| |
LEHOTY NA ROZHODNUTIE V DAŇOVOM KONANÍ
Lehoty na vydanie rozhodnutia
Daňový poriadok upravuje v ustanovení § 65 lehoty, v ktorých je správca dane povinný rozhodnúť. Lehoty na rozhodnutie daňový poriadok stanovuje v závislosti od povahy veci, zložitosti, osobitnej zložitosti alebo mimoriadnej zložitosti prípadu.
Orgán príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní rozhodne:
– bezodkladne, najneskôr však do ôsmich dní odo dňa začatia konania za podmienky, ak to povaha veci pripúšťa a je tak možné urobiť na základe dokladov predložených daňovým subjektom, – inak do 30 dní odo dňa začatia konania,
– v osobitne zložitých prípadoch do 60 dní odo dňa začatia konania,
– v lehote predĺženej na základe žiadosti príslušného orgánu. Daňový poriadok nešpecifikuje, čo možno rozumieť pod pojmom bezodkladne, ale viaže túto lehotu na povahu veci a doklady predložené daňovým subjektom.
Pod pojmom rozhodnúť bezodkladne je teda potrebné rozumieť rozhodnúť bez zbytočného odkladu, najneskôr však do 8 dní. Povahou veci je potrebné rozumieť najmä jednoduchosť veci, keď o veci môže rozhodnúť správca dane na základe podkladov (napr. verejná listina) daňového subjektu, pretože z týchto podkladov je možné presne a úplne zistiť skutočný stav veci. V rovnakom režime by mali byť vydávané aj tzv. procesné rozhodnutia. V ostatných prípadoch je orgán príslušný na rozhodnutie povinný rozhodnúť v lehote do 30 dní od začatia konania a v osobitne zložitých prípadoch rozhodne do 60 dní od začatia konania.
Ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu alebo iné závažné okolnosti alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v 60-dňovej lehote, môže túto zákonnú lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť listom druhostupňový orgán, ktorým je Finančné riaditeľstvo SR, ak je prvostupňovým orgánom správca dane.
Ak rozhoduje druhostupňový orgán, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť ministerstvo, a ak rozhoduje ministerstvo, minister. O predĺžení lehoty sa rozhodnutie nevydáva. Ak nemôže príslušný orgán vzhľadom na povahu veci rozhodnúť do 60 dní od začatia konania, je povinný o tejto skutočnosti písomne upovedomiť daňový subjekt oznámením, a to s uvedením dôvodov.
Posúvanie konca lehôt na nasledujúci pracovný deň, ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, sa neuplatňuje pri lehotách ustanovených na úkony vykonávané správcom dane, a to vrátane rozhodovacej činnosti.
To znamená, že ak má správca dane rozhodnúť do 30 dní a posledný deň tejto lehoty pripadne na sobotu, tak najneskôr v piatok musí správca dane rozhodnutie odovzdať na poštovú prepravu, prípadne ho odoslať elektronickými prostriedkami.
Podľa ustanovenia § 65 ods. 6 daňového poriadku
lehota na rozhodnutie je zachovaná, ak v posledný deň lehoty daňový subjekt prevezme rozhodnutie u správcu dane alebo ak správca dane odovzdá rozhodnutie na poštovú prepravu prostredníctvom pošty alebo poskytovateľa poštových služieb alebo ak odošle rozhodnutie elektronickými prostriedkami. Pre počítanie lehôt je dôležitý aj začiatok daňového konania, ktorý je upravený v § 58 daňového poriadku. V zmysle § 58 ods. 1 daňového poriadku, daňové konanie začína buď na návrh účastníka daňového konania alebo z podnetu orgánu príslušného konať vo veci podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov.
Daňové konanie je začaté dňom doručenia podania daňového subjektu orgánu príslušnému konať vo veci alebo dňom, keď daňový subjekt na výzvu tohto príslušného orgánu doručil doplnené podanie. Ak daňové konanie začína z podnetu orgánu príslušného konať vo veci, konanie sa začína dňom, keď tento orgán vykonal voči daňovému subjektu alebo inej osobe, voči ktorej je podľa tohto zákona oprávnený konať, prvý úkon.
Vrátenie veci na ďalšie konanie a rozhodnutie
V prípade, ak Finančné riaditeľstvo SR alebo Ministerstvo Financií SR zruší rozhodnutie správcu dane a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, lehota na vydanie rozhodnutia podľa § 65 ods. 1 a 2 daňového poriadku začína plynúť deň nasledujúci po dni doručenia všetkých spisov (pod pojmom“ všetkých spisov“ sa rozumie súhrn písomností týkajúci sa daného prípadu, ktorý bol predložený súdu) spolu s právoplatným rozhodnutím odvolacieho orgánu správcovi dane.
V prípade, ak súd zruší rozhodnutie odvolacieho orgánu a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, odvolací orgán bude rozhodovať o odvolaní, pričom lehota na vydanie rozhodnutia v odvolacom konaní podľa § 65 ods. 1 a 2 daňového poriadku začína plynúť deň nasledujúci po vrátení všetkých spisov odvolaciemu orgánu súdom.
Podľa ustanovenia § 68 ods. 1 daňového poriadku vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu.
Vzhľadom k tomu, že daňový poriadok nestanovuje lehotu na vykonanie vyrubovacieho konania v prípade vrátenia veci na ďalšie konanie a rozhodnutie je potrebné dodržať všeobecné lehoty stanovené v § 65 daňového poriadku. Táto lehota sa počíta od doručenia právoplatného rozhodnutia odvolacieho orgánu správcovi dane, ktorým bolo zrušené rozhodnutie správcu dane a vec vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Ak súd zruší rozhodnutie odvolacieho orgánu a zároveň aj rozhodnutie správcu dane a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, vráti týmto postupom správcu dane do vyrubovacieho konania, ktoré začalo dňom nasledujúcim po dni doručenia protokolu spolu s výzvou podľa § 68 ods. 1 daňového poriadku.
Správca dane je teda povinný dodržať lehotu na vydanie rozhodnutia do 15 dní od spísania poslednej zápisnice o výsledku a priebehu dokazovania s daňovým subjektom a zároveň je povinný dodržať aj všeobecnú lehotu stanovenú v § 65 daňového poriadku, ktorá sa počíta od nasledujúceho dňa po doručení všetkých spisov odvolacím orgánom správcovi dane.
Zákon neustanovuje povinnosť oznamovať pokračovanie v ďalšom konaní, preto ak orgán, ktorému bola na základe rozhodnutia súdu alebo odvolacieho orgánu vec vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie, zašle účastníkovi konania oznámenie, že pokračuje v daňovom konaní, nemožno toto oznámenie považovať za vykonanie prvého úkonu, ktorým orgán príslušný vo veci začína konanie vo veci podľa § 58 ods. 3 daňového poriadku.
