TÉMY ČÍSLA

VYSPORIADANIE ZAMESTNANECKÝCH PRÍJMOV PO SKONČENÍ ROKA

DAŇOVÝ BONUS NA VYŽIVOVANÉ DIEŤA – ZDAŇOVACIE OBDOBIE ROKA 2025

Daňový bonus je suma určená ako daňové zvýhodnenie oslobodené od dane podľa § 9 ods. 2 písm. n) zákona č. 595/2023 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p., pričom je určený na vyživované dieťa/deti daňovníka žijúce s ním v domácnosti, na ktorý má tento nárok po splnení všetkých podmienok určených v § 33 ZDP. Uvedené oslobodenie platí aj pre obdobné daňové bonusy plynúce daňovníkovi zo štátov EÚ a EHP.

Uplatnenie nároku na daňový bonus na vyživované dieťa (deti)

Daňový bonus je možné uplatňovať len na vyživované dieťa (deti) žijúce s daňovníkom v domácnosti, ktorým je nezaopatrené dieťa vymedzené v § 3 zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prídavku na dieťa“) avšak podľa znenia § 33 ods. 1 ZDP účinného od 1. 1. 2025 je nárok na daňový bonus obmedzený len do 18 roku veku vyživovaného dieťaťa v zmysle zákona o prídavku na dieťa.

Podľa uvedeného ide síce stále o vyživované dieťa podľa ustanovení zákona o rodinných prídavkoch avšak nárok na daňový bonus má len oprávnená osoba na takéto vyživované dieťa, ktoré nedovŕšilo 18 rokov.

Podľa § 33 ods. 1 ZDP daňovník, ktorý v zdaňovacom období dosiahol zdaniteľné príjmy podľa § 5 alebo § 6 ods. 1 a 2, si môže uplatniť daňový bonus na každé vyživované dieťa žijúce v domácnosti s daňovníkom, pričom prechodný pobyt dieťaťa mimo domácnosti nemá vplyv na uplatnenie tohto daňového bonusu.

Suma daňového bonusu, o ktorú sa znižuje daň, je

a)  50 eur mesačne, ak vyživované dieťa dovŕšilo 15 rokov veku a nedovŕšilo 18 rokov veku, a to posledný krát za kalendárny mesiac, v ktorom dieťa dovŕši 18 rokov veku, alebo

b)  100 eur mesačne, ak vyživované dieťa nedovŕšilo 15 rokov veku, a to poslednýkrát za kalendárny mesiac, v ktorom dieťa dovŕši 15 rokov veku.

Podľa § 3 zákona o prídavku na dieťa, ide o dieťa, a to

• vlastné,
• osvojené,
• dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu a 
• dieťa druhého z manželov.

Za vyživované dieťa daňovníka sa považuje aj plnoleté nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu [§ 2 ods. 1 písm. d) tretí bod zákona o prídavku na dieťa]. V súlade s § 2 ods. 1 písm. d) tretí bod zákona o prídavku na dieťa, ide o plnoleté nezaopatrené dieťa, ak do dosiahnutia plnoletosti bolo zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov.

V súlade so zákonom o prídavku na dieťa nezaopatrené dieťa je dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom alebo sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie štúdiom, alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz.

Nezaopatreným dieťaťom podľa zákona o prídavku na dieťa je aj dieťa, ktoré je oslobodené od povinnosti dochádzať do školy alebo dieťa, ktoré sa vzdeláva v základnej škole pre žiakov so zdravotným znevýhodnením alebo je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, najdlhšie do dosiahnutia plnoletosti.

Výpočet daňového bonusu

S účinnosťou od 1. 1. 2025 sa zvýšila percentuálna hranica základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov zo závislej činnosti, z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo ich úhrnu pre uplatnenie nároku na daňový bonus a to z dôvodu zabezpečenia zvýšenia nároku na daňový bonus pre nízkopríjmové rodiny.

Podľa § 33 ods. 6 ZDP nárok na daňový bonus podľa odseku 1 možno uplatniť najviac do výšky ustanoveného percenta základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5 alebo do výšky ustanoveného percenta základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2, alebo ich úhrnu, takto:

Vzhľadom na znenie § 33 ods. 6 ZDP a to, že nárok na daňový bonus podľa § 33 ods. 1 možno uplatniť do výšky určenej v tomto ustanovení, sa do počtu vyživovaných detí, ktoré ovplyvňujú aj percentuálnu výšku stanovenú pre počet vyživovaných detí započítavajú len také vyživované deti, na ktoré rodičom alebo iným oprávnených osobám vzniká nárok podľa § 33 ods. 1 ZDP.

