Jednou z najčastejších otázok začínajúcich i skúsenejších podnikateľov býva: „Čo môžem dať do nákladov a čo nie?“ Pre základnú orientáciu, tak ako po minulé roky, prinášame našu publikáciu. V samotnom zákone o dani z príjmov došlo k 1. 1. 2019 k viacerými zmenám, preto sme sa rozhodli odbornú tematickú publikáciu Daňové a nedaňové výdavky 2019 aktualizovať.

Daňovým nákladom respektíve výdavkom je náklad firmy na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, ktorý bol firmou či podnikateľom preukázateľne vynaložený a zaúčtovaný v účtovníctve alebo zaevidovaný v daňovej evidencii firmy. Takto definuje daňový výdavok už spomenutý zákon o dani z príjmov. Pod túto definíciu toho spadá mnoho, zákon však navyše určuje aj konkrétne skupiny výdavkov, ktoré je od príjmov možné odpočítať len za určitých pravidiel i výdavky, ktoré uplatniť jednoducho možné nie je.

Spôsoby uplatňovania daňových výdavkov

Základná charakteristika pojmu „daňový výdavok resp. daňový náklad je obsiahnutá v rámci §

2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. (ďalej iba „zákon o dani z príjmov“). Vychádzajúc z tohto ustanovenia je daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t) zákona o dani z príjmov, v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných

príjmov, ak spomínaný zákon neustanovuje inak. Problematiku voľby spôsobu uplatňovania daňových výdavkov je potrebné riešiť pre podnikateľov - fyzické osoby, nakoľko zákon o dani z príjmov pre podnikajúce právnické osoby možnosť voľby neumožňuje.

» Podnikatelia – fyzické osoby

Fyzickým osobám dosahujúcim zdaniteľné príjmy podľa § 6 zákona o dani z príjmov je umožnené rozhodnúť sa pre jeden z možných spôsobov uplatnenia výdavkov, ktorý je pre ne výhodný, a to:

·         tzv. paušálne výdavky vo výške 60 % z úhrnu príjmov (táto možnosť sa však vzťahuje len na fyzické osoby dosahujúce príjem z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona o dani z príjmov resp. na príjem z použitia diela a použitia umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov) najviac však do výšky 20 000 eur ročne,

·         skutočné preukázateľné výdavky na základe vedenia tzv. zjednodušenej daňovej evidencie podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov,

·         skutočné preukázateľné výdavky na základe vedenia jednoduchého alebo podvojného účtovníctva.

Daňovník, ktorý sa rozhodne uplatniť skutočne vynaložené daňové výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, postupuje podľa § 2 písm. i), § 17, § 19 až 21 zákona o dani z príjmov. Pri uplatňovaní skutočných (preukázateľných výdavkov) daňovník môže viesť daňovú evidenciu, môže účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva, resp. aj podvojného účtovníctva.

Paušálne výdavky z úhrnu príjmov

Už počnúc rokom 2017 nadobudla v zásadnej miere účinnosť novela zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p., ktorej nosným poslaním bolo okrem iného zlepšenie podnikateľského prostredia, a to aj prostredníctvom zavedenia zvýšenia maximálneho limitu uplatňovania paušálnych výdavkov. V zmysle novelizovaného ustanovenia § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov v znení účinnom po 1. januári 2017 platí, že ak daňovník, ktorý nie je platiteľom DPH, alebo daňovník, ktorý je platiteľom DPH len časť zdaňovacieho obdobia, neuplatní preukázateľné daňové výdavky, môže uplatniť výdavky vo výške 60 % z úhrnu príjmov uvedených v § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona o dani z príjmov, najviac však do výšky 20 000 eur. Analogicky, ak daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov nie je platiteľom DPH alebo je platiteľom DPH len časť zdaňovacieho obdobia, neuplatní preukázateľné výdavky, môže uplatniť výdavky rovnako vo výške 60 % z týchto príjmov, najviac však do výšky 20 000 eur.

