Skončil sa rok 2021 a je potrebné myslieť na vysporiadanie svojich daňových povinností. Akým spôsobom to spraviť, sa budeme snažiť v skratke rozviesť v nasledujúcom príspevku.

 

Pri vysporiadaní daňovej povinnosti k dani z príjmov fyzických osôb prostredníctvom daňového priznania je potrebné si položiť viacero otázok, a to:

1. Kto je povinný podať daňové priznanie?

2. Kedy?

3. Z čoho?

4. Ako?

 

Uvedené otázky riešia predovšetkým zákony

–   č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“) a

–   č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „daňový poriadok“).

 

1. Kto je povinný podať daňové priznanie?

Podľa ustanovenia § 15 daňového poriadku daňové priznanie je povinný podať:

-        každý, komu táto povinnosť vyplýva z osobitných predpisov, ktorým je aj ZDP. ZDP ďalej upravuje, ktorým daňovníkom, v akej lehote a za akých podmienok vzniká povinnosť podať daňové priznanie.

Napríklad v ustanovení § 32 ZDP upravuje povinnosť podať daňové priznanie daňovníkovi/fyzickej osobe, ak za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy presahujúce 50 % sumy podľa ustanovenia § 11 ods. 2 písm. a) ZDP s výnimkou uvedenou v § 32 ods. 4 ZDP.

Ak daňový subjekt opomenie povinnosť a nepodá daňové priznanie v lehote podľa hmotnoprávneho predpisu, správca dane je povinný vyzvať daňový subjekt na splnenie tejto povinnosti. Výzva musí obsahovať poučenie o následkoch spojených s nepodaním daňového priznania, a tým je určenie dane podľa pomôcok.

-        alebo ten, koho správca dane na to vyzve.

 

Na účely zdanenia príjmov fyzických osôb sa používajú dve tlačivá:

-        daňové priznanie typ A určené pre daňovníkov, ktorí dosahujú len príjmy zo závislej činnosti,

-        daňové priznanie typ B určené pre daňovníkov, ktorí dosahujú príjmy podľa § 5 až § 8 ZDP.

 

Spôsob podania daňového priznania je určený v § 13 a § 14 daňového poriadku v nadväznosti aj na § 33 daňového poriadku.

Podľa § 15 daňového poriadku sa daňové priznanie podáva na tlačive platnom pre príslušné zdaňovacie obdobie. Ak sa daňové priznanie podáva elektronickými prostriedkami, podáva sa v predpísanej forme.

Prílohou daňového priznania, ak tak ustanovuje osobitný predpis, sú doklady preukazujúce tvrdenia uvedené v daňovom priznaní.

 

S účinnosťou od 1. 1. 2021, vzory tlačív daňových priznaní určí ministerstvo financií a uverejní ich na svojom webovom sídle s vyznačením dátumu uverejnenia. Tieto tlačivá, okrem údajov vyplývajúcich z osobitných predpisov, obsahujú najmä identifikačné údaje daňového subjektu, a to, ak ide o

a)  fyzickú osobu, meno a priezvisko, adresu trvalého pobytu, daňové identifikačné číslo, rodné číslo alebo dátum jej narodenia,

b)  právnickú osobu, názov, jej sídlo, identifikačné číslo organizácie, ak bolo pridelené, a daňové identifikačné číslo.

 

Podľa § 32 ZDP je daňové priznanie za predchádzajúce zdaňovacie obdobie povinný podať daňovník, ak za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy presahujúce 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a) ZDP.

 

Pre rok 2021 je príjmová hranica pre povinnosť podania daňového priznania vo výške 2 255,72 eura.

V nadväznosti na toto ustanovenie je upravená aj minimálna výška dane fyzickej osoby, uvedená v § 46a ZDP, podľa ktorej sa daň nevyrubí a neplatí ak daňovníkove zdaniteľné príjmy nepresiahnu 50 % nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, t. j. znova pre rok 2021 suma vo výške 2 255,72 eura. Rovnako sa daň nevyrubí a neplatí u fyzickej osoby, ak nepresiahne za zdaňovacie obdobie sumu 17 eur.

Toto neplatí, ak si daňovník uplatňuje daňový bonus podľa § 33 zákona alebo ak sa daň vyberá podľa § 43, alebo ak sa zrážajú preddavky na daň podľa § 35, alebo preddavky na zabezpečenie dane podľa § 44 zákona.

Daňové priznanie je povinný podať aj daňovník, ktorý vykázal daňovú stratu, t. j. daňovník dosahujúci príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 ZDP), ktorého daňové výdavky sú vyššie ako zdaniteľné príjmy.

 

Do úhrnu zdaniteľných príjmov (50 % nezdaniteľnej časti základu dane), od ktorých výšky sa odvíja povinnosť podania daňového priznania, sa nezapočítavajú príjmy, ktoré sú

-        vysporiadané daňou vyberanou zrážkou a jej zrazením je považovaná daňová povinnosť za vysporiadanú alebo daňovník neuplatní postup podľa § 43 ods. 7 ZDP,

-        od dane oslobodené.

 

Zrážková daň sa nepovažuje za vysporiadanú len v prípade príjmov fyzických osôb, ktoré sú upravené v § 43 ods. 6 písm. a) až c) ZDP, t. j. príjmov uvedených

a)  v § 16 ods. 1 písm. d) u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou (zahraniční umelci a športovci, ktorí vykonávajú svoju činnosť na území SR),

b)  v § 16 ods. 1 písm. e) prvého, druhého a štvrtého bodu, úrokov a iných výnosov z poskytnutých úverov, pôžičiek a derivátov podľa zákona o cenných papieroch a príjmov z podielových listov dosiahnutých z ich vyplatenia (vrátenia) u daňovníka z členského štátu Európskej únie a daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou (ďalej len „daňovník s ODP“) v ďalších štátoch tvoriacich Európsky hospodársky priestor,

c)  v § 7 ods. 1 písm. g) ZDP z podielových listov dosiahnutých z ich vyplatenia (vrátenia) u daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou (ďalej len „daňovník s NDP“).

 

Ak sa daňovník podľa § 43 ods. 6 písm. a) až c) ZDP rozhodne daň vyberanú zrážkou z týchto príjmov považovať za preddavok na daň, môže tento preddavok odpočítať od dane v daňovom priznaní, pričom ak suma dane vyberanej zrážkou prevyšuje vypočítanú výšku dane daňovníka v daňovom priznaní, má nárok na vrátenie daňového preplatku. Samozrejme príjmy, z ktorých sa rozhodol zrazenú daň považovať za preddavok, potom zahrnie do príslušného základu dane (čiastkového základu dane) alebo osobitného základu dane.

Napr. v prípade príjmov z podania umeleckého výkonu ide o príjem podľa § 6 ods. 2 písm. a) ZDP, t. j. uvedie ho na príslušnom riadku daňového priznania ako súčasť základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP.

 

Všetky ostatné príjmy uvedené v § 43 ZDP sa zrazením dane považujú za vysporiadané a nezahŕňajú sa do základu dane (čiastkového základu dane) podľa § 4 ods. 7 ZDP, to znamená neuvádzajú sa ani v tlačive daňového priznania.

 

Daňové priznanie je povinný podať aj daňovník, ktorý má len príjmy zo závislej činnosti (§ 5 ZDP), presahujúce pre rok 2021 sumu 2 255,72 eura a tieto mu:

-        plynú od zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane a ani zahraničným platiteľom dane podľa § 48 ZDP,

 

Poznámka

Za zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane ani zahraničným platiteľom dane, sa považuje zamestnávateľ, ktorý vypláca príjmy zo závislej činnosti, ale nie je povinný zrážať preddavky na daň podľa ustanovení § 35 zákona a zároveň nie je ani zahraničným platiteľom dane. Ide napr. o zahraničný zastupiteľský úrad na území SR, ak sa sám dobrovoľne nerozhodol stať sa platiteľom dane podľa § 48 ZDP.

 

-        plynú zo zdrojov v zahraničí okrem prípadov uvedených v § 32 ods. 4 ZDP,

Poznámka

Pre účely podania daňového priznania uvedené znamená, že príjmy zo závislej činnosti boli v zahraničí aj zdaniteľnými príjmami. Nejde o prípady, kedy bol napr. zamestnanec vyslaný pracovať do zahraničia na menej ako 183 dní pričom nepracoval ani v stálej prevádzkarni slovenského zamestnávateľa umiestnenej v zahraničí ani u zahraničného zamestnávateľa.

 

-        nemožno z týchto príjmov zraziť preddavok na daň podľa § 35 ods. 3 písm. a) ZDP,

Poznámka

Ide o zamestnanca, ktorého zdaniteľná mzda spočíva len v nepeňažnom plnení alebo nepeňažné plnenie tvorí väčšiu časť zdaniteľnej mzdy, keď nemožno zrážku vykonať a preto sa nezaplatený preddavok vyrovná najneskôr pri podaní daňového priznania, ak mu vznikne povinnosť jeho podania, alebo sa daňovník rozhodol ho podať resp. pri vykonaní ročného zúčtovania zdaniteľných príjmov, ak mu povinnosť podania daňového priznania nevznikla alebo sa sám nerozhodol ho podať.

