Em@ilové noviny

 

č. 6/2011

23. 3.2011

 
 
 Téma novín 
 Čitatelia sa pýtajú, odborníci odpovedajú 
 P6 aktual v legislatíve 
 Praktická komunikácia 
 Chybiť znamená platiť 
 Ekonomika 
 Najviac čítané témy a publikácie 
 Horúce témy 
 Kontakty 

Služby, ktoré nájdete len u nás:
  • aktuálne a rýchle informácie
    (zmeny zákonov a predpisov) z oblastí daní, účtovnictva, miezd, odvodov; za výhodné ceny
  • kvalifikovaný a ochotný personál
    na zákazníckom oddelení;
  • možnosť rýchleho objednania
    publikácie (telefonicky, faxom, e-mailom, poštou);
  • rýchla dodávka (do 48 hodín)
  • uvádzanie nových produktov
    prostredníctvom mailingov a telemarketingu;
  • približovanie sa k zákazníkovi
    prostredníctvom bezplatných odpovedí na otázky.
  

Vážení čitatelia!

   V roku 2011 bol zákon č. 595/2003 Z. Z. o dani z príjmov v z.n.p. novelizovaný. Téma novín dnes priblíži Daňové výdavky, ktoré možno v súlade so ZDP uplatňovať v rôznych podobách.
   O tom, ako trestať a že to vôbec nie je jednoduché uzavrie rubrika Praktická komunikácia 2. časťou Umenia riadiť.
   Prajeme vám príjemné i užitočné čítanie týchto, ako aj nasledujúcich em@ilových novín.

Denisa Orlická
zodpovedná redaktorka


V tomto čísle nájdete:

 

  
 
DAŇOVÉ VÝDAVKY 2011 - téma novín

 
DAŇOVÉ VÝDAVKY A - Z 2011

Prehľad novelizácií zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p., ktoré nastali počas roku 2010:
  • Zákon č. 374/2010 Z. z. z 9. septembra 2010, ktorým sa dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p., a ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. / Čl. II; účinnosť od 30. septembra 2010.
  • Zákon č. 548/2010 Z. z. z 21. decembra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony / Čl. I; účinnosť od 1. januára 2011.

AUTOMOBIL
Uplatňovanie daňových výdavkov súvisiacich s používaním automobilu v podnikaní fyzických a právnických osôb závisí od skutočnosti, či automobil je súčasťou obchodného majetku (§ 6 Obchodného zákonníka) podnikateľa, alebo nie je. Je preto potrebné osobitne sledovať používanie:
  • automobilu, ktorý je zahrnutý do obchodného majetku,
  • automobilu, ktorý nie je zahrnutý v obchodnom majetku, pričom ide o majetok obstarávaný formou finančného lízingu,
  • automobilu, ktorý nie je zahrnutý v obchodnom majetku, pričom ide o majetok prenajatý alebo vypožičaný,
  • automobilu, ktorý nie je zahrnutý v obchodnom majetku, pričom ide o majetok v súkromnom vlastníctve fyzickej osoby – podnikateľa.
Významnou otázkou pri uplatňovaní daňových výdavkov v prípade automobilu sú aj výdavky súvisiace s obstaraním automobilu, ktorý podnikateľ využíva v súvislosti so svojou podnikateľskou činnosťou. Od spôsobu a formy obstarania závisí hodnota výdavkov zahrňovaných do daňových výdavkov. Daná oblasť je aktuálna v prípade automobilu, ktorý je zahrnutý do obchodného majetku a automobilu obstarávaného formou finančného lízingu. V rámci podnikania je pri uplatňovaní daňových výdavkov potrebné rozlišovať použitie osobných automobilov, resp. nákladných (úžitkových) automobilov. ZDP vymedzuje daňovo uznateľné výdavky zhodne pre osobné aj nákladné automobily (napr. výška odpisov, spotreba PHL, zostatková cena, atď.) s výnimkou uplatňovania výdavkov podľa § 19 ods. 2 písm. e) ZDP, ktoré sa týkajú iba vlastných osobných motorových vozidiel fyzických osôb – podnikateľov. Zákon o dani z príjmov používa pojem „osobné motorové vozidlo“ v súvislosti s uplatňovaním daňových výdavkov pri používaní motorového vozidla nezahrnutého do obchodného majetku. Uvedený pojem však zákon nedefinuje. V zmysle zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p. je možné za osobné motorové vozidlo spomínané pre účely ustanovenia § 19 ods. 2 písm. e) ZDP považovať všetky vozidlá kategórie L (motorové vozidlá s menej ako štyrmi kolesami a štvorkolky) a vozidlá kategórie M (motorové vozidlá, ktoré majú najmenej štyri kolesá a používajú sa na dopravu osôb), pokiaľ sú konštruované a projektované na prepravu osôb. Ostatné kategórie motorových vozidiel nie sú konštruované a projektované na prepravu osôb, kategória N - motorové vozidlá, ktoré majú najmenej štyri kolesá a používajú sa na dopravu nákladov, kategória O - prípojné vozidlá, kategória T - kolesové traktory, kategória C - pásové traktory, kategória R – prípojné vozidlá traktorov, kategória S - traktormi ťahané vymeniteľné stroje, kategória P – pracovné stroje, kategória V - ostatné vozidlá, ktoré sa nedajú zaradiť do uvedených kategórií), preto sa pri ich použití nedá aplikovať ustanovenie § 19 ods. 2 písm. e) ZDP, t.j. uplatňovanie daňového výdavku pri pracovnej ceste fyzickej osoby – daňovníka s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti v podobe náhrady za spotrebované pohonné látky a v podobe základnej náhrady za každý jeden kilometer jazdy.

CENNÉ PAPIERE A PODIELY
Všeobecná definícia cenného papiera je predmetom úpravy § 2 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p. (ďalej iba „zákon o cenných papieroch“). Podľa tohto ustanovenia predstavuje cenný papier peniazmi oceniteľný zápis v zákonom ustanovenej podobe a forme, s ktorým sú spojené práva podľa zákona o cenných papieroch a práva podľa osobitných zákonov, najmä oprávnenie požadovať určité majetkové plnenie alebo vykonávať určité práva voči zákonom určeným osobám.
Sústavu cenných papierov tvoria tieto druhy cenných papierov:
  • akcie
    (§ 155 až § 159 Obchodného zákonníka),
  • dočasné listy
    (§ 176 Obchodného zákonníka),
  • podielové listy
    (§ 40 až § 43 zákona č. 594/2003 Z. z. o kolektívnom investovaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov),
  • dlhopisy
    (zákon č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch v z.n.p.),
  • vkladové listy
  • (§ 786 Občianskeho zákonníka),
  • pokladničné poukážky
    (§ 3 zákona o cenných papieroch),
  • vkladné knižky
    (§ 781 až § 785 Občianskeho zákonníka),
  • kupóny
    (§ 4 zákona o cenných papieroch),
  • zmenky
    (zákon č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový),
  • šeky
    (zákon č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový),
  • cestovné šeky
    (§ 720 a nasl. Obchodného zákonníka),
  • náložné listy
    (§ 612 Obchodného zákonníka),
  • skladištné listy
    (§ 528 Obchodného zákonníka),
  • skladiskové záložné listy
    (zákon č. 144/1998 Z. z. o skladiskovom liste, tovarovom záložnom liste a o doplnení niektorých ďalších zákonov v znení zákona č. 526/2002 Z. z.),
  • tovarové záložné listy
    (zákon č. 144/1998 Z. z. o skladiskovom liste, tovarovom záložnom liste a o doplnení niektorých ďalších zákonov v z.n.p.),
  • družstevné podielnické listy
    (zákon č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách v z.n.p.),
  • iný druh cenného papiera, ktorý za cenný papier vyhlási osobitný zákon.
Z časového hľadiska je možné cenné papiere potrebné členiť na dlhodobé a krátkodobé. Na základe vzťahu ich majiteľa k emitentovi ďalej na majetkové cenné papiere a úverové, resp. dlhové cenné papiere.

