| |
NOVELA ZÁKONNÍKA PRÁCE
Podľa dôvodovej správy zákon v záujme ochrany a zabezpečenia dôstojných pracovných podmienok spĺňajúcich európske štandardy a s prihliadnutím na pozitívne makroekonomické ukazovatele SR upravil najmä výšku niektorých mzdových zvýhodnení za prácu a zaviedol nové mzdové zvýhodnenia za prácu v sobotu a nedeľu. Zároveň bolo snahou riešiť niektoré čiastkové oblasti, ktorých úpravu si vyžiadali poznatky z praxe s cieľom znížiť administratívnu záťaž zamestnávateľov a spresniť postupy a možnosti riešení nárokov zamestnancov v osobitných prípadoch.
Ustanovenie § 41 bolo doplnené o odsek 10, podľa ktorého zamestnávateľ pri uzatvorení pracovnej zmluvy nesmie so zamestnancom dohodnúť základnú zložku mzdy v nižšej sume, ako je suma základnej zložky mzdy, ktorú zverejnil v ponuke zamestnania podľa osobitného predpisu. Cieľom daného ustanovenia bolo zabrániť postupu, kedy zamestnávateľ v ponuke zamestnania uvedie údaje, ktoré následne neplánuje dodržať.
ZAMESTNANEC, KTORÝ PODĽA PODMIENOK DOHODNUTÝCH V PRACOVNEJ ZMLUVE vykonáva prácu pre zamestnávateľa doma alebo na inom dohodnutom mieste s použitím informačných technológií si pracovný čas rozvrhuje sám. Z uvedeného dôvodu zamestnancovi v zmysle ust. § 52 ods. 1 písm. c) už do účinnosti poslednej novely Zákonníka práce nepatrila mzda za prácu nadčas, mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok a za nočnú prácu, ani mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce (s výnimkou ak sa zamestnávateľ nedohodol do zamestnancom inak). Novela zákonníka práce ustanovila, že týmto skupinám zamestnancov nepatrí mzdové zvýhodnenie ani za prácu v sobotu a nedeľu (s rovnakou výnimkou).
Pri skončení pracovného pomeru
je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi pracovný posudok, ktorý okrem iného do 30. apríla 2018 musel v súlade s ust. § 75 ods. 2 písm. d) obsahovať údaje o poskytnutej mzde za vykonanú prácu, o poskytnutej náhrade mzdy a náhrade za čas pracovnej pohotovosti, o zrazených preddavkoch na daň z príjmov a o ďalších skutočnostiach rozhodujúcich pre ročné zúčtovanie preddavkov na daň zo závislej činnosti a z funkčných požitkov a pre výpočet dávky v nezamestnanosti. Novela Zákonníka práce vypustila písm. d) z predmetného ustanovenia z dôvodu nadbytočnosti, nakoľko túto povinnosť si zamestnávateľ musí plniť v lehotách určených zákonom č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a Sociálna poisťovňa vychádza z vlastných údajov v systéme, ktoré jej zamestnávateľ každý mesiac poskytuje v hláseniach. Predmetná úprava tak znížila nadbytočné administratívne zaťaženie zamestnávateľov.
DOTERAJŠIE ZNENIE ZÁKONNÍKA PRÁCE umožňovalo dohodnúť alebo nariadiť pracovnú pohotovosť len na čas mimo rámca rozvrhu pracovných zmien. Z dôvodu požiadaviek praxe sa zákonom č. 63/2018 Z.z. ustanovil režim pracovnej pohotovosti mimo pracoviska aj na čas, kedy zamestnanec nepracuje z dôvodu, že sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň (ust. § 96 ods. 1). Zároveň sa spresnilo, že nároky zamestnanca počas sviatku nariadením alebo dojednaním pohotovosti nezanikajú. K uvedenému došlo z dôvodu potreby zabezpečiť pre prípad poruchy alebo havárie pracovnú pohotovosť mimo pracoviska v určitých typoch činností aj počas sviatku, čo do 1. mája 2018 nebolo legislatívne výslovne upravené.
Novelou došlo k zvýšeniu minimálnej sadzby mzdového zvýhodnenia za prácu vo sviatok z 50 % priemerného zárobku zamestnanca na 100 % jeho priemerného zárobku (ust. § 122 ods. 1).
ZVÝŠENIE SADZBY MZDOVÉHO ZVÝHODNENIA ZA PRÁCU VO SVIATOK reagovalo na skutočnosť, že zamestnanec, ktorý musí v deň sviatku pracovať, má popri mzde za prácu vo sviatok právny nárok na mzdové zvýhodnenie vo výške 50 % priemerného zárobku, pričom zamestnanec, ktorý z dôvodu sviatku nepracoval (lebo sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň), dosiahol náhradu mzdy vo výške 100 % priemerného zárobku, resp. sa mu jeho mesačná mzda nekrátila.
Do účinnosti zákona č. 63/2018 Z.z. Zákonník práce neupravoval mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu a nedeľu. Nutnosť práce v sobotu, ale predovšetkým v nedeľu je zásahom do rodinného života zamestnanca, nakoľko zamestnanec by v tieto dni mal užívať dni pracovného pokoja. Zavedenie mzdového zvýhodnenia za prácu v sobotu a nedeľu je jedným z opatrení s cieľom kompenzovať prácu v tieto dni a súčasne znížiť rozsah výkonu práce počas soboty a nedele. Za ust. § 122 sa vložili ust. § 122a a 122b, ktoré znejú nasledovne:
§ 122a Mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu
(1) Zamestnancovi patrí za prácu v sobotu popri dosiahnutej mzde za každú hodinu práce v sobotu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu.
(2) U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v sobotu, možno dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia ako podľa odseku 1, najmenej však 45 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu, v
a)kolektívnej zmluve,
b)pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov.
(3) Na pracoviskách s nočnými zmenami sa na účely odsekov 1 a 2 sobota začína hodinou zodpovedajúcou nástupu pracovnej zmeny, ktorá v pracovnom týždni nastupuje podľa rozvrhu zmien ako prvá ranná zmena, a končí uplynutím 24 hodín od jej začiatku.
(4) S vedúcim zamestnancom možno v pracovnej zmluve dohodnúť mzdu už s prihliadnutím na prípadnú prácu v sobotu. Ak dôjde k dohode podľa prvej vety, vedúcemu zamestnancovi nepatrí mzdové zvýhodnenie podľa odsekov 1 a 2.
§ 122b Mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu
(1) Zamestnancovi patrí za prácu v nedeľu popri dosiahnutej mzde za každú hodinu práce v nedeľu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 100 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu.
(2) U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v nedeľu, možno dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia ako podľa odseku 1, najmenej však 90 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu, v
a) kolektívnej zmluve,
b) pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov.
