Exicon s.r.o.

Preddavok na daň z príjmov je definovaný v § 2 písm. u) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. ako povinná platba na daň, ktorá sa platí v priebehu zdaňovacieho obdobia, ak skutočná výška dane za toto obdobie nie je ešte známa. Po skončení zdaňovacieho obdobia sa preddavky na daň zaplatené na toto zdaňovacie obdobie započítajú na úhradu dane za toto zdaňovacie obdobie (§ 51c ods. 1 ZDP).

Platenie preddavkov na daň z príjmov PO

je komplexne upravené v ustanovení § 42 ZDP.

Od 1. 1. 2021 novelou ZDP č. 416/2020 Z. z. dochádza k dvom významným zmenám v platení preddavkov na daň z príjmov:

• Daňovník, ktorému z podaného daňového priznania za predchádzajúce zdaňovacie obdobie vyplynulo platiť vyššie preddavky na daň, ako platil preddavky vypočítané z dane na základe poslednej známej povinnosti, bol podľa § 42 ods. 9 ZDP v znení účinnom do 31. 12. 2020 povinný do konca kalendára mesiaca po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania vyrovnať preddavky tak, aby boli od začiatku zdaňovacieho obdobia zaplatené vo výške, ktorá mu vychádza platiť po podaní daňového priznania. S účinnosťou od 1. 1. 2021 sa upúšťa od vyrovnania zaplatených preddavkov na daň. Vyrovnanie rozdielu na preddavkoch zaplatených a splatných od začiatku zdaňovacieho obdobia do lehoty na podanie daňového priznania sa nevykoná a preddavky na daň zaplatené na príslušné zdaňovacie obdobie na základe poslednej známej daňovej povinnosti za príslušné zdaňovacie obdobie sa započítajú na úhradu dane za toto zdaňovacie obdobie.

Ak sú od začiatku zdaňovacieho obdobia do lehoty na podanie daňového priznania zaplatené na základe poslednej známej daňovej povinnosti vyššie preddavky, ako vyplývajú z výpočtu podľa daňového priznania za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, tento rozdiel sa naďalej použije na budúce preddavky alebo sa na základe žiadosti daňovníkovi vráti.

• Ustanovenie § 42 ZDP sa od 1.1.2021 dopĺňa novým odsekom 13, podľa ktorého výšku preddavkov na daň splatných po lehote na podanie daňového priznania oznámi správca dane daňovníkovi najneskôr päť dní pred splatnosťou preddavku na daň, ak správca dane neuplatní postup podľa § 42 ods.10 ZDP, t. j. ak neurčí rozhodnutím daňovníkovi platenie preddavkov inak.

Výška preddavkov a lehoty ich platenia

sa určujú podľa dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie. Podľa § 42 ods. 6 ZDP daňou za predchádzajúce zdaňovacie obdobie sa rozumie daň vypočítaná zo základu dane zníženého o daňovú stratu uvedeného v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie bezprostredne predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, na ktoré sú platené preddavky na daň, pri použití sadzby dane podľa § 15 uvedenej v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie, ktoré bezprostredne predchádzalo zdaňovaciemu obdobiu, na ktoré sú platené preddavky na daň, znížená o úľavy vyplývajúce z tohto zákona.

Poznámka

Od 1. 1. 2020 sa podľa § 42 ods. 6 ZDP pri výpočte dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie vychádza zo sadzby dane uvedenej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, ktoré bezprostredne predchádzalo zdaňovaciemu obdobiu, na ktoré sú platené preddavky na daň. S účinnosťou od 1. 1. 2020 sa v § 15 písm. b) bod 1 ZDP pre právnické osoby, ktorých príjmy (výnosy) za zdaňovacie obdobie roka neprevýšia sumu 100 000 eur, zaviedla znížená sadzba dane vo výške 15 %. Ak príjmy (výnosy) prevýšia sumu 100 000 eur za zdaňovacie obdobie, daň sa naďalej vypočíta sadzbou dane vo výške 21 %. Novelou ZDP zákonom č.416 /2020 Z. z. účinným od 1. 1. 2021 sa rozsah príjmov spresnil v tom smere, že ide len o zdaniteľné príjmy daňovníka, t.j. rozhodujúcou sumou pre uplatnenie sadzby dane je suma zdaniteľných príjmov [príjmov (výnosov) znížených o príjmy, ktoré nie sú predmetom dane a príjmy, ktoré sú oslobodené od dane]. Podľa prechodného ustanovenia § 52zzi ods. 1 ZDP sa ustanovenie § 15 písm. b) bod 1 podbod 1a. ZDP v znení účinnom od 1. 1. 2021 v časti, ktorá ustanovuje rozsah zdaniteľných príjmov (výnosov) pre uplatnenie sadzby dane vo výške 15 % prvýkrát použije pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2020.

V roku 2021 sa pri platení preddavkov vychádza zo základu dane, ktorý je uvedený v riadku 500 daňového priznania za zdaňovacie obdobie roka 2020 prenásobeného sadzbou dane 21 %, resp. 15 %. Suma vypočítanej dane zaokrúhlená na dve desatinné miesta matematicky sa zníži o sumu uvedenú v riadku 610 (úľavu na dani). Výpočet dane na účely určenia výšky preddavkov na daň v roku 2021 sa uvedie v riadku 1110 tlačiva daňového priznania za rok 2020 (č. MF/015675/2020-721).

