Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovná zmena je dlhšia ako šesť hodín, prestávku v práci na odpočinok a jedenie v rozsahu najmenej 30 minút, resp. v primeranom rozsahu, ak prevádzku alebo výkon práce nemožno prerušiť (nepretržitá prevádzka). Podľa § 91 ods. 4 ZP prestávku určenú na odpočinok a jedenie zamestnávateľ nemôže určiť na začiatok a na koniec pracovnej zmeny zamestnanca. Podľa § 91 ods. 5 ZP sa táto prestávka nezapočítava do pracovného času s výnimkou prestávok poskytovaných z dôvodu zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Aké zmeny čakajú zamestnávateľov v roku 2022?

 

STRAVOVANIE ZAMESTNANCOV upravuje Zákonník práce vo svojom § 152. Ide o jednu zo základných povinností zamestnávateľa v rámci podnikovej sociálnej politiky. Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Túto povinnosť má aj zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania voči dočasne pridelenému zamestnancovi.

Túto povinnosť nemá voči zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu, s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako štyri hodiny.

Podľa § 57 ZP možno zamestnanca vyslať na pracovnú cestu mimo obvodu obce jeho pravidelného pracoviska alebo bydliska iba na nevyhnutne potrebný čas a iba s jeho súhlasom; výnimku predstavujú prípady, ak vyslanie na pracovnú cestu vyplýva priamo z povahy dohodnutého druhu práce alebo miesta výkonu práce, alebo ak možnosť vyslania na pracovnú cestu bola dohodnutá v pracovnej zmluve. Povinnosť zabezpečovať stravovanie sa týka aj zamestnancov vykonávajúcich tzv. „home office“, v ich vlastnom záujme je však viesť si evidenciu pracovného času.

 

Uvedená povinnosť zamestnávateľa zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie sa nevzťahuje na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí (zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme, zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. V tejto súvislosti treba upozorniť aj na zákony upravujúce postavenie verejnoprávnych inštitúcií, a to Všeobecnej zdravotnej poisťovne (zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach), Sociálnej poisťovne (zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení) či Rozhlasu a televízie Slovenska (zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska)).

 

Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti; túto povinnosť má aj zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania voči dočasne pridelenému zamestnancovi. Túto povinnosť nemá voči zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu, s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako štyri hodiny, a voči zamestnancom, ktorým poskytuje účelovo viazaný finančný príspevok na stravovanie. Povinnosť zamestnávateľa sa nevzťahuje na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí.

 

Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo zabezpečí stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby. Nárok na zabezpečenie stravovania alebo poskytnutie finančného príspevku na stravovanie má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť ďalšie stravovanie alebo poskytnúť ďalší finančný príspevok na stravovanie.

Zamestnávateľ prispieva na stravovanie v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o cestovných náhradách. Príspevok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

Pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, sa cenou jedla rozumie hodnota stravovacej poukážky. Hodnota stravovacej poukážky musí predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách. Pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby prostredníctvom stravovacích poukážok, je výška poplatku za sprostredkované stravovacie služby maximálne 2 % z hodnoty sumy uvedenej na stravovacej poukážke.

 

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi finančný príspevok na stravovanie, ak

a) povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom stravovanie vylučujú podmienky výkonu práce na pracovisku,

b) zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo zabezpečí stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby,

c) zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom,

d) ide o zamestnanca vykonávajúceho domácku prácu alebo teleprácu a zamestnávateľ mu nezabezpečí stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, alebo ak by stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo stravovanie prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, bolo v rozpore s povahou vykonávanej domáckej práce alebo telepráce.

Zamestnávateľ, ktorý nezabezpečuje stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, je povinný umožniť zamestnancom výber medzi zabezpečením stravovania prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, formou stravovacej poukážky alebo poskytnutím finančného príspevku na stravovanie. Zamestnanec je viazaný svojím výberom počas 12 mesiacov odo dňa, ku ktorému sa výber viaže.

 

Podrobnosti výberu a realizácie povinnosti zamestnávateľa zabezpečovať stravovanie alebo poskytovať finančný príspevok na stravovanie na základe výberu môže zamestnávateľ ustanoviť vo vnútornom predpise. Zamestnávateľ na základe výberu zamestnanca zabezpečuje zamestnancovi stravovanie prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, formou stravovacej poukážky alebo poskytuje zamestnancovi finančný príspevok na stravovanie. Do uskutočnenia výberu zo strany zamestnanca zamestnávateľ zabezpečuje zamestnancovi stravovanie prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, formou stravovacej poukážky alebo mu poskytuje finančný príspevok na stravovanie.

 

SUMA FINANČNÉHO PRÍSPEVKU NA STRAVOVANIE je suma, ktorou zamestnávateľ prispieva na stravovanie iným zamestnancom, najmenej však 55 % minimálnej hodnoty stravovacej poukážky. Ak zamestnávateľ neprispieva na stravovanie iným zamestnancom, suma finančného príspevku na stravovanie je najmenej 55 % minimálnej hodnoty stravovacej poukážky, najviac však 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách. Zamestnávateľ prispieva na stravovanie zamestnancov v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však za každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín, t. j. maximálne 55 % zo sumy 5,10 € = 2,81 €.

 

Zákonník práce určuje minimálnu hodnotu stravného lístka pre rok 2022 ako 75 % stravného pre pracovnú cestu v trvaní 5 až 12 hodín, t. j. 75 % z 5,10 € = 3,83 €. V prípade stravného lístku v minimálnej sume 3,83 € si môže zamestnávateľ zahrnúť do daňových výdavkov 55 % stravného lístku, a teda 2,11 €. V prípade stravných lístkov má zamestnávateľ povinnosť poskytovať ich na obdobie vopred, napríklad 30. januára 2022 poskytne zamestnancom stravné lístky na mesiac február 2022.

 

Zamestnávateľ môže po prerokovaní so zástupcami zamestnancov upraviť podmienky, za ktorých bude zamestnancom poskytovať stravovanie počas dovolenky, prekážok v práci, alebo inej ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci, môže tiež umožniť stravovať sa zamestnancom, ktorí pracujú mimo rámca rozvrhu pracovných zmien za rovnakých podmienok ako ostatným zamestnancom, alebo rozšíriť okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie  a ktorým bude prispievať na stravovanie.

 

SUMY STRAVNÉHO

Nárok na stravné pri tuzemskej pracovnej ceste upravuje zákon č. 283/­2002 Z. z. o cestovných náhradách. Podľa tohto zákona patrí zamestnancovi stravné za každý kalendárny deň tuzemskej pracovnej cesty, ktorá trvala viac ako 5 hodín.

Sumy stravného pre jednotlivé časové pásma upravuje Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 176/­2019 Z. z. o sumách stravného, pričom doposiaľ pre rok 2022 neprišlo k úprave týchto súm oproti roku 2021 a 2020.

 

Výška stravného (diét) pri tuzemskej pracovnej ceste sa odvíja od jej dĺžky, pričom k trvaniu tuzemskej pracovnej cesty:

-        5 až 12 hodín prislúcha náhrada 5,10 €,

-        12 až 18 hodín prislúcha náhrada 7,60 €,

-        nad 18 hodín prislúcha náhrada 11,60 €.

 

Ak by pracovná cesta zamestnanca trvala kratšie ako 5 hodín a zamestnávateľ neumožní zamestnancovi stravovať sa zvyčajným spôsobom, môže zamestnancovi poskytnúť stravné až do sumy stravného pre časové pásmo 5 – 12 hodín, t. j. 5,10 €.

 

ZMENY V ZDAŇOVANÍ

Dňa 26. 10. 2021 schválila NR SR zákon č. 416/­2021 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon o dani z príjmov. Cieľom novely zákona je odstrániť nerovnosti pri zdaňovaní rôznych foriem stravovania, konkrétne stravovacích poukážok, ako aj zjednodušiť administratívu zamestnávateľov, ktorá vzniká pri poskytovaní stravovacích poukážok a finančného príspevku na stravovanie v predstihu na príslušný kalendárny mesiac.

Od 1. marca 2021 si u zamestnávateľa, ktorý dovtedy zabezpečoval svojim zamestnancom stravovanie formou stravovacích poukážok, zamestnanci môžu vybrať medzi stravovacími poukážkami a finančným príspevkom na stravovanie. Ak zamestnávateľ prispieva v týchto prípadoch na stravovanie v rozsahu upravenom v Zákonníku práce, z hľadiska daní a odvodov neexistuje rozdiel medzi stravovacími poukážkami a finančným príspevkom na stravovanie.

Ak však zamestnávateľ prispieva na stravovanie svojich zamestnancov formou finančného príspevku na stravovanie nad rámec Zákonníka práce z vlastných zdrojov, táto „nadrámcová“ suma je pre zamestnávateľa daňovo neuznaným nákladom a u zamestnanca sa zdaňuje daňou z príjmov zo závislej činnosti.

Na rozdiel od toho, ak zamestnávateľ prispieva na stravovanie svojich zamestnancov nad rámec Zákonníka práce z vlastných zdrojov, pri stravovacích poukážkach je táto suma pre zamestnávateľa daňovo uznaným nákladom, no u zamestnanca sa nezdaňuje.

 

Maximálna suma daňového výdavku za stravné v roku 2022 je 2,81 €. Zamestnávateľ však môže poskytovať aj príspevok na stravu v sume vyššej ako je 2,81 €. Zamestnávateľ môže prispievať zamestnancom na stravovanie aj nad rámec svojej povinnosti vyplývajúcej zo Zákonníka práce, a to zo sociálneho fondu, alebo prispievať dobrovoľne, pričom nejde o príspevok zo sociálneho fondu.

Zmena v zdaňovaní príspevku na stravu zamestnancov platná od 1. januára 2022 spočíva v zdanení príspevku na stravu zamestnanca nad hranicu 2,81 € (plus nad rámec sociálneho fondu).

