Pri vysporiadaní daňovej povinnosti k dani z príjmov fyzických osôb prostredníctvom daňového priznania je potrebné si položiť viacero otázok, a to: Kto je povinný podať daňové priznanie? Kedy? Z čoho? Ako? Uvedené otázky riešia predovšetkým zákony, a to č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok).

 

 

Kto je povinný podať daňové priznanie?

Podľa ustanovenia § 15 daňového poriadku daňové priznanie je povinný podať:

•    každý, komu táto povinnosť vyplýva z osobitných predpisov, ktorým je aj ZDP. ZDP ďalej upravuje, ktorým daňovníkom, v akej lehote a za akých podmienok vzniká povinnosť podať daňové priznanie.

 

Napríklad v ustanovení § 32 ZDP upravuje povinnosť podať daňové priznanie daňovníkovi/fyzickej osobe,ak za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy presahujúce 50 % sumy podľa ustanovenia § 11 ods. 2 písm. a) ZDP s výnimkou uvedenou v § 32 ods. 4 ZDP.

Ak daňový subjekt opomenie povinnosť a nepodá daňové priznanie v lehote podľa hmotnoprávneho predpisu, správca dane je povinný vyzvať daňový subjekt na splnenie tejto povinnosti. Výzva musí obsahovať poučenie o následkoch spojených s nepodaním daňového priznania, a tým je určenie dane podľa pomôcok.

•    alebo ten, koho správca dane na to vyzve.

 

Na účely zdanenia príjmov FO sa používajú dve tlačivá

•    daňové priznanie typ A určené pre daňovníkov, ktorí dosahujú len príjmy zo závislej činnosti,

•    daňové priznanie typ B určené pre daňovníkov, ktorí dosahujú príjmy podľa § 5 až § 8 ZDP.

 

Spôsob podania daňového priznania je určený v § 13 a § 14 daňového poriadku v nadväznosti aj na § 33 daňového poriadku.

Podľa § 15 daňového poriadku sa daňové priznanie podáva na tlačive platnom pre príslušné zdaňovacie obdobie. Ak sa daňové priznanie podáva elektronickými prostriedkami, podáva sa v predpísanej forme. Prílohou daňového priznania, ak tak ustanovuje osobitný predpis, sú doklady preukazujúce tvrdenia uvedené v daňovom priznaní.

 

S účinnosťou od 1. 1. 2020 vzory tlačív daňových priznaní určí ministerstvo financií a uverejní ich na svojom webovom sídle s vyznačením dátumu uverejnenia. Tieto tlačivá, okrem údajov vyplývajúcich z osobitných predpisov, obsahujú najmä identifikačné údaje daňového subjektu, a to, ak ide o

a)  fyzickú osobu, meno a priezvisko, adresu trvalého pobytu, daňové identifikačné číslo, rodné číslo alebo dátum jej narodenia,

b)  právnickú osobu, názov, jej sídlo, identifikačné číslo organizácie, ak bolo pridelené, a daňové identifikačné číslo.

 

Zároveň prechodné ustanovenie § 52zzi ods. 4 ZDP ustanovuje, že vzor tlačiva daňového priznania k dani z príjmov FO typ A a typ B a vzor tlačiva daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby uvedené v prílohách č. 1 až 3 k opatreniu Ministerstva financií SR z 8. novembra 2018 č. MF/010685/2018-721, ktorým sa ustanovujú vzory tlačív daňových priznaní k dani z príjmov (oznámenie č. 338/2018 Z. z.) v znení opatrenia z 22. augusta 2019 č. MF/013624/2019-721 (oznámenie č. 344/2019 Z. z.) sa použijú pri podávaní daňových priznaní u daňovníkov, ktorým posledný deň lehoty na podanie daňového priznania uplynul najneskôr 31. decembra 2020.

 

Podľa § 32 ZDP je daňové priznanie za predchádzajúce zdaňovacie obdobie povinný podať daňovník, ak za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy presahujúce 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a) ZDP.

Pre rok 2020 je príjmová hranica pre povinnosť podania daňového priznania vo výške 2 207,10 eura.

V nadväznosti na toto ustanovenie je upravená aj minimálna výška dane fyzickej osoby, uvedená v § 46a ZDP, podľa ktorej sa daň nevyrubí a neplatí, ak daňovníkove zdaniteľné príjmy nepresiahnu 50 % nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, t. j. znova pre rok 2020 suma vo výške 2 207,10 eura. Rovnako sa daň nevyrubí a neplatí u fyzickej osoby, ak nepresiahne za zdaňovacie obdobie sumu 17 eur.

Toto neplatí, ak si daňovník uplatňuje daňový bonus podľa § 33 zákona alebo ak sa daň vyberá podľa § 43, alebo ak sa zrážajú preddavky na daň podľa § 35, alebo preddavky na zabezpečenie dane podľa § 44 zákona.

 

Daňové priznanie je povinný podať aj daňovník, ktorý vykázal daňovú stratu, t. j. daňovník dosahujúci príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 ZDP), ktorého daňové výdavky sú vyššie ako zdaniteľné príjmy.

Do úhrnu zdaniteľných príjmov (50 % nezdaniteľnej časti základu dane), od ktorých výšky sa odvíja povinnosť podania daňového priznania, sa nezapočítavajú príjmy, ktoré sú

•    vysporiadané daňou vyberanou zrážkou a jej zrazením je považovaná daňová povinnosť za vysporiadanú alebo daňovník neuplatní postup podľa § 43 ods. 7 ZDP,

•    od dane oslobodené.

 

Zrážková daň sa nepovažuje za vysporiadanú len v prípade príjmov fyzických osôb, ktoré sú upravené v § 43 ods. 6 písm. a) až c) ZDP, t. j. príjmov uvedených

a)  v § 16 ods. 1 písm. d) u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou (zahraniční umelci a športovci, ktorí vykonávajú svoju činnosť na území SR),

b)  v § 16 ods. 1 písm. e) prvého, druhého a štvrtého bodu, úrokov a iných výnosov z poskytnutých úverov, pôžičiek a derivátov podľa zákona o cenných papieroch a príjmov z podielových listov dosiahnutých z ich vyplatenia (vrátenia) u daňovníka z členského štátu Európskej únie a daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou (ďalej len „daňovník s ODP“) v ďalších štátoch tvoriacich Európsky hospodársky priestor,

c)  v § 7 ods. 1 písm. g) ZDP z podielových listov dosiahnutých z ich vyplatenia (vrátenia) u daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou (ďalej len „daňovník s NDP“).

 

Ak sa daňovník podľa § 43 ods. 6 písm. a) až c) ZDP rozhodne daň vyberanú zrážkou z týchto príjmov považovať za preddavok na daň, môže tento preddavok odpočítať od dane v daňovom priznaní, pričom ak suma dane vyberanej zrážkou prevyšuje vypočítanú výšku dane daňovníka v daňovom priznaní, má nárok na vrátenie daňového preplatku. Samozrejme príjmy, z ktorých sa rozhodol zrazenú daň považovať za preddavok, potom zahrnie do príslušného základu dane (čiastkového základu dane) alebo osobitného základu dane.

 

Napr. v prípade príjmov z podania umeleckého výkonu ide o príjem podľa § 6 ods. 2 písm. a) ZDP, t. j. uvedie ho na príslušnom riadku daňového priznania ako súčasť základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP.

Všetky ostatné príjmy uvedené v § 43 ZDP sa zrazením dane považujú za vysporiadané a nezahŕňajú sa do základu dane (čiastkového základu dane) podľa § 4 ods. 7 ZDP, to znamená neuvádzajú sa ani v tlačive daňového priznania.

 

Daňové priznanie je povinný podať aj daňovník, ktorý má len príjmy zo závislej činnosti (§ 5 ZDP), presahujúce pre rok 2020 sumu 2 207,10 eura a tieto mu:

•    plynú od zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane a ani zahraničným platiteľom dane podľa § 48 ZDP, 

Za zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane ani zahraničným platiteľom dane, sa považuje zamestnávateľ, ktorý vypláca príjmy zo závislej činnosti, ale nie je povinný zrážať preddavky na daň podľa ustanovení § 35 zákona a zároveň nie je ani zahraničným platiteľom dane. Ide napr. o zahraničný zastupiteľský úrad na území SR, ak sa sám dobrovoľne nerozhodol stať sa platiteľom dane podľa § 48 ZDP.