Príklad 1

Spoločnosť podala k 31. marcu 2021 daňové priznanie za rok 2020. Pri výpočte dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie na účely určenia výšky preddavkov, ktorú uviedla v riadku 1110 daňového priznania, postupovala tak, že základ dane uvedený v riadku 500 prenásobila sadzbou dane platnou pre rok 2020 vo výške 21 %, pretože zdaniteľné príjmy spoločnosti prevýšili sumu 100 000 eur, a túto sumu znížila o hodnotu uvedenú v riadku 610, t.j. postupovala nasledovne:

Základ dane znížený o odpočet daňovej straty (r.500) 74 090,18 €

Sadzba dane 21 %

Daň (r.500 x 21 % sadzba) zaokrúhlená na dve desatinné 15 558,94 €

miesta matematicky

Úľava na dani (r.600) –

Daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie 15 558,94 €

(daň – r. 610)

Ak sa daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie týkala len časti zdaňovacieho obdobia, daňovník podľa § 42 ods. 5 ZDP v nasledujúcom zdaňovacom období platí preddavky na daň na toto zdaňovacie obdobie z daňovej povinnosti vykázanej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikol, bez prepočtu daňovej povinnosti za celé zdaňovacie obdobie.

Príklad 2

Spoločnosť vznikla 1. júna 2020. Do 31. marca 2021 podala daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, ktoré trvalo od 1. 6. 2020 do 31. 12. 2020. V daňovom priznaní (riadok 1110) uviedla daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie [(r. 500 x 21 %) – r. 610 vo výške 5 000,00 €.

V roku 2021 spoločnosť bude platiť preddavky zo sumy dane 5 000,00 €.

Ak daň za zdaňovacie obdobie roka 2020 vypočítaná podľa § 42 ods.6 ZDP:

· presiahla 5 000 eur a nepresiahla 16 600 eur, daňovník platí štvrťročné preddavky na zdaňovacie obdobie roka 2021 vo výške 1/4 z tejto dane. Preddavky sú splatné do konca príslušného kalendárneho štvrťroka;

· presiahla 16 600 eur, daňovník platí počnúc prvým mesiacom roka 2021 mesačné preddavky vo výške 1/12 z tejto dane. Všetky preddavky sú splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca, za ktorý sú platené.

U daňovníka so zdaňovacím obdobím hospodársky rok, je štvrťročný preddavok na daň splatný do konca príslušného štvrťroka hospodárskeho roka.

V súlade s § 47 ZDP sa preddavky na daň zaokrúhľujú s presnosťou na dve desatinné miesta matematicky.

Ak pripadne deň splatnosti preddavku na daň na sobotu, nedeľu alebo štátny sviatok, dňom jeho splatnosti je podľa § § 27 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v z.n.p. (ďalej len „daňový poriadok“), najbližší nasledujúci pracovný deň.

Príklad 3

Spoločnosť v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roka 2020 uviedla v riadku 1110 daň na účely určenia výšky preddavkov na daň vo výške 17 650,50 €.

Pretože daň presiahla sumu 16 600 €, spoločnosť je povinná v roku 2021 platiť mesačné preddavky vo výške 1 470,88 € (17 650,50: 12 = 1 470,8750, po zaokrúhlení 1 470,88), a to vždy do konca príslušného mesiaca.

Príklad 4

Spoločnosť v daňovom priznaní za rok 2020 uviedla v riadku 1110 daň na účely určenia výšky preddavkov vo výške 11 562,31 €.

Daň nepresiahla sumu 16 600 €, presiahla však sumu 5 000 €, preto je spoločnosť povinná v roku 2021 platiť štvrťročné preddavky vo výške 2 890,58 € (11 562,31: 4 = 2 890,5775, po zaokrúhlení 2 890,58), a to vždy do konca príslušného kalendárneho štvrťroka.

Príklad 5

Spoločnosť má zdaňovacie obdobie hospodársky rok od 1. 2. 2021 do 31. 1. 2022. Daňovníkovi v tomto zdaňovacom období vznikne povinnosť platiť štvrťročné preddavky na daň.

Preddavky na daň na toto zdaňovacie obdobie sú splatné do konca príslušného štvrťroka hospodárskeho roka, to zn. do 30. 4. 2021, 31. 7. 2021, 31. 10. 2021 a 31. 1. 2022.

Kedy daňovník neplatí preddavky na daň

Ak správca dane neurčí platenie preddavkov na daň rozhodnutím podľa § 42 ods. 10 ZDP, preddavky na daň neplatí:

· daňovník, ktorého daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie nepresiahla 5 000 eur [§ 42 ods. 3 písm. a) ZDP];

· daňovník v likvidácii alebo konkurze v zdaňovacom období podľa § 41 ods. 4 a 6 ZDP, t.j. odo dňa vstupu do likvidácie alebo vyhlásenia konkurzu až do dňa ukončenia týchto procesov [§ 42 ods. 3 písm. b) ZDP];

Príklad 6

Daňovník v roku 2021 platí mesačné preddavky.

Dňa 16. mája 2021 vstúpi do likvidácie, preto preddavok splatný 31. mája 2021 už nebude platiť. Takisto nebude platiť preddavky počas celého obdobia likvidácie.

· daňovník, ktorý podáva daňové priznanie v roku 2021 prvýkrát. Tento daňovník podľa § 42 ods. 8 ZDP neplatí preddavky do lehoty na podanie daňového priznania, resp. do predĺženej lehoty na podanie daňového priznania, pričom sumu preddavkov splatných za toto obdobie vo výške vypočítanej z dane uvedenej v daňovom priznaní za rok 2020 vyrovná do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania [§ 42 ods. 3 písm. c) ZDP];

Platenie preddavkov na daň

ZDP v § 42 osobitne upravuje platenie preddavkov na daň:

· do lehoty na podanie daňového priznania, v ktorom bude uvedená daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, na základe poslednej známej daňovej povinnosti a

· po lehote na podanie daňového priznania na základe dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie.

Podľa § 49 ods. 2 a 3 ZDP daňové priznanie sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, resp. v predĺženej lehote na základe oznámenia podaného daňovníkom príslušnému správcovi dane najneskôr v posledný deň lehoty na podanie daňového priznania. V lehote na podanie daňového priznania je daňovník povinný daň aj zaplatiť.