Ak zamestnávateľ prispieva na stravné v sume nad 2,81 € (bez sociálneho fondu), tak oslobodenie od dane z príjmov platí len do výšky 2,81 €. Vyššia suma ako 2,81 € sa u zamestnanca zdaní a zaplatia sa aj odvody, napríklad ak zamestnávateľ poskytuje príspevok 4 € na stravu, tak suma 2,81 € sa nezdaní a tvorí daňový výdavok zamestnávateľa a suma 1,19 € (4 € – 2,81 €) tvorí zdaniteľný príjem zamestnanca podliehajúci dani. Príspevok na stravovanie nad hranicu 2,81 €, ktorý poskytuje zamestnávateľ zo sociálneho fondu, bude v roku 2022 pre zamestnanca oslobodeným príjmom a zároveň aj daňovým výdavkom pre zamestnávateľa (pri tvorbe sociálneho fondu, ktorý je daňovým výdavkom).

 

Príspevok zamestnávateľa na stravovanie nad hranicu 2,81 €, ktorý nie je poskytnutý zo sociálneho fondu, sa bude považovať za zdaniteľný príjem zamestnanca a zároveň nedaňový výdavok zamestnávateľa. Tento postup platí pre všetky formy poskytovania formy príspevku na stravovanie, a teda na zabezpečenie jedla vo vlastnom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, na stravovacie poukážky a v neposlednom rade aj na finančný príspevok na stravovanie.

 

Prijatím zmien v zdaňovaní príspevkov na stravovanie platných od roku 2022 sa stráca zvýhodnenie poskytovania stravných lístkov pri poskytovaní vyššieho príspevku na stravu a zdaňovanie je rovnaké ako pre stravné lístky, tak pre finančný príspevok.

 

Viac sa už dočítate v mesačníku PaM 3/2022 a Zákonník práce po novele s komentárom nájdete v odbornej tematickej publikácii Zákonník práce s komentárom 2022.

 

Procesné hľadisko správy daní upravuje zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov. Niektoré činnosti súvisiace so správou daní sú upravené v konkrétnych daňových zákonoch. Daňový poriadok upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vznikajú v súvislosti so správou daní. Okrem iného rieši napríklad proces daňovej kontroly, registračné konanie, daňové exekučné konanie alebo sankcie. Ide hlavne o opis činností daňových subjektov a správcu dane v rámci daňového konania.

 

Čo patrí pod správu daní

Správa daní zahŕňa množstvo činností a procesov ich vykonania, tak na strane daňového subjektu, správcu dane alebo tretej osoby. Môžeme uviesť napríklad tieto oblasti:

1. priebeh registrácie pre vybrané dane,

2. začatie, priebeh a skončenie daňovej kontroly,

3. miestne zisťovanie,

4. spôsob podávania daňových priznaní,

5. spôsob komunikácie so správcom dane,

6. spôsob platenia dane,

7. pravidlá podávania dodatočných daňových priznaní,

8. pravidlá určovania miestnej príslušnosti správcu dane,

9. pravidlá doručovania písomností,

10.    pravidlá plynutia lehôt,

11.    pravidlá odvolania,

12.    pravidlá odloženia platenia dane alebo platenia dane v splátkach,

13.    pravidlá vrátania daňového preplatku,

14.    pravidlá vymáhania daňového nedoplatku,

15.    určenie výšky alebo spôsobu výpočtu pokút a úrokov z omeškania.

K správe daní patrí aj určenie miestnej príslušnosti správcu dane – daňového úradu, ktorému sa podáva daňové priznanie.

Správu dane z príjmov, dane z pridanej hodnoty okrem dovozu tovaru a dane z motorových vozidiel vykonávajú daňové úrady. Správu spotrebných daní a DPH pri dovoze tovaru vykonávajú colné úrady. Miestne dane spravujú mestá a obce. Na správe daní sa zúčastňuje aj samotný daňový subjekt – podnikateľ a ďalšie osoby vymedzené daňovým poriadok.

 

Právna úprava daňového poriadku

Daňový poriadok bol vypracovaný s cieľom zabezpečiť efektívnejšie fungovanie daňovej správy. Prvoradým cieľom bolo zabezpečenie rýchlejšej komunikácie so správcom dane a znížení osobnej komunikácie daňovníka s daňovým úradom. Zásadným bolo zavedenie elektronického doručovania dokumentov za splnenia podmienok elektronického doručovania.

Vzhľadom na to, že došlo k rozsiahlej elektronizácii správy daní, bolo nevyhnutné obstarať nové časti daňového informačného systému za účelom zabezpečenia realizácie základných daňových procesov. Základom elektronizácie bolo uskutočniť ju v súlade s novou organizačnou štruktúrou, tiež bolo nutné prispôsobiť procesy spracovania takýmto spôsobom:

–   podpora zmeny organizačnej štruktúry,

–   nepredĺženie času potrebného na vybavenie príslušnej agendy,

–   zefektívnenie výkonu činností orgánov štátnej správy v oblasti daní a poplatkov,

–   cieľom najmä spokojnosť daňových subjektov.

 

Daňový informačný systém

Uvedený systém bol zavedený ako

–   štandardný daňový informačný systém,

–   dokumentačný systém,

–   integračná platforma,

–   centrálny register daňových subjektov prepojený na centrálny register fyzických a právnických osôb,

–   potrebný hardware,

–   vybudovanie záložného pracoviska,

–   výdavky na elektronizáciu služieb a integráciu informačných systémov verejnej správy,

–   základ pre plánované zjednotenie výberu daní, cla a poistných odvodov,

–   základ pre zámer zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov,

–   úspora finančných prostriedkov.

 

Zavedením opatrení v daňovom poriadku došlo:

–   k zníženiu nárokov na výdavkovú časť štátneho rozpočtu,

–   k zefektívneniu procesov na strane daňových orgánov,

–   k vytvoreniu priestoru k zvýšeniu daňovej disciplíny realizáciou proaktívneho prístupu daňových orgánov vo vzťahu k daňovým subjektom,

–   k vytvoreniu širších možností umožňujúcich odhaľovanie daňových únikov,

–   umožneniu vybavenia agendy na ľubovoľnom mieste daňovej správy,

–   implementáciou kontaktného centra k možnosti získavania zo strany daňového subjektu k potrebným informáciám aj na diaľku,

–   zjednodušeniu tlačív a právnych predpisov,

–   k zníženiu fyzického kontaktu subjektov so zamestnancom daňovej správy,

–   k úspore na strane daňových orgánov a daňových subjektov,

–   k zníženiu administratívnej náročnosti a byrokracie,

–   k zjednodušeniu a sprehľadneniu procesu spojeného s daňovými povinnosťami,

–   k uľahčeniu získania informácií o právach a povinnostiach povinných osôb,

–   k časovej úspore pri administrácii daňovej agendy,

–   k úspore nákladov podnikateľských subjektov na poštovnom, na bankových poplatkoch, na pracovné zdroje zaoberajúce sa daňovou agendou.

 

Zloženie daňového poriadku

Tento zákon je pozostáva zo siedmych častí, niekoľkých hláv, dielov a oddielov

–   Prvá časť – upravuje základné a všeobecné ustanovenia

–   Druhá časť-- upravuje činnosti správcu dane

–   Tretia časť – upravuje platenie dane

–   Štvrtá časť – upravuje daňové konanie

–   Piata časť – upravuje zodpovednosť za porušenie povinností

–   Šiesta časť – upravuje osobitné ustanovenia pre konkurz, reštrukturalizáciu a oddlženie

–   Siedma časť – upravuje spoločné, splnomocňovacie, prechodné a záverečné ustanovenia.

 

Novely zákona rok 2021

Zákon č. 45/2021 Z. z., ktorým sa mení zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bol schválený 28. 1. 2021 a účinnosť nadobudol dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov SR.

Zákon bol vypracovaný nadväzne na zhoršujúcu sa situáciu, ktorá vznikla v súvislosti s pandémiou spôsobenou ochorením COVID-19, ktorá je následkom šírenia koronavírusu.

Cieľom zákona bolo doplniť vláde SR kompetenciu, a to možnosť upustiť od ukladania daňových sankcií za podmienok a v rozsahu, v akom vláda určí vo svojom nariadení.

 

Zákon č. 395/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, bol schválený 7. 10. 2021 a nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia, okrem čl. I bodov 1 až 49, 51 až 229, § 184a, § 184b ods. 2 až 13 a § 184c až 184p v bode 230, bodov 231 až 237, čl. II až V, VII až IX, čl. X bodov 1 a 2 a čl. XII, ktoré nadobúdajú účinnosť 31. marca 2022, čl. I bodu 50, ktorý nadobúda účinnosť 1. augusta 2022, čl. I § 184b ods. 1 v bode 230, čl. VI a čl. X bodov 3 a 4, ktoré nadobúdajú účinnosť 31. marca 2024.

 

Novelou zákona sa sledovalo dosiahnutie štyroch hlavných cieľov, a to

–   zrýchlenie a zjednodušenie postupu verejného obstarávania,

–   revidovanie národnej úpravy z pohľadu rozsahu transpozičnej povinnosti vo vzťahu k smerniciam EÚ,

–   zrýchlenie procesu aj z pohľadu uplatňovania práv dotknutých záujemcov, uchádzačov, účastníkov a iných osôb,

–   zlepšenie kontroly verejného obstarávania prostredníctvom automatizácie zadávania a vyhodnocovania zákaziek a zabezpečenia efektívneho zberu a analýzy údajov o cenách.

