DAŇOVÁ SÚSTAVA SR

Daňová sústava je súhrn daní vyberaných na území daného štátu. Daň je povinná, spravidla opakujúca sa zákonom určená platba, ktorú odovzdávajú FO alebo PO v určitej výške a v stanovenej lehote do štátneho alebo miestneho rozpočtu.

->  Klasifikácia daní

1 Podľa predmetu zdanenia: daň z príjmu, majetkové dane, dane zo spotreby – DPH a spotrebná daň

2 Podľa subjektu: daň z príjmu FO a daň z príjmu PO

3 Podľa dopadu na daňové subjekty:

a.) priame dane – vyrubujú sa priamo z príjmu alebo majetku FO alebo PO. Priamo ju zaťažujú.

b.) nepriame dane – sú viazané na jednotlivé druhy výrobkov alebo služieb, ich konečný dopad sa prenáša z výrobcu na spotrebiteľa, ktorý ich znáša nepriamo v cene nakupovaných tovarov a služieb.

Daňová sústava SR

1. Daň zo spotreby: (selektívna daň) – daň z piva, vína, liehu, tabakových výrobkov, minerálnych olejov, elektriny, uhlia, zemného plynu

2. Dane z príjmov: daň z príjmu FO, daň z príjmu PO

3. Miestne dane: daň z nehnuteľností, daň z MOV, daň za psa, daň za užívanie verejného priestranstva, daň za predajné automaty, daň za vjazd a zotrvanie MOV v historickej časti mesta, daň za nevýherné hracie automaty, za jadrové zariadenie.

->  Základné daňové pojmy

subjekt dane - FO alebo PO. Subjekt dane môže byť:

a.) daňovník – je subjekt dane, ktorého

v skutočnosti daň zaťažuje (zamestnanec pri príjmoch zo závislej činnosti, kupujúci pri DPH)

b.) platiteľ dane – je zodpovedný za odvedenie správcovi dane (zamestnávateľ pri príjmoch zo závislej činnosti, obchod pri DPH)

c.) daňový dlžník – FO alebo PO, ktorej vzniká povinnosť platiť spotrebnú daň

objekt (predmet) dane - je to, z čoho sa určitá daň vyrubuje (príjem, tovar, služba, majetok...)

základ dane - kvantitatívne vyjadrenie sadzby dane (v €, l, ks, m, t...)

sadzba dane - je nástroj, pomocou ktorého sa vypočíta z daňového základu výška daňovej povinnosti. a.) pevná sadzba dane – v € (pri spotrebnej dani z vína)

b.) percentuálna – v % (PDH 20 %, D z P 19 %)

c.) kombinovaná – pri cigaretách správca dane - je finančný úrad, ktorý kontroluje správnosť výpočtu a odvedenia dane, ukladá pokuty a penále pri nesplnení daňových povinností.

Správcom dane je daňový úrad, colný, mestský, obecný úrad.

zdaňovacie obdobie - je obdobie, za ktoré je platiteľ povinný daň vypočítať a odviesť príslušnému správcovi dane. (mesiac, rok, štvrťrok)

splatnosť dane - je termín, do ktorého je platiteľ povinný podať daňové priznanie a daň zaplatiť. daňové priznanie - je tlačivo, na ktorom si sám platiteľ vypočíta daň a ktoré predkladá správcovi dane.

rozpočtové provizórium: doba kedy ešte nie je schválený štátny rozpočet.

Daňová sústava a štátny rozpočet

Štátny rozpočet:

 – centralizovaný peňažný fond (z účtovného hľadiska je bilanciou príjmov a výdavkov) má 2 časti:

a.) príjmová

– daňové príjmy (priame, nepriame, miestne dane...) • nedaňové príjmy ( poplatky občanov...) • grandy a fransfery 80 % z príjmov do štátneho rozpočtu tvoria dane

b.) výdavková – výdavky ministerstiev, kancelárie prezidenta, iných vládnych organizácií, splátky pôžičiek

Rozpočtový proces pri schvaľovaní ŠR na daný kalendárny rok pozostáva z :

·         vypracovanie návrhu ŠR – ministerstvo financií

·         schválenie návrhu ŠR - schvaľuje parlament

·         plnenie ŠR a kontrola plnenia ŠR

·         vypracovanie a schválenie štátneho záverečného účtu – Ministerstvo financií

Konečný VH štátu, môže mať podobu:

1. vyrovnaný rozpočet: príjmy = výdavkom

2. prebytkový rozpočet: P > V

3. schodok v rozpočte (deficitný rozpočet): P < V

Spotrebné dane

– nepriame dane, zaťažujú konečnú spotrebu a zaplatí ich spotrebiteľ v cene tovaru, – sú selektívne dane

– vyberajú sa z vybraných druhov výrobkov.