(3) Na pracoviskách s nočnými zmenami sa na účely odsekov 1 a 2 nedeľa začína hodinou zodpovedajúcou nástupu pracovnej zmeny, ktorá v pracovnom týždni nastupuje podľa rozvrhu zmien ako prvá ranná zmena, a končí uplynutím 24 hodín od jej začiatku.
(4) S vedúcim zamestnancom možno v pracovnej zmluve dohodnúť mzdu už s prihliadnutím na prípadnú prácu v nedeľu. Ak dôjde k dohode podľa prvej vety, vedúcemu zamestnancovi nepatrí mzdové zvýhodnenie podľa odsekov 1 a 2.
DO ÚČINNOSTI NOVELY zamestnancovi patrilo v zmysle ust. § 123 ods. 1 za nočnú prácu popri dosiahnutej mzde za každú hodinu nočnej práce mzdové zvýhodnenie najmenej 20 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu. Novela Zákonníka práce zakotvila, že zamestnancovi patrí za nočnú prácu popri dosiahnutej mzde za každú hodinu nočnej práce mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 40 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu a ak ide o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu.
Za odsek 1 sa vložil nový odsek 2, ktorý znie:
U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa prevažná časť práce vykonávala ako nočná práca, možno dohodnúť, ak nejde o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú práce, nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia ako podľa odseku 1, najmenej však 35 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu v:
a) kolektívnej zmluve
b) pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov.
ZVÝŠENIE SADZBY MZDOVÉHO ZVÝHODNENIA ZA NOČNÚ PRÁCU má za cieľ zvýšiť mzdové ohodnotenie nočnej práce a súčasne napomôcť zníženiu tej nočnej práce, ktorá je nadbytočná a nie je nevyhnutná, nakoľko podľa údajov Eurostatu má SR najvyšší podiel počtu zamestnancov zo všetkých štátov EÚ, ktorí pravidelne vykonávajú prácu v noci (až 16,4 % zamestnancov v SR, priemer za 28 štátov EÚ je 6,1 % – údaj z dôvodovej správy k zákonu).
Nakoľko sa v praxi objavili prípady, kedy niektorí zamestnávatelia vystavujú zamestnancov neprimerane vysokému tempu a uplatňujú normy spotreby práce bez akýchkoľvek podkladov, doplnilo sa ust. § 133 ods. 1, a to tak, že zamestnávatelia môžu zavádzať alebo meniť už zavedené normy spotreby práce len na základe objektívneho posúdenia požadovaného množstva práce a pracovného tempa zamestnanca.
Zároveň sa ust. § 133 doplnilo o nový ods. 4, podľa ktorého zamestnávateľ nesmie uplatňovať normy spotreby práce, v dôsledku ktorých by mohlo dôjsť k ohrozeniu bezpečnosti alebo zdravia zamestnancov.
Zmenou prešlo tiež ust. § 134 ods. 3, podľa ktorého do účinnosti zatiaľ poslednej novely Zákonníka práce, ak zamestnanec neodpracoval v rozhodujúcom období aspoň 22 dní alebo 170 hodín, používal sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Novelou Zákonníka práce sa ustanovil daný limit na najmenej 21 dní alebo 168 hodín, čím došlo k zosúladeniu s limitmi uvádzanými v Zákonníku práce v časti o dovolenke. Úprava limitu v hodinách zodpovedá 21 odpracovaným dňom pri ustanovenom pracovnom čase 40 hodín týždenne.
ÚPRAVA SA DOTKLA AJ USTANOVENÍ TÝKAJÚCICH SA DOHÔD O PRÁCACH VYKONÁVANÝCH MIMO PRACOVNÉHO POMERU. Ust. § 223 ods. 2 bolo doplnené tak, že zamestnancom, ktorí vykonávajú prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, patrí za každú hodinu práce vo sviatok dohodnutá odmena zvýšená najmenej o sumu minimálnej mzdy za hodinu podľa osobitného predpisu.
Účelom bolo zabrániť zneužívaniu zamestnancov vykonávajúcich prácu na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru predovšetkým na výkon prác počas sviatkov s cieľom zníženia mzdových nákladov zamestnávateľov, ak by neboli povinní poskytnúť týmto zamestnancom mzdové zvýhodnenie. Vzhľadom na to, že v prípade zamestnancov vykonávajúcich prácu na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa nezisťuje priemerný zárobok, osobitne sa upravilo zvýšenie odmeny o sumu minimálnej mzdy za hodinu.
Dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa týka ešte jedna zmena. Ust. § 223 bolo doplnené o nový ods. 6, podľa ktorého pri skončení dohody o vykonaní práce, dohody o brigádnickej práci študentov a dohody o pracovnej činnosti je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi potvrdenie o tom, či sa z odmeny zamestnanca vykonávajú zrážky, v čí prospech, v akej výške a v akom poradí je pohľadávka, pre ktorú sa majú zrážky ďalej vykonávať.
Povinnosť vydať obdobu potvrdenia o zamestnaní aj osobám pracujúcim na dohodu sa uložila zamestnávateľom na základe požiadaviek z praxe a s cieľom zosúladiť povinnosti zamestnávateľov s povinnosťami vyplývajúcimi z iných právnych predpisov (napr. s ust. § 84 Exekučného poriadku alebo ust. § 13r zákona č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).
S CIEĽOM ZMIERNIŤ DOPAD USTANOVENÝCH MZDOVÝCH ZVÝHODNENÍ na mzdové náklady zamestnávateľov a s cieľom poskytnúť zamestnávateľom dlhší čas na prípravu novela Zákonníka práce obsahuje prechodné ustanovenie (§ 252m), podľa ktorého od 1. mája 2018 do 30. apríla 2019 je suma mzdového zvýhodnenia za každú hodinu:
a) práce v sobotu podľa
1. § 122a ods. 1 najmenej 25 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu
2. § 122a ods. 2 najmenej 20 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu
b) práce v nedeľu podľa
1. § 122 b ods. 1 najmenej 50 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu
2. § 122b ods. 2 najmenej 40 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu
c) nočnej práce podľa
1. § 123 ods. 1 najmenej 30 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu a ak ide o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu, najmenej 35 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu
2. § 123 ods. 2 najmenej 25 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu.
Podľa dôvodovej správy zákon č. 63/2018 Z.z. bude mať z dôvodu zvýšenia a rozšírenia právnych nárokov na mzdu za prácu v noci, vo sviatok, v sobotu a v nedeľu pozitívny sociálny vplyv na zamestnancov vykonávajúcich prácu v tomto čase.