•    plynú zo zdrojov v zahraničí okrem prípadov uvedených v § 32 ods. 4 ZDP,

Pre účely podania daňového priznania uvedené znamená, že príjmy zo závislej činnosti boli v zahraničí aj zdaniteľnými príjmami. Nejde o prípady, kedy bol napr. zamestnanec vyslaný pracovať do zahraničia na menej ako 183 dní, pričom nepracoval ani v stálej prevádzkarni slovenského zamestnávateľa umiestnenej v zahraničí ani u zahraničného zamestnávateľa.

•    nemožno z týchto príjmov zraziť preddavok na daň podľa § 35 ods. 3 písm. a) ZDP,

Ide o zamestnanca, ktorého zdaniteľná mzda spočíva len v nepeňažnom plnení alebo nepeňažné plnenie tvorí väčšiu časť zdaniteľnej mzdy, keď nemožno zrážku vykonať, a preto sa nezaplatený preddavok vyrovná najneskôr pri podaní daňového priznania, ak mu vznikne povinnosť jeho podania alebo sa daňovník rozhodol ho podať, resp. pri vykonaní ročného zúčtovania zdaniteľných príjmov, ak mu povinnosť podania daňového priznania nevznikla alebo sa sám nerozhodol ho podať.

•    daňovník nepožiadal zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti alebo požiadal o vykonanie ročného zúčtovania, ale nepredložil v ustanovenom termíne potrebné doklady (§ 38 ods. 5) na vykonanie ročného zúčtovania alebo je povinný zvýšiť základ dane podľa § 11 ods. 11 (porušenie podmienok pre uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane daňovníka na doplnkové dôchodkové sporenie).

 

Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie je povinný podať aj daňovník

ktorému zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykonal ročné zúčtovanie, ak v tomto zdaňovacom období daňovník poberal

a)  príjmy podľa § 5 ZDP od viacerých zamestnávateľov a zamestnávateľovi, ktorý mu vykonal ročné zúčtovanie, nepredložil požadované doklady od každého zamestnávateľa,

b)  iné druhy zdaniteľných príjmov podľa § 6 až § 8 ZDP, vrátane príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 ZDP, pri ktorých daňovník uplatní postup podľa § 43 ods. 7 ZDP, alebo ak je povinný zvýšiť základ dane podľa § 11 ods. 11 ZDP (porušenie podmienok pre uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane daňovníka na dobrovoľné starobné dôchodkové sporenie a doplnkové dôchodkové sporenie).

 

Daňové priznanie nie je podľa § 32 ods. 4 ZDP povinný podať daňovník,

ak má len príjmy:

a)  podľa § 5 a nie je povinný podať daňové priznanie podľa § 32 ods. 2 ZDP alebo

b)  z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 a neuplatní postup podľa § 43 ods. 7, alebo

c)  ktoré poberá od zahraničného zastupiteľského úradu na území SR a je daňovníkom, ktorý požíva výsady a imunity podľa medzinárodného práva, alebo

d)  zo závislej činnosti plynúce zamestnancom EÚ alebo jej orgánov, ktoré boli preukázateľne zdanené v prospech všeobecného rozpočtu EÚ, alebo

e)  ktoré sú od dane oslobodené.

 

Podľa § 32 ods. 5 ZDP daňové priznanie môže podať aj daňovník, ktorému nevyplýva povinnosť podať daňové priznanie. Toto ustanovenie môže využiť aj daňovník, ktorý nedosiahol žiadne zdaniteľné príjmy (nemá povinnosť podania daňového priznania), ale má nárok na daňový bonus na zaplatené úroky z hypotekárneho úveru podľa § 33a ZDP, o ktorého vyplatenie požiada práve cez podanie daňového priznania.

 

Upozornenie!

1. Ak podá daňové priznanie daňovník, ktorý nebol povinný podať daňové priznanie alebo mu nevznikla povinnosť podať daňové priznanie, a zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, mu vykonal ročné zúčtovanie podľa § 38 ZDP, považuje sa toto daňové priznanie za opravné alebo dodatočné daňové priznanie podľa osobitného predpisu, pričom vykonané ročné zúčtovanie podľa § 38 ZDP sa v tomto prípade považuje za podané daňové priznanie.

2. Ak sa daňovník rozhodne podať daňové priznanie, aj keď nemá povinnosť, musí ho podať v zákonom stanovenej lehote určenej podľa § 49 ZDP.

 

Do daňového priznania FO sa zahrňujú výlučne zdaniteľné príjmy

okrem príjmov z „redemácie“ podielových listov nadobudnutých do 31. 12. 2003, ktoré sú pri redemácii v roku 2020 oslobodené od dane v nadväznosti na § 52 ods. 20 ZDP, ale platiteľ dane z nich zrazil daň (uplatní si takto zrazenú daň ako už zaplatený preddavok, ktorý sa mu vráti alebo započíta na úhradu daňovej povinnosti).

 

Zdaniteľné príjmy je následne potrebné zatriediť do príslušného druhu príjmov, z ktorého sa počíta čiastkový základ dane, resp. osobitný základ dane a daňová povinnosť daňovníka.

Ak daňové priznanie podáva za daňovníka zákonný zástupca, právny nástupca alebo zástupca, uvedie v daňovom priznaní osobné údaje o daňovníkovi určené zákonnom, za ktorého podáva daňové priznanie, a svoje osobné údaje. Osoba podľa § 35 Zákonníka práce (ďalej len „ZP“) a osoba uvedená v § 49 ods. 4 ZDP (napr. dedič) zahrnie do úhrnu zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zomrelého daňovníka, za ktorého podáva daňové priznanie aj tie zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, ktoré zamestnávateľ zomrelého daňovníka vyplatil osobe, na ktorú prešlo právo na tieto príjmy. Ak budú tejto osobe vyplatené príjmy zo závislej činnosti za zomrelého daňovníka po podaní daňového priznania, táto osoba je povinná podať za zomrelého daňovníka dodatočné daňové priznanie. Správca dane v tomto prípade neuplatní postup podľa osobitného predpisu, t. j. postup podľa § 155 a 156 daňového poriadku (sankcie – pokuty, úroky z omeškania).

 

Daňovník, ktorému bol spätne priznaný dôchodok (§ 11 ods. 6) k začiatku bezprostredne predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku zdaňovacích období predchádzajúcich tomuto zdaňovaciemu obdobiu, podáva za tieto zdaňovacie obdobia dodatočné daňové priznanie, ak si za tieto zdaňovacie obdobia uplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Ak daňovník podá dodatočné daňové priznanie len z tohto dôvodu, neuplatní sa postup podľa osobitného predpisu, t. j. správca dane nebude takéhoto daňovníka postihovať vyrubovaním sankcií v súlade s § 155 a 156 daňového poriadku. Z uvedeného vyplýva, že ak je daňovníkovi priznaný niektorý z dôchodkov uvedených v § 11 ods. 6 ZDP spätne za predchádzajúce zdaňovacie obdobia, je povinný si dodatočným daňovým priznaním svoju daňovú povinnosť opraviť.

Podľa § 32 ods. 12 ZDP, ak daňovník po skončení podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu (§ 17 ods. 9) dodatočne prijme zdaniteľné príjmy súvisiace s týmito činnosťami alebo v súvislosti s týmito činnosťami, dodatočne zaplatí výdavky, ktoré by boli uznané za daňové výdavky vynaložené na tieto činnosti, o tieto prijaté alebo zaplatené sumy zvýši príjmy alebo daňové výdavky za zdaňovacie obdobie, v ktorom skončil podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo prenájom (§ 17 ods. 9), pričom ak daňovník podá daňové priznanie alebo dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, v ktorom skončil podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo prenájom, len z tohto dôvodu, neuplatní sa postup podľa § 155 a 156 daňového poriadku. Ak je pre daňovníka výhodnejšie zahrnúť tieto prijaté alebo zaplatené sumy do základu dane za zdaňovacie obdobie, v ktorom takéto sumy prijal alebo zaplatil, uplatní tento výhodnejší postup. Rovnako postupuje aj daňovník, ktorý vráti príjmy, ktoré zahrnul do základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 až § 8 ZDP v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach alebo dodatočne zaplatí výdavky, ktoré boli uznané za daňové výdavky vynaložené v súvislosti s príjmami podľa § 6 až 8.