Podnikateľ dosahuje v roku 2019 príjmy na základe živnostenského oprávnenia. Nie je registrovaný ako platiteľ DPH podľa § 4 zákona o DPH. Daňovník je však registrovaný pre DPH podľa §

7 zákona o DPH. Môže daňovník uplatniť pri príjmoch zo živnosti výdavky percentom z príjmov?

Podnikateľ, ktorý je registrovaný pre DPH podľa § 7 zákona o DPH je zdaniteľnou osobou, ktorej je pridelené IČ DPH. Tento daňovník sa však nepovažuje za platiteľa DPH podľa § 4 zákona o DPH. Z dôvodu, že daňovník nebol počas celého zdaňovacieho obdobia registrovaný ako platiteľ DPH, bude si môcť za rok 2019 uplatniť pri príjmoch zo živnosti výdavky percentom z príjmov podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov.

Podnikateľ dosahuje príjmy na základe živnostenského oprávnenia, pričom nie je registrovaný ako platiteľ DPH podľa § 4 zákona o DPH. Má dvoch zamestnancov. Môže daňovník uplatniť výdavky percentom z príjmov podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov?

Podnikateľ, ktorý vykonáva činnosť na základe živnostenského oprávnenia, a ktorý nie je celé zdaňovacie obdobie platiteľom DPH, sa môže rozhodnúť uplatniť výdavky percentom z príjmov podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov. Skutočnosť, že zamestnáva zamestnancov je pre uvedené účely irelevantná.

Ďalej platí, že ak daňovník uplatní výdavky uvedeným spôsobom, v sumách výdavkov sú zahrnuté všetky daňové výdavky daňovníka okrem zaplateného poistného a príspevkov, ktoré je daňovník povinný platiť v súvislosti s dosahovaním príjmov podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona o dani z príjmov, ak toto poistné a príspevky neboli zahrnuté do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach. Spomínané poistné a príspevky si môže daňovník uplatniť vo výdavkoch v preukázanej výške. Daňovník počas uplatňovania výdavkov týmto spôsobom je povinný viesť evidenciu v rozsahu evidencie podľa § 6 ods. 11 písm. a) a d) zákona o dani z príjmov, t.z. konkrétne o:

·         príjmoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) vrátane prijatých dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,

·         zásobách a

·         pohľadávkach.

Z doteraz uvedeného je zrejmé, že spôsob uplatňovania paušálnych výdavkov nemôže použiť fyzická osoba pri príjmoch z prenájmu podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov.

Daňovník okrem príjmov zo zamestnania dosahuje počas roku 2019 aj príjmy z prenájmu nehnuteľnosti podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov. Môže daňovník pri príjmoch z prenájmu uplatniť výdavky percentom z príjmov?

Nie nemôže. Pri príjmoch z prenájmu nehnuteľnosti podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov daňovník nemôže uplatniť výdavky percentom z príjmov. Pri zisťovaní základu dane z príjmov z prenájmu nehnuteľností podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov daňovník môže uplatniť len preukázateľne vynaložené daňové výdavky podľa účtovníctva alebo tzv. zjednodušenej evidencie v zmysle § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov.

Ak má daňovník s príjmami zo živnosti v zdaňovacom období aj iné druhy príjmov z podnikania resp. z inej samostatnej zárobkovej činnosti, môže sa rozhodnúť len pre jeden spôsob uplatnenia daňových výdavkov. To znamená, že pri všetkých týchto príjmoch (§ 6 ods. 1 a ods. 2 zákona o dani z príjmov) uplatní výdavky jednotným spôsobom, buď preukázateľné výdavky alebo výdavky percentom z úhrnu týchto príjmov.

Súkromný lekár dosahoval počas celého zdaňovacieho obdobia príjmy z podnikania podľa §

6 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov. Okrem týchto príjmov dosiahol v tom istom roku príjmy z použitia diela podľa § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov, pričom s platiteľom dane uzatvoril vopred dohodu o neuplatňovaní zrážkovej dane z týchto prímov podľa § 43 ods. 14 zákona o dani z príjmov. Môže si uplatniť pri príjmoch z výkonu súkromného lekára skutočné preukázateľne vynaložené výdavky a pri príjmoch z použitia diela výdavky percentom z príjmov?