V roku 2021 má daňovník povinnosť podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie roka 2020 do 31. 3. 2021 za predpokladu, že nemá predĺženú lehotu na podanie daňového priznania.

Platenie preddavkov do lehoty na podanie priznania

Do lehoty na podanie daňového priznania, v ktorom je uvedená daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, platí daňovník preddavky na daň vypočítané z dane na základe poslednej známej daňovej povinnosti (§ 42 ods. 7 ZDP). Ide o daň uvedenú v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie pred bezprostredne predchádzajúcim zdaňovacím obdobím. Pri výpočte poslednej známej daňovej povinnosti sa postupuje rovnako ako pri výpočte dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie vrátane použitia sadzby dane podľa § 15 ZDP uvedenej v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie pred bezprostredne predchádzajúcim zdaňovacím obdobím.

Pri platení preddavkov na daň počnúc 1. 1. 2021 do lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2020 (do 31. 3. 2021, za predpokladu, že daňovník nemá predĺženú lehotu na podanie daňového priznania) sa vychádza z daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2019, pričom pri prepočte poslednej známej daňovej povinnosti sa základ dane znížený o daňovú stratu (r. 500 tohto daňového priznania) prepočíta sadzbou dane uvedenou v tomto v daňovom priznaní, t.j. 21 % a odpočítajú sa úľavy vyplývajúce zo ZDP (r. 610 tohto daňového priznania), to zn. daň na účely určenia výšky platenia preddavkov na daň do lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2020 sa vypočíta: (r. 500 x 21 %) – r. 610 daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2019. Z takto prepočítanej poslednej známej daňovej povinnosti sa v súlade s § 42 ods. 1 a 2 ZDP, po zaokrúhlení matematicky podľa § 47 ZDP, určia a vypočítajú preddavky na daň platené v roku 2021 do lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2020.

Daňovník, ktorý v predchádzajúcom zdaňovacom období, t.j. v roku 2020 vznikol splynutím alebo rozdelením alebo sa zlúčil s iným daňovníkom, platí preddavky na daň do lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2020 spôsobom a vo výške podľa § 42 ods. 4 písm. b) až d) ZDP, pričom preddavky splatné od 1. 1. 2021 sa určia z dane za zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom nastala zmena, vypočítanej nasledovne: (r. 500 x 21 %, resp. 15 %) – r. 610. Preddavky sa zaokrúhlia na dve desatinné miesta matematicky.

Viac o problematike sa dočítate v mesačníku DUO 3/2021.

Nezabudnite v januári 2021

Termín zákonnej povinnosti	Charakteristika zákonnej povinnosti	Povinná osoba a zákon v platnom znení	Sankcia za nesplnenie povinnosti
8. 1. – piatok	Splatnosť preddavku na poistné na zdravotné poistenie do príslušnej zdravotnej poisťovne pre samostatne zárobkovo činné osoby za december 2020 v prípade povinnej aj dobrovoľnej účasti na sociálnom poistení	Samostatne zárobkovo činná osoba § 17 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení n. p.	Úrok z omeškania vo výške štvornásobku základnej úrokovej sadzby európskej centrálnej banky (najmenej 15 % ročná úroková sadzba) z dlžnej sumy poistného a počtu dní omeškania
	Splatnosť poistného na nemocenské poistenie, starobné a invalidné poistenie a na poistenie v nezamestnanosti pre samostatne zárobkovo činné osoby za december 2020 v prípade povinnej aj dobrovoľnej účasti na sociálnom poistení	Samostatne zárobkovo činná osoba § 143 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení n. p.	Penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti do dňa úhrady. Ak penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 5 eur, nepredpíše sa.
	Splatnosť poistného na sociálne poistenie z vymeriavacieho základu zamestnancov s nepravidelným príjmom za december 2020	Zamestnávateľ § 143 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení n. p.	Penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti do dňa úhrady. Ak penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 5 eur, nepredpíše sa.
	Splatnosť poistného na verejné zdravotné poistenie z dividend vyplatených v decembri 2020, na ktoré sa vzťahuje táto povinnosť	Platiteľ dividend § 17 ods. 4 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení n. p.	Úrok z omeškania vo výške štvornásobku základnej úrokovej sadzby európskej centrálnej banky (najmenej 15 % ročná úroková sadzba) z dlžnej sumy poistného a počtu dní omeškania
	Podanie výkazu preddavkov platiteľa dividend za dividendy, na ktoré sa vzťahuje táto povinnosť, a ktoré boli vyplatené v decembri 2020	Platiteľ dividend § 20 ods. 5 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení n. p.	Pokuta do výšky 3 319 eur za každé nesplnenie povinnosti. Pri opakovanom porušení tej istej povinnosti počas dvoch rokov dvojnásobok uloženej pokuty.
15. 1. – piatok	Odvod dane vyberanej zrážkou v decembri 2020 z tých príjmov, na ktoré sa vzťahuje zrážková daň a oznámenie tejto skutočnosti správcovi dane	Platiteľ zrážkovej dane § 43 ods. 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení n. p.	Úrok z omeškania vo výške štvornásobku základnej úrokovej sadzby európskej centrálnej banky (najmenej 15 % ročná úroková sadzba) z dlžnej sumy a počtu dní omeškania. Pokuta od 30 eur do 3 000 eur za nesplnenie oznamovacej povinnosti.
15. 1. – piatok	Odvod sumy na zabezpečenie dane platiteľom príjmu a oznámenie tejto skutočnosti správcovi dane	Platiteľ príjmu podliehajúceho zabezpečeniu dane § 44 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení n. p.	Úrok z omeškania vo výške štvornásobku základnej úrokovej sadzby európskej centrálnej banky (najmenej 15 % ročná úroková sadzba) z dlžnej sumy a počtu dní omeškania. Pokuta od 30 eur do 3 000 eur za nesplnenie oznamovacej povinnosti.
20. 1. – streda	Predloženie žiadosti o registráciu pre DPH zdaniteľnou osobou, ktorej obrat za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov dosiahol v decembri 2020 49 790 €	Zdaniteľná osoba § 4 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení n. p.	Pokuta od 60 eur do 20 000 eur
25. 1. – pondelok	Podanie súhrnného výkazu k DPH za december 2020 elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronickej podateľne v prípade, ak hodnota tovarov v ňom uvádzaných presiahla v predchádzajúcom kalendárnom štvrťroku 50 000 €	Platiteľ DPH § 80 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení n. p.	Pokuta od 30 eur do 3 000 eur
			Pokuta od 30 eur do 3 000 eur
	Podanie súhrnného výkazu k DPH za štvrtý štvrťrok 2020 elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronickej podateľne v prípade, ak hodnota tovarov v ňom uvádzaných nepresiahla v predchádzajúcom kalendárnom štvrťroku a súčasne v predchádzajúcich štyroch kalendárnych štvrťrokoch hodnotu 50 000 €	Platiteľ DPH § 80 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení n. p.	Pokuta od 30 eur do 3 000 eur
			Pokuta od 30 eur do 3 000 eur
	Podanie kontrolného výkazu k DPH za december 2020 elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronickej podateľne (ak je zdaňovacím obdobím kalendárny mesiac)	Platiteľ DPH § 78a ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení n. p.	Pokuta do výšky 10 000 eur s prihliadnutím na závažnosť a dĺžku trvania protiprávneho stavu. Pri opakovanom porušení povinnosti (nepodanie kontrolného výkazu, oneskorené podanie, uvedenie neúplných alebo nesprávnych údajov, neodstránenie nedostatkov) pokuta do výšky 100 000 eur.

