1. SAMOSPRÁVAM A OBCIAM

 

Základnou úlohou obce pri výkone samosprávy je starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov. Obci pri výkone samosprávy možno ukladať povinnosti a obmedzenia len zákonom a na základe medzinárodnej zmluvy. Aké sú aktuálne povinnosti samospráv a obcí týkajúce sa pozemkov, miestnych daní, škôl, verejných prác, majetku obce, obecnej polície, nájmu a podnájmu nebytových priestorov?

Čítajte naše publikácie, ktoré sú určené samosprávam, obciam, mestám, VÚC …

 

 

1. Pozemkové spoločenstvá – odborná tematická publikácia /A5, str. 192/

 

2. Poradca 2/2023 – Zákon o miestnych daniach s komentárom – komentár /A5, str. 272/

 

3. Zákony VB/2023 – Obce a mestá … - úplné znenia zákonov /A5, str. 784//

 

4. Školský zákon s komentárom – odborná tematická publikácia /A5, str. 352/

 

 

Cena balíčka je 30,60 € Cena balíčka s 30 % zľavou je 21 € Ušetríte 9,60 €   Poštovné a balné je 3,90 €.

 

 

2. OPTIMALIZÁCIA DANE 2023

 

Daňová optimalizácia predstavuje legálnu postupnosť krokov k vykázaniu takej daňovej povinnosti, ktorú je daňový subjekt nevyhnutne povinný odviesť štátu. Ide o minimalizáciu daňovej povinnosti v rámci zákonom dovolených krokov. Aké nástroje môže daňovník využiť pri daňovej optimalizácii tak, aby neporušil zákon? Ako optimalizovať základ dane včas a bez stresu?

Čítajte naše publikácie, ktoré sú určené podnikateľom, účtovníčkam, daňovým poradcom, živnostníkom, ekonómom, audítorom, manažérom ...

 

 

1. Optimalizácia dane 2023 – odborná tematická publikácia /A5, str. 200/

 

2. Daňové a nedaňové výdavky 2023 – odborná tematická publikácia /A5, str. 592/

 

3. Zákony IA/2023 – Zákon o daniach z príjmov, Zákon o DPH ... – úplné znenia zákonov /A5, str. 848/

 

4. Poradca 3-4/2023 – Vnútropodnikové smernice – účtovné – príspevok /A5, str. 312/

 

Cena balíčka je 53,40 € Cena balíčka s 20 % zľavou je 42,80 € Ušetríte 10,60 €   Poštovné a balné je 3,90 €.

 

3. ÚČTUJEME PO NOVOM

 

Ako správne postupovať po ostatných novelách v oblasti účtovníctva pre JÚ a PÚ? V našich publikáciách nájdete aktuálne informácie ohľadom účtovnej osnovy, účtovnej závierky, účtovania rozpočtových a neziskových organizácií, účtovania v mikro, malých a veľkých účtovných jednotkách.

Čítajte naše publikácie, ktoré sú určené účtovníčkam, podnikateľom, daňovým poradcom, živnostníkom, audítorom ...

 

 

1. Jednoduché účtovníctvo – odborná tematická publikácia /A5, str. 488/

 

2. Zákony IB/2023 – Zákon o účtovníctve, Zákon o cestovných náhradách ... – úplné znenia zákonov /A5, str. 560/

 

3. DUO 3-4/2023 – Zákon o účtovníctve – zmeny – príspevok /A5, str. 112/

 

4. Účtovné súvzťažnosti pre PÚ – odborná tematická publikácia /A5, str. 664/

 

 

Cena balíčka je 57,40 € Cena balíčka s 30 % zľavou je 40,20 € Ušetríte 17,20 €   Poštovné a balné je 3,90 €.

 

4. OBCHODOVANIE PO NOVELE

 

Potrebujete ku svojej práci aktuálne znenia zákonov obchodného, občianskeho a trestného práva po ostatných novelách? Ponúkame vám úplné znenia zákonov, ktoré vám pomôžu pri vašej činnosti. Máte jedinečnú možnosť získať ich so zľavou.

Úplné znenia zákonov po novelách sú určené podnikateľom, zamestnávateľom, daňovým poradcom, audítorom, ekonómom, manažérom, notárom, advokátom, orgánom činným v trestnom konaní …

 

 

1. Zákony IIA/2023 – Obchodný zákonník, Občiansky zákonník ... – úplné znenia zákonov /A5, str. 864/

 

2. Vzory zmlúv, žalôb a podaní 2022 – odborná tematická publikácia /A5, str. 600/

 

3. Aktualizácia II/1 – Obchodný zákonník, Živnostenský zákon – úplné znenia zákonov /A5, str. 368/

 

4. Trestné právo po novele – Trestný zákon, Trestný poriadok ... – úplné znenia zákonov /A5, str. 416/

 

 

Cena balíčka je 42,40 € Cena balíčka s 10 % zľavou je 38,20 € Ušetríte 4,20 €   Poštovné a balné je 3,90 €.

 

5. BALÍČEK ZÁKONNÍK PRÁCE

 

Prinášame Vám ucelené pracovnoprávne informácie od novely Zákonníka práce, zvýšenia minimálnej mzdy, zmeny cestovných náhrad až po zmenené odvodové povinnosti od 1. 1. 2023. Potrebujete komplexné, podrobné informácie?

Čítajte naše publikácie, ktoré sú určené zamestnávateľom, podnikateľom, mzdovým účtovníčkam, personalistom, živnostníkom, ekonómom, audítorom, manažérom ...

 

 

1. Poradca 6-7/2023 – Zákonník práce s komentárom – komentár /A5, str. 400/

 

2. Zákony IIIA/2023 – Zákonník práce, Zákon o minimálnej mzde ... - úplné znenia zákonov /A5, str. 512/

 

3. Odvody poistného 2023 – odborná tematická publikácia /A5, str. 32/

 

4. Príručka mzdovej účtovníčky 2023 – odborná tematická publikácia /A5, cca str. 350/

 

5. 100 otázok a odpovedí Vnútropodnikové smernice – odborná tematická publikácia /A5, str.128/

 

6. PaM 1/2023 – Zvýšenie minimálnej mzdy – ekonomický dopad – príspevok /A4, str. 80/

 

Cena balíčku s 15 % zľavou je 56 € Ušetríte 10,30 €   Cena balíčku s 15 % zľavou je 56 €. Poštovné a balné je zadarmo.

 

 

Všetky publikácie a tematické balíčky si môžete objednať telefonicky: 041/5652 871, 0915 033 300, e-mailom: abos@poradca.sk. 

Ceny balíčkov sú s DPH.

 

Podľa názorov z podnikateľského prostredia je daňové a odvodové zaťaženie významným faktorom pri motivácii podnikať. Vysoké dane a odvody bránia podnikaniu, naopak pri primeranom daňovom zaťažení spolu s jednoduchými legislatívnymi pravidlami sa stráca motivácia na rôzne daňové úniky.

 

Daňová optimalizácia predstavuje legálnu postupnosť krokov k vykázaniu takej daňovej povinnosti, ktorú je daňový subjekt nevyhnutne povinný odviesť štátu. Ide o minimalizáciu daňovej povinnosti v rámci zákonom dovolených krokov. Pri legálnej daňovej optimalizácii daňovník analyzuje a uplatňuje v praxi všetky dostupné prvky, ktoré umožňujú znížiť daňový základ, využíva rôzne variantné riešenia uplatnenia daňových výdavkov a využíva prípadné medzery v daňových zákonoch.

Cieľom daňovej optimalizácie nie je vykázať nulovú daňovú povinnosť, ale vykázať optimálnu daňovú povinnosť, t. j. daňovú povinnosť primeranú výške obratu, ziskovosti odvetvia podnikania a celkovému podnikateľskému prostrediu. Aj pri daňovej optimalizácii daňovník nesmie zabúdať na staré porekadlo: „čo je cisárovo, dajte cisárovi“. Aj súčasný štát sa cíti plne oprávnený na vymáhanie daní, ktorých platenie mu vyplýva z daňových zákonov.

V odbornej ekonomickej literatúre je táto téma spájaná s daňovým plánovaním. Za širšiu oblasť, ako je daňová optimalizácia. Daňové plánovanie predstavuje jednu zo zložiek plánovania podnikateľských subjektov, ktoré sa zaoberá nielen optimalizáciou daní, ale aj výberom daňového prostredia, spôsobmi platenia preddavkov, spôsobom komunikácie so správcom dane a podobne. Pojem daňová optimalizácia sa často spája s nelegálnou činnosťou na zníženie daní a daňovými únikmi. To je však zúžený pohľad.

Podnikateľský subjekt sa snaží vo svojom hospodárení dosiahnuť zisk a súčasne znižovať náklady, najmä neproduktívne náklady, vynakladať len také náklady, ktoré sú nevyhnuté pre dosiahnutie realizovanej produkcie. Zaplatená daň je pre podnikateľa neproduktívnym nákladom, preto je prirodzené, že každý podnikateľ má snahu zaplatiť len takú daň, ktorá je nevyhnutná. Je možné konštatovať, že v praxi optimalizuje svoju daňovú povinnosť každý podnikateľ v rámci svojich možností a schopností, aj keď sa s pojmom daňovej optimalizácie nestretne.

