Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty bude v roku 2021 zmenený a doplnený, niektoré ustanovenia budú účinné od 1. 1. 2021, ďalšie zmeny nadobudnú účinnosť až od 1. 7. 2021. V príspevku uvádzame zmeny zákona o DPH na základe zákona č. 344/2020 Z. z., ktoré nadobúdajú účinnosť od 1. 1. 2021.

 

§ 25a

Oprava základu dane pri úplnom alebo čiastočnom nezaplatení protihodnoty za dodanie tovaru alebo služby

Je zavedená možnosť opravy základu dane pri dodaní tovaru alebo služby, ak platiteľ dane, ktorý uskutočňuje tieto dodania, nedostal zaplatené celkom alebo sčasti a jeho pohľadávka sa stala nevymožiteľnou. Tento inštitút sa bude môcť uplatniť len pri dodaniach tovaru a služby v tuzemsku, v cene ktorých bola platiteľom dane uplatnená daň.

Kedy a v akom rozsahu sa na účely zákona o DPH pohľadávka stáva nevymožiteľnou, ustanovuje § 25a odsek 2. Nie je vylúčený súbeh skutočností, ktoré smerujú k vzniku nevymožiteľnej pohľadávky, avšak pohľadávka sa stáva nevymožiteľnou na základe skutočnosti, ktorá nastane skôr, napr. ak počas exekučného konania dôjde k smrti dlžníka, pohľadávka sa môže stať nevymožiteľnou aj skôr ako uplynie 12 mesiacov od začiatku exekučného konania.

 

Podľa § 25 ods. 2 písm. a), ak je pohľadávka vymáhaná v exekučnom konaní vedenom podľa zákona č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, nevymožiteľnou sa stáva po uplynutí 12 mesiacov od začatia exekučného konania na majetok odberateľa, a to v rozsahu, v akom nebola ku poslednému dňu tejto doby uspokojená.

 

Ak sa odberateľ, ktorý nezaplatil protihodnotu za dodanie tovaru alebo služby, nachádza v konkurznom konaní vedenom podľa druhej časti zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“), pričom súd rozhodol o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku (§ 20 ZKR.

 

Podľa § 25a ods. 2 písm. b) prvý bod, na účely zákona o DPH sa pohľadávka stáva nevymožiteľnou dňom zverejnenia oznámenia o nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku v Obchodnom vestníku. Aj po vyhlásení konkurzu môže nastať situácia, že reálna trhová situácia majetku odberateľa je odlišná od tej, z ktorej sa pôvodne vychádzalo pri skúmaní podmienok na vyhlásenie konkurzu.

Ak sa po vyhlásení konkurzu zistí, že majetok odberateľa nepostačuje napr. ani na úhradu pohľadávok proti podstate alebo časť z majetku je zo súpisu vylúčená kvôli nepredajnosti, súd konkurz podľa § 102 ods. 1 a 5 ZKR zruší a pohľadávka dodávateľa sa stáva podľa písm. b) druhého bodu nevymožiteľnou dňom zverejnenia oznámenia o nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o zrušení konkurzu pre nedostatok majetku v Obchodnom vestníku.

 

Ak však bol na majetok odberateľa vyhlásený konkurz podľa druhej časti ZKR, podľa odseku 2 písm. b) tretieho bodu sa pohľadávka stáva na účely zákona nevymožiteľnou až v momente, v akom je v konkurznom konaní zistená (napr. tento moment nastane márnym uplynutím lehoty na popretie pohľadávky). V tomto prípade je nevyhnutným predpokladom pre to, aby sa pohľadávka platiteľa dane stala nevymožiteľnou, jej uplatnenie prihláškou v konkurze.

Ako ďalší dôvod vzniku nevymožiteľnej pohľadávky bol ustanovený prípad, kedy konkurzné konanie na majetok odberateľa prebieha, ale dodávateľ svoju pohľadávku voči odberateľovi v konkurze neprihlásil. V porovnaní s prihlásenou pohľadávkou, ktorá sa stáva na účely zákona nevymožiteľnou už jej zistením, sa odsúva v prípade neprihlásenej pohľadávky okamih vzniku nevymožiteľnej pohľadávky na účely zákona až na samotné zrušenie konkurzu po splnení konečného rozvrhu výťažku, o ktorom je zverejnené oznámenie o nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o zrušení konkurzu po splnení konečného rozvrhu výťažku podľa § 102 ods. 3 a 5 ZKR. Dodávateľ v tomto prípade pri zisťovaní rozsahu opravy základu dane musí poznať rozvrh výťažku v konkurze a pomer, v akom boli podobné pohľadávky ako je pohľadávka veriteľa, uspokojené.

Dodávateľ teda opravuje základ dane len v rozsahu, v akom by jeho pohľadávka po skončení konkurzu nebola uspokojená, zohľadňujúc aj časť výťažku, ktorú v konkurze mohol prijať, ale neprijal, keďže pohľadávku do konkurzu neprihlásil. Neprihlásená pohľadávka sa na účely zákona nemôže stať nevymožiteľnou, ak je premlčaná. Premlčacie lehoty je dodávateľ povinný sledovať podľa § 101 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a podľa § 397 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.

Obdobne ako pri právnických osobách, moment a rozsah, v akom dochádza k nevymožiteľnosti pohľadávky voči odberateľovi, fyzickej osobe, o oddlžení ktorého rozhodol súd, sa ustanovuje v odseku 2 písm. c). O oddlžení fyzickej osoby môže súd rozhodnúť v konkurze alebo splátkovým kalendárom.

Ak sa po vyhlásení konkurzu zistí, že dlžník má len malý majetok, ktorý nepostačuje ani na náhradu nákladov konkurzu, podľa prvého bodu tohto ustanovenia sa pohľadávka stáva nevymožiteľnou dňom, kedy bolo v Obchodnom vestníku zverejnené uznesenie o zrušení konkurzu z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu.

 

Podľa druhého bodu dochádza k vzniku nevymožiteľnej pohľadávky dňom, kedy bola zistená, a v rozsahu, v akom bola zistená v konkurznom konaní. V tomto prípade musí platiteľ dane v konkurze uplatniť svoju pohľadávku voči odberateľovi prihláškou.

Ďalší dôvod vzniku nevymožiteľnej pohľadávky je prípad, keď dodávateľ neprihlásil pohľadávku voči odberateľovi v konkurze, ktorý u odberateľa prebieha. Neprihlásená pohľadávka veriteľa sa stáva na účely zákona nevymožiteľnou v okamihu, kedy sa konkurz u odberateľa skončí, a to okamihom zverejnenia uznesenia o zrušení konkurzu po splnení konečného rozvrhu výťažku v Obchodnom vestníku podľa § 167 ods. 1 ZKR. Opravu základu dane vykoná veriteľ len v rozsahu, v akom by jeho pohľadávka bola neuspokojená po skončení konkurzu berúc do úvahy rozvrh výťažku a pomer uspokojenia podobných pohľadávok. Premlčanie pohľadávky neprihlásenej v konkurze voči odberateľovi je právnou vadov pre vznik nevymožiteľnej pohľadávky na účely zákona. V prípade, že súd rozhodol o oddlžení odberateľa splátkovým kalendárom, pohľadávka sa podľa odseku 2 písm. c) tretieho bodu stáva nevymožiteľnou dňom určenia splátkového kalendára a v rozsahu, v akom bola pohľadávka do tohto splátkového kalendára zahrnutá; pohľadávka sa pritom považuje za nevymožiteľnú v celej výške, ktorá zodpovedá rozsahu zahrnutia pohľadávky do splátkového kalendára, a nielen v rozsahu, v akom z určeného splátkového kalendára vyplýva, že nebude uspokojená.