 

V praxi sa vyskytli prípady, keď napr. podnikajúca fyzická osoba až po skončení podnikania bola zaviazaná zaplatiť náhradu v súvislosti s podnikaním, resp. bola jej zaplatená takáto náhrada. Predmetné ustanovenie dáva daňovníkovi možnosť vysporiadať si spravodlivo daňovú povinnosť podaním dodatočného daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom skončil podnikanie, inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo prenájom (§ 6 zákona). Postup vyplývajúci z citovaného ustanovenia môže uplatniť daňovník pri príjmoch podľa § 6 až 8.

Najčastejším využívaním tohto ustanovenia sú prípady vyberania zdravotných odvodov z príjmov podľa § 7 a 8 ZDP, kde na základe ročného zúčtovania zdravotného poistenia vychádzajúceho práve z podaného daňového priznania, pri takýchto druhoch príjmu vznikajú nedoplatky, ktoré má nárok daňovník s uplatniť ako daňový výdavok spôsobom uvedeným práve v § 32 ods. 12 ZDP.

 

Podľa § 32 ods. 10 ZDP daňovník, ktorý podáva daňové priznanie a uplatňuje si nárok na daňový bonus podľa § 33 ZDP, okrem daňovníka, ktorému zamestnávateľ vyplatil daňový bonus v plnej sume, na ktorú mal daňovník za príslušné zdaňovacie obdobie nárok, nemusí k daňovému priznaniu predkladať

•    potvrdenie školy, že dieťa sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom, ani

•    potvrdenie príslušného úradu o poberaní prídavku na vyživované dieťa, ak dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom na škole so sídlom na území Slovenskej republiky.

 

Povinnosť predkladania potvrdenia o návšteve školy majú daňovníci, ktorých deti študujú na školách

so sídlom mimo územia SR (deti študujúce na školách v zahraničí).

 

Ostatné doklady preukazujúce nároky na uplatnenie daňového bonusu

ako napr.

•    kópia rodného listu dieťaťa,

•    kópia dokladu o osvojení dieťaťa,

•    kópia potvrdenia o návšteve školy, ak sa dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti sústavne pripravuje na povolanie štúdiom na škole so sídlom mimo územia Slovenskej republiky

nemá daňovník povinnosť predkladať správcovi dane ako súčasť daňového priznania vtedy, ak už boli správcovi dane predložené a nedošlo k zmene údajov v nich uvedených.

 

323. Podanie DP alebo ročné zúčtovanie

Daňovník je považovaný za slovenského daňového nerezidenta či už na základe ZDP, resp. príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia a má zo zdroja na území SR iba príjmy podľa § 5 ZDP, pričom tento daňovník má aj v štáte svojej rezidencie príjmy zo závislej činnosti.

Je v tomto prípade daňovník s ODP povinný podávať daňové priznanie podľa § 32 ZDP, alebo môže požiadať svojho slovenského zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania dane?

Vzhľadom na skutočnosť, že ide o daňovníka s ODP na území SR (nie je možné brať do úvahy príjmy, ktoré dosahuje v zahraničí), sú tu zdaniteľnými príjmami len príjmy zo závislej činnosti vykonávanej pre slovenského zamestnávateľa, tento mu môže vykonať ročné zúčtovanie preddavkov na území SR.

 

324. Doklady k DP

Daňovník 5. 2. 2021 podáva daňové priznanie fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2020, v ktorom si za splnenia všetkých ustanovených podmienok uplatňuje nárok na daňový bonus na jedno vyživované dieťa.

Musí daňovník priložiť kópiu dokladu o štúdiu k daňovému priznaniu za rok 2020?

Vyživované dieťa sa sústavne pripravuje na budúce povolanie štúdiom na vysokej škole v Bratislave, preto v súlade s § 32 ods. 10 ZDP potvrdenie školy, že dieťa sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom, neprikladá. Uvedenú skutočnosť si správca dane (daňový úrad) overí prostredníctvom informačných systémov verejnej správy (centrálny register študentov).

 

 

Viac o problematike sa dočítate v mesačníku 1000 riešení 4/2021.

 

Pravidlá pre preplatenie nevyčerpanej dovolenky, t. j. dovolenky, ktorá sa nečerpala, ustanovuje § 116 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len ZP). Za nevyčerpanú dovolenku patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Nevyčerpanú dovolenku možno preplatiť de facto iba v troch prípadoch. Ktorých?

 

Preplatiť možno časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky a zamestnanec si ju nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka (§ 116 ods. 2 ZP)

Aby zamestnanci neboli motivovaní k tomu, aby sa zriekli svojej dovolenky alebo, aby neboli podnecovaní k tomu, aby sa jej zriekli, platí pravidlo, že za nevyčerpané štyri týždne základnej výmery dovolenky nemôže byť zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy (z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-124/05 Federatie Nederlandse Vakbeweging proti Staat der Nederlanden, bod 32). Prepláca sa iba tá časť dovolenky, ktorá presahuje jej základnú výmeru a iba vtedy, ak sa dovolenka nevyčerpala ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka.

 

Príklad č. 1

Zamestnanec má 35 rokov, t. z. že za kalendárny rok 2021 má nárok na 5 týždňov dovolenky. Základná výmera dovolenky je 4 týždne (§ 103 ods. 1 ZP). Ak na konci roka 2021 zvýši zamestnancovi 5 dní dovolenky (20 dní základnej výmery dovolenky vyčerpal), zamestnávateľ mu ich nepreplatí, ale týchto 5 dní mu prenesie do roku 2022. Keď sa táto dovolenka nevyčerpá ani v roku 2022, až potom zamestnancovi vzniká nárok na jej preplatenie. Náhrada mzdy za dovolenku z kalendárneho roka 2021 nevyčerpanú ani v roku 2022 bude zamestnancovi poskytnutá vo výplate v januári 2023. Základom pre výpočet priemerného mesačného zárobku bude 4.Q kalendárneho roka 2022.

 

Zamestnanec si nemohol vyčerpať dovolenku z dôvodu skončenia pracovného pomeru (§ 116 ods. 3 ZP).

V prípade, že si zamestnanec nemohol vyčerpať dovolenku z dôvodu skončenia pracovného pomeru, má nárok na náhradu mzdy za celú nevyčerpanú dovolenku (t. j. dovolenku za kalendárny rok, resp. jej pomernú časť, aj dovolenku za prechádzajúci kalendárny rok, ak si ju preniesol do ďalšieho kalendárneho roka).

 

Príklad č. 2

Zamestnanec má 35 rokov, t. z. že za kalendárny rok 2021 má nárok na 5 týždňov dovolenky. Z roku 2020 si preniesol 1 týždeň dovolenky. Zamestnanec v roku 2021 nečerpal žiadnu dovolenku. Zamestnávateľ a zamestnanec sa dohodli na skončení pracovného pomeru k 31. 12. 2021. Zamestnávateľ je povinný preplatiť zamestnancovi celú nevyčerpanú dovolenku v rozsahu 6 týždňov.

 

Preplatenie nevyčerpanej dovolenky v dôsledku smrti zamestnanca.

Podľa § 35 ods. 1 ZP, ak osobitný predpis neustanovuje inak, peňažné nároky zamestnanca jeho smrťou nezanikajú. Uvedené ustanovenie platí aj pre nárok na náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú zamestnancovi vznikol nárok, ale z dôvodu smrti ju už nemôže vyčerpať. Právo zamestnanca na dovolenku je neprenosné právo, t. j. nemožno ho previesť na iného a smrťou zamestnanca toto jeho právo zaniká spolu so zánikom pracovného pomeru.