Medzi najvýznamnejšie zmeny zákona o verejnom obstarávaní, ktorými sa sleduje naplnenie vyššie uvedených cieľov, patria:

•    v oblasti zjednodušenia postupov

–   úprava niektorých existujúcich pravidiel, ktoré majú charakter národného goldplatingu,

–   úprava finančných limitov pre zákazku, koncesiu a súťaž návrhov, so zachovaním úpravy finančných limitov pre podlimitné zákazky, zákazky s nízkou hodnotou a finančného limitu na uplatňovanie zákona priamo v zákone,

–   zriadenie centrálnej obstarávacej organizácie pre štátne orgány,

–   používané elektronické prostriedky musia podporovať aj podávanie žiadostí o nápravu a námietky (jedno prostredie pre všetky úkony),

–   flexibilnejšia úprava vylúčenia v prípade podozrení na existenciu dohôd obmedzujúcich súťaž,

–   umožnenie v žiadosti o účasť a v ponuke predkladať aj elektronické kópie (skeny) a nielen elektronické originály,

–   umožnenie uzatvárať zmluvu s ďalším uchádzačom v poradí, ak predošlý neposkytol súčinnosť, a to bez obmedzenia na prvých troch, ako je tomu dnes,

–   zavedenie zjednodušeného režimu obstarávania zákaziek na sociálne a iné služby podľa prílohy č. 1 k zákonu,

–   zjednotenie a zjednodušenie informačných povinností v podlimitných zákazkách a zákazkách s nízkou hodnotou,

–   postihovanie špekulatívnych postupov hospodárskych subjektov pri využívaní námietok,

–   podpora a zavedenie nástrojov na automatizáciu procesu zadávania zákaziek v podlimitných zákazkách a zákazkách s nízkou hodnotou a realizácia podlimitných zákaziek prostredníctvom jednotnej elektronickej platformy, ktorá je upravená nielen na verejné obstarávanie bežne dostupných tovarov a služieb, ale aj na verejné obstarávanie tovarov, služieb a stavebných prác, ktoré nie sú bežne dostupné na trhu a na používanie iných kritérií než je cena,

•    v oblasti skrátenia procesu

–   rozšírenie katalógu postupov verejného obstarávania, pri ktorých je obmedzené využitie revíznych prostriedkov (so zachovaním možnosti kontroly zo strany ÚVO),

–   úpravy revíznych postupov a dohľadu nad verejným obstarávaním, cieľom ktorých je skrátenie dĺžky procesu verejného obstarávania,

–   posilnenie koncentrácie v konaní o námietkach,

–   v špecifických prípadoch osobitné odklony procesnej úpravy konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného,

–   mierne skrátenie lehôt a koncentrácia úkonov v podlimitných zákazkách,

•    v oblasti zvýšenia transparentnosti

–   jednotná a verejne dostupná elektronická platforma na celý proces verejného obstarávania pre všetky podlimitné zákazky a zákazky s nízkou hodnotu (ak sa obstarávajú oslovením viacerých záujemcov),

–   zverejňovanie úmyslu zadať zákazku s nízkou hodnotou na jednotnej elektronickej platforme, pričom ak je na predloženie ponuky vyzvaných viac hospodárskych subjektov, bude takýto postup prebiehať cez jednotnú elektronickú platformu,

•    úprava smerujúca k zvýšeniu profesionalizácie vo verejnom obstarávaní a zvýšeniu zodpovednosti osôb, ktoré pri verejnom obstarávaní porušia zákon.

Na účely zrýchlenia procesu verejného obstarávania bude navrhnutá úprava procesných ustanovení revíznych postupov, vrátane konania o preskúmaní úkonov pred podpisom zmluvy na základe námietok. Cieľom je skrátenie konania so zachovaním potrebnej úrovne ochrany práv dotknutých subjektov vrátane možnosti súdnej ochrany.

Na účely zabezpečenia efektívneho zberu a vyhodnocovania údajov verejného obstarávania budú v rámci jednotnej elektronickej platformy, ktorá vznikne spojením existujúcich informačných systémov, realizované nasledujúce úpravy:

•    automatizácia jednotnej elektronickej platformy (vytvorenie inteligentných formulárov pre zadávanie zákaziek s použitím viacerých, aj kvalitatívnych kritérií, automatické zoraďovanie došlých ponúk na základe týchto kritérií),

•    umožní sa plnohodnotné fungovanie jednotnej elektronickej platformy pre všetky podlimitné zákazky, ako platforma na realizáciu elektronického verejného obstarávania nielen bežných tovarov a služieb,

•    bude vytvorený systém na sledovanie vývoja cien, ako funkčná súčasť jednotnej elektronickej platformy, použiteľný aj v podlimitných zákazkách a aj na účely určenia predpokladanej hodnoty zákazky v nadlimitných zákazkách,

•    zrealizuje sa integrácia na spoločný modul procesnej integrácie a integrácie údajov (IS CSRÚ) na účely automatizovaného získavania údajov, ktoré sú potrebné vo verejnom obstarávaní.

Procesy verejného obstarávania zjednodušuje a optimalizuje aj Centrálna obstarávacia autorita pre štátne orgány.

Cieľom zmeny daňového poriadku v nadväznosti na proces verejného obstarávania je umožniť verejným obstarávateľom so statusom štátnej rozpočtovej organizácie, si počas realizácie zmluvného plnenia ako výsledku verejného obstarávania započítať voči pohľadávke dodávateľa zmluvného plnenia, ktorá mu vznikla v dôsledku dodania predmetu zmluvného plnenia verejnému obstarávateľovi pohľadávku štátu na nezaplatenej dani dodávateľa (ak je dodávateľ zmluvného plnenia daňový dlžník). Uvedená legislatívna úprava by mala prispievať k prirodzenej motivácii platiť dane a teda zvyšovať platobnú disciplínu daňovníkov pri plnení ich daňových povinností.

 

Zákon č. 408/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, bol chválený 27. 10. 2021 a nadobudol účinnosť 1. 1. 2022.

Primárnym cieľom novely zákona bolo vytvorenie nových efektívnych nástrojov v boji proti daňovým podvodom a motivácia daňových subjektov k dobrovoľnému plneniu svojich daňových povinností.

Zmenou má prejsť hodnotenie daňových subjektov, tzv. index daňovej spoľahlivosti. Daňové subjekty, ktoré zodpovedne pristupujú k svojim daňovým povinnostiam (napr. včasné podávanie daňových priznaní a platenie dane), budú odmeňované benefitmi. Naopak tí podnikatelia, ktorí nie sú hodnotení ako spoľahliví, budú motivovaní k zodpovednejšiemu prístupu.

V neposlednom rade na skvalitnenie výberu daní a očistenie podnikateľského prostredia prispeje aj vylúčenie daňovo nespoľahlivých osôb. Zámerom je, aby mal správca dane, na základe zákonom ustanovených dôvodov, možnosť rozhodnúť o vylúčení osoby, ktorá je štatutárom spoločnosti, ktorá si však riadne neplní svoje povinnosti. Týmto rozhodnutím bude fyzická osoba vylúčená z možnosti byť najmä štatutárom alebo členom štatutárneho orgánu, členom dozorného orgánu, alebo prokuristom vo všetkých obchodných spoločnostiach a družstvách.

S cieľom znižovania administratívnej záťaže sa rušia osvedčenia o registrácii tzv. kartičky. Za týmto účelom sa upravujú aj príslušné ustanovenia zákonov o spotrebných daniach.

Novelou zákona sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, v ktorom dochádza k prijatiu súboru legislatívnych opatrení, ktorých spoločným cieľom je zlepšenie výberu DPH. Cieľom je tiež získanie neoprávnených ekonomických výhod a tak zlepšenie výberu dane z pridanej hodnoty do štátneho rozpočtu.

Nosným opatrením zákona je zavedenie povinnosti pre nových aj existujúcich platiteľov dane oznamovať Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky (FR SR) čísla všetkých vlastných bankových účtov, ktoré používajú na vykonávanie ekonomickej činnosti, ktorá je predmetom DPH. S uvedeným opatrením súvisí zverejňovanie a aktualizácia zoznamu týchto bankových účtov platiteľov dane na webovom sídle FR SR. Táto zmena teda prispela k zlepšeniu podnikateľského prostredia, keďže sa pravidelným aktualizovaním zoznamu vlastných bankových účtov platiteľov dane umožní lepšie preverenie obchodného partnera a zefektívni sa práca správcu dane pri vyplácaní nadmerných odpočtov dane z pridanej hodnoty.

Priamy vplyv na zlepšenie výberu DPH sa predpokladá aj od zavedenia novej skutočnosti pre uplatnenie inštitútu ručenia za daň, ktorou je platba na bankový účet dodávateľa, ktorý v deň uskutočnenia platby nebol zverejnený na webovom sídle FR SR. Elimináciu rizika, ktoré so sebou prináša uplatnenie inštitútu ručenia za daň, umožňuje nový osobitný spôsob úhrady dane, ktorý umožní odberateľovi zaplatiť dodávateľovi len základ dane a samotnú daň odviesť priamo na osobný účet dodávateľa.

Zámerom novely zákona je tiež transpozícia smernice Rady (EÚ) 2019/2235 zo 16. decembra 2019, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty a smernica 2008/118/ES o všeobecnom systéme spotrebných daní, pokiaľ ide o obranné úsilie v rámci Únie, do zákona o DPH.

Aktuálna právna úprava ručenia za daň z pridanej hodnoty je v aplikačnej praxi málo uplatňovaná z dôvodu veľmi úzkeho vymedzenia skutočností, ktoré zakladajú povinnosť odberateľa ručiť za nezaplatenú daň. Kontrolné zistenia orgánov finančnej správy, ako aj zistenia v rámci analytickej činnosti Finančného riaditeľstva SR, pritom preukázali rozsiahle zneužívanie skutočnosti, že v súvislosti s vykonávaním ekonomickej činnosti platiteľov dane nie je explicitne vyžadovaná existencia vlastného podnikateľského účtu platiteľa dane, čo v početných prípadoch spôsobuje obchodovanie využívaním cudzích bankových účtov, na ktoré správca dane, napriek závažným kontrolným a iným zisteniam, nemá dosah. Legislatívne opatrenia z tohto dôvodu zavádzajú povinnosť platiteľovi dane oznámiť (a v prípade zmeny aj aktualizovať) Finančnému riaditeľstvu SR každý vlastný bankový účet, na ktorom bude sústreďovať finančné prostriedky z ekonomickej činnosti podliehajúcej DPH, a v tejto súvislosti posilňujú inštitút ručenia za daň z pridanej hodnoty tak, že rozširujú vedomostný test odberateľa o novú skutočnosť. Odberateľovi tým vzniká povinnosť ručiť za dodávateľom nezaplatenú daň aj v prípade, ak dodávateľovi zaplatil protihodnotu (alebo jej časť) za plnenie na iný bankový účet ako bankový účet dodávateľa, ktorý v deň uskutočnenia platby bol zverejnený na webovom sídle FR SR.