 

V odseku 2 písm. d) a e) sú ustanovené podmienky a moment vzniku nevymožiteľnosti pohľadávky z dodania tovaru alebo služby v prípade, ak dôjde k zániku alebo k úmrtiu odberateľa. Ak bol odberateľ právnickou osobou a zanikol, podľa odseku 2 písm. d) pohľadávka sa stáva nevymožiteľnou dňom, kedy odberateľ zanikol. Ak bol odberateľ fyzickou osobou a zomrel, podľa odseku 2 písm. e) prvého bodu sa pohľadávka stala nevymožiteľnou dňom, kedy nadobudlo právoplatnosť uznesenie o zastavení konania o dedičstve, ak táto osoba nezanechala žiadny majetok alebo zanechala majetok nepatrnej hodnoty. Ak je dedičstvo predĺžené a súd nariadil likvidáciu dedičstva podľa § 205 a nasl. zákona č. 161/2015 Z. z. civilný mimosporový poriadok, pohľadávka platiteľa dane sa podľa odseku 2 písm. e) druhého bodu stáva nevymožiteľnou, v rozsahu, v akom bola v tomto konaní prihlásená, a to dňom, ktorý nasleduje po uplynutí lehoty na prihlasovanie pohľadávok v tomto konaní. Podobne ako pri konkurze právnickej alebo fyzickej osoby aj pri likvidácii dedičstva, dodávateľ, ktorý z rôznych dôvodov neprihlásil pohľadávku v konaní o likvidácii dedičstva, má možnosť uskutočniť opravu základu dane. Neprihlásená, nepremlčaná pohľadávka sa stáva nevymožiteľnou na účely zákona dňom právoplatného skončenia konania likvidácie dedičstva.

V ustanovení § 25a ods. 2 písm. f) je uvedený osobitný dôvod vzniku nevymožiteľnej pohľadávky, ak ide o pohľadávky malej hodnoty. Pohľadávka, alebo jej časť s hodnotou nepresahujúcou 300 eur vrátane dane sa stáva nevymožiteľnou po uplynutí 12 mesiacov od lehoty splatnosti pohľadávky, ak platiteľ dane preukáže, že v rámci svojej bežnej obchodnej činnosti uskutočnil kroky, ktoré smerujú k vymoženiu pohľadávky. Z pohľadu navrhovateľa pôjde o upomienky, prípadne oznámenia zaslané odberateľovi, ktoré vyzývajú k úhrade splatnej pohľadávky. Dodávateľ nie je zbavený možnosti opravy základu dane ani v prípade, že svoju pohľadávku voči odberateľovi neprihlási do reštrukturalizácie, ktorá u odberateľa prebieha.

 

Podľa § 25aods. 2 písm. g) sa pohľadávka, okrem pohľadávky, ktorá je už premlčaná, stáva nevymožiteľnou v deň zverejnenia uznesenia o skončení reštrukturalizácie podľa § 156 ZKR v rozsahu, v akom by nebola uspokojená, aj keby ju dodávateľ do reštrukturalizácie prihlásil. Pri určení rozsahu opravy základu dane pri tomto type nevymožiteľnej pohľadávky je potrebné prihliadnuť na schválený plán. Pokiaľ sa začne reštrukturalizačné konanie a dodávateľ prihlási svoju pohľadávku do konania, na základe schváleného plánu má dodávateľ nárok na opravu základu dane podľa § 25 zákona.

V § 25 ods. 3 je upravený rozsah opravy základu dane podľa § 25a. Keďže pohľadávka prihlásená napr. do konkurzu môže byť navýšená o príslušenstvo (napr. dohodnutú zmluvnú pokutu, úroky z omeškania), ustanovuje sa, že výška opravy základu dane nemôže presiahnuť výšku protihodnoty, ktorú mal platiteľ dane prijať za dodanie tovaru alebo služby. Pri prijatej protihodnote za dodanie tovaru alebo služby sa zohľadní aj prijatie nepeňažného plnenia, ktoré je možné ohodnotiť peniazmi. V prípade, ak po dodaní tovaru alebo služby dôjde k oprave základu dane podľa § 25 zákona, platiteľ dane prihliada pri oprave základu dane podľa § 25a na základ dane po korekcii podľa § 25 zákona.

Ak platiteľ dane po vzniku nevymožiteľnej pohľadávky prijme v súvislosti s dodaním tovaru alebo služby akúkoľvek platbu od dlžníka alebo inej osoby, musí túto platbu zohľadniť pri oprave základu dane. Pri prijatí platby na účely opravy základu dane platiteľ dane zohľadní z nej vyplývajúci základ dane a daň.

 

V odseku 4 sú vymenované prípady, kedy napriek tomu, že sa pohľadávka stala nevymožiteľnou podľa odseku 2, platiteľ dane nemôže vykonať opravu základu dane podľa odseku 3. Hlavným predpokladom uskutočnenia opravy dane je dobrá viera platiteľa dane, že za dodanie tovaru alebo služby dostane zaplatené.

Podľa písm. a) pôjde napríklad o dodania tovarov a služieb osobám s osobitným vzťahom k platiteľovi dane, teda osobám s úzkymi obchodnými, pracovnými a rodinnými väzbami s platiteľom dane, pri ktorých je vysoká pravdepodobnosť spoločne koordinovaného obchodného konania.

Odôvodnene pochybovať o dobrej viere platiteľa dane, že dôjde k úhrade za tovary a služby, ktoré dodal, možno podľa písm. b) aj pri dodávkach osobám, na ktorých majetok bol pred dodaním tovarov alebo služieb vyhlásený konkurz.

 

Okrem taxatívne ustanovených prípadov vylúčenia opravy základu dane sa pripúšťa aj existencia iných skutočností, na základe ktorých, napriek formálnemu splneniu podmienok zákona, mohol dodávateľ tovaru alebo služby v čase dodania tovaru alebo služby vedieť, že mu odberateľ nezaplatí. Ide o také okolnosti v predmete dodávky, osobe odberateľa alebo cene (spôsobe jej úhrady), pri ktorých je pochybnosť o konaní platiteľa dane v dobrej viere, s riadnou starostlivosťou a obozretnosťou. Pôjde napr. o dodania tovaru s neprimerane vysokou cenou odberateľovi, ktorý je v konaní o zrušení spoločnosti bez likvidácie, dodania tovaru odberateľovi, voči ktorému sám dodávateľ podal návrh na vyhlásenie konkurzu, návrh na začatie exekúcie, a podobne.

 

Cieľom odseku 4 písm. c) nie je postihovať nemožnosťou opravy základu dane, ak v rámci bežných obchodných vzťahoch dodávateľ dodáva tovar alebo služby svojim odberateľom aj po tom, kedy im ich odberatelia nezaplatia za predchádzajúce dodanie tovarov alebo služieb. Nie je presne stanovený počet dodaní tovarov alebo služieb, v prípade nezaplatenia ktorých sa už dodávateľ považuje za platiteľa dane, ktorý v zmysle odseku 4 písm. c) vedieť mal alebo vedieť mohol, že mu odberateľ už nezaplatí. Je potrebné vždy prihliadnuť na okolnosti konkrétneho obchodného vzťahu.

Obdobie, v rámci ktorého platiteľ dane môže opraviť základ dane pri úplnom alebo čiastočnom nezaplatení protihodnoty, začne plynúť posledným dňom lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom bol tovar alebo služba dodaná a skončí uplynutím troch rokov od tohto dňa. Sú ustanovené prípady prerušenia plynutia uvedenej lehoty, aby oprava základu dane nebola znemožnená kvôli jej márnemu uplynutiu ešte predtým, ako sa pohľadávka platiteľa dane stane nevymožiteľnou.

Ak dôjde po vykonaní opravy základu dane k prijatiu akejkoľvek platby v súvislosti s nevymožiteľnou pohľadávkou, bez ohľadu na to, či ide o platbu vymoženú v exekučnom konaní, konkurze, pri plnení podľa splátkového kalendára alebo platby prijatej od ručiteľa alebo inej tretej strany, je platiteľ dane povinný vykonať opravu zníženého základu dane, a to vo výške, ktorá zodpovedá základu dane a dani vypočítanej z prijatej platby.

 

Platiteľ dane, ktorému vzniklo právo na opravu základu dane a uplatnil si opravu základu dane prostredníctvom daňového priznania, je súčasne v zákonom ustanovenej lehote povinný vyhotoviť opravný doklad najneskôr do 25. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom vykonal opravu základu dane. Platiteľ dane vyhotoví opravný doklad len vtedy, ak sa dodanie tovaru alebo služby uskutočnilo voči zdaniteľnej osobe. Na základe tohto dokladu vykoná odberateľ, ktorý si uplatnil odpočítanie dane, opravu odpočítanej dane (§ 53b zákona). Ak odberateľ neuplatňoval odpočítanie dane napr. z dôvodu, že nemal postavenie platiteľa dane, nebudú mu v súvislosti s opravným dokladom vznikať žiadne povinnosti.