 

Právo zamestnanca na náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku alebo jej pomernú časť je však peňažným nárokom, nezaniká a spravuje sa ustanovením § 35 ods. 1 ZP. Peňažné nároky v tomto prípade až do výšky štvornásobku priemerného mesačného zárobku zamestnanca prechádzajú postupne priamo na jeho manžela, deti a rodičov, ak s ním žili v čase smrti v domácnosti.

 

Predmetom dedičstva sa stávajú, ak týchto osôb niet. Rovnako sa predmetom dedičstva stávajú mzdové nároky prevyšujúce výšku štvornásobku priemerného mesačného zárobku zamestnanca.

 

ZÁVER – Zamestnancovi patrí náhrada mzdy za nevyčerpanú dovolenku len v 3 prípadoch. V celom rozsahu sa mu preplatí nevyčerpaná dovolenka pri skončení pracovného pomeru. V rozsahu nad základnú výmeru dovolenky sa prepláca dovolenka, ak sa nemohla vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka. A napokon, náhrada mzdy za nevyčerpanú dovolenku sa vyplatí dedičom zamestnanca v prípade jeho smrti.

 

 

Viac už nájdete v mesačníku PaM 4-5/2021.

 

Odvolanie je riadnym opravným prostriedkom v daňovom konaní prostredníctvom ktorého sa daňový subjekt môže dovolávať preskúmania prvostupňového rozhodnutia. O podanom odvolaní daňového subjektu môže rozhodnúť správca dane, len v rámci autoremedúry. Pritom musia byť splnené obligatórne právne predpoklady, ktorými sú, že správca dane vyhovie odvolávajúcemu sa daňovému subjektu v celom rozsahu. Pokiaľ sa tak nestane, tak v tom prípade rozhoduje o odvolaní odvolací finančný orgán. Pritom jeho rozhodnutie je podstatné pre ďalší priebeh daňového procesu.

 

Obsah odvolania a jeho posúdenie

Odvolanie v daňovom konaní musí popri všeobecných náležitostiach, ktoré musí obsahovať každé podanie v daňovom konaní, obsahovať aj špecifické náležitosti, ktoré ustanovuje zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „daňový poriadok“), ktorý je rámcovou právnou úpravou. Ide pritom o tieto náležitosti, ktoré sú ustanovené v § 72 ods. 4 daňového poriadku kogentnou právnou normou a taxatívnym právnym výpočtom:

·         presné označenie správcu dane, ktorému je odvolanie adresované,

·         presné označenie subjektu, ktorý odvolanie podáva,

·         presné označenie rozhodnutia, ktoré je rozhodnutím odvolávajúceho sa daňového subjektu napadnuté,

·         dôvody, prečo bolo odvolanie podané, teda prečo sa odvolávajúci daňový subjekt domáha preskúmania vydaného rozhodnutia v daňovom konaní,

·         jednotlivé dôkazné prostriedky, ktoré preukazujú tvrdenia daňového subjektu uvedené v odvolaní, pokiaľ sa nenamieta len rozpor s právnym poriadkom. Pokiaľ je to možné, tak daňový subjekt predloží listinné dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia,

·         návrh, akým spôsobom má podľa názoru daňového subjektu – odvolávajúceho sa, odvolací orgán rozhodnúť, teda či len zruší napadnuté rozhodnutie vydané v daňovom konaní alebo ho má pozmeniť a akým spôsobom.

 

Príklad 1

Pokiaľ sa odvolaním domáha daňový dlžník zrušenia daňovej exekučnej výzvy podľa § 91 ods. 5 daňového poriadku z dôvodu, že vec, ktorá má byť exekvovaná mu nepatrí alebo patrí inej osobe, nielenže musí túto skutočnosť uviesť vo svojom odvolaní, ale musí predložiť aj dôkazné prostriedky, napríklad list vlastníctva, ktorým preukáže, že stavbu alebo pozemok vlastní niekto iný a navrhovaná exekúcia je preto neprípustná a nemožno ju vykonať. Pokiaľ by neboli doplnené dôkazné prostriedky, mohol by to správca dane kvalifikovať v podobe neúplného odvolania.

Taktiež je veľmi podstatné, aby odvolávajúci sa daňový subjekt uviedol presný opis skutkového stavu, teda v akej podobe prebiehalo prvostupňové daňové konanie, následne doložil dôkazné prostriedky a uviedol, akým spôsobom má odvolací orgán revidovať napadnuté prvostupňové rozhodnutie vydané v daňovom konaní.

 

Prvá podstatná úloha prvostupňového správcu dane

Ide o správcu dane, ktorému bolo odvolanie riadne doručené. Úlohou je posúdenie toho, či podané odvolanie spĺňa tieto, daňovým poriadkom ustanovené obsahové náležitosti, ktoré musia byť rešpektované.

Pokiaľ podané odvolanie nemá všetky obsahové náležitosti, tak správca dane, ktorému bolo odvolanie doručené, vyzve daňový subjekt, aby ich podľa jeho pokynu a v určenej lehote odstránil. Súčasne ho poučí o následkoch spojených s ich neodstránením.

Pokiaľ daňový subjekt nedostatky odvolania v požadovanom rozsahu odstráni v lehote určenej príslušným správcom dane, považuje sa takéto podanie za podané bez nedostatkov v deň pôvodného podania. V prípade, že daňový subjekt výzve príslušného správcu dane nevyhovie v plnom rozsahu a v určenej lehote, považuje sa toto podanie za nepodané a príslušný správca dane túto skutočnosť oznámi daňovému subjektu. Podľa § 72 ods. 5 daňového poriadku platí, že lehota na odstránenie nedostatkov odvolania nesmie byť kratšia ako 15 dní, ide o špecifickú právnu úpravu.

 

Pokiaľ bolo odvolanie podané osobami podľa § 14 ods. 1 daňového poriadku, ktoré majú povinnosť doručovať písomnosti správcovi dane elektronickými prostriedkami, použijú sa uvedené ustanovenia daňového poriadku na nedostatky v doručovaní odvolania elektronickými prostriedkami primerane.

Podľa § 72 ods. 6 a 7 daňového poriadku platí, že pokiaľ účastník konania vezme odvolanie späť, nemôže podať v tej istej veci nové odvolanie. Oznámenie o späťvzatí odvolania musí byť podané písomne alebo ústne do zápisnice. Za deň späťvzatia odvolania sa považuje deň spísania zápisnice o späťvzatí odvolania alebo deň, keď bolo oznámenie o späťvzatí odvolania doručené správcovi dane.

 

Tým dňom je odvolacie konanie zastavené a rozhodnutie nadobúda právoplatnosť. Ak sú v dobe od podania odvolania do jeho späťvzatia vykonané prvostupňovým orgánom v konaní úkony, späťvzatím odvolania sa nezrušujú a možno ich využiť v ďalšom konaní.

 

Riadne a včas podané odvolanie má odkladný účinok

ak daňový poriadok neustanovuje inú  právnu úpravu.

Tak napríklad proti rozhodnutiu o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k zálohu daňového dlžníka je možné podľa § 81 ods. 1 daňového poriadku podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, odvolanie však nemá odkladný účinok. Ide teda o špecifickú právnu úpravu odkladného účinku odvolania.

 

Pokiaľ odvolanie daňového subjektu má všetky, daňovým poriadkom ustanovené obsahové náležitosti, tak správca dane, ktorému bolo doručené môže zvažovať, či o ňom rozhodne v rámci autoremedúry. Podľa § 72 ods. 2 daňového poriadku odvolanie sa podáva orgánu, ktorého rozhodnutie je odvolaním napadnuté v konkrétnom prípade.