Za účelom zníženia rizika ručenia za nezaplatenú daň sa odberateľovi umožní využiť osobitný spôsob úhrady dane, keď daň uvedenú na faktúre uhradí na číslo účtu správcu dane vedeného pre dodávateľa. Takýto spôsobom úhrady dane umožní odberateľovi vyhnúť sa situácii, kedy v prípade naplnenia zákonom ustanovenej domnienky, bude voči nemu uplatnený inštitút ručenia za daň. Slovenskej republike taktiež vyplýva povinnosť prijať a uverejniť zákon potrebný na dosiahnutie súladu zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov so smernicou (EÚ) 2019/2235. 3.

Ako sme už uviedli, primárnym cieľom novely zákona je zavedenie ďalších efektívnych nástrojov boja proti daňovým podvodom, a to nové opatrenia, ktorými sú diskvalifikácia osôb a index daňovej spoľahlivosti.

Index daňovej spoľahlivosti – z neverejnej formy hodnotenia prechádza na transparentnú formu hodnotenia. Daňové subjekty, ktoré si budú zodpovedne plniť svoje daňové povinnosti, a to napr. včasné podávanie daňových priznaní a platenie dane, budú odmeňované benefitmi. Naopak tí podnikatelia, ktorí nebudú hodnotení ako spoľahliví, budú motivovaní k zodpovednejšiemu prístupu. Hodnotenie daňového subjektu bude zverejnené v zozname na webe finančnej správy.

Na skvalitnenie výberu daní a očistenie podnikateľského prostredia prispeje aj vylúčenie – diskvalifikácia fyzických osôb, ktoré sú štatutármi daňových subjektov, ktoré si neplnia zákonné povinnosti. Zámerom tohto opatrenia je, aby mal správca dane možnosť rozhodnúť o vylúčení fyzickej osoby, ak sa na to naplnia zákonom ustanovené dôvody. Týmto rozhodnutím bude fyzická osoba vylúčená z možnosti byť najmä štatutárnym orgánom alebo jeho členom, členom dozorného orgánu alebo prokuristom vo všetkých obchodných spoločnostiach a družstvách, a to na tri roky.

Znížením sumy úhrady za poskytnutie záväzných stanovísk sa umožní daňovým subjektom častejšie využitie tohto inštitútu, keďže vďaka zníženiu sumy budú takéto stanoviská prístupnejšie.

Z dôvodu zníženia administratívnej náročnosti nemusí správca dane daňovým subjektom zasielať osvedčenie o registrácii tzv. „kartičky“, ktoré je potrebné vrátiť po skončení podnikania a priniesť správcovi dane vždy za účelom vyznačenia zmien.

Medzi dotknuté subjekty novelou zákona patrí Finančná správa a daňové subjekty.

V súvislosti so zavedením tzv. verejného indexu daňovej spoľahlivosti sa navrhovalo, aby Finančné riaditeľstvo SR zverejňovalo v novom zozname daňové subjekty s prideleným indexom daňovej spoľahlivosti. Na rozdiel od predchádzajúcej úpravy indexu znenie zabezpečí, že index daňovej spoľahlivosti bude transparentným, nezávislým, objektívnym a aplikovateľným hodnotením takýchto daňových subjektov, a to na základe plnenia ich povinností voči finančnej správe. Inštitút vylúčenia sa navrhoval zaviesť z dôvodu záväzku vlády v zmysle Programového vyhlásenia na roky 2020 – 2024 v rámci boja proti daňovým podvodom. Táto úprava by umožnila správcom dane vydať rozhodnutie o vylúčení fyzickej osoby, ktorá je štatutárom daňového subjektu, ktorý vážnym spôsobom porušuje svoje daňové povinnosti. Ustanovenie sa navrhovalo v súvislosti s úpravou diskvalifikácie osôb v Obchodnom zákonníku, ako aj v zákone o súdoch, podľa ktorých je možné, aby nielen súd, ale aj iný orgán, vydal rozhodnutie o diskvalifikácii, ak sú na to splnené zákonné dôvody. V právnej úprave absentovala povinnosť pre platiteľov dane z pridanej hodnoty oznamovať číslo bankového účtu, na ktorom sústreďujú finančné prostriedky z ekonomickej činnosti podliehajúcej DPH. Kontrolné zistenia orgánov finančnej správy preukázali rozsiahle zneužívanie systému DPH pri vykonávaní ekonomickej činnosti platiteľov dane, kedy nie je explicitne vyžadovaná existencia vlastného podnikateľského účtu platiteľa dane. Častým javom je využívanie cudzích bankových účtov, na ktoré správca dane, napriek závažným kontrolným zisteniam, nemá dosah. Aktuálne finančná správa eviduje približne 6 000 aktívnych daňových subjektov, pri ktorých správca dane nemá informácie o ich bankových účtoch. Pritom práve u týchto daňových subjektov sa akumulujú neprimerane vysoké daňové nedoplatky. Povinnosť pre platiteľov dane z pridanej hodnoty oznamovať finančnej správe čísla všetkých vlastných bankových účtov, ktoré používajú na vykonávanie ekonomickej činnosti, ktorá je predmetom DPH, sa zavádza hlavne z dôvodu boja proti daňovým únikom. Od tohto opatrenia sa očakáva zvýšenie efektivity výberu daní. Zároveň sa pri vyplácaní nadmerných odpočtov znížia administratívne náklady správcu dane a zamedzí sa situáciám, kedy sú nadmerné odpočty vyplácané na cudzie bankové účty alebo poštovým poukazom.

 

Právna úprava sa týka predkladania prehľadu o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti, ktoré zamestnancom vyplatil, o zamestnaneckej prémii, o daňovom bonuse a o daňovom bonuse na zaplatené úroky za uplynulý kalendárny mesiac dotkne všetkých zamestnávateľov, ktorí sú platitelia dane a majú povinnosť predkladať správcovi dane tento prehľad. Ak zamestnávateľ, ktorý má povinnosť podať prehľad za kalendárny mesiac a tento nepodá v zákonnej lehote, t. j. do konca kalendárneho mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac, v súlade s úpravou si môže túto povinnosť splniť dodatočne najneskôr však do 5 dní po uplynutí zákonnej lehoty, a to bez uloženia sankcie od správcu dane. Zníženie poplatku pri odsúhlasení metódy transferového oceňovania zlepší prístup daňovo spoľahlivých podnikateľských subjektov k tomuto inštitútu, čím sa zväčší právna istota pri transakciách medzi závislými osobami. Zároveň sa očakáva zvýšenie motivácie daňových subjektov k dobrovoľnému plneniu daňových povinností, keďže zníženie poplatku je podmienené dosiahnutím stupňa vysoko spoľahlivého daňového subjektu.

 

Daňový subjekt by mal mať možnosť oboznámiť sa s dôvodmi, pre ktoré mu bol pridelený index, aby mal možnosť zlepšiť svoje hodnotenie. Kritéria prideľovania indexu by mali byť zverejnené na webovom sídle finančnej správy. Ak sa daňový subjekt nespráva v súlade so zákonom, má byť sankcionovaný, avšak nesmie ísť o ľubovôľu správcu dane. Každá sankcia má byť ustanovená zákonom. Benefity poskytované daňovému subjektu musia byť tiež zákonom ustanovené. Oznámenie o indexe daňovej spoľahlivosti by malo byť patrične odôvodnené, tak aby daňový subjekt vedel, ktoré kritérium porušil. Pokiaľ nebudú kritériá prideľovania indexu ustanovené zákonom, vzniká obava, že sa budú často meniť.

Mechanizmus spôsobu vyhotovovania indexu daňovej spoľahlivosti daňových subjektov bude finančné riaditeľstvo zverejňovať na svojom webovom sídle. Daňové subjekty sa tak môžu oboznámiť s tým, kde majú ešte nedostatky, aby mohli zlepšiť svoje hodnotenie. Aby každý daňový subjekt vedel, ako si plní svoje povinnosti, bude sa zoznam daňových subjektov s ich stupňom spoľahlivosti zverejňovať na webovom sídle finančnej správy. Index daňovej spoľahlivosti sa plánuje zasielať daňovým subjektom oznámením, pričom daňový subjekt bude mať možnosť obrany, a to podaním námietky. Zatiaľ sa bude index prehodnocovať každoročne. V prípade, ak by bola podaná správna žaloba na súd, takýto daňový subjekt by nebol v zozname zverejnený až do právoplatného rozhodnutia súdu.

 

Je potrebné nastaviť register tak, aby daňový subjekt mal možnosť svoje konanie alebo nekonanie vysvetliť a aby správca dane prihliadal na objektívne skutočnosti dôvodov konania alebo nekonania štatutára (prípady ak má spoločnosť viacerých štatutárov a iba niektorý z nich blokuje rozhodovanie ostatných, dlhodobá pracovná neschopnosť alebo dlhodobý pobyt štatutára v zahraničí a pod.). Taktiež je potrebné zabezpečiť, aby zápis štatutára do registra diskvalifikácií nebol možný, pokiaľ v danej veci prebieha odvolacie konanie alebo konanie na súde, t.j. spoločnosť svoj postup vo vzťahu k správcovi dane bráni i súdnou cestou.

Register diskvalifikácií je už existujúci, verejne prístupný register, ktorý je súčasťou centrálneho informačného systému súdnictva. Zavedením rozhodnutia o vylúčení do daňového poriadku pristupujeme k tomuto už zavedenému systému ako prvé orgány štátnej správy. Zámerom je, aby mal správca dane možnosť rozhodnúť o vylúčení fyzickej osoby, ak sa naplnia dôvody, napr. ak daňový subjekt – právnická osoba nepodá daňové priznanie na výzvu, a to ani opakovane. Týmto rozhodnutím bude fyzická osoba vylúčená z možnosti byť najmä členom štatutárneho orgánu, členom dozorného orgánu alebo prokuristom vo všetkých obchodných spoločnostiach a družstvách. Rozhodnutie o diskvalifikácii je preskúmateľné súdom, a keďže registrový súd vykoná zápis do zoznamu diskvalifikovaných osôb až na základe právoplatného rozhodnutia, vylúčená fyzická osoba má možnosť brániť sa. Takáto diskvalifikovaná osoba bude evidovaná vo verejnom registri, v ktorom si daňové subjekty môžu kontrolovať dôveryhodnosť svojich potenciálnych obchodných partnerov. Cieľom tohto opatrenia je okrem boja proti daňovým podvodom aj motivácia daňových subjektov efektívne pristupovať k plneniu svojich daňových povinností, nakoľko budú podliehať aj „kontrole zo strany verejnosti“. Zámerom MF SR nie je likvidácia fungujúcich obchodných spoločností, ale zbavenie sa takých spoločností, ktoré sú nekomunikujúce a ktoré si opakovane neplnia zákonom ustanovené povinnosti. Čo sa týka možnosti založenia živnosti, ak je fyzická osoba v registri diskvalifikovaných osôb, takejto osobe nie je zakázané založenie živnosti.