Takýto postup zákon o dani z príjmov umožňuje. V prípade, ak daňovník dosahuje príjmy z výkonu činnosti súkromného lekára podľa § 6 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov a súčasne aj príjmy z použitia diela podľa § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov, v tomto prípade sa spôsob uplatňovania výdavkov kombinovať môže.

Vedenie tzv. zjednodušenej daňovej evidencie

Vedenie tzv. zjednodušenej daňovej evidencie zákon o dani z príjmov umožňuje viesť každému daňovníkovi dosahujúcemu príjmy uvedené v § 6 ods. 1 až ods. 4. Zákon o dani z príjmov nepredpisuje formu, akou

má byť táto daňová evidencia vedená, a teda forma vedenia evidencie závisí od rozhodnutia daňovníka. Platí však, že ak sa daňovník rozhodne viesť daňovú evidenciu, vedie ju počas celého zdaňovacieho obdobia. Nemôže dôjsť k situácii, že by časť zdaňovacieho obdobia viedol účtovníctvo a časť zdaňovacieho obdobia viedol daňovú evidenciu. Spomínaná evidencia počas celého zdaňova cieho obdobia však musí obsahovať údaje o:

• príjmoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) vrátane prijatých dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,
• daňových výdavkoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) vrátane vydaných dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,
• hmotnom majetku a nehmotnom majetku zaradenom do obchodného majetku [viď § 2 písm. m) zákona o dani z príjmov],
• zásobách a pohľadávkach,
• záväzkoch.

(Viac o tejto téme sa dočítate v odbornej tematickej publikácii Daňové a nedaňové výdavky 2019 a v mesačníkoch DUO 4-5/2019 a 1000 riešení 4-5/2019).

Hlavným cieľom novely zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti je od 1. 1. 2019 najmä zefektívnenie, urýchlenie a spružnenie systému upravujúceho vstup a pobyt štátnych príslušníkov tretích krajín na územie Slovenskej republiky za účelom zamestnania, a to najmä v profesiách s identifikovaným nedostatkom pracovnej sily.

ZMENY PO NOVELE ZÁKONA

-        zmena periodicity aktualizácie zoznamu zamestnaní s nedostatkom pracovnej sily z ročnej na štvrťročnú,

-        rozšírenie možností vstupu štátnych príslušníkov tretích krajín na trh práce cez agentúry dočasného zamestnávania v prípade zamestnaní s nedostatkom pracovnej sily,

-        úprava podporných dokladov predkladaných k žiadosti, a to najmä dokladov o dosiahnutom vzdelaní a dokladov týkajúcich sa dočasného pridelenia štátnych príslušníkov tretích krajín prostredníctvom agentúr dočasného zamestnávania,

-        skrátenie lehôt pre posudzovanie žiadosti o udelenie povolenia na sezónne zamestnanie,

-        zavedenie povinnosti zamestnávateľov nahlasovať voľné pracovné miesta a stanovenie maximálnej výšky pokuty za nesplnenie tejto povinnosti,

-        zjednotenie dĺžky preverovaného obdobia neporušenia zákazu nelegálneho zamestnávania na účely zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín.

SÚČASŤOU NOVELY ZÁKONA SÚ AJ ZMENY V ZÁKONE Č. 404/2011 Z. z. O POBYTE CUDZINCOV, A TO:

-        skrátenie lehôt pre posudzovanie žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania z 90 na 30 dní v prípade zamestnaní s nedostatkom pracovnej sily, alebo ak ide o zamestnancov technologických centier,

-        prehodnotenie počtu podporných dokladov k žiadosti o udelenie prechodného pobytu,

-        zmena miestnej príslušnosti na prijatie žiadosti o prechodný pobyt a konanie vo veci.