Z dôvodu, že vyhotovenie opravného dokladu má dopad na odberateľa, ktorý si v pozícii platiteľa dane uplatnil odpočítanie a ktorý na základe doručeného opravného dokladu musí vykonať opravu odpočítanej dane, podmieňuje sa uznanie opravy základu dane u dodávateľa vyhotovením a odoslaním opravného dokladu, a to najneskôr do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom platiteľ dane vykonal opravu základu dane. Opravu základu dane správca dane u dodávateľa neuzná, ak si dodávateľ za dané zdaňovacie obdobie tieto povinnosti neplnil; uvedené však neznamená, že platiteľ dane nemôže vykonať opravu základu dane v neskoršom zdaňovacom období.

Ak platiteľ dane po vykonaní opravy základu dane získa platbu, ktorou sa celkom alebo čiastočne zníži jeho peňažná pohľadávka voči odberateľovi, musí vyhotoviť ďalší opravný doklad.

Opravné doklady je potrebné uvádzať aj v kontrolnom výkaze a platiteľ dane je povinný viesť záznamy o oprave základu dane. Do záznamov musí zahrnúť aj tie opravy základu dane, pri ktorých nebol povinný vyhotoviť opravný doklad.

 

§ 47 ods. 3

Preukázanie vývozu tovaru

Platiteľ dane má možnosť preukázať odoslanie alebo prepravu tovaru, ktorý dodáva, do miesta určenia na území tretích štátov, v prípadoch kedy podľa colných predpisov môže platiteľ dane podať ústne colné vyhlásenie na colný režim vývoz alebo v prípade vykonania úkonu považovaného podľa colných predpisov za colné vyhlásenie na colný režim vývoz, aj inými dôkazmi. Podľa colných predpisov dôkazom môže byť napríklad doklad o zaplatení, exemplár príjemcom potvrdeného dodacieho listu a iné.

 

§ 53b

Oprava odpočítanej dane pri nevymožiteľnej pohľadávky

Ak sa pohľadávka platiteľa dane za dodanie tovaru alebo služby stane nevymožiteľnou podľa § 25a ods. 2 a platiteľ dane (dodávateľ) uplatní z tohto dôvodu právo na zníženie základu dane podľa § 25a ods. 3, odberateľ, ktorý za toto dodanie nezaplatil protihodnotu, avšak si uplatnil právo na odpočítanie dane, má povinnosť opraviť odpočítanú daň.

Keďže skutočnosť, že dodávateľ vykonal opravu základu dane podľa § 25a ods. 3, sa odberateľ dozvie až na základe opravného dokladu, ktorý je dodávateľ povinný vyhotoviť podľa § 25a ods. 7 písm. a) a doručiť odberateľovi v lehote ustanovenej v § 25a ods.11 písm. a), bude povinný vykonať opravu odpočítanej dane až v zdaňovacom období, v ktorom tento opravný doklad dostal.

Ak odberateľ pôvodné odpočítanie dane vykonal v pomernej výške (z dôvodu uvedeného v § 49 ods. 4, 5 alebo § 49a), respektíve vykonal opravu, či úpravy odpočítanej dane (§ 53a, § 54 až § 54d), tieto skutočnosti zohľadní pri oprave odpočítanej dane pri nevymožiteľnej pohľadávke.

Ak po oprave odpočítanej dane dôjde čo i len k čiastočnému uspokojeniu pohľadávky platiteľa dane (dodávateľa), ktorý opravil základ dane podľa § 25a (napríklad na základe plnenia z čiastkového, či konečného rozvrhu výťažku, úhrady splátky, vymoženia sumy v exekúcii a pod.), na základe čoho je tento platiteľ dane povinný vykonať opravu zníženého základu dane podľa § 25a ods. 6, vzniká odberateľovi, ktorý vykonal opravu odpočítanej dane, právo opraviť opravenú odpočítanú daň. Právo na opravu vzniká v rozsahu sumy, ktorá zodpovedá uspokojeniu pohľadávky. Platiteľ dane toto právo uplatní v tom zdaňovacom období, v ktorom mu bol doručený doklad, ktorý bol povinný vyhotoviť a doručiť dodávateľ podľa § 25a ods. 7 písm. b) a ods. 11 písm. 

Opravy odpočítanej dane sú uvádzané v záznamoch podľa § 70 ods. 2 písm. j) a v kontrolnom výkaze podľa § 78a ods. 10.

 

Viac o problematike sa dočítate v mesačníku DUO 3/2021.

 

Rok 2020 priniesol viaceré zmeny aj v daňových zákonoch, zákona o dani z motorových vozidiel nevynímajúc. Dopad týchto zmien sa odzrkadlí pri vysporiadaní dane podaním daňového priznania už za rok 2020.

 

Podanie  daňového priznania za rok 2020

Za zdaňovacie obdobie roku 2020 (ročné) sa daňové priznanie podá do 31. marca 2021.

 

Upozornenie!

Novelou zákona č. 339/2020 Z. z. (ďalej len „novela“) s účinnosťou od 1. decembra 2020 bolo upravené podanie daňového priznania do 31. marca 2021 iba pre ročné zdaňovacie obdobie roku 2020, nie iné.

 

Vo všeobecnosti platí, že za zdaňovacie obdobie – kalendárny rok (§ 9 ods. 1) je lehota na podanie daňového priznania podľa § 9 ods. 2 zákona č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p. (ďalej len „zákon o DzMV“) a zaplatenie dane spájaná s termínom 31. január (po uplynutí zdaňovacieho obdobia (kalendárneho roka)).

 

Nové tlačivo DP

Prijatím novely zákona, ako už bolo vyššie uvedené, sa lehota na podanie daňového priznania a zaplatenie dane za rok 2020 posúva do 31. 3. 2021. Povinnosťou je teda podanie daňového priznania v tejto novej „predĺženej“ lehote na „novom tlačive“, ktorého vzor určilo a uverejnilo na svojom webovom sídle Ministerstvo financií SR Oznámením č. MF/017527/2020-726.

Súčasťou nového tlačiva daňového priznania je na jeho 1. strane nad I. oddielom riadok s názvom „Zdaňovacie obdobie podľa § 9 ods. 2“, v ktorom daňovník zaškrtne kolónku pod č. 1, ktorá potvrdzuje, že ide o ročné zdaňovacie obdobie.

 

V novom tlačive daňového priznania sú doplnené aj nové ďalšie úpravy ročnej sadzby dane

v riadku 13 v III. oddiele daňového priznania. Tieto ďalšie úpravy ročnej sadzby dane súvisia práve s prijatím novely zákona, súčasťou ktorej je spôsob úpravy ročných sadzieb daní vo väzbe na jednotlivé kategórie vozidiel v závislosti od dátumu prvej evidencie vozidla (rok výroby), alebo bez závislosti na tomto kritériu a to iba pre kategóriu vozidiel O4 (paušálne). Ročné sadzby dane, ktoré sa upravujú týmto novým spôsobom sú obsiahnuté nielen v prílohe č. 1 ale aj v prílohe č. 1a, ktorá sa stala súčasťou zákona o DzMV, prijatím predmetnej novely, pričom ročné sadzby dane sa uplatnia už za zdaňovacie obdobie roku 2020. Príloha č. 1a je adresná iba pre vozidlá ťahače a návesy.

V súvislosti so spomínanou novelou zákona sa na riadku 03 v III. oddiele daňového priznania vyznačuje priamo kategória vozidiel uvedená v dokladoch vozidla (osvedčenie o evidencii časť I a osvedčenie o evidencii časť II) a na riadku 04 v III. oddiele sa vyznačuje, či uvedená zaznamenaná kategória vozidla v dokladoch vozidla je vozidlom ťahač alebo náves.

Ak vozidlo nie je ani ťahačom ani návesom, tak sa údaj na riadku 04 nevyznačí.

Príloha č. 1a, ktorá bola zavedená ako súčasť zákona o dani z motorových vozidiel sa použije iba pre vozidlá ťahače a návesy.    