-        daňovník nepožiadal zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti alebo požiadal o vykonanie ročného zúčtovania, ale nepredložil v ustanovenom termíne potrebné doklady (§ 38 ods. 5) na vykonanie ročného zúčtovania alebo je povinný zvýšiť základ dane podľa § 11 ods. 11 (porušenie podmienok pre uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane daňovníka na doplnkové dôchodkové sporenie).

 

Príklad

Daňovník je považovaný za slovenského daňového nerezidenta či už na základe ZDP, resp. príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia a má zo zdroja na území SR iba príjmy podľa § 5 ZDP, pričom tento daňovník má aj v štáte svojej rezidencie príjmy zo závislej činnosti.

Je v tomto prípade daňovník s ODP povinný podávať daňové priznanie podľa § 32 ZDP, alebo môže požiadať svojho slovenského zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania dane?

Vzhľadom na skutočnosť, že ide o daňovníka s ODP na území SR (nie je možné brať do úvahy príjmy, ktoré dosahuje v zahraničí), sú tu zdaniteľnými príjmami len príjmy zo závislej činnosti vykonávanej pre slovenského zamestnávateľa, tento mu môže vykonať ročné zúčtovanie preddavkov na území SR.

 

Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie je povinný podať aj daňovník, ktorému zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykonal ročné zúčtovanie, ak v tomto zdaňovacom období daňovník poberal

a)  príjmy podľa § 5 ZDP od viacerých zamestnávateľov a zamestnávateľovi, ktorý mu vykonal ročné zúčtovanie, nepredložil požadované doklady od každého zamestnávateľa,

b)  iné druhy zdaniteľných príjmov podľa § 6 až § 8 ZDP, vrátane príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 ZDP, pri ktorých daňovník uplatní postup podľa § 43 ods. 7 ZDP alebo ak je povinný zvýšiť základ dane podľa § 11 ods. 11 ZDP (porušenie podmienok pre uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane daňovníka na dobrovoľné starobné dôchodkové sporenie a doplnkové dôchodkové sporenie).

 

Daňové priznanie nie je podľa § 32 ods. 4 ZDP povinný podať daňovník, ak má len príjmy:

a)  podľa § 5 a nie je povinný podať daňové priznanie podľa § 32 ods. 2 ZDP alebo

b)  z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 a neuplatní postup podľa § 43 ods. 7, alebo

c)  ktoré poberá od zahraničného zastupiteľského úradu na území SR a je daňovníkom, ktorý požíva výsady a imunity podľa medzinárodného práva, alebo

d)  zo závislej činnosti plynúce zamestnancom Európskej únie alebo jej orgánov, ktoré boli preukázateľne zdanené v prospech všeobecného rozpočtu Európskej únie, alebo

e)  ktoré sú od dane oslobodené.

 

Podľa § 32 ods. 5 ZDP, daňové priznanie môže podať aj daňovník, ktorému nevyplýva povinnosť podať daňové priznanie. Toto ustanovenie môže využiť aj daňovník, ktorý nedosiahol žiadne zdaniteľné príjmy (nemá povinnosť podania daňového priznania), ale má nárok na daňový bonus na zaplatené úroky z hypotekárneho úveru podľa § 33a ZDP, o ktorého vyplatenie požiada práve cez podanie daňového priznania.

 

Upozornenie!

Ak podá daňové priznanie daňovník, ktorý nebol povinný podať daňové priznanie alebo mu nevznikla povinnosť podať daňové priznanie, a zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, mu vykonal ročné zúčtovanie podľa § 38 ZDP, považuje sa toto daňové priznanie za opravné alebo dodatočné daňové priznanie podľa osobitného predpisu, pričom vykonané ročné zúčtovanie podľa § 38 ZDP sa v tomto prípade považuje za podané daňové priznanie.

Ak sa daňovník rozhodne podať daňové priznanie, aj keď nemá povinnosť, musí ho podať v zákonom stanovenej lehote určenej podľa § 49 ZDP.

 

Do daňového priznania fyzickej osoby sa zahrňujú výlučne zdaniteľné príjmy, okrem príjmov z „redemácie“ podielových listov nadobudnutých do 31. 12. 2003, ktoré sú pri redemácii v roku 2021 oslobodené od dane v nadväznosti na § 52 ods. 20 ZDP, ale platiteľ dane z nich zrazil daň (uplatní si takto zrazenú daň ako už zaplatený preddavok, ktorý sa mu vráti alebo započíta na úhradu daňovej povinnosti).

Zdaniteľné príjmy je následne potrebné zatriediť do príslušného druhu príjmov, z ktorého sa počíta čiastkový základ dane resp. osobitný základ dane a daňová povinnosť daňovníka.

 

Ak daňové priznanie podáva za daňovníka zákonný zástupca, právny nástupca alebo zástupca, uvedie v daňovom priznaní osobné údaje o daňovníkovi určené zákonom, za ktorého podáva daňové priznanie, a svoje osobné údaje. Osoba podľa § 35 Zákonníka práce (ďalej len „ZP“) a osoba uvedená v § 49 ods. 4 ZDP (napr. dedič) zahrnie do úhrnu zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zomrelého daňovníka, za ktorého podáva daňové priznanie, aj tie zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, ktoré zamestnávateľ zomrelého daňovníka vyplatil osobe, na ktorú prešlo právo na tieto príjmy. Ak budú tejto osobe vyplatené príjmy zo závislej činnosti za zomrelého daňovníka po podaní daňového priznania, táto osoba je povinná podať za zomrelého daňovníka dodatočné daňové priznanie. Správca dane v tomto prípade neuplatní postup podľa osobitného predpisu, t. j. postup podľa § 155 a 156 daňového poriadku (sankcie – pokuty, úroky z omeškania).

 

Daňovník, ktorému bol spätne priznaný dôchodok (§ 11 ods. 6) k začiatku bezprostredne predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku zdaňovacích období predchádzajúcich tomuto zdaňovaciemu obdobiu, podáva za tieto zdaňovacie obdobia dodatočné daňové priznanie, ak si za tieto zdaňovacie obdobia uplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Ak daňovník podá dodatočné daňové priznanie len z tohto dôvodu, neuplatní sa postup podľa osobitného predpisu, t. j. správca dane nebude takéhoto daňovníka postihovať vyrubovaním sankcií v súlade s § 155 a 156 daňového poriadku. Z uvedeného vyplýva, že ak je daňovníkovi priznaný niektorý z dôchodkov uvedených v § 11 ods. 6 ZDP spätne za predchádzajúce zdaňovacie obdobia, je povinný si dodatočným daňovým priznaním svoju daňovú povinnosť opraviť.

 

Podľa § 32 ods. 12 ZDP, ak daňovník po skončení podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu (§ 17 ods. 9) dodatočne prijme zdaniteľné príjmy súvisiace s týmito činnosťami alebo v súvislosti s týmito činnosťami, dodatočne zaplatí výdavky, ktoré by boli uznané za daňové výdavky vynaložené na tieto činnosti, o tieto prijaté alebo zaplatené sumy zvýši príjmy alebo daňové výdavky za zdaňovacie obdobie, v ktorom skončil podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo prenájom (§ 17 ods. 9), pričom ak daňovník podá daňové priznanie alebo dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, v ktorom skončil podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť, alebo prenájom, len z tohto dôvodu, neuplatní sa postup podľa § 155 a 156 daňového poriadku. Ak je pre daňovníka výhodnejšie zahrnúť tieto prijaté alebo zaplatené sumy do základu dane za zdaňovacie obdobie, v ktorom takéto sumy prijal alebo zaplatil, uplatní tento výhodnejší postup. Rovnako postupuje aj daňovník, ktorý vráti príjmy, ktoré zahrnul do základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 až § 8 ZDP v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach alebo dodatočne zaplatí výdavky, ktoré boli uznané za daňové výdavky vynaložené v súvislosti s príjmami podľa § 6 až 8.

 

Poznámka

V praxi sa vyskytli prípady, keď napr. podnikajúca fyzická osoba až po skončení podnikania bola zaviazaná zaplatiť náhradu v súvislosti s podnikaním, resp. bola jej zaplatená takáto náhrada. Predmetné ustanovenie dáva daňovníkovi možnosť vysporiadať si spravodlivo daňovú povinnosť podaním dodatočného daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom skončil podnikanie, inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo prenájom (§ 6 zákona). Postup vyplývajúci z citovaného ustanovenia môže uplatniť daňovník pri príjmoch podľa § 6 až 8.

Najčastejším využívaním tohto ustanovenia sú prípady vyberania zdravotných odvodov z príjmov podľa § 7 a 8 ZDP, kde na základe ročného zúčtovania zdravotného poistenia vychádzajúceho práve z podaného daňového priznania, pri takýchto druhoch príjmu vznikajú nedoplatky, ktoré má nárok daňovník si uplatniť ako daňový výdavok spôsobom uvedeným práve v § 32 ods. 12 ZDP.

 

Podľa § 32 ods. 10 ZDP daňovník, ktorý podáva daňové priznanie a uplatňuje si nárok na daňový bonus podľa § 33 ZDP, okrem daňovníka, ktorému zamestnávateľ vyplatil daňový bonus v plnej sume, na ktorú mal daňovník za príslušné zdaňovacie obdobie nárok, nemusí k daňovému priznaniu predkladať

-        potvrdenie školy, že dieťa sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom, ani

-        potvrdenie príslušného úradu o poberaní prídavku na vyživované dieťa, ak dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom na škole so sídlom na území Slovenskej republiky.