Opatrenia proti nečinnosti
Podľa ustanovenia § 66 daňového poriadku, ak orgán príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní je v tomto konaní nečinný a nerozhodne ani v lehotách ustanovených v § 65 ods. 1 a 2 a nápravu nemožno dosiahnuť inak a povaha vecí to nevylučuje, je príslušný vo veci rozhodnúť druhostupňový orgán.
Za nečinnosť je treba považovať každú situáciu, keď príslušný orgán nezačne konanie na návrh účastníka konania alebo nezačne konanie z úradnej moci, hoci mu to zákon (daňový poriadok alebo osobitný zákon) prikazuje. Týmto ustanovením sa rieši situácia, keď je príslušný orgán nečinný – vôbec nezačne konanie alebo konanie začne, ale ďalej nekoná, hoci je na to v zmysle zákona povinný a nerozhodne v zákonnej lehote.
Ak nemožno nápravu dosiahnuť inak a súčasne je splnená ďalšia zákonná podmienka (dovoľuje to povaha veci), inštančne nadriadený orgán je povinný rozhodnúť vo veci. Toto procesné opatrenie predstavuje prechod právomocí rozhodnúť vo veci z miestne a vecne príslušného orgánu na druhostupňový orgán (atrakcia, odvodené od slova atrahovať – stiahnuť).
Týmto prechodom právomoci sa inštančne nadriadený orgán stane orgánom príslušným vo veci rozhodnúť v prvom stupni. Jeho rozhodnutie (vydané namiesto nečinného orgánu) je prvostupňovým rozhodnutím, proti ktorému sa možno odvolať, pokiaľ zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie vo veci odvolacím orgánom namiesto prvostupňového orgánu je výnimkou zo zásady vecnej a miestnej príslušnosti. K presunu rozhodovacej právomoci nedochádza automaticky priamo zo zákona, ale až tým, že inštančne nadriadený orgán stiahne na seba právomoc vo veci rozhodnúť – je tak povinný urobiť, keď sú splnené obe, vyššie uvedené zákonné podmienky. Na atrakciu nemá daňový subjekt právny nárok.
Posúdenie toho, či sú v konkrétnom prípade splnené zákonné podmienky pre použitie opatrenia proti nečinnosti je v kompetencii inštančne nadriadeného orgánu (dovoľuje sa, ak to povaha veci nevylučuje). Nadriadený orgán je povinný v zmysle daňového poriadku takto postupovať, keď sa o nečinnosti podriadeného orgánu dozvie napr. zo sťažnosti účastníka konania, z podnetu inej osoby, z vlastnej úradnej činnosti.
Ďalším prostriedkom proti nečinnosti, ktorý môže daňový subjekt využiť proti správcovi dane je konanie o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy upravené v ustanovení § 242 – 251 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). V zmysle § 25 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku okrem ustanovení o intervencii. Ak niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd postupuje primerane podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva.
Podľa § 244 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako účastník administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy neúspešne vyčerpala sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre.
Podľa SSP sa žalobca môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní. Odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy spočívajúcej v porušení povinnosti začať administratívne konanie z úradnej povinnosti sa žalobou môže domáhať len prokurátor.
Preklúzia
Preklúzia je zánik práva v prípade, ak toto nebolo uplatnené v určenom čase, pričom k zániku práva dochádza iba v prípadoch uvedených v zákone.
Na zánik práva správca dane je povinný prihliadnuť, aj keď to povinný nenamietne. V daňovom poriadku je právna úprava preklúzie upravená v § 69 „Zánik práva vyrubiť daň“.
Podľa uvedeného ustanovenia nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov. Ak ide o daňový subjekt, ktorý si uplatňuje odpočítanie daňovej straty, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane po uplynutí siedmich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, v ktorom bola táto daňová strata vykázaná.
Podľa § 155 ods. 12 daňového poriadku, pokutu nemožno uložiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom sa daňový subjekt dopustil správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. a) až d), i) a j) alebo v ktorom nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie správcu dane, ak sa daňový subjekt dopustil správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. e) až h).
V zmysle § 156 ods. 8 daňového poriadku úrok z omeškania nemožno vyrubiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom daňový subjekt bol povinný:
– zaplatiť daň, rozdiel dane, preddavok na daň, splátku dane alebo sumu na zabezpečenie dane;
– odviesť vybraný preddavok na daň, vybratú daň alebo zrazenú daň.
Podľa ustanovenia § 79 ods. 5 daňového poriadku, daňový preplatok nemožno vrátiť, ak žiadosť o jeho vrátenie bola doručená po zániku práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane; to neplatí, ak preplatok vznikol z dôvodu, že daň bola zaplatená na základe rozhodnutia správcu dane, ktoré bolo následne zrušené z dôvodu jeho nezákonnosti a žiadosť o jeho vrátenie bola podaná do 60 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Preplatok, ktorý nemožno vrátiť, je príjmom štátneho rozpočtu alebo rozpočtu obce.
Predmetné ustanovenie teda umožňuje vrátiť preplatok, pri ktorom uplynula už lehota na jeho vrátenie, a to v prípade, ak je zrušené rozhodnutie, na základe ktorého bola daň vyrubená a zaplatená, a zároveň žiadosť o vrátenie preplatku je doručená po zániku práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane, a to do 60 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo zrušené rozhodnutie, na základe ktorého bola daň vyrubená a zaplatená.
Príklad
Daňový subjekt podal za zdaňovacie obdobie roku 2007 daňové priznanie na dani z príjmov v marci roku 2008. Päťročná lehota pre zánik práva vyrubiť daň uplynie 31. decembra 2013, tzn. Od konca roka 2008 do konca roku 2013. Správca dane začal 3. februára 2013 daňovú kontrolu podľa § 46 ods. 1 daňového poriadku, ktorú ukončil doručením protokolu o kontrole 8. októbra 2013.
Ak správca dane vykonal pred uplynutím lehoty úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov, plynú lehoty podľa § 69 ods. 1 znovu od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený. Maximálna lehota desiatich rokov na zánik práva vyrubiť daň sa počíta od konca roka, v ktorom vznikla daňovému subjektu povinnosť podať daňové priznanie. V tomto prípade predĺžená lehota na zánik práva vyrubiť daň uplynie v roku 2018, tzn. plynie od konca roka 2008 do konca roku 2018.
Nedodržanie zákonom určenej lehoty na vydanie správneho rozhodnutia nie je vadou, ktorá by mala vplyv na zákonnosť rozhodnutia.
Uvedený právny záver vychádza z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej nedodržanie lehoty na vydanie rozhodnutia nemá za dôsledok nezákonnosť rozhodnutia.