 

Prostriedky daňovej optimalizácie možno členiť z viacerých hľadísk (bez nároku na úplnosť). Z hľadiska ich postavenia v zákone o dani z príjmov na:

a)  položky znižujúce výšku zaplatenej dane, obsiahnuté priamo v zákone o dani z príjmov, ako sú nezdaniteľná časť základu dane, daňový bonus, odpočet daňovej straty, uplatnenie oslobodenia,

b)  položky umožňujúce ovplyvnenie základu dane rozhodnutím daňovníka, ako sú voľba spôsobu odpisovania, prerušenie odpisovania, uplatnenie daňových opravných položiek a rezerv, započítavanie kurzových rozdielov, daňové výdavky až po zaplatení, uplatnenie paušálnych výdavkov.

K ďalším nástrojom daňovej optimalizácie možno zaradiť rozhodnutia daňovníka priamo nevyplývajúce zo zákona o dani z príjmov, ako je:

a)  výber formy obstarania majetku (lízing alebo kúpa majetku, voľba technického zhodnotenia),

b)  výber účtovnej sústavy a formy podnikania,

c)  výber podnikateľského priestoru,

d)  výber hospodárskeho roka za účtovné obdobie.

 

Z hľadiska možnosti uplatnenia môžeme nástroje daňovej optimalizácie rozdeliť na

a)  uplatňované daňovníkmi – fyzickými osobami – nezdaniteľná časť základu dane, daňový bonus, používanie účtovnej sústavy, rozdelenie príjmov, uplatnenie oslobodenia príjmov,

b)  uplatňované právnickými osobami – daňové opravné položky, výber účtovného obdobia, zahŕňanie výdavkov do daňových výdavkov po zaplatení, daňový odpis pohľadávky,

c)  uplatňované fyzickými aj právnickými osobami – spôsob odpisovania, prerušenie odpisovania.

 

V praxi je možné uplatňovať pri daňovej optimalizácii rôzne vzájomné kombinácie a legislatívne možnosti, zmeny právnej formy či dosahovanie príjmov viacerými spôsobmi, napr. kombinácie živnosti so súčasným či neskorším založením spoločnosti s ručením obmedzeným, dosahovanie príjmov na základe dohôd o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru či rôznych typov zmlúv podľa Občianskeho zákonníka. Jednou z možností je aj využívanie tzv. daňových rajov, t. j. situovanie sídla spoločnosti či bydliska fyzickej osoby do krajín s prijateľným či nulovým daňovým zaťažením a tým úspešné zníženie zdanenia príjmov.

 

1. Spôsob zisťovania základu dane z príjmov

Každý začínajúci podnikateľ sa pred začiatkom podnikania musí rozhodnúť o forme podnikania, či bude podnikať ako fyzická osoba, ako právnická osoba alebo vo forme združenia. Toto rozhodnutie ovplyvňuje najmä predmet podnikania a výška potrebného vstupného kapitálu. Výsledok rozhodnutia ovplyvní spôsob zodpovednosti za podnikanie (ručenie za svoje záväzky), spôsob a výšku zdaňovania a následne aj spôsob daňovej optimalizácie.

 

Ak sa podnikateľ rozhodne podnikať ako fyzická osoba, jeho príjmy budú zdaňované daňou z príjmov fyzických osôb vo výške 15 % alebo 19 % zo základu dane. Ak základ daňovníka presiahne 176,8 násobok životného minima sa uplatní sadzba dane až vo výške 25 %. Ak sa daňovník rozhodne podnikať formou právnickej osoby jej príjmy budú zdaňované sadzbou dane 15 % alebo 21 %.

 

Daňovník podnikajúci ako fyzická osoba sa taktiež musí rozhodnúť či bude preukazovať na daňové účely vynaložené výdavky a akým spôsobom ich bude uplatňovať. Daňovník môže viesť účtovníctvo alebo uplatňovať daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov.

Ak sa daňovník nechce zaťažovať vedením účtovníctva alebo vedením daňovej evidencie, či už vlastnými silami alebo externou firmou, môže sa rozhodnúť pre uplatňovanie paušálnych výdavkov. Paušálne výdavky uplatňujú podnikatelia aj v prípade, že predmet ich podnikateľskej činnosti má nízku nákladovosť a uplatnenie paušálnych výdavkov je pre nich daňovo výhodné.

 

Aby daňovník správne vykázal optimálny základ dane a následne daňovú povinnosť, je potrebné, aby dôsledne poznal zákon o dani z príjmov a ostatné daňové zákony, ktoré príjmy podliehajú dani z príjmov, ktoré príjmy sú oslobodené od dane z príjmov, ktoré výdavky je možné pokladať za daňové výdavky [§ 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, § 19 zákona o dani z príjmov] a ktoré výdavky nie je možné považovať za daňové výdavky (§ 21 zákona o dani z príjmov). Súčasne by sa mal oboznámiť s pripočítateľnými a odpočítateľnými položkami a so spôsobom výpočtu základu dane (§ 4 a § 17 zákona o dani z príjmov).

 

Pri zisťovaní základu dane musí podnikateľský subjekt postupovať podľa § 4, § 14 a § 17 zákona o dani z príjmov. Pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa vychádza u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva z rozdielu príjmov a výdavkov a pri účtovaní v podvojnom účtovníctve z výsledku hospodárenia.

1.1   Analýza príjmov z hľadiska ich vplyvu na základ dane

Daňovník musí analyzovať svoje príjmy a zvažovať, ktoré príjmy je povinný zahrnúť do zdaniteľných príjmov a ktoré nie je povinný zahrnúť do zdaniteľných príjmov.

 

Do základu dane daňovník nie je povinný zahŕňať príjmy:

• ktoré nie sú predmetom dane, uvedené v § 3 ods. 2 zákona o dani z príjmov, v § 5 ods. 5 a ods. 6 zákona o dani z príjmov a v § 12 ods. 7 zákona o dani z príjmov,
• oslobodené od dane z príjmov podľa § 9 zákona o dani z príjmov, § 5 ods. 7 zákona o dani z príjmov a §§ 13, 13a, 13b a 13c zákona o dani z príjmov,
• z ktorých bola vybraná daň zrážkou v zmysle § 43 zákona o dani z príjmov. Ak je to však pre daňovníka výhodnejšie, môže si v zmysle § 43 ods. 7 zákona o dani z príjmov tento príjem zahrnúť do základu dane a daň vybraná zrážkou sa bude považovať za preddavok, táto možnosť je v súčasnosti pre daňovníkov, fyzických osôb, s neobmedzenou daňovou povinnosťou v SR obmedzená len na zrážkovú daň z príjmov z podielových listov dosiahnutých z ich vyplatenia.

 

Príjmy, ktoré nie sú predmetom dane z príjmov

Podľa § 3 ods. 2 zákona o dani z príjmov z príjmov fyzických osôb predmetom dane z príjmov nie sú:

• prijatá náhrada oprávnenej osoby podľa osobitných predpisov, príjem získaný vydaním, darovaním alebo dedením nehnuteľnosti, bytu, nebytového priestoru alebo ich častí alebo hnuteľnej veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty okrem príjmu z neho plynúceho a okrem darov poskytnutých v súvislosti s výkonom činnosti podľa § 5 (príjem zo závislej činnosti) alebo § 6 (príjem z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti) zákona o dani z príjmov a darov, ktoré boli poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od držiteľa,
• úver a pôžička,
• daň z pridanej hodnoty uplatnená v cene tovaru alebo služby, ak ide o platiteľa dane,
• príjem plynúci z dôvodu nadobudnutia nových akcií a podielov ako aj príjem plynúci z dôvodu ich výmeny pri zrušení daňovníka bez likvidácie, a to aj vtedy, ak súčasťou splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia spoločnosti je aj majetok spoločnosti so sídlom v členských štátoch Európskej únie.

 

Daňovník nezahŕňa príjmy, ktoré nie sú predmetom dane z príjmov do základu dane. Daňovník musí zvažovať pri budúcej optimalizácii základu dane vplyv rôzne druhov príjmov na základ dane, napr. pri investovaní voľných finančných zdrojov. Môže ich napr. uložiť na dlhodobý termínovaný vklad v banke. V tomto prípade získaný výnos vo forme úrokov podlieha zrážkovej dani, prípadne môže voľné finančné prostriedky požičať podnikateľovi. V takomto prípade prijatý úrok z pôžičky predstavuje príjem z kapitálového majetku podľa § 7 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov, ktorý je zdaňovaný osobitnou sadzbou dane vo výške 19 %.