 

Povinnosť predkladania potvrdenia o návšteve školy majú daňovníci, ktorých deti študujú na školách so sídlom mimo územia Slovenskej republiky (deti študujúce na školách v zahraničí).

 

Ostatné doklady preukazujúce nároky na uplatnenie daňového bonusu ako napr.

-        kópia rodného listu dieťaťa,

-        kópia dokladu o osvojení dieťaťa,

-        kópia potvrdenia o návšteve školy, ak sa dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti sústavne pripravuje na povolanie štúdiom na škole so sídlom mimo územia Slovenskej republiky,

-        nemá daňovník povinnosť predkladať správcovi dane ako súčasť daňového priznania vtedy, ak už boli správcovi dane predložené a nedošlo k zmene údajov v nich uvedených.

 

Príklad

Daňovník 5. 2. 2022 podáva daňové priznanie fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2021, v ktorom si za splnenia všetkých ustanovených podmienok uplatňuje nárok na daňový bonus na jedno vyživované dieťa.

Musí daňovník priložiť kópiu dokladu o štúdiu k daňovému priznaniu za rok 2021?

Vyživované dieťa sa sústavne pripravuje na budúce povolanie štúdiom na vysokej škole v Bratislave, preto v súlade s § 32 ods. 10 ZDP potvrdenie školy, že dieťa sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom, neprikladá. Uvedenú skutočnosť si správca dane (daňový úrad) overí prostredníctvom informačných systémov verejnej správy (centrálny register študentov).

 

Komplexné informácie nájdete v odbornej tematickej publikácii Daňové priznania FO a PO, Ročné zúčtovanie preddavkov na daň za rok 2021.

 

Ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti (ďalej len „ročné zúčtovanie“) je jedna z možností, ktorou si môže zamestnanec prostredníctvom zamestnávateľa vyrovnať ročnú daňovú povinnosť. Túto možnosť môže využiť zamestnanec, ktorý v zdaňovacom období poberal zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti a daňovú povinnosť si nebude vyrovnávať sám prostredníctvom daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby (ďalej len „daňové priznanie“). Povinnosť vykonať ročné zúčtovanie prináleží zamestnávateľovi, t. j. osobe, ktorá zdaniteľný príjem zo závislej činnosti tomuto zamestnancovi vyplácala. O ročnom zúčtovaní si môžeme prečítať v § 38 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“), no v nasledujúcom článku si toto ustanovenie podrobnejšie rozoberieme.

 

1. Ktorý zamestnávateľ môže vykonať ročné zúčtovanie

V súlade s § 38 ods. 1 a 2 ZDP zamestnanec, ktorý poberal zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti a nepoberal príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou (§ 43 ods. 7 ZDP), alebo ktorý nie je povinný zvýšiť základ dane (za ustanovených podmienok zvyšuje základ dane, napr. zamestnanec, ktorému bol vyplatený predčasný výber), môže najneskôr do 15. 2. 2022 požiadať o vykonanie ročného zúčtovania z úhrnnej sumy zdaniteľnej mzdy od všetkých zamestnávateľov, ktorí sú platiteľmi dane (ďalej len „zamestnávateľ“), ktoréhokoľvek z týchto zamestnávateľov. Zamestnanec má možnosť požiadať o ročné zúčtovanie ktoréhokoľvek zamestnávateľa, od ktorého v roku 2021 poberal zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, pričom uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane (ďalej len „NČZD“) na daňovníka alebo daňového bonusu na vyživované dieťa v priebehu roka nemá na to vplyv.

Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania doručí zamestnanec zamestnávateľovi v listinnej podobe, ak sa nedohodnú na jej doručení elektronickými prostriedkami. Vzor žiadosti o ročné zúčtovanie za rok 2021 určilo Finančné riaditeľstvo SR a zverejnilo na svojom webovom sídle www.financnasprava.sk v novembri 2021 (pozri prílohu č. 1). Ročné zúčtovanie za rok 2021 vykonáva zamestnávateľ na žiadosť zamestnanca na tlačive, ktorého vzor určilo Ministerstvo financií SR a zverejnilo na svojom webovom sídle www.finance.gov.sk (pozri prílohu č. 2).

 

2. Zamestnávateľ vykoná ročné zúčtovanie len u zamestnanca, ktorý nie je povinný podať daňové priznanie

 

Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie 2021 je povinný podať daňovník,

-         ak za rok 2021 dosiahol zdaniteľné príjmy presahujúce 2 255,72 €, s výnimkou uvedenou v § 32 ods. 4 ZDP [do sumy 2 255,72 € sa nezahŕňajú príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou (§ 43 ZDP), ak vybraním tejto dane je splnená daňová povinnosť (§ 43 ods. 6 ZDP) alebo daňovník neuplatní postup podľa § 43 ods. 7 ZDP],

-         ktorého zdaniteľné príjmy za zdaňovacie obdobie nepresiahli 2 255,72 €, ale vykazuje daňovú stratu,

-         ktorý za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti, presahujúce 2 255,72 €, ak:

a) plynú od zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane a ani zahraničným platiteľom dane podľa § 48 ZDP,

b) plynú zo zdrojov v zahraničí okrem prípadov uvedených v § 32 ods. 4 ZDP,

c) nemožno z týchto príjmov zraziť preddavok na daň [§ 35 ods. 3 písm. a) ZDP],

d) daňovník nepožiadal zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania alebo požiadal o vykonanie ročného zúčtovania, ale nepredložil v ustanovenom termíne potrebné doklady na vykonanie ročného zúčtovania alebo ak je povinný zvýšiť základ dane,

-         ktorému zamestnávateľ vykonal ročné zúčtovanie, ak v tomto zdaňovacom období daňovník poberal

a) príjmy zo závislej činnosti od viacerých zamestnávateľov a zamestnávateľovi, ktorý mu vykonal ročné zúčtovanie, nepredložil požadované doklady od každého zamestnávateľa,

b) iné druhy zdaniteľných príjmov podľa § 6 až 8 vrátane príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 ZDP, pri ktorých daňovník uplatní postup podľa § 43 ods. 7 ZDP alebo ak je povinný zvýšiť základ dane podľa § 11 ods. 11 ZDP.

 

Môže zamestnávateľ vykonať ročné zúčtovanie za rok 2021, ak zamestnanec za zdaňovacie obdobie 2021 poberal:	Áno/Nie
okrem zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti, aj príjmy z prenájmu nehnuteľností v úhrnnej sume 400 €?	Áno – príjmy z prenájmu do 500 € sú oslobodené od dane, ktoré do ročného zúčtovania nevstupujú
príjmy zo závislej činnosti na území SR presahujúce sumu 2 255,72 € a v mesiaci september pracoval v zahraničí, t. j. plynuli mu aj zdaniteľné príjmy od zahraničného zamestnávateľa?	Nie – zamestnanec má povinnosť podať daňové priznanie podľa § 32 ods. 2 písm. b) ZDP
zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti od jedného zamestnávateľa presahujúce sumu 2 255,72 € a v máji prevzal cenu z verejnej súťaže, ktorej hodnota je 500 €?	Nie – zamestnanec má povinnosť podať daňové priznanie podľa § 32 ods. 3 písm. b) ZDP
zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti od jedného zamestnávateľa, ktorého požiadal o ročné zúčtovanie 2. 2. 2022, ale potvrdenie o zdaniteľných príjmoch od iného zamestnávateľa doručil až 21. 2. 2022?	Nie – zamestnanec má povinnosť podať daňové priznanie podľa § 32 ods. 2 písm. d) ZDP
zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti od jedného zamestnávateľa presahujúce sumu 2 255,72 € a nezdanenú odmenu za prácu 500 € od spoločnosti, s ktorou mal uzatvorenú príkaznú zmluvu?	Nie – zamestnanec má povinnosť podať daňové priznanie podľa § 32 ods. 3 písm. b) ZDP
zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti a z podnikateľskej činnosti síce príjmy nedosiahol, ale mal s touto činnosťou spojené výdavky, t. j. vykázal daňovú stratu?	Nie – zamestnanec má povinnosť podať daňové priznanie podľa § 32 ZDP
nepeňažné plnenie v hodnote 3 000 € od zamestnávateľa, u ktorého bol celý rok 2021 práceneschopný. Iný zdaniteľný príjem nepoberal, ale z tohto nepeňažného plnenia mu zamestnávateľ nezrazil preddavok na daň (daň)?	Áno – ak ho zamestnanec o ročné zúčtovanie požiada

 

3. Povinnosti zamestnávateľa pri ročnom zúčtovaní

Zamestnávateľ vykoná výpočet dane a súčasne prihliadne na príjmy oslobodené od dane, pri ktorých neboli splnené podmienky na oslobodenie, na zrazené preddavky na daň, na NČZD na daňovníka, na NČZD na manželku (manžela), na NČZD na doplnkové dôchodkové sporenie, na zamestnaneckú prémiu, na daňový bonus na vyživované dieťa a na daňový bonus na zaplatené úroky, ak zamestnanec do 15. februára po uplynutí zdaňovacieho obdobia žiada o vykonanie ročného zúčtovania a podpíše žiadosť o ročné zúčtovanie.