 

Postup prvostupňového správcu dane po podaní odvolania

Pokiaľ spĺňa odvolanie podané daňovým subjektom všetky náležitosti ustanovené daňovým poriadkom a bolo podané v ustanovenej lehote, tak správca dane zváži, či o ňom rozhodne v rámci autoremedúry. Podľa § 73 ods. 1 daňového poriadku prvostupňový správca dane môže rozhodnúť o odvolaní, ale len za predpokladu, že mu v plnom rozsahu vyhovie. Taktiež platí, že proti takémuto rozhodnutiu nemožno podať ďalšie odvolanie.

Pritom daňový poriadok neustanovuje špecifické obsahové náležitosti rozhodnutia, ktorým sa rozhoduje o podanom odvolaní v rámci autoremedúry. Platí preto, že na obsahové náležitosti takéhoto rozhodnutia sa vzťahuje § 63 ods. 3 daňového poriadku, s tým, že takéto rozhodnutie nemusí podľa § 63 ods. 8 daňového poriadku obsahovať odôvodnenie, nakoľko sa ním rozhoduje o opravnom prostriedku a navrhovateľovi sa vyhovelo v plnom rozsahu. Taktiež je dôležité, aby prvostupňový správca dane vyhovel odvolávajúcemu sa daňovému subjektu v plnom rozsahu, čo je daňovým poriadkom ustanovená obligatórna podmienka pre uplatnenie autoremedúry.

Pokiaľ prvostupňový správca dane, ktorému bolo odvolanie doručené nerozhodne o ňom a nevyhovie podanému odvolaniu v plnom rozsahu, tak postúpi odvolanie do 30 dní odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na podanie odvolania alebo odo dňa doručenia doplneného odvolania na výzvu prvostupňového orgánu spolu s výsledkami doplneného daňového konania, s úplným spisovým materiálom a s predkladacou správou na rozhodnutie odvolaciemu orgánu; o takom postupe upovedomí daňový subjekt.

Odvolacím finančným orgánom je Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky. V rámci odvolacieho konania prebieha aj dôkazné konanie, ktoré je však zamerané na preukázanie jednotlivých tvrdení, ktoré odvolávajúci sa daňový subjekt konštatuje vo svojom odvolaní.

 

Predkladacia správa obsahuje

podľa § 73 ods. 3 daňového poriadku predovšetkým:

·         zhrnutie výsledkov doplneného daňového konania,

·         stanovisko ku všetkým dôvodom odvolania,

·         návrh na výrok rozhodnutia o odvolaní.

 

Zhrnutie výsledkov doplneného daňového konania

Prvostupňový správca dane si môže od odvolávajúceho daňového subjektu vyžiadať ešte určité doplňujúce údaje, aby mohol zvážiť, či rozhodne v rámci autoremedúry. Tieto doplňujúce údaje pritom môžu mať charakter dôkazov využiteľných v daňovom konaní.

 

Tak napríklad prvostupňový správca dane si môže vyžiadať predloženie písomností, ktorými sa preukazuje vlastnícke právo daňového dlžníka k založenej hnuteľnej veci, pokiaľ v tomto ohľade vznikajú určité nejasnosti a správca dane potrebuje určité vysvetlenie.

 

Taktiež si správca dane môže vyžadovať predloženie písomností, ktorými sa preukazuje právny nárok daňového subjektu na dodatočnú úpravu daňovej povinnosti v konkrétnom prípade. Tak napríklad môže ísť o písomnosti, ktorými sa zakladá právny nárok na úľavu alebo oslobodenie od daňovej povinnosti daňového subjektu.

V kontexte uvedeného je možné vyvodiť záver, že prvostupňový správca dane môže v čase od doručenia odvolania až do jeho postúpenia odvolaciemu finančnému orgánu viesť dôkazné konanie, v rámci ktorého si môže získavať podklady pre rozhodovanie o podanom odvolaní v rámci autoremedúry alebo za účelom nadobudnutia určitých vysvetlení zameraných na preukázanie skutočností uvedených v odvolaní.

 

Stanovisko ku všetkým dôvodom odvolania

Podľa § 72 ods. 4 daňového poriadku musí odvolávajúci sa daňový subjekt v podanom odvolaní uviesť jednotlivé dôvody podania takéhoto odvolania. Prvostupňový správca dane pritom v predkladacej správe adresovanej odvolaciemu finančnému orgánu musí zaujať stanovisko ku všetkým dôvodom, ktoré sú uvedené odvolávajúcim sa daňovým subjektom v podanom odvolaní. Pritom môže ísť o skutkové právne dôvody, ktoré sa môžu týkať výšky daňovej povinnosti či jednotlivých aspektov špecifického daňového konania, prípadne iných právnych dôvodov, ktoré sa týkajú nesprávneho právneho postupu správcu dane v prvostupňovom daňovom konaní.

 

Príklad 2

odvolávajúci sa daňový subjekt môže v odvolaní namietať protiprávnosť postupu prvostupňového správcu dane v tom, že neumožnil vykonať v dôkaznom konaní navrhnutý dôkazný prostriedok, ktorý mal právne relevantný význam pre predmet rozhodovania v daňovom konaní, čím mohlo podľa daňového subjektu dôjsť k nedostatočnému zisteniu a objasneniu skutkového stavu veci v daňovom konaní.

 

Návrh na výrok rozhodnutia o odvolaní

Vzhľadom na to, že odvolávajúci sa daňový subjekt má právo navrhnúť, akým spôsobom má odvolací finančný orgán rozhodnúť, tak takéto oprávnenie má aj prvostupňový správca dane, ktorý navrhne odvolaciemu finančnému orgánu, akým spôsobom má o odvolaní rozhodnúť. Vzhľadom na to, že ide o odvolanie proti jeho rozhodnutiu vydanému v daňovom konaní a v autoremedúre nevyhovel v plnom rozsahu odvolávajúcemu sa daňovému subjektu, tak je dôvodný predpoklad, že prvostupňový správca dane bude navrhovať, aby odvolací finančný orgán podané odvolanie zamietol a teda mu nevyhovel v konkrétnom prípade.

Uvedený výpočet jednotlivých obsahových náležitostí predkladacej správy prvostupňového správcu dane, ktorá je určená pre Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky je v daňovom poriadku len demonštratívny a uvedený správca dane si môže doplniť aj iné podklady, ktoré sú podľa neho potrebné pre rozhodovanie odvolacieho orgánu v konkrétnom prípade.

 

Podľa § 73 ods. 4 daňového poriadku prvostupňový správca dane podané odvolanie zamietne, ak:

·         je neprípustné,

·         smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nemožno podať odvolanie.

 

Ide pritom o taxatívny právny výpočet prípadov, pričom daňový poriadok neustanovuje výslovne, že prvostupňový správca dane má zamietnuť podané odvolanie rozhodnutím. Ustanovuje však, že prvostupňový orgán bez zbytočného odkladu písomne oznámi účastníkovi konania zamietnutie odvolania.

 

Neprípustnosť podaného odvolania

Podľa § 72 ods. 8 daňového poriadku je odvolanie neprípustné, ak:

·         je podané po určenej lehote, pričom platí buď všeobecná odvolacia lehota podľa § 72 ods. 3 daňového poriadku 30 dňová alebo iná, daňovým poriadkom špecificky ustanovená odvolacia lehota,

·         nebolo podané oprávnenou osobou,

·         smeruje len proti odôvodneniu rozhodnutia.

 

Uvedený výpočet prípadov, kedy je podané odvolanie neprípustné, je uvedený v daňovom poriadku taxatívne, teda ho nemožno zužovať a ani rozširovať a musí byť jednoznačne rešpektovaný.

Rozhodnutia proti ktorým sa nemožno odvolať

V rámci svojich ustanovení rozlišuje daňový poriadok prvostupňové rozhodnutia správcu dane, proti ktorým je možné sa odvolať buď vo všeobecnej alebo špecifickej odvolacej lehote alebo rozhodnutia, proti ktorým sa nemožno odvolať.

