Od posledného publikovania komentára k stavebnému zákonu bol zákon 20 krát novelizovaný, a práve preto sme sa rozhodli uverejniť nové znenie komentára k jednému z nosných zákonov v oblasti stavebníctva. Stavebný zákon s komentárom je určený pre osoby vykonávajúce odborné činnosti v stavebníctve, môže pomôcť aj pri riešení akýchkoľvek iných praktických situácií, ktoré sú spojené so stavebnou oblasťou.

Územné plánovanie určuje ciele a úlohy, podklady, druhy a obsah, obstarávanie, územné konanie a územné rokovanie. Stavebný poriadok obsahuje predpisy pre oprávnenie projektovej a inžinierskej činnosti, predpisy pre používanie výrobkov pre stavbu, povoľovanie nových stavieb, žiadosti o stavebné povolenie, vytýčenie stavieb, užívanie a kolaudáciu, zmeny v užívaní, údržbe a odstraňovaní stavieb. Obsahuje tiež predpisy pre štátny stavebný dozor.

Novela zákona č. 540/2008 Z. z.

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 86/2008 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Urýchlená výstavba nadradenej cestnej dopravnej infraštruktúry (diaľnice a cesty pre motorové vozidlá) bola a aj je jednou z priorít rozvoja Slovenskej republiky ako aj vlády Slovenskej republiky. Mimoriadny nárast dopravných výkonov a intenzít si vyžadoval prehodnotiť postup výstavby a doplniť rozsah diaľničnej siete. Slovenská republika patrí ku krajinám s najnižšou hustotou siete diaľnic v Európskej únii. V roku 2005 sme boli s hustotou diaľnic na 19. mieste v Európskej únii. Vývoj intenzity cestnej dopravy Slovenskej republiky má neustále rastúci trend, pričom najprogresívnejšie rastie na diaľniciach a v značnom rozsahu aj na cestách I. triedy v trasách plánovaných ciest pre motorové vozidlá. Nárast dopravných výkonov a profilových intenzít je základným kritériom určujúcim potreby rozvoja cestnej siete.

Prioritou prípravy a výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá je výstavba cestnej infraštruktúry zaradenej do siete TEN-T, ktorá prechádza územím Slovenskej republiky. Novovybudované úseky diaľnic a ciest pre motorové vozidlá tak nahradia všetky úseky cestnej siete, ktoré sú v súčasnosti nevyhovujúce z hľadiska kapacity a bezpečnosti. Dobudovanie nadradenej cestnej infraštruktúry má pomôcť odstrániť dopravné zápchy a znížiť vysokú nehodovosť, a tým urobiť významné opatrenie, ktoré prispieva k splneniu záväzku Slovenskej republiky znížiť nehodovosť a počet usmrtených na polovicu.

Výstavba umožňuje rozvoj výroby, obchodu, cestovného ruchu, pozitívne ovplyvňuje zamestnanosť, znižuje rozdiel nielen východného, ale aj stredného a južného Slovenska oproti západnému.

Bolo evidentné, že dobudovanie nadradenej cestnej infraštruktúry zvyšovalo záujem investorov investovať na Slovensku, čo prospievalo a aj prospieva ekonomike a v konečnom dôsledku urýchľuje celkový hospodársky rast a životnú úroveň obyvateľstva Slovenska.

Významnou mierou k urýchleniu výstavby prispel zákon č. 275/2007 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon NR SR č. 129/1996 Z. z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá.

Plánovaná realizácia projektov PPP si vyžiadala vykonanie ďalších legislatívnych zmien smerujúcich k urýchleniu prípravy niektorých úsekov nadradenej dopravnej infraštruktúry. Pre zrýchlenie procesu prípravy projektov PPP bol schválený zákon č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona NR SR č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 86/2008 Z. z.

Dopravná situácia v Slovenskej republike si vyžadovala takýto osobitný režim uplatniť aj na ďalšie vybrané úseky nadradenej cestnej dopravnej infraštruktúry, ktorých urýchlená potreba dobudovania rieši súčasný nevyhovujúci stav v mobilite obyvateľstva a tovaru.

Programom prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest (uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 1084/2007 z 19. decembra 2007) bola definovaná sieť nadradenej dopravnej infraštruktúry, postup prípravy a výstavby jednotlivých úsekov a určené priority do roku 2010. Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 266/2008 z 30. apríla 2008 bol doplnený harmonogram prípravy a výstavby o zabezpečenie začatia stavebných prác na rýchlostnej komunikácii R2 v úseku križovatka D1 – Nováky do 31. 12. 2010. Proces stavebného konania vykonávaný v troch režimoch podľa zákona č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona NR SR č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení zákona 86/2008 Z. z., zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov a zákona NR SR č. 129/1996 Z. z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá v znení neskorších predpisov, a preto bolo nevyhnutné zosúladiť prílohy týchto zákonov doplnením o zoznam diaľnic a ciest pre motorové vozidlá, ktoré tvoria nadradenú infraštruktúru. Prijaté opatrenia výrazne napomáhali urýchliť proces prípravy.

V súvislosti so zámerom vlády Slovenskej republiky urýchliť prípravu niektorých úsekov diaľnic a ciest pre motorové vozidlá bolo nevyhnutné predložiť na rokovanie vlády návrh novely zákona č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona NR SR č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov.

Uvedený zámer vyžadoval aj novelizáciu zákona NR SR č. 129/1996 Z. z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá v znení neskorších predpisov a ďalších súvisiacich zákonov, medzi ktoré patrí tiež stavebný zákon.

Diaľnice majú vplyv na životné prostredie dvomi spôsobmi – svojou existenciou, ako stavby zasahujúcej do krajiny a svojou prevádzkou.

Diaľnica je trvalým zásahom do životného prostredia, lebo je stavbou, ktorá trvalo ovplyvňuje voľnú krajinu a vplýva aj na demografický a ekonomický vývoj. Všetky stavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá sa umiestňujú v súlade s územnými plánmi počnúc Koncepciou územného rozvoja Slovenska, regionálnymi územnými plánmi, územnými plánmi obcí a zón a v súlade so záverečnými stanoviskami posudzovania vplyvu na životné prostredie. Na tomto základnom právnom stave zákon nič nezmenil.

Prevádzka diaľnice má okrem negatívnych vplyvov na životné prostredie (najmä hluk a emisie z premávky) aj pozitívne vplyvy v porovnaní s premávkou na „obyčajných“ cestách, napríklad zníženie emisií oxidu uhličitého, vykonanie terénnych úprav (napr. hydromeliorácií) a vyriešenie záujmových konfliktov v území. Pri zrýchlení výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá sa očakával pozitívny dopad na zamestnanosť.

Novela zákona č. 177/2018 Z. z.

Zákon o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii)

Nová zákon o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) bol predložený podpredsedom vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu.

Zákon zaviedol povinnosť pre orgány verejnej moci získavať a používať pri svojej úradnej činnosti údaje evidované v informačných systémoch verejnej správy a zároveň oslobodil fyzické osoby a právnické osoby od povinnosti predkladať najčastejšie požadované výpisy z registrov pri najčastejších životných situáciách, v ktorých dochádzalo ku komunikácii občanov so štátom. Ide o výpis z listu vlastníctva, výpis z obchodného registra, výpis zo živnostenského registra, a výpisy a odpisy z registra trestov. Hlavným dôvodom novej právnej úpravy bola snaha o odbúranie administratívnej záťaže fyzických osôb a právnických osôb, nakoľko bolo neúčelné, aby orgány verejnej moci požadovali preukazovanie skutočností uvedených v dokladaných listinných výpisoch príslušných registrov, ak si tieto skutočnosti vedia samé preveriť prostredníctvom informačných systémov verejnej správy alebo sú im známe z ich úradnej činnosti. Išlo o prvý krok z celého radu opatrení tzv. princípu „jedenkrát a dosť“, ktoré úrad pripravil a následne postupne rozširoval o ďalšie údaje a skutočnosti, ktoré už občania nie sú povinní štátu dokladovať v listinnej podobe. Zákon v jednotlivých novelizačných článkoch vypustil z osobitných predpisov zákonnú povinnosť fyzických osôb a právnických osôb za účelom preukázania skutočností prikladať k žiadostiam listinné výpisy resp. dokladovať nimi skutočnosti, ktoré si orgány verejnej moci vedia preveriť, a to nielen v konaniach o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach, ale komplexne pri úradnej činnosti orgánov verejnej moci.

Novela zákona č. 312/2018 Z. z.

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky predložilo novelu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „novela zákona“) na základe potreby implementovať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1257/2013 z 20. novembra 2013 o recyklácii lodí a o zmene nariadenia (ES) č. 1013/2006 a smernice 2009/16/ES (ďalej len „nariadenie o recyklácii lodí“) a na základe požiadaviek, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe. Novelou zákona sa riešili aktuálne problémy na trhu a problémy z praxe nielen zo strany ministerstva a štátnej správy, ale aj zo strany podnikateľských subjektov.