V súlade s § 38 ods. 4 ZDP zamestnávateľ, ktorý vykonáva ročné zúčtovanie, je povinný pri výpočte dane prihliadnuť aj na príjmy oslobodené od dane, pri ktorých neboli splnené podmienky na oslobodenie. Zamestnávateľ posúdi splnenie podmienok ustanovených pre uplatnenie oslobodenia daných príjmov na základe údajov uvedených v predložených potvrdeniach o zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti (na riadkoch 05 až 08 potvrdenia), vystavených podľa § 39 ods. 5 ZDP (ďalej len „potvrdenie o zdaniteľných príjmoch“), ktoré mu zamestnanec priloží k žiadosti o ročné zúčtovanie a údajov na mzdovom liste. Ide o príjmy uvedené:

-         v § 5 ods. 7 písm. k) ZDP, poskytnuté formou produktov vlastnej výroby, ktoré sú od dane z príjmov oslobodené najviac v úhrnnej výške 200 € ročne od všetkých zamestnávateľov; v potvrdeniach o zdaniteľných príjmoch nájdeme potrebné údaje na riadkoch 01c a 05,

-         v § 5 ods. 7 písm. l) ZDP, poskytnuté ako sociálna výpomoc zo sociálneho fondu, ktoré možno oslobodiť od dane z príjmov najviac v úhrnnej výške 2 000 € za zdaňovacie obdobie len od jedného zamestnávateľa; v potvrdeniach o zdaniteľných príjmoch nájdeme potrebné údaje na riadku 06,

-         v § 5 ods. 7 písm. b) ZDP, vyplatené ako príspevok na rekreáciu, ktoré možno oslobodiť od dane z príjmov najviac v sume 275 € od jedného zamestnávateľa; v potvrdeniach o zdaniteľných príjmoch nájdeme potrebné údaje na riadkoch 07 a 07a,

-        v § 5 ods. 7 písm. b) ZDP, vyplatené ako príspevok na športovú činnosť dieťaťa, ktoré možno oslobodiť od dane z príjmov najviac v sume 275 € od jedného zamestnávateľa; v potvrdeniach o zdaniteľných príjmoch nájdeme potrebné údaje na riadku 08.

 

Príklad 1

Zamestnanec požiada zamestnávateľa o ročné zúčtovanie za rok 2021 v ustanovenej lehote a k žiadosti o ročné zúčtovanie priloží dve potvrdenia o zdaniteľných príjmoch od iných zamestnávateľov. Zamestnávateľ, ktorý zamestnancovi vykoná ročné zúčtovanie z priložených potvrdení zistí, že zamestnanec má v jednom potvrdení na riadku 05 sumu 200 € a v druhom potvrdení na riadku 05 sumu 120 €. Znamená to, že obidvaja zamestnávatelia tieto sumy oslobodili od dane z príjmov.

Ako postupuje zamestnávateľ pri ročnom zúčtovaní?

V súlade s § 5 ods. 7 písm. k) ZDP je od dane z príjmov oslobodené nepeňažné plnenie formou produktov vlastnej výroby najviac v úhrnnej výške 200 € ročne od všetkých zamestnávateľov. Vzhľadom na ustanovenie § 38 ods. 4 ZDP, zamestnávateľ zvýši úhrn zdaniteľných príjmov v ročnom zúčtovaní o príjmy, ktoré prevyšujú 200 €. Zamestnancovi v ročnom zúčtovaní sumu 120 € zdaní, nakoľko pri tejto sume neboli splnené podmienky pre jej oslobodenie.

 

Príklad 2

Zamestnanec požiada zamestnávateľa o ročné zúčtovanie za rok 2021 v ustanovenej lehote a k žiadosti o ročné zúčtovanie priloží dve potvrdenia o zdaniteľných príjmoch od iných zamestnávateľov. Zamestnávateľ, ktorý zamestnancovi vykoná ročné zúčtovanie, z priložených potvrdení zistí, že zamestnanec má v jednom potvrdení na riadku 06 sumu 900 € a v druhom potvrdení má na riadku 06 sumu 1 500 €, t. j. obidvaja zamestnávatelia tieto sumy oslobodili od dane z príjmov.

Ako postupuje zamestnávateľ pri ročnom zúčtovaní?

V súlade s § 5 ods. 7 písm. l) ZDP od dane z príjmov je oslobodená sociálna výpomoc vyplatená v úhrnnej výške najviac 2 000 € za zdaňovacie obdobie len od jedného zamestnávateľa. Vzhľadom na ustanovenie § 38 ods. 4 ZDP, zamestnávateľ v ročnom zúčtovaní zvýši zamestnancovi úhrn zdaniteľných príjmov o príjmy, pri ktorých neboli splnené podmienky pre ich oslobodenie. ZDP neustanovuje, ktorú sumu má zamestnávateľ pripočítať zamestnancovi k úhrnu príjmov. Pre zamestnanca je výhodnejšie, ak mu k úhrnu príjmov pripočíta nižšiu sumu, t. j. 900 €.

 

Zamestnávateľ vykoná ročné zúčtovanie na základe údajov o zdaniteľnej mzde, ktoré je povinný viesť podľa ZDP, dokladov preukazujúcich nárok na zníženie základu dane, na daňový bonus na vyživované dieťa a daňový bonus na zaplatené úroky a potvrdení o úhrne zúčtovaných a vyplatených príjmov zo závislej činnosti a o zrazených preddavkoch na daň z týchto príjmov, o nedoplatku dane z nepeňažných zdaniteľných príjmov a o priznanom a vyplatenom daňovom bonuse od všetkých zamestnávateľov. Zamestnanec je povinný doklady za uplynulé zdaňovacie obdobie predložiť zamestnávateľovi najneskôr do 15. 2. 2022. Ak zamestnanec požiada zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania a nepredloží požadované doklady v ustanovenom termíne, je povinný podať daňové priznanie. Zamestnávateľ v takomto prípade zamestnancovi vystaví potvrdenie o zdaniteľných príjmoch podľa § 39 ods. 5 ZDP, ktorého vzor určilo Finančné riaditeľstvo SR v decembri 2020 a uverejnilo na svojom webovom sídle www.financnasprava.sk (pozri prílohu č. 3).

 

4. Sumy vyplývajúce z ročného zúčtovania

Ročné zúčtovanie a výpočet dane za rok 2021 vykoná zamestnávateľ najneskôr do 31. 3. 2022. Zamestnávateľ zamestnancovi po vykonaní ročného zúčtovania, najneskôr však pri zúčtovaní mzdy za apríl 2022 (t. j. do 31. 5. 2022) vráti rozdiel medzi vypočítanou daňou a úhrnom zrazených preddavkov na daň v prospech zamestnanca a vyplatí zamestnaneckú prémiu, daňový bonus na vyživované dieťa alebo jeho časť a daňový bonus na zaplatené úroky alebo jeho časť do výšky ustanovenej ZDP. O vrátený rozdiel z ročného zúčtovania zníži zamestnávateľ odvod preddavkov na daň (dane) najneskôr do konca kalendárneho roka, t. j. do 31. 12. 2022, alebo zamestnávateľ uplatní postup podľa § 40 ods. 8 ZDP, t. j. požiada daňový úrad o vrátenie vyplatených preplatkov vyplývajúcich z ročného zúčtovania samostatnou žiadosťou. O vyplatené daňové bonusy alebo ich časti zníži zamestnávateľ odvod preddavkov na daň (dane) najneskôr do konca kalendárneho roka (31. 12. 2022), alebo zamestnávateľ uplatní postup podľa § 35 ods. 7 ZDP, t. j. požiada daňový úrad o vrátenie týchto súm žiadosťou, ktorá je súčasťou tlačiva prehľad (§ 39 ods. 9 ZDP).

 

Daňový nedoplatok vyplývajúci z ročného zúčtovania presahujúci sumu 5 € zráža zamestnávateľ zamestnancovi zo zdaniteľnej mzdy najneskôr do konca zdaňovacieho obdobia (31. 12. 2022). Zamestnávateľ odvedie zrazený daňový nedoplatok alebo zrazenú časť daňového nedoplatku správcovi dane v najbližšom termíne na odvod preddavkov na daň. Daňový nedoplatok vyplývajúci z ročného zúčtovania zamestnávateľ zníži o sumu daňového bonusu na vyživované dieťa a daňového bonusu na zaplatené úroky a zohľadní daňový nedoplatok aj v sume 5 € alebo nižšej ako 5 €. Ak zamestnanec uplatní postup podľa § 50 ZDP, t. j. rozhodne sa poukázať podiel zaplatenej dane, potom zamestnávateľ zamestnancovi v prípade, ak nebol daňový nedoplatok zaplatený v správnej výške znížením sumy daňového bonusu na vyživované dieťa a daňového bonusu na zaplatené úroky, zrazí aj daňový nedoplatok v sume 5 € alebo nižšej ako 5 € najneskôr do 30. 4. 2022.