 

Podľa § 73 ods. 6 daňového poriadku pokiaľ vyplýva z povahy veci, že odvolanie môže podať niekoľko daňových subjektov, a ak sa odvolá len niektorý z nich, vyrozumie o tom správca dane ostatné dotknuté daňové subjekty a vyzve ich, aby sa k podanému odvolaniu v ním určenej lehote vyjadrili. Táto lehota nesmie byť kratšia ako 15 dní. Na vyjadrenie doručené po určenej lehote sa v ďalšom konaní neprihliada. Zmena daňovej povinnosti vyplývajúca z rozhodnutia o odvolaní sa vzťahuje na všetky daňové subjekty v konkrétnom prípade.

Podľa § 72 ods. 9 daňového poriadku v odvolaní proti rozhodnutiu, ktorým bol vyrubený rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, možno napadnúť len tento rozdiel.

 

Takýmto osobitným právnym predpisom môže byť napríklad zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, v prípade ktorého je potrebné uplatniť špecifickú právnu úpravu uvedenú v § 72 ods. 9 daňového poriadku, ktorá sa týka uplatniteľného právneho nároku, ktorý si môže nárokovať odvolávajúci sa daňový subjekt v podanom odvolaní.

Taktiež platí, že pokiaľ v priebehu odvolacieho konania uplynie lehota na vyrubenie dane, prvostupňový orgán alebo odvolací orgán podľa § 74 ods. 1 daňového poriadku odvolacie konanie zastaví a napadnuté rozhodnutie zruší v konkrétnom prípade.

 

Pokiaľ dôjde k postúpeniu podaného odvolania odvolaciemu orgánu

teda prvostupňový správca dane nerozhodne o odvolaní v rámci autoremedúry alebo podané odvolanie nezamietne, a ten rozhodnutie prvostupňového správcu dane zruší a vráti mu vec na opakované konanie, príslušný prvostupňový správca dane je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný a musí ho rešpektovať.

Ide o princíp viazanosti následnej rozhodovacej činnosti prvostupňového správcu dane právnym názorom odvolacej inštancie, čím sa má zabezpečiť ucelenosť rozhodovania inštitúcií finančnej správy. Podľa § 74 ods. 6 daňového poriadku rozhodnutie o odvolaní neobsahuje odôvodnenie len v tom prípade, keď sa ním odvolávajúcemu sa subjektu vyhovuje v celom rozsahu. Preto je možné konštatovať, že rozhodnutie odvolacieho orgánu obsahuje odôvodnenie, v ktorom je vyjadrený aj právny názor tohto orgánu.

Rozhodnutie vydané v daňovom konaní správcom dane, ktorému bola vec vrátená na opakované prejednanie a rozhodnutie je možné opakovane napadnúť odvolaním, nakoľko sa nestalo právoplatným rozhodnutím vydaným v daňovom konaní.

 

Viac o problematike sa dočítate v mesačníku DUO 4-5/2021.

 

Rovnako ako každá postavená budova musí mať v sebe vlastnú opornú konštrukciu, aj ľudské telo, ktoré je svojím komplikovaným materiálovým i stavebným zložením skutočne ojedinelým útvarom, má základný oporný stĺp – chrbticu. Asi 80 percent populácie zažije v priebehu svojho života útoky bolestí jej pohybového systému (aparátu) najrozličnejšieho pôvodu, ktoré patria medzi najfrekventovanejšie civilizačné ochorenia a prejavujú sa najmä ako bolesti chrbta.

 

Chrbtica zabezpečuje vzpriamený ľudský postoj

a plní rôzne zložité funkcie – statické, dynamické a ochranné (chráni svoju „dreň“ – miechu a nervové korene). Bolesti chrbta sú aktuálnym problémom najmä preto, lebo sa podieľajú vysokým percentom na vzniku a dlhom trvaní doby práceneschopnosti (v priemere o dva dni viac ako je priemerná dĺžka práceneschopnosti všetkých ochorení).

 

V praxi všeobecného lekára predstavujú bolesti chrbtice viac ako polovicu ošetrených pacientov, v ortopedických ambulanciách je to viac ako jedna štvrtina ošetrení. Telovýchovní lekári konštatujú, že osem z desiatich športujúcich detí po 12. roku života má problémy s chrbticou.

 

Celkovo postihuje problém postihnutia pohybového systému a najmä chrbtice 120 miliónov ľudí – v rámci európskej únie, čo predstavuje v priamych nákladoch na liečbu takmer štvrť biliónu eur ročne. Postihnutia pohybového systému sú zároveň celosvetovo druhou najčastejšou príčinou invalidity, spôsobujú polovicu všetkých absencií a tri pätiny dlhodobých pracovných neschopností. To len v EÚ spôsobuje náklady 650 miliárd eur, spôsobených stratou produktivity postihnutých (zdroj iHETA).

Britskí experti položili v roku 2007 základy iniciatívy Fit For Work europe (F4W), ktorej snahou je osveta o tejto problematike a hľadanie riešenia situácie rýchleho vzrastu nákladov, ktorý ešte akceleruje starnúca popularita. Prezident F4W Stephen Bevan o tom hovorí: „Cieľom je upozorniť na vplyv ochorení pohybového systému s dominanciou problémov chrbtice na schopnosť práce, produktivitu aj na pracovný trh a zároveň zvýšiť zapojenie do prevencie pacientov v produktívnom veku.“

Systém liečby nie je stále optimálny

a najväčším kameňom úrazu je neskorá diagnostika a terapeutická intervencia. Treba nastaviť systém tak, aby boli potenciáli pacienti podchytení skôr než ich aktuálny chorobný stav donúti k dlhodobej pracovnej neschopnosti. Podľa rozsiahlych štúdií z Veľkej Británie a Španielska sa rýchlejší zásah jednoznačne ekonomicky vyplatí, hoci na začiatku potrebuje isté investície do komplexnej rehabilitácie a edukácie. Ale každé investované euro prinesie o dva roky úsporu 12 eur.

 

Ešte dôležitejšia je ale skorá diagnostika

najzávažnejších a zároveň ekonomicky najnáročnejších chorôb. Je to kategória zápalových ochorení. typu reumatoidnej artritídy. Od praktického lekára sa preto vyžaduje veľmi dobrá spolupráca so špecialistami.

Tak ako stĺpy bývajú postavené z tehál poukladaných na seba a spevnených maltou – aj stĺp chrbtice má svoje rôzne kombinované stavebné jednotky, ktoré tvoria tzv. funkčné články. Hlavnou stavebnou jednotkou chrbtice – akousi prstencovou tehlou – je stavec z kostného tkaniva, ktorý má v strede svojho tela okrúhlu dutinu (je „deravý“) a cez tento otvor prechádza nervový „prút“ – miecha, tvorená zložitým nervovým tkanivom priamo spojeným s „centrálou“ – mozgom. Stavce naukladané na seba sú akoby navlečené na miechu (podobne ako keď na povrázok navliekame korálky). Medzi stavcami sa nachádza „tesnenie“ – medzistavcová platnička. Cez otvor, ktorý je „tesnený“ touto platničkou, z miechy vychádzajú nervy s určitým cieľovým zakončením. Stavce sú do stĺpcového usporiadania pospájané korzetom, ktorý je tvorený bohatým systémom väzov a svalov. Spojenie má rôznu pohyblivosť, pružnosť a pevnosť. Pre správnu funkciu chrbtice má zásadný význam dokonalá súhra svalových vzpriamovačov, ohýbačov a otáčačov článkov chrbtice spolu s náväznosťou na ďalšie kĺbové spojenia ľudského tela.

 

Chrbtica je neustále preťažovaná

Jej najmenšie zaťaženie je v ľahu – asi 25 kg na plochu medzistavcových platničiek. Zaťaženie pri stoji je do 100 kg, ale pri sede až do 175 kg. Ako je to možné? Počas státia sa časť zaťaženia platničiek prenáša na medzistavcové „spojky“ šľachové úpony a svaly. Ale počas sedenia svaly a medzistavcové úpony natoľko nepracujú. Nesprávnou polohou pri sedení – napríklad s prekríženými nohami – sa preto tlak na platničky ešte zvyšuje.