Lehota určená zákonom v § 68 ods. 2 daňového poriadku je lehotou procesnou, ktorá ma poriadkový charakter, jej nedodržanie nespôsobuje nezákonnosť samotného rozhodnutia a jej prípadné nedodržanie nemá vplyv ani na právnu pozíciu účastníkov konania. V týchto prípadoch je ochrana účastníka konania zabezpečovaná v rámci konania proti nečinnosti orgánov verejnej správy.
Ing.Naďa Vašková
(Viac nielen o tejto téme sa dočítate v mesačníku DUO 6/2018)
MANKÁ A ŠKODY DAŇOVO NEUZNANÉ
Definícia manka a škody
Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“) pojem mánk a škôd nevymedzuje, ale v § 21 ods. 2 písm. e) priamo odkazuje na zákon o účtovníctve. Definícia manka a škody upravená v zákone č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“) platí teda aj pre účely dane z príjmov.
Manko je definované v § 30 ods.5 písm. a) zákona o účtovníctve a treba ním rozumieť inventarizačný rozdiel, pri ktorom zistený skutočný stav je nižší ako stav v účtovníctve, pričom ho nemožno preukázať účtovným záznamom. Pri peňažných prostriedkoch a ceninách sa takýto rozdiel označuje ako schodok. Mankom podľa § 26 ods. 6 zákona o účtovníctve je aj inventarizáciou zistené odcudzenie alebo zistená strata majetku.
Škodou na majetku sa podľa 26 ods. 6 zákona o účtovníctve rozumie neodstrániteľné poškodenie, zničenie, odcudzenie alebo strata majetku.
Podľa definície škody v zákone o účtovníctve ku škode môže dôjsť na akomkoľvek majetku účtovnej jednotky. Je však potrebné dôsledne rozlišovať odstrániteľné a neodstrániteľné poškodenie alebo zničenie majetku, pretože, ak dôjde k poškodeniu či zničeniu majetku, ktoré účtovná jednotka opravou odstráni, predmetom účtovania nie je účtovanie o škode, ale účtovanie o oprave.
Za manká a škody sa nepovažujú prirodzené úbytky zásob, pokiaľ ich výška nepresiahne normu prirodzených úbytkov. Túto normu účtovná jednotka stanovuje a kalkuláciami dokladá na začiatku zdaňovacieho obdobia, a to osobitne pre jednotlivé druhy zásob na základe vlastných sledovaní a zisťovaní. Stanovené normy prirodzených úbytkov zásob musia účtovné jednotky uviesť vo vnútornom predpise. Úbytky nad stanovené normy prirodzených úbytkov uvedené vo vnútornom predpise sú považované za manká.
Manká a škody daňovo neuznané
O mankách a škodách, o ktorých sa v účtovníctve účtuje do nákladov, všeobecne platí, že sa na daňové účely za výdavky neuznávajú vo výške presahujúcej prijaté náhrady (§ 21 ods. 2 písm. e) ZDP). Do základu dane možno teda zahrnúť manká a škody len do výšky prijatých náhrad (od poisťovne, od zamestnanca a pod.).
Výnimkou sú daňovníkom nezavinené škody uvedené v § 19 ods. 3 písm. g) ZDP, ktoré nie sú súčasťou sledovaného salda podľa ustanovenia § 21 ods. 2 písm. e) ZDP a uznávajú sa za daňové výdavky v plnej výške bez ohľadu na to, či a v akej výške došlo alebo malo dôjsť k náhradám týchto škôd.
Ide o dva prípady daňovníkom nezavinených škôd:
- vzniknutých v dôsledku živelnej pohromy, napríklad zemetrasenia, povodne, krupobitia, lavíny alebo blesku
- spôsobených neznámym páchateľom v zdaňovacom období, v ktorom táto skutočnosť bola potvrdená políciou.
Do mánk a škôd daňovo neuznaných vo výške presahujúcej prijaté náhrady nepatrí tiež stratné v maloobchodnom predaji do výšky, ktorá nepresahuje ekonomicky odôvodnenú a prepočtami doloženú normu preukázanú daňovníkom a nezavinené úhyny zvierat, ktoré nie sú na daňové účely hmotným majetkom. Škodou nie je ani preukázaný úhyn alebo nutná porážka zvieraťa základného stáda.
Zo samotného znenia ustanovenia § 21 ods. 2 písm. e) ZDP vyplýva, že škoda veľmi úzko súvisí s náhradou škody. Pre posudzovanie náhrady škody platia tieto základné zásady:
• V prípade právnickej osoby účtujúcej v sústave podvojného účtovníctva, ale aj v jednoduchom účtovníctve je prijatá alebo predpísaná náhrada škody v zásade zdaniteľným príjmom. Určité výnimky sa môžu vyskytnúť u neziskových organizácií, ak ide o náhradu škody, ktorá nesúvisí s ich zdaňovanou činnosťou.
• U fyzickej osoby účtujúcej v sústave jednoduchého alebo podvojného účtovníctva je prijatá náhrada škody podľa § 9 ods. 2 písm. i) ZDP oslobodená od dane, avšak s výnimkou platieb prijatých ako
- náhrada za škodu spôsobenú na majetku, ktorý bol v čase vzniku škody obchodným majetkom,
- náhrada za škodu spôsobenú v súvislosti s podnikaním alebo s inou samostatnou zárobkovou činnosťou daňovníka (§ 6 ods. 1 a 2 ZDP) a za škodu spôsobenú daňovníkom v súvislosti s prenájmom (§ 6 ods. 3 ZDP),
- náhrada za škodu spôsobenú na majetku, ktorý mal daňovník prenajatý, ak tento majetok využíval na podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť.
Príklad
Daňovník prevádzkuje predajňu, v ktorej sú aj mliečne a mäsové výrobky. V predajni došlo v roku 2018 k poškodeniu chladiarenského zariadenia, následkom čoho sa skazili mliečne a mäsové výrobky v celkovej hodnote 1 000 €. Oprava zariadenia bola vo výške 300 €. Poisťovňa uhradila v tom istom roku (2018) podľa poistnej zmluvy podnikateľovi čiastku 300 €, ktorá zodpovedala oprave chladiarenského zariadenia. Ako daňovník premietne uvedenú škodu do základu dane?
Postup v podvojnom účtovníctve:
Poškodenie chladiarenského zariadenia sa nepovažuje za škodu (nedošlo k jeho vyradeniu) – uvedenie do prevádzkyschopného stavu je jednoznačne opravou, ktorá je daňovo uznaným výdavkom. V prípade skazených mliečnych a mäsových výrobkov sa jedná o škodu – došlo k zničeniu tovaru, v dôsledku ktorého musel byť tovar vyradený. Túto škodu nemožno považovať za živelnú pohromu, ani za škodu spôsobenú neznámym páchateľom. Pre určenie výšky škody, ktorú možno zahrnúť do daňových výdavkov je teda rozhodujúca výška náhrady za túto škodu.
