Nezdaniteľné časti základu dane daňovníka (NČZD) sú zadefinované v § 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ZDP) a sú položkami, o ktoré je možné znížiť výlučne základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov zo závislej činnosti (§ 5 ZDP) a základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 ZDP) alebo ich úhrnu. O aké nezdaniteľné časti základu dane ide?

 

Nezdaniteľné časti základu dane

Medzi nezdaniteľné časti základu dane patria nezdaniteľné časti základu dane:

-    na daňovníka,

-    na manželku (manžela) daňovníka,

-    na príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie podľa zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DDS“) a na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu (ďalej len „príspevky na DDS“).

 

Ak má daňovník súčet základov dane (čiastkových základov dane) z príjmov zo závislej činnosti (§ 5 ZDP) a z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 ZDP), zníži si najskôr čiastkový základ dane z príjmov zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP o NČZD uvedené v § 11 ZDP.

 

Čiastkový základ dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP si zníži len o NČZD prevyšujúce čiastkový základ dane z príjmov podľa § 5 ZDP. Prednostné odpočítanie NČZD od základu dane z príjmov zo závislej činnosti v prípade ich súbehu s príjmami z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti je nastavené v § 11 ods. 12 ZDP.

V súlade s § 11 ods. 2 ZDP, ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane, ktorý sa rovná alebo je nižší ako 92,8-násobok sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia (ďalej len „platné životné minimum“), NČZD ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca 21,0-násobku sumy platného životného minima.

 

Ak daňovník dosiahne základ dane, ktorý je vyšší ako 92,8-násobok platného životného minima

NČZD ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca rozdielu 44,2-násobku platného životného minima a jednej štvrtiny základu dane daňovníka.

 

§ 11 ods. 2 ZDP	21-násobok platného životného minima	4 579,26 €
	1/12 zo sumy 4 579,26 € (použije sa na účely výpočtu preddavku na daň podľa § 35 ods. 1 ZDP)	381,61 €
	92,8-násobok platného životného minima	20 235,97 €
	44,2-násobok platného životného minima	9 638,25 €

 

Nárok na NČZD na daňovníka si môže uplatniť každý daňovník

s výnimkou daňovníka, ktorý je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného dôchodku, vyrovnávacieho príplatku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo výsluhového dôchodku alebo obdobného dôchodku zo zahraničia (ďalej len „dôchodok“). Výnimkou je aj daňovník, ktorému bol dôchodok priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období, ak suma tohto dôchodku je v úhrne vyššia ako suma NČZD na daňovníka (§ 11 ods. 2 ZDP). V súlade s § 11 ods. 6 ZDP, ak suma dôchodku v úhrne nepresahuje sumu, o ktorú sa znižuje základ dane podľa § 11 ods. 2 ZDP, zníži sa základ dane podľa § 11 ods. 2 ZDP len vo výške rozdielu medzi sumou NČZD na daňovníka (§ 11 ods. 2 ZDP) a vyplatenou sumou dôchodku.

Ustanovenie § 11 ods. 6 ZDP sa nevzťahuje na daňovníka, ktorý splnil napr. podmienky nároku na výplatu dôchodku a naďalej poberá invalidný dôchodok.

 

Nárok na NČZD na daňovníka možno uplatniť v priebehu zdaňovacieho obdobia u zamestnávateľa

[§ 11 ods. 2 písm. a) ZDP], ktorý je platiteľom dane alebo po skončení zdaňovacieho obdobia v ročnom zúčtovaní preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, alebo osobne prostredníctvom daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby.

 

Ak zamestnanec uplatňuje NČZD na daňovníka u zamestnávateľa, zamestnávateľ na ňu prihliadne, ak zamestnanec podá vyhlásenie na uplatnenie NČZD na daňovníka a daňového bonusu podľa § 36 ods. 6 ZDP (ďalej len „vyhlásenie“) na tlačive, ktorého vzor na príslušné zdaňovacie obdobie určilo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky a uverejnilo ho na svojom webovom sídle.

 

Zamestnanec toto vyhlásenie doručí zamestnávateľovi v listinnej podobe, ak sa so zamestnávateľom nedohodnú na jeho doručení elektronickými prostriedkami. Pokiaľ dôjde v priebehu zdaňovacieho obdobia k zmene podmienok rozhodujúcich na priznanie NČZD na daňovníka, zamestnanec je povinný oznámiť tieto skutočnosti zamestnávateľovi, u ktorého si NČZD na daňovníka uplatňuje, v listinnej podobe, napríklad zmenou vo vyhlásení, ak sa so zamestnávateľom nedohodnú na ich oznamovaní elektronickými prostriedkami, najneskôr posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom zmena nastala (§ 36 ods. 7 ZDP).

 

Vyhlásenie doručené elektronickými prostriedkami obsahuje

predtlačený odtlačok pečiatky zamestnávateľa a faksimile podpisu zamestnávateľa a nie je možné ho dodatočne meniť ani upravovať. Pri elektronickej komunikácii zamestnávateľa so zamestnancom sa vyžaduje potvrdenie doručenia elektronickej správy, ktoré obsahuje informáciu o dátume a čase elektronického doručenia, vrátane označenia elektronickej poštovej schránky príjemcu dohodnutej medzi zamestnancom a zamestnávateľom (§ 39 ods. 16 ZDP).

 

Zamestnávateľ môže určiť (napr. formou interného predpisu) podrobnejšie podmienky elektronickej komunikácie so zamestnancom. Ak dôjde v priebehu zdaňovacieho obdobia k zmene zamestnávateľa, u ktorého zamestnanec uplatňuje nárok na NČZD na daňovníka, zamestnanec je povinný túto skutočnosť potvrdiť podpisom vo vyhlásení u toho zamestnávateľa, u ktorého uplatňoval nárok na NČZD, keď táto skutočnosť nastala (§ 36 ods. 8 ZDP). V súlade so znením § 36 ods. 1 ZDP účinným od 1. 1. 2021, ak sa zamestnancovi skončilo zamestnanie, na NČZD na daňovníka prihliadne zamestnávateľ poslednýkrát za kalendárny mesiac, v ktorom sa zamestnancovi skončilo zamestnanie, ak vo vyhlásení zamestnanec neuvedie inak. Zamestnávateľ v súlade s § 35 ods. 1 písm. b) ZDP základ dane na výpočet preddavku na daň za kalendárny mesiac zníži o sumu zodpovedajúcu 1/12 NČZD na daňovníka [§ 11 ods. 2 písm. a) ZDP]. Pri mesačnom uplatňovaní NČZD na daňovníka nie je rozhodujúca výška dosiahnutého základu dane zamestnanca, nakoľko zamestnávateľ NČZD na daňovníka postupne znižuje v súlade s § 11 ods. 2 písm. b) ZDP až pri ročnom zúčtovaní [§ 35 ods. 1 písm. b) ZDP].

 

Nárok na NČZD na daňovníka má aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, bez ohľadu na výšku zdaniteľných príjmov, ktoré mu plynuli zo zdrojov na území Slovenskej republiky, s výnimkou daňovníka uvedeného v § 11 ods. 6 ZDP.

 

Nárok na NČZD na daňovníka sa v zásade nepreukazuje

Výnimkou je len ten daňovník - zamestnanec, ktorý bol na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom dôchodku a suma tohto dôchodku v úhrne nepresahuje sumu NČZD na daňovníka (§ 11 ods. 2 ZDP), pričom uvedené vyplýva z § 37 ods. 1 písm. b) ZDP. V súlade s § 37 ods. 1 písm. b) ZDP nárok na zníženie základu dane preukazuje zamestnanec zamestnávateľovi posledným rozhodnutím o priznaní dôchodku alebo dokladom o ročnom úhrne vyplateného dôchodku. Uvedené doklady platia dovtedy, kým nedôjde k zmene údajov v nich uvedených (§ 37 ods. 3 ZDP).

 

Rozhodnutie o priznaní dôchodku alebo doklad o ročnom úhrne vyplateného dôchodku sa s účinnosťou od 1. 1. 2021 nepredkladá zamestnávateľovi podľa osobitného predpisu (§ 1 ods. 2 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov, zákon č. 55/2017 Z. z. v znení neskorších predpisov). Takýmto zamestnávateľom je zamestnávateľ, ktorý v zmysle zákona č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení zákona č. 221/2019 Z. z. má poskytnutý prístup do informačného systému Sociálnej poisťovne.

 

Ak si daňovník uvedený v § 11 ods. 6 ZDP uplatňuje NČZD na daňovníka prostredníctvom daňového priznania, nemá povinnosť k nemu priložiť doklad o výške dôchodku, ktorým by nárok na uplatnenie tejto NČZD preukázal. V daňovom priznaní uvádza úhrnnú sumu dôchodku, ktorú dosiahol za celé zdaňovacie obdobie, len v prípade, ak si uplatňuje túto NČZD.

 

Nezdaniteľná časť základu dane daňovníka na manželku (manžela)

NČZD daňovníka na manželku (manžela) si môže uplatniť daňovník, ak v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane, ktorý sa rovná alebo je nižší ako 176,8-násobok platného životného minima a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti v tomto zdaňovacom období nemá vlastný príjem, NČZD na manželku (manžela) ročne je suma zodpovedajúca 19,2-násobku platného životného minima. Ak manželka (manžel) daňovníka má vlastný príjem nepresahujúci sumu zodpovedajúcu 19,2-násobku platného životného minima, NČZD na manželku (manžela) je rozdiel medzi sumou zodpovedajúcou 19,2-násobku platného životného minima a vlastným príjmom manželky (manžela). Pokiaľ vlastný príjem manželky (manžela) presahuje túto sumu, NČZD na manželku (manžela) sa rovná nule.

Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 176,8-násobok platného životného minima, NČZD na manželku (manžela) ročne je suma zodpovedajúca rozdielu 63,4-násobku platného životného minima a jednej štvrtiny základu dane tohto daňovníka.

Ak manželka (manžel) mala vlastný príjem, potom takto vypočítaná suma sa zníži o vlastný príjem manželky (manžela).

 

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela)
§ 11 ods. 3 ZDP	19,2-násobok platného životného minima	4 186,75 €
	176,8-násobok platného životného minima	38 553,01 €
	63,4-násobok platného životného minima	13 825,00 €

 

 

Ak si daňovník v zdaňovacom období môže uplatniť NČZD na manželku (manžela) len jeden alebo niekoľko kalendárnych mesiacov, potom si základ dane v súlade s § 11 ods. 5 ZDP zníži len o NČZD na manželku (manžela) zodpovedajúcu 1/12 tejto NČZD za každý kalendárny mesiac, na začiatku ktorého boli splnené podmienky na uplatnenie tejto NČZD, pričom sa posudzujú celoročné príjmy manželky (manžela) bez ohľadu na to, v ktorých mesiacoch boli splnené podmienky na uplatnenie NČZD na manželku (manžela).

 

Na to, aby si mohol daňovník uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela), musí spĺňať ďalšie podmienky

a to musí ísť o manželku (manžela),

-    ktorá sa v príslušnom zdaňovacom období starala o vyživované (§ 33 ods. 2 ZDP) maloleté dieťa (do 3 rokov, resp. v určených prípadoch do 6 rokov veku) podľa § 3 ods. 2 zákona č. 571/2009 Z. z., alebo

-    ktorá v príslušnom zdaňovacom období poberala peňažný príspevok na opatrovanie podľa § 40 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 180/2011, alebo

-    bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 33 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov, alebo

-    sa považuje za občana so zdravotným postihnutím podľa § 9 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov alebo sa považuje za občana s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

 

Do vlastného príjmu manželky (manžela) sa nezahŕňa

-    zamestnanecká prémia podľa § 32a zákona,

-    daňový bonus podľa § 33 zákona,

-    zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť,

-    štátne sociálne dávky:

-   príspevok pri narodení dieťaťa alebo príspevok na viac súčasne narodených detí (zákon č. 383/2013 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov),

-   rodičovský príspevok (zákon o rodičovskom príspevku),

-   príspevok na pohreb (zákon č. 238/1998 Z. z. o príspevku na pohreb v znení neskorších predpisov),

-   prídavok na dieťa a príplatok k prídavku na dieťa (zákon č. 600/2003 Z. z.),

-   príplatok k dôchodku (zákon č. 274/2007 Z. z. o príplatku k dôchodku politickým väzňom v znení neskorších predpisov),

-   príspevok športovému reprezentantovi (zákon č. 112/2015 Z. z. o príspevku športovému reprezentantovi a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov),

-   kompenzačný príspevok baníkom (zákon č. 385/2019 Z. z. o kompenzačnom príspevku baníkom a o zmene a doplnení niektorých zákonov),

-   13. dôchodok (zákon č. 296/2020 Z. z. o 13. dôchodku a o zmene a doplnení niektorých zákonov),

-    štipendium poskytované študujúcim sústavne sa pripravujúcim na budúce povolanie.

Tento vlastný príjem manželky (manžela) sa znižuje o zaplatené poistné a príspevky, ktoré manželka (manžel) v príslušnom zdaňovacom období bola (bol) povinná (ý) z tohto príjmu zaplatiť [§ 11 ods. 4 písm. b) zákona].

Pojem „domácnosť“ je ustanovený v § 115 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, podľa ktorého domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby. Adresa trvalého pobytu manžela a manželky pri uplatnení NČZD na manželku (manžela) nie je podstatná.

 

Základ dane sa daňovníkovi znižuje o nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela)

-    ak ide o daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou,

-    ak ide o daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, za podmienky, že úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území SR (§ 16) v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých zdaniteľných príjmov týchto daňovníkov, dosiahnutých tak zo zdrojov na území SR ako aj zo zdrojov v zahraničí.

 

O túto nezdaniteľnú časť sa základ dane znižuje až po uplynutí kalendárneho roka, a to u zamestnávateľa, ak mu vykonáva ročné zúčtovanie alebo cez podané daňové priznanie.

V súlade s § 37 ods. 1 písm. a) ZDP nárok na zníženie základu dane preukazuje zamestnanec zamestnávateľovi:

•    predložením dokladov preukazujúcich oprávnenosť nároku na uplatnenie NČZD podľa § 11 ods. 3 ZDP vystaveného oprávneným subjektom, t. j. v každom prípade zamestnanec musí predložiť okrem sobášneho listu, resp. iného dokladu preukazujúceho uzavretie manželstva aj ďalší doklad, ktorým preukazuje splnenie ustanovených podmienok v § 11 ods. 4 písm. a) ZDP, napr. rodný list dieťaťa, posudok o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa, rozhodnutie o poberaní peňažného príspevku na opatrovanie, potvrdenie z úradu práce o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie, posudok o tom, že ide o občana so zdravotným postihnutím alebo občana s ťažkým zdravotným postihnutím,

•    čestným vyhlásením o výške vlastného príjmu manželky (manžela), ktoré je súčasťou žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania (§ 38 ZDP). V súlade s § 37 ods. 3 ZDP, uvedené doklady platia dovtedy, kým nedôjde k zmene údajov v nich uvedených, resp. za predpokladu, že sa nezmenili skutočnosti rozhodujúce na priznanie NČZD na manželku (manžela).

 

Nezdaniteľná časť základu dane daňovníka na doplnkové dôchodkové sporenie

Poslednou nezdaniteľnou časťou základu dane je nezdaniteľná časť základu dane na DDS a na DDS v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu.

V súlade s § 11 ods. 9 ZDP je možné príspevky daňovníka na DDS podľa § 11 ods. 8 ZDP odpočítať od základu dane vo výške, v akej boli v zdaňovacom období preukázateľne zaplatené, v úhrne najviac do výšky 180 € za rok. Pri výpočte úhrnu príspevkov na DDS, platených zamestnávateľom a zamestnancom, ktorí sú účastníkmi tohto sporenia, sa použije postup podľa § 4 ods. 3 ZDP.

Podľa § 11 ods. 10 ZDP na uplatnenie tejto NČZD musia byť súčasne splnené nasledovné podmienky:

-   príspevky na DDS podľa § 11 ods. 8 ZDP zaplatil daňovník na základe účastníckej zmluvy uzatvorenej po 31. 12. 2013 alebo na základe zmeny účastníckej zmluvy, ktorej súčasťou je zrušenie dávkového plánu,

-   daňovník nemá uzatvorenú inú účastnícku zmluvu podľa zákona o DDS, ktorá nespĺňa podmienky uvedené v § 11 ods. 10 písm. a) ZDP.

 

Viac sa už dočítate v mesačníku DUO 3/2022 a úplné znenia zákonov k danej problematike nájdete v odbornej tematickej publikácii Daňový sprievodca – zákony 2022 po novelách.

 

Novela zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 209/2018 Z. z., ktorá vyšla v Zbierke zákonov SR pod č. 413/2021 Z. z., okrem iného reaguje na aplikačnú prax v oblasti odstránenia administratívnej záťaže pri vstupe odboru vzdelávania učiteľstvo pre materské školy a vychovávateľstvo do systému duálneho vzdelávania a zároveň sa zavádza možnosť vstupu centier pre deti a rodiny a subjektov, ktoré vykonávajú opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a poskytovateľov sociálnych služieb do systému duálneho vzdelávania. Novela zákona nadobúda účinnosť 1. 1. 2022.

 

1. Ciele novely zákona

Novela zákona zavádza nový inštitút nadpodnikového vzdelávacieho centra, ktorého cieľom je podporiť predovšetkým vstup malých a stredných podnikov a samostatne zárobkovo činných osôb do systému duálneho vzdelávania, ako aj zvýšiť kvalitu a atraktivitu poskytovaného odborného vzdelávania a prípravy v systéme duálneho vzdelávania ako aj celkovej koordinácie odborného vzdelávania a prípravy zo strany zamestnávateľov a stavovských a profesijných organizácií.

 

Zákon zároveň zavádza osobitný model experimentálneho overovania odborov vzdelávania na stredných odborných školách, stredných športových školách, stredných umeleckých školách a konzervatóriách, ktorého cieľom je ešte viac zosúladiť potreby trhu práce a zamestnávateľov s ponukou odborov vzdelávania, čo má byť zabezpečené prostredníctvom podávania návrhov na nové odbory vzdelávania cez vecne príslušné stavovské organizácie a profesijné organizácie.

 

Nová úprava reaguje aj na aplikačnú prax v rámci systému duálneho vzdelávania ďalším odstraňovaním administratívnej záťaže pre zamestnávateľov v procese overovania spôsobilosti pre systém duálneho vzdelávania, zavádza sa možnosť realizovať praktické vyučovanie formou cvičnej práce aj v akreditovanej inštitúcii v rámci praktického vyučovania v zahraničí, rozširujú sa dôvody možnosti výpovede zmluvy o duálnom vzdelávaní zo strany stredných odborných škôl, optimalizuje sa spolupráca strednej odbornej školy so zamestnávateľom v procese prijímania žiakov do systému duálneho vzdelávania za účelom efektívnejšej informovanosti všetkých relevantných subjektov, a zároveň sa upravujú náležitosti ukončenia učebnej zmluvy písomnou dohodou so súhlasom školy a ďalšie náležitosti učebnej zmluvy ako napríklad možnosť uzatvoriť novú učebnú zmluvu s iným zamestnávateľom so súhlasom školy.