Predmetom dane sú výrobky vyrobené na území SR (daňové územie) alebo dodané z iného členského štátu EÚ alebo dovezené z tretích štátov (štáty mimo EÚ). Sú to:

·         Víno (šumivé, tiché, medziprodukt)

·         Pivo

·         Lieh

·         Tabakové výrobky (cigarety, cigáry, cigárky, tabak)

·         Minerálny olej (nafta, benzín)

·         Energia (uhlie, elektrina, zemný plyn)

Subjekt dane – je daňový dlžník, FO alebo PO, ktorá predmet dane vyrába, dováža

Základ dane:

pri víne – množstvo vyjadrené v „hl“.

pri pive - - | | - lieh - - | | - 100 % alkoholu

tabakové výrobky – počet ks cigariet v spotrebiteľskom balení a cena cigariet uvedená na kontrolnej známke (cena na ks + 24 %)

minerálne oleje – vyjadrené v „l“ alebo „kg“

energie – elektrina - kilowathodina, uhlie - t, zemný plyn – kilovathodina a m3

Sadzba dane – je daná aktuálnym sadzobníkom príslušného daňového zákona.

Môže byť:

·         pevná

·         kombinovaná (u cigariet)

Výpočet dane:

daň = základ dane x sadzba dane

Kombinovaná sadzba dane daň = špecifická časť dane + percentuálna časť sadzby dane

Špecifická časť dane = počet ks cigariet v balení x špecifická časť kombinovanej sadzby dane

Oslobodenie od dane – výrobky, odovzdané ako vzorky na vykonanie kvalitatívnej skúšky. Výrobky, ktoré sa používajú na výrobu liekov, potravín (lieh).

Vznik daňovej povinnosti

Platí pre všetky spotrebné dane Uvedením výrobkov do daňového voľného obehu (daňový voľný obeh – je akýkoľvek dovoz daného predmetu, alebo vyskladnenie tovaru z daňového skladu, za účelom ďalšieho predaja alebo osobnej spotreby)

Zdaňovacie obdobie – 1 kalendárny mesiac.

Daňové priznanie sa podáva do 25 dňa nasledovného kalendárneho mesiaca.

Správca dane – miestne príslušný colný úrad.

DPH

-        je to nepriama daň, odvádza ju platiteľ(výrobca, podnikateľ, dovozca), ale v konečnom dôsledku zaťažuje spotrebiteľa (daňovníkov)

-        má spotrebný charakter – postihuje každú spotrebu bez výnimky

-        univerzálna daň.

Predmet DPH – sú zdaniteľné obchody, ktoré sa uskutočňujú v tuzemsku, medzi tuzemskom a členskými štátmi EÚ, medzi tuzemskom a tretími štátmi.

Zdaniteľným obchodom je:

·         dodanie tovaru

·         dodanie služby

·         nadobudnutie tovaru z iného členského štátu EÚ

·         dovoz tovaru

Pri vstupe SR do EÚ sa nákup tovaru z iného členského štátu EÚ nezdaňuje ako dovoz tovaru ale ide o tzv. samozdanenie.

Tovar sa zdaňuje v krajine určenia t. j. v krajine ktorá tovar nadobudla.

Podmienkou je aby kupujúci aj predávajúci boli platiteľmi DPH, mali nárok disponovať s tovarom ako vlastníci, a aby bol skutočne dodaný do tuzemska.

Subjekt dane – zdaniteľná osoba:

·         je každá FO alebo PO, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť (napr. dodáva tovar, poskytuje službu)

·         o obchodné spoločnosti, živnostníci, občianske združenia

·         o za zdaniteľné osoby sa nepovažujú obce, vyššie územné celky, štátne orgány.

Registračná povinnosť

a.) povinná registrácia – zdaniteľná osoba, ktorá dosiahla za 12 po sebe idúcich

kalendárnych mesiacov obrat 49 790 €, je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu do 20 dní

b.) dobrovoľná – neviaže sa na dosiahnutie obratu, môže o ňu požiadať osoba, ktorá nedosiahla obrat 49 790 € a viac, ale je pre ňu dôležité, aby bola v budúcnosti platiteľom DPH.