Keďže poisťovňa podnikateľovi priznala a následne uhradila iba poškodenie chladiarenského zariadenia vo výške 300 € – poistenie sa nevzťahovalo na znehodnotenie tovaru uloženého v chladiarenskom zariadení (mliečne a mäsové výrobky), úhrada od poisťovne je zdaniteľným príjmom a nákladom je čiastka vynaložená na opravu. Škoda na tovare , ktorá nebola uhradená, je v tomto prípade daňovo neuznaná v plnej výške 1 000 € a pri zistení základu dane je položkou zvyšujúcou výsledok hospodárenia.
Postup v jednoduchom účtovníctve:
Ak daňovník účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, nákup tovaru (mliečnych a mäsových výrobkov) je výdavkom vynaloženým na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov (1 000 €) v okamihu zaplatenia, preto daňovník v rámci uzávierkových účtovných operácií zaúčtuje škodu na tovare daňovo neuznanú ako storno výdavkov zahrnovaných do základu dane z príjmov, v členení zásoby vo výške 1 000 €. Zaplatená faktúra za opravu chladiarenského zariadenia vo výške 300 € sa uvedie v peňažnom denníku ako výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, v členení služby a náhrada od poisťovne vo výške 300 € ako príjem zahrnovaný do základu dane, v členení ostatný príjem.
Príklad
Alternatíva 1
Daňovník vykonávajúci stavebnú činnosť skladoval vo svojom sklade stavebný materiál. V apríli 2018 sa zistilo, že do skladu sa ktosi vlámal a odcudzil stavebný materiál v hodnote 8 500 €. Zistená škoda bola nahlásená polícii, páchateľa sa podarilo vypátrať, odcudzený materiál však nebol vrátený, pretože sa nepodarilo zistiť komu bol tento materiál obratom predaný. Stavebný materiál bol poistený , poisťovňa uhradila škodu v roku 2018 vo výške 8 000 €.
Postup v podvojnom účtovníctve:
Pretože ide o škodu spôsobenú známym páchateľom, pri určení výšky škody, ktorú možno zahrnúť do daňových výdavkov, sa bude vychádzať z § 21 ods.2 písm. e) ZDP. Škoda vo výške 8 500 € je teda daňovým výdavkom len do výšky prijatej náhrady v sume 8 000 €. Škoda prevyšujúca náhradu od poisťovne v sume 500 € je daňovo neuznaná a o túto čiastku sa pri zistení základu dane za rok 2018 zvýši výsledok hospodárenia.
Postup v jednoduchom účtovníctve:
Ak daňovník účtuje v sústave jednoduchého účtovania, do daňových výdavkov bol zachytený nákup stavebného materiálu pri jeho úhrade vo výške 8 500 €. Keďže uznaným daňovým výdavkom je odcudzený stavebný materiál len do výšky prijatej náhrady od poisťovne v sume 8 000 €, , rozdiel v sume 500 € uvedie daňovník v rámci uzávierkových účtovných operácií ako storno výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, v členení zásoby. Prijatú náhradu v sume 8 000 € uvedie do príjmov zahrnovaných do základu dane, v členení ostatné príjmy.
Alternatíva 2
Popis prípadu a výška škody je rovnaká ako v alternatíve 1. Zistená škoda aj v tomto prípade bola nahlásená polícii, avšak konkrétny páchateľ nebol zistený, o čom daňovník obdržal potvrdenie polície ešte v roku 2018.
Postup v podvojnom účtovníctve:
Pretože ide o škodu spôsobenú neznámym páchateľom, škoda je po potvrdení tejto skutočnosti políciou daňovo uznaná v plnej výške (8 500 €) podľa § 19 ods.3 písm. g) ZDP, a to bez ohľadu na výšku náhrady od poisťovne (8 000 €). Pri zistení základu dane sa teda žiadna úprava základu dane nevykoná.
Postup v jednoduchom účtovníctve
Vzhľadom na to, že škoda bola nahlásená polícii a páchateľ nebol zistený, je tento úbytok zásob daňovo uznaný v plnej výške. Keďže do daňových výdavkov bol zachytený nákup materiálu pri jeho úhrade, v rámci uzávierkových účtovných operácií k úprave základu dane nedochádza. Prijatú náhradu od poisťovne v sume 8 000 € uvedie daňovník do príjmov zahrnovaných do základu dane, v členení ostatné príjmy.
Príklad:
Pri inventarizácii v sklade tovaru bolo zistené manko vo výške 1 000 €. V účtovníctve je teda v porovnaní so stavom skutočným, stav zásob tovaru vyšší o 1 000 € (bolo teda zistené manko). Konkrétny vinník nebol zistený, polícii tento prípad nebol nahlásený, inventarizačná komisia rozhodla manko zaúčtovať do nákladov.
Postup v podvojnom účtovníctve:
Vzhľadom k tomu, že vinník nebol zistený a prípad nebol nahlásený polícii, ide o úbytok zásob, ktorý v rámci mánk a škôd presahujúcich prijatú náhradu nie je podľa § 21 ods.2 písm. e) ZDP daňovo uznaným výdavkom. Daňovník zachytí daňovo neuznanú výšku manka v analytickej evidencii a pri zistení základu dane túto sumu pripočíta k výsledku hospodárenia.
Postup v jednoduchom účtovníctve:
Manko na zásobách stavebného materiálu vo výške 1 000 € zaúčtuje daňovník v rámci uzávierkových účtovných operácií ako storno výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, v členení zásoby a upraví (zníži) stav zásob v evidencii zásob.
Príklad:
Veľkopredajňa s ovocím nakúpila od poľnohospodárskeho družstva jablká v celkovom množstve 50 ton v cene 12 500 €. V priebehu skladovania však došlo k tomu, že určité množstvo jabĺk zhnilo a museli sa vyhodiť. Celkom sa jednalo o 4 tony jabĺk. Ostatné jablká sa predali. Veľkopredajňa má stanovenú základnú normu prirodzených úbytkov jabĺk pri ich skladovaní po dobu jedného mesiaca a prídavnú normu za každý ďalší mesiac skladovania z dôvodu zhnitia a zoschnutia. Pri porovnaní skutočnej výšky úbytku zásob z dôvodov zhnitia a uschnutia v sume 750 € so stanovenou normou prirodzených úbytkov, bolo zistené prekročenie normy o 125 €. Úbytky zásob nad stanovenú normu prirodzených úbytkov sú považované za manká a škody, ktoré vo výške presahujúcej prijatú náhradu nie sú uznaným daňovým výdavkom.