 

Pri vykonávaní spoločných kontrol by dochádzalo k porušeniu povinnosti zachovávať daňové alebo aj obchodné tajomstvo, kde by sa daňové subjekty medzi sebou dozvedeli o dodávateľsko-obchodných vzťahoch. V súčasnosti sa daňové kontroly zneužívajú v konkurenčnom boji, preto je potrebné limitovať zásahy do daňového tajomstva. Aby sa napr. nezverejňovali cenové údaje prípadne určité nie nevyhnutné informácie, aby bola možnosť označiť obchodné tajomstvo. Inštitút spoločnej daňovej kontroly by sa mal aplikovať iba pri podozrení z podvodného konania v dodávateľsko-odberateľskom reťazci. Daňové subjekty v súčasnosti nevedia ako upozorniť na daňový subjekt, o ktorom majú podozrenie na podvodné správanie. Uviedli, že takýto inštitút by mohol pomôcť pri vykonávaní spoločnej kontroly, zároveň ale upozornili že by mohlo dochádzať aj k zneužitiu tohto inštitútu v prípade tzv. spolupracujúceho daňového subjektu, ak by mal pred správcom dane zvýhodnené postavenie. Ďalšou problematickou oblasťou z praxe bolo vykonávanie kontrol, nakoľko v súčasnosti chýba inštitút namietania procesných pochybení už počas daňovej kontroly. Bolo by vhodné odstraňovať procesné pochybenia už počas daňovej kontroly, aby sa takýmito vadami nemuseli následne zaoberať súdy.

 

Správcovia dane disponujú nástrojmi, ktorými môžu aj dnes vykonávať kontrolu v reťazcoch aj napriek tomu, že sú tieto postupy ťažkopádnejšie. Zavedením spoločnej daňovej kontroly vznikne priestor pre väčšie komplikácie počas daňovej kontroly. Môže prísť k problémovým situáciám ako napríklad v prípade, ak si jednotlivé daňové subjekty budú chcieť zvoliť vlastnú procesnú taktiku. Daňovým subjektom sa môže výrazne zhoršiť ich podnikanie v prípade, ak si bude napr. banka vyžadovať potvrdenie o tom, že neprebieha daňové konanie.

Spoločná daňová kontrola sa bude vykonávať len vo vzťahu spoločnej transakcie alebo niekoľkých spoločných transakcií vzájomne prepojených daňových subjektov. Čo sa týka daňového tajomstva, toto bude prelomené v rozsahu zistení v spoločnej daňovej kontrole. Ďalšie skutočnosti, ktoré sa nebudú týkať spoločných transakcií, sa budú môcť preveriť „klasickou“ daňovou kontrolou.

MF SR zdôraznilo, že proces nastavenia spoločnej kontroly bude vychádzať z dnešnej praxe a potrieb finančného riaditeľstva.

 

Pri povinnosti oznámiť finančnej správe čísla vlastných bankových účtov vedených u tuzemského alebo zahraničného poskytovateľa platobných služieb, ktoré budú používať na vykonávanie podnikania, ktoré je predmetom dane podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, si ju budú môcť platitelia dane splniť na tlačive, ktorého vzor uverejní Finančné riaditeľstvo SR na svojom webovom sídle, a ktoré bude už obsahovať predvyplnené údaje o bankových účtoch, o ktorých má finančná správa vedomosť. Splnenie povinnosti sa vykoná elektronicky prostredníctvom elektronickej podateľne. Ide o novú administratívnu povinnosť, ale jej splnenie bude pre väčšinu platiteľov dane predstavovať iba jednorazovú povinnosť s časovou náročnosťou v minútach.

 

Rozšírenie inštitútu ručenia za nezaplatenú daň z pridanej hodnoty a zavedenie povinnosti pre platiteľov dane oznamovať čísla vlastných bankových účtov, ktoré využívajú na výkon podnikateľskej činnosti podliehajúcej DPH, pozitívne ovplyvní správanie sa podnikov na trhu a zlepší podnikateľské prostredie. Zverejnením a pravidelným aktualizovaním zoznamu bankových účtov platiteľov dane sa umožní podnikateľom lepšie preverenie obchodného partnera. Zavedenie možnosti uhradiť daň uvedenú na faktúre priamo na účet dodávateľa vedený u správcu dane bude mať za následok zánik povinnosti odberateľa ručiť za uvedenú daň. Inštitúty napomôžu pri rozlišovaní medzi poctivými a nepoctivými podnikateľskými subjektami a tak prispejú ku skvalitneniu obchodnoprávnych vzťahov.

 

Zdroj: www.nrsr.sk, www.slovensko.sk

 

Komentár k § 1

Ustanovenie upravuje predmet a rozsah pôsobnosti zákona, pričom sa uplatňuje subsidiárny vzťah zákona k hmotno-právnym predpisom tak, že ustanovenie zákona sa použije len v prípade, ak iný zákon upravujúci dane neobsahuje úpravu správy daní, ktorá je odlišná od úpravy v zákone o správe daní.

Ako sme už uviedli v úvode, niekoľko daní máme v Slovenskej republike, pričom tie sú upravené v jednotlivých daňových zákonoch. Tieto zákony upravujú práva a povinnosti v súvislosti s konkrétnou daňou.

Patrí sem napríklad

–   úprava predmetu dane,

–   daň z príjmu,

–   daň z majetku alebo nehnuteľnosti,

–   úprava dodania tovarov alebo služieb,

–   úprava daňového priznania,

–   úprava splatnosti dane, lehôt či výmeru daňovej povinnosti.

 

Procesné hľadisko správy daní

Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní – Daňový poriadok, pričom pod procesné hľadisko sú zaradené činnosti jednotlivých daňových subjektov alebo samotného správcu dane. Niektoré činnosti súvisiace so správou daní sú upravené v konkrétnych daňových zákonoch.

Dane, ktoré sú predmetom Daňového poriadku, sú priamym príjmom štátneho rozpočtu. Hlavnou a podstatnou úlohou správy daní je zabezpečiť úhradu dane, ktorej výška bola zistená pomocou ustanovení tohto zákona. Následne sa zistená výška dane po úhrade stáva príjmom štátneho rozpočtu.

 

Predmet, rozsah pôsobnosti daňového poriadku

Subsidiárny vzťah zákona k hmotno-právnym predpisom sa uplatňuje spôsobom, že ustanovenie zákona sa použije len v prípade, ak iný zákon upravujúci dane neobsahuje úpravu správy daní, ktorá je odlišná od úpravy v zákone o správe daní. Tieto zákony sú nadradené nad Daňový poriadok a pred jeho ustanoveniami majú prednosť. V súvislosti s týmto právnymi predpismi ešte upozorňujeme, že neobsahujú duplicitné znenia ustanovení ako má Daňový poriadok.

Všetky nižšie uvedené daňové zákony tvoria daňovú a poplatkovú sústavu.

 

Poznámka

Medzi iné daňové predpisy patrí

–   zákon č. 373/2012 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o doplnení zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

–   zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov,

–   zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov,

–   zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov,

–   zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov,

–   zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov,

–   zákon č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov,

–   zákon č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov,

–   zákon č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 253/2015 Z. z.,

–   zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

–   zákon č. 213/2018 Z. z. o dani z poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj bol do týchto právnych predpisov doplnený po účinnosti zákona, a to s účinnosťou od 1. 11. 2016 a zákon č. 213/2018 Z. z. o dani z poistenia bol doplnený k daňovým zákonom s účinnosťou od 1. 1. 2019, vzhľadom na doplnenie novej dane do daňového systému v Slovenskej republike, a to dane z poistenia, nakoľko sú v nej taxatívne vymenované všetky dane v Slovenskej republike.

 

Po novom sa zadefinovala daň na účely daňového poriadku, na ktorú sú naviazané všetky procesy súvisiace so správnym zistením a vyrubením dane a ďalšie činnosti podľa Daňového poriadku.

Predmetom dane z poistenia je poistenie v odvetviach neživotného poistenia uvedených v prílohe č. 1, ak je poistné riziko umiestnené v tuzemsku.

 

Vznik práv a povinností

Daňový poriadok upravuje pravidlá uplatňujúce sa pri správe daní. V súvislosti so správou daní vznikajú daňovým subjektom alebo iným osobám práva, ale i povinností, ktoré sú taktiež predmetom úpravy Daňového poriadku.

Ustanovenia Daňového poriadku sa používajú aj v súvislosti s osobitným odvodom vybraných finančných inštitúcií a v súvislosti s osobitným odvodom z podnikania v regulovaných odvetviach. Počnúc 1. januárom 2017 (zákon č. 339/2016 Z. z.) sa rozšíril rozsah, na ktorý sa Daňový poriadok vzťahuje. Ide o odvod časti poistného podľa zákona o poisťovníctve.

 

Poznámka

Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty vykonáva správu odvodu časti poistného, pričom primerane daňový úrad postupuje podľa ustanovení zákona o orgánoch štátnej správy alebo Daňového poriadku.

Poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné z poistných zmlúv uzavretých po 31. decembri 2016 odviesť 8 % z prijatého poistného z poistenia z činnosti vykonávanej na území Slovenskej republiky za mesiace január až november do konca decembra príslušného kalendárneho roka a za mesiac december do konca januára nasledujúceho roka na osobitný príjmový účet Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty.

 

Daňový poriadok po novele s komentárom nájdete v odbornej tematickej publikácii Daňový poriadok s komentárom 2022.

