Em@ilové noviny

 

č. 7/2013

20.3.2013
 

 
 
 Téma novín 
 Čitatelia sa pýtajú, odborníci odpovedajú 
 P6 aktual 
 Školenie, vzdelávanie 
 Chybiť znamená platiť 
 Ekonomika 
 Najviac čítané témy a publikácie 
 Horúce témy 
 Kontakty 

Služby, ktoré nájdete len u nás:
  • aktuálne a rýchle informácie
    (zmeny zákonov a predpisov) z oblastí daní, účtovnictva, miezd, odvodov; za výhodné ceny
  • kvalifikovaný a ochotný personál
    na zákazníckom oddelení;
  • možnosť rýchleho objednania
    publikácie (telefonicky, faxom, e-mailom, poštou);
  • rýchla dodávka (do 48 hodín)
  • uvádzanie nových produktov
    prostredníctvom mailingov a telemarketingu;
  • približovanie sa k zákazníkovi
    prostredníctvom bezplatných odpovedí na otázky.
  

Vážení čitatelia!

V sústave jednoduchého účtovníctva je hospodársky výsledok definovaný ako rozdiel medzi príjmami a výdavkami, teda prírastkami a úbytkami peňažných prostriedkov (ide o tzv. hotovostný princíp). Jednotlivé účtovné prípady je potrebné zaúčtovať v peňažnom denníku v okamihu, keď dôjde k hotovostnej (finančnej) operácií (t.j. k úhrade alebo k príjmu).
Viac si prečítate v dnešnej téme novín a v rubrike Čitatelia sa pýtajú, odborníci odpovedajú.
Upozornenie: v čase od 23. 3. 2013 do 25. 3. 2013 je z technických príčin firma Poradca s. r. o zatvorená. Zákaznícke linky budú k dispozícií od utorka v čase od 8,00 -15,00 hod.

Dúfame, že aj v dnešných emailových novinách nájdete užitočné informácie.

Anna Dišeková
zodpovedná redaktorka
poradca@poradca.sk


V tomto čísle najdete:

 

  

 
TÉMA NOVÍN
Zásoby v JÚ

 
Posudzovanie zásob v daňových výdavkoch v JÚ

V peňažnom denníku sa neúčtujú operácie charakteru predpisu platieb, vystavených a prijatých faktúr a pod. Čo sa týka poskytnutých preddavkov na obstaranie zásob u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva bude základ dane z príjmov ovplyvnený poskytnutým preddavkom na obstaranie zásob v tom zdaňovacom období a v takej výške, v ktorej bol zaplatený. To znamená, že pri nákupe zásob (materiálu, tovaru,...) u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva je potrebné v momente platby za tieto zásoby zaúčtovať výdavok na ich obstaranie ako výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v druhovom členení „zásoby“. Týmto spôsobom bude výdavok na nákup zásob ovplyvňovať hospodársky výsledok a teda aj základ dane z príjmov v tom zdaňovacom období, v ktorom bola skutočná úhrada za obstarávané zásoby realizovaná. V praxi sa však možno častokrát stretnúť s prípadmi, keď daňovník účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva obstaraný materiál medzi výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v druhovom členení „nákup materiálu“ resp. počnúc 1. januárom 2013 do stĺpca „zásoby“, avšak tieto sú použité v konečnom dôsledku na výstavbu dlhodobého hmotného majetku, resp. na technické zhodnotenie dlhodobého hmotného majetku. V takýchto prípadoch je potrebné v rámci uzávierkových operácií výdavky na obstaranie materiálu, ktorý bol použitý na výstavbu resp. technické zhodnotenie dlhodobého hmotného majetku stornovať, a zahrnúť ich medzi výdavky, ktoré nesmú ovplyvniť základ dane z príjmov.

Darovanie zásob
V prípade, ak daňovník daruje určitý objem svojich zásob – bez ohľadu na to, komu a na aký účel – bude musieť v rámci uzávierkových operácií realizovať účtovnú operáciu vo forme storna výdavkov, nakoľko tieto zásoby boli v priebehu účtovného obdobia zaúčtované ako daňové výdavky. To znamená, že v peňažnom denníku sa príslušnom druhovom členení, tj. v stĺpci daňových výdavkov, v ktorom bol pôvodný nákup zásob zaúčtovaný, zapíše mínusovým znamienkom hodnota darovaných zásob, čím sa z daňových výdavkov vyjmú zásoby, ktoré neboli použité na dosiahnutie, zabezpečenie resp. udržanie zdaniteľných príjmov a o túto sumu sa zvýši základ dane. Interný účtovný doklad je potrebné doložiť zoznamom zásob, ktoré boli darované, s vyčíslením ich obstarávacej ceny.

Zásoby a škoda
Nakoľko pojem „škoda“ sa v rámci postupov účtovania v JÚ nevyskytuje, je potrebné pri definovaní tohto pojmu vychádzať zo zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z.n.p. (ďalej iba „zákon o účtovníctve“), ktorý v rámci ustanovenia § 26 ods. 6 definuje škodu ako neodstrániteľné poškodenie, zničenie, odcudzenie alebo stratu majetku. Účtovné úpravy týkajúce sa danej oblasti sa pritom realizujú v rámci uzatvárania účtovných kníh v JÚ v zmysle § 8 ods. 4 postupov účtovania v JÚ.

Živelná pohroma (t. z. zemetrasenie, povodeň, krupobitie, lavína alebo blesk) s vplyvom škody na zásobách sa táto škoda uvedie ako úbytok v knihe zásob (resp. na skladových kartách). Nakoľko zničené zásoby vo všeobecnosti už nemôžu slúžiť účelu podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov (t. j. na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov), mali by sa v rámci uzávierkových operácií stornovať výdavky vo výške obstarávacej ceny zničených zásob. Keďže škoda preukázateľne vzniknutá v dôsledku živelnej pohromy je v zmysle § 19 ods. 3 písm. g) bodu 1 zákona o dani z príjmov uznaným daňovým výdavkom v plnej výške, táto situácia sa v rámci jednoduchého účtovníctva rieši tak, že účtovná jednotka neupravuje (neznižuje) pri uzávierke výdavky o hodnotu zničených zásob v obstarávacích cenách. Uvedené platí bez ohľadu na to, či je v súvislosti s takouto škodovou udalosťou prijímaná náhrada alebo nie. Ak náhrada prijímaná je (poistné plnenie z poisťovne), táto sa zaúčtuje v rámci peňažného denníka ako príjem zahrnovaný do základu dane z príjmov v stĺpci „Ostatné príjmy“. Uvedený spôsob účtovania platí aj v prípade, že účtovná jednotka si uplatnila výdavky na obstaranie zásob v jednom zdaňovacom období a ku škode došlo až v nasledujúcom období.

Škoda spôsobená neznámym páchateľom
V škody spôsobenej na zásobách neznámym páchateľom sa škoda zapíše ako úbytok v knihe zásob (resp. na skladových kartách). Z daňového hľadiska nie je možné prípad škody spôsobenej neznámym páchateľom uzavrieť v tom roku, v ktorom vznikol. V rámci uzávierkových operácií je potrebné výdavky vo výške obstarávacej ceny chýbajúcich zásob na konci roka, v ktorom k škode došlo, stornovať, nakoľko sa nepoužijú na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov [§ 2 písm. i) zákona o dani z príjmov]. Potom môžu nastať nasledujúce situácie:
  • buď sa páchateľ nezistí (čo sa preukáže potvrdením od orgánov polície) a teda poškodený môže túto tzv. nezavinenú škodu [§ 19 ods. 3 písm. g) bod 2 zákona o dani z príjmov] uplatniť znížením základu dane z príjmov v zdaňovacom období, v ktorom nadobudne predmetná ujma na zásobách charakter nezavinenej škody prostredníctvom potvrdenia polície,
  • páchateľ sa nájde, potom je potrebné postupovať v zmysle § 21 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov, nakoľko pôjde o tzv. zavinenú škodu.