 

Príklad 3

Z ročného zúčtovania za rok 2021, ktoré vykoná zamestnávateľ vo februári 2022, plynie zamestnancovi preplatok v sume 210 € a suma daňového bonusu na zaplatené úroky v sume 400 €.

Je zamestnávateľ povinný uvedené sumy vyplatiť zamestnancovi v jednom mesiaci?

V súlade s § 38 ods. 6 ZDP má zamestnávateľ uvedené sumy vyplatiť zamestnancovi najneskôr v aprílovej mzde, t. j. do 31. 5. 2022. Zamestnávateľ však sumy vyplývajúce z ročného zúčtovania nemusí vyplatiť zamestnancovi v jednom mesiaci. Je aj taká možnosť, že napr. preplatok vyplývajúci z ročného zúčtovania v sume 210 € vyplatí zamestnancovi v jednom mesiaci (marec) a sumu daňového bonusu na zaplatené úroky v inom mesiaci (apríl).

 

Príklad 4

Zamestnávateľ vykoná ročné zúčtovanie za rok 2021, v ktorom zamestnancovi vypočíta nedoplatok na dani v sume 0,12 €. Zamestnávateľ tento nedoplatok nezrazí zamestnancovi zo mzdy do dňa vystavenia potvrdenia o zaplatení dane, čo v potvrdení aj uvedie.

Je tento zamestnávateľ povinný nedoplatok na dani vyplývajúci z ročného zúčtovania v sume 0,12 € zamestnancovi zraziť po vystavení potvrdenia o zaplatení dane? Ak zamestnanec k vyhláseniu priloží takéto potvrdenie, poukáže správca dane podiel zaplatenej dane prijímateľovi, ktorého zamestnanec uvedie vo vyhlásení?

Zamestnávateľ je povinný zraziť zamestnancovi nedoplatok vyplývajúci z ročného zúčtovania aj v sume nižšej ako je 5 €, ak zamestnanec uplatní postup podľa § 50 ZDP, t. j. aj po vystavení potvrdenia o zaplatení dane. Ak zamestnanec k vyhláseniu priloží potvrdenie o zaplatení dane, v ktorom je uvedené, že nedoplatok vyplývajúci z ročného zúčtovania v nižšej sume ako 5 € mu nebol zrazený, potom správca dane v súlade s ustanoveniami § 50 ZDP poukáže podiel zaplatenej dane danému prijímateľovi, ktorého uviedol zamestnanec vo vyhlásení (za daňový nedoplatok pre účely § 50 ZDP sa nepovažuje suma nedoplatku na dani nepresahujúca 5 €).

 

Komplexné informácie nájdete v odbornej tematickej publikácii Daňové priznania FO a PO, Ročné zúčtovanie preddavkov za daň za rok 2021.

 

 

Mimoriadna situácia, ktorá bola vyhlásená Vládou Slovenskej republiky, spôsobila aj zmeny v doručovaní písomností v daňovom procese. V súvislosti s priebehom pandémie sa uplatňuje aj elektronická forma doručovania elektronických dokumentov správcovi dane, pričom sa dajú využiť rôzne možnosti elektronického doručovania v daňovom procese. Správca dane taktiež môže využiť aj doručovanie verejnou vyhláškou. Právna úprava taktiež umožňuje doručovanie prostredníctvom zamestnancov správcu dane alebo poštovým podnikom.

 

Právna úprava doručovania do vlastných rúk

V § 31 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) sú prostredníctvom taxatívneho právneho výpočtu ustanovené prípady, za splnenia ktorých sa doručujú písomnosti správcu dane do vlastných rúk daňového subjektu. Ide o písomnosti:

-        ktorých tak výslovne ustanovuje daňový poriadok. Tak napríklad podľa § 92 ods. 3 daňového poriadku sa daňový exekučný príkaz doručuje účastníkom daňového exekučného konania do vlastných rúk,

-        ak je deň doručenia rozhodujúci pre začiatok plynutia lehoty, ktorej nesplnenie by pre adresáta mohlo byť spojené s právnou ujmou. Pritom naplnenie uvedeného predpokladu pre doručovanie písomností do vlastných rúk je potrebné posúdiť vždy individuálne. Pokiaľ ide o rozhodnutie v daňovom konaní, proti ktorému je možné podľa § 72 daňového poriadku podať odvolanie, má sa doručiť daňovému subjektu, ktorého sa týka, do vlastných rúk. Takýmto rozhodnutím je napríklad rozhodnutie o zriadení záložného práva na majetok daňového dlžníka podľa § 81 ods. 1 daňového poriadku,

-        ak tak určí správca dane, ktorý posúdi potrebu doručiť písomnosť do vlastných rúk daňového subjektu individuálne.

 

Príklad

Okrem rozhodnutí, ktoré sa doručujú daňovému subjektu do vlastných rúk, sa takto doručujú aj platobné výmery alebo výzvy správcu dane na vykonanie úkonu. Takouto výzvou je aj výzva správcu dane na podanie daňového priznania podľa § 15 ods. 2 daňového poriadku.

 

Podľa § 15 ods. 2 daňového poriadku platí, že ak nebolo podané daňové priznanie v lehote podľa osobitných predpisov, správca dane vyzve daňový subjekt na jeho podanie.

Vo výzve správca dane poučí daňový subjekt o následkoch nepodania daňového priznania.

Pretože s neuposlúchnutím predmetnej výzvy správcu dane spája daňový poriadok nepriaznivé právne následky, je potrebné túto výzvu podľa § 31 ods. 1 písm. b) daňového poriadku doručiť danému daňovému subjektu do vlastných rúk, a to aj napriek tomu, že v § 15 ods. 2 daňového poriadku sa neustanovuje špecificky právna povinnosť správcu dane doručiť takúto písomnosť do vlastných rúk.

 

Prípadné nepriaznivé následky v súvislosti s neuposlúchnutím výzvy správcu dane na podanie daňového priznania sú nasledovné:

-        daňovému subjektu bude uložená pokuta podľa § 155 ods. 1 písm. b) daňového poriadku za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. a) 3. bodu daňového poriadku,

-        správca dane musí podľa § 15 ods. 3 daňového poriadku začať konanie o určenie dane podľa pomôcok obligatórne, ktorého výsledkom je vždy len odhadné určenie základu dane a daňovej povinnosti daňového subjektu,

-        pokiaľ po začatí konania o určení dane podľa pomôcok daňový subjekt podá daňové priznanie, tak správca dane ho môže, ale nemusí brať za pomôcku.

 

Špecifická právna úprava doručovania písomností počas mimoriadnej situácie

Počas obdobia pandémie bol prijatý zákon č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 67/2020 Z. z.“), ktorý predstavuje špecifickú právnu úpravu správy daní počas mimoriadnej situácie. Jednotlivé ustanovenia prvej hlavy zákona č. 67/2020 Z. z. tak majú prednosť, predstavujú špecifickú právnu úpravu pred daňovým poriadkom, ktorý je všeobecnou právnou úpravou.

 

Cieľom právnej úpravy zákona č. 67/2020 Z. z. je upraviť opatrenia v oblastiach, ktoré sú v pôsobnosti Ministerstva financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“) a ktorých cieľom je zmiernenie negatívnych následkov pandémie, ktorá vznikla z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeným korona vírusom SARS-CoV-2 (ďalej len „pandémia“).

 

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 67/2020 Z. z. opatrenia podľa tohto zákona sa uplatňujú počas obdobia od 12. marca 2020, keď vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) vyhlásila mimoriadnu situáciu podľa osobitného predpisu (§ 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov) v súvislosti s ohrozením verejného zdravia II. stupňa z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeným korona vírusom SARS-CoV-2 na území Slovenskej republiky do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom vláda mimoriadnu situáciu odvolá, ak § 2 odsek 3 zákona č. 67/2020 Z. z. neustanovuje inak (ďalej len „obdobie pandémie“) a až do uplynutia najneskoršej lehoty podľa tohto zákona.

Vláda môže rozhodnúť, že opatrenia podľa zákona č. 67/2020 Z. z. sa uplatnia aj po v predošlom odseku uvedených lehotách, ak si to vyžiada ekonomická, sociálna alebo zdravotná situácia v súvislosti s pandémiou v Slovenskej republike. Predĺženie uplatňovania opatrení podľa zákona č. 67/2020 Z. z. ustanoví vláda nariadením. Vláda môže nariadením ustanoviť aj rozsah uplatňovania, osobitné podmienky uplatňovania opatrení podľa zákona č. 67/2020 Z. z. a podrobnosti o opatreniach podľa tohto zákona.

Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 67/2020 Z. z. platí, že ak si nevyzdvihne fyzická osoba alebo právnická osoba písomnosť do konca lehoty, v ktorej bola uložená poštovým podnikom, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, aj keď sa takáto fyzická osoba alebo právnická osoba o uložení nedozvedela v konkrétnom prípade. Uvedené ustanovenie § 5 ods. 2 zákona č. 67/2020 Z. z. zostáva v platnosti aj po 1. januári 2021, kedy došlo k zrušeniu niektorých opatrení vo finančnej oblasti, ktoré sa týkali mimoriadnej situácie.