 

Daňovník však môže vložiť voľné finančné prostriedky do podnikania vo forme obstarania obchodného podielu do spoločnosti s ručením obmedzeným prípadne vkladu finančných prostriedkov vo forme vkladu tichého spoločníka. Podiely na zisku podľa § 3 ods. 1 písm. e)  a g) zákona o dani z príjmov vyplatené:

• tuzemskej fyzickej osobe,
• fyzickej osobe – nerezidentovi do zahraničia
• sa zdaňujú daňou vyberanou zrážkou podľa § 43 ods. 1 zákona o dani z príjmov vo výške:
• 7 % alebo sadzbou podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia,
• 35 %, ak ide o fyzické osoby, ktoré sú daňovníkmi nezmluvných štátov.

 

Daň vybraná zrážkou v sadzbe 35 % platí aj pre príjmy podľa § 3 ods. 1 písm. e) a g) zákona o dani z príjmov vyplatené právnickej osobe – daňovníkovi z nezmluvného štátu.

 

Umiestnenie finančných prostriedkov formou tichého spoločenstva

Podstatou zmluvy o tichom spoločenstve je, že tichý spoločník sa zúčastňuje na podnikaní inej fyzickej alebo právnickej osoby, podnikateľa tým, že mu poskytne vklad bez toho, aby sa osobne zúčastňoval podnikania. Na podnikaní sa tichý spoločník podieľa jednak poskytnutím určitého vkladu podnikateľovi, jednak prijatím časti zisku zodpovedajúcej jeho podielu na výsledku podnikania.

Zmluva o tichom spoločenstve je upravená v § 673 až § 681 Obchodného zákonníka. Zmluvou o tichom spoločenstve sa zaväzuje tichý spoločník poskytnúť podnikateľskému subjektu určitý vklad a podieľať sa ním na jeho podnikaní. Predmetom vkladu tichého spoločníka môže byť peňažná suma, vecný vklad, právo, alebo iná majetková hodnota využiteľná pri podnikaní. Tichý spoločník je povinný predmet vkladu odovzdať podnikateľovi alebo umožniť mu jeho využitie pri podnikaní podľa zmluvy. Ak nie je stanovené v zmluve inak stáva sa podnikateľský subjekt prevzatím vecí okrem nehnuteľností, ich majiteľom. V prípade vkladu nehnuteľnosti je podnikateľský subjekt oprávnený k jej využívaniu po dobu trvania zmluvy. Tichý spoločník počas trvania zmluvy nie je oprávnený požadovať svoj vklad pred zánikom zmluvy. Podnikateľ sa naopak zaväzuje vyplácať časť zisku vyplývajúcu z podielu tichého spoločníka na výsledku podnikania.

 

Účastníkom zmluvy o tichom spoločenstve sú na jednej strane podnikateľ a na druhej strane tichý spoločník. Jedna zo strán musí byť podnikateľom, čo vyplýva zo znenia § 673 Obchodného zákonníka, ktoré uvádza zmluvu o tichom spoločenstve ako záväzok tichého spoločníka poskytnúť podnikateľovi vklad a podieľať sa na jeho podnikaní. Podnikateľom, ktorý uzatvoril zmluvu o tichom spoločenstve, môže byť fyzická osoba, všetky typy obchodných spoločností i družstvo.

 

Druhou stranou – tichým spoločníkom môže byť ktokoľvek, kto má právnu subjektivitu a majetok, ktorý môže použiť ako vklad tichého spoločníka, môže ale aj nemusí to byť podnikateľ, môže to byť fyzická a aj právnická osoba. V praxi sa často vyskytuje otázka či tichým spoločníkom obchodnej spoločnosti môže byť spoločník spoločnosti s r. o. alebo akcionár akciovej spoločnosti. Obchodný zákonník takúto možnosť nevylučuje. Tichým spoločníkom môže byť aj zamestnanec podnikateľa, prípadne aj rodinný príslušník podnikateľa. Obchodný zákonník nestanovuje v osobe tichého spoločníka žiadne obmedzenia.

 

Uzavretím zmluvy o tichom spoločenstve nevzniká nová obchodná spoločnosť, ale ide len o obchodno-záväzkový vzťah medzi podnikateľom a tichým spoločníkom. Zmluva musí mať písomnú formu. Podstatnými náležitosťami zmluvy o tichom spoločenstve sú:

• stanovenie výšky vkladu tichého spoločníka,
• určenie časti zisku vyplývajúcej z podielu tichého spoločníka na výsledku podnikania.

 

Predmet vkladu musí byť v zmluve presne vymedzený a rovnako aj výška podielu spoločníka na zisku, inak by bola zmluva neplatná. K výplate časti zisku, vyplývajúceho z podielu tichého spoločníka na výsledku podnikania sa teda musí podnikateľský subjekt zaviazať v zmluve o tichom spoločenstve. Tichý spoločník sa nezúčastňuje na podnikaní priamo, nemá preto vplyv na rozhodovanie o obchodných a ďalších záležitostiach podnikateľského subjektu. V tom sa líši od spoločníka obchodnej spoločnosti. Práva a povinnosti voči tretím osobám z podnikania vznikajú len podnikateľskému subjektu. Tichý spoločník je oprávnený nazerať do obchodných a účtovných dokladov týkajúcich sa podnikania, na ktorom sa podieľa a je preto oprávnený požadovať účtovnú závierku. Spoluúčasť tichého spoločníka na podnikaní podnikateľa má obojstranné výhody aj nevýhody.

 

Výhody tichého spoločníka:

• má možnosť zhodnotiť svoje prostriedky bez vzniku povinnosti osobne sa zúčastňovať na podnikaní svojho partnera,
• znáša len obmedzené rizika do výšky svojho vloženého vkladu do tichej spoločnosti, v prípade straty nemusí svoj vklad zvyšovať alebo dopĺňať,
• voči tretím osobám zostáva v anonymite,
• neručí priamo veriteľom,
• má právo kontroly podnikateľa.

 

Výhody podnikateľa.

• možnosť získať finančné alebo majetkové zdroje nevyhnutné na podnikanie bez toho, že by podnikateľ bol vo svojej podnikateľskej činnosti tichým spoločníkom obmedzovaný,
• tichý spoločník nie je oprávnený zúčastňovať sa na obchodnom vedení spoločnosti.

 

Tiché spoločenstvo má aj nevýhody. Jednak pre tichého spoločníka a taktiež pre podnikateľa. K nevýhodám tichého spoločníka patrí najmä vysoká miera rizika – pri dosiahnutí straty sa vklad tichého spoločníka znižuje, až v prípade podielu na strate do výšky vkladu, môže tiché spoločenstvo zaniknúť. K nevýhodám podnikateľa patrí predovšetkým skutočnosť, že výplata podielu tichého spoločníka nie je daňovým výdavkom.

 

Stanovenie podielu na zisku tichého spoločníka

Obchodný zákonník presne nešpecifikuje spôsob výpočtu podielu na zisku tichého spoločníka. V § 676 Obchodného zákonníka sa uvádza, že rozhodujúcim podkladom pre určenie podielu tichého spoločníka na výsledku podnikania je ročná účtovná závierka. Z tohto dôvodu je potrebné v zmluve o tichom spoločenstve presne určiť podiel tichého spoločníka na zisku a spôsob jeho výpočtu.

 

Obchodný zákonník viaže podiel tichého spoločníka na výsledok podnikania za rok v súlade s účtovným obdobím. Výsledok podnikania podľa účtovnej závierky pre účely výpočtu podielu tichého spoločníka možno chápať hospodársky výsledok v ročnej účtovnej závierke, ktorý môže byť kladný (zisk) alebo záporný (strata).

 

V závislosti od používanej účtovnej sústavy môže mať nasledovné formy:

a)  v sústave jednoduchého účtovníctva:

–   zisk ako kladný rozdiel príjmov a výdavkov vo výkaze o príjmoch a výdavkoch,

–   strata je záporný rozdiel príjmov a výdavkov vo výkaze o príjmoch a výdavkoch,

b)  v sústave podvojného účtovníctva.

–   zisk je rozdiel výnosov a nákladov po zohľadnení dane z príjmov,

–   strata je kladný rozdiel medzi nákladmi a výnosmi.

 

V prípade, že podnikateľom je fyzická osoba, ktorá vedie jednoduché účtovníctvo podiel tichého spoločníka sa vypočíta zo základu dane zníženého o daň z príjmov fyzických osôb platenú podnikateľom, vyčíslenú v súlade zo zákonom o dani z príjmov. Je potrebné zdôrazniť, že podiel na zisku tichého spoločníka vyplatený tichému spoločníkovi sa v súlade s § 21 zákona o dani z príjmov nepovažuje za daňový výdavok u podnikateľa.

V prípade, že podnikateľom je fyzická osoba účtujúca v sústave podvojného účtovníctva podiel tichého spoločníka by mal byť vypočítaný z účtovného hospodárskeho výsledku zníženého o daň z príjmov fyzických osôb.

V prípade, že podnikateľom je právnická osoba – spoločnosť s ručením obmedzeným a akciová spoločnosť je potrebné v zmluve o tichom spoločenstve stanoviť z akého hospodárskeho výsledku sa podiel tichého spoločníka bude počítať. V každom prípade je to zisk po zdanení. Spoločnosť s ručením obmedzeným aj akciová spoločnosť majú povinnosť prispievať povinným prídelom do rezervného fondu v súlade s príslušnými ustanoveniami obchodného zákonníka. V zmluve je dôležité stanoviť, či sa podiel tichého spoločníka bude počítať z čistého zisku pred prídelom do rezervného fondu, alebo až po prídele do rezervného fondu.