Vo všeobecnosti teda môže dôjsť k nasledujúcim situáciám:
  • v roku vzniku škody, pokiaľ pôjde o nepoistené zásoby, je potrebné v rámci uzávierkových operácií zaúčtovať storno výdavkov na zásoby. Ak pôjde napr. o vyradený tovar v hodnote 2 000 €, je potrebné zaúčtovať stornom (mínusovým znamienkom) sumu 2 000 € v daňových výdavkoch v stĺpci „Zásoby“, kde bolo pôvodne o nákupe zásob účtované;
    • ak sa následne páchateľ nenájde, potom v zdaňovacom období, v ktorom polícia neznámosť páchateľa potvrdila, do výdavkov ovplyvňujúcich základ dane sa v rámci uzávierkových účtovných operácií zaúčtuje suma 2 000 €, nakoľko škoda v tomto zdaňovacom období nadobudla charakter nezavinenej škody v zmysle § 19 ods. 3 písm. g) bod 2 zákona o dani z príjmov,
    • ak sa páchateľ v niektorom z nasledujúcich zdaňovacích období nájde, je potrebné vyššie uvedený postup účtovania ponechať (pôjde o tzv. zavinenú škodu). Účtovná jednotka má samozrejme možnosť zaúčtovať pohľadávku na náhradu škody voči zistenému páchateľovi, prípadne účtovať o prijatí náhrady škody – potom by sa aj v účtovníctve uplatnili zásady ustanovené v § 21 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov.
  • v roku vzniku škody, pokiaľ sa už v tomto roku jednorazovo poskytla náhrada škody, tzn. že suma náhrady škody bude zahrnutá už v okamihu obdržania do príjmov ovplyvňujúcich základ dane v stĺpci „Ostatné príjmy“ a v tom istom roku je potrebné v rámci uzávierkových operácií zaúčtovať storno škody presahujúcej prijatú náhradu. Ak pôjde napr. o vyradený tovar v hodnote 2 000 €, pričom poisťovňa už v roku vzniku škody uhradila poistné plnenie napr. vo výške 1 800 €, je potrebné zaúčtovať stornom (mínusovým znamienkom) sumu 200 € v daňových výdavkoch v stĺpci „Zásoby“, kde bolo pôvodne o nákupe zásob účtované;
    • ak sa následne páchateľ nenájde, potom v zdaňovacom období, v ktorom polícia neznámosť páchateľa potvrdila, do výdavkov ovplyvňujúcich základ dane sa v rámci uzávierkových účtovných operácií zaúčtuje suma 200 €, nakoľko škoda v tomto zdaňovacom období nadobudla charakter nezavinenie škody v zmysle § 19 ods. 3 písm. g) bod 2 zákona o dani z príjmov,
    • ak sa páchateľ v niektorom z nasledujúcich zdaňovacích období nájde, je potrebné vyššie uvedený postup účtovania ponechať (pôjde o tzv. zavinenú škodu).
  • v roku vzniku škody, pokiaľ sa už v tomto roku poskytla čiastočná náhrada škody s tým, že ďalšia náhrada bude realizovaná napr. v nasledujúcom zdaňovacom období, tzn. že suma náhrady škody bude zahrnutá v okamihu obdržania do príjmov ovplyvňujúcich základ dane v stĺpci „Ostatné príjmy“ a v tom istom roku je potrebné v rámci uzávierkových operácií zaúčtovať storno škody presahujúcej prijatú náhradu.
    Ak teda pôjde napr. o vyradený tovar v hodnote 2 000 €, pričom poisťovňa už v roku vzniku škody uhradila poistné plnenie vo výške 1 200 € s tým, že ďalších 600 € bude poskytnutých v nasledujúcom zdaňovacom období, je potrebné v roku vzniku škody zaúčtovať stornom (mínusovým znamienkom) sumu 800 € v daňových výdavkoch v stĺpci „Zásoby“, kde bolo pôvodne o ich nákupe účtované. V ďalšom zdaňovacom období, v ktorom prijme zostávajúcu časť náhrady škody 600 € (príjem zaúčtuje do príjmov ovplyvňujúcich základ dane do stĺpca „Ostatný príjem“), bude v rámci uzávierkových účtovných operácií účtovať vo výdavkoch ovplyvňujúcich základ dane v stĺpci „Prevádzková réžia“ sumu rovnajúcu sa prijatej náhrade škody 600 €;
    • ak sa následne páchateľ nenájde, potom v zdaňovacom období, v ktorom polícia neznámosť páchateľa potvrdila, do výdavkov ovplyvňujúcich základ dane sa v rámci uzávierkových účtovných operácií zaúčtuje suma 200 €, nakoľko škoda v tomto zdaňovacom období nadobudla charakter nezavinenie škody v zmysle § 19 ods.3 písm. g) bod 2 zákona o dani z príjmov,
    • ak sa páchateľ v niektorom z nasledujúcich zdaňovacích období nájde, je potrebné vyššie uvedený postup účtovania ponechať (pôjde o tzv. zavinenú škodu).


Škoda spôsobená iným spôsobom – tzv. zavinená škoda
V prípade tzv. zavinenej škody na zásobách sa táto škoda zapíše ako úbytok v knihe zásob (resp. na skladových kartách). V tomto prípade zničené zásoby už nemôžu slúžiť účelu podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, a teda mali by sa v rámci uzávierkových operácií stornovať výdavky vo výške obstarávacej ceny zničených zásob. Ak bola v účtovnom období, v ktorom k škode došlo, vyplatená akákoľvek náhrada súvisiaca s touto škodou, je možné o sumu tejto náhrady výšku stornovaných výdavkov znížiť [§ 21 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov]. V opačnom prípade sa stornujú všetky výdavky na obstaranie zásob v plnej výške. V prípade, ak sa náhrada vyplatí v nasledujúcom zdaňovacom období (prípadne aj neskôr), je potrebné takýto príjem zahrnúť medzi príjmy, ktoré nesmú ovplyvniť základ dane z príjmov. Takýto postup je možné aplikovať v súlade s § 17 ods. 3 písm. g) zákona o dani z príjmov, podľa ktorého sa do základu dane nezahŕňa príjem prislúchajúci k výdavku, ktorý nebol uznaný podľa § 19 zákona o dani z príjmov za daňový výdavok, ktorý bol daňovník povinný účtovať. Uvedený spôsob účtovania platí aj v prípade, že účtovná jednotka si uplatnila výdavky na obstaranie zásob v jednom zdaňovacom období a ku škode došlo až v nasledujúcom období. V takomto prípade rovnako platí, že zničené zásoby už nemôžu slúžiť účelu podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov.