 

Opakované doručenie

V kontexte uvedených súvislostí správca dane už nebude v prípade neúspešného doručenia písomnosti do vlastných rúk daňového subjektu vykonávať jej opakované doručenie podľa daňového poriadku, ale písomnosť sa bude považovať za riadne doručenú už po prvom neúspešnom pokuse. Preto sa daňový subjekt počas mimoriadnej situácie už nemôže dovolávať neplatnosti doručenia písomnosti určenej do vlastných rúk, pokiaľ nedošlo k jej opakovanému doručovaniu doručovateľom v danom prípade.

 

Podľa § 31 ods. 3 daňového poriadku písomnosti, ktoré sú určené do vlastných rúk právnickej osobe, je oprávnená prijímať osoba, ktorá je oprávnená konať v mene právnickej osoby, alebo osoba, ktorá je ňou poverená na prijímanie takýchto písomností.

 

Pokiaľ ide o také miesto doručenia, na ktoré nemožno doručiť písomnosť určenú do vlastných rúk, považuje sa písomnosť za doručenú v deň jej vrátenia správcovi dane, a to aj vtedy, ak sa adresát, ktorému mala byť písomnosť doručená, o tom nedozvie v danom prípade.

 

Možnosti zaslania podnetu elektronickou formou

Každé podanie, ktoré má písomnú formu, je možné vyhotoviť v daňovom konaní vo forme písomnosti správcu dane doručovanej elektronickými prostriedkami, teda vo forme elektronického dokumentu (ďalej len „elektronický dokument“), ktorý sa zašle elektronickou formou.

Pokiaľ ide o obsahovú stránku elektronického dokumentu, tento musí obsahovať, pokiaľ daňový poriadok neustanovuje špecifické náležitosti jeho obsahu všeobecné obsahové náležitosti, ktorými podľa § 13 ods. 3 daňového poriadku sú: kto podanie podáva, v akej veci, čo sa podaním navrhuje a pokiaľ to z povahy veci vyplýva, tak aj dôvody takéhoto podania.

Tak napríklad odvolanie daňového subjektu proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane musí podľa § 72 ods. 4 daňového poriadku popri uvedených, všeobecných náležitostiach podania obsahovať aj špecifické obsahové náležitosti, ktoré sú tam uvedené taxatívnym právnym výpočtom.

 

V daňovom poriadku sa diferencuje niekoľko možností, ktoré je možné využiť a zaslať správcovi dane dokument elektronickými prostriedkami

a sú to tieto:

-        prostredníctvom elektronickej podateľne finančnej správy alebo elektronickej podateľne ústredného portálu verejnej správy, pričom elektronický dokument je podpísaný kvalifikovaným elektronickým podpisom,

-        prostredníctvom elektronickej podateľne finančnej správy alebo elektronickej podateľne ústredného portálu verejnej správy, pričom dokument nemusí byť podpísaný kvalifikovaným elektronickým podpisom,

-        dokument je možné poslať elektronickou formou aj iným spôsobom pri dodržaní špecifického režimu.

 

Elektronický dokument s kvalifikovaným elektronickým podpisom

Elektronický dokument musí byť autorizovaný podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov. Pokiaľ elektronický dokument nebude v súlade s týmto osobitným zákonom autorizovaný, tak nespôsobí právne následky, ktoré s ním daňový poriadok spája.

 

Pre doručovanie písomností v daňovom konaní elektronickými prostriedkami je potrebné v plnom rozsahu použiť ustanovenie § 13 ods. 5 daňového poriadku, podľa ktorého podanie urobené elektronickými prostriedkami sa podáva prostredníctvom elektronickej podateľne podľa § 33 ods. 2 daňového poriadku a musí byť podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom [uvedenú problematiku upravuje Nariadenie európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28. 8. 2014, s. 73 - 114) a taktiež osobitná právna úprava, ktorou je zákon č. 272/2016 Z. z. o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o dôveryhodných službách) v znení neskorších predpisov] osoby, ktorá ho podáva, alebo prostredníctvom elektronickej podateľne ústredného portálu verejnej správy spôsobom podľa osobitného predpisu [týmto je zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov].

 

Podanie, ktoré má predpísanú štruktúrovanú formu podľa daňového poriadku alebo osobitného predpisu (týmto je napríklad zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov), možno podať len prostredníctvom elektronickej podateľne podľa § 33 ods. 2 daňového poriadku cez určené dátové rozhranie a v súlade s podmienkami a podrobnosťami o elektronickej komunikácii zverejnenými na webovom sídle Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky podľa § 33 ods. 4 daňového poriadku.

 

Pokiaľ má elektronický dokument subjektu adresovaný správcovi dane nedostatky, oznámi to správca dane subjektu a upozorní ho na to, aby uvedené nedostatky odstránil a určí mu primeranú lehotu. Taktiež ho upovedomí o nepriaznivých právnych následkoch spojených s neuposlúchnutím takejto výzvy.

 

Pokiaľ daňový subjekt nedostatky podania v požadovanom rozsahu odstráni

v lehote určenej príslušným orgánom, považuje sa takéto podanie za podané bez nedostatkov v deň pôvodného podania. Pokiaľ však daňový subjekt výzve príslušného orgánu nevyhovie v plnom rozsahu a v určenej lehote, považuje sa toto podanie za nepodané a príslušný orgán túto skutočnosť oznámi daňovému subjektu.

V § 14 ods. 1 daňového poriadku sú prostredníctvom taxatívneho právneho výpočtu ustanovené subjekty, ktoré musia podania voči správcovi dane robiť prostredníctvom elektronickej podateľne finančnej správy alebo elektronickej podateľne ústredného portálu verejnej správy s alebo bez kvalifikovaného elektronického podpisu, teda musia využívať zasielanie podaní elektronickými prostriedkami v daňovom konaní.

 

Podľa § 14 ods. 1 daňového poriadku majú právnu povinnosť doručovať elektronickými prostriedkami finančnej správe tieto subjekty

a)  daňový subjekt, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty alebo právnickou osobou zapísanou v obchodnom registri, alebo fyzickou osobou - podnikateľom registrovanou pre daň z príjmov,

b)  daňový poradca za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní,

c)  advokát za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní,

d)  zástupca neuvedený v písmenách b) a c) za daňový subjekt podľa písmena a), ktorého zastupuje pri správe daní.

 

Výnimku predstavuje doručovanie príloh k podaniam v daňovom konaní, ktoré je možné doručovať aj iným spôsobom. Pokiaľ ide o podanie v daňovom konaní, ktoré má štruktúrovanú formu podľa daňového poriadku alebo podľa osobitného predpisu (takýmto je napríklad zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov), ale ktoré osoba doručila nesprávne, teda nepoužila elektronické prostriedky, nebude sa naň prihliadať v daňovom konaní.

 

Pod „elektronickým dokumentom“ je pritom potrebné podľa § 32 ods. 1 a 2 daňového poriadku ponímať akúkoľvek písomnosť, ktorá bola správcovi dane doručená elektronickými prostriedkami, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia daňového poriadku a zákona č. 272/2016 Z. z. o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o dôveryhodných službách) v znení neskorších predpisov. Pritom elektronický dokument musí byť autorizovaný podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov.

 

Pre doručovanie elektronických dokumentov platia podľa § 32 daňového poriadku tieto obligatórne podmienky:

-        elektronické dokumenty sa subjektom podľa § 14 daňového poriadku (sú uvedené vo vyššie uvedenom výpočte) doručujú do ich elektronickej osobnej schránky,

-        elektronický dokument zaslaný do elektronickej osobnej schránky je doručený okamihom, keď osoba uvedená v § 14 daňového poriadku s prístupom do elektronickej osobnej schránky prijme uvedený dokument,

-        ak osoba uvedená v § 14 daňového poriadku neprijme elektronický dokument do 15 dní odo dňa jeho zaslania do elektronickej osobnej schránky, považuje sa tento elektronický dokument za doručený posledným dňom tejto lehoty, aj keď sa osoba uvedená v § 14 daňového poriadku o doručení nedozvedela,

-        elektronické doručovanie sa považuje za doručenie do vlastných rúk,

-        doručovanie elektronickými prostriedkami sa vzťahuje aj na Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky.

 

Právny dokument doručovaný elektronickou formou nepodpísaný kvalifikovaným elektronickým podpisom

 

V takomto prípade dokument adresovaný správcovi dane nemusí byť podpísaný kvalifikovaným elektronickým podpisom, ale platí, že musia byť splnené tieto podmienky podľa § 13 ods. 5 daňového poriadku:

-   Subjekt musí oznámiť správcovi dane údaje potrebné na doručovanie na tlačive podľa vzoru uverejneného na webovom sídle finančného riaditeľstva a zároveň uzavrie so správcom dane písomnú dohodu o elektronickom doručovaní.

-   Uvedená dohoda obsahuje najmä náležitosti elektronického doručovania, spôsob overovania elektronického podania a spôsob preukazovania doručenia. Náležitosti takejto dohody ustanovuje § 13 ods. 5 daňového poriadku len demonštratívne, teda v konkrétnom prípade môže správca dane od subjektu požadovať aj prípadné iné doplnenia za účelom uzavretia možnosti doručovať podania správcovi dane elektronicky.

Uvedená dohoda musí mať písomnú formu, ktorú ustanovuje priamo daňový poriadok, pričom je možné taktiež využívať elektronickú podateľňu finančnej správy alebo elektronickú podateľňu ústredného portálu verejnej správy.

