedí Výdavky, Cestovné náhrady (praktické príklady týkajúce sa daňových a nedaňových výdavkov; cestovných náhrad zamestnancov a SZČO)

11. Podvojné účtovníctvo (zákon o účtovníctve s komentárom, Postupy účtovania)

12. Pozemkové spoločenstvá po novele bez chýb, pokút a penále (zdaňovanie a účtovanie v pozemkovom spoločenstve)

13. 100 otázok a odpovedí Zákon o účtovníctve, Postupy účtovania v PÚ (účtovná problematika v názorných príkladoch)

14. 100 otázok a odpovedí Kurzarbeit, Zamestnávanie (prvá kapitola obsahuje nový zákon o podpore v čase skrátenej práce – kurzarbeit – s komentárom, druhá kapitola ponúka spektrum otázok a odpovedí z oblastí zamestnávania a zdaňovania príjmov)

15. 100 otázok a odpovedí Autorské príjmy; Manká, škody, odpisy; Rezervy v účtovníctve (praktické príklady týkajúce sa zdaňovania autorských príjmov, mánk a škôd z daňového a účtovného pohľadu a tvorby rezerv v účtovníctve)

16. Účtovná závierka podnikateľov za rok 2021 (komplexný postup pri zostavovaní účtovnej závierky)

17. Daňové priznania za rok 2021, Ročné zúčtovanie preddavkov za daň (komplexný postup pri podávaní daňového priznania a ročného zúčtovania preddavkov na daň, vzory tlačív)

18. Odvody poistného od 1. 1. 2022 (prehľad odvodov poistného pre základné kategórie poistencov od 1. 1. 2022, povinnosti zamestnávateľa, vzory)

19. Účtovné súvzťažnosti 2022 pre PÚ (prehľad súvzťažného účtovania na syntetických účtoch zoradených podľa jednotlivých účtových tried a skupín v sústave podvojného účtovníctva podnikateľských subjektov)

20. Zákonník práce s komentárom 2022 (aktuálne znenie Zákonníka práce s komentárom po rozsiahlych novelách)

21. Daňový poriadok s komentárom 2022 (aktuálne znenie Daňového poriadku s komentárom po novelách)

22. Jednoduché účtovníctvo, postupy účtovania po novele (komplexná príručka pre účtovné jednotky vedúce jednoduché účtovníctvo)

23. Trestné právo po novelách (najdôležitejšie právne predpisy z oblasti trestného a správneho práva nielen pre právnikov, advokátov, prokurátorov, ale aj pre príslušníkov policajného zboru a študentov vysokých škôl)

24. Ústava SR (od 1. 1. 2022) (úplné znenie Ústavy SR po novelách, Listina základných práv a slobôd, Všeobecná deklarácia ľudských práv, Zákon o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní)

25. 100 otázok a odpovedí ZDP a DPH po novelách (prostredníctvom názorných príkladov rozoberáme ostatné novely zákonov s účinnosťou od 1. 1. 2022 v podkapitolách Fyzická osoba, Právnická osoba, Registrácia a obchod, Daňová povinnosť, Odpočítanie dane)

26. Daňové a nedaňové výdavky 2022 (Titul rozšírení o viac ako 100 strán prináša abecedne zoradené daňové a nedaňové výdavky s príkladmi. Encyklopédia výdavkom s príkladmi obsahuje kapitoly podľa abecedne rozdelených hesiel, ktoré sa týkajú daňových a nedaňových výdavkov)

27. Dedičská príručka (všetky potrebné informácie ohľadom dedenia)

 

 

ZÁKONY 2022 novelizované k 1. 1. 2022

 

ZÁKONY I A – daňové Správa daní a poplatkov Daň z príjmov • DPH Miestne dane • Spotrebné dane	ZÁKONY I B - účtovné Účtovníctvo Cestovné náhrady Poplatky
ZÁKONY II A - obchodné Obchodné právo Živnostenské podnikanie Autorské právo	ZÁKONY II B - občianske Občianske právo Notársky poriadok Advokácia a právne služby Súkromná bezpečnosť
ZÁKONY II C – trestné Civilný proces Exekučný poriadok Trestné právo Správne právo
ZÁKONY III A - pracovnoprávne Zákonník práce • mzdové predpisy Zákon o službách zamestnanosti Pedagogickí zamestnanci Kolektívne vyjednávanie a združovanie občanov Správne právo • BOZP	ZÁKONY III B – odvody a poistenie Sociálne a dôchodkové poistenie Nemocenské a zdravotné poistenie
ZÁKONY III C - sociálne Sociálne zákony a služby Sociálnoprávna ochrana detí	ZÁKONY IV - stavebné Stavebný zákon a súvisiace predpisy Architekti a inžinieri Stavebné výrobky Bývanie • pôda
ZÁKONY V A Rozpočtové pravidlá Štátna a verejná služba	ZÁKONY V B Školstvo • inšpekcie Financovanie Regionálny rozvoj Verejné práce • obce
ZÁKONY VI A Životné prostredie • ovzdušie Lesné hospodárstvo Integrovaná prevencia a kontrola znečistenia	Zákony VI B Odpadové a vodné hospodárstvo Prevencia priemyselných havárií Ochrana pred povodňami