Novelou zákona sa zabezpečila implementácia relevantných ustanovení nariadenia o recyklácii lodí. Novelou zákona sa ďalej zjednotil postup orgánov štátnej správy odpadového hospodárstva vo veci riešenia zodpovednosti za nezákonné umiestnenie odpadu, upravila sa povinnosť viazania finančných prostriedkov účelovej finančnej rezervy a zaviedli sa ciele zberu pre triedený zber zložiek komunálnych odpadov – odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov v obciach a mestách Slovenskej republiky. Zavedením cieľov zberu sa malo dosiahnuť zlepšenie triedeného zberu komunálnych odpadov z obalov a komunálnych odpadov z neobalových výrobkov a zníženie množstva odpadov ukladaných na skládky odpadov. Zavedením cieľov zberu sa vyhovelo požiadavke Združenia miest a obcí Slovenska vo väzbe na novelu zákona o poplatkoch za uloženie odpadu na skládky odpadov. Zaviedlo sa zrušenie povinnosti mať schválený prevádzkový poriadok zariadenia na zhodnocovanie biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu zo zelene, ak jeho ročná kapacita neprevyšuje 100 ton. V novele zákona sa zaviedlo zrušenie zmluvnej povinnosti medzi výrobcom obalov, ktorý si plní povinnosti individuálne a príslušným koordinačným centrom ako aj zrušenie povinnosti vyžiadať si od orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva vyjadrenie k dokumentácii v kolaudačnom konaní v prípade jednoduchých a drobných stavieb. Novela zákona riešila aj výhrady Európskej komisie v konaní o porušení povinnosti podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie č. 2017/2035. Išlo o výhradu na neprijatie opatrení na čo najrýchlejšie zatvorenie v súlade s čl. 7 písm. g) a čl. 13 smernice Rady 1999/31/ES z 26. apríla 1999 v platnom znení (smernica o skládkach). Právnou úpravou sa v spojení s úpravou v stavebnom zákone umožnilo uzavretie tých skládok odpadov alebo ich častí, kde prekážkou pre skončenie konania právoplatným rozhodnutím na uskutočnenie stavby uzavretia skládky odpadov bolo preukazovanie práva k pozemku. Pre skládky odpadov, ktoré sú predmetom integrovaného povoľovania, bola prijatá rovnaká úprava zákonom č. 193/2018 Z. z. Ďalším mechanizmom na zabezpečenie uzavretia skládky odpadov bola nová možnosť nariadiť prevádzkovateľovi skládky odpadov vykonanie potrebných úkonov a prác za účelom uzavretia skládky odpadov alebo jej časti alebo ich zabezpečiť na náklady prevádzkovateľa. Novelou zákona sa tiež riešila výhrada Európskej komisie ohľadne nesplnenia povinností podľa čl. 14 písm. a) až c) smernice o skládkach vo vzťahu k prevádzkovaným skládkam odpadov, ktoré boli uvedené do prevádzky do 30. júna 2001 a vzťahovala sa na ne povinnosť predložiť plán úprav skládky odpadov. Dotknuté skládky odpadov boli predmetom posúdenia ohľadne možnosti pokračovania ich činnosti z hľadiska splnenia povinností podľa uvedeného článku smernice o skládkach v novom konaní v § 114c v čl. I, ktoré sa vzťahuje aj na skládky odpadov, ktoré sú predmetom integrovaného povoľovania. Právna úprava vychádzala aj z posúdenia skládky odpadu Považský Chlmec Súdnym dvorom v prehratom súdnom spore (rozsudky C – 331/11 z 25. apríla 2013 a C – 626/16 z 4. júla 2018), keďže tieto skládky odpadov boli v rovnakom postavení ako skládka Považský Chlmec. V tejto súvislosti bolo nevyhnutné v prechodných ustanoveniach zabezpečiť, aby sa skládky odpadov dotknuté úpravou v § 114c nerozširovali o nové časti a ani sa nenavyšovala ich kapacita, teda, aby nedochádzalo k zmenám spočívajúcim v ich rozširovaní o nové časti (kazety) alebo v rozširovaní existujúcich častí alebo navyšovaní ich kapacity.

Novela zákona č. 93/2019 Z. z.

Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov

Cieľom novely zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, bolo zabezpečiť, aby stavby slúžiace na plnenie úloh troch najvyšších ústavných činiteľov Slovenskej republiky boli považované za stavby pre bezpečnosť štátu. Vzhľadom na skutočnosť, že v objektoch slúžiacich na plnenie úloh prezidenta Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky alebo predsedu vlády Slovenskej republiky je nevyhnutné dodržiavať prísne režimové opatrenia, bolo dôvodné, aby aj pri konaniach podľa stavebného zákona boli v súvislosti s týmito stavbami dodržiavané osobitné opatrenia. S prihliadnutím na to, že ústredným orgánom štátnej správy pre ochranu ústavného zriadenia ako aj bezpečnosti osôb a majetku je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, zahrnutím stavieb slúžiacich na plnenie úloh prezidenta Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky alebo predsedu vlády Slovenskej republiky pod pojem „stavby pre bezpečnosť štátu“ sa docieli, aby pôsobnosť stavebného úradu pre tieto stavby vykonávalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

Novela zákona č. 279/2019 Z. z.

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov

Novela zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, reagovala na potreby, ktoré vyplynuli z praxe Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky v rámci výkonu jeho dozornej činnosti, predovšetkým v súvislosti so správnymi konaniami týkajúcimi sa jadrových zariadení, ktoré sú na Úrade jadrového dozoru SR vedené. Hlavným cieľom bolo predovšetkým zlepšenie hospodárnosti a zefektívnenie vedených správnych konaní. Činnosti, ktoré sú predmetom dozoru Úradu jadrového dozoru SR, sa dotýkali ochrany životného prostredia, a teda vyvolávajú zvýšený záujem verejnosti, čo sa môže prejaviť i na zvýšenom počte účastníkov konania z radov verejnosti, na čo právna úprava reaguje. Jednou zo základných požiadaviek, ktoré sú na správne orgány pri výkone verejnej moci kladené, je transparentnosť. Súčasťou požiadavky na transparentnosť pri rozhodovaní dozorného orgánu v oblasti jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení je aj zvýšená informačná povinnosť účastníkov rozhodovacích procesov v tejto oblasti. Právna úprava prispieva k informovaniu verejnosti o jednotlivých úkonoch Úradu jadrového dozoru SR adresovaných účastníkom konania v rámci správnych konaní a je tak plne v súlade s princípom transparentnosti. Zároveň sa upravil proces nakladania Úradu jadrového dozoru SR s informáciami, ktoré majú zákonom priznanú osobitnú ochranu, t.j. citlivá informácia, utajovaná skutočnosť, bankové tajomstvo, daňové tajomstvo, obchodné tajomstvo, telekomunikačné tajomstvo, poštové tajomstvo alebo zákonom uložená alebo uznaná povinnosť mlčanlivosti. Právna úprava rešpektuje medzinárodné záväzky Slovenskej republiky týkajúce sa prístupu k informáciám týkajúcim sa životného prostredia. Úrad jadrového dozoru SR je podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov aj iným stavebným úradom pri stavbách jadrových zariadení a stavbách súvisiacich s jadrovým zariadením nachádzajúcich sa v areáli ohraničenom hranicami jadrového zariadenia. Vo viacerých prípadoch pritom dochádza k paralelným konaniam vedených pred Úradom jadrového dozoru SR ako dozorným orgánom v oblasti jadrovej bezpečnosti a súčasne ako pred špeciálnym stavebným úradom. Právna úprava preto precizovala úpravu konaní vedených podľa atómového zákona a stavebného zákona, berúc do úvahy ich vzájomný vzťah.

Zákon rešpektoval medzinárodné a európske záväzky Slovenskej republiky týkajúce sa ochrany životného prostredia, a to Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Aarhuský dohovor) (ďalej len „Aarhuský dohovor“) a Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí, ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/313/EHS. Rovnako novela zákona zohľadnila i Odporúčania Výboru ministrov Rady Európy, a to predovšetkým Odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy č. R (87) 16 o správnych konaniach týkajúcich sa veľkého počtu osôb a Odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy č. CM/Rec(2007)7 o dobrej verejnej správe.

Zákon č. 50/1976 Zb.

o územnom plánovaní a stavebnom poriadku

(stavebný zákon)

v znení

zákona č. 103/1990 Zb., zákona č. 262/1992 Zb., zákona NR SR č. 136/1995 Z. z., zákona NR SR
č. 199/1995 Z. z., nálezu Ústavného súdu SR č. 286/1996 Z. z., zákona č. 229/1997 Z. z. (úplné znenie
vyhlásené zákonom č. 09/1998 Z. z.), zákona č. 175/1999 Z. z., zákona č. 237/2000 Z. z., zákona č. 416/2001 Z. z., zákona č. 553/2001 Z. z., nálezu Ústavného súdu SR č. 217/2002 Z. z.,
zákona č. 103/2003 Z. z., zákona č. 245/2003 Z. z., zákona č. 417/2003 Z. z., zákona č. 608/2003 Z. z.,
zákona č. 541/2004 Z. z., zákona č. 290/2005 Z. z., zákona č. 479/2005 Z. z., zákona č. 24/2006 Z. z.,
zákona č. 218/2007 Z. z., zákona č. 540/2008 Z. z., zákona č. 66/2009 Z. z., zákona č. 513/2009 Z. z.,
zákona č. 118/2010 Z. z., zákona č. 145/2010 Z. z., zákona č. 547/2010 Z. z., zákona č. 408/2011 Z. z.,
zákona č. 300/2012 Z. z., zákona č. 180/2013 Z. z., zákona č. 219/2013 Z. z., zákona č. 368/2013 Z. z.,
zákona č. 293/2014 Z. z., zákona č. 314/2014 Z. z., zákona č. 293/2014 Z. z., zákona č. 154/2015 Z. z.,
zákona č. 247/2015 Z. z., zákona č. 254/2015 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 312/2018 Z. z.,
zákona č. 93/2019 Z. z., zákona č. 279/2019 Z. z. a zákon č. 90/2020 Z. z.

Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky sa uznieslo na tomto zákone:

PRVÁ ČASŤ

ÚZEMNÉ PLÁNOVANIE

Komentár k prvej časti

Územné plánovanie je v rámci svojho územnotechnického zamerania komplexným systémom – zaoberá sa všetkými hmatateľnými aspektmi nášho prostredia, najmä zástavbou sídiel, technickou a dopravnou infraštruktúrou, ako aj prvkami, ktoré vytvárajú prírodné zložky životného prostredia. Základnými nástrojmi územného plánovania sú územné plány rôznych stupňov, spomedzi nich ide najčastejšie o územné plány obcí a zón.

Úlohou územného plánovania je udržiavať v území poriadok a jasné pravidlá jednak preto, aby bol rozvoj spravodlivý a vyvážený, a tiež preto, aby práva vlastníkov nehnuteľností neboli ohrozované náhodnými a meniacimi sa rozhodnutiami. V demokratickej spoločnosti má územné plánovanie predovšetkým regulačnú úlohu. Stanovuje rámce rozvoja, ktoré umožnia určitú mieru voľnosti a súčasne zamedzujú nežiaducim vplyvom.

Primárna zodpovednosť za územné plánovanie leží na samosprávach, čo však neznamená, že nikto iný do procesu tvorby plánov nemôže zasahovať a zaujímať sa oň. Územný plán poskytuje dôležité informácie pre všetkých aktérov investične vstupujúcich do územia a tie v dnešnej dobe reprezentuje predovšetkým súkromný sektor a individuálni stavebníci.

Viac o problematike sa dočítate v odbornej tematickej publikácii Stavebný zákon – s komentárom po novelách.

Aj za súčasného trvania pandémie dochádza k zmenám právnych predpisov, najmä v súvislosti so zvládnutím ťažkej situácie podnikateľov. Okrem iných právnych predpisov došlo viackrát aj k zmene zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. (ďalej len „ZDP“) v súvislosti s uľahčením finančnej situácie podnikateľov. Novelou zákona č. 416/2020 Z. z. , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony boli oslobodené aj niektoré druhy príjmov. O aké druhy príjmov ide?

V zmysle § 9 ods. 2 písm. d) ZDP boli v znení ZDP účinného do konca roku 2020 oslobodené plnenia poskytované v rámci aktívnej politiky trhu práce poskytnuté podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v zn. n.p. (ďalej „zákon o službách zamestnanosti“) okrem platieb prijatých v súvislosti s výkonom činností, z ktorých plynú príjmy podľa § 6 ZDP.

Podľa citovaného ustanovenia zákona č. 5/2004 Z. z.: „za aktívne opatrenia na trhu práce sa považujú aj projekty na podporu udržania pracovných miest vrátane pracovných miest, na ktorých sa vykonáva alebo prevádzkuje samostatná zárobková činnosť, a na podporu udržania zamestnancov v zamestnaní v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a odstránením ich následkov, ktoré schvaľuje ministerstvo alebo ústredie po schválení podmienok vládou Slovenskej republiky a realizuje ústredie alebo úrad“.

Počas obdobia pandémie mohli podnikateľské subjekty podať na UPSVAR už od 6. apríla 2020 žiadosti o príspevky na mzdy zamestnancov pre zamestnávateľov, ktorí museli povinne zatvoriť prevádzky.

Príspevky sú určené:

1)  Zamestnávateľom (vrátane SZČO, ktoré sú zamestnávateľmi), ktorí museli svoje prevádzky zatvoriť alebo obmedziť svoju činnosť na základe rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva. Žiadatelia môžu požiadať o príspevok na náhradu mzdy zamestnanca.

2)  SZČO, ktoré museli svoje prevádzky zatvoriť na základe rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva alebo im poklesli tržby o najmenej 20 %. Žiadatelia môžu požiadať o paušálny príspevok na náhradu straty príjmu zo samostatnej zárobkovej činnosti.

3)  Zamestnávateľom (vrátane SZČO, ktoré sú zamestnávateľmi), ktorí udržia pracovné miesta aj v prípade prerušenia alebo obmedzenia svojej činnosti počas vyhlásenej mimoriadnej situácie. Žiadatelia môžu požiadať o príspevok na mzdu zamestnanca.

4)  SZČO a jednoosobovým s.r.o., ktoré nemajú príjem z podnikania. Žiadatelia môžu požiadať o príspevok na náhradu straty príjmu zo zárobkovej činnosti.

5)  Občanom, ktorí sa počas pandémie koronavírusu ocitli v krízovej situácii bez príjmu.

     Žiadatelia môžu požiadať o dotáciu príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Bližšie sa budeme venovať zdaňovaniu poskytnutých príspevkov u podnikateľov a SZČO.

V čase od 8. apríla 2020 mohli o príspevok žiadať podnikatelia fyzické osoby, s poklesom príjmu.

Išlo o tzv. prvú pomoc zamestnancom, podnikateľom a živnostníkom. Podnikatelia, ktorí museli svoje prevádzky zatvoriť na základe rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva alebo im poklesli tržby o najmenej 20 % mohli požiadať o paušálny príspevok na náhradu straty príjmu zo samostatnej zárobkovej činnosti.

O pomoc mohli žiadať aj zamestnávatelia a SZČO so začiatkom podnikania najneskôr k 2. 9. 2020. Zamestnávatelia mohli žiadať o príspevok aj na zamestnancov, ktorí nastúpili do zamestnania najneskôr 2. 9. 2020.

V súvislosti so zdaňovaním poskytnutých príspevkov zákon č. 416/2020 Z. z. rozšíril oslobodené príjmy. Ide o plnenia v rámci aktívnej politiky práce poskytované v súlade s 54 ods. 1 písm. e) zákona o službách zamestnanosti prostredníctvom projektov na podporu udržania pracovných miest vrátane pracovných miest, na ktorých sa vykonáva alebo prevádzkuje podnikanie a samostatná zárobková činnosť a projektov na podporu udržania zamestnancov v zamestnaní v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a odstránením ich následkov, ktoré daňovník prijal v súvislosti s výkonom podnikateľskej a samostatnej zárobkovej činnosti, z ktorých mu plynú príjmy podľa § 6 ZDP. Ide napr. o projekty Prvá pomoc, Prvá pomoc PLUS, ktoré boli poskytnuté podľa § 54 a) písm. e) zákona o službách zamestnanosti.

Ide o situácie, kedy sa v nadväznosti na zamedzenie nepriaznivých vplyvov pandémie na podnikateľské prostredie, v súvislosti s ochorením COVID-19 spôsobeným korona vírusom SARS-CoV-2 oslobodzuje príjem podnikateľa a SZČO, ktorý dosahuje príjmy podľa § 6 a ktorý ich príjme ako zamestnávateľ na preplatenie miezd svojim zamestnancom a zároveň aj ako náhradu za stratu jeho zdaniteľného príjmu z činnosti. Obdobne sa oslobodzuje plnenie poskytované v rámci aktívnej politiky práce na podporu udržania pracovných miest a na podporu udržania zamestnancov v zamestnaní, ak je toto plnenie vyplácané zamestnávateľovi, ktorý je právnickou osobou. Do účinnosti zákona č. 416/2020 Z. z. boli poskytnuté príspevky u podnikateľov a SZČO považované za zdaniteľný príjem.

OSLOBODENÉ PLNENIA majú oproti roku 2019 vplyv aj na uplatnenie daňových výdavkov. Podľa § 2 písm. i) ZDP je daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t), v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak.

V nadväznosti na definíciu daňového výdavku vynaloženého „ na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov “ je potrebné u podnikateľa a SŽČO vylúčiť z daňových výdavkov výdavky súvisiace s príjmami, ide o plnenia v rámci aktívnej politiky práce poskytované v súlade s 54 ods. 1 písm. e) zákona o službách zamestnanosti prostredníctvom projektov, nakoľko ide o príjmy oslobodené od dane, ktoré sa nezahŕňajú do základu dane a o výdavky uhradené z týchto príjmov“.

Podľa záverečných a prechodných ustanovení § 52zzi ods. 1 ZDP sa oslobodenie uvedených plnení poskytnutých UPSVaR bude aplikovať už pri podaní daňového priznania k dani z príjmov po 31. 12. 2020, t. j. už za rok 2020.