DANE
Dane sú takisto výdavkom vynakladaným podnikateľom v rámci jeho podnikateľskej činnosti. Rôzne druhy daní vyplývajúcich z daňovej sústavy SR majú taktiež svoje miesto v problematike daňovej uznateľnosti výdavkov. Slovenská daňová sústava je tvorená 9 druhmi daní vyplývajúcimi z nasledujúcich zákonov:
  • zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p.
    Tento zákon upravuje daň z príjmov fyzickej osoby alebo právnickej osoby ako aj spôsob platenia a vyberania dane, a od roku 2011 aj daň z emisných kvót,
  • zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z.n.p.
    Tento zákon upravuje daň z pridanej hodnoty,
  • zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.
    Tento zákon upravuje okrem iného aj miestne dane, ktoré môže ukladať obec alebo vyšší územný celok, pričom ide o daň z nehnuteľností, daň za psa, daň za užívanie verejného priestranstva, daň za ubytovanie, daň za predajné automaty, daň za nevýherné hracie prístroje, daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta, daň za jadrové zariadenie a daň z motorových vozidiel,
  • zákon č. 104/2004 Z. z. o spotrebnej dani z vína v z.n.p.
    Tento zákon upravuje zdaňovanie vína spotrebnou daňou na daňovom území,
  • zákon č. 107/2004 Z. z. o spotrebnej dani z piva v z.n.p.
    Tento zákon upravuje zdaňovanie piva spotrebnou daňou na daňovom území,
  • zákon č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu v z.n.p.
    Tento zákon upravuje zdaňovanie liehu spotrebnou daňou na daňovom území,
  • zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov v z.n.p.
    Tento zákon upravuje zdaňovanie tabakových výrobkov spotrebnou daňou na daňovom území,
  • zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v z.n.p.
    Tento zákon upravuje zdaňovanie minerálnych olejov spotrebnou daňou na daňovom území,
  • zákon č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu.
    Tento zákon upravuje zdaňovanie elektriny, uhlia a zemného plynu spotrebnou daňou na území SR.

DOPRAVA
Reprodukčný proces v rámci rozličných podnikateľských aktivít je sprevádzaný zložkami dopravných služieb v relatívne vysokej miere.
Už v etape zabezpečenia materiálu a surovín potrebných na zhotovenie finálnych produktov, cez proces samotnej výroby produktov až po ich konečnú spotrebu, vzniká potreba premiestňovať veci, suroviny, materiál, polovýrobky, výrobky, ako aj osoby, ktoré vstupujú do kolobehu výrobného procesu. Túto úlohu zabezpečuje odvetvie dopravy formou cestnej dopravy, železničnej dopravy, leteckej a vodnej dopravy a prípadne aj kombinovanej dopravy.
Pre účely posudzovania možnosti uplatnenia výdavkov vznikajúcich v súvislosti s dopravou do daňovo uznateľných výdavkov je potrebné v prvom rade vychádzať z ustanovenia § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov.
Uvedené ustanovenie zakotvuje generálnu klauzulu pre uznanie daňových výdavkov (nákladov). V súvislosti s dopravou je však nevyhnutné pripomenúť, že náklady spojené s prepravou vecí sa posudzujú ako:
  • služba, ktorá je spojená buď s obstaraním zásob alebo majetku,
  • služba, ktorá je spojená s odoslaním výrobkov ďalšiemu spotrebiteľovi.
V závislosti od spôsobu prepravy vo všeobecnosti možno prepravné služby rozdeliť na externé prepravné a vnútropodnikové prepravné služby. Z tohto pohľadu sa posudzuje aj nákladová položka „prepravné“, ktorá na jednej strane vstupuje do ceny hotového výrobku, resp. majetku a na druhej strane je službou, prostredníctvom ktorej sa zabezpečuje odbyt výsledkov výrobného procesu. Výdavky spojené s prepravným je potrebné z tohto pohľadu správne definovať a špecifikovať, aby hodnota vstupov a výstupov bola hodnoverne a správne vyčíslená pre potreby určenia základu dane. Obstarávacou cenou sa rozumie cena, za ktorú sú zásoby skutočne obstarané, vrátane nákladov súvisiacich s ich obstaraním (napr. prepravné, provízia, clo, poistné, skonto). V zmysle § 25 ods. 1 písm. a) bod 2 zákona o účtovníctve sa obstarávacou cenou oceňujú zásoby, s výnimkou zásob vytvorených vlastnou činnosťou. Vychádzajúc z § 22 ods. 3 postupov účtovania pre podnikateľov v PÚ platí, že z vnútropodnikových služieb súvisiacich s obstaraním zásob nákupom a so spracovaním zásob, sa do obstarávacej ceny aktivuje len prepravné a vlastné náklady na spracovanie materiálu podľa § 43 ods. 2 a 4 postupov účtovania pre podnikateľov v PÚ. Uvedené rovnako platí aj pre obstaranie dlhodobého majetku (§ 35 ods. 1 postupov účtovania pre podnikateľov v PÚ). Obdobne sa postupuje pri oceňovaní zásob a dlhodobého majetku v jednoduchom účtovníctve.

FINANČNÉ INVESTÍCIE
Pojem „finančné investície“ je možné stotožniť s pojmom používaným v účtovníctve „dlhodobý finančný majetok“, ktorý je definovaný v rámci ustanovenia § 13 ods. 8 postupov účtovania pre podnikateľov v PÚ:
  • cenné papiere a podiely podľa § 14 ods. 2 písm. a) postupov účtovania pre podnikateľov v PÚ (cenné papiere a podiely v dcérskej účtovnej jednotke, cenné papiere a podiely v spoločnosti s podstatným vplyvom, realizovateľné cenné papiere a podiely, dlhové cenné papiere držané do doby splatnosti),
  • pôžičky poskytnuté účtovnou jednotkou v konsolidovanom celku,
  • dlhodobé pôžičky,
  • umelecké diela, zbierky, predmety z drahých kovov a pozemky, ktoré sú obstarané za účelom dlhodobého uloženia voľných finančných prostriedkov.
Pojem „dlhodobý finančný majetok“, je definovaný v rámci ustanovenia § 9 ods. 3 postupov účtovania v JÚ pre podnikateľov FO nasledovne:
  • cenné papiere a podiely na základnom imaní,
  • termínované vklady, ktoré budú v majetku účtovnej jednotky dlhšie ako jeden rok,
  • pôžičky poskytnuté účtovnou jednotkou s dobou splatnosti dlhšou ako jeden rok.
  • umelecké diela, zbierky, predmety z drahých kovov a pozemky, ktoré sú obstarané za účelom dlhodobého uloženia voľných finančných prostriedkov.

OPRAVNÉ POLOŽKY
Podľa § 26 ods. 3 a 4 zákona o účtovníctve sa opravné položky vytvárajú pri prechodnom znížení hodnoty majetku. Ocenenie majetku sa upraví opravnými položkami, ak existuje opodstatnený predpoklad zníženia hodnoty majetku pod jeho účtovnú hodnotu.
Opravné položky sa teda vytvárajú, keď ide o zníženie ocenenia majetku, ktoré nemá trvalý, ale len dočasný charakter. Ak účtovná jednotka na konci účtovného obdobia zistí, že trhová hodnota majetku je výrazne nižšia, ako je ocenenie v účtovníctve, musí vytvoriť opravnú položku, ktorá nepriamo znižuje hodnotu tohto majetku, a zároveň zvyšuje náklady. Zníženie ocenenia majetku sa musí preukázať pri inventarizácii a účtovná jednotka musí vedieť preukázať spôsob tvorby opravnej položky. Opravné položky sa tvoria vždy na konkrétny dlhodobý hmotný majetok. Opravné položky sa zrušia alebo sa zmení ich výška, ak nastane zmena predpokladu zníženia hodnoty.
Opravná položka sa tvorí na základe zásady opatrnosti, ak je opodstatnené predpokladať, že nastalo zníženie hodnoty majetku oproti jeho oceneniu v účtovníctve. Predpoklad zníženia hodnoty majetku je opodstatnený, ak nastala skutočnosť, ktorá je dôvodom na odhad zníženia budúcich ekonomických úžitkov z tohto majetku. Opravná položka sa účtuje v sume opodstatneného predpokladu zníženia hodnoty majetku oproti jeho oceneniu v účtovníctve. Opravné položky sa netvoria k položkám záväzkov, a taktiež sa opravná položka netvorí pri prechodnom zvýšení hodnoty majetku.