Novela zákona ďalej upravuje náležitosti týkajúce sa praxe hlavného inštruktora a inštruktora a možnosť získať kvalifikáciu hlavného inštruktora alebo inštruktora v neformálnom vzdelávaní a informálnom učení sa, problematiku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na pracovisku zamestnávateľa, stravovanie žiakov vo vlastnom zariadení u zamestnávateľa, či podnikové štipendium pre žiakov v systéme duálneho vzdelávania aj mimo pracoviska praktického vyučovania.

 

Taktiež rozširuje kompetencie Rady zamestnávateľov pre systém duálneho vzdelávania na celý systém odborného vzdelávania a prípravy a upravujú sa taktiež ustanovenia o regionálnej stratégii výchovy a vzdelávania na stredných školách a určovanie najvyššieho počtu žiakov prvého ročníka stredných škôl v dennej forme štúdia sa rozširuje aj na odbory nižšieho stredného odborného vzdelávania.

 

2. Formy praktického vyučovania

Praktické vyučovanie žiaka sa vykonáva formou odborného výcviku, odbornej praxe alebo praktického cvičenia.

Po novom sa odborný výcvik sa organizuje ako odborný vyučovací predmet učebného odboru. Odborný výcvik sa organizuje aj ako odborný vyučovací predmet študijného odboru, ak sa vykonáva v rozsahu podľa štátneho vzdelávacieho programu pre príslušnú skupinu odborov vzdelávania. Odborný výcvik sa vykonáva pod vedením majstra odbornej výchovy, učiteľa odbornej praxe, hlavného inštruktora alebo inštruktora.

 

Odborná prax sa organizuje ako odborný vyučovací predmet študijného odboru. Odborná prax sa vykonáva pod vedením učiteľa odbornej praxe, majstra odbornej výchovy, hlavného inštruktora alebo inštruktora.

Praktické cvičenie sa organizuje ako samostatný odborný vyučovací predmet alebo ako súčasť odborného vyučovacieho predmetu iného ako odborný vyučovací predmet. Praktické cvičenie sa vykonáva pod vedením učiteľa príslušného odborného vyučovacieho predmetu.

 

Upozornenie!

Vypúšťa sa určenie minimálneho počtu vyučovacích hodín odborného výcviku pre študijné odbory s praktickým vyučovaním formou odborného výcviku. Minimálny počet hodín odborného výcviku pre spomínané študijné odbory sa bude určovať v príslušných štátnych vzdelávacích programoch, čím sa vytvára priestor pre flexibilnejšie a adresnejšie určenie minimálneho počtu hodín odborného výcviku vo vzťahu k potrebám odborného vzdelávania a prípravy v jednotlivých študijných odboroch.

 

3. Dielňa

Dielňa ako súčasť strednej odbornej školy musí spĺňať požiadavky na základné učebné priestory a požiadavky na základné vybavenie učebných priestorov určené normatívom materiálno-technického a priestorového zabezpečenia alebo štátnym vzdelávacím programom.

V dielni sa vykonáva odborný výcvik alebo odborná prax žiaka, ak žiak nevykonáva praktické vyučovanie na pracovisku zamestnávateľa a nepripravuje sa v systéme duálneho vzdelávania, ak tento zákon v § 10 ods. 2 neustanovuje inak.

 

V dielni žiak po novom vykonáva odborný výcvik pod vedením majstra odbornej výchovy alebo učiteľa odbornej praxe, odbornú prax pod vedením učiteľa odbornej praxe alebo majstra odbornej výchovy alebo praktické cvičenie pod vedením učiteľa príslušného odborného vyučovacieho predmetu, učiteľa odbornej praxe alebo majstra odbornej výchovy.

 

Na pracovisku praktického vyučovania žiak vykonáva odborný výcvik alebo odbornú prax pod vedením hlavného inštruktora alebo inštruktora, odborný výcvik pod vedením majstra odbornej výchovy alebo učiteľa odbornej praxe alebo odbornú prax pod vedením učiteľa odbornej praxe alebo majstra odbornej výchovy.

Na pracovisku zamestnávateľa žiak vykonáva odborný výcvik alebo odbornú prax pod vedením inštruktora, odborný výcvik pod vedením majstra odbornej výchovy alebo učiteľa odbornej praxe alebo odbornú prax pod vedením učiteľa odbornej praxe alebo majstra odbornej výchovy.

 

Upozornenie!

Zavádza sa možnosť, aby odborný výcvik v dielni, na pracovisku zamestnávateľa ako aj na pracovisku praktického vyučovania mohol viesť aj hlavný inštruktor, učiteľ odbornej praxe a učiteľ príslušného odborného vyučovacieho predmetu, čím sa vytvárajú predpoklady pre optimalizáciu využitia personálnych kapacít stredných odborných škôl pri realizácii praktického vyučovania. Uvedením hlavného inštruktora v § 4 ods. 2 sa ustanovenie dáva do súladu s § 21b.

 

3.1   Praktické cvičenie

Toto sa organizuje ako samostatný odborný vyučovací predmet alebo ako súčasť odborného vyučovacieho predmetu iného ako odborný vyučovací predmet podľa odsekov 2 a 3. Praktické cvičenie sa vykonáva pod vedením učiteľa príslušného odborného vyučovacieho predmetu. Ak sa praktické cvičenie vykonáva v dielni, vykonáva sa pod vedením učiteľa príslušného odborného vyučovacieho predmetu, učiteľa odbornej praxe alebo majstra odbornej výchovy.

 

Upozornenie!

Podľa predchádzajúceho znenia § 4 ods. 4 sa praktické cvičenie vykonávalo vo všeobecnosti pod vedením učiteľa príslušného odborného vyučovacieho predmetu. Cieľom je, aby sa v prípadoch, ak sa praktické cvičenie vykonáva v dielni, mohlo vykonávať aj pod vedením učiteľa príslušného odborného vyučovacieho predmetu, učiteľa odbornej praxe alebo majstra odbornej výchovy. Tým sa vytvárajú predpoklady pre optimalizáciu a zefektívnenie využitia personálnych kapacít a materiálno-technického vybavenia stredných odborných škôl pri poskytovaní praktického vyučovania.

 

4. Miesto výkonu praktického vyučovania

Odborný výcvik alebo odbornú prax vykonáva žiak v dielni, na pracovisku zamestnávateľa, na pracovisku praktického vyučovania, ak sa žiak pripravuje v systéme duálneho vzdelávania.

Praktické cvičenie vykonáva žiak v strednej odbornej škole. Ak to vyžaduje charakter cvičnej práce, praktické cvičenie sa môže vykonávať aj na pracovisku zamestnávateľa alebo na pracovisku praktického vyučovania.

 

Ak to vyžaduje charakter povolania, skupiny povolaní alebo odborných činností, na ktoré sa žiak v príslušnom študijnom odbore alebo v príslušnom učebnom odbore pripravuje, môže sa odborný výcvik alebo odborná prax dočasne vykonávať aj na inom mieste výkonu produktívnej práce; povinnosť dodržiavať podmienky výkonu praktického vyučovania podľa tohto zákona tým nie je dotknutá.

 

Praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania sa môže vykonávať aj

–   na pracovisku praktického vyučovania iného zamestnávateľa,

–   v nadpodnikovom vzdelávacom centre alebo

–   mimo územia Slovenskej republiky na pracovisku právnickej osoby, ktorá poskytuje praktické vyučovanie v systéme spĺňajúcom podmienky podľa § 10 ods. 3.

 

Upozornenie!

Novelou zákona sa zavádza podrobnejšia úprava možností, kde sa môže vykonávať praktické vyučovania v systéme duálneho vzdelávania (miesto výkonu praktického vyučovania). Uvedenie pracoviska praktického vyučovania iného zamestnávateľa si vyžiadala narastajúca potreba, predovšetkým malých a stredných zamestnávateľov, aby žiaci, s ktorými majú uzatvorenú učebnú zmluvu, mohli časť praktického vyučovania absolvovať aj u iného zamestnávateľa, ktorý má zodpovedajúce materiálno-technické vybavenie. Pracovisko praktického vyučovania, ktoré poskytuje praktické vyučovanie aj pre žiakov, ktorí majú uzatvorenú učebnú zmluvu s iným zamestnávateľom môže na základe rozhodnutia príslušnej stavovskej organizácie alebo príslušnej profesijnej organizácie podľa podmienok nového § 22a používať označenie nadpodnikové vzdelávacie centrum. Vykonávať praktické vyučovanie cvičnou prácou v systéme duálneho vzdelávania mimo územia Slovenskej republiky je možné len na obdobných pracoviskách, ktoré spĺňajú podmienky systému duálneho vzdelávania. Naďalej zostáva možnosť v rámci systému duálneho vzdelávania ako aj mimo neho vykonávať praktické vyučovanie aj na inom mieste výkonu produktívnej práce podľa § 6 ods. 3, a to aj v zahraničí.

 

5. Systém duálneho vzdelávania

V systéme duálneho vzdelávania sa žiak pripravuje na výkon povolania, skupiny povolaní alebo na výkon odborných činností podľa konkrétnych potrieb a požiadaviek zamestnávateľa. V systéme duálneho vzdelávania žiak vykonáva praktické vyučovanie priamo u zamestnávateľa na pracovisku praktického vyučovania.