Prirodzené úbytky zásob
Účtovná jednotka môže určiť vlastným predpisom (prostredníctvom internej vnútropodnikovej smernice) vždy pre príslušné účtovné obdobie normy prirodzených úbytkov zásob. V zmysle takýchto noriem nezavinené úbytky zásob nie sú z hľadiska účtovníctva a z hľadiska dane z príjmov mankom ani škodou. Takéto normy si musí účtovná jednotka stanoviť na základe viacročných zisťovaní vo svojich konkrétnych podmienkach, pričom vychádza zo spôsobu skladovania týchto zásob, ochrany obalmi, spôsobu skladovania a distribúcie a pod. Nie je možné stanovovať normy prirodzených úbytkov na základe paušálnych odhadov alebo prevzatím od iných účtovných jednotiek.
Stanovené normy musia byť ekonomicky zdôvodnené a musia byť objektívne. Účtovná jednotka musí rešpektovať súčasne aj postupy účtovania a normy stanovovať vždy pre príslušné účtovné obdobie, pričom sa musia tieto normy každoročne posudzovať na základe vývoja skutočnosti a v dôsledku toho ich upravovať podľa zmenených podmienok. Dôležité je pripomenúť, že pod pojem „prirodzené úbytky“ nie je možné zahrnúť také úbytky, ktoré možno znížiť alebo ktorým možno zamedziť riadnym hospodárením, t.j. primeraným zabezpečením skladovacích priestorov, opatreniami proti krádežiam, neodbornej manipulácii a pod.

Účtovné jednotky, ktorých predmetom činnosti je výroba a predaj by teda mali vždy pre kalendárny rok vydať normy prirodzených úbytkov s presným vymedzením objektívnych kritérií pre ich uplatňovanie a možnosť ich kontroly a to aj pre potreby daňových kontrol. Ďalej by mali byť v nich určené druhy a položky zásob, u ktorých dochádza k prirodzeným úbytkom alebo stratám pri ich skladovaní, vydávaní do spotreby, vo výrobnom procese alebo pri odbyte, resp. predaji alebo inej manipulácii s nimi. V súvislosti s tvorbou interného predpisu je potrebné upozorniť na to, že od prirodzených úbytkov zásob, ale aj mánk a škôd, sa odlišujú úbytky zásob napr. materiálu, ku ktorým dochádza pri ich spotrebe vo výrobe. V tomto prípade ide o spotrebu materiálu bez ohľadu na to, či je spotreba nižšia, vyššia alebo rovná než určuje technologická norma spotreby. Vyššia alebo nižšia spotreba so vzťahom k norme spotreby charakterizuje úroveň hospodárnosti ovplyvňujúcu výšku výrobných nákladov a tým aj výšku hospodárskeho výsledku účtovnej jednotky. Napriek skutočnosti, že žiadny právny predpis neustanovuje záväznú formu, štruktúru a obsahové zameranie vnútropodnikovej smernice o normách prirodzených úbytkov zásob, je možné ako postačujúce členenie a obsah takejto smernice odporučiť nasledovnú štruktúru:
  • vybrané druhy zásob po položkách, na ktoré sa stanovené normy vzťahujú,
  • výšku normy prirodzených úbytkov stanovenú v percentách pre jednotlivé položky zásob, ktoré sú sledované v naturálnych merných jednotkách, napr. v kilogramoch, litroch. U zásob sledovaných v peňažných jednotkách, napr. v predajniach, sa výška normy stanoví v eur – tzv. stratné,
  • účel stanovených noriem, napr. normy úbytkov, sa stanovujú na krytie prirodzených a nezavinených strát vznikajúcich:
    • dlhotrvajúcim skladovaním (vyschnutím, vyparením a pod.),
    • manipuláciou so zásobami v skladoch (rozliatím, rozdrtením a pod.),
    • v predajniach prirodzeným úbytkom tovaru (vysušením, sekaním, vypečením a pod.), zmenami kvality a krádežou tovaru zákazníkmi,
  • podmienky, za ktorých je možné uplatniť normy úbytkov (strát), napr.
    • normy môžu byť použité len v prípadoch, keď sa pri fyzickej inventúre zistí schodok, ktorý je vykázaný v inventárnom súpise, čo znamená, že normu úbytku nie je možné uznať vopred napr. v paušálnej výške,
    • je zakázané uplatňovať v rámci normy úbytky, ktoré nikdy nevznikli alebo vznikli inak,
    • pri rozmiestňovaní tovaru a iných zásob z jedného skladu do druhého v rámci jedného podniku sa môže norma úbytku použiť len raz,
    • pri preprave zásob sa počítajú úbytky podľa protokolárne zisteného stavu bez použitia normy,
  • základňu, z ktorej sa vypočíta celkový úbytok do normy, pričom takouto základňou môže byť napr.
    • priemerný obrat zásob v naturálnych merných jednotkách za inventarizované obdobie,
    • vydané množstvo zásob v naturálnych merných jednotkách za inventarizované obdobie,
    • tržby za predaný tovar v eur za inventarizované obdobie,
  • spôsob výpočtu úbytku (strát) do normy v absolútnej výške čo do množstva a eur (tržby v predajniach). V tejto súvislosti je potrebné upozorniť, že vypočítaná výška úbytku do normy sa odpočíta od inventarizačného rozdielu (manka) v plnej výške, ak tento rozdiel (manko) prevyšuje vypočítaný absolútny úbytok v rámci normy. Ak bude zistený inventarizačný rozdiel (manko) nižší ako absolútna výška vypočítaného úbytku v rámci normy, bude sa výsledný inventarizačný rozdiel rovnať nule, teda nevznikne žiadne manko, ani prebytok. V tomto prípade sa z vypočítanej absolútnej výšky normovaného úbytku použije len tá časť, ktorá je potrebná na pokrytie zisteného inventarizačného rozdielu (manka),
  • prípady, na ktoré sa normy strát nevzťahujú, napr.
    • na tovar a iné zásoby dopravované bez váženia v kusoch alebo vo výrobnom balení,
    • na úradne zistené straty, straty skazením, vyradením vadného materiálu alebo tovaru v dôsledku nehôd a pod.,
    • na materiál, tovar a zásoby vlastnej výroby, ktoré prechádzajú skladom iba evidenčne bez toho, aby boli v ňom uskladnené,
    • zásoby vrátené dodávateľom,
    • materiál, tovar a zásoby vlastnej výroby odpísané do škôd podľa úradného protokolu v dôsledku jednorazovej samostatne zistiteľnej škody a pod.


Likvidácia a vyradenie zásob
Hospodárenie so zásobami na sklade je otázkou obchodnej politiky každého daňovníka. Nakoľko podnikanie je činnosť viažúca isté riziko, častokrát sa prejavuje i stratovosťou. V praxi podnikateľských jednotiek – a to predovšetkým tých, ktoré sa zaoberajú obchodnou činnosťou, dochádza totiž častokrát k naakumulovaniu určitého druhu zásob, ktoré sú v určitom momente už prakticky na trhu v plnej miere nerealizovateľné. Dôvody takéhoto stavu môžu byť rôzneho charakteru. Najčastejšie sa jedná o uplynutie záručnej doby tovaru, tzv. morálneho zastarania (v súčasnej dobe sa s morálnym zastaraním možno stretnúť predovšetkým v oblasti elektroniky) alebo nerealizovateľnosti tovaru z dôvodu „módnej“ neaktuálnosti (textil, obuv, konfekcia). Nepredajnosť tovaru však môže mať príčinu aj v jeho poškodení. So zásobami resp. tovarom, ktorý nadobudne status nerealizovateľnosti v plnej komerčnej miere možno naložiť rozličným spôsobom. Úmyselne nepoužívam pojem „nepredajnosť zásob“, pretože jedným z možných riešení je ich predaj – i keď za nižšiu častokrát len symbolickú cenu. Zásoby, ktoré už nie sú na trhu realizovateľné teda možno predať „pod cenu“ vo výpredaji, možno ich darovať, ak to charakter zásob dovoľuje predať ako odpad alebo zlikvidovať (napr. potravinársky tovar po záruke).