POHĽADÁVKY
Z právneho hľadiska možno pohľadávku považovať za právo, ktoré vzniká jednému účastníkovi právneho vzťahu (veriteľovi), požadovať určité plnenie od druhého účastníka tohto vzťahu (dlžníka), a to z určitého právneho dôvodu. Je však nutné podotknúť, že pre hospodárske právo je pohľadávka pojmom neznámym, právnická terminológia sa obmedzuje na pojem záväzok, vzťah medzi veriteľom a dlžníkom potom upravuje tzv. záväzkové právo.
Pohľadávka najčastejšie vzniká z obchodného vzťahu. Nie sú ale zriedkavé prípady, že pohľadávka vzniká na základe iného právneho vzťahu. Pohľadávka po svojom vzniku existuje nezávisle na príčine svojho vzniku a stáva sa určitou formou majetku podniku, konkrétne obežných aktív.
Pohľadávky a záväzky vo všeobecnosti sa členia v účtovníctve z časového hľadiska na dlhodobé a krátkodobé:
  • dlhodobé pohľadávky sú pohľadávky s dohodnutou dobou splatnosti alebo s dohodnutou dobou vyrovnania iným spôsobom pri vzniku účtovného prípadu dlhšou ako 1 rok,
  • krátkodobé pohľadávky sú pohľadávky s dohodnutou dobou splatnosti alebo s dohodnutou dobou vyrovnania iným spôsobom pri vzniku účtovného prípadu najviac 1 rok,
  • dlhodobé záväzky sú záväzky s dohodnutou dobou splatnosti alebo s dohodnutou dobou vyrovnania iným spôsobom pri vzniku účtovného prípadu dlhšou ako 1 rok,
  • krátkodobé záväzky sú záväzky s dohodnutou dobou splatnosti alebo s dohodnutou dobou vyrovnania iným spôsobom pri vzniku účtovného prípadu najviac 1 rok.
Dohodnutou dobou splatnosti pohľadávok a záväzkov sa pritom rozumie doba dohodnutá v zmluve alebo doba dohodnutá iným spôsobom, v ktorej sa majú pohľadávky a záväzky splatiť. Podľa tejto dohodnutej doby splatnosti pohľadávky a záväzky sa účtujú pri vzniku účtovného prípadu na príslušné syntetické účty pohľadávok a záväzkov.
Avšak v súlade s postupmi účtovania v PU, pohľadávky a záväzky v súvahe sa vykazujú ako dlhodobé a krátkodobé podľa zostatkovej doby ich splatnosti ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, nie podľa dohodnutej doby splatnosti pri vzniku pohľadávky alebo záväzku. Pritom zostatkovou dobou splatnosti pohľadávok a záväzkov sa rozumie doba, ktorá sa rovná rozdielu medzi dohodnutou dobou splatnosti a dňom, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Časť dlhodobého záväzku a časť dlhodobej pohľadávky, ktorých splatnosť nie je dlhšia ako 1 rok odo dňa, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, v súvahe sa vykazuje ako krátkodobý záväzok alebo krátkodobá pohľadávka. Za tým účelom pri uzavieraní účtovných kníh sa prevedú sumy platieb, ktorých zostatková doba splatnosti nie je dlhšia ako 1 rok, na osobitné analytické účty. Táto časť sa potom vykazuje v súvahe v krátkodobých záväzkoch, zatiaľ čo v účtovníctve zostávajú naďalej na účtoch dlhodobých záväzkov tak, ako boli zaúčtované pri ich vzniku. Uvedený spôsob sledovania a vykazovania pohľadávok a záväzkov v súvahe podľa zostatkovej doby ich splatnosti má svoj význam aj pre správnu aplikáciu výsledkov finančnej analýzy príslušného podniku.
Popri majetkovo-účtovných aspektoch má vznik pohľadávky aj svoje daňové aspekty. Pohľadávka súvisí s realizáciou výkonov podniku, z ktorých tržby sú predmetom zdanenia daňou z príjmov. V prípade podvojného účtovníctva sú tržby zdaňované dokonca bez ohľadu na to, či boli alebo neboli zinkasované. K pohľadávke sa zároveň viažu aj dane nepriame ako súčasť vyfakturovanej hodnoty výkonov, ktoré v zmysle súčasnej legislatívy tvrdo doliehajú na dodávateľa. Ten totiž musí tieto nepriame dane účtovať pri realizácii výkonov a následne odviesť do štátneho rozpočtu bez ohľadu na to, či ich od odberateľa zinkasoval.
Významný dopad na daňovú stránku má práca s pohľadávkami – ich započítavanie, postupovanie, či odpísanie pre nevymožiteľnosť.

PRACOVNÉ CESTY
Pojem „pracovná cesta“ je osobitne definovaný iba pre účely zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách. Pracovná cesta podľa tohto zákona je čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko, vrátane výkonu práce v tomto mieste do skončenia tejto cesty. Pritom za pravidelné pracovisko podľa tohto zákona sa považuje miesto písomne dohodnuté so zamestnancom. Ak také miesto nie je dohodnuté, je pravidelným pracoviskom miesto výkonu práce dohodnuté v pracovnej zmluve alebo v dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Ak ide o zamestnancov, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, možno ako pravidelné pracovisko dohodnúť aj miesto pobytu. Pracovná cesta podľa zákona o cestovných náhradách je aj cesta, ktorá trvá od nástupu osoby uvedenej v § 1 ods. 2 zákona o cestovných náhradách na cestu na plnenie činností pre ňu vyplývajúcich z osobitného postavenia, vrátane výkonu činností do skončenia tejto cesty. Pojem „pracovná cesta“ je nepriamo definovaný aj v § 57 Zákonníka práce.
Uvedené definovanie pojmu „pracovná cesta“ sa teda vzťahuje výlučne na zamestnancov (avšak nielen zamestnancov v zmysle Zákonníka práce, ale aj na osoby, ktoré sa podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona o cestovných náhradách považujú za zamestnancov pre účely cestovných náhrad.
Základným zákonným podkladom na uplatnenie výdavkov na pracovné cesty medzi daňové výdavky je ustanovenie § 19 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov, ktoré umožňuje uplatniť ako daňový výdavok cestovné náhrady, na ktoré vzniká nárok podľa zákona o cestovných náhradách. Pre posúdenie daňovej uznateľnosti v jednotlivých prípadoch je však potrebné brať do úvahy aj ďalšie ustanovenia ZDP, a to § 2 písm. i), § 19 ods. 2 písm. e), § 19 ods. 2 písm. l) a aj § 19 ods. 2 písm. p).