 

Iná možnosť elektronického zasielania dokumentov správcovi dane

-   Pokiaľ daňový subjekt nevyužije možnosť doručiť dokument elektronickou formou správcovi dane prostredníctvom elektronickej podateľne finančnej správy alebo elektronickej podateľne ústredného portálu verejnej správy s kvalifikovaným elektronickým podpisom (elektronický dokument) alebo bez neho, tak má možnosť zaslať právny dokument alebo podanie aj na elektronickú adresu správcu dane, ktorá je zverejnená, v tomto prípade však platí osobitný právny režim.

Takýto dokument musí subjekt doručiť správcovi dane aj v listinnej forme, a to do piatich pracovných dní od odoslania podania urobeného elektronickými prostriedkami alebo telefaxom, inak sa považuje za nedoručený a nespôsobuje právne následky, ktoré daňový poriadok s jeho riadnym a včasným doručením spája.

-   Elektronický dokument je doručený okamihom jeho prijatia správcom dane do elektronickej podateľne, ktorá je vedená v rámci elektronických služieb finančnej správy podľa § 33 daňového poriadku, pričom takéto potvrdenie správcu dane o prijatí elektronického dokumentu zašle správca dane do osobnej schránky daňového subjektu.

 

Možnosť zasielania podnetov verejnou vyhláškou

Pokiaľ sa správcovi dane nedarí doručiť písomnosť daňovému subjektu na adresu jeho trvalého pobytu alebo jeho aktuálny pobyt je mu neznámy, môže správca dane využiť doručovanie verejnou vyhláškou.

Podľa § 35 ods. 1 daňového poriadku pokiaľ nie je správcovi dane známy pobyt alebo sídlo adresáta, doručí písomnosť verejnou vyhláškou.

 

Príklady možnosti doručovania verejnou vyhláškou

-   Správca dane potrebuje doručiť daňovému subjektu výzvu na podanie daňového priznania podľa § 15 ods. 2 daňového poriadku. Správcovi dane však nie je známy aktuálny pobyt daňového subjektu a v mieste svojho trvalého pobytu si písomnosť neprevzal. V takomto prípade je možnosť doručiť výzvu verejnou vyhláškou.

-   Pokiaľ správca dane chce u daňového subjektu začať vykonávať daňovú kontrolu a nie je mu známe sídlo adresáta, napríklad akciovej spoločnosti, je potrebné mu doručiť podľa § 46 ods. 1 daňového poriadku oznámenie správcu dane o daňovej kontrole. Vzhľadom na to, že aktuálne sídlo daňového subjektu, právnickej osoby, správcovi dane nie je známe, tak je možnosť doručiť takéto oznámenie o začatí daňovej kontroly verejnou vyhláškou.

-   Rozhodnutia vydané v daňovom konaní by mali byť doručované daňovým subjektom, ktorých sa týkajú do vlastných rúk, nakoľko sa nimi rozhoduje o právnych povinnostiach daňových subjektov, predovšetkým ide o platobné výmery, ktorými sa určuje daňová povinnosť v konkrétnom prípade. Ale môže ísť napríklad aj o rozhodnutie o povolení platby dane v splátkach podľa § 57 daňového poriadku.

 

V súvislosti s realizáciou doručovania písomností verejnou vyhláškou v daňovom konaní podľa § 35 ods. 2 daňového poriadku platí, že sa na úradnej tabuli obce nezverejňuje písomné vyhotovenie písomnosti, ale len oznámenie o uložení takejto písomnosti s jej presným označením. Doručenie verejnou vyhláškou sa vykoná v mieste posledného pobytu alebo sídla adresáta tak, že obec na žiadosť správcu dane vyvesí po dobu 15 dní spôsobom v mieste obvyklým oznámenie o mieste uloženia písomnosti s jej presným označením. Oznámenie o mieste uloženia písomnosti sa vyvesí aj v sídle správcu dane, ktorého písomnosť má byť adresátovi doručená.

 

V súvislosti s doručením písomnosti verejnou vyhláškou daňový poriadok neustanovuje formálne a ani obsahové náležitosti žiadosti správcu dane adresovanej obci, ktorá bola posledným miestom pobytu alebo sídlom adresáta písomnosti. Uvedené oznámenie o uložení písomnosti obec a príslušný správca dane zverejňujú na svojej úradnej tabuli, ktorá je verejnosti prístupná.

Oznámenie o mieste uloženia písomnosti s jej presným označením je druhom zverejnenia písomnosti a taktiež sa v ňom zverejňujú aj osobné údaje subjektu, ktorému je písomnosť určená. Preto je pri doručovaní písomnosti verejnou vyhláškou v daňovom konaní potrebné v plnom rozsahu rešpektovať zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane osobných údajov“). Predovšetkým nemožno zverejňovať osobné údaje daňového subjektu, ktoré sa nemôžu zverejňovať, napríklad všeobecne použiteľný identifikátor, akým je rodné číslo. Pokiaľ obec alebo príslušný správca dane zverejnia takýto osobný údaj daňového subjektu, je možné voči nim vyvodiť príslušnú právnu zodpovednosť podľa tohto zákona. Podľa zákona o ochrane osobných údajov sa poskytuje právna ochrana fyzickým osobám, ktoré sú podľa § 5 písm. n) zákona o ochrane osobných údajov dotknutými osobami. Podľa § 104 zákona o ochrane osobných údajov je možné za porušenie tohto zákona uložiť pokutu, ktorá je administratívnoprávnou sankciou.

 

Viac o problematike sa dočítate v mesačníku Dane a účtovníctvo bez chýb, pokút a penále 3/2022.

 

Aj v novom tisícročí môžeme konštatovať, že obľuba lyžovania pretrváva a stále ho môžeme zaraďovať medzi masové športy – hoci náklady na vybavenie a pobyt v lyžiarskych oblastiach sa pohybujú vo vyšších číslach.

 

Prínos pre zdravie a riziká

Ide o športovanie typické pre zimné obdobie, ktoré má nezanedbateľný pozitívny vplyv na ľudské zdravie – aj keď práve pri lyžovaní dochádza k mimoriadne závažným a ťažkým úrazom.

Aj keď optimisti prehlasujú, že za ideálnych snehových pomerov a pri patričnej technickej vyspelosti športujúceho, s kvalitným výstrojom, je ohrozenie úrazom minimálne, nie je tomu celkom tak. Vezmime si ako príklad hrozivé štatistiky posledných rokov z Rakúska. V zimnej sezóne využíva rakúske lyžiarske terény viac ako osem miliónov lyžiarov a snowboardistov. Zarážajúce však je, že 80 000 vyznávačov týchto zimných športov zaplatí za svoju vášeň zdravím a vyše päťdesiat z nich príde v opojení rýchlosťou na zjazdovkách aj o život. Predovšetkým tu ide o mladých lyžiarov – dravcov a starších príležitostných vyznávačov tohoto športu. Až 90 percent nehôd si môžu pripísať lyžiari na konto svojej vlastnej nezodpovednosti.

 

Najťažšie poranenia ohrozujúce život lyžiara

vznikajú po náraze na prekážku, napríklad strom, stĺp a pod., alebo páde na kamene či skaly. Zranené sú brušné a hrudné vnútorné orgány s vnútorným krvácaním a následným šokovým stavom. Vysoko frekventované sú poranenia chrbtice, po ktorých veľmi často dochádza k ochrnutiam tela (podľa typu poškodenia miechy a zložitosti zlomeniny). 

 

V posledných dvadsiatich rokoch sa zmenili typy úrazov dolných končatín, ktoré sú u fanúšikov zimných športov naozaj veľmi časté. Spôsobili to zmeny vo výstroji a odlišné techniky jazdenia. Na prvé miesto v úrazoch sa dostáva „vďaka“ zmenenej situácii poranenie kolenného kĺbu. Dochádza k ťažkému poškodeniu väzov a ostatných mäkkých štruktúr kolena.

 

Isté riziko spočíva aj v prvom posúdení poškodenia kolena, kedy sa najväčšie chyby stávajú v podceňovaní typu úrazu. Závažné poranenie väzov kolenného kĺbu totiž nemusí byť na prvý pohľad zrejmé. Je veľmi zákerné a máva takmer vždy trvalé následky, ktoré limitujú ďalšiu športovú činnosť a často postihnutého obmedzujú aj v zamestnaní a bežnom živote. 

Určitou prevenciou zranení kolenného kĺbu je kvalitne vypracované svalstvo stehna a lýtka, ktoré tvoria akýsi korzet kolena a umožňujú mu ľahšie znášať neobvyklú pohybovú námahu. Rovnako tak je pre prevenciu dobré rozcvičenie pred jazdením.

 

Menej často dochádza k poraneniam horných končatín

ale typické zranenia pretrvávajú. Ide najmä o tzv. lyžiarsky palec, čo je zlomenina bázy základného článku palca ruky, ktorá vzniká pri páde na vystretú hornú končatinu. S používaním snowboardov sa zvýšil počet zranení zápästia, lakťa a ramena.