V nadväznosti na zjednodušenie systému upravujúceho vstup a pobyt štátnych príslušníkov tretích krajín na územie Slovenskej republiky za účelom zamestnania sa v Zákonníku práce zavádza zákaz pre zamestnávateľa akýmkoľvek spôsobom obmedzovať zamestnanca v možnosti informovať o svojej mzde. Ide o opatrenie, ktoré má prispieť k zabráneniu zneužívania príchodu občanov tzv. tretích krajín na slovenský pracovný trh na sociálny dumping najmä v mzdovej oblasti.

Novela Zákonníka práce odstránila jednu z bariér, ktoré dnes obmedzujú možný tlak na zvyšovanie miezd tým, že v praxi mnohí zamestnávatelia uzatvárajú so zamestnancami doložky v pracovných zmluvách, podľa ktorých je zamestnanec povinný zachovať mlčanlivosť o svojej mzde.

Zavedenie absolútneho zákazu zamestnávateľa akýmkoľvek spôsobom obmedzovať zamestnanca v možnosti informovať o svojej mzde prispeje aj k posilneniu aplikácie zásady poskytovania rovnakej mzdy za rovnakú prácu. Ustanovenia pracovnej zmluvy, dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru alebo inej dohody medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ktoré by zamestnanca zaväzovali zachovávať mlčanlivosť o jeho pracovných podmienkach vrátane mzdových podmienok a podmienkach zamestnávania sa po nadobudnutí novely stali neplatnými.

V súvislosti s opatreniami, ktoré majú prispieť k rýchlejšiemu a jednoduchšiemu vydávaniu povolení na pobyt za účelom zamestnania, je zmena Zákonníka práce opatrením, ktoré môže prispieť k zabráneniu zneužívania príchodu občanov tzv. tretích krajín na slovenský pracovný trh na sociálny dumping najmä v mzdovej oblasti. Zmena Zákonníka práce vhodne vyvažuje možné negatívne dopady zmien v zákone č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a zákone č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov v mzdovej oblasti, keďže je zrejmé, že ich následkom bude nárast počtu pracovníkov z krajín s výrazne nižšími priemernými zárobkami než v Slovenskej republike.

ZMENY V SLUŽBÁCH ZAMESTNANOSTI

Lekárska posudková činnosť

Novela zákona tiež reaguje aj na zmeny vyplývajúce z aplikačnej praxe a ďalšie požiadavky európskej legislatívy. Ide o rozšírenie účelu lekárskej posudkovej činnosti aj o posudzovanie schopnosti uchádzača o zamestnanie plniť povinnosti vyplývajúce zo zákona z dôvodu predchádzania zneužívania práceneschopnosti s cieľom zotrvania v evidencii uchádzačov o zamestnanie bez plnenia si povinností vyplývajúcich zo zákona o službách zamestnanosti. V nadväznosti na uvedenú zmenu, sa z evidencie uchádzačov o zamestnanie vyradí uchádzač o zamestnanie, u ktorého bola zistená neschopnosť plniť povinnosti uchádzača o zamestnanie na základe posudku posudkového lekára a ktorému naďalej trvá dočasná pracovná neschopnosť vystavená ošetrujúcim lekárom. V zákone č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení sa zaviedlo, aby táto osoba bola naďalej poistencom štátu, za ktorého poistné na verejné zdravotné poistenie platí štát.

Podľa zákona o službách zamestnanosti uchádzač o zamestnanie (UoZ) je občan, ktorý môže pracovať, chce pracovať a hľadá si zamestnanie. UoZ je povinný aktívne si hľadať zamestnanie a aktívne hľadanie si zamestnania preukazovať úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v termíne a na mieste určenom úradom. Zároveň je povinný na účel ponuky vhodného zamestnania alebo ponuky niektorého z aktívnych opatrení na trhu práce byť k dispozícii úradu do troch dní odo dňa vyzvania úradom. Tieto povinnosti si však plniť nemusí, pokiaľ je dočasne práceneschopný.