Záver
Naopak je možné očakávať negatívny dopad na zvýšenie mzdových nákladov zamestnávateľov, ktorých zamestnanci vykonávajú prácu v noci, vo sviatok, v sobotu alebo v nedeľu a doposiaľ neposkytovali týmto zamestnancom vyššie mzdové zvýhodnenie. Tento dopad môže byť zmiernený, ak sa naplní jeden z cieľov novely, a to znížiť rozsah práce v noci, vo sviatok, v sobotu a nedeľu, samozrejme len tých u zamestnávateľov, kde práca v danom čase nie je nevyhnutná.
JUDr. Sandra Mrukviová Tomiová
(Viac nielen o tejto téme sa dočítate v mesačníku PaM 5/2018)
PLATOBNÁ NESCHOPNOSŤ ZAMESTNÁVATEĽA
Rozlišujeme dva druhy platobnej neschopnosti a to:
a) prvotnú,
b) druhotnú.
a) Prvotná platobná neschopnosť je zapríčinená samotným podnikom, respektíve jeho hospodárením. Pri prvotnej platobnej neschopnosti sú záväzky podniku voči tretím subjektom vyššie ako jeho vlastné pohľadávky.
b) Druhotná platobná neschopnosť vzniká v prípade ak dlžníci podniku, odberatelia, prípadne klienti neuhradili riadne a včas svoje záväzky, v dôsledku čoho sa podnik dostáva do omeškania so svojimi vlastnými záväzkami. Pri druhotnej platobnej neschopnosti podnik nemôže splácať svoje záväzky riadne a včas aj napriek tomu, že si svoje povinnosti plní.
NAJČASTEJŠÍM RIEŠENÍM DRUHOTNEJ PLATOBNEJ NESCHOPNOSTI PODNIKU je vyhlásenie konkurzu alebo reštrukturalizácie podľa osobitného zákona. V marci 2017 nadobudol účinnosť zákon č. 377/2016 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj len „ZoKR“). Zmena zákona nastala najmä v súvislosti s oddĺžením fyzických osôb, ktoré sa stalo pre dlžníkov – fyzické osoby dostupnejšie, a súčasne fyzická osoba ako dlžník získal ochranu pred stratou bývania zavedením nového inštitútu – tzv. nepostihnuteľnej hodnoty obydlia. Do lehoty 1. 3. 2017 bola za platobne neschopnú považovaná osoba, ktorá nebola schopná plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi, aj naďalej sa týka právnických osôb. Ak ide o úpadok fyzickej osoby, táto je po účinnosti novely ZoKR považovaná za platobne neschopnú, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok.
V konkurze alebo splátkovým kalendárom budú uspokojené len pohľadávky, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu alebo pred poskytnutím ochrany pred veriteľmi, t.j. v rozhodujúci deň“). Výnimočne sú uspokojené aj pohľadávky, ktoré vzniknú v budúcnosti. Ide o pohľadávky ručiteľov, spoludlžníkov alebo iných osôb, ktorým vznikli pohľadávky voči dlžníkovi z dôvodu, že za neho splnili záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom. Taktiež sem patria aj pohľadávky, ktoré vznikli v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy, ak ide o zmluvu uzavretú pred vyhlásením konkurzu.
Ak zamestnávateľ nie je schopný vyplatiť zamestnancovi mzdu, môže si zamestnanec nárokovať dávku z garančného poistenia sociálnej poisťovne.
Dávka garančného poistenia je dávka vyplácaná zamestnancovi po splnení zákonných podmienok zo základného fondu garančného poistenia, ktorá slúži na uspokojenie nárokov z pracovnoprávneho vzťahu, vzniknutých v dôsledku platobnej neschopnosti zamestnávateľa
Nárokovať si na dávku garančného poistenia môže taký zamestnanec, ktorý je alebo v minulosti bol v pracovnoprávnom vzťahu u zamestnávateľa, ktorý sa stal platobne neschopný a neuspokojoval nároky zamestnanca z pracovnoprávneho vzťahu:
• pracovný pomer,
• dohoda o vykonaní práce,
• dohoda o brigádnickej práci študentov,
• dohody o pracovnej činnosti,
• člen družstva, ktorý je v pracovnom vzťahu k družstvu.
Za zamestnanca na účely garančného poistenia sa nepovažuje zamestnanec, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má účasť na majetku zamestnávateľa vo výške najmenej 50 % alebo je členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má účasť na majetku zamestnávateľa vo výške najmenej 50 %.
Nárok na výplatu dávky garančného poistenia vznikne splnením podmienok nároku a podaním žiadosti o jej priznanie.
U zamestnanca, ktorý pracovnoprávny vzťah uzatvoril po vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa, alebo bol na platobnú neschopnosť zamestnávateľa písomne upozorneným nevzniká nárok na dávku garančného poistenia. Nárok nevzniká ani takému zamestnancovi, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má účasť na majetku zamestnávateľa vo výške najmenej 50 % alebo je členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má účasť výške najmenej 50 % na majetku zamestnávateľa.
Akým spôsobom si zamestnanec uplatňuje nárok na dávku garančného poistenia
Zamestnanec si môže uplatniť nárok na dávku garančného poistenia na základe písomnej žiadosti na pobočke Sociálnej poisťovne príslušnej podľa sídla zamestnávateľa, v lehote do 60 dní od vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo odo dňa skončenia pracovnoprávneho vzťahu. Aj po uplynutí tejto lehoty má zamestnanec právo uplatniť si nárok na dávku garančného poistenia.
Žiadosť musí potvrdiť zamestnancovi:
- zamestnávateľ alebo
- predbežný správca konkurznej podstaty alebo
- správca konkurznej podstaty, a to nároky z pracovnoprávneho vzťahu za posledné 3 mesiace pracovnoprávneho vzťahu pred vznikom platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo za posledné 3 mesiace pred skončením pracovnoprávneho vzťahu, ktoré neboli zo strany zamestnávateľa uspokojované.
Zamestnávateľ môže potvrdiť zamestnancovi nároky z pracovnoprávneho vzťahu len ak sa stal platobne neschopným a zároveň:
a) súd odmietol návrh na vyhlásenie konkurzu,
b) súd neustanovil predbežného správcu konkurznej podstaty alebo správcu konkurznej podstaty a konkurz ešte nebol vyhlásený, alebo
c) súd začaté konkurzné konanie zamietol, prerušil alebo zastavil.
Správca konkurznej podstaty potvrdzuje zamestnancovi nároky z pracovnoprávneho vzťahu, ak súd rozhodol o vyhlásení konkurzu.
PREDBEŽNÝ SPRÁVCA KONKURZNEJ PODSTATY je oprávnený potvrdiť zamestnancovi nároky z pracovnoprávneho vzťahu, ak bol v konkurznom konaní ustanovený ešte pred vyhlásením konkurzu.