Skončenie podnikania a zásoby
Daňovník účtujúci v jednoduchom účtovníctve, ktoré je považované za daňovo orientované, v zmysle § 17 ods. 8 písm. a) zákona o dani z príjmov je povinný v rámci uzávierkových operácií pri skončení podnikania upraviť základ dane nasledovne:
  • zvýšiť základ dane o cenu nespotrebovaných zásob (nakúpené zásoby sa oceňujú obstarávacími cenami, ktorými sú cena obstarania plus náklady súvisiace s ich obstaraním – preprava, clo, poistné, provízia; zásoby vytvorené vlastnou činnosťou sa oceňujú vlastnými nákladmi, t.j. priamymi nákladmi vynaloženými na výrobu príp. aj s časťou nepriamych nákladov vzťahujúcich sa na výrobu; zásoby nadobudnuté bezplatne, odpad a zostatkové produkty vrátené z výroby sa ocenia podľa odborného odhadu ich úžitkovej hodnoty),
  • zvýšiť základ dane o zostatky vytvorených rezerv na lesnú pestovnú činnosť, ktorá bola daňovo uznateľným nákladom v zmysle § 20 ods. 9 písm. b) zákona o dani z príjmov,
  • zvýšiť základ dane o zostatky vytvorených rezerv na uzavretie, rekultiváciu a monitorovanie skládok po ich uzavretí, ktorá bola daňovo uznateľným nákladom v zmysle § 20 ods. 9 písm. d) zákona o dani z príjmov,
  • zvýšiť základ dane o zostatky vytvorených rezerv na nakladanie s odovzdaným elektroodpadom z domácností vytvorených v zmysle ustanovenia § 20 ods.9 písm. e) zákona o dani z príjmov, ktorá bola daňovo uznateľným nákladom,
  • zvýšiť resp. znížiť základ dane o zostatky vytvorených opravných položiek k nadobudnutému majetku,
  • zvýšiť základ dane o výšku pohľadávok, ktorých inkaso sa považuje za zdaniteľný príjem okrem pohľadávok uvedených v § 19 ods. 2 písm. h) prvom až piatom bode a § 19 ods. 2 písm. i) zákona o dani z príjmov,
  • znížiť o výšku záväzkov, ktorých úhrada sa považuje za daňový výdavok podľa § 19 zákona o dani z príjmov,
  • zvýšiť o pomernú výšku nájomného, ktorá pripadá na príslušné zdaňovacie obdobie alebo jeho časť. Podľa § 17 ods. 9 zákona o dani z príjmov na účely zistenia základu dane fyzickej osoby v zdaňovacom období, v ktorom dochádza ku skončeniu podnikania, sa za skončenie podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu pokladá zánik oprávnenia, osvedčenia alebo iného rozhodnutia na výkon činnosti, prerušenie alebo pozastavenie a neobnovenie podnikania do lehoty na podanie daňového priznania s výnimkou sezónnych činností, ako aj skončenie poberania uvedených príjmov.

Záver
Napokon je vhodne poznamenať, že pri prípadnom ďalšom predaji nespotrebovaných zásob sa zahrnie do základu dane iba rozdiel, o ktorý prevyšuje cena, za ktorú boli nespotrebované zásoby predané, cenu nespotrebovaných zásob už zahrnutých do základu dane podľa § 17 ods. 8 písm. a) zákona o dani z príjmov.
Ing. Ján Mintál

(Viac nielen o tejto téme sa dočítate v mesačníku DUO 4/2013)

 

  
 
ČITATELIA SA PÝTAJÚ,ODBORNÍCI ODPOVEDAJÚ

 
VÝDAVOK V ZÁKLADE DANE

Daňovník, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, zaplatil v novembri 2012 preddavok v sume 1 000 eur na dodávku tovaru. Tento však bol dodaný až v januári roku 2013.
Mal podnikateľ zahrnúť uvedený výdavok do základu dane už za rok 2012?
Povinnosť časovo rozlišovať v jednoduchom účtovníctve prijaté resp. poskytnuté preddavky na tovar v závislosti na období, v ktorom je takýto tovar resp. služba skutočne prijatá alebo poskytnutá neplatí. Zaplatený preddavok bude preto vstupovať do daňovo uplatniteľných výdavkov a teda aj základu dane z príjmov podnikateľa v roku 2012, a nie až v roku 2013, keď dôjde k splneniu dodávky.

VÝDAVOK NA KÚPU MATERIÁLU

Jedenkrát v roku, v priebehu mesiacov máj – jún, podnikateľ nakupuje materiál na zhotovovanie svojich výrobkov vo svojej dielni. Tento materiál postupne spracováva počas 12 mesiacov až do ďalšieho nákupu v budúcom roku.
Ako správne zaúčtovať výdavok na kúpu tohto materiálu?
a) jednorazovo priamo do nákladov ako výdavok odpočítateľný od základu dane alebo
b) ako výdavok neovplyvňujúci základ dane a mesačne (týždenné, ročne) pri inventúre na konci roka vystaviť výdavkový doklad – odpočítateľný od základu dane, na základe spotreby podľa skladovej karty zásob?
Jednoduché účtovníctvo je založené na hotovostnom princípe, tzn. že jednotlivé účtovné prípady je potrebné zaúčtovať v peňažnom denníku v okamihu, keď dôjde k hotovostnej (finančnej) operácií (t.j. k úhrade alebo k príjmu). Úhrady, ktoré podnikateľ uskutočnil napr. v máji 2012, budú teda súčasťou výdavkov ovplyvňujúcich základ dane v roku 2012, a to aj napriek tomu, že by súviseli aj s rokom 2013. Výdavok na nákup zásob je teda potrebné zaúčtovať v čase úhrady platby za tieto zásoby ako výdavok ovplyvňujúci základ dane v druhovom členení do stĺpca „nákup materiálu“ resp. od 1. 1. 2013 do stĺpca „zásoby“.

ZAÚČTOVANIE MATERIÁLU

Živnostník účtujúci v sústave JÚ nevie, ako bude z daňového hľadiska postupovať v prípade, ak vlastnou činnosťou postaví budovu skladu a pristaví budovu predajne. Používa pritom okrem iného aj materiál (piesok, cement a pod.), ktorý nakúpil a zaúčtoval do daňových výdavkov.
Pri nákupe materiálu, podnikateľ účtoval zápis tohto výdavku (v hotovosti, prostredníctvom banky) v peňažnom denníku v druhovom členení výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v stĺpci „nákup materiálu“ resp. „zásoby“. Nakúpený materiál sa však neskôr stal súčasťou dlhodobého hmotného majetku (technické zhodnotenie – prístavba), resp. bol aj pomocou tohto materiálu vlastnou činnosťou vytvorený dlhodobý hmotný majetok (budova skladu). Potom je potrebné postupovať nasledovne: – v prípade technického zhodnotenia neprevyšujúceho v zdaňovacom období 1 700 €, je možné v peňažnom denníku ponechať príslušný výdavok na nákup v pôvodnom stĺpci „nákup materiálu“ resp. „zásoby“, – v prípade technického zhodnotenia majetku prevyšujúceho 1 700 €, je potrebné v rámci uzávierkových operácií v peňažnom denníku uskutočniť zápis storna výdavkov, a jeho preúčtovanie z výdavkov ovplyvňujúcich základ dane zo stĺpca „nákup materiálu“ resp. „zásoby“ do výdavkov neovplyvňujúcich základ dane do stĺpca „obstaranie majetku“, – v prípade vytvorenia dlhodobého majetku vlastnou činnosťou, je potrebné v rámci uzávierkových operácií uviesť tento vytvorený majetok do príjmov zahrnovaných do základu dane z príjmov. Takto vytvorený dlhodobý majetok sa oceňuje vlastnými nákladmi, t.j. priamymi nákladmi vynaloženými na jeho vytvorenie a tá časť nepriamych nákladov (výrobná réžia), ktorá s jeho vytvorením bezprostredne súvisí. Týmto zaúčtovaním dôjde z daňového hľadiska k vyrovnaniu výdavkov a príjmov, to znamená, že v konečnom dôsledku z tejto činnosti nevznikne základ dane. Do daňových výdavkov sa hodnota majetku zahrnie postupne vo forme odpisov, pričom vstupnou cenou bude spomínaná suma vo výške vlastných nákladov.