 

„Predĺžená“ lehota na podanie daňového priznania

sa spája aj s povinnosťou „vyrovnania“ zaplatenia dane ale tiež aj s vyplnením predpokladanej dane, na základe ktorej sa budú platiť preddavky na daň na rok 2021 odlišným spôsobom, než aký je zaužívaný.

Predpokladaná daň je definovaná (§ 10 ods. 2) ako súčet ročných sadzieb daní upravených podľa § 7 za všetky vozidlá, ktoré sú predmetom dane k 1. januáru zdaňovacieho obdobia a nie sú od dane oslobodené.

Predpokladaná daň sa vyčísľuje až v podávanom daňovom priznaní za predchádzajúce zdaňovacie obdobie.

Na základe sumy predpokladanej dane sa buď platia alebo neplatia preddavky.

 

Povinnosť platiť preddavky na daň vzniká

ak celková suma predpokladanej dane je vyššia ako 700 eur.

V závislosti od sumy predpokladanej dane (ak je vyššia ako 700 eur) sa následne platia preddavky na daň buď ako štvrťročné alebo ako mesačné. Štvrťročné preddavky na daň sa platia vtedy ak je predpokladaná daň vyššia ako 700 eur ale nižšia ako 8 300 eur a mesačné preddavky na daň sa platia vtedy, ak predpokladaná daň je vyššia ako 8 300 eur. Tento spôsob platenia preddavkov na daň (štvrťročné alebo mesačné) platí s výnimkou zdaňovacieho obdobia roku 2021.

Ak sa preddavky na daň počítajú z predpokladanej dane v sume ¼ alebo 1/12 , zaokrúhľujú sa na eurocenty nadol.

Novelou zákona sa upravil spôsob výpočtu a lehoty na platenie preddavkov na daň na rok 2021 z predpokladanej dane uvedenej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roku 2020.

Podľa predmetnej novely zákona sa totiž preddavky na daň na rok 2021 do 31. 3. 2021 neplatia a to ani v prípade tzv. „mesačných“ preddavkov na daň ani v prípade „štvrťročných“ preddavkov na daň.

„Mesačné a štvrťročné“ preddavky na daň sa vypočítajú a platia následne až po 31. 3. 2021 spôsobom:

-                      výpočtu 1/3 predpokladanej dane (ak je predpokladaná daň vyššia ako 700 eur ale najviac 8 300 eur) kedy sa predpokladaná daň predelí tromi a suma zodpovedajúca1/3 predpokladanej dane sa zaplatí do konca II. kalendárneho štvrťroku 2021, III. kalendárneho štvrťroku 2021 a IV. kalendárneho štvrťroku 2021.

-                      výpočtu 1/9 predpokladanej dane (ak je predpokladaná daň vyššia ako 8 300 eur) kedy sa predpokladaná daň predelí deviatimi a suma zodpovedajúca1/9 predpokladanej dane sa zaplatí do konca každého kalendárneho mesiaca roku 2021 počnúc aprílom 2021.

 

Nielen za ročné zdaňovacie obdobie roku 2020 došlo k posunutiu lehoty na podanie daňového priznania

do 31. 3. 2021. ale aj za iné ako ročné zdaňovacie obdobie roku a to buď:

-                      za iné ako ročné zdaňovacie obdobie roku 2020. Iné ako ročné zdaňovacie obdobie je definované v § 9 ods. 3 až 7 zákona o dani z motorových vozidiel  týkajúce sa daňovníka, ktorý sa zrušuje bez likvidácie, daňovníka, ktorý sa zrušuje s likvidáciou, daňovníka, na ktorého majetok bol vyhlásený konkurz, daňovníka, ktorý ukončil podnikanie alebo prerušil podnikanie, daňovníka, ktorý zomrel), ktoré plynie vždy so začiatkom počnúc január „príslušného“ zdaňovacieho obdobia a končí posledným dňom toho mesiaca, v ktorom došlo k skutočnosti vzťahujúcej sa k tomuto inému ako ročnému zdaňovaciemu obdobiu,

-                      za iné ako ročné zdaňovacie obdobia roku 2021 podľa § 9 ods. 3 až 7 zákona o dani z motorových vozidiel, ktoré začínajú najskôr 1. 1. 2021 a končia najneskôr 28. 2. 2021.

 

Poznámka

V prípade iného ako ročného zdaňovacieho obdobia je lehota na podanie daňového priznania a zaplatenie dane (vysporiadanie dane) stanovená spravidla buď:

·         do jedného mesiaca po uplynutí zdaňovacieho obdobia (iného),

·         do troch mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia (iného).

(Iné) zdaňovacie obdobie vždy začína 1. 1. príslušného zdaňovacieho obdobia a končí posledným dňom mesiaca, v ktorom došlo k rozhodujúcej skutočnosti určujúcej koniec zdaňovacieho obdobia. Koniec zdaňovacieho obdobia podmienený rozhodujúcou skutočnosťou sa týka okruhu vybraných daňovníkov a to konkrétne:

-        daňovníka, ktorý sa zrušuje bez likvidácie,

-        daňovníka, ktorý sa zrušuje s likvidáciou,

-        daňovníka, na ktorého majetok bol vyhlásený konkurz,

-        daňovníka, ktorý ukončil podnikanie alebo prerušil podnikanie

-        daňovníka, ktorý zomrel

Do jedného mesiaca po uplynutí iného ako ročného zdaňovacieho obdobia má povinnosť podať daňové priznanie každý z okruhu vyššie uvedených daňovníkov s výnimkou daňovníka, ktorý zomrel. V prípade úmrtia daňovníka je lehota na podanie daňového priznania stanovená do troch mesiacov po tom mesiaci, v ktorom daňovník zomrel. Lehota na podanie daňového priznania do troch mesiacov sa uplatní aj v prípade, ak daňovník zomrel v lehote na podanie daňového priznania po uplynutí zdaňovacieho obdobia. V rovnakej lehote ako je tá, ktorá je ustanovená pre okruh uvedených daňovníkov, je aj daň (pomerná časť dane) splatná.

 

Lehota na podanie daňového priznania za iné ako ročné zdaňovacie obdobie 2020

sa spája s povinnosťou alebo možnosťou podania daňového priznania na novom tlačive do 31. 3. 2021.

 

Povinnosť podať daňové priznanie na novom tlačive za iné ako ročné zdaňovacie obdobie do 31. marca 2021

sa týka daňovníka, ktorému vznikla povinnosť podať daňové priznanie za iné ako ročné zdaňovacie obdobie po 1. decembri 2020. Lehoty podľa § 9 ods. 3 až 7 sa neuplatnia, nakoľko je ustanovený pevný termín na podanie daňového priznania a to do 31. 3. 2021.

 

Možnosť podať daňové priznanie na novom tlačive za iné ako ročné zdaňovacie obdobie do 31. marca 2021

sa týka daňovníka, ktorý do účinnosti cit. novely (do 30. 11. 2020) už podal daňové priznanie, (za iné ako ročné zdaňovacie obdobie), nakoľko takúto povinnosť mal, avšak týka sa ho možnosť použiť ročné sadzby dane uvedené v prílohe č. 1a a úpravy ročnej sadzby dane podľa § 7 ods. 1 až 3 účinné po 1. decembri 2020. Takýto daňovník môže podať daňové priznanie na novom tlačive do 31. 3. 2021.

Ak sa daňovníka, ktorý daňové priznanie za iné ako ročné zdaňovacie obdobie podal pred 1. decembrom 2020 (keďže mal povinnosť podať daňové priznanie),  prijaté úpravy v § 7 ods. 1 až 3 a sadzby dane v prílohe č. 1a netýkali, tento nemusí na novom tlačive podávať daňové priznanie.

 

Viac už nájdete v mesačníku DUO 4-5/2021.

 

V priebehu daňového konania vzniká potreba doručovania písomností správcom dane daňovému subjektu. Správca dane môže zaslať daňovému subjektu výzvu na predloženie listinného dôkazu, predvolanie alebo písomné vyhotovenie rozhodnutia v daňovom konaní, ktorým sa prvostupňové daňové konanie ukončuje. Aký je spôsob doručovania písomností počas mimoriadnej situácie?