Príklad 1

Podnikateľ p. Veselý musel v dôsledku pandémie v máji 2020 v čase vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu na základe Opatrenia ÚVZ uzatvoriť prevádzku. Požiadal o príspevok UPSVAR a dostal vyplatenú sumu 5 600 eur. P. Veselý dostal vyplatený príspevok v rámci projektu Prvá pomoc v súlade s § 54 ods. 1 písm. e) zákona o službách zamestnanosti.

Aj keď p. Veselý prijal príspevok z UPSVAR v súvislosti s § 6, s príjmami z podnikania, ide za zdaňovacie obdobie roku 2020 o príjem oslobodený od dane v súlade s § 9 ods. 2 písm. d) ZDP.

V súvislosti s oslobodením poskytnutých podpôr a príspevkov vzniká otázka , či je potrebné nejakým spôsobom preukazovať správcovi dane túto skutočnosť. Finančná správa v súvislosti s oslobodením poskytnutých plnení v rámci aktívnej politiky nestanovila daňovníkom , resp. ich poberateľom žiadne povinnosti deklarovania alebo preukazovania pri podávaní daňových priznaní k dani z príjmov. Finančná správa bude v plnom rozsahu akceptovať existujúci zákonný stav a nevyžaduje v súvislosti s týmito príjmami od daňovníkov pri podávaní daňového priznania žiadne potvrdenia ani iné doklady, ktorými by deklarovali uvedené príjmy.

Oslobodenie podpory a príspevkov poskytovaných z prostriedkov štátneho rozpočtu.

Ako už bolo uvedené do účinnosti zákona č. 416/2020 Z. z. boli do roku 2020 oslobodené v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) ZDP podpory a príspevky poskytnuté z prostriedkov štátneho rozpočtu okrem platieb prijatých ako náhrada za stratu príjmu alebo v súvislosti s výkonom činností, z ktorých plynú príjmy podľa § 5 a 6 ZDP.

V čase pandémie môže Ministerstvo kultúry SR v zmysle § 2 ods. 1 písm. e) zákona č. 299/2020 Z. z. v príslušnom rozpočtovom roku poskytnúť zo štátneho rozpočtu dotáciu na účely odstraňovania následkov mimoriadnych udalostí alebo znižovanie negatívnych vplyvov krízovej situácie mimo času vojny a vojnového stavu [§ 2 písm. a) zákona č. 387/2020 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu] na oblasť kultúry.

Od účinnosti zákona č. 416/2020 Z. z. je oslobodený okruh plnení poskytovaných zo štátneho rozpočtu, vo forme dotácií, vrátane platieb poskytovaných Ministerstvom kultúry SR podľa § 2 ods. 1 písm. e) zákona č. 299/2020 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry SR, ktoré daňovník prijal ako náhradu za stratu príjmu alebo v súvislosti s výkonom činností, z ktorých plynú príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP a príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ZDP.

Rovnako ako pri plneniach v rámci aktívnej politiky práce poskytované v súlade s 54 ods. 1 písm. e) zákona o službách zamestnanosti prostredníctvom projektov na podporu udržania pracovných miest vrátane pracovných miest, na ktorých sa vykonáva alebo prevádzkuje podnikanie a samostatná zárobková činnosť a projektov na podporu udržania zamestnancov v zamestnaní v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a odstránením ich následkov, aj pri plneniach poskytovaných zo štátneho rozpočtu, vrátane platieb poskytovaných Ministerstvom kultúry SR podľa § 2 ods. 1 písm. e) zákona č. 299/2020 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry SR, je v súvislosti s definovaním pojmu daňový výdavok [§ 2 písm. i) ZDP] v nadväznosti na zdaniteľné príjmy z daňových výdavkov potrebné vylúčiť výdavky vynaložené na príjmy nezahrňované do základu dane. T. j. musí byť zachovaný princíp neutrality prijatých plnení na základ dane a zdanenie, preto daňovými výdavkami nie sú výdavky hradené z prijatého plnenia, ktoré je oslobodené od dane z príjmov.

Novelizované ustanovenie § 9 ods. 2 písm. j) ZDP sa v súlade s § 52zzi ods. 1 ZDP prechodných ustanovení prvýkrát použije už pri podaní daňového priznania k dani z príjmov po 31. 12. 2020, t. j. už za zdaňovacie obdobie roku 2020.

Viac už nájdete v mesačníku PaM 4-5/2021.

Podnikatelia v súčasnosti prežívajú veľmi ťažké obdobie. V rámci Slovenskej republiky platí mimoriadna situácia, je uzatvorená ekonomika a preto podnikatelia nezavinene nemôžu vykonávať svoje podnikateľské aktivity. V dôsledku tejto situácie spôsobenej pandémiou sa viacerí podnikatelia dostali do ťažkostí, finančnej insolvencie. Preto bola prijatá právna úprava, ktorej cieľom bolo poskytnúť podnikateľom dočasnú právnu ochranu pred veriteľmi. Poskytnutie uvedenej ochrany má svoj presne stanovený postup.

Účel poskytnutia dočasnej ochrany podnikateľovi

Právna úprava poskytnutia ochrany podnikateľom v ťažkostiach je s účinnosťou od 1. januára 2021 koncentrovaná do zákona č. 421/2020 Z. z. o dočasnej ochrane podnikateľov vo finančných ťažkostiach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 421/2020 Z. z.“), ktorý je rámcovou právnou úpravou.

Podľa § 1 zákona č. 421/2020 Z. z. je účelom dočasnej ochrany podnikateľov vytvorenie časovo obmedzeného rámca na ochranu pred veriteľmi a nástrojov na podporu podnikateľov vo finančných ťažkostiach, ktoré im majú umožniť pokračovať v podnikaní a zabrániť tak najmä strate pracovných miest, know-how a priniesť vyššiu mieru uspokojenia pohľadávok veriteľov.

Žiadateľom o dočasnú ochranu môže byť len podnikateľ, ktorý má na území Slovenskej republiky centrum hlavných záujmov.

Miestna príslušnosť súdov na poskytnutie dočasnej ochrany sa určuje podľa sídla alebo miesta podnikania podnikateľa v čase podania žiadosti o poskytnutie dočasnej ochrany (ďalej len „žiadosť“).

Žiadosť a jej jednotlivé náležitosti

Podľa § 4 zákona č. 421/2020 Z. z. žiadosť, ktorá je podaná podnikateľom musí spĺňať formálne náležitosti, a to že musí byť podaná na príslušný súd prostredníctvom na to určeného formulára, inak sa na ňu neprihliada, teda súd nemusí o tom podnikateľa poučiť. Žiadosť sa podáva elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky príslušného súdu a musí byť autorizovaná [autorizáciu upravuje § 23 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente v znení neskorších predpisov)] žiadateľom alebo jeho zástupcom, inak sa na ňu neprihliada.

Ak žiadosť podáva zástupca žiadateľa, k žiadosti musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie žiadateľa v konaní o poskytnutí dočasnej ochrany. Splnomocnenie musí byť autorizované žiadateľom, inak sa na žiadosť neprihliada.

Všeobecné obsahové náležitosti žiadosti sú tieto:

a)  označenie súdu, ktorému je určená,

b)  označenie žiadateľa v rozsahu

1.  meno, priezvisko, dátum narodenia, miesto podnikania a identifikačné číslo organizácie, ak ide o fyzickú osobu – podnikateľa,

2.  názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo organizácie, ak ide o právnickú osobu,

c)  vyhlásenie, že údaje a vyhlásenia uvedené v žiadosti sú pravdivé,

d)  dátum podania žiadosti.

Upozornenie: Popri uvedených všeobecných obsahových náležitostiach žiadosti musí táto obsahovať aj osobitné náležitosti podľa § 6 zákona č. 421/2020 Z. z. a prílohy, ktoré sú uvedené v § 7 zákona č. 421/2020 Z. z. taxatívnym právnym výpočtom.

Podstatné upozornenie: Prílohy žiadosti podľa § 7 ods. 1 písm. b) až d) zákona č. 421/2020 Z. z. , musia byť podané prostredníctvom na to určeného formulára, inak sa na žiadosť neprihliada. Uvedené sa nevzťahuje na prílohu podľa § 7 ods. 1 písm. e) zákona č. 421/2020 Z. z., ktorou je priebežná účtovná závierka.

Postup súdu po podaní žiadosti podnikateľom

Pokiaľ žiadosť bola podaná podnikateľom, tak má súd tieto možnosti: buď poskytne podnikateľovi dočasnú ochranu alebo žiadosť odmietne.

Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 421/2020 Z. z. ak žiadosť spĺňa predpísané náležitosti, súd žiadateľovi bezodkladne poskytne dočasnú ochranu, a to tak, že vydá potvrdenie o poskytnutí dočasnej ochrany.

Potvrdenie o poskytnutí dočasnej ochrany sa doručuje uložením v spise.

Upozornenie: O poskytnutí dočasnej ochrany podnikateľovi sa teda nevydáva rozhodnutie a nedoručuje sa podnikateľovi.