	Podanie kontrolného výkazu k DPH za štvrtý štvrťrok 2020 elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronickej podateľne (ak je zdaňovacím obdobím kalendárny štvrťrok)	Platiteľ DPH § 78a ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení n. p.	Pokuta do výšky 10 000 eur s prihliadnutím na závažnosť a dĺžku trvania protiprávneho stavu. Pri opakovanom porušení povinnosti (nepodanie kontrolného výkazu, oneskorené podanie, uvedenie neúplných alebo nesprávnych údajov, neodstránenie nedostatkov) pokuta do výšky 100 000 eur.

	Podanie daňového priznania k DPH za december 2020 elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronickej podateľne (ak je zdaňovacím obdobím kalendárny mesiac)	Platiteľ DPH § 78 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení n. p.	Pokuta od 30 eur do 16 000 eur za oneskorené podanie. Za nepodanie priznania v lehote určenej vo výzve správcu dane pokuta od 60 eur do 32 000 eur.

	Podanie daňového priznania k DPH za štvrtý štvrťrok 2020 elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronickej podateľne (ak je zdaňovacím obdobím kalendárny štvrťrok)	Platiteľ DPH § 78 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení n. p.	Pokuta od 30 eur do 16 000 eur za oneskorené podanie. Za nepodanie priznania v lehote určenej vo výzve správcu dane pokuta od 60 eur do 32 000 eur.

	Splatnosť DPH za december 2020 pre platiteľov s mesačnou daňovou povinnosťou	Platiteľ DPH § 78 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení n. p.	Úrok z omeškania vo výške štvornásobku základnej úrokovej sadzby európskej centrálnej banky (najmenej 15 % ročná úroková sadzba) z dlžnej sumy a počtu dní omeškania.

	Splatnosť DPH za štvrtý štvrťrok 2020 pre platiteľov so štvrťročnou daňovou povinnosťou	Platiteľ DPH § 78 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení n. p.	Úrok z omeškania vo výške štvornásobku základnej úrokovej sadzby európskej centrálnej banky (najmenej 15 % ročná úroková sadzba) z dlžnej sumy a počtu dní omeškania.

	Podanie daňového priznania elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronickej podateľne colnej správy a splatnosť spotrebnej dane z alkoholických nápojov, tabakových výrobkov, minerálneho oleja, elektriny, uhlia a zemného plynu za december 2020	Platiteľ spotrebnej dane § 12 zákona č. 530/2011 Z. z., § 13 zákona 106/2004 Z. z., § 14 zákona 98/2004 Z. z., § 12 zákona 609/2007 Z. z. všetky v znení n. p.	Pokuta od 30 eur do 16 000 eur za oneskorené podanie. Za nepodanie priznania v lehote určenej vo výzve správcu dane pokuta od 60 eur do 32 000 eur. Úrok z omeškania vo výške štvornásobku základnej úrokovej sadzby európskej centrálnej banky (najmenej 15 % ročná úroková sadzba) z dlžnej sumy a počtu dní omeškania.