 

Vláda Slovenskej republiky dňa 12. marca 2020 vyhlásila na celom území mimoriadnu situáciu, ktorá dodnes platí. Vzhľadom na uvedené sa zhoršujú aj právne podmienky pre doručovanie písomností v daňovom konaní, napríklad vďaka tomu, že v karanténe musia ostať niektorí zamestnanci, prípadne daňové subjekty. Preto platí pre doručovanie písomností v daňovom konaní špecifický právny režim.

Špecifická právna úprava doručovania písomností počas mimoriadnej situácie

Počas obdobia pandémie bol prijatý zákon č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 67/2020 Z. z.“), ktorý predstavuje špecifickú právnu úpravu správy daní počas mimoriadnej situácie. Jednotlivé ustanovenia prvej hlavy zákona č. 67/2020 Z. z. tak majú prednosť, predstavujú špecifickú právnu úpravu pred zákonom č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“).

Cieľom právnej úpravy zákona č. 67/2020 Z. z. je upraviť opatrenia v oblastiach, ktoré sú v pôsobnosti Ministerstva financií SR (ďalej len „ministerstvo financií“) a ktorých cieľom je zmiernenie negatívnych následkov pandémie, ktorá vznikla z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeným korona vírusom SARS-CoV-2 (ďalej len „pandémia“).

 

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 67/2020 Z. z. opatrenia podľa tohto zákona sa uplatňujú počas obdobia od 12. marca 2020, keď vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) vyhlásila mimoriadnu situáciu podľa osobitného predpisu (§ 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov) v súvislosti s ohrozením verejného zdravia II. stupňa z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeným korona vírusom SARS-CoV-2 na území Slovenskej republiky do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom vláda mimoriadnu situáciu odvolá, ak § 2 odsek 3 zákona č. 67/2020 Z. z. neustanovuje inak (ďalej len „obdobie pandémie“) a až do uplynutia najneskoršej lehoty podľa tohto zákona.

Vláda môže rozhodnúť, že opatrenia podľa zákona č. 67/2020 Z. z. sa uplatnia aj po v predošlom odseku uvedených lehotách, ak si to vyžiada ekonomická, sociálna alebo zdravotná situácia v súvislosti s pandémiou v Slovenskej republike. Predĺženie uplatňovania opatrení podľa zákona č. 67/2020 Z. z. ustanoví vláda nariadením. Vláda môže nariadením ustanoviť aj rozsah uplatňovania, osobitné podmienky uplatňovania opatrení podľa zákona č. 67/2020 Z. z. a podrobnosti o opatreniach podľa tohto zákona.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 67/2020 Z. z. platí, že ak sa počas obdobia pandémie doručuje písomnosť do vlastných rúk prostredníctvom poštového podniku, postupuje sa podľa podmienok doručovania poštových zásielok určených poštovým podnikom. Pritom podmienky doručovania poštových zásielok môže poštový podnik stanoviť aj v normatívnych interných inštrukciách, ktoré teda musia byť rešpektované.

 

Podľa § 31 ods. 1 daňového poriadku sa do vlastných rúk daňového subjektu doručujú písomnosti:

-        o ktorých tak výslovne ustanovuje tento zákon,

-        ak je deň doručenia rozhodujúci pre začiatok plynutia lehoty, ktorej nesplnenie by pre adresáta mohlo byť spojené s právnou ujmou,

-        ak tak určí správca dane.

 

Príklady

Do vlastných rúk sa doručuje daňovému subjektu výzva na podanie daňového priznania podľa § 15 ods. 2 daňového poriadku, nakoľko tento nepodal daňové priznanie v lehote podľa osobitných predpisov alebo na základe výzvy správcu dane v konkrétnom prípade. Pritom daňový poriadok výslovne neustanovuje, že sa má táto výzva doručiť daňovému subjektu do vlastných rúk, ale jej riadne doručenie so sebou spája podstatné právne následky, pokiaľ by ju neuposlúchol daný daňový subjekt.

 

Nepriaznivé následky v súvislosti s neuposlúchnutím výzvy správcu dane na podanie daňového priznania sú nasledovné:

-        daňovému subjektu bude uložená pokuta,

-        správca dane musí podľa § 15 ods. 3 daňového poriadku začať konanie o určenie dane podľa pomôcok, ktoré výsledkom je vždy len odhadné určenie základu dane a daňovej povinnosti daňového subjektu, pokiaľ po začatí konania o určení dane podľa pomôcok daňový subjekt podá daňové priznanie, tak správca dane ho môže, ale nemusí brať za pomôcku.

-        V niektorých prípadoch daňový poriadok výslovne ustanovuje, že sa písomnosť musí doručiť daňovému subjektu do vlastných rúk. Podľa § 90 ods. 3 daňového poriadku sa daňová exekučná výzva doručuje účastníkom daňového exekučného konania do vlastných rúk.

 

Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 67/2020 Z. z. platí, že ak si nevyzdvihne fyzická osoba alebo právnická osoba písomnosť do konca lehoty, v ktorej bola uložená poštovým podnikom, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, aj keď sa takáto fyzická osoba alebo právnická osoba o uložení nedozvedela v konkrétnom prípade. Uvedené ustanovenie § 5 ods. 2 zákona č. 67/2020 Z. z. zostáva v platnosti aj po 1. októbri 2020, kedy došlo k zrušeniu niektorých opatrení vo finančnej oblasti, ktoré sa týkali mimoriadnej situácie.

V kontexte uvedených súvislostí správca dane už nebude v prípade neúspešného doručenia písomnosti do vlastných rúk daňového subjektu vykonávať jej opakované doručenie podľa daňového poriadku, ale písomnosť sa bude považovať za riadne doručenú už po prvom neúspešnom pokuse. Preto sa daňový subjekt počas mimoriadnej situácie už nemôže dovolávať neplatnosti doručenia písomnosti určenej do vlastných rúk, pokiaľ nedošlo k jej opakovanému doručovaniu doručovateľom v danom prípade.

 

Podľa § 31 ods. 3 daňového poriadku písomnosti, ktoré sú určené do vlastných rúk právnickej osobe, je oprávnená prijímať osoba, ktorá je oprávnená konať v mene právnickej osoby, alebo osoba, ktorá je ňou poverená na prijímanie takýchto písomností.

Pokiaľ ide o také miesto doručenia, na ktoré nemožno doručiť písomnosť určenú do vlastných rúk, považuje sa písomnosť za doručenú v deň jej vrátenia správcovi dane, a to aj vtedy, ak sa adresát, ktorému mala byť písomnosť doručená, o tom nedozvie.

Možnosti zaslania podnetu správcovi dane elektronickou formou

Každé podanie, ktoré má písomnú formu, je možné vyhotoviť v daňovom konaní vo forme písomnosti správcu dane doručovanej elektronickými prostriedkami, teda vo forme elektronického dokumentu (ďalej len „elektronický dokument“), ktorý sa zašle elektronickou formou.

 

Pokiaľ ide o obsahovú stránku elektronického dokumentu, tento musí obsahovať, pokiaľ daňový poriadok neustanovuje špecifické ustanovenie jeho obsahu všeobecné obsahové náležitosti, ktorými sú: kto podanie podáva, v akej veci, čo sa podaním navrhuje a pokiaľ to z povahy veci vyplýva, tak aj dôvody takéhoto podania.

 

Odvolanie daňového subjektu proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane musí podľa § 72 ods. 4 daňového poriadku popri uvedených, všeobecných náležitostiach podania obsahovať aj špecifické obsahové náležitosti, ktoré sú uvedené taxatívnym výpočtom.

V daňovom poriadku sa diferencuje niekoľko možností, ktoré je možné využiť a zaslať správcovi dane dokument elektronickými prostriedkami a sú to tieto:

-        prostredníctvom elektronickej podateľne finančnej správy alebo elektronickej podateľne ústredného portálu verejnej správy, pričom elektronický dokument je podpísaný kvalifikovaným elektronickým podpisom,

-        prostredníctvom elektronickej podateľne finančnej správy alebo elektronickej podateľne ústredného portálu verejnej správy, pričom dokument nemusí byť podpísaný kvalifikovaným elektronickým podpisom,

-        dokument je možné poslať elektronickou formou aj iným spôsobom pri dodržaní špecifického režimu.