Žiak môže vykonávať praktické vyučovanie aj v dielni, ak počet vyučovacích hodín praktického vyučovania vykonávaného v dielni neprekročí 50 % z celkového počtu hodín praktického vyučovania žiaka počas celej dĺžky štúdia žiaka.

V systéme duálneho vzdelávania sa žiakovi poskytuje odborné vzdelávanie a príprava na základe zmluvy o duálnom vzdelávaní uzatvorenej medzi zamestnávateľom a strednou odbornou školou, predmetom ktorej je záväzok zamestnávateľa poskytovať žiakom praktické vyučovanie na svoje náklady a zodpovednosť a záväzok strednej odbornej školy organizovať odborné vzdelávanie a prípravu v systéme duálneho vzdelávania a učebnej zmluvy uzatvorenej medzi zamestnávateľom a zákonným zástupcom žiaka alebo zamestnávateľom a plnoletým žiakom, predmetom ktorej je záväzok zamestnávateľa pripraviť žiaka na výkon povolania, skupiny povolaní alebo na výkon odborných činností a záväzok žiaka zúčastňovať sa na praktickom vyučovaní podľa konkrétnych potrieb a požiadaviek zamestnávateľa.

 

Upozornenie!

Ustanovenie § 10 ods. 3 písm. b) pri vymedzení predmetu učebnej zmluvy uvádzalo „...záväzok zamestnávateľa pripraviť žiaka... na pracovisku praktického vyučovania...“. Novelou zákona sa zjednocuje toto ustanovenie s ustanoveniami § 6 ods. 3 a 4, ktoré pripúšťajú aj ďalšie možnosti výberu miesta praktického vyučovania v systéme duálneho vzdelávania.

 

6. Žiadosť o overenie spôsobilosti zamestnávateľa

 

Prílohou k žiadosti je

–   čestné vyhlásenie o tom, že zamestnávateľ do vykonania obhliadky podľa § 13 ods. 5 bude mať materiálno-technické a priestorové zabezpečenie zodpovedajúce príslušnej časti školského vzdelávacieho programu študijného odboru alebo učebného odboru,

–   čestné vyhlásenie o tom, že zamestnávateľ nie je v konkurze alebo v likvidácii,

–   čestné vyhlásenie o tom, že proti zamestnávateľovi nebol zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku,

–   čestné vyhlásenie o tom, že zamestnávateľ nemá v Slovenskej republike alebo v krajine svojho sídla daňové nedoplatky, nedoplatky na poistnom na verejné zdravotné poistenie, sociálne poistenie a nedoplatky na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie,

–   čestné vyhlásenie zamestnávateľa, štatutárneho zástupcu zamestnávateľa, člena štatutárneho orgánu zamestnávateľa alebo vedúceho zamestnanca zamestnávateľa zodpovedného za praktické vyučovanie o tom, že nebol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin.

 

Upozornenie!

Novelou zákona sa z ustanovenia § 12 ods. 3 vypustilo znenie písm. a), čo znamená, že dochádza k zníženiu administratívnej náročnosti procesu overovania spôsobilosti zamestnávateľa poskytovať praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania.

Zmena znenia § 12 ods. 3 písm. e) nadväzuje na zmeny v § 48 vo vzťahu k vstupu ďalších subjektov do systému duálneho vzdelávania, pričom sa rozširuje okruh osôb vo vzťahu k preukazovaniu bezúhonnosti. Právnou úpravou sa v nadväznosti na požiadavky zamestnávateľov a záväzky z Hospodárskej a sociálnej rady SR znižuje administratívna náročnosť procesu overovania spôsobilosti zamestnávateľa poskytovať praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania. Na účely overenia spôsobilosti zamestnávateľa nie je v praxi potrebné disponovať vo vzťahu k uvedeným osobám výpisom z registra trestov. Uvedená zmena sa nijakým spôsobom nedotýka preukazovania bezúhonnosti pedagogických zamestnancov  (majster odbornej výchovy, učiteľ odbornej praxe).

 

Žiadateľ môže preukázať splnenie podmienok podľa § 12 odseku 3 písm. a) predložením písomného súhlasu iného zamestnávateľa, ktorý je držiteľom osvedčenia, alebo predložením písomného súhlasu strednej odbornej školy, ak žiadateľ zabezpečí praktické vyučovanie

–   v rozsahu najviac 50 % z celkového počtu hodín praktického vyučovania na pracovisku praktického vyučovania iného zamestnávateľa, ktorý udelil písomný súhlas,

–   v rozsahu najviac 50 % z celkového počtu hodín praktického vyučovania v dielni,

–   na inom mieste výkonu produktívnej práce alebo

–   kombináciou spôsobov podľa § 12 ods. 3 písmena a), b) alebo písmena c).

 

Upozornenie!

Novelou zákona sa spresňujú podmienky preukázania splnenia podmienky materiálno-technického zabezpečenia odborného vzdelávania v systéme duálneho vzdelávania pri predkladaní žiadosti o overenie spôsobilosti zamestnávateľa podľa § 11. V rámci uvedeného ustanovenia sa taktiež precizujú podmienky možnosti výkonu praktického vyučovania v systéme duálneho vzdelávania na viacerých druhoch miest jeho výkonu, pričom sa pod jednotlivé možnosti primerane subsumujú aj miesta výkonu praktického vyučovania podľa § 6 ods. 3 a 4.

 

7. Zmluva o duálnom vzdelávaní

Zmluva o duálnom vzdelávaní obsahuje

–   identifikačné údaje zamestnávateľa,

–   identifikačné údaje strednej odbornej školy,

–   záväzok zamestnávateľa poskytovať žiakom praktické vyučovanie na svoje náklady a zodpovednosť,

–   záväzok strednej odbornej školy organizovať odborné vzdelávanie a prípravu v systéme duálneho vzdelávania,

–   študijný odbor alebo učebný odbor, v ktorom zamestnávateľ bude poskytovať praktické vyučovanie,

–   počet žiakov, ktorým bude zamestnávateľ poskytovať praktické vyučovanie,

–   formu praktického vyučovania,

–   miesto výkonu praktického vyučovania a jeho rozsah,

–   počet majstrov odbornej výchovy alebo počet učiteľov odbornej praxe, ktorí sú zamestnancami zamestnávateľa a pod vedením ktorých budú žiaci vykonávať praktické vyučovanie,

–   počet majstrov odbornej výchovy alebo počet učiteľov odbornej praxe, ktorí sú zamestnancami strednej odbornej školy a pod vedením ktorých budú žiaci vykonávať praktické vyučovanie, ak zamestnávateľ nezamestnáva majstrov odbornej výchovy alebo učiteľov odbornej praxe alebo potrebný počet majstrov odbornej výchovy alebo potrebný počet učiteľov odbornej praxe,

–   počet hlavných inštruktorov a inštruktorov, ak žiak vykonáva praktické vyučovanie pod vedením hlavného inštruktora alebo inštruktora,

–   časový harmonogram praktického vyučovania v súlade s ustanovenou organizáciou výchovy a vzdelávania v stredných školách,

–   spôsob účasti hlavného inštruktora a inštruktora na hodnotení a klasifikácii žiaka,

–   spôsob finančného zabezpečenia praktického vyučovania, ak sa časť praktického vyučovania vykonáva v dielni,

–   spôsob finančného zabezpečenia majstra odbornej výchovy, učiteľa odbornej praxe, hlavného inštruktora alebo inštruktora, ktorí sú zamestnancami strednej odbornej školy, pod vedením ktorých budú žiaci vykonávať praktické vyučovanie,

–   spôsob finančného zabezpečenia praktického cvičenia, ak sa praktické cvičenie vykonáva na pracovisku praktického vyučovania,

–   hmotné zabezpečenie žiaka,

–   finančné zabezpečenie žiaka,

–   spôsob účasti zamestnávateľa na záverečnej skúške, odbornej zložke maturitnej skúšky alebo absolventskej skúške,

–   spôsob zabezpečovania vzájomných práv a povinností zmluvných strán,

–   dobu, na ktorú sa zmluva o duálnom vzdelávaní uzatvára,

–   spôsob ukončenia zmluvného vzťahu,

–   dátum a podpis štatutárnych zástupcov zmluvných strán.

 

Upozornenie!

S cieľom lepšej optimalizácie postavenia osôb zodpovedných za praktické vyučovanie a ochrany záujmov školy sa upravuje spôsob ich finančného zabezpečenia v prípade, že budú poskytovať praktické vyučovanie v škole. Právnou úpravou sa spresňuje zamestnávateľ pri finančnom zabezpečení majstra odbornej výchovy, učiteľa odbornej praxe, hlavného inštruktora alebo inštruktora, keďže ide o jednu z náležitostí v zmluve o duálnom vzdelávaní.

Novelou zákona sa vypúšťa zoznam ako súčasť zmluvy o duálnom vzdelávaní z dôvodu zníženia administratívnej záťaže, čiže vypúšťa sa znenie § 16 ods. 3.

 

7.1   Zmluva o duálnom vzdelávaní musí mať písomnú formu

a uzatvára sa najmenej na dobu, ktorá zodpovedá dĺžke štúdia príslušného študijného odboru alebo príslušného učebného odboru. Pred uplynutím doby, na ktorú bola zmluva o duálnom vzdelávaní uzatvorená, ju možno ukončiť písomnou výpoveďou z dôvodov podľa § 16 odseku 4 alebo odseku 5 s výpovednou lehotou najmenej jeden mesiac.

 

Upozornenie!