 

Pri realizácii práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov v praxi dochádza k vzniku sporov, pričom Zákonník práce ustanovuje v sporoch o nárokoch z pracovnoprávnych vzťahov právomoc súdov. Zákon však zároveň poskytuje účastníkom pracovnoprávnych vzťahov nástroj, pomocou ktorého sa môžu vyhnúť súdnemu konaniu a záväzne si usporiadať nároky, ktoré sú medzi nimi sporné, aj bez ingerencie súdu. Čo je účelom dohody o sporných nárokoch?

 

Účelom dohody o sporných nárokoch je upraviť spornosť medzi účastníkmi pracovnoprávneho vzťahu, odstrániť pochybnosti o vzájomných právach a povinnostiach medzi nimi a riešiť sporné nároky mimosúdnou cestou.

 

Dohoda predstavuje typický dvojstranný právny úkon, ktorého základnými predpokladmi platnosti všeobecne, a platí to aj pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov, sú

•    súhlasný prejav vôle účastníkov o obsahu dohody

•    sloboda a vážnosť vôle účastníkov dohody

•    určitosť a zrozumiteľnosť prejavu vôle účastníkov dohody

•    spôsobilosť účastníkov dohody na právne úkony

•    právna a faktická možnosť plnenia podľa dohody.

 

Spornými nárokmi rozumieme nároky, o uspokojení ktorých vznikli alebo v budúcnosti môžu vzniknúť pochybnosti. Nárok je sporný v prípade, ak účastníci majú rozdielne názory na obsah nároku. Príčiny spornosti môžu byť rôzne a z dikcie zákona vyplýva, že stačí, ak ide o subjektívnu spornosť na strane jedného alebo oboch účastníkov pracovnoprávneho vzťahu.

 

Dispozitívne ustanovenie § 32 Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov) poskytuje účastníkom pracovnoprávneho vzťahu (teda zamestnávateľovi a zamestnancovi) možnosť vzájomne sa dohodnúť na bezsporovom riešení tej – ktorej otázky formou dohody. Zmyslom dohody o sporných nárokoch je odstránenie skutkovej a právnej spornosti nárokov medzi zamestnancom a zamestnávateľom bez toho, aby z tejto spornosti vznikol právny spor.

 

Dohodou je možné odstrániť spornosť peňažného ako aj nepeňažného nároku a predmet dohody sa pritom nemusí týkať celého nároku, ale môže sa vzťahovať len na jeho časť. Dohodou o sporných nárokoch je možné odstrániť aj spornosť premlčaného nároku. Dohodu o sporných nárokoch nemožno zamieňať s dohodou o náhrade škody, pretože pri dohode o náhrade škody nárok účastníka sporný nie je.

Podmienkou platnosti dohody o sporných nárokoch v zmysle zákona je písomná forma, nedodržanie ktorej by spôsobilo absolútnu neplatnosť dohody. Zákonník práce neupravuje obsahové náležitosti dohody o sporných nárokoch. Z hľadiska požiadaviek na určitosť a zrozumiteľnosť právnych úkonov bude dohoda o sporných nárokoch platná, ak z nej možno vyvodiť, kto sú jej účastníci, čo je jej predmetom a akým spôsobom sa tieto sporné nároky medzi stranami upravujú.

Dohoda o sporných nárokoch by sa nemala používať v situáciách, kde obsah práv a povinností nie je sporný. Teda by sa nemala používať napr. ako dodatočný spôsob zabezpečenia záväzku.

 

Uspokojenie nároku vo všeobecnom ponímaní obsahuje tri zložky, a to miesto, čas a spôsob uspokojenia. Uspokojenie nároku pri dohode o sporných nárokoch upravuje Zákonník práce ust. § 33 ods. 1 až 4.

V zmysle zákona je nárok potrebné uspokojiť na mieste stanovenom Zákonníkom práce alebo dohodou účastníkov. Ide o alternatívne ustanovené možnosti, ktorých výber je podmienený skutočnosťou, že Zákonníkom práce sa pre uspokojenie toho – ktorého nároku formou kogentného ustanovenia (t. j. ustanovenia, od ktorého nie je možné sa odchýliť) výslovne neurčuje konkrétne miesto plnenia.

Platí, že ak nie je miesto plnenia určené Zákonníkom práce, alebo dohodou účastníkov, je ním bydlisko alebo sídlo toho, koho nárok sa má uspokojiť (teda bydlisko alebo sídlo oprávneného). Bydliskom sa rozumie adresa miesta, kde sa fyzická osoba spravidla dlhodobejšie zdržiava (nemusí to byť adresa trvalého pobytu) a sídlom právnickej osoby sa rozumie adresa, ktorá je ako sídlo právnickej osoby zapísaná v registri, v ktorom je registrovaná.

 

Obdobne aj posudzovanie času uspokojenia nároku (vo vzťahu k nárokom na peňažné plnenia sa označuje pojmom splatnosť) sa prednostne spravuje ustanoveniami Zákonníka práce, podľa ktorého ak lehota uspokojenia nároku nie je ustanovená právnym predpisom (nielen Zákonníkom práce, ale akýmkoľvek všeobecne záväzným právnym predpisom), alebo určená rozhodnutím, alebo dohodou účastníkov pracovnoprávneho vzťahu, nárok sa musí uspokojiť do siedmich dní odo dňa predloženia požiadavky oprávneného účastníka na uspokojenie svojho nároku povinnému účastníkovi.

Predpokladmi aplikácie tejto úpravy sú jednak absencia určenia okamihu splatnosti nároku všeobecne záväzným právnym predpisom, rozhodnutím príslušného orgánu alebo dohodou účastníkov pracovnoprávneho vzťahu a jednak predloženie požiadavky oprávneného na uspokojenie nároku povinnému.

 

Táto sedemdňová lehota začína plynúť odo dňa, keď bola povinnému doručená žiadosť oprávneného o uspokojenie nároku. Lehota na plnenie má hmotnoprávnu povahu, čo znamená, že posledný deň lehoty sa nemajú len vykonať kroky potrebné na to, aby bol nárok splnený, ale musí byť nárok v posledný deň aj

splnený.

 

Nárok oprávneného môže povinný uspokojiť osobne, doručením prostredníctvom poštového podniku, alebo prostredníctvom banky, resp. pobočky zahraničnej banky v Slovenskej republike. V prípade, ak sa uspokojuje nárok doručovaním prostredníctvom poštového podniku, je nárok uspokojený okamihom doručenia plnenia. Ak sa nárok uspokojuje prostredníctvom banky alebo pobočky zahraničnej banky v Slovenskej republike, je nárok uspokojený pripísaním peňažných prostriedkov na účet oprávneného.

Ak povinný neuspokojí nárok riadne a včas, dostáva sa do omeškania, s čím je spojených viacero právnych následkov.

 

Podstatnou zložkou uspokojovania nárokov vznikajúcich z pracovnoprávnych vzťahov je spôsob ich uspokojenia, ktorý je daný buď zákonom alebo dohodou zmluvných strán.

Nárok oprávneného možno uspokojiť aj zložením dohodnutého plnenia najneskôr v deň jeho splatnosti do úradnej úschovy. Tento spôsob uspokojenia nároku sa využíva predovšetkým v prípade, ak povinný (dlžník) nemôže plniť pre neprítomnosť oprávneného (veriteľa), alebo vtedy, ak má dlžník pochybnosti o tom, kto je veriteľom, resp. v prípade, ak je veriteľ v omeškaní.

Zákonník práce neupravuje konkrétne dôvody, pri existencii ktorých môže dlžník splniť dlh uložením do úradnej úschovy. Na rozdiel od Zákonníka práce Občiansky zákonník (zákon č. 40/­1964 Zb. v znení neskorších predpisov) v ust. § 568 taxatívne vymenúva okolnosti, za ktorých je dlžník oprávnený plniť uložením do úradnej úschovy.

 

Dlžník je tak oprávnený urobiť, ak

•    je veriteľ neprítomný

•    je veriteľ v omeškaní (veriteľ je v zmysle zákona v omeškaní, ak neprijal riadne ponúknuté plnenie alebo neposkytol v čase plnenia súčinnosť potrebnú na splnenie)

•    má dlžník odôvodnené pochybnosti o tom, kto je veriteľom

•    dlžník veriteľa nepozná.

 

Plnenie do úradnej úschovy na účely splnenia záväzku sa realizuje plnením do notárskej úschovy. Predmetom spôsobilým úschovy môže byť listina, hnuteľná vec alebo peniaze. Nespôsobilým predmetom úschovy je najmä vec, ktorá podlieha skaze a vec, ktorú pre jej povahu alebo veľkosť nemožno uložiť v trezore notára, ani v banke a ani u iného vhodného uschovávateľa.

O notárskej úschove na účely splnenia záväzku sa vyhotovuje zápisnica, ktorá musí, okrem iného, obsahovať aj vyhlásenie zložiteľa, že záväzok nemožno splniť, pretože oprávnený je neprítomný alebo je v omeškaní alebo že zložiteľ má dôvodné pochybnosti o tom, kto je oprávneným, alebo že zložiteľ oprávneného nepozná.

 

Zákonník práce výslovne neupravuje následky dohody o sporných nárokoch, avšak je možné vyvodiť, že uzatvorením dohody o sporných nárokoch dochádza k novácii, t. j. k nahradeniu doterajších záväzkov, ktoré boli sporné, novými záväzkami.

Ako už bolo spomenuté, dohodou o sporných nárokoch je možné odstrániť aj spornosť premlčaného nároku. Vzhľadom na to, že v pracovnom práve nie je osobitne upravené premlčanie, použijú sa príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

 

Premlčanie môžeme definovať ako uplynutie času stanoveného zákonom na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Uplatnenie námietky premlčania má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, teda zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému priznať. To znamená, že po uplynutí stanovenej lehoty v prípade súdneho sporu, je súd povinný na vznesenú námietku premlčania prihliadnuť.

Premlčaním teda právo veriteľa a povinnosť dlžníka nezaniká, ale právo sa len oslabuje tým, že ho nemožno v prípade námietky premlčania úspešne vymôcť súdnou cestou. Avšak uspokojením premlčaného práva nedochádza k bezdôvodnému obohateniu. Premlčanie je nutné odlíšiť od preklúzie, pri ktorej právo zaniká.