Daňový úrad pridelí platiteľovi dane IČO pre DPH a musí sa uvádzať na všetkých daňových dokladoch.(FA).

Základ dane

a.) cena, ktorá neobsahuje daň (cena bez DPH)

b.) cena, ktorá obsahuje daň (cena s DPH)

c.) colná hodnota – pri dovoze z tretích štátov

Oslobodenie od dane – služby poštovné, kultúrne, vzdelávacie, prepravné, prenájom nehnuteľností, služby sociálnej pomoci, poisťovacie služby, predaj poštových cenín a kolkov.

Výpočet dane:

1. nepriama (fakturačná) metóda – základom je cena bez dane. DPH sa vypočíta ako % zo ZD. Používa sa pri bezhotovostnom platobnom styku (nákupe na FA).

DPH = cena bez dane x sadzba dane v %

2. priama metóda – základom výpočtu je cena s daňou. Využíva sa pri hotovostnom platobnom styku. Dokladom je zvyčajne výstup z registračnej pokladnice = bloček.

DPH =      cena s DPH x sadzba dane 100 + sadzba dane

Platiteľ dane osobitne sleduje:

-          daň za prijaté zdaniteľné plnenie = daň pri vstupe (pri nákupe) – je to daň, kt. zaplatí kupujúci predávajúcemu v cene výrobku, služby.

-          daň za uskutočnené zdaniteľné plnenia = daň pri výstupe –(pri predaji)- je to daň, ktorú zahrnie predávajúci pri predaji do PC svojich výrobkov alebo služieb. A uplatní si ju ako súčasť ceny za svoje uskutočnené zdaniteľné plnenie.

(Viac o tejto téme sa dočítate v odbornej tematickej publikácii DOM – dane, účtovníctvo, odvody)

Na základe ustanovenia § 3 ods. 1 zákona o účtovníctve platí, že účtovná jednotka účtuje a vykazuje účtovné prípady v období, s ktorým časovo a vecne súvisia. V prípadoch, keď uvedenú zásadu dodržať možné nie je, účtovná jednotka ich zaúčtuje a vykáže v období, keď sa tieto skutočnosti zistili. V akých prípadoch je daný postup možný a ako sa realizuje?

Takýto postup sa aplikuje napríklad v prípadoch keď sa účtovná jednotka o účtovnom prípade dozvedela neskoro, preto daný prípad nemohla zaúčtovať do obdobia, s ktorým súvisel, alebo zistila, že účtovný prípad v predchádzajúcom účtovnom období došlo k nesprávnemu zaúčtovaniu a podobne. Analogicky postup ako zákon o účtovníctve je aj predmetom ustanovenia § 5 ods. 1 Opatrenia MF SR č.23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva (ďalej len „postupy účtovania“), v zmysle ktorého sa náklady a výnosy účtujú do obdobia, s ktorým časovo a vecne súvisia.

V prípadoch keď účtovná jednotka nezaúčtuje náklady resp. výnosy do toho účtovného obdobia, s ktorým časovo a vecne súvisia (t.j. nezaúčtuje ich vôbec alebo ich zaúčtuje v nesprávnej výške), potom musí o nich účtovať v tom účtovnom období, v ktorom tieto chyby zistila. A práve v tomto momente sa dostávame do problematiky účtovania o oprave chýb minulého účtovného obdobia prípadne minulých účtovných období.

Chyby minulých účtovných období

vznikajú v dôsledku vynechania prípadne chybného zaúčtovania účtovných prípadov v dôsledku nesprávneho uplatnenia alebo nezohľadnenia informácií, ktoré boli účtovnej jednotke známe v príslušnom účtovnom období. Rovnako aj zistenie informácií, ktoré jednoznačne patria do minulého účtovného obdobia, môže pre účtovnú jednotku predstavovať povinnosť účtovať o opravách chýb minulých účtovných období.

Zákon o účtovníctve v rámci § 16 ods. 10 ustanovuje možnosť opätovného otvorenia účtovných kníh avšak len do momentu schválenia účtovnej závierky a to cieľom zabezpečenia pravdivého a verného obrazu účtovníctva. Na základe § 7 ods. 1 zákon o účtovníctva zakotvuje totiž účtovnej jednotke povinnosť účtovať tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej situácii účtovnej jednotky. Nezaúčtovanie prípadne nesprávne zaúčtovanie účtovného prípadu v príslušnom účtovnom období má za následok chybne vykázané údaje v účtovnej závierke. Zobrazenie v účtovnej závierke je pritom verné, ak obsah položiek účtovnej závierky zodpovedá skutočnosti a je v súlade s ustanovenými účtovnými zásadami a účtovnými metódami. Zobrazenie v účtovnej závierke je pravdivé, ak sú pri ňom použité účtovné zásady a účtovné metódy, ktoré vedú k dosiahnutiu verného zobrazenia skutočností v účtovnej závierke.