Ak žiadateľ nemá sídlo alebo miesto podnikania na území Slovenskej republiky, súd poskytne žiadateľovi dočasnú ochranu po tom, ako sa osvedčí, že má na území Slovenskej republiky centrum hlavných záujmov; na tento účel môže súd žiadateľa vypočuť a požadovať od neho zloženie preddavku na trovy s tým súvisiace.

O tom, že bola podnikateľovi poskytnutá dočasná ochrana sa ostatné subjekty, napríklad veritelia dozvedia z Obchodného vestníka, nakoľko údaje o žiadateľovi spolu s informáciou, že žiadateľovi bola poskytnutá dočasná ochrana, súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Dočasná ochrana sa považuje za poskytnutú v deň nasledujúci po dni zverejnenia; účinky dočasnej ochrany však voči tretím osobám pôsobia od okamihu, kedy sa o nej dozvedeli. Po zverejnení sa žiadateľ označuje ako podnikateľ pod dočasnou ochranou (§ 9 ods. 4 Obchodného zákonníka). Na späťvzatie žiadosti sa neprihliada.

Pokiaľ súd odmietne žiadosť, tak vydá potvrdenie o odmietnutí žiadosti, ak:

·  sa na žiadosť neprihliada,

·  žiadosť nespĺňa náležitosti podľa § 5 až § 7 zákona č. 421/2020 Z. z., alebo

·  žiadateľ nezloží preddavok podľa § 8 ods. 2 zákona č. 421/2020 Z. z. – ide o preddavok od žiadateľa, ktorý v čase podania žiadosti nemá sídlo alebo miesto podnikania na území Slovenskej republiky.

Upozornenie: Potvrdenie o odmietnutí žiadosti súd odošle do elektronickej schránky žiadateľa alebo jeho zástupcu aktivovanej na doručovanie.

Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 421/2020 Z. z. proti potvrdeniu o odmietnutí žiadosti je prípustná námietka v lehote 15 dní od jeho doručenia. Námietka musí byť podaná prostredníctvom na to určeného elektronického formulára do elektronickej schránky príslušného súdu, inak sa na námietku neprihliada. Zmeškanie lehoty na podanie námietky nemožno odpustiť. Pritom zákon č. 421/2020 Z. z. ani prostredníctvom demonštratívneho právneho výpočtu neustanovuje obsahové náležitosti námietky podanej podnikateľom.

Pokiaľ je podaná námietka dôvodná, súd bezodkladne vydá potvrdenie o poskytnutí dočasnej ochrany podľa § 8 ods. 1 zákona č. 421/2020 Z. z., pokiaľ námietka nie je dôvodná, je oneskorená alebo žiadateľ námietku vezme späť, súd žiadateľa poučí o možnosti podať žiadosť opätovne. Poučenie sa doručí rovnako ako potvrdenie o odmietnutí žiadosti. Doručením poučenia sa konanie považuje za skončené.

Právne účinky poskytnutia dočasnej ochrany podnikateľovi súdom

Pokiaľ príslušný súd poskytne podnikateľovi dočasnú ochranu, má to tieto podstatné právne účinky:

·         nemožno rozhodnúť o začatí konkurzného konania voči podnikateľovi pod dočasnou ochranou. Takýto podnikateľ zároveň nie je počas trvania dočasnej ochrany povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu na svoj majetok; to platí rovnako na osoby, ktoré sú povinné podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jeho mene,

·         počas dočasnej ochrany nemožno pre pohľadávku, ktorá vznikla voči podnikateľovi pod dočasnou ochranou pred poskytnutím dočasnej ochrany, v exekúcii alebo pri výkone rozhodnutia postihnúť podnik, vec, práva alebo iné majetkové hodnoty patriace podniku podnikateľa pod dočasnou ochranou.

Upozornenie: Uvedené neplatí ak ide o vymáhanie: neoprávnenej štátnej pomoci, pohľadávky vzniknutej pri realizácii spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie financovaných z fondov Európskej únie, alebo plnenia priznaného rozhodnutím inštitúcie, orgánu, úradu a agentúry Európskej únie,

·         voči podnikateľovi pod dočasnou ochranou nemožno pre pohľadávku, ktorá vznikla voči podnikateľovi pod dočasnou ochranou pred poskytnutím dočasnej ochrany, začať výkon zabezpečovacieho práva vzťahujúceho sa na podnik, vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu patriacu k podniku a takéto zabezpečovacie právo vykonať. To platí rovnako pre výkon zabezpečovacieho práva treťou osobou, ktorá nie je veriteľom podnikateľa pod dočasnou ochranou,

·         proti pohľadávke, ktorá podnikateľovi pod dočasnou ochranou vznikla po poskytnutí dočasnej ochrany, nie je možné započítať spriaznenú pohľadávku, ktorá vznikla voči podnikateľovi pod dočasnou ochranou pred poskytnutím dočasnej ochrany,

·         pre omeškanie podnikateľa pod dočasnou ochranou, ktoré vzniklo pred poskytnutím dočasnej ochrany, nemôže druhá zmluvná strana počas trvania dočasnej ochrany vypovedať zmluvu, odstúpiť od zmluvy alebo odoprieť plnenie zo zmluvy; na ustanovenia zmlúv s podobným obsahom a účinkami sa neprihliada. Upozornenie: uvedené sa nevzťahuje na prípady uvedené v § 10 ods. 6 zákona č. 421/2020 Z. z. taxatívnym právnym výpočtom,

·         lehoty na uplatnenie práva voči podnikateľovi pod dočasnou ochranou vrátane lehôt na uplatnenie nárokov z odporovateľných právnych úkonov počas trvania dočasnej ochrany neplynú.

Právne postavenie podnikateľa pod dočasnou ochranou

Pokiaľ súd poskytol podnikateľovi dočasnú ochranu, tak z toho pre neho vyplývajú určité práva a právne povinnosti, ktoré musí bezvýhradne rešpektovať, nakoľko sú mu dané kogentnou právnou úpravou.

Podnikateľ pod dočasnou ochranou má tieto právne povinnosti:

·         záväzky bezprostredne súvisiace s bežnou podnikateľskou činnosťou a s plneniami, ktoré sú potrebné na zachovanie prevádzky podniku, ktoré vznikli po poskytnutí dočasnej ochrany, je podnikateľ pod dočasnou ochranou oprávnený uhrádzať pred skôr splatnými záväzkami a prednostne veriteľom, ktorí nie sú spriaznenými osobami,

·         podnikateľ pod dočasnou ochranou je povinný uprednostniť spoločný záujem veriteľov pred vlastnými záujmami alebo záujmami iných osôb; najmä nesmie rozdeliť zisk, iné vlastné zdroje, alebo vrátiť úver alebo obdobné plnenie, ktoré úveru hospodársky zodpovedá, na ktoré sa spriaznenej osobe zaviazal pred poskytnutím dočasnej ochrany,

·         podnikateľ pod dočasnou ochranou sa musí zdržať nakladania s majetkovou podstatou podniku a s majetkom, ktorý do nej môže patriť, ak by išlo o podstatnú zmenu v skladbe, využití alebo určení tohto majetku, alebo o jeho nie zanedbateľné zmenšenie alebo ak by išlo o úkon mimo rámca bežnej podnikateľskej činnosti,

·         podnikateľ pod dočasnou ochranou je povinný byť zapísaný v registri partnerov verejného sektora počas trvania dočasnej ochrany.

Upozornenia k právnym povinnostiam podnikateľa:

·         podnikateľ pod dočasnou ochranou musí presadzovať povinnosti aj v ním ovládaných osobách podľa ustanovení Obchodného zákonníka o ovládanej osobe (s výnimkou povinnosti uvedenej v 1. bode),

·         uvedené povinnosti má rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu a platia od okamihu, kedy žiadateľ začal s veriteľmi rokovanie o súhlase s poskytnutím dočasnej ochrany (s výnimkou povinností uvedených v 1. a 4. bode),

·         ak je na základe návrhu podaného do jedného roka po zániku dočasnej ochrany vyhlásený konkurz, právny úkon urobený v rozpore s povinnosťami podnikateľa uvedenými v 1. až 4. bode sa stáva vyhlásením konkurzu neúčinným voči veriteľom; zodpovednosť za škodu a zákonné ručenie tým nie sú dotknuté. Nároky z porušenia týchto povinností uplatňuje správca.

Podľa § 12 zákona č. 421/2020 Z. z. podnikateľ pod ochranou môže počas jej trvania uzatvárať úverové financovanie, teda môže na účely zachovania prevádzky podniku uzavrieť za obvyklých podmienok úverové zmluvy alebo iné zmluvy, ktoré úverovej zmluve hospodársky zodpovedajú, vrátane zmlúv, ktoré zabezpečujú plnenia z týchto zmlúv.

Prostriedky z úverového financovania možno použiť v súvislosti so zachovaním prevádzky podniku na účel uvedený v zmluvách o úverovom financovaní. Zabezpečení veritelia podnikateľa pod dočasnou ochranou majú právo, aby sa úverové financovanie poskytlo prednostne nimi a ak sa nedohodnú inak, podľa vzájomného pomeru hodnoty zabezpečenia ich pohľadávok.