REZERVY
Rezervy plnia špecifické funkcie, ktorými sa zabezpečuje správne vykazovanie hospodárskeho výsledku. Pre rezervy je podľa § 26 ods. 5 zákona o účtovníctve charakteristické, že ich účel je známy, neistá je suma ich použitia a neistý je aj čas ich použitia. Vychádzajúc z postupov účtovania, rezerva sa tvorí na základe zásady opatrnosti na riziká a straty. Rezerva je záväzok predstavujúci existujúcu povinnosť účtovnej jednotky, ktorá vznikla z minulých udalostí, je pravdepodobné, že v budúcnosti zníži ekonomické úžitky účtovnej jednotky. V zásade rezervy v zmysle účtovných predpisov rozlišujeme na krátkodobé rezervy a dlhodobé rezervy, z pohľadu daňového na rezervy zákonné a rezervy ostatné. Možnosť tvorby rezervy zákonnej rezervy ako uznaného daňového výdavku je zapracované priamo do ZDP – do ustanovenia § 20.
Tvorba rezervy na náklady sa účtuje na vecne príslušný nákladový účet, ku ktorému záväzok prislúcha. Ak ide o rezervu, ktorá sa týka viacerých nákladových druhov alebo na tento nákladový druh nie je ustanovený nákladový účet, tvorí sa rezerva na ťarchu účtu 548 - Ostatné náklady na hospodársku činnosť alebo účtu 568 – Ostatné náklady na finančnú činnosť. Použitie rezervy sa účtuje na ťarchu vecne príslušného účtu rezerv so súvzťažným zápisom v prospech vecne príslušného účtu záväzkov. Zrušenie nepotrebnej rezervy alebo jej časti sa účtuje opačným účtovným zápisom ako sa účtovala tvorba rezervy. Pri rezervách sa uplatňuje zásada správneho vyčíslenia konečného zostatku súvahového účtu rezerv a k tomu prislúchajúcich konečných stavov nákladov.
Rezerva sa účtuje v očakávanej výške záväzku, pričom spôsob jej tvorby a používania je uvedený vo vnútornom predpise účtovnej jednotky. Rezerva sa tvorí vždy na konkrétny účel. Rezervy sa vzťahujú na povinnosti vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov, z uzavretých zmlúv, z dobrovoľného rozhodnutia účtovnej jednotky splniť si povinnosť voči tretím stranám, napríklad ak na základe konania účtovnej jednotky v minulosti, zverejnenia pravidiel alebo oznámenia o uznaní zodpovednosti účtovnej jednotky tretia strana očakáva, že takáto povinnosť bude splnená.
Podľa postupov účtovania pre podnikateľov účtujúcich v podvojnom účtovníctve sa rezervy vytvárajú na:
  1. náklady súvisiace s odstránením znečistenia životného prostredia,
  2. reklamácie a záručné opravy,
  3. odstránenie odpadov a obalov,
  4. rekultiváciu pozemkov,
  5. demoláciu budov,
  6. odstupné,
  7. nevyčerpané dovolenky vrátane sociálneho zabezpečenia,
  8. odmeny členom dozornej rady a iných orgánov spoločnosti,
  9. nevyfakturované dodávky a služby,
  10. členské príspevky do zväzov, spolkov, komôr a podobne, ktoré sa týkajú vykazovaného účtovného obdobia,
  11. bonusy, skontá, rabaty a iné zľavy, ktoré sa týkajú výrobkov, tovaru a služieb predaných pred ukončením vykazovaného účtovného obdobia,
  12. náklady na zostavenie, overenie a zverejnenie účtovnej závierky, týkajúcej sa vykazovaného účtovného obdobia,
  13. náklady na zostavenie daňového priznania za vykazované účtovné obdobie,
  14. pokuty a penále,
  15. finančné povinnosti vyplývajúce z ručenia a záruk,
  16. povinnosť spätného odkúpenia obalov,
  17. prebiehajúce a hroziace súdne spory,
  18. vyplácanie prémií a odmien,
  19. vyplácanie odchodného, vyplácanie plnení pre zamestnancov pri životných jubileách alebo pracovných jubileách a iných plnení pre zamestnancov (zamestnanecké požitky),
  20. provízie obchodným zástupcom,
  21. na stratové zmluvy a nevýhodné zmluvy, ktorými sú zmluvy, pri ktorých náklady nevyhnutné na splnenie zmluvných povinností prevyšujú ekonomický úžitok, ktorý sa zo zmluvy očakáva.
  22. náklady na uvedenie prenajatého majetku do predchádzajúceho stavu,
  23. vypustené emisie do ovzdušia,
  24. na iné riziká a straty súvisiace s činnosťou účtovnej jednotky.

ZÁKLADNÉ IMANIE
Obchodný zákonník upravuje základné imanie obchodných spoločností ako peňažné vyjadrenie súhrnu peňažných a nepeňažných vkladov všetkých spoločníkov do spoločnosti. Základné imanie teda nie je určitou majetkovou hodnotou, ktorú spoločník prevádza na spoločnosť, ale len hodnotovým vyjadrením vkladaného majetku, ktorý prechádza do majetku spoločnosti. Tomuto právnemu vymedzeniu zodpovedá ekonomické poňatie ako položky na strane pasív v bilancii spoločnosti. Základné imanie predstavuje základnú časť vlastného imania účtovnej jednotky. Ide teda o kapitál, ktorý vkladajú zakladatelia, spoločníci, resp. členovia pri založení obchodnej spoločnosti alebo družstva ako vstupný vlastný zdroj majetku, ktorý sa ďalej môže zvyšovať buď ďalšími vkladmi vlastníkov alebo zo zisku.
Podľa § 58 ods. 2 Obchodného zákonníka sa základné imanie povinne tvorí v spoločnosti s ručením obmedzeným a akciovej spoločnosti a podľa § 223 Obchodného zákonníka aj v družstvách. S ohľadom na dikciu Obchodného zákonníka v ustanovení § 28 ods. 2 písm. b) a existenciu vkladovej povinnosti komanditistu minimálne vo výške 250 € (§ 93 ods. 3 Obchodného zákonníka) sa vytvára aj v komanditnej spoločnosti, aj keď výslovná úprava v tomto zmysle absentuje.
(Viac si o tejto téme prečítate v publikácii Daňové výdavky 2011)

 

  
 
ČITATELIA SA PÝTAJÚ, ODBORNÍCI ODPOVEDAJÚ

 
OBYTNÝ AUTOMOBIL ZAHRNUTÝ DO ÚČTOVNÍCTVA

Podnikateľ si obstaral a zahrnul do účtovníctva tzv. obytný automobil.
Je možné výdavky na obstaranie a prevádzku takéhoto automobilu považovať za daňovo uznané?
 V danom prípade je rozhodujúce, na aký účel je tento automobil u podnikateľa používaný. Toto prioritné posúdenie je pritom nutné pre akékoľvek automobily. Ak bude tento obytný automobil podnikateľ využívať výlučne na podnikateľské účely (napr. výlučne na prenájom), môže samozrejme výdavky súvisiace s obstaraním, ako aj výdavky súvisiace s jeho prevádzkou považovať za výdavky daňové. Ak okrem „podnikateľského účelu“ využije tento obytný automobil podnikateľ na svoje súkromné použitie (napr. počas leta na dovolenku s rodinou), nie je možné, aby všetky výdavky boli zahrnuté do základu dane. Bude potrebné alikvótne ponížiť ročný odpis, ako aj všetky náklady súvisiace s prevádzkou (poistné, diaľničné poplatky, opravy a údržba, a pod.). Vhodným kritériom pre krátenie odpisov a výdavkov je pomer počtu najazdených kilometrov s podnikateľským účelom a počtu kilometrov najazdených pre súkromné potreby.

PREVOZ TOVARU

Firma preváža tovar z jedného skladu tovaru do iného skladu, kde bude považovaný za materiál pre výrobu. Tieto sklady sú od seba vzdialené cca 100 km, prepravu zabezpečuje dodávateľsky.
Je možné náklady spojené s dopravou tovaru účtovať do prevádzkových nákladov alebo pôjde o súčasť obstarávacej ceny materiálu?
 Do obstarávacej ceny materiálu sa zahŕňa jeho preprava len na miesto jeho prvého uskladnenia v účtovnej jednotke. Ďalšie presuny medzi skladmi v rámci účtovnej jednotky sú už nákladmi na výrobu alebo na skladovanie, preto ďalšia preprava tovaru, resp. materiálu bude účtovaná priamo na nákladovom účte 518 – Ostatné služby.

ODPIS POHĽADÁVKY

Účtovná jednotka eviduje pohľadávku za poskytnuté služby z mesiaca december 2000, ktorej splatnosť bola v januári 2001. Uvedená pohľadávka zo strany dlžníka nie je uhradená, no v roku 2004 bol dlh uznaný. Spoločnosť sa rozhodla uvedenú pohľadávku odpísať.
Mohol byť zaúčtovaný náklad z titulu odpisu pohľadávky považovaný za daňový výdavok?
 Keďže uvedená pohľadávka bola splatná v januári 2001, nemožno na odpis tejto pohľadávky aplikovať ustanovenie § 19 ods. 2 písm. h) zákona o dani z príjmov. Možno však aplikovať ustanovenie § 52 ods. 19 spomínaného zákona. Daňovník, ktorý k 31. 12. 2003 alebo po tomto termíne splnil podmienky na odpis pohľadávky, ktorej splatnosť nastala do 31. 12. 2002, do daňových výdavkov podľa § 24 ods. 2 písm. s) bod 7 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov účinného do 31. 12. 2003 odpíše tieto pohľadávky do daňových výdavkov za týchto podmienok postupne počas štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcich období, a to počnúc obdobím, kedy od splatnosti uplynulo najmenej 24 mesiacov (2003), vo výške 25 % menovitej hodnoty pohľadávky bez jej príslušenstva. Ak sa účtovná jednotka rozhodla odpísať uvedenú pohľadávku, potom odpis tejto pohľadávky mohol byť daňovým výdavkom vo výške 25 % jej menovitej hodnoty. V súčasnosti už nie je možné túto pohľadávku odpisovať.