Ak účtovná jednotka po zostavení účtovnej závierky do dňa jej schválenia najvyšším orgánom spoločnosti zistí, že zabudla zaúčtovať nejaký účtovný prípad, alebo že ho zaúčtovala nesprávne, môže opätovne otvoriť účtovné knihy, daný účtovný prípad doúčtovať alebo ho opraviť a zaúčtovať správne. Potom opätovne uzavrie účtovné knihy a zostaví účtovnú závierku. V prípade, ak účtovná jednotka zistí účtovné chyby, ktoré sa týkajú uzatvoreného účtovného obdobia a účtovné knihy už nie je možné otvoriť, musí účtovať o opravách chýb minulých účtovných období.

Príklad

Konateľ spoločnosti odovzdal účtovníčke v decembri 2013 zahraničnú faktúru za rok 2012 na zaúčtovanie. Účtovná závierka za rok 2012 už bola schválená. Odovzdaná faktúra je vystavená za tovar zo zahraničia na sumu 2 800 eur. Musí účtovníčka v tomto prípade otvoriť účtovníctvo r. 2012?

V zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 zákona o účtovníctve účtovná jednotka účtuje a vykazuje účtovné prípady v období, s ktorým časovo a vecne súvisia. Ak túto zásadu nemožno dodržať, účtovná jednotka ich zaúčtuje a vykáže v období, keď sa tieto skutočnosti zistili. Postupy účtovania rozlišujú významné a nevýznamné opravy chýb minulých účtovných období a podľa toho ustanovujú aj spôsob ich účtovania. Vychádzajúc z ustanovenia § 16 ods. 10 zákona o účtovníctve platí, že do schválenia účtovnej závierky môžu účtovné jednotky opätovne otvoriť účtovné knihy v prípade, že sa zabezpečí pravdivý a verný obraz účtovníctva. Ak účtovná jednotka v bežnom účtovnom období zistí, že nesprávne zaúčtovala nejaký účtovný prípad v predchádzajúcom účtovnom období a účtovná závierka za toto účtovné obdobie už bola schválená najvyšším orgánom spoločnosti, takže opätovné otvorenie účtovných kníh už neprichádza do úvahy, o oprave nesprávne zaúčtovaného účtovného prípadu bude účtovať v tom účtovnom období, v ktorom na chybu, resp. nesprávne zaúčtovaný účtovný prípad prišla. To isté platí aj v prípade, že hoci účtovná jednotka ešte nemá schválenú účtovnú závierku najvyšším orgánom spoločnosti, ale z pohľadu účtovnej jednotky ide o nevýznamnú opravu, kvôli ktorej nebude opätovne otvárať účtovné knihy, aj takýto účtovný prípad zaúčtuje v tom účtovnom období, v ktorom sa chyba alebo nesprávne zaúčtovaný účtovný prípad zistili.

Príklad

Spoločnosť ALFA, s.r.o. zostaví účtovnú závierku za rok 2018 dňa 10. februára 2019. V máji 2019 v rámci účtovného auditu spoločnosti sa zistí, že spoločnosť ALFA, s.r.o. nesprávne účtovala o oprave nehnuteľnosti vo výške 25 000 €. Zásah na spomínanej nehnuteľnosti mal byť totiž účtovaný ako jej technické zhodnotenie. Účtovná závierka nebola v tom čase ešte schválená valným zhromaždením s.r.o. Hranica významnosti účtovnej položky, ktorá ovplyvňuje výsledok hospodárenia je v podmienkach predmetnej s.r.o. v rámci účtovnej smernice ustanovená na sumu 5 000 €. Ako sa má spoločnosť ALFA, s.r.o. účtovne vysporiadať s načrtnutým problémom?

Zo znenia otázky je nevyhnutné si predovšetkým uvedomiť, že ide o účtovnú chybu, ktorá bola odhalená ešte pred schválením účtovnej závierky. Tiež je zrejmé, že sa jedná o o významnú položku. Účtovná jednotka by mala tak znovu otvoriť účtovné knihy za rok 2018 a správne zaúčtovať technické zhodnotenie nehnuteľnosti opravnými zápismi. V uvedenom prípade neúčtuje o chybe minulého účtovného obdobia. Účtovná chyba je zaúčtovaná v účtovnom období, s ktorým časovo aj vecne súvisí, čím bude zabezpečená podmienka verného a pravdivého zobrazenia účtovníctva.