Postup v podvojnom účtovníctve:
Úbytok do normy prirodzených úbytkov MD 504 D 132 625 €
Úbytok nad normu prirodzených úbytkov MD 549 D 132 125 €
V analytickej evidencii k účtu 549 sa zaúčtuje náklad ako daňovo neuznaný a pri zistení základu dane sa pripočíta k výsledku hospodárenia.
Postup v jednoduchom účtovníctve:
Daňovník bude účtovať len o úbytku nad stanovenú normu. V rámci uzávierkových účtovných operácií sa uvedie suma 125 € ako storno výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, v členení zásoby.
Škody na hmotnom a nehmotnom majetku odpisovanom
Škoda na majetku odpisovanom sa na účely dane z príjmov posudzuje u každého majetku osobitne. Predstavuje ju výška zostatkovej ceny hmotného majetku a nehmotného majetku v čase vyradenia. Podľa § 19 ods.3 písm. d) ZDP je táto zostatková cena daňovým výdavkom len do výšky príjmov z náhrad zahrnovaných do základu dane vrátane prijatých úhrad z predaja vyradeného majetku (napr. predaj na náhradné diely, predaj druhotnej suroviny). Nepatrí sem zostatková cena hmotného a nehmotného majetku vyradeného z dôvodu nezavinenej škody upravenej v § 19 ods.3 písm. g) ZDP.
Za hodnotu škody, ktorú je možné uplatniť v daňových výdavkoch, nie je možné považovať účtovné ocenenie vyradeného majetku, ale vždy to ocenenie, ktoré je akceptované ZDP. Za hodnotu škody u hmotného a nehmotného majetku sa považuje daňová zostatková cena stanovená podľa § 25 ods.3 ZDP. Pri vyradení majetku z dôvodu škody je preto nutné upraviť základ dane aj o rozdiel medzi daňovou a účtovnou zostatkovou cenou.
Príklad
Alternatíva 1
Zamestnanec daňovníka v apríli 2018 havaroval s firemným automobilom. Automobil je neopraviteľný a nepredajný ani na náhradné diely. Havarovaný automobil je preto vyradený z účtovnej evidencie a odvezený k zošrotovaniu. Automobil bol poistený a poisťovňa vyplatila náhradu vo výške 15 000 €. Obstarávacia cena automobilu bola 24 000 € a jeho daňová zostatková cena 18 000 €. Účtovná zostatková cena bola vo výške 16 500 €.
Postup v podvojnom účtovníctve:
Ako vyplýva z § 19 ods.3 písm. d) ZDP, daňovník si v tomto prípade môže uplatniť škodu ako daňový výdavok len do výšky prijatej náhrady. Pri zistení základu dane v roku 2018 teda pripočíta k výsledku hospodárenia rozdiel medzi daňovou zostatkovou cenou a náhradou od poisťovne vo výške 3 000 € (18 000 – 15 000 €). Rozdiel medzi daňovou zostatkovou cenou a účtovnou zostatkovou cenou vo výške 1 500 € (18 000 – 16 500) bude položkou znižujúcou výsledok hospodárenia.
Postup v jednoduchom účtovníctve:
Daňovník zaúčtuje v peňažnom denníku príjem od poisťovne v sume 15 000 € ako príjem zahrnovaný do základu dane, v člení ostatný príjem. V rámci uzávierkových účtovných operácií zaúčtuje v rovnakej výške, t. j. vo výške 15 000 € zostatkovú cenu automobilu ako výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, v členení ostatné výdavky. Zostatková cena automobilu vo výške 3 000 € (18 000 € – 15 000 €) nie je daňovo uznaným výdavkom.
Alternatíva 2
Popis prípadu a výška škody je rovnaká. Autorizovaná autoopravovňa bola však ochotná automobil vykúpiť za cenu vyzískaných náhradných dielov v cene 2 000 €.
Postup v podvojnom účtovníctve:
V tomto prípade sa opäť bude vychádzať z § 19 ods.3 písm. d) ZDP. Daňová zostatková cena hmotného majetku vyradeného z dôvodu škody je uznaná len do výšky náhrady zahrnutej do základu dane vrátane prijatých úhrad z predaja vyradeného majetku. Vzhľadom k tomu, že automobil bol vyradený z dôvodu škody a následne ako „vrak“ predaný, má firma okrem príjmu z poisťovne aj príjem z predaja vyradeného majetku. Pripočítateľnou položkou k výsledku hospodárenia bude preto rozdiel medzi daňovou zostatkovou cenou a príjmom od poisťovne zvýšeným o úhradu z predaja vyradeného majetku, a to v sume 1 000 € (18 000 € – 15 000 € -2 000 €). Rozdiel medzi účtovnou zostatkovou cenou a daňovou zostatkovou cenou v sume 1 500 € (18 000 €– 16 500 €) bude položkou znižujúcou výsledok hospodárenia.
Postup v jednoduchom účtovníctve:
Daňovník účtujúci v jednoduchom účtovníctve v roku 2018 zaúčtuje v peňažnom denníku príjem od poisťovne v sume 15 000 € a príjem z predaja vyradeného majetku 2 000 € ako príjem zahrnovaný do základu dane, v člení ostatný príjem. V rámci uzávierkových účtovných operácií zaúčtuje v rovnakej výške, t. j. vo výške 17 000 € zostatkovú cenu automobilu ako výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, v členení ostatné výdavky. Zostatková cena automobilu vo výške 1 000 € (18 000 € – 15 000 € – 2 000 €) nie je daňovo uznaným výdavkom.
Príklad:
Daňovníkovi povodeň zničila prístrešok, ktorý musel z tohto dôvodu vyradiť z majetku.. Účtovná zostatková cena prístrešku v čase vzniku škody bola vo výške 7 000 €, daňová zostatková cena vo výške 9 000 €. Prístrešok nebol poistený.
Postup v podvojnom účtovníctve:
Keďže škoda na prístrešku (drobnej stavbe) bola zapríčinená živelnou pohromou, daňovník bude postupovať podľa § 19 ods.3 písm. g) ZDP a daňovú zostatkovú cenu zahrnie do daňových výdavkov v plnej výške (9 000 €) aj napriek tomu, že nebola poskytnutá náhrada od poisťovne (prístrešok nebol poistený proti živelnej pohrome). Keďže do výsledku hospodárenia je zahrnutá účtovná zostatková cena v sume 7 000 €, pričom daňovým výdavkom je daňová zostatková cena vo výške 9 000 €, rozdiel v sume 2 000 € je pri zistení základu dane odpočítateľnou položkou k výsledku hospodárenia
Postup v jednoduchom účtovníctve:
Daňovník zaúčtuje do výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, v členení ostatné výdavky v rámci uzávierkových účtovných operácií daňovú zostatkovú cenu prístrešku vo výške 9 000 €. To znamená, že táto škoda je podľa § 19 ods. 3 písm. g) ZDP uznaným daňovým v plnej výške bez ohľadu na skutočnosť, že nebola prijatá náhrada (prístrešok nebol poistený.