 

Mechanická bolesť

sa väčšinou prejavuje iba na jednej strane chrbtice a prakticky pri akomkoľvek pohybe jej intenzita obvykle narastá. Počas pokojového režimu a v spánku zvykne odznieť a nastupuje úľava. Naproti tomu bolesť, ktorú spôsobuje zápal, veľmi často vznikajúci pri „zachladnutí chrbta“ (napríklad – keď športujeme a potom si dlhšie posedíme v zvlhnutom odeve) je výraznejšia v noci a nadránom a jej lokalizácia býva premenlivá. Ak pretrváva a je dlhšia ako dva mesiace, môže signalizovať vážnejšie chronické ochorenie a degeneratívne poškodenie.

Na bolesti v krčnej a hrudnej chrbtici sa sťažujú najmä ženy, bolesťami v krížoch sú častejšie postihnutí muži. Bolesti bedrovej chrbtice majú častejšie manuálne pracujúci ľudia. Pri sedavom zamestnaní sa vyskytujú častejšie bolesti v krčnej a hrudnej chrbtici.

 

Bolesti chrbta sú často viazané na dýchacie pohyby

ktoré majú „na svedomí“ aj pohyb hrudníka a hrudnej chrbtice. Môžu vyžarovať z chrbtice do strán po obvode hrudníku a niekedy napodobňovať podráždenie obalov pľúc – popľúcnice a pohrudnice. Nezriedka sa porucha postavenia hrudných stavcov premieta do bolesti na prednú stranu hrudníka a imituje ťažkosti pri ischemickej chorobe srdca. Iba dobrá kondícia svalstva, ktoré tvorí pre chrbticu a hrudník akýsi korzet, môže udržať správne postavenie stavcov a zabrániť tzv. guľatému chrbtu, ktorý je zdrojom chronických bolestí. To je taktiež jeden z dôvodov snahy správneho rozloženia váhy pri nesení bremena na chrbte.

 

Pravdepodobne najvyššie percento ľudí trpí bolesťami „v krížoch“. Telá piatich bedrových stavcov sú zo všetkých stavcov chrbtice najväčšie, šesť stavcov krížových splýva druhotne v jednotnú krížovú kosť a štyri až päť stavcov kostrče zodpovedá akémusi zakrnutému „chvostovému“ oddielu chrbtice.

 

Je to lokalita, ktorá vzhľadom k nosnosti tela, patrí asi k najviac zaťažovaným oblastiam a veľmi citlivo reaguje na teplotné zmeny. Na popisovanú časť chrbta sa prenášajú najväčšie tlaky pri zdvíhaní bremien alebo skákaní či dopadoch, ale aj pri takzvanej pasívnej činnosti akou je dlhodobé sedenie (napríklad za počítačom alebo pri šoférovaní na dlhé trasy).

 

Na bolesti krížov sa častejšie sťažujú aj ľudia ráno po zlom vyspaní na nevhodnom lôžku

(príliš mäkké, „preležané“) a sú veľmi často prítomné u jedincov, ktorí nesprávne a nadmerne cvičia s veľkými váhami. Neraz nie je bolesť umiestnená iba v oblasti chrbta, ale premieta sa dopredu do slabín alebo sa prenáša po zadnej strane stehna až do lýtka alebo prstov nôh. Bolesti tejto časti chrbta nezriedka súvisia aj s chybami chodidiel (ploché nohy, „kladivkové“ prsty), nekvalitným obutím alebo nesprávnym postavením kolenného či bedrového kĺbu.

Na prevenciu bolestí chrbta, najmä kvôli jednostrannému nadmernému zaťažovaniu sedením, využívame okrem vytrvalostného plávania (najlepšie znak) viacero cvičení podľa ordinácie fyzioterapeuta, či rehabilitačného lekára, ktoré nám zároveň napomáhajú k spevňovaniu brušného svalstva, spoluúčinkujúceho na správnom držaní tela.

 

Príklady

Prvý cvik posilňuje sedacie svalstvo:

-    stojíme vzpriamení, sedacie svalstvo stiahneme k sebe na 5 – 7 sekúnd a potom sa uvoľníme. Opakujeme 30 – krát.

Druhý cvik uvoľňuje kostrč:

-    posadíme sa na okraj stoličky, pri nádychu stiahneme sedacie svalstvo, pri výdychu ho uvoľníme. Opakujeme 20 – krát.

Tretí cvik posilňuje sedacie svalstvo:

-    stojíme vzpriamení, rukami sa pridŕžame stola a zanožíme ľavou nohou. V tejto polohe vydržíme 4 až 5 sekúnd. To isté cvičíme aj pravou nohou. Opakujeme 20 – krát.

Štvrtý cvik zlepšuje prekrvenie dolných končatín:

-    vo vzpriamenom stoji prešľapávame bosými nohami zo špičky na päty. Opakujeme 30 – krát.

Piaty cvik je z kategórie cievnej gymnastiky a tiež zlepšuje prekrvenie dolných končatín:

-    v sede na stoličke mierne zodvihneme nohy nad podlahu, vystrieme kolená. Krúžime potom súčasne oboma nohami v členkoch na pravú, potom na ľavú stranu. Opakujeme 10 až 15 krát. V tej istej polohe neskôr pokračujeme a 30 – krát priťahujeme špičky k sebe a vystierame chodidlá. Po malej prestávke opakujeme ešte 3 až 4 krát.

Šiesty cvik posilňuje brušné svalstvo:

-    sadneme si na stoličku a oprieme sa o ňu rukami. Nohy zodvihneme a pomaly ich priťahujeme k bruchu. Opakujeme 20 – krát.

 

RADA!

S bolesťami chrbtice sa však stretávame mnohokrát aj v prípadoch, keď ide o ochorenie s chrbticou zdanlivo nesúvisiace (ochorenia pľúcne, brušné, gynekologické, urologické, cievne a podobne). Bolestiam chrbta sa však dá predchádzať ešte skôr ako vzniknú, ale aj potom keď sa už hlásia a treba ich odstrániť. Stačia k tomu, okrem správnej životosprávy a pravidelnej pohybovej aktivity, správne sedenie a pravidelné cvičenia chrbtice, ktoré svojou komplexnosťou zahŕňajú jej všetky stavebné časti.

 

MUDr. Pavel Malovič

 

Poradca – (Poradca), č. 9/2021 (II/2021)

• Daňový poriadok s komentárom
• Súdne poplatky po novom

 

Práce a mzdy – bez chýb, pokút a penále – (PaM), č. 4-5/2021 (II/2021)

• Zamestnávateľ a jeho povinnosti voči zdravotnej poisťovni
• Prev.lek.prehl.v súvislosti s testovaním na Covid-19
• Oslobodené príjmy po novom
• Hluk iniciátorm choroby z povolania
• Ako evidovať dochádzku zam. počas 10 dňovej karantény
• Aktuálne zmeny právomoci orgánov sam. Kraja
• Školský zber, novela zákona o odpadoch od 1. 1. 2021

 

Dane, účtovníctvo, odvody – bez chýb pokút a penále (DUO), č. 4-5/2021 (II/2021)

• Platenie preddavkov na daň fyzickými osobami
• Zmeny v mzdovej učtárni od roku 2021
• Povinnosť platiteľa podať ozn. pri vyplácaní príjmov  autorom
• Lekárske preventívne prehliadky v daňových výdavkoch
• Účtovanie príspevkov Prvá pomoc (Covid 19) 
• Účtovanie a zdaňovanie príspevkov od štátu v čase pandémie
• Zmeny v sociálnom poistení v roku 2021
• Zmena lehoty na podanie daňového priznania k dani z motorových vozidiel

 

1000 riešení 4/2021 (I/2021)

• DPH po zmenách
• Daňové priznanie FO a daňové priznanie PO za rok 2020
• Optimalizácia dane

 

Verejná Správa č. 3-4/2021 (VS), č. 3-4/2020 (II/2021)

• Odpady
• Verejná moc
• Zákon o autoškolách - zmeny v roku 2021

 

 

TIEŽ TIETO ODBORNÉ PUBLIKÁCIE VÁM POMOŽU V PODNIKANÍ

 

 

1. Obchodný zákonník po novelách s komentárom- rozsiahly komentár, Zákon o verejnom obstarávaní, Zákon o cenách, vzory zmlúv