Uvedené znamená, že ak oprávnené osoby po splnení všetkých zákonom určených podmienok vyživujú 15 a 19 ročné dieťa, nárok na daňový bonus vzniká týmto osobám len na 15 ročné vyživované dieťa a len toto jedno sa započíta do počtu vyživovaných detí pre stanovenie percentuálneho limitu základu dane (čiastkového základu dane), t.j. bude to vo výške 29 %.

Zároveň došlo k obmedzeniu možnosti uplatnenia nároku na daňový bonus a to postupným znižovaním tohto nároku podľa výšky dosahovaných príjmov oprávnenej osoby uplatňujúcej si nárok na daňový bonus (postupné vyklesávanie nároku), pričom v tejto úprave došlo aj k legislatívno-technickému spresneniu začiatkom roka 2026 a to zákonom č. 26/2025 Z. z.

Úprava týkajúca sa obmedzenia nároku na daňový bonus pre vysokopríjmových daňovníkov spočíva v zavedení postupného vyklesávania výšky nároku na daňový bonus a to v prípade, ak daňovníkov základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 5 alebo z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 alebo ich úhrn je vyšší ako 1,5 násobok priemernej mzdy v hospodárstve vyhlásenej Štatistickým úradom SR za rok, ktorý 2 roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom si daňovník uplatní daňový bonus (za rok 2025 je to priemerná mzda vyhlásená za rok 2023).

Z dôvodu zachovania právnej istoty sa práve zákonom č. 26/2025 Z. z. v ustanovení § 33 ods. 11 ZDP spresnil zámer tzv. krátenia nároku na daňový bonus aj v prípade douplatnenia nároku na daňový bonus formou navýšenia základu dane (čiastkového základu dane) daňovníka o základ dane (čiastkový základ dane) druhej oprávnenej osoby (§ 33 ods. 8 ZDP).

V zmysle tejto úpravy následne ustanovenie § 33 ods. 11 ZDP znie, že ak je základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 5 ZDP alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP alebo ich úhrn alebo navýšený základ dane (čiastkový základ dane) podľa § 33 ods. 8 ZDP vyšší ako 1,5-násobok 12-násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom si uplatňuje nárok na daňový bonus podľa § 33 ods. 1 a 6 ZDP, nárok na daňový bonus na každé jedno vyživované dieťa sa znižuje o 1/10 rozdielu medzi základom dane (čiastkovým základom dane) z príjmov podľa § 5 ZDP alebo základom dane (čiastkovým základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP alebo ich úhrnom alebo navýšeným základom dane (čiastkovým základom dane) podľa § 33 ods. 8ZDP a 1,5– násobkom 12-násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom si uplatňuje nárok na daňový bonus podľa § 33 ods. 1 a 6 ZDP.

Podľa § 52zzzb ods. 6 sa uplatnenie podmienok daňového bonusu na dieťa v znení účinnom od 1. januára 2025 prvýkrát použije za január 2025.

Úpravy vykonané zákonom č. 26/2025 Z. z. sa cez prechodné ustanovenie § 52zzzd použijú pri podaní daňového priznania za rok 2025.

Príklad 1

Daňovník vykáže základ dane 25 740 eur, pričom vyživuje dve deti a to 6 ročné a 10 ročné. Jedno dieťa vyživuje celý rok a druhé dva mesiace. Nárok na daňový bonus za celý rok dohromady má 1 400 € (1 200 € + 200 €).

Nárok na daňový bonus pre 2 vyživované deti si môže uplatniť najviac do výšky 36 % z čiastkového základu dane.

Priemerná mesačná mzda v hospodárstve SR vyhlásená Štatistickým úradom SR za rok 2023 je 1 430 eur, t.j. hranica pre vyklesávanie vo výške 1,5 násobku z 1 430 eur je 2 145 eur („limit“), čo je ročne 25 740 €.

Ak tento daňovník vykáže základ dane 30 000 €, potom nárok na DB znižujem o 426 €. Rozdiel ZD a max. sumy (30 000 – 25 740) je 4 260 €; z toho 1/10 predstavuje sumu 426 €.