CESTOVNÉ NÁHRADY PRI POUŽITÍ CUDZIEHO MOTOROVÉHO VOZIDLA

Živnostník uskutočnil zahraničnú pracovnú cestu cudzím motorovým vozidlom. Vo vyúčtovaní služobnej cesty si v zmysle § 19 ods. 2 písm. e) uplatnil nárok na stravné aj vreckové, pričom nárok na pohonné látky a sadzbu základnej náhrady si nemohol uplatniť, pretože nešlo o jeho vlastné motorové vozidlo.
Má tento živnostník nárok aj na náhradu za použitie cestného motorového vozidla v sume zodpovedajúcej cene cestovného lístka pravidelnej verejnej dopravy v zmysle § 7 ods. 8 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách? Ak áno, ako preukázať cenu cestovného lístka pravidelnej verejnej dopravy, keď si ho živnostník nezakúpil?
 Ustanovenie § 7 ods. 8 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách sa na daný prípad nevzťahuje, preto živnostník nemôže v daňových výdavkoch uplatniť sumu zodpovedajúcu cene cestovného lístka pravidelnej verejnej dopravy. Pri uplatňovaní výdavkov na spotrebované pohonné látky sa na účely ZDP postupuje v danom prípade predovšetkým podľa § 19 ods. 2 písm. l), tzn. uplatní si do daňových výdavkov skutočný nákup PHL. Pri uplatňovaní náhrady pohonných látok podľa § 19 ods. 2 písm. e) ZDP postupuje iba daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP za predpokladu, že pri pracovnej ceste použije vlastné osobné motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku, čo sa v danom prípade nestalo. Z uvedeného teda vyplýva, že ak živnostník použil iné než vlastné osobné motorové vozidlo, môže popri vyššie uvedenom stravnom a vreckovom, príp. výdavkoch na ubytovanie, uplatniť výdavky na pohonné látky podľa § 19 ods. 2 písm. l) ZDP. Ako daňový výdavok nemôže uplatniť sadzbu základnej náhrady.

PREMERANIE SPOTREBY POHONNÝCH LÁTOK

Obchodná spoločnosť si dala v skúšobnom laboratóriu premerať spotrebu pohonných látok vzhľadom na dlhodobo vyššie hodnoty dosahované v prevádzke, než boli uvedené v technickom preukaze. Takto určená spotreba pohonných látok je zaznamenaná v technickom preukaze.
Môže obchodná spoločnosť pri uplatnení daňových výdavkov na spotrebované pohonné látky vychádzať z výsledkov skúšobného laboratória?
 Ak spotreba v technickom preukaze je uvedená, postupuje sa podľa tejto spotreby. V prípade, že daňovník (obchodná spoločnosť) si dá dodatočne premerať spotrebu (hoci táto je v preukaze už uvedená), potom sa pri výpočte výdavkov na spotrebované pohonné látky postupuje podľa dodatočne určenej spotreby. Podmienkou však je, že nová spotreba bola určená certifikovanou firmou (t.j. Subjektom, ktorý na túto činnosť má štátne povolenie).

ZVÝŠENIE ZÁKLADNÉHO IMANIA

Spoločnosť s r.o. dosiahla zisk a preto zvyšuje základné imanie. Pri založení spoločnosti piati spoločníci vložili do spoločnosti po 200 tis. Sk. Teraz bude imanie zvýšené o 100 tis. €, t.j. na každého spoločníka pripadá zvýšenie o 20 tis. €.
Je potrebné v spoločnosti zdaniť zvýšenie základného imania a odviesť daň, alebo spoločníci sú povinní zvýšenie základného imania zdaniť každý sám?
 V zmysle § 144 Obchodného zákonníka môže valné zhromaždenie s.r.o. rozhodnúť o zvýšení základného imania. Spoločnosť môže takto zvýšiť základné imanie iba pri dodržaní podmienok podľa § 179 ods. 3 a 4 Obchodného zákonníka. Realizáciou takéhoto kroku sa zároveň zvýši výška vkladu každého spoločníka v pomere zodpovedajúcom ich doterajším vkladom. Týmto sa však nezmenia obchodné podiely spoločníkov s.r.o. Na rozhodnutie o zvýšení základného imania s.r.o. sa v zmysle § 127 ods. 4 Obchodného zákonníka vyžaduje súhlas aspoň dvojtretinovej väčšiny všetkých hlasov spoločníkov, ak spoločenská zmluva neurčila vyšší počet hlasov potrebných na prijatie takéhoto rozhodnutia. Z pohľadu zákona o daniach z príjmov sa výdavky na zvýšenie základného imania nepovažujú za daňové náklady. Zvýšenie základného imania sa teda nesmie uskutočniť na ťarchu nákladov obchodnej spoločnosti. Sumy, ktoré boli použité na základe rozhodnutia valného zhromaždenia na zvýšenie základného imania spoločnosti z hospodárskeho výsledku po zdanení, sa u spoločníkov považujú za príjem, ktorý nie je predmetom dane.

(viac odpovedí na otázky k tejto téme nájdete v publikácii Daňové výdavky 2011)

 

  
 
P6 AKTUAL V LEGISLATÍVE

 
ZBIERKA ZÁKONOV:

Čiastka číslo 25/2011 zo dňa 18. 3. 2011
65/2011 Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 140/2009 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o typovom schvaľovaní motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 407/2009 Z. z.
66/2011 Výnos Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o zložení komisie, rozhodovaní komisie, organizácii práce, postupe komisie pri vyhodnocovaní žiadostí a o kritériách na vyhodnocovanie žiadostí o poskytnutie dotácie
67/2011 Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o uzavretí Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a Kabinetom ministrov Ukrajiny o zrušení konzulárnych poplatkov
68/2011 Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o ukončení platnosti Dohody medzi vládou Československej socialistickej republiky a Zväzovou výkonnou radou Skupštiny Socialistickej federatívnej republiky Juhoslávie o vzájomnom uznávaní rovnocennosti dokladov o vzdelaní a dokladov o vedeckých hodnostiach a tituloch vydávaných v Československej socialistickej republike a v Socialistickej federatívnej republike Juhoslávii podpísanej 12. septembra 1989 v Belehrade vo vzťahu k Macedónskej republike
69/2011 Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o ukončení platnosti Dohody medzi vládou Československej socialistickej republiky a Rakúskou spolkovou vládou o zrušení vízovej povinnosti z 18. januára 1990 v znení Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a Spolkovou vládou Rakúska o zmene Dohody o zrušení vízovej povinnosti uzavretej formou výmeny nót z 22. decembra 1993 a 14. januára 1994 v znení Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a Spolkovou vládou Rakúska o zmene Dohody o zrušení vízovej povinnosti z 15. apríla 1998
70/2011 Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o zmenách a doplneniach zoznamu zmluvných strán k Dohovoru o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa z 19. októbra 1996 Príloha k čiastke 25 – k oznámeniu č. 70/2011 Z. z.