 

Elektronický dokument s kvalifikovaným elektronickým podpisom

Elektronický dokument musí byť autorizovaný podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov. Pokiaľ elektronický dokument nebude v súlade s týmto osobitným zákonom autorizovaný, tak nespôsobí právne následky, ktoré s ním daňový poriadok spája.

 

Právny dokument doručovaný elektronickou formou nepodpísaný kvalifikovaným elektronickým podpisom

V takomto prípade dokument adresovaný správcovi dane nemusí byť podpísaný kvalifikovaným elektronickým podpisom, ale platí, že musia byť splnené tieto podmienky:

-        subjekt musí oznámiť správcovi dane údaje potrebné na doručovanie na tlačive podľa vzoru uverejneného na webovom sídle finančného riaditeľstva a zároveň

-        uzavrie so správcom dane písomnú dohodu o elektronickom doručovaní. Uvedená dohoda obsahuje najmä náležitosti elektronického doručovania, spôsob overovania elektronického podania a spôsob preukazovania doručenia. Náležitosti takejto dohody ustanovuje daňový poriadok len demonštratívne, teda v konkrétnom prípade môže správca dane od subjektu požadovať aj prípadné iné doplnenia za účelom uzavretia možnosti doručovať podania správcovi dane elektronicky. Uvedená dohoda musí mať písomnú formu, ktorú ustanovuje priamo daňový poriadok, pričom je možné taktiež využívať elektronickú podateľňu finančnej správy alebo elektronickú podateľňu ústredného portálu verejnej správy.

 

Iná možnosť elektronického zasielania dokumentov správcovi dane

-        Pokiaľ daňový subjekt nevyužije možnosť doručiť dokument elektronickou formou správcovi dane prostredníctvom elektronickej podateľne finančnej správy alebo elektronickej podateľne ústredného portálu verejnej správy s kvalifikovaným elektronickým podpisom (elektronický dokument) alebo bez neho, tak má možnosť zaslať právny dokument alebo podanie aj na elektronickú adresu správcu dane, ktorá je zverejnená, v tomto prípade však platí osobitný právny režim.

-        Takýto dokument musí subjekt doručiť správcovi aj v listinnej forme, a to do piatich pracovných dní od odoslania podania urobeného elektronickými prostriedkami alebo telefaxom, inak sa považuje za nedoručený a nespôsobuje právne následky, ktoré daňový poriadok s jeho riadnym a včasným doručením spája.

-        Elektronický dokument je doručený okamihom jeho prijatia správcom dane do elektronickej podateľne, ktorá je vedená v rámci elektronických služieb finančnej správy podľa § 33 daňového poriadku, pričom takéto potvrdenie správcu dane o prijatí elektronického dokumentu zašle správca dane do osobnej schránky daňového subjektu.

-        Pokiaľ má elektronický dokument subjektu adresovaný správcovi dane nedostatky, oznámi to správca dane subjektu a upozorní ho na to, aby uvedené nedostatky odstránil a určí mu primeranú lehotu. Taktiež ho upovedomí o nepriaznivých právnych následkoch spojených s neuposlúchnutím takejto výzvy.

-        Pokiaľ daňový subjekt nedostatky podania v požadovanom rozsahu odstráni v lehote určenej príslušným orgánom, považuje sa takéto podanie za podané bez nedostatkov v deň pôvodného podania. Pokiaľ však daňový subjekt výzve príslušného orgánu nevyhovie v plnom rozsahu a v určenej lehote, považuje sa toto podanie za nepodané a príslušný orgán túto skutočnosť oznámi daňovému subjektu.

 

V § 14 ods. 1 daňového poriadku sú prostredníctvom taxatívneho právneho výpočtu ustanovené subjekty, ktoré musia podania voči správcovi dane robiť prostredníctvom elektronickej podateľne finančnej správy alebo elektronickej podateľne ústredného portálu verejnej správy so alebo bez kvalifikovaného elektronického podpisu, teda musia využívať zasielanie podaní elektronickými prostriedkami v daňovom konaní.

Podľa § 14 ods. 1 daňového poriadku majú právnu povinnosť doručovať elektronickými prostriedkami finančnej správe tieto subjekty

a)  daňový subjekt, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty alebo právnickou osobou zapísanou v obchodnom registri, alebo fyzickou osobou – podnikateľom registrovanou pre daň z príjmov,

b)  daňový poradca za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní,

c)  advokát za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní,

d)  zástupca neuvedený v písmenách b) a c) za daňový subjekt podľa písmena a), ktorého zastupuje pri správe daní.

Výnimku predstavuje doručovanie príloh k podaniam v daňovom konaní, ktoré je možné doručovať aj iným spôsobom. Pokiaľ ide o podanie v daňovom konaní, ktoré má štruktúrovanú formu podľa daňového poriadku alebo podľa osobitného predpisu (takýmto je napríklad zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov), ale ktoré osoba doručila nesprávne, teda nepoužila elektronické prostriedky, nebude sa naň prihliadať v daňovom konaní.

Pod „elektronickým dokumentom“ je pritom potrebné podľa § 32 ods. 1 a 2 daňového poriadku ponímať akýkoľvek dokument, ktorý bol správcovi dane doručený elektronickými prostriedkami a musí byť autorizovaný podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov.

 

Aktuálne zmeny v spôsobe doručovania podania správcovi dane

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 67/2020 Z. z. platilo, že podanie urobené elektronickými prostriedkami, ak nebolo podané spôsobom podľa osobitného predpisu (týmto je § 13 ods. 5 daňového poriadku), nie je potrebné doručiť aj v listinnej podobe. Takéto podanie sa považuje za doručené. Uvedené ustanovenie sa od 1. októbra 2020 prestáva uplatňovať, pretože podľa § 2 ods. 3 zákona č. 67/2020 Z. z. sa pre účely opatrenia, ktoré sa týka spôsobu doručovania podania obdobie pandémie považuje za skončené dňom 30. septembra 2020, teda od tohto okamihu sa na spôsoby doručovania správcovi dane vzťahuje daňový poriadok v danom rozsahu.

Počnúc 1. októbrom 2020 je pre doručovanie písomností v daňovom konaní elektronickými prostriedkami potrebné v plnom rozsahu použiť ustanovenie § 13 ods. 5 daňového poriadku, podľa ktorého podanie urobené elektronickými prostriedkami sa podáva prostredníctvom elektronickej podateľne podľa § 33 ods. 2 daňového poriadku a musí byť podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom [uvedenú problematiku upravuje Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28. 8. 2014) a taktiež osobitná právna úprava, ktorou je zákon č. 272/2016 Z. z. o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o dôveryhodných službách) v znení neskorších predpisov] osoby, ktorá ho podáva, alebo prostredníctvom elektronickej podateľne ústredného portálu verejnej správy spôsobom podľa osobitného predpisu (týmto je zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov.

 

Podanie, ktoré má predpísanú štruktúrovanú formu podľa daňového poriadku alebo osobitného predpisu (týmto je napríklad zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z.n.p. možno podať len prostredníctvom elektronickej podateľne podľa § 33 ods. 2 daňového poriadku cez určené dátové rozhranie a v súlade s podmienkami a podrobnosťami o elektronickej komunikácii zverejnenými na webovom sídle finančného riaditeľstva podľa § 33 ods. 4 daňového poriadku.

Ak daňový subjekt, ktorý je fyzickou osobou, chce doručovať finančnej správe písomnosti elektronickými prostriedkami, ktoré nebudú podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom, oznámi správcovi dane údaje potrebné na doručovanie na tlačive podľa vzoru uverejneného na webovom sídle finančného riaditeľstva a uzavrie so správcom dane písomnú dohodu o elektronickom doručovaní. Táto dohoda obsahuje najmä náležitosti elektronického doručovania, spôsob overovania elektronického podania a spôsob preukazovania doručenia.

Podľa § 13 ods. 6 daňového poriadku platí, že podanie urobené elektronickými prostriedkami, ak nebolo podané hore uvedeným spôsobom, alebo podanie urobené telefaxom je potrebné doručiť aj v listinnej forme, a to do piatich pracovných dní od odoslania podania urobeného elektronickými prostriedkami alebo telefaxom, inak sa považuje za nedoručené.