V nadväznosti na vypustenie odseku 3 v § 16 zákona a s tým súvisiace preznačenie nasledujúcich odsekov, bolo potrebné upraviť vnútorný odkaz v § 16 ods. 3 (prechádzajúci § 16 ods. 4).

7.2   Zamestnávateľ môže vypovedať zmluvu o duálnom vzdelávaní

len ak samosprávny kraj neurčí pre študijný odbor alebo pre učebný odbor, v ktorom zamestnávateľ poskytuje praktické vyučovanie, triedu prvého ročníka podľa § 31 ods. 2, stredná odborná škola prestala spĺňať podmienky určené normatívom materiálno-technického a priestorového zabezpečenia alebo štátnym vzdelávacím programom pre študijný odbor alebo pre učebný odbor, v ktorom zamestnávateľ poskytuje praktické vyučovanie, stredná odborná škola zabezpečuje teoretické vyučovanie odborného vyučovacieho predmetu študijného odboru alebo učebného odboru, v ktorom zamestnávateľ poskytuje praktické vyučovanie, pedagogickým zamestnancom, ktorý nespĺňa kvalifikačné predpoklady podľa osobitného predpisu, alebo stredná odborná škola opakovane porušuje svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o duálnom vzdelávaní.

Upozornenie!

Novelou zákona dochádza v znení § 16 ods. 4 písm. c) k legislatívno-technickej úprave v nadväznosti na vypustenie písmena d) v § 16 ods. 4, čo znamená, že sa vypustilo ustanovenie o vyradení strednej odbornej školy zo siete, keďže táto skutočnosť nemá priamu súvislosť so zmluvou o duálnom vzdelávaní, ale ide o samostatný proces.

 

7.3   Stredná odborná škola môže vypovedať zmluvu o duálnom vzdelávaní

len ak zriaďovateľ rozhodol o zmene typu príslušnej strednej odbornej školy na iný typ strednej odbornej školy, zanikla spôsobilosť zamestnávateľa podľa § 15 ods. 1 písm. a) a zamestnávateľ nepožiadal o opakované overenie spôsobilosti zamestnávateľa podľa § 14, zanikla spôsobilosť zamestnávateľa podľa § 15 ods. 1 písm. b) alebo písm. c) prvého bodu, druhého bodu alebo štvrtého bodu, zamestnávateľ opakovane porušuje svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o duálnom vzdelávaní alebo zamestnávateľovi bolo pozastavené alebo zaniklo živnostenské oprávnenie, ktoré zodpovedá obsahu vzdelávania v študijnom odbore alebo v učebnom odbore, v ktorom poskytuje praktické vyučovanie.

 

Upozornenie!

V ustanovení § 16 ods. 5 sa zavádza možnosť vypovedania zmluvy o duálnom vzdelávaní zo strany strednej odbornej školy aj v prípade, že zamestnávateľovi bolo pozastavené alebo zaniklo živnostenské oprávnenie s cieľom zvýšiť právnu ochranu strednej odbornej školy, ak nastane uvedená skutočnosť. Ďalej v ustanovení dochádza k legislatívno-technickým úpravam v nadväznosti na doplnenie nového písmena e) do § 16 ods. 5.

 

Zmluva o duálnom vzdelávaní zaniká dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyradení strednej odbornej školy zo siete škôl a školských zariadení Slovenskej republiky.

Doterajšie odseky 6 až 10 sa označujú ako odseky 7 až 11.

 

Upozornenie!

Novelou zákona dochádza vložením nového odseku 6 do ustanovenia § 16 k zosúladeniu zániku zmluvy o duálnom vzdelávaní s rozhodnutím o vyradení školy zo siete.

Ak došlo k ukončeniu zmluvy o duálnom vzdelávaní podľa odseku 4 alebo odseku 6, teoretické vyučovanie žiakov zabezpečí iná stredná odborná škola, s ktorou má zamestnávateľ uzatvorenú zmluvu o duálnom vzdelávaní alebo ktorú určí príslušný samosprávny kraj po dohode so zamestnávateľom.

Ak došlo k ukončeniu zmluvy o duálnom vzdelávaní podľa § 16 odseku 6, praktické vyučovanie žiakov zabezpečí stredná odborná škola u iného zamestnávateľa, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o duálnom vzdelávaní alebo v dielni.

Ak stredná odborná škola nemá dielňu spĺňajúcu podmienky podľa § 7 ods. 1, praktické vyučovanie žiakov zabezpečí stredná odborná škola, ktorú určí samosprávny kraj.

 

Viac sa už dočítate v mesačníku Verejná správa 1-2/2022.

 

Každý podnikateľ, ktorý predáva tovar alebo poskytuje službu uvedenú v prílohe zákona je povinný evidovať tržbu v systéme e-kasa prostredníctvom pokladnice e-kasa klient bez zbytočného odkladu po jej prijatí. Ako postupovať v prípade poskytnutia preddavku (zálohy) alebo pri úhrade pohľadávky? Ako evidovať tržbu v hotovosti v čase núdzového stavu v nadväznosti na zákon o obmedzení platieb v hotovosti?

 

Povinnosť používania on-line pokladnice bola ustanovená zákonom č. 368/2018 Z. z., zákonom č. 9/2019 Z. z. ktorým sa opäť mení a dopĺňa zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, boli zmenené podmienky používania registračnej pokladnice a evidencie tržieb v hotovosti (ďalej „zákon o ERP“).

 

Naďalej platí, že podnikateľ, ktorý je v likvidácii alebo na ktorého bol vyhlásený konkurz, nemá povinnosť používať registračnú pokladnicu, a to z dôvodu, že účelom likvidácie podniku je vyrovnať majetkové pomery zrušenej organizácie. Ku dňu likvidácie je potrebné spracovať účtovnú závierku a výkazy tak, aby bol zrejmý stav majetku a zabezpečený poriadok v hospodárení po dobu likvidácie.

 

Hlavnou činnosťou likvidátora je sústrediť všetky majetkové aktíva a pasíva organizácie a vyrovnať ich.

 

Povinnosť podnikateľského subjektu vykonať vklad a výber pokladnice

Podľa § 3 ods. 3 zákona o ERP ak podnikateľ vloží do pokladnice e-kasa klient hotovosť okrem prijatej tržby alebo vyberie z pokladnice e-kasa klient hotovosť, je povinný ich bez zbytočného odkladu po ich vložení alebo vybratí zaevidovať v systéme e-kasa.

 

Z uvedeného vyplýva, že každý vklad v hotovosti (napr. na vydávanie hotovosti zákazníkom alebo prijaté prepitné) do e-kasy, okrem prijatej tržby musí byť zaevidovaný v pokladnici. Takýto postup sa uplatňuje len vtedy, ak podnikateľ uvedený vklad reálne uskutoční. Ak podnikateľ eviduje len prijaté tržby a vklad neuskutočnil, nemá dôvod na uplatnenie postupu podľa § 3 ods. 3 zákona.

 

V súlade s vyššie uvedeným ustanovením doklad označený slovom „VKLAD“ je len dokladom, ktorý ovplyvní v danom okamihu výšku hotovosti uloženej v peňažnej zásuvke a neovplyvní výšku tržieb zaznamenaných v pokladnici. V situáciách, kedy podnikateľ nevložil v daný deň do peňažnej zásuvky nový vklad okrem prijatej tržby a v zásuvke zostal vklad po dennej uzávierke, t. j. z predchádzajúceho dňa, je povinný vyhotoviť doklad označený slovom „VKLAD“.

 

Ak by takýto vklad nebol zaznamenaný a nebude vyhotovený príslušný doklad, nastane situácia, že podnikateľ bude mať v peňažnej zásuvke viac peňazí, ako budú zaznamenané tržby v systéme e– kasa, čo bude kontrolné orgány viesť k podozreniu, že podnikateľ predal tovar alebo poskytol službu a túto nezaevidoval v pokladnici, t. j. došlo k pokusu o krátenie tržby. Zákonom o ERP je taxatívne ustanovené, že ak podnikateľ bude mať pri kontrole v peňažnej zásuvke pokladnice hotovosť okrem prijatej tržby v sume, ktorá nepresiahne 20 eur, nebude mu uložená pokuta.

Ako už bolo uvedené, v súlade s § 3 ods. 3 zákona o ERP má podnikateľ používajúci na evidenciu tržieb pokladnicu e-kasa klient (ORP/VRP), povinnosť aj v prípade, ak:

–   vyberie z e-kasy hotovosť, zaevidovať výber hotovosti v systéme e-kasa a vyhotoviť doklad označený slovom „VÝBER“.

Ak podnikateľ nemôže z dôvodu prekročenia hraničnej doby odozvy zaevidovať doklady označené slovom „VKLAD“ alebo „VÝBER“ v systéme e-kasa, je povinný uložiť dátovú správu v on-line registračnej pokladnici s údajmi ustanovenými v § 8 ods. 2 zákona a zaslať ju do systému e-kasa v lehote na zaslanie dokladu a to do 96 hodín od prvého pokusu od jeho zaslania.

Tržba, ktorú podnikateľ počas dňa eviduje v ORP/VRP sa kumuluje. Ak teda reálne tržbu z ORP/­VRP podnikateľ vyberá, je potrebné zostatok v ORP/VRP a v systéme e-kasa upraviť prostredníctvom dokladu označeného slovom „VÝBER“. Taktiež, ak chce podnikateľ vložiť do ORP/VRP hotovosť kvôli vydávaniu, má povinnosť vyhotoviť doklad označený slovom „VKLAD“.