 

  
 
PRAKTICKÁ KOMUNIKÁCIA

 
UMENIE RIADIŤ – 2. ČASŤ

Ústne varovanie

Tak, ako by sa dala urobiť stupnica závažnosti priestupkov, dá sa urobiť aj stupnica disciplinárnych, či kárnych opatrení. Na jej začiatku je ústne varovanie. Ústne varovanie je primeraným riešením, ak ide o prvé a zároveň menej závažné porušenie pravidiel. Pritom treba postupovať tak, aby si pracovník uvedomil, že nejde o priateľské dohováranie, ale o oficiálne varovanie. To dosiahneme tým, že dodržíme nasledovný postup:
  1. Vyslovene uvedieme, že ide o ústne varovanie a záznam o ňom bude uložený do osobnej zložky pracovníka. (aj keď ide o ústne varovanie, treba o ňom urobiť písomný záznam).
  2. Definujeme problém a určíme, ako boli porušené pravidlá spoločnosti.
  3. Navrhneme spôsob riešenia problému.
  4. Uistíme sa o tom, že pracovník pochopil, aká náprava sa od neho očakáva.

Písomné varovanie

 Ak sa ústne varovanie minulo účinkom a pracovník nezmenil svoje chovanie, nastupuje druhý krok, ktorým je písomné varovanie. Písomné varovanie možno tiež udeliť bez predchádzajúceho ústneho varovania v prípade, že ide o závažný priestupok, ktorý mal za následok vážne škody, ohrozenie iných pracovníkov, prípadne ich zranenie. Postup je podobný ako pri ústnom varovaní:
  1. Informujeme zamestnanca, že sa mu udeľuje písomné varovanie.
  2. Definujeme problém a určíme, ako boli porušené pravidlá spoločnosti.
  3. Popíšeme ďalšie možné následky v prípade, že nedôjde k náprave.
  4. Necháme pracovníka podpísať písomné varovanie a aj my ho podpíšeme s uvedením dátumu.
V prípade, že pracovník odmietne podpísať písomné varovanie, treba prizvať tretiu osobu, celý proces varovania zopakovať a dať záznam o písomnom varovaní podpísať svedkovi.
Písomné varovanie navonok pripomína híkanie úradného šimľa. V skutočnosti je to účinný nástroj na to, aby pracovník pochopil, že ak sa nezmení, môže to mať preňho katastrofálne následky. Navyše tam, kde si to situácia vyžaduje, môže byť písomné varovanie doplnené preradením na nižšiu funkciu.

Transparentnosť a preukazateľnosť je alfou a omegou disciplinárneho procesu. Transparentnosť znamená, že sa na všetkých pracovníkov používa rovnaký, v pravidlách spoločnosti popísaný meter. Tým sa vyhneme obvineniam zo zaujatosti (mňa pokarhali a Ferovi sa nič nestalo, lebo chodí so šéfom na pivo.).

Preukázateľnosť dosiahneme správ­nym vedením dokumentácie o disciplinárnom procese. Prakticky to znamená, že záznam by mal obsahovať nasledovné položky:
  • jednoznačné určenie dôvodu disciplinárneho konania,
  • popis prehrešku s odvolaním sa na konkrétne pravidlo, ktoré bolo porušené, vrátane uvedenia faktov (výška škody, opis udalosti, svedectvo spolupracovníkov,...)
  • pomenovanie formy disciplinárneho konania (ústne/písomné varovanie),
  • opis opatrení na nápravu situácie suvedením termínov,
  • opis možných ďalších následkov v prípade nedodržania dohodnutých opatrení.

Celá dokumentácia by mala byť vedená jednoznačným a zrozumitelným jazykom, bez zveličovania niektorých faktov, bez osobných invektív a neoverených tvrdení.

Zmyslom disciplinárneho procesu nie je trestať, ale dosiahnuť nápravu. Aspoň tak to tvrdí teória. Prax ukazuje, že je oveľa jednoduchšie trestať – celá história ľudstva je zoznamom samoúčelných trestov – počínajúc vyhnaním z Raja až po mlátenie potomka za zlé vysvedčenie.
Bude to tým, že zatiaľ čo mávať nad hlavou ohnivým mečom dokáže každý, dosiahnuť u iného zmenu postoja dokážu len niektorí. Prečo je to také ťažké? Po prvé preto, že treba nielen vedieť vysvetliť čo je problém, ale aj prečo to je problém. To je dvakrát tak ťažké v prípadoch, keď ide o pracovníka – hviezdu, akými sú napríklad špičkový programátori. Tí majú tendenciu ostatných považovať za mentálne menejcenných a teda náhodných toho, aby s nimi márnili čas vysvetľovaním. Výsledkom je, že ich správanie blokuje komunikáciu a tým pádom vytvára zlú atmosféru na pracovisku. Vysvetliť takému človeku že jeho správanie je dôvodom na disciplinárne konanie a môže mať vážne následky je sizyfovská robota. Nechceme totiž od neho nič menej, ako prevziať plnú zodpovednosť za svoje konanie a správanie sa. Keď sa nám to podarí máme vyhranú bitku, ale nie vojnu.

Tú vyhráme až vtedy, keď od hviezdy získame sľub, že sa zmení. Vlastne ani vtedy nie, ale až potom, keď spolupracovníci skonštatujú, že sa s ním už dá celkom rozumne hovoriť. Aby sme však nekrivdili hviezdam – často je problém na oboch stranách: hviezda si uvedomuje svoju výnimočnosť a ostatní jej tú výnimočnosť závidia. Z pohľadu manažéra je v takýchto prípadoch najdôležitejšie správne ohodnotiť situáciu. To sa dá najlepšie tak, že si pripravíme napr. takýto formulár:

Závažnosť problému:

malá

stredná

veľká

Dopad na firmu:

malý

stredný

veľký

Dopad na pracovnú skupinu:

malý

stredný

veľký


Keď si v tomto formulári zaškrtáme jednotlivé hodnoty, získame názorný prehľad o závažnosti situácie. Podľa neho potom volíme ďalší postup.

V každom prípade však, pokiaľ to je aspoň trochu možné, zvolíme správny čas na rozhovor s pracovníkom. Nemá totiž zmysel ihneď po incidente skúšať presviedčať pracovníka o potrebe zmeny jeho postojov. Rovnako neefektívne je odkladať pohovor na dobu, kedy je už incident celkom zabudnutý a na programe dňa sú iné problémy. Už nepovažujeme za potrebné zdôrazňovať, že disciplinárny proces je natoľko závažná udalosť, že pre ňu treba zvoliť vhodné prostredie a zaručiť jej diskrétnosť.
Pritom treba mať na pamäti, že disciplinárny proces predstavuje nápor na pracovníka. Ten sa cíti ohrozený, ukrivdený, nepochopený a nedocenený súčasne a je z toho často nešťastný a deprimovaný. Výsledkom toho je, že často odbieha od predmetu rozhovoru.
Úlohou manažéra je neustále sa vracať k problému, ktorý rieši a striktne sledovať dopredu pripravený scenár.

Začali sme testom a testom aj skončíme. Tentokrát sa pokúsime zistiť, nakoľko sú vám zásady vedenia disciplinárneho procesu vlastné.

Test

1. Na problém treba reagovať, ak:
  1. došlo k porušeniu pravidiel spoločnosti
  2. žiada si to nadriadený
  3. ide o opakovaný problém s tým istým pracovníkom

2. Dobrý manažér:
  1. rozpozná problém sám
  2. dozvie sa o ňom od iných manažérov
  3. dozvie sa o ňom od pracovníkov

3. Disciplinárny problém treba riešiť:
  1. hneď, ako ho manažér identifikuje
  2. počas pravidelného pohovoru so zamestnancom
  3. na najbližšej pracovnej porade

4. Po uskutočnení pohovoru:
  1. treba považovať problém za uzavretý
  2. treba sledovať, či v stanovenom termíne došlo k zmene a hovoriť o tom s pracovníkom
  3. treba hovoriť s pracovníkom len vtedy, ak sa problém opakuje

5. Pre disciplinárne pokračovanie:
  1. treba vybrať vhodné miesto a čas
  2. je vhodným miestom pracovná porada
  3. je vhodné to miesto, kde pracovníka stretneme
    4.

Vyhodnotenie
 Ak ste odpovedali 1a, 2a, 3a, 4b, 5a, ste pripravený viesť disciplinárne pokračovanie.