Ak zabezpečení veritelia alebo aspoň niektorý z nich úverové financovanie neposkytne, môže ho poskytnúť za obvyklých podmienok aj iná osoba. Prioritu úverového financovania konkretizuje § 14 zákona č. 421/2020 Z. z., kde je upravený aj právny štandard úverového financovania.

Predĺženie dočasnej ochrany poskytnutej podnikateľovi je možné len na základe jeho žiadosti. Podľa § 15 zákona č. 421/2020 Z. z. totiž platí, že podnikateľ pod dočasnou ochranou môže najskôr 30 dní a najneskôr 10 dní pred uplynutím dočasnej ochrany poskytnutej podľa § 8 ods. 3 zákona č. 421/2020 Z. z. žiadať súd o predĺženie dočasnej ochrany o ďalšie 3 mesiace (ďalej len „žiadosť o predĺženie dočasnej ochrany“).

Upozornenie: Na žiadosť o predĺženie dočasnej ochrany, ktorá sa nepodala v lehote podľa predošlej vety, sa neprihliada; zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Žiadosť o predĺženie dočasnej ochrany musí obsahovať vyhlásenie podnikateľa pod dočasnou ochranou o tom, že rokuje s veriteľmi o zmene obsahu záväzkov, o čiastočnom odpustení záväzkov alebo o úverovom financovaní. Podnikateľ musí pripojiť k žiadosti o predĺženie dočasnej ochrany aj písomný súhlas dvojtretinovej väčšiny veriteľov počítanej podľa § 6 ods. 3 zákona č. 421/2020 Z. z., nie starší ako 30 dní pred podaním žiadosti o predĺženie dočasnej ochrany, inak sa na ňu neprihliada. Pre počítanie celkového počtu veriteľov podľa predošlej vety sa vychádza z priebežnej účtovnej závierky, ktorú je na tento účel žiadateľ povinný zostaviť ku dňu, od ktorého v čase podania žiadosti neuplynulo viac ako 60 dní v danom prípade.

O predĺžení ochrany podnikateľovi na základe žiadosti o predĺženie dočasnej ochrany rozhoduje vecne a miestne príslušný súd, pričom o tom vydáva potvrdenie, teda nevydáva rozhodnutie.

Úprava zániku dočasnej ochrany podnikateľa

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 421/2020 Z. z. dočasná ochrana zaniká deň nasledujúci po dni zverejnenia údajov v Obchodnom vestníku o podnikateľovi pod dočasnou ochranou spolu s informáciou, že dočasná ochrana sa ukončila. Upozornenie: zánikom dočasnej ochrany zanikajú aj jej účinky.

Súd bezodkladne zverejní údaje o zániku dočasnej ochrany podnikateľa, ak

·         uplynuli tri mesiace od poskytnutia dočasnej ochrany,

·         uplynuli tri mesiace od predĺženia dočasnej ochrany,

·         podnikateľ pod dočasnou ochranou požiada o jej ukončenie alebo vstúpi do likvidácie,

·         právoplatne rozhodol o zrušení dočasnej ochrany alebo

·         niektorý z veriteľov požiada o ukončenie dočasnej ochrany a pripojí písomný súhlas nadpolovičnej väčšiny veriteľov počítanej podľa § 6 ods. 3 zákona č. 421/2020 Z. z.; § 15 ods. 4 druhá veta zákona č. 421/2020 Z. z. sa použije rovnako.

Upozornenia k zániku dočasnej ochrany podnikateľa:

·         pokiaľ súd zvažuje zánik dočasnej ochrany podnikateľa na základe žiadosti, tak musí táto spĺňať všetky formálne náležitosti v porovnaní so žiadosťou, ktorou podnikateľ žiada o poskytnutie dočasnej ochrany v danom prípade,

·         v prípade žiadosti uvedenej v 3. bode môže podnikateľ pod dočasnou ochranou priložiť aj dohodu s veriteľmi alebo niektorými z nich, ktorou dochádza k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo záväzkov v nej obsiahnutých,

·         ten, koho dočasná ochrana zanikla, nie je oprávnený žiadať o dočasnú ochranu opätovne počas nasledujúcich 48 mesiacov od jej zániku,

·         podnikateľ, ktorý bol v dočasnej ochrane a ktorý je právnickou osobou, je povinný do 30 dní od zániku dočasnej ochrany uložiť do zbierky listín vyhlásenie, že nie je v úpadku (ďalej len „vyhlásenie“); to neplatí ak v tejto lehote podá návrh na vyhlásenie konkurzu alebo povolenie reštrukturalizácie, na základe ktorého sa neskôr začalo konkurzné konanie alebo reštrukturalizačné konanie.

Viac o problematike sa dočítate v mesačníku PaM 4-5/2021.

Každé ročné obdobie má svoj pomerne výrazný vplyv na životný štýl a zdravie človeka, ale úplne špecifická situácia nastáva v ich prechodových fázach, čo sa asi najvýraznejšie prejavuje pri prelievaní zimy do jari. Čo je potrebné pre špecifické prejavy príchodu jari ako klimatickej zmeny?

PREVAHA „ČIERNYCH“ DNÍ, kedy neskôr svitá a skôr sa stmieva, mnohých lákala v zimnom čase viacej k leňošeniu, nižšiemu fyzickému zaťažovaniu počas vzácnych voľných hodín a k výraznejšej konzumácii nie príliš zdravých potravín.
Pokiaľ sme netrávili v priemere minimálne stodvadsať minút na priamom dennom svetle a neboli výrazne fyzicky aktívni aspoň trištvrte hodiny zo dňa, mohlo sa to nepriaznivo prejaviť aj náchylnosťou k vyššej unaviteľnosti, migrenóznym bolestiam hlavy „bez príčiny“, nízkej kreativite a depresívnym náladám či smútku - akýmsi príznakom „chrípky duše“.

Zima tak zvyčajne negatívne prispieva k uloženiu vyšších zásob tuku, redukcii fyzickej a psychickej kondície, ako aj poklesu našej odolnosti voči prílevom infekčných ochorení.

ČÍHAJÚCA JARNÁ ÚNAVA počas premosťovania zimy do jari prenasleduje takmer 75 % ľudí fyzicky aj psychicky. Absencia farieb prírody a predovšetkým nedostatok denného svetla spôsobuje, že v priebehu zimných mesiacov si vyčerpáme nazhromaždené „zásoby“ slnečného svitu a energie, ktoré sme prácne nazhromaždili počas letných mesiacov. Nie každý má šancu a čas riešiť túto kritickú svetelnú stratu tým, že odletí na desať dní do teplých slnečných krajín alebo vystihne azúrovo svietiace nebo v horách. Málokedy si tak dobre uvedomujeme magický vplyv prirodzeného svetla, ktoré je hlavnou ochranou pred smútkom, a výrazne sa podieľa na tvorbe serotonínu – „ladiča“ dobrej nálady alebo hormónu šťastia. Pokiaľ je jeho hladina plytká, človek sa môže cítiť depresívne, byť „bez nálady“, mať poruchy spánku, pocity nudy a neschopnosti niečo nové vymyslieť. Odborne sa tento stav nazýva sezónnou emocionálnou poruchou (Seasonal Affective Disorders – SAD). Odhaduje sa, že práve týmto smútočným stavom môže byť postihnutých 4 až 6 % populácie a u ďalších 10 až 20 % sa vyskytuje miernejšia forma SAD, označovaná ako takzvaná „zimná melanchólia“. Niekedy nasleduje agresívne chovanie, neurčité chronické pobolievanie celého tela a „z ničoho nič“ sa dostavuje výrazná až „diabolská“ chuť do jedla. Mnohí odborníci tvrdia, že tento stav, podobný „klasickej“ depresii, sa prejavuje u žien, ktoré držia nejakú diétu, spojenú s obmedzovaním príjmu obľúbenej potravy a nedostatkom pohybu. Veľmi často sa takáto situácia objavuje u usilovne študujúcich, ktorí trávia denne pri knihách a počítačoch dlhé hodiny.

Zníženie množstva serotonínu v ľudskom tele sa zvyčajne prejaví aj tým, že človek má chuť na čosi sladké (čokoláda, zákusok, kocka cukru a podobne) – „organizmus si to pýta“.

Cítime sa „pod psa“, zažívame nepriateľstvo k sebe samému, sme akoby „vygumovaní“, „odchádzame“, hodnotíme sa ako zlí, máme intenzívny pocit, že nič nedokážeme a nič dobrého si nezaslúžime (alebo naopak – nedostaneme to), že život nemá zmysel. Práve konzumácia sladkostí vec rieši iba čiastočne a dočasne. Oveľa lepšie je odložiť „hriešne túžby“ nabok a dať si radšej banán a potom rýchlu prechádzku alebo krátke zacvičenie. Svetlo a pohyb tvorbu tohto hormónu „lepšej nálady“, ktorý vzniká z aminokyseliny L – tryptofánu, stimulujú. Mnohými praktikovaná útecha v zvýšenej konzumácii alkoholu, množstvách nevhodných tabletiek na spanie alebo upokojenie (sedatíva, antidepresíva), prípadne v „mäkkých“ drogách (najmä marihuana), vec určite nerieši.