 

Keďže dohodou o sporných nárokoch vznikajú medzi stranami nové záväzky, dochádza k plynutiu nových premlčacích lehôt, pričom všeobecná premlčacia lehota je tri roky. Dohodu o sporných nárokoch je potrebné odlíšiť od uznania záväzku, pri ktorom dochádza k uznaniu pohľadávky, čo do dôvodu a výšky a k predĺženiu premlčacej lehoty na desať rokov.

 

Hoci sa dohodou o sporných nárokoch urovnávajú sporné záväzky, nie je táto dohoda sama o sebe spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by mohlo dôjsť k nútenému výkonu práv a povinností. Splnenia práv a povinností z dohody o sporných nárokoch by sa oprávnená strana najskôr musela domáhať na súde a až súdne rozhodnutie by bolo exekučným titulom. Nie je však vylúčené, aby dohodu o sporných nárokoch uzatvorili strany vo forme notárskej zápisnice, v ktorej povinný vysloví súhlas s vykonateľnosťou dohody.

 

Kolízia pri uspokojovaní viacerých nárokov v prípade, ak poskytnuté plnenie nie je dostatočné na uspokojenie všetkých nárokov, je v praxi pomerne často sa opakujúcou skutočnosťou, a to aj v rámci pracovnoprávnych vzťahov. Tieto prípady Zákonník práce (ust. § 34) rieši dispozitívne tak, že povinnému, či už zamestnancovi alebo zamestnávateľovi, dáva možnosť určiť, ktorý nárok má byť uspokojený prednostne.

Teda ak je zamestnávateľ alebo zamestnanec povinný uspokojiť viac peňažných nárokov a plnenie nestačí na vyrovnanie všetkých peňažných nárokov, je vyrovnaný ten nárok, o ktorom povinný pri plnení vyhlási, že ho chce uspokojiť.

 

Viac o problematike sa dočítate v mesačníku Práce a mzdy bez chýb, pokút a penále 3/2022.

 

Vo veľkej vzorke konzumentov alkoholu sa prakticky vo všetkých krajinách nachádzajú aj vedúci pracovníci, hoci vzťah alkoholu a ich činností vyznieva určite nepochopiteľne až paradoxne. Alkohol ničí nielen zdravie organizmu, ale aj schopnosť správne sa rozhodovať, kalkulovať, predvídať, riskovať, cúvať, analyzovať. Pôsobí teda vytrvalo a úspešne na viacerých frontoch…

 

Konzumácia alkoholu prudko vzrastá

už vo vekovej skupine 15 až 16-ročných stredoškolákov v mnohých európskych krajinách. Rastú najmä počty dievčat, ktoré mu holdujú, a klesá veková hranica.

 

Alkohol je dávkou kalórií

Niektorí sú presvedčení, že vďaka poháriku tuhého alkoholu ľahšie strávia sýte jedlá a budú osviežení. Alkohol je však iba ďalšou dávkou kalórií.

Jeden gram čistého alkoholu dodáva telu energiu, ktorá sa rovná siedmim kalóriám – síce je to menej ako pri príjme tuku, ale viac ako pri konzumácii cukrov, okrem toho sú to iba „prázdne kalórie“, čiže nemajú žiadnu výživovú hodnotu. Počas chemickej premeny sa alkohol v organizme mení na glukózu, ktorá ak ju nevyužijeme, sa premení na tukové tkanivo.

 

Kto pije relatívne veľa alkoholu, priberá aj preto, lebo alkohol podávaný k jedlu povzbudzuje apetít. Ak si chceme zachovať zdravie, nemali by sme vypiť viac ako jeden až dva poháriky vína alebo fľašku piva denne a aj to predstavuje určité riziko.

 

Každý desiaty až pätnásty človek prehráva svoj súboj s rozkošami alkoholovej konzumácie a musí sa podrobiť liečbe. Takmer tretina našej populácie má vážne problémy s alkoholizmom. 

 

Mužských pijanov je oproti konzumujúcim dámam o polovicu viac

ale tento rozdiel sa o krátky čas môže radikálne znížiť. Podľa posledných sledovaní v rámci porovnávacieho európskeho výskumu sa totiž príslušníčky nežného českého a slovenského pohlavia „vyšvihli“ už na tretie miesto v Európe! A pritom práve ženský organizmus je mimoriadne citlivý na pitie alkoholu. Bez diskriminačných úvah – ak muž a žena s rovnakou hmotnosťou (váhou tela) vypijú to isté množstvo alkoholu, žena bude mať pre menej výkonný metabolizmus (schopnosť látkovej premeny v organizme) až o tretinu vyššiu hladinu alkoholu v krvi!

Podľa odborníkov pravidelná konzumácia alkoholu dva až trikrát týždenne zvýši u žien riziko výskytu nádoru prsníka...

 

Alkohol ničí organizmus úspešne na viacerých „frontoch“

Chemická továreň ľudského organizmu – pečeň sa dlhodobejším pitím zväčšuje a už na dotyk cez brušnú stenu môže byť citlivá.

V neskoršom období pitia sa začína prestavba jej štruktúry, pôvodné pečeňové bunky sa menia na väzivové, pečeň tvrdne. Tým sa stláčajú cievy a krvný obeh vo vnútri pečene sa mení, poškodzuje. Krv nemôže pretekať pečeňou v dostatočnej miere, „nepretlačí“ sa cez ňu a dochádza k ďalším poškodeniam s možným smrteľným následkom.

Poškodzuje sa tráviaci trakt – v pažeráku vznikajú „kŕčové žily“ – varixy a zápal výstieľky – sliznice. Nežiaducim spôsobom sa zvyšuje tvorba žalúdočných štiav, čo poškodzuje steny žalúdka s možným zhubným následkom.

Narúša sa aj činnosť pankreasu a môže vzniknúť cukrovka. Srdce sa tiež hlási s ťažkosťami – pichavé bolesti za hrudnou kosťou, búšenie, poruchy rytmu. Objavuje sa vysoký krvný tlak.
Mozog poškodzuje alkohol ešte výraznejšie ako pečeň. Je deštrukčným činiteľom – vrahom života mozgových buniek, dochádza ku strate psychickej sviežosti, demencii, úbytku intelektuálnych schopností, periférne nervstvo je poškodené najmä nedostatkom prívodu vitamínov, ktoré alkohol ničí (predovšetkým zo skupiny B) a prejavy ako mravenčenie a tŕpnutie rúk, bolesti a kŕče svalov, trasenie rúk a neistá tackavá chôdza nenechávajú na seba dlho čakať. Pôvodný mladistvý vzhľad človeka sa mení na „trosku“.

 

Ako zvládate alkohol?

Týmto malým testom sa dá zodpovedať otázka či ste jednička alebo dokonca až „štvorka“ –  čo do fázy závislosti na alkohole, ktorá úzko súvisí so stavom mladosti vášho organizmu. Na jednotlivé položky testu odpovedzte buď áno, alebo nie.

 

OTÁZKY	ÁNO	NIE
Pijete alkohol častejšie ako predtým?
Pijete viac ako predtým?
Pijete tajne?
Myslíte často na alkoholické nápoje?
Máte vždy po ruke zásobu alkoholu?
Pijete dychtivo prvý pohárik na ex?
Mávate pocity viny v súvislosti s pitím?
Vadí vám zmienka o pití v súvislosti s vami?
Mávate po pití chvíľky, keď si nepamätáte, čo robíte?
Pijete nadmieru?
Objavujú sa u vás výkyvy nálady?
Opakovane a márne sa pokúšate piť s mierou?
Alkohol vás zaujíma viac a viac, a to nielen teoreticky?
Máte v súvislosti s pitím problémy v rodine?
Máte na pracovisku problémy s pitím alebo v jeho dôsledku?
Máte zdravotné problémy v súvislosti s pitím?
Máte sexuálne problémy?
Ste žiarlivý?
Vydržíte piť viac ako druhí?
Okolnosti vás donútili určitú dobu abstinovať pod tvrdým nátlakom?
Máte s pitím problémy, „kamkoľvek sa pozriete“?
Opijete sa aj z malého množstva alkoholu?
Stane sa, že absolvujete niekoľkodenný pijanský „ ťah“?
Musíte sa napiť alkoholu už ráno, aby ste sa lepšie cítili?
Pijete s ľuďmi, o ktorých si myslíte, že sú pod vašu sociálnu úroveň?
Máte niekedy pocit, že s alkoholom to nejde, a bez neho tiež nie?

 

Vyhodnotenie:

Každá odpoveď áno znamená existenciu niektorého typického znaku závislosti na alkohole, ktorý nezastaviteľným spôsobom likviduje vašu mladosť.

Položky 1 a 2 patria do prvej fázy „vztýčeného prstu“ alebo pohrozenia, 3 až 9 zodpovedajú druhej fáze, teda vážnemu varovaniu.

Položky 10 až 20 odpovedajú tretej, kritickej fáze so strácanou kontrolou v pití a 21 až 26 naznačujú konečné štádium závislosti s výrazným rizikom alkoholických psychóz, delirium tremens. Táto fáza býva konečná.

 

Aký čas potrebuje alkohol, kým zmizne z krvi (v hodinách)

 

Pivo 10°	muž/žena
0,5 l	2,15/3,42
1 l	4,30/7,24
1,5 l	6,45/11,07
2 l	9,00/14,49
2,5 l	11,15/18,31
3 l	13,30/22,15
Pivo 12°	muž/žena
0,5 l	2,44/4,31
1 l	5,28/9,02
1,5 l	8,12/13,33
2 l	10,56/18,04
2,5 l	13,40/22,35
3 l	16,24/27,06

 

Víno prírodné	muž/žena
0,2 l	2,28/4,04
0,4 l	4,56/8,08
0,6 l	7,24/12,13
0,8 l	9,52/16,18
1 l	12,20/20,22
Liehovina	muž/žena
0,5 dcl	3,15/3,42
1 dcl	4,30/7,24
1,5 dcl	6,45/11,07
2 dcl	9,00/14,49
2,5 dcl	11,15/18,31

 

Výpočty berú do úvahy mužov s hmotnosťou 85 kg a ženy s hmotnosťou 60 kg, ktorí zmienené alkoholické nápoje pili rovnomerne, alkohol v pive je počítaný pre 10° Gambrinus a 12° Gambrinus.