do výplatného termínu	Splatnosť preddavku na poistné na zdravotné poistenie do príslušných zdravotných poisťovní zrazeného zamestnancom a preddavku na poistné, ktoré platí zamestnávateľ za december 2020	Zamestnávateľ § 17 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení n. p.	Úrok z omeškania vo výške štvornásobku základnej úrokovej sadzby európskej centrálnej banky (najmenej 15 % ročná úroková sadzba) z dlžnej sumy poistného a počtu dní omeškania
	Splatnosť poistného do príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne na sociálne poistenie zrazeného zamestnancom a poistného, ktoré platí zamestnávateľ za december 2020	Zamestnávateľ § 143 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení n. p.	Penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti do dňa úhrady. Ak penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 5 eur, nepredpíše sa.
	Elektronicky predložiť Sociálnej poisťovni výkaz poistného a príspevkov za december 2020	Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. f) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení n. p.	Predloženie výkazu po lehote: 5,00 - 1 330,00 eur/1 výkaz Nepredloženie výkazu vôbec: 10,00 – 3 320,00 eur/1 výkaz Predloženie výkazu bez členenia na jednotlivých zamestnancov, neuvedenie dňa výplaty príjmov: 3,30 – 663,80 eur/1 výkaz (najviac spolu 16 596,96 eur)
	Elektronicky predložiť Sociálnej poisťovni evidenčný list dôchodkového poistenia za zamestnancov, ktorí skončili pracovný pomer v decembri 2020	Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. j) bod 1. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení n. p	Pokuta až do 16 596,96 eura
Deň pred vznikom pracovnoprávneho vzťahu alebo pred vznikom poistenia	Prihlásiť zamestnanca do Sociálnej poisťovne deň pred vznikom poistného vzťahu, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca	Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení n. p	Prihlásenie po lehote za každý deň omeškania: 0,30 – 16,60 eur Neprihlásenie vôbec za každý deň omeškania: 0,60 – 33,20 eur Nesprávne prihlásenie: 3,32 – 1 659,70 eur (najviac spolu 16 596,96 eur) V prípade preukázania zneužitia sociálneho poistenia sa horná hranica sadzby zvýši najviac o 200 %.
	Prihlásiť zamestnávateľa do Sociálnej poisťovne najneskôr deň predchádzajúci dňu, v ktorom začal zamestnávať aspoň jedného zamestnanca	Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení n. p	Prihlásenie po lehote za každý deň omeškania: 0,30 – 16,60 eur Neprihlásenie vôbec za každý deň omeškania: 0,60 – 33,20 eur
do 3 dní	Oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne pracovný úraz, ktorý si vyžiadal lekárske ošetrenie alebo dočasnú pracovnú neschopnosť	Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. h) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení n. p	Pokuta až do 16 596,96 eura.
	Predložiť pobočke Sociálnej poisťovne žiadosť o výplatu nemocenskej dávky (nemocenského po 10. dni trvania dočasnej pracovnej neschopnosti)	Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. e) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení n. p	Pokuta až do 16 596,96 eura.
	Od výplatného termínu doručiť zdravotnej poisťovni výkaz preddavkov na poistné za december 2020	Zamestnávateľ § 20 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v z.n.p. a Metodické usmernenie UDZS č. 3/2/2008	Pokuta do výšky 3 319 eur za každé nesplnenie povinnosti. Pri opakovanom porušení tej istej povinnosti počas dvoch rokov dvojnásobok uloženej pokuty.
do 5 dní po dni výplaty, úhrady alebo pripísania zdaniteľnej mzdy daňovníkovi k dobru	Odvod mesačných preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a odvod osobitnej dane vybraného ústavného činiteľa za december 2020	Zamestnávateľ § 35 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení n. p.	Úrok z omeškania vo výške štvornásobku základnej úrokovej sadzby európskej centrálnej banky (najmenej 15 % ročná úroková sadzba) z dlžnej sumy a počtu dní omeškania
	Prevod finančných prostriedkov vo výške vytvoreného sociálneho fondu za december 2020 na osobitný analytický účet fondu alebo na osobitný účet v banke	Zamestnávateľ § 6 ods. 2 zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde v znení n. p.	Zákon neurčuje.
Do 8 dní	Odhlásiť zamestnanca v pobočke Sociálnej poisťovne, odhlásiť sa z registra zamestnávateľov v pobočke Sociálnej poisťovne, oznámiť zmenu v údajoch zamestnávateľa a zmenu výplatného termínu	Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. b) bod 1. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení n. p	Odhlásenie po lehote za každý deň omeškania: 0,30 – 16,60 eur Neodhlásenie vôbec za každý deň omeškania: 0,60 – 33,20 eur (najviac spolu 16 596,96 eur) V prípade preukázania zneužitia sociálneho poistenia sa horná hranica sadzby zvýši najviac o 200 %.
	Elektronicky predložiť Sociálnej poisťovni evidenčný list dôchodkového poistenia za zamestnancov, ktorí si uplatnili nárok na dávku dôchodkového poistenia	Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. j) bod 2a. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení n. p	Pokuta až do 16 596,96 eura.
	Elektronicky predložiť evidenčný list dôchodkového poistenia odo dňa doručenia výzvy Sociálnej poisťovne na predloženie tejto evidencie	Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. j) bod 2b. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení n. p	Pokuta až do 16 596,96 eura.
	Oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne prerušenie sociálneho poistenia, začiatok a skončenie materskej a rodičovskej dovolenky zamestnanca, zmeny v údajoch zamestnanca (priezvisko, stav, miesto trvalého pobytu) a zmenu názvu a sídla zamestnávateľa	Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. c), d), m), n) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení n. p	Oznámenie po lehote za každý deň omeškania: 0,30 – 3,32 eur Neoznámenie vôbec za každý deň omeškania: 0,30 – 6,60 eur (najviac spolu 16 596,96 eur)
	Predložiť pobočke Sociálnej poisťovne záznam o pracovnom úraze, výsledky vyšetrovania pracovného úrazu, hlásenie o zistení choroby z povolania	Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. i) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení n. p	Pokuta až do 16 596,96 eura.
	Oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne platobnú neschopnosť zamestnávateľa, informácie súvisiace s poskytnutím dávky garančného poistenia, predložiť potvrdenie o nárokoch zamestnancov	Zamestnávateľ § 234 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení n. p	Pokuta až do 16 596,96 eura.
	Prihlásiť a odhlásiť v pobočke zdravotnej poisťovne zamestnancov a ich zamestnávateľa	Zamestnávateľ § 24 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení n. p.	Pokuta do výšky 3 319 eur za každé nesplnenie povinnosti. Pri opakovanom porušení tej istej povinnosti počas dvoch rokov dvojnásobok uloženej pokuty.
	Oznámiť zamestnávateľovi uplatnenie nároku na odpočítateľnú položku na zdravotné poistenie od vzniku pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu zamestnancom, zánik nároku na odpočítateľnú položku na zdravotné poistenie odo dňa zmeny zamestnancom	Zamestnanec § 23 ods. 6 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení n. p.	Zákon neurčuje.
Do 30 dní	Oznámiť správcovi miestnych daní rozhodujúce skutočnosti pre vznik alebo zánik daňovej povinnosti ako aj zmenu týchto skutočností	Poplatník miestnych daní § 80 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach v znení n. p.	Pokuta najviac do výšky vyrubenej dane alebo poplatku, nie menej ako 5 eur, najviac však do 3 000 eur.
Do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca	Odo dňa získania povolenia alebo oprávnenia na podnikateľskú činnosť alebo začatia výkonu inej zárobkovej činnosti – registrovať sa u miestne príslušného správcu dane, oznámiť vykonávanie činnosti, poberanie príjmov podliehajúcich dani, zriadenie stálej prevádzkarne, zrušenie činnosti daňového subjektu	Zamestnávateľ § 49a zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení n. p.	Pokuta od 60 eur do 20 000 eur za nesplnenie registračnej povinnosti. Pokuta od 30 eur do 3 000 eur za nesplnenie oznamovacej povinnosti.
Do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca	Podať daňové priznanie k dani z motorových vozidiel pri konkurze, likvidácii, pri ukončení podnikania, pri prerušení podnikania, pri úmrtí daňovníka a pri zániku daňovníka	Platiteľ dane z motorových vozidiel § 9 ods. 3 a nasl. zákona č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel v znení n. p.	Pokuta od 30 eur do 16 000 eur za oneskorené podanie. Za nepodanie priznania v lehote určenej vo výzve správcu dane pokuta od 60 eur do 32 000 eur.
Pred nadobudnutím tovaru v hodnote 14 000 € bez DPH, pred prijatím služby a pred dodaním služby do iného členského štátu	Registrácia na DPH pre povinnú osobu (neplatiteľa DPH), ak nadobúda v tuzemsku tovar z iného členského štátu v hodnote nad 14 000 € v kalendárnom roku, registrácia pred prijatím služby a pred dodaním služby do iného členského štátu, pri ktorej sa určí miesto dodania podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH	Zdaniteľná osoba § 7, § 7a zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení n. p.	Pokuta od 60 eur do 20 000 eur