NEPOISTENÉ ZÁSOBY

V apríli 2012 firme odcudzili skladové zásoby v hodnote 10 000 €. Zásoby neboli poistené. Až v januári 2013 polícia svojím uznesením potvrdí, že páchateľ je neznámy.
Aký bude postup pri účtovaní?
V roku 2012 bolo potrebné v rámci uzávierkových operácií zaúčtovať storno výdavkov na obstaranie zásob – t.j. v sume 10 000 €. Následne, v zdaňovacom období, v ktorom polícia neznámosť páchateľa potvrdí – t.j. v roku 2013, do výdavkov ovplyvňujúcich základ dane sa v rámci uzávierkových účtovných operácií zaúčtuje suma 10 000 €, nakoľko škoda až v tomto zdaňovacom období nadobudla charakter tzv. nezavinenej škody v zmysle § 19 ods. 3 písm. g) bod 2 zákona o dani z príjmov.



(viac riešení problémov nájdete v mesačníku DUO 4/2013 )

 

  
 
P6 AKTUAL
Čiastka 13/2013
41/2013 Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
42/2013 Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších prepisov a ktorým sa dopĺňajú a menia niektoré zákony
43/2013 Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 481/2011 Z. z. , ktorým sa ustanovuje maximálna intenzita investičnej pomoci a výška investičnej pomoci podľa formy investičnej pomoci a miery nezamestnanosti v okresoch podľa jednotlivých regiónov Slovenskej republiky
44/2013 Vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o rozsahu skúšky, priebehu skúšky, činnosti a zložení skúšobnej komisie na získanie odbornej spôsobilosti na výkon pravidelnej kontroly vykurovacích systémov a pravidelnej kontroly klimatizačných systémov
45/2013 OznámenieMinisterstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky o prijatí zmien a doplnkov k Poriadku pre medzinárodnú železničnú prepravu nebezpečného tovaru (RID) – dodatok C k Dohovoru o medzinárodnej železničnej preprave (COTIF) prijatému v Berne 9. mája 1980 v znení Protokolu 1999 o zmene Dohovoru o medzinárodnej železničnej preprave (COTIF) z 9. mája 1980

Čiastka 14/2013
46/2013 Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 658/2005 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na kozmetické výrobky v znení neskorších predpisov
47/2013 Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 110/2005 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 449/2009 Z. z.
48/2013 Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 435/2011 Z. z. o spôsobe určenia štandardnej dávky liečiva a maximálnej výšky úhrady zdravotnej poisťovne za štandardnú dávku liečiva v znení vyhlášky č. 338/2012 Z. z.

 
 


Vedúci pracovník

 
Koučovaním k svojmu cieľu

Pri riadení ľudí je potrebné vychádzať z ich aktuálneho výkonu, ale zároveň sa zaoberať aj ich potenciálom. Spôsob riadenia ľudí by mal smerovať k tomu, aby efektívne rozvíjal ich potenciál. Jednou z účinných metód rozvíjania potenciálu je práve koučovanie. Koučovanie je jedným zo spôsobov vedenia ľudí. Základnou metódou koučovania nie sú inštrukcie, ale vhodné otázky kouča. Tie by mali koučovaného viesť k tomu, aby si uvedomil, v čom presne je problém, aké má možnosti riešenia, a aby vybranú možnosť zrealizoval.

Pôvod a cieľ koučovania pochádza z oblasti športu (z ang. coach– učiť, školiť, trénovať), kde sa ním v minulosti začal zaoberať tenisový odborník a učiteľ z Harvardu Timothy Gallwey. Ten tvrdil, že „stav našej mysle je omnoho silnejší súper, než ten na druhej strane tenisového kurtu“. Ak kouč pomôže odstrániť hráčovi vnútorné bariéry (alebo aspoň zmenší ich vplyv), ktoré mu bránia podať dobrý výkon, hráč sa výrazne zlepší, bez toho aby kouč príliš rozvíjal technickú stránku jeho hry.

Koučovanie je v oblasti manažmentu jedným zo spôsobov vedenia ľudí. Hlavným cieľom koučovania je zvyšovanie výkonnosti zamestnanca prostredníctvom zvyšovania potenciálu človeka. Koučovanie vychádza z myšlienky, že druhý človek má potenciál na to, aby danú vec zvládol bez cudzej pomoci. Koučovanie pracuje s potenciálom človeka – ako ho odhaliť, správne nasmerovať a využiť, a ako odstrániť vnútorné bariéry, ktoré ho blokujú, napr. strach z neúspechu, nízke sebavedomie.

Základnou metódou koučovania je kladenie otázok, ktoré má za cieľ priviesť koučovaného k tomu, aby si sám zodpovedal svoje otázky, stanovil svoju víziu budúcnosti, odvodil z nej svoje ciele a krok za krokom ich začal uskutočňovať.
Kouč vedie koučovaného pomocou vhodných otázok k tomu:
  • aby si uvedomil, aká je realita,
  • aké má možnosti riešenia,
  • aké sú výhody a riziká daných variantov riešení,
  • aby prijal zodpovednosť za svoje rozhodnutie a uskutočnil ho v praxi.
Ako uvádzajú Suchý a Náhlovský (2007), prvou úlohou kouča je koučovaného “rozhýbať” a zo začiatku nie je ani také dôležité, aký rýchly je pohyb a ktorým vedie smerom. Nie je to ale vôbec jednoduché, pretože ľudia sú akoby v “jamke” a nemôžu sa ľahko začať niekam “kotúľať”. Ich jamka, to je ich pohodlnosť, preceňovanie doteraz nadobudnutých skúseností a podceňovanie všetkého, čo by ich nútilo učiť sa a niečo na svojom správaní meniť. Každý človek je koučovateľný, teda má istý potenciál presahujúci jeho súčasnú výkonnosť, mal by ale do koučovacieho procesu vstupovať dobrovoľne, mať dôveru v koučovanie ako metódu a i v svojho kouča.