2. Jednoduché účtovníctvo – postupy účtovania po ostatnej novele, zákon o dani z príjmov, zákon o účtovníctve

3. Povinnosti zamestnávateľa – práva a povinnosti zamestncov a zamestnávateľov

4. Daňové a mzdové zákony 2020 - daňové a mzdové zákony aktualizované k 1. 1. 2020

5. Daňové a účtovné zákony 2020 – aktuálne znenie zákonov po novelách s komentármi

6. Cestná premávka (úplné znenie zaákona po ostatnej novele A5 (zákony do vrecka)

7. Zákonník práce s komentárom (monotematika - zmeny od 1. 7. 2020)

8. Odpady po novom – monotematika (úplné znenie s komentárom)

9. Daňové a nedaňové výdavky A-Z 2020 - uplatňovanie skutočne vynaložených výdavkov do výdavkov daňových

10. Občiansky zákonník po novelách s komentárom – rozsiahly komentár, úplné znenia zákonov po novelách, záväzkové právo

11. Príručka mzdovej účtovníčky – sprievodca mzdami (metodická pomôcka pre mzdových účtovníkov)

12. Trestné právo a súdne spory (Trestný zákon, Trestný poriadok, Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok – úplné znenia zákonov)

13. 100 otázok a odpovedí Zákoník práce, BOZP, Mzdy, Odvody (otázky a riešenia z praxe k problematike pracovnoprávnych vzťahov, miezd a odvodov)

13. s.r.o. – SPRIEVODCA (komplexné a prehľadné spracovanie problematiky spoločnosti s ručením obmedzeným od jej založenia, vzniku až po možnosti zrušenia)

14. Podnikanie a koronavírus (komplexný prehľad opatrení a ich podrobný popis týkajíci sa daňového poriadku, daní z príjmov, DPH, zákonníku práce, miezd)

15. Zamestnávanie počas pandémie (zmeny týkajúce sa vyplácania mzdy a mzdových nárokov, zníženia pracovného úväzku, plánovania dovoleniek, ale i poskytovania pracovných pomôcok ...)

16. Daňová optimalizácia (príklady ako si optimalizovať základ dane, nástroje daňovej optimalizácie, opravných položiek, prerušenia odpisov, oslobodenia príjmov, časového rozlíšenia, daňovej straty či príspevkov na rekreáciu)

16. 100 otázok a odpovedí Obchodovanie – odvody a náhrady (príklady z oblastí obchodovania z pohľadu daní, ktoré reagujú na epidemiologické opatrenia v praxi)

17. 100 otázok a odpovedí Odmeňovanie, Verejné obstarávanie (súbor otázok venovaný problematike podmienok verejného obstarávania, zmlúv i súhrnných správ; zamestnávania, príspevkov na rekreáciu, zrážok zo mzdy, odvodov i cestovných náhrad)

18. 100 otázok a odpovedí Výdavky podnikateľa, Automobil (príklady z praxe k uplatňovaniu daňových výdavkov FO; využívanie automobilu v podnikaní z pohľadu spotreby pohonných látok, odpisov alebo dani z motorových vozidiel)

19. Účtovná závierka podnikateľov za rok 2020 bez chýb, pokút a penále (komplexný postup pri zostavovaní účtovnej závierky)

20. Daňové priznania podnikateľov za rok 2020, Ročné zúčtovanie preddavkov na daň bez chýb (komplexný postup pri podávaní daňového priznania a ročného zúčtovania preddavkov na daň, vzory tlačív)

21. Odvody poistného od 1. 1. 2021 (prehľad odvodov poistného pre základné kategórie poistencov od 1. 1. 2021, povinnosti zamestnávateľa, vzory)

22. Trestné právo po novelách 2021 (úplné znenia trestno-právnych zákonov po novelách k 1.1.2021. Účinnosť noviel - január a august 2021)

23. Daňové, účtovné, mzdové zákony 2021 (úplné znenia daňových, účtovných a mzdových zákonov po ostatných novelách k 1. 1. 2021)

24. Daňové a nedaňové výdavky A-Z 2021 - uplatňovanie skutočne vynaložených výdavkov do výdavkov daňových

 

 

 

ODBORNÉ TEMATICKÉ PUBLIKÁCIE:

 

 

 

Účtovná závierka podnikateľov za rok 2020 bez chýb, pokút a penále (I/2021)

• Účtovná závierka v PÚ pre podnikateľov k 31. decembru 2020
• Účtovná závierka v JÚ pre podnikateľov k 31. decembru 2020
• Požiadavky na zostavenie účtovnej závierky v JÚ

 

Daňové priznania podnikateľov za rok 2020, Ročné zúčtovanie preddavkov na daň bez chýb, pokút a penále (I/2021)

• Daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2020 + prílohy - tlačivá
• Daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2020 + prílohy - tlačivá
• Daňové priznanie k dani z príjmov v rozpočtových a príspevkových organizáciách za rok 2019 + prílohy - tlačivá
• Ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za rok 2020 + prílohy - tlačivá

 

Odvody poistného od 1. 1. 2021 bez chýb, pokút a penále (I/2021)

• Pracovnoprávny vzťah na základe pracovnej zmluvy
• Pracovnoprávny vzťah na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo PP
• Samostatne zárobkovo činné osoby
• Spoločníci, konatelia, členovia štatutárnych a iných orgánov právnických osôb

Daňové a nedaňové výdavky 2021 (II/2021)

• Uplatniteľné výdavky podnikateľa
• Výdavky z pohľadu ZDP a DPH
• Výdavky z pohľadu JÚ a PÚ
• Príklady z praxe

 

 

ZÁKONY 2021

 

Zákony IA/2021 (I/2021)

• Správa daní a poplatkov
• Daň z príjmov
• Daň z pridanej hodnoty
• Miestne dane
• Spotrebné dane
• Cestovné náhrady

 

Zákony IB/2021 (I/2021)

• Správa daní a poplatkov
• Daň z príjmov
• Daň z pridanej hodnoty
• Miestne dane
• Spotrebné dane
• Cestovné náhrady

 

Zákony IIA/2021 (I/2021)

• Obchodné právo
• Živnostenské podnikanie
• Autorské právo

 

Zákony IIB/2021 (I/2021)

• Občianske právo
• Notársky poriadok
• Advokácia a právne služby
• Súkromná bezpečnosť

 

Zákony IIC/2021 (I/2021)

• Civilný proces (1. kapitola)
• Exekučný poriadok (2. kapitola)
• Trestné právo (3. kapitola)
• Správne právo (4. kapitola)

 

Zákony IIIA/2021 (I/2021)

• Zákonník práce
• Mzdové predpisy
• Zákon o službách zamestnanosti
• Pedagogickí zamestnanci
• Kolektívne vyjednávanie a združovanie občanov
• Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci
• Správne právo

 

Zákony IIIB/2021 (I/2021)

• Sociálne poistenie
• Dôchodkové poistenie
• Nemocenské poistenie
• Zdravotné poistenie

 

Zákony IIIC/2021 (I/2021)

• Sociálne zákony
• Sociálne služby
• Sociálnoprávna ochrana detí a sociálna kuratela

 

Zákony IV/2021 (I/2021)

• Stavebný zákon a súvisiace predpisy
• Architekti a inžinieri
• Stavebné výrobky
• Bývanie
• Pôda

 

Zákony VA/2021 (I/2021)

• Rozpočtové pravidlá
• Štátna a verejná služba
• Obce

 

Zákony VB/2021 (I/2021)

• Školstvo
• Financovanie
• Regionálny rozvoj
• Verejné práce
• Obce
• Školská inšpekcia

 

Zákony VIA/2021 (I/2021)

• Životné prostredie
• Ochrana ovzdušia
• Lesné hospodárstvo
• Integrovaná prevencia a kontrola znečistenia životného prostredia

 

Zákony VIB/2021 (I/2021)

• Odpadové hospodárstvo
• Prevencia priemyselných havárii
• Vodné hospodárstvo
• Ochrana pred povodňami