NA SEZÓNNU PORUCHU – SAD je osvedčenou a účinnou metódou, okrem pohybu a správnej výživy, liečba svetlom (fototerapia). Dokáže výrazne zlepšiť kvalitu života pomocou špeciálnych biolámp, nahrádzajúcich slnečný svit. Obyčajná „klasická“ lampa slnko nenahradí, pretože v skutočnosti ide len o veľmi slabý zdroj svetla. Na účinný liečebný druh fototerapie sa používa svetlo s intenzitou až 2 500 luxov, čo je žiarenie približne desaťkrát väčšie ako bežné osvetlenie. O dĺžke aplikácie sedenia pred biolampou (viacero dní po sebe 30 minút až dve hodiny) je vhodné poradiť sa s lekárom – špecialistom. Cielená svetloliečba sa aplikuje v rozličných regeneračných centrách, ale vhodná biolampa sa dá zakúpiť aj do domácnosti, či firmy. Na rozdiel od solárií nemá toto svetelné polarizované žiarenie nežiaduce účinky na zdravie a jeho efekt je podobný účinkom liekov proti depresii. Polarizované svetlo ako zdroj koncentrovaného liečivého svetla pôsobí aj:

1. proti bolesti – pôsobením svojej energie znižuje citlivosť nervových buniek,

2. proti zápalu – aktivizuje prirodzené faktory tela, podieľajúce sa na likvidácii rôznych zápalov, rozširuje krvné cievy a urýchľuje látkovú výmenu v mieste zápalu, umocňuje obranyschopnosť,

3. biostimulačne – podporuje a urýchľuje obnovu aj zdravý vývoj buniek a poškodených tkanív.

SPRÁVNA VÝŽIVA je potrebná pre špecifické prejavy príchodu jari ako klimatickej zmeny. Považuje sa za vhodné konzumovať látky obsahujúce vhodnú formu cukru (komplexné sacharidy – celozrnné pečivo, nelúpaná ryža, neupravované obilniny, hrubá múka, zelenina, ovocie), ktoré pomáhajú bunkám ľudského tela dodávkami energie. Na postupný návrat k sviežej mysli, dobrej nálade, kreativite, kvalitnej koncentrácii, schopnosti rýchlej reakcie a mozgovej vitality je potrebné prirodzené zvýšenie prívodu vitamínov (B1 – tiamín, B2 – riboflavin, B3 – nikotinamid, B5 – kyselina pantoténová, B6 – pyridoxín, C, B10 – kyselina listová, B12), minerálov a stopových prvkov (chróm, zinok, selén, vápnik), výživové doplnky (koenzým Q10, cholín, lecitín, DMAE/dimethylaminoethanol/) a bielkoviny – obzvlášť ich stavebné kamene a kamienky – aminokyseliny. V prirodzenej výžive človeka sa ich nachádza dvadsať rôznych typov, z ktorých osem si nevie organizmus vytvoriť sám a nazývajú sa esenciálne. Tie je tiež vhodné dopĺňať pomocou potravinových doplnkov. Zaujímavé sú však aj takzvané očisťovacie dni, čo značí pravidelné výrazné obmedzenie konzumácie pevnej stravy, nahradzovanej zeleninovými a ovocnými šťavami. Ide vlastne o istú formu “hladovky”, či pôstu. Očistný deň môže byť do stravovacieho režimu zaradený prakticky každý týždeň, najlepšie vždy v prvý deň. Dôvodom termínu je vo väčšine prípadov zvýšený energetický príjem a väčší objem potravy v čase víkendu. V priebehu očisťovacieho dňa sa organizmus zbaví nahromadených zvyškov požitej potravy v tráviacom trakte a spolu s nimi ďalších toxických látok kolujúcich v organizme, ktoré prijal v priebehu stravovania. Týmto spôsobom môže byť umožnený odpočinok všetkým orgánom, ktoré sú zapojené do spracovania prijímanej potravy. Odporúča sa používať aj bylinkové čaje, špeciálne ovocné a zeleninové šťavy (napríklad z červenej repy, zeleru a mrkve). Niekto pridáva špecifický prírodný produkt mumio alebo používa ako prísadu koreň žen-šen. Takýto systém sa určitým spôsobom približuje praktikám jogínov a starovekých kresťanov, ktorí si takto “očisťovali telo” a “umožňovali duši” koncentráciu aj poznanie nepoznateľného. Správne voleným „pôstom“ sa dá veľmi výrazne korigovať nebezpečenstvo prípadného vývoja cukrovky (diabetu) alebo porúch premeny tukov. Pre zdravie sa zdá byť nevyhnutné využitie pôstnych dní po období výraznejšie zvýšeného príjmu potravy (po víkendoch, rôznych sviatkoch). Ak nič iné – tak sa docieli udržanie stálej telesnej hmotnosti. Postenie však vyžaduje vôľu a nácvik. Odporúča sa začať raz za 14 dní iba 24 hodinami „hladovky“, v priebehu ktorých sa prijíma dostatok tekutín. Optimálne je zahájiť tento proces v nedeľu večer, ďalšia strava potom nasleduje v pondelok večer – musí byť veľmi málo výdatná, nesmie dochádzať k prejedaniu. Vhodná je hustá zeleninová polievka s cestovinami a nič viac. Ešte lepšie je vydržať až do utorňajšieho rána, kedy je dobré dať si obilnú zmes (napríklad műsli) s nízkotučným bielym jogurtom. Ten, kto trpí zápchou môže v priebehu pondelka použiť “preháňadlo” z harmančekového vývaru v množstve asi 0,5 litra. Treba ešte pripomenúť nevyhnutnosť príjmu väčšieho množstva tekutín v priebehu pôstu – aspoň 3 až 4 litre za deň.

Recept na čerstvú zeleninovú šťavu: 150g červenej repy, 100g hlávkovej kapusty, 50g zeleru a 150g mrkve nastrúhame na nerezovom strúhadle a prelejeme dvoma litrami studenej, predtým prevarenej vody. V nádobe uložíme do chladu a tmy na 24 hodín. Pijeme po l dcl tak, aby sme za deň vypili aspoň liter.

ZÁVER – Samozrejmosťou pri odstraňovaní jarnej únavy je dostatok skutočne kvalitného spánku v chladnejších a dobre vetraných miestnostiach, a veľmi častý razantný pohybový program (rýchla chôdza, nordic walking, klusanie, beh, bicyklovanie) na dennom svetle a čerstvom vzduchu. U ľudí, ktorí trpia typickými jarnými ochoreniami (alergie a astma), zvyšujúcimi únavu, je vhodná kontrola u špecialistov kvôli revízii doterajšej liečby a sekundárnej prevencie. Takže – každý môže trpieť na jar únavou, ale môže jej príznaky zmierniť na úplné minimum.

MUDr. Pavel Malovič

Poradca – (Poradca), č. 9/2021 (II/2021)

• Daňový poriadok s komentárom
• Súdne poplatky po novom

Práce a mzdy – bez chýb, pokút a penále – (PaM), č. 4-5/2021 (II/2021)

• Zamestnávateľ a jeho povinnosti voči zdravotnej poisťovni
• Prev.lek.prehl.v súvislosti s testovaním na Covid-19
• Oslobodené príjmy po novom
• Hluk iniciátorm choroby z povolania
• Ako evidovať dochádzku zam. počas 10 dňovej karantény
• Aktuálne zmeny právomoci orgánov sam. Kraja
• Školský zber, novela zákona o odpadoch od 1. 1. 2021

Dane, účtovníctvo, odvody – bez chýb pokút a penále (DUO), č. 4-5/2021 (II/2021)

• Platenie preddavkov na daň fyzickými osobami
• Zmeny v mzdovej učtárni od roku 2021
• Povinnosť platiteľa podať ozn. pri vyplácaní príjmov  autorom
• Lekárske preventívne prehliadky v daňových výdavkoch
• Účtovanie príspevkov Prvá pomoc (Covid 19) 
• Účtovanie a zdaňovanie príspevkov od štátu v čase pandémie
• Zmeny v sociálnom poistení v roku 2021
• Zmena lehoty na podanie daňového priznania k dani z motorových vozidiel

1000 riešení 4/2021 (I/2021)

• DPH po zmenách
• Daňové priznanie FO a daňové priznanie PO za rok 2020
• Optimalizácia dane

Verejná Správa č. 3-4/2021 (VS), č. 3-4/2020 (II/2021)

• Odpady
• Verejná moc
• Zákon o autoškolách - zmeny v roku 2021

TIEŽ TIETO ODBORNÉ PUBLIKÁCIE VÁM POMOŽU V PODNIKANÍ

1. Obchodný zákonník po novelách s komentárom- rozsiahly komentár, Zákon o verejnom obstarávaní, Zákon o cenách, vzory zmlúv