Záver
 Disciplinárny proces nie je jednosmernou cestou, vedúcou len smerom k pracovníkovi. Rovnako dôležitým je i pre manažéra. Pomáha mu upevniť jeho autoritu, dáva mu priestor na prezentáciu hodnôt, ktoré vyznáva spoločnosť a chráni manažéra i firmu pred prípadnými súdnymi spormi. Preto kľúčovým slovom je dôslednosť a ešte raz dôslednosť. Len tá zabezpečí účinnosť celého procesu.

 

  
 
CHYBIŤ ZNAMENÁ PLATIŤ

 
25. 3. – piatok
DPH - podanie daňového priznania k DPH za február 2010 (ak je zdaňovacím obdobím kalendárny mesiac)
- splatnosť DPH za február 2011 pre platiteľov s mesačnou daňovou povinnosťou
Spotrebné dane - podanie daňového priznania a splatnosť spotrebnej dane z liehu, vína, piva, tabakových výrobkov, minerálneho oleja, elektriny, uhlia a zemného plynu za február 2011

31. 3. – štvrtok
 Daň z príjmov – podanie daňového priznania k dani z príjmov právnických a fyzických osôb za rok 2010
- úhrada dane z príjmov právnických a fyzických osôb
- podanie hlásenia o vyúčtovaní dane z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti, o zamestnaneckej prémii a o vyplatenom daňovom bonuse za rok 2010
- vykonanie ročného zúčtovania a výpočet dane za rok 2010 zamestnancom
- splatnosť mesačného preddavku na daň z príjmov fyzických a právnických osôb, ktoré mali v predchádzajúcom zdaňovacom období daň vyššiu ako 16 596,96 €
- splatnosť štvrťročného preddavku na daň z príjmov fyzických a právnických osôb, ktoré mali v predchádzajúcom zdaňovacom období daň vyššiu ako 1 659,70 € do 16 596,96 €
Daň z motorových vozidiel - splatnosť 1/12 ročnej predpokladanej dane z motorových vozidiel u jedného správcu dane, ak presahuje 8 292 €
- splatnosť 1/4 ročnej predpokladanej dane z motorových vozidiel u jedného správcu dane, ak presahuje 660 €
Poistné - odovzdanie ročných zúčtovaní poistného na verejné zdravotné poistenie za rok 2010 za zamestnancov, ktorým zamestnávateľ vykonal ročné zúčtovanie
- podanie ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie za rok 2010 ostatnými poistencami

do výplatného termínu
 Poistné - splatnosť preddavku na poistné na zdravotné poistenie do príslušných zdravotných poisťovní, splatnosť poistného do príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne na sociálne poistenie zrazeného zamestnancom a poistného, ktoré platí zamestnávateľ za február 2011

do 5 dní po dni výplaty, úhrady alebo pripísania zdaniteľnej mzdy daňovníkovi k dobru
 Daň z príjmov - odvod mesačných preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za február 2011
- prevod finančných prostriedkov vo výške vytvoreného sociálneho fondu za február 2011 na osobitný analytický účet fondu alebo na osobitný účet v banke

Do 15 dní oznámiť správcovi dane:
 Daň z príjmov - vznik povinnosti zrážať daň z príjmov alebo preddavky na daň z príjmov alebo daň z príjmov vyberať
Správa dane - zmenu skutočností o daňovníkovi a o zániku daňovej povinnosti
Správa dane - zrušenie činnosti daňového subjektu

Do 30 dní
 Správa dane - odo dňa získania povolenia alebo oprávnenia na podnikateľskú činnosť alebo začatia výkonu inej zárobkovej činnosti – registrovať sa u miestne príslušného správcu dane
Správa dane - oznámiť správcovi dane vykonávanie činnosti alebo poberanie príjmov podliehajúcich dani
Správa dane - oznámiť správcovi dane zriadenie stálej prevádzkarne
Správa dane - pred zrušením stálej prevádzkarne oznámiť túto skutočnosť správcovi dane
Miestne dane - oznámiť správcovi dane z nehnuteľností rozhodujúce skutočnosti pre vznik alebo zánik daňovej povinnosti k dani z nehnuteľnosti ako aj zmenu týchto skutočností
Miestne dane - vznik daňovej povinnosti k dani z motorových vozidiel
Miestne dane - zmenu skutočností rozhodujúcich na určenie dane z motorových vozidiel

 

  
 
EKONOMIKA

 
Názov krajiny Názov meny Mena 15.3. 16.3. 17.3. 18.3. 21.3. 22.3.
USA americký dolár USD 1,3884 1,3951 1,4004 1,413 1,4194 1,4211
Japonsko japonský jen JPY 112,39 112,43 110,42 114,68 115,04 115,15
Bulharsko lev BGN 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558
Česká republika česká koruna CZK 24,394 24,368 24,396 24,388 24,473 24,45
Dánsko dánska koruna DKK 7,4587 7,4586 7,4586 7,4568 7,4571 7,4572
V. Británia anglická libra GBP 0,8674 0,8673 0,86745 0,8738 0,8717 0,8678
Maďarsko maďarský forint HUF 274,04 273,4 273,74 273,35 271,15 270,43
Litva litovský litas LTL 3,4528 3,4528 3,4528 3,4528 3,4528 3,4528
Lotyšsko lotyšský lats LVL 0,7069 0,706 0,707 0,707 0,7089 0,7089
Poľsko poľský zlotý PLN 4,0584 4,0625 4,079 4,0588 4,0436 4,0338
Rumunsko rumunský leu RON 4,1808 4,1788 4,18 4,1705 4,161 4,1288
Švédsko švédska koruna SEK 8,979 8,973 8,9905 8,9065 8,9006 8,932
Švajciarsko švajčiarsky frank CHF 1,2756 1,2755 1,2625 1,2758 1,2836 1,2843
Nórsko nórska koruna NOK 7,914 7,869 7,8985 7,883 7,8795 7,906
Chorvátsko chorvátska kuna HRK 7,3835 7,375 7,3763 7,38 7,377 7,375
Rusko ruský rubeľ RUB 40,1025 39,964 40,09 40,2355 40,1405 40,099
Turecko turecká líra TRY 2,2034 2,2126 2,2182 2,2303 2,2398 2,2311
Austrália austrálsky dolár AUD 1,4105 1,4066 1,4216 1,424 1,4114 1,4039
Brazília brazílsky real BRL 2,3259 2,3179 2,3367 2,3584 2,3592 2,3655
Kanada kanadský dolár CAD 1,3779 1,374 1,3808 1,3894 1,386 1,3911
Čína čínsky jüan CNY 9,1255 9,1676 9,2076 9,2823 9,3184 9,3039
Hongkong hongkongský dolár HKD 10,8267 10,8761 10,9252 11,0232 11,0688 11,0763
Indonézia indonézska rupia IDR 12254,64 12242,84 12298,92 12393,86 12387,1 12382,64
India indická rupia INR 62,82 62,943 63,23 63,6365 63,887 63,886
Južná Kórea juhokórejský won KRW 1577,24 1580,49 1586,55 1592,95 1592,29 1597,64
Mexiko mexické peso MXN 16,7628 16,7828 16,9434 17,0148 17,0186 17,0204
Malajzia malajzijský ringgit MYR 4,2596 4,2637 4,2803 4,303 4,3048 4,301
Nový Zéland novozélandský dolár NZD 1,9086 1,8991 1,9391 1,9434 1,9286 1,912
Filipíny filipínske peso PHP 60,818 61,117 61,477 61,662 61,816 61,594
Singapur singapurský dolár SGD 1,7844 1,7857 1,7922 1,8012 1,7971 1,795
Thajsko thajský baht THB 42,291 42,453 42,404 42,8 42,979 42,974
Južná Afrika juhoafrický rand ZAR 9,7478 9,7506 9,922 9,9204 9,8733 9,8138
Izrael izraelský šekel ILS 4,9768 4,9547 4,9838 5,007 5,016 5,0094

 

  
 
NAJVIAC ČÍTANÉ TÉMY A PUBLIKÁCIE

 
Poradca - mesačník nielen pre podnikateľov, č. 8/2011
  • Spotrebná daň s komentárom
  • Starostlivosť o zamestnancov, odvodový bonus