Napokon je v danej súvislosti potrebné pripomenúť, že podľa § 34 zákona o účtovníctve platí, že ak účtovná jednotka zistí, že niektorý účtovný záznam jej účtovníctva je neúplný, nepreukázateľný, nesprávny alebo nezrozumiteľný, je povinná vykonať bez zbytočného odkladu jeho opravu takým spôsobom, aby bolo možné určiť zodpovednú osobu, ktorá vykonala príslušnú opravu, deň jej vykonania a obsah opravovaného účtovného záznamu pred opravou aj po oprave. Oprava v účtovnom zázname pritom nesmie viesť k neúplnosti, nepreukázateľnosti, nesprávnosti, nezrozumiteľnosti alebo neprehľadnosti účtovníctva. Na opravu účtovného zápisu treba vždy vyhotoviť účtovný doklad (tzv. interný účtovný doklad).

Významné a nevýznamné opravy chýb minulých účtovných období

Vychádzajúc z druhej vety ustanovenia § 5 ods. 1 postupov účtovania je potrebné rozlišovať tzv. významné a nevýznamné opravy chýb minulých účtovných období. Nadväzujúc na túto skutočnosť postupy účtovania ustanovujú aj rozdielny spôsob ich účtovania.

Striktne nie je hranica významnosti pre účely účtovania opravy chýb minulých účtovných období vymedzená žiadnym právnym predpisom. V aplikačnej praxi účtovných jednotiek možno túto skutočnosť odporučiť riešiť prostredníctvom internej účtovnej smernice a to tým spôsobom, že sa ako hranica významnosti určí konkrétnou sumou alebo charakterom účtovného prípadu v konkrétnych podmienkach. Stanovená hranica by pritom mala mať súvis s objemom majetku účtovnej jednotky resp. s výškou dosiahnutých tržieb prípadne výškou zisku. Podporne však možno pri zadefinovaní významnosti vychádzať z ustanovenia § 17 ods. 9 zákona o účtovníctve, v zmysle ktorého okrem iného platí, že informácie v účtovnej závierke musia byť pre používateľa užitočné, posudzujú sa z hľadiska ich významnosti a musia byť zrozumiteľné, porovnateľné a spoľahlivé, pričom informácia sa považuje za významnú, ak by jej neuvedenie v účtovnej závierke alebo jej chybné uvedenie v účtovnej závierke mohlo ovplyvniť úsudok alebo rozhodovanie používateľa účtovnej závierky.

Účtovný režim významných opráv nákladov a výnosov

Vychádzajúc z prvej vety ustanovenia § 59 ods. 13 postupov účtovania platí, že na účte 428 – Nerozdelený zisk minulých rokov alebo na účte 429 – Neuhradená strata minulých rokov sa okrem iných skutočností ustanovených postupmi účtovania účtujú aj významné opravy chýb minulých účtovných období a rozdiely zo zmien použitých účtovných metód a účtovných zásad podľa § 7 ods. 3 zákona.

Príklad

Spoločnosť BETA, s.r.o. zostaví účtovnú závierku za rok 2013 dňa 10. februára 2014. V máji 2014 v rámci účtovného auditu spoločnosti sa zistí, že spoločnosť BETA, s.r.o. nesprávne účtovala o oprave nehnuteľnosti vo výške 5 000 €. Zásah na spomínanej nehnuteľnosti mal byť totiž účtovaný ako jej technické zhodnotenie. Účtovná závierka už bola v tom čase schválená valným zhromaždením s.r.o.. Hranica významnosti účtovnej položky, ktorá ovplyvňuje výsledok hospodárenia je v podmienkach predmetnej s.r.o. v rámci účtovnej smernice ustanovená na sumu 3 000 €. Ako sa má spoločnosť BETA, s.r.o. účtovne vysporiadať s načrtnutým problémom?

Zo znenia otázky je nevyhnutné si predovšetkým uvedomiť, že ide o účtovnú chybu, ktorá bola odhalená už po schválení účtovnej závierky. Tiež je zrejmé, že sa jedná o významnú položku. Účtovná jednotka tak nebude znovu otvárať účtovné knihy za rok 2013, ale bude účtovať o chybe minulého účtovného obdobia v zmysle § 59 ods.13 postupov účtovania.