Dočasná pracovná neschopnosť sa považuje tiež za vážny dôvod, kedy UoZ môže odmietnuť ponuku vhodného zamestnania alebo ponuku účasti na niektorom z aktívnych opatrení na trhu práce, alebo si nesplnil iné povinnosti vyplývajúce zo zákona.

Taktiež úrad v tomto prípade nemôže plniť jednu zo svojich hlavných úloh, a to hľadať a ponúkať vhodné zamestnanie UoZ, resp. poskytovať služby zamestnanosti na zlepšenie jeho uplatnenia na trhu práce.

V praxi sa úrady stretávajú častokrát s prípadmi opakovanej dočasnej práceneschopnosti v prípade ponuky vhodného zamestnania UoZ alebo dostavenia sa UoZ na kontakt s úradom (3 % UoZ). Podľa poznatkov praxe je inštitút dočasnej pracovnej neschopnosti častým dôvodom pre neplnenie si povinností UoZ podľa zákona. Je preto otázne, či v takýchto prípadoch je splnená podmienka vedenia v evidencii UoZ, a to, že ide o občana, ktorý chce pracovať, môže pracovať a zamestnanie si hľadá.

Na základe uvedeného práve preto došlo od 1. 1. 2019 k rozšíreniu účelu lekárskej posudkovej činnosti aj o posudzovanie schopnosti UoZ plniť si povinnosti vyplývajúce zo zákona z dôvodu predchádzania zneužívania práceneschopnosti s cieľom zotrvania v evidencii UoZ bez plnenia si povinností vyplývajúcich zo zákona. Dáva sa tak možnosť úradu, aby najmä v prípade dlhodobejšej práceneschopnosti UoZ, keď je väčší predpoklad, že vedenie v evidencii UoZ stráca opodstatnenie vzhľadom na účel systému služieb zamestnanosti, požiadal posudkového lekára o posúdenie schopnosti UoZ plniť si povinnosť aktívne si hľadať zamestnanie a byť k dispozícii úradu na účel ponuky vhodného zamestnania alebo účasti na niektorom z aktívnych opatrení na trhu práce vzhľadom na jeho dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav. Pokiaľ posudkový lekár posúdi, že UoZ z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu nie je schopný plniť si zákonné povinnosti, navrhuje sa vyradenie tohto UoZ z evidencie UoZ až do ukončenia pracovnej neschopnosti.

Prístup štátnych príslušníkov tretích krajín na slovenský trh práce aj formou dočasného pridelenia cez agentúry dočasného zamestnávania

V súlade so stratégiou a s ohľadom na aktuálnu situáciu na trhu práce v súvislosti s nedostatkom pracovnej sily dochádza od roku 2019 k rozšíreniu možnosti prístupu štátnych príslušníkov tretích krajín na slovenský trh práce aj formou dočasného pridelenia cez agentúry dočasného zamestnávania, ktoré vykonávajú svoju činnosť najmenej tri roky. Táto výnimka bola upravená len pre prípady dočasného pridelenia na výkon zamestnania uvedeného v zozname zamestnaní s nedostatkom pracovnej sily a v okresoch s priemernou mierou evidovanej nezamestnanosti nižšou ako 5 %.

Uvedená zmena predovšetkým prispeje aj k obmedzeniu rôznych foriem tzv. vysielania štátnych príslušníkov tretích krajín prostredníctvom schránkových spoločností, k zvýšeniu ochrany zamestnancov z tretích krajín, k uľahčeniu kontroly, ako aj k zníženiu prípadného sociálneho dumpingu.

Zároveň sa v súvislosti so zavedením tejto možnosti ustanovilo, že do celkového počtu zamestnancov, ktorých môže zamestnávateľ prijať tzv. zrýchleným postupom v prípade nedostatkových profesií (najviac 30 % z celkového počtu zamestnancov zamestnávateľa), sa započítavajú aj zamestnanci z tretích krajín dočasne pridelení k užívateľskému zamestnávateľovi na výkon práce.

Takéto obmedzenie sa však nevzťahuje na agentúry, ktoré budú prijímať do zamestnania štátnych príslušníkov tretích krajín na účel ich dočasného pridelenia na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi.