Dane, účtovníctvo – vzory a prípady (DÚVaP) – mesačník, č. 4/2011
  • Postihy v správe daní v roku 2011 – pokuty a možnosť odvolania
  • Výsledok hospodárenia v obchodnej spoločnosti – tvorba a použitie rezervného fondu
  • Úvery a pôžičky – krátkodobé pôžičky zamestnancom
  • Preddavky na daň z príjmov na rok 2011 – zmena právnej normy daňovníka

Dane, účtovníctvo, odvody bez chýb, pokút a penále – (DUO) - mesačník, č. 4/2011
  • Podiel na zisku a daň z príjmov
  • Uzatvorenie roka podnikajúcich FO
  • Oslobodenia od DPH pri zdravotníckych činnostiach
  • Opravy chýb minulých účtovných období
  • Výsledok hospodárenia za r. 2010
  • Sociálne zákony – zmeny pre rok 2011

Práce a mzdy bez chýb, pokút a penále – (PaM) – mesačník, č. 4/2011
  • Vysporiadanie výsledku RZZP za rok 2010 z hľadiska dane z príjmov
  • Registrácia na úrade práce
  • Hromadné prepúšťanie
  • Skúšobná doba a skončenie PP v skúšobnej dobe
  • Ukončenie PP a nástup na nové miesto v tej istej spoločnosti
  • Dávky v hmotnej núdzi
  • Odchodné a odstupné v roku 2011
  • Vymeriavací základ zdravotného poistenia

Verejná správa – (VS) – mesačník, č. 3/2011
  • Zmeny v zdaňovaní príjmov
  • Rozpočtová klasifikácia
  • Novelizácia zákona o rozpočtových pravidlách
  • Daň z nehnuteľnosti za rok 2011
  • Správne poplatky a kataster nehnuteľností
  • Vlastné imanie
  • Cestovné náhrady od 1. januára 2011
  • Prijímanie detí do MŠ – rozhodovanie riaditeľa

1 000 riešení – mesačník, č. 4/2011
  • Sociálne a zdravotné poistenie
  • Daňové výdavky
  • Sociálny fond
  • Právo a podnikateľ
  • Zdaňovanie nehnuteľnosti

MONOTEMATIKY

Daňové výdavky 2011
 Malá encyklopédia daňových výdavkov. Abecedne zoradené heslá približujúce rozsah a zložitosť danej problematiky.

Súvzťažnosti
V publikácii nájdete účtovanie obstarania dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého majetku, jeho oceňovanie, odpisovanie, účtovanie dlhodobého finančného majetku, účtovanie zásob vrátane zľavy z ceny zásob a rôzne špecifické prípady účtovania v rámci jednotlivých účtovných tried a to nielen z pohľadu účtovného ale aj z pohľadu zákony o dani z príjmov a množstvo iných účtovných prípadov.

PRIPRAVUJEME

Poradca č. 9/2011 (III/2011)
  • Spotrebná daň s komentárom (2. časť)
  • Oceňovanie majetku a záväzkov v účtovníctve

DUO č. 5/2011 (IV/2011)
  • Spotrebné dane
  • Daň z nehnuteľnosti
    •
  • Opravy chýb minulých účtovných období z hľadiska dane z príjmov
  • Opravy chýb minulých účtovných období v podvojnom účtovníctve
  • Nákup a predaj ojazdených automobilov z pohľadu DPH
  • Sankčný úrok za neoprávnene zadržiavaný nadmerný odpočet
  • Platenie preddavkov v daňovej legislatíve
  • Vreckové z pohľadu výdavkov zdaniteľnosti u zamestnanca

Verejná správa (VS) č. 4/2011 - (III/2011)
  • Rodičovský príspevok
    •
  • Zmeny v zdravotnom poistení
  • Umelé prerušenie tehotenstva
  • Vyhlásenie o poukázaní 2 % dane
  • Správa o hospodárení škôl a školských zariadení
  • Kontrolór obce
  • Účtovná závierka

 

  
 
HORÚCE TÉMY

 

BALÍČEK PRE MZDOVÉ ÚČTOVNÍČKY
 Pracovnoprávna problematika je rozsiahla téma, ktorá predstavuje podstatné sociálne a ekonomické kategórie dôležité nielen pre zamestnancov ale aj pre zamestnávateľov. Vzhľadom na široký rozsah témy sme pripravili monotematiku Mzdová účtovníčka, ktorá môže byť prínosom pre všetkých, ktorí chcú poznať svoje práva a povinnosti.

  • Príručka mzdovej účtovníčky - prierez pracovnoprávnym minimom, pracovnoprávnymi vzťahmi
    monotematika (A5, 167 str.)
     
  • Odvody poistného od 1. 1. 2011 – Prehľad odvodov poistného pre najčastejšie kategórie poistencov
    monotematika (A5, 24 str.)
     
  • Zákon o dani z príjmov – zmeny od 1. 1. 2011 v príkladoch
    mesačník DÚVaP 2-3/2011 (A5, 224 str.)
     
BALÍČEK PRE MZDOVÉ ÚČTOVNÍČKY so zľavou 50 % obsahuje: Príručka mzdovej účtovníčky + Odvody poistného od 1. 1. 2011 + DÚVaP 2-3/2011 - ZADARMO
cena: 8,50 €

Balíček si môžete objednať telefonicky: 041 5652 871, 0915 033 300, faxom: 041 5652 659, e-mailom: abos@i-poradca.sk

DPH PO NOVOM
 Nový rok so sebou prináša niekoľko zmien, ktoré sa odrazia aj v legislatíve a medzi najdôležitejšie patrí novela zákona o DPH. Zvýšenie základnej sadzby o 1% je dočasným opatrením. Chcete vedieť viac o novele a zmenách, ktoré vás v DPH čakajú od 1. 1. 2011? Ponúkame publikácie v balíčku DPH po novom.

  • Zákon o DPH - komentár
    mesačník Poradca 5/2011 (A5, 224 str.)
     
  • DPH v roku 2011 – otázky a odpovede
    mesačník 1000 riešení 2/2011 (A5, 72 str.)
     
  • Zákon o dani z pridanej hodnoty, zákon o dani z príjmov, zákon o účtovníctve, cestovné náhrady – úplné znenia
    zborník úplných znení zákonov platných k 1. 1. 2011 – Zákony I/2011 (A5, 296 str.)
     
BALÍČEK DPH, so zľavou 30 % obsahuje: Poradca 5/2011 + 1000 riešení 2/2011 + Zákony I/2011 - ZADARMO
cena: 9,80 €

Balíček si môžete objednať telefonicky: 041 5652 871, 0915 033 300, faxom: 041 5652 659, e-mailom: abos@i-poradca.sk

RADI ODPOVIEME NA VAŠE OTÁZKY NA VŠETKÝCH UVEDENÝCH TELEFÓNNYCH ČÍSLACH
OBJEDNÁVKY VYBAVUJEME DO 48 HODÍN

Emailové noviny sú bezplatnou službou, ktorá je určená čitateľom (abonentom) vydavateľstva Poradca s.r.o., Žilina
  • Tieto emailové noviny Vám boli doručené na základe Vašej žiadosti o zasielanie.
  • Obsah novín je chránený autorskými právami. Zákazník je oprávnený používať príspevky novín len na vlastné účely, nesmú byť bez súhlasu vydavateľstva Poradca s.r.o. upravované, ani rozširované!

 

  
 
KONTAKTY

 
Adresa:   E-mail:
ExiCon, s. r. o.
Martina Rázusa 1140
010 01 Žilina 		  objednavky@exicon.sk
 
IČO: 44853530
DIČ: 2022854900
IČ DPH: SK2022854900
  
   
 
Spoločnosť je zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina, oddiel Sro, vložka číslo 51548/L..

 

  


Ak si želáte ukončiť zasielanie informačných emailových správ na Vašu adresu, zašlite prosím správu s predmetom NEPOSIELAT na adresu objednavky@exicon.sk. Následne budete vyradení z databázy príjemcov informačných emailových správ.
Copyright (c) ExiCon, s. r. o., 2011
Untitled Page