V prípade, ak zmluvu o tichom spoločenstve uzavrie komanditná spoločnosť bolo by vhodné aby podiel tichého spoločníka predstavoval podiel na zisku komanditnej spoločnosti po odpočítaní podielu komplementárov komanditnej spoločnosti.

 

Nárok na podiel na zisku vzniká tichému spoločníkovi do 30 dní po vyhotovení ročnej účtovnej závierky, pokiaľ je podnikateľom fyzická osoba. Ak je podnikateľom právnická osoba, táto lehota plynie od schválenia účtovnej závierky v súlade so stanovami, spoločenskou zmluvou alebo zákonom, napr. v spoločnosti s ručením obmedzeným a v akciovej spoločnosti schvaľuje ročnú účtovnú závierku valné zhromaždenie, ktoré aj rozhoduje o rozdelení zisku. Vyplatený podiel na zisku nie je tichý spoločník povinný vrátiť aj keby ďalší rok hospodárenia skončil stratou.

Podiel na zisku, ak nie je stanovené inak sa vypláca v peniazoch. Ak si tichý spoločník podiel na zisku nevyberie, nezvyšuje sa tým jeho vklad, pokiaľ to nie je uvedené v zmluve, ale sa jedná o pohľadávku tichého spoločníka voči podnikateľovi.

Tichý spoločník nemá priamo zo zmluvy nárok na úrok z vkladu, zákon ho však ani nezakazuje. Je teda na zmluvných stranách, či si dohodnú výplatu úroku z vkladu. V prípade dohody o úrokoch z vkladu by mal nárok na vyplatenie úrokov tichý spoločník aj v prípade straty. Prijatý úrok podlieha u príjemcu zdaneniu, pretože sa jedná o príjem z kapitálového majetku podľa § 7 ods. 1 c) zákona o dani z príjmov.

 

Ak podnikateľský subjekt dosiahne v danom účtovnom období stratu z podnikania o podiel straty sa znižuje vklad tichého spoločníka. Vyplýva to z ustanovenia § 667 Obchodného zákonníka. V ďalších rokoch, keď podnikateľský subjekt dosiahne zisk sa znížený vklad tichého spoločníka zvyšuje o podiel na zisku a nárok na výplatu podielu na zisku vzniká tichému spoločníkovi až po dosiahnutí pôvodnej výšky vkladu.

Tichý spoločník pritom nie je povinný pri podiele na strate z podnikania svoj vklad doplňovať. Dôležitá je skutočnosť, že na strate sa tichý spoločník podieľa len do výšky svojho vkladu.

 

Zmluva o tichom spoločenstve zaniká v týchto prípadoch:

• uplynutím doby, na ktorú bola zmluva o tichom spoločenstve uzatvorená,
• výpoveďou, ak nebola zmluva o tichom spoločenstve uzatvorená na dobu určitú,
• ukončením podnikania, na ktoré sa zmluva vzťahuje,
• vyhlásením konkurzu na majetok podnikateľa,
• ak dosiahne podiel tichého spoločníka na strate výšku jeho vkladu.

 

Zánikom účasti tichého spoločníka na podnikaní zaniká zmluva o tichom spoločenstve a podľa § 680 Obchodného zákonníka musí prísť k vysporiadaniu podnikateľského subjektu s tichým spoločníkom do 30 dní po zániku zmluvy. Podnikateľ je povinný vrátiť tichému spoločníkovi vklad zvýšený alebo znížený o jeho podiel na výsledku podnikania.

 

Viac sa už dočítate v odbornej tematickej publikácii Optimalizácia dane 2023 bez chýb, pokút a penále.

 

Novelou zákona o dani z príjmov a mení a dopĺňa aj daňový poriadok s účinnosťou od 1. 1. 2023. Zaviedla sa úprava registrácie z úradnej moci, vzhľadom na nedostatočnú kvalitu dát zdrojového registra tak, že od 1. 1. 2023 sa budú registrovať z úradnej moci daňové subjekty, ktoré sú do tohto registra zapísané z obchodného a živnostenského registra a z ostatných registrov, podľa oznámenia, ktoré bude zverejnené na webovom sídle Finančného riaditeľstva SR. Ďalej sa pri ukladaní pokút zaviedol systém tzv. „druhej šance“, podľa ktorého správca dane pokutu, ktorú je možné určiť v rámci intervalového rozpätia, neuloží, ale vyzve na splnenie povinnosti s upozornením, že pri ďalšom porušení už bude uložená pokuta. Tiež sa skrátila lehota na vyrubenie úroku z omeškania pri úplnej úhrade nedoplatku tak, že úrok bude možné uložiť do jedného roka od konca roka, v ktorom bol nedoplatok uhradený.

 

Úvod

Správa daní zahŕňa množstvo činností a procesov ich vykonania, tak na strane daňového subjektu, správcu dane alebo tretej osoby. Ide napríklad o priebeh registrácie pre vybrané dane, začatie, priebeh a skončenie daňovej kontroly, miestne zisťovanie, spôsob podávania daňových priznaní, spôsob komunikácie so správcom dane, spôsob platenia dane, pravidlá podávania dodatočných daňových priznaní, pravidlá určovania miestnej príslušnosti správcu dane, pravidlá doručovania písomností, pravidlá plynutia lehôt, pravidlá odvolania, pravidlá odloženia platenia dane alebo platenia dane v splátkach, pravidlá vrátania daňového preplatku, pravidlá vymáhania daňového nedoplatku, určenie výšky alebo spôsobu výpočtu pokút a úrokov z omeškania.

K správe daní patrí aj určenie miestnej príslušnosti správcu dane – daňového úradu, ktorému sa podáva daňové priznanie.

Správu dane z príjmov, dane z pridanej hodnoty okrem dovozu tovaru a dane z motorových vozidiel vykonávajú daňové úrady. Správu spotrebných dani a DPH pri dovoze tovaru vykonávajú colné úrady. Miestne dane spravujú mestá a obce. Na správe daní sa zúčastňuje aj samotný daňový subjekt – podnikateľ a ďalšie osoby vymedzené daňovým poriadok.

Procesné hľadisko správy daní upravuje zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov. Niektoré činnosti súvisiace so správou daní sú upravené v konkrétnych daňových zákonoch. Daňový poriadok upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vznikajú v súvislosti so správou daní. Okrem iného rieši napríklad proces daňovej kontroly, registračné konanie, daňové exekučné konanie alebo sankcie. Ide hlavne o opis činností daňových subjektov a správcu dane v rámci daňového konania.

Daňový poriadok bol vypracovaný s cieľom zabezpečiť efektívnejšie fungovanie daňovej správy. Prvoradým cieľom bolo zabezpečenie rýchlejšej komunikácie so správcom dane a znížení osobnej komunikácie daňovníka s daňovým úradom. Zásadným bolo zavedenie elektronického doručovania dokumentov za splnenia podmienok elektronického doručovania. Vzhľadom na to, že došlo k rozsiahlej elektronizácii správy daní, bolo nevyhnutné obstarať nové časti daňového informačného systému za účelom zabezpečenia realizácie základných daňových procesov. Základom elektronizácie bolo uskutočniť ju v súlade s novou organizačnou štruktúrou, tiež bolo nutné prispôsobiť procesy spracovania vymedzeným spôsobom zameraným na podporu zmeny organizačnej štruktúry, nepredĺženie času potrebného na vybavenie príslušnej agendy, zefektívnenie výkonu činností orgánov štátnej správy v oblasti daní a poplatkov, pričom cieľom je najmä spokojnosť daňových subjektov.

Daňový informačný systém bol zavedený ako štandardný daňový informačný systém, dokumentačný systém, integračná platforma, centrálny register daňových subjektov prepojený na centrálny register fyzických a právnických osôb, potrebný hardware, vybudovanie záložného pracoviska, výdavky na elektronizáciu služieb a integráciu informačných systémov verejnej správy, základ pre plánované zjednotenie výberu daní, cla a poistných odvodov, základ pre zámer zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov, úspora finančných prostriedkov.

Zavedením opatrení v daňovom poriadku došlo k zníženiu nárokov na výdavkovú časť štátneho rozpočtu, k zefektívneniu procesov na strane daňových orgánov, k vytvoreniu priestoru k zvýšeniu daňovej disciplíny realizáciou proaktívneho prístupu daňových orgánov vo vzťahu k daňovým subjektom, k vytvoreniu širších možnosti umožňujúcich odhaľovanie daňových únikov, umožneniu vybavenia agendy na ľubovoľnom mieste daňovej správy, implementáciou kontaktného centra k možnosti získavania zo strany daňového subjektu k potrebným informáciám aj na diaľku, zjednodušeniu tlačív a právnych predpisov, k zníženiu fyzického kontaktu subjektov so zamestnancom daňovej správy, k úspore na strane daňových orgánov a daňových subjektov, k zníženiu administratívnej náročnosti a byrokracie, k zjednodušeniu a sprehľadneniu procesu spojeného s daňovými povinnosťami, k uľahčeniu získania informácií o právach a povinnostiach povinných osôb, k časovej úspore pri administrácii daňovej agendy, k úspore nákladov podnikateľských subjektov na poštovnom, na bankových poplatkoch, na pracovné zdroje zaoberajúce sa daňovou agendou.