Pripravila: Ing. Zuzana Cingelová

V rámci daňového konania rozhoduje správca dane o právach, právom chránených záujmoch a právnych povinnostiach účastníkov daňového konania. Uvedené daňové konanie pritom pozostáva z jednotlivých štádií, ktoré tvoria celok. Správca dane zabezpečuje dôkazné konanie, vydáva prvostupňové rozhodnutie, zvažuje podané odvolanie daňového subjektu a v neposlednom rade zabezpečuje aj daňové exekučné konanie, pokiaľ si saňový subjekt nesplní svoju právnu povinnosť v konkrétnom prípade.

Ide o jednotlivé procesné úkony, ktoré v daňovom konaní vykonáva správca dane v spolupráci s daňovým subjektom. Preto je nevyhnutné, aby v daňovom konaní vystupoval vecne a miestne príslušný správca dane. V daňovom konaní pritom vystupuje v úlohe organizátora správca dane, ktorý aj riadi jednotlivé štádiá daňového konania.

Pojem správca dane a jeho spôsobilosť v daňovom konaní

Podstatným právnym predpisom, ktorý upravuje právne postavenie a oprávnenie správcu dane vrátene jeho príslušnosti na daňové konanie, je zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“), pričom v § 4 sa striktne ustanovuje, kto môže vystupovať v postavení správcu dane v daňovom konaní.

Podľa uvedeného ustanovenia § 4 ods. 1 daňového poriadku je správcom dane daňový úrad, colný úrad a obec, pričom ide o taxatívny výklad pojmu „správca dane“, ktorý nemožno zužovať a ani rozširovať.

Ktorý z uvedených správcov dane môže v daňovom konaní vystupovať, pričom ich oprávnenia ustanovuje daňový poriadok ako aj osobitná právna úprava.

Príklad č. 1

V prípade miestnych daní, ktorou je aj daň z nehnuteľností, vykonáva správu tejto miestnej dane, či už ide o daň z pozemkov alebo stavieb príslušná obec alebo mesto, pričom uvedené vyplýva zo zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku“), ktorý ustanovuje špecifikáciu a právny režim jednotlivých miestnych daní podľa § 2 ods. 1 tohto zákona a určuje aj správcu dane v danom daňovom konaní. Preto platí, že správu dane z nehnuteľností vykonávajú príslušné obce a mestá a nevykonávajú ju daňové alebo colné úrady.

Zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku určuje

aj právny režim jednotlivých miestnych daní a miestneho poplatku, teda dokedy je možné napríklad podať daňové priznanie. Tak napríklad podľa § 99a zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku priznanie k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje je daňovník povinný podať príslušnému správcovi dane do 31. januára toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom mu vznikla daňová povinnosť k týmto daniam alebo niektorej z nich podľa stavu k 1. januáru zdaňovacieho obdobia.

Uvedená právna norma je pritom podstatná aj pre konanie príslušného správcu dane v daňovom konaní, nakoľko pokiaľ povinný daňový subjekt nepodá v uvedenej lehote daňové priznanie, a to ani po výzve správcu dane, musí na základe § 15 ods. 3 daňového poriadku začať príslušný správca dane konanie o určení dane podľa pomôcok, ktoré je špecifickým daňovým konaním.