O túto sumu podľa § 33 ods. 11 ZDP poníži nárok nasledovne

(1 200 – 426) + [200 – (426/12 = 35,50)] = 774 € + 129 € = 903 € (z vypočítaného nároku na dieťa, ktoré vyživuje celý rok odpočíta 1/10 a na dieťa, ktoré vyživuje dva mesiace, odpočíta len pomernú časť zo sumy 1/10, príslušnú k počtu mesiacov, na ktoré uplatňuje nárok na dané vyživované dieťa (deti), t.j. pomernou časťou k dvom mesiacom kedy toto druhé dieťa vyživuje.

Príklad 2

Daňovník v roku 2025 dosiahol len zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti a má 2 vyživované deti vo veku 14 a 17 rokov, na ktoré si uplatňuje nárok na daňový bonus (100 + 50). 

Nárok na daňový bonus pre 2 vyživované deti si môže uplatniť najviac do výšky 36 % z čiastkového základu dane. 

Priemerná mesačná mzda v hospodárstve SR vyhlásená Štatistickým úradom SR za rok 2023 je 1 430 eur, t.j. hranica pre vyklesávanie vo výške 1,5 násobku z 1 430 eur je 2 145 eur („limit“).

Ak by v roku 2025 daňovník dosiahol „hrubý“ mesačný príjem napr.:

-        410 eur, jeho čiastkový základ dane je 368 eur a z tohto čiastkového základu dane je 36 % nároku na 2 vyživované deti je 132,48 eur. Daňovníkov čiastkový základ dane (368 eur) neprevyšuje limit, jeho mesačný nárok na bonus je 132,48 eur.

-        1 500 eur, jeho čiastkový základ dane je 1299 eur a z neho 36 % nároku na 2 vyživované deti je 467,64 eur. Daňovníkov čiastkový základ dane neprevyšuje limit, jeho mesačný nárok na bonus je plných 150 eur.

-        2 200 eur, jeho čiastkový základ dane je 1 905 eur a z neho 36 % nároku na 2 vyživované deti je 685,80 eur. Výška nároku na daňový bonus na vyživované deti zo zákona je len na 150 eur,

-        2 540 eur, jeho čiastkový základ dane je 2 200. Daňovníkov čiastkový základ dane prevyšuje limit o 55 eur (2200 – 2145), z ktorého 1/10 je 5,5 eur. O túto sumu sa zníži bonus na každé dieťa, t. j. (100 – 5,50) + (50 – 5,50) = 139 eur. Mesačný nárok daňovníka na daňový bonus je 139 eur.

Príklad 3

Daňovník si mesačne v roku 2025 uplatňuje daňový bonus na dve deti, jedno vo veku do 15 rokov a druhé dieťa vo veku 16 rokov. Mesačne dosahuje zdaniteľný príjem zo závislej činnosti 2 700 eur. Po zrazení poistného na ZP a SP vykazuje základ dane vo výške 2 338,20 eur. V akej sume má mesačne nárok na daňový bonus na dve deti?

V súlade s § 33 ods. 1 ZDP má nárok na daňový bonus na jedno dieťa vo veku do 15 rokov v sume 100 eur/mesiac a na druhé dieťa vo veku 17 rokov v sume 50 eur/mesiac.

Základ dane tohto daňovníka však prevyšuje 1,5 násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za rok 2023, čo je 2 145 eur, preto sa suma daňového bonusu podľa § 33 ods. 1 ZDP kráti v súlade s § 33 ods. 11 ZDP nasledovne:

-        daňový bonus na dieťa vo veku do 15 rokov je 80,68 eur [100 eur – 1/10 z (2 338,20 – 2 145)]

-        daňový bonus na 17. ročné dieťa je 30,68 eur [50 eur – 1/10 z (2 338,20 – 2 145)],

Daňovník má mesačne nárok na daňový bonus v sume 111,36 eur (80,68 eur + 30,68 eur).

Nahradením pôvodného znenia § 33 ods. 11 ZDP novým znením, ktoré rieši vyklesávanie nároku na daňový bonus sa ruší možnosť uvedená v znení § 33 ods. 11 ZDP účinného do 31. 12. 2024 o tom, že ak daňovníkovi bol v priebehu roka priznaný vyšší nárok na daňový bonus ako mu vznikol po jeho prepočítaní po skončení zdaňovacieho obdobia, či už v ročnom zúčtovaní príjmov zo závislej činnosti alebo pri podaní daňového priznania, nestráca nárok na už priznaný daňový bonus v priebehu roka.