V prípade, že zamestnávateľ, predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej podstaty nepotvrdí na účely nároku na dávku garančného poistenia údaje potrebné na poskytovanie dávky garančného poistenia, pobočka Sociálnej poisťovne poskytne zamestnancovi, (pri preukázaní vzniku nároku na dávku garančného poistenia) preddavok na túto dávku. Prípadný rozdiel medzi poskytnutým preddavkom na dávku garančného poistenia a skutočným nárokom soc. poisťovňa zamestnancovi doplatí, ak zamestnávateľ, predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej podstaty predloží požadované údaje najneskôr do jedného roka od poskytnutia preddavku.
Ak zamestnávateľ nepredloží požadované doklady najneskôr do jedného roka od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia súdu o začatí konkurzného konania, resp. uznesenia súdu o odmietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu a správca konkurznej podstaty najneskôr do jedného roka od poskytnutia preddavku, pobočka Sociálnej poisťovne doplatí do 30 dní od skončenia tejto lehoty dávku garančného poistenia do výšky nároku, najviac do výšky minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou podľa osobitného predpisu, platnej v období, v ktorom zamestnávateľ neuspokojoval nároky zamestnancov z pracovnoprávneho vzťahu.
Zamestnanec, ktorý uzatvoril pracovnú zmluvu po vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa a bol na platobnú neschopnosť zamestnávateľa písomne upozornený, nemá nárok na dávku garančného poistenia.
Nároky zamestnanca, ktoré je možné uspokojiť z garančného poistenia sú:
- nárok na mzdu a náhradu za čas pracovnej pohotovosti,
- nárok na príjem plynúci členovi družstva z pracovného vzťahu k družstvu,
- nárok na odmenu dohodnutú v dohode o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru,
- nárok na náhradu mzdy za sviatky a pri prekážkach v práci,
- nárok na náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú vznikol nárok počas kalendárneho roka, v ktorom vznikla platobná neschopnosť zamestnávateľa, ako aj za predchádzajúci kalendárny rok,
- nárok na odstupné, ktoré patrí zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru,
- nárok na náhradu mzdy pri okamžitom skončení pracovného pomeru,
- nárok na náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru,
- nároky cestovných, sťahovacích a iných výdavkov, ktoré vznikli pri plnení pracovných povinností,
- nárok na náhradu vecnej škody v súvislosti s pracovným úrazom alebo chorobou z povolania,
- nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
- súdne trovy v súvislosti s uplatnením nárokov z pracovného pomeru zamestnanca na súde z dôvodu zrušenia zamestnávateľa vrátane trov právneho zastúpenia.
Dávka poskytnutá z garančného poistenia je príjmom oslobodeným od dane.
Zdaňovanie, resp. oslobodenie príjmov poskytovaných formou dávok, podpôr , služieb a príplatkov upravuje § 9 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o dani z príjmov, resp. ZDP). Podľa tohto ustanovenia sú oslobodené od dane príjmy poskytované formou dávok, podpôr a služieb z verejného zdravotného poistenia z individuálneho zdravotného poistenia podľa osobitných predpisov, podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov ,z nemocenského a úrazového zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zo sociálneho poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, zo starobného dôchodkového sporenia podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení. Sociálne poistenie podľa zákona o sociálnom poistení je okrem nemocenského, starobného, invalidného, úrazového, poistenia v nezamestnanosti aj garančné poistenie ako poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa na uspokojovanie nárokov zamestnanca a na úhradu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie nezaplatených zamestnávateľom do základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie.
Príklad
Zamestnanec, p. Novák si podal na Sociálnu poisťovňu žiadosť o dávku garančného poistenia z titulu platobnej neschopnosti zamestnávateľa, ktorého bol z pracovnoprávneho vzťahu neuspokojené nároky za posledné 3 mesiace. Zamestnávateľ je povinný v Potvrdení zamestnávateľa na účely nároku na dávku garančného poistenia“ súčasne oznámiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne všetky informácie, ktoré súvisia s poskytnutím dávky garančného poistenia, aj údaj o výške neuspokojených nárokov zamestnanca za posledné 3 mesiace.
Dostane p. Novák vyplatenú plnú sumu hrubej mzdy, ktorú nevyplatil zamestnávateľ?
Podľa zákona o sociálnom poistení sa dávka garančného poistenia poskytne v sume príslušného nároku zníženého o poistné na zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, ktoré je povinný platiť zamestnanec, a o preddavok na daň alebo daň z príjmov zo závislej činnosti, vypočítaných podľa podmienok platných v kalendárnom mesiaci, za ktorý zamestnancovi vznikol uvedený nárok.
Podľa § 9 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov od dane sú oslobodené dávky, podpory a služby zo sociálneho poistenia, takouto dávkou je aj dávka garančného poistenia. Sociálna poisťovňa, ktorá vypláca príjem poskytnutý v súvislosti s výkonom závislej činnosti neodvádza preddavok na daň a ani daň z príjmov zo závislej činnosti, ide o príjem oslobodený od dane.
Zákon o sociálnom poistení vymedzuje splnenie podmienok nároku na výplatu dávky garančného poistenia, len dávka poskytnutá v súlade s týmto zákonom je oslobodená od dane. V prípade, ak je vyplatená vyššia suma, ako je ustanovená zákonom o sociálnom poistení, alebo v dávke by bola zahrnutá suma, ktorá nemôže byť jej súčasťou, potom nejde o príjem od dane oslobodený, ale plne zdaniteľný príjem. Zákon o sociálnom poistení taxatívne v § 102 vymedzuje výpočet nárokov (špecifické plnenia poskytované v súvislosti s príjmami zo závislej činnosti), ktoré vyplývajú z pracovnoprávneho vzťahu, ktoré môžu byť zahrnuté v dávke garančného poistenia.
P. Novák nemal vyplatenú mzdu za: 9.mes 2017 10.mes 2017 11 mes.2017
Neuspokojený nárok 1 740,00€ 850,00€ 1 370,00€
Odvody poistného (-) 233,16€ 113,90€ 175,13€
Preddavok na daň z príjmov 286,20€ 139,80€ 227,00€
zo závislej činnosti (-)
_______________________________________________________________________
Hrubý príjem 1 740,00€ 850,00€ 1 370,00 €
Požadovaná suma z garančného poistenia 1 220,64€ 596,30€ 1 143,00€
Spolu nárok na dávku garančného poistenia 2.959,94 €
Dávka z garančného poistenia vo výške 2.959,94 € je u zamestnanca oslobodená od dane z príjmov zo závislej činnosti. Tento príjem nevstupuje u tohto zamestnanca do ročného zúčtovania preddavkov na daň a neuvádza sa ani v daňovom priznaní.