Dôkazný prostriedok

Taktiež v § 48 ods. 3 daňový poriadok demonštratívnym právnym výpočtom ustanovuje, čo môže byť považované za dôkazný prostriedok v konaní o určení dane podľa pomôcok, pričom ide predovšetkým o listiny, daňové priznania, výpisy z verejných zoznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky, výpovede objasňujúce skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení, výpisy z účtov vedených u poskytovateľov platobných služieb a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, alebo podobných daňových subjektov v súvislosti s daňovým subjektom.

Špecifickým spôsobom v porovnaní so všeobecnou právnou úpravou § 16 daňového poriadku sa upravuje možnosť daňového subjektu podať opravné a dodatočné daňové priznanie v prípade priznania k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje.

Uvedená možnosť je upravená v § 99c zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku, pričom túto právnu úpravu je potrebné prednostne použiť.

V rámci daňového konania má pritom správca dane procesné práva a aj právne povinnosti voči účastníkom daňového konania, ich zástupcom, prípadne iným subjektom, ktoré sú zúčastnené na daňovom konaní.

Príklad č. 2

Pri výkone daňovej kontroly podľa § 46 daňového poriadku má správca dane nielen procesné práva, ale aj právne povinnosti, ktoré daňový poriadok s výkonom daňovej kontroly spája. Pri začatí daňovej kontroly je správca dane povinný vyhotoviť a zaslať kontrolovanému daňovému subjektu oznámenie o daňovej kontrole. Proces vykonania daňovej kontroly je začatý okamihom doručenia oznámenia správcu dane o daňovej kontrole alebo vyhotovením zápisnice o začatí daňovej kontroly. V prípade vydania oznámenia o začatí daňovej kontroly ide o situácie, kedy je daňová kontrola pripravovaná a plánovaná.

V prípade, že sa daňová kontrola nezačína doručením oznámenia o jej začatí

musí byť spísaná zamestnancom správcu dane zápisnica o začatí daňovej kontroly, v ktorej okrem iných náležitostí musí byť uvedený aj deň začatia daňovej kontroly.

Pokiaľ zamestnanec správcu dane počas výkonu daňovej kontroly zistí, že je potrebné popri kontrole určitej dane a daňového a účtovného obdobia vykonať kontrolu aj inej dane a iného účtovného a daňového obdobia, môže tak urobiť, musí však o tom okamžite informovať kontrolovaný daňový subjekt písomne. Pritom ale musí byť dodržaný účel výkonu daňovej kontroly, ktorý vyplýva z oznámenia o výkone daňovej kontroly alebo zo zápisnice o daňovej kontrole.

Správca dane má oprávnenie

kedykoľvek počas výkonu daňovej kontroly požadovať od kontrolovaného daňového subjektu informácie, doplňujúce vysvetlenia, podklady k už predloženým dokumentom, vyjadreniam, písomnostiam, teda musí zamestnancovi správcu dane poskytnúť súčinnosť pri výkone daňovej kontroly.

Špecifický postup sa ustanovuje v prípade, že si správca dane zapožičia mimo sídla kontrolovaného daňového subjektu potrebné veci, záznamy, podklady za účelom výkonu daňovej kontroly.

V tomto prípade je podľa § 46 ods. 6 daňového poriadku ktorýkoľvek zamestnanec správcu dane povinný potvrdiť kontrolovanému daňovému subjektu prevzatie týchto podkladov, pričom daňový poriadok neustanovuje formu a ani náležitosti takéhoto potvrdenia.

Zapožičané veci a podklady musí správca dane kontrolovanému daňovému subjektu vrátiť

najneskôr do 30 dní od ukončenia daňovej kontroly. Uvedená 30 dňová lehota neplatí, pokiaľ sa daňová kontrola ukončila doručením oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok, pričom toto špecifické daňové konanie nemôže prebiehať súbežne s daňovou kontrolou.

Pokiaľ sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle podľa § 46 ods. 8 daňového poriadku správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, pokiaľ daňový poriadok neustanovuje iný postup. V rámci výzvy na prerokovanie správca dane určí lehotu, ktorá nemôže byť kratšia ako 30 pracovných dní od doručenia protokolu, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Pokiaľ je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy a zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

Podľa daňového poriadku sa nemusí realizovať prerokovanie protokolu o daňovej kontrole

pokiaľ nevznikla potreba úpravy daňovej povinnosti a taktiež vtedy, keď daňový subjekt neumožní výkon daňovej kontroly a tým mu zanikne nárok na poskytnutie nadmerného odpočtu.

Podľa § 46 ods. 9 daňového poriadku sa popri doručení protokolu o daňovej kontrole môže proces daňovej kontroly ukončiť začatím konania o určení dane podľa pomôcok alebo zánikom nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu.

Výkon jednotlivých práv a povinností správcom dane nielen pri výkone daňovej kontroly, ale v rámci celého daňového konania sa musí odvíjať a mať právny základ v niektorých z ustanovení daňového poriadku alebo osobitnej právnej úpravy.

Práve platná právna úprava určuje rozsah práv a povinností, ktoré má správca dane v daňovom konaní, teda určuje aj procesnú spôsobilosť správcu dane v daňovom konaní.

Uvedená zásada rešpektovania zákonnosti správcom dane je najlepšie poznateľná v § 3 ods. 1 daňového poriadku, nakoľko správca dane môže uznať a vykonať len ten dôkazný prostriedok, ktorý bol nadobudnutý v súlade s platným právom. Pokiaľ uvedené kritérium nebolo naplnené, tak nemôže byť dôkazný prostriedok braný do úvahy, a to ani vtedy, pokiaľ preukazuje skutočnosti podstatné v daňovom konaní.