Daňový poriadok pozostáva zo siedmych častí, niekoľkých hláv, dielov a oddielov. Prvá časť upravuje základné a všeobecné ustanovenia, Druhá časť upravuje činnosti správcu dane, Tretia časť upravuje platenie dane, Štvrtá časť upravuje daňové konanie, Piata časť upravuje zodpovednosť za porušenie povinností, Šiesta časť upravuje osobitné ustanovenia pre konkurz, reštrukturalizáciu a oddlženie a Siedma časť upravuje spoločné, splnomocňovacie, prechodné a záverečné ustanovenia.

 

Novely zákona rok 2022

 

Zákon č. 39/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, bol schválený 1. februára 2022 a účinnosť nadobudol 27. 2. 2022.

Novela zákona mala pozitívny dosah na zníženie administratívnej záťaže pri čerpaní prostriedkov Európskej únie.

Novela zákona vytvorila právny základ na overovanie poskytnutia verejných financií administratívnou finančnou kontrolou len s tými skutočnosťami podľa § 6 ods. 4 zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré sú určené na základe písomnej analýzy rizík. Uvedená úprava bola zavedená najmä pre účely výkonu finančnej kontroly v oblasti implementácie fondov EÚ. Týmto prístupom sa zefektívnil proces výkonu administratívnej finančnej kontroly, nakoľko sa znížila administratívna záťaž zamestnancov orgánov verejnej správy vykonávajúcich administratívnu finančnú kontrolu. Zefektívnenie výkonu finančnej kontroly zabezpečila aj možnosť podpisovať v odôvodnených prípadoch návrh správy alebo návrh čiastkovej správy a správu alebo čiastkovú správu z administratívnej finančnej kontroly alebo finančnej kontroly na mieste len jedným zo zamestnancov orgánu verejnej správy, ktorý vykonal finančnú kontrolu. Podľa predchádzajúcej právnej úpravy boli potrebné podpisy všetkých zamestnancov orgánu verejnej správy, ktorí dané kontroly vykonali.

Cieľom novely zákona bolo taktiež upraviť možnosť externalizácie výkonu administratívnej finančnej kontroly a finančnej kontroly na mieste. Právnou úpravou sa umožnilo vykonávať administratívnu finančnú kontrolu alebo finančnú kontrolu na mieste iným orgánom verejnej správy v prípade, že tak ustanovia osobitné predpisy. Zároveň sa precizovali aj niektoré ustanovenia procesných pravidiel výkonu finančnej kontroly a auditu.

 

Zákon č. 250/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, bol schválený 15. júna 2022 a účinnosť nadobudne 1. 1. 2024.

Cieľom uvedeného zákona je zvýšenie daňovej transparentnosti a zlepšenie fungovania existujúcich nástrojov administratívnej spolupráce.

Predmetná novela zákona nadväzuje na doterajší dynamický vývoj v oblasti automatickej výmeny informácií a zavádza nový druh automatickej výmeny informácií o predávajúcich využívajúcich platformy. V období rýchlo sa rozvíjajúcej digitalizácie ekonomiky by práve táto automatická výmena informácií mala napomôcť daňovým správam pri správnom vyčíslení zdaniteľných príjmov osôb predávajúcich prostredníctvom digitálnych platforiem bez fyzickej prítomnosti. Zámerom smernice (EÚ) 2021/514 nie je pokryť iba cezhraničné využívanie platforiem, ale získať informácie aj o domácich predávajúcich cez domáce platformy. Na zabezpečenie tejto automatickej výmeny informácií sa zavádza povinnosť pre oznamujúcich prevádzkovateľov platforiem zbierať a poskytovať príslušnému orgánu Slovenskej republiky informácie o predávajúcich podliehajúcich oznamovaniu, ktorí aktívne predávajú tovary a poskytujú služby prostredníctvom platforiem. Ide o platformy ponúkajúce predaj tovaru, prenájom dopravných prostriedkov a nehnuteľného majetku, ako aj poskytovanie rôznych služieb (napr. ubytovacích, dopravných, stravovacích). Vymedzené pravidlá platia nielen v rámci EÚ, ale obdobné pravidlá boli schválené aj na úrovni Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Novela zákona obsahuje aj spresnenia týkajúce sa existujúcich ustanovení smernice 2011/16/EÚ v platnom znení ohľadom výmeny informácií na žiadosť, skupinových žiadostí, ako aj zavedenie inštitútu spoločných kontrol.

V zákone č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) sa s ohľadom na úpravu spoločných kontrol dopĺňa možnosť správcu dane vydať rozhodnutie v skrátenom konaní, ak vyrubenie dane vyplynie zo záverečnej správy zo spoločnej kontroly na základe vzájomnej dohody zainteresovaných príslušných orgánov členských štátov.

 

Zákon č. 325/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, bol schválený 20. septembra 2022 a účinnosť nadobudol 7. 10. 2022 a 1. 11. 2022.

Cieľom novely zákona bolo reflektovať niektoré otázky aplikačnej praxe a upraviť vzťahy v súlade s identifikovanými potrebami adresátov právnej úpravy.

Novela zákona ruší inštitút integrovaných obslužných miest (ďalej len „IOM“), keďže v zásadnej časti činností nenašiel predpokladané uplatnenie. Časť činnosti, ktorá sa týka vydávania výpisov z verejných evidencií, bude zachovaná, pričom táto činnosť bude realizovaná cez príslušné inštitúty zákona č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Novelou zákona dochádza k revízii právnej úpravy zriaďovania elektronických schránok pre orgány verejnej moci, zriaďovania a aktivácie schránok pre zapísané organizačné zložky a deaktivácie schránok pre fyzické osoby podnikateľov. V oblasti doručovania dochádza k úprave pravidiel doručovania elektronických úradných dokumentov v prípade deaktivácie elektronickej schránky s cieľom minimalizovať špekulatívne konanie pri deaktivácii elektronickej schránky a zefektívniť činnosť orgánov verejnej moci pri doručovaní elektronických úradných dokumentov.

V oblasti autentifikácie sa otvorila právna úprava pre používanie iných ako dnes v zákone o e-Governmente ustanovených autentifikátorov. Zachovala sa možnosť autentifikácie s použitím dokladov (eID a doklad o pobyte cudzinca), ako aj autentifikačných prostriedkov notifikovaných podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (ďalej len „nariadenie (EÚ) č. 910/2014“) a pre iné autentifikačné prostriedky sa zaviedol postup posudzovania ich súladu so štandardmi a postupmi podľa zákona o e-Governmente, ich evidencia a následné používanie podľa rozhodnutia orgánu verejnej moci.

Na základe podnetov z aplikačnej praxe sa umožnilo vytváranie elektronického úradného dokumentu aj ako elektronického dokumentu bez použitia elektronického formulára.

Novelou zákona sa zároveň rozšíril okruh osôb oprávnených na vykonávanie zaručenej konverzie, upustilo sa od povinnosti vedenia evidencie u osoby vykonávajúcej konverziu a používanie len centrálnej evidencie zaručených konverzií, v spojení s maximálnym zjednodušením náležitostí osvedčovacej doložky.

V oblasti vládneho cloudu sa zaviedol presun právnej úpravy zo zákona o e-Governmente do zákona č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a súvisiace zmeny v tejto časti úpravy, vrátane povinností orgánu vedenia a orgánov riadenia. Ustanovilo sa tiež na úrovni zákona podrobnejšie upraviť otázky prevádzky a používania vládnej siete Govnet. Zmeny v ostatných predpisoch súviseli so zrušením inštitútu IOM, resp. s úpravou v oblasti zriaďovania elektronických schránok orgánom verejnej moci podľa zákona o e-Governmente.

Novela zákona bola vypracovaná predovšetkým na základe výsledkov kontrolnej činnosti Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky, na základe doručených podnetov od iných orgánov verejnej moci, odporúčaní z pracovných skupín pod vedením ministerstva investícií, a čiastočne aj výstupov z auditu povinností uskutočneného v roku 2021 na základe spolupráce ministerstva investícií so zástupcami odbornej komunity.