Ak po skončení zdaňovacieho obdobia pri prepočte nároku na daňový bonus bude výsledná suma nižšia ako mu bola priznaná a vyplatená v priebehu zdaňovacieho obdobia, túto daňovník musí vrátiť/doplatiť.

Uplatnenie nároku na daňový bonus vo vzťahu k výške dosiahnutých

zdaniteľných príjmov na území SR

Podľa § 33 ods. 9 ZDP, ktoré stanovuje, že každý daňovník, t.j aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou aj s neobmedzenou daňovou povinnosťou, musí dosahovať na území SR 90 % svojich celosvetových zdaniteľných príjmov. Predmetná úprava rieši situácie, keď daňovník dosahuje okrem príjmov na území SR aj príjmy zo zdrojov v zahraničí, čo je možné predpokladať predovšetkým pri daňovníkoch s obmedzenou daňovou povinnosťou, ale aj u daňovníkoch s neobmedzenou daňovou povinnosťou, ktorí v danom roku poberajú príjmy zo zdrojov v zahraničí. V takýchto prípadoch by sa v priebehu zdaňovacieho obdobia nemal priznávať daňový bonus, nakoľko nie je možné v priebehu roka preukázať splnenie podmienky dosahovania zdaniteľných príjmov v SR vo výške 90 % z celosvetových zdaniteľných príjmov. Tento sa mu prizná až po skončení zdaňovacieho obdobia pri vysporiadaní jeho daňovej povinnosti v ročnom zúčtovaní príjmov zo závislej činnosti alebo pri podaní daňového priznania a overení podmienky splnenia výšky dosiahnutých zdaniteľných príjmov na území SR upravenej v § 33 ods. 9 ZDP.

Ak zamestnávateľ nemá informáciu o tom, že by jeho zamestnanec, daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou, dosahoval príjmy zo zahraničia, čo mu zamestnanec na začiatku obdobia môže vyhlásiť a potvrdiť podpisom, môže mu priznávať nárok na daňový bonus aj v priebehu zdaňovacieho obdobia. Zamestnanec by však mal akúkoľvek zmenu a to začatie poberania zdaniteľných príjmov v zahraničí oznámiť svojmu zamestnávateľovi a ten by mal priznávanie daňového bonusu pozastaviť a to až do vykonania ročného zúčtovania alebo podania daňového priznania samotným zamestnancom, kde si nárok douplatňuje po splnení podmienky upravenej v § 33 ods. 9 ZDP.

Zamestnanec, ktorý je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou (rezident), má možnosť si uplatniť nárok na daňový bonus aj v priebehu roka (u zamestnávateľa), ak okrem iného splní podmienku dosiahnutia zdaniteľných príjmov v príslušnom zdaňovacom období len zo zdrojov na území SR, čo zamestnanec potvrdzuje v novom vyhlásení (§ 36 ods. 6 ZDP). Pri uplatnení daňového bonusu tento zamestnanec nebude sledovať úhrn príjmov zo zdrojov v zahraničí, ale úhrn zdaniteľných príjmov zo zdrojov v zahraničí.

Ak teda daňovníkove príjmy nie sú zdaniteľnými príjmami v zahraničí, uvedené nebude mať vplyv na priznanie daňového bonusu.

Zamestnávateľ nepozastaví priznanie a výplatu daňového bonusu, ak pôjde napr. o príjem, ktorý sa síce môže chápať ako zdroj príjmov v zahraničí, z dôvodu, že je tam práca vykonávaná ale ide napr. o zamestnanca, ktorý je na pracovnej ceste v zahraničí (napr. dva dni). Takýto príjem nie je zdaniteľným príjmom zo zdrojov v zahraničí.

Zamestnanec, ktorý je daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou (nerezident), má možnosť za splnenia všetkých ustanovených podmienok si uplatniť nárok na daňový bonus až po skončení zdaňovacieho obdobia.

Zamestnávateľ v priebehu roka 2025 mohol prihliadnuť na daňový bonus len vtedy, ak zamestnanec podpísal nový vzor vyhlásenia na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a daňového bonusu podľa § 36 ods. 6 ZDP – VYH36v25, ktorého vzor určilo FRSR v prílohe č. 1 informácie č. 33/DZPaU/2024/I.

V tejto súvislosti sa upravili aj tlačivá daňových priznaní typ A aj B za zdaňovacie obdobie roka 2025, ktoré zverejňuje MF SR.

Viac sa už dočítate v mesačníku DUO 2-3/2026, ktorý práve vychádza.