Je na samotnom podnikateľovi ako často bude robiť vklad, resp. výber. Podstatné je, aby zostatok v ORP/­VRP sedel s reálnym stavom v ORP/VRP a taktiež aby reálny stav sedel so zostatkom v systéme e-kasa.

 

Zákon o ERP definuje hotovosť ako peniaze vo forme bankoviek alebo mincí platnej meny. Za hotovosť nemožno považovať – platbu prijatú platobnými prostriedkami, ktoré nahrádzajú hotovosť. V prípade, ak podnikateľ prijíma tržbu vo forme platobných prostriedkov, ktoré nahrádzajú hotovosť (elektronické platobné prostriedky, napr. platobná karta alebo poukážky, ktoré oprávňujú na nákup tovaru alebo na poskytnutie služby) a tieto platobné prostriedky následne vyberá z ORP/VRP, zákon o ERP neukladá povinnosť vyhotovovať doklady označené slovom „VÝBER“.

 

Napriek tomu FR SR odporúča podnikateľom, ktorí okrem hotovosti prijímajú tržby aj platobnou kartou započítavať do jedného zostatku nielen hotovosť a aj platbu kartou a následne robiť výbery aj na platby kartou, kvôli prehľadnosti zostatku v ORP/­VRP. Nakoľko ak by sa výber z platobnej karty neurobil, zostatok v ORP/VRP by sa neustále kumuloval a narastal. Obdobne platí uvedené aj pri platbe poukážkou.

 

Poznámka: Niektoré ORP nad rámec zákona umožňujú vykonať dennú uzávierku. Niektoré typy pokladníc (ORP) po vytvorení dennej uzávierky zostatok v ORP vynulujú, ale v systéme e-kasa zostávajú evidované všetky tržby a aj vklady od jej uvedenia do prevádzky, čím vzniká nesúlad. Preto FR SR odporúča ešte pred vyhotovovaním dennej uzávierky vždy urobiť VÝBER. Následne ak potrebuje podnikateľ mať v ORP prostriedky na vydávanie, teda hotovosť, urobiť VKLAD.

 

V prípade ak je v ORP nakumulovaná hotovosť z predchádzajúcich činností, je potrebné kontaktovať dodávateľa ORP. Podnikateľ je povinný po zaevidovaní tržby do elektronickej registračnej pokladnice alebo pokladnice e-kasa klient vydať kupujúcemu bez zbytočného odkladu pokladničný doklad, ktorý musí obsahovať najmenej údaje predpísané zákonom o ERP.

 

Platba prijatá za úhradu pohľadávky

Aký bude postup, ak podnikateľ odovzdá tovar u odberateľa a úhrada za vystavenú faktúru – pohľadávku, bude prijatá v hotovosti u dodávateľa (predajcu), musí byť takto prijatá úhrada evidovaná na pokladnici?

Podľa § 2 písm. h) zákona o ERP tržbou je platba prijatá z predaja tovaru alebo z poskytovania služby na predajnom mieste v hotovosti alebo inými platobnými prostriedkami nahrádzajúcimi hotovosť, najmä elektronickými platobnými prostriedkami alebo poukážkou oprávňujúcou na nákup tovaru alebo poskytnutie služby, pričom tržbou je aj platba prijatá ako preddavok a podľa písm. k) predajným miestom je miesto, kde sa prijíma tržba. Podľa § 3 ods. 4 zákona o ERP podnikateľ je povinný používať pokladnicu na všetkých predajných miestach, t. j. miestach, kde sa prijíma tržba.

 

Z uvedeného vyplýva, že predajným miestom nie je miesto, kde došlo k odovzdaniu tovaru alebo uskutočneniu služby, ale miesto, kde sa za tovar alebo poskytnutú službu prijala tržba. Ak teda podnikateľ odovzdá tovar na mieste odberateľa a tržbu prijme v sídle podnikateľa, a to aj v prípade úhrady faktúry (pohľadávky), je povinný prijatú tržbu evidovať na pokladnici.

 

Príklad 1

Pán Karol je živnostník, poskytol službu, uvedenú v prílohe zákona o ERP, ktorú je povinný evidovať v systéme e-kasa. Na poskytnutú službu vyhotoví odberateľovi, inému živnostníkovi, faktúru v hodnote 7 650 eur. Platba je uhradená na účet živnostníka.

Úhrada vopred vystavenej faktúry sa považuje za úhradu pohľadávky. Pri úhrade pohľadávky na účet podnikateľa ide o bezhotovostnú platbu, ktorú nie je potrebné evidovať prostredníctvom ERP.

 

Príklad 2

Pán Juraj ako podnikateľ príjme úhradu v hotovosti za vopred vystavenú faktúru na dodávku tovaru v sume 3 620 eur.

V danom prípade ide o úhradu pohľadávky, ktorej platbu v hotovosti je p. Juraj povinný evidovať prostredníctvom systému e–kasa.

 

Príklad 3

Spoločnosť Nova s. r. o. prevádzkuje maloobchodný predaj. Prijala preddavok (zálohu) vo výške 4 200 eur na dodanie tovaru, ktorého celková cena vykázaná na faktúre je 9 500 eur. Preddavok vo výške 4 200 eur bol uhradený platobnou kartou a doplatok vo výške 5 300 eur bol uhradený na účet.

Prijatý preddavok vo výške 4 200 eur uhradený platobnou kartou je spol. Nova s. r. o. povinná zaevidovať v ERP. Zároveň je spoločnosť ako predávajúci, povinná vydať pokladničný doklad v zmysle § 8 ods. 1 zákona o ERP. Doplatok vo výške 5 300 eur, ktorý bude uhradený na účet, nepodlieha povinnosti evidencie v ERP.

 

Evidencia tržieb v hotovosti v nadväznosti na zákon o obmedzení platieb v hotovosti

Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti hodnotou platby v hotovosti, ktorá je rozdelená na niekoľko samostatných platieb, je súčet hodnôt týchto platieb, ak tieto platby vyplývajú z jedného právneho vzťahu.

Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že ak je konečná faktúra vystavená na sumu napr. 6 000 eur, nie je možné prijať zálohu a ani inak uhradenú zvyšnú sumu faktúry. Faktúra vystavená na sumu nad 5 000 eur musí byť uhradená len bezhotovostným spôsobom.

Právnym predpisom na vyhlásenie núdzového stavu je ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v platnom znení.

 

V čase pandémie koronavírusu vláda prijíma opatrenia na elimináciu šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19. Vláda SR vyhlásila núdzový stav, ktorý potom opakovane predlžuje.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti v platnom znení sa zakazuje platba v hotovosti, ktorej hodnota prevyšuje 5 000 eur, ak odsek 2 neustanovuje inak. V zmysle druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia sa zakazuje platba v hotovosti, ktorej hodnota prevyšuje 15 000 eur, medzi fyzickými osobami nepodnikateľmi. Podľa ustanovenia § 8 písm. h) zákona č. 394/2012 Z. z. sa zákaz podľa § 4 nevzťahuje na platby v hotovosti odovzdané alebo prijaté v čase krízovej situácie, vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu, núdzového stavu a mimoriadnej situácie. Zákon o obmedzení platieb v hotovosti sa odvoláva na zákon č. 227/2002 Z. z.

Z citovanej právnej úpravy vyplýva, že počas núdzového stavu neplatí zákaz platieb v hotovosti nad limit 5 000 eur medzi podnikateľmi a zákaz platieb v hotovosti medzi fyzickými osobami nepodnikateľmi nad limit 15 000 eur.

 

 

Viac o problematike sa dočítate v mesačníku Práce a mzdy bez chýb, pokút a penále 3/2022.

 

Príroda  je ešte v hlbokom zimnom spánku, ale od ľudí sa žiada plné pracovné nasadenie. Toto obdobie je „ideálny čas“ pre nepríjemnú až mizernú náladu, ktorá v hraničných prípadoch nezriedka končí depresiami s nevyhnutným následným liečením.

 

Depresie

Hoci si takmer tridsať percent ľudí myslí, že v depresii boli ponorení viackrát za život, skutočná choroba, ktorá sa pod týmto názvom skrýva, zasa až tak častá nie je. Odborníci odhadujú, že naozajstnými depresiami môže trpieť päť až deväť percent žien a dva až päť percent mužov. Najohrozenejšími skupinami sú ženy v klimaktériu, starší ľudia, ženy v šestonedelí a na materskej dovolenke, muži a ženy s nadmerným pracovným zaťažením a ľudia nadmerne citliví na zmeny počasia. Slovensko predstavuje svojou polohou v stredoeurópskom regióne oblasť, v ktorej dochádza dosť často k pomerne prudkým zmenám poveternostnej situácie. Na počasie a jeho obmeny reaguje veľká časť populácie. Niektoré údaje hovoria o tom, že takmer 70 percent obyvateľstva je citlivých aj na nepatrné výkyvy počasia – sú meteorosenzitívni.

 

Poveternostné deje

vplývajú na fyzickú a psychickú pohodu zdravého jedinca a zároveň negatívne ovplyvňujú priebeh ochorení pohybového, nervového, srdcovocievneho, dýchacieho i zažívacieho systému organizmu. Meteorosenzitivita môže prebúdzať skryté ochorenia, zhoršuje chronické zranenia a zvyšuje možnosť komplikácií. Ako zmierniť nepríjemné následky vplyvu počasia?