Novelou zákona došlo k zosúladeniu obsolentného ustanovenia Daňového poriadku so zákonom o e-Governmente. Zákon o e-Governmente ustanovuje od roku 2013 všeobecnú právnu úpravu pre výkon verejnej moci elektronicky. Jeho cieľom nie je zasahovať do kompetencie orgánu verejnej moci, ani zasahovať do postupu v konaní podľa osobitného predpisu, avšak jeho cieľom je ustanoviť odchýlky v prípade elektronickej komunikácie. Orgán verejnej moci si môže upraviť postup alebo inštitúty pri výkone verejnej moci elektronicky aj v osobitnom predpise inak, než ustanovuje zákon o e-Governmente, a to tam, kde mu to zákon o e-Governmente umožňuje. Ustanovenia Daňového poriadku bolo nevyhnutné zosúladiť s textom zákona o e-Governmente najmä z dôvodu zamedzenia dvojkoľajnosti právnej úpravy a zabezpečenia vyváženosti právneho poriadku v súlade s § 2 ods. 2 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

 

Zákon č. 433/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, bol schválený 6. decembra 2022 a účinnosť nadobudol 8. 12. 2022.

Novelou zákona sa zabezpečuje implementácia nariadenia Rady (EÚ) 2022/1854 zo 6. októbra 2022 o núdzovom zásahu s cieľom riešiť vysoké ceny energie (Ú. v. EÚ L 261I , 7. 10. 2022).

Nariadenia Európskej Únie sú zo svojej povahy právnymi aktami, ktoré sa uplatňujú priamo, v prípade nariadenia (EÚ) 2022/1854 však ide o právny predpis, ktorý nie je bez vnútroštátnej právnej úpravy použiteľný. Nariadenie ponecháva členským štátom široký adaptačný priestor ako v otázkach hmotnoprávnych, tak aj v otázkach procesných, nakoľko nerieši, akým spôsobom sa nadmerné príjmy budú vyberať. Neupravuje ani tak zásadnú otázku, akou je uloženie povinnosti konkrétnym výrobcom strpieť odvedenie časti svojich výnosov. Bolo preto nevyhnutné, aby zákonná právna úprava určila pravidlá pre určenie a inkaso povinného peňažného plnenia, pre ktoré sa zvolilo označenie odvod z nadmerných príjmov. Odvod z nadmerných príjmov bude z procesného hľadiska spravovaný ako daň podľa daňového poriadku.

Charakter povinného peňažného plnenia, pre ktoré sa na účely implementácie nariadenia zvolilo označenie odvod, vyplýva zo samotného nariadenia (EÚ) 2022/1854 a spôsobu jeho prijatia. Ide o nástroj pre reguláciu trhu s elektrickou energiou, ktorý má celoeurópsky charakter, aj keď v niektorých čiastkových parametroch sa členským štátom umožňuje zohľadniť individuálne vnútroštátne špecifiká. Materiálne ide o zákonné nastavenie hranice povolených trhových príjmov, kedy pri presiahnutí tejto hranice dochádza k odvodu do štátneho rozpočtu.

Zatiaľ čo príležitostné a krátkodobé cenové špičky možno považovať za normálnu vlastnosť trhu s elektrinou a pre niektorých investorov môžu byť užitočné na to, aby sa im vrátili investície do výroby elektriny, extrémny a trvalý nárast cien elektriny pozorovaný od februára 2022 sa výrazne líši od normálnej situácie na trhu s príležitostnými cenovými špičkami. Preto by sa strop príjmov na trhu nemal stanoviť pod primeranými očakávaniami účastníkov trhu, pokiaľ ide o priemernú úroveň cien elektrickej energie v hodinách, keď bol dopyt po elektrickej energii najvyšší, pred ruskou vojnou proti Ukrajine.

Súčasná energetická kríza nepriaznivo ovplyvnila všetky členské štáty Európskej únie. Prudký nárast cien energií výrazne prispel k celkovej inflácii v eurozóne a spomaľuje hospodársky rast v Európskej únii. Únia na tento vývoj reagovala okrem iného prijatím nariadenia, ktoré sa zaoberá vysokými cenami energií a ktorého súčasťou je aj otázka tzv. stropu trhových príjmov a rozdelenie nadmerných príjmov a príjmov z preťaženia medzi konečných spotrebiteľov elektriny, ktoré sa bude uplatňovať od 1. decembra 2022.

Dôvody potreby regulácie segmentu výroby elektriny vyplývajú z nariadenia (EÚ) 2022/1854 a jeho odôvodnenia, ako aj ďalších sprievodných materiálov, na ktoré možno v tejto súvislosti odkázať.

Novelou zákona sa tiež zabezpečuje vykonávanie povinností ustanovených článkom 3m nariadenia Rady (EÚ) 2022/879 z 3. júna 2022, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 833/2014 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na konanie Ruska, ktorým destabilizuje situáciu na Ukrajine ((Ú. v. EÚ L 153, 3. 6.2022), týkajúcich sa uvalených sankcií na ruskú ropu dodanú do Slovenskej republiky ropovodom a ropné výrobky vyrobené z tejto ropy, alebo ich ďalší predaj do iných členských štátov alebo do tretích krajín. Novelou zákona sa zaviedla povinnosť označovania ruskej ropy dodanej do Slovenskej republiky ropovodom a ropných výrobkov vyrobených z takejto ropy, ako aj povinnosť vedenia evidencie nakladania s takto označenými výrobkami.

Novelou zákona sa súčasne precizovali a doplnili niektoré ustanovenia zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov v oblasti uplatňovania cenovej regulácie v regulovaných činnostiach. Zaviedol sa nový inštitút tzv. krízovej regulácie, ktorý sa zaradil do zákona o regulácii za mimoriadnu reguláciu. Upravil sa postup a podmienky pre uplatnenie cenovej regulácie za regulované činnosti v tepelnej energetike určením limitu nárastu ceny, ktorý určí vláda nariadením. Novela zákona taktiež rozšírila použitie ustanovení zákona č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v znení neskorších o poskytovanie dotácií na pokrytie rozdielu cien tepla.

 

Zákon č. 496/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, bol schválený 6. decembra 2022 a účinnosť nadobudol 1. 1. 2023 a tiež nadobudne 1. 1. 2024.

Novelou zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa implementuje článok 4 smernice Rady (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu, pokiaľ ide o pravidlo o obmedzení úrokových nákladov.

V čl. I sa mení a dopĺňa zákon o dani z príjmov, ktorý už obsahuje viaceré opatrenia na ochranu proti daňovým podvodom, pričom predmetom novely zákona je aj zavedenie nového pravidla o obmedzení úrokových nákladov zacieleného proti praktikám, ktoré na umelé znižovanie základu dane z príjmov využívajú nadmerné dlhové financovanie. Nové opatrenie vyplýva z povinnosti transpozície smernice (EÚ) 2016/1164.

Novela zákona ďalej obsahuje spresnenie a doplnenie pravidiel transferového oceňovania. Ide najmä o úpravu a spresnenie definície zahraničnej závislej osoby, spresnenie definície kontrolovanej transakcie a doplnenie významnej kontrolovanej transakcie (bezpečný prístav), doplnenie pravidiel pri určení základu dane stálej prevádzkarne daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou (nerezidenta) na území SR v súlade s aktuálnou metodikou Smernice OECD o transferovom oceňovaní, doplnenie pravidiel pri korešpondujúcej úprave základu dane v prípade stálej prevádzkarne daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou (nerezidenta) na území SR, ako aj doplnenie odkazu na Smernicu OECD o transferovom oceňovaní do zákona o dani z príjmov z dôvodu zabezpečenia právnej istoty pri uplatňovaní pravidiel transferového oceňovania.

V novele zákona sa doplnil postup daňovníka v prípade preventívnej reštrukturalizácie. Ide o legislatívnu úpravu tzv. zákonného a daňovo uznaného odpisu pohľadávok, podľa ktorej bude postupovať daňovník pri zániku pohľadávky alebo záväzku, vrátane odpustenia dlhu, ako aj pri tvorbe opravných položiek k pohľadávkam.

Novela zákona obsahuje aj možnosť vyššieho odpočtu daňového bonusu na vyživované dieťa (deti) v nadväznosti na započítanie príjmov (čiastkových základov dane) obidvoch oprávnených osôb (napr. rodičov) do úhrnu príjmov pre účely uplatnenia tohto daňového bonusu.

Novela zákona od 1. januára 2023 mení spôsob registrácie k dani z príjmov u vybraných typov daňovníkov. Správca dane bude registrovať daňovníkov na daň z príjmov z úradnej moci na základe údajov z registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci zapísaných do obchodného registra a živnostenského registra a podľa oznámenia finančného riaditeľstva zverejneného na jeho webovom sídle.

Novelou zákona sa na základe poznatkov z uskutočnených konzultácií a z aplikačnej praxe upravujú, spresňujú a zjednocujú z dôvodu zvýšenia právnej istoty daňovníkov niektoré ustanovenia zákona o dani z príjmov.

V čl. II sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok), kde sa zaviedla úprava registrácie z úradnej moci, vzhľadom na nedostatočnú kvalitu dát zdrojového registra tak, že od 1. 1. 2023 sa budú registrovať z úradnej moci daňové subjekty, ktoré sú do tohto registra zapísané z obchodného a živnostenského registra a z ostatných registrov, podľa oznámenia, ktoré bude zverejnené na webovom sídle Finančného riaditeľstva SR.