Koučom môže byť niektorý zo zamestnancov vo firme, vtedy hovoríme bo internom koučovi alebo môže firma pre svojich zamestnancov zakúpiť služby externého kouča. Externý kouč by mal byť v kontakte s nadriadeným koučovaného, keďže firma je zadávateľ a platiteľ zákazky, avšak v žiadnom prípade mu nehovorí detaily z koučovacích rozhovorov, ani žiadne dôverné informácie o koučovanom. Mal by ho len súhrnne informovať o priebehu koučovania a o pokrokoch. Externý kouč má výhodu v tom, že nie je osobne ničím vo firme ovplyvňovaný. Jeho vzťah ku koučovanému teda môže byť iný ako vzťah manažéra z firmy, môže tiež priniesť na veci nový pohľad. Výhodou interného kouča je zase znalosť firemnej kultúry a možnosť koučovať aj popri práci, vždy keď je akútny problém. Kouč rozvíja potenciál, sebadôveru i schopnosti zamestnanca. Nemá koučovanému radiť, ani prikazovať, pomocou otázok sa snaží, aby si koučovaný uvedomil skutočný stav vecí, zorientoval sa v aktuálnej situácii, potom začal uvažovať o možnostiach riešenia a nakoniec zvolil a realizoval jedno riešenie. Koučovanie však nie je jediným správnym spôsobom vedenia ľudí vhodným pre všetky situácie. Niekedy zamestnanec potrebuje priamu a rýchlu odbornú radu, niekedy len aby ho niekto vypočul. Ak príde za manažérom podriadený, ktorý je už rozhodnutý, čo urobí a potrebuje len konkrétnu inštrukciu, tak nekoučujte, ale raďte. Ak druhý nevie presne, čo má robiť, ale manažér je presvedčený, že má na to, aby sa sám rozhodol, mal by radšej koučovať. Kouč nenúti koučovaného do niečoho, čo mu nesedí a čo nechce robiť. Nemal by v dobrom úmysle hovoriť, čo v danej situácii pomohlo jemu. Opäť je to inštrukcia pre druhého a nemusí to byť pre neho najlepšie riešenie. Kouč nepomáha koučovaním koučovanému len vyriešiť konkrétny problém, ale naučí sa týmto spôsobom aj ako postupovať v budúcnosti a poradiť si sám s podobnou situáciou. Rozvíja sa tým jeho potenciál, sebadôvera a schopnosti.
Koučovací rozhovor v praxi manažéra
  • Ak veríte, že zamestnanec dokáže vyriešiť problém sám, povedzte mu to. Ak nie, nepredstierajte, že mu veríte.
  • Koučovací rozhovor by mal byť prirodzená komunikácia, koučovaný nemusí cítiť, že ide o koučovanie, neštylizujte sa do nejakej roly.
  • V koučovacom rozhovore nemusíte nutne absolvovať všetky predpísané fázy. Ide o to, aby sa koučovaný posunul dopredu – ak sa to podarí už na začiatku rozhovoru, nemusíte ísť podľa šablóny.
  • Niekedy je z časových dôvodov nutné rozhovor prerušiť a nestihne sa naraz prebrať celý problém. Rozdeľte si rozhovor na viac častí.
  • Nemusíte striktne postupovať podľa pokynov ako koučovať.
Základom je nechať zamestnanca definovať problém, zvážiť možnosti, pripraviť postup a akciu zrealizovať.
Fázy koučovacieho rozhovoru môžu vyzerať nasledovne:
1. Cieľ stretnutia.
2. Popis situácie.
3. Dopĺňanie reality.
4. Možnosti riešenia.
5. Dopĺňanie možností riešenia.
6. Výber možnosti.
7. Akčný plán.

MODEL GROW slúži na účel koučovania, čo je akronym anglických výrazov Goal (cieľ), Reality (realita), Options (možnosti), Will (vôľa). Otázky, ktoré je možné použiť v koučovacom rozhovore sú napríklad:
  • Cieľ:
    - Čo očakávate od tohto rozhovoru?
    - Čo by bolo užitočným výstupom?
    - Prečo je tento cieľ pre vás dôležitý?
    - Ak dosiahnete tento cieľ, čo sa zmení?
  • Situácia:
    - Čo vám pomohlo dostať sa tam, kde ste?
    - Čo sú bariéry, ktoré vám bránia dostať sa tam, kam chcete?
    - Kde ste sa doteraz snažili získať pomoc a podporu?
  • Možnosti:
    - Aké máte v súčasnej situácii možnosti?
    - Aké sú výhody a nevýhody každej z nich?
    - Aké ďalšie zdroje potrebujete, aby ste sa posunuli smerom k cieľu?
    - Čo ste robili v minulosti v podobnej situácii?
    - Čo by ste poradili kolegovi, ktorý by bol v podobnej situácii?
    - Pre ktorý variant ste vy sám?
    - Je nejaký variant, ktorý vám je z nejakého dôvodu nepríjemný?
  • Vôľa/akčný plán/zhrnutie:
    - Čo budete robiť ako prvý krok po tomto rozhovore?
    - Kedy začnete?
    - Ako veľmi ste odhodlaný začať?
    - Čo by vám pomohlo, aby ste boli odhodlaný viac?
    - Podľa čoho budete vedieť, že ste pokročili?
    - Kedy mi prídete povedať, ako napredujete?
Začiatok koučovacieho rozhovoru je dôležitý. Nevydarený začiatok môže celý priebeh rozhovoru pokaziť. Manažér by sa mal na koučovaného plne sústrediť, vyjadriť mu podporu, svojou rečou tela dávať najavo, že je pripravený počúvať. Ak manažér nemá v daný okamih čas, je dobré oceniť, že druhý človek za ním prišiel a dohodnúť si vhodnejší termín.
Nevhodné formulácie v koučovacom rozhovore
- Tak teda poďme na to, keď už to musí byť.
- Čo sa zase stalo?
- Ja ti asi veľmi neporadím, sám neviem, čo skôr.
- Mám na teba dvadsať minút, to nič nevymyslíme.
- Musíš si poradiť sám, ak chceš byť môj zástupca.
- No to je predsa jednoduché, ty ho musíš vyhodiť!>br? - A to si nevedel skôr, že byť vedúcim nie je žiadna zábava?
Vhodné formulácie v koučovacom rozhovore
- Som tu pre teba, začni.
- Už sme spolu zvládli veľa vecí, problémy s tvojimi podriadenými tiež vyriešime.
- Čo pre teba môžem urobiť?
- Ako to vlastne začalo?
- O čom sme ešte nehovorili a mohlo by to byť dôležité?

je vhodné sa dohodnúť, kedy sa znova stretneme s koučovaným a povie nám, ako sa mu darí vybranú možnosť realizovať. Koučing neznamená psychologické poradenstvo, aj keď využíva niektoré z jeho prvkov – dôverný rozhovor, empatické aktívne počúvanie, alebo prácu s otázkami. Koučing sa nesústredí na minulosť, ale snaží sa nachádzať konštruktívne riešenia pre budúcnosť. Tiež nie je totožný s tréningom. Tréning poskytuje zamestnancom hotové odpovede na otázky, ukazuje im, čo majú robiť, aby boli výkonnejší a úspešnejší v práci. Pri tréningu sa nové veci nacvičujú. Počas koučovacieho rozhovoru kouč koučovanému priamo neradí, nenacvičuje s ním nové zručnosti, ale nechá ho zvážiť, ako chce postupovať a vyskúšať si ním vybrané riešenie v praxi. Koučovanie má vplyv aj na firemnú kultúru. Pre tento prístup je ideálna firemná kultúra, kde sa zamestnanci chcú neustále učiť novým veciam, meniť sa k lepšiemu, zvyšovať svoj potenciál. V koučovaní viac ako na znalostiach a zručnostiach závisí na postojoch. Postoje ovplyvňujú firemnú kultúru viac ako znalosti. Koučovanie sa prednostne sústredí na postoje, pretože osobný rast nenastane bez ich zmeny. Klasické formy vzdelávania sa sústredia na znalosti a zručnosti, koučovanie na postoje, pretože na nich najčastejšie zlyháva prevod znalostí do praxe.
Zmyslom koučovania nie je to, aby kouč koučovaného inštruoval alebo mu radil, či riešil za neho problémy. Zmyslom je pomôcť koučovanému, aby si s problémom sám primeraným spôsobom poradil. Sklon dávať druhým rady je prirodzený pre ľudí s veľkými pracovnými aj osobnými skúsenosťami, je to však rizikový faktor, na ktorý si každý kouč musí dávať pozor. Ďalším z rizikových faktorov je odpor ku zmenám – či už u koučovaného, ale tiež v pracovnom prostredí, kde pôsobí. Niektorí manažéri svojich podriadených nekoučujú, aj keď to od nich firma očakáva a poskytne im potrebné zaškolenie, pretože je pre nich rýchlejšie poskytnúť podriadeným rady, fakty a príkazy, namiesto toho, aby ich podnecovali k vlastným nápadom.