2. Jednoduché účtovníctvo – postupy účtovania po ostatnej novele, zákon o dani z príjmov, zákon o účtovníctve

3. Povinnosti zamestnávateľa – práva a povinnosti zamestncov a zamestnávateľov

4. Daňové a mzdové zákony 2020 - daňové a mzdové zákony aktualizované k 1. 1. 2020

5. Daňové a účtovné zákony 2020 – aktuálne znenie zákonov po novelách s komentármi

6. Cestná premávka (úplné znenie zaákona po ostatnej novele A5 (zákony do vrecka)

7. Zákonník práce s komentárom (monotematika - zmeny od 1. 7. 2020)

8. Odpady po novom – monotematika (úplné znenie s komentárom)

9. Daňové a nedaňové výdavky A-Z 2020 - uplatňovanie skutočne vynaložených výdavkov do výdavkov daňových

10. Občiansky zákonník po novelách s komentárom – rozsiahly komentár, úplné znenia zákonov po novelách, záväzkové právo

11. Príručka mzdovej účtovníčky – sprievodca mzdami (metodická pomôcka pre mzdových účtovníkov)

12. Trestné právo a súdne spory (Trestný zákon, Trestný poriadok, Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok – úplné znenia zákonov)

13. 100 otázok a odpovedí Zákoník práce, BOZP, Mzdy, Odvody (otázky a riešenia z praxe k problematike pracovnoprávnych vzťahov, miezd a odvodov)

13. s.r.o. – SPRIEVODCA (komplexné a prehľadné spracovanie problematiky spoločnosti s ručením obmedzeným od jej založenia, vzniku až po možnosti zrušenia)

14. Podnikanie a koronavírus (komplexný prehľad opatrení a ich podrobný popis týkajíci sa daňového poriadku, daní z príjmov, DPH, zákonníku práce, miezd)

15. Zamestnávanie počas pandémie (zmeny týkajúce sa vyplácania mzdy a mzdových nárokov, zníženia pracovného úväzku, plánovania dovoleniek, ale i poskytovania pracovných pomôcok ...)

16. Daňová optimalizácia (príklady ako si optimalizovať základ dane, nástroje daňovej optimalizácie, opravných položiek, prerušenia odpisov, oslobodenia príjmov, časového rozlíšenia, daňovej straty či príspevkov na rekreáciu)

16. 100 otázok a odpovedí Obchodovanie – odvody a náhrady (príklady z oblastí obchodovania z pohľadu daní, ktoré reagujú na epidemiologické opatrenia v praxi)

17. 100 otázok a odpovedí Odmeňovanie, Verejné obstarávanie (súbor otázok venovaný problematike podmienok verejného obstarávania, zmlúv i súhrnných správ; zamestnávania, príspevkov na rekreáciu, zrážok zo mzdy, odvodov i cestovných náhrad)

18. 100 otázok a odpovedí Výdavky podnikateľa, Automobil (príklady z praxe k uplatňovaniu daňových výdavkov FO; využívanie automobilu v podnikaní z pohľadu spotreby pohonných látok, odpisov alebo dani z motorových vozidiel)

19. Účtovná závierka podnikateľov za rok 2020 bez chýb, pokút a penále (komplexný postup pri zostavovaní účtovnej závierky)

20. Daňové priznania podnikateľov za rok 2020, Ročné zúčtovanie preddavkov na daň bez chýb (komplexný postup pri podávaní daňového priznania a ročného zúčtovania preddavkov na daň, vzory tlačív)

21. Odvody poistného od 1. 1. 2021 (prehľad odvodov poistného pre základné kategórie poistencov od 1. 1. 2021, povinnosti zamestnávateľa, vzory)

22. Trestné právo po novelách 2021 (úplné znenia trestno-právnych zákonov po novelách k 1.1.2021. Účinnosť noviel - január a august 2021)

23. Daňové, účtovné, mzdové zákony 2021 (úplné znenia daňových, účtovných a mzdových zákonov po ostatných novelách k 1. 1. 2021)

24. Daňové a nedaňové výdavky A-Z 2021 – (uplatňovanie skutočne vynaložených výdavkov do výdavkov daňových)

25. 100 otázok a odpovedí ZPD po novom, Optimalizácia (praktické príklady týkajúce sa novely zákona o daniach z príjmu a daňovej povinnosti FO a PO)

26. Stavebný zákon – s komentárom po novelách (odborná publikácia s úplným znením zákona s komentárom po novelách 2021 a aktuálnymi vyhláškami k danej problematike)

Poradca – (Poradca), č. 10/2021 (III/2021)

• Služby zamestnanosti s komentárom

Práce a mzdy – bez chýb, pokút a penále – (PaM), č. 6-7/2021 (III/2021)

• Zmeny v uplatňovaní daňového bonusu
• Dovolenka z dôvodu starostlivosti o dieťa
• Odklad platenia dane - podmienky
• Nový dôvod pre výpoveď – vek 65 rokov
• Vysporiadanie rozdielov z ročného zúčtovania
• Štatút študenta po skončení štúdia
• Priznanie k dani z nehnuteľnosti na rok 2021

Dane, účtovníctvo, odvody – bez chýb pokút a penále (DUO), č. 6-7/2021 (III/2021)

• Daňový bonus po novom
• Zákon o DPH – zmeny od 1. 7. 2021
• Dodatočné a opravné daňové priznanie
• Škody a náhrady z hľadiska DPH
• Evidencia podnikajúcej FO
• Daň z motorových vozidiel po novele
• Úhrada dane počas mimoriadnej situácie
• Zákoník práce - novele

1000 riešení 5-6/2021 (III/2021)

• Daňové výdavky 2021
• Správa daní

Verejná Správa č. 5-6/2021 (VS), č. 5-6/2020 (III/2021)

• Medzinárodná správa daní
• Vyhláška o zaručenej konverzii - nová právna úprava
• Zdravotná starostlivosť

ODBORNÉ TEMATICKÉ PUBLIKÁCIE:

Účtovná závierka podnikateľov za rok 2020 bez chýb, pokút a penále (I/2021)

• Účtovná závierka v PÚ pre podnikateľov k 31. decembru 2020
• Účtovná závierka v JÚ pre podnikateľov k 31. decembru 2020
• Požiadavky na zostavenie účtovnej závierky v JÚ

Daňové priznania podnikateľov za rok 2020, Ročné zúčtovanie preddavkov na daň bez chýb, pokút a penále (I/2021)

• Daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2020 + prílohy - tlačivá
• Daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2020 + prílohy - tlačivá
• Daňové priznanie k dani z príjmov v rozpočtových a príspevkových organizáciách za rok 2019 + prílohy - tlačivá
• Ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za rok 2020 + prílohy - tlačivá

Odvody poistného od 1. 1. 2021 bez chýb, pokút a penále (I/2021)

• Pracovnoprávny vzťah na základe pracovnej zmluvy
• Pracovnoprávny vzťah na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo PP
• Samostatne zárobkovo činné osoby
• Spoločníci, konatelia, členovia štatutárnych a iných orgánov právnických osôb

Daňové a nedaňové výdavky 2021 (II/2021)

• Uplatniteľné výdavky podnikateľa
• Výdavky z pohľadu ZDP a DPH
• Výdavky z pohľadu JÚ a PÚ
• Príklady z praxe

ZÁKONY 2021

Zákony IA/2021 (I/2021)

• Správa daní a poplatkov
• Daň z príjmov
• Daň z pridanej hodnoty
• Miestne dane
• Spotrebné dane
• Cestovné náhrady

Zákony IB/2021 (I/2021)

• Správa daní a poplatkov
• Daň z príjmov
• Daň z pridanej hodnoty
• Miestne dane
• Spotrebné dane
• Cestovné náhrady

Zákony IIA/2021 (I/2021)

• Obchodné právo
• Živnostenské podnikanie
• Autorské právo

Zákony IIB/2021 (I/2021)

• Občianske právo
• Notársky poriadok
• Advokácia a právne služby
• Súkromná bezpečnosť

Zákony IIC/2021 (I/2021)

• Civilný proces (1. kapitola)
• Exekučný poriadok (2. kapitola)
• Trestné právo (3. kapitola)
• Správne právo (4. kapitola)

Zákony IIIA/2021 (I/2021)

• Zákonník práce
• Mzdové predpisy
• Zákon o službách zamestnanosti
• Pedagogickí zamestnanci
• Kolektívne vyjednávanie a združovanie občanov
• Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci
• Správne právo

Zákony IIIB/2021 (I/2021)

• Sociálne poistenie
• Dôchodkové poistenie
• Nemocenské poistenie
• Zdravotné poistenie

Zákony IIIC/2021 (I/2021)

• Sociálne zákony
• Sociálne služby
• Sociálnoprávna ochrana detí a sociálna kuratela

Zákony IV/2021 (I/2021)

• Stavebný zákon a súvisiace predpisy
• Architekti a inžinieri
• Stavebné výrobky
• Bývanie
• Pôda

Zákony VA/2021 (I/2021)

• Rozpočtové pravidlá
• Štátna a verejná služba
• Obce

Zákony VB/2021 (I/2021)

• Školstvo
• Financovanie
• Regionálny rozvoj
• Verejné práce
• Obce
• Školská inšpekcia

Zákony VIA/2021 (I/2021)

• Životné prostredie
• Ochrana ovzdušia
• Lesné hospodárstvo
• Integrovaná prevencia a kontrola znečistenia životného prostredia

Zákony VIB/2021 (I/2021)

• Odpadové hospodárstvo
• Prevencia priemyselných havárii
• Vodné hospodárstvo
• Ochrana pred povodňami