 

Viac o problematike sa dočítate v mesačníku DUO 3/2021.

 

Pondelok patrí medzi najmenej obľúbené dni v týždni. Začína sa ním totiž pracovný čas, spojený s permanentnými samými povinnosťami a slobodne slastné odpočinkové rozkoše víkendu končia. Už v nedeľu podvečer nás dokáže prepadnúť pomerne ťaživá nálada, spojená s nevoľnosťou a nespavosťou, v očakávaní stresových dní.

 

SLOVENSKÝ NÁZOV TOHTO DŇA pochádza od slova nedeľa = pondelok je prienikovou transformáciou dvoch slov: po nedeli do jedného (napríklad po rusky ponedeľnik, česky pondělí).

Ideálna predstava – je pondelok ráno, vyskočíte z postele a s úsmevom sa ponáhľate do práce...

Je to na gratuláciu, ste šťastný človek. Väčšina ľudí ale cez prvý pracovný deň v týždni pociťuje rozladenosť či rovno nepríjemne depresívnu náladu. A začína to už pri skorom rannom prebudení „vírivými“ myšlienkami. Ide o určité násilie, pre ktoré odborníci našli termín „sociálny jet – leg“. Pondelok býva potom nekonečný a s pohľadom sfingy nad prácou „spíte“. Ako si s tým poradiť?

Od piatka do nedele máme totiž tendenciu zabúdať na správne stravovacie návyky, ktoré sme schopní cez týždeň striktne dodržiavať a výrazne si „doprajeme“ už pre nás menej obvyklé luxusné jedlá. V pondelok potom príde tvrdé pokánie a víkendovo rozmaznaný aj „roztiahnutý“ žalúdok je potom nespokojný, čo je výrazné mínus nielen pre tento deň. Ak jedávame celý týždeň na raňajky ovsené vločky s jogurtom alebo mliekom, nevzdávame sa ich ani v sobotu a nedeľu. Ak počas pracovných dní dokážeme nejesť po osemnástej hodine, nevzdávajme sa tohto rituálu ani počas víkendu.

 

AKO PORAZIŤ PONDELŇAJŠIU NEPRÍJEMNÚ NÁLADU

1. Akceptujme situáciu a bude nám hneď lepšie

Naša nálada je reakciou na zmenu. Pokiaľ sme ozaj hladní a dostaneme suchý rožok, budeme naozaj radi. Pokiaľ ale očakávame viacchodové luxusné menu a dostaneme len spomínaný rožok, budeme sklamaní. Reagujeme vždy na pociťovaný markantný rozdiel, „ukrivdenie“.

2. Cez víkend si nerozhoďme denný režim

Pondelok ráno možno nikdy nebudeme vítať s radosťou, ale zlá nálada a stres rozhodne odídu rýchlejšie, pokiaľ si cez víkend dobre a správne oddýchneme.

Zaradíme si preto na sobotu a nedeľu opačné aktivity k tým, ktoré robíme cez týždeň. Ak pracujeme iba duševne a fyzicky len „diskrétne“, musíme sa cez víkend viacej hýbať. Pokiaľ si zarábame ťažkou fyzickou prácou a na povzbudenie duchovných činností nenachádzame čas, odpočívajme pri knihe, novinách, časopisoch alebo sudoku, či krížovkách.

Treba vytiahnuť päty z domu a ísť do kina, na koncert alebo do divadla, ale nezabudnime sa aj dlhšie poprechádzať. Iba ležaním, či sedením nerelaxujeme.

3. Už v piatok si pripravme plán na budúci týždeň

Sám prechod z víkendu do pracovného týždňa je pre nás prirodzene stresujúci. Preto si túto situáciu ďalej nezhoršujme. Predovšetkým je dôležité mať dobre zorganizovanú budúcu prácu, pretože chaos a nepredvídateľnosť stres posilňujú.

4. Doprajme si príjemné pondelňajšie rituály bez nervozity

Ak to ide, skúsme si na ráno niečo príjemné si dopriať ako napríklad lahodne dobré raňajky pri obľúbenej hudbe. Podobný pondelňajší rituál nás môže očakávať v práci. Možno budeme tento deň s kolegami chodiť na lepší obed, doprajeme si „zdravý“ zákusok , alebo si dovolíme pol hodinku pri káve. To však neznamená, že by sme sa v pondelok mali vyhýbať práci. Ide o to niečím si ju spríjemniť a to nám umožní rozbehnúť kreativitu a tvorivosť.

5. V pondelok uberme

Naša prípadná nepríjemná nálada sa určite zlepší, pokiaľ nebudeme v pondelok od seba očakávať najšpičkovejší výkon z celého týždňa. Každý automechanik nám odporučí predtým ako roztočíme motor nášho auta na vysoké obrátky najprv stroj zahriať, „rozcvičiť“. Neplánujme si náročné schôdzky a úlohy.

6. V piatok pridajme

Pokiaľ sa nám zdá, že kvôli týmto radám nič nestihneme, je tu naporúdzi návrh: pridajme trocha v piatok. Počas tohto dňa, keď sa už každý teší na víkend, predsa ešte jednu ťažšiu úlohu navyše stihneme a zvládneme.

 

RADA!

Podľa štúdií viacerých odborníkov z kardiológie a neurológie pondelok je dňom, kedy sa umiera až dvadsaťkrát (!) častejšie než iné dni v týždni. Riziko srdcového a mozgového infarktu je najväčšie práve počas prvého dňa v týždni medzi šiestou a desiatou hodinou ráno.

 

MUDr. Pavel Malovič

 

Poradca – (Poradca), č. 6-7/2021 (XII/2020)

• Zákon o dani z príjmov s komentárom

 

Poradca – (Poradca), č. 8/2021 (XII/2020)

• Zákon o dani z pridanej hodnoty s komentárom

 

Práce a mzdy – bez chýb, pokút a penále – (PaM), č. 3/2021 (I/2021)

• Zmeny v zdaňovaní príjmov zo závislej činnosti
• Novela Zákonníka práce
• Zmeny v sociálnom poistení
• Lekárske prehliadky zamestnanca so zameraním na COVID 19
• Ochrana osobných údajov vo verejnej správe...

 

Dane, účtovníctvo, odvody – bez chýb pokút a penále (DUO), č. 3/2021 (I/2021)

• Zákon o dani z príjmov po novele
• Zákon o DPH po novele
• Cestovné náhrady nenárokové
• Novinky v Zakonníku prace

 

1000 riešení 3/2021 (1000 r), č. 3/2021 (I/2021)

• ZDP po novele
• Minimálna mzda 2021
• Dane
• Účtovníctvo
• Zákoník práce
• Mzdy

• Verejná správa

 

Verejná Správa č. 1-2/2021 (VS), č. 1-2/2020 (XI/2020)

• Ústavný zákon o bezpečnosti štátu v čase vojny
• Zákon o Fonde na podporu vzdelávania
• Nariadenie vlády Slovenskej na vykonanie niektorých opatrení hospodárskej mobilizácie
• Zákon o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania
• Duálne vzdelávanie v zákone o dani z príjmov

 

TIEŽ TIETO ODBORNÉ PUBLIKÁCIE VÁM POMOŽU V PODNIKANÍ

 

 

1. Obchodný zákonník po novelách s komentárom- rozsiahly komentár, Zákon o verejnom obstarávaní, Zákon o cenách, vzory zmlúv

2. Jednoduché účtovníctvo – postupy účtovania po ostatnej novele, zákon o dani z príjmov, zákon o účtovníctve

3. Povinnosti zamestnávateľa – práva a povinnosti zamestncov a zamestnávateľov

4. Daňové a mzdové zákony 2020 - daňové a mzdové zákony aktualizované k 1. 1. 2020

5. Daňové a účtovné zákony 2020 – aktuálne znenie zákonov po novelách s komentármi

6. Cestná premávka (úplné znenie zaákona po ostatnej novele A5 (zákony do vrecka)

7. Zákonník práce s komentárom (monotematika - zmeny od 1. 7. 2020)

8. Odpady po novom – monotematika (úplné znenie s komentárom)

9. Daňové a nedaňové výdavky A-Z 2020 - uplatňovanie skutočne vynaložených výdavkov do výdavkov daňových

10. Občiansky zákonník po novelách s komentárom – rozsiahly komentár, úplné znenia zákonov po novelách, záväzkové právo

11. Príručka mzdovej účtovníčky – sprievodca mzdami (metodická pomôcka pre mzdových účtovníkov)

12. Trestné právo a súdne spory (Trestný zákon, Trestný poriadok, Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok – úplné znenia zákonov)