ZÁVER : Ak manažér ľudí rozvíja koučovaním, budú mať väčšiu dôveru v svoje schopnosti, nebudú sa báť skúšať nové veci, učiť sa, stanú sa zodpovednejšími a poradia si aj v situácii, keď manažér práve nebude nablízku. Koučovanie znamená pomáhať im rásť, vidieť veci v inom svetle, ale tiež rozvíja i samotného kouča.
Mgr. Monika Rolková


 

  
 
CHYBIŤ ZNAMENÁ PLATIŤ

 
Február 2013
25. 3. – pondelok DPH podanie daňového priznania k DPH za február 2013 (ak je zdaňovacím obdobím kalendárny mesiac)
splatnosť DPH za február 2013 pre platiteľov s mesačnou daňovou povinnosťou
Spotrebné dane podanie daňového priznania a splatnosť spotrebnej dane z alkoholických nápojov, tabakových výrobkov, minerálneho oleja, elektriny, uhlia a zemného plynu za február 2013
do výplatného termínu Poisté splatnosť preddavku na poistné na zdravotné poistenie do príslušných zdravotných poisťovní, splatnosť poistného do príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne na sociálne poistenie zrazeného zamestnancom a poistného, ktoré platí zamestnávateľ za február 2013
pred vznikom pracovnoprávneho vzťahu alebo pred vznikom poistenia Poistné prihlásiť v pobočke Sociálnej poisťovne zamestnanca na sociálne poistenie
Deň nasledujúci po zániku pracovnoprávneho vzťahu alebo po zániku poistenia Poistnéodhlásiť v pobočke Sociálnej poisťovne zamestnanca zo sociálneho poistenia
do 5 dní po dni výplaty, úhrady alebo pripísania zdaniteľnej mzdy daňovníkovi k dobru Daň z príjmov odvod mesačných preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a odvod osobitnej dane vybraného ústavného činiteľa za február 2013
prevod finančných prostriedkov vo výške vytvoreného sociálneho fondu za február 2013 na osobitný analytický účet fondu alebo na osobitný účet v banke
Do 30 dní Miestne dane oznámiť správcovi dane z nehnuteľností rozhodujúce skutočnosti pre vznik alebo zánik daňovej povinnosti k dani z nehnuteľnosti ako aj zmenu týchto skutočností
vznik daňovej povinnosti k dani z motorových vozidiel
zmenu skutočností rozhodujúcich na určenie dane z motorových vozidiel
Do konca nasledujúceho mesiaca Správa dane odo dňa získania povolenia alebo oprávnenia na podnikateľskú činnosť alebo začatia výkonu inej zárobkovej činnosti - registrovať sa u miestne príslušného správcu dane
oznámiť správcovi dane vykonávanie činnosti alebo poberanie príjmov podliehajúcich dani
oznámiť správcovi dane zrušenie činnosti daňového subjektu
oznámiť správcovi dane zriadenie stálej prevádzkarne

 

  
 
EKONOMIKA

 
Názov krajiny Názov meny Mena 11.3. 12.3. 13.3. 14.3. 15.3. 18.3. 19.3.
USA americký dolár USD 1,2994 1,3053 1,2981 1,2937 1,3086 1,2929 1,2944
Japonsko japonský jen JPY 124,91 125,25 124,59 124,79 125,56 122,88 123,49
Bulharsko lev BGN 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558
Česká republika česká koruna CZK 25,542 25,662 25,632 25,615 25,575 25,62 25,647
Dánsko dánska koruna DKK 7,4569 7,4577 7,457 7,4575 7,4581 7,4547 7,4555
V. Británia anglická libra GBP 0,87335 0,8763 0,8678 0,8657 0,864 0,8562 0,85585
Maďarsko maďarský forint HUF 303,4 304,65 305,65 305,3 305,11 307,17 305,2
Litva litovský litas LTL 3,4528 3,4528 3,4528 3,4528 3,4528 3,4528 3,4528
Lotyšsko lotyšský lats LVL 0,7008 0,701 0,7012 0,7013 0,7014 0,7012 0,7015
Poľsko poľský zlotý PLN 4,1472 4,145 4,1385 4,1549 4,1505 4,1565 4,1548
Rumunsko rumunský leu RON 4,3718 4,374 4,389 4,3981 4,3931 4,4153 4,406
Švédsko švédska koruna SEK 8,326 8,3182 8,2931 8,3784 8,3515 8,337 8,3421
Švajciarsko švajčiarsky frank CHF 1,236 1,2344 1,2319 1,2347 1,2308 1,2221 1,2218
Nórsko nórska koruna NOK 7,4385 7,4455 7,443 7,532 7,5325 7,5015 7,5205
Chorvátsko chorvátska kuna HRK 7,5875 7,5873 7,5865 7,5846 7,5825 7,5875 7,5887
Rusko ruský rubeľ RUB 40,0015 40,039 39,92 39,8412 40,075 39,918 39,9325
Turecko turecká líra TRY 2,3438 2,3517 2,351 2,3456 2,3666 2,3466 2,3509
Austrália austrálsky dolár AUD 1,2702 1,2633 1,2573 1,2495 1,2609 1,2446 1,2475
Brazília brazílsky real BRL 2,5283 2,5519 2,544 2,546 2,5785 2,5697 2,5637
Kanada kanadský dolár CAD 1,3357 1,3392 1,3304 1,3279 1,3352 1,3211 1,3265
Čína čínsky jüan CNY 8,0803 8,1141 8,0667 8,0415 8,1354 8,0399 8,0457
Hongkong hongkongský dolár HKD 10,0797 10,1251 10,0695 10,037 10,1525 10,0351 10,0455
Indonézia indonézska rupia IDR 12597,2 12646,57 12580,03 12553,58 12701,42 12557,23 12580,16
India indická rupia INR 70,704 70,737 70,495 70,334 70,671 69,978 70,383
Južná Kórea juhokórejský won KRW 1426,4 1429,58 1433,78 1438,38 1452,89 1439,04 1440,51
Mexiko mexické peso MXN 16,3724 16,3106 16,0835 16,0628 16,2443 16,141 16,0453
Malajzia malajzijský ringgit MYR 4,0414 4,0582 4,0345 4,0246 4,0877 4,0487 4,0409
Nový Zéland novozélandský dolár NZD 1,5813 1,5807 1,573 1,5811 1,5888 1,5686 1,5712
Filipíny filipínske peso PHP 52,938 52,995 52,627 52,574 53,121 52,595 52,675
Singapur singapurský dolár SGD 1,6236 1,6268 1,6202 1,6193 1,6334 1,6157 1,6179
Thajsko thajský baht THB 38,631 38,624 38,424 38,358 38,656 38,179 37,9
Južná Afrika juhoafrický rand ZAR 11,899 11,9232 11,9595 11,9594 12,0108 11,8662 11,9332
Izrael izraelský šekel ILS 4,7931 4,8001 4,7921 4,7877 4,8151 4,7748 4,7673