Vecná príslušnosť správcu dane v daňovom konaní

Pri posúdení vecnej príslušnosti správcu dane v daňovom konaní sa rieši otázka, ktorý zo správcov dane, ktorí sú uvedení v § 4 ods. 1 daňového poriadku, je príslušný na konanie v predmetnom daňovom konaní. Podľa § 4 ods. 1 daňového poriadku môže byť správcom dane daňový úrad, colný úrad alebo obec. Preto z pohľadu vecnej príslušnosti správcu dane je potrebné vyriešiť otázku, ktorý z uvedených správcov dane bude na konanie príslušný.

Podľa § 6 ods. 1 daňového poriadku je na konanie príslušný ten správca dane, ktorého ustanovujú osobitné právne predpisy (ide o právne predpisy upravujúce jednotlivé druhy daní, napríklad zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov).

Príklad č. 3

V prípade dane z nehnuteľností, ktorá je podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku miestnou daňou, je podľa § 99 ods. 1 zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku správcom dane obec, na ktorej území sa nehnuteľnosť nachádza, pričom ide o určenie vecnej príslušnosti správcu dane. Pokiaľ vecnú príslušnosť správcu dane v daňovom konaní neupravuje ani daňový poriadok a ani osobitné právne predpisy, tak je podľa § 6 ods. 1 daňového poriadku vecne príslušným pre daňové konanie daňový úrad, ktorý bude vykonávať procesné úkony v daňovom konaní. V prípade, že vzniknú pochybnosti o určení vecnej príslušnosti medzi daňovým úradom a colným úradom, rozhoduje podľa § 6 ods. 2 daňového poriadku o vecnej príslušnosti Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky. Pritom daňový poriadok neustanovuje, či je možné rozporovať rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len „finančné riaditeľstvo“) ohľadne určenia vecnej príslušnosti, a preto je potrebné rešpektovať jeho rozhodnutie.

Miestna príslušnosť správcu dane v daňovom konaní

Pokiaľ je vyriešená otázka vecnej príslušnosti, ktorá spočíva v riešení toho, ktorý správca dane bude príslušný v konkrétnom daňovom konaní, tak je potrebné riešiť, ktorý konkrétny správca dane z určitého druhu bude na konanie príslušný. Preto ide o vyriešenie otázky miestnej príslušnosti v daňovom konaní.

Podľa § 7 ods. 1 daňového poriadku platí, že pokiaľ daňový poriadok alebo osobitná právna úprava neustanovuje niečo iné, tak sa miestna príslušnosť správcu dane riadi u fyzickej osoby miestom jej trvalého pobytu a u právnickej osoby jej sídlom.

Pokiaľ nemožno určiť miestnu príslušnosť podľa uvedeného kritéria, tak v tom prípade podľa § 7 ods. 2 daňového poriadku platí, že miestne príslušný na procesné úkony v daňovom konaní bude správca dane podľa miesta umiestnenia organizačnej zložky daňového subjektu podľa § 7 a § 21 ods. 3 Obchodného zákonníka, inak miestom, v ktorom daňový subjekt vykonáva prevažnú časť svojej činnosti, ktorú je oprávnený vykonávať.

S určením miestnej príslušnosti môžu vzniknúť nejasné situácie napríklad vtedy, keď ide o rozsiahlu právnickú osobu s diverzifikovanou činnosťou, ktorá má veľký počet organizačných jednotiek s diferencovanou právomocou, kde je ťažké určiť napríklad jej centrálu alebo sídlo. V kontexte uvedených súvislostí daňový poriadok obsahuje uvedené ustanovenie, na základe ktorého je podstatným kritériom pre určenie miestnej príslušnosti správcu dane miesto, kde daňový subjekt vykonáva prevažnú časť svojej činnosti, na ktorú má oprávnenie.

V § 7 ods. 3 rieši daňový poriadok situáciu, ktorá nastane, keď nemožno určiť miestnu príslušnosť správcu dane podľa hore uvedených kritérií. Pokiaľ nastane takýto prípad, tak je miestne príslušný Daňový úrad Bratislava pre záležitosti, ktoré riešia daňové úrady alebo Colný úrad Bratislava pre záležitosti, v ktorých sú vecne príslušné colné úrady. V uvedenom ustanovení však daňový poriadok nerieši situáciu, ktorý správca dane je príslušný, ak ide o daň, ktorej správu vykonáva miestna samospráva, ktorou je napríklad daň z nehnuteľností alebo iná miestna daň v danom prípade.

Pokiaľ vzniknú určité pochybnosti ohľadne určovania miestnej príslušnosti medzi daňovými alebo colnými úradmi, tieto pochybnosti podľa § 7 ods. 4 daňového poriadku rieši finančné riaditeľstvo. V takomto prípade možných kompetenčných sporov však daňový poriadok nezakladá rozhodovacie oprávnenie finančného riaditeľstva, keď je spor o príslušnosť medzi správcami dane, ktorými sú obce a mestá.

V prípade riešenia sporov ohľadne miestnej príslušnosti daňový poriadok neustanovuje špecifickou právnou úpravou v § 7 ods. 4 daňového poriadku, aké náležitosti má obsahovať rozhodnutie finančného riaditeľstva ohľadne sporu o príslušnosť, ktorá sa týka miestnej príslušnosti.

Taktiež sa neustanovuje, či daňové alebo colné úrady, ktoré sa sporia ohľadne miestnej príslušnosti, môžu podať odvolanie voči takémuto rozhodnutiu finančného riaditeľstva. Preto je možné vyvodiť záver, že rozhodnutie finančného riaditeľstva ohľadne sporov daňových a colných úradov, ktoré sa týkajú miestnej príslušnosti v daňovom konaní, musia tieto daňové a colné úrady rešpektovať.

Viac o problematike sa dočítate v mesačníku Dane a účtovníctvo bez chýb, pokút a penále 2/2021.