 

Športovanie na zimných svahoch

prináša aj únavu a dehydratáciu. Široká paleta čajov prináša uvoľňujúci, zahrievací i osviežujúci pocit a oproti alkoholu nevyvoláva žiadne agresívne a nekontrolovateľné pocity. Čaje sú vhodné aj ako regeneračné prostriedky po návrate zo svahov.

Zvlášť vyčerpávajúci pobyt na svahu však vyžaduje nielen doplnenie tekutín, ale aj minerálov a vitamínov. Vhodné sú iontové nápoje a multivitamínové tablety, ktoré organizmus dobre zregenerujú a pripravia na nasledujúci deň. Energetické nápoje sa odporúčajú maximálne v dávke jedna plechovka denne, ale nesmú sa kombinovať s alkoholom! 

 

Záver

Najväčším prínosom pre fyzické a duševné zdravie je beh na lyžiach. Ide o vytrvalostný šport – podobne ako beh, jogging alebo rýchla chôdza – ktorý znižuje riziko vzniku aterosklerózy, robí pružnejším a posilňuje rovnomerne svalový aparát (chrbát, brucho, horné aj dolné končatiny), zlepšuje kĺbnu pohyblivosť a zvyšuje výkonnosť srdca i pľúc. Na upravených bežkárskych tratiach sa odporúča športovať aj v rámci rekonvalescencie, regenerácie a rehabilitácie po najrozličnejších ochoreniach a zraneniach.

 

MUDr. Pavel Malovič

 

Poradca – (Poradca), č. 9-10/2022 (I/2022)

• Zákon o dani z príjmov s komentárom – komentár

 

Práce a mzdy – bez chýb, pokút a penále – (PaM), č. 3/2022 (I/2022)

• Legislatívne zmeny v pracovnoprávnej oblasti od 1. 1. 2022
• Zdravotné poistenie pre rok 2022
• Zmeny v stravovaní zamestnancov
• Pracovno-právne vzťahy podľa ZP – komentár k § 5
• Prekážky v práci
• Diskriminácia pri výkone práce – postup zamestnanca
• ÚS SR pozastavil účinnosť novely Zákonníka práce
• Podpora v čase skrátenej práce – „kurzarbeit

 

Dane, účtovníctvo, odvody – bez chýb, pokút a penále (DUO), č. 3/2022 (I/2022)

• Platenie preddavkov FO na rok 2022
• Preddavky PO v roku 2022
• Nezdaniteľné časti základu dane v roku 2022
• Reklamné služby–posúdenie účelnosti a vplyv na odpočet DPH
• Daň z motorových vozidiel v kocke
• Podpora ekologických vozidiel
• Príspevky zo štátu z dôvodu koronakrízy
• Daňový odpis pohľadávok
• Spôsoby doručovania počas mimoriadnej situácie
• Testovanie zamestnancov

 

1000 riešení 3/2022 (I/2022)

• DPH po novele v roku 2022
• Preddavky PO a FO v roku 2022
• Zákonník práce
• Zákon o dani z príjmov
• Daňové výdavky
• Kurzové rozdiely
• Jednoduché účtovníctvo
• Podvojné účtovníctvo

 

VS 1-2/2022 (XII/2021)

• Disciplinárny súdny poriadok - nový zákon
• Odborné vzdelávanie a príprava - novela zákona
• Novela zákona o verejnom obstarávaní

 

 

ODBORNÉ PUBLIKÁCIE, KTORÉ VÁM POMÔŽU V PODNIKANÍ

 

 

1. Obchodný zákonník po novelách s komentárom - rozsiahly komentár, Zákon o verejnom obstarávaní, Zákon o cenách, vzory zmlúv

2. Jednoduché účtovníctvo – postupy účtovania po ostatnej novele, zákon o dani z príjmov, zákon o účtovníctve

3. Občiansky zákonník po novelách s komentárom – rozsiahly komentár, úplné znenia zákonov po novelách, záväzkové právo

4. s.r.o. – SPRIEVODCA (komplexné a prehľadné spracovanie problematiky spoločnosti s ručením obmedzeným od jej založenia, vzniku až po možnosti zrušenia)

5. 100 otázok a odpovedí Obchodovanie – odvody a náhrady (príklady z oblasti obchodovania z pohľadu daní, ktoré reagujú na epidemiologické opatrenia v praxi)

6. 100 otázok a odpovedí Odmeňovanie, Verejné obstarávanie (súbor otázok venovaný problematike podmienok verejného obstarávania, zmlúv i súhrnných správ; zamestnávania, príspevkov na rekreáciu, zrážok zo mzdy, odvodov i cestovných náhrad)

7. 100 otázok a odpovedí Výdavky podnikateľa, Automobil (príklady z praxe k uplatňovaniu daňových výdavkov FO; využívanie automobilu v podnikaní z pohľadu spotreby pohonných látok, odpisov alebo dani z motorových vozidiel)

8. Daňové a nedaňové výdavky A-Z 2021 (uplatňovanie skutočne vynaložených výdavkov do výdavkov daňových)

9. 100 otázok a odpovedí ZPD po novom, Optimalizácia (praktické príklady týkajúce sa novely zákona o dani z príjmu a daňovej povinnosti FO a PO)

10. Stavebný zákon – s komentárom po novelách (odborná publikácia s úplným znením zákona s komentárom po novelách 2021 a aktuálnymi vyhláškami k danej problematike)

11. Príručka mzdovej účtovníčky 2021 (zrozumiteľný výklad platnej slovenskej legislatívy aktualizovaný k 1. 3. 2021, ktorý je doplnený desiatkami praktických príkladov, vzormi dokumentov a formulárov s ukážkami ich správneho vyplnenia)

12. 100 otázok a odpovedí Výdavky, Cestovné náhrady (praktické príklady týkajúce sa daňových a nedaňových výdavkov; cestovných náhrad zamestnancov a SZČO)

13. Podvojné účtovníctvo (zákon o účtovníctve s komentárom, Postupy účtovania)

14. Pozemkové spoločenstvá po novele bez chýb, pokút a penále (zdaňovanie a účtovanie v pozemkovom spoločenstve)

15. 100 otázok a odpovedí Zákon o účtovníctve, Postupy účtovania v PÚ (účtovná problematika v názorných príkladoch)

16. 100 otázok a odpovedí Kurzarbeit, Zamestnávanie (prvá kapitola obsahuje nový zákon o podpore v čase skrátenej práce – kurzarbeit – s komentárom, druhá kapitola ponúka spektrum otázok a odpovedí z oblastí zamestnávania a zdaňovania príjmov)

17. 100 otázok a odpovedí Autorské príjmy; Manká, škody, odpisy; Rezervy v účtovníctve (praktické príklady týkajúce sa zdaňovania autorských príjmov, mánk a škôd z daňového a účtovného pohľadu a tvorby rezerv v účtovníctve)

18. Účtovná závierka podnikateľov za rok 2021 (komplexný postup pri zostavovaní účtovnej závierky)

19. Daňové priznania za rok 2021, Ročné zúčtovanie preddavkov za daň (komplexný postup pri podávaní daňového priznania a ročného zúčtovania preddavkov na daň, vzory tlačív)

20. Odvody poistného od 1. 1. 2022 (prehľad odvodov poistného pre základné kategórie poistencov od 1. 1. 2022, povinnosti zamestnávateľa, vzory)

21. Účtovné súvzťažnosti 2022 pre PÚ (prehľad súvzťažného účtovania na syntetických účtoch zoradených podľa jednotlivých účtových tried a skupín v sústave podvojného účtovníctva podnikateľských subjektov)

22. Zákonník práce s komentárom 2022 (aktuálne znenie Zákonníka práce s komentárom po rozsiahlych novelách)

 

 

ZÁKONY 2022 novelizované k 1. 1. 2022

 

ZÁKONY I A – daňové Správa daní a poplatkov Daň z príjmov • DPH Miestne dane • Spotrebné dane	ZÁKONY I B - účtovné Účtovníctvo Cestovné náhrady Poplatky
ZÁKONY II A - obchodné Obchodné právo Živnostenské podnikanie Autorské právo	ZÁKONY II B - občianske Občianske právo Notársky poriadok Advokácia a právne služby Súkromná bezpečnosť
ZÁKONY II C – trestné Civilný proces Exekučný poriadok Trestné právo Správne právo
ZÁKONY III A - pracovnoprávne Zákonník práce • mzdové predpisy Zákon o službách zamestnanosti Pedagogickí zamestnanci Kolektívne vyjednávanie a združovanie občanov Správne právo • BOZP	ZÁKONY III B – odvody a poistenie Sociálne a dôchodkové poistenie Nemocenské a zdravotné poistenie
ZÁKONY III C - sociálne Sociálne zákony a služby Sociálnoprávna ochrana detí	ZÁKONY IV - stavebné Stavebný zákon a súvisiace predpisy Architekti a inžinieri Stavebné výrobky Bývanie • pôda
ZÁKONY V A Rozpočtové pravidlá Štátna a verejná služba	ZÁKONY V B Školstvo • inšpekcie Financovanie Regionálny rozvoj Verejné práce • obce
ZÁKONY VI A Životné prostredie • ovzdušie Lesné hospodárstvo Integrovaná prevencia a kontrola znečistenia	Zákony VI B Odpadové a vodné hospodárstvo Prevencia priemyselných havárií Ochrana pred povodňami