 

  
 
NAJVIAC ČÍTANÉ TÉMY A PUBLIKÁCIE

 
Poradca č. 7-8/2013 (Poradca) mesačník nielen pre podnikateľov, zákony s komentármi, účtovníctvo, odvody, ekonomika, dane
  • Zákon o dani z príjmov s komentárom - Ing. Brnová a kolektív

Poradca (Poradca), č. 9/2013 (III/2013)
  • Zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku s komentárom – Irena Bubeníková
  • Novela obchodného zákonníka
  • Pracovnoprávne vzťahy a ich postihy

Dane, účtovníctvo – vzory a prípady (DÚVaP), č. 4/2013 (II/2013)
  • Daňové výdavky v kocke – Ing.Jana Bielená
  • Daňová povinnosť FO a PO - Ing. Miroslava Brnová, Ing. Michaela Vidová
  • Daň z príjmov po skončení roka 2012 – Ing. Ivana Valterová, Ing. Emma Bosáková

Verejná správa – (VS), č. 4/2013 (III/2013)
  • Zdaňovanie nehnuteľnosti na rok 2013 – Irena Bubeníková
  • Príspevky poskytované zamestnávateľom – JUDr. Sandra Tomiová Mrukviová

Práce a mzdy bez chýb, pokút a penále – (PaM), č. 4/2013 (II/2013)
  • Konto pracovného času – JUDr. Sandra Tomiová Mrukviová
  • Náhradné voľno – Mgr. Martina Kovalčíková
  • Mandátna zmluva – Ing. Ján Mintál

Dane, účtovníctvo, odvody – bez chýb pokút a penále (DUO), č. 4/2013 (II/2013)
  • Daňový poriadok- novela od 1. 1. 2013 - JUDr. Soňa Kubincová
  • Fakturácia u platiteľov DPH – Ing. Naďa Vašková

1 000 riešení, č. 4/2013 (II/2013)
  • Automobil v podnikaní – Ing.Ján Mintál
  • Daň z nehnuteľnosti - Irena Bubeniková
  • Dane v praxi
  • Zákonník práce
  • Mzdy, odvody

PRIPRAVUJEME

Dane, účtovníctvo – vzory a prípady (DÚVaP), č. 5/2013 (III/2013)
  • Zdaniteľné obchody v súhrnom výkaze
  • Opravy chýb minulých účtovných období
  • Daň z motorových vozidiel

Verejná správa – (VS), č. 5/2013 (III/2013)
  • Miestne dane
  • Účtovanie neziskových organizácií

Práce a mzdy bez chýb, pokút a penále – (PaM), č. 5/2013 (III/2013)
  • Elektronická výplatná páska
  • Rekvalifikácia

Dane, účtovníctvo, odvody – bez chýb pokút a penále (DUO), č. 5/2013 (II/2013)
  • Miestne dane
  • Nehnuteľnosti

1 000 riešení, č. 4/2013 (II/2013)
  • Miestne dane
  • Mzdy a odvody
  • Dane v praxi
  • Zákonník práce

 

  
 
HORÚCE TÉMY

 
DPH + ZDP v kocke
V poslednom období vstúpili do platnosti zmeny nielen v zákone o DPH, ale aj v zákone o dani z príjmov. Určité zmeny nastali aj v postupoch účtovania, preto sme pripravili balíček, ktorý spája v sebe posledné úpravy v dôležitých zákonoch, ktoré mnohí z vás využívajú pri svojej práci. Takto máte jedinečnú možnosť získať publikácie za výhodnú cenu.

Zákon o dani z príjmov – – znenie zákona s komentárom
mesačník Poradca 7-8/2013, (A5, 448 str.)

Zákon DPH – znenie zákona s komentárom
mesačník Poradca 6/2013, (A5, 256 str.)

Súvzťažnosti pre podnikateľov
monotematika (A5, 328 str.)

Zákon o dani z príjmov od 1. 1. 2013 - príspevok
mesačník DUO 2-3/2013 (A4, 120 str.)



BALÍČEK DPH + ZDP v kocke obsahuje:
Poradca 7-8/2013 – znenie zákona s komentárom + Poradca 6/2013 – znenie zákona s komentárom + Súvzťažnosti pre podnikateľov + + DUO 2-3/2013 - príspevok

Cena balíčka je 35,42 €.
Cena balíčka s 50  % zľavou je 17,60 €.
Ušetríte 17,82 €.

Zmluvy pre podnikateľskú prax
S ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku sa stretáva každý, kto sa rozhodne uplatňovať svoje práva cestou súdu. Aby sme vám pomohli orientovať sa v tejto zložitej problematike, pripravili sme monotematiku Vzory zmlúv, žalôb a podaní, ktorú spolu s CD a s ďalšími zákonmi môžete získať za výhodnú cenu.

Obchodné a občianske zákony – úplné znenie zákonov
Zákony II/2013 (A5, 856 str.)

Pracovnoprávne a sociálne zákony – úplné znenie zákonov
Zákony III/2013 (A5, 672 str.)

Stavebné a katastrálne zákony – úplné znenie zákonov
Zákony IV/2013 (A5, 512 str.)

Vzory zmlúv, žalôb a podaní + CD
monotematika (A5, 600 str.)



BALÍČEK Zmluvy pre podnikateľskú prax obsahuje:
Zákony II/2013 + Zákony III/2013 + Zákony IV/2013 + Vzory zmlúv, žalôb a podaní +CD

Cena balíčka je 30 €.
Cena balíčka s 50  % zľavou je 15 €.
Ušetríte 15 €.

Ceny balíčkov sú konečné, vrátane DPH a distribučných nákladov.

Len do vypredania zásob.


Balíčky si môžete objednať telefonicky: 041 5652 871, 0915 033 300, faxom: 041 5652 659, e-mailom: abos@poradca.sk

RADI ODPOVIEME NA VAŠE OTÁZKY NA VŠETKÝCH UVEDENÝCH TELEFÓNNYCH ČÍSLACH V ČASE OD 9,00 – 15,00

Publikácie vydavateľstva si môžte objednať na internetovej stránke, alebo telefonicky na číslach uvedených v sekcii kontakty.

E-mailové noviny sú bezplatnou službou, ktorá je určena čitateľom (abonentom) vydavateľstva Poradca s.r.o., Žilina.
  • Tieto e-mailové noviny Vám boli doručené výlučne na základe žiadosti o zasielanie e-mailových novín.
  • Obsah novín je chránený autorskými právami. Zákazník je oprávnený používať príspevky novín len pre vlastné účely, nesmú býť bez súhlasu vydavateľstva Poradca s.r.o. upravované, ani rozširované!

 

  
 
KONTAKTY

 
Adresa:   E-mail:
ExiCon, s. r. o.
Martina Rázusa 1140
010 01 Žilina
Slovenská republika 		  objednavky@exicon.eu
 
IČO: 44853530
DIČ: 2022854900
IČ DPH: SK2022854900
  
   
 
Spoločnosť je zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina, oddiel Sro, vložka číslo 51548/L.

 

  


V prípade, že ste si noviny osobne nevyžiadal(a), alebo si želáte ukončiť ich zasielanie na Vašu adresu, zašlite prosím správu
s predmetom NEPOSIELAŤ vrátane originálnej správy na adresu objednavky@exicon.eu, následne budete vyraden(á) z databázy príjemcov e-mailových novin.
Copyright (c) Exicon s.r.o., 2011
Untitled Page