Maximálna výška dávky garančného poistenia je vo výške trojnásobku jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu určeného ku dňu vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa. Ak platobná neschopnosť vznikla v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka, použije sa všeobecný vymeriavací základ, ktorý platil v kalendárnom roku dva roky predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikla platobná neschopnosť.
Ak platobná neschopnosť vznikla v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka, použije sa všeobecný vymeriavací základ, ktorý platil v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikla platobná neschopnosť.
Maximálna výška dávky garančného poistenia, na ktorú má zamestnanec nárok za obdobie:
• od 1. júla 2017 do 30. júna 2018 je 2 736 eur, čo predstavuje trojnásobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného za kalendárny rok 2016,
• od 1. júla 2016 do 30. júna 2017 bola 2 649 eur, čo predstavuje trojnásobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného za kalendárny rok 2015.
Vyplatené dávky z garančného poistenia sú príjmom oslobodeným od dane, preto nevstupujú do ročného zúčtovania, ani sa neuvádzajú do daňového priznania za príslušné zdaňovacie obdobie. Z uvedeného vyplýva, že zamestnávateľ nebude zamestnancovi zdaňovať vyplatenú náhradu z garančného fondu, ktorá je vyplatená zamestnancovi v „čistom“. Príjmy zamestnanca vyplatené z garančného fondu sociálneho poistenia nebude zamestnávateľ uvádzať v mesačnom prehľade, ani v ročnom hlásení podanom správcovi dane
Príklad
V apríli 2017 spoločnosť s.r.o. podala návrh na vyhlásenie konkurzu. Konkurz bol vyhlásený zverejnením v Obchodnom vestníku SR v máji 2017. V júni 2015 spoločnosť ukončila pracovný pomer so zamestnancami spoločnosti. V dôsledku finančnej situácie neboli uspokojené mzdové nároky zamestnancov a preto si zamestnanci uplatnili v súlade so zákonom o sociálnom poistení z garančného fondu. Z garančného fondu boli zamestnancom vyplatené mzdy za jeden mesiac. Správca konkurznej podstaty poskytol sociálnej poisťovni podklady, v ktorých bola vyčíslená hrubá mzda zamestnanca, a vypočítaná čistá mzda znížená o poistné a preddavok na daň.
Bude sa náhrada z garančného fondu vyplatená zamestnancom zdaňovať a uvádzať v daňovom priznaní?
Vyplatená náhrada vo výške vypočítanej čistej mzdy je u zamestnanca príjmom oslobodeným od dane a nebude podliehať zdaneniu, ani sa neuvádza v daňovom priznaní.
Záver
Po vyplatení dávky garančného poistenia sa zamestnávateľ stáva dlžníkom Sociálnej poisťovne a Sociálna poisťovňa sa stáva veriteľom dlžníka. Ak by súd rozhodol o odmietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo zastavil konkurzné konanie z iného dôvodu ako pre nedostatok majetku, zamestnávateľ bude povinný vrátiť Sociálnej poisťovni sumu vyplatenej dávky garančného poistenia, ktorá sa zvýši o úrok vo výške diskontnej úrokovej sadzby platnej v deň jej vrátenia. Lehota na vrátenie je do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu o odmietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo o zastavení konkurzného konania. Vrátiť dávky z garančného je povinný len zamestnávateľ. Zamestnanec nebude jemu vyplatené dávky z garančného poistenia Sociálnej poisťovni vracať.
Ing. Marta Boráková
(Viac nielen o tejto téme sa dočítate v mesačníku PaM 5/2018)
|
|
| |
Apríl 2018
| 3. 4. - utorok |
Daň z príjmov |
podanie daňového priznania k dani z príjmov fyzických a právnických osôb za rok 2017 alebo oznámenia o predĺžení lehoty na jeho podanie (platitelia DPH a právnické osoby len elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronickej podateľne) |
| úhrada dane z príjmov fyzických a právnických osôb za rok 2017 |
| vykonanie ročného zúčtovania a výpočet dane z príjmov za rok 2017 zamestnancom |
| splatnosť mesačného a štvrťročného preddavku na daň z príjmov fyzických a právnických osôb |
| podanie prehľadu o príjmoch zo závislej činnosti, ktoré jednotlivým zamestnancom vyplatil zamestnávateľ, o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z týchto príjmov, o zamestnaneckej prémii a o daňovom bonuse za február 2018 (platitelia DPH a právnické osoby len elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronickej podateľne) |
| podanie oznámenia o zrazenej sume osobitnej dane vybraného ústavného činiteľa z príjmu zo závislej činnosti za február 2018 |
| podanie oznámenia o zrazení a odvedení dane vyberanej zrážkou z nepeňažného plnenia poskytnutého v roku 2017 držiteľom zdravotníckemu pracovníkovi |
| úhrada dane vyberanej zrážkou z nepeňažného plnenia poskytnutého v roku 2017 držiteľom zdravotníckemu pracovníkovi |
| Daň z motorových vozidiel |
splatnosť 1/12 ročnej predpokladanej dane z motorových vozidiel u jedného správcu dane, ak presahuje 8 300 € |
| splatnosť 1/4 ročnej predpokladanej dane z motorových vozidiel u jedného správcu dane, ak presahuje 700 € |
| Poistné |
písomne oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni zmenu platiteľa poistného v februári 2018, keď platiteľom poistného začína a prestáva byť štát |
| 9. 4. - pondelok |
Poistné |
splatnosť preddavku na poistné na zdravotné poistenie do príslušnej zdravotnej poisťovne, splatnosť poistného na nemocenské poistenie, starobné a invalidné poistenie a na poistenie v nezamestnanosti pre samostatne zárobkovo činné osoby za marec 2018 v prípade povinnej aj dobrovoľnej účasti na sociálnom poistení |
| splatnosť poistného na sociálne poistenie z vymeriavacieho základu zamestnancov s nepravidelným príjmom za marec 2018 |
| 16. 4. - pondelok |
Daň z príjmov |
odvod dane vyberanej zrážkou z tých príjmov, na ktoré sa vzťahuje zrážková daň a oznámenie tejto skutočnosti správcovi dane /td>
|
| odvod sumy na zabezpečenie dane platiteľom príjmu a oznámenie tejto skutočnosti správcovi dane |
| 20. 4. - piatok |
DPH |
predloženie žiadosti o registráciu pre DPH zdaniteľnou osobou, ktorej obrat za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov dosiahol v marci 2018 49 790 € |
| 25. 4. – streda |
podanie súhrnného výkazu k DPH za marec 2018 elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronickej podateľne v prípade, ak hodnota tovarov v ňom uvádzaných presiahla v predchádzajúcom kalendárnom štvrťroku 50 000 € |