V uvedenej súvislosti sa za opravu chýb minulých účtovných období nepovažujú rozdiely zo zmeny účtovnej hodnoty majetku a záväzku, vyplývajúce zo zmeny úprav ocenenia podľa § 26 a 27 zákona o účtovníctve (ide napríklad o účtovanie výšky opravnej položky a rezerv, úpravu doby používania alebo spôsobu opotrebenia dlhodobého majetku).

Príklad

Obchodná spoločnosť si ku dňu 31. 12. 2012 vytvorila v zmysle internej smernice rezervu na reklamácie vo výške 1 %zo zaúčtovaných tržieb za rok 2012. Uvedená suma činila 15 520 € V účtovnom období roka 2013činili však vynaložené náklady na záručné opravy až vo výške 18 985 €. Je potrebné uvedenú skutočnosť zohľadniť v účtovníctve obchodnej spoločnosti prostredníctvom účtovania chýb minulých účtovných období?

V zmysle znenia otázky je zrejmé, že odhad výšky rezervy na záručné opravy nie je totožný s realitou, čo je však logické a dochádza k tomu takmer vždy. Za predpokladu, že spomínaný odhad bol odvodený v zmysle účtovnej smernice pravdepodobne z výšky záručných opráv v minulých obdobiach, potom spomínanú korekciu nie je možné posudzovať a účtovať ako chybu minulých účtovných období.

Účtovný režim nevýznamných opráv nákladov a výnosov

je obsiahnutý v druhej vete ustanovenia § 5 ods. 1 postupov účtovania, podľa ktorej sa opravy nevýznamných nákladov a nevýznamných výnosov minulých účtovných období účtujú ako účtovné prípady bežného účtovného obdobia na príslušných účtoch nákladov alebo výnosov z hospodárskej činnosti účtovnej jednotky.

(Viac nielen o tejto téme sa dočítate v mesačníku DUO 6/2019 a odborných tematických publikáciách Daňová optimalizácia 2018, Daňové priznania FO a PO za rok 2018, Daňové výdavky 2018 a 100 otázok – Daň z príjmov FO a PO)

Každé ročné obdobie má svoj pomerne výrazný vplyv na životný štýl a zdravie človeka, ale úplne špecifická situácia nastáva v ich prechodových fázach, čo sa asi najvýraznejšie prejavuje pri prelievaní zimy do jari. Čo je potrebné pre špecifické prejavy príchodu jari ako klimatickej zmeny?

Prevaha „čiernych“ dní,

kedy neskôr svitá a skôr sa stmieva, mnohých lákala v zimnom čase viacej k leňošeniu, nižšiemu fyzickému zaťažovaniu počas vzácnych voľných hodín a k výraznejšej konzumácii nie príliš zdravých potravín. Pokiaľ sme netrávili v priemere minimálne stodvadsať minút na priamom dennom svetle a neboli výrazne fyzicky aktívni aspoň trištvrte hodiny zo dňa, mohlo sa to nepriaznivo prejaviť aj náchylnosťou k vyššej unaviteľnosti, migrenóznym bolestiam hlavy „bez príčiny“, nízkej kreativite a depresívnym náladám či smútku - akýmsi príznakom „chrípky duše“. Zima tak zvyčajne negatívne prispieva k uloženiu vyšších zásob tuku, redukcii fyzickej a psychickej kondície, ako aj poklesu našej odolnosti voči prílevom infekčných ochorení.

Číhajúca jarná únava

počas premosťovania zimy do jari prenasleduje takmer 75 % ľudí fyzicky aj psychicky. Absencia farieb prírody a predovšetkým nedostatok denného svetla spôsobuje, že v priebehu zimných mesiacov si vyčerpáme nazhromaždené „zásoby“ slnečného svitu a energie, ktoré sme prácne nazhromaždili počas letných mesiacov. Nie každý má šancu a čas riešiť túto kritickú svetelnú stratu tým, že odletí na desať dní do teplých slnečných krajín alebo vystihne azúrovo svietiace nebo v horách.

Málokedy si tak dobre uvedomujeme magický vplyv prirodzeného svetla, ktoré je hlavnou ochranou pred smútkom, a výrazne sa podieľa na tvorbe serotonínu – „ladiča“ dobrej nálady alebo hormónu šťastia. Pokiaľ je jeho hladina plytká, človek sa môže cítiť depresívne, byť „bez nálady“, mať poruchy spánku, pocity nudy a neschopnosti niečo nové vymyslieť.