13. 100 otázok a odpovedí Zákoník práce, BOZP, Mzdy, Odvody (otázky a riešenia z praxe k problematike pracovnoprávnych vzťahov, miezd a odvodov)

13. s.r.o. – SPRIEVODCA (komplexné a prehľadné spracovanie problematiky spoločnosti s ručením obmedzeným od jej založenia, vzniku až po možnosti zrušenia)

14. Podnikanie a koronavírus (komplexný prehľad opatrení a ich podrobný popis týkajíci sa daňového poriadku, daní z príjmov, DPH, zákonníku práce, miezd)

15. Zamestnávanie počas pandémie (zmeny týkajúce sa vyplácania mzdy a mzdových nárokov, zníženia pracovného úväzku, plánovania dovoleniek, ale i poskytovania pracovných pomôcok ...)

16. Daňová optimalizácia (príklady ako si optimalizovať základ dane, nástroje daňovej optimalizácie, opravných položiek, prerušenia odpisov, oslobodenia príjmov, časového rozlíšenia, daňovej straty či príspevkov na rekreáciu)

16. 100 otázok a odpovedí Obchodovanie – odvody a náhrady (príklady z oblastí obchodovania z pohľadu daní, ktoré reagujú na epidemiologické opatrenia v praxi)

17. 100 otázok a odpovedí Odmeňovanie, Verejné obstarávanie (súbor otázok venovaný problematike podmienok verejného obstarávania, zmlúv i súhrnných správ; zamestnávania, príspevkov na rekreáciu, zrážok zo mzdy, odvodov i cestovných náhrad)

18. 100 otázok a odpovedí Výdavky podnikateľa, Automobil (príklady z praxe k uplatňovaniu daňových výdavkov FO; využívanie automobilu v podnikaní z pohľadu spotreby pohonných látok, odpisov alebo dani z motorových vozidiel)

19. Účtovná závierka podnikateľov za rok 2020 bez chýb, pokút a penále (komplexný postup pri zostavovaní účtovnej závierky)

20. Daňové priznania podnikateľov za rok 2020, Ročné zúčtovanie preddavkov na daň bez chýb (komplexný postup pri podávaní daňového priznania a ročného zúčtovania preddavkov na daň, vzory tlačív)

21. Odvody poistného od 1. 1. 2021 (prehľad odvodov poistného pre základné kategórie poistencov od 1. 1. 2021, povinnosti zamestnávateľa, vzory)

22. Trestné právo po novelách 2021 (úplné znenia trestno-právnych zákonov po novelách k 1.1.2021. Účinnosť noviel - január a august 2021)

 

Poradca – (Poradca), č. 9/2021 (II/2021)

• Daňový poriadok s komentárom
• Súdne poplatky po novom

 

Práce a mzdy – bez chýb, pokút a penále – (PaM), č. 4-5/2021 (II/2021)

• Zamestnávateľ a jeho povinnosti voči zdravotnej poisťovni
• Prev.lek.prehl.v súvislosti s testovaním na Covid-19
• Oslobodené príjmy po novom
• Hluk iniciátorm choroby z povolania
• Ako evidovať dochádzku zam. počas 10 dňovej karantény
• Aktuálne zmeny právomoci orgánov sam. Kraja
• Školský zber, novela zákona o odpadoch od 1. 1. 2021

 

Dane, účtovníctvo, odvody – bez chýb pokút a penále (DUO), č. 4-5/2021 (II/2021)

• Platenie preddavkov na daň fyzickými osobami
• Zmeny v mzdovej učtárni od roku 2021
• Povinnosť platiteľa podať ozn. pri vyplácaní príjmov  autorom
• Lekárske preventívne prehliadky v daňových výdavkoch
• Účtovanie príspevkov Prvá pomoc (Covid 19) 
• Účtovanie a zdaňovanie príspevkov od štátu v čase pandémie
• Zmeny v sociálnom poistení v roku 2021
• Zmena lehoty na podanie daňového priznania k dani z motorových vozidiel

 

Verejná Správa č. 3-4/2021 (VS), č. 3-4/2020 (II/2021)

• Zákon o autoškolách - zmeny v roku 2021
• Dotácie na bývanie

 

ODBORNÉ TEMATICKÉ PUBLIKÁCIE:

 

 

 

Účtovná závierka podnikateľov za rok 2020 bez chýb, pokút a penále (I/2021)

• Účtovná závierka v PÚ pre podnikateľov k 31. decembru 2020
• Účtovná závierka v JÚ pre podnikateľov k 31. decembru 2020
• Požiadavky na zostavenie účtovnej závierky v JÚ

 

Daňové priznania podnikateľov za rok 2020, Ročné zúčtovanie preddavkov na daň bez chýb, pokút a penále (I/2021)

• Daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2020 + prílohy - tlačivá
• Daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2020 + prílohy - tlačivá
• Daňové priznanie k dani z príjmov v rozpočtových a príspevkových organizáciách za rok 2019 + prílohy - tlačivá
• Ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za rok 2020 + prílohy - tlačivá

 

Odvody poistného od 1. 1. 2021 bez chýb, pokút a penále (I/2021)

• Pracovnoprávny vzťah na základe pracovnej zmluvy
• Pracovnoprávny vzťah na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo PP
• Samostatne zárobkovo činné osoby
• Spoločníci, konatelia, členovia štatutárnych a iných orgánov právnických osôb

 

 

ZÁKONY 2021

 

Zákony IA/2021 (I/2021)

• Správa daní a poplatkov
• Daň z príjmov
• Daň z pridanej hodnoty
• Miestne dane
• Spotrebné dane
• Cestovné náhrady

 

Zákony IB/2021 (I/2021)

• Správa daní a poplatkov
• Daň z príjmov
• Daň z pridanej hodnoty
• Miestne dane
• Spotrebné dane
• Cestovné náhrady

 

Zákony IIA/2021 (I/2021)

• Obchodné právo
• Živnostenské podnikanie
• Autorské právo

 

Zákony IIB/2021 (I/2021)

• Občianske právo
• Notársky poriadok
• Advokácia a právne služby
• Súkromná bezpečnosť

 

Zákony IIC/2021 (I/2021)

• Civilný proces (1. kapitola)
• Exekučný poriadok (2. kapitola)
• Trestné právo (3. kapitola)
• Správne právo (4. kapitola)

 

Zákony IIIA/2021 (I/2021)

• Zákonník práce
• Mzdové predpisy
• Zákon o službách zamestnanosti
• Pedagogickí zamestnanci
• Kolektívne vyjednávanie a združovanie občanov
• Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci
• Správne právo

 

Zákony IIIB/2021 (I/2021)

• Sociálne poistenie
• Dôchodkové poistenie
• Nemocenské poistenie
• Zdravotné poistenie

 

Zákony IIIC/2021 (I/2021)

• Sociálne zákony
• Sociálne služby
• Sociálnoprávna ochrana detí a sociálna kuratela

 

Zákony IV/2021 (I/2021)

• Stavebný zákon a súvisiace predpisy
• Architekti a inžinieri
• Stavebné výrobky
• Bývanie
• Pôda

 

Zákony VA/2021 (I/2021)

• Rozpočtové pravidlá
• Štátna a verejná služba
• Obce

 

Zákony VB/2021 (I/2021)

• Školstvo
• Financovanie
• Regionálny rozvoj
• Verejné práce
• Obce
• Školská inšpekcia

 

Zákony VIA/2021 (I/2021)

• Životné prostredie
• Ochrana ovzdušia
• Lesné hospodárstvo
• Integrovaná prevencia a kontrola znečistenia životného prostredia

 

Zákony VIB/2021 (I/2021)

• Odpadové hospodárstvo
• Prevencia priemyselných havárii
• Vodné hospodárstvo
• Ochrana pred povodňami