| podanie súhrnného výkazu k DPH za prvý štvrťrok 2018 elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronickej podateľne v prípade, ak hodnota tovarov v ňom uvádzaných nepresiahla v predchádzajúcom kalendárnom štvrťroku 50 000 € |
| podanie kontrolného výkazu k DPH za marec 2018 elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronickej podateľne (ak je zdaňovacím obdobím kalendárny mesiac) |
| podanie kontrolného výkazu k DPH za prvý štvrťrok 2018 elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronickej podateľne (ak je zdaňovacím obdobím kalendárny štvrťrok) |
| podanie daňového priznania k DPH za marec 2018 elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronickej podateľne (ak je zdaňovacím obdobím kalendárny mesiac) |
| podanie daňového priznania k DPH za prvý štvrťrok 2018 (ak je zdaňovacím obdobím kalendárny štvrťrok) |
| splatnosť DPH za marec 2018 pre platiteľov s mesačnou daňovou povinnosťou |
| splatnosť DPH za prvý štvrťrok 2018 pre platiteľov so štvrťročnou daňovou povinnosťou |
| Spotrebné dane |
podanie daňového priznania (platitelia DPH a právnické osoby len elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronickej podateľne colnej správy) a splatnosť spotrebnej dane z alkoholických nápojov, tabakových výrobkov, minerálneho oleja, elektriny, uhlia a zemného plynu za marec 2018 |
| 30. 4. – pondelok |
Daň z príjmov |
podanie hlásenia o vyúčtovaní dane z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti, o zamestnaneckej prémii a o vyplatenom daňovom bonuse za rok 2017 |
| podanie vyhlásenia o poukázaní podielu zaplatenej dane za rok 2017 na osobitné účely daňovníkom, ktorému zamestnávateľ vykonal ročné zúčtovanie dane |
| zrazenie daňového nedoplatku z ročného zúčtovania za rok 2017 u zamestnanca, ktorý predložil vyhlásenie o poukázaní podielu zaplatenej dane na osobitné účely |
| splatnosť mesačného preddavku na daň z príjmov fyzických a právnických osôb |
| podanie prehľadu o príjmoch zo závislej činnosti, ktoré jednotlivým zamestnancom vyplatil zamestnávateľ, o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z týchto príjmov, o zamestnaneckej prémii a o daňovom bonuse za marec 2018 (platitelia DPH a právnické osoby len elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronickej podateľne) |
| podanie oznámenia o zrazenej sume osobitnej dane vybraného ústavného činiteľa z príjmu zo závislej činnosti za marec 2018 |
| Daň z motorových vozidiel |
splatnosť 1/12 ročnej predpokladanej dane z motorových vozidiel u jedného správcu dane, ak presahuje 8 300 € |
| Poistné |
písomne oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni zmenu platiteľa poistného v marci 2018, keď platiteľom poistného začína a prestáva byť štát |
| do výplatného termínu |
Poistné |
splatnosť preddavku na poistné na zdravotné poistenie do príslušných zdravotných poisťovní, splatnosť poistného do príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne na sociálne poistenie zrazeného zamestnancom a poistného, ktoré platí zamestnávateľ za marec 2018 |
| elektronicky predložiť Sociálnej poisťovni výkaz poistného a príspevkov za marec 2018 |
| elektronicky predložiť Sociálnej poisťovni evidenčný list dôchodkového poistenia za zamestnancov, ktorí skončili pracovný pomer v marci 2018 |
| Deň pred vznikom pracovnoprávneho vzťahu alebo pred vznikom poistenia |
Poistné |
prihlásiť zamestnanca do Sociálnej poisťovne deň pred vznikom poistného vzťahu, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca |
| prihlásiť zamestnávateľa do Sociálnej poisťovne najneskôr deň predchádzajúci dňu, v ktorom začal zamestnávať aspoň jedného zamestnanca |
| do 3 dní |
Poistné |
oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne pracovný úraz, ktorý si vyžiadal lekárske ošetrenie alebo dočasnú pracovnú neschopnosť, |
| predložiť pobočke Sociálnej poisťovne žiadosť o výplatu nemocenskej dávky (nemocenského po 10. dni trvania dočasnej pracovnej neschopnosti) |
| od výplatného termínu doručiť zdravotnej poisťovni výkaz preddavkov na poistné za marec 2018 |
| do 5 dní po dni výplaty, úhrady alebo pripísania zdaniteľnej mzdy daňovníkovi k dobru |
Daň z príjmov |
odvod mesačných preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a odvod osobitnej dane vybraného ústavného činiteľa za marec 2018 |
| prevod finančných prostriedkov vo výške vytvoreného sociálneho fondu za marec 2018 na osobitný analytický účet fondu alebo na osobitný účet v banke |
| Do 8 dní |
Poistné |
odhlásiť zamestnanca v pobočke Sociálnej poisťovne, odhlásiť sa z registra zamestnávateľov v pobočke Sociálnej poisťovne, oznámiť zmenu v údajoch zamestnávateľa a zmenu výplatného termínu |
| elektronicky predložiť Sociálnej poisťovni evidenčný list dôchodkového poistenia za zamestnancov, ktorí si uplatnili nárok na dávku dôchodkového poistenia, |
| elektronicky predložiť evidenčný list dôchodkového poistenia odo dňa doručenia výzvy Sociálnej poisťovne na predloženie tejto evidencie, |
| oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne prerušenie sociálneho poistenia, začiatok a skončenie materskej a rodičovskej dovolenky zamestnanca, zmeny v údajoch zamestnanca (priezvisko, stav, miesto trvalého pobytu), platobnú neschopnosť zamestnávateľa, informácie súvisiace s poskytnutím dávky garančného poistenia, predložiť potvrdenie o nárokoch zamestnancov |
| predložiť pobočke Sociálnej poisťovne záznam o pracovnom úraze, výsledky vyšetrovania pracovného úrazu, hlásenie o zistení choroby z povolania |
| oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne platobnú neschopnosť zamestnávateľa, informácie súvisiace s poskytnutím dávky garančného poistenia, predložiť potvrdenie o nárokoch zamestnancov |
| prihlásiť a odhlásiť v pobočke zdravotnej poisťovne zamestnancov a ich zamestnávateľa |
| oznámiť zamestnávateľovi uplatnenie nároku na odpočítateľnú položku na zdravotné poistenie od vzniku pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu zamestnancom |
| oznámiť zamestnávateľovi zánik nároku na odpočítateľnú položku na zdravotné poistenie odo dňa zmeny zamestnancom |
| Do 30 dní |
Miestne dane |
oznámiť správcovi dane rozhodujúce skutočnosti pre vznik alebo zánik daňovej povinnosti ako aj zmenu týchto skutočností |
| Do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca |
Správa dane |
odo dňa získania povolenia alebo oprávnenia na podnikateľskú činnosť alebo začatia výkonu inej zárobkovej činnosti – registrovať sa u miestne príslušného správcu dane, oznámiť vykonávanie činnosti, poberanie príjmov podliehajúcich dani, zriadenie stálej prevádzkarne, zrušenie činnosti daňového subjektu |
| Daň z motorových vozidiel |
podať daňové priznanie pri konkurze, likvidácii, pri ukončení podnikania a pri zániku daňovníka |
| Pred nadobudnutím tovaru v hodnote 14 000 € bez DPH, pred prijatím služby a pred dodaním služby do iného členského štátu |
DPH |
registrácia na DPH pre povinnú osobu (neplatiteľa DPH), ak nadobúda v tuzemsku tovar z iného členského štátu v hodnote nad 14 000 € v kalendárnom roku, registrácia pred prijatím služby a pred dodaním služby do iného členského štátu, pri ktorej sa určí miesto dodania podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH |
| do výplatného termínu |
Poistné |
splatnosť preddavku na poistné na zdravotné poistenie do príslušných zdravotných poisťovní, splatnosť poistného do príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne na sociálne poistenie zrazeného zamestnancom a poistného, ktoré platí zamestnávateľ za január 2018 |
| Deň pred vznikom poistného vzťahu |
Poistné |
prihlásiť zamestnanca do Sociálnej poisťovne deň pred vznikom poistného vzťahu, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca |
| prihlásiť zamestnávateľa do Sociálnej poisťovne najneskôr deň predchádzajúci dňu, v ktorom začal zamestnávať aspoň jedného zamestnanca |
| do 3 dní |
Poistné |
oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne pracovný úraz, ktorý si vyžiadal lekárske ošetrenie alebo dočasnú pracovnú neschopnosť, predložiť žiadosť o výplatu nemocenskej dávky (nemocenského po 10. dni trvania dočasnej pracovnej neschopnosti) |
| do 5 dní po dni výplaty, úhrady alebo pripísania zdaniteľnej mzdy daňovníkovi k dobru |
Daň z príjmov |
odvod mesačných preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za január 2018 |
| prevod finančných prostriedkov vo výške vytvoreného sociálneho fondu za január 2018 na osobitný analytický účet fondu alebo na osobitný účet v banke |
| Do 8 dní |
Poistné |
odhlásiť zamestnanca v pobočke Sociálnej poisťovne, odhlásiť sa z registra zamestnávateľov v pobočke Sociálnej poisťovne, oznámiť zmenu v údajoch zamestnávateľa a zmenu výplatného termínu |
| oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne prerušenie sociálneho poistenia, začiatok a skončenie materskej a rodičovskej dovolenky zamestnanca, zmeny v údajoch zamestnanca (priezvisko, stav, miesto trvalého pobytu), platobnú neschopnosť zamestnávateľa, informácie súvisiace s poskytnutím dávky garančného poistenia, predložiť potvrdenie o nárokoch zamestnancov |
| predložiť pobočke Sociálnej poisťovne záznam o pracovnom úraze, výsledky vyšetrovania pracovného úrazu, hlásenie o zistení choroby z povolania |
| prihlásiť a odhlásiť v pobočke zdravotnej poisťovne zamestnancov a ich zamestnávateľa |
| oznámiť zamestnávateľovi uplatnenie nároku na odpočítateľnú položku na zdravotné poistenie od vzniku pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu zamestnancom |
| oznámiť zamestnávateľovi zánik nároku na odpočítateľnú položku na zdravotné poistenie odo dňa zmeny zamestnancom |
| Do 30 dní |
Miestne dane |
oznámiť správcovi dane rozhodujúce skutočnosti pre vznik alebo zánik daňovej povinnosti ako aj zmenu týchto skutočností |
| Do konca nasledujúceho mesiaca |
Správa dane |
odo dňa získania povolenia alebo oprávnenia na podnikateľskú činnosť alebo začatia výkonu inej zárobkovej činnosti – registrovať sa u miestne príslušného správcu dane, oznámiť vykonávanie činnosti, poberanie príjmov podliehajúcich dani, zriadenie stálej prevádzkarne, zrušenie činnosti daňového subjektu |
| Daň z motorových vozidiel |
podať daňové priznanie pri konkurze, likvidácii, pri ukončení podnikania a pri zániku daňovníka |
| Pred nadobudnutím tovaru v hodnote 14 000 € bez DPH, pred prijatím služby a pred dodaním služby do iného členského štátu |
DPH |
registrácia na DPH pre povinnú osobu (neplatiteľa DPH), ak nadobúda v tuzemsku tovar z iného členského štátu v hodnote nad 14 000 € v kalendárnom roku, registrácia pred prijatím služby a pred dodaním služby do iného členského štátu, pri ktorej sa určí miesto dodania podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH |
|
|
| |
SÓJA – POTRAVINA PRE ZLEPŠENIE VÝKONU, ALE... |
Celosvetový záujem o sóju sa prebudil ako reakcia na výsledky amerických výskumníkov, ktorí v nej objavili potravinu nezvyčajnej a vysokej kvality. Existuje totiž len veľmi málo potravín, ktoré v dostatočnej miere obsahujú tri základné druhy živín: sacharidy (cukry), bielkoviny a tuky. Okrem toho sa v jej zložení nachádzajú ďalšie podstatné látky, ktoré okrem iného napomáhajú lepšie znášať ťažké obdobia tvrdého fyzického a psychického stresu (vitamíny, minerály, vlákninu a pod.).
Sója obsahuje 36 až 40 percent bielkovín podobného zloženia ako bielkoviny najkvalitnejšieho mäsa. Má vysoký obsah vitamínov skupiny B, vysoko energetického vitamínu E a K (zlepšujúci hodnoty krvných elementov) a provitamínu A, dôležitého pre zrakový orgán. Obsahuje všetky esenciálne (podstatné) aminokyseliny, rastlinné tuky, lecitín (dôležitý pre nervové tkanivo a regeneráciu svalových vlákien). Sója má dvakrát viac vápnika ako mlieko, dvakrát viac železa ako hovädzia pečienka, veľa draslíku, horčíku, fosforu, medi, mangánu – všetko látok, ktoré organizmus pri vysokej pracovnej záťaži stráca a ktorých nedostatok znemožňuje regeneráciu, navodzuje kŕče a dáva predpoklady na vznik chronickej únavy. Významná je aj podiel vlákniny v sóji (2,5 až 5,8 percent), ktorá priaznivo ovplyvňuje činnosť tráviaceho traktu a chráni ho pred nádorovým ochorením. (Je dokázané, že v priebehu posledných dvadsiatich rokov sa v USA vďaka konzumácii produktov vyrobených za sóje znížil výskyt rakoviny hrubého čreva na polovicu!). Sója pôsobí zásadotvorne (znižuje kyslosť organizmu – podieľa sa na likvidácii únavových produktov, a tak zlepšuje regeneráciu, znižuje hladinu cholesterolu, pôsobí antiskleroticky. Jeden kilogram sóje má bielkovinovú hodnotu asi ako dva kilogramy mäsa alebo päťdesiatpäť vajec či dva a pol kilogramu syra.