Ing.Jana Bielená
(Viac nielen o tejto téme sa dočítate v mesačníku DUO 6/2018)
|
|
| |
Máj 2018
| 9. 5. - streda |
Poistné |
splatnosť preddavku na poistné na zdravotné poistenie do príslušnej zdravotnej poisťovne, splatnosť poistného na nemocenské poistenie, starobné a invalidné poistenie a na poistenie v nezamestnanosti pre samostatne zárobkovo činné osoby za apríl 2018 v prípade povinnej aj dobrovoľnej účasti na sociálnom poistení |
| splatnosť poistného na sociálne poistenie z vymeriavacieho základu zamestnancov s nepravidelným príjmom za apríl 2018 |
| 15. 5. - utorok |
Daň z príjmov |
odvod dane vyberanej zrážkou z tých príjmov, na ktoré sa vzťahuje zrážková daň a oznámenie tejto skutočnosti správcovi dane |
| odvod sumy na zabezpečenie dane platiteľom príjmu a oznámenie tejto skutočnosti správcovi dane |
| 21. 5. - pondelok |
DPH |
predloženie žiadosti o registráciu pre DPH zdaniteľnou osobou, ktorej obrat za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov dosiahol v apríli 2018 49 790 € |
| 25. 5. – piatok |
podanie súhrnného výkazu k DPH za apríl 2018 elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronickej podateľne v prípade, ak hodnota tovarov v ňom uvádzaných presiahla v predchádzajúcom kalendárnom štvrťroku 50 000 € |
| podanie kontrolného výkazu k DPH za apríl 2018 len elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronickej podateľne (ak je zdaňovacím obdobím kalendárny mesiac) |
| podanie daňového priznania k DPH za apríl 2018 len elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronickej podateľne (ak je zdaňovacím obdobím kalendárny mesiac) |
| splatnosť DPH za apríl 2018 pre platiteľov s mesačnou daňovou povinnosťou |
| Spotrebné dane |
podanie daňového priznania len elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronickej podateľne colnej správy a splatnosť spotrebnej dane z alkoholických nápojov, tabakových výrobkov, minerálneho oleja, elektriny, uhlia a zemného plynu za apríl 2018 |
| 31. 5. – štvrtok |
Daň z príjmov |
splatnosť mesačného preddavku na daň z príjmov fyzických a právnických osôb |
| podanie prehľadu o príjmoch zo závislej činnosti, ktoré jednotlivým zamestnancom vyplatil zamestnávateľ, o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z týchto príjmov, o zamestnaneckej prémii a o daňovom bonuse za apríl 2018 (platitelia DPH a právnické osoby len elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronickej podateľne) |
| podanie oznámenia o zrazenej sume osobitnej dane vybraného ústavného činiteľa z príjmu zo závislej činnosti za apríl 2018 (platitelia DPH a právnické osoby len elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronickej podateľne) |
| Daň z motorových vozidiel |
splatnosť 1/12 ročnej predpokladanej dane z motorových vozidiel u jedného správcu dane, ak presahuje 8 300 € |
| Poistné |
písomne oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni zmenu platiteľa poistného v apríli 2018, keď platiteľom poistného začína a prestáva byť štát |
| písomne oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni príjmy z osobnej asistencie alebo vyplatené dividendy (na ktoré sa vzťahuje oznamovacia povinnosť) v roku 2017 |
| do výplatného termínu |
Poistné |
splatnosť preddavku na poistné na zdravotné poistenie do príslušných zdravotných poisťovní, splatnosť poistného do príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne na sociálne poistenie zrazeného zamestnancom a poistného, ktoré platí zamestnávateľ za apríl 2018 |
| elektronicky predložiť Sociálnej poisťovni výkaz poistného a príspevkov za apríl 2018 |
| elektronicky predložiť Sociálnej poisťovni evidenčný list dôchodkového poistenia za zamestnancov, ktorí skončili pracovný pomer v apríli 2018 |
| Deň pred vznikom pracovnoprávneho vzťahu alebo pred vznikom poistenia |
Poistné |
prihlásiť zamestnanca do Sociálnej poisťovne deň pred vznikom poistného vzťahu, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca |
| prihlásiť zamestnávateľa do Sociálnej poisťovne najneskôr deň predchádzajúci dňu, v ktorom začal zamestnávať aspoň jedného zamestnanca |
| do 3 dní |
Poistné |
oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne pracovný úraz, ktorý si vyžiadal lekárske ošetrenie alebo dočasnú pracovnú neschopnosť, |
| predložiť pobočke Sociálnej poisťovne žiadosť o výplatu nemocenskej dávky (nemocenského po 10. dni trvania dočasnej pracovnej neschopnosti) |
| od výplatného termínu doručiť zdravotnej poisťovni výkaz preddavkov na poistné za apríl 2018 |
| do 5 dní po dni výplaty, úhrady alebo pripísania zdaniteľnej mzdy daňovníkovi k dobru |
Daň z príjmov |
odvod mesačných preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a odvod osobitnej dane vybraného ústavného činiteľa za apríl 2018 |
| prevod finančných prostriedkov vo výške vytvoreného sociálneho fondu za apríl 2018 na osobitný analytický účet fondu alebo na osobitný účet v banke |
| Do 8 dní |
Poistné |
odhlásiť zamestnanca v pobočke Sociálnej poisťovne, odhlásiť sa z registra zamestnávateľov v pobočke Sociálnej poisťovne, oznámiť zmenu v údajoch zamestnávateľa a zmenu výplatného termínu |
| elektronicky predložiť Sociálnej poisťovni evidenčný list dôchodkového poistenia za zamestnancov, ktorí si uplatnili nárok na dávku dôchodkového poistenia, |
| elektronicky predložiť evidenčný list dôchodkového poistenia odo dňa doručenia výzvy Sociálnej poisťovne na predloženie tejto evidencie, |
| oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne prerušenie sociálneho poistenia, začiatok a skončenie materskej a rodičovskej dovolenky zamestnanca, zmeny v údajoch zamestnanca (priezvisko, stav, miesto trvalého pobytu), platobnú neschopnosť zamestnávateľa, informácie súvisiace s poskytnutím dávky garančného poistenia, predložiť potvrdenie o nárokoch zamestnancov |