Odborne sa tento stav nazýva sezónnou emocionálnou poruchou (Seasonal Affective Disorders – SAD). Odhaduje sa, že práve týmto smútočným stavom môže byť postihnutých 4 až 6 % populácie a u ďalších 10 až 20 % sa vyskytuje miernejšia forma SAD, označovaná ako takzvaná „zimná melanchólia“.

Niekedy nasleduje agresívne chovanie, neurčité chronické pobolievanie celého tela a „z ničoho nič“ sa dostavuje výrazná až „diabolská“ chuť do jedla. Mnohí odborníci tvrdia, že tento stav, podobný „klasickej“ depresii, sa prejavuje u žien, ktoré držia nejakú diétu, spojenú s obmedzovaním príjmu obľúbenej potravy a nedostatkom pohybu. Veľmi často sa takáto situácia objavuje u usilovne študujúcich, ktorí trávia denne pri knihách a počítačoch dlhé hodiny.

Zníženie množstva serotonínu v ľudskom tele sa zvyčajne prejaví aj tým, že človek má chuť na čosi sladké (čokoláda, zákusok, kocka cukru a podobne) – „organizmus si to pýta“.

Cítime sa „pod psa“, zažívame nepriateľstvo k sebe samému, sme akoby „vygumovaní“, „odchádzame“, hodnotíme sa ako zlí, máme intenzívny pocit, že nič nedokážeme a nič dobrého si nezaslúžime (alebo naopak – nedostaneme to), že život nemá zmysel. Práve konzumácia sladkostí vec rieši iba čiastočne a dočasne. Oveľa lepšie je odložiť „hriešne túžby“ nabok a dať si radšej banán a potom rýchlu prechádzku alebo krátke zacvičenie. Svetlo a pohyb tvorbu tohto hormónu „lepšej nálady“, ktorý vzniká z aminokyseliny L – tryptofánu, stimulujú. Mnohými praktikovaná útecha v zvýšenej konzumácii alkoholu, množstvách nevhodných tabletiek na spanie alebo upokojenie (sedatíva, antidepresíva), prípadne v „mäkkých“ drogách (najmä marihuana), vec určite nerieši.

Osvedčená a účinná metóda

na sezónnu poruchu - SAD je okrem pohybu a správnej výživy, liečba svetlom (fototerapia). Dokáže výrazne zlepšiť kvalitu života pomocou špeciálnych biolámp, nahrádzajúcich slnečný svit. Obyčajná „klasická“ lampa slnko nenahradí, pretože v skutočnosti ide len o veľmi slabý zdroj svetla. Na účinný liečebný druh fototerapie sa používa svetlo s intenzitou až 2 500 luxov, čo je žiarenie približne desať krát väčšie ako bežné osvetlenie. O dĺžke aplikácie sedenia pred biolampou (viacero dní po sebe 30 minút až dve hodiny) je vhodné poradiť sa s lekárom – špecialistom. Cielená svetloliečba sa aplikuje v rozličných regeneračných centrách, ale vhodná biolampa sa dá zakúpiť aj do domácnosti, či firmy. Na rozdiel od solárií nemá toto svetelné polarizované žiarenie nežiaduce účinky na zdravie a jeho efekt je podobný účinkom liekov proti depresii.
Polarizované svetlo ako zdroj koncentrovaného liečivého svetla pôsobí aj:

1. proti bolesti – pôsobením svojej energie znižuje citlivosť nervových buniek,
2. proti zápalu – aktivizuje prirodzené faktory tela, podieľajúce sa na likvidácii rôznych zápalov, rozširuje krvné cievy a urýchľuje látkovú výmenu v mieste zápalu, umocňuje obranyschopnosť,
3. biostimulačne – podporuje a urýchľuje obnovu aj zdravý vývoj buniek a poškodených tkanív.

Správna výživa

je potrebná pre špecifické prejavy príchodu jari ako klimatickej zmeny. Považuje sa za vhodné konzumovať látky obsahujúce vhodnú formu cukru (komplexné sacharidy – celozrnné pečivo, nelúpaná ryža, neupravované obilniny, hrubá múka, zelenina, ovocie), ktoré pomáhajú bunkám ľudského tela dodávkami energie. Na postupný návrat k sviežej mysli, dobrej nálade, kreativite, kvalitnej koncentrácii, schopnosti rýchlej reakcie a mozgovej vitality je potrebné prirodzené zvýšenie prívodu:

-        vitamínov (B1 – tiamín, B2 – riboflavin, B3 – nikotinamid, B5 – kyselina pantoténová, B6 – pyridoxín, C, B10 – kyselina listová, B12),

-        minerálov a stopových prvkov (chróm, zinok, selén, vápnik),

-        výživové doplnky (koenzým Q10, cholín, lecitín, DMAE/dimethylaminoethanol) a

-        bielkoviny – obzvlášť ich stavebné kamene a kamienky – aminokyseliny.