Doklady prikladané k žiadosti o vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta

V súvislosti s návrhom na zavedenie možnosti dočasného prideľovania štátnych príslušníkov tretích krajín prostredníctvom agentúr dočasného zamestnávania sa v rámci zoznamu dokladov prikladaných k žiadosti o vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta na účel prechodného pobytu na účel zamestnania doplnili aj náležitosti kópie časti žiadosti o udelenie prechodného pobytu o informáciu o užívateľskom zamestnávateľovi, ak štátny príslušník tretej krajiny bude zamestnaný v agentúre na účel jeho dočasného pridelenia. Uvedená informácia je potrebná z dôvodu, aby si úrad mohol vyžiadať od agentúry potrebné dokumenty na účel vydania potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta.

Užívateľský zamestnávateľ

V súlade so stratégiou sa ustanovilo, že podmienka neporušenia zákazu nelegálneho zamestnávania na účel vydania súhlasného potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta sa vzťahuje aj na užívateľského zamestnávateľa, ak mu budú dočasne prideľovaní zamestnanci tretích krajín. Zároveň sa predĺžilo obdobie, počas ktorého je zamestnávateľ alebo užívateľský zamestnávateľ povinný túto podmienku plniť, a to z dvoch na päť rokov.

Nadväzne bolo presunuté ustanovenie týkajúce sa povinnosti zamestnávateľa oznámiť úradu voľné pracovné miesto podľa § 62 ods. 6 najmenej 20 pracovných dní, resp. 15 pracovných dní, ak ide o sezónne zamestnanie, pred podaním žiadosti o udelenie alebo o obnovenie prechodného pobytu na účel zamestnania, ako podmienku pre vydanie súhlasného potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta. Zároveň sa ustanovilo, že tieto lehoty sa nebudú vzťahovať, ak pôjde o zamestnanie uvedené v zozname zamestnaní s nedostatkom pracovnej sily a v okrese s priemernou mierou evidovanej nezamestnanosti nižšou ako 5 %.

Ďalej sa zaviedla podmienka vydania súhlasného potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta len v prípade, ak predložené rozhodnutie o uznaní dokladu o vzdelaní alebo úradne overený doklad o vzdelaní zodpovedá požadovanému vzdelaniu.

Vypustenie pokuty za porušenie pracovných podmienok

Novela zákona od 1. 1. 2019 vypustila možnosť uloženia pokuty za porušenie pracovných podmienok ako dôvod pre zamietnutie žiadosti o prechodný pobyt na účel sezónneho zamestnania alebo žiadosti o udelenie povolenia na účel sezónneho zamestnania. Pracovné podmienky predstavujú v slovenskom právnom poriadku široký pojem. V praxi to znamená, že aj menej závažné porušenie pracovných podmienok, za ktorých porušenie bola uložená pokuta, je dôvodom pre zamietnutie udelenia povolenia na účel sezónneho zamestnania.

(Viac nielen o tejto téme sa dočítate v mesačníku PaM 4-5/2019)

Profilovanie pracovného štýlu na Slovensku za roky 1990-2008 v podmienkach trhovej ekonomiky prinieslo rôzne nové fenomény do pracovného procesu.

JOB CREDIBILITY – anglický termín označuje pracovno-profesionálnu etiku v tom najširšom slova zmysle. To zn. nielen interne – smerom dovnútra firmy, ale aj externe – navonok vo vzťahu voči klientom a ostatnému vonkajšiemu okoliu. Veľmi častá nespokojnosť predovšetkým zo strany majiteľov firiem a manažérov podnikov v privátnom sektore je signalizovaná práve z tejto oblasti. Dominujú sťažnosti na zanedbávanie, ale i úplné ignorovanie vnútropodnikovej firemnej kultúry a špekulatívno-zištnú neloajálnosť podriadených pracovníkov k podnikateľovi a jeho firme. Často je to pravda. Je to však aj dôsledok nesprávnej komunikácie a zlyhávania osvety i nutného vzdelávania. Mnoho majiteľov si totiž pod loajalitou predstavuje rôzne (často i nesystémové a nezdravé javy) veci. To by však nebol hlavný problém. Ten totiž spočíva v tom, že majitelia najprísnejšiu loajalitu od pracovníkov automaticky očakávajú, ale vôbec im nikdy nevysvetlili a už vôbec nie písomne zakotvili do pracovných náplní (opisov práce), čo to konkrétne v ich prípade na ich pracovnej pozícii znamená.