| predložiť pobočke Sociálnej poisťovne záznam o pracovnom úraze, výsledky vyšetrovania pracovného úrazu, hlásenie o zistení choroby z povolania |
| oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne platobnú neschopnosť zamestnávateľa, informácie súvisiace s poskytnutím dávky garančného poistenia, predložiť potvrdenie o nárokoch zamestnancov |
| prihlásiť a odhlásiť v pobočke zdravotnej poisťovne zamestnancov a ich zamestnávateľa |
| oznámiť zamestnávateľovi uplatnenie nároku na odpočítateľnú položku na zdravotné poistenie od vzniku pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu zamestnancom |
| oznámiť zamestnávateľovi zánik nároku na odpočítateľnú položku na zdravotné poistenie odo dňa zmeny zamestnancom |
| Do 30 dní |
Miestne dane |
oznámiť správcovi dane rozhodujúce skutočnosti pre vznik alebo zánik daňovej povinnosti ako aj zmenu týchto skutočností |
| Do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca |
Správa dane |
odo dňa získania povolenia alebo oprávnenia na podnikateľskú činnosť alebo začatia výkonu inej zárobkovej činnosti – registrovať sa u miestne príslušného správcu dane, oznámiť vykonávanie činnosti, poberanie príjmov podliehajúcich dani, zriadenie stálej prevádzkarne, zrušenie činnosti daňového subjektu |
| Daň z motorových vozidiel |
podať daňové priznanie pri konkurze, likvidácii, pri ukončení podnikania a pri zániku daňovníka |
| Pred nadobudnutím tovaru v hodnote 14 000 € bez DPH, pred prijatím služby a pred dodaním služby do iného členského štátu |
DPH |
registrácia na DPH pre povinnú osobu (neplatiteľa DPH), ak nadobúda v tuzemsku tovar z iného členského štátu v hodnote nad 14 000 € v kalendárnom roku, registrácia pred prijatím služby a pred dodaním služby do iného členského štátu, pri ktorej sa určí miesto dodania podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH |
|
|
| |
PRI PLÁVANÍ používame v rovnakej miere horné i dolné končatiny a rovnomerne zaťažujeme celý organizmus. Pri pohybe vo vode nesie táto váhu nášho tela, nevyvoláva otriasanie a búšenie na váhonosné kĺbové spojenia. To robí pohyb vo vode veľmi užitočným a zdraviu prospešným najmä pokiaľ plávajúci trpí na dlhšie trvajúce zápaly kĺbov (artritída) alebo ich degeneratívne zmeny (artróza), máva problémy s pohyblivosťou krčnej, hrudnej aj bedrovej chrbtice alebo s nadváhou či obezitou. Veľmi vhodné je plávanie pre tehotné ženy pre posilnenie ich svalového aparátu.
Voda tiež ponúka viacej prirodzeného odporu našim pohybom ako vzduch, čo pomáha zvyšovať svalovú vytrvalosť a pružnosť. Teplejšie vodné prostredie (26 až 28 stupňov Celsia) počas plávania pohládza, jemne masíruje, uvoľňuje a zohrieva svaly, umožňuje kĺbom väčší rozsah pohybov bez rizika vzniku zranenia.
PRE KONDIČNÉ – TRÉNINGOVÉ PLÁVANIE
je skôr vhodná voda chladnejšia (okolo 23 až 24 stupňov Celsia), ktorá zároveň pomáha zvyšovať plavcovu odolnosť voči ochoreniam a bolestiam. Studenšia voda sa hodí pre otužovacie procesy. Pri vchádzaní do vody treba byť ale opatrný z viacerých dôvodov, pretože riziko smrteľného konca života prostredníctvom utopenia hrozí neustále. A to najmä vtedy, keď si ho vôbec neuvedomujeme.
Podľa slovníka slovenského jazyka utopiť sa znamená „zadusiť sa ponorením do vody“ a topenie je definované ak „klesanie pod hladinu vody a postupné hynutie udusením“. Lekársky slovník vysvetľuje proces utopenia ako náhly nedostatok kyslíka a prebytok kysličníka uhličitého, sprevádzaný vdýchnutím vody do pľúc. Vdýchnutá voda v nich spôsobuje zmeny, ktoré sa síce líšia podľa druhu nadýchnutej vody (slaná, „sladká“), ale „finále“ je rovnaké : zlyhávanie krvného obehu zakončené úmrtím.
PODĽA CELOSVETOVÝCH ŠTATISTÍK
sú úrazy vo vode a smrť utopením stále na druhom mieste úmrtí - hneď po následkoch dopravných nehôd. Na Slovensku je najčastejšou príčinou utopenia ponechanie dieťaťa bez dozoru, plávanie pod vplyvom alkoholu, pád do vody v opitosti a preceňovanie svojich síl, čiže nerozvážnosť. Opití alebo podnapití plavci oveľa viac riskujú, rýchlejšie sa vyčerpajú a často zle odhadujú svoje schopnosti. Nezriedka sa púšťajú aj do riskantných a nezmyselných stávok. Ale tiež za triezveho stavu nie je vhodné preceňovať svoje sily. Napokon, popri brehu (rovnobežne s ním) sa dá preplávať taká istá vzdialenosť ako v strede jazera alebo ďaleko v mori. Ak sa dostaví „kríza“, stačí pár temp a cítime dno pod nohami. Aj prípadný záchranca (ak je treba) dopláva z brehu za chvíľku a z menšej hĺbky sa dá topiaci vytiahnuť rýchlejšie a jednoduchšie. Vždy je lepšie neplávať sám, ale vo dvojici, podľa možnosti s lepším plavcom. Nie je dobré plávať „s plným bruchom“, treba mať aspoň hodinový odstup od ostatnej konzumácie. Aj nočné kúpanie a únava sú určitým rizikovým faktorom.
U plavcov s nesprávnym alebo nedostatočným pitným režimom sa častejšie vyskytujú bolestivé svalové kŕče, ktoré znemožňujú normálne plávanie a predstavujú mimoriadne riziko utopenia. Rozhodne sa tiež neodporúča plávať v blízkosti plavebných dráh lodí a blízko motorových alebo iných plavidiel.
PLÁVANIE V TEČÚCEJ (PRÚDIACEJ) VODE
je fyzicky namáhavejšie a nebezpečnejšie. Treba na to myslieť nielen počas kúpania v riekach, ale aj vo vodných tokoch, kde sú vodopádové kaskády a víry a tiež kde hrozia prívalové vlny spôsobené vypúšťaním priehrady. Je vhodné poznať čas vypúšťania a signalizáciu, oznamujúcu proces vypúšťania vody z priehrady.
VIACERÍ Z NÁS OBĽUBUJÚ SKÁKANIE DO VODY
ktoré sa však môže za určitých okolností stať veľmi nebezpečnou činnosťou, hoci vlastne ani nemusí dôjsť k typickému úrazu alebo inému druhu poškodenia, ale len ku „zrážke“ dvoch rozličných teplôt – teploty vody a skokanovho tela. Náhly kontakt vody s povrchom tela niektorí prirovnávajú k zásahu elektrickým prúdom.