 

Meteorosenzitívni jedinci by mali sledovať medicínsko-meteorologické predpovede záťaže organizmu vplyvom poveternostných zmien, ktoré sú uvádzané vždy spolu s predpoveďami o počasí, a chovať sa preventívne. Človeka citlivého na počasie totiž začnú trápiť napríklad bolesti hlavy, skôr ako sa na jasnej oblohe zjavia mraky. Súčasne začne byť ospanlivý, ale pritom má problémy so zaspávaním. Najnepríjemnejšie sú prechody atmosférických frontov, sprevádzané veľkými výkyvmi tlaku, vetrom, dažďom a búrkami. U mnohých jedincov vyvolávajú zvýšenú citlivosť na bolesť, poruchy spánku, žalúdočné a črevné problémy. Niektorí športovci sú zas viac podráždení, majú ťažkosti s koncentráciou a spomalené reakcie. Takúto nadmernú citlivosť môžeme zmierniť zvýšeným, až dvojnásobným podielom regenerácie na tréningových jednotkách, ale aj určitou úpravou jedálneho lístka.

 

Smútok a zlá nálada,

ktoré ľudia často za depresiu označujú, patria k normálnemu životu. Príznakom skutočnej depresie, teda choroby, sú až prejavy, ktorých spoločným znakom je nepriateľstvo k sebe samému. Depresívni ľudia sa hodnotia ako zlí, majú intenzívny pocit, že nič nedokážu a nič dobrého si nezaslúžia, že život nemá zmysel. Strácajú záujem o veci, ktoré im inokedy robili radosť a sú podráždení. Majú zníženú schopnosť sústredenia, poruchy spánku, pocity úzkosti, výpadky pamäti a nadmernú alebo zníženú chuť do jedla. U niektorých sa dostaví intenzívny pocit, že „nič“ nedokážu. Prestávajú sa starať o svoj zovňajšok, problémom je vstať ráno z postele. Útechu hľadajú v alkohole, množstvách tabletiek na spanie, prípadne v „mäkkých“ drogách. Je to však chyba, lebo sa jedná o ochorenie, za ktoré sa nie je treba hanbiť a môže často súvisieť s inými problémami ako napríklad vysoký krvný tlak alebo žalúdočný vred.

 

Bez pomoci lekára sa väčšina ľudí z depresie zvyčajne nedostane, a tak je potrebné zdôrazniť, aby postihnutí navštívili odborníka čo najskôr. Liečba depresií je dnes úspešná. Oveľa lepšie je však do depresívnych stavov nespadnúť a presadzovať v živote prevenciu, ktorou je nielen v prípade depresie vyvážený životný štýl.

 

Zimný čas

Hoci astronomické leto končí skoršie, prechod z letného času na zimný – stredoeurópsky originál, sa objavuje opäť neskôr (tak ako po minulé roky). Podľa názoru psychológov by prechod na tento čas nemal človeku robiť žiadne problémy, v zásade si zvyká horšie na letný čas (ten má svojich zásadných odporcov, ktorí tvrdia, že skrátenie rannej fázy spánku letným časom narúša biorytmus a vedie k stresom a ochoreniam). V prípade posunu času o hodinu ide však aj o niečo iné…

Každý, kto je ráno zvyknutý vstávať skôr, vie, že v lete je budenie v skorších ranných hodinách oveľa znesiteľnejšie ako vstávanie do jesennej až zimnej tmy. Veľkej väčšine ľudí sa zhoršuje nálada, bez svetla sú akýsi „otrávení“, nemajú na nič chuť, do tmy a sychravého času sa im horšie vstáva. Dosť často, ale nie je problém iba zlá nálada – rozladenie a nepríjemné pocity, časom človek sám prekoná.

 

Dostavujú sa oveľa nepríjemnejšie stavy, prechodné depresie. Patria do kategórie takzvaných sezónnych depresií (skratka SAD – seasonal affective disorders) a môžu postihovať až dve percentá ľudí, čo v celkovom kontexte nie je vôbec nízke číslo. Pokiaľ stavy depresie prekročia určité medze a začnú vadiť v koncentrácii na výkon v práci, pri záujmových činnostiach („koníčkoch“) alebo v osobnom živote, je vhodné vyhľadať špecialistu lekára – psychológa.

Hlboko melancholická situácia vnútra človeka, na ktorú často nestačí psychoterapia v podobe opakovaného dobrého, láskavého a „všetko chápajúceho“ slova a je nevyhnutné začať s užívaním tabliet – antidepresív, môže mať za následok zníženie imunity (obranyschopnosti voči infekciám) s následným vznikom častejšej chorobnosti (napr. ochorenia horných dýchacích ciest), prípadne nevysvetliteľnej chronickej únavy.

 

Okrem lekára a psychológa pomáha predovšetkým pochopenie a úprava náplne dňa, kvalitná vitaminizácia a remineralizácia spolu s pitným režimom a potravinovými doplnkami. Najlepšia je prevencia – poznanie, že existujú ľudia, ktorí takéto krátkodobé problémy pri zmenách času môžu mať.

Svetlo prináša pocity, ktoré znamenajú stúpanie výkonnosti organizmu, lepší psychický stav a zvyšovanie schopnosti reakcie na podnet. 

 

To pôsobí prostredníctvom zrakového nervu na zaujímavú žľazu umiestnenú v ľudskom mozgu – epifýzu. Je to orgán veľkosti lieskového orieška, ktorý francúzsky filozof, matematik, fyzik a fyziológ René Descartes (1596 – 1650, autor výroku „cogito, ergo sum – myslím, teda som“) považoval za sídlo duše. Pokiaľ na toto miesto nedorazia, „nedosvietia“ svetelné impulzy, začne epifýza, plniaca v tele úlohu žľazy s vnútorným vylučovaním, produkovať hormón melatonín. Ten spomaľuje reakčný čas (postreh) a oslabuje pozornosť, navodzuje spánok. V noci a v ročných obdobiach, keď je menej prirodzeného svetla, sa jeho produkcia zvyšuje, v priebehu denného svetla – najmä na jar a v lete, jeho produkcia vylučovania klesá.

 

Citlivý človek cíti na sebe, že práve v čase približne od konca apríla do konca júla, keď sú v našich zemepisných šírkach najdlhšie dni v roku, jeho vitalita -  životaschopnosť maximálne stúpa. Nazbieraná svetelná energia potom pretrváva až do začiatku septembra a októbra, ale potom postupne – ale takmer nezadržateľne – klesá. Hoci sú výnimky, u väčšiny ľudí to funguje práve takto.

 

Ľudia, ktorí tmou trpia a sú navyše melancholicky založení, väčšinu tmavých dní prespia, predriemkajú. Ich výkonnosť – nielen psychická, ale aj fyzická – nezadržateľne klesá. Preto je pre nich vhodnejšie, aby pokiaľ možno, väčšinu času trávili pri činnostiach vonku, „na vzduchu“.

Obmedzia tak vylučovanie melatonínu a podporia telesnú aktivitu. Nedostatkom svetelnej energie nesmie aktívny človek, ktorý chce prežiť plnohodnotný život, podľahnúť.

 

Jeseň nám výraznou premenlivosťou počasia môže znemožniť fyzické aktivity vo vonkajšom prostredí (bicyklovanie, hry a podobne) viazané na určitý druh terénnych povrchov. Hýbať sa však treba, lebo to je najlepšia prevencia voči depresívnym stavom. Nezriedka nám však zostáva naporúdzi aktivita, ktorej význam ako keby sme podceňovali. Jeden z najdôležitejších a najcharakteristickejších ľudských pohybov – vzpriamená chôdza – prakticky vymizol z repertoáru „civilizovaného“ človeka. A pritom – chôdza je pre človeka pohyb tak prirodzený ako lietanie pre vtákov. Predstavuje výborný prostriedok na udržiavanie duševnej rovnováhy, predchádzanie stresov, pocitov úzkosti, neistoty, vyčerpania alebo depresie.

 

Chôdza, pri ktorej poriadne pridáme do kroku pôsobí spoľahlivo proti smútku, melanchólii, depresiám, prehlbuje pocit duševnej sviežosti a zvyšuje pocit energie. Ľudia majú, hoci si to ani neuvedomujú, po rýchlejšej chôdzi nutkanie a chuť do činnosti. A pritom stačí krátka a rýchla prechádzka trvajúca 10 – 15 minút. Osobné psychické a „bolestné“ zdravotné problémy sa po takomto telocviku zdajú menej závažné.

Chôdza zlepšuje látkovú premenu v ľudskom organizme, priaznivo pôsobí na trávenie, priaznivo pôsobí na trávenie, posilňuje dýchacie svalstvo, dobre pôsobí na znižovanie krvného tlaku.

Je predpisovaná v určitom dávkovaní aj u ľudí s cukrovkou, pri ťažkostiach s dýchacími cestami (astma, chronický zápal priedušiek a podobne), ale aj pri problémoch so srdcom (po prekonaní infarktu, pri ischemickej chorobe srdca).

 

Záver – Chôdza je (popri plávaní) pri predpisovaní pohybového režimu veľmi dôležitá u ľudí s nadváhou a postihnutím kĺbov. Vtedy je oveľa výhodnejšia ako behanie – kĺbové spojenia netrpia otrasmi.

Je to skrátka zábava aj lacný, ekonomicky výhodný liečebný a preventívny antidepresívny prostriedok.