V prirodzenej výžive človeka sa ich nachádza dvadsať rôznych typov, z ktorých osem si nevie organizmus vytvoriť sám a nazývajú sa esenciálne. Tie je tiež vhodné dopĺňať pomocou potravinových doplnkov. Zaujímavé sú však aj takzvané očisťovacie dni, čo značí pravidelné výrazné obmedzenie konzumácie pevnej stravy, nahradzovanej zeleninovými a ovocnými šťavami. Ide vlastne o istú formu “hladovky”, či pôstu. Očistný deň môže byť do stravovacieho režimu zaradený prakticky každý týždeň, najlepšie vždy v prvý deň. Dôvodom termínu je vo väčšine prípadov zvýšený energetický príjem a väčší objem potravy v čase víkendu.

V priebehu očisťovacieho dňa sa organizmus zbaví nahromadených zvyškov požitej potravy v tráviacom trakte a spolu s nimi ďalších toxických látok kolujúcich v organizme, ktoré prijal v priebehu stravovania.

Týmto spôsobom môže byť umožnený odpočinok všetkým orgánom, ktoré sú zapojené do spracovania prijímanej potravy. Odporúča sa používať aj bylinkové čaje, špeciálne ovocné a zeleninové šťavy (napríklad z červenej repy, zeleru a mrkvy). Niekto pridáva špecifický prírodný produkt mumio alebo používa ako prísadu koreň žen-šen. Takýto systém sa určitým spôsobom približuje praktikám jogínov a starovekých kresťanov, ktorí si takto “očisťovali telo” a “umožňovali duši” koncentráciu aj poznanie nepoznateľného. Správne voleným „pôstom“ sa dá veľmi výrazne korigovať nebezpečenstvo prípadného vývoja cukrovky (diabetu) alebo porúch premeny tukov.

Pre zdravie sa zdá byť nevyhnutné využitie pôstnych dní po období výraznejšie zvýšeného príjmu potravy (po víkendoch, rôznych sviatkoch). Ak nič iné – tak sa docieli udržanie stálej telesnej hmotnosti. Postenie však vyžaduje vôľu a nácvik. Odporúča sa začať raz za 14 dní iba 24 hodinami „hladovky“, v priebehu ktorých sa prijíma dostatok tekutín. Optimálne je zahájiť tento proces v nedeľu večer, ďalšia strava potom nasleduje v pondelok večer – musí byť veľmi málo výdatná, nesmie dochádzať k prejedaniu. Vhodná je hustá zeleninová polievka s cestovinami a nič viac. Ešte lepšie je vydržať až do utorňajšieho rána, kedy je dobré dať si obilnú zmes (napríklad műsli) s nízkotučným bielym jogurtom. Ten, kto trpí zápchou môže v priebehu pondelka použiť “preháňadlo” z harmančekového vývaru v množstve asi 0,5 litra. Treba ešte pripomenúť nevyhnutnosť príjmu väčšieho množstva tekutín v priebehu pôstu – aspoň 3 až 4 litre za deň.

Recept na čerstvú zeleninovú šťavu: 150g červenej repy, 100g hlávkovej kapusty, 50g zeleru a 150g mrkve nastrúhame na nerezovom strúhadle a prelejeme dvoma litrami studenej, predtým prevarenej vody. V nádobe uložíme do chladu a tmy na 24 hodín. Pijeme po l dcl tak, aby sme za deň vypili aspoň liter.

Záver

Samozrejmosťou pri odstraňovaní jarnej únavy je dostatok skutočne kvalitného spánku v chladnejších a dobre vetraných miestnostiach, a veľmi častý razantný pohybový program (rýchla chôdza, nordic walking, klusanie, beh, bicyklovanie) na dennom svetle a čerstvom vzduchu. U ľudí, ktorí trpia typickými jarnými ochoreniami (alergie a astma), zvyšujúcimi únavu, je vhodná kontrola u špecialistov kvôli revízii doterajšej liečby a sekundárnej prevencie. Takže – každý môže trpieť na jar únavou, ale môže jej príznaky zmierniť na úplné minimum.

MUDr. Pavel Malovič