Pri rýchlom ponorení v túžbe po rýchlom osviežení, najmä vtedy ak je voda nižšej teploty, sa spomalí frekvencia úderov srdca (poklesne pulz) a niekedy dochádza k zastaveniu srdcovej činnosti spojenom s kolapsovým stavom, bezvedomím. Je to časté najmä u ľudí s nie príliš zdravým srdcom – či už je liečené alebo nie.
Na vyvolanie takejto nepríjemnej situácie má vplyv podráždenie kožných zakončení trojklaného nervu v tvári a nosnej sliznici chladnou vodou, ale aj reflexné zúženie ciev periférie tela pri náhlom zastavení dychu (apnoe). Podráždenie bodov citlivých na tlakové podnety (tlakové receptory) v oblasti kmeňa ciev vychádzajúcich zo srdca vedie k potom zvýšenému napätiu blúdivého nervu a k jeho negatívnemu vplyvu na funkčnosť srdcovej pumpy – spomaleniu činnosti až zastaveniu. Takýto incident často predstavuje riziko nielen u spomínaných vnímavejších osôb alebo starších jedincov so zmenami vencovitých ciev srdca (napríklad ich zúžením), ale „pri súhre okolností“ (stres, vyčerpanie, dehydratácia) aj u dobrých plavcov, ktorí sa takto môžu utopiť. V prevažnej väčšine prípadov je však tento reflex prechodným javom a nemáva výraznejšie popísané následky, hoci jeho riziko je prítomné neustále. Preto je potrebné s ním rátať a do vody sa rýchlo ponárať až po dostatočnej aklimatizácii a ľahkom rozcvičení. Do neznámej vodnej hladiny nie je určite vhodné skákať „hlavičku“ alebo „šípku“ – hrozí totiž vážne poranenie krčnej chrbtice a hlavy. Rovnako tak je riziková mútna voda, hoci je nám už „známa“ z predchádzajúceho plávania – medzičasom do nej možno niekto čosi nebezpečné hodil, niečo tam spadlo alebo sa doplavilo spodným prúdom (kmene stromov, vodné rastliny). Riziko náhleho úmrtia môže niekedy spôsobiť skok do vody na brucho – slangovo : „skočiť pafleka“ (Golzov fenomén).
Ak sa blíži búrka, vodnú plochu je nevyhnutné opustiť pred jej príchodom a nečakať do poslednej chvíle. Búrku treba prečkať schovaný v uzavretom priestore.
REŠPEKTOVANIE PRAVIDIEL PRI POUŽÍVANÍ VODNÝCH BICYKLOV A LODIEK
je osobitou kapitolou – neplavci a všetky deti musia mať riadne nasadenú plávaciu vestu, ktorá je zapnutá, aby ju v prípade neočakávaného pádu do vody nestratili. Používať plávaciu vestu, ochrannú prilbu a neoprénový odev sa rozhodne odporúča pri obľúbenom splavovaní vodných tokov na člnoch. Lepšie je vykonávať túto činnosť v skupinkách a nie samostatne. Rozvodnené toky sa splavovať neodporúča.
PREVÁDZKOVATELIA PRÍRODNÝCH KÚPALÍSK
ktorými sú zvyčajne samosprávy, bohužiaľ, nemajú peniaze na plavčíkov – záchranárov. Chýbajú aj predpisy, ktoré by prevádzkovateľom takýchto vodných plôch prikazovali dbať na bezpečnosť kúpajúcich sa. Ak niekde záchranári sú, zväčša nedokážu funkčne pokryť celú plochu a narážajú aj na nedostatok kompetencií. Nemôžu napríklad vykázať z vody opitých. O to viac treba byť opatrný.
SINICA
špeciálnu zmienku si zaslúži nepredpokladaná jedovatá pliaga, ktorá sa nachádza vo vodnej kvetene a jej názov je sinica(primitívny a izolovaný kmeň nižších rastlín, podobný baktériám, ktorý má množstvo druhov a rodov). Niektoré jedy zo sinice – najmä pokiaľ si plávajúci omylom “glgne” znečistenej vody - sú veľmi agresívne. Môžu výrazne negatívne ovplyvňovať funkciu pečene, nervový systém, obranyschopnosť voči infekciám a dokonca u tehotných dám spôsobovať poškodenie plodu až potrat. Pritom je veľmi jednoduché zistiť či voda sinicu obsahuje testom, pri ktorom nie je treba ani zvláštne vybavenie alebo odborné znalosti. Stačí prázdna plastová fľaša, do ktorej naberieme vodu z miesta, kde sa chceme okúpať a necháme dvadsať minút odstáť. Pokiaľ vo fľaši zostáva číra alebo aj zelenkavá voda, ide s najväčšou pravdepodobnosťou o riasy, ktoré nie sú jedovaté, hoci niekedy môžu vyvolať alergiu. Ak však pri hrdle fľaše vidíme zelenú retiazku (ako bublinky pri kvalitnej slivovici) alebo “krupičkovú” hmotu podobnú kôpru, nasekanej tráve alebo ihličiu – ukazuje to na prítomnosť sinice.
Po jednom prehltnutí vody so sinicami akútne nebezpečenstvo nehrozí, ale pokiaľ sa (najmä) dieťa pri kúpaní napije, často ho bolí hlavička, môže dostať prudkú hnačku alebo zvracať. Ak prehltne takúto vodu viac dní po sebe, pravdepodobne sa mu zhoršia pečeňové testy. Pokiaľ po kúpaní zostáva na tele povlak, nesmie sa stierať rukou, ale radšej je ho treba osprchovať. Jedovaté látky z “rozpučených” siníc sa môžu dostať do tela presiaknutím pokožkou.
Sinice dnes predstavujú svetový problém a patria k následkom zvyšujúceho sa toxického znečisťovania povrchových vôd. Veľké nebezpečenstvo predstavujú nielen pre deti, starších ľudí a alergikov ale aj zdravých ľudí, športovcov. Postihnutí touto “sci-fi” pliagou by nemali váhať s vyhľadaním lekárskej konzultácie na dermatovenerologickej (kožnej) klinike a pomoci, podľa možnosti okamžite keď sa na to vyskytne príležitosť.
Pritom je kuriózne, že na prelome tisícročí v potravinárskom priemysle dochádza k znovu objavovaniu siníc i rias a obe zložky sa stávajú po adekvátnych úpravách takmer módnymi ako ponuka pre alternatívne stravovanie. Hydrobiológovia a historici tvrdia, že v potravinovom reťazci boli zastúpené už od nepamäti, napríklad u Vikingov boli pri ich dlhodobých plavbách v stravovaní nevyhnutnou zložkou a vítaným spestrením vďaka schopnosti dodávať telu energiu a pozitívne účinkovať na látkovú premenu organizmu. Podľa niektorých špecialistov sa z veľkým úspechom používajú aj pri liečbe chronického alkoholizmu …
MUDr. Pavel Malovič
|
|