 

MUDr. Pavel Malovič

 

Poradca (Poradca), č. 11/2022 (II/2022)

• Zákon o elektronickách komunikáciách – nový zákon - komentár

 

Poradca – (Poradca), č. 9-10/2022 (I/2022)

• Zákon o dani z príjmov s komentárom – komentár

 

Práce a mzdy – bez chýb, pokút a penále – (PaM), č. 3/2022 (I/2022)

• Legislatívne zmeny v pracovnoprávnej oblasti od 1. 1. 2022
• Zdravotné poistenie pre rok 2022
• Zmeny v stravovaní zamestnancov
• Pracovno-právne vzťahy podľa ZP – komentár k § 5
• Prekážky v práci
• Diskriminácia pri výkone práce – postup zamestnanca
• ÚS SR pozastavil účinnosť novely Zákonníka práce
• Podpora v čase skrátenej práce – „kurzarbeit"

 

Dane, účtovníctvo, odvody – bez chýb, pokút a penále (DUO), č. 3/2022 (I/2022)

• Platenie preddavkov FO na rok 2022
• Preddavky PO v roku 2022
• Nezdaniteľné časti základu dane v roku 2022
• Reklamné služby–posúdenie účelnosti a vplyv na odpočet DPH
• Daň z motorových vozidiel v kocke
• Podpora ekologických vozidiel
• Príspevky zo štátu z dôvodu koronakrízy
• Daňový odpis pohľadávok
• Spôsoby doručovania počas mimoriadnej situácie
• Testovanie zamestnancov

 

1000 riešení 4-5/2022 (II/2022)

• ZDP po novele v roku 2022
• Zákonník práce
• Mzdy
• Daňové výdavky
• Jednoduché účtovníctvo
• Podvojné účtovníctvo

 

VS 1-2/2022 (XII/2021)

• Disciplinárny súdny poriadok - nový zákon
• Odborné vzdelávanie a príprava - novela zákona
• Novela zákona o verejnom obstarávaní

 

 

ODBORNÉ PUBLIKÁCIE, KTORÉ VÁM POMÔŽU V PODNIKANÍ

 

 

1. Obchodný zákonník po novelách s komentárom - rozsiahly komentár, Zákon o verejnom obstarávaní, Zákon o cenách, vzory zmlúv

2. Občiansky zákonník po novelách s komentárom – rozsiahly komentár, úplné znenia zákonov po novelách, záväzkové právo

3. s.r.o. – SPRIEVODCA (komplexné a prehľadné spracovanie problematiky spoločnosti s ručením obmedzeným od jej založenia, vzniku až po možnosti zrušenia)

4. 100 otázok a odpovedí Obchodovanie – odvody a náhrady (príklady z oblasti obchodovania z pohľadu daní, ktoré reagujú na epidemiologické opatrenia v praxi)

5. 100 otázok a odpovedí Odmeňovanie, Verejné obstarávanie (súbor otázok venovaný problematike podmienok verejného obstarávania, zmlúv i súhrnných správ; zamestnávania, príspevkov na rekreáciu, zrážok zo mzdy, odvodov i cestovných náhrad)

6. 100 otázok a odpovedí Výdavky podnikateľa, Automobil (príklady z praxe k uplatňovaniu daňových výdavkov FO; využívanie automobilu v podnikaní z pohľadu spotreby pohonných látok, odpisov alebo dani z motorových vozidiel)

7. Daňové a nedaňové výdavky A-Z 2021 (uplatňovanie skutočne vynaložených výdavkov do výdavkov daňových)

8. 100 otázok a odpovedí ZDP po novom, Optimalizácia (praktické príklady týkajúce sa novely zákona o dani z príjmu a daňovej povinnosti FO a PO)

9. Stavebný zákon – s komentárom po novelách (odborná publikácia s úplným znením zákona s komentárom po novelách 2021 a aktuálnymi vyhláškami k danej problematike)

10. 100 otázok a odpovedí Výdavky, Cestovné náhrady (praktické príklady týkajúce sa daňových a nedaňových výdavkov; cestovných náhrad zamestnancov a SZČO)

11. Podvojné účtovníctvo (zákon o účtovníctve s komentárom, Postupy účtovania)

12. Pozemkové spoločenstvá po novele bez chýb, pokút a penále (zdaňovanie a účtovanie v pozemkovom spoločenstve)

13. 100 otázok a odpovedí Zákon o účtovníctve, Postupy účtovania v PÚ (účtovná problematika v názorných príkladoch)

14. 100 otázok a odpovedí Kurzarbeit, Zamestnávanie (prvá kapitola obsahuje nový zákon o podpore v čase skrátenej práce – kurzarbeit – s komentárom, druhá kapitola ponúka spektrum otázok a odpovedí z oblastí zamestnávania a zdaňovania príjmov)

15. 100 otázok a odpovedí Autorské príjmy; Manká, škody, odpisy; Rezervy v účtovníctve (praktické príklady týkajúce sa zdaňovania autorských príjmov, mánk a škôd z daňového a účtovného pohľadu a tvorby rezerv v účtovníctve)

16. Účtovná závierka podnikateľov za rok 2021 (komplexný postup pri zostavovaní účtovnej závierky)

17. Daňové priznania za rok 2021, Ročné zúčtovanie preddavkov za daň (komplexný postup pri podávaní daňového priznania a ročného zúčtovania preddavkov na daň, vzory tlačív)

18. Odvody poistného od 1. 1. 2022 (prehľad odvodov poistného pre základné kategórie poistencov od 1. 1. 2022, povinnosti zamestnávateľa, vzory)

19. Účtovné súvzťažnosti 2022 pre PÚ (prehľad súvzťažného účtovania na syntetických účtoch zoradených podľa jednotlivých účtových tried a skupín v sústave podvojného účtovníctva podnikateľských subjektov)

20. Zákonník práce s komentárom 2022 (aktuálne znenie Zákonníka práce s komentárom po rozsiahlych novelách)

21. Daňový poriadok s komentárom 2022 (aktuálne znenie Daňového poriadku s komentárom po novelách)

22. Jednoduché účtovníctvo, postupy účtovania po novele (komplexná príručka pre účtovné jednotky vedúce jednoduché účtovníctvo)

23. Trestné právo po novelách (najdôležitejšie právne predpisy z oblasti trestného a správneho práva nielen pre právnikov, advokátov, prokurátorov, ale aj pre príslušníkov policajného zboru a študentov vysokých škôl)

24. Ústava SR (od 1. 1. 2022) (úplné znenie Ústavy SR po novelách, Listina základných práv a slobôd, Všeobecná deklarácia ľudských práv, Zákon o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní)

25. 100 otázok a odpovedí ZDP a DPH po novelách (prostredníctvom názorných príkladov rozoberáme ostatné novely zákonov s účinnosťou od 1. 1. 2022 v podkapitolách Fyzická osoba, Právnická osoba, Registrácia a obchod, Daňová povinnosť, Odpočítanie dane)

26. Daňové a nedaňové výdavky 2022 (Titul rozšírený o viac ako 100 strán prináša abecedne zoradené daňové a nedaňové výdavky s príkladmi. Encyklopédia výdavkom s príkladmi obsahuje kapitoly podľa abecedne rozdelených hesiel, ktoré sa týkajú daňových a nedaňových výdavkov)

 

Poradca (Poradca), č. 12/2022 (III/2022)

• Zákon o konkurze a reštrukturalizácii - komentár

 

Práce a mzdy – bez chýb, pokút a penále – (PaM), č. 4-5/2022 (III/2022)

• Prídavky a príplatky na dieťa – zmeny
• Vysporiadanie príjmov zo závislej činnosti zo zahraničia
• Rekvalifikácia fyzických osôb
• Rekreácie zamestnancov v komplexnom rozsahu
• Povinnosti zamestnávateľa vyplývajúce z BOZP
• Novela zákona o miestnych daniach
• Aktuálne zmeny vo verejnej správe

 

Dane, účtovníctvo, odvody – bez chýb, pokút a penále (DUO), č. 4-5/2022 (III/2022)

• Daňové a nedaňové výdavky v roku 2022
• Podnikajúca FO – výpočet dane z príjmov
• Daňový bonus – nezaplatené úroky
• Skončenie podnikania – vplyv na daň z príjmov
• Prevod majetku iného ako investičného
• Zúčtovacie vzťahy
• Ako účtovať o odloženej dani

 

ZÁKONY 2022 novelizované k 1. 1. 2022

 

ZÁKONY I A – daňové Správa daní a poplatkov Daň z príjmov • DPH Miestne dane • Spotrebné dane	ZÁKONY I B - účtovné Účtovníctvo Cestovné náhrady Poplatky
ZÁKONY II A - obchodné Obchodné právo Živnostenské podnikanie Autorské právo	ZÁKONY II B - občianske Občianske právo Notársky poriadok Advokácia a právne služby Súkromná bezpečnosť
ZÁKONY II C – trestné Civilný proces Exekučný poriadok Trestné právo Správne právo
ZÁKONY III A - pracovnoprávne Zákonník práce • mzdové predpisy Zákon o službách zamestnanosti Pedagogickí zamestnanci Kolektívne vyjednávanie a združovanie občanov Správne právo • BOZP	ZÁKONY III B – odvody a poistenie Sociálne a dôchodkové poistenie Nemocenské a zdravotné poistenie
ZÁKONY III C - sociálne Sociálne zákony a služby Sociálnoprávna ochrana detí	ZÁKONY IV - stavebné Stavebný zákon a súvisiace predpisy Architekti a inžinieri Stavebné výrobky Bývanie • pôda
ZÁKONY V A Rozpočtové pravidlá Štátna a verejná služba	ZÁKONY V B Školstvo • inšpekcie Financovanie Regionálny rozvoj Verejné práce • obce
ZÁKONY VI A Životné prostredie • ovzdušie Lesné hospodárstvo Integrovaná prevencia a kontrola znečistenia	Zákony VI B Odpadové a vodné hospodárstvo Prevencia priemyselných havárií Ochrana pred povodňami