Je určíte zaujímavé zistenie, že sójové bôby a výrobky zo sóje vôbec môžu určitým spôsobom chrániť ženu pred zhubnými nádormi prsníkov (nižší výskyt u konzumentiek sóje až o dvadsať percent).
Pre pánov môže byť zasa zaujímavá správa, že konzumácia výrobkov zo sóje zvyšuje ich potenciu, sexuálnu aktivitu. Špeciálne ide o tofu – sójový syr (dá sa bežne kúpiť v potravinách), ktorý obsahuje vysoké množstvo L – arginínu (esenciálna aminokyselina) a z neho sa vytvára nervový „prenášač“ oxid dusný, ktorý zodpovedá za erekciu (vztýčenie penisu). Jeho konzumácia je vhodná dve hodiny pred uvažovaným pohlavným stykom v množstve dva gramy (podobnú látku obsahuje aj populárna modrá pilulka...). Nič netreba preháňať – lebo v prípade výskytu oparu („zimy“ na ústach), herpesu – môže dôjsť k výraznejšiemu rozvoju tohoto ochorenia práve vďaka vysokej konzumácii L – arginínu (tak uvádzajú nešpecifikované americké pramene).
Tofu je však zaujímavý aj tým, že zlepšuje duševnú sviežosť, koncentráciu na výkon, je prostriedkom pre dlhovekosť. Pre tofu je typické, že môže pribrať chute každej národnej kuchyne (dajú sa z neho urobiť oškvarky na bryndzové halušky, dá sa vyúdiť ako oštiepok, možno ho použiť do leča, na špagety, vypražiť, robia sa z neho paštéty, nátierky, párky, zmrzliny, mrazené krémy). Vo svete je veľmi obľúbený – napríklad v Japonsku je toľko výrobní a predajní tofu ako u nás mäsiarstiev....
Ako potravina má sója takmer nevyčerpateľné množstvo variantov použitia: ako suchá strukovina (bôby, melie sa z nej múka a je zdrojom kvalitného kuchynského oleja. Z bôbov sa pripravuje výživné sójové mlieko (má uplatnenie vo výžive alergikov), sójový syr (tofu), populárna sójová omáčka (vyrába sa z fermentovanej zmesi solených bôbov a pšeničnej alebo jačmennej múky) – pozor na vyšší obsah soli! Najnovším hitom je sójové mäso, ktoré sa vyrába z odtučnenej sójovej múky progresívnou technológiou. V mnohých krajinách si nevedia mäsový priemysel bez takto upravenej sóje ani predstaviť. Pokiaľ sa totiž sójové produkty pridávajú do salám alebo mäsových konzerv, nielenže sú tieto lacnejšie a menej kalorické, ale predovšetkým zdravšie a výživovo hodnotnejšie. Je to zároveň aj vhodný spôsob kombinácie živočíšnych a rastlinných bielkovín.
Stará čínska legenda hovorí o 999 jedlách zo sóje, z ktorých je každé iné. Sója určite nenahradí v jedálnom lístku mäso a mlieko (prípadne inú potravinu) úplne. Je však dobrou alternatívnou, exotickou potravinou, ktorá v najrozličnejších kombináciách dostáva dobrú chuť a má svoj veľký význam pre každého – najmä vo fázach výrazného pracovného výkonu.
P.S. Samozrejme, ako to už býva, nič nie je úplne ideálne a celosvetový nárast počtu ľudí – alergikov zasahuje aj konzumentov sóje. Americký úrad pre potraviny a liečivá (FDA, Food and Drug Administration) dokonca zaradil sójovú bielkovinu medzi osem hlavných potravinových alergénov. Ak je sója pridaná do potraviny ako prísada, musí to byť na obale danej potraviny uvedené. Dva hlavné typy zásobných proteínov, ß – konglycinin a glycinin, spoločne tvoria až 70 až 80 percent z celkového obsahu proteínov prítomných v sójových bôboch. Avšak presné údaje o výskyte alergie na sójovú bielkovinu nie sú k dispozícii a nepriame dôkazy naznačujú, že alergia na sóju sa vyskytuje zriedkavejšie ako alergia na ostatné bežné potravinové alergény, vrátane morských živočíchov, arašidov, orechov a rýb.
Alergia na sóju sa najčastejšie vyskytuje u dojčiat a batoliat v dôsledku užívania dojčenských prípravkov vyrobených na báze sójovej bielkoviny. Mnoho dojčiat z alergie na sóju „vyrastie“ a tak je jej výskyt u dospelej populácie pomerne nízky, ale je a musíme na to myslieť. Existujú totiž aj skrížené alergie medzi sójou a ďalšími potravinami. Veľmi častý býva súčasný výskyt alergie na bielkovinu kravského mlieka (ABKM) a alergie na sóju. Prečo sa to stáva? Proteíny sóje sa totiž veľmi podobajú bielkovinám živočíšnych mliek (kravskému, koziemu aj ovčiemu). Väčšina lekárov teda neodporúča predovšetkým u malých detí s ABKM nahradiť mlieko kravské sójovým, ale buď špeciálnym dojčenským či, v prípade starších detí, iným rastlinným. Ďalšia spojitosť je preukázaná medzi alergiou na sóju a ostatnými strukovinami – hrachom, šošovicou, cícerom a ostatnými. V súčasnosti je predmetom diskusie aj karob, pre skôr narodených známy pod názvom "svätojánsky chlieb" alebo "chlieb svätého Jána", ktorý je zdravou alternatívou kakaa vďaka podobnej farbe aj chuti a predovšetkým vyššiemu obsahu cukru s mnohými pozitívnymi účinkami na organizmus. Kedysi bol popri cukrovej trstine dôležitým zdrojom cukru. Najkvalitnejší karob rastie bežne na strednom Východe a v Stredomorí, kde sa pestuje už takmer 4000 rokov.
V literatúre býva zmieňovaná aj súbežná alergia s arašidmi aj inými orechmi a s obilninami.
Pavel Malovič
|
|