Ďalej sa pri ukladaní pokút zaviedol systém tzv. „druhej šance“, podľa ktorého správca dane pokutu, ktorú je možné určiť v rámci intervalového rozpätia, neuloží, ale vyzve na splnenie povinnosti s upozornením, že pri ďalšom porušení už bude uložená pokuta.

Tiež sa skrátila lehota na vyrubenie úroku z omeškania pri úplnej úhrade nedoplatku tak, že úrok je možné uložiť do jedného roka od konca roka, v ktorom bol nedoplatok uhradený. Novelou zákona dochádza k zrýchleniu postupu pri vrátení vodičského preukazu, ak je zastavené exekučné konanie.

V novele Daňového poriadku dochádza k úprave druhej šance pri sankciách – nakoľko sankcie sa ukladajú za porušenie ustanovení zákona, nie je možné stanoviť počty daňových subjektov, ktorých sa úprava dotkne, nakoľko nemožno predvídať správanie daňových subjektov. Zavedenie systému tzv. „druhej šance“ znamená, že daňový úrad a colný úrad pri prvom zistení porušenia zákona pokutu, ktorú je možné určiť v rámci intervalového rozpätia, neuloží, ale vyzve na splnenie povinnosti, a ak bola povinnosť splnená oneskorene, upozorní daňový subjekt, že pri ďalšom porušení mu už bude uložená pokuta. Porušenie bude posudzované podľa skutkovej podstaty správneho deliktu, a to osobitne voči daňovým úradom a colným úradom. Skrátila sa prekluzívna lehota na vyrubenie úroku z omeškania v prípade úplnej úhrady nedoplatku.

Zákon č. 519/2022 Z. z. o solidárnom príspevku z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií a o doplnení niektorých zákonov bol schválený 22. decembra 2022 a nadobudol účinnosť 31. 12. 2022.

Zákon o solidárnom príspevku z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií a o doplnení niektorých zákonov reaguje na prijatie Nariadenia Rady (EÚ) 2022/1854 o núdzovom zásahu s cieľom riešiť vysoké ceny energie zo dňa 6. októbra 2022. Zákon sa vzťahuje ku Kapitole III nariadenia, ktorá upravuje opatrenia týkajúce sa odvetvia ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií. Zákon obsahuje opatrenia, ktorými sa vykonáva povinný dočasný solidárny príspevok. V zákone sa upresňuje výpočet solidárneho príspevku právnických osôb, ktoré vykonávajú svoju činnosť v odvetí ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií. Zákon ďalej upravuje správu a použitie solidárneho príspevku.

V nadväznosti na tento zákon sa v samostatných článkoch upravuje aj zákon o dani z príjmov a Daňový poriadok.

 

Zdroj:www.nrsr.sk, www.slovensko.sk

 

Podrobný komentár k Daňovému poriadku nájdete v mesačníku Poradca 11/2023.

 

Nezabudnite v marci 2023

 

Termín	Charakteristika zákonnej povinnosti	Povinná osoba a zákon v platnom znení
10. 3. – piatok	Doručiť zamestnancom, ktorí poberali v roku 2022 zdaniteľné príjmy, potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti z údajov uvedených na mzdovom liste za rok 2022 – vzťahuje sa len na tých zamestnancov, ktorí nepožiadali zamestnávateľa o vystavenie tohto dokladu skôr	Zamestnávateľ § 39 ods. 5 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov
15. 3. – streda	Odvod dane vyberanej zrážkou v februári 2023 z tých príjmov, na ktoré sa vzťahuje zrážková daň a oznámenie tejto skutočnosti správcovi dane	Platiteľ zrážkovej dane § 43 ods. 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov
	Odvod sumy na zabezpečenie dane platiteľom príjmu a oznámenie tejto skutočnosti správcovi dane	Platiteľ príjmu podliehajúceho zabezpečeniu dane § 44 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov
20. 3. – pondelok	Predloženie žiadosti o registráciu pre DPH zdaniteľnou osobou, ktorej obrat za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov dosiahol v februári 2023 49 790 €	Zdaniteľná osoba § 4 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH
27. 3. – pondelok (namiesto soboty 25. 3. 2023)	Podanie súhrnného výkazu k DPH za február 2023 elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronickej podateľne v prípade, ak hodnota tovarov v ňom uvádzaných presiahla v predchádzajúcom kalendárnom štvrťroku 50 000 €	Platiteľ DPH § 80 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH
	Podanie kontrolného výkazu k DPH za február 2023 elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronickej podateľne (ak je zdaňovacím obdobím kalendárny mesiac)	Platiteľ DPH § 78a ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH
	Podanie daňového priznania k DPH za február 2023 elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronickej podateľne (ak je zdaňovacím obdobím kalendárny mesiac)	Platiteľ DPH § 78 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH
	Splatnosť DPH za február 2023 pre platiteľov s mesačnou daňovou povinnosťou	Platiteľ DPH § 78 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH
	Podanie daňového priznania elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronickej podateľne colnej správy a splatnosť spotrebnej dane z alkoholických nápojov, tabakových výrobkov, minerálneho oleja, elektriny, uhlia a zemného plynu za február 2023	Platiteľ spotrebnej dane § 12 zákona č. 530/2011 Z. z., § 13 zákona 106/2004 Z. z., § 14 zákona 98/2004 Z. z., § 12 zákona 609/2007 Z. z.
31. 3. – piatok	Podanie daňového priznania k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2022	Platiteľ dane z príjmov FO § 32, § 49 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov
	Podanie daňového priznania k dani z príjmov právnických osôb za rok 2022	Platiteľ dane z príjmov PO § 41, § 49 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov
	Úhrada dane z príjmov fyzických osôb za rok 2022	Platiteľ dane z príjmov FO § 49 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov
	Úhrada dane z príjmov právnických osôb za rok 2022	Platiteľ dane z príjmov PO § 49 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov
	Podanie oznámenia o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania k dani z príjmov fyzických aj právnických osôb za rok 2022	Platiteľ dane z príjmov FO a PO § 49 ods. 3 písm. a) a písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. ZDP
	Podanie oznámenia o zrazení a odvedení dane vyberanej zrážkou z nepeňažného plnenia poskytnutého v roku 2022 držiteľom registrácie lieku a farmaceutickej spoločnosti zdravotníckemu pracovníkovi	Príjemca nepeňažného plnenia od držiteľa registrácie lieku a farmaceutickej spoločnosti § 43 ods. 17 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov
	Úhrada dane vyberanej zrážkou z nepeňažného plnenia poskytnutého v roku 2022 držiteľom registrácie lieku a farmaceutickej spoločnosti zdravotníckemu pracovníkovi	Platiteľ dane z nepeňažných plnení § 43 ods. 17 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov
	Podanie daňového priznania za február 2023 pre osobu uplatňujúcu osobitnú úpravu dane iOSS na predaj tovaru na diaľku dovážaného z územia tretích štátov a zaplatenie tejto dane (§ 68c zákona o DPH)	Platiteľ DPH § 68c zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH
	Vykonanie ročného zúčtovania a výpočet dane za rok 2022 zamestnancom, ktorí o to požiadali	Zamestnávateľ § 38 ods. 6 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov
	Splatnosť mesačného preddavku na daň z príjmov fyzických osôb	Platiteľ dane z príjmov FO § 34 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov
	Splatnosť mesačného preddavku na daň z príjmov právnických osôb	Platiteľ dane z príjmov PO § 42 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov
	Daň z motorových vozidiel – splatnosť 1/12 ročnej predpokladanej dane z motorových vozidiel, ak presahuje 8 300 €	Platiteľ dane z motorových vozidiel § 10 ods. 4 zákona č. 361/2014 Z. z. o dani z MV
	Daň z motorových vozidiel – splatnosť 1/4 ročnej predpokladanej dane z motorových vozidiel u jedného správcu dane, ak presahuje 700 €	Platiteľ dane z motorových vozidiel § 10 ods. 5 zákona č. 361/2014 Z. z. o dani z MV
do 5 dní po dni výplaty, úhrady alebo pripísania zdaniteľnej mzdy daňovníkovi k dobru	Odvod mesačných preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a odvod osobitnej dane vybraného ústavného činiteľa za február 2023	Zamestnávateľ § 35 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov
Do 10 dní	Oznámiť správcovi dane ukončenie alebo zmenu v OSS DPH	Platiteľ OSS DPH § 68a ods. 5 a 6, § 68b ods. 8 a 9 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH
Do 30 dní	Oznámiť správcovi miestnych daní rozhodujúce skutočnosti pre vznik alebo zánik daňovej povinnosti ako aj zmenu týchto skutočností	Poplatník miestnych daní § 80 a § 99a zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach
Do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca	Odo dňa získania povolenia alebo oprávnenia na podnikateľskú činnosť, začatia výkonu inej zárobkovej činnosti, prenájmu nehnuteľnosti – registrovať sa u miestne príslušného správcu dane, oznámiť vykonávanie činnosti, poberanie príjmov podliehajúcich dani, vznik povinnosti zrážať daň alebo preddavky na daň alebo daň vyberať, zriadenie stálej prevádzkarne, zrušenie činnosti daňového subjektu	Zamestnávateľ § 49a zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov Tuzemská a zahraničná fyzická a právnická osoba § 52zzi zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov
	Podať daňové priznanie k dani z motorových vozidiel pri konkurze, likvidácii, pri ukončení podnikania, pri prerušení podnikania, pri úmrtí daňovníka a pri zániku daňovníka	Platiteľ dane z motorových vozidiel § 9 ods. 3 a nasl. zákona č. 361/2014 Z. z. o dani z MV
Pred nadobudnutím tovaru v hodnote 14 000 € bez DPH, pred prijatím služby a pred dodaním služby  do iného členského štátu	Registrácia na DPH pre povinnú osobu (neplatiteľa DPH), ak nadobúda v tuzemsku tovar z iného členského štátu v hodnote nad 14 000 € v kalendárnom roku, registrácia pred prijatím služby a pred dodaním služby do iného členského štátu, pri ktorej sa určí miesto dodania podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH	Zdaniteľná osoba § 7, § 7a zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty

 

 

Poradca (Poradca), č. 12/2023 (III/2023)

• Zákon o zdravotnom poistení s komentárom

 

Práce a mzdy – bez chýb, pokút a penále – (PaM), č. 5/2023 (III/2023)

• Nevyčerpaná dovolenka z minulých rokov
• Osoby zo zahraničia po skončení pracovného pomeru
• Vylúčenie povinnosti platiť poistné
• Osobný spis zamestnanca
• Minimálny preddavok na poistné na zdravotné poistenie
• Postup obce pri vzniku finančného dlhu subjektu 
• Maturity klopú na dvere
• Konflikt záujmov v samospráve v roku 2023

 

Dane, účtovníctvo, odvody – bez chýb, pokút a penále (DUO), č. 5/2023 (III/2023)

• Nové preddavkové obdobie
• Optimalizovanie základu dane počas roka

 

1000 riešení 5-6/2023 (III/2023)

• Zdravotné poistenie po novom
• Daňové výdavky
• Účtovníctvo
• Personalistika a mzdy
• Verejná správa

 

ODBORNÉ PUBLIKÁCIE, KTORÉ VÁM POMÔŽU V PODNIKANÍ

 

1. Účtovné súvzťažnosti 2022 pre PÚ (prehľad súvzťažného účtovania na syntetických účtoch zoradených podľa jednotlivých účtových tried a skupín v sústave podvojného účtovníctva podnikateľských subjektov)

2. Zákonník práce s komentárom 2022 (aktuálne znenie Zákonníka práce s komentárom po rozsiahlych novelách)

3. Jednoduché účtovníctvo, postupy účtovania po novele (komplexná príručka pre účtovné jednotky vedúce jednoduché účtovníctvo)

4. Daňové a nedaňové výdavky 2022 (Titul rozšírený o viac ako 100 strán prináša abecedne zoradené daňové a nedaňové výdavky s príkladmi. Encyklopédia výdavkov s príkladmi obsahuje kapitoly podľa abecedne rozdelených hesiel, ktoré sa týkajú daňových a nedaňových výdavkov)

5. Dedičská príručka (všetky potrebné informácie ohľadom dedenia)

6. Podvojné účtovníctvo s komentárom 2022 (správne postupy účtovania nájdete v komentári k zákonu o účtovníctve, komentár je obohatený o prípady z praxe a definíciu pojmov, s ktorými sa podnikateľ pri účtovaní môže stretnúť)

7. Školský zákon s komentárom (úplné znenie školského zákona s komentárom po zásadných zmenách)

8. 100 otázok a odpovedí Nehnuteľnosti, Rozvoj bývania, Automobil (tematické odpovede na otázky doplnené vybranými aktualizovanými zákonmi)

9. Územné plánovanie a výstavba (STAVEBNÝ ZÁKON) (Zákon o územnom plánovaní s komentárom a Zákon o výstavbe s komentárom)

10. Vzory zmlúv, žalôb a podaní 2022 (aktualizované vzory zmlúv z oblasti pracovnoprávnych vzťahov, trestného a správneho práva, obchodného a občianskeho práva)

11. 100 otázok a odpovedí Vnútropodnikové smernice (vnútropodnikové smernice z oblasti účtovníctva, Zákonníka práce, BOZP)

12. Účtovná závierka podnikateľov za rok 2022 (venuje sa problematike účtovnej závierky za rok 2022 pre podnikateľov účtujúcim v jednoduchom a podvojnom účtovníctve. Titul obsahuje tieto témy: prebytok, inventúra, manko, kapitálový fond, závierka, cenné papiere, opravné položky, rezervy, kurzové rozdiely, výdavky, ...)

13. Daňové priznania FO a PO za rok 2022 (obsahuje vysvetlenia pojmov a postupov, názorné príklady a vyplnené tlačivá daňových priznaní za rok 2022, upozorňuje na zmeny, ktoré nastali v priebehu roka 2022)

14. Optimalizácia dane bez chýb, pokút a penále 2023 (pri legálnej daňovej optimalizácii daňovník analyzuje a uplatňuje v praxi všetky dostupné prvky, ktoré umožňujú znížiť daňový základ, využíva rôzne variantné riešenia uplatnenia daňových výdavkov a využíva prípadné medzery v daňových zákonoch. Prinášame postupy, ktoré môže daňovník využiť pri daňovej optimalizácii tak, aby neporušil zákon)

15. 100 otázok a odpovedí DPH po novele, Cestovné náhrady – (problematika novely Zákona o DPH a novej úpravy cestovných náhrad riešená prostredníctvom praktických príkladov)

16. Trestné právo po novelách 2023 (najdôležitejšie právne predpisy po ostatných novelách pre rok 2023 z oblasti trestného a správneho práva nielen pre právnikov, advokátov, prokurátorov, ale aj pre príslušníkov policajného zboru a študentov vysokých škôl)

17. Ústava SR (od 1. 1. 2023) (úplné znenie Ústavy SR po novelách, Listina základných práv a slobôd, Všeobecná deklarácia ľudských práv, Zákon o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní)

18. Daňové a nedaňové výdavky 2023 (Abecedne zoradené daňové a nedaňové výdavky s príkladmi: z pohľadu Zákona o dani z príjmov, Zákona o dani z pridanej hodnoty, Zákona o účtovníctve)

19. Trestný zákon 2023 (Titul obsahuje trestné a správne právo po novelách 2023, doplnený Vyhláškou o Spravovacom a kancelárskom poriadku. Nakoľko bola schválená novela Trestného poriadku a zákona o obetiach trestných činov, ktorá nadobúda účinnosť od 1. 4. 2023, rozhodli sme sa pre druhé rozšírené vydanie publikácie z oblasti trestného práva v roku 2023)

 

 

NOVINKY

 

Aktualizácia I/1 (III/2023)

• Zákon č. 595/2001 Z. z. o dani z príjmov
• Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)
• Zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku
• Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty
• Zákon č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov
• Zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch

 

Aktualizácia III/1 (II/2023)

• Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce

 

Aktualizácia II/1 (II/2023)

• Zákon č. 460/1992 Zb. Ústava SR
• Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník
• Zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri
• Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon)
• Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii

 

ZÁKONY 2023

 

 

ZÁKONY I A – Daňové zákony Daň z príjmov DPH Správa daní Medzinárodná spolupráca Spotrebné a miestne dane Elektronická fakturácia Finančná správa	ZÁKONY I B – Účtovné zákony Zákon o účtovníctve Sústavy JÚ a PÚ Cestovné náhrady Správne poplatky
ZÁKONY II A – Obchodné právo a živnostenský zákon Ústava SR Obchodné právo Živnostenský zákon Správne právo Autorské právo Občianske právo	ZÁKONY II B – Občianske právo, Trestné právo Civilný proces Exekučný poriadok Trestné právo Správne právo
ZÁKONY III A – Pracovnoprávne vzťahy, BOZP, Minimálna mzda Zákonník práce Mzdové predpisy Zamestnanosť Pedagogickí zamestnanci Kolektívne vyjednávanie a združovanie občanov Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci Správne právo	ZÁKONY III B – Sociálne poistenie, Zdravotné poistenie, Dôchodky Sociálne, dôchodkové, zdravotné a nemocenské poistenie Zdravotné poistenie Sociálne zákony Sociálne služby
ZÁKONY IV – Stavebné zákony a predpisy Nový stavebný zákon Bytové a nebytové priestory Pozemkové spoločenstvá Kataster nehnuteľností Štátny fond rozvoja bývania
ZÁKONY V A – Verejná správa Rozpočtové pravidlá Verejná služba Elektronická komunikácia Verejné obstarávanie Informačné technológie	ZÁKONY V B – Školstvo a samospráva Výchova a vzdelávanie Školská samospráva Obecná polícia Verejné práce Regionálny rozvoj
ZÁKONY VI Životné prostredie Environmentálny fond Ovzdušie Voda Lesy Poľovníctvo Odpady Obaly Prevencia havárií