Silné osobnosti dokážu proti konzumácii alkoholu bojovať predovšetkým svojou schopnosťou nájsť si alternatívu predovšetkým v zmene pitnom režime.

Pijáci vína prestanú mať chuť na svoju obľúbenú značku, keď začnú ešte pred tým ako si dajú prvú dávku jesť ovocie, najmä jablká. Alkohol im k tomu jednoducho prestane „pasovať“. Predtým však môžu ešte urobiť „nultý“ krok tým, že si začnú riediť víno kvalitnou minerálkou – aj tá im postupne odoberie chuť piť čisté víno a zníži alkoholové riziko.

 

Záver

Športovanie a udržiavanie si dobrej kondície uberá chuť na pitie najmä „tvrdého“. Vytrvalostné aktivity (beh, bicyklovanie, kolieskové korčule a pod.), ktoré spôsobujú vylučovanie „hormónov šťastia“ – endorfínov, potláčajú chuť konzumovať všetky typy tvrdého alkoholu.

 

MUDr. Pavel Malovič

 

Poradca (Poradca), č. 11/2022 (II/2022)

• Zákon o elektronickách komunikáciach - komentár

 

Poradca – (Poradca), č. 9-10/2022 (I/2022)

• Zákon o dani z príjmov s komentárom – komentár

 

Práce a mzdy – bez chýb, pokút a penále – (PaM), č. 3/2022 (I/2022)

• Legislatívne zmeny v pracovnoprávnej oblasti od 1. 1. 2022
• Zdravotné poistenie pre rok 2022
• Zmeny v stravovaní zamestnancov
• Pracovno-právne vzťahy podľa ZP – komentár k § 5
• Prekážky v práci
• Diskriminácia pri výkone práce – postup zamestnanca
• ÚS SR pozastavil účinnosť novely Zákonníka práce
• Podpora v čase skrátenej práce – „kurzarbeit"

 

Dane, účtovníctvo, odvody – bez chýb, pokút a penále (DUO), č. 3/2022 (I/2022)

• Platenie preddavkov FO na rok 2022
• Preddavky PO v roku 2022
• Nezdaniteľné časti základu dane v roku 2022
• Reklamné služby–posúdenie účelnosti a vplyv na odpočet DPH
• Daň z motorových vozidiel v kocke
• Podpora ekologických vozidiel
• Príspevky zo štátu z dôvodu koronakrízy
• Daňový odpis pohľadávok
• Spôsoby doručovania počas mimoriadnej situácie
• Testovanie zamestnancov

 

1000 riešení 4-5/2022 (II/2022)

• ZDP po novele v roku 2022
• Zákonník práce
• Mzdy
• Daňové výdavky
• Jednoduché účtovníctvo
• Podvojné účtovníctvo

 

VS 1-2/2022 (XII/2021)

• Disciplinárny súdny poriadok - nový zákon
• Odborné vzdelávanie a príprava - novela zákona
• Novela zákona o verejnom obstarávaní

 

 

ODBORNÉ PUBLIKÁCIE, KTORÉ VÁM POMÔŽU V PODNIKANÍ

 

 

1. Obchodný zákonník po novelách s komentárom - rozsiahly komentár, Zákon o verejnom obstarávaní, Zákon o cenách, vzory zmlúv

2. Občiansky zákonník po novelách s komentárom – rozsiahly komentár, úplné znenia zákonov po novelách, záväzkové právo

3. s.r.o. – SPRIEVODCA (komplexné a prehľadné spracovanie problematiky spoločnosti s ručením obmedzeným od jej založenia, vzniku až po možnosti zrušenia)

4. 100 otázok a odpovedí Obchodovanie – odvody a náhrady (príklady z oblasti obchodovania z pohľadu daní, ktoré reagujú na epidemiologické opatrenia v praxi)

5. 100 otázok a odpovedí Odmeňovanie, Verejné obstarávanie (súbor otázok venovaný problematike podmienok verejného obstarávania, zmlúv i súhrnných správ; zamestnávania, príspevkov na rekreáciu, zrážok zo mzdy, odvodov i cestovných náhrad)

6. 100 otázok a odpovedí Výdavky podnikateľa, Automobil (príklady z praxe k uplatňovaniu daňových výdavkov FO; využívanie automobilu v podnikaní z pohľadu spotreby pohonných látok, odpisov alebo dani z motorových vozidiel)

7. Daňové a nedaňové výdavky A-Z 2021 (uplatňovanie skutočne vynaložených výdavkov do výdavkov daňových)

8. 100 otázok a odpovedí ZPD po novom, Optimalizácia (praktické príklady týkajúce sa novely zákona o dani z príjmu a daňovej povinnosti FO a PO)

9. Stavebný zákon – s komentárom po novelách (odborná publikácia s úplným znením zákona s komentárom po novelách 2021 a aktuálnymi vyhláškami k danej problematike)

10. 100 otázok a odpovedí Výdavky, Cestovné náhrady (praktické príklady týkajúce sa daňových a nedaňových výdavkov; cestovných náhrad zamestnancov a SZČO)

11. Podvojné účtovníctvo (zákon o účtovníctve s komentárom, Postupy účtovania)

12. Pozemkové spoločenstvá po novele bez chýb, pokút a penále (zdaňovanie a účtovanie v pozemkovom spoločenstve)

13. 100 otázok a odpovedí Zákon o účtovníctve, Postupy účtovania v PÚ (účtovná problematika v názorných príkladoch)

14. 100 otázok a odpovedí Kurzarbeit, Zamestnávanie (prvá kapitola obsahuje nový zákon o podpore v čase skrátenej práce – kurzarbeit – s komentárom, druhá kapitola ponúka spektrum otázok a odpovedí z oblastí zamestnávania a zdaňovania príjmov)

15. 100 otázok a odpovedí Autorské príjmy; Manká, škody, odpisy; Rezervy v účtovníctve (praktické príklady týkajúce sa zdaňovania autorských príjmov, mánk a škôd z daňového a účtovného pohľadu a tvorby rezerv v účtovníctve)

16. Účtovná závierka podnikateľov za rok 2021 (komplexný postup pri zostavovaní účtovnej závierky)

17. Daňové priznania za rok 2021, Ročné zúčtovanie preddavkov za daň (komplexný postup pri podávaní daňového priznania a ročného zúčtovania preddavkov na daň, vzory tlačív)

18. Odvody poistného od 1. 1. 2022 (prehľad odvodov poistného pre základné kategórie poistencov od 1. 1. 2022, povinnosti zamestnávateľa, vzory)

19. Účtovné súvzťažnosti 2022 pre PÚ (prehľad súvzťažného účtovania na syntetických účtoch zoradených podľa jednotlivých účtových tried a skupín v sústave podvojného účtovníctva podnikateľských subjektov)

20. Zákonník práce s komentárom 2022 (aktuálne znenie Zákonníka práce s komentárom po rozsiahlych novelách)

21. Daňový poriadok s komentárom 2022 (aktuálne znenie Daňového poriadku s komentárom po novelách)

22. Jednoduché účtovníctvo, postupy účtovania po novele (komplexná príručka pre účtovné jednotky vedúce jednoduché účtovníctvo)

23. Trestné právo po novelách (najdôležitejšie právne predpisy z oblasti trestného a správneho práva nielen pre právnikov, advokátov, prokurátorov, ale aj pre príslušníkov policajného zboru a študentov vysokých škôl)

24. Ústava SR (od 1. 1. 2022) (úplné znenie Ústavy SR po novelách, Listina základných práv a slobôd, Všeobecná deklarácia ľudských práv, Zákon o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní)

 

Poradca (Poradca), č. 12/2022 (III/2022)

• Zákon o konkurze a reštrukturalizácii - komentár

 

Práce a mzdy – bez chýb, pokút a penále – (PaM), č. 4-5/2022 (III/2022)

• Prídavky a príplatky na dieťa – zmeny
• Vysporiadanie príjmov zo závislej činnosti zo zahraničia
• Rekvalifikácia fyzických osôb
• Rekreácie zamestnancov v komplexnom rozsahu
• Povinnosti zamestnávateľa vyplývajúce z BOZP
• Novela zákona o miestnych daniach
• Aktuálne zmeny vo verejnej správe

 

Dane, účtovníctvo, odvody – bez chýb, pokút a penále (DUO), č. 4-5/2022 (III/2022)

• Daňové a nedaňové výdavky v roku 2022
• Podnikajúca FO – výpočet dane z príjmov
• Daňový bonus – nezaplatené úroky
• Skončenie podnikania – vplyv na daň z príjmov
• Prevod majetku iného ako investičného
• Zúčtovacie vzťahy
• Ako účtovať o odloženej dani

 

ZÁKONY 2022 novelizované k 1. 1. 2022

 

ZÁKONY I A – daňové Správa daní a poplatkov Daň z príjmov • DPH Miestne dane • Spotrebné dane	ZÁKONY I B - účtovné Účtovníctvo Cestovné náhrady Poplatky
ZÁKONY II A - obchodné Obchodné právo Živnostenské podnikanie Autorské právo	ZÁKONY II B - občianske Občianske právo Notársky poriadok Advokácia a právne služby Súkromná bezpečnosť
ZÁKONY II C – trestné Civilný proces Exekučný poriadok Trestné právo Správne právo
ZÁKONY III A - pracovnoprávne Zákonník práce • mzdové predpisy Zákon o službách zamestnanosti Pedagogickí zamestnanci Kolektívne vyjednávanie a združovanie občanov Správne právo • BOZP	ZÁKONY III B – odvody a poistenie Sociálne a dôchodkové poistenie Nemocenské a zdravotné poistenie
ZÁKONY III C - sociálne Sociálne zákony a služby Sociálnoprávna ochrana detí	ZÁKONY IV - stavebné Stavebný zákon a súvisiace predpisy Architekti a inžinieri Stavebné výrobky Bývanie • pôda
ZÁKONY V A Rozpočtové pravidlá Štátna a verejná služba	ZÁKONY V B Školstvo • inšpekcie Financovanie Regionálny rozvoj Verejné práce • obce
ZÁKONY VI A Životné prostredie • ovzdušie Lesné hospodárstvo Integrovaná prevencia a kontrola znečistenia	Zákony VI B Odpadové a vodné hospodárstvo Prevencia priemyselných havárií Ochrana pred povodňami