IGNOROVANIE OPISOV PRÁCE – ak sme začali zdôraznením častej nespokojnosti majiteľov firiem a podnikateľov s ich zamestnancami, skúsme obrátiť list a pomenovať naopak veľmi časté výhrady zamestnancov voči ich zamestnávateľom v oblasti súkromnej praxe. Jednou z frekventovaných priorít je deficit tej štábnej kultúry, na ktorú boli zvyknutí v predošlých zamestnaniach v štátnom sektore alebo vo veľkých firmách (koncerny, korporácie, akciovky).

NEEXISTENCIA PRESNE ZADEFINOVANÝCH PRACOVNÝCH NÁPLNÍ, nazývaných aj opisy práce. Súčasne písomná neexistencia organizačného poriadku a nákresu jasnej hierarchicky usporiadanej organizačnej štruktúry.

Nestačí zo strany majiteľa firmy zadefinovať, že ja som tu absolútny vládca a šéf a že každý schopný pracovník musí vedieť vycítiť, čo presne kedy vo firme treba robiť. To nie je možné, lebo častokrát to v konkrétny deň nevie ani sám majiteľ firmy.

Zdanlivá triviálnosť – neurobiť presný opis pracovnej činnosti, doručiť ho pracovníkovi a vysvetliť si všetko aj ústne, môže postupne viesť ku katastrofám. Nie je to príklad veľkých firiem (akciové spoločnosti, koncerny, holdingy). Sú to skôr príklady živnostníkov a malých podnikateľov.

DEFICIT KVALIFIKOVANEJ OPONENTÚRY – kým sa firme a podnikateľovi darí a kým dostávajú zamestnanci načas plat, majú tendenciu kašlať na pracovné náplne. Ak však začnú problémy a hľadá sa pomyslený „čierny Peter“, identifikujú sa rôzni vinníci a naraz je plno kritiky na pracovisku – opodstatnenej i vymyslenej. Aby bolo možné odlíšiť objektivitu (fakty, dôkazy, argumenty) od subjektivity (pocity, názory, zvykové právo) bezpečne a spravodlivo – je nutný racionálny pracovný dialóg. Ten občas musí mať aj charakter konfrontácie a kvalifikovanej oponentúry. Podkladom pre ne však musí byť nielen pracovná zmluva a konkrétne stanovené ciele a úlohy pracovníka v sledovanom období, ale najmä a predovšetkým dôkladný opis pracovnej činnosti.

CHÝBAJÚCA PRODUKTÍVNA KOMUNIKÁCIA – aj v prípade nespokojnosti s loajalitou pracovníkov u majiteľov firiem, ale aj v prípade nesúhlasu zamestnancov s ignorovaním a deficitov opisov pracovnej činnosti – by sa problémy mohli ľahko vyriešiť (alebo by k problémom nemuselo vôbec dôjsť), keby lepšie fungovala komunikácia. Vecná a konštruktívna na báze faktov a argumentov. Fakty a argumenty sa lepšie vysvetľujú, ak sa opierajú o piliere.

Nutným pilierom v pracovno-právnom vzťahu je okrem pracovnej zmluvy aj pracovná náplň (opis pracovnej činnosti). Prečo najmä? Lebo pocitovo si majiteľ určí nespokojnosť s niečím u pracovníka, ale súčasne pocitovo pracovník je so sebou spokojný, lebo podľa jeho najlepšieho vedomia a svedomia pracuje dosť a má, napríklad, veľa nadčasov.